Začiatok konania: 23.07.2020 Účastníci konania: LITA, autorská spoločnosť Typ konania: Zneužívanie dominantného postavenia Praktika: uplatňovanie neprimeraných cien

§ 8ods.

2 písm.

1. a)zákona 136/2001 Z. z. a č. 102 písm.
2. a)Sektor/relevantný trh: 94,12 Činnosť profesijných členských organizácií Rozhodnutia úradu Vydanie rozhodnutia Rozhodnutie Inštancia Verdikt Právoplatnosť Súbor 23.02.2023 2022/DOZ/POK/2/12 I. stupeň uloženie pokuty 2022/DOZ/POK/2/12 (pdf, 4.83 MB) 19.10.2023 2023/DOZ/POK/R/30 II. stupeň uloženie pokuty 27.10.2023 2023/DOZ/POK/R/30 (pdf, 1.92 MB) Verzia verejná PROTIMONOPOLNÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY ROZHODNUTIE Číslo: 2022/DOZ/POK/2/12 Bratislava 23. februára 2022 Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor zneužívania dominantného postavenia a vertikálnych dohôd, ako orgán príslušný

§ 16ods.

1 písm.

1. c)zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v správnom konaní č. SK 0011/OZDPaVD/2020 rozhodol 1. tak, že organizácia LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 4093/9, 811 02 Bratislava, IČO: 00420166, uplatňovala neprimerané ceny pri poskytovaní licenčných služieb používateľom autorských diel literárnych, divadelných, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, pantomimických, audiovizuálnych a fotografických diel, diel výtvarného umenia, architektonických diel a diel úžitkového umenia príslušných autorov a ďalších nositeľov práv v odbore verejný prenos
2. i)prostredníctvom zvukovoobrazového prijímača/TV v izbách ubytovacích zariadení na území SR, a to v rokoch 2015, 2016, 2017, 2018 v kategórii 5*, 4*, 3*, 2*, 1* hotely a penzióny a v roku 2019 v kategórii 5*, 4*, 3*, 2*, 1* hotely;
3. ii)prostredníctvom zvukového prijímača/rádia v izbách ubytovacích zariadení na území SR v rokoch 2015-2019 vo všetkých kategóriách uvedených v sadzobníkoch licenčných odmien a toto konanie je zneužitím dominantného postavenia

čl. 102 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a zneužitím dominantného postavenia

§ 8ods.

2 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 350/2016 Z. z. na trhu poskytovania licenčných služieb v oblasti kolektívnej správy práv používateľom literárnych, divadelných, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, pantomimických, audiovizuálnych a fotografických diel, diel výtvarného umenia, architektonických diel a diel úžitkového umenia v odbore verejný prenos prostredníctvom technických zariadení v izbách ubytovacích zariadení na území SR, ktoré je

čl. 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a

§ 8ods.

3 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 350/2016 Z. z. zakázané,

1. na základe § 38 ods. 1 písm. b) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 350/2016 Z. z. tak, že za konanie uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia ukladá organizácii LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 4093/9, 811 02 Bratislava, IČO: 00420166, pokutu vo výške 57 939,- eur, slovom päťdesiatsedemtisíc deväťstotridsaťdeväť eur, ktorú je povinná uhradiť na účet Protimonopolného úradu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici, IBAN: SK5281800000007000060793, SWIFT: SPSRSKBA, VS: 2022212 v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Obsah ROZHODNUTIE ......................................................................................................... 1
2. SPRÁVNE KONANIE Č. SK 0011/OZDPaVD/2020 ............................................. 4
3. APLIKÁCIA PRÁVNYCH PREDPISOV ................................................................ 6
4. ÚČASTNÍK SPRÁVNEHO KONANIA .................................................................. 7
5. VPLYV NA OBCHOD MEDZI ČLENSKÝMI ŠTÁTMI ..........................................10
6. POPIS NAMIETANÉHO SPRÁVANIA.................................................................12
7. RELEVANTNÝ TRH.............................................................................................16 6.1 Tovarový relevantný trh.............................................................................17 6.1.1 Základné východiská pre identifikáciu autorských práv, ich ochranu a správu 18 6.1.2 Kolektívna správa práv a organizácie kolektívnej správy práv ................. 22 6.1.3 Vyhodnotenie k definícii tovarového relevantného trhu ............................ 31 6.2 Geografický relevantný trh ........................................................................33 6.3 Záver k relevantnému trhu ........................................................................34
8. DOMINANTNÉ POSTAVENIE .............................................................................34 7.1 Záver k vyhodnoteniu dominantného postavenia ...................................38 7.2 Námietky účastníka konania k dominantnému postaveniu ....................38
9. ZNEUŽITIE DOMINANTNÉHO POSTAVENIA ....................................................46 8.1 Posúdenie protisúťažného konania organizácie LITA ............................48 8.1.1 Vývoj situácie v období 2010-2014 a v roku 2015 ..................................... 48 8.1.2 Vývoj situácie po roku 2016 ....................................................................... 57 2 8.2 Výška licenčných odmien..........................................................................64 8.2.1 Prípadové právo pre posúdenie neprimeraných cien .................................. 64 8.2.2 Spôsob stanovenia licenčných sadzieb organizácie LITA .......................... 76 8.2.3 Výška licenčných odmien organizácie LITA a benchmark ........................ 79 8.2.4 Podiel organizácie LITA a organizácií DILIA a OOA-s na celkových poplatkoch za kolektívnu správu práv v SR a ČR ................................................... 104 8.3 Záver k popisu praktiky ...........................................................................106 8.4 Konanie organizácie LITA ako jedno trvajúce porušenie .....................110 8.5 Námietky účastníka konania k praktike a k vyhodnoteniu zneužívania dominantného postavenia ...............................................................................111 8.5.1 Chybná intervencia úradu a spochybnenie kompetencie úradu pri posudzovaní neprimeraných cien v sledovanej oblasti ........................................... 111 8.5.2 Všeobecne k hodnoteniu konania organizácie LITA vo forme praktiky neprimeraných cien ................................................................................................. 118 8.5.3 Nesprávne zvolená metodológia ............................................................... 119 8.5.4 Nesprávny prístup úradu k ekonomickej analýze ..................................... 124 8.5.5 Zohľadňovanie kritéria vyťaženosti .......................................................... 128 8.5.6 Nesprávne vykonané geografické porovnanie .......................................... 142 8.5.7 Zohľadňovanie vyťaženosti v iných krajinách ......................................... 156 8.5.8 Nesprávny rozsah praktiky – rádio, penzión a chata/kemping ................. 164 8.5.9 Porovnanie cien v roku 2019 .................................................................... 166 8.5.10 Nepreukázanie ujmy ................................................................................. 168
10. POKUTA ............................................................................................................169 9.1 Základná suma pokuty ............................................................................170 9.2 Priťažujúce a poľahčujúce skutočnosti .................................................174 9.3 Konečná výška pokuty ............................................................................174 9.4 Námietky k výpočtu pokuty a k výpočtu celkového obratu LITA .........175 9.4.1 Relevantný obrat ....................................................................................... 175 9.4.2 Miera závažnosti ....................................................................................... 177 9.4.3 Dĺžka porušovania .................................................................................... 177 9.4.4 Poľahčujúce okolnosti............................................................................... 177 9.4.5 Výpočet celkového obratu ........................................................................ 179 Záver .......................................................................................................................180 3
11. SPRÁVNE KONANIE Č. SK 0011/OZDPaVD/2020
12. Dňa
14. 2016 bol Protimonopolnému úradu SR, odboru zneužívania dominantného postavenia a vertikálnych dohôd, (ďalej len „úrad“) doručený podnet na posúdenie konania organizácie LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 4093/9, 811 02 Bratislava, IČO: 00420166 (ďalej len „LITA“), ktorá je jednou z organizácií kolektívnej správy (ďalej tiež všeobecne ako „OKS“) v SR. Podnet voči konaniu organizácie LITA predložilo Združenie hotelov a reštaurácií SR, so sídlom Bajkalská 5, 821 01 Bratislava, (ďalej ako „ZHR SR“ alebo „predkladateľ podnetu“)1 v zastúpení advokátskou kanceláriou PETKOV & Co, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava. Podstatou podnetu bolo podozrenie na možné zneužívanie dominantného postavenia

§ 8zákona č.

136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 350/2016 Z. z. (ďalej len „zákon“), a to najmä z dôvodu konania organizácie LITA v súvislosti s uzatváraním licenčných zmlúv s prevádzkovateľmi ubytovacích a reštauračných zariadení a určovaním výšky licenčných odmien za verejný prenos diel prostredníctvom akýchkoľvek technických zariadení.

predkladateľa podnetu organizácia LITA začala od

2. 2015 uplatňovať voči uvedenej skupine používateľov vybraných autorských diel sadzobník licenčných odmien, ktoré boli neprimerane vysoké, a bez akéhokoľvek ekonomického zdôvodnenia vyššie, ako boli pôvodné licenčné odmeny uplatňované v predchádzajúcom období spoločne s inou OKS.
3. Členmi ZHR SR boli v čase podania podnetu prevádzkovatelia ubytovacích a reštauračných zariadení.2 ZHR SR svojich členov zastupovalo v danej veci na základe platných stanov ako dobrovoľná, apolitická, záujmová odborná organizácia s pôsobnosťou v SR vo forme občianskeho združenia, aj vo vzťahu k ústredným a regionálnym orgánom štátnej správy, a to prostredníctvom príkaznej zmluvy, súčasťou ktorej bolo v danom čase plnomocenstvo oprávňujúce „usporiadať v mene príkazcu s organizáciou kolektívnej správy (OKS) vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z použitia diel požívajúcich autorskoprávnu ochranu v súvislosti s verejným prenosom."3
4. K podnetu sa na stranu ZRS SR dňa
6. 2017 v plnom rozsahu pripojila aj Asociácia slovenských kúpeľov, so sídlom Jakubovo námestie 14, 811 09 Bratislava.
7. Na základe podnetu začal úrad vykonávať prešetrovanie

§ 22ods.

1 písm. b) zákona v oblasti výkonu kolektívnej správy práv na území SR. 1 Združenie hotelov a reštaurácií SR bolo v priebehu prešetrovania premenované na Asociáciu hotelov a reštaurácií Slovenska (ďalej aj ako „AHRS“). Prípadná ďalšia komunikácia v čase prešetrovania, príp. správneho konania preto zo strany úradu prebiehala so zástupcami AHRS. 2 Pod ubytovacími zariadeniami úrad myslí rôzne typy prevádzok slúžiacich na ubytovanie hostí, ako sú hotely v rôznej kvalite a veľkosti (kategórie

počtu hviezdičiek), penzióny, ubytovne či kempy a i. 3 Podnet ZHR SR, str. 2, spis. por. č. 1 4

1. Na základe skutočností zistených počas prešetrovania úrad začal z vlastného podnetu dňa
3. 2020

§ 25ods.

1 zákona v spojení s § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) správne konanie č. SK 0011/OZDPaVD/2020 voči organizácii LITA vo veci možného zneužitia dominantného postavenia

§ 8písm.

1. a)zákona a čl. 102 písm.
2. a)Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „Zmluva“ alebo „ZFEÚ“). Začatie správneho konania bolo organizácii LITA oznámené listom č. 52/2020/OZDPaVD-3191/2020 zo dňa 20. 07. 2020. 6. Dňa 10. 08. 2020 bolo úradu pri nahliadaní do administratívneho spisu predložené splnomocnenie pre spoločnosť Urban Steinecker Gašperec Bošanský, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava (ďalej len „právny zástupca“) na zastupovanie organizácie LITA v predmetnom správnom konaní.4 7. Dňa 01. 06. 2021 sa stal účinným nový zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 187/2021 Z. z.“). 8. Výzva pred vydaním rozhodnutia, v ktorej úrad zhrnul informácie o predbežných záveroch prešetrovania, ku ktorým na základe jemu dostupných informácií a podkladov dospel, bola organizácii LITA ako účastníkovi konania prostredníctvom právneho zástupcu zaslaná

§ 26zákona č. 187/2021 Z. z. listom č. PMU/153/2021/OZDPa

VD-4432/2021 zo dňa

2. 2021 (ďalej len „Výzva“)
3. Zároveň úrad účastníka konania vyzval, aby sa

§ 26zákona č.

187/2021 Z. z. pred vydaním rozhodnutia ústne alebo písomne k Výzve vyjadril. Vyjadrenie účastníka konania k Výzve bolo úradu doručené dňa

2. 2021 (ďalej len „Vyjadrenie k Výzve“)
4. V rámci svojho Vyjadrenia k Výzve účastník konania úrad, okrem iného, požiadal o nariadenie ústneho pojednávania

§ 21

správneho poriadku z dôvodu, že toto ústne pojednávanie mohlo prispieť k objasneniu posudzovanej veci. Ústne pojednávanie sa na úrade uskutočnilo dňa

2. 2021.7
3. Všetkými námietkami účastníka konania sa úrad zaoberal a rozhodnutie doplnil o skutočnosti namietané účastníkom konania prezentované tak v rámci Vyjadrenia k Výzve, ako aj v priebehu ústneho pojednávania, a aj o vyjadrenia úradu k vzneseným námietkam. Námietky, ktoré úrad akceptoval, boli zapracované do príslušných častí textu rozhodnutia. 4 Pozri spis. por. č. 51 5 Spis. por. č. 85

predchádzajúcej právnej úpravy.

1. Vzhľadom na to, že protiprávne konanie organizácie LITA trvalo v období od
3. 2015 do 31.
4. 2019, úrad na toto konanie aplikoval hmotnoprávne ustanovenia zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácií ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 350/2016 Z. z. účinného od
6. 2016, teda znenie účinné v čase dokonania správneho deliktu.
7. Úrad v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 1/2003 zo dňa
8. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy8 (ďalej len „Nariadenie 1/2003“) aplikoval na posúdenie zneužívania 8 Čl. 81 a 82 Zmluvy sú v súčasnosti čl. 101 a 102 Zmluvy. Lisabonskou zmluvou došlo s účinnosťou od 01.12.2009 k zmene číslovania článkov 81 a 82 a názvu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva z pôvodného článku 81 a 82 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na článok 101 a 102 Zmluvy 6 dominantného postavenia aj čl. 102 Zmluvy. V súlade s § 2 ods. 3 zákona a § 2 ods. 3 zákona č. 187/2021 Z. z. sa uplatnili na postup úradu pri posudzovaní činnosti a konania podnikateľa na základe Nariadenia č. 1/2003 procesné ustanovenia zákona.
9. Pri aplikovaní procesných ustanovení zákona úrad postupoval

noriem účinných v čase predmetného správneho konania. Vzhľadom na to, že správne konanie začalo dňa 23. 07. 2020, úrad postupoval

zákona č. 136/2001 Z. z. v znení zákona č. 350/2016 Z. z. účinného od

3. Dňa
5. 2021 sa stal účinným nový zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Po tom, čo zákon č. 187/2021 Z. z. vstúpil do platnosti a stal účinným, úrad v súlade s prechodnými ustanoveniami

§ 65zákona č. 187/2021 Z. z. aplikoval na správne konanie č. SK 0011/OZDPa

VD/2020 procesnoprávne ustanovenia tohto nového zákona.

1. Na účel vylúčenia pochybností k aplikácii konkrétneho zákona úrad v ďalšom texte, v závislosti od posudzovanej skutočnosti, používa označenie len „zákon“, pokiaľ ide o zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácií ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 350/2016 Z. z. V prípade nového zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov používa úrad v texte označenie „zákon č. 187/2021 Z. z.“.
2. ÚČASTNÍK SPRÁVNEHO KONANIA
3. Správne konanie č. SK 0011/OZDPaVD/2020 bolo začaté dňa
5. 2020, t. j. za účinnosti zákona. Počas správneho konania došlo zákonom č. 187/2021 Z. z. s účinnosťou od
7. 2021 k zmene časti právnej úpravy týkajúcej sa vymedzenia účastníka konania. Úrad je z úradnej moci povinný skúmať, či je účastník konania procesne spôsobilý, a to nielen na začiatku konania, ale počas jeho celého priebehu až do právoplatného ukončenia správneho konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti úrad pri posudzovaní účastníka konania postupoval

predchádzajúcej a následne aj novej právnej úpravy. V tejto súvislosti je na mieste rozlišovať pojem „podnikateľ“ ako hmotnoprávne ustanovenie a pojem „účastník konania“ ako procesnoprávne ustanovenie. 20. Zákon,

ktorého sa posudzuje dané možné protiprávne konanie, sa

§ 2ods.

1 vzťahuje na podnikateľov, orgány štátnej správy pri výkone štátnej správy, orgány územnej samosprávy pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a orgány záujmovej samosprávy pri prenesenom výkone štátnej správy.

§ 3ods.

1 zákona podnikateľ na účely tohto zákona je podnikateľ

osobitného predpisu (§ 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník), ďalej fyzická osoba a právnická osoba, ich združenia a združenia týchto združení, ak ide o ich činnosti a konania, ktoré súvisia alebo môžu súvisieť o fungovaní Európskej Únie. Znenie článkov však ostáva v nezmenenej podobe. Úrad používa v texte označenie článok 82 aj 102 – ide však o totožný článok Zmluvy upravujúci zneužívanie dominantného postavenia. 7 so súťažou bez ohľadu na to, či tieto činnosti a konania sú alebo nie sú zamerané na dosahovanie zisku. V tejto súvislosti úrad poznamenáva, že definícia podnikateľa obsiahnutá v ustanoveniach zákona sa v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy tohto zákona nemenila.

1. Každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od svojho právneho postavenia a spôsobu svojho financovania sa považuje za podnik/podnikateľa a musia sa na neho vzťahovať pravidlá o ochrane hospodárskej súťaže. Hospodárskou činnosťou je akákoľvek činnosť pozostávajúca z ponúkania a poskytovania tovarov alebo služieb na určitom trhu.
2. K určeniu organizácie LITA ako podnikateľa a účastníka konania v tomto prípade úrad uvádza nasledovné.
3. Počiatky pôsobenia organizácie LITA siahajú

dostupných podkladov9 do roku 1949, kedy bola pobočkou českej agentúry DILIA, resp. v nasledujúcich rokoch súčasťou činností tzv. družstva autorov DILIZA

1. V roku 1969 na jeho základe vznikla LITA, Slovenská literárna agentúra, ktorej zriaďovateľom bolo Ministerstvo kultúry SR. V roku 1993 sa LITA pretransformovala v súlade s platnými právnymi predpismi na občianske združenie spisovateľov, scenáristov, režisérov, animátorov, choreografov, prekladateľov (zmena názvu na LITA, ochranná autorská spoločnosť), pričom s určitými malými zmenami vyplývajúcimi z právnych úprav v oblasti ochrany autorských práv pôsobí LITA ako občianske združenie a organizácia kolektívnej správy práv až dodnes.
2. V súčasnosti je LITA organizáciou pôsobiacou na území SR vo forme občianskeho združenia v oblasti kolektívnej správy práv, registrovaného na Ministerstve vnútra SR pod číslom VVS/1-900/90-7923, ktoré zastupuje a združuje autorov a iných nositeľov práv konkrétne k literárnym, divadelným, dramatickým, hudobnodramatický, choreografickým, audiovizuálnym a fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia, a to na základe Oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv Ministerstva kultúry SR vydaného pod číslom č.k.: MK-1587/2016232/10421 dňa
3. augusta 2016 (ďalej len „oprávnenie“)
4. Predmetom licenčných zmlúv organizácie LITA určených pre používateľov, ktorí sú dotknutí posudzovanou praktikou, je však v súčasnosti aj vysporiadanie práv k použitiu diel pantomimických, ako aj diel použitých pre vytvorenie audiovizuálnych diel.12 Danú skutočnosť úrad zohľadnil v príslušných častiach rozhodnutia.
5. Zameranie činností organizácie LITA teda súvisí s oblasťou ochrany autorských práv, ktorá sa vo významnej miere riadi ustanoveniami zákona č. 185/2015 Z. z. Pozri webové sídlo LITA: https://www.lita.sk/z-historie-lita alebo list LITA č. 207/2017/OZDPaVD2274/2017, str. 16, spis. por. č. 11 10 Od roku 1954 Slovenské divadelné a literárne zastupiteľstvo DILIZA; ľudové družstvo, dobrovoľné združenie spisovateľov, prekladateľov a hudobníkov, špecializovaných najmä na divadlo. Združenie DILIZA zabezpečovalo v danom období ochranu autorských práv na Slovensku. 11 Dostupné aj na: http://www.lita.sk/zakladne-dokumenty/. 12 Pozri dokumenty na webovom sídle LITA, zdroj: https://www.lita.sk/zakladne-dokumenty 9 8 Autorský zákon v platnom znení. Praktické činnosti organizácie LITA sa riadia Stanovami LITA v ich aktuálnom znení.13
6. Vo všeobecnosti zahŕňa činnosť kolektívnych správcov práv v prvom rade poskytovanie určitých služieb svojim členom – nositeľom práv, a to najmä v oblasti kontroly využívania autorských diel, uzatvárania licenčných zmlúv s používateľmi diel dotknutých nositeľov práv či výberu licenčných odmien a ich následného rozúčtovania medzi jednotlivých nositeľov práv

stanovených pravidiel. Svoje služby poskytujú OKS aj samotným používateľom autorských diel, a to tým, že im uľahčujú získanie licencie/povolenia na využívanie týchto diel a za nositeľov autorských práv vyberajú od používateľov diel licenčné odmeny. Bez OKS by bolo, tak pre jednotlivých nositeľov práv, ako aj pre používateľov diel, vysporiadavanie vzájomných vzťahov komplikované. Prospech z činnosti kolektívnych správcov, a teda aj z činnosti organizácie LITA, majú tak nositelia práv, ktorých LITA zastupuje, ako aj používatelia príslušných autorských diel. 27.

poslednej dostupnej výročnej správy zastupovala organizácia LITA k

2. 2020 zmluvne 3 849 slovenských nositeliek a nositeľov práv (autorov a dedičov) a združovala 344 členov a členiek.14 V spolupráci so spriaznenými zahraničnými OKS zastupovala LITA aj zahraničných nositeľov práv.
3. Oblasťou kolektívnej správy práv vo vzťahu k charakteristike činností kolektívnych správcov sa vo svojich rozhodnutiach zaoberal aj Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“). Napr. v rámci rozhodovania vo veci C-351/12 Ochranný sväz autorský pro práva k dílům hubebním o.s. (OSA) proti Léčebné lázně Mariánské Lázně a.s. (ďalej aj ako „prípad C-351/12 OSA“) bolo, okrem iného, konštatované, že kolektívni správcovia pri poskytovaní vyššie uvedených služieb nutne potrebujú nejaký príjem, aj keby malo ísť len o pokrytie personálnych a administratívnych nákladov. Preto nie je dôvodné predpokladať, že by činnosti kolektívnych správcov boli službami všeobecného záujmu nehospodárskej povahy. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že títo správcovia sú v zásade riadení ako neziskové organizácie.15 Svojím rozsudkom v danej veci SDEÚ zároveň potvrdil, že vo vzťahu k činnostiam kolektívnych správcov ide o služby definované v čl. 57 Zmluvy ako plnenia, ktoré sa bežne poskytujú za odplatu.16
4. Na základe vyššie uvedeného je možné zhrnúť, že organizácia LITA pôsobí v SR ako združenie autorov (fyzických osôb) a iných nositeľov práv, ktoré je síce založené bez účelu dosahovania zisku, ale pri poskytovaní svojich služieb vykonáva aj také činnosti, ktoré svojou povahou môžu byť považované za činnosti, ktoré súvisia alebo môžu súvisieť so súťažou.
5. Z uvedených skutočností vyplýva, že organizácia LITA je podnikateľom

§ 3ods.

1 zákona. 13 Aktuálne znenie stanov LITA, platné od 04.08.2021, je dostupné na: https://static1.squarespace.com/static/53bacdc8e4b0e99c83a90ee4/t/613f112efcfaba5fb9ae40cd/163 1523121818/210825_stanovy_final_vzate+na+vedomie+MV+SR.pdf 14 Výročná správa LITA za rok 2020, str. 7, spis. por. č. 84

zákona 187/2021 Z. z. 33.

§ 25ods.

3 písm. b) zákona účastníkom konania v prípade zneužívania dominantného postavenia je ten podnikateľ, ktorého činnosť alebo konanie je možným zneužívaním dominantného postavenia. Za účastníka tohto správneho konania určil úrad

§ 25ods.

3 písm. b) zákona organizáciu LITA. 34.

§ 20ods.

1 písm. b) zákona č. 187/2021 Z. z. účastníkom konania je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vo veci zneužívania dominantného postavenia je zodpovedná za činnosť alebo konanie, ktoré je zneužívaním dominantného postavenia. Účastníkom správneho konania môže byť naďalej iba osoba, ktorá je nositeľom práv a povinností, teda ktorá má právnu subjektivitu – právnická alebo fyzická osoba.17 Úrad vyhodnotil, že účastníkom predmetného správneho konania číslo SK 0011/OZDPaVD/2020 je organizácia LITA aj v zmysle zákona č. 187/2021 Z. z. 4. VPLYV NA OBCHOD MEDZI ČLENSKÝMI ŠTÁTMI 35. Ako bolo spomenuté vyššie, od 01. 05. 2004 je v SR účinné Nariadenie 1/2003, ktoré ustanovuje postup pri aplikácii čl. 81 a 82 Zmluvy (v súčasnosti čl. 101 a 102 Zmluvy).

čl. 3 ods. 1 Nariadenia 1/2003, ak orgány hospodárskej súťaže členských štátov alebo vnútroštátne súdy uplatňujú vnútroštátne súťažné právo na akékoľvek zneužitie zakázané článkom 82 Zmluvy, ktoré môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, uplatnia aj čl. 82 Zmluvy (v súčasnosti čl. 102 Zmluvy).

1. Posudzované konanie prebiehalo v čase účinnosti Nariadenia č. 1/2003, preto úrad skúmal, či toto konanie mohlo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Skutočnosť, či posudzované správanie mohlo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, hodnotil úrad v súlade s Oznámením Komisie - Usmernenie o pojme vplyv na obchod obsiahnutom v článkoch 81 a 82 Zmluvy (ďalej len „Usmernenie o pojme vplyv na obchod“)
3. Pojem obchod medzi členskými štátmi sa neobmedzuje len na tradičnú cezhraničnú výmenu tovarov a služieb. Je širším pojmom, ktorý sa vzťahuje na všetky cezhraničné hospodárske činnosti.19
4. Aby konanie mohlo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, je nutné, aby bolo možné predvídať s dostatočnou pravdepodobnosťou na základe objektívnych právnych a faktických okolností, že predmetné protisúťažné konanie môže mať 17 Dôvodová správa k zákonu č. 187/2021 Z. z. 18 Z angl. „Guidelines on the effect on trade concept contained in Articles 81 and 82 of the Treaty (2004/C 101/07))“. Toto Usmernenie nie je pre členské štáty záväzné, ale pri hodnotení vplyvu na obchod môžu z tohto usmernenia členské štáty vychádzať. 19 Usmernenie o pojme vplyv na obchod, bod 19 10 vplyv, priamy alebo nepriamy, skutočný alebo potenciálny, na obvyklý spôsob obchodu medzi členskými štátmi.20
5. Čo sa týka konania organizácie LITA posudzovaného v danej veci, SDEÚ v rámci svojej rozhodovacej činnosti viackrát uznal a potvrdil, že na obchod medzi členskými štátmi môže mať vplyv aj činnosť spojená s výberom licenčných odmien takou organizáciou spravujúcou autorské práva, ktorá má v mnohých prípadoch v členskom štáte tzv. zákonný, resp. prirodzený alebo faktický monopol a ktorá v ňom okrem práv domácich nositeľov práv spravuje aj práva zahraničných nositeľov práv, „čo je situácia, na ktorú sa vzťahuje článok 102 ZFEÚ.“21
6. Ako bude detailnejšie posúdené nižšie, takéto postavenie vo forme určitého typu faktického monopolu z hľadiska výkonu kolektívnej správy v príslušnej časti vybraných práv na území SR je možné konštatovať aj v prípade pôsobenia organizácie LITA. LITA zároveň pôsobí pri poskytovaní svojich služieb na celom území SR a okrem zastupovania domácich nositeľov práv spolupracuje na základe recipročných zmlúv aj so sesterskými OKS v zahraničí. Uvedené vyplýva napr. z údajov výročných správ organizácie LITA, pričom okrem rozúčtovania vybraných licenčných odmien nositeľom práv zo SR, vypláca LITA časť z vybratých odmien v konkrétnych odboroch aj týmto sesterským kolektívnym správcom práv v zahraničí. Ako sa uvádza vo výročnej správe organizácie LITA za rok 2020, „v roku 2020 sme... vyplatili odmeny a náhrady odmien cca 4200 nositeľom práv zo Slovenska a ďalším tisíckam v zahraničí prostredníctvom našich partnerských organizácií...“22 Je teda možné konštatovať, že činnosti organizácie LITA sú spojené, okrem iného, aj s poskytovaním služieb v mene zahraničných nositeľov práv a jej činnosti tak môžu mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi.
7. Ďalej, aj v súvislosti s činnosťou používateľov autorských diel, ktorí pôsobia na trhu poskytovania ubytovacích služieb a ktorých sa posudzované správne konanie týka, je možné konštatovať, že títo poskytujú svoje služby aj klientom pochádzajúcim zo zahraničia. Zároveň v určitých prípadoch môže ísť o prevádzky, ktoré patria do medzinárodných sietí hotelov a iných typov ubytovacích zariadení a svoje služby tak títo dotknutí podnikatelia neponúkajú len na území SR.
8. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel úrad k záveru, že posudzované konanie organizácie LITA vo veci možného zneužívania dominantného postavenia v oblasti kolektívnej správy práv mohlo byť spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, a preto v súlade s povinnosťou zakotvenou v článku 3 ods. 1 Nariadenia č. 1/2003 úrad aplikuje na posudzované konanie aj článok 102 Zmluvy. 20 Usmernenie o pojme vplyv na obchod, bod 23 21 Pozri rozsudok SDEÚ vo veci C-177/16 Autortiesību un komunicēšanās konsultāciju aģentūra/Latvijas Autoru apvienība proti Konkurences padome, [2017], bod 28, pričom v tejto súvislosti pozri tiež rozsudky z
9. júla 1989, Tournier, 395/87, EU:C:1989:319; z
10. júla 1989, Lucazeau a i., 110/88, 241/88 a 242/88, EU:C:1989:326, ako aj rozsudok C-351/12 OSA, bod 80 22 Pozri výročná správa LITA za rok 2020, str. 7, spis. por. č. 84

predloženého podnetu skutočnosť, že od

2. 2015 začala organizácia LITA uplatňovať za využívanie diel v rámci verejného prenosu prostredníctvom technických zariadení (TV a rádia) v prevádzkach ubytovacích a stravovacích zariadení sadzobník licenčných odmien, ktoré boli neprimerane vysoké a bez akéhokoľvek ekonomického zdôvodnenia vyššie ako „spoločné odmeny“ účtované v predchádzajúcom období v rámci spoločnej kolektívnej správy práv inou OKS – organizáciou Ochranné združenie interpretov Slovenska (OZIS), so sídlom Tomášiková 5/A, 821 01 Bratislava 2 (ďalej len „OZIS“).
3. Vzniknutú situáciu zhrnul predkladateľ podnetu nasledovne: „...až do 31.12.2014 bola OKS (LITA, pozn. úradu) pri kolektívnej správe práv ňou zastúpených nositeľov práv vrátane výberu licenčných odmien zastupovaná Ochranným združením interpretov Slovenska (ďalej len ako „OZIS“)... Ako vyplýva z dostupných sadzobníkov tohto združenia, v oblasti kritérií pri uplatňovaní sadieb, mal porušovateľ (LITA, pozn. úradu) so združením OZIS pre oblasť verejného prenosu spoločné sadzby. Samotné osamostatnenie sa porušovateľa znamenalo pre používateľov zvýšenie sadzieb pre oblasť verejného prenosu.“23
4. Organizácia LITA teda k
6. 2014 ukončila spoluprácu s organizáciou OZIS v rámci spoločnej správy práv, osamostatnila sa, pričom, okrem iného, vystavila s platnosťou k
8. 2015 nový sadzobník odmien za používanie autorských diel ňou zastupovaných nositeľov práv.

podnetu však dotknutým používateľom týchto diel podrobne nevysvetlila, na základe akých skutočností boli sadzby v novom sadzobníku odmien zmenené ani akým spôsobom bola výška jednotlivých licenčných odmien vypočítaná. ZHR SR zároveň namietalo, že v porovnaní so spoločným výberom licenčných odmien organizáciou OZIS, organizácia LITA prestala od roku 2015 zohľadňovať pri výpočte licenčných odmien obsadenosť ubytovacích zariadení. Zároveň LITA v danom čase

ZHR SR odmietala predkladať podnikateľom zoznam zastupovaných autorov a ich diel. 46. Od roku 2015 prebiehali medzi zástupcami ZHR SR a organizáciou LITA rokovania, v rámci ktorých sa členovia ZHR SR pokúšali dosiahnuť zníženie licenčných odmien a prípadné vysvetlenie ekonomickej dôvodnosti,

tvrdení ZHR SR, významne vyšších licenčných odmien, a to aj v porovnaní s licenčnými odmenami za používanie tzv. audiovizuálnych diel v iných štátoch EÚ. 47. ZHR SR sa s organizáciou LITA napriek rokovaniam nedohodlo a členovia ZHR SR odmietli za stanovených podmienok podpísať s organizáciou LITA príslušné licenčné zmluvy. Keďže však napriek neudelenému súhlasu prevádzkovatelia dotknutých zariadení diela autorov zastupovaných organizáciou LITA vo svojich priestoroch vo forme verejného prenosu naďalej používali, zo strany LITA 23 Pozri podnet ZHR SR, str. 4, spis. por. č. 1 12 nasledovali v prvom kroku výzvy na mimosúdne urovnanie nárokov z titulu neuzavretých licenčných zmlúv v roku 2015 a nezaplatenia licenčných odmien

sadzobníka odmien LITA na rok

2. Niektorí z podnikateľov sa,

tvrdenia ZHR SR, aj z obavy pred súdnymi konaniami a s tým súvisiacimi nákladmi, s organizáciou LITA dohodli. Voči niektorým ďalším vybraným prevádzkovateľom ubytovacích zariadení začala LITA súdne konania o náhradu škody, a to vo výške dvojnásobku stanovenej licenčnej odmeny (

autorského zákona č. 618/2003 platného do

2. 2015).
3. V predmetných súdnych konaniach organizácia LITA,

predkladateľa podnetu, „využila“ skutočnosť, že niektorí prevádzkovatelia ubytovacích zariadení s ňou v rámci urovnania licenčné zmluvy podpísali a uhradili licenčné odmeny v požadovanej výške. Výšku takto uplatnených licenčných odmien vyplývajúcich zo sadzobníka odmien na rok 2015 prezentovala organizácia LITA pred súdmi ako „obvyklú odmenu“.

