← Slovensko

CHEMES, a.s. Humenné

Obsah (9)§ 16§ 5§ 22§ 8§ 33§ 2§ 3§ 25§ 20

Začiatok konania: 21.04.2020 Účastníci konania: CHEMES, a.s. Humenné Typ konania: Zneužívanie dominantného postavenia Praktika: uplatňovanie neprimeraných obchodných podmienok Sektor/relevantný trh: o

§ 16zákona č.

187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v správnom konaní č. SK 0006/OZDPaVD/2020 rozhodol 1. tak, že konanie spoločnosti CHEMES, a.s. Humenné so sídlom Chemlonská 1, 066 33 Humenné, IČO: 31 695 426, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, odd.: Sa, vložka č.: 10544/P, v období od 01.08.2017 do dňa vydania tohto rozhodnutia, ktorým zaväzuje spoločnosti vykonávajúce podnikateľskú činnosť v priemyselnom parku Chemes odoberať od spoločnosti CHEMES, a.s. Humenné so sídlom Chemlonská 1, 066 33 Humenné, IČO: 31 695 426, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, odd.: Sa, vložka č.: 10544/P stlačený vzduch, chlad, dusík, plyn a elektrinu a zároveň im znemožňuje, aby si tieto tovary vyrábali samy alebo ich odoberali od tretích strán je priamym alebo nepriamym uplatňovaním neprimeraných obchodných podmienok a je zneužitím dominantného postavenia

čl. 102 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a zneužitím dominantného postavenia

§ 5ods.

3 písm. a) zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov na trhu prevádzkovania priemyselného parku Chemes a na trhoch výroby a rozvodu tepla, odberu kondenzátu, distribúcii elektriny, výroby a dodávky demineralizovanej vody, výroby a dodávky dekarbonizovanej vody, výroby a dodávky zmäkčenej vody, dodávky pitnej vody, odvádzania odpadových vôd a distribúcii plynu, ktoré je

čl. 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a

§ 5ods.

1 zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov zakázané, 2. na základe ustanovenia § 16 ods. 1 písm.

  1. c)zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že ukladá spoločnosti CHEMES, a.s. Humenné so sídlom Chemlonská 1, 066 33 Humenné, IČO: 31 695 426, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, odd.: Sa, vložka č.: 10544/P povinnosť zdržať sa konania uvedeného v bode 1 výroku tohto rozhodnutia a odstrániť protiprávny stav do 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, 3. na základe § 42 ods. 1 písm.
  2. b)zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že za konanie uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia ukladá spoločnosti CHEMES, a.s. Humenné so sídlom Chemlonská 1, 066 33 Humenné, IČO: 31 695 426, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, odd.: Sa, vložka č.: 10544/P, pokutu vo výške 1 181 849,- eur, slovom jeden milión stoosemdesiatjedentisíc osemstoštyridsaťdeväť eur, ktorú je povinný uhradiť na účet Protimonopolného úradu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici, IBAN: SK5281800000007000060793, SWIFT: SPSRSKBA, VS: 2021252 v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Obsah ROZHODNUTIE ......................................................................................................... 1 1. SPRÁVNE KONANIE Č. SK 0006/OZDPaVD/2020 ............................................. 3 2. APLIKÁCIA PRÁVNYCH PREDPISOV ................................................................ 5 3. PODNIKATEĽ A ÚČASTNÍK SPRÁVNEHO KONANIA....................................... 7 4. POPIS NAMIETANÉHO SPRÁVANIA.................................................................. 8 5. VPLYV NA OBCHOD MEDZI ČLENSKÝMI ŠTÁTMI ......................................... 13 5.1 Posúdenie vplyvu na obchod medzi členskými štátmi úradom ............ 13 5.1 Námietky účastníka konania k posúdeniu vplyvu na obchod ............... 16 6. RELEVANTNÝ TRH A DOMINANTNÉ POSTAVENIE ....................................... 19 6.1 Právny rámec ............................................................................................. 19 6.2 Prevádzkovanie priemyselného parku – relevantný trh a dominantné postavenie ......................................................................................................... 21 6.3 Energetika – relevantné trhy a dominantné postavenie ........................ 23 6.3.1 Výroba a rozvod tepla..................................................................... 25 6.3.2 Odber kondenzátu .......................................................................... 26 6.3.3 Maloobchodný predaj elektriny a distribúcia elektriny .................... 27 6.3.4 Výroba a dodávka stlačeného vzduchu .......................................... 29 6.3.5 Výroba a dodávka chladu ............................................................... 30 6.3.6 Dodávky dusíka .............................................................................. 31 6.3.7 Výroba a dodávka technologických vôd ......................................... 32 6.3.8 Dodávky pitnej vody ....................................................................... 33 6.3.9 Odvádzanie odpadových vôd ......................................................... 34 6.3.10 Dodávky plynu a distribúcia plynu .................................................. 34 6.4 Záver k relevantným trhom a dominantnému postaveniu ..................... 36 6.5 Námietky účastníka konania k relevantným trhom ................................ 42 6.6 Námietky účastníka konania k dominantnému postaveniu ................... 45 7. ZNEUŽITIE DOMINANTNÉHO POSTAVENIA ................................................... 51 2 7.1 Právny rámec ............................................................................................. 51 7.2 Posúdenie protisúťažného správania spoločnosti Chemes – uplatňovanie neprimeraných obchodných podmienok ................................. 54 7.2.1 Popis správania sa spoločnosti Chemes (uplatňovanie neprimeraných obchodných podmienok)..................................................... 55 7.2.2 Dopady správania sa spoločnosti Chemes na odberateľov ............ 63 7.2.3 Záver k praktike zneužívania dominantného postavenia ................ 69 7.2.4 Neexistujúce objektívne zdôvodnenie správania sa spoločnosti Chemes ....................................................................................................... 73 7.2.5 Námietky účastníka konania k posúdeniu protisúťažného správania 83 7.3 Časové vymedzenie porušenia ................................................................ 85 7.3.1 Posúdenia časového vymedzenia porušenia úradom .................... 85 7.3.2 Námietky účastníka konania k časovému vymedzeniu porušenia zákona 86 7.4 Správanie spoločnosti Chemes ako jedno trvajúce porušenie ............. 87 7.5 Ostatné námietky účastníka konania ...................................................... 88 7.5.1 Historické pozadie sporu medzi spoločnosťami Chemes a NF....... 88 7.5.2 Obchodno-právny spor ................................................................... 90 7.5.3 Postavenie spoločnosti Nexis Fibers, a.s. ...................................... 92 7.5.4 Dopytované spoločnosti ................................................................. 93 7.5.5 Modernizácia a efektivita ................................................................ 97 7.5.6 Iné rozhodujúce skutočnosti ........................................................... 98 7.5.7 Proces .......................................................................................... 100 7.5.8 Záver ............................................................................................ 111 8. POKUTA ........................................................................................................... 114 8.1 Základná suma pokuty............................................................................ 115 8.2 Priťažujúce a poľahčujúce okolnosti .................................................... 118 8.3 Konečná výška pokuty ........................................................................... 123 8.4 Námietky účastníka konania k pokute................................................... 123 9. ZÁVER .............................................................................................................. 130 1. SPRÁVNE KONANIE Č. SK 0006/OZDPaVD/2020 1. Dňa 31.07.2019 bol Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, odboru zneužívania dominantného postavenia a vertikálnych dohôd (ďalej len „úrad“), doručený podnet voči spoločnosti CHEMES, a.s. Humenné so sídlom Chemlonská 1, 066 33 Humenné, IČO: 31 695 426, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, odd.: Sa, vložka č.: 10544/P (ďalej len „Chemes“). Spoločnosť Chemes prevádzkuje priemyselný park Chemes a zároveň je aj výrobcom, distribútorom a/alebo dodávateľom rôznych druhov energií a médií1 na území priemyselného parku Chemes a v jeho okolí.

podnetu spoločnosť Chemes uplatňuje voči spoločnostiam pôsobiacim v priemyselnom parku Chemes také obchodné a iné podmienky, v dôsledku ktorých tieto spoločnosti musia odoberať od spoločnosti Chemes všetky energie 1 Pod spojením „energie a médiá“ alebo len „energie“ je v texte súhrnne označené teplo, nevrátený kondenzát, elektrina, stlačený vzduch, chlad, dusík, dekarbonizovaná voda, demineralizovaná voda, zmäkčená voda, pitná voda, odvádzanie odpadových vôd a plyn. 3 a médiá, ktoré vyrába a zároveň im je znemožnené, aby si niektoré energie a médiá vyrábali samy alebo odoberali od tretích strán, pričom ceny spoločnosti Chemes za energie a médiá sú vyššie, ako by boli v prípade, ak by energie a médiá odoberali od iných odberateľov alebo si ich vyrábali samostatne. 2. Na základe podnetu začal úrad vykonávať prešetrovanie

§ 22ods.

1 písm.

  1. b)zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v Slovenskej republike v znení neskorších predpisov v znení zákona účinnom od 27.12.2016 do 31.05.2021, (ďalej len „zákon č. 136/2001 Z. z.“) v oblasti výroby, distribúcie a dodávok energií a médií spoločnosťou Chemes. 3. Na základe skutočností zistených počas prešetrovania úrad dospel k predbežnému záveru, že zo strany spoločnosti Chemes mohlo dôjsť k porušeniu § 8 ods. 2 písm.
  2. a)zákona č. 136/2001 Z. z. a čl. 102 písm.
  3. a)Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „čl. 102 Zmluvy“). Z tohto dôvodu úrad začal z vlastného podnetu dňa 21.04.2020 na základe § 25 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. v spojení s § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov správne konanie č. SK 0006/OZDPaVD/2020 voči spoločnosti Chemes vo veci možného zneužitia dominantného postavenia

§ 8písm.

  1. a)zákona č. 136/2001 Z. z. a čl. 102 písm.
  2. a)Zmluvy. Začatie správneho konania bolo spoločnosti Chemes oznámené listom č. 170/2020/OZDPaVD-1561/2020 zo dňa 21.04.2020. 4. Spoločnosť Chemes v konaní pred úradom zastupovalo viacero právnych zástupcov. Dňa 05.09.2019 bolo úradu doručené splnomocnenie udelené účastníkom konania spoločnosti Soukeník – Štrpka, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava (ďalej len „Soukeník – Štrpka, s.r.o.). Uvedené právne zastúpenie trvalo do 12.05.2020, kedy bolo úradu doručené podanie obsahujúce odvolanie plnej moci pre spoločnosť Soukeník – Štrpka, s.r.o. Dňa 28.05.2020 bolo úradu doručené splnomocnenie pre spoločnosť Urban Steinecker Gašperec Bošanský, s.r.o., advokátska kancelária, Havlíčkova16, 811 04 Bratislava (ďalej len „Urban Steinecker Gašparec Bošanský, s.r.o., advokátska kancelária“). Právne zastúpenie spoločnosťou Urban Steinecker Gašperec Bošanský, s.r.o., advokátska kancelária trvalo do 07.08.2020, kedy bolo úradu prostredníctvom emailu od právneho zástupcu Urban Steinecker Gašperec Bošanský, s.r.o., advokátska kancelária oznámené, že účastník konania odvolal ich splnomocnenie. Následne, dňa 17.08.2020 bolo úradu doručené splnomocnenie pre spoločnosť AK GG, s.r.o., Agátová 2513/15, 924 01 Galanta. Úradu bolo taktiež dňa 31.08.2020 doručené plnomocenstvo pre Mgr. Michaelu Chudinovú na zastupovanie splnomocniteľa vo vzťahu k orgánom verejnej moci. Úrad ďalej označuje právne zastúpenie spoločnosti Chemes ako „právny zástupca“. Pod právnym zástupcom úrad vždy rozumie toho právneho zástupcu, ktorý v danom momente disponoval platnou plnou mocou na zastupovanie účastníka konania v správnom konaní vedenom úradom. 5. Keďže počas správneho konania spoločnosť Chemes prestala dodávať niektoré energie a médiá spoločnosti Nexis Fibers, a.s., Chemlonská 1, 066 12 Humenné (ďalej len „NF“), ktorá podala podnet, úrad s cieľom zabrániť tomu, aby na trhu 4 nedošlo k nezvratným zmenám (t.j. aby spoločnosť NF nebola vylúčená z trhu) a s cieľom zabezpečiť účel správneho konania, ktorým je posúdenie primeranosti podmienok uplatňovaných spoločnosťou Chemes pri dodávkach energií a médií, vydal rozhodnutím č. 2020/PRO/UPO/2/13 zo dňa 12.05.2020 predbežné opatrenie. Predbežným opatrením úrad spoločnosti Chemes uložil povinnosť dodávať spoločnosti NF energie a médiá alebo jej umožniť, aby si energie a médiá vyrábala sama alebo odoberala od tretích strán. Rozhodnutie č. 2020/PRO/UPO/2/13 bolo spoločnosti Chemes doručené dňa 25.05.2020. 6. Predbežné opatrenie úrad zrušil rozhodnutím č. 2020/PRO/ZPO/2/18 zo dňa 25.05.2020, nakoľko zo strany spoločnosti Chemes došlo k obnoveniu dodávok energií a médií pre spoločnosť NF, ako aj k uzatvoreniu zmluvy upravujúcej podmienky dodávok energií a médií. Rozhodnutie č. 2020/PRO/ZPO/2/18 bolo doručené spoločnosti Chemes dňa 29.05.2020. 7. Výzva pred vydaním rozhodnutia

§ 33zákona č.

136/2001 Z. z., v ktorej úrad zhrnul informácie o predbežných záveroch prešetrovania, ku ktorým na základe jemu dostupných informácií a podkladov dospel, bola spoločnosti Chemes ako účastníkovi konania zaslaná listom č. PMU/43/2021/OZDPaVD-1959/2021 zo dňa 09.04.2021 (ďalej len „Výzva“). Zároveň úrad spoločnosť Chemes vyzval, aby sa

§ 33zákona č.

136/2001 Z. z. pred vydaním rozhodnutia ústne alebo písomne vyjadrila k Výzve. Vyjadrenie spoločnosti Chemes k Výzve bolo úradu doručené dňa 04.06.2021 (ďalej len „Vyjadrenie k Výzve“). Vzhľadom na námietky vznesené spoločnosťou Chemes vo Vyjadrení k Výzve úrad zisťoval ďalšie skutočnosti, pričom novozistené informácie dostala spoločnosť Chemes k dispozícii a vyjadrila sa k nim listom zo dňa 12.08.

  1. Všetkými námietkami účastníka konania sa úrad zaoberal a rozhodnutie doplnil o skutočnosti namietané účastníkom konania, ako aj o vyjadrenia úradu k vzneseným námietkam. Námietky, ktoré úrad akceptoval, boli zapracované do príslušných častí textu rozhodnutia.
  2. Časti textu označené zloženými zátvorkami {...} obsahujú obchodné tajomstvo tretích strán, pri ktorom spoločnosti uviedli, že môže byť sprístupnené len spoločnosti Chemes. Časti textu označené hranatými zátvorkami [...] obsahujú obchodné tajomstvo spoločnosti Chemes.
  3. APLIKÁCIA PRÁVNYCH PREDPISOV
  4. Správny delikt sa pokladá za spáchaný jeho dokonaním. Za trvajúci správny delikt možno považovať také konanie, ktorým páchateľ vyvolá protiprávny stav, ktorý následne udržuje, prípadne konanie, ktorým udržuje protiprávny stav bez toho, aby ho vyvolal. Trvajúci správny delikt sa posudzuje ako jediné konanie, ktoré trvá tak dlho, kým páchateľ udržuje protiprávny stav; ide o jediný skutok a jediný delikt, ktorý je spáchaný až okamihom odstránenia protiprávneho stavu. Pri posudzovaní správneho deliktu sa použije zákon účinný v čase, kedy bol daný delikt spáchaný.
  5. S účinnosťou od 01.06.2021 platí nový zákon o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý nahradil zákon č. 136/2001 Z. z.

prechodného ustanovenia § 65 5 ods. 1 zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“ alebo taktiež „zákon č. 187/2021 Z. z.“) platí, že konanie úradu začaté a právoplatne neskončené

zákona č. 136/2001 Z. z. sa dokončí

nového zákona. 11. V súvislosti s aplikovaním hmotnoprávnych ustanovení úrad uvádza, že pri preukazovaní, či posudzované konanie spoločnosti Chemes napĺňa znaky správneho deliktu zneužívania dominantného postavenia, úrad aplikoval hmotnoprávne normy účinné v čase, kedy k predmetnému konaniu došlo. Správny delikt sa považuje za spáchaný za účinnosti novej právnej úpravy (zákona č. 187/2021 Z. z.), pokiaľ aspoň časť protiprávneho konania, ktorým bol udržiavaný protiprávny stav, sa odohrala za účinnosti novej právnej úpravy, a to za podmienky, že toto konanie bolo správnym deliktom i

predchádzajúcej právnej úpravy (zákona č. 136/2001 Z. z.).

  1. Vzhľadom na to, že možné protiprávne konanie spoločnosti Chemes úrad posudzoval od 01.08.2017 do súčasnosti, úrad na toto konanie aplikoval hmotnoprávne ustanovenia zákona č. 187/2021 Z. z. účinného od 01.06.
  2. Možné protiprávne konanie spoločnosti Chemes bolo tak posudzované

zákona účinného v čase porušenia povinnosti, čiže účinného v čase dokonania správneho deliktu. Rovnaká hmotnoprávna úprava platila aj počas účinnosti zákona č. 136/2001 Z. z. 13. Pri aplikovaní procesných ustanovení zákona úrad postupoval

noriem účinných v čase predmetného správneho konania, t. j. úrad aplikoval v správnom konaní zákon účinný v čase vykonania konkrétneho procesného úkonu. Vzhľadom na to, že správne konanie začalo dňa 21.04.2020, úrad postupoval pri aplikácií procesných ustanovení, ktoré upravujú správne konanie, do 31.05.2021

zákona č. 136/2001 Z. z. v znení zákona č. 350/2016 Z. z. účinného od 27.12.2016 do 31.05.

  1. Potom, čo vstúpil do platnosti nový zákon č. 187/2021 Z. z. s účinnosťou od 01.06.2021, úrad v súlade s prechodným ustanovením § 65 ods. 1 uvedeného zákona aplikoval od 01.06.2021 na správne konanie č. SK 0006/OZDPaVD/2020 procesnoprávne ustanovenia nového zákona č. 187/2021 Z. z.
  2. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, na daný prípad sa aplikujú hmotnoprávne ustanovenia zákona č. 187/2021 Z. z. a od 01.06.2021 aj procesnoprávne ustanovenia uvedeného zákona. Za účelom vylúčenia pochybností k aplikácii konkrétneho zákona, úrad v ďalšom texte v závislosti od posudzovanej skutočnosti používa označenie len „zákon“, pokiaľ ide o zákon č. 187/2021 Z. z., resp. v určitých častiach rozhodnutia pre lepšiu prehľadnosť používa aj označenie „zákon č. 187/2021 Z. z.“ a v prípade zákona č. 136/2001 Z. z. úrad používa označenie „zákon č. 136/2001 Z. z.“.
  3. Úrad v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 1/2003 zo dňa
  4. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy2 (ďalej len „Nariadenie 1/2003“) aplikoval na posúdenie zneužívania 2 Čl. 81 a 82 Zmluvy sú v súčasnosti čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Lisabonskou zmluvou došlo s účinnosťou od 01.12.2009 k zmene číslovania článkov 81 a 82 a názvu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva z pôvodného článku 81 a 82 Zmluvy o založení Európskeho 6 dominantného postavenia aj čl. 102 Zmluvy. V súlade s § 2 ods. 3 zákona sa uplatnili na postup úradu pri posudzovaní činnosti a konania podnikateľa na základe Nariadenia č. 1/2003 procesné ustanovenia zákona č. 136/2001 Z. z. a zákona č. 187/2021 Z. z.
  5. PODNIKATEĽ A ÚČASTNÍK SPRÁVNEHO KONANIA
  6. Zákon č. 187/2021 Z. z.,

ktorého sa posudzuje dané možné protiprávne konanie, sa

§ 2ods.

1 vzťahuje na podnikateľov, orgány štátnej správy pri výkone štátnej správy, orgány územnej samosprávy pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a orgány záujmovej samosprávy pri prenesenom výkone štátnej správy, resp. na iné osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon. 17.

§ 3ods.

1 zákona č. 187/2021 Z. z. podnikateľ na účely tohto zákona je „entita, ktorá vykonáva hospodársku činnosť alebo ak ide o jej činnosť a konanie, ktoré súvisí alebo môže súvisieť so súťažou, bez ohľadu na jej právnu formu, existenciu právnej subjektivity, spôsob jej financovania, a to, či je jej činnosť zameraná na dosahovanie zisku. Za jedného podnikateľa možno považovať aj viacero fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré sú prepojené na základe vzťahov kontroly alebo iných zmluvných, majetkových, personálnych alebo organizačných vzťahov. Za podnikateľa sa považuje aj združenie podnikateľov alebo združenia týchto združení“. Z uvedenej definície vyplýva, že podnikateľom je entita (subjekt) vykonávajúci hospodársku činnosť, pričom hospodárskou činnosťou sa v prípadoch zneužívania dominantného postavenia rozumie akákoľvek činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovarov a/alebo služieb na určitom trhu3. 18.

§ 3ods.

1 zákona č. 136/2001 Z. z. podnikateľ na účely tohto zákona je „podnikateľ

osobitného predpisu (§ 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník), ďalej fyzická osoba a právnická osoba, ich združenia a združenia týchto združení, ak ide o ich činnosti a konania, ktoré súvisia alebo môžu súvisieť so súťažou bez ohľadu na to, či tieto činnosti a konania sú alebo nie sú zamerané na dosahovanie zisku“.

  1. V tomto prípade úrad ako podnikateľa identifikoval spoločnosť Chemes. Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sa, vložka číslo: 10544/P vyplýva, že spoločnosť Chemes je právnická osoba s právnou formou akciová spoločnosť. Hlavným predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti Chemes je prevádzkovanie priemyselného parku Chemes, ako aj výroba, distribúcia a dodávka energií a médií (tepla, elektrickej energie, stlačeného vzduchu, dusíka, chladu, technologických vôd, atď.). V roku 2020 spoločnosť Chemes dosiahla obrat vo výške 19,7 mil. eur. spoločenstva na článok 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie. Znenie článkov však ostáva v nezmenenej podobe. Úrad používa v texte označenie článok 82 Zmluvy aj 102 Zmluvy – ide však o totožný článok Zmluvy upravujúci zneužívanie dominantného postavenia. 3 Pozri napr. rozsudok Súdneho dvora C-35/96 – Komisia Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike, bod
  2. 7
  3. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že spoločnosť Chemes je subjektom vykonávajúcim hospodársku činnosť v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 187/2021 Z. z. a je podnikateľom

§ 2zákona č.

513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, t. j. je podnikateľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. Vzhľadom na uvedené úrad konštatuje, že spoločnosť Chemes je podnikateľom ako

§ 3ods.

1 zákona č. 136/2001 Z. z., kedy správne konanie začalo, tak aj

§ 3ods. 1 zákona č. 187/2021 Z. z. účinného od 01.06.2021. 21. Správne konanie č. SK 0006/OZDPa

VD/2020 sa začalo dňa 21.04.2020, t. j. za účinnosti zákona č. 136/2001 Z. z. Počas správneho konania došlo zákonom č. 187/2021 Z. z. s účinnosťou od 01.06.2021 k zmene znenia právnej úpravy týkajúcej sa účastníka konania. Úrad je povinný ex offo skúmať, či je účastník konania procesne spôsobilý, a to nielen na začiatku konania, ale počas jeho celého priebehu až do právoplatného ukončenia správneho konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, úrad pri aplikácii ustanovení týkajúcich sa účastníka konania postupoval

predchádzajúcej a následne aj novej právnej úpravy. 22.

§ 25ods.

3 písm. b) zákona č. 136/2001 Z. z. „účastníkom konania v prípade zneužívania dominantného postavenia je ten podnikateľ, ktorého činnosť alebo konanie je možným zneužívaním dominantného postavenia“. Účastníkom správneho konania č. SK 0006/OZDPaVD/2020 je

§ 25ods.

3 písm. b) zákona č. 136/2001 Z. z. podnikateľ Chemes. 23.

§ 20ods.

1 písm. b) zákona č. 187/2021 Z. z. „účastníkom konania je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vo veci zneužívania dominantného postavenia je zodpovedná za činnosť alebo konanie, ktoré je zneužívaním dominantného postavenia“. Účastníkom správneho konania môže byť naďalej iba osoba, ktorá je nositeľom práv a povinností, teda ktorá má právnu subjektivitu – právnická alebo fyzická osoba.4 Zodpovednosť spoločnosti Chemes za posudzované konanie bola úradom skúmaná, pričom úrad dospel k záveru, že v tomto prípade právnickou osobou zodpovednou za zneužívanie dominantného postavenia je spoločnosť Chemes, účastníkom predmetného správneho konania č. SK 0006/OZDPaVD/2020 v zmysle zákona č. 187/2021 Z. z. je teda spoločnosť Chemes.

  1. POPIS NAMIETANÉHO SPRÁVANIA
  2. Spoločnosť Chemes je prevádzkovateľom priemyselného parku Chemes v Humennom. V tomto priemyselnom parku vlastní pozemky a budovy, ktoré prenajíma subjektom pôsobiacim v priemyselnom parku Chemes a poskytuje im aj služby súvisiace s prevádzkou priemyselného parku. Tržby z nájmu a z poskytovania služieb súvisiacich s prevádzkou priemyselného parku predstavujú malú časť z celkových tržieb spoločnosti Chemes, rozhodujúcu časť tržieb spoločnosť Chemes dosahuje z tzv. energetickej produkcie, teda výroby, dodávok a distribúcie energií a médií. Spoločnosť Chemes vyrába a/alebo dodáva nasledovné energie a médiá: teplo (s dodávkou tepla je spojená služba 4 Dôvodová správa k zákonu č. 187/2021 Z. z. 8 odberu kondenzátu), elektrickú energiu, stlačený vzduch, chlad, dusík, dekarbonizovanú vodu, demineralizovanú vodu, zmäkčenú vodu, pitnú vodu, odvádzanie odpadových vôd, plyn. Všetky uvedené energie a médiá spoločnosť Chemes dodáva spoločnostiam v priemyselnom parku Chemes, niektoré energie dodáva aj spoločnostiam v susednom priemyselnom parku Guttmanovo a teplo dodáva aj spoločnosti Humenská energetická spoločnosť, a.s. Humenné (ďalej len „HES“), ktorá distribuuje teplo obyvateľom mesta Humenné a ktorej väčšinovým spoluvlastníkom bola do roku 2021 spoločnosť Chemes; od roku 2021 je jediným spoločníkom spoločnosti HES mesto Humenné.
  3. Niektoré pozemky a budovy v priemyselnom parku Chemes vlastní a následne prenajíma aj spoločnosť Priemyselný park Chemes, s.r.o. Humenné (ďalej „PP Chemes“)
  4. Spoločnosť PP Chemes v roku 2019 dosiahla obrat približne 2 mil. eur, z čoho takmer 90% predstavujú tržby z prenájmu pozemkov a iného majetku v priemyselnom parku Chemes, zvyšok je tvorený službami, ktoré spoločnosť PP Chemes poskytuje v priemyselnom parku Chemes. Spoločnosť PP Chemes nevyrába a nedodáva žiadne energie a médiá. Spoločnosti Chemes a PP Chemes patria do jednej ekonomickej/podnikateľskej skupiny.
  5. Najväčším odberateľom spoločnosti Chemes je spoločnosť NF, ktorá podala podnet. V grafe č. 1 sú uvedené tržby spoločnosti Chemes za rok 2019 rozčlenené

najvýznamnejších odberateľov, okrem spoločnosti NF sú v grafe vyznačení aj ďalší významní odberatelia spoločnosti Chemes spoločnosti HES, Tytex Slovakia, s.r.o., Humenné, Andritz Slovakia, s.r.o., Humenné a RMR Slovensko, s.r.o., Humenné. Graf 1 – Štruktúra tržieb spoločnosti Chemes

odberateľov za rok 2019 Štruktúra tržieb

odberateľov, rok 2019 RMR ; 0,9% Andritz ; 3,9% Tytex; 11,5% Nexis Fibers; 40,7% HES; 34,6% Nexis Fibers HES Tytex Andritz PP Chemes Východosl. distribučná SEPS Althan RMR ostatní odberatelia Zdroj: Výročná správa spoločnosti Chemes za rok 2019 5 Kvôli rozlíšeniu je ďalej v texte spoločnosť Priemyselný park Chemes, s.r.o. označovaná ako PP Chemes alebo ako Priemyselný park Chemes s veľkým začiatočným písmenom P. Priemyselný park Chemes v zmysle areálu/územia, kde pôsobia spoločnosti, je v texte nazývaný priemyselný park Chemes s malým začiatočným písmenom p. 9

  1. Spoločnosť NF, ktorá podala podnet, sídli v priemyselnom parku Chemes. Je najvýznamnejším odberateľom spoločnosti Chemes (tržby z dodávok energií a služieb pre túto spoločnosť predstavujú približne 40% z celkových tržieb spoločnosti Chemes). Hlavným predmetom činnosti spoločnosti NF je výroba syntetických/priemyselných vlákien, ktoré sa používajú najmä v automobilovom priemysle (na výrobu airbagov, pneumatík). Táto výroba je vysoko energeticky náročná a závislá na dodávke elektriny, tepla a iných médií, najmä chladu, dusíka a stlačeného vzduchu, ale aj technologických vôd. V roku 2019 spoločnosť NF dosiahla obrat približne 70 mil. eur (v roku 2018 mala obrat približne 92 mil. eur). Spoločnosť NF svoju produkciu v prevažnej miere exportuje, približne 7% jej produkcie je umiestnenej na slovenský trh. Svoj trhový podiel v SR v oblasti dodávky priemyselných vláken spoločnosť NF odhaduje na 11%.
  2. Spoločnosť NF si v priemyselnom parku Chemes prenajíma pozemky (budovy má odkúpené do svojho vlastníctva), ďalej od spoločnosti Chemes odoberá viaceré energie a médiá (elektrinu, chlad, stlačený vzduch, dusík, technologické vody, pitnú vodu, odvádzanie odpadových vôd), ako aj ďalšie služby priamo súvisiace s prevádzkou priemyselného parku (strážna služba, požiarna ochrana, ...) a tiež iné služby poskytované v priemyselnom parku (napr. archívne služby).
  3. Vzťah medzi spoločnosťami NF a Chemes siaha hlboko do minulosti a je upravený viacerými zmluvami, ktoré sú podstatné pre posúdenie protisúťažného správania. Vzťah medzi spoločnosťami Chemes a NF sa vyvíjal nasledovne.
  4. Predchodcom spoločností NF a Chemes bol štátny podnik Chemlon Humenné výrobca polyamidových vlákien. Výroba v Chemlone bola energeticky náročná, preto bola vybudovaná rozsiahla energetická infraštruktúra spoločnosti Chemlon (tepláreň, úpravňa vody, chladiaca stanica, výroba dusíka, neskôr aj výroba stlačeného vzduchu a chladu, transformačná stanica a ku všetkému prislúchajúce rozvody – stovky kilometrov potrubí a rozvodných sietí).
  5. V roku 1992 bola uzatvorená Dohoda o spoločnom podniku medzi spoločnosťami Chemlon, š.p. a Rhone-Poulenc SA. Na základe tejto dohody sa vytvoril spoločný podnik Chemlon a.s. zameraný na výrobu vlákien, pričom Chemlon š.p. vložil do spoločného podniku Chemlon a.s. svoju podnikateľskú činnosť v oblasti výroby polymérov a vlákien. Zároveň v rámci tohto procesu došlo aj k odčleneniu výroby energií, strojárskej výroby a služieb, ako aj pozemkov a budov do samostatnej spoločnosti Chemlon Servis, š.p. Zo spoločnosti Chemlon Servis, š.p. vznikla dnešná spoločnosť Chemes a spoločnosť Chemlon, a.s. je predchodcom dnešnej spoločnosti NF.
  6. V roku 2000 bola podpísaná Zmluva o dodávkach energií medzi spoločnosťou Chemes ako dodávateľom energií a spoločnosťou Chemlon, a.s. ako odberateľom energií. V ustanoveniach Zmluvy o dodávkach energií sa uvádza, že počas jej platnosti bude spoločnosť Chemes dodávať spoločnosti Chemlon, a.s. energie a pre každý druh energie zmluvné strany uzatvoria realizačnú zmluvu, v ktorej sa určia ceny energií. Zmluva o dodávkach energií mala platiť do roku 2010, pokiaľ by nebola 24 mesiacov predtým vypovedaná, v prípade nevypovedania sa automaticky obnovovala o ďalší rok.

Zmluvy o dodávkach energií, pri ukončení odberu energií alebo navýšení odberu energií, 10 ktoré spoločnosť Chemes neodsúhlasí, je spoločnosť Chemes oprávnená požiadať o náhradu dvojnásobku fixných nákladov. Zmluva o dodávkach energií teda de facto znemožňovala ukončiť odbery energií od spoločnosti Chemes vzhľadom na vysoké sankcie s tým spojené. Táto zmluva bola zo strany Chemes vypovedaná spoločnosti NF k 31.12.

  2. V čase podpisu Zmluvy o dodávkach energií bola spoločnosť Chemlon v procese delenia sa na dve nové spoločnosti - Nylstar Slovakia (výroba textilných vlákien) a Rhodia Industrial Yarns (výroba priemyselných vlákien), na ktoré bola zmluva o dodávkach energií prevedená. Krátko po podpise Zmluvy o dodávkach energií k rozdeleniu Chemlonu aj došlo a spoločnosť Rhodia Industrial Yarns sa stala predchodcom dnešnej spoločnosti NF. Spoločnosť Nylstar v roku 2010 ukončila svoju činnosť,

verejne dostupných informácií ukončenie činnosti bolo spojené aj s ukončením dodávok energií zo strany spoločnosti Chemes.6

vyjadrenia spoločnosti Chemes, ukončenie pôsobenia spoločnosti Nylstar v priemyselnom parku Chemes nebolo zapríčinené okolnosťami na strane spoločnosti Chemes. 34. V roku 2006 bola podpísaná Nájomná zmluva a Zmluva o podnájme číslo 01/2006 medzi spoločnosťami Chemes (prenajímateľ), Rhodia Industrial Yarns (nájomca) a Polyamid (budúci predávajúci, predchodca spoločnosti PP Chemes). Spoločnosť Chemes vlastnila v priemyselnom parku Chemes pozemky a spoločnosť Polyamid budovy/stavby, v ktorých Rhodia Industrial Yarns vykonávala svoju činnosť, tieto budovy však spoločnosť Polyamid prenajala spoločnosti Chemes. Predmetom Nájomnej zmluvy z roku 2006 je prenájom pozemkov a budov od spoločnosti Chemes pre spoločnosť Rhodia Industrial Yarns, pričom prenájom pozemkov a budov je podmienený povinnosťou odoberať energie

podmienok Zmluvy o dodávkach energií, teda výhradne od spoločnosti Chemes. Nájomná zmluva platí vo vzťahu k spoločnosti NF dodnes (zmluva je platná do roku 2091). V predmetnej Nájomnej zmluve sa nájomca zaviazal užívať predmet nájmu (teda pozemky aj stavby) okrem iného aj v súlade so zriadenými vecnými bremenami.

  1. V roku 2006, v rovnaký deň ako predchádzajúca Nájomná zmluva, bolo podpísané aj Memorandum o spolupráci v energetike medzi spoločnosťami Chemes a Rhodia Industrial Yarns. Memorandum definuje podmienky, za akých je možné bez sankcií ukončiť odber energií od spoločnosti Chemes – a to vtedy, ak spoločnosť Chemes nebude konkurencieschopná, v takomto prípade sa neuplatňuje nárok na úhradu dvojnásobku fixných nákladov v zmysle Zmluvy o dodávkach energií. Nekonkurencieschopnosť však musí spoločnosť NF preukázať cez znalecký posudok, pričom spoločnosť Chemes sa považuje za nekonkurencieschopnú, ak jej ceny energií sú vyššie o [..]% ako konkurenčná alternatíva (vlastná výroba energií alebo dodávka energií od tretej strany). V roku 2017 začala spoločnosť Chemes tvrdiť, že strany nie sú Memorandom viazané a doručila spoločnosti NF výpoveď z neho, spoločnosť NF výpoveď odmieta.
  2. V roku 2008 spoločnosť Rhodia Industrial Yarns zanikla dobrovoľným výmazom – bola zlúčená so spoločnosťou Slovakia Fibers, ktorá sa stala právnym 6 Poradové číslo záznamu
  3. 11 nástupcom spoločnosti Rhodia Industrial Yarns. Spoločnosť Slovakia Fibers sa neskôr premenovala na Nexis Fibers.
  4. V roku 2010 sa spoločnosť Polyamid premenovala na spoločnosť Priemyselný park Chemes.
  5. V roku 2010 spoločnosť NF uzatvorila Kúpnu zmluvu so spoločnosťou PP Chemes a odkúpila budovy v priemyselnom parku Chemes, v ktorých prevádzkovala svoju činnosť a ktoré boli užívané na základe Nájomnej zmluvy.
  6. Medzi spoločnosťami Chemes a NF sú uzatvorené tiež tri zmluvy riešiace vecné bremená, jedna zmluva týkajúca sa vecného bremena je uzatvorená medzi spoločnosťami NF a PP Chemes. Vecné bremená sa označujú ako vecné bremeno A, vecné bremeno B, vecné bremeno C a vecné bremeno D. Zmluvy o vecných bremenách upravujú možnosti využívania nehnuteľností v priemyselnom parku Chemes a okrem iného z nich vyplýva záväzok pre spoločnosť NF využívať rozvody v priemyselnom parku len na dodávky energií od spoločnosti Chemes, ako aj nemožnosť inštalovať a prevádzkovať v nehnuteľnostiach v priemyselnom parku energetický zdroj.
  7. Od roku 2010 je teda situácia taká, že spoločnosť NF sídli v priemyselnom parku Chemes, pričom budovy má odkúpené do svojho vlastníctva. Nájom pozemkov v priemyselnom parku Chemes je podmienený tým, že spoločnosť NF bude odoberať od spoločnosti Chemes aj všetky energie, ktoré spoločnosť Chemes vyrába a na základe zmlúv o vecných bremenách si spoločnosť NF nemôže vybudovať svoje vlastné zdroje energií. Záväzok odoberať všetky energie od spoločnosti Chemes a nemožnosť odoberať energie od tretích strán alebo si ich vyrábať samostatne je obsiahnutý aj v iných zmluvách ako vyššie uvedených, resp. vyplýva aj z iných opatrení spoločnosti Chemes.
  8. Spoločnosť NF odoberá od spoločnosti Chemes všetky energie a médiá, ktoré pre svoju činnosť potrebuje. Zmluva o dodávkach energií z roku 2006 platí medzi spoločnosťami Chemes a NF dodnes, pričom ceny energií sa najskôr stanovovali na základe realizačných zmlúv (tieto zmluvy sa naposledy uzatvorili v rokoch 2011 a 2013), od roku 2014 sa uzatvárali dohody o cenách, posledná bola v roku
  9. Situácia v oblasti dodávok energií sa zmenila v roku 2017, kedy sa spoločnosť NF dostala do reštrukturalizácie a spoločnosť Chemes začala v nezanedbateľnej miere zvyšovať ceny za dodávku energií. Voči rastúcim cenám energií mala spoločnosť NF námietky, pretože,

jej vyjadrenia, takéto ceny by jej spôsobili problémy s konkurencieschopnosťou pri predaji jej vlastných výrobkov. Vzhľadom na rastúce ceny energií spoločnosti Chemes mala spoločnosť NF záujem si niektoré energie vyrábať sama alebo odoberať od tretích strán, pretože tieto alternatívne spôsoby získavania energií boli

prepočtov spoločnosti NF cenovo výhodnejšie oproti cenám spoločnosti Chemes. Spoločnosť Chemes však odmietala umožniť spoločnosti NF odoberať energie od tretích strán alebo si ich vyrábať a žiadala platiť zvýšené ceny energií, aj pod hrozbou zastavenia dodávok energií, ktoré aj zrealizovala. Vzhľadom na spory medzi spoločnosťami súd v každom roku obdobia 2017 – 2020 vydal neodkladné opatrenie, v ktorom uložil spoločnosti Chemes povinnosť dodávať spoločnosti NF energie a stanovil aj výšku zálohových platieb. 12

  1. Pre spoločnosť NF nie je prijateľná alternatíva vypovedať nájom v priemyselnom parku Chemes a presťahovať sa na nové miesto, pretože jej výroba je úzko naviazaná na rozsiahlu a komplikovanú energetickú infraštruktúru v priemyselnom parku Chemes a zmena miesta pôsobenia spoločnosti by bola nákladná a trvala niekoľko rokov a de facto by viedla k strate trhov.
  2. V rovnakej situácii ako spoločnosť NF sú aj ďalšie spoločnosti pôsobiace v priemyselnom parku Chemes. Viacero z nich je svojou výrobnou činnosťou naviazaných na existujúcu energetickú infraštruktúru priemyselných parkov a nie je pre nich ľahké zmeniť miesto pôsobenia. Aj voči týmto spoločnostiam spoločnosť Chemes uplatňuje rôzne opatrenia, v dôsledku ktorých musia tieto spoločnosti odoberať všetky energie od spoločnosti Chemes a zároveň im nie je umožnené vyrábať si energie samostatne alebo nakupovať od tretích strán. Rovnako ako spoločnosti NF, aj ostatným odberateľom energií v priemyselnom parku Chemes začala spoločnosť Chemes od roku 2017 zvyšovať ceny energií v nezanedbateľnej miere. Vysoké ceny energií spoločnosti Chemes a ich nepredvídateľné zvyšovanie aj týmto spoločnostiam spôsobujú problémy s konkurencieschonosťou na trhoch, na ktorých pôsobia.
  3. VPLYV NA OBCHOD MEDZI ČLENSKÝMI ŠTÁTMI 5.1 Posúdenie vplyvu na obchod medzi členskými štátmi úradom
  4. Od 01.05.2004 je v SR účinné Nariadenie 1/2003, ktoré stanovuje postup pri aplikácii čl. 81 a 82 Zmluvy (v súčasnosti čl. 101 a 102 Zmluvy).

čl. 3 ods. 1 Nariadenia 1/2003, ak orgány hospodárskej súťaže členských štátov alebo vnútroštátne súdy uplatňujú vnútroštátne súťažné právo na akékoľvek zneužitie zakázané čl. 82 Zmluvy, ktoré môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, uplatnia aj čl. 82 Zmluvy (v súčasnosti čl. 102 Zmluvy).

  1. Posudzované konanie prebiehalo v čase účinnosti Nariadenia č. 1/2003, preto úrad skúmal, či toto konanie mohlo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Skutočnosť, či posudzované správanie mohlo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, hodnotil úrad v súlade s oznámením Komisie – Usmernenie o pojme vplyv na obchod obsiahnutom v článkoch 81 a 82 Zmluvy (ďalej len „Usmernenie o pojme vplyv na obchod“)
  3. Článok 102 Zmluvy možno aplikovať na prípady zneužitia dominantného postavenia, ak praktika zneužitia dominantného postavenia môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Pri hodnotení kritéria vplyvu na obchod sa vyhodnocujú osobitne tri prvky, a to pojem „obchod medzi členskými štátmi“, pojem „môže ovplyvniť“ a pojem „ovplyvnenie významným spôsobom“.8 7 „Commission Notice - Guidelines on the effect on trade concept contained in Articles 81 and 82 of the Treaty“ (OJ C 101/81, 27/04/2008, s. 0081 – 0096) - Usmernenie o pojme vplyv na obchod obsiahnutom v článkoch 81 a 82 Zmluvy. 8 Usmernenie o pojme vplyv na obchod, bod
  4. 13
  5. Pojem „obchod medzi členskými štátmi“ sa neobmedzuje len na tradičnú cezhraničnú výmenu tovarov a služieb. Je širším pojmom, ktorý sa vzťahuje na všetky cezhraničné hospodárske činnosti, vrátane založenia podniku. Podmienka, že musí byť ovplyvnený obchod medzi členskými štátmi znamená, že musí existovať vplyv na cezhraničnú hospodársku činnosť, do ktorej sú zapojené minimálne dva členské štáty. Nevyžaduje sa, aby protisúťažné konanie ovplyvňovalo obchod medzi celým jedným členským štátom a celým druhým členský štátom. Článok 102 Zmluvy je možné uplatniť aj v prípadoch, ktoré sa týkajú časti členského štátu za predpokladu, že vplyv na obchod je významný. Uplatňovanie kritéria vplyv na obchod je nezávislé od vymedzenia relevantných geografických trhov. Obchod medzi členskými štátmi možno ovplyvniť aj v prípadoch, keď je relevantným trhom regionálny trh.9
  6. Účelom pojmu „môže ovplyvniť“ je vymedziť charakter požadovaného vplyvu na obchod medzi členskými štátmi. Aby konanie mohlo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, je nutné, aby bolo možné s dostatočným stupňom pravdepodobnosti predvídať na základe objektívnych právnych a faktických okolností, že protisúťažné konanie môže mať vplyv, priamy alebo nepriamy, skutočný alebo potenciálny, na štruktúru obchodu medzi členskými štátmi. Skutočný objem obchodu medzi členskými štátmi, ktorý je ovplyvnený protisúťažným správaním, nie je potrebné vyčísliť. Posudzovanie kritéria vplyvu na obchod závisí od množstva faktorov, ktoré samostatne nemusia byť rozhodujúce. K relevantným faktorom patria charakter protisúťažnej praktiky, charakter výrobkov, na ktoré sa zneužitie dominantného postavenia vzťahuje a postavenie alebo významnosť dotknutých podnikateľov. Takisto protisúťažná praktika nemusí viesť k obmedzeniu alebo zníženiu obchodu.10
  7. Vplyv praktiky zneužitia dominantného postavenia na obvyklý spôsob obchodu medzi členskými štátmi môže byť aj nepriamy.11 Nepriamy vplyv sa často vyskytuje pri výrobkoch, ktoré súvisia s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje zneužitie dominantného postavenia. Nepriamy vplyv sa môže napríklad vyskytnúť, keď má zneužitie dominantného postavenia vplyv na cezhraničné hospodárske činnosti podnikov, ktoré používajú výrobky alebo inak závisia od výrobkov, na ktoré sa vzťahuje zneužitie dominantného postavenia. Takýto vplyv môže napríklad vzniknúť, ak sa zneužitie dominantného postavenia vzťahuje na medziprodukt, s ktorým sa neobchoduje, ale ktorý sa používa pri dodávkach konečného výrobku, s ktorým sa obchoduje. Napr. Súdny dvor dospel k záveru, že obchod medzi členskými štátmi bolo možné ovplyvniť v prípade dohody týkajúcej sa stanovenia cien liehu používaného na výrobu koňaku. Zatiaľ čo sa surovina (lieh) nevyvážala, konečný výrobok (koňak) sa vyvážal. V takýchto prípadoch sa teda uplatňujú právne predpisy Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, ak možno obchod s konečným výrobkom ovplyvniť významným spôsobom.12
  8. Pojem „ovplyvnenie významným spôsobom“ zahŕňa kvantitatívny prvok, ktorým sa uplatnenie práva Spoločenstva obmedzuje na protisúťažné správanie, ktoré je schopné ovplyvniť obchod v určitom rozsahu. Na protisúťažné správanie 9 Usmernenie o pojme vplyv na obchod, body 19, 21 a
  9. 10 Usmernenie o pojme vplyv na obchod, body 23, 27, 28 a
  10. 11 Usmernenie o pojme vplyv na obchod, bod
  11. 12 Usmernenie o pojme vplyv na obchod, bod
  12. 14 nemožno uplatniť čl. 102 Zmluvy, ak ovplyvňuje trh iba nevýznamným spôsobom vzhľadom na slabé postavenie dotknutých podnikov na trhu s danými výrobkami. Ovplyvnenie významným spôsobom možno určiť predovšetkým vzhľadom na postavenie a význam konkrétnych podnikov na trhu s príslušnými výrobkami. Ovplyvnenie významným spôsobom možno merať v absolútnych hodnotách (obrat), ako aj v relatívnych hodnotách, porovnávaním postavenia dotknutých podnikateľov s postavením iných subjektov na trhu.13
  13. Úrad dospel k záveru, že protisúťažné správanie spoločnosti Chemes bolo schopné ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi z nasledujúcich dôvodov.
  14. Tovary/služby spoločnosti Chemes, ktorých sa zneužitie dominantného postavenia týka, nie sú síce priamo exportované, avšak predstavujú vstup (medziprodukt) pre tovary, ktoré sú exportované. Protisúťažná praktika posudzovaná v tomto rozhodnutí spočíva v tom, že spoločnosť Chemes uplatňuje voči svojim odberateľom také opatrenia, v dôsledku ktorých títo odberatelia musia odoberať od spoločnosti Chemes všetky energie, ktoré vyrába, aj tie, kde existuje potenciál konkurenčného trhu, a zároveň im spoločnosť Chemes znemožňuje, aby si tieto energie vyrábali sami alebo odoberali od tretích strán, pričom ceny spoločnosti Chemes za tieto energie a médiá sú v nezanedbateľnej miere vyššie ako ceny alternatívnych dodávateľov energií a médií alebo ako náklady, za ktoré by si energie a médiá vyrábali odberatelia samostatne. Viaceré spoločnosti, ktoré odoberajú energie a médiá od spoločnosti Chemes, sú výrobcami tovarov, ktoré sú v prevažnej miere exportované (pozri napr. bod 27, 265 alebo 266).

vyjadrení spoločností odoberajúcich energie od spoločnosti Chemes, predmetné správanie sa spoločnosti Chemes má negatívny vplyv na ich pôsobenie na trhu, pretože náklady na energie predstavujú významnú časť na ich celkových nákladoch a zároveň pôsobia na veľmi konkurenčných nízkomaržových globálnych trhoch, kde sú dôležité aj malé rozdiely v cenách (k tomuto bližšie pozri kapitola 7.2.2). Odberatelia spoločnosti Chemes sú tak politikou spoločnosti Chemes pri predaji energií znevýhodnení oproti svojim konkurentom na trhoch ich finálnych výrobkov. 53. Obchod medzi členskými štátmi možno považovať za ovplyvnený významným spôsobom vzhľadom na postavenie a význam dotknutých podnikateľov najmä v relatívnych hodnotách. Priemyselný park Chemes patrí medzi najvýznamnejšie a najväčšie priemyselné parky v SR (čo do rozlohy, ale aj množstva vytvorených pracovných miest), má silnú tradíciu chemického a strojárskeho priemyslu.14 Rozloha priemyselného parku Chemes je 64 ha (pre porovnanie,

Analýzy priemyselných parkov MH SR15 priemerná rozloha priemyselných parkov v SR je 38,6 ha a mediánová rozloha približne 15 ha). V priemyselnom parku Chemes je vytvorených 200016 pracovných miest (pre porovnanie,

Analýzy priemyselných parkov MH SR priemerný počet vytvorených pracovných miest v priemyselných parkoch v SR je 590 pracovných miest, medián predstavuje 250 pracovných miest). Obrat spoločností pôsobiacich v priemyselnom parku 13 Usmernenie o pojme vplyv na obchod, body 44 a

  1. 14 PAS: Priemyselné parky na Slovensku, ich rozvoj a fungovanie. Ministerstvo hospodárstva SR: Analýza priemyselných parkov v Slovenskej republike, máj
  2. Materiál obsahuje analýzu 74 priemyselných parkov v SR. 16 Poradové číslo záznamu 177

(25). 15 15 Chemes dosahuje 200 mil. eur17 a viacero z týchto spoločností patrí medzi významné spoločnosti v rámci svojho odvetvia. Najväčšia zo spoločností sídliaca v priemyselnom parku Chemes, spoločnosť NF, patrila medzi 20 najväčších firiem chemického priemyslu v SR

tržieb (v roku 2019 bola na 21. pozícii), druhá najväčšia spoločnosť v priemyselnom parku Chemes patrí medzi 10 najväčších firiem textilného priemyslu v SR

tržieb. Tretia najväčšia spoločnosť pôsobiaca v priemyselnom parku, ako aj spoločnosť NF patria medzi 25 najväčších podnikov Prešovského kraja.18 Svoj trhový podiel v SR v oblasti dodávky priemyselných vláken spoločnosť NF odhaduje na 11%, pričom viac ako 90% svojej produkcie exportuje, k jej odberateľom patria napr. spoločnosti Michelin, Continental, Nokian, UTT, Mammut, Vzhľadom na uvedené, nemožno posudzované konanie považovať za záležitosť miestneho charakteru.19

  1. Na základe vyššie uvedeného úrad dospel k záveru, že oblasť, v ktorej spoločnosť Chemes pôsobí, vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 52 a 53, predstavuje podstatnú časť spoločného trhu20 a posudzované konanie spoločnosti Chemes bolo spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, a preto v súlade s povinnosťou zakotvenou v článku 3 ods. 1 Nariadenia č. 1/2003 úrad aplikuje na posudzované konanie aj článok 102 Zmluvy. 5.1 Námietky účastníka konania k posúdeniu vplyvu na obchod
  2. Spoločnosť Chemes vo Vyjadrení k Výzve namieta, že úrad nesprávne uplatnil na konanie spoločnosti Chemes aj ustanovenia čl. 102 Zmluvy. V bodoch 529 až 533 Vyjadrenia k Výzve spoločnosť Chemes namieta, že úrad nepreukázal a neuviedol ako konkrétne by mal byť obchod medzi členskými štátmi v tomto prípade ovplyvnený. Spoločnosť Chemes ďalej v bode 531 Vyjadrenia k Výzve uvádza, „že z dôvodu toho, že spoločnosť Nexis má výrobný závod na Slovensku a dodáva tovar do zahraničia, zahraničným odberateľom, tak by sa malo jednať o obchod medzi členskými štátmi, čo je ale takto pritiahnuté za vlasy, potom by ale bolo treba skúmať podiel spoločnosti Nexis na danom trhu tovarov, čo ale PMÚ už neskúmal.“
  3. V bode 535 Vyjadrenia k Výzve spoločnosť Chemes uvádza, že „dôkaz o tom, že PMÚ postupuje nie objektívne ale nedôsledne, možno až účelovo, je prijatie konštatácie spoločnosti Nexis PMÚ o jej podiele vo výške 11% na trhu v Slovenskej republike a to bez toho, že by si danú skutočnosť preveril. Ak by spoločnosť CHEMES tvrdila, že podiel tovarov spoločnosti Nexis na trhu v Slovenskej republike je 1,5% tak to PMÚ bez ďalšieho akceptuje? Určite nie. Na strane druhej, PMÚ chce silou mocou aplikovať na konanie spoločnosti CHEMES aj ustanovenie čl. 102 Zmluvy, pričom PMÚ vôbec nemá ani najmenšiu predstavu o tom aký (bez)významný podiel má spoločnosť Nexis na trhu spoločenstva, a teda, či tovary spoločnosti Nexis sú schopné v prípade ich výpadku spôsobiť, ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.“ 17 www.chemes.sk 18 Rebríčky firiem zverejňované v časopise Trend. 19 Usmernenie o pojme vplyvu na obchod, bod
  4. 20 Usmernenie o pojme vplyvu na obchod, bod
  5. 16
  6. Spoločnosť Chemes ďalej v bode 532 Vyjadrenia k Výzve uvádza, že „neobjektívny prístup tkvie aj v prístupe PMÚ k určeniu relevantného trhu, ktorý ak sa jedná o spoločnosť CHEMES, tak ho zmenšil na čo najmenší len aby mohol PMÚ hovoriť o 100% dominancii spoločnosti CHEMES, ale ak už rieši PMÚ dopad konania spoločnosti CHEMES, tak zrazu už relevantný trh rozširuje na nadnárodnú, medzištátnu úroveň. Ak by rovnako postupoval PMÚ aj v prípade pôvodného vymedzenia relevantného trhu, tak by musel konštatovať, že relevantným trhom nie je areál priemyselného parku Chemes ale oblasť niekoľkých štátov, prinajmenšom Slovenská republika, Maďarsko a Poľská republika a v takom prípade by PMÚ musel konštatovať, že spoločnosť CHEMES nemá dominantné postavenie a teda ani samotné vedenia správneho konania nie je opodstatnené.“
  7. Uvedené tvrdenia spoločnosti Chemes predstavujú principiálne nepochopenie základných súťažných inštitútov. Uplatnenie čl. 102 Zmluvy nesúvisí, resp. je nezávislé od definície geografického relevantného trhu, ako aj vyhodnotenia dopadov praktiky. Vplyv na obchod predstavuje vyslovene neutrálny koncept, v rámci ktorého sa hodnotí či posudzované protisúťažné správanie má alebo by mohlo mať v určitej miere vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Úrad vyhodnotil vplyv na obchod v kapitole 5.1, kde zdôvodnil prečo bol čl. 102 aplikovaný v súlade s kritériami obsiahnutými v Usmernení o pojme vplyv na obchod.
  8. V zmysle Usmernenia o pojme vplyv na obchod nie je potrebné skúmať podiel spoločnosti NF na danom trhu tovarov, ako to navrhuje spoločnosť Chemes, pretože „aby konanie mohlo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, je nutné, aby bolo možné s dostatočným stupňom pravdepodobnosti predvídať na základe objektívnych právnych a faktických okolností, že protisúťažné konanie môže mať vplyv, priamy alebo nepriamy, skutočný alebo potenciálny, na štruktúru obchodu medzi členskými štátmi. Skutočný objem obchodu medzi členskými štátmi, ktorý je ovplyvnený protisúťažným správaním, nie je potrebné vyčísliť. Posudzovanie kritéria vplyvu na obchod závisí od množstva faktorov, ktoré samostatne nemusia byť rozhodujúce. K relevantným faktorom patria charakter protisúťažnej praktiky, charakter výrobkov, na ktoré sa zneužitie dominantného postavenia vzťahuje a postavenie alebo významnosť dotknutých podnikateľov. Takisto protisúťažná praktika nemusí viesť k obmedzeniu alebo zníženiu obchodu.“ 21 Usmernenie o pojme vplyv na obchod ďalej ustanovuje, že „vplyv praktiky zneužitia dominantného postavenia na obvyklý spôsob obchodu medzi členskými štátmi môže byť aj nepriamy.22 Nepriamy vplyv sa často vyskytuje pri výrobkoch, ktoré súvisia s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje zneužitie dominantného postavenia. Nepriamy vplyv sa môže napríklad vyskytnúť, keď má zneužitie dominantného postavenia vplyv na cezhraničné hospodárske činnosti podnikov, ktoré používajú výrobky alebo inak závisia od výrobkov, na ktoré sa vzťahuje zneužitie dominantného postavenia. Takýto vplyv môže napríklad vzniknúť, ak sa zneužitie dominantného postavenia vzťahuje na medziprodukt, s ktorým sa neobchoduje, ale ktorý sa používa pri dodávkach konečného výrobku, s ktorým sa obchoduje. Napr. Súdny dvor dospel k záveru, že obchod medzi členskými štátmi bolo možné ovplyvniť v prípade dohody týkajúcej sa stanovenia cien liehu používaného na 21 Usmernenie o pojme vplyv na obchod, body 23, 27, 28 a
  9. 22 Usmernenie o pojme vplyv na obchod, bod
  10. 17 výrobu koňaku. Zatiaľ čo sa surovina (lieh) nevyvážala, konečný výrobok (koňak) sa vyvážal. V takýchto prípadoch sa teda uplatňujú právne predpisy Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, ak možno obchod s konečným výrobkom ovplyvniť významným spôsobom.“23
  11. Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že na to aby sa mohol na posudzovanie konania spoločnosti Chemes uplatniť aj čl. 102 Zmluvy stačí, aby toto konanie mohlo potenciálne alebo nepriamo ovplyvniť štruktúru obchodu medzi členskými štátmi, pričom skutočný objem obchodu nie je potrebné vyčísliť. Úrad preukázal, že výrobky spoločností pôsobiacich v priemyselnom parku Chemes sú obchodované medzinárodne. Úrad ďalej dáva do pozornosti, že nejde len o výrobky spoločnosti NF, ako to uvádza spoločnosť Chemes, ktoré sú obchodované medzinárodne, ale aj o výrobky ďalších spoločností pôsobiacich v priemyselnom parku Chemes, ktoré sú ovplyvnené konaním spoločnosti Chemes popísaným v tomto rozhodnutí.
  12. V bodoch 128 a 129 Vyjadrenia k Výzve spoločnosť Chemes uvádza, že ak úrad vymedzil priestorový relevantný trh areálom priemyselného parku Chemes, nie je možné vôbec uvažovať o vplyve na obchod medzi členskými štátmi, pretože pôjde o výlučne lokálnu praktiku a takto vymedzený trh nemôže zahŕňať podstatnú časť trhu.
  13. Uvedenú argumentáciu nie je možné akceptovať. Aj prípady, kedy dominantný podnikateľ vykonáva určité činnosti lokálne, môžu mať vplyv na obchod medzi štátmi a môžu byť posudzované

čl. 102 Zmluvy (pozri napr. prípad Komisie 40156 Czech rail, kde Komisia

čl. 102 Zmluvy posudzuje predátorské správanie sa spoločnosti České dráhy len na trati Praha – Ostrava, alebo prípad 39183 Baltic Rail, kde Komisia za zneužitie dominantného postavenia

čl. 102 Zmluvy posúdila správanie litovskej železničnej spoločnosti spočívajúce v odstránení 19 km železničnej trate vedúcej s Litvy na hranicu s Lotyšskom, alebo aj rozhodnutie úradu č. 2018/DOZ/POK/2/2, v ktorom ako zneužitie dominantného postavenia

čl. 102 Zmluvy bolo posúdené správanie prevádzkovateľa bratislavského letiska).

  1. Všetky úradom popísané skutočnosti preukázali, že úrad správne identifikoval konanie ako konanie s vplyvom na obchod medzi členskými štátmi a preto je nevyhnutné na konanie spoločnosti Chemes uplatniť aj čl. 102 Zmluvy. Pre celkové objektívne zhrnutie je nutné dodať, že uplatnenie čl. 102 Zmluvy nepredstavuje kritérium pre zlepšenie alebo zhoršenie procesného postavenia, či sankcie pre účastníka konania. 23 Usmernenie o pojme vplyv na obchod, bod
  2. 18
  3. RELEVANTNÝ TRH A DOMINANTNÉ POSTAVENIE 6.1 Právny rámec
  4. Pred samotným posúdením, či určité správanie podnikateľa predstavuje zneužitie dominantného postavenia, je potrebné zadefinovať relevantné trhy a určiť, či má na nich podnikateľ dominantné postavenie.
  5. Legislatíva SR upravujúca oblasť hospodárskej súťaže vychádza z európskej legislatívy a judikatúry v tejto oblasti, z tohto dôvodu sú princípy prístupu k zadefinovaniu relevantného trhu, ako aj preukazovania dominantného postavenia uplatňované v EÚ a SR totožné. Preto pri definovaní relevantného trhu a dominantného postavenia, ako aj preukazovaní zneužitia dominantného postavenia

slovenskej legislatívy možno podporne použiť aj európsku legislatívu a európske prípadové právo. Relevantný trh 66.

§ 3ods.

7 zákona relevantný trh je priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré spotrebiteľ považuje na uspokojenie určitých potrieb za zhodné alebo zastupiteľné. Cieľom definície relevantného trhu je z tovarového aj priestorového hľadiska cez zastupiteľnosť (zameniteľnosť) určiť, ktoré tovary si konkurujú a teda následne, aj ktorí podnikatelia si konkurujú (kde sú hranice súťaže medzi podnikateľmi).

  1. Oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu pre účely práva hospodárskej súťaže Spoločenstva (Ú.v. ES C 372/5, 9.12.1997) (ďalej len „Oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu), ktorého cieľom je poskytnúť informácie o tom, ako Európska Komisia používa koncept relevantného trhu pri uplatňovaní súťažného práva, v bode 2 uvádza, že „Definícia trhu je nástrojom identifikácie a vymedzenia hraníc súťaže medzi podnikmi. Slúži na vytvorenie rámca, v ktorom sa uplatňuje politika hospodárskej súťaže Komisie. Hlavným účelom definície trhu je identifikovať systematickým spôsobom všetky súťažné tlaky, ktorým musia dotknuté podniky čeliť. Cieľom definície trhu v jeho výrobkovej a geografickej dimenzii je identifikovať takých konkurentov dotknutých podnikov, ktorí môžu ovplyvniť ich trhové správanie a zabrániť im správať sa nezávisle od účinného konkurenčného tlaku. Z tohto pohľadu teda definícia trhu umožňuje, inter alia, aj prepočítanie trhových podielov, ktoré vyjadrujú dôležitý údaj o trhovej sile na účely posúdenia dominancie.“24
  2. Ako vyplýva z uvedeného, relevantný trh sa definuje v dvoch dimenziách – tovarovej a priestorovej. 69.

ustanovenia § 3 ods. 8 zákona tovarový relevantný trh zahŕňa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné tovary schopné uspokojiť určitú potrebu užívateľov. Zastupiteľnosť tovarov sa posudzuje najmä z hľadiska ich charakteristík, ceny a účelu použitia.

ustanovenia § 3 ods. 9 zákona priestorový relevantný trh 24 Oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu, bod 2. 19 je vymedzený územím, na ktorom sú súťažné podmienky také homogénne, že toto územie môže byť odčlenené od ostatných území s odlišnými súťažnými podmienkami (rovnako bol relevantný trh definovaný aj

§ 3ods.

2 zákona č. 136/2001 Z. z.). 70.

ustálenej judikatúry a Oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu „Relevantný trh výrobkov a služieb pozostáva zo všetkých výrobkov a/alebo služieb, ktoré sú považované za vzájomne zameniteľné alebo nahraditeľné z pohľadu spotrebiteľa, a to na základe ich vlastností, ceny a zamýšľaného účelu použitia. Relevantný geografický trh zahŕňa oblasť, v ktorej sú dotknuté podniky zapojené do vzťahov dopytu a ponuky výrobkov alebo služieb, v ktorej sú súťažné podmienky dostatočne homogénne a ktorá sa od ostatných susedných oblastí výrazne odlišuje kvôli tomu, že konkurenčné podmienky v nej sú zjavne odlišné od podmienok v týchto oblastiach.“25 Dominantné postavenie 71.

§ 5ods.

