7 So 223/2007 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej, členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUD

§ 70zákona č.

341/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 439/2004 Z.z. /ďalej len „zákon o sociálnom poistení“/, zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že ku dňu vzniku invalidity, teda do 23. januára 2005 nesplnila podmienku získania potrebného počtu 5 rokov dôchodkového poistenia, lebo získala len 336 dní dôchodkového poistenia /314 dní v roku 2004 a 22 dní v roku 2005/ z posledných 10-ich rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity. Navrhovateľke nebola 7 So 223/2007 2 započítaná do doby zamestnania ani doba starostlivosti o tri maloleté deti ako doba náhradná

predpisov účinných do dňa vzniku invalidity, lebo náhradnú dobu bolo možné započítať len vtedy, ak poistenec získal aspoň jeden rok zamestnania /poistenia/. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka. Žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutie odporkyne zo

1. apríla 2007 číslo X. zrušiť a vec jej vrátiť na nové konanie a rozhodnutie v záujme vyhovenia jej žiadosti. Namietala, že nemohla pracovať, lebo od doby narodenia jej prvého dieťaťa, t.j. od
2. augusta 1993 bola až do skončenia materskej dovolenky po treťom dieťati, narodenom
3. februára 2004, neustále na materskej dovolenke, pričom sa jej zdravotný stav natoľko zhoršil, že od skončenia materskej dovolenky je neustále práceneschopná. Odporkyňa navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 250s OSP/ preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky treba vyhovieť.

§ 70ods.

1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zákona o sociálnom poistení a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

§ 72ods.

1 písm. f) zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov je najmenej päť rokov a zisťuje sa z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.

§ 255ods.

1 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004

predpisov účinných pred

1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od
2. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. 7 So 223/2007 3 Žiadosť navrhovateľky z
3. februára 2007 o priznanie invalidného dôchodku bola rozhodnutím odporkyne zo
4. apríla 2007 zamietnutá na podklade posudku Sociálnej poisťovne, pobočky v Michalovciach zo
5. marca 2007, ktorým bola ku dňu vzniku invalidity dňom
6. januára 2005 navrhovateľke stanovená 75%-ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí - nešpecifická neorganická psychóza

kapitoly V, položky 2, písm. b/ - 75%, pričom mala započítateľnú dobu len v trvaní 336 dní dôchodkového poistenia. U navrhovateľky bola zisťovaná potrebná doba poistenia od 23. januára 1995 do 22. januára 2005 z ktorej do dňa vzniku invalidity dňom 23. januára 2005

evidencie v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia z

1. februára 2007 vedenom Sociálnou poisťovňou, ako fyzická osoba, za ktorú poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity platí štát, od
2. februára 2004 do
3. decembra 2005 má navrhovateľka zaplatené poistné, pričom odporkyňa jej hodnotila dobu poistenia do
4. januára 2005, t.j. do dňa vzniku invalidity, teda už uvedených 336 dní. Navrhovateľka bola evidovaná ako nezamestnaná na okresnom úrade práce v čase od
5. februára 1991 do
6. júla 1996, od
7. apríla 1999 do
8. januára 2003, od
9. decembra 2003 do
10. februára 2004 a starala sa o deti : o malol. syna R., nar. X, malol. syna D., nar. X, malol. dcéru E., nar. X. Uvedené náhradné doby, získané pred
11. januárom 2004 by bolo možné navrhovateľke hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia len vtedy, ak by navrhovateľka získala aspoň jeden rok zamestnania. Z obsahu súdneho spisu, ale aj administratívneho spisov odporkyne vyplýva, že navrhovateľka bola vyšetrená
12. februára 2007 psychiatrom,
13. februára 2007 psychológom pre potreby posúdenia invalidity, pričom bola od roku 2001 do roku 2006 pravidelne liečená v stálej ambulantnej liečbe a v roku 2006 hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici v M. /predtým v roku 2005/, ale už aj v detskom veku bola liečená pre poruchu reči a pre psychosomatickú nezrelosť, mala 2-ročný odklad povinnej školskej dochádzky. V ďalšom konaní bude preto úlohou odporkyne zadovážiť ďalší posudok o zdravotnom stave navrhovateľky so zameraním, či nemala taký zdravotný stav, ktorý by spĺňal podmienky invalidity z mladosti, za ktorým účelom je potrebné zadovážiť si celú zdravotnú dokumentáciu navrhovateľky od jej narodenia. 7 So 223/2007 4 Pokiaľ by zdravotný stav navrhovateľky po opätovnom posúdení nezodpovedal invalidnému dôchodku z mladosti, je potrebné odporkyňou tiež zvážiť vydanie rozhodnutia o uplatnenom nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok aj

§ 255ods.

1 druhá veta zákona o sociálnom poistení. Odvolací súd sa na základe uvedeného nestotožnil so záverom krajského súdu o správnosti (zákonnosti) preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu preto zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie /§ 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250j ods. 4 OSP/. Na základe výsledkov doplneného dokazovania o dátume vzniku invalidity navrhovateľky bude úlohou odporkyne opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku. Náhradu trov konania účastníčkam odvolací súd nepriznal, lebo navrhovateľka, aj keď mala v odvolacom konaní úspech, si náhradu trov konania neuplatnila /§ 246c ods. 1, § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 OSP/ a odporkyňa na náhradu trov konania nemá nárok. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 19. novembra 2008 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová