Najvyšší súd 5 M Cdo 6/2008 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného : Mesto Ž., IČO : X., proti povinnej : J. Š., bývajúca v Ž., o vymožen

§ 243iods.

2 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je dôvodné. I v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky je dovolací súd viazaný rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p.). Obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto vady dovolací súd nezistil; dovolateľ takéto vady konaní a rozhodnutí súdov nižších stupňov v mimoriadnom dovolaní ani nevytýkal. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd pristúpil ku skúmaniu opodstatnenosti dôvodov, na ktorých dovolateľ založil svoj mimoriadny opravný prostriedok a dospel k záveru, že obsah jeho mimoriadneho dovolania nie je spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia. 5 M Cdo 6/2008 5 Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor v návrhu na zastavenie exekúcie súčasne navrhol, aby mu oprávnený nahradil trovy exekúcie v rozsahu vyhotovenej časovej špecifikácie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, špecifikácie paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti a špecifikácie náhrady hotových výdavkov, celkove v sume 2 713,20 Sk. Pri časovej špecifikácii jednotlivých úkonov exekučnej činnosti (od 10 do 50 minút) si za každý jednotlivý úkon uplatňoval odmenu 200,- Sk, spolu za deväť úkonov 1 800,- Sk. Exekučný súd mu priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky iba v sume 800,- Sk, keď mal za to, že táto zodpovedá počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu. Teda je zrejmé, že sčítal časy trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti vyjadrené v minútach, pričom skúmal aj účelnosť času vynaloženého súdnym exekútorom na vykonanie toho-ktorého úkonu („ ... počtom hodín sa rozumie súhrn celých hodín za jednotlivé úkony, ...“). S týmto záverom sa plne stotožnil aj odvolací súd („Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň tým, ktoré vyhláška uvádza v § 15 ods. 1, a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny 200,- Sk za každý z nich, by nebolo možné hovoriť o počte hodín (čase) účelne vynaložených na exekúciu tak, ako to predpokladá § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky.“). Podľa názoru dovolacieho súdu sú rozhodnutia exekučného súdu a odvolacieho súdu správne. Dovolací súd v inej podobne právnej veci už dospel k judikovanému záveru, že pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (v znení do

1. apríla 2008 – poznámka dovolacieho súdu) je určujúci čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje. Sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určenie odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky (v znení do
2. apríla 2008 – poznámka dovolacieho súdu) je v súlade s jej ustanovením § 14 ods. 1 písm. a/ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
3. mája 2007, sp.zn. 1 MCdo 7/2006, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2007 pod por.č. 69). Dovolací súd na odôvodnenie svojho záveru, okrem iného, uviedol, že z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín 5 M Cdo 6/2008 6 na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 200,- Sk patrí za každú, aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky formuláciu ako v písm. b/ tohto ustanovenia. Ak sa tak nestalo, potom nie je v rozpore s § 14 ods.1 písm. a/ sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ustanovenia § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky, výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Za dôvodnú námietku nemožno považovať ani námietku týkajúcu sa prípustnosti skúmania účelnosti vynaloženého času na jednotlivé úkony exekučnej činnosti súdom. Práve účelnosť hodín vynaložených na exekúciu je predpokladom na priznanie odmeny súdneho exekútora (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky). Napokon trovy exekúcie, ktoré má súdnemu exekútorovi uhradiť oprávnený, určuje vždy exekučný súd (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku), ktorý nesie zodpovednosť za ich správnosť. Dovolací súd, rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní proti rozhodnutiam exekučného súdu a odvolacieho súdu v predmetnej veci, nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od záverov vyslovených v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
4. mája 2007, sp.zn. 1 MCdo 7/2006, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2007 pod por.č.
5. Z týchto dôvodov dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky uznesením zamietol podľa § 243b ods. 1, časť vety pred bodkočiarkou O.s.p.

§ 243bods.

4 O.s.p. a s § 243i ods. 2 O.s.p. Dovolací súd neuložil povinnosť nahradiť trov konania o mimoriadnom dovolaní súdnemu exekútorovi, ktorý podal podnet na mimoriadne dovolanie (§ 148a ods. 2 O.s.p.), pretože oprávnenému v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 5 M Cdo 6/2008 7 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 4. marca 2009 JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková