2 písm. a/ OSP rozhodnutie žalovaného číslo AA/2007/48231/15426/OISS zo 16.októbra 2007 ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach (ďalej len „úrad“) č.k.LV/2007/08038 Ev. č.: LV/2007/050749 z 28.augusta 2007, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť odvod 182 400,– Sk za nesplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2006
5/2004 2 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 5/2004 Z. z.“). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj úradu nie je v súlade so zákonom pre nesprávny právny názor žalovaného čo do posúdenia postavenia žalobcu
5/2004 Z. z., lebo Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“) nie je zamestnávateľom príslušníkov ZVJS, títo nie sú jeho zamestnancami a činnosť, ktorú vykonávajú, nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania zamestnania. Krajský súd vyslovil názor, že príslušníkov ZVJS nemožno započítavať do počtu zamestnancov žalobcu na účely zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, keď príslušník ZVJS musí byť zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby a občan so zdravotným postihnutím evidentne nemôže spĺňať podmienky zdravotnej, telesnej a duševnej spôsobilosti na výkon služby, vyžadované v § 14 ods.1 písm. d/ zák. č.73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Do priemerného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím mali byť
názoru krajského súdu zahrnutí len tí občianski zamestnanci, ktorí sú so svojím zamestnávateľom v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. O trovách konania rozhodol krajský súd
1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, lebo si ich neuplatnil. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietol, že zákon o službách zamestnanosti v § 4 definuje, kto je zamestnancom na účely tohto zákona. Zamestnávateľom je
tohto zákona právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere. Zákon o službách zamestnanosti nepozná výnimku z tvrdosti zákona, umožňuje však zamestnávateľovi využiť jednu z troch možností ako nahradiť povinnosť zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Sprostredkovanie zamestnania nezaväzuje zamestnávateľa zamestnať uchádzača o zamestnanie, lebo každý zo zamestnávateľov má pre svoju činnosť vymedzené určité kritériá. V konečnom dôsledku zákon o službách zamestnanosti nevylučuje možnosť sprostredkovať aj zamestnanie a následné prijatie uchádzača o zamestnanie, ktorý spĺňa podmienky
z. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a preskúmavané rozhodnutie ako zákonné v celom rozsahu potvrdil. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného trval na tom, že žalovaný vychádzal pri svojom rozhodnutí z nesprávneho právneho názoru. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu odvolania žalovaného (§ 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že mu nemožno vyhovieť.
1 zákona č. 5/2004 Z. z. zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
1 zákona č. 5/2004 Z. z. zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu alebo doktorand v dennej forme doktorandského štúdia.
2 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení platnom do 30.apríla 2008 za zamestnanca na účely tohto zákona sa nepovažuje občan, ktorý vykonáva činnosti pre právnickú osobu, ktorá plní voči občanovi povinnosti zamestnávateľa, ak z povahy vykonávanej činnosti vyplýva, že nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania zamestnania
tohto zákona.
1 písm. d/ zákona č. 5/2004 Z. z. zamestnávateľ je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím
1 písm. a/, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím
1 písm. a/ v počte, ktorý predstavuje 3,2% z celkového počtu jeho zamestnancov. 4
1 písm. a/ až d/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru policajtom (za policajtov sú v zmysle § 1 ods. 2 tohto zákona považovaní, okrem iných, aj príslušníci ZVJS) môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a je bezúhonný, je spoľahlivý, spĺňa stupeň vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby. Pokiaľ žalovaný považoval všetky fyzické osoby v pracovnom aj služobnom pomere u žalovaného za „zamestnancov“
5/2004 Z. z., aj
názoru odvolacieho súdu je tento jeho názor nesprávny. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, že policajta nemožno na účely zákona č. 5/2004 Z. z. považovať za zamestnanca, pretože z povahy činnosti vykonávanej policajtom vyplýva, že nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania zamestnania
tohto zákona ( § 4 ods.2) a tiež, že žalobca vo vzťahu k policajtom nie je zamestnávateľom
z., pretože policajti nie sú jeho zamestnanci v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ale sú v služobnom pomere k štátu ( §2 ods.4 zákona č.73/1998 Z. z.). Žalobca vo vzťahu k príslušníkom ZVJS nie je zamestnávateľom v zmysle § 3 zákona č. 5/2004 Z. z., len plní úlohy zamestnávateľa a preto vo vzťahu k počtu policajtov nemá povinnosť zamestnávať príslušný počet občanov so zdravotným postihnutím
1 písm. d/ zákona č. 5/2004 Z. z. a ani riešiť vec náhradným plnením
občianskych zamestnancov. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom odvolací súd nepriznal, nakoľko 5 úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a žalovaný právo na ich náhradu nemá (§ 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 29.septembra 2008 Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Viera Nevedelová Zuzana Katuščáková predsedníčka senátu
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.