Najvyšší súd Slovenskej republiky 7 Sžso/55/2007 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa Š. L., bytom v K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, ul.
- augusta č. 8, o zvýšenie úrazovej renty, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z
- júna 2007, č. k. 14Sd /19/2007 – 37, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z
- júna 2007, č. k. 14Sd /19/2007 – 37, p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z
- júna 2007, č. k. 14Sd /19/2007 – 37, potvrdil rozhodnutie odporkyne z
- januára 2007 č. X., ktorým nevyhovela návrhu navrhovateľa na nové určenie výšky úrazovej renty za obdobie od
- januára 2004 do
- júla 2006 lebo ho považoval za vecne správne. Poukázal na skutočnosť, že nárok navrhovateľa na náhradu straty na zárobku vznikol pred účinnosťou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), a preto odporca nemal právomoc rozhodovať o výške náhrady za stratu na zárobku za obdobie do
- decembra
- 7 Sžso55/2007 2 Pokiaľ navrhovateľ žiadal, aby mu bola priznaná úrazová renta zvýšená o sumu 2 935 Sk predstavujúcu priemerný mesačný zárobok, ktorý dosahoval v čase do
- novembra 1999 (teda pred jeho nezamestnanosťou), krajský súd uviedol, že jeho námietku nebolo možné zohľadniť pri určení náhrady na strate na zárobku, lebo nenastala v dôsledku pracovného úrazu, ale v dôsledku straty pracovnej príležitosti, ktorá nebola v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Napokon krajský súd konštatoval, že pokiaľ navrhovateľ namietal výšku pôvodne priznanej úrazovej renty, o takomto jeho nároku bol oprávnený rozhodnúť súd v konaní v občianskoprávnych veciach. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Zdôraznil, že do
- decembra 2003 mu bola náhrada za stratu na zárobku po skončení dočasnej práceneschopnosti doplácaná do sumy 17 510 Sk, t. j. do sumy priemerného brutto zárobku, a preto od
- januára 2004 mu mala byť vyplácaná transformovaná úrazová renta vo výške 12 668 Sk, čo je rozdiel medzi sumou priemerného brutto zárobku 17 510 Sk a čiastočným invalidným dôchodkom, ktorý navrhovateľ poberal vo výške 4 583 Sk. Podľa jeho názoru, úrazová renta, ktorá mu bola od
- januára 2004 vyplácaná vo výške 8 523 Sk bola určená v nižšej sume, ako mu v skutočnosti patrila. Tým, že krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne, v ktorom nebolo rešpektované znenie § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, bola podľa názoru navrhovateľa porušená zásada rovnakého zaobchádzania. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zruší, lebo mu patrí úrazová renta od
- januára vo výške 12 668 Sk mesačne, zvýšená o príslušné percento od
- januára 2005 vo výške 13 625 Sk mesačne, od
- júla 2005 vo výške 14 646 Sk mesačne a od
- júla 2006 vo výške 15 518 Sk mesačne. Súčasne žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu náhradu škody vo výške 142 396 Sk. V doplňujúcom vyjadrení z
- októbra 2007 sa domáhal pri novom výpočte úrazovej renty zníženia základu dane aj o 1 400 Sk z titulu vyživovaného dieťaťa. Odporkyňa žiadala rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť 7 Sžso55/2007 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 250s v spojení s § 246c a § 372o ods. 3 OSP/ preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ utrpel
- februára 1994 pracovný úraz, v dôsledku ktorého mu bola ku dňu
- decembra 2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti vo výške 8 523 Sk netto. Uvedená suma predstavovala rozdiel medzi valorizovaným priemerným hrubým zárobkom 17 510 Sk mesačne, čiastočným invalidným dôchodkom, ktorý bol navrhovateľovi vyplácaný vo výške 4 842 Sk a priemerným zárobkom, ktorý naposledy navrhovateľ dosiahol pred skončením pracovného pomeru, k dátumu
- novembra 1999 vo výške 2 935 Sk, znížený o preddavok na daň vo výške 1 210 Sk. Podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k
- decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od
- januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do
- decembra
- Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona o sociálnom poistení odporkyňa začala navrhovateľovi vyplácať uvedenú sumu 8 523 Sk mesačne od
- januára 2004 v nezmenenej výške ako úrazovú rentu a v zmysle zákona túto aj pravidelne valorizovala. Na základe žiadosti navrhovateľa z
- septembra 2006 o zmenu výšky vyplácanej úrazovej renty odporkyňa preskúmala vyžiadané doklady a zistila, že v dôsledku navrhovateľom neuplatneného zníženia základu dane mu vznikol v roku 2003 na odvedených preddavkoch na daň preplatok. V súvislosti s preukázaným daňovým preplatkom vykonala prepočet jeho úrazovej renty a vydala napadnuté rozhodnutie, podľa ktorého má navrhovateľ od
- januára 2004 nárok na úrazovú 7 Sžso55/2007 4 rentu vo výške 9 143 Sk mesačne zvýšenú o príslušné percento od
- januára 2005 na sumu 9 833 Sk mesačne, od
- júla 2005 na sumu 10 704 Sk mesačne a od
- júla 2006 na sumu 11 342 Sk mesačne. Podľa vyjadrenia navrhovateľa mu odporkyňa doplatok úrazovej renty v sume 25 544 Sk za obdobie od
- januára 2004 do
- decembra 2007 zaplatila. Napriek navrhovateľom uvádzaným rôznym výpočtom a tvrdeniam o nedodržaní zásady rovnakého zaobchádzania z odvolania a jeho doplnenia vyplýva, že sa v odvolacom konaní domáha priznania úrazovej renty vo výške 12 668 Sk brutto od
- januára
- Domáhal sa teda zvýšená renty o náhradu zárobku, ktorý navrhovateľ dosahoval pred rozviazaním pracovného pomeru ku dňu
- novembra 1999 (9 733 Sk + 2 935 Sk = 12 668 Sk). Túto námietku navrhovateľ uplatnil už v konaní pred krajským súdom, ktorý správne uviedol, že strata v tejto sume nie je a nebola spôsobená pracovným úrazom, ale stratou pracovnej príležitosti, ktorá nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom a preto nemôže byť pripočítaná k úrazovej rente. S touto argumentáciou sa plne stotožňuje aj odvolací súd a poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej:“... Aj keď zodpovednosť za škodu spôsobenú pracovným úrazom je zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu na zavinenie), je zamestnávateľ povinný nahradiť len takú škodu, ktorá poškodenému zamestnancovi vznikla pracovným úrazom, t.j. v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Skutočnosť, že poškodený zamestnanec sa nemôže zamestnať v inom zamestnaní, ktoré by zodpovedalo jeho pracovným úrazom zníženej pracovnej schopnosti len pre nedostatok pracovných miest, nie je podľa názoru dovolacieho súdu spôsobená v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ale situáciou na trhu práce. Aj keď je zamestnanec pre tento nedostatok bez práce a jeho sociálne pomery sa v dôsledku toho, že nemá po pracovnom úraze príjem z vlastnej zárobkovej činnosti, zhoršili, nemožno na tieto okolnosti z hľadiska odškodnenia pracovného úrazu prihliadnuť, keďže nie sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Nedostatok vhodných pracovných príležitostí je objektívnou okolnosťou a postihuje všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, či ich pracovná 7 Sžso55/2007 5 spôsobilosť bola znížená pracovným úrazom alebo z iných príčin. Preto z dôvodu zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze nemôže byť zamestnancovi nahradená ujma, spočívajúca v tom, že tento zamestnanec nemôže pre nedostatok vhodných pracovných miest mať príjem z vlastnej zárobkovej činnosti...„(viď medzi inými rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 93/2003). Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že odporkyňa mu mala základ dane znížiť aj o sumu 1 400 Sk na vyživované dieťa, odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Túto námietku navrhovateľ uplatnil po prvý krát až v podaní zo dňa
- októbra 2007, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu
- októbra 2007 a lehota na podanie odvolania uplynula
- augusta 2007, odvolací súd pri posudzovaní správnosti rozhodnutia krajského súdu na túto námietku neprihliadol. Pokiaľ sa navrhovateľ domnieva, že základ dane by mal byť znížený o ďalšie položky, odvolací súd ho odkazuje na konanie pred príslušným správcom dane podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, resp. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Na záver odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že napadnutým rozhodnutím odporkyňa nerozhodovala o určení novej výšky úrazovej renty, podľa § 88 a nasl. a § 179 ods. 1 písm. a) bod
- zákona o sociálnom poistení, ale túto podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení prevzala vo výške, v akej navrhovateľovi patrila do
- decembra
- O tejto skutočnosti svedčí fakt, že výška náhrady škody za stratu na zárobku v roku 2003 patriaca navrhovateľovi mesačne brutto aj pôvodne bola totožná s výškou úrazovej renty priznanej brutto navrhovateľovi od
- januára
- 7 Sžso55/2007 6 Rozdiel bol vo výške odvádzanej dane, ktorá do
- decembra 2003 bola 1 210 Sk mesačne a ktorá bola znížená potom, ako v roku 2006 navrhovateľ dodatočne predložil daňové priznanie za rok
- Napadnutým rozhodnutím odporkyňa určila výšku úrazovej renty ktorá mala byť navrhovateľovi vyplácaná od
- januára 2004, z ktorej sa následne počítala aj výška valorizovanej sumy úrazovej renty od
- januára 2005,
- júla 2005 a od
- júla
- Napriek skutočnosti, že k zvýšeniu pôvodne vyplácanej úrazovej renty od
- januára 2004 došlo v dôsledku dodatočného predloženia daňového priznania navrhovateľom a jej výška brutto sa rovnala výške náhrady straty na zárobku brutto, vyplácanej do
- decembra 2003, nemožno poprieť, že uvedeným rozhodnutím odporkyňa zmenila výšku pôvodne vyplácanej úrazovej renty a práve táto bola predmetom nespokojnosti navrhovateľa. Názor, že napadnuté rozhodnutie by sa malo považovať len za rozhodnutie o valorizácii pôvodnej výšky úrazovej renty, nemá opodstatnenie v samotnom jeho výroku, a preto je odvolací súd toho názoru, že je daná jeho právomoc na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v celom jeho rozsahu. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva právomoc súdu v správnom súdnictve rozhodovať o správnosti výpočtu náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti priznanej navrhovateľovi do
- decembra
- Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami navrhovateľa. Skutočnosti, ktorými navrhovateľ v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli sčasti totožné s námietkami, ktoré navrhovateľ namietal už v prvostupňovom konaní 7 Sžso55/2007 7 a s ktorými sa krajský súd dostatočne vysporiadal a sčasti nesúviseli s predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní (napr. rozhodnutie o náhrade požadovanej škody), preto na ne odvolací súd neprihliadol. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Trenčíne potvrdil ako vecne správny podľa § 219 OSP. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni v odvolacom konaní trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2008 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnost vyhotovenia : Mária Kráľová