2 zákona dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. 72.

ustálenej judikatúry a Oznámenia Komisie - Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatňovaní článku 82 Zmluvy o ES na prípady zneužívania dominantného postavenia podnikov na vylúčenie konkurentov z trhu (Ú.v. EÚ C45/7, 24.2.2007) (ďalej len „Usmernenie Komisie k čl. 82“) „Pojem dominancia bol v rámci práva ES vymedzený ako hospodársky silné postavenie, ktoré podniku dovoľuje brániť v účinnej hospodárskej súťaži na relevantnom trhu tým, že mu umožňuje správať sa v značnom rozsahu nezávisle od svojich konkurentov, odberateľov a v konečnom dôsledku od spotrebiteľov. Táto nezávislosť súvisí s mierou konkurenčného tlaku vyvíjaného na daný podnik. Dominancia na trhu teda poukazuje na to, že tento tlak nie je dostatočne účinný, a teda že daný podnik má počas určitej doby značnú trhovú silu. To znamená, že podnik pri rozhodovaní neberie do úvahy možné kroky a reakcie konkurentov, odberateľov a v konečnom dôsledku spotrebiteľov.26 Komisia môže dospieť k záveru, že na trhu chýba konkurenčný tlak aj vtedy, keď na ňom skutočná alebo potenciálna hospodárska súťaž do určitej miery existuje. Dominantné postavenie vzniká vo všeobecnosti kombináciou niektorých faktorov, ktoré – posudzované samostatne – nemusia byť rozhodujúce. ... Pri zisťovaní existencie dominancie sa bude zohľadňovať konkurenčná štruktúra trhu a najmä tieto faktory: - obmedzenia na základe jestvujúcich dodávok od existujúcich konkurentov a ich postavenia na trhu (postavenie dominantného podniku a jeho konkurentov na trhu), - obmedzenia na základe reálnej možnosti budúcej expanzie existujúcich konkurentov alebo vstupu potenciálnych konkurentov na trh (expanzia a vstup na trh), 25 Oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu, bod 7. Znenie v angličtine: This means that the undertaking´s decisions are largely insensitive to the actions and reactions of competitors, customers, and, ulimately, consumers. 26 20 - obmedzenia na základe vyjednávacej sily odberateľov (vyrovnávacia kúpna sila).27“ 73. Spoločnosť Chemes poskytuje dve základné skupiny služieb, prvou skupinou sú služby spojené s prevádzkou priemyselného parku Chemes, druhú skupinu služieb predstavuje výroba a/alebo dodávky a distribúcia rôznych druhov energií a médií.28 Vzhľadom na činnosti vykonávané spoločnosťou Chemes a posudzované protisúťažné správanie, úrad zadefinoval 15 relevantných trhov, na ktorých spoločnosť Chemes pôsobí – trh prevádzkovania priemyselného parku a 14 relevantných trhov týkajúcich sa distribúcie a dodávok jednotlivých energií a médií. 6.2 Prevádzkovanie priemyselného parku – relevantný trh a dominantné postavenie 74.

zákona č. 193/2001 Z.z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov, priemyselným parkom je územie vymedzené územným plánom obce alebo územným plánom zóny, na ktorom sa vykonáva alebo má vykonávať priemyselná výroba alebo služby jedného podnikateľa alebo viacerých podnikateľov.

dokumentu Ministerstva hospodárstva SR Analýza priemyselných parkov „Priemyselný park v základnom ponímaní možno charakterizovať ako veľký komplex, v ktorom sú sústredené výrobné haly na manipuláciu, skladovanie a distribúciu výrobkov a tovarov aj skladovacie a logistické priestory. Priemyselné parky môžu byť následne doplnené o ústavy a centrá vedy a výskumu, vzdelávacie zariadenia, zóny oddychu, športoviská a prípadne aj o obytnú zónu. Tieto dodatočne poskytované služby a priestory môžu parku pridať na atraktívnosti, a tým prilákať ďalších investorov, park vďaka ním môže získať konkurenčnú výhodu. Priemyselný park je založený na myšlienke spojenia rôznych funkcií do jedného celku. Územie priemyselného parku by malo byť vybavené základnou technickou infraštruktúrou, ako je dopravná infraštruktúra, elektrická energia, plyn, voda, kanalizačný systém, telekomunikačné siete a pod. Územie by malo byť zároveň aj majetkovo a právne vyporiadané.“

materiálu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Priemyselné parky na Slovensku, ich rozvoj a fungovanie „Priemyselný park možno definovať ako priemyselný areál, v ktorom si záujemca môže dlhodobo prenajať alebo odkúpiť pozemok a využívať spoločne s ďalšími firmami dopredu pripravené prístupové cesty, energetické siete a komerčné služby, ktoré mu uľahčujú rozbeh a prevádzkovanie jeho činnosti. Na rozdiel od priemyselnej zóny ... ponúka priemyselný park aj pridanú hodnotu v podobe predpripravených podmienok na podnikanie a prevádzkových služieb pre investorov v parku.“

  1. Ako vyplýva z uvedeného, priemyselný park je v podstate určité územie určené na vykonávanie priemyselnej výroby alebo poskytovanie služieb, kde sú 27 Usmernenie Komisie k čl. 82, body 10 a
  2. Ako uvádza spoločnosť Chemes vo svojej výročnej správe, „Nosným výrobným programom spoločnosti Chemes je energetická produkcia. ... Druhou významnou aktivitou je poskytovanie rôznych druhov služieb v areáli priemyselného parku Chemes, ktoré sú zamerané na udržiavanie, rozvoj a ochranu infraštruktúry priemyselného parku.“ 28 21 k dispozícii pozemky/budovy záujemcom na podnikanie a zároveň sa im tu poskytujú podporné, resp. doplnkové služby umožňujúce podnikanie.
  3. Priemyselné parky môžu mať formu tzv. greenfield (priemyselný park na zelenej lúke), ktorý je vybudovaný na nezastavanej ploche, ktorá nebola dovtedy využívaná na priemyselné účely alebo formu tzv. brownfield (hnedý priemyselný park), kedy je priemyselný park vybudovaný na zastavanej ploche už využívanej na priemyselné účely. Takéto priemyselné parky často vznikajú v priemyselných areáloch bývalých štátnych podnikov, ktoré po privatizácii znížili výrobu alebo ukončili činnosť a nevyužívané časti areálov sa potom ponúkajú na predaj alebo prenájom ďalším firmám. Pri priemyselnom parku Chemes ide o typ hnedého priemyselného parku, tento priemyselný park je areálom bývalého štátneho podniku Chemlon Humenné.
  4. Priemyselné parky sú spravované spoločnosťou vystupujúcou ako správca alebo prevádzkovateľ priemyselného parku, ktorá zodpovedá za hľadanie investorov, prenajíma im nehnuteľnosti, vyberá poplatky za nájom a poskytuje rôzne ďalšie služby (stráženie, technická údržba infraštruktúry v parku a pod.). Prevádzkovateľom priemyselného parku Chemes je spoločnosť Chemes, čo je deklarované aj v Štatúte29 priemyselného parku Chemes, kde

čl. I bodu 4 „Prevádzkovateľom priemyselného parku Chemes je obchodná spoločnosť CHEMES, a.s. Humenné.“

  1. Spoločnosť Chemes, ako prevádzkovateľ priemyselného parku Chemes, spoločnostiam pôsobiacim v tomto priemyselnom parku prenajíma budovy/pozemky, prípadne aj predáva budovy a poskytuje služby priamo spojené so základnou prevádzkou priemyselného parku (strážna služba, protipožiarna ochrana a technický servis infraštruktúry). Tieto služby poskytuje spoločnosť Chemes samostatne alebo sprostredkovane cez spoločnosť Priemyselný park Chemes.
  2. Na základe uvedeného úrad vymedzil prvý relevantný trh, na ktorom pôsobí spoločnosť Chemes ako trh prevádzkovania priemyselného parku Chemes. Do tohto trhu možno zahrnúť všetky základné služby/aktivity spoločnosti Chemes umožňujúce spoločnostiam pôsobiť v priemyselnom parku Chemes. Ide hlavne o služby prenájmu pozemkov v priemyselnom parku, prenájmu a predaja budov a služby spojené s udržiavaním, rozvojom a ochranou infraštruktúry priemyselného parku, ktoré sú poskytované všetkým nájomcom. Konkrétne ide o strážnu službu, službu ochrany pred požiarmi a technické služby (technické služby sú činnosti ako udržiavanie a čistenie ciest a chodníkov v priemyselnom parku a ich opravy, udržiavanie zelene a poriadku, udržiavanie káblových kanálov a verejného osvetlenia, udržiavanie a čistenie kanalizácie, a pod.). Ako uviedla spoločnosť Chemes k popisu služieb poskytovaných v priemyselnom parku (iným ako dodávkam energií), „Všetky služby ... sú pre odberateľov dobrovoľné. Spoločnosť CHEMES iba vyžaduje z bezpečnostno-technických dôvodov, aby si nájomcovia zazmluvnili cez spoločnosť CHEMES, resp. cez spoločnosť Priemyselný park Chemes, s.r.o. požiarnu ochranu, strážnu službu a užívanie Štatút priemyselného parku Chemes predstavuje súbor pravidiel uplatňovaných v priestoroch priemyselného parku Chemes. 29 22 infraštruktúry – technický servis alebo uhradili náklady na poskytovanie danej služby treťou stranou.“ Takisto v podnájomných zmluvách uzatvoreným medzi spoločnosťou Chemes a spoločnosťami v priemyselnom parku možno nájsť ustanovenie,

ktorého sa podnájomca zaväzuje zaplatiť dohodnuté nájomné a zároveň „odplatu za dohodnuté služby spojené s podnájmom, ktorými sú požiarna a strážna služba a údržba infraštruktúry.“30

  1. Z priestorového hľadiska úrad trh prevádzkovania priemyselného parku Chemes vymedzil územím priemyselného parku Chemes, nakoľko len na tomto území sú služby prevádzkovania priemyselného parku Chemes poskytované.
  2. Na trhu prevádzkovania priemyselného parku Chemes má spoločnosť Chemes dominantné postavenie, pretože túto službu poskytuje a môže poskytovať len ona a spoločnosti pôsobiace v priemyselnom parku túto službu nemôžu odoberať od iných subjektov. 6.3 Energetika – relevantné trhy a dominantné postavenie
  3. Spoločnosť Chemes ďalej pôsobí v oblasti energetiky ako výrobca a/alebo dodávateľ a distribútor energií, pričom sama túto oblasť považuje za veľmi významnú,

jej výročnej správy za rok 2019 „Nosným výrobným programom spoločnosti Chemes je energetická produkcia s takmer 93%-ným podielom na celkových tržbách.“

  1. Spoločnosť Chemes je výrobcom a/alebo dodávateľom nasledujúcich energií: a. teplo (s dodávkou tepla súvisí odber kondenzátu), b. elektrická energia, c. stlačený vzduch, d. chlad, e. dusík, f. dekarbonizovaná voda, g. demineralizovaná voda, h. zmäkčená voda, i. pitná voda, j. odvádzanie odpadových vôd, k. plyn. a distribútorom
  2. Všetky energie uvedené v predchádzajúcom bode spoločnosť Chemes dodáva do priemyselného parku Chemes cez distribučné/rozvodné siete nachádzajúce sa v tomto priemyselnom parku. Elektrinu a teplo dodáva spoločnosť Chemes aj do priemyselného parku Guttmanovo. Guttmanovo je priemyselný park zriadený v tesnej blízkosti priemyselného parku Chemes, patrí mestu Humenné, ktoré tu 30 Okrem uvedených služieb spoločnosť Chemes poskytuje v priemyselnom parku Chemes aj ďalšie doplnkové služby ako archívne služby, IT služby, stravovanie, upratovanie a pod. Tieto služby sú

vyjadrenia spoločnosti Chemes dobrovoľné, poskytované individuálne

záujmu a samostatne spoplatňované. Každá z týchto služieb môže teoreticky predstavovať samostatný relevantný trh, ale keďže poskytovanie týchto služieb nie je posudzované v tomto správnom konaní, nebolo potrebné definovať v tejto oblasti relevantné trhy. 23 vlastní a prenajíma pozemky. Teplo spoločnosť Chemes dodáva aj odberateľom v meste Humenné prostredníctvom tepelných rozvodov v správe spoločnosti HES. 85. Štruktúra tržieb spoločnosti Chemes v členení aj

jednotlivých druhov energií, ktoré vyrába/dodáva, je uvedená v tabuľke 1. Nosnou energetickou činnosťou spoločnosti Chemes je výroba a predaj tepla a elektrickej energie. Pomerne významné a pre odberateľov dôležité energie sú aj stlačený vzduch, chlad a dusík. Zvyšné energie/médiá predstavujú menšie položky jednak v tržbách spoločnosti Chemes a tiež v nákladoch odberateľov. Tabuľka 1– Predaj hlavných komodít spoločnosti Chemes PREDAJ HLAVNÝCH KOMODÍT (V TIS. EUR) Teplo Elektrická energia Tlakový vzduch Chlad Dusík Úprava vôd + doplňovanie Pitná voda Plyn Nájom Služby Tovar SPOLU tržby za výrobky, služby a tovar ROK 2017 9 487 7 657 2 785 1 140 398 166 86 24 90 1 698 522 PODIEL NA TRŽBÁCH 39,45% 31,84% 11,58% 4,74% 1,65% 0,69% 0,36% 0,10% 0,37% 7,06% 2,17% ROK 2018 8 970 7 128 2 733 1 241 396 159 77 23 86 1 414 107 PODIEL NA TRŽBÁCH 40,16% 31,91% 12,24% 5,56% 1,77% 0,71% 0,34% 0,10% 0,39% 6,33% 0,48% ROK 2019 9 343 5 547 2 543 1 177 463 173 87 23 90 1 281 161 PODIEL NA TRŽBÁCH 44,73% 26,56% 12,17% 5,63% 2,22% 0,83% 0,42% 0,11% 0,43% 6,13% 0,77% 24 050 100 22 335 100 20 888 100 Zdroj: Výročné správy spoločnosti Chemes 86. Úrad sa v rámci definovania relevantných trhov zaoberal každou jednou energiou samostatne, keďže výroba, distribúcia a dodávka každej z energií majú svoje špecifiká. Takisto pri niektorých energiách je jediným možným dodávateľom/distribútorom spoločnosť Chemes, zatiaľ čo pri niektorých energiách sú možné alternatívne dodávky energií, a to buď od tretích strán alebo si ich odberatelia vedia zabezpečiť vlastnou výrobou. Jednotlivé trhy s energiami majú teda rôzne charakteristiky. 87. V rámci energetiky úrad zadefinoval nasledujúce relevantné trhy, na ktorých pôsobí spoločnosť Chemes:

  1. a)výroba a rozvod tepla,
  2. b)odber kondenzátu,
  3. c)distribúcia elektriny,
  4. d)maloobchodný predaj elektriny,
  5. e)výroba a dodávka stlačeného vzduchu,
  6. f)výroba a dodávka chladu,
  7. g)dodávka dusíka,
  8. h)výroba a dodávka demineralizovanej vody,
  9. i)výroba a dodávka dekarbonizovanej vody, 24
  10. j)výroba a dodávka zmäkčenej vody,
  11. k)dodávka pitnej vody,
  12. l)odvádzanie odpadových vôd,
  13. m)distribúcia plynu,
  14. n)dodávka plynu. 6.3.1 Výroba a rozvod tepla 88. Oblasť tepelnej energetiky je regulovaným sektorom, najvýznamnejšie právne normy v tejto oblasti sú zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“), ktorý upravuje najmä podmienky podnikania v tepelnej energetike a zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o regulácii v sieťových odvetviach“), ktorý rieši rozsah, podmienky a spôsob regulácie v sieťových odvetviach, teda aj v oblasti tepla. 89. V zmysle zákona o tepelnej energetike, podnikanie v oblasti tepla je možné len na základe povolenia vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“). Spoločnosť Chemes má vydané povolenie na výrobu tepla a rozvod tepla. 90. Spoločnosť Chemes teplo vyrába sama na vlastných výrobných zariadeniach (kotloch). Výroba tepla31 sa realizuje ako kombinovaná metóda výroby tepla a elektrickej energie, nosnými palivami sú uhlie a zemný plyn, používaná je aj drevná štiepka a mazut. Spoločnosť Chemes teplo vyrába buď vo forme pary (pre spoločnosti pôsobiace v priemyselnom parku Chemes a Guttmanovo) alebo vo formy horúcej vody (pre spoločnosť HES, ktorá teplo následne dodáva obyvateľom mesta Humenné). Teplo sa používa na vykurovanie, v priemyselnom parku ho odberatelia okrem vykurovania používajú aj na rôzne technologické účely (napr. sušenie granulátu, parný ohrev odpariek). Z hľadiska spotrebiteľov teplo nie je zameniteľné inými druhmi energie. 91. Spoločnosť Chemes takisto zabezpečuje aj rozvod tepla, na ktorý má tiež vydané povolenie od ÚRSO. Rozvodom tepla sa

§ 2

zákona o tepelnej energetike rozumie distribúcia tepla a jeho dodávka odberateľovi. Rozvod tepla spoločnosť Chemes realizuje v areáli priemyselného parku Chemes a Guttmanovo prostredníctvom vonkajších rozvodov vedených na potrubných mostoch. Rozvod tepla pre mesto Humenné zabezpečuje spoločnosť HES, rozvody tepla pre mesto Humenné sú v správe tejto spoločnosti. 92. Spoločnosť Chemes teda teplo vyrába a aj zabezpečuje jeho rozvod. Za celkovú dodávku tepla sa platí jedna cena, ktorá je regulovaná ÚRSO-m vo forme maximálnej ceny. Pri regulácii ceny sa zohľadňujú všetky náklady, ktoré sa očakávajú na zabezpečenie výroby aj dodávky tepla. 31 Výrobou tepla sa

§ 2

zákona o tepelnej energetike rozumejú fyzikálne a chemické procesy v zariadeniach na výrobu tepla, ktorých výsledkom je získanie tepla na vykurovanie alebo na prípravu teplej úžitkovej vody, alebo na iné tepelnoenergetické využitie. 25

  1. Na základe uvedeného úrad z tovarového hľadiska vymedzil relevantný trh, na ktorom pôsobí spoločnosť Chemes, ako trh výroby a rozvodu tepla.
  2. Priestorová dimenzia trhu výroby a rozvodu tepla je daná umiestnením rozvodov, ktorými sa teplo dodáva. Jednotlivé distribučné siete tepla nie sú zvyčajne poprepájané, pokrývajú rozdielne geografické územia (t.j. neprekrývajú sa) a spotrebiteľ si nemôže vybrať dodávateľa tepla, musí akceptovať toho, v rámci koho distribučného územia sa nachádza. Jednotlivé distribučné siete tepla teda nemožno z pohľadu spotrebiteľa považovať za zameniteľné a každá predstavuje samostatný priestorový relevantný trh. Z priestorového hľadiska preto trh, na ktorom pôsobí spoločnosť Chemes, úrad vymedzil územím priemyselných parkov Chemes a Guttmanovo.
  3. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, jednotlivé výrobno-distribučné siete tepla sa vzájomne neprekrývajú, odberatelia nachádzajúci sa na území priemyselných parkov Chemes a Guttmanovo si môžu za dodávateľa tepla vybrať len spoločnosť Chemes, ku ktorej neexistuje žiadna aktuálna alebo potenciálna konkurencia. Na základe uvedeného má spoločnosť Chemes na trhu výroby a rozvodu tepla v priemyselnom parku Chemes a Guttmanovo dominantné (resp. monopolné) postavenie, preto sú aj ceny spoločnosti Chemes za dodávky tepla regulované ÚRSO-m. Významnú pozíciu spoločnosti Chemes v oblasti výroby a rozvodu tepla v oblasti Humenného potvrdzuje aj Koncepcia rozvoja mesta Humenné v oblasti tepelnej energetiky na rok 2019.32 6.3.2 Odber kondenzátu
  4. S dodávkou tepla vo forme pary je spojená aj služba tzv. odberu kondenzátu. Pri dodávke tepla vo forme pary vzniká kondenzát (para po ochladení kondenzuje, zmení sa na vodu). Tento kondenzát (vodu) spoločnosť Chemes opätovne odoberá a znova z neho vyrába teplo vo forme pary. Vo forme kondenzátu sa však vráti len určitá časť vody, z ktorej bola vyrobená para, za zvyšok nevrátenej vody si spoločnosť Chemes účtuje poplatok, ktorý sa v cenníkoch nachádza pod položkou nevrátený kondenzát. Ceny za odber kondenzátu (resp. poplatky na neodobratý kondenzát) nie sú regulované.
  5. Vznik kondenzátu a jeho odber sú z technologického hľadiska naviazané na výrobu a rozvod tepla a nevyhnutne spojené s výrobou a rozvodom tepla vo forme pary. Z hľadiska spotrebiteľov odber kondenzátu nie je zameniteľný s inou službou. Na základe uvedeného úrad z tovarového hľadiska vymedzil relevantný trh, na ktorom pôsobí spoločnosť Chemes, ako trh odberu kondenzátu.
  6. Čo sa týka priestorovej dimenzie trhu, keďže odber kondenzátu je technologicky naviazaný na výrobu a dodávky tepla vo forme pary, priestorová dimenzia trhu odberu kondenzátu je totožná s priestorovou dimenziou trhu výroby a rozvodu

Koncepcie rozvoja mesta Humenné v oblasti tepelnej energetiky, najväčším výrobcom a dodávateľom tepla v meste Humenné je spoločnosť Chemes (s celkovým inštalovaným tepelným výkonom 333 MW), ďalším výrobcom a dodávateľom tepla v Humennom je spoločnosť HES (s celkovým inštalovaným tepelným výkonom 0,09 MW) a spoločnosť Ivory Energy, a.s. Praha (s celkovým inštalovaným tepelným výkonom 5,9MW). 32 26 tepla. Z priestorového hľadiska preto trh odberu kondenzátu, na ktorom pôsobí spoločnosť Chemes, úrad vymedzil územím priemyselných parkov Chemes a Guttmanovo. 99. Ako bolo uvedené vyššie, výrobno-distribučné siete tepla sa vzájomne neprekrývajú, odberatelia nachádzajúci sa na území priemyselných parkov Chemes a Guttmanovo si môžu za dodávateľa tepla vybrať len spoločnosť Chemes. Keďže odber kondenzátu je naviazaný na výrobno-distribučnú sieť tepla, rovnaké závery týkajúce sa pozície spoločnosti Chemes na trhu odberu kondenzátu platia aj pre tento trhu. Spoločnosť Chemes teda má dominantné postavenie na trhu odberu kondenzátu v priemyselných parkoch Chemes a Guttmanovo. 6.3.3 Maloobchodný predaj elektriny a distribúcia elektriny 100. Oblasť elektroenergetiky je podobne ako výroba a rozvod tepla regulovaným sektorom, najvýznamnejšie právne normy v tejto oblasti sú zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“, ktorý upravuje najmä podmienky podnikania v elektroenergetike a zákon o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý rieši rozsah, podmienky a spôsob regulácie v sieťových odvetviach, teda aj v distribúcii elektrickej energie. 101. Dodávateľský reťazec v elektroenergetike je nasledovný:

  1. a)výroba a veľkoobchodná dodávka elektriny,
  2. b)prenos elektriny (vykonávaný spoločnosťou SEPS, a.s.),
  3. c)distribúcia elektriny – prenos elektriny k odberateľovi cez regionálne a/alebo miestne distribučné siete a
  4. d)maloobchodná dodávka elektriny – predaj/dodávky elektriny konečným spotrebiteľom. 102. V zmysle zákona o energetike, podnikať v elektroenergetike možno len na základe povolenia. Spoločnosť Chemes má povolenie na výrobu elektriny, distribúciu elektriny a dodávky elektriny (na účely regulácie ÚRSO nerozlišuje veľkoobchodné dodávky elektriny a maloobchodné dodávky elektriny, ako je potrebné rozlišovať na súťažné účely). 103. Čo sa týka výroby elektriny, spoločnosť Chemes elektrinu vyrába v zimných mesiacoch a teda pôsobí na trhu výroby elektriny. Elektrina vyrobená spoločnosťou Chemes predstavuje približne 20% celkovej potreby elektriny spoločnosti Chemes (na jej vlastné účely a aj pre jej odberateľov), zvyšok potrebnej elektriny spoločnosť Chemes nakupuje od iných dodávateľov elektriny. Keďže na účely tohto konania nebolo nutné posudzovať trh výroby elektriny, úrad sa ďalej presnou definíciou tohto trhu a hodnotením pozície spoločnosti Chemes na ňom nezaoberal. 27 104. Spoločnosť Chemes pôsobí aj ako distribútor elektriny, prevádzkuje miestnu distribučnú sieť33 v priemyselných parkoch Chemes a Guttmanovo a elektrinu distribuuje spoločnostiam pôsobiacich v týchto priemyselných parkoch. Služba distribúcie elektriny nie je z hľadiska odberateľov zmeniteľná so žiadnou inou službou a preto úrad z tovarového hľadiska vymedzil relevantný trh ako trh distribúcie elektriny. Z priestorového hľadiska je trh distribúcie elektriny vymedzený územím, na ktorom sa distribučná sieť spoločnosti Chemes nachádza, čo je priemyselný park Chemes a Guttmanovo. Z priestorového hľadiska preto trh, na ktorom pôsobí spoločnosť Chemes, úrad vymedzil územím priemyselných parkov Chemes a Guttmanovo. 105. Jednotlivé distribučné siete elektriny nie sú vzájomne zameniteľné a prevádzkovateľ distribučnej sústavy je jediným oprávneným subjektom na vykonávanie činností spojených s distribúciou elektriny na vymedzenom území, preto trh distribúcie elektriny je trhom, ktorý má charakter prirodzeného monopolu a ceny za distribúciu sú z tohto dôvodu regulované ÚRSO-m. Na trhu distribúcie elektriny v priemyselných parkoch Chemes a Guttmanovo má preto spoločnosť Chemes dominantné (monopolné) postavenie - distribúciu elektriny pre odberateľov nachádzajúcich sa v týchto priemyselných parkoch nemôže zabezpečovať žiadny iný subjekt, spoločnosť Chemes na tomto trhu nemá žiadnu aktuálnu ani potenciálnu konkurenciu a jej ceny sú regulované ÚRSO-m. 106. Spoločnosť Chemes ďalej pôsobí ako maloobchodný dodávateľ elektriny. Maloobchodné dodávky34 elektriny zahŕňajú predaj elektriny konečným spotrebiteľom nachádzajúcim sa v priemyselných parkoch Chemes a Guttmanovo. Elektrinu odberatelia využívajú na napájanie výrobných zariadení a bežné prevádzkové účely (osvetlenie a pod.), z tohto pohľadu elektrina z hľadiska spotrebiteľov nie je zameniteľná s inými druhmi energie. Na základe uvedeného úrad vymedzil trh, na ktorom pôsobí spoločnosť Chemes, z tovarového hľadiska ako trh maloobchodného predaja elektriny. 107. Z prípadového práva vyplýva, že trh maloobchodného predaja elektriny sa ešte môže deliť

kategórií spotrebiteľov (napr. veľkí priemyselní odberatelia, malí priemyselní odberatelia, domácnosti), avšak v tomto prípade nebolo potrebné sa touto otázkou zaoberať, pretože bez ohľadu na to, či by úrad pristúpil k členeniu trhu maloobchodného predaja elektriny

kategórií odberateľov alebo nie, neovplyvnilo by to pozíciu spoločnosti Chemes na trhu, resp. trhoch maloobchodného predaja elektriny a ani posúdenie protisúťažnej praktiky.

  1. Čo sa týka priestorovej dimenzie relevantného trhu maloobchodného predaja elektriny, z prípadového práva vyplýva, že táto zvyčajne býva národná alebo minimálne regionálna, pretože trh maloobchodného predaja elektriny je trhom, na ktorom je konkurencia možná a po liberalizácii trhu s elektrinou sú všetci odberatelia elektriny (vrátane domácností) oprávnení vybrať si dodávateľa elektriny, pričom dodávatelia elektriny zvyčajne pôsobia na národnej, resp. minimálne regionálnej úrovni. Spoločnostiam pôsobiacim v priemyselnom parku Chemes však dodáva elektrinu výhradne spoločnosť Chemes, hoci viacerí 33 Distribučná sieť spoločnosti Chemes je pripojená do regionálnej distribučnej sústavy spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s., Košice. 34 Dodávkou elektriny sa v zmysle § 2 pís. b) bodu 15 zákona o energetike rozumie predaj elektriny. 28 odberatelia spoločnosti Chemes by mali záujem o to, aby mohli elektrinu odberať aj od iných dodávateľov, ktorí pôsobia v danej oblasti. Avšak v dôsledku správania sa spoločnosti Chemes, v dôsledku zmluvných a iných opatrení, ktoré uplatňuje voči svojim odberateľom a ktoré sú predmetom posudzovania v tomto správnom konaní, je spoločnosť Chemes jediným možným dodávateľom elektriny na území priemyselného parku Chemes.
  2. Takisto čo sa týka pozície spoločnosti Chemes na trhu maloobchodného predaja elektriny, trh maloobchodného predaja elektriny je trhom, ktorý má potenciál byť trhom konkurenčným, kde by spoločnosti Chemes pri dodávkach elektriny konkurovali aj iní dodávatelia. Avšak v dôsledku správania sa spoločnosti Chemes, v dôsledku zmluvných a iných opatrení, ktoré uplatňuje voči svojim odberateľom a ktoré sú predmetom posudzovania v tomto správnom konaní, nie je odberateľom v priemyselnom parku Chemes umožnené odoberať elektrinu od iných dodávateľov a spoločnosť Chemes vystupuje ako jediný možný dodávateľ elektriny v tomto priemyselnom parku. 6.3.4 Výroba a dodávka stlačeného vzduchu
  3. Spoločnosť Chemes tiež pôsobí ako výrobca a dodávateľ stlačeného vzduchu. Výroba a dodávka stlačeného vzduchu nie je regulovanou činnosťou a ani určovanie cien v tejto oblasti neupravujú právne predpisy ako v prípade tepla a elektriny.
  4. Stlačený vzduch spoločnosť Chemes vyrába v tlakovovzdušnej stanici prostredníctvom kompresorov a dodáva ho spoločnostiam v priemyselnom parku Chemes. Odberatelia stlačený vzduch používajú na technologické účely (napr. prevírenie vlákna) alebo pneumatický pohon, stlačený vzduch nie je možné z pohľadu spotrebiteľov nahradiť inou energiou. Distribúciu stlačeného vzduchu zabezpečuje spoločnosť Chemes prostredníctvom rozvodov tlakového vzduchu vedených na potrubných mostoch. Cena za dodávku stlačeného vzduchu pokrýva aj distribúciu a nie je regulovaná.
  5. Na základe uvedeného úrad relevantný trh, na ktorom spoločnosť Chemes pôsobí, z tovarového hľadiska vymedzil ako trh výroby a dodávok stlačeného vzduchu, kde dodávka zhŕňa aj distribúciu
  7. Čo sa týka priestorovej dimenzie trhu, spoločnostiam pôsobiacich v priemyselnom parku Chemes dodáva stlačený vzduch (až na jednu výnimku) výhradne spoločnosť Chemes, hoci viacerí odberatelia majú záujem stlačený vzduch si vyrábať samostatne, resp. existujú spoločnosti komplexne zabezpečujúce dodávky stlačeného vzduchu.36 Hoci pre spoločnosti v Bolo by možné uvažovať aj o rozčlenení trhu dodávok stlačeného vzduchu na dva samostatné relevantné trhy (dodávka stlačeného vzduchu a distribúcia stlačeného vzduchu v priemyselnom parku Chemes), avšak v tomto prípade nebolo potrebné vyriešiť túto otázku s konečnou platnosťou. 36 Alternatívne dodávky stlačeného vzduchu nepredstavujú dodávky „vopred pripraveného“ stlačeného vzduchu, ale spočívajú v tom, že alternatívny dodávateľ nainštaluje svoje zariadenie (kompresory) v priestoroch alebo blízkosti koncového odberateľa. Niektoré spoločnosti ponúkajú systém financovania stlačeného vzduchu, ktorý nezahŕňa vstupnú investíciu do zariadení, koncový odberateľ platí iba mesačné platby, musí sa ale zaviazať odberať stlačený vzduch dlhší čas (5-10 rokov). 35 29 priemyselnom parku Chemes existujú alternatívni dodávatelia stlačeného vzduchu mimo priemyselného parku alebo by si stlačený vzduch vedeli tieto spoločnosti vyrábať samy, v dôsledku správania sa spoločnosti Chemes, v dôsledku zmluvných a iných opatrení, ktoré uplatňuje voči svojim odberateľom a ktoré sú predmetom posudzovania v tomto správnom konaní, je spoločnosť Chemes jediným možným dodávateľom stlačeného vzduchu na území priemyselného parku Chemes.
  8. Takisto, čo sa týka pozície spoločnosti Chemes na trhu výroby a dodávok stlačeného vzduchu, ide o trh, ktorý má potenciál byť trhom konkurenčným, kde by spoločnosti Chemes pri dodávkach stlačeného vzduchu konkurovali aj iní dodávatelia, resp. by si odberatelia stlačený vzduch vyrábali sami. Avšak v dôsledku správania sa spoločnosti Chemes, v dôsledku zmluvných a iných opatrení, ktoré uplatňuje voči svojim odberateľom a ktoré sú predmetom posudzovania v tomto správnom konaní, nie je odberateľom v priemyselnom parku Chemes umožnené (až na jednu výnimku) odoberať stlačený vzduch od iných dodávateľov alebo si ho vyrábať samostatne a spoločnosť Chemes vystupuje ako jediný možný dodávateľ stlačeného vzduchu v tomto priemyselnom parku. 6.3.5 Výroba a dodávka chladu
  9. Ďalšou energiou, ktorú spoločnosť Chemes vyrába, je chlad vo forme chladiacej vody s teplotou 4,5 0C a 8 0C, ktorý je dodávaný spoločnostiam v priemyselnom parku Chemes. Výroba a dodávka chladu nie je regulovanou činnosťou a ani určovanie cien v tejto oblasti neupravujú právne predpisy ako v prípade tepla a elektriny.
  10. Chlad spoločnosť Chemes vyrába rôznymi technológiami. V zmluvách o dodávkach chladu sa rozlišuje tzv. chlad zimný a chlad letný, pričom rozdiel medzi nimi spočíva v spôsobe výroby a spôsobe spoplatnenia. Chlad letný sa dodáva približne od polovice apríla do polovice októbra (v závislosti od počasia), výroba je zabezpečená strojovým chladením a takýto chlad sa využíva na technologické účely alebo na klimatizáciu, pričom poplatok zaň je stanovený ako určitá suma za spotrebovanú MWh. Chlad zimný sa dodáva približne od polovice októbra do polovice apríla (v závislosti od počasia), výroba je zabezpečená tzv. atmosférickým/vežovým chladením (vo vežiach sa ventilátormi ochladzuje vzduch) - ide o lacnejšiu výrobu chladu v porovnaní so strojovým chladením, pretože sa na výrobu chladu využíva chladnejšie počasie. Chlad zimný sa využíva najmä na technologické účely a poplatok zaň je stanovený ako určitá fixná suma za mesiac. Z pohľadu spotrebiteľov chlad nie je možné nahradiť inou energiou.
  11. Distribúciu chladu zabezpečuje spoločnosť Chemes prostredníctvom rozvodov chladiacej vody. Cena za dodávky chladu pokrýva aj distribúciu a nie je regulovaná.
  12. Na základe uvedeného úrad relevantný trh, na ktorom spoločnosť Chemes pôsobí, z tovarového hľadiska vymedzil ako trh výroby a dodávok chladu, kde 30 dodávka zahŕňa aj distribúciu
  13. Úrad nepovažuje za potrebné trh výroby a dodávok chladu členiť na užšie trhy (chlad letný a chlad zimný), pretože bez ohľadu na to, či by úrad pristúpil k členeniu trhu výroby a dodávok chladu na chlad zimný a letný alebo nie, neovplyvnilo by to pozíciu spoločnosti Chemes na trhu, resp. trhoch výroby a dodávok chladu ani posúdenie protisúťažného správania.
  14. Čo sa týka priestorovej dimenzie trhu, spoločnostiam pôsobiacim v priemyselnom parku Chemes dodáva chlad výhradne spoločnosť Chemes, aj keď tieto spoločnosti majú záujem chlad si vyrábať samostatne, resp. existujú spoločnosti komplexne zabezpečujúce dodávku chladu
  15. Hoci pre spoločnosti v priemyselnom parku Chemes existujú alternatívni dodávatelia chladu mimo priemyselného parku alebo by si chlad vedeli vyrábať samy, v dôsledku správania sa spoločnosti Chemes, v dôsledku ňou uplatňovaných zmluvných a iných opatrení, ktoré sú predmetom posudzovania v tomto správnom konaní, je spoločnosť Chemes jediným možným dodávateľom chladu na území priemyselného parku Chemes.
  16. Takisto čo sa týka pozície spoločnosti Chemes na trhu výroby a dodávok chladu, ide o trh, ktorý má potenciál byť trhom konkurenčným, kde by spoločnosti Chemes pri dodávkach chladu konkurovali aj iní dodávatelia, resp. by si odberatelia chlad vyrábali sami. Avšak v dôsledku správania sa spoločnosti Chemes, v dôsledku ňou uplatňovaných zmluvných a iných opatrení, ktoré sú predmetom posudzovania v tomto správnom konaní, nie je odberateľom v priemyselnom parku Chemes umožnené odoberať chlad od iných dodávateľov alebo si ho vyrábať samostatne a spoločnosť Chemes vystupuje ako jediný možný dodávateľ chladu v tomto priemyselnom parku. 6.3.6 Dodávky dusíka
  17. Spoločnosť Chemes ďalej pôsobí aj ako dodávateľ dusíka. Dusík odoberá od spoločnosti Chemes len spoločnosť NF sídliaca v priemyselnom parku Chemes, ostatné spoločnosti dusík nepoužívajú (s výnimkou jednej spoločnosti, ktorej potreba dusíka predstavuje zanedbateľné množstvo oproti dodávkam dusíka od spoločnosti Chemes a daná spoločnosť si dusík zabezpečuje samostatne). Dodávka dusíka nie je regulovanou činnosťou a ani určovanie cien v tejto oblasti neupravujú právne predpisy tak ako v prípade elektriny alebo tepla.
  18. V súčasnosti spoločnosť Chemes nemá vlastnú výrobu dusíka, dusík vyrábala do roku 2012, ale potom vlastnú výrobu zrušila. Od roku 2012 výrobu dusíka zabezpečuje externá spoločnosť, ktorá naprojektovala, postavila a v súčasnosti aj prevádzkuje zariadenie na výrobu dusíka v priemyselnom parku Chemes a toto výrobné zariadenie aj vlastní. Externý dodávateľ vyrobený dusík predáva spoločnosti Chemes, spoločnosť Chemes ho následne predáva spoločnosti NF. 37 Bolo by možné uvažovať aj o rozčlenení trhu dodávok chladu na dva samostatné relevantné trhy (dodávka chladu a distribúcia chladu v priemyselnom parku Chemes), avšak v tomto prípade nebolo potrebné vyriešiť túto otázku s konečnou platnosťou. 38 Ide o spoločnosti zaoberajúce sa predajom a inštaláciou zariadení na výrobu chladu, ktoré prípadne aj zafinancujú dodanie zariadenia a výrobu chladu, a následne poskytujú z tohto zariadenia dodávky koncovému odberateľovi, ktorý sa zaviaže na odoberanie chladu na dlhší čas (napr. 10 rokov). 31
  19. Dusík spoločnosť NF využíva na technologické účely a nie je možné ho nahradiť inou energiou alebo médiom. Dusík je distribuovaný cez rozvody dusíka, cena za dodávku dusíka pokrýva aj náklady na distribúciu a nie je regulovaná. Na základe uvedeného úrad relevantný trh, na ktorom spoločnosť Chemes pôsobí, z tovarového hľadiska vymedzil ako trh dodávok dusíka.39
  20. Čo sa týka priestorovej dimenzie trhu, spoločnosti NF sídliacej v priemyselnom parku Chemes dodáva dusík výhradne spoločnosť Chemes, hoci spoločnosť NF by mala záujem si dusík vyrábať samostatne alebo ho odoberať priamo od externého dodávateľa dusíka spoločnosti Chemes (resp. existujú aj iné spoločnosti komplexne zabezpečujúce dodávky dusíka40). Hoci pre spoločnosť NF existujú alternatívni dodávatelia dusíka mimo priemyselného parku alebo by si dusík vedela vyrábať sama, v dôsledku správania sa spoločnosti Chemes, v dôsledku ňou uplatňovaných zmluvných a iných opatrení, ktoré sú predmetom posudzovania v tomto správnom konaní, je spoločnosť Chemes jediným možným dodávateľom dusíka.
  21. Takisto čo sa týka pozície spoločnosti Chemes na trhu dodávok dusíka ide o trh, ktorý má potenciál byť trhom konkurenčným, kde by spoločnosti Chemes pri dodávkach dusíka konkurovali aj iní dodávatelia, resp. by si odberatelia dusík vyrábali sami. Avšak v dôsledku správania sa spoločnosti Chemes, v dôsledku ňou uplatňovaných zmluvných a iných opatrení, ktoré sú predmetom posudzovania v tomto správnom konaní, nie je odberateľom v priemyselnom parku Chemes umožnené odoberať dusík od iných dodávateľov alebo si ho vyrábať samostatne (s výnimkou jednej spoločnosti, ktorej spotreba dusíka je zanedbateľná vzhľadom na množstvá dusíka dodávané v priemyselnom parku Chemes) a spoločnosť Chemes vystupuje ako jediný možný dodávateľ dusíka v tomto priemyselnom parku. 6.3.7 Výroba a dodávka technologických vôd
  22. Spoločnosť Chemes vyrába a v rámci priemyselného parku Chemes dodáva aj tzv. technologické vody - dekarbonizovanú vodu, zmäkčenú vodu a demineralizovanú vodu. Výroba a dodávka technologických vôd nie je regulovanou činnosťou a ani určovanie cien v tejto oblasti neupravujú právne predpisy ako v prípade tepla a elektriny.
  23. Technologické vody spoločnosť Chemes vyrába tak, že odoberá riečnu vodu z rieky Laborec, ktorú upravuje potrebným spôsobom. Dodávka technologických vôd je zabezpečená cez samostatné rozvody vedené na potrubných mostoch, resp. v podzemných kanáloch. Technologické vody dodáva spoločnosť Chemes spoločnostiam v priemyselnom parku Chemes a odberatelia tieto vody používajú 39 Bolo by možné uvažovať aj o rozčlenení trhu dodávok dusíka na dva samostatné relevantné trhy (dodávka dusíka a distribúcia dusíka v priemyselnom parku Chemes), avšak v tomto prípade nebolo potrebné vyriešiť túto otázku s konečnou platnosťou. 40 V oblasti výroby dusíka pôsobia spoločnosti, ktoré sa zoberajú buď predajom alebo prenájmom zariadení na výrobu dusíka aj bez nevyhnutnosti prvotnej investície (podobne ako pri chlade alebo stlačenom vzduchu) alebo ktoré zabezpečujú dodávky dusíka v nádobách. 32 na rôzne technologické účely, ako ohrevné alebo chladiace médium alebo do požiarnych rozvodov. Každá z uvedených vôd má samostatné použitie a nie je ju možné z pohľadu spotrebiteľov nahradiť inou energiou, resp. médiom. Dodávka každej z vôd je riešená samostatnou zmluvou a samostatne spoplatnená (ceny za jednotlivé vody sú rozdielne), pričom nie všetky spoločnosti odoberajú všetky tri typy technologických vôd. Cena za dodávku pokrýva dodávku príslušnej technologickej vody vrátane distribúcie a nie je žiadnym spôsobom regulovaná. Na základe uvedeného úrad relevantné trhy, na ktorých spoločnosť Chemes pôsobí, z tovarového hľadiska vymedzil ako trh výroby a dodávok dekarbonizovanej vody, trh výroby a dodávok demineralizovanej vody a trh výroby a dodávok zmäkčenej vody.
  24. Spoločnosť Chemes dodáva technologické vody len na území priemyselného parku Chemes. Spoločnosti pôsobiace v priemyselnom parku si tieto vody nevedia vyrábať ani si ich zabezpečiť od tretích strán, resp. dodávky od tretích strán by boli veľmi nákladné a komplikované (voda by sa musela dovážať napr. v cisternách). Na základe uvedeného úrad z priestorového hľadiska vymedzil trh výroby a dodávok dekarbonizovanej vody, trh výroby a dodávok demineralizovanej vody a trh výroby a dodávok zmäkčenej vody územím priemyselného parku Chemes.
  25. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, jediným dodávateľom technologických vôd v priemyselnom parku Chemes je spoločnosť Chemes, odberatelia si nevedia technologické vody zabezpečiť od alternatívnych dodávateľov alebo vlastnou výrobou. Spoločnosť Chemes má preto na relevantnom trhu výroby a dodávok demineralizovanej vody, na relevantnom trhu výroby a dodávok zmäkčenej vody a na relevantnom trhu výroby a dodávok dekarbonizovanej vody dominantné postavenie. 6.3.8 Dodávky pitnej vody
  26. Spoločnosť Chemes dodáva spoločnostiam v priemyselnom parku Chemes aj pitnú vodu. Pitnú vodu spoločnosť Chemes nevyrába, odoberá ju od Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., Košice (ďalej len „VVS“) a následne ju distribuuje v priemyselnom parku Chemes prostredníctvom rozvodov pitnej vody. Pitná voda je používaná na pitie a hygienické účely a teda z hľadiska odberateľov ju nie je možné nahradiť iným tovarom/službou. Na základe uvedeného úrad relevantný trh, na ktorom spoločnosť Chemes pôsobí z tovarového hľadiska vymedzil ako trh dodávok pitnej vody.
  27. Cena za dodávku pitnej vody spoločnosti Chemes pokrýva cenu za nakúpenú vodu od spoločnosti VVS a jej distribúciu v priemyselnom parku Chemes a nie je regulovaná (regulovaná je len cena, za ktorú spoločnosť VVS predáva pitnú vodu spoločnosti Chemes).
  28. Spoločnosť Chemes dodáva pitnú vodu len na území priemyselného parku Chemes. Spoločnosti pôsobiace v priemyselnom parku si pitnú vodu nevedia zabezpečiť od žiadnych iných dodávateľov. Na základe uvedeného úrad 33 z priestorového hľadiska vymedzil priemyselného parku Chemes. trh dodávok pitnej vody územím
  29. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, jediným dodávateľom pitnej vody v priemyselnom parku Chemes je spoločnosť Chemes, odberatelia si nevedia pitnú vodu zabezpečiť od alternatívnych dodávateľov alebo vlastnou výrobou. Spoločnosť Chemes má preto na relevantnom trhu dodávok pitnej vody v priemyselnom parku Chemes dominantné postavenie. 6.3.9 Odvádzanie odpadových vôd
  30. Spoločnosť Chemes v areáli priemyselného parku Chemes zabezpečuje odvádzanie odpadových vôd. Odvádzanie odpadových vôd je zabezpečované prostredníctvom kanalizácie a rozvodov nachádzajúcich sa v priemyselnom parku, ktoré sú potom napojené na verejnú kanalizačnú sieť spoločnosti VVS. Pre spoločnosti pôsobiace v priemyselnom parku nie je možné odvádzanie odpadových vôd nahradiť inou službou. Na základe uvedeného úrad relevantný trh, na ktorom spoločnosť Chemes pôsobí z tovarového hľadiska vymedzil ako trh odvádzania odpadových vôd.
  31. Cena spoločnosti Chemes za odvádzanie odpadových vôd (stočné) pre spoločnosti v priemyselnom parku nie je regulovaná, regulovaná je len výška stočného spoločnosti VVS pre spoločnosť Chemes za následné odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie VVS.
  32. Spoločnosť Chemes odvádza odpadovú vodu len na území priemyselného parku Chemes. Spoločnosti pôsobiace v priemyselnom parku si odvádzanie odpadových vôd nevedia zabezpečiť od žiadnych iných dodávateľov. Na základe uvedeného úrad z priestorového hľadiska zadefinoval trh odvádzania odpadových vôd územím priemyselného parku Chemes.
  33. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, jedinou spoločnosťou poskytujúcou službu odvádzania odpadových vôd v priemyselnom parku Chemes je spoločnosť Chemes, odberatelia si nevedia odvádzanie odpadových vôd zabezpečiť od alternatívnych dodávateľov alebo vlastnou činnosťou. Spoločnosť Chemes má preto na relevantnom trhu odvádzania odpadových vôd v priemyselnom parku Chemes dominantné postavenie. 6.3.10 Dodávky plynu a distribúcia plynu
  34. Spoločnosť Chemes je aktívna aj v oblasti distribúcie a dodávok plynu. Plynárenstvo je regulovaným sektorom, najvýznamnejšie právne normy v tejto oblasti sú zákon o energetike, ktorý upravuje najmä podmienky podnikania v plynárenstve a zákon o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý rieši rozsah, podmienky a spôsob regulácie v sieťových odvetviach, teda aj v distribúcii plynu.
  35. Dodávateľský reťazec v oblasti plynárenstva je nasledovný: a. Ťažba/produkcia plynu 34 b. Preprava plynu c. Distribúcia plynu d. Dodávka plynu
  36. V zmysle zákona o energetike, podnikať v plynárenstve možno len na základe povolenia. Spoločnosť Chemes má od ÚRSO povolenie na distribúciu plynu a dodávku plynu.
  37. Spoločnosť Chemes plyn nakupuje od dodávateľov plynu a využíva ho predovšetkým na vlastnú spotrebu (výrobu tepla), len 0,2% z celkových dodávok plynu pre spoločnosť Chemes je distribuovaných aj odberateľom v priemyselnom parku Chemes.
  38. Čo sa týka distribúcie plynu, spoločnosť Chemes plyn distribuuje v rámci priemyselného parku Chemes. Služba distribúcie plynu nie je z hľadiska odberateľov zameniteľná so žiadnou inou službou, preto úrad z tovarového hľadiska vymedzil relevantný trh, na ktorom spoločnosť Chemes pôsobí, ako trh distribúcie plynu. Z priestorového hľadiska je trh distribúcie plynu vymedzený územím, na ktorom sa distribučná sieť spoločnosti Chemes nachádza, čo je priemyselný park Chemes. Z priestorového hľadiska preto trh, na ktorom pôsobí spoločnosť Chemes, úrad vymedzil územím priemyselného parku Chemes.
  39. Jednotlivé distribučné siete plynu nie sú vzájomne zameniteľné, každý odberateľ plynu využíva distribučnú sieť, na území ktorej sa nachádza, preto distribučné siete plynu majú charakter prirodzeného monopolu a ceny za distribúciu sú z tohto dôvodu regulované ÚRSO-m. Na trhu distribúcie plynu v priemyselnom parku Chemes má preto spoločnosť Chemes dominantné (monopolné) postavenie – distribúciu plynu pre odberateľov nachádzajúcich sa v priemyselnom parku Chemes nemôže zabezpečovať žiadny iný subjekt a ceny za distribúciu plynu spoločnosti Chemes sú regulované ÚRSO-m.
  40. Spoločnosť Chemes ďalej pôsobí ako dodávateľ plynu, kde dodávky plynu zahŕňajú predaj plynu končeným spotrebiteľom v priemyselnom parku Chemes. Z hľadiska spotrebiteľov plyn nie je zameniteľný s inými druhmi energie a preto úrad vymedzil trh, na ktorom pôsobí spoločnosť Chemes, z hľadiska tovarového ako trh dodávok plynu.
  41. Z prípadového práva vyplýva, že trh dodávok plynu sa môže ešte deliť

kategórií spotrebiteľov, avšak v tomto prípade nebolo potrebné sa touto otázkou zaoberať, pretože bez ohľadu na to, či by úrad pristúpil k členeniu trhu dodávok plynu

kategórií odberateľov alebo nie, neovplyvnilo by to pozíciu spoločnosti Chemes na trhu, resp. trhoch dodávok plynu a ani posúdenie protisúťažnej praktiky.

  1. Čo sa týka priestorovej dimenzie relevantného trhu dodávok plynu, z prípadového práva vyplýva, že priestorová dimenzia tohto trhu zvyčajne býva národná alebo minimálne regionálna, pretože trh dodávok plynu je trhom, na ktorom je konkurencia možná a po liberalizácii trhu s plynom sú všetci odberatelia plynu (vrátane domácností) oprávnení vybrať si dodávateľa plynu, pričom dodávatelia plynu pôsobia na národnej, alebo minimálne regionálnej úrovni. Spoločnostiam 35 pôsobiacim v priemyselnom parku Chemes však dodáva plyn výhradne spoločnosť Chemes, hoci tieto spoločnosti majú záujem, aby im plyn mohol dodávať aj iný dodávateľ. Avšak v dôsledku správania sa spoločnosti Chemes, v dôsledku ňou uplatňovaných zmluvných a iných opatrení, ktoré sú predmetom posudzovania v tomto správnom konaní, je spoločnosť Chemes jediným možným dodávateľom plynu v priemyselnom parku Chemes.
  2. Takisto čo sa týka pozície spoločnosti Chemes na trhu dodávok plynu ide o trh, ktorý má potenciál byť trhom konkurenčným, kde by spoločnosti Chemes pri dodávkach plynu konkurovali aj iní dodávatelia. Avšak v dôsledku správania sa spoločnosti Chemes, v dôsledku ňou uplatňovaných zmluvných a iných opatrení, ktoré sú predmetom posudzovania v tomto správnom konaní, nie je odberateľom v priemyselnom parku Chemes umožnené odoberať plyn od iných dodávateľov a spoločnosť Chemes vystupuje ako jediný možný dodávateľ plynu v tomto priemyselnom parku. 6.4 Záver k relevantným trhom a dominantnému postaveniu
  3. Spoločnosť Chemes, aj vzhľadom na vlastníctvo nehnuteľností v priemyselnom parku Chemes, je jediným možným poskytovateľom služieb správy priemyselného parku Chemes a zároveň jediným možným dodávateľom a distribútorom niektorých energií, preto na trhu prevádzkovania priemyselného parku Chemes a na trhoch výroby a rozvodu tepla, odberu kondenzátu, distribúcie elektrickej energie, výroby a dodávky demineralizovanej vody, výroby a dodávky dekarbonizovanej vody, výroby a dodávky zmäkčenej vody, dodávky pitnej vody, odvádzania odpadových vôd a distribúcii plynu má spoločnosť Chemes dominantné postavenie. Čo sa týka trhov maloobchodného predaja elektrickej energie, výroby a dodávky stlačeného vzduchu, výroby a dodávky chladu, výroby a dodávky dusíka a dodávky plynu - tieto trhy majú potenciál byť trhmi konkurenčnými, avšak rôznymi zmluvnými a inými opatreniami voči svojim odberateľom, ktoré sú predmetom posudzovania v tomto správnom konaní, spoločnosť Chemes vytvorila taký stav, že je jediným možným dodávateľom týchto energií a spoločnosti pôsobiace v priemyselnom parku Chemes nemajú možnosť odoberať tieto energie od iných subjektov alebo si ich vyrábať samostatne.
  4. Z informácií uvedených v kapitole 4 vyplýva, že spoločnosť NF historicky vznikla v priemyselnom parku Chemes a nemohla si tak vybrať priemyselný park, v ktorom bude pôsobiť. Ďalšie spoločnosti pôsobiace v priemyselnom parku Chemes si síce na začiatku mohli vybrať priemyselný park, v ktorom by pôsobili z viacerých parkov, avšak následne, po výbere priemyselného parku Chemes, vzhľadom na ich predmet činnosti a prípade aj naviazanosť na energetickú infraštruktúru priemyselného parku, služby spojené s prevádzkovaním priemyselného parku Chemes a dodávky a distribúcie energií v tomto priemyselnom parku už musia dané spoločnosti odoberať len od spoločnosti Chemes. Hlavne pre výrobné spoločnosti pôsobiace v priemyselnom parku Chemes nie je ľahké zmeniť miesto svojho pôsobenia, pretože ich výroba je alebo naviazaná na existujúcu infraštruktúru priemyselného parku, a/alebo premiestnenie výroby by bolo prevádzkovo, logisticky, časovo aj finančne 36 náročné, resp. až nemožné a spôsobilo by výpadky v produkcii, prípadne až straty trhov.
  5. Napríklad ako uviedla spoločnosť NF, pre ňu nie je fakticky možné presunúť výrobu na iné miesto vzhľadom na veľkosť výrobnej technológie a fyzickú zabudovanosť jej podstatnej časti priamo v budove nachádzajúcej sa v priemyselnom parku Chemes. Investície na premiestnenie by predstavovali milióny eur, čas na premiestnenie výroby by predstavoval niekoľko rokov a celý proces by bol veľmi komplikovaný aj po technickej stránke, nakoľko hlavná výrobná technológia sa rozprestiera cez jednotlivé poschodia budovy vysokej 25 metrov a je navzájom prepojená stovkami kilometrov rôznych rozvodov. Premiestnenie výroby by teda bolo časovo aj finančne náročné a znamenalo by v podstate stratu odbytových trhov
  6. Spoločnosť NF tiež odkúpila so svojho vlastníctva budovy v priemyselnom parku, ktorých následný predaj by bol

jej vyjadrenia problematický.

  1. V podobnom duchu sa vyjadrili aj iní odberatelia energií v priemyselných parkoch (výrobné spoločnosti). Napr. ďalší z odberateľov42 má taktiež odkúpené budovy aj niektoré pozemky v priemyselnom parku Chemes a vyjadril sa, že by nebol schopný tieto nehnuteľnosti v prípade odchodu z tohto parku predať. Ako ďalej tento odberateľ uviedol, premiestnenie výroby by malo za následok množstvo problémov (výpadky vo výrobe, zvýšené náklady a pod.), otázkou by bola investícia do nových priestorov a pozemkov, čo by mohlo znamenať stratu trhových podielov.
  2. Podobne sa vyjadrili aj ďalší odberatelia43, ktorých výroba je tiež naviazaná na existujúcu energetickú infraštruktúru nachádzajúcu sa v priemyselnom parku Chemes.
  3. Z uvedeného vyplýva, že výrobné spoločnosti v súčasnosti pôsobiace v priemyselnom parku Chemes nemôžu ľahko zmeniť miesto pôsobenia. Tieto spoločnosti z priemyselného parku Chemes neodišli aj napriek skutočnosti, že spoločnosť Chemes od roku 2017 v nezanedbateľnej miere zvyšovala ceny 41

vyjadrenia spoločnosti NF si táto v roku 2020 nechala spracovať orientačné rámcové vyčíslenie nákladov na prípadné presťahovanie svojej prevádzky z priemyselného parku Chemes. Tieto náklady predstavovali približne 70 mil. eur (bez zahrnutia nákladov na kúpu/prenájom pozemkov). Zároveň realizácia jednotlivých krokov potrebných na presťahovanie by si vyžiadala čas celkom 4,5 roka. Ako ďalej uviedla spoločnosť NF, aj v prípade, pokiaľ by svoju prevádzku sťahovala postupne, prerušila by vždy len časť svojej výrobnej činnosti a sťahovala len časť technológie (a zostávajúcu neprerušenú časť výroby by ešte vykonávala v areáli priemyselného parku Chemes), zmena miesta výroby by si vyžadovala novú homologizáciu výrobkov, pričom tento proces trvá cca. od 6 mesiacov do 2 rokov teda i postupné sťahovanie prevádzky by malo za následok výpadky v jednotlivých častiach výrobnej činnosti, ktoré by trvali vždy minimálne dva roky (minimálny odhadovaný čas potrebný na presun časti technológie, jej montáž, opätovné spustenie, homologizácia výrobkov a súvisiace kroky). Ako sa ďalej vyjadrila spoločnosť NF, svoje výrobky dodáva najmä v sektore automotive, v ktorom sú podmienky dodávok mimoriadne prísne a vyžaduje sa o. i. včasnosť a stabilita dodávok; prerušenie dodávok na najmenej dva roky by preto malo za následok stratu zákazníkov. Prerušenie výroby takisto znamená stratu výnosov na financovanie činnosti spoločnosti, čo by malo dopad na plnenie kritérií financujúcich bánk, záväzkov a pod., teda

vyjadrenia spoločnosti NF by akýkoľvek pokus o presun prevádzky mimo areálu priemyselného parku Chemes v praxi viedol k vyhláseniu konkurzu na majetok spoločnosti NF. 42 Poradové číslo záznamu

  1. 43 Poradové číslo záznamu 17 a
  2. 37 dodávaných energií, voči čomu odberatelia aj namietali (bližšie k tomuto v kapitole 7.2.2), čo tiež potvrdzuje ich naviazanosť na priemyselný park Chemes a nemožnosť ľahko zmeniť miesto ich pôsobenia a podporuje závery úradu o dominantnom postavení spoločnosti Chemes na úradom zadefinovaných relevantných trhoch.
  3. Spoločnosti, ktoré svojim predmetom činnosti neboli výrobné, a teda nebola pre nich až tak dôležitá dodávka energií, z priemyselného parku odišli, resp. im dala výpoveď samotná spoločnosť Chemes. Z informácií zistených úradom vyplýva, že za posledných 5 rokov odišlo z priemyselného parku Chemes 11 spoločností, z čoho 5 spoločnosti ukončilo svoju činnosť (sú napr. v likvidácii), resp. nie je možné o nich zistiť žiadne informácie. Zo 6 ďalších spoločností išlo o dve finančné spoločnosti, ďalšia spoločnosť uviedla44, že mala v priemyselnom parku prenajaté len kancelárske priestory a firmy, ktoré nemali prenajaté výrobné priestory, museli park opustiť, z rovnakých dôvodov odišla z priemyselného parku aj ďalšia spoločnosť.45 Ďalšia spoločnosť46, ktorej predmetom činnosti bola stavebná činnosť, uviedla ako dôvod svojho odchodu získanie výhodnejších priestorov. Posledná zo spoločností,47 ktorá z priemyselného parku odišla v roku 2020 uviedla, že „Spoločnosť CHEMES, a.s. v obrovskej miere komplikovala pôsobenie našej spoločnosti v PP Chemes, a z toho dôvodu sme dňa 13.03.2020 zaslali .... výpovede zmlúv a svoje pôsobenie sme presunuli mimo priemyselný park.“ Na druhej strane, za posledných 5 rokov do priemyselného parku Chemes prišlo 10 spoločností, z toho ale 9 spoločností patrí do ekonomickej/podnikateľskej skupiny okolo spoločnosti Chemes a posledná spoločnosť má len niekoľkotisícový ročný obrat.
  4. Svojej silnej pozície v oblasti energetiky voči spoločnostiam pôsobiacim v priemyselnom parku Chemes si je spoločnosť Chemes vedomá, napr. vo Výročnej správe spoločnosti Chemes za rok 2017 sa uvádza „...Chemes, a.s. má v parku dominantné postavenie ako výrobca a dodávateľ všetkých druhov energií pre firmy pôsobiace v priemyselných parkoch Chemes a Guttmanovo.“ Rovnako si je spoločnosť Chemes vedomá „uzavretosti“ svojho priemyselného parku voči možnej konkurencii.48
  5. V rámci prešetrovania spoločnosť Chemes namietala voči tomu, že by mala dominantné postavenie, a to najmä z toho dôvodu, že pri svojom rozhodovaní musí brať do úvahy kroky a reakcie spoločnosti NF, keďže je na tejto spoločnosti existenčne závislá -

spoločnosti Chemes, ak by spoločnosť NF prestala odoberať energie a médiá, spoločnosť Chemes by s najväčšou pravdepodobnosťou musela ukončiť podnikateľskú činnosť. Spoločnosť Chemes navyše tvrdí, že dominantné postavenie nemá aj z dôvodu, že spoločnosť NF ceny, ktoré spoločnosť Chemes vyžaduje neplatí a nemá ani uzatvorené zmluvy o dodávkach energií, ktoré by riešili ceny energií. Obdobné námietky vzniesla spoločnosť Chemes aj vo Vyjadrení k Výzve, kde uviedla, že spoločnosť NF 44 Poradové číslo záznamu

  1. 45 Poradové číslo záznamu
  2. 46 Poradové číslo záznamu
  3. 47 Poradové číslo záznamu
  4. 48 Výročná správa spoločnosti Chemes na rok 2019: „Možno niekto nám môže závidieť, že podnikanie v priemyselnom parku je jednoduchšie, ako keď sa podniká v otvorenom prostredí...“ 38 disponuje takou ekonomickou silou, ktorá neumožňuje spoločnosti Chemes správať sa samostatne, okrem iného aj z dôvodu, že je významným odberateľom energií od spoločnosti Chemes.
  5. Námietky spoločnosti Chemes v podstate poukazujú na to, že spoločnosť NF má,

názoru spoločnosti Chemes, vysokú vyjednávaciu kúpnu silu, ktorá obmedzuje spoločnosť Chemes správať sa v značnej miere nezávisle, a preto teda spoločnosť Chemes nemôže mať dominantné postavenie. 158. Vysoká vyjednávacia sila je jedným z faktorov, ktorý sa hodnotí v rámci posudzovania dominantného postavenia.

Usmernenie Komisie k čl. 82 „Pojem dominancia bol v rámci práva ES vymedzený ako hospodársky silné postavenie, ktoré podniku dovoľuje brániť v účinnej hospodárskej súťaži na relevantnom trhu tým, že mu umožňuje správať sa v značnom rozsahu nezávisle od svojich konkurentov, odberateľov a v konečnom dôsledku od spotrebiteľov. Táto nezávislosť súvisí s mierou konkurenčného tlaku vyvíjaného na daný podnik. Dominancia na trhu teda poukazuje na to, že tento tlak nie je dostatočne účinný, a teda že daný podnik má počas určitej doby značnú trhovú silu. To znamená, že podnik pri rozhodovaní neberie do úvahy možné kroky a reakcie konkurentov, odberateľov a v konečnom dôsledku spotrebiteľov

  1. Komisia môže dospieť k záveru, že na trhu chýba konkurenčný tlak aj vtedy, keď na ňom skutočná alebo potenciálna hospodárska súťaž do určitej miery existuje. Dominantné postavenie vzniká vo všeobecnosti kombináciou niektorých faktorov, ktoré – posudzované samostatne – nemusia byť rozhodujúce. ... Pri zisťovaní existencie dominancie sa bude zohľadňovať konkurenčná štruktúra trhu a najmä tieto faktory: - obmedzenia na základe jestvujúcich dodávok od existujúcich konkurentov a ich postavenia na trhu (postavenie dominantného podniku a jeho konkurentov na trhu), - obmedzenia na základe reálnej možnosti budúcej expanzie existujúcich konkurentov alebo vstupu potenciálnych konkurentov na trh (expanzia a vstup na trh), - obmedzenia na základe vyjednávacej sily odberateľov (vyrovnávacia kúpna sila).50“
  2. Postup, ako vyhodnocovať vyjednávaciu silu odberateľov, je upravený v Usmernení Komisie k čl. 82.

bodu 18 tohto Usmernenia „Konkurenčný tlak môžu vyvíjať nielen existujúci alebo potenciálni konkurenti, ale aj odberatelia. Dokonca ani podnik s vysokým podielom na trhu nemusí byť schopný konať v značnom rozsahu nezávisle od odberateľov so značnou vyjednávacou silou. Takáto vyrovnávacia kúpna sila môže vychádzať z veľkosti odberateľov alebo ich obchodného významu pre daný podnik a ich schopnosti rýchlo prejsť ku konkurujúcim dodávateľom, podporiť vstup nového subjektu na trh alebo sa vertikálne integrovať a presvedčivo hroziť, že tak urobia. Ak je vyrovnávacia sila dostatočne veľká, môže zamedziť alebo prekaziť pokus podniku zvýšiť ceny za účelom dosiahnutia zisku. Kúpna sila sa však nemusí považovať za dostatočne účinné obmedzenie, ak zabezpečuje ochranu pred Znenie v angličtine: This means that the undertaking´s decisions are largely insensitive to the actions and reactions of competitors, customers, and, ulimately, consumers. 50 Usmernenie Komisie k čl. 82, body 10 a 12. 49 39 trhovou silou dominantného podniku iba určitému alebo obmedzenému segmentu odberateľov.“ 160. Obdobne je vyjednávacia kúpna sila upravená aj v Usmernení Komisie na posudzovanie horizontálnych fúzií

nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (ďalej len „Usmernenie na posudzovanie fúzií“),

ktorého „...nielen konkurenti, ale aj zákazníci môžu vyvíjať na dodávateľa konkurenčný tlak. Ani spoločnosti s veľmi vysokým podielom na trhu nemusia byť po fúzii v pozícii, z ktorej by mohli významným spôsobom obmedziť hospodársku súťaž najmä tým, že by v značnej miere konali nezávisle od ich zákazníkov, ak títo disponujú vyrovnávacou odberateľskou silou. ... Jedným zo zdrojov vyrovnávacej odberateľskej sily je možnosť zákazníka, vierohodne a v primeranom čase, pohroziť odchodom k inému dodávateľovi v prípade, že by sa pôvodný dodávateľ rozhodol zvýšiť ceny alebo inak zhoršiť kvalitu, alebo podmienky dodania. Takýto prípad by nastal, ak by odberateľ mohol okamžite zmeniť dodávateľa, vysloviť vierohodnú hrozbu vertikálneho začlenenia sa do trhu smerom hore alebo finančne podporovať rast alebo vstup smerom hore napríklad tým, že potenciálneho účastníka trhu presvedčí, aby vstúpil na trh tým, že mu prisľúbi veľké objednávky. ... Odberateľ môže uplatniť svoju vyrovnávaciu odberateľskú silu tak, že odmietne od dodávateľa nakupovať iné výrobky alebo bude v prípade tovaru dlhodobej spotreby odkladať nákup. ... Ak je len určitá časť zákazníkov s osobitou v

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.