1. ZHR SR si dalo na základe vzniknutej situácie vypracovať u jednej z konzultačných spoločností analýzu, ktorá mala predstaviť najvhodnejšiu metodiku určovania primeraných licenčných odmien za využívanie audiovizuálnych diel v prevádzkach ubytovacích a stravovacích zariadení pre podmienky SR (ďalej aj ako „Analýza“). Predmetná Analýza mala porovnať systémy kolektívnej správy vo vybraných krajinách Európy a navrhnúť optimálnu výšku licenčných odmien v danej oblasti. Pre komparáciu s podmienkami v SR boli v Analýze vybraté tieto krajiny: ČR, Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Taliansko a Švajčiarsko. Kópia Analýzy bola úradu predložená v rámci podkladov k podnetu.24
2. Výsledkom porovnania bola, okrem iného, skutočnosť, že na základe údajov za rok 2015 bola priemerná mesačná výška sadzieb uplatňovaných všetkými organizáciami kolektívnej správy zastupujúcimi autorov audiovizuálnych diel na jednu izbu v SR až 5-násobne vyššia ako v iných krajinách Európy zahrnutých do Analýzy.
3. V súvislosti so závermi vyplývajúcimi z uvedenej Analýzy iniciovalo v novembri 2016 ZHR SR ďalšie rokovanie s LITA, kde ZHR SR navrhlo doplatiť pohľadávky za svojich členov za rok 2015 len vo výške určitého nižšieho percenta z hodnoty odmien uvedených v sadzobníku na rok
4. LITA to odmietla a obe strany sa opäť nedohodli.
5. Na základe všetkých skutočností uvedených vyššie ZHR SR vo svojom podnete konštatovalo, že

jeho názoru došlo zo strany LITA vo vzťahu k nárokom za rok 2015 a 2016 k zneužitiu dominantného postavenia

§ 8

zákona, ako aj

čl. 102 Zmluvy, a to formou: 24 Pozri prílohu podnetu ZHR SR, spis. por. č. 1 13

1. a)uplatňovania neprimerane vysokých licenčných odmien za verejný prenos príslušných diel prostredníctvom akéhokoľvek technického zariadenia v priestoroch ubytovacích zariadení;
2. b)netransparentného a neoveriteľného spôsobu tvorby sadzobníka a stanovovania výšky licenčných odmien za verejný prenos príslušných diel prostredníctvom akéhokoľvek technického zariadenia pre ubytovacie zariadenia, bez zverejnenia metodiky kalkulácie týchto licenčných odmien;
3. c)paušálneho uplatňovania práv nositeľov práv bez preukázania mandátu voči konkrétnym nositeľom práv;
4. d)zneužívania práva domáhať sa ochrany na súde prostredníctvom podávania žalôb voči používateľom príslušných diel, a to tak, že v prípade neakceptovania jednostranne určenej výšky licenčných odmien vyžadovala LITA uplatnenie dvojnásobnej odmeny v prípade neuzatvorenia licenčnej zmluvy zo strany podnikateľov;
5. e)vedomým a úmyselným kreovaním „obvyklej výšky odmeny“ cez podávanie žalôb a „zastrašovanie“ jednotlivých podnikateľov prostredníctvom súdnych sporov (niektorí podnikatelia radšej zaplatia poplatok, aby ušetrili na súdnych sporoch a LITA takéto urovnania sporov využíva na konštatovanie, že dané poplatky sú obvyklé a platia ich aj iní podnikatelia, s ktorými sa už LITA nesúdi, resp. s ktorými sa nesúdila vôbec). 54. Úrad k vyššie zhrnutým skutočnostiam na úvod uvádza, že pravidlá a organizácia kolektívnej správy práv spadá vo všeobecnosti do oblasti ochrany autorských práv a na území SR je v súčasnosti legislatívne zastrešená príslušnými ustanoveniami zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon, účinného od 01. 01. 2016 a jeho novelami (ďalej tiež ako „autorský zákon č. 185/2015“), resp. v minulosti zákonom č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) účinným do 31.12.2015 (ďalej tiež ako „autorský zákon č. 618/2003“). 55. Znenie autorského zákona prešlo v sledovanom období, ktoré sa týka posudzovaného konania zo strany organizácie LITA, viacerými úpravami a zmenami. Napriek tomu sú mnohé z ustanovení, ktoré sú relevantné pre posúdenie danej veci, v autorskom zákone v jeho jednotlivých zneniach ustálené a ich podoba sa vo významnej miere postupnými novelami v čase, najmä od 01. 01. 2016 po súčasnosť, nemenila. Z uvedených dôvodov bude úrad na účely predmetného správneho konania v texte používať všeobecnú skratku „autorský zákon“. Avšak tam, kde to je pre zrozumiteľnosť textu, kontext a súvislosti v rámci daného prípadu nevyhnutné, špecifikuje úrad v texte alebo v relevantných odkazoch pod čiarou konkrétne znenie autorského zákona, spolu s uvedením obdobia platnosti a účinnosti ku konkrétnemu dátumu. 56. Gestorom legislatívy v danej oblasti na území SR je Ministerstvo kultúry SR. Ministerstvo kultúry SR zároveň vydáva oprávnenia konkrétnym OKS na výkon ich činnosti na území SR. 14 57. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že ZHR SR predložilo podnet na konanie organizácie LITA opakovane, úrad v rámci svojej činnosti komunikoval o problematike tvorby sadzobníkov a stanovenia výšky licenčných odmien za používanie autorských diel ešte v priebehu roka 2015 aj so zástupcami Ministerstva kultúry SR. 58.

vyjadrení zástupcov Ministerstva kultúry SR v danom období „„Výšku zmluvných licenčných odmien a primeraných odmien neupravuje žiaden zákon a táto výška nepodlieha ani schvaľovaniu ministerstva, ich určovanie je výlučne v kompetencii príslušnej OKS. Pri kreovaní sadzobníkov týchto odmien je OKS povinná vychádzať zo súkromnoprávnych príkazov zastupovaných nositeľov práv..., vyjadrených napr. vo forme uznesení samosprávnych orgánov OKS, ktorých sú tieto osoby členmi. Jedinú zákonnú podmienku, uplatniteľnú pri stanovení výšky taríf upravuje § 45 ods. 1 Autorského zákona25,

ktorého „dohodnutá odmena musí zodpovedať spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia diela“. Účel tohto ustanovenia sleduje zabezpečenie primeranosti a spravodlivosti licenčnej odmeny.““

Ministerstva kultúry SR tak „výška licenčných odmien premietnutá do sadzobníkov odmien predstavuje za splnenia kritéria primeranosti a spravodlivosti vôľu zastupovaných nositeľov práv, ktorí sú oprávnení na určenie, akú licenčnú odmenu budú považovať za použitie predmetov ochrany, ku ktorým majú práva. Ministerstvo rovnako nevykonáva kontrolu samotného vydávania sadzobníkov...“ Záverom vo svojom vyjadrení Ministerstvo kultúry SR konštatovalo, že „právne vzťahy vznikajúce medzi používateľmi a OKS pri výkone kolektívnej správy práv sú vzťahy súkromnoprávne a zásah ministerstva ako orgánu štátnej správy do takýchto vzťahov je vzhľadom na ich povahu nežiaduci.“26 59. Zo získaných informácií teda vyplynulo, že napriek tomu, že Ministerstvo kultúry SR na fungovanie OKS

platných ustanovení autorského zákona na území SR dohliada, kontrolou tvorby samotných sadzobníkov odmien a výškou jednotlivých licenčných sadzieb stanovených jednotlivými OKS na území SR sa v sledovanom období v rámci svojich kompetencií ministerstvo nezaoberalo.

1. Aj na základe uvedeného úrad preskúmal vzniknutú situáciu a namietané konanie zo strany organizácie LITA z pohľadu možného porušenia súťažných pravidiel. 25 Znenie pôvodného autorského zákona č. 618/2013 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) účinného do 31.12.
2. V autorskom zákone 185/2015 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2016 až do znenia platného do 31.12.2018 bola táto podmienka stanovená v § 169 v ods. 1 a 2 nasledovne: „

§ 165ods.

1 organizácia kolektívnej správy zohľadní rozsah, spôsob, účel a čas použitia predmetu ochrany. Organizácia kolektívnej správy ďalej zohľadní aj ekonomickú hodnotu použitia predmetov ochrany a ekonomickú hodnotu služby kolektívnej správy práv poskytnutej organizáciou kolektívnej správy.“ Následne sa § 169 autorského zákona dopĺňalo a menilo tak, ako to bude uvedené v ďalších relevantných častiach rozhodnutia. 26 Pozri odpoveď Ministerstva kultúry SR na list predsedu úradu - kópia listu č. 4526/2015 zo spisu 610/OZDPaVD/2015, spis por. č. 81

§ 3ods.

2 zákona relevantný trh je priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo zastupiteľné. Cieľom definície relevantného trhu je z tovarového aj priestorového hľadiska cez zastupiteľnosť (zameniteľnosť) určiť, ktoré tovary si konkurujú a teda následne, aj ktorí podnikatelia si konkurujú (kde sú hranice súťaže medzi podnikateľmi).

1. Oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu pre účely práva hospodárskej súťaže Spoločenstva (Ú.v. ES C 372/5, 9.12.1997) (ďalej len „Oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu“), ktorého cieľom je poskytnúť informácie o tom, ako Európska komisia používa koncept relevantného trhu pri uplatňovaní súťažného práva, v bode 2 uvádza: „Definícia trhu je nástrojom identifikácie a vymedzenia hraníc súťaže medzi podnikmi. Slúži na vytvorenie rámca, v ktorom sa uplatňuje politika hospodárskej súťaže Komisie. Hlavným účelom definície trhu je identifikovať systematickým spôsobom všetky súťažné tlaky, ktorým musia dotknuté podniky čeliť. Cieľom definície trhu v jeho výrobkovej a geografickej dimenzii je identifikovať takých konkurentov dotknutých podnikov, ktorí môžu ovplyvniť ich trhové správanie a zabrániť im správať sa nezávisle od účinného konkurenčného tlaku...“
2. Ako vyplýva z uvedeného, relevantný trh sa definuje v dvoch dimenziách – tovarovej a priestorovej. 67.

ustanovenia § 3 ods. 3 zákona tovarový relevantný trh zahŕňa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné tovary schopné uspokojiť určitú potrebu užívateľov. Zastupiteľnosť tovarov sa posudzuje najmä z hľadiska ich charakteristík, ceny a účelu použitia.

ustanovenia § 3 ods. 4 zákona priestorový relevantný trh je vymedzený územím, na ktorom sú súťažné podmienky také homogénne, že 16 toto územie môže byť odčlenené od ostatných území s odlišnými súťažnými podmienkami. 68.

ustálenej judikatúry a Oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu „Relevantný trh výrobkov a služieb pozostáva zo všetkých výrobkov a/alebo služieb, ktoré sú považované za vzájomne zameniteľné alebo nahraditeľné z pohľadu spotrebiteľa, a to na základe ich vlastností, ceny a zamýšľaného účelu použitia. Relevantný geografický trh zahŕňa oblasť, v ktorej sú dotknuté podniky zapojené do vzťahov dopytu a ponuky výrobkov alebo služieb, v ktorej sú súťažné podmienky dostatočne homogénne a ktorá sa od ostatných susedných oblastí výrazne odlišuje kvôli tomu, že konkurenčné podmienky v nej sú zjavne odlišné od podmienok v týchto oblastiach.“27 69. Organizácia LITA je jednou z viacerých organizácii kolektívnej správy práv pôsobiacich na území SR, ktorá na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry SR a

ustanovení platného autorského zákona zastupuje určité skupiny autorov a iných nositeľov práv a poskytuje svoje služby súvisiace s výkonom kolektívnej správy práv. Úrad vyhodnotil jednotlivé oblasti správy práv, ktoré organizácia LITA v SR na základe oprávnenia zastupuje, ako aj jednotlivé úrovne služieb, ktoré organizácia LITA poskytuje vo vzťahu k zastupovaným nositeľom práv, ako aj vo vzťahu k používateľom príslušných autorských diel. Na základe vyhodnotenia daných skutočností zadefinoval úrad v súvislosti s predmetným správnym konaním relevantný trh, na ktorom zo strany organizácie LITA došlo k zneužitiu dominantného postavenia, ako trh poskytovania licenčných služieb používateľom autorských diel v správe organizácie LITA v odbore verejný prenos prostredníctvom technických zariadení (TV a rádia) v izbách ubytovacích zariadení na území SR. 6.1 Tovarový relevantný trh

1. Oblasť kolektívnej správy práv zahŕňa činnosti a poskytovanie špecifických služieb zo strany príslušných OKS rôznym subjektom pôsobiacim v rôznych oblastiach hospodárstva. Ako bolo uvedené vyššie, mnohé z činností a aktivít sú z povahy ochrany práv duševného vlastníctva, konkrétne ochrany autorských diel, zastrešené na území SR ustanoveniami autorského zákona v platnom znení, prípadne vychádzajú z platnej európskej legislatívy v danej oblasti.
2. Pri posudzovaní prípadov v rámci súťažnej politiky sa vzhľadom na vyššie uvedené oblasť poskytovania služieb kolektívnej správy autorských práv tradične člení na nasledujúce úrovne vzťahov: a) vzťah autor (nositeľ práv) – organizácia kolektívnej správy; b) vzťah organizácia kolektívnej správy – používateľ; c) vzťah medzi jednotlivými organizáciami kolektívnej správy.
3. Pre posúdenie konania organizácie LITA v oblasti uzatvárania licenčných zmlúv a účtovania licenčných odmien bude relevantné najmä objasnenie vzťahov skupiny a) a b). Taktiež je pre úplnosť a zrozumiteľnosť daného prípadu potrebné 27 Oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu, bod 7 17 stručne vysvetliť podstatu a pojmy používané v rámci autorského práva v SR a základné východiská pre oblasť kolektívnej správy práv ako takej. 6.1.1 Základné východiská pre identifikáciu autorských práv, ich ochranu a správu
4. Autorské právo chráni výsledky tvorivej duševnej činnosti autorov – diela, pochádzajúce z umeleckej alebo vedeckej oblasti.

§ 3ods.

2 autorského zákona je dielom najmä literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa určité podmienky

autorského zákona. Za autorské diela môžu byť považované aj iné výtvory, ak spĺňajú pojmové znaky diela. 74. Autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.28 Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami.29 Nie je pritom rozhodujúca jeho podoba, obsah, kvalita, účel alebo forma vyjadrenia. Nezáleží ani na miere dokončenia diela (ak časť spĺňa pojmové znaky diela, je chránená aj len táto časť, resp. vývojová fáza diela). 75. Autorské právo má 2 zložky, ktoré vytvorením diela patria autorovi. Sú to:

1. a)výhradné osobnostné práva,
2. b)výhradné majetkové práva. 76. Základným osobnostným právom je právo autora na autorstvo k svojmu dielu. V rámci ďalších osobnostných práv má autor právo rozhodnúť sa o zverejnení alebo nezverejnení svojho diela, byť označený ako autor a rozhodnúť o spôsobe takéhoto označenia a má právo na nedotknuteľnosť svojho diela. Osobnostné práva autora sú neprevoditeľné; autor tieto práva nemôže previesť na inú osobu a nemôže sa ich ani vzdať. Smrťou autora osobnostné práva zanikajú. 77. Medzi výhradné majetkové práva patrí právo autora použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie diela. V § 19 ods. 4 autorského zákona sú demonštratívnym spôsobom vymenované možné spôsoby použitia diela. Za použitie diela má autor právo na odmenu. Majetkové práva sú, tak ako osobnostné práva, neprevoditeľné a nemožno sa ich vzdať. 78. V niektorých prípadoch majetkové alebo osobnostné práva prislúchajú aj iným osobám ako autorovi diela. Je to napríklad pri udelení výhradnej licencie na použitie diela, kedy nadobúdateľ licencie disponuje niektorými majetkovými právami autora, ale aj v prípade dedičov autora, kedy majetkové práva po smrti autora sú predmetom dedičstva. Po smrti autora sa ochrany autorského práva môže domáhať aj ktorákoľvek autorovi blízka osoba, dedič, príslušná profesijná komora alebo príslušná právnická osoba združujúca autorov (napr. komora architektov alebo organizácia kolektívnej správy).30 28 § 13 ods. 1 autorského zákona 29 § 16 autorského zákona 30 § 70 a 71 autorského zákona 18 79. Vzhľadom na to, že nositeľom autorských práv (osobnostných a majetkových) je v niektorých prípadoch aj iný subjekt ako autor (tzv. odvodené subjekty), je v texte ďalej používaný vo vzťahu k autorským právam aj širší pojem – „nositeľ práv“, ktorý zahŕňa najmä autora, dedičov autorských práv, subjekty, ktoré sú nadobúdateľmi licencií, subjekty vykonávajúce majetkové práva autora na základe autorského zákona, ako aj všetky subjekty, ktoré sú nositeľmi autorských práv v rôznom rozsahu. 6.1.1.1 Použitie diela 80. Pokiaľ autor vytvoril dielo, je predpoklad, že má záujem, aby sa dostalo do sféry iných osôb tak, aby ho mohli užívať, resp. používať. Kým na užívanie diela, napr. vnímaním (prečítanie knihy, pozretie obrazu) nie je potrebný súhlas autora, na použitie v autorskoprávnom zmysle je potrebné získať súhlas autora. Dielo je možné používať viacerými spôsobmi. 81. Spôsoby použitia diela sú upravené v § 19 ods. 4 autorského zákona. Použitím diela je najmä spracovanie diela, spojenie diela s iným dielom, vyhotovenie rozmnoženiny diela, verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela, uvedenie diela na verejnosti a ďalšie. Opäť ide len o demonštratívny výpočet, do úvahy môžu prichádzať aj ďalšie spôsoby použitia, na ktoré je autor oprávnený udeľovať súhlas. 82. Medzi najčastejšie spôsoby použitia diela patrí uvedenie diela na verejnosti. Takýto spôsob použitia diela sa môže vykonať:
3. a)verejným vystavením originálu diela alebo rozmnoženiny diela31,
4. b)verejným vykonaním diela32,
5. c)verejným prenosom diela33. 83. Keďže konanie organizácie LITA, ktoré je predmetom tohto správneho konania, sa týka najmä výberu licenčných odmien za diela použité verejným prenosom, úrad sa ďalej zameral na tento spôsob použitia diel. 6.1.1.2 Verejný prenos diela 84.

