ods.1, resp.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších - 2 - predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok s odôvodnením, že k 1.januáru 2005 nebol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov, keďže k tomuto dňu získal len 1 rok a 61 dní obdobia dôchodkového poistenia. Súčasne účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľovi bola Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia v Bratislave na účely priznania výsluhového dôchodku od 17.marca 1990 zhodnotená doba zamestnania od 16.marca 1948 do 16.marca 1990, v rámci ktorej aj doba od 1.novembra 1974 do 15.marca 1985 bola z titulu mimosúdnej rehabilitácie zhodnotená v I. kategórii funkcií a doba od 16.marca 1985 do 16.marca 1990 bola zhodnotená ako doba práce na percentá po vzniku nároku na starobný dôchodok. Krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľ nezískal potrebnú dobu 10 rokov dôchodkového poistenia
ods.5 zákona o sociálnom poistení, ale získal iba 1 rok a 61 dní a preto rozhodnutia odporkyne považoval za súladne so zákonom. Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že od 17.marca 1990 mu bol priznaný starobný dôchodok a nie dôchodok výsluhový a starobný dôchodok sa až neskôr
zák.č.494/2001 Z. z. považoval za výsluhový dôchodok zo samostatného systému výsluhového zabezpečenia profesionálnych vojakov. Výsluhový dôchodok profesionálneho vojaka nie je závislý na pravidlách o priznaní dôchodku zo všeobecného systému. V plnom rozsahu preto spĺňa podmienky ustanovené v § 273 ods.5 zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľ k odvolaniu pripojil fotokópiu výpočtu jeho starobného dôchodku z I. kategórie funkcií
zák.č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, priznaného od 17.marca 1990 po zhodnotení 37 rokov zamestnania pre nárok na starobný dôchodok a zvýšení základnej výmery dôchodku o 35% za ďalšiu prácu ( zamestnanie po vzniku nároku na starobný dôchodok) . Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil, keď námietky navrhovateľa nepovažovala za opodstatnené. - 3 - Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods.2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods.3 OSP a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky na jeho potvrdenie. Z dávkového spisu odporkyne číslo X. vyplýva, že : - navrhovateľ žiadosťou, spísanou pobočkou Sociálnej poisťovne Poprad 20.októbra 2006, požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 1.januára 2005. Zo žiadosti vyplýva, že okrem doby od 16.marca 1948 do 16.marca 1990, zhodnotenej vo výsluhovom dôchodku, navrhovateľ ako dobu ďalšieho zamestnania uviedol aj doby od 17.marca 1990 do 30.júna 1990 a od 15.augusta 1990 do 30.septembra 1991 v T.; - k žiadosti o dôchodok navrhovateľ pripojil potvrdenie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 5.októbra 2006 a rozhodnutie Krajskej vojenskej správy Košice číslo 699010/16 z 30.júla 1991,
ktorých mu bol od 17.marca 1990
zák.č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení priznaný a neskôr (od 1.apríla 1991)
č.87/1991 Zb. upravený starobný dôchodok z I. kategórie funkcií, pretransformovaný
z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov na výsluhový dôchodok, pričom pre nárok na starobný dôchodok boli navrhovateľovi zhodnotené doby základnej vojenskej služby, zamestnania a služby nepretržite od 16.marca 1948 do 15.marca 1985 ako aj doba zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok od 16.marca 1985 do 16.marca 1990. Pred 1.májom 1998 boli podmienky nároku vojakov z povolania na starobný dôchodok upravené v Piatej časti zákona č.100/1988 Zb. ( §§ 132, 133 ). Je nesporné, že navrhovateľovi ako vojakovi z povolania bol od 17.marca 1990, teda pred 1.májom 1998 priznaný starobný dôchodok, pričom o priznaní tejto dávky dôchodkového zabezpečenia rozhodol orgán, príslušný
a/ zák.č.100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.100/1988 Zb.“). Dňom 1.mája 1998 nadobudol účinnosť zákon č.114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov upravujúci sociálne zabezpečenie vojakov. - 4 - Podmienkou vzniku nároku na výsluhový dôchodok
z. bolo aspoň 20 skončených rokov výkonu služby. V zmysle § 91 ods.1 zák.č.114/1998 Z. z. starobné dôchodky z I. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok
a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, t.j. k 1.máju 1998, sa považujú za výsluhové dôchodky
zákona č.114/1998 Z. z. Dňom 1.júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č.328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák.č.328/2002 Z .z.). .
z. výsluhové dôchodky priznané a vyplácané
2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky
tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10%. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu. Pokiaľ zákonodarca vo vyššie citovaných ustanoveniach uviedol, že starobné dôchodky sa považujú za výsluhový dôchodok
zák.č.114/1998 Z. z., resp. že výsluhové dôchodky priznané a vyplácané
z. sa za určených podmienok považujú za výsluhové dôchodky
zák.č.328/2002 Z. z., je zrejmé, že tieto starobné dôchodky sú naďalej starobnými dôchodkami
zák.č.100/1988 Zb. a za výsluhový dôchodok
zák.č.328/2002 Z. z. sa iba považujú, najmä na účely ich zvyšovania za dobu trvania služby. Taký záver vyplýva tak z rozdielnych podmienok vzniku nároku na výsluhový dôchodok a nároku na starobný dôchodok, ako aj z rozdielneho spôsobu výpočtu a výšky starobných dôchodkov priznaných
č. 100/1988 Zb. a spôsobu výpočtu a výšky výsluhového dôchodku priznaného
z., resp.
z. Rozlišovanie zákonodarcu medzi výsluhovými dôchodkami priznanými
zák.č.114/1998 Z. z., resp.
zák.č.328/2002 Z. z. a starobnými dôchodkami, priznanými
zák.č.100/1988 Zb., ktoré sú za výsluhové dôchodky iba považované, vyplýva aj zo znenia zák.č.494/2001 Z. z. o zvýšení výsluhových - 5 - príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia vojakov v roku 2001 (§1 ods.1 a 2), prípadne zák. č. 471/2003 Z. z. o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003 ( §§ 1 až 3 a §4 ods.1) Navrhovateľovi bol starobný dôchodok priznaný
zák.č.100/1988 Zb. Tento starobný dôchodok mu naďalej patrí a za výsluhový dôchodok
zák. č.328/2002 Z. z. sa iba považuje. Výsluhový dôchodok
z. ani
zák.č.328/2002 Z. z. mu priznaný nebol.
z. poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok pred
predpisov účinných pred 1. januárom 2005 (§ 273 ods. 2), má nárok na starobný dôchodok
tohto zákona, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil vek najmenej 62 rokov. Nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr od 1. januára 2005. Vek 55 rokov potrebný na nárok na starobný dôchodok
zák.č.100/1988 Zb. navrhovateľ dovŕšil 16.marca 1985 a k tomuto dňu, teda pred 1.januárom 2005, splnil aj podmienky nároku na starobný dôchodok. Odporkyňa preto pri rozhodovaní o jeho žiadosti o starobný dôchodok nesprávne aplikovala ustanovenie § 273 ods.5, resp. § 65 zák.č.464/2003 Z. z.. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu
zák.č.100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok
z. Žiadosť o zohľadnenie ďalšej doby zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok je preto možné posúdiť len
z., t.j.
predpisov účinných do
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.