Obsah (13)

§ 16§ 5§ 22§ 25§ 8§ 14§ 2§ 3§ 20§ 80§ 81§ 13§ 34

Začiatok konania: 18.11.2021 Účastníci konania: Brantner Fatra, s.r.o., so sídlom Ul. Robotnícka 20, 036 01 Martin, IČO: 31 578 861 Typ konania: Zneužívanie dominantného postavenia Praktika: neprimera

§ 16zákona č.

187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2023 Z. z., v správnom konaní č. SK 0021/OZDPaVD/2020, rozhodol 1. tak, že konanie spoločnosti Brantner Fatra, s. r. o., so sídlom Ul. Robotnícka 20, 036 01 Martin, IČO: 31 578 861, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka č.: 923/L, spočívajúce v tom, že voči mestám Vrútky a Martin v období od 01.02.2019 do 31.12.2022 uplatňovala jednotkovú cenu za zneškodňovanie zmesového komunálneho odpadu na skládke Martin-Kalnô v nezanedbateľnej miere vyššiu v porovnaní s jednotkovou cenou za rovnakú službu uplatňovanou voči iným obciam, pričom tento rozdiel v cenách nebol objektívne odôvodnený, je priamym alebo nepriamym uplatňovaním neprimeraných obchodných podmienok a teda zneužitím dominantného postavenia

§ 5ods.

3 písm. a) zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona účinnom od 01.06.2021 do 29.02.2024 na trhu zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu na skládke z okresov Martin a Dolný Kubín, ktoré je

§ 5ods.

1 zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona účinnom od 01.06.2021 do 29.02.2024 zakázané,

1. na základe § 42 ods. 1 písm. b) zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona účinnom od 01.06.2021 do 29.02.2024 tak, že za konanie uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia ukladá spoločnosti Brantner Fatra, s. r. o., so sídlom Ul. Robotnícka 20, 036 01 Martin, IČO: 31 578 861, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka č.: 923/L, pokutu vo výške 180 200,- eur, slovom: stoosemdesiattisíc dvesto eur, ktorú je povinná uhradiť na účet Protimonopolného úradu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici, IBAN: SK5281800000007000060793, SWIFT: SPSRSKBA, VS:2024210 v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Obsah ROZHODNUTIE ......................................................................................................... 1
2. SPRÁVNE KONANIE Č. SK 0021/OZDPaVD/2020 ............................................. 3
3. APLIKÁCIA PRÁVNYCH PREDPISOV .............................................................. 5 2.1 Vyhodnotenie aplikácie právnych predpisov............................................. 5 2.2 Námietky účastníka konania k aplikácii právnych predpisov .................. 6
4. PODNIKATEĽ A ÚČASTNÍK SPRÁVNEHO KONANIA................................. 11
5. POPIS NAMIETANÉHO SPRÁVANIA.............................................................. 12
6. RELEVANTNÝ TRH........................................................................................... 13 5.1 Právny rámec .............................................................................................. 13 5.2 Relevantný trh zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu na skládke – tovarová dimenzia ............................................................................ 14 5.3 Relevantný trh zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu na skládke – priestorová dimenzia ....................................................................... 17 5.4 Námietky účastníka konania k relevantnému trhu .................................. 24
7. DOMINANTNÉ POSTAVENIE ........................................................................... 27 6.1 Právny rámec ............................................................................................... 27 6.2 Dominantné postavenie na trhu zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu na skládke .................................................................... 28 6.3 Námietky účastníka konania k preukázaniu dominantného postavenia 34
8. ZNEUŽITIE DOMINANTNÉHO POSTAVENIA ................................................. 39 7.1 Právny rámec ............................................................................................... 39 7.2 Druhostupňové rozhodnutie ...................................................................... 42 7.3 Posúdenie protisúťažného správania spoločnosti Brantner Fatra v období od 01.02.2019 do konca roka 2020 ................................................... 43 7.4 Posúdenie protisúťažného správania spoločnosti Brantner Fatra v období rokov 2021 a 2022 .............................................................................. 53 7.5 Záver............................................................................................................. 65 7.6 Námietky účastníka konania k posúdeniu protisúťažného správania... 68 7.7 Procesné námietky účastníka konania ..................................................... 77
9. ČASOVÉ VYMEDZENIE PORUŠENIA............................................................. 79 8.1 Posúdenie časového vymedzenia porušovania zákona ......................... 79 8.2 Námietky účastníka konania k časovému vymedzeniu porušovania zákona ................................................................................................................ 79
10. POKUTA ............................................................................................................. 81 9.1 Základná suma pokuty ................................................................................ 82 9.2 Priťažujúce a poľahčujúce okolnosti ........................................................ 84 9.4 Konečná výška pokuty .............................................................................. 88 9.5 Námietky účastníka konania k pokute...................................................... 89
11. ZÁVER ............................................................................................................... 91 2 Odôvodnenie
12. SPRÁVNE KONANIE Č. SK 0021/OZDPaVD/2020
13. Dňa 26.08.2019 bol Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, odboru zneužívania dominantného postavenia a vertikálnych dohôd (ďalej len „úrad“), doručený podnet od mesta Vrútky vo veci možného zneužívania dominantného postavenia spoločnosťou Brantner Fatra, s. r. o., so sídlom Ul. Robotnícka 20, 036 01 Martin, IČO: 31 578 861, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka č.: 923/L (ďalej len „Brantner Fatra“), ktorá poskytuje, okrem iného, služby odpadového hospodárstva v okrese Martin a jeho okolí. Predmetom podnetu boli výhrady k cene spoločnosti Brantner Fatra za uloženie zmesového komunálneho odpadu na skládku účtovanej mestu Vrútky -

podnetu spoločnosť Brantner Fatra účtuje mestu Vrútky za uloženie jednej tony odpadu na skládku vyššie ceny ako okolitým obciam. 2. Na základe podnetu začal úrad vykonávať prešetrovanie

§ 22ods.

1 písm. b) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v Slovenskej republike v znení neskorších predpisov v znení zákona účinnom od 27.12.2016 do 31.05.2021, (ďalej len „zákon č. 136/2001 Z. z.“) v oblasti poskytovania služieb odpadového hospodárstva v okrese Martin a jeho okolí zabezpečovaných spoločnosťou Brantner Fatra. 3. V rámci uvedeného prešetrovania úrad získal také informácie a podklady, ktoré vyvolali dôvodné podozrenie, že podnikateľ Brantner Fatra mohol porušiť zákon č. 136/2001 Z. z. tým, že minimálne od roku 2018 uplatňoval voči mestu Vrútky a Martin neprimerané obchodné podmienky v oblasti zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu skládkovaním. Na základe uvedeného úrad dňa 18.11.2020 začal z vlastného podnetu

§ 25ods.

1 zákona č. 136/2001 Z. z. v spojení s § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov správne konanie č. SK 0021/OZDPaVD/2020 voči spoločnosti Brantner Fatra vo veci možného zneužívania dominantného postavenia

§ 8ods.

2 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z. – uplatňovanie neprimeraných obchodných podmienok. Začatie správneho konania bolo spoločnosti Brantner Fatra, ako jedinému účastníkovi konania, oznámené listom č. 179/2020/OZDPaVD-5306/2020 zo dňa 13.11.

2. Počas správneho konania bola spoločnosť Brantner Fatra ako účastník konania právne zastúpená advokátskou kanceláriou TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sro, vložka č.: 33669/B (ďalej len „právny zástupca“). Plnomocenstvo právneho zástupcu bolo úradu predložené dňa 03.12.
4. Výzva pred vydaním rozhodnutia, v ktorej úrad zhrnul informácie o predbežných záveroch prešetrovania, ku ktorým na základe jemu dostupných informácií a podkladov dospel, bola spoločnosti Brantner Fatra ako účastníkovi konania 3 zaslaná listom č. PMU/228/2021/OZDPaVD-5975/2021 zo dňa 14.10.2021 (ďalej len „Výzva 1“). Zároveň úrad spoločnosť Brantner Fatra vyzval, aby sa pred vydaním rozhodnutia písomne vyjadrila k Výzve
5. Vyjadrenie spoločnosti Brantner Fatra k Výzve 1 bolo úradu doručené dňa 19.11.2021 (ďalej len „Vyjadrenie k Výzve 1“). Všetkými námietkami účastníka konania sa úrad zaoberal a v rozhodnutí uviedol skutočnosti namietané účastníkom konania, ako aj vyjadrenia úradu k vzneseným námietkam. Námietky, ktoré úrad akceptoval, boli zapracované do príslušných častí textu rozhodnutia.
6. Dňa 31.01.2022 vydal úrad rozhodnutie č. 2022/DOZ/POK/2/3 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložil spoločnosti Brantner Fatra pokutu vo výške 297 533 eur za zneužitie dominantného postavenia

§ 5ods.

3 písm. a) zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona účinnom od 01.06.2021 do 29.02.2024 (ďalej len „zákon“). Zneužitie dominantného postavenia spočívalo v tom, že spoločnosť Brantner Fatra uplatňovala voči mestám Vrútky a Martin od 01.02.2019 do dňa vydania rozhodnutia jednotkovú cenu za zneškodňovanie komunálneho odpadu na skládke Martin-Kalnô v nezanedbateľnej miere vyššiu v porovnaní s jednotkovou cenou za rovnakú službu uplatňovanou voči iným obciam, pričom tento rozdiel v cenách nebol objektívne odôvodnený. 7. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal účastník konania včas rozklad a prvostupňové rozhodnutie bolo preskúmané Radou Protimonopolného úradu SR (ďalej len „Rada úradu“) ako orgánom rozhodujúcim o rozklade

§ 14ods.

1 zákona.

1. Dňa 29.09.2022 Rada úradu vydala rozhodnutie č. 2022/DOZ/ZPR/R/46 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie zrušila a vec vrátila odboru zneužívania dominantného postavenia a vertikálnych dohôd na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvod zrušenia spočíval v tom, že prvostupňové rozhodnutie nereflektovalo v čase jeho vydania na správne údaje o cenách a v čase jeho vydania nevychádzalo zo skutočného stavu – v priebehu prvostupňového konania došlo k zmene skutkového stavu, čo v prvostupňovom rozhodnutí nebolo zohľadnené.
2. Keďže prvostupňové rozhodnutie bolo zrušené, úrad ďalej pokračoval v konaní a vykonal doplnenie dokazovania v zmysle druhostupňového rozhodnutia. Novozistené skutočnosti boli doplnené do tohto rozhodnutia. Výzva pred vydaním rozhodnutia, v ktorej úrad zhrnul informácie o predbežných záveroch prešetrovania, ku ktorým na základe jemu dostupných informácií a podkladov dospel, bola spoločnosti Brantner Fatra ako účastníkovi konania zaslaná listom č. PMU/226/2023/OZDPaVD-4669/2022 zo dňa 05.09.2023 (ďalej len „Výzva 2“). Zároveň úrad spoločnosť Brantner Fatra vyzval, aby sa pred vydaním rozhodnutia písomne vyjadrila k Výzve
3. Vyjadrenie spoločnosti Brantner Fatra k Výzve 2 bolo úradu doručené dňa 03.10.2023 (ďalej len „Vyjadrenie k Výzve 2“). Námietkami účastníka konania sa úrad zaoberal a v rozhodnutí uviedol skutočnosti namietané účastníkom konania, ako aj vyjadrenia úradu k vzneseným námietkam. Námietky, ktoré úrad akceptoval, boli zapracované do príslušných častí textu rozhodnutia. 4
4. Podpredseda úradu, ktorý

zákona podpisuje rozhodnutia úradu vydané v prvostupňovom konaní, bol predsedom úradu dňa 08.08.2023 vylúčený z oboznamovania a rozhodovania v tomto správnom konaní a na vykonanie úkonov v rozsahu právomocí podpredsedu úradu bol predsedom úradu poverený riaditeľ odboru zneužívania dominantného postavenia a vertikálnych dohôd.1

1. APLIKÁCIA PRÁVNYCH PREDPISOV 2.1 Vyhodnotenie aplikácie právnych predpisov
2. Správny delikt sa pokladá za spáchaný jeho dokonaním. Za trváci správny delikt možno považovať také konanie, ktorým páchateľ vyvolá protiprávny stav, ktorý následne udržuje, prípadne konanie, ktorým udržuje protiprávny stav bez toho, aby ho vyvolal. Trváci správny delikt sa posudzuje ako jediné konanie, ktoré trvá tak dlho, kým páchateľ udržuje protiprávny stav; ide o jediný skutok a jediný delikt, kde trvanie je ukončené odstránením protiprávneho stavu. Pri posudzovaní správneho deliktu sa použije zákon účinný v čase, kedy bol daný delikt spáchaný.
3. S účinnosťou od 01.06.2021 platí nový zákon o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý nahradil zákon č. 136/2001 Z. z.

prechodného ustanovenia § 65 ods. 1 zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona účinnom od 01.06.2021 do 29.02.2024 (ďalej len „zákon“ alebo taktiež „zákon č. 187/2021 Z. z.“) platí, že konanie úradu začaté a právoplatne neskončené

zákona č. 136/2001 Z. z. sa dokončí

nového zákona. Od 01.03.2024 je účinná novela zákona č. 187/2021 Z. z., ktorou sa mení definícia koncentrácie, pričom tieto zmeny zákona nemajú vplyv na posúdenie sankcií, pojmu podnikateľ a iných skutočností, a taktiež sa netýkajú ani procesných pravidiel. 13. V súvislosti s aplikovaním hmotnoprávnych ustanovení úrad uvádza, že pri preukazovaní, či posudzované konanie spoločnosti Brantner Fatra napĺňa znaky správneho deliktu zneužívania dominantného postavenia, úrad aplikoval hmotnoprávne normy účinné v čase, kedy k predmetnému konaniu došlo. Správny delikt sa považuje za spáchaný za účinnosti novej právnej úpravy (zákona č. 187/2021 Z. z.), pokiaľ aspoň časť protiprávneho konania, ktorým bol udržiavaný protiprávny stav, sa odohrala za účinnosti novej právnej úpravy, a to za podmienky, že toto konanie bolo správnym deliktom i

predchádzajúcej právnej úpravy (zákona č. 136/2001 Z. z.).

1. Vzhľadom na to, že možné protiprávne konanie spoločnosti Brantner Fatra trvalo v období od 01.02.2019 do 31.12.2022, úrad na toto konanie aplikoval hmotnoprávne ustanovenia zákona č. 187/2021 Z. z. účinného od 01.06.2021 do 29.02.
2. Možné protiprávne konanie spoločnosti Brantner Fatra tak bolo posudzované

zákona účinného v čase trvania porušenia povinnosti, čiže účinného v čase dokonania správneho deliktu. Rovnaká hmotnoprávna úprava platila aj počas účinnosti zákona č. 136/2001 Z. z. 1 Interné opatrenie č. PMU/776/2023/KP-4189/2023 z 08.08.2023. 5 15. Pri aplikovaní procesných ustanovení zákona úrad postupoval

noriem účinných v čase predmetného správneho konania, t. j. úrad aplikoval v správnom konaní zákon účinný v čase vykonania konkrétneho procesného úkonu. Vzhľadom na to, že správne konanie začalo dňa 18.11.2020, úrad postupoval pri aplikácií procesných ustanovení, ktoré upravujú správne konanie, do 31.05.2021

zákona č. 136/2001 Z. z. v znení zákona č. 350/2016 Z. z. účinného od 27.12.2016 do 31.05.

1. Potom, čo vstúpil do platnosti nový zákon č. 187/2021 Z. z. s účinnosťou od 01.06.2021, úrad v súlade s prechodným ustanovením § 65 ods. 1 uvedeného zákona aplikoval od 01.06.2021 na správne konanie č. SK 0021/OZDPaVD/2020 procesnoprávne ustanovenia nového zákona č. 187/2021 Z. z. v znení zákona účinnom od 01.06.2021 do 29.02.
2. V súvislosti s novelou zákona č. 187/2021 Z. z. účinnou od 01.03.2024 úrad aplikoval od 01.03.2024 na uvedené správne konanie procesnoprávne ustanovenia zákona č. 187/2021 Z. z. v znení zákona č. 309/2023 Z. z.
3. Zhrňujúc vyššie uvedené, na daný prípad sa aplikujú hmotnoprávne ustanovenia zákona č. 187/2021 Z. z. v znení zákona účinnom od 01.06.2021 do 29.02.2024 a procesnoprávne ustanovenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže platného a účinného v čase vykonania procesného úkonu (zákon č. 136/2001 Z. z. , zákon č. 187/2021 Z. z. v znení účinnom do aj po 29.02.2024). Za účelom vylúčenia pochybností k aplikácii konkrétneho zákona, úrad v texte v závislosti od posudzovanej skutočnosti používa označenie len „zákon“, pokiaľ ide o zákon č. 187/2021 Z. z. v znení zákona účinnom od 01.06.2021 do 29.02.2024, resp. v určitých častiach rozhodnutia pre lepšiu prehľadnosť používa aj označenie „zákon č. 187/2021 Z. z.“ a v prípade aplikácie predchádzajúcej právnej úpravy úrad používa označenie „zákon č. 136/2001 Z. z.“. 2.2 Námietky účastníka konania k aplikácii právnych predpisov
4. K aplikácii právnych predpisov účastník konania namietal, že úrad nepostupoval správne, keď na konanie uplatnil hmotnoprávne ustanovenia nového zákona, ktorý nadobudol účinnosť 01.06.2021 z dôvodu, že v čase účinnosti uvedeného zákona účastník konania udržiaval protiprávny stav, teda že časť protiprávneho konania sa odohrala, resp. správny delikt bol spáchaný aj za účinnosti novej právnej úpravy. „Úrad arbitrárne opomenul .... že Klient (spoločnosť Brantner Fatra) uzatvoril s mestom Martin a mestom Vrútky zmluvy na základe výsledkov verejných obstarávaní (súťaží). Správny delikt sa pokladá za spáchaný jeho dokonaním, čo na účely práva hospodárskej súťaže znamená moment, kedy zaniknú účinky protisúťažného konania (skončenie porušovania pravidiel hospodárskej súťaže). Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie ... pritom vyplýva, že v prípade ak sa protisúťažná praktika týka predkladania ponúk vo verejnom obstarávaní, účinky obmedzujúce hospodársku súťaž: „v zásade zaniknú najneskôr v okamihu, keď boli podstatné vlastnosti zákazky, a najmä celková cena, ktorá sa má zaplatiť ako protihodnota za tovary, práce alebo služby, s konečnou platnosťou stanovené, prípadne formou uzatvorenia zmluvy medzi uchádzačom a verejným obstarávateľom, keďže v tomto okamihu je tento obstarávateľ definitívne zbavený možnosti získať predmetné tovary, práce alebo 6 služby za normálnych trhových podmienok.2“ Zmluva Klienta s mestom Martin nadobudla účinnosť
5. augusta 2008 a zmluva s mestom Vrútky dňa
6. februára 2019, v oboch prípadoch v nadväznosti na verejné obstarávanie realizované uvedenými mestami. Mesto Martin rovnako ako mesto Vrútky preto od uvedených dátumov v podstate stratili možnosť získať služby za iných podmienok a týmto momentom preto zanikli aj účinky údajnej protisúťažnej praktiky uplatňovanej zo strany Klienta v podobe neprimeraných obchodných podmienok. Inými slovami, k uvedeným dátumom malo dôjsť k dokonaniu údajného správneho deliktu a k údajnému porušeniu zákona.“
7. S uvedenou námietkou sa úrad nestotožňuje. Po prvé, úrad neopomenul, že mestá Martin a Vrútky uzatvorili zmluvy na základe verejného obstarávania, táto skutočnosť je v rozhodnutí jednoznačne uvedená (a rovnako bola uvedená aj vo Výzve 1 a 2 pred vydaním rozhodnutia).
8. Po druhé, rozsudok Súdneho dvora C-450/19, na ktorý sa účastník konania odvoláva, sa týka výkladu konca porušovania určitého typu protisúťažného správania sa v rámci čl. 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „Zmluva“ alebo „ZFEÚ“), konkrétne zosúladeného postupu v prípade jedného verejného obstarávania.3 Protisúťažné správanie posudzované v rozsudku spočívalo vo vedení stretnutí medzi zástupcami podnikateľov, počas ktorých títo zástupcova prerokovali a spoločne rozpracovali odhady o verejných zákazkách, o ich cenách, dosiahnuteľných ziskoch a rozdelení verejných obstarávaní. V rozsudku sa vnútroštátny súd v rámci prejudiciálnej otázky pýta, v akom okamihu sa má vychádzať z toho, že skončila predpokladaná účasť podnikateľa na porušení čl. 101 ods. 1 Zmluvy spočívajúca v zosúladenom postupuje s jeho konkurentmi vo verejnom obstarávaní, keď tento podnik vyhral verejné obstarávanie.4
9. Protisúťažné správanie posudzované v rozsudku uvádzanom účastníkom konania bolo principiálne iné, ako v úradom posudzovanom prípade – išlo o dohodu obmedzujúcu súťaž, kde podstata protisúťažného správania spočívala v koordinácii správania pred uskutočnením verejného obstarávania. Dĺžka trvania protisúťažnej praktiky tak bola v rozsudku stanovená s prihliadnutím na obdobie, počas ktorého bolo vykonávané protisúťažné konanie, teda dohoda o cenách a rozdelení verejných obstarávaní pred samotným uskutočnením verejného obstarávania. Je to situácia neporovnateľná s úradom posudzovaným prípadom, kde protisúťažná praktika spočíva v uplatňovaní neprimeraných obchodných podmienok podnikateľom v dominantnom postavení. 2 Rozsudok zo
11. 2021 vo veci C-450/19, ECLI:EU:C:2021:10, bod
12. 3 Rozsudok zo
14. 2021 vo veci C-450/19, ECLI:EU:C:2021:10, bod 35: „Pokiaľ však ide o správanie zakázané článkom 101 ods. 1 ZFEÚ, ktoré spočíva v manipulácii s postupom verejného obstarávania organizovaným v rámci verejného obstarávania prostredníctvom dohody medzi konkurentmi o cenách, ktoré sa majú predložiť v rámci tohto verejného obstarávania, a/alebo na účely zadania zákazky, účinky obmedzujúce hospodársku súťaž kartelu v zásade zaniknú najneskôr v okamihu, keď boli podstatné vlastnosti zákazky, a najmä celková cena, ktorá sa má zaplatiť ako protihodnota za tovary, práce alebo služby, s konečnou platnosťou stanovené, prípadne formou uzatvorenia zmluvy medzi uchádzačom a verejným obstarávateľom, keďže v tomto okamihu je tento obstarávateľ definitívne zbavený možnosti získať predmetné tovary, práce alebo služby za normálnych trhových podmienok.“ 4 Rozsudok zo
16. 2021 vo veci C-450/19, ECLI:EU:C:2021:10, bod
17. 7
18. Navyše situácia posudzovaná v rámci uvedeného prípadu bola špecifická, čo vyplýva aj z návrhov generálneho advokáta k predmetnému prípadu, ktorý vo svojom vyjadrení uvádza, že hoci „doba trvania kartelu sama osebe je otázka, ktorá býva Súdnemu dvoru často položená,“5 tak v tomto konkrétnom prípade, čo sa týka už existujúcich rozsudkov „žiadny z nich sám osebe nepostačuje na zodpovedanie položenej prejudiciálnej otázky. Judikatúru Súdneho dvora, na ktorú sa vnútroštátny súd často odvolával, treba totiž zasadiť do správneho kontextu, teda do špecifického rámca pre každý dotknutý kartel, z ktorého žiaden nie je porovnateľný s kartelom, ktorý je predmetom sporu vo veci samej.“6 V takomto prípade, keď závery uvedené v predmetnom rozsudku nie je možné aplikovať ani na všetky kartelové dohody, sa nedá predpokladať, že tieto závery je možné automaticky aplikovať aj na správanie týkajúce sa zneužívania dominantného postavenia, resp. čl. 102 Zmluvy.
19. V predmetnom rozsudku sa uvádza aj iná judikatúra, a to konkrétne, že pokiaľ ide o určenie ukončenia porušovania „z ustálenej judikatúry vyplýva, že na účely režimu hospodárskej súťaže zavedeného článkami 101 a 102 ZFEÚ sú relevantné skôr hospodárske výsledky dohôd alebo akejkoľvek porovnateľnej formy zosúladenia alebo koordinácie, a nie ich právna forma. V dôsledku toho, ak ide o kartely medzi podnikmi, ktoré zanikli, pre uplatnenie článku 101 ZFEÚ stačí, aby účinky kartelu trvali aj po formálnom zániku zosúladených kontaktov. Z toho vyplýva, že dĺžku obdobia porušenia možno zistiť

doby, počas ktorej sa dotknuté podniky správali spôsobom, ktorý je

uvedeného ustanovenia zakázaný. Napríklad dĺžka trvania porušenia môže zahŕňať celé obdobie, počas ktorého boli zosúladené ceny v platnosti, aj keď kartel už formálne prestal existovať.“7

1. Úrad predmetnú aplikáciu rozsudku účastníkom konania na posudzovaný prípad nepovažuje za správnu teda z dôvodu, že nezohľadňuje skutkovú podstatu správneho deliktu. Právny zástupca účastníka konania sa pri interpretácii uvedeného judikátu zameral výlučne na aspekt prítomnosti verejného obstarávania v oboch prípadoch (v citovanom rozsudku aj v prípade posudzovanom úradom), pričom opomenul skutkovú podstatu protisúťažného konania. Trvaním protisúťažného konania sa rozumie preukázané obdobie porušenia ustanovenia zákona. Ak je týmto skutkom uplatňovanie neprimeraných obchodných podmienok, berú sa do úvahy skutočnosti, ktoré preukázateľne dokazujú, že v danom čase boli uplatňované tieto neprimerané obchodné podmienky, ktorými bol porušený zákon.
2. Úrad posudzoval správanie sa spoločnosti Brantner Fatra v oblasti cenovej a zmluvnej politiky pri poskytovaní služby zneškodňovania komunálneho odpadu na skládke, pričom pri vyhodnocovaní dĺžky porušovania zákona bol pre úrad rozhodujúci čas, kedy problematická cenová a zmluvná politika mohla byť a aj bola reálne aplikovaná. Akou formou, resp. na základe čoho bola cenová a zmluvná politika realizovaná, nie je v tomto prípade podstatné. V každom prípade, v čase úradom zadefinovanej doby porušovania zákona zmluva s 5 Návrhy generálneho advokáta vo veci C-450/19, ECLI:EU:C:2020:698, bod
3. 6 Návrhy generálneho advokáta vo veci C-450/19, ECLI:EU:C:2020:698, bod
4. 7 Rozsudok zo
6. 2021 vo veci C-450/19, ECLI:EU:C:2021:10, bod
7. 8 mestom Martin a zmluva s mestom Vrútky platila, a teda mestá boli povinné plniť podmienky zmluvy, najmä zaplatiť cenu za dodané služby.
8. Úrad tiež uvádza, že aj v prípadoch zneužívania dominantného postavenia posudzovaného

čl. 102 Zmluvy, ak zneužívajúce správanie vyplývalo z určitého druhu zmluvy alebo zmluvnej klauzuly, Komisia pri určení konca porušenia prihliadala na obdobie trvania zmluvy (platnosti zmluvy), teda na obdobie, kedy bolo protisúťažné správanie vyplývajúce zo zmlúv aj reálne vykonávané/aplikované.8 26. Na záver úrad uvádza, že ak by pristúpil na argumenty uvádzané účastníkom konania, dochádzalo by k neakceptovateľným situáciám. V prvom rade, v prípade konštrukcie účastníka konania nie je ani zrejmé, kedy by nastal začiatok porušenia, keď nadobudnutie účinnosti zmluvy považuje za ukončenie porušenia. Zároveň by nastala situácia, kedy by rozdielny spôsob uzatvorenia zmluvy viedol k rozdielnemu posúdeniu protisúťažného správania sa z hľadiska dĺžky porušovania – ak by protisúťažné správanie (zneužívanie dominantného postavenia) vyplývalo zo zmluvy uzatvorenej na základe verejného obstarávania,

argumentov účastníka konania trvanie protisúťažnej praktiky by bolo krátke (resp. je otázne kedy by vôbec aj začalo), a ak by protisúťažné správanie vyplývalo z rovnakej zmluvy, len uzatvorenej priamo s obchodným partnerom, trvanie protisúťažnej praktiky by bolo dlhšie, v závislosti od trvania zmluvy, resp. trvania protisúťažného správania vyplývajúceho z predmetnej zmluvy. Uvedený princíp by v podstate predstavoval jednoduchý návod, ako sa vyhnúť sankciám v prípadoch zneužívania dominantného postavenia (napr. formálnym zorganizovaním verejného obstarávania a následným uzatvorením zmluvy) a je v rozpore s ekonomickým prístupom v oblasti súťažnej politiky, ktorého sa vo Vyjadrení k Výzve 1 dovoláva aj účastník konania, pri ktorom je rozhodujúce nie forma správania, ale dopady správania na súťaž/spotrebiteľa. Rovnako výklad účastníka konania by ad absurdum znamenal, že protisúťažným by de facto mal byť „podpis zmluvy“ a nadobudnutie účinnosti zmluvy, t. j. doba, kedy ešte nedošlo k žiadnej realizácii predmetu zmluvy a zmluvnej ceny, avšak nie už obdobie, odkedy boli dané ceny aplikované a odkedy malo konanie účastníka konania skutočný dopad na ekonomickú situáciu daných miest a ich obyvateľov. S takýmto výkladom sa úrad nestotožňuje.

1. K námietke účastníka konania, že v príslušných verejných obstarávaniach predložil svoju ponuku, ktorú mestá Martin a Vrútky akceptovali a uzatvorili s účastníkom konania zmluvy, ktoré sa následne už len plnili a nemenili a mestá Martin a Vrútky tak momentom uzatvorenia zmluvy stratili možnosť získať služby 8 Pozri napr. jeden z posledných prípadov zneužívania dominantného postavenia Komisie AT.40411 – Google Search (AdSense) z 20.03.2019, kde protisúťažná praktika spočívala v tom, že spoločnosť Google do dohôd o poskytovaní služieb uzatvorených s veľkými zákazníkmi začlenila určité protisúťažné klauzuly. Za ukončenie porušovania bol stanovený deň, kedy protisúťažné klauzuly prestali platiť. Obdobne Komisia postupovala aj v prípade ďalšieho prípadu zneužívania dominantného postavenia AT.40220 Qualcomm z 24.01.2018, kde protisúťažná praktika spočívala v tom, že spoločnosť Qaulcomm poskytovala platby spoločnosti Apple pod podmienkou, že spoločnosť Apple pokryje odberom od spoločnosti Qualcomm celú svoju potrebu čipových súprav, pričom tieto podmienky boli upravené v zmluvách. Začiatok porušovania bol stanovený dňom podpísania zmlúv, koniec porušovania bol stanovený o necelých 6 rokov neskôr po podpise zmluvy v deň, kedy zmluva bola ukončená. 9 za iných podmienok a týmto momentom preto zanikli aj účinky prípadnej protisúťažnej praktiky úrad uvádza, že rovnaké účinky majú aj zmluvy uzatvorené inak ako prostredníctvom verejného obstarávania, kde sa zmluvné strany dohodnú na určitých podmienkach, vrátane ceny platnej na určité obdobie – aj pri takýchto zmluvách objednávateľ služby de facto „stráca možnosť“ získať službu za iných podmienok a od iného dodávateľa. Uvedené však nemožno stotožňovať s trvaním protisúťažnej praktiky.
2. Účastník konania ďalej vo Vyjadrení k Výzve 2 namietal, že v zmysle bodu 37 vyššie citovaného rozsudku C-450/19 je potrebné rozlišovať medzi obmedzujúcimi účinkami protisúťažného konania a ich zánikom (porušenia pravidiel hospodárskej súťaže) a z toho vyplývajúceho následného vzniku nároku dotknutých subjektov na náhradu škody (t. j. následok porušenia súťažných predpisov). Uvedené úrad nerozporuje. Protisúťažným správaním posudzovaným v tomto konaní je uplatňovanie neprimeraných obchodných podmienok, ktoré trvali počas obdobia definovaného úradom. Uvedené obdobie nemožno pokladať iba za obdobie, za ktoré je možné si uplatniť nárok dotknutých subjektov na náhradu škody.
3. Účastník konania tiež vo Vyjadrení k Výzve 2 namietal, že úvahy úradu vyplývajú z nepochopenia argumentácia účastníka konania. „Účastník konania totiž netvrdí, že zneužitie dominantného postavenia je pri verejnom obstarávaní automaticky vylúčené. Účastník konania tvrdí iba to, že: (i) v tomto konkrétnom prípade svoje údajné dominantné postavenie nezneužil, pretože príslušné obchodné podmienky (ceny), ktoré úrad považuje za problematické (neprimerané) nestanovil účastník konania, ale príslušní verejní obstarávatelia (mestá Martin a Vrútky).“
4. Uvedené tvrdenie úrad považuje za zavádzajúce. Princíp verejného obstarávania spočíva v tom, že obstarávateľ v procese verejného obstarávania definuje predmet obstarávania, teda o aké tovary alebo služby má záujem, uchádzači následne predkladajú svoje ponuky, teda za akú cenu sú schopní požadované tovary alebo služby dodať, pričom ponuka s najlepšou cenou sa stáva ponukou víťaznou (ak neboli v rámci verejného obstarávania určené aj iné hodnotiace kritériá ako cena). Z podkladov verejného obstarávania mesta Vrútky, ktoré boli zverejnené na stránke Úradu pre verejné obstarávanie9 jasne vyplýva, že cena za dodanie požadovaného predmetu zákazky bola navrhovaná uchádzačom (v tomto prípade teda spoločnosťou Brantner Fatra, ktorá bola jediným uchádzačom vo verejnom obstarávaní), pričom výška ceny bola hodnotiacim kritériom so 100%-nou váhou. Cenu za dodanie požadovaného predmetu zákazky teda navrhovala spoločnosť Brantner Fatra, pričom mesto Vrútky výšku ceny určilo ako jediné hodnotiace kritérium predložených ponúk. Pokiaľ však účastník konania disponuje informáciou, že v tomto alebo iných verejných obstarávaniach ceny „nestanovil účastník konania, ale príslušní verejní obstarávatelia“, je a bolo jeho povinnosťou informovať orgány činné v trestnom konaní. 9 https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie/vyhladavanie- zakaziek/dokumenty/417671?cHash=e2c3a8f986fac5913b4667e58257dcaf 10
5. PODNIKATEĽ A ÚČASTNÍK SPRÁVNEHO KONANIA
6. Zákon č. 187/2021 Z. z.,

ktorého sa posudzuje dané protiprávne konanie, sa

§ 2ods.

1 vzťahuje na podnikateľov, orgány štátnej správy pri výkone štátnej správy, orgány územnej samosprávy pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a orgány záujmovej samosprávy pri prenesenom výkone štátnej správy, resp. na iné osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon. 32.

§ 3ods.

1 zákona č. 187/2021 Z. z. podnikateľ na účely tohto zákona je entita, ktorá vykonáva hospodársku činnosť alebo ak ide o jej činnosť a konanie, ktoré súvisí alebo môže súvisieť so súťažou, bez ohľadu na jej právnu formu, existenciu právnej subjektivity, spôsob jej financovania, a to, či je jej činnosť zameraná na dosahovanie zisku; za jedného podnikateľa možno považovať aj viacero fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré sú prepojené na základe vzťahov kontroly alebo iných zmluvných, majetkových, personálnych alebo organizačných vzťahov. Z uvedenej definície vyplýva, že podnikateľom je entita (subjekt) vykonávajúci hospodársku činnosť, pričom hospodárskou činnosťou sa v prípadoch zneužívania dominantného postavenia rozumie akákoľvek činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovarov a/alebo služieb na určitom trhu10. 33.

§ 3ods.

1 zákona č. 136/2001 Z. z. sa podnikateľom na účely tohto zákona rozumie podnikateľ

osobitného predpisu (§ 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník), ďalej fyzická osoba a právnická osoba, ich združenia a združenia týchto združení, ak ide o ich činnosti a konania, ktoré súvisia alebo môžu súvisieť so súťažou bez ohľadu na to, či tieto činnosti a konania sú alebo nie sú zamerané na dosahovanie zisku.

1. V tomto prípade úrad ako podnikateľa identifikoval spoločnosť Brantner Fatra. Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka č.: 923/L vyplýva, že spoločnosť Brantner Fatra je právnická osoba s právnou formou spoločnosť s ručením obmedzeným. Predmetom jej podnikateľskej činnosti je zber, preprava a zneškodnenie komunálnych odpadov na skládke nie nebezpečných odpadov Martin-Kalnô, zber, preprava a zhodnotenie vytriedených zložiek komunálnych odpadov, zber a preprava biologicky rozložiteľných odpadov, zber a preprava nebezpečných odpadov, zber a preprava kuchynského odpadu a odpadových jedlých olejov a tukov, prenájom veľkoobjemových a špeciálnych kontajnerov, prevádzka, údržba a modernizácia verejného a podnikového osvetlenia, čistenie a zimná údržba miestnych a podnikových komunikácií, starostlivosť o verejnú a podnikovú zeleň, odborné poradenstvo v oblasti nakladania s odpadmi a ďalšie. V roku 2022 spoločnosť Brantner Fatra dosiahla obrat vo výške takmer 10 mil. eur.
2. Z vyššie uvedeného vyplýva, že spoločnosť Brantner Fatra je subjektom vykonávajúcim hospodársku činnosť v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 187/2021 Z. z. a je podnikateľom

§ 2zákona č.

513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, t. j. bola považovaná za podnikateľa v zmysle § 3 ods. 1 Pozri napr. rozsudok Súdneho dvora z

2. 1998 vo veci C-35/96 – Komisia Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike, bod
3. 10 11 zákona č. 136/2001 Z. z. Vzhľadom na uvedené úrad konštatuje, že spoločnosť Brantner Fatra bola považovaná za podnikateľa

§ 3ods.

1 zákona č. 136/2001 Z. z., kedy správne konanie začalo, a je rovnako považovaná za podnikateľa aj

§ 3ods. 1 zákona č. 187/2021 Z. z. účinného od 01.06.2021. 36. Správne konanie č. SK 0021/OZDPa

VD/2020 sa začalo dňa 18.11.2020, t. j. za účinnosti zákona č. 136/2001 Z. z. Počas správneho konania došlo zákonom č. 187/2021 Z. z. s účinnosťou od 01.06.2021 k zmene znenia právnej úpravy týkajúcej sa účastníka konania. Úrad je povinný ex offo skúmať, či je účastník konania procesne spôsobilý, a to nielen na začiatku konania, ale počas jeho celého priebehu až do právoplatného ukončenia správneho konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, úrad pri aplikácii ustanovení týkajúcich sa účastníka konania postupoval

predchádzajúcej a následne aj novej právnej úpravy. 37.

§ 25ods.

3 písm. b) zákona č. 136/2001 Z. z. účastníkom konania v prípade zneužívania dominantného postavenia bol ten podnikateľ, ktorého činnosť alebo konanie predstavovalo možné zneužívanie dominantného postavenia. Účastníkom správneho konania č. SK 0021/OZDPaVD/2020 je

§ 25ods.

3 písm. b) zákona č. 136/2001 Z. z. podnikateľ Brantner Fatra. 38.

§ 20ods.

1 písm. b) zákona č. 187/2021 Z. z. účastníkom konania je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vo veci zneužívania dominantného postavenia je zodpovedná za činnosť alebo konanie, ktoré je zneužívaním dominantného postavenia. Účastníkom správneho konania môže byť naďalej iba osoba, ktorá je nositeľom práv a povinností, teda ktorá má právnu subjektivitu – právnická alebo fyzická osoba.11 Úrad skúmal zodpovednosť spoločnosti Brantner Fatra za posudzované konanie, pričom dospel k záveru, že v tomto prípade právnickou osobou zodpovednou za zneužívanie dominantného postavenia je spoločnosť Brantner Fatra. Účastníkom predmetného správneho konania č. SK 0021/OZDPaVD/2020 v zmysle zákona č. 187/2021 Z. z. je teda spoločnosť Brantner Fatra.

1. POPIS NAMIETANÉHO SPRÁVANIA
2. Spoločnosť Brantner Fatra pôsobí v okrese Martin a v jeho okolí, kde poskytuje rôzne služby v oblasti odpadového hospodárstva, okrem iného aj zber zmesového komunálneho odpadu a jeho zneškodňovanie na vlastnej skládke nie nebezpečných odpadov Martin-Kalnô.
3. Podnet na spoločnosť Brantner Fatra pre možné zneužívanie dominantného postavenia podalo mesto Vrútky. Spoločnosť Brantner Fatra zabezpečuje pre mesto Vrútky zber zmesového komunálneho odpadu a jeho skládkovanie na skládke Martin-Kalnô.

podnetu cena za uloženie jednej tony komunálneho odpadu na skládke, ktorú spoločnosť Brantner Fatra účtuje mestu Vrútky, je vyššia ako cena spoločnosti Brantner Fatra za rovnakú službu pre okolité obce. 11 Dôvodová správa k zákonu č. 187/2021 Z. z. 12

1. Prešetrovaním úrad zistil, že spoločnosť Brantner Fatra uplatňovala za skládkovanie zmesového komunálneho odpadu nezanedbateľne vyššie ceny v porovnaní s ostatnými obcami nielen voči mestu Vrútky, ale aj voči mestu Martin.
2. RELEVANTNÝ TRH 5.1 Právny rámec
3. Pred samotným posúdením, či určité správanie podnikateľa predstavuje zneužitie dominantného postavenia, je potrebné zadefinovať relevantné trhy na ktorých predmetný podnikateľ pôsobí a určiť, či má na nich dominantné postavenie.12
4. Definícia trhu je nástrojom identifikácie a vymedzenia hraníc súťaže medzi podnikmi. Slúži na vytvorenie rámca, v ktorom sa uplatňuje politika hospodárskej súťaže. Hlavným účelom definície trhu je identifikovať systematickým spôsobom všetky súťažné tlaky, ktorým musia dotknuté podniky čeliť. Cieľom definície trhu v jeho výrobkovej a geografickej dimenzii je identifikovať takých konkurentov dotknutých podnikov, ktorí môžu ovplyvniť ich trhové správanie a zabrániť im správať sa nezávisle od účinného konkurenčného tlaku. Z tohto pohľadu teda definícia trhu umožňuje, okrem iného, aj prepočítanie trhových podielov, ktoré vyjadrujú dôležitý údaj o trhovej sile na účely posúdenia dominancie.13 44.

§ 3ods.

7 zákona relevantný trh je priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré spotrebiteľ považuje na uspokojenie určitých potrieb za zhodné alebo zastupiteľné. Cieľom definície relevantného trhu je z tovarového aj priestorového hľadiska cez vzájomnú zastupiteľnosť (zameniteľnosť) určiť, ktoré tovary si konkurujú a následne, aj ktorí podnikatelia si konkurujú. Ako vyplýva z uvedeného, relevantný trh sa definuje v dvoch dimenziách – tovarovej a priestorovej.

ustanovenia § 3 ods. 8 zákona tovarový relevantný trh zahŕňa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné tovary schopné uspokojiť určitú potrebu užívateľov. Zastupiteľnosť tovarov sa posudzuje najmä z hľadiska ich charakteristík, ceny a účelu použitia.14

§ 3ods.

9 zákona priestorový relevantný trh je vymedzený územím, na ktorom sú súťažné podmienky také homogénne, že toto územie môže byť odčlenené od ostatných území s odlišnými Slovenská legislatíva upravujúca oblasť hospodárskej súťaže vychádza z európskej legislatívy a judikatúry v tejto oblasti, z tohto dôvodu sú princípy definovania relevantných trhov, preukazovania dominantného postavenia a posudzovania protisúťažného správania uplatňované v EÚ a SR totožné. Preto pri definovaní relevantného trhu a preukazovaní dominantného postavenia ako aj posudzovaní zneužitia dominantného postavenia

slovenskej legislatívy možno podporne použiť aj európsku legislatívu a európske prípadové právo. 13 Oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu pre účely práva hospodárskej súťaže Spoločenstva (Ú.v. ES C 372/5) (ďalej len Oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu), bod 2. 14 Pozri aj Oznámenie Komisie o definícii relevantného, bod 7: „Relevantný trh výrobkov a služieb pozostáva zo všetkých výrobkov a/alebo služieb, ktoré sú považované za vzájomne zameniteľné alebo nahraditeľné z pohľadu spotrebiteľa, a to na základe ich vlastností, ceny a zamýšľaného účelu použitia. Relevantný geografický trh zahŕňa oblasť, v ktorej sú dotknuté podniky zapojené do vzťahov dopytu a ponuky výrobkov alebo služieb, v ktorej sú súťažné podmienky dostatočne homogénne a ktorá sa od ostatných susedných oblastí výrazne odlišuje kvôli tomu, že konkurenčné podmienky sú v nej zjavne odlišné od podmienok v iných oblastiach.“ 12 13 súťažnými podmienkami. Rovnako bol relevantný trh definovaný aj

§ 3ods.

2 zákona č. 136/2001 Z. z.

1. Pri posudzovaní relevantného trhu nie je potrebné sledovať určitú rigidnú hierarchiu rôznych zdrojov informácií alebo typov dôkazov, skôr je potrebné vykonať celkové posúdenie/zhodnotenie, pri ktorom je možné zohľadniť celú škálu nástrojov.15
2. Spoločnosť Brantner Fatra poskytuje služby v oblasti odpadového hospodárstva. Keďže podnet smeruje voči cenám za zneškodňovanie zmesového komunálneho odpadu na skládke, úrad sa v rámci analýzy relevantných trhov zameral na túto činnosť spoločnosti Brantner Fatra. 5.2 Relevantný trh zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu na skládke – tovarová dimenzia
3. Komunálny odpad predstavuje hlavne odpad z domácností.

§ 80ods.

1 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odpadoch“) komunálny odpad je zmesový odpad a oddelene vyzbieraný odpad z domácností vrátane papiera a lepenky, skla, kovov, plastov, biologického odpadu, dreva, textílií, obalov, odpadu z elektrických zariadení a elektronických zariadení, použitých batérií a akumulátorov a objemného odpadu vrátane matracov a nábytku, ako aj zmesový odpad a oddelene vyzbieraný odpad z iných zdrojov, ak je tento odpad svojím charakterom a zložením podobný odpadu z domácností.

1. Ako vyplýva z definície komunálneho odpadu, komunálny odpad má viacero zložiek. Niektoré zložky komunálneho odpadu sa triedia a zbierajú oddelene, napr. biologický odpad, papier a lepenka, sklo, plasty, drevo, kovy, batérie a akumulátory, elektrozariadenia. Povinnosť triediť a oddelene zbierať určité zložky komunálneho odpadu stanovuje zákon o odpadoch. Zvyšok komunálneho odpadu, ktorý už nie je možné vytriediť, resp. nevytriedený komunálny odpad predstavuje zmesový komunálny odpad.16
2. Pri každej zložke triedeného odpadu, ako aj pri zmesovom komunálnom odpade, zákon o odpadoch stanovuje pravidlá, ako je potrebné s týmto odpadom nakladať. S triedenými zložkami komunálneho odpadu a so zmesovým komunálnym odpadom sa zaobchádza rozdielne z hľadiska zberu a zhodnocovania/zneškodňovania, rovnako za zber a zhodnotenie/zneškodňovanie triedených zložiek komunálneho odpadu a zmesového komunálneho odpadu a financovanie týchto aktivít sú zodpovedné rôzne subjekty.
3. Napr. pri viacerých zložkách triedeného komunálneho odpadu (napr. obalové materiály, neobalové výrobky, batérie a akumulátory, elektrozariadenia) došlo v roku 2016 k zavedeniu tzv. rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorá znamená povinnosť výrobcu postarať sa o výrobok počas všetkých fáz životného cyklu, 15 Rozhodnutie Komisie z
5. 2017 vo veci AT.39740 – Google Search (Shopping), bod
6. 16

§ 80ods.

4 zákona o odpadoch zmesový komunálny odpad je nevytriedený komunálny odpad alebo komunálny odpad po vytriedení zložiek komunálneho odpadu. 14 teda aj keď sa z neho stane odpad po predaji spotrebiteľovi, pričom výrobca je povinný aj prefinancovať zber, zhodnotenie/recykláciu tohto odpadu. Tieto povinnosti výrobcovia môžu vykonávať samostatne alebo prostredníctvom tzv. organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré zber a zhodnotenie/recykláciu odpadu pre výrobcu zabezpečia. Výrobcovia uhrádzajú organizáciám zodpovednosti výrobcov všetky náklady spojené so zberom a zhodnocovaním/recykláciou odpadu.

1. Na druhej strane, za nakladanie so zmesovým komunálnym odpadom je zodpovedná obec - v zmysle zákona o odpadoch je obec povinná zabezpečiť zber, prepravu a zhodnotenie/zneškodňovanie17 tohto odpadu a tieto činnosti obec financuje z miestneho poplatku za komunálne odpady, ktorý platia občania.
2. Ďalší významný rozdiel medzi triedenými zložkami komunálneho odpadu a zmesovým komunálnym odpadom je ten, že vytriedené zložky komunálneho odpadu je potrebné v zmysle zákona o odpadoch zhodnocovať/recyklovať a nie je možné ich skládkovať
3. Naopak, zmesový komunálny odpad sa v SR zneškodňuje hlavne skládkovaním (teda sa ukladá na skládku), len v menšej miere sa spaľuje (zariadenia na spaľovanie, resp. energetické zhodnocovanie zmesového komunálneho odpadu sa nachádzajú len v Bratislave a Košiciach).
4. Na základe uvedeného, vzhľadom na rozdiely v nakladaní s triedenými zložkami komunálneho odpadu a zmesovým komunálnym odpadom, úrad dospel k záveru, že nakladanie s vytriedenými zložkami komunálneho odpadu a nakladanie so zmesovým komunálnym odpadom nemožno zaradiť na jeden relevantný trh. Ďalej v rozhodnutí sa úrad zaoberá len nakladaním so zmesovým komunálnym odpadom, keďže len táto aktivita je predmetom konania úradu.
5. V rámci nakladania so zmesovým komunálnym odpadom sa rozlišujú dve hlavné činnosti, a to zber zmesového komunálneho odpadu a zneškodňovanie zmesového komunálneho odpadu.
6. Zber zmesového komunálneho odpadu predstavuje zozbieranie odpadu zo zberných nádob, resp. zozbieranie zberných vriec a prepravu zmesového komunálneho odpadu na miesto určenia/spracovania (napr. do zariadenia na energetické zhodnotenie, na skládku odpadov). Zber odpadu vykonávajú zberové spoločnosti, ktoré musia mať pre túto činnosť udelený súhlas (registráciu). So zberovou spoločnosťou uzatvára zmluvu obec a zberová spoločnosť potom vykonáva zber zmesového komunálneho odpadu na území celej obce. V obci vykonáva zber zmesového komunálneho odpadu jedna zberová spoločnosť. V zmluve medzi zberovou spoločnosťou a obcou sú dohodnuté detaily zberu, vrátane harmonogramu zberu. Obce vyberajú zberové spoločnosti zvyčajne prostredníctvom verejných obstarávaní.

§ 81ods.

7 písm. a) zákona o odpadoch obec je povinná zabezpečiť zber a prepravu zmesového komunálneho odpadu vznikajúceho na jej území na účely jeho zhodnotenia alebo zneškodnenia v súlade so zákonom o odpadoch, vrátane zabezpečenia zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu zmesového komunálneho odpadu v obci. 18

§ 13písm.

e) zákona o odpadoch sa zakazuje zneškodňovať skládkovaním okrem iného vytriedený biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov. 17 15

1. Po zozbieraní zmesového komunálneho odpadu je možné tento odpad zhodnotiť alebo zneškodniť. Zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadu vykonávajú spoločnosti, ktoré prevádzkujú zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov.
2. V nadväznosti na informácie uvedené v predchádzajúcom bode vzniká otázka, či zhodnocovanie a zneškodňovanie zmesového komunálneho odpadu sú vzájomne zameniteľné činnosti patriace na jeden relevantný trh. V SR sa zmesový komunálny odpad zneškodňuje hlavne skládkovaním, teda uložením na skládky nie nebezpečných odpadov a len menšia časť zmesového komunálneho odpadu sa zhodnocuje spaľovaním v zariadeniach na energetické využitie odpadu (takéto zariadenia v SR existujú len dve, a to v Bratislave a Košiciach).19 Vzhľadom na to, že úradom posudzované správanie spoločnosti Brantner Fatra sa vzťahuje na činnosti a konania vykonávané v okrese Martin a okolí, kde sa zariadenia na energetické využitie odpadu nenachádzajú a zmesový komunálny odpad sa tu len skládkuje, nebolo nutné zodpovedať otázku, či zhodnocovanie a zneškodňovanie zmesového komunálneho odpadu sú zameniteľné činnosti alebo nie a ďalej sa úrad zaoberal len zneškodňovaním zmesového komunálneho odpadu na skládke.
3. Ak vyplýva z vyššie uvedeného, zber zmesového komunálneho odpadu a zneškodňovanie zmesového komunálneho odpadu na skládke sú dve na seba nadväzujúce činnosti. Zber zmesového komunálneho odpadu a jeho zneškodňovanie na skládke môže pre obec vykonávať tá istá spoločnosť, avšak nie je to nevyhnutné - pre obec môže zber zmesového komunálneho odpadu vykonávať jedna spoločnosť a zneškodňovanie zmesového komunálneho odpadu na skládke iná spoločnosť.20 Rovnako existujú spoločnosti, ktoré vykonávajú obe činnosti - zber aj zneškodňovanie zmesového komunálneho odpadu na skládke, avšak existujú aj spoločnosti, ktoré vykonávajú len zber zmesového komunálneho odpadu alebo ktoré len prevádzkujú skládky. Spoločnosť Brantner Fatra vykonáva pre viaceré obce zber zmesového komunálneho odpadu, ako aj zneškodňovanie zmesového komunálneho odpadu na skládke, pre niektoré obce vykonáva len zneškodňovanie zmesového komunálneho odpadu na skládke. Vzhľadom na uvedené, zber zmesového komunálneho odpadu a zneškodňovanie zmesového komunálneho odpadu na skládke nemožno pokladať za činnosti patriace na jeden relevantný trh, keďže pri oboch činnostiach existujú rozdielne štruktúry trhov a pôsobia na nich rôzne subjekty.
4. Spoločnosť Brantner Fatra vykonáva zber zmesového komunálneho odpadu, ako aj jeho zneškodňovanie na skládke. Čo sa týka zberu zmesového komunálneho odpadu, na účely tohto správneho konania nie je potrebné trh zberu zmesového komunálneho odpadu zadefinovať presne, keďže predmetom záujmu úradu je 19

Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2021 – 2025, v roku 2018 sa v SR energeticky zhodnotilo 156 tis. t komunálneho odpadu a skládkovaním sa zneškodnilo 1 250 tis. t komunálneho odpadu. 20 Napr. v prípade mesta Liptovský Mikuláš zber zmesového komunálneho odpadu vykonáva organizácia Verejnoprospešné služby Liptovský Mikuláš, zozbieraný zmesový komunálny odpad sa ukladá na prekládkovú stanicu, z ktorej si ho preberá spoločnosť Brantner Fatra a tento zmesový komunálny odpad zneškodňuje na svojej skládke v Martine. V meste Vrútky zase zber aj zneškodňovanie zmesového komunálneho odpadu vykonáva spoločnosť Brantner Fatra. 16 oblasť zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu na skládke a zber zmesového komunálneho odpadu úrad v rozhodnutí popisuje len na dokreslenie kontextu, pretože zber zmesového komunálneho odpadu úzko súvisí s jeho zneškodňovaním. 60. Čo sa týka zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu na skládke, spoločnosť Brantner Fatra je prevádzkovateľom skládky nie nebezpečného odpadu21 Martin-Kalnô, na ktorej sa skládkuje zmesový komunálny odpad (okrem zmesového komunálneho odpadu je možné na tejto skládke ukladať aj iný nie nebezpečný odpad pochádzajúci od fyzických osôb alebo podnikateľov). Z informácií získaných od spoločnosti Brantner Fatra vyplýva, že táto rozdielne pristupuje k obciam v prípade skládkovania zmesového komunálneho odpadu na jednej stane a ostatným subjektom pri skládkovaní nie nebezpečného odpadu na druhej strane. Spoločnosť Brantner Fatra predložila úradu svoje cenníky, kde sú okrem iného uvedené aj ceny za zneškodnenie odpadu na skládke. K cenníkom spoločnosť Brantner Fatra uviedla, že „cenníky platia pre podnikateľské subjekty a občanov, ktorí si odpad ... privezú k uloženiu na skládke vo svojej réžii alebo na základe zmluvného vzťahu so spoločnosťou Brantner Fatra, s.r.o., tieto ceny sú jednotné pre všetky subjekty a

nášho názoru nediskriminačné.“ Ako vyplýva z cenníkov predložených úradu spoločnosťou Brantner Fatra a zo zmlúv uzatvorených medzi spoločnosťou Brantner Fatra a jednotlivými obcami, obce za skládkovanie zmesového komunálneho odpadu platia iné ceny, výrazne sa odlišujúce od cenníkových cien, ceny pre obce v cenníku nie sú uvedené a líšia sa aj medzi jednotlivými obcami. Ako uviedla spoločnosť Brantner Fatra „cenníky ... neplatia pre komunálny odpad a pre verejných obstarávateľov (mestá, obce, štátne inštitúcie,...), nakoľko spoločnosť Brantner Fatra, s.r.o. je súčasťou trhového hospodárstva a trhového prostredia a zákazky na úseku zberu, prepravy a zneškodňovania/zhodnocovania odpadov získava od verejných obstarávateľov

štátom určených pravidiel a to cestou súťaží vo verejných obstarávaniach, z čoho môžu s prihliadnutím na účasť iných subjektov v súťaži prameniť odchýlky v cenách za zneškodnenie komunálneho odpadu na skládke.“

1. Na základe uvedeného, úrad v tomto konkrétnom prípade, vymedzil tovarový relevantný trh, na ktorom pôsobí spoločnosť Brantner Fatra ako trh zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu22 na skládke (tento trh môže byť v tomto rozhodnutí nazývaný aj ako trh skládkovania zmesového komunálneho odpadu). 5.3 Relevantný trh zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu na skládke – priestorová dimenzia
2. Ďalej úrad pristúpil k určeniu priestorovej dimenzie trhu zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu na skládke, pričom v rámci tejto kapitoly je v určitej miere popísaná aj oblasť zberu zmesového komunálneho odpadu, 21 V zmysle § 2 vyhlášky MŽP SR č. 382/2018 sa skládky v SR delia na tri triedy - skládky nebezpečného odpadu, skládky nie nebezpečného odpadu a skládky inertného odpadu. Na každom type skládky sa skládkuje príslušný druh odpadu. 22 Pod zmesovým komunálnym odpadom sa rozumie aj objemný odpad, keďže, čo sa týka skládkovania, pri objemnom odpade sú rovnaké podmienky ako pri zmesovom komunálnom odpade. 17 pretože zber zmesového komunálneho odpadu úzko súvisí so skládkovaním zmesového komunálneho odpadu.
3. Úrad analyzoval, ako prebieha zber a skládkovanie zmesového komunálneho odpadu v okrese Martin a jeho okolí (konkrétne v okresoch Banská Bystrica, Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Námestovo, Považská Bystrica, Prievidza, Ružomberok, Turčianske Teplice, Žiar nad Hronom a Žilina). Uvedené okresy spolu s okresom Martin sú ďalej označované aj ako „oblasť sledovaná úradom“. Uvedené okresy si úrad zvolil z toho dôvodu, aby v dostatočnej miere pokrývali okolie okresu Martin, kde pôsobí spoločnosť Brantner Fatra a aby zo získaných údajov bolo zreteľné, či okres Martin a jeho okolie predstavujú homogénnu oblasť alebo nie, čo je potrebné pre určenie priestorovej definície relevantného trhu.
4. Údaje, z ktorých sú vypracované tabuľky a mapy a im zodpovedajúce popisy v tejto kapitole, zodpovedajú stavu na trhu v rokoch 2019 – 2020, na konci kapitoly sú popísané zmeny, ktoré na trhu nastali v rokoch 2021 a
6. Zo zistení úradu vyplýva, že služby zberu zmesového komunálneho odpadu v oblasti sledovanej úradom majú lokálny charakter. Zber zmesového komunálneho odpadu v každej obci vykonáva jedna zberová spoločnosť a zberové spoločnosti pôsobia lokálne, v rámci určitého malého územia (zväčša na úrovni okresu alebo niekoľko málo okresov, prípadne aj v rámci menšieho územia ako je časť okresu daného napr. zberovou trasou). Táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že služba zberu zmesového komunálneho odpadu je silne naviazaná na lokálnu prítomnosť zberovej spoločnosti v určitej oblasti - zber zmesového komunálneho odpadu sa uskutočňuje niekoľkokrát mesačne až niekoľkokrát týždenne, zberové vozidlá prechádzajú po zberových trasách a odvážajú odpad na skládku alebo prekládkovú stanicu. Napr. spoločnosť Brantner Fatra, čo sa týka zberu zmesového komunálneho odpadu, pôsobí primárne v okrese Martin.
7. Zozbieraný zmesový komunálny odpad sa odváža na skládku, pričom odpad nie je ekonomické prevážať na dlhé vzdialenosti (dlhšia vzdialenosť, z ktorej sa odpad zváža na skládku, zvyšuje náklady na zber). Zozbieraný zmesový komunálny odpad sa preto zvyčajne vozí na blízke skládky a priestorová dimenzia relevantného trhu skládkovania zmesového komunálneho odpadu je tak lokálna.
8. Pri určovaní presnejšej dimenzie lokálnych geografických trhov sa rozsah geografických trhov môže určovať prostredníctvom tzv. spádovej oblasti (catchment area), ktorá je definovaná určitou dopravnou vzdialenosťou od analyzovaného bodu/subjektu (výrobného závodu, obchodu alebo v tomto prípade skládky) tak, aby spádová oblasť zahŕňala väčšinu zákazníkov daného analyzovaného subjektu (výrobného závodu, obchodu alebo v tomto prípade skládky). Avšak pri definovaní spádovej oblasti takýmto spôsobom je možné robiť dodatočné korekcie

toho, ako sú skutočne poskytované tovary/služby z analyzovaného bodu, čo môže byť ovplyvnené napr. topografiou územia alebo inými skutočnosťami.23 23 Pozri napr. rozhodnutie Komisie z 05.04 2017 vo veci M.7878 – Heidelberg Cement/Schwenk/Cemex Hungary/Cemex Croatia. 18

1. V zmysle uvedeného úrad pri určovaní priestorovej dimenzie relevantného trhu skládkovania zmesového komunálneho odpadu, na ktorom pôsobí spoločnosť Brantner Fatra, vychádzal najskôr z údajov o tom, z ktorých oblastí sa zmesový komunálny odpad na skládku Martin-Kalnô, ako aj na okolité skládky v úradom sledovanej oblasti, zváža.
2. Skládky, ktoré sa nachádzajú v úradom sledovanej oblasti a je na ne možné ukladať zmesový komunálny odpad, sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. V tabuľke je tiež uvedená spoločnosť, ktorá danú skládku prevádzkuje a približná vzdialenosť danej skládky od skládky Martin-Kalnô spoločnosti Brantner Fatra. Tabuľka č. 1 – zoznam skládok v úradom sledovanej oblasti (stav k prelomu rokov 2019/ 2020) Okres Martin Turčianske Teplice Bytča Ružomberok Žilina Banská Bystrica Žiar nad Hronom Čadca Prievidza Námestovo Sídlo skládky Martin (Kalnô) Horná Štubňa Maršová-Rašov Ružomberok Rajec-Šuja Banská Bystrica Žiar nad Hronom Žiar nad Hronom Čadca Turzovka Handlová Nitrica Námestovo Prevádzkovateľ skládky Brantner Fatra Združenie obcí Horného Turca T+T T+T (cez TS Ružomberok) SO Rajeckého regiónu Marius Pedersen T+T T+T (cez TS žiar nad Hronom) JOKO Wood Energy HATER T+T (INGPORS) TS Námestovo km od Martina -30 km 50 km 50 km 50 km 60 km 60 km 60 km 60 km 65 km 65 km 70 km 75 km Zdroj: Údaje získané úradom od oslovených spoločností
3. Vo väčšine úradom analyzovaných okresov existuje skládka, kde sa skládkuje zmesový komunálny odpad z daného okresu. Ak v okrese skládka nie je (z úradom sledovanej oblasti ide o okresy Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto a Považská Bystrica), zmesový komunálny odpad sa zvyčajne ukladá na blízke skládky v susediacich okresoch.
4. Spoločnosť Brantner Fatra vlastní a prevádzkuje skládku Martin-Kalnô. Zneškodňuje sa tu zmesový komunálny odpad zo všetkých 43 obcí okresu Martin24 (obce z okresu Martin sa nachádzajú vo vzdialenosti približne do 25 km od skládky Martin-Kalnô), pričom mestá Vrútky a Martin, ktorých platby za skládkovanie predstavujú približne [............] z celkových tržieb spoločnosti Brantner Fatra za skládkovanie zmesového komunálneho odpadu, sa nachádzajú v blízkosti skládky (do 10 km) – údaje o tržbách – OBCHODNÉ TAJOMSTVO spoločnosti Brantner Fatra, chránená informácia voči všetkým. Ďalej sa na skládke Martin-Kalnô skládkuje zmesový komunálny odpad takmer z celého susedného okresu Dolný Kubín, kde sa skládka odpadov nenachádza (v roku 2015 bola uzavretá a zrekultivovaná). V jednej obci okresu Dolný Kubín vzdialenej od skládky Martin-Kalnô do 40 km vykonáva zber aj skládkovanie zmesového komunálneho odpadu priamo spoločnosť Brantner Fatra, vo väčšine zvyšných obcí okresu Dolný Kubín vykonáva zber zmesového komunálneho odpadu spoločnosť Technické služby Dolný Kubín, ktorá následne zozbieraný S výnimkou obce Kláštor pod Znievom od roku 2022, kedy spoločnosť Brantner Fatra tejto obci vypovedala zmluvu. 24 19 zmesový komunálny odpad prepravuje na prekládkovú stanicu Široká, odkiaľ ho spoločnosť Brantner Fatra odváža a ukladá na svoju skládku v Martine. Vzdialenosť prekládkovej stanice Široká od skládky Martin-Kalnô je približne 50 km. Na skládke Martin-Kalnô sa ďalej zneškodňuje zmesový komunálny odpad zo 4 obcí z okresu Námestovo, ktoré sa nachádzajú vo vzdialenosti 60 – 80 km od tejto skládky a kde zber zmesového komunálneho odpadu vykonáva priamo spoločnosť Brantner Fatra. Na skládke Martin-Kalnô sa tiež zneškodňuje zmesový komunálny odpad z mesta Liptovský Mikuláš (vzdialenosť tohto mesta od skládky Martin-Kalnô je približne 75 km). V meste Liptovský Mikuláš zber zmesového komunálneho odpadu vykonáva organizácia Verejnoprospešné služby Liptovský Mikuláš, táto zozbieraný zmesový komunálny odpad ukladá na prekládkovú stanicu, z ktorej si ho preberá spoločnosť Brantner Fatra a ukladá ho na svoju skládku v Martine.
5. Ako je zrejmé z tabuľky 1, najbližšie k skládke Martin-Kalnô je skládka Horná Štubňa v Turčianskych Tepliciach, ktorá sa nachádza približne 30 km od skládky spoločnosti Brantner Fatra v Martine. Túto skládku prevádzkuje Združenie obcí Horného Turca a zneškodňuje sa nej len odpad z obcí z okresu Turčianske Teplice a z troch obcí z okresu Žiar nad Hronom (cca 20 km od Turčianskych Teplíc).

vyjadrenia mesta Vrútky, táto skládka kapacitne pokrýva potreby obcí, ktoré sú členmi združenia obcí, ktoré danú skládku prevádzkuje. Od roku 2022 začala túto skládku využívať aj obec Kláštor pod Znievom (okres Martin), ktorej spoločnosť Brantner Fatra vypovedala zmluvu.

1. Ďalej v približne 50 km vzdialenosti od skládky Martin-Kalnô sa nachádzajú 3 skládky – skládka Maršová-Rašov v okrese Bytča a skládka v Ružomberku (tieto skládky prevádzkuje spoločnosť T+T) a skládka Rajec-Šuja v okrese Žilina (skládku prevádzkuje združenie Skládka odpadov Rajeckého regiónu). Na skládku v Bytči a Ružomberku ukladá odpad spoločnosť T+T z prislúchajúcich okresov (t.j. z okresov Bytča a Ružomberok), na skládku Rajec-Šuja v Žiline sa ukladá odpad vyzbieraný z južnej časti žilinského okresu.
2. V približne 60-kilometrovej vzdialenosti od Martina sa nachádzajú 4 skládky – skládka spoločnosti Marius Pedersen v Banskej Bystrici, dve skládky spoločnosti T+T v Žiari nad Hronom a skládka spoločnosti JOKO v Čadci. Na skládku v Banskej Bystrici ukladá odpad spoločnosť Marius Pedersen zozbieraný v tejto oblasti. Na dve skládky v Žiari nad Hronom ukladá odpad spoločnosť T+T zozbieraný v tomto okrese, a tiež po uzavretí skládky v Žiline v roku 2019 sem preváža kamiónmi zmesový komunálny odpad zozbieraný v okresoch Žilina, Kysucké Nové Mesto a Čadca.25 Na skládku v Čadci, ktorú prevádzkuje spoločnosť JOKO, sa ukladá odpad z úradom sledovanej oblasti z [.............. ..........] – OBCHODNÉ TAJOMSTVO spoločnosti JOKO, chránená informácia voči všetkým.
3. V 65-75 km vzdialenosti sa od Martina nachádzajú 4 skládky – Turzovka v okrese Čadca (prevádzkuje ju spoločnosť Wood Energy), skládky spoločností T+T (Ingpors) a Hater v okrese Prievidza a skládka spoločnosti TS Námestovo 25 Odpad, ktorý spoločnosť T+T zozbiera v okresoch Žilina, Kysucké Nové Mesto a Čadca zváža na zberňu Dolný Hričov, odkiaľ je kamiónmi prepravovaný do Žiaru nad Hronom na skládku spoločnosti T+T. 20 v Námestove. Na skládku v Turzovke sa zváža odpad z časti okresu Čadca, na skládku Hater odpad z okresu Prievidza, na skládku T+T (Ingpors) sa zváža odpad z časti okresu Prievidza a potom z okresov, ktoré sú z oblasti mimo záujmu úradu. Na skládku v Námestove sa zváža odpad z časti okresu Námestovo.
4. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného popisu, trh zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu na skládke je trhom lokálnym – na každú skládku sa zvyčajne zváža odpad z blízkeho okolia, zväčša príslušného okresu. Oblasti, z ktorých sa odpad zváža na danú skládku sa vzájomne vo významnejšej miere neprekrývajú. Uvedené skutočnosti je možné vidieť na nasledujúcej mape, kde sú čiernou vyznačené skládky a farebnou obce, pričom každá farba reprezentuje konkrétnu skládku, na ktorú sa zmesový komunálny odpad z danej obce ukladá.26 Obrázok 1 – Grafické znázornenie obcí v závislosti od toho, na ktorú skládku ukladajú odpad (stav k prelomu rokov 2019/2020) Zdroj: spracované na základe informácií získaných od oslovených spoločností a verejne dostupných informácií (webové stránky obcí a zberových spoločností)
5. Úrad tiež oslovil zberové spoločnosti, ako aj prevádzkovateľov skládok, aby sa vyjadrili k efektívnej vzdialenosti vykonávania zberu od skládky:

spoločnosti Technické služby Dolný Kubín je táto vzdialenosť približne 50 km, no je to individuálne v závislosti od kvality dopravnej infraštruktúry, morfológie územia, zjazdnosti ciest počas zimných mesiacov a pod.

spoločnosti Marius Pedersen je efektívna vzdialenosť 30-50 km v závislosti od stavu cestnej siete Z analyzovaných 414 obcí z úradom sledovanej oblasti na mape nie je vyznačených 54 obcí, u ktorých nebolo zistené, kde sa zmesový komunálny odpad zozbieraný z týchto obcí skládkuje alebo údaj predstavuje obchodné tajomstvo. 26 21 a trasy (ak je možné použiť výkonnú, ťažšiu a väčšiu techniku je to 50 km, ak treba použiť menšiu a ľahšiu, a teda menej výkonnú techniku, je to 30 km). Spoločnosť T+T uviedla ako efektívnu vzdialenosť 30 km a spoločnosť Technické služby Turčianske Teplice 20 km. Spoločnosť Brantner Fatra, napriek tomu, že ide o nadnárodnú firmu, ktorá v SR dlhodobo vykonáva aktivity aj v rámci skládkovania a zberu komunálneho odpadu, sa na rozdiel od ostatných subjektov vyhla konkrétnej odpovedi.27 Avšak z informácií poskytnutých spoločnosťou Brantner Fatra úradu vyplýva, že na skládku spoločnosti Brantner Fatra sa ukladá odpad z 50 obcí, pričom 43 obcí sa nachádza vo vzdialenosti do 25 km od tejto skládky; jedna ďalšia obec sa nachádza vo vzdialenosti do 40 km od skládky; prekládková stanica pre odpad z obcí z okresu Dolný Kubín sa nachádza od skládky spoločnosti Brantner Fatra približne vo vzdialenosti 50 km od skládky a 6 obcí sa nachádza vo vzdialenosti väčšej ako 50 km od skládky spoločnosti Brantner Fatra (60 – 80 km).

1. Z uvedeného je zrejmé, že trh zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu na skládke je trhom, ktorý má lokálny charakter. Spoločnosť Brantner Fatra pôsobí najmä v okresoch Martin a Dolný Kubín - z tohto územia pochádza väčšina jej zákazníkov, čo sa týka služby zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu na skládke. S obcami v uvedených okresoch má spoločnosť Brantner Fatra buď uzatvorené dlhodobé zmluvy (15 rokov alebo na dobu neurčitú), z ktorých je niektoré problematické ukončiť bez súčinnosti spoločnosti Brantner Fatra, alebo sa dlhodobo sama zúčastňuje verejných obstarávaní na nakladanie s komunálnym odpadom vyhlasovaných obcami v týchto okresoch (k tomuto viac v kapitole 6.2).
2. Spoločnosti pôsobiace v okolitých oblastiach, vzhľadom aj na rozmiestnenie a vzdialenosť svojich skládok a lokálny charakter služby skládkovania zmesového komunálneho odpadu, nevykonávajú reálny súťažný tlak na spoločnosť Brantner Fatra a ani sa nezúčastňujú verejných obstarávaní vyhlasovaných obcami, s ktorými má spoločnosť Brantner Fatra uzatvorenú zmluvu, a to ani v prípadoch, ak ich obec aktívne osloví.
3. Úrad v priebehu prešetrovania oslovil obce, s ktorými má spoločnosť Brantner Fatra uzatvorené zmluvy. Oslovené obce uviedli, že ak organizujú verejné obstarávanie, zúčastní sa ho len spoločnosť Brantner Fatra a žiadna iná spoločnosť,28 a to aj napriek ich snahe aktívne oslovovať spoločnosti pôsobiace v okolitých okresoch/oblastiach. Niektoré z obcí sa vyjadrili aj k dôvodom, prečo jedinou spoločnosťou zúčastňujúcou sa verejných obstarávaní je

ich názoru spoločnosť Brantner Fatra. Jedna z obcí uviedla,29 že „V regióne Turca sa nachádzajú aj iné zberné spoločnosti, ktoré sú vzdialenejšie od našej obce, 27 Odpoveď spoločnosti Brantner Fatra: „Efektivita závisí od: nákupných cien techniky využívanej na zber komunálneho odpadu, vyťaženosti vozidiel realizujúcich zber komunálneho odpadu, mzdových a prevádzkových nákladov, tvorby zisku, záujmu získať zákazku v cenách pokrývajúcich náklady na činnosť a generujúcich zisk. Kilometrová vzdialenosť pre určenie efektívnosti zberu komunálneho odpadu sa prejaví pri príprave cenovej ponuky a podmienok určených verejným obstarávateľom, resp. záujemcom ako aj od verejným obstarávateľom určených kritérií na vyhodnotenie ponúk.“ 28 Pozri napr. odpovede obcí uvedené pod spisovými položkami 156, 157, 158, 165, 196, 175, 176, 181, 186, 191, 192, 193, 194. 29 Položka spisu 186. 22 nakoľko sa nachádzajú v inom okrese a majú obmedzenú kapacitu skládok, čo je

nášho názoru aj dôvod, prečo sa nezúčastňujú verejných obstarávaní vyhlasovaných našou obcou.“ Ďalšia z obcí uviedla,30 že „Prieskumu verejných obstarávaní sa aktívne zúčastňuje t. j. ponuku predloží iba táto spoločnosť (Brantner Fatra), hoci sme na výber poskytovateľa služby využívali verejne dostupné a neanonymizované spôsoby verejného obstarávania či prieskumu trhu.

mojich vedomostí existuje na Slovensku dostatok spoločností, ktoré by na poskytnutie týchto služieb mali technické vybavenie a odbornú spôsobilosť, avšak vzhľadom na členitosť územia, dopravnú obslužnosť a najmä nedostatočné množstvo skládok a dokonca uzatváranie skládok ZKO by poskytovanie týchto služieb bolo ekonomickým aj environmentálnym nezmyslom. Iné spoločnosti nedokážu konkurovať tu v Turci cene služieb firmy Brantner Fatra – ako nám to preukázali uplynulé roky preverovania a prieskumov trhu.“ Ďalšia z obcí uviedla,31 že „Čo sa týka problematiky zabezpečenia poskytovania služieb zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu na Orave je veľmi komplikovaná. Obec ... dlhé roky vyvážala komunálny odpad na skládku Široká – okres Dolný Kubín – prevádzkovateľ Technické služby mesta Dolný Kubín. Táto skládka sa uzavrela. Ďalšia skládka Technických služieb v Námestove bola tiež uzavretá. Hornooravské obce vozia komunálny odpad až na Kysuce a Turiec. Je tu dlhodobo obrovský deficit s ukladaním komunálneho odpadu.“ 81. Vzhľadom na uvedené, územie okresov Martin a Dolný Kubín je možné považovať za dostatočne homogénne na to, aby bolo rozlíšiteľné od susediacich oblastí – na trhu zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu na skládke v oblasti okresov Martin a Dolný Kubín pôsobí hlavne spoločnosť Brantner Fatra - s obcami v týchto okresoch má buď uzatvorené dlhodobé zmluvy (15 rokov alebo na dobu neurčitú), z ktorých je niektoré problematické ukončiť bez súčinnosti spoločnosti Brantner Fatra, alebo sa dlhodobo sama zúčastňuje verejných obstarávaní na nakladanie s komunálnym odpadom vyhlasovaných obcami v týchto okresoch. Odpadové spoločnosti pôsobiace v okolitých okresoch/územiach vzhľadom aj na rozmiestnenie a vzdialenosť svojich skládok a lokálny charakter služby skládkovania zmesového komunálneho odpadu nevykonávajú súťažný tlak na spoločnosť Brantner Fatra a nepredstavujú pre ňu reálnu konkurenčnú silu. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje fakt, že spoločnosti pôsobiace v okolitých oblastiach sa nezúčastňujú verejných obstarávaní organizovaných obcami v okresoch Martin a Dolný Kubín aj napriek aktívnej snahe obcí, ktoré ich oslovujú a vyzývajú na zapojenie sa do verejných obstarávaní. Priestorovú dimenziu trhu zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu na skládke, kde pôsobí spoločnosť Brantner Fatra tak možno vymedziť územím okresov Martin a Dolný Kubín. 82. V tomto prípade úrad pristúpil k vymedzeniu priestorového relevantného trhu prostredníctvom určenia okresov a nie prostredníctvom určenia vzdialenosti v km od skládky a to z toho dôvodu, že bolo potrebné, ako je to uvedené v bode 67, zohľadniť špecifické skutočnosti, a to morfológiu územia a existujúcu cestnú 30 Položka spisu 176. 31 Položka spisu 156. 23 sieť.32 Určiť priestorový relevantný trh ako okruh určitého počtu kilometrov od skládky v tomto prípade nebolo vhodné, pretože, ako je zrejmé z mapy vyššie, spoločnosť Brantner Fatra zneškodňuje na svojej skládke najmä zmesový odpad z okresu Martin (do 25

1. km)a okresu Dolný Kubín (do 50 km), pričom okres Martin leží v Turčianskej kotline majúcej severojužný tvar a obklopenej pohoriami, kde sa obce nenachádzajú.33 V blízkosti skládky Martin-Kalnô sa síce nachádza okres Žilina (medzi mestami Martin a Žilina je vzdialenosť približne 30 km), kde dlhodobo pôsobí spoločnosť T+T, avšak medzi mestami Martin a Žilina sa nachádza Strečno, z hľadiska cestnej prepravy problematický úsek, čo je všeobecne známa skutočnosť. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, spoločnosť Brantner Fatra neposkytuje služby zberu a/alebo zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu žiadnej z obcí okresu Žilina a spoločnosť T+T pôsobiaca v Žiline neposkytuje služby zberu a/alebo zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu žiadnej obci v okresoch Martin a Dolný Kubín, ani sa nezúčastňuje verejných obstarávaní vyhlasovaných týmito obcami. 83. V priebehu rokov 2021 – 2022 došlo k uzavretiu skládok v blízkosti skládky Martin-Kalnô – a to skládky v obciach Maršová Rašov, Ružomberok, Rajec-Šuja a Námestovo. Uvedené skutočnosti však nemajú vplyv na situáciu spoločnosti Brantner Fatra a jej pôsobenie na trhu – spoločnosť Brantner Fatra dlhodobo a stabilne pôsobí v okresoch Martin a Dolný Kubín, poskytuje službu zneškodňovania zmesového komunálneho dopadu na skládke stále rovnakým obciam (s výnimkou obce Kláštor pod Znievom, ktorej spoločnosť Brantner Fatra v roku 2022 vypovedala zmluvu) a je jedinou spoločnosťou zúčastňujúcou sa verejných obstarávaní organizovanými týmito obcami, a to aj napriek skutočnosti, že obce aktívne hľadali a oslovovali aj iné spoločnosti pri organizovaní verejných obstarávaní. 5.4 Námietky účastníka konania k relevantnému trhu 84. Účastník vo Vyjadrení k Výzve 2 uviedol, že „Úrad má za to, že ... trh je lokálny, keďže (
2. i)zozbieraný zmesový komunálny odpad nie je ekonomické prevážať na dlhé vzdialenosti, čo mali potvrdiť aj oslovené zberové spoločnosti a prevádzkovatelia skládok; a (
3. ii)na každú skládku sa zvyčajne zváža odpad len z blízkeho okolia, zväčša príslušného okresu.“ 85. Uvedené tvrdenie úrad považuje za dezinterpretáciu záverov úradu, kde si zo záverov úradu o priestorovej dimenzii relevantného trhu účastník konania vybral len dva čiastkové faktory (aj to skreslene), cez ktoré následne spochybňuje závery úradu. Z textu rozhodnutia ako aj Výzvy 2 je zrejmý postup úradu pri definovaní priestorovej dimenzie relevantného trhu a takisto faktory, ktoré úrad zohľadnil. Úrad v prvom rade fakticky popísal situáciu – na ktorú skládku sa z ktorých obcí odpad zváža, z čoho vyplýva jednoznačný lokálny charakter služby skládkovania zmesového komunálneho odpadu, čo svojimi vyjadreniami potvrdili aj oslovené 32 Uvedené neznamená, že na iných územiach alebo pri zmene okolností (napr. zmena legislatívy) nie je možné definovať priestorový relevantný trh v oblasti zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu inak. 33

polohopisu, Turčianska kotlina je územie majúce severojužný tvar, ktoré je zovreté z východnej strany pohorím Veľká Fatra a zo západnej strany pohorím Malá Fatra. 24 spoločnosti – úrad teda nevychádzal zo žiadnych abstraktných predpokladov o vzdialenostiach, na ktoré je možné prevážať odpad. Ďalej úrad zohľadnil skutočnosť, že verejných obstarávaní vyhlasovaných obcami sa dlhodobo zúčastňuje len spoločnosť Brantner Fatra, a to aj napriek aktívnej snahe obcí oslovovať a do verejných obstarávaní pozývať iné odpadové spoločnosti, a tiež zohľadnil aj typy zmlúv spoločnosti Brantner Fatra s obcami a vyjadrenia obcí. Až na základe vyhodnotenia všetkých faktorov úrad dospel k záveru, že územie okresov Martin a Dolný Kubín je možné považovať za dostatočne homogénne na to, aby bolo rozlíšiteľné od susediacich oblastí a že spoločnosti v okolitých okresoch/územiach nevykonávajú na spoločnosť Brantner Fatra reálny konkurenčný tlak. Úrad teda nezohľadňoval len dva faktory uvedené vyššie, ako to účelovo podsúva účastník konania, aby potom mohol tvrdiť, že definícia trhu nie je systematická a úrad opomenul zohľadniť viaceré dôležité faktory.

1. Účastník konania namietal, že úrad neskúmal tvrdenia zberových spoločností a prevádzkovateľov skládok týkajúce sa efektívnej vzdialenosti vykonávania zberu od skládky a neanalyzoval, či sa zakladajú na vecných dôkazoch.
2. Ako je zrejmé z kapitoly 5.3, úrad pri určovaní priestorovej dimenzie relevantného trhu skládkovania zmesového komunálneho odpadu vychádzal najmä z faktických a nespochybniteľných informácií, čo sú údaje o tom, kde sa skládky nachádzajú, z ktorých obcí sa odpad odváža na ktorú skládku a z akej vzdialenosti – všetky tieto informácie úrad popísal a aj graficky znázornil na mape (pozri obrázok 1 vyššie) a text v kapitole 5.
3. Navyše, okrem uvedených faktických informácií, úrad požiadal zberové spoločnosti a spoločnosti prevádzkujúce skládky aj o vyjadrenie sa k efektívnym vzdialenostiam na vykonávanie zberu od skládky – tieto informácie boli konzistentné jednak navzájom medzi oslovenými spoločnosťami a jednak najmä s konkrétnymi faktickými údajmi o tom, z ktorej obce sa na ktorú skládku zváža odpad. Vyjadrenia oslovených spoločností navyše nepredstavujú žiadny rozhodujúci dôkaz, ale dopĺňajú faktické údaje, na ktorých je definovanie priestorovej dimenzie relevantného trhu založené.
4. K tvrdeniu účastníka konania vo Vyjadrení k Výzve 1 a 2, že „konštatovanie úradu, že čím bližšie sa odpad vozí tým je to ekonomickejšie, je triviálne“ úrad uvádza, že uvedené tvrdenie sa vo Výzve 1 a Výzve 2 nenachádzalo, rovnako ako sa nenachádza v tomto rozhodnutí.
5. Účastník konania ďalej namietal, že odpad z okresov Kysucké Nové Mesto, Čadca a Žilina sa preváža na skládku v Žiari nad Hronom, pričom táto trasa má 120 km, toto je

účastníka konania v rozpore so závermi úradu o definícii týkajúcej sa priestorovej dimenzie relevantného trhu. K tejto námietke úrad uvádza, že jednak predmetná vzdialenosť predstavuje približne 100 km (nie 120 km), keďže odpad z predmetných okresov sa ukladá na zberňu v Dolnom Hričove, odkiaľ je kamiónovou dopravou prevážaný na skládku v Žiari nad Hronom a táto vzdialenosť predstavuje približne 100 km, a jednak ide o jednu výnimočnú a neštandardnú situáciu, pričom v ostatných prípadoch, ako vyplýva z kapitoly 5.3, k takýmto dlhým prevozom zmesového komunálneho odpadu nedochádza. K tejto situácii došlo v roku 2019, kedy bola uzatvorená skládka spoločnosti T+T v Žiline (dovtedy sa odpad z predmetných okresov ukladal na túto skládku) a po uzatvorení skládky spoločnosť T+T začala prevážať odpad na svoju ďalšiu 25 najbližšiu skládku, ktorá je v Žiari nad Hronom. Táto situácia navyše nemá žiadny vplyv na definíciu relevantného trhu, na ktorom pôsobí spoločnosť Brantner Fatra. Ako vyplýva aj z Oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu (bod 13 a nasledujúce), pri definovaní tovarovej aj priestorovej dimenzie trhu sa vychádza z definovania efektívnych alternatívnych zdrojov dodávok pre zákazníkov dotknutého (t. j. úradom posudzovaného) podnikateľa. Základnou otázkou pri definovaní relevantného trhu teda je, ku ktorým dodávateľom sú zákazníci dotknutého (úradom hodnoteného) podnikateľa schopní prejsť z krátkodobého hľadiska a bez vyvolania dodatočných nákladov. Na hodnotenie tejto skutočnosti sa zameral aj úrad a ako vyplýva z vyššie uvedeného, v oblasti skládkovania zmesového komunálneho odpadu neexistuje alternatíva, na ktorú môžu obce využívajúce služby spoločnosti Brantner Fatra ľahko a bez nákladov prejsť. To, aká je situácia v iných územiach v oblasti skládkovania zmesového komunálneho odpadu nie je pre definovanie trhu, na ktorom pôsobí spoločnosť Brantner Fatra, rozhodujúca – v iných územiach SR a za iných podmienok môže byť geografická dimenzia trhu úplne iná ako v tomto konkrétnom úradom hodnotenom prípade. Vzhľadom na uvedené, úrad nepovažuje uvedenú skutočnosť za negujúcu závery úradu týkajúce sa definície relevantného trhu, na ktorom pôsobí spoločnosť Brantner Fatra.

1. Účastník konania ďalej namietal, že pri hodnotení skládky Horná Štubňa (bod 72 tohto rozhodnutia) sa úrad odvoláva na vyjadrenie mesta Vrútky, ktoré nie je členom Združenia obcí Horného Turca, a preto takéto vyjadrenie nemôže mať akúkoľvek relevanciu a je ho potrebné vnímať ako účelové a neobjektívne.
2. K uvedenej námietke úrad uvádza, že nevidí dôvod, prečo by mesto Vrútky v rámci hodnotenia situácie v oblasti skládkovania komunálneho odpadu v regióne poskytlo úradu účelové alebo neobjektívne informácie, ktorých vecnú správnosť účastník konania navyše vôbec nespochybnil. Odpoveď mesta Vrútky bola tiež konzistentná s faktickým stavom, v čase, kedy úrad skládky hodnotil a mesto Vrútky oslovil, a v tom čase sa na skládke Horná Štubňa sa s výnimkou 3 malých obcí aj reálne skládkoval len odpad z obcí, ktoré boli členmi Združenia obcí Horného Turca. Až v roku 2022 začala skládku Horná Štubňa využívať obec Kláštor pod Znievom, ktorej spoločnosť Brantner Fatra vypovedala zmluvu - úrad dodatočne túto informáciu v rozhodnutí zohľadnil. Táto zmena, ktorá nastala v prípade jednej obce nespochybňuje pravdivosť tvrdenia mesta Vrútky a ani lokálny charakter úradom vymedzeného priestorového trhu, ako tvrdí účastník konania, a už vôbec nepreukazuje, ako uvádza účastní konania, že „uvedené tak jasne preukazuje, že úrad v správnom konaní postupuje nezákonne, arbitrárne a dokonca na základe zjavne nesprávnych údajov.“
3. Účastník konania ďalej namietal, že sa úrad nezaoberal možnosťou, či by prípadné rozšírenie skládok Horná Štubňa a Rajec-Šuja bolo možné a rentabilné, čo by mohlo vytvoriť dostatočný súťažný tlak na spoločnosť Brantner Fatra.
4. Uvedenú skutočnosť nebolo potrebné skúmať. Úrad v predmetnom rozhodnutí posudzuje zneužívanie dominantného postavenia od roku 2019 do 2022, teda hodnotí stav, ktorý nastal v minulosti. Čo sa udeje, prípadne sa môže udiať so skládkami po ich rozšírení v budúcnosti, nie je pre posúdenie priestorovej dimenzie relevantného trhu relevantné, pretože spoločnosti, ktoré by vedeli 26 vstúpiť na trh až po určitom čase a investícii predstavujú potenciálnu a nie aktuálnu konkurenciu, a potenciálnu konkurenciu nie je možné zohľadniť v rámci definície relevantného trhu, resp. existencia potenciálnej konkurencie nemá žiadny vplyv na definíciu relevantného trhu.34 Navyše skládka Rajce-Šuja bola v priebehu rokov 2021 - 2022 dokonca uzatvorená.
5. V rozklade k prvostupňovému rozhodnutiu ako aj vo Vyjadreniach k Výzvam spoločnosť Brantner Fatra namietala rôzne technické detaily týkajúce sa toho, kam a na aké vzdialenosti sa preváža odpad z okresov, v ktorých spoločnosť Brantner Fatra nepôsobí. Uvedené skutočnosti však nemajú žiadny vplyv na situáciu spoločnosti Brantner Fatra a nepredstavujú vykonávanie efektívneho súťažného tlaku na túto spoločnosť a teda nepredstavujú dôvod, ktorý by mal vplyv na definíciu relevantného trhu (z dôvodov už uvedených v bode 89 vyššie).
6. Záverom účastník konania vo Vyjadrení k Výzve 1 namietal, že úrad nepostupoval systematickým spôsobom a opomenul zohľadniť významné faktory a indície, ktoré by mohli preukazovať existenciu súťažných tlakov pôsobiacich na správanie spoločnosti Brantner Fatra. Keďže však účastník konania nekonkretizoval a neuviedol, aké faktory a indície mal úrad opomenúť, nebolo možné na námietku reagovať (

§ 34ods.

3 správneho poriadku „Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.“). Účastník konania faktory a indície následne konkretizoval v bode 51 Vyjadrenia k Výzve 2, avšak ku všetkým skutočnostiam uvedeným v bode 51 Vyjadrenia k Výzve 2 sa úrad vyjadril – k efektívnej vzdialenosti sa vyjadril v bodoch 86 a 87 tohto rozhodnutia, k situácii týkajúcej sa skládky v Žiari nad Hronom, kam sa dováža odpad zo vzdialenosti 100 km sa úrad vyjadril v bode 89 tohto rozhodnutia a k potenciálnemu rozšíreniu skládky Horná Štubňa v bodoch 92 a 93 tohto rozhodnutia. 6. DOMINANTNÉ POSTAVENIE 6.1 Právny rámec 96.

§ 5ods.

2 zákona „dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle“. „Pojem dominancia bol v rámci práva ES vymedzený ako hospodársky silné postavenie, ktoré podniku dovoľuje brániť v účinnej hospodárskej súťaži na relevantnom trhu tým, že mu umožňuje správať sa v značnom rozsahu nezávisle od svojich konkurentov, odberateľov a hlavne od svojich spotrebiteľov. Táto nezávislosť súvisí s mierou konkurenčného tlaku vyvíjaného na daný podnik. Dominancia na trhu teda poukazuje na to, že tento tlak nie je dostatočne účinný, a teda že daný podnik má počas určitej doby značnú trhovú silu. To znamená, že podnik pri rozhodovaní neberie do úvahy možné reakcie konkurentov, odberateľov a hlavne spotrebiteľov. Komisia môže dospieť k záveru, že na trhu chýba konkurenčný tlak aj vtedy, keď na ňom hospodárska súťaž do určitej miery existuje. Dominantné postavenie vzniká vo všeobecnosti kombináciou niektorých faktorov, ktoré – 34 Pozri napr. Oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu, bod 13 a

1. 27 posudzované samostatne – nemusia byť rozhodujúce. ... Pri zisťovaní existencie dominancie sa bude zohľadňovať konkurenčná štruktúra trhu a najmä tieto faktory: - obmedzenia na základe jestvujúcich dodávok od existujúcich konkurentov a ich postavenia na trhu (postavenie dominantného podniku a jeho konkurentov na trhu), - obmedzenia na základe reálnej možnosti budúcej expanzie existujúcich konkurentov alebo vstupu potenciálnych konkurentov na trh (expanzia a vstup na trh), - obmedzenia na základe vyjednávacej sily odberateľov (vyrovnávacia kúpna sila).“35
2. Existencia dominantného postavenia sa teda preukazuje kombináciou viacerých skutočností. Prvou je postavenie dominantného hráča na trhu a celkovo štruktúra trhu, druhou je pravdepodobnosť vstupu potenciálnej konkurencie na trh alebo expanzia existujúcej konkurencie, čo sa posudzuje najmä z hľadiska bariér vstupu na trh, a treťou skutočnosťou je vyhodnotenie vyrovnávacej kúpnej sily. 6.2 Dominantné postavenie na trhu zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu na skládke
3. Spoločnosť Brantner Fatra pôsobí na trhu zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu na skládke, ktorý úrad priestorovo vymedzil územím okresov Martin a Dolný Kubín. V týchto okresoch sa okrem skládky Martin-Kalnô spoločnosti Brantner Fatra nenachádza žiadna ďalšia skládka nie nebezpečného odpadu, spoločnosť Brantner Fatra má teda na úradom vymedzenom relevantnom trhu trhový podiel 100%.
4. Pozícia spoločnosti Brantner Fatra na trhu zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu na skládke je – z pohľadu vzťahov s obcami – dlhodobo stabilná. Spoločnosť Brantner Fatra má s obcami buď pouzatvárané dlhodobé zmluvy (15 rokov alebo na dobu neurčitú), z ktorých niektoré je aj problematické ukončiť bez súčinnosti spoločnosti Brantner Fatra, alebo sa dlhodobo sama zúčastňuje verejných obstarávaní na zabezpečenie nakladania s komunálnym odpadom vyhlasovaných danými obcami.
5. Konkrétne, spoločnosť Brantner Fatra má uzatvorenú zmluvu týkajúcu sa nakladania so zmesovým komunálnym odpadom celkovo s 50 obcami.36 Pre 48 obcí zabezpečuje spoločnosť Brantner Fatra zber aj skládkovanie zmesového komunálneho odpadu na vlastnej skládke, pre mesto Liptovský Mikuláš a obce z okresu Dolný Kubín zabezpečuje spoločnosť Brantner Fatra len skládkovanie zmesového komunálneho odpadu (bližšie k tomuto pozri bod 71). 35 Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatňovaní článku 82 Zmluvy o ES na prípady zneužívania dominantného postavenia podnikov na vylúčenie konkurentov z trhu (Ú. v. EÚ C 45, 24.2.2009, s. 7 – 20) (ďalej len „Usmernenie Komisie k čl. 82“). 36 Zmluvu so spoločnosťou Technické služby Dolný Kubín, na základe ktorej spoločnosť Brantner Fatra zneškodňuje na svojej skládke zmesový komunálny odpad z viacerých obcí okresu Dolný Kubín, úrad pre zjednodušenie tiež označuje ako zmluvu s obcou. V roku 2022 došlo k vypovedaniu zmluvy pre obec Kláštor pod Znievom. 28
6. Väčšina zmlúv spoločnosti Brantner Fatra s obcami bola uzatvorená na základe verejného obstarávania.

verejne dostupných údajov napr. z elektronického kontraktačného systému (EKS) alebo zverejnených na webovom sídle Úradu pre verejné obstarávanie, vo všetkých prípadoch verejného obstarávania bola spoločnosť Brantner Fatra jedinou spoločnosťou, ktorá sa verejných obstarávaní zúčastňovala. Túto skutočnosť potvrdili aj obce, ktoré úrad v rámci správneho konania oslovil. Oslovené obce uviedli, že ak organizujú verejné obstarávanie, zúčastní sa ho len spoločnosť Brantner Fatra a žiadna iná spoločnosť,37 a to aj napriek ich snahe aktívne oslovovať spoločnosti pôsobiace v okolitých okresoch/oblastiach. 102. Pri 11 obciach38 spoločnosť Brantner Fatra uviedla, že zmluvy boli uzatvorené na základe verejnej súťaže, pričom v zmluvách sa uvádza, že ide o zmluvu o poskytovaní služieb odpadového hospodárstva uzatvorenú

Obchodného zákonníka. Vo všetkých 11 prípadoch ide o typovo podobné zmluvy, ktoré boli uzatvárané v rokoch 2011 – 2014, ktoré sú síce uzatvorené na dobu určitú, avšak tieto zmluvy je problematické ukončiť bez súhlasu, resp. súčinnosti spoločnosti Brantner Fatra.39 Ako uviedla spoločnosť Brantner Fatra, tieto zmluvy sú nastavené tak, že pokiaľ sa k určenému dátumu nedohodne nová cena, na nasledujúci rok platí pôvodne dohodnutá cena. Ako vyplýva z vyjadrení oslovených obcí, ceny v týchto prípadoch jednostranne oznamuje a určuje spoločnosť Brantner Fatra – obciam bez rokovania zašle nový cenník, ktorého podpísaný výtlačok žiada vrátiť naspäť.40 Pre ilustráciu, obciam bol zaslaný list napr. v takomto znení: „Vážená pani starostka, spoločnosť Brantner Fatra a obec ... uzatvorili Zmluvu o poskytovaní služieb odpadového hospodárstva, ktorej predmetom je zber, preprava, zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadov (nakladanie s odpadmi) v súlade so zákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch ... Týmto by sme Vás chceli informovať, že v Cenníku prác a služieb, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto Zmluvy nastanú s platnosťou od 1.3.2021 zmeny niektorých položiek, viď príloha č. 1: Cenník prác a služieb platný pre rok 2021. Jeden výtlačok podpísaného cenníka Vás žiadame vrátiť späť. S pozdravom ...“ Ako uviedla jedna z obcí, „Ak by sme neakceptovali ponúkané ceny, bola by našej obci vypovedaná zmluva.“41 103. Čo sa týka mesta Vrútky,

zistení úradu spoločnosť Brantner Fatra zabezpečuje pre mesto Vrútky zber a zneškodnenie zmesového komunálneho odpadu nepretržite od roku

1. Verejného obstarávania mesta Vrútky v roku 37 Pozri napr. odpovede obcí uvedené pod spisovými položkami 156, 157, 158, 165, 196, 175, 176, 181, 186, 191, 192, 193,
2. 38 Benice, Ďanová, Diaková, Dolný Kalník, Falkušová, Horný Kalník, Karlová, Ležiachov, Rakovo, Socovce, Záborie. 39 V zmluvách je uvedené, že sú uzatvorené na dobu určitú, avšak v zmluve sa uvádza, že „v prípade, že k dátumu skončenia platnosti tejto zmluvy a k 31.
3. každého nasledujúceho kalendárneho roka nebude medzi zúčastnenými zmluvnými stranami uzatvorená nová zmluva o dielo, ktorej predmetom bude zhodnotenie odpadu z obce alebo zneškodňovanie odpadu z obce, bude sa postupovať

tejto zmluvy, a to na nasledujúci kalendárny rok.“ 40 Napr. položka spisu 188, 185, 154, 183,

1. 41 Položka spisu
2. 29 2018 sa zúčastnila a cenovú ponuku predložila len spoločnosť Brantner Fatra,42 rovnako ako aj predchádzajúceho verejného obstarávania, na základe ktorého bola uzatvorená zmluva na roky 2017 -
3. V posledných rokoch sa teda verejných obstarávaní vyhlásených mestom Vrútky zúčastňovala len spoločnosť Brantner Fatra, a žiadne iné spoločnosti, ani tie, ktoré pôsobia v okolí okresu Martin. Mesto Vrútky ďalej uviedlo, že pred verejným obstarávaním organizovaným v roku 2018 priamo oslovilo okrem spoločnosti Brantner Fatra viacero ďalších spoločností, ktoré by mohli byť konkurentmi spoločnosti Brantner Fatra, kvôli určeniu predpokladanej hodnoty zákazky,43 avšak z oslovených spoločností, okrem spoločnosti Brantner Fatra, nikto nezaslal odpoveď.
4. Mesto Martin malo so spoločnosťou Brantner Fatra takisto dlhodobú zmluvu, uzatvorenú v roku 2008 na obdobie 15 rokov, pričom túto zmluvu bolo problematické ukončiť bez súčinnosti spoločnosti Brantner Fatra (bližšie k tomuto v kapitole 7.3).
5. Zmluva so spoločnosťou Technické služby Dolný Kubín, na základe ktorej spoločnosť Brantner Fatra zneškodňuje na svojej skládke zmesový komunálny odpad z obcí z okresu Dolný Kubín bola uzatvorená v roku 2009 na dobu neurčitú a stále trvá.
6. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť Brantner Fatra na úradom vymedzenom relevantnom trhu nie je vystavená pôsobeniu aktuálnej konkurencie – na tomto území sa nenachádza žiadna iná skládka okrem skládky spoločnosti Brantner Fatra a s obcami v okresoch Martin a Dolný Kubín má spoločnosť Brantner Fatra buď uzatvorené dlhodobé zmluvy týkajúce sa skládkovania zmesového komunálneho odpadu, ktoré je problematické vypovedať, alebo sa len sama zúčastňuje verejných obstarávaní týkajúcich sa skládkovania zmesového komunálneho odpadu vyhlasovaných jednotlivými obcami, žiadna iná spoločnosť sa týchto verejných obstarávaní nezúčastňuje.
7. Ďalej úrad vyhodnocoval možnú potenciálnu konkurenciu, ktorej by mohla spoločnosť Brantner Fatra čeliť, pričom sa zameral na vyhodnotenie pôsobnosti okolitých skládok, ako aj na vyhodnotenie možností vzniku nových skládok.
8. Čo sa týka skládok nachádzajúcich sa v okolí skládky Martin-Kalnô v úradom sledovanej oblasti, v nasledujúcej tabuľke je uvedený zoznam skládok nie nebezpečných odpadov nachádzajúcich sa do vzdialenosti približne 75 km od Martina. V okrese Prievidza, Žiar nad Hronom a Čadca sa nachádzajú po dve skládky, v okresoch Martin, Turčianske Teplice, Bytča, Ružomberok, Žilina, Banská Bystrica a Námestovo jedna skládka, v okresoch Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto a Považská Bystrica skládky nie sú. Údaje, z ktorých je vypracovaná tabuľka a k nej zodpovedajúci popis v tejto kapitole, zodpovedá stavu na trhu 42 Súťažné podklady si prevzali aj spoločnosti Erpos Žilina, Patrik Kliment Martin, FCC Slovensko Zohor. Avšak spoločnosť Erpos Žilina je spoločnosť venujúca sa pozemným, dopravným a inžinierskym stavbám a zberu a recyklácii len stavebných odpadov, Patrik Kliment Martin sa venuje účtovníctvu, personalistike, daniam a finančnému poradenstvu a spoločnosť FCC Slovensko Zohor je spoločnosť poskytujúca služby odpadového hospodárstva pre obce, ale sídli 260 km od Martina. 43 Pred vyhlásením verejného obstarávania mesto Vrútky mailom oslovilo viacero spoločností pôsobiacich v odpadovom hospodárstvo na predloženie informatívnej cenovej ponuky, aby tak mohla byť určená predpokladaná hodnota zákazky. 30 v rokoch 2019 – 2020, avšak je potrebné uviesť, že v rokoch 2021 a 2022 došlo k ďalšiemu uzatváraniu skládok, a to konkrétne skládok v obciach MaršováRašov, Ružomberok, Rajec-Šuja a Námestovo. Tabuľka č. 2 – zoznam skládok v úradom sledovanej oblasti (stav k prelomu rokov 2019/2020) Okres Martin Turčianske Teplice Bytča Ružomberok Žilina Banská Bystrica Žiar nad Hronom Čadca Prievidza Námestovo Obec Martin (Kalnô) Horná Štubňa Maršová-Rašov Ružomberok Rajec-Šuja Banská Bystrica Žiar nad Hronom Žiar nad Hronom Čadca-Podzávoz Turzovka Handlová Nitrica Námestovo Prevádzkovateľ Brantner Fatra ZO Horného Turca T+T T+T (cez TS RK) SO Rajeckého regiónu Marius Pedersen T+T T+T (cez TS ZH) JOKO Wood Energy HATER T+T (NGPORS) TS Námestovo Rok ukončenia 2026 Závisí od kapacity 2020 2020 2020 2042 2025 2020 2020/2036 2023 Rozširuje sa ? 2022 Km od Martina -30 km 50 km 50 km 50 km 60 km 60 km 60 km 60 km 65 km 65 km 70 km 75 km Zdroj: spracované z údajov získaných od oslovených spoločností
9. V tabuľke je tiež uvedený aj rok ukončenia činnosti skládky (tento rok, ak ide o iný ako 2020, je orientačný, skládka môže byť napr. zaplnená skôr).
10. Skládka nachádzajúca sa najbližšie k skládke spoločnosti Brantner Fatra je skládka Horná Štubňa v okrese Turčianske Teplice. Na túto skládku sa ukladá prevažne zmesový komunálny odpad z obcí okresu Turčianske Teplice a

vyjadrenia mesta Vrútky, táto skládka kapacitne pokrýva len potreby obcí, ktoré sú členmi združenia, ktoré danú skládku prevádzkujú (na tejto skládke sa s výnimkou 3 malých obcí aj reálne skládkuje len odpad z obcí, ktoré sú členmi Združenia obcí Horného Turca, v roku 2022 k nim pribudla obec Kláštor pod Znievom, ktorej spoločnosť Brantner Fatra vypovedala zmluvu). Skládka Horná Štubňa je oveľa menšia v porovnaní so skládkou Martin-Kalnô, jej celková kapacita je osemkrát menšia ako kapacita skládky Martin-Kalnô, a čo je podstatnejšie, voľná kapacita skládky Horná Štubňa je viac ako trinásťkrát menšia ako voľná kapacita skládky Martin-Kalnô.44

1. Spoločnosť Brantner Fatra má oproti prevádzkovateľovi skládky Horná Štubňa aj tú konkurenčnú výhodu, že vykonáva zber zmesového komunálneho odpadu a takisto aj skládkovanie zmesového komunálneho odpadu. Viaceré mestá a obce, vrátane mesta Vrútky, v rámci verejného obstarávania žiadajú o komplexné zabezpečenie odpadového hospodárstva, pričom prevádzkovateľ skládky Horná Štubňa poskytuje len služby skládkovania, zber zmesového komunálneho odpadu zabezpečujú v tejto oblasti iné spoločnosti.
2. Ďalší prevádzkovateľ skládok, spoločnosť T+T, v roku 2019 uzatvorila skládku v Žiline a v roku 2020 uzatvorila ďalšie tri skládky (Bytča, Ružomberok a Žiar nad Hronom). 44

Materiálu MŽP SR Zoznam prevádzkovaných skládok odpadov v Slovenskej republike (stav k 01/09/2023) je celková kapacita skládky Martin-Kalnô 1 323 900 m3 a voľná kapacita skládky je 426 768 m

1. Celková kapacita skládky Horná Štubňa je 163 412 m3 a voľná kapacita skládky je 32 221 m
2. 31
3. Skládka Rajec-Šuja v okrese Žilina, ktorú prevádzkuje združenie Skládka odpadov Rajeckého regiónu, slúžila na ukladanie odpadu z obcí, ktoré sú členmi združenia. V roku 2020 ukončila svoju činnosť z dôvodu neplnenia povinností vyplývajúcej zo smernice Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov. Združenie Skládka odpadov Rajeckého regiónu v tesnej blízkosti tejto skládky buduje skládku novú, ktorá spĺňa požiadavky predmetnej smernice.45
4. Spoločnosť Marius Pedersen prevádzkuje skládku v Banskej Bystrici nachádzajúcu sa približne 60 km od Martina, avšak medzi Martinom a Banskou Bystricou sa nachádza Šturec, čo predstavuje prekážku v cestnej doprave, najmä v zime z dôvodu problémov so zjazdnosťou.
5. Ako vyplýva z bodov 72 - 75, na skládky nachádzajúce sa v okolí skládky MartinKalnô sa zváža odpad len z ich blízkeho okolia, a nie z oblasti okresov Martin a Dolný Kubín.
6. Možnosť vzniku nových skládok je nepravdepodobná. Naopak, počet skládok postupne klesá a vznik nových skládok, resp. ich rozširovanie je veľmi problematické, ak nie nemožné. Tento problém vyplýva zo skutočnosti, že novelou zákona o odpadoch (novela č. 312/2018 Z. z.) prevádzkovateľom skládok uvedených do prevádzky do
7. júna 2001 vznikla povinnosť predložiť príslušnému orgánu štátnej správy doklady, že daná skládka spĺňa požiadavky na skládky odpadov

platných právnych noriem, čo viedlo k prehodnocovaniu, či skládky spĺňajú dané požiadavky. Veľa skládok uvedené požiadavky nespĺňa a boli tak nútené ukončiť svoju prevádzku v priebehu rokov 2020, resp. 2021.46 Ako vyplýva z tabuľky vyššie, len v okolí Martina bolo v roku 2020 uzatvorených 5 skládok, v roku 2019 bola navyše uzatvorená ďalšia skládka v Žiline, v rokoch 2021 a 2022 boli zatvorené skládky v obciach Maršová-Rašov, Ružomberok, Rajec-Šuja a Námestovo.

1. Budovanie nových skládok je takisto problematické. V zmysle požiadaviek EÚ a zásad cirkulárnej ekonomiky je nutné v SR výrazne obmedziť skládkovanie zmesového komunálneho odpadu, dá sa preto očakávať, že nové skládky sa povoľovať nebudú. Takisto v Programe odpadového hospodárstva SR na roky 2021 – 2015 sa uvádza, že nie je nutné budovať nové skládky odpadov a je to aj v rozpore s cieľmi tohto programu.
2. Trend zatvárania skládok a obmedzovanie výstavby nových skládok a obmedzovanie rozširovania kapacít existujúcich skládok potvrdili úradu aj oslovení podnikatelia a rovnako sa vyjadrila aj spoločnosť Brantner Fatra, ktorá uviedla, že „V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že na Slovensku došlo v nedávnej minulosti k výraznému sprísneniu fungovania, rozširovania a vytvárania skládok komunálneho odpadu. Naopak, v mnohých prípadoch došlo a ešte aj bude dochádzať k nútenému zatvoreniu skládok. Všetko toto sa deje navyše pod hrozbou pokút zo strany Európskej komisie. ... Tento vývoj má za následok, že na Slovensku sa stáva pomerne veľkým problémom nedostatočná 45 https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/nova-skladka-odpadov-rajec-suja 46 Pozri napr. aj Správu o výsledku kontroly 2020 (Efektívnosť a účinnosť procesov v organizáciách riadenia a kontroly skládok a skládkovania odpadov) – zdroj Najvyšší kontrolný úrad SR 32 voľná kapacita skládok na likvidáciu komunálneho odpadu a jej garancia do budúcnosti.“47
3. Takisto mesto Vrútky uviedlo, že veľkým problémom v regióne sú skládky komunálneho odpadu – ich dostupnosť (resp. nedostupnosť), čo je jeden z najdôležitejších atribútov poskytovania požadovanej služby. Mesto Vrútky tiež uviedlo, že v regióne Turca sa nachádzajú len dve skládky, a to skládka spoločnosti Brantner Fatra a skládka Horná Štubňa, ktorú prevádzkuje Združenie miest a obcí Horného Turca. Táto skládka kapacitne pokrýva obce, ktoré sú členmi Združenia. Ďalšie skládky sa nachádzajú už vo väčších vzdialenostiach – ich využívanie by mohlo vzhľadom na frekvenciu vývozov navyšovať náklady.
4. Nedostatok skládok v regióne potvrdili aj oslovené obce (pozri bod 80) a ako je zrejmé z úradom popísaného stavu na trhu vyššie, v priebehu rokov 2019 až 2022 bolo v úradom sledovanej oblasti zatvorených viacero skládok a nevznikla žiadna nová skládka.
5. Z uvedeného vyplýva, že na spoločnosť Brantner Fatra nie je vykonávaný súťažný tlak zo strany potenciálnej konkurencie.
6. Ďalej sa úrad zameral na vyhodnotenie vyjednávacej sily odberateľov, keďže „Konkurenčný tlak môžu vyvíjať nielen existujúci alebo potenciálni konkurenti, ale aj odberatelia. Dokonca ani podnik s vysokým podielom na trhu nemusí byť schopný konať v značnom rozsahu nezávisle od odberateľov so značnou vyjednávacou silou. Takáto vyrovnávacia kúpna sila môže vychádzať z veľkosti odberateľov alebo ich obchodného významu pre daný podnik a ich schopnosti rýchlo prejsť ku konkurujúcim dodávateľom, podporiť vstup nového subjektu na trh alebo sa vertikálne integrovať a presvedčivo hroziť, že tak urobia. Ak je vyrovnávacia sila dostatočne veľká, môže zamedziť alebo prekaziť pokus podniku zvýšiť ceny za účelom dosiahnutia zisku. Kúpna sila sa však nemusí považovať za dostatočne účinné obmedzenie, ak zabezpečuje ochranu pred trhovou silou dominantného podniku iba určitému alebo obmedzenému segmentu odberateľov.“48
7. Medzi najväčších využívateľov služieb spoločnosti Brantner Fatra patria mestá Martin a Vrútky. Mestá Martin a Vrútky patria k obciam s najväčším skládkovaným objemom zmesového komunálneho odpadu, avšak aj s najvyššími cenami za skládkovanie zmesového komunálneho odpadu.
8. Mesto Martin malo so spoločnosťou Brantner Fatra uzatvorenú dlhodobú zmluvu, ktorú nebolo možné ukončiť bez súčinnosti spoločnosti Brantner Fatra49; v zmluve sa tiež ďalej uvádzalo, že „Objednávateľ (mesto Martin) bude počas doby trvania ZMLUVY zabezpečovať výkon činnosti uvedených v ZMLUVE 47 Položka spisu
9. 48 Usmernenie Komisie k čl. 82, bod
10. 49

čl. 5.1 zmluvy medzi mestom Martin a spoločnosťou Brantner Fatra „ZMLUVA je uzatvorená na dobu určitú – 15 (pätnásť) rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti ZMLUVY.“ Ako ďalej vyplýva z článku 5 tejto zmluvy „ZMLUVU je možné predčasne ukončiť na základe písomnej dohody zmluvných strán. ZMLUVU nemožno vypovedať. Od ZMLUVY možno odstúpiť iba z dôvodov a spôsobom uvedeným v ZMLUVE. Ktorákoľvek zmluvná strana môže od ZMLUVY odstúpiť v prípade, ak druhá zmluvná strana podstatným spôsobom porušuje ZMLUVU.“ 33 výlučne prostredníctvom zhotoviteľa (spoločnosť Brantner Fatra). Objednávateľ preto nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu zhotoviteľa čiastočne ani úplne, priamo ani nepriamo, poveriť tretiu osobu výkonom činností

ZMLUVY resp. uzatvoriť s treťou osobou zmluvu s rovnakým a/alebo podobných obsahom, s výnimkou prípadov stanovených v ZMLUVE (omeškanie zhotoviteľa). Objednávateľ nebude na vlastný účet alebo vo vlastnom mene vykonávať činnosti, ktoré má vykonávať

ZMLUVY zhotoviteľ. Objednávateľ sa zaväzuje, že počas doby trvania ZMLUVY nebude priamo ani nepriamo, vo vlastnom mene ani prostredníctvom tretej osoby, konkurovať zhotoviteľovi v poskytovaní služieb, ktoré sú predmetom ZMLUVY.“ Vzhľadom na uvedené, nebolo možné zo strany mesta Martin očakávať odchod k inej spoločnosti zabezpečujúcej zber a skládkovanie zmesového komunálneho odpadu.

1. Čo sa týka mesta Vrútky, ako vyplýva z bodu 103, nakladanie s komunálnym odpadom pre toto mesto už dlhodobo zabezpečuje spoločnosť Brantner Fatra, ktorá sa ako jediný subjekt zúčastňuje aj verejných obstarávaní organizovaných mestom Vrútky na zabezpečenie služieb odpadového hospodárstva.
2. Na základe ustanovení zmluvy s mestom Martin, ako aj situácie s verejným obstarávaním mesta Vrútky nie je možné skonštatovať, že uvedené obce majú možnosť prejsť k inému konkurentovi, a teda že majú takú vyjednávaciu silu, ktorá by znemožňovala spoločnosti Brantner Fatra konať nezávisle od svojich odberateľov.
3. Vzhľadom na uvedené skutočnosti úrad dospel k záveru, že spoločnosť Brantner Fatra má na relevantnom trhu zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu na skládke z okresov Martin a Dolný Kubín dominantné postavenie

§ 5ods.

2 zákona. 6.3 Námietky účastníka konania k preukázaniu dominantného postavenia 128. Po začatí správneho konania zaslal účastník konania úradu dokument Stanovisko k začatému správnemu konaniu č. 0021/OZDPaVD/2020 (ďalej len „Stanovisko“), kde k možnému dominantnému postaveniu spoločnosti Brantner Fatra vzniesol viaceré námietky. 129.

Stanoviska, úrad v roku 2012 prešetroval podnet vo veci možného zneužitia dominantného postavenia na trhu zneškodňovania komunálneho odpadu skládkovaním v oblasti Gemera. Pri definovaní relevantného trhu úrad stanovil spádovú oblasť, pri ktorej je ešte výhodné zvážať odpad na skládku, vzdialenosťou 50 km a na takto vymedzenom trhu nepreukázal existenciu dominantného postavenia vzhľadom na existenciu ďalších 5 skládok v tejto spádovej oblasti. Ďalej

Stanoviska, v dostupnosti do 50 km od skládky Martin-Kalnô sa nachádzajú ďalšie 4 skládky komunálneho odpadu – skládka Vyšehradné, Skládka odpadov Koľadová, Skládka odpadov Betliarky a Združená skládka odpadov Horná Štubňa. V okruhu do 70 km sa nachádza ďalších 7 skládok, v okruhu do 80 km ďalších 5 skládok a v okruhu do 100 km ešte ďalších 6 skládok. 34 130. K uvedenej námietke úrad uvádza, že účastník konania v Stanovisku uvádza ako konkurenčné skládky, ktoré už v súčasnosti nie sú v prevádzke a skládky vo vzdialenostiach, na ktoré

aj vyjadrení jednotlivých spoločností pôsobiacich v odpadovom hospodárstve, nie je ekonomické prevážať odpad. Pri analýze skládok nachádzajúcich sa v okolí okresu Martin úrad vychádzal zo zoznamu existujúcich skládok, ktoré si vyžiadal od Ministerstva životného prostredia SR a z informácií podnikateľov pôsobiacich v úradom sledovanej oblasti. Na základe získaných informácií úrad zostavil tabuľku 2, kde sú uvedené všetky skládky nachádzajúce sa v okruhu približne 75 km od mesta Martin.

údajov získaných od Ministerstva životného prostredia SR, ako aj na základe informácií získaných od prevádzkovateľov skládok, v okruhu do 50 km od Martina sa nachádza len jedna skládka, a to skládka Horná Štubňa (k tejto skládke pozri body 110 a 111). Skládka Koľadová uvedená v Stanovisku je skládka označená v tabuľke č. 2 ako Rajec-Šuja a kapacitne slúži len obciam, ktoré sú členmi združenia, ktoré skládku prevádzkuje (pozri bod 119) a medzičasom bola tiež uzatvorená, Skládka Betliarky uvedená v Stanovisku je v tabuľke č. 2 označená ako Maršová – Rašov a bola v roku 2020 uzatvorená. Z verejne dostupných informácií je zrejmé, že skládka Vyšehradné uvádzaná v Stanovisku, je uzatvorená už od roku

1. V okruhu 50 km od skládky Martin-Kalnô sa teda v súčasnosti nachádza len jedna skládka, ktorej kapacita je navyše obmedzená.
2. Ďalšou námietkou uvádzanou v Stanovisku je, že ak by mala spoločnosť Brantner Fatra účtovať neprimerané ceny, dotknuté mestá (Vrútky a Martin) by z ekonomických dôvodov vysoko pravdepodobne prešli k iným prevádzkovateľom skládok. To, že mestá Vrútky a Martin neprešli ku konkurenčným skládkam naznačuje primeranosť cien spoločnosti Brantner Fatra.
3. K uvedenej námietke úrad uvádza, že pre mesto Martin prechod ku konkurencii nebol možný. Spoločnosť Brantner Fatra mala s mestom Martin uzatvorenú dlhodobú zmluvu, ktorú bolo problematické ukončiť bez súhlasu/súčinnosti spoločnosti Brantner Fatra (pozri bod 124). Mesto Vrútky síce nemalo so spoločnosťou Brantner Fatra uzatvorenú dlhodobú zmluvu, avšak verejných obstarávaní týkajúcich sa nakladania s komunálnym odpadom pre mesto Vrútky sa dlhodobo zúčastňuje len spoločnosť Brantner Fatra (pozri bod 103). Pre uvedené mestá tak z uvedených dôvodov prechod ku konkurencii nie je reálny.
4. V Stanovisku sa ďalej uvádza, že spoločnosť Brantner Fatra získala všetkých svojich klientov v rámci súťaží vo verejnom obstarávaní, kde prebieha súťaž o trh. To znamená, že cenová ponuka spoločnosti Brantner Fatra bola vždy vystavená súťaži, t. j. potenciálnym konkurenčným ponukám a výber konečného poskytovateľa bol plne v rukách verejného obstarávateľa. Obdobnú námietku spoločnosť Brantner Fatra uviedla aj vo Vyjadrení k Výzve 1 a
6. K uvedenej námietke úrad uvádza, že skutočnosť, že zmluva s obcou bola uzatvorená na základe verejného obstarávania neznamená, že spoločnosť Brantner Fatra bola vystavená súťaži. Verejné obstarávania generujú súťažné výstupy len pri splnení určitých podmienok, pričom jednou z nich je že existuje dostatočná súťaž v samotnom procese verejného obstarávania, čo sa v prípade spoločnosti Brantner Fatra nedialo, pretože, ako vyplýva z bodu 103, verejného obstarávania mesta Vrútky sa už dlhšiu dobu zúčastňuje len spoločnosť Brantner 35 Fatra, rovnako ako aj verejných obstarávaní ďalších obcí, ktoré majú uzatvorené zmluvy so spoločnosťou Brantner Fatra (pozri napr. bod 80). S mestom Martin mala spoločnosť Brantner Fatra uzatvorenú dlhodobú zmluvu na 15 rokov, ktorú bolo problematické ukončiť, rovnako ako aj s ďalšími 11 obcami (bod 102). Na základe uvedeného nie je možné dospieť k záveru, že spoločnosť Brantner Fatra je vzhľadom na existenciu verejných obstarávaní pod potenciálnym konkurenčným tlakom.
7. Vo Vyjadrení k Výzve 1 spoločnosť Brantner Fatra vzniesla ďalšie námietky k preukázaniu dominantného postavenia. V prvom rade namietala, že úrad v kapitole 6 pri definovaní dominantného postavenia odkazuje na Usmernenie Komisie k čl. 82 –

jej názoru uvedený dokument Komisie sa týka praktík zameraných na vylúčenie konkurentov z trhu, zatiaľ čo úrad správanie spoločnosti Brantner Fatra posudzuje ako správanie vykorisťujúce (exploatívne), preto aplikácia Usmernenia k čl. 82 na tento prípad je prinajmenšom diskutabilná.

1. K uvedenej námietke úrad uvádza, že z Usmernenia Komisie k čl. 82 sú v rozhodnutí použité len časti textu týkajúce sa definície dominantného postavenia. Dominantné postavenie sa definuje vždy jednotne, bez ohľadu na to, či sa následne posudzuje vykorisťujúca (exploatívna) alebo vylučovacia praktika. Použitie odkazu na časti Usmernenia Komisie k čl. 82 týkajúce sa dominantného postavenia je z uvedeného dôvodu úplne relevantné a legitímne.
2. Účastník konania ďalej namietal, že úrad neskúmal dôvody, prečo sa ostatní podnikatelia nezúčastňujú verejných obstarávaní v okresoch Vrútky a Martin. K tejto námietke úrad uvádza, že pre vyhodnotenie postavenia spoločnosti Brantner Fatra na trhu sú irelevantné dôvody, kvôli ktorým sa ostatní podnikatelia verejných obstarávaní nezúčastnili – bez ohľadu na dôvody by výsledok bol stále rovnaký, a to, že jediným subjektom zúčastňujúcim sa verejných obstarávaní bola spoločnosť Brantner Fatra, na ktorú tak v procese verejného obstarávania nebol vyvíjaný žiadny súťažný tlak. Navyše, účastník konania neuviedol, ako by prípadné dôvody neúčasti ostatných podnikateľov na verejných obstarávaniach mali zmeniť závery úradu. 138.

účastníka konania však úrad odôvodnením uvedeným v predchádzajúcom bode neuniesol dôkazné bremeno a porušil zásadu materiálnej pravdy, nakoľko účastník konania poukazoval na existenciu potenciálnej konkurencie, ktorou sa úrad nedostatočne zaoberal a ktorá evidentne existuje, keďže aj iné subjekty si v rámci obstarávania organizovaného mestom Vrútky prevzali súťažné podklady.

1. Akýkoľvek subjekt si môže prevziať súťažné podklady, t. j. aj taký, ktorý vôbec nepodniká v oblasti, ktorá je predmetom obstarávania. Fakt, že si určitý subjekt prevezme súťažné podklady, preto sám osebe pre posúdenie možnej konkurencie nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Ako úrad uviedol v bode 103, v prípade verejného obstarávania mesta Vrútky si súťažné podklady okrem spoločnosti Brantner Fatra prevzali aj spoločnosti Erpos Žilina, Patrik Kliment Martin a FCC Slovensko Zohor. Spoločnosť Erpos Žilina je spoločnosť venujúca sa pozemným, dopravným a inžinierskym stavbám a zberu a recyklácii len stavebných odpadov, Patrik Kliment Martin sa venuje účtovníctvu, personalistike, daniam a finančnému poradenstvu a spoločnosť FCC Slovensko Zohor je 36 spoločnosť poskytujúca služby odpadového hospodárstva pre obce, ale sídli 260 km od Martina. Vymenované spoločnosti sa, vzhľadom na uvedené, nedajú považovať za konkurentov, alebo potenciálnych konkurentov spoločnosti Brantner Fatra.
2. Ďalšia námietka účastníka konania vo Vyjadrení k Výzve 1 (

ktorej úrad nezohľadnil, že skládky zatvorené v roku 2020 vykonávali súťažný tlak na spoločnosť Brantner Fatra v roku 2019) nie je relevantná – úrad uvedené skutočnosti zohľadnil, pozri napr. body 110 - 115 tohto rozhodnutia.

1. K ostatným námietkam týkajúcim sa stanovenia trvania porušenia zákona a dátumu, kedy došlo k ukončeniu protisúťažnej praktiky sa úrad vyjadril v kapitole 2.2 a 8.2 tohto rozhodnutia.
2. Vo Vyjadrení k Výzve 2 účastník konania spochybňuje existenciu dominantného postavenia spoločnosti Brantner Fatra poukázaním na prípad jednej obce Kláštor pod Znievom, ktorá „prešla ku konkurencii“, čo považuje za významnú udalosť, ktorá narúša koncept dominantného postavenia účastníka konania.
3. Kláštor pod Znievom je obec v okrese Martin, ktorej spoločnosť Brantner Fatra v roku 2022 vypovedala zmluvu. Ako vyplýva z vyjadrenia starostky obce pre médiá,50 po vypovedaní zmluvy bola obec nútená hľadať nového dodávateľa, vypísala verejné obstarávanie, do ktorého sa zapojila len spoločnosť Brantner Fatra aj napriek tomu, že bolo oslovených minimálne sedem ďalších poskytovateľov obdobných služieb v okolí. Vzhľadom na významné zvýšenie ceny spoločnosti Brantner Fatra sa obec rozhodla zmluvu nepodpísať a pristúpiť k alternatívnemu riešeniu – obec si kúpila auto a zber zmesového komunálneho odpadu si zabezpečuje vo vlastnej réžii a odpad ukladá na skládku Horná Štubňa. V prípade obce Kláštor pod Znievom teda nejde o situáciu, že by sa obec rozhodovala medzi viacerými alternatívami a zvolila si konkurenčné riešenie, ale ide o situáciu, kedy obec musela akýmkoľvek spôsobom vyriešiť situáciu, v ktorej sa ocitla po výpovedi zmluvy. Vôbec nie je zrejmé a účastník konania ani nekonkretizoval, ako táto situácia zásadne narúša koncept dominantného postavenia spoločnosti Brantner Fatra, resp. má vplyv na faktory dominantného postavenia vyhodnotené úradom v kapitole 6.
5. V súvislosti so skládkou Dolná Štubňa účastník konania ďalej namietal, že v roku 2021 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na rozšírenie skládky, pretože toto rozšírenie dáva priestor uspokojiť potreby ďalších obcí, ktoré sú klientami účastníka konania. V tejto súvislosti úrad uvádza, že uvedené neznamená prírastok kapacity skládky – ako je uvedené v rozhodnutí Slovenskej inšpekcie životného prostredia č. 10233/77/2020-9788/2021/770240104/Z8 z 23.03.2021, v časti opisujúcej prevádzku skládky Horná Štubňa, skládka bola budovaná etapovite, má tri časti ktoré sa postupne otvárajú, napĺňajú, uzatvárajú a rekultivujú.51 https://myturiec.sme.sk/c/22839228/brantner-fatra-im-vypovedal-zmluvu-klastor-pod-znievom-sa-ozber-svojho-odpadu-postara-sam.html 51 „I. etapa
6. časť – začatie prevádzky: 1996, ukončenie: časť 1a uzatvorenie a rekultivácia 10/2017, časť 1b po naplnení kapacity, cca rok
7. 50 37
8. Vo vyjadrení k Výzve 2 účastník konania ďalej namietal, že samotné obce vo svojich vyjadreniach pripustili existenciu konkurenčných spoločností (položky spisu 155, 156, 157, 158, 181, 185 a 191).
9. Vo svojej námietke účastník konania poukazuje na vyjadrenia siedmich obcí. Obec v položke spisu 155 len vymenovala zberové spoločnosti pôsobiace v okolí (niektoré z nich ani nevlastnia skládku odpadu) bez akéhokoľvek hodnotenia. Obec z položky spisu 156 vo svojej odpovedi iba uviedla, že oslovila viacero firiem zaoberajúcich sa likvidáciou a uložením komunálneho odpadu. Obec z položky 157 uviedla zoznam 4 spoločností oslovených v rámci verejného obstarávania, pričom dodala, že do súťaže sa prihlásila len spoločnosť Brantner Fatra. Obec z položky 158 uviedla, že oslovila štyri spoločnosti, ktoré by mohli v obci poskytovať službu zberu a skládkovania zmesového komunálneho odpadu, pričom do súťaže sa z oslovených spoločností prihlásila len spoločnosť Brantner Fatra. Obec z položky 181 uviedla zoznam 3 oslovených uchádzačov vo verejnom obstarávaní, pričom dodala, že na zverejnenú výzvu sa prihlásila len spoločnosť Brantner Fatra. Obec z položky 185 uviedla, že si zisťovali ceny u podobných zberných spoločností. Obec z položky 191 uviedla zoznam spoločností poskytujúcich služby zberu a skládkovania zmesového komunálneho odpadu v okolí, pričom dodala, že tieto spoločnosti oslovila v rámci verejného obstarávania, do verejného obstarávania sa však prihlásila len spoločnosť Brantner Fatra. Všetky spoločnosti uvedené v listoch obcí a ich pôsobenie na trhu pritom bolo vyhodnotené úradom v rámci kapitol 5 a 6 tohto rozhodnutia.
10. Účastník konania vo Vyjadrení k Výzve 2 ďalej namietal, že „nemožno automaticky prezumovať, ako ďalej tvrdí úrad, že verejné obstarávanie generujú súťažné výstupy len pri splnení určitých podmienok, pričom jednou z nich je, že existuje dostatočná súťaž v samotnom procese verejného obstarávania, čiže participácia viacerých súťažiteľov. To, že sa verejného obstarávania zúčastní len jeden subjekt neznamená, že výsledkom tohto obstarávania je automatické zhoršenie situácie na trhu.“
11. U