§ 27ods.

1 autorského zákona je verejným prenosom diela verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli. Verejný prenos diela je najširším pojmom. Medzi určité formy, resp. kategórie verejného prenosu patria najmä vysielanie diela, retransmisia diela a sprístupňovanie diela verejnosti.34 Pojmovým znakom verejného prenosu je verejnosť, teda individuálne neurčené osoby prítomné 31 § 25 autorského zákona 32 § 26 autorského zákona 33 § 27 autorského zákona a nasl. 34 § 27 ods. 2 autorského zákona 19 súčasne alebo sukcesívne (postupne), ktoré môžu byť prítomné na miestach, kde môžu vnímať dielo prenášané technickými prostriedkami.

1. Pri použití predmetov ochrany (diel) je nevyhnutné vysporiadať práva všetkých nositeľov práv viažucich sa k predmetom ochrany, ktoré sa prostredníctvom technického zariadenia „verejne prenášajú“.
2. K verejnému prenosu dochádza tradične najmä v prevádzkach35, ako sú reštaurácie, kaviarne, obchodné domy, bary, čerpacie stanice, herne, kasína, fitnescentrá, diskotéky a iné kultúrne a spoločenské podujatia, a to prostredníctvom technických zariadení umiestnených v týchto prevádzkach (napr. rádiový, či televízny prijímač).
3. V prípade, že k verejnému prenosu v určitej prevádzke dochádza, je používateľ povinný nadobudnúť súhlas a uhradiť odmenu za použitie každého predmetu ochrany. Keďže v jednom objekte môže dochádzať k použitiu viacerých predmetov ochrany, je nevyhnutné nadobudnúť súhlas a uhradiť odmenu za každý používaný predmet ochrany. V prípade, že je nositeľ práv vo vzťahu k šíreniu príslušných diel verejným prenosom zastupovaný prostredníctvom OKS, je potrebné uzatvoriť zmluvu s každou OKS, ktorá zastupuje konkrétneho nositeľa práv ku konkrétnemu predmetu ochrany.36
4. Organizácia LITA v uvedených súvislostiach potvrdila, že každé vyúčtovanie zo strany jednotlivých OKS pôsobiacich na území SR sa bude vzťahovať na iný okruh nositeľov práv s iným predmetom ochrany, t. j. zo strany používateľa v takom prípade nejde o duplicitné plnenie.37
5. Autorský zákon nešpecifikuje, pod ktorú z kategórií verejného prenosu spadá konkrétne verejný prenos diel prostredníctvom technických zariadení umiestnených v ubytovacích prevádzkach, ktorý je podstatou predmetného správneho konania.
6. Organizácia LITA k danej otázke uviedla, že verejný prenos prostredníctvom technických zariadení autorský zákon uvádza len pri spôsoboch použitia diel, na ktorý je určitá OKS oprávnená udeliť tzv. rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu

§ 80písm.

a) autorského zákona (k tomuto pozri podrobnejšie časť 6.1.2). Kategóriu verejného prenosu prostredníctvom technických zariadení však vymedzuje aj samotné oprávnenie udelené Ministerstvom kultúry SR pre organizáciu LITA a v praxi toto vymedzenie vyplýva aj z výročných správ, sadzobníkov odmien či detailných finančných zostáv organizácie LITA. 91. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na európsku legislatívu, prípadové právo a viaceré rozsudky SDEÚ v oblasti kolektívnej správy práv. Aj tieto opisujú verejný prenos diel prostredníctvom technických zariadení napr. v priestoroch ubytovacích prevádzok vo všeobecnosti ako určitý osobitý spôsob vysielania/sprístupnenia diel verejnosti prostredníctvom šírenia signálu 35

§ 7ods.

3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník sa prevádzkarňou rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. 36 Výklad zákona č. 618/2009 Z. z., ustanovenie § 5 ods. 14 (výklad Ministerstva kultúry SR) 37 Pozri list LITA č. 207/2017/OZDPaVD-2274/2017, str. 8, spis. por. č. 11 20 drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane takého sprístupnenia diel verejnosti, keď jednotlivci môžu mať prístup k týmto dielam z miesta a v čase, ktorý si individuálne zvolia. V tomto kontexte je možné citovať napr. z rozsudku SDEÚ vo veci C-306/05 SGAE vs. Rafael hotela, SA (ďalej aj ako „C-306/05 SGAE“), z ktorého vyplýva, že „ak poskytuje hotelové zariadenie prostredníctvom takto umiestnených televíznych prijímačov signál svojim klientom ubytovaným v izbách tohto zariadenia, ide o verejný prenos bez toho, aby bolo potrebné vedieť, aká technika prenosu signálu sa používa.“38 O „sprístupňovaní“ predmetov ochrany pomocou technických prístrojov pre ubytovaných hostí v konkrétnych priestoroch ubytovacích zariadení pojednáva napr. aj prípad českého Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže (ďalej aj ako „ÚOHS“) vo veci zneužívania dominantného postavenia zo strany kolektívneho správcu INTERGRAM, nezávislá společnost výkonných umělců a výrobců zvukových a zvukově-obrazových záznamů, z.s. spisová značka ÚOHS-S0250/2018/DP, prejednávacie číslo ÚOHS-40242/2020/830/DKI (ďalej aj ako „prípad/vec INTERGRAM“).39 92. Na základe vyššie uvedených skutočností úrad konštatuje, že na účely vyhodnotenia konania organizácie LITA posudzovaného v tomto prípade je možné považovať verejný prenos diel prostredníctvom technických zariadení za určitý spôsob sprístupňovania príslušných diel určitej skupine verejnosti, resp. za určitú samostatnú kategóriu použitia diel spadajúcu vo všeobecnosti pod verejný prenos

§ 27ods.

1 autorského zákona. 6.1.1.3 Správa práv 93. Správou práv je

§ 141a nasl.

autorského zákona správa výkonu majetkových práv autorov, výkonných umelcov, výrobcov, vysielateľov a zhotoviteľov databázy k predmetom ochrany. Správa práv znamená, že autor, resp. iný nositeľ práv si svoje majetkové práva (najmä udeľovanie súhlasu na použitie) nespravuje individuálne, ale poverí tým iný subjekt. Správu práv vykonáva za nositeľa práv:

