zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Nehnuteľnosti mali
jeho názoru prejsť do vlastníctva matky zánikom S. v D. L. (ďalej len „spoločnosť“)
vtedy platného obchodného zákonníka. Štyrmi rozhodnutiami Odboru poľného hospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV Povaţská Bystrica, vydanými pre jednotlivé katastrálne územia (D.L., P., P. a T.) z 28. mája 1958 a 2. júla 1958, č.k. X. (ďalej len „rozhodnutia z roku 1958“) boli nehnuteľnosti v nich uvedené, jeho matke odňaté
zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy (ďalej len „zákon č. 142/1947 Zb.“). Okresný súd Povaţská Bystrica rozsudkom z 8. marca 2007 č.k. 4 C 703/2000-403 ţalobu zamietol. Ţalovaným náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie neodôvodnil ustanoveniami príslušných právnych predpisov. Konštatoval len, ţe
zákona č. 142/1947 Zb. bola vykonaná revízia majetku spoločnosti o výmere X., nachádzajúceho sa v katastrálnych územiach T., D.L., P. a P., pričom v pozemkových vloţkách bola o tom vyznačená poznámka. Poukázal na rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva Československej republiky zo 6. mája 1948, č.j. X. (ďalej len „rozhodnutie ministerstva“), ktorým bola vykonaná revízia prvej pozemkovej reformy ohľadom majetku spoločnosti a boli zrušené predtým vydané rozhodnutia a spoločnosti boli
3 zákona č. 142/1947 Zb. vyvlastnené všetky jej nehnuteľnosti, okrem X., ktoré jej boli ponechané a v roku 1951 boli vykúpené štátom postupom
46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Toto rozhodnutie ministerstva povaţoval za rozhodné, keďţe práve ním došlo k odňatiu celého majetku spoločnosti s výnimkou X.. Uviedol, ţe Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave vyhláškou uverejnenou 31. mája 1948 dalo spoločnosti výpoveď z hospodárenia na jej pozemkoch a pôda sa 3 4 Cdo 180/2009 stala predmetom prídelového pokračovania.
názoru prvostupňového súdu boli potom rozhodnutia z r. 1958 vydané len za účelom usporiadania pozemnokniţného vlastníctva. Keďţe v pozemkových vloţkách bola ako vlastník nehnuteľností uvedená spoločnosť, mal za to, ţe nehnuteľnosti boli odňaté tejto spoločnosti a nie M. T., ktorá bola
jeho názoru len jednou z účastinárov spoločnosti. Nestotoţnil sa s názorom M. T., ţe
vtedy platného obchodného zákonníka nadobudla nehnuteľnosti spoločnosti do svojho vlastníctva jeho matka a ţe spoločnosť prestala existovať ako právny subjekt k
názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd správne vyhodnotil rozhodnutia z roku 1958 ako rozhodnutia vydané len za účelom usporiadania pozemnokniţných vzťahov a vzťahov zápisu vlastníctva pre štát a jednotlivé subjekty, ktorým uţ boli pozemky pridelené. Konštatoval, ţe k vykonaniu revízie pozemkovej reformy na veľkostatku spoločnosti došlo na ţiadosť R. pre O. D.L. zo
142/1947 Zb. Neakceptoval, v odvolaní M. T. uvedenú námietku vyţadovanej intabulácie v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. Vzhľadom 4 4 Cdo 180/2009 na tento právny záver odvolací súd potom povaţoval za právne bezvýznamné zaoberať sa okolnosťou zániku spoločnosti. Taktieţ bez právneho zdôvodnenia len konštatoval, ţe M. T. nebola vlastníčkou nehnuteľností a ţe návrh bol súdom prvého stupňa zamietnutý dôvodne. Odvolací súd povaţoval svoje rozhodnutie za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, preto proti nemu
3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.“) pripustil dovolanie na posúdenie správnosti svojho právneho záveru v znení, či nehnuteľnosti, ktorých prechod do vlastníctva štátu upravoval právny predpis, v danom prípade zákon č. 142/1947 Zb., mohli prejsť do vlastníctva štátu zo zákona v období do 1. októbra 1948 i bez zápisu do pozemkovej knihy, alebo či bol nevyhnutný vklad vlastníckeho práva. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie
3 O.s.p. právny predchodca ţalobcov. Dovolanie odôvodnil § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Namietal nesprávne právne posúdenie prechodu nehnuteľností do vlastníctva štátu zo zákona uplynutím výpovednej doby. Poukázal na § 17 zákona č. 142/1947 Zb.,
ktorého sa na konanie
tohto zákona vzťahovali primerane príslušné predpisy zákona č. 215/1919 Zb. o zabraní veľkého majetku pozemkového (ďalej len „záborový zákon“) a doplňujúcich zákonov a pre samotné prevzatie zbytkových statkov
142/1947 Zb. platili primerane ustanovenia zákona č. 329/1920 Zb. o prevzatí a náhrade za zabraný majetok pozemkový (ďalej len „náhradový zákon“), ktorého § 26 uvádzal, ţe kde bolo
tohto zákona poznamenané zamýšľané prevzatie zabraného majetku štátom, vykonajú na návrh pozemkového úradu súdy vklad vlastníckeho práva pre štát Československú republiku s odvolaním sa na § 1 záborového zákona a na toto zákonné ustanovenie.
jeho názoru sa pre nadobudnutie vlastníckeho práva štátom vyţadoval vklad vlastníckeho práva a k prechodu nehnuteľností na štát nemohlo dôjsť do 1. októbra 1948 bez jeho zápisu do pozemkovej knihy. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol,
2/ O.s.p., rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. M. T., po podaní dovolania
1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.
3 O.s.p., dovolanie je prípustné tieţ proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho rozhodnutia, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Pred samotným posúdením správnosti napadnutého rozsudku krajského súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti treba uviesť, ţe vyslovením prípustnosti dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. vymedzuje odvolací súd zároveň aj právnu otázku zásadného významu, pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní vytvoril priestor. Dovolanie v takomto prípade okrem vád naplňujúcich znaky dovolacích dôvodov
2 písm. a/, b/ O.s.p., môţe byť 6 4 Cdo 180/2009 odôvodnené len nesprávnym právnym názorom zaujatým v napadnutom rozhodnutí, a to práve v tej právnej otázke, ktorá viedla k prípustnosti dovolania. Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe odvolací súd je viazaný tak rozsahom dovolania ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p. neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaţe tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd najskôr skúmal, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolateľ nenamietal, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Iné vady konania ani dovolaním namietané neboli a zo súdneho spisu nevyplývajú. Prípustnosť dovolania na základe uvedeného tak vyplýva len z ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. a zo skutočnosti, ţe odvolací súd samostatným výrokom svojho rozsudku pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie. Týmto ustanovením je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie zaloţiť výrokom rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je zásadného právneho významu. V takom prípade je dovolateľ oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu výlučne len z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Predmetom súdneho posudzovania môţu byť potom len právne otázky, keďţe na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta druhá O.s.p.). Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd v predmetnom dovolacom konaní nepreskúmaval správnosť ţiadneho skutkového záveru, ale ani správnosť tých právnych záverov, ktoré nesúvisia 7 4 Cdo 180/2009 s otázkou zásadného právneho významu, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Odvolací súd pripustil dovolanie z dôvodu, ţe za otázku zásadného právneho významu povaţoval právne posúdenie, či nehnuteľnosti, ktorých prechod do vlastníctva štátu upravoval právny predpis, v danom prípade zákon č. 142/1947 Zb., mohli prejsť do vlastníctva štátu zo zákona v období do 1. októbra 1948 i bez zápisu do pozemkovej knihy, alebo či bol nevyhnutný vklad vlastníckeho práva. Tomu zodpovedá dôvod dovolania, ktorý má základ v tvrdení, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Keďţe dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému bola prípustnosť dovolania zaloţená výrokom odvolacieho súdu len z dôvodu uvedeného v ustanovení § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., preskúmal dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu len z hľadísk tohto uplatneného dovolacieho dôvodu. Uplatnením dovolacieho dôvodu
2 písm. c/ O.s.p. moţno odvolaciemu súdu vytknúť, ţe jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval. V súvislosti s vymedzenou dovolacou otázkou dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie prechodu nehnuteľností do vlastníctva štátu zo zákona v období do 1. októbra 1948 uplynutím výpovednej doby i bez vkladu vlastníckeho práva.
jeho názoru k prechodu nehnuteľností do vlastníctva štátu mohlo dôjsť do 1. októbra 1948 aţ vkladom vlastníckeho práva pre štát, ktorý vykonávali v tom čase súdy na návrh pozemkového úradu. Pre právne posúdenie poloţenej dovolacej otázky bolo potrebné vychádzať z obsahu právnych predpisov týkajúcich sa revízie prvej pozemkovej reformy v celom jej systéme, a to predovšetkým zo zákona č. 142/1947 Zb., z náhradového zákona, a záborového zákona, zákona č. 90/1947 Zb. o vykonaní knihovného poriadku strán konfiškovaného nepriateľského majetku 8 4 Cdo 180/2009 a o úprave niektorých právnych pomerov vzťahujúcich sa na pridelený majetok (ďalej len „zákon č. 90/1947 Zb.), v spojení s vykonávacími predpismi. Zákon č. 142/1947 Zb. v §§ 1 aţ 6 upravoval predmet revízie, ktoré rozhodnutia a opatrenia podliehali revízii a ktorý orgán štátu bol oprávnený vykonať revíziu a vydať rozhodnutie o jej výsledku, povinnosť vlastníkov nehnuteľností spísať a ohlásiť svoj majetok, ktorý bol predmetom revízie
, ako aj návrh príslušného orgánu na vyznačenie vo verejných knihách, ţe ide o majetok, ktorý je predmetom revízie a prevzatie zbytkových statkov. Odvolací súd odôvodnil prechod vlastníctva k nehnuteľnostiam na štát zo zákona, uplynutím výpovednej doby prevzatím
1 zákona č. 142/1947 Zb., bez potreby vkladu vlastníckeho práva.
1 zákona č. 142/1947 Zb., ministerstvo pôdohospodárstva prevezme zbytkové statky (§ 1 ods. 1, písm. d/), za predpokladov ďalej uvedených. Prevzatím prechádzajú tieto nehnuteľnosti do vlastníctva štátu. Pre prevzatie platia primerane ustanovenia náhradového zákona.
142/1947 Zb., pre konanie
tohto zákona, vrátane vyvlastnenia pôdy
3, platili - okrem ustanovenia § 8 - primerane príslušné predpisy záborového zákona a zákonov ho doplňujúcich. Na základe ustanovení zákona č. 142/1947 Zb. sa tak na konanie o prevzatí nehnuteľností, ktoré sa stali opäť zabranými, vzťahovali primerane aj príslušné predpisy záborového zákona a na prevzatie primerane ustanovenia náhradového zákona. Záborový zákon, upravujúci ďalšie konanie o majetku, ktorý sa po revízii stal na základe rozhodnutia príslušného orgánu opäť zabraným, v § 5 uvádzal, ţe zabraním nadobudla 9 4 Cdo 180/2009 Československá republika právo zabraný majetok preberať a prideľovať. Pred skutočným prevzatím musela byť daná výpoveď osobám, ktoré hospodárili na tejto pôde, o ktorej prevzatie išlo (§ 13), pričom výpoveď bola podrobne upravená v náhradovom zákone. Na zabranom majetku mal, v súlade s náhradovým zákonom, pozemkový úrad právo vykonať všetky prípravné práce, ktoré mali slúţiť k tomu, aby bol vypracovaný plán pre preberanie a prideľovanie zabraného majetku (§ 1 náhradového zákona). Vlastníkovi zabraného majetku pozemkového, pozemkový úrad oznámil, ktoré jeho nehnuteľnosti sa rozhodol prevziať
svojho pracovného plánu. Toto oznámenie podal na súde, v ktorého knihách boli preberané nehnuteľnosti zapísané (§ 2 náhradového zákona). Súd nariadil poznámku zamýšľaného prevzatia vo svojich knihách a doručil vlastníkovi nehnuteľnosti oznámenie s výzvou, aby sa do 30 dní odo dňa doručenia písomne vyjadril, či uplatňuje právo
3 a § 6 ods. 4 zákona č. 142/1947 Zb., aby mu boli pridelené pozemky o výmere X.), inak sa malo za to, ţe súhlasil so zamýšľaným prevzatím. Vlastníkove vyjadrenie potom dodal súd bez uznesenia pozemkovému úradu. Proti uzneseniu povoľujúcemu poznámku a vyzývajúcemu vlastníka k vyjadreniu nebol prípustný opravný prostriedok (§ 3 náhradového zákona). O vyjadrení vlastníka rozhodoval pozemkový úrad v súlade s § 5 náhradového zákona. Ak pozemkový úrad vyhovel vlastníkovej ţiadosti celkom alebo sčasti, oznámil to vlastníkovi a súdu, v ktorého knihách boli nehnuteľnosti zapísané s návrhom, aby bola poznámka zamýšľaného prevzatia vymazaná alebo obmedzená na nehnuteľnosti, ktoré mali byť prevzaté. Vyzvanie veriteľov a ich moţnosť vyjadriť sa, upravoval § 11 náhradového zákona. Pred skutočným prevzatím zabraného majetku pozemkovým úradom bolo ďalej potrebné dať osobám hospodáriacim na tomto majetku výpoveď, ktorú upravovali §§ 12 aţ 25 náhradového zákona (v znení III. bodu zákona č. 44/1948 Zb. z 21. marca 1948, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 142/1947 Zb. aj o úpravu výpovede formou verejnej vyhlášky).
náhradového zákona, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, musí byť pred skutočným prevzatím zabraného majetku pozemkovým úradom daná osobám na ňom hospodáriacim výpoveď aspoň trojmesačná. Spravidla musí byť daná výpoveď tak, aby osoba hospodáriaca na majetku mohla skončiť zberné práce a prevzatie pôdy aby sa mohlo uskutočniť 10 4 Cdo 180/2009 k
ktorého sa vlastníctvo k obhospodarovanej pôde nenadobúdalo ani zápisom vlastníctva do pozemkových kníh, ani vyhotovením listín, na ktorých základe by takýto zápis bolo moţné vykonať.
vtedajšieho výkladu sa vlastníctvo nehnuteľností nadobúdalo oprávneným prevzatím faktickej drţby, nie aţ prevzatím drţby knihovnej. Vlastníctvo zabraného pozemkového majetku sa teda 11 4 Cdo 180/2009 v povojnovej dobe nadobúdalo uţ tým, ţe nový vlastník zabranú pôdu oprávnene prevzal a začal na nej hospodáriť. Oprávnené prevzatie zabranej pôdy v uvedenom zmysle nastávalo vtedy, keď bola daná pôvodnému vlastníkovi preberaného majetku výpoveď z hospodárenia
záborového a náhradového zákona a výpovedná doba riadne uplynula. Uvedený záver vyplýva jednoznačne z vyššie uvedených ustanovení. Vyhotovenie vkladových listín a zápis do pozemkovej knihy boli uţ len vykonaním knihovného poriadku. Knihovný poriadok sa v určitých prípadoch vykonával aţ následne po prevzatí vlastníckeho práva k pôde novým vlastníkom, ako jednoznačne vyplýva z ustanovení zákona č. 90/1947 Zb. Vykonanie knihovného poriadku bol proces, ktorým mal byť následne uvedený stav zápisu v pozemkovej knihe a v pozemkovom katastri do súladu so skutočným právnym stavom. Vzťahoval sa nielen na majetok konfiškovaný
dekrétov prezidenta republiky č. 12/1945 Zb. a č. 108/1945 Zb., ale aj na majetok zabraný, a to
142/1947 Zb. Vykonaním knihovného poriadku ţiadne práva nevznikali, len uţ existujúcim právam bola poskytnutá verejná publicita. Preto z prípadného nevykonania knihovného poriadku nemoţno vyvodiť, ţe by nevzniklo právo, ktoré malo byť do pozemkovej knihy zapísané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na smerovaný vývoj, ktorým bolo po
zákona č. 142/1947 Zb. sa povaţuje deň faktického prevzatia nehnuteľnosti štátom alebo inou právnickou osobou. Na základe uvedených ustanovení právnych predpisov, vzťahujúcich sa na úpravu revízie prvej pozemkovej reformy, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţňuje so záverom odvolacieho súdu, ţe k prechodu vlastníctva k nehnuteľnostiam na štát pred 1. októbrom 1948 došlo uplynutím výpovednej doby prevzatím nehnuteľností bez zápisu vkladu vlastníckeho práva. Prevzatím
1 zákona č. 142/1947 Zb., za splnenia predpokladov uvedených v tomto ustanovení, prechádzali nehnuteľnosti do vlastníctva štátu. Týmto prevzatím sa rozumelo faktické prevzatie nehnuteľnosti (ako správne vyvodil odvolací súd) uplynutím výpovednej doby. V preskúmavanom prípade bola vyhláškou daná výpoveď z hospodárenia (zaloţená na č.l. 192 spisu) k
8/1928 Zb. So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolateľ napadol dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 O.s.p. a konanie nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania proti 13 4 Cdo 180/2009 ţalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaným 1/, 3/ a 5/ ţiadne trovy konania nevznikli. Ţalovaný 4/ si náhradu trov dovolacieho konania neuplatnil a ţalovaný 2/ si ju síce uplatnil, avšak výšku trov konania nevyčíslil do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nevyplývajú ţiadne trovy, preto im dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 2 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. januára 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová 14 4 Cdo 180/2009
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.