461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľke starobný dôchodok. 7 So 124/2008 2 Po vykonaní dokazovania krajský zistil, že rozhodnutia odporkyne sú vecne správne, lebo navrhovateľka preukázala dobu dôchodkového poistenia v období od
názoru krajského súdu nebolo možné navrhovateľke hodnotiť, lebo
Dohovoru medzi Československou republikou a Federatívnou ľudovou republikou Juhosláviou o sociálnom poistení z 22. mája 1957 číslo 3/1958 Zb. (ďalej len „Dohovor“) sa započítava doba zamestnania a náhradná doba
vlastných právnych predpisov zmluvného štátu. Z dôvodu, že § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení i § 169a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) odkazujú na hodnotenie náhradnej doby a náhradnej doby vykonávanej v cudzine na predpisy, účinné v čase vykonávania tejto doby, (v spornom prípade navrhovateľkinej doby starostlivosti o deti v čase od 1. augusta 1974 do 28. januára 1979, ktorú im poskytovala v bývalej Juhoslávii) odporkyňa správne posúdila hodnotenie náhradnej doby navrhovateľky
predpisov platných a účinných v danom období. Zaujal právny názor, že odporkyňa postupovala správne, keď nehodnotila navrhovateľke dobu starostlivosti o deti od
jej názoru krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci pred posúdením doby „starostlivosti o deti vykonávanej počas trvalého pobytu na území bývalej Juhoslávie“ resp. „starostlivosti vykonávanej na území bývalej Juhoslávie“ príp. „starostlivosti vykonávanej v bývalej Juhoslávii“. Nevysporiadal sa s týmito tromi rozdielnymi pojmami a ani so skutočnosťou, že dobu trvalého pobytu navrhovateľky na území Juhoslávie nikto nezisťoval a jej dĺžku nevedela presne určiť ani navrhovateľka. Ku dňu podania odvolania sa navrhovateľke podarilo zistiť len to, že dňa
v spojení s § 246c Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky treba vyhovieť. Podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok upravuje zákon o sociálnom poistení.
1 tohto zákona sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004
predpisov účinných pred
1 písm. e) zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý definuje pojem „náhradné doby“, ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítava sa doňho náhradná doba, po ktorú sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku alebo dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení pre takéto deti s celoročným alebo týždenným pobytom; dieťaťom sa rozumie dieťa vlastné (osvojené) a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
zákona o sociálnom zabezpečení doby zamestnania a náhradné doby v cudzine pred 1. májom 1990 sa hodnotia
predpisov platných pred týmto dňom; 7 So 124/2008 4 pritom sa nevyžaduje splnenie podmienky povolenia česko-slovenských štátnych orgánov na pobyt v cudzine.
1 zákona č. 101/1964 Zb. účinného do 1. januára 1976, ak trvalo zamestnanie aspoň rok, započítavajú sa do doby zamestnania aj tieto doby (náhradné doby): písm. d) doba, po ktorú sa žena starala o dieťa (aj osvojené alebo iné dieťa, ktoré prevzala do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov) vo veku do troch rokov alebo o invalidného maloletého, ktorý potreboval stálu starostlivosť a nebol umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti;
1 zákona č. 121/1975 Zb. ak doba zamestnania je aspoň rok, započítavajú sa do nej, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak (§ 14 ods. 3, § 21 ods. 2, § 33), aj tieto doby (náhradné doby):
písm. e) doba, po ktorú sa žena starala o dieťa (aj osvojenca alebo iné dieťa, ktoré prevzala do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov) vo veku do troch rokov alebo o invalidné maloleté dieťa, ktoré potrebovalo stálu starostlivosť, pokiaľ nebolo umiestnené v ústave pre také deti;
čl.4 Dohovoru ak pri rozhodovaní o nárokoch zo sociálneho poistenia treba prihliadať k dobe trvania poistenia, zamestnania alebo inej činnosti, bude orgán sociálneho poistenia každej Zmluvnej strany započítavať i dotyčné doby, ku ktorým sa prihliada
právnych predpisov druhej Zmluvnej strany.
čl.13 pri určení dávok z dôchodkového poistenia
ustanovení tohto Dohovoru budú orgány sociálneho poistenia oboch Zmluvných strán postupovať týmto spôsobom: a) orgán sociálneho poistenia každej zo Zmluvných strán rozhodne
svojich právnych predpisov a s použitím článku 4 tohto Dohovoru, či oprávnená osoba splňuje podmienky pre získanie nároku na dávku; b) ak sú splnené podmienky pre získanie nároku na dávku, určí orgán sociálneho poistenia každej zo Zmluvných strán najskôr dávku tak, ako by celková doba poistenia (zamestnania) započítaná
článku 4 tohto Dohovoru bola získaná výlučne
jeho právnych predpisov; c) nato orgán sociálneho poistenia každej zo Zmluvných strán určí sumu dávky, ktorú je povinný poskytnúť,
pomeru doby poistenia (zamestnania), získanej
jeho 7 So 124/2008 5 právnych predpisov, a celkovej doby poistenia (zamestnania), získanej
právnych predpisov oboch Zmluvných strán.
čl.19 ods. 1 Dohovoru ak právne predpisy jednej zo Zmluvných strán viažu získanie, zachovanie a obnovenie nárokov alebo požívanie dávky na podmienku bydliska na jej území, nebude sa táto podmienka vzťahovať na československých ani juhoslovanských občanov, pokiaľ sa zdržujú na území druhej Zmluvnej strany. Zo spisov vyplýva, že pri výpočte výšky starobného dôchodku navrhovateľky nebola do obdobia dôchodkového poistenia započítaná doba starostlivosti o deti do troch rokov, ktorú im navrhovateľka poskytovala v dobe od 1. augusta 1974 do 28. januára 1979. Dohovor však obsahuje ustanovenie,
ktorého doba zamestnania a náhradná doba sa započítava
vlastných predpisov zmluvnej strany a v tom čase účinné právne predpisy takýto postup umožňovali a umožňovali ho aj v čase rozhodovania odporkyne o výške starobného dôchodku navrhovateľky . Predovšetkým treba pripomenúť, že ani zákon č. 101/1964 Zb. ani zákon č. 121/1975 Zb. pri posudzovaní náhradnej doby, získanej starostlivosťou o dieťa do troch rokov veku nerozlišovali, kde sa táto starostlivosť poskytovala a neurčovali, že starostlivosť má byť poskytovaná na území vtedajšieho Československa. Starostlivosť o dieťa do troch rokov bola bez akýchkoľvek podmienok týkajúcich sa miesta jej poskytovania, považovaná za náhradnú dobu. Podmieňovanie jej započítania do obdobia dôchodkového poistenia jej poskytovaním na území Slovenskej republiky nezodpovedá zákonu. Napokon aj z § 169a zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva priamo, že náhradné doby v cudzine pred 1. májom 1990 sa hodnotia
predpisov platných pred týmto dňom; pritom sa nevyžaduje splnenie podmienky povolenia česko-slovenských štátnych orgánov na pobyt v cudzine. Pokiaľ by „vykonávanie“ starostlivosti muselo byť uskutočňované len na území Slovenskej (Československej) republiky, aby mohlo byť toto obdobie ako náhradná doba započítané do obdobia dôchodkového poistenia pre potreby určenia výšky sumy starobného dôchodku, potom by za náhradné doby nemohli byť považované žiadne časové obdobia, 7 So 124/2008 6 počas ktorých sa rodič s dieťaťom zdržiava z akéhokoľvek dôvodu mimo územia vtedajšieho Československa (teda napríklad obdobie dovolenky, návštevy príbuzných a podobne) čo zrejme nebolo ani v minulosti cieľom právnej úpravy. Krajský súd preto nepostupoval dôsledne v súlade so zákonom, keď pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia nevyžadoval od odporkyne podklady pre záver o dĺžke obdobia, v ktorom navrhovateľka poskytovala starostlivosť svojim deťom vo veku do troch rokov a nezisťovanie, či sa navrhovateľka o svoje deti v tomto období sama osobne a riadne starala. Skutočnosť, či navrhovateľka starostlivosť poskytovala na území Slovenska alebo inde, nie je z uvedeného hľadiska rozhodujúca, a to ani pre posúdenie započítania takéhoto obdobia do doby dôchodkového poistenia
obsahu Dohovoru ani
obsahu v tom čase účinných vnútroštátnych predpisov. Záver, že starostlivosť slovenskej štátnej občianky o dieťa do troch rokov, poskytovanú mimo územia Slovenskej republiky nemožno hodnotiť ako náhradnú dobu získanú v cudzine, ktorú
zákona č. 101/1964 Zb. a zákona č. 121/1975 Zb. nemožno považovať za správny, lebo uvedené právne predpisy neobsahovali ustanovenia,
ktorých by predpokladom pre hodnotenie uvedenej doby ako doby náhradnej bolo splnenie podmienky pobytu na území vtedajšieho Československa. Navyše ani z rozhodnutia krajského súdu, ani z rozhodnutí odporkyne a napokon ani z pripojených dávkových spisov nemožno zistiť, či odporkyňa pri výpočte výšky starobného dôchodku navrhovateľky postupovala dôsledne
ustanovení Dohovoru, najmä čl. 4, 13 a 19 najmä z dôvodu, že sa nevysporiadala s tvrdením navrhovateľky, že je poberateľkou starobného dôchodku z bývalej Juhoslávie, a že jej orgán sociálneho zabezpečenia tohto štátu vykazuje obdobie od
4 OSP tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, lebo neboli splnené podmienky na jeho zrušenie ani potvrdenie. 7 So 124/2008 7 Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude vo veci znova rozhodnúť s tým, že v ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu. O trovách konania rozhodol súd
1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo úspešnej navrhovateľke v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok. V Bratislave 29. januára 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.