1. a)nezávislý subjekt správy alebo
2. b)organizácia kolektívnej správy. 94. Nezávislým subjektom správy je právnická osoba, ktorá je na základe dohody s nositeľom práv oprávnená spravovať majetkové práva v mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv. 40 V SR v sledovanom období

dostupných informácií nepôsobil žiadny nezávislý subjekt správy. 38 Pozri časti rozsudku SDEÚ vo veci C-306/05 SGAE, napr. body 23 až 43 a iné, ako aj vo vzťahu k verejnému prenosu príslušné body uvedené v zmluve WIPO o umeleckých výkonoch a zvukových záznamoch, ako aj zmluvu WIPO o autorských právach či príslušné články európskej Smernice 2001/29 pre oblasť autorského práva. 39 Pozri rozhodnutie ÚOHS vo veci INTERGRAM, napr. str. 4. 40 Daná možnosť vyplýva z transpozície smernice 2014/26/EÚ,

ktorej má byť v každom členskom štáte možnosť vytvoriť takýto subjekt. 21

1. Ak správu práv vykonáva organizácia kolektívnej správy, ide o kolektívnu správu práv. Keďže sa úrad v predmetnom správnom konaní zaoberá konkrétne kolektívnou správou práv, v ďalšom texte podrobnejšie opisuje tento spôsob organizácie ochrany autorských práv a činnosť kolektívnych správcov. 6.1.2 Kolektívna správa práv a organizácie kolektívnej správy práv
2. Organizácia kolektívnej správy je právnická osoba, ktorá zo zákona alebo na základe zmluvy (dohody) s nositeľmi práv spravuje majetkové práva nositeľov práv, teda vykonáva kolektívnu správu práv.
3. OKS zastupujú autorov a iných nositeľov práv najmä vtedy, ak by bol individuálny výkon autorských práv, resp. práv súvisiacich s autorským právom neúčelný, resp. nemožný (ako je to práve napr. v prípade verejného prenosu diel).
4. OKS vykonáva kolektívnu správu práv vždy v mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv, a to ako jediný alebo hlavný účel svojej činnosti. OKS zastupuje nositeľov práv vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a na účet nositeľov práv.
5. Z formálnej stránky musí OKS spĺňať nasledujúce kritéria: a) jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv; b) kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku; c) má sídlo na území SR a bolo jej Ministerstvom kultúry SR udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv.
6. Oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv udeľuje Ministerstvo kultúry SR na základe žiadosti právnickej osoby, ktorá má záujem vykonávať kolektívnu správu práv a ktorá splní formálne predpoklady na výkon kolektívnej správy práv. Oprávnenie ministerstvo udeľuje na neurčitú dobu. Ministerstvo kultúry SR môže OKS udelené oprávnenie odňať, a to na základe jej žiadosti alebo na základe vykonaného dohľadu nad výkonom kolektívnej správy

§ 155autorského zákona.

1. OKS však nie sú v zriaďovateľskej ani riadiacej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR. Sú vedené ako subjekty súkromného práva, záujmovej samosprávy a ako neziskové subjekty sú len predmetom zákonného dohľadu zo strany ministerstva.
2. Všetky OKS v SR sú založené ako občianske združenia, aj keď to zákon priamo nevyžaduje. Povinne však majú v rámci svojej štruktúry tri základné orgány, a to valné zhromaždenie, orgán kontroly a orgán riadenia. Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom organizácie kolektívnej správy, ktorý rozhoduje o všetkých základných otázkach týkajúcich sa činnosti organizácie kolektívnej správy. Členmi valného zhromaždenia sú členovia organizácie kolektívnej správy – teda jednotliví autori (nositelia práv).
3. OKS musí zastupovať nositeľov práv za rovnakých podmienok, a to bez ohľadu na to, či zastupovaný nositeľ práv je, alebo nie je členom OKS (zastupovaný 22 nositeľ práv sa stáva členom OKS, ak splní podmienky členstva, ktoré určí OKS). Zastupovanie organizáciou kolektívnej správy môže nositeľ práv kedykoľvek vypovedať.
4. Každá OKS zastupuje okrem slovenských aj zahraničných nositeľov práv. Autorský zákon totiž priamo ukladá OKS povinnosť uzatvárať tzv. recipročné zmluvy so zahraničnými organizáciami kolektívnej správy alebo priamo zastupovať nositeľov práv aspoň z troch ďalších členských štátov Európskej únie. Uzavreté recipročné zmluvy tak umožňujú každej slovenskej OKS vyberať, rozdeľovať a vyplácať odmeny pre zahraničných nositeľov práv, ktorých diela a iné predmety ochrany sa používajú na Slovensku. Zahraničné OKS zase vyberajú a rozdeľujú odmeny pre slovenských nositeľov práv za použitie ich diel a iných predmetov ochrany v zahraničí. Tie sú následne vyplatené slovenským autorom prostredníctvom príslušných slovenských OKS.
5. Na Slovensku v súčasnosti pôsobí päť organizácií kolektívnej správy, ktorým bolo Ministerstvom kultúry SR udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv. Každá OKS spravuje práva konkrétnych skupín autorov a iných nositeľov práv vo vybraných odboroch, vo vzťahu ku konkrétnym predmetom ochrany a v rozsahu oprávnenia udeleného ministerstvom. Medzi OKS pôsobiace v SR patria: a) LITA, autorská spoločnosť, ktorá spravuje práva autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, pantomimickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam alebo dielam úžitkového umenia a združuje najmä autorov literárnych a dramatických diel, prekladateľov, režisérov, scenáristov, fotografov, výtvarníkov a iných, pričom špecificky v oblasti audiovizuálnych diel zastupuje režisérov, scenáristov a autorov dialógov, výtvarníkov – animátorov, autorov slovenskej verzie audiovizuálneho diela – preklad a úprava dialógov, réžijné spracovanie a autorov preexistentných diel, napr. autorov literárnej predlohy; b) SOZA, Slovenský ochranný zväz autorský, ktorý zastupuje práva autorov k hudobným dielam a združuje konkrétne autorov, upravovateľov, aranžérov hudby a autorov slovesnej časti diela – textu, libreta, ako aj vydavateľov týchto diel, v ich mene monitoruje použitie hudobných diel (ďalej len „SOZA“); c) SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, ktorá zastupuje práva výkonných umelcov (herci, recitátori, dirigenti, hráči na hudobných nástrojoch)41 a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov42 (ďalej len „SLOVGRAM“);

§ 94ods.

2 autorského zákona je výkonným umelcom fyzická osoba, ktorá osobne podá umelecký výkon tak, že spieva, hrá, predvádza, prednáša alebo inak tvorivo vykonáva umelecké dielo alebo dielo tradičnej ľudovej kultúry, najmä spevák, hudobník, dirigent, herec, tanečník alebo artista. 42

§ 107ods.

2 autorského zákona je výrobca zvukového záznamu osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie.

§ 116ods.

3 autorského zákona je výrobca audiovizuálneho záznamu fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie. 41 23 d) OZIS, Ochranné združenie interpretov Slovenska vykonáva kolektívnu správu práv k umeleckým výkonom a zvukovým záznamom, pričom tiež zastupuje výkonných umelcov podobne ako SLOVGRAM, ale

dostupných informácií sa tieto práva neprekrývajú;

1. e)SAPA, Slovenská asociácia producentov v audiovízii, ktorá má v správe práva k zvukovoobrazovým záznamom a audiovizuálnym dielam a ktorá združuje a zastupuje výrobcov audiovizuálnych diel (producentov) alebo správcov práv výrobcov audiovizuálnych diel (producentov slovenských filmov) (ďalej len „SAPA“). 106. Zo súťažného hľadiska je možné na základe všetkých získaných podkladov a informácií konštatovať, že licenčné služby jednotlivých OKS pôsobiacich na území SR, a tým aj licenčné služby samotnej organizácie LITA, nie sú na území SR vo vzťahu k zastupovaným autorom a ďalším nositeľom práv, ako aj vo vzťahu k jednotlivým používateľom príslušných diel zastupiteľné. Inými slovami, licenčné služby jednotlivých OKS sa vzájomne neprekrývajú. 6.1.2.1 Služby poskytované v oblasti kolektívnej správy 107. Ako už bolo spomenuté, organizácia kolektívnej správy je akýmsi sprostredkovateľom medzi nositeľmi práv k príslušným autorským dielam a používateľmi týchto diel. OKS tak na jednej strane vstupuje do zmluvných vzťahov s nositeľmi práv, ktorých „kolektívne“ zastupuje, na strane druhej vysporiadava zmluvné vzťahy s jednotlivými používateľmi autorských diel. OKS môže teda svojou činnosťou ovplyvňovať dve „trhové“ úrovne: (
2. i)úroveň trhu poskytovania služieb kolektívnej správy a licenčných služieb vo vzťahu k nositeľom práv a (
3. ii)úroveň trhu licenčných služieb vo vzťahu k používateľom. Vzťah nositeľ práv – OKS 108. Každý autor, výkonný umelec alebo iný nositeľ práv sa pri výkone svojich majetkových práv môže dať zastúpiť organizáciou kolektívnej správy. OKS je povinná prevziať zastúpenie nositeľa práv, ktorý o to požiada. Odmietnuť ho môže len z objektívnych dôvodov (napr. ak OKS v zmysle oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv nespravuje také práva k predmetom ochrany, o ktorých správu má nositeľ práv záujem). 109. OKS pre nositeľov práv, ktorí s ňou uzavreli zmluvu o zastupovaní, vykonáva najmä tieto činnosti: - uzatváranie rôznych typov licenčných zmlúv s príslušnými používateľmi diel, výber a správa licenčných odmien, náhrad odmien a príjