Obsah (4)

§ 243f§ 18§ 20§ 22

Najvyšší súd 5 M Cdo 9/2007 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa RSDr. Ing. V. M., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. D. M., advokátkou

§ 243fods.

1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. 5 M Cdo 9/2007 6 Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) a že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Iná vada konania je dôsledkom procesného pochybenia súdu, ktoré síce nezakladá zmätočnosť (viď § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.), ale má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

§ 18ods.

1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

§ 18ods.

2 Občianskeho zákonníka, právnickými osobami sú a/ združenia fyzických alebo právnických osôb, b/ účelové združenia majetku, c/ jednotky územnej samosprávy, d/ iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. S poukazom na § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú ministerstvá ako ústredné orgány štátnej správy právnickými osobami a môžu byť účastníkmi súdneho konania (R 52/1995).

§ 20ods.

1 Občianskeho zákonníka, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). 5 M Cdo 9/2007 7

§ 20ods.

2 Občianskeho zákonníka, za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osoby, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

§ 22ods.

1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zástupcom môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba. Zastúpený môže udeliť plnomocenstvo, ak má spôsobilosť na udelenie plnomocenstva, a na právny úkon, na ktorý plnomocenstvo udeľuje. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva 5 M Cdo 9/2007 8 je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06). Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z

1. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z
2. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z
3. apríla 2007). V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
4. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I ÚS 17/01, I ÚS 226/03, II ÚS 261/06, III ÚS 74/08, I ÚS 181/08) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
5. decembra 1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c/a Španielsko z
6. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c/a Grécko z
7. mája 1997; Higgins c/a Francúzsko z
8. februára 1998). Hoci ustanovenie § 169 O.s.p. (v znení do
9. októbra 2008) v porovnaní s rozsudkom zjednodušuje obsah písomného vyhotovenia uznesenia, i táto forma rozhodnutia súdu, ak nejde o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré sa týka vedenia konania, musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad 5 M Cdo 9/2007 9 opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu., t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležité skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného mimoriadneho dovolania. Tieto požiadavky mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nespĺňa, nakoľko sa odvolací súd námietkami navrhovateľa, uplatnenými v odvolacom konaní o nedostatku oprávnenia na podanie odvolania JUDr. K. K. vôbec nezaoberal. V predmetnej veci nebolo sporným, že dňa
10. júla 2005 odporca v zastúpení advokátkou JUDr. K. K., podal odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu. K odvolaniu predložila advokátka splnomocnenie zo dňa
11. júna 2005, ktoré jej udelila Ing. R. T., vedúca služobného úradu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (odporcu). Ako vyplýva z Organizačného poriadku odporcu (platného ku dňu
12. júna 2005), ktorý bol jeho základným vnútorným organizačným predpisom, vedúci služobného úradu plní úlohy spojené s riadením a kontrolou vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami v služobnom úrade s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov a s organizačným zabezpečením 5 M Cdo 9/2007 10 činnosti ministerstva a iné úlohy, ktoré mu uloží minister alebo predstavený v politickej funkcii. Vedúci úradu zastupuje ministerstvo v rámci pôsobnosti ministerstva ako služobného úradu alebo na základe poverenia ministra. Z poverenia, ktoré dňa 24.9.2003 udelil Ing. R. T. minister hospodárstva Slovenskej republiky, nie je možné vyvodiť poverenie na udelenie splnomocnenia pre tretie osoby na zastupovanie odporcu pred súdom. Z jeho obsahu vyplýva len poverenie vykonávaním všetkých právnych úkonov za Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v pracovno – právnych vzťahoch upravených pracovnoprávnymi predpismi. Z uvedeného je zrejmé, že vedúca služobného úradu nemala spôsobilosť na udelenie plnomocenstva advokátke ako fyzickej osobe, ktorá nebola štátnym zamestnancom v pôsobnosti ministerstva na zastupovanie odporcu v konaní pred súdom. Ako je zrejmé z obsahu hore citovaného § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému, t.j. v danom prípade odporcovi ako právnickej osobe, zastúpenej štatutárom, ktorým je zmysle § 4 ods. 1, 2 zákona č. 575/2001 Z.z. v znení noviel, o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, minister, ktorý ministerstvo riadi a zodpovedá za jeho činnosť a v zákonom stanovených prípadoch štátny tajomník. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora v tom, že odvolací súd mal skúmať, vzhľadom na námietky podané navrhovateľom vo vyjadrení k odvolaniu odporcu, oprávnenosť právnej zástupkyne odporcu na podanie opravného prostriedku a že sa s touto námietkou vo svojom zrušujúcom uznesení vôbec nezaoberal. Dovolací súd sa takisto stotožňuje so záverom dovolateľa, že dodatočné poverenie, udelené ministrom na zastupovanie pred súdom JUDr. K., dňa 1.8.2005, nemá právne opodstatnenie, lebo nie je prípustná dodatočná konvalidácia právneho úkonu, ktorý v čase, kedy bol urobený, nemal zákonné náležitosti, v danom prípade to bolo udelenie splnomocnenia na zastupovanie pracovníkom (vedúcou úradu) právnickej osoby, ktorá na takýto úkon nebola oprávnená. V nadväznosti na túto skutočnosť, i procesný úkon (podanie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu súdu) osobou, ktorá na takýto úkon nebola platne splnomocnená, nemôže mať relevantné právne následky, spočívajúce v meritórnom prejednaní veci na základe podaného opravného prostriedku odvolacím súdom. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/, b/, c/ O.s.p., keďže to 5 M Cdo 9/2007 11 vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 243b ods. 2/, 3/ O.s.p. rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa
13. marca 2009 JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková