zákona Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch Ďalej bolo v druhostupňovom konaní ţalovanou z predloţeného spisového materiálu zistené, ţe - pobočke ţalovanej v Bratislave bol doručený Registračný list fyzickej osoby – odhláška účastníka konania, ako samostatne zárobkovo činnej osoby s dátumom zániku poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky mal ţalobca za rok 2006 príjem vyšší ako bola zákonom ustanovená hranica príjmu (tzn. 91.200,– Sk pre rok 2006).
4 písm.
osobitného predpisu, 21) ak od tohto dňa
svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). 3 1Sžso/10/2010
názoru ţalovanej vysloveného v predmetnom rozhodnutí s dôrazom na ustanovenie § 5 písm. c) zák. č. 461/2003 Z.z. zmenou formy výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby a tieţ nezaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
4 písm. b) cit. zák. č. 461/2003 Z.z., pretoţe advokátovi nezaniklo oprávnenie na výkon činnosti. Naopak, zmena formy výkonu advokácie má
ţalovanej za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta, v dôsledku čoho aţ môţe u advokáta zaniknúť povinné nemocenské a dôchodkové poistenie
citovaného ustanovenia § 21 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Preto zmena formy výkonu advokácie je vo vzťahu k postaveniu advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby
zák. č. 461/2003 Z.z. právne bezvýznamná. Ţalovaná tieţ poukázala na to, ţe ak príjem advokáta, ktorý vykonáva činnosť
1 písm. a) zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 586/2003 Z.z.“) samostatne, je zdaňovaný ako príjem z podnikania
1 písm. c) zák. č. 595/2003 Z.z. a jeho výška má vplyv na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, avšak príjem advokáta, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným
1 písm. e) zák. č. 586/2003 Z.z. je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti
1 písm. b) zák. č. 595/2003 Z.z. Preto konateľ spoločnosti nemá na účely sociálneho poistenia postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Navyše ţalovaná zdôraznila, ţe zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti
osobitného predpisu k
osobitného predpisu, nebol v prípade účastníka konania preukázaný. II. Konanie na prvostupňovom súde Proti tomuto rozhodnutiu ţalobca podal na Krajský súd v Bratislave ţalobu zo dňa 01.12.2009. 4 1Sžso/10/2010 Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom, a preto ţalobu zamietol. Svoje zamietajúce rozhodnutie odôvodnil tým, ţe správne orgány podrobne odôvodnili, prečo ţalobcovi. ktorý sa stal ku dňu 16.04.2008 spoločníkom a konateľom spoločnosti S. s.r.o., nezaniklo povinné sociálne poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe
č. 461/2003 Z.z. Na základe uvedeného sa krajský súd stotoţnil s podrobným odôvodnením, ktoré správne orgány uviedli vo svojich rozhodnutiach. Tieţ krajský súd vyzdvihol vplyv výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
1 písm. c) zák. č. 595/2003 Z.z. na vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, pričom zmenu formy výkonu advokácie vo vzťahu k postaveniu advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby
zák. č. 461/2003 Z.z. vyhodnotil krajský súd ako právne bezvýznamnú. Uvedené však nie je prípad ţalobcu, u ktorého po určitú dobu existoval súbeh dvoch dôvodov, pre ktoré ho v zmysle citovaného zákona bolo potrebné povaţovať za samostatne zárobkovo činnú osobu (v zmysle § 5 písm. c) a aj d/).
krajského súdu ţalobca nestratil oprávnenie na vykonávanie advokátskej činnosti (ktoré mu vzniklo zápisom do zoznamu advokátov) a ani inak nespĺňa podmienky, ktoré by mali za následok zánik jeho predmetných povinných poistení v zmysle § 21 ods. 4 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. Záverom krajský súd upozornil aj na to, ţe obdobná problematika bola uţ riešená, a to napríklad prostredníctvom rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. 21Sn 11/2008-40 zo dňa 14.04.2009 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sţso 44/2009 zo dňa 26.11.2009. 5 1Sžso/10/2010 III. Odvolanie žalobcu/stanoviská Vo včas podanom odvolaní zo dňa 11.03.2009 (č. l. 28) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalobca poukázal na to, ţe rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Ţalobca zotrval na svojom argumente, ţe mu
4 písm.
zák. č. 586/2003 Z.z. je potrebné povaţovať pre účely § 5 písm. c) zák. č. 461/2003 Z.z. za samostatne zárobkovo činnú osobu. Obdobne sa stotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe súd nie je viazaný potvrdením vydaným predsedníctvom Slovenskej advokátskej komory, nakoľko nejde o kompetentný orgán na posúdenie postavenia advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. 6 1Sžso/10/2010 Tieţ ţalovaná poukázala v svojom stanovisku na rozsudky Krajského súdu v Ţiline: č. 21Sn 8/2008, 21Sn 10/2008, 21Sn 11/2008, 21Sn 12/2008, všetky zo 14. apríla 2009, č. 21Sn 7/2008 z 02. decembra 2008 a č. 21Sn 13/2008 z 05. mája 2009 a taktieţ na rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 26S 4/2009 z 10. septembra 2009, v ktorých tieto súdy zaujali v podobnej veci právne stanovisko, ţe aj advokáta, ktorý vykonáva svoju činnosť ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným
zák. č. 586/2003 Z.z., je potrebné povaţovať za samostatne zárobkovú osobu. Z uvedených dôvodov ţalovaná ţiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu, ako vecne správny, potvrdil. IV. Právne názory odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a viazaný argumentmi právneho názoru vyjadreného v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 290/2010-8 zo 7. septembra 2010 senát po neverejnej porade postupom
1 bol nútený konštatovať, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Predovšetkým konajúci senát Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe v prejednávanej veci ide o obdobnú problematiku zániku účasti ţalobcu (advokáta) na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení z titulku funkcie štatutárneho orgánu advokátskej spoločnosti, na akú dal odpoveď prostredníctvom svojho rozsudku sp. zn. 1Sţso 7/2009 z
čl. 152 ods. 4 ústavy nezanedbateľný vplyv, musel sa konajúci senát Najvyššieho súdu s existenciou tohto uznesenia v konaní o odvolaní vyporiadať.
čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou
čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Z právneho poriadku Slovenskej republiky vyplýva, ţe ústavný súd vykonáva konkrétnu kontrolu ústavnosti v zmysle čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky prostredníctvom Šiesteho oddielu Tretej časti zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 38/1993 Z.z.“). V tomto konaní o sťaţnostiach fyzických a právnických osôb vydáva dva druhy rozhodnutí. Na prvom mieste rozhoduje postupom
2 zák. č. 38/1993 Z.z. uznesením o prípustnosti ústavnej sťaţnosti na prieskum ústavnosti, pričom skúma podmienky konania (najmä svoju právomoc, úplnosť zákonných náleţitostí, prípustnosť a oprávnenosť či včasnosť sťaţnosti).
2 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá Ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré 8 1Sžso/10/2010 nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže Ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak Ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť. Naopak v konaní o sťaţnostiach fyzických osôb a právnických osôb
č. 38/1993 Z.z. ústavný súd rozhoduje o merite ústavnej sťaţnosti formou nálezu.
1 zák. č. 38/1993 Z.z. platí, že ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie Ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili. Konajúci súd má vedomosť, ţe hore uvedeným uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 290/2010-8 zo 7.septembra 2010 bola zamietnutá sťaţnosť JUDr. M. K., Ţ. vo veci namietaného porušenia jej základných práv
čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv
čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sţso/37/2009 zo
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd po citácii podstatných argumentov z rozsudku sp.zn. konštatoval, ţe „Predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu (nadväzujúceho na právny názor krajského súdu a vo veci konajúcich správnych orgánov) obsahuje
názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.“ 9 1Sžso/10/2010 Je jednoznačné, ţe ústavný súd sa po procesnej stránke nielen zaoberal prípustnosťou, či neopodstatnenosťou podanej ústavnej sťaţnosti, ale aj citoval v bode
zákona o advokácii nezaniklo povinné sociálne poistenie ako SZČO
Odvolací súd sa s týmito dôvodmi stotožnil a na zdôraznenie ich správnosti
2 OSP dopĺňa, že § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení vymedzuje pojem SZČO. Upravuje aj postavenie advokáta, ktorý má oprávnenie na vykonávanie advokátskej činnosti.
názoru odvolacieho súdu existencia oprávnenie (zrejme oprávnenia, pozn.) advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti, podmienená jeho zápisom v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou až do času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu má za následok, že musí byť považovaný za SZČO pre potreby zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu je povinne nemocensky poistený
1 písm. b) a povinne dôchodkovo poistený
1 písm. b) a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona p sociálnom poistení. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava, obsiahnutá v § 12 zákona o advokácii, ktorý upravuje formu ktorou môže advokát vykonávať advokáciu, lebo základným predpokladom pre výkon, advokácie je vykonávanie takejto činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Na výkon advokátskej činnosti je teda oprávnený len advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. A práve vymedzenie SZČO
c) zákona o sociálnom poistení je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať túto činnosť. Navyše § 15 zákona o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti môžu vykonávať advokáciu ako konatelia spol. s r. o. a účasť advokáta v takejto spoločnosti je viazaná na existenciu oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb jednotlivých spoločníkov a konateľov, ktorými môžu byť len advokáti, a ktorých účasť v spoločnosti zaniká vyčiarknutím zo zoznamu advokátov, v skutočnosti stratou oprávnenia na vykonávanie činnosti
osobitného predpisu. 10 1Sžso/10/2010 Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými právne významnými námietkami žalobkyne. Skutočnosti, ktorými žalobkyňa v odvolaní spochybňuje rozsudok krajského súdu v odvolacom konaní neboli zistené. V zásade boli zhodné s námietkami, ktoré žalobkyňa uplatňovala už v konaní na súde prvého, stupňa a s ktorými sa krajský súd náležité vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd... odvolaniu žalobkyne nevyhovel a rozsudok Krajského súdu... ako vecne správny
1 a 2 OSP potvrdil...“ Hore citované dôvody rozsudku 4Sţso 37/2009 vyhodnotil z meritórneho hľadiska (tzn. vo veci samej) smerom k úrovni zisteného skutkového stavu a posúdil nasledujúce právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky formuláciou, ţe „dôvody rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžso 37/2009 zo
čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy vyslovil ústavný súd, ţe „vzhľadom na profesné zameranie sťažovateľky, navyše kvalifikovane právne zastúpenej, nepovažoval ústavný súd za dôvodné vyzvať sťažovateľku na odstránenie nedostatkov sťažnosti, a preto jej sťažnosť
2 (v spojení s § 20 ods. 1) zákona o ústavnom súde v tejto jej časti odmietol z dôvodu nedostatku zákonom predpísaných náležitostí.“ Následne po citácii podstatných argumentov sťaţovateľky ústavný súd prostredníctvom bodu 25. uznesenia sťaţnosť aj v ďalšej časti odmietol
2 zák. č. 38/1993 Z.z. pre jej zjavnú neopodstatnenosť. 11 1Sžso/10/2010 Na základe takto vykonanej analýzy má Najvyšší súd jednoznačne preukázané, ţe uznesením sp. zn. I. ÚS 290/2010-8 zo dňa 07.09.2010 sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril dostatočným spôsobom k základným právam advokátky v súvislosti s aplikáciou práva sociálneho zabezpečenia na otázku zániku či trvania jej účasti na povinnom poistení z pohľadu samostatne zárobkovo činnej osoby. Uvedené uznesenie ústavného súdu súčasne vykazuje podmienky, ktoré zákon prostredníctvom § 135 O.s.p. spája s viazanosťou všeobecného súdu rozhodnutím ústavného súdu.
1 veta druhá O.s.p. súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Nakoľko prostredníctvom hore citovaného rozsudku sp. zn. 4Sţso 37/2009 zo 16. februára 2010 sa riešila právna otázka, tzn. výklad vzniku, či zániku účasti advokáta ako konateľa advokátskej spoločnosti na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení v medziach ustanovení § 5 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1, § 21 ods. 1 a ods. 4 písm.
čl. 47 ods. 3 ústavy a práva
čl. 14 dohovoru.“, resp. navyše objasnil svoj postoj k predkladanému rozsudku 1Sţso 7/2009 tým, ţe „ak iný senát najvyššieho súdu má iný právny názor totožný s právnym názorom sťažovateľky, potom ústavnému súdu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak právomoc, ktorá
3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zverená práve najvyššiemu súdu“. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v relevantných (v medziach uznesenia sp. zn. I. ÚS 290/2010-8 zo dňa 07.09.2010) predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom rozhodnutí sp. zn. 4Sţso 37/2009, Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. 13 1Sžso/10/2010 P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 08. februára 2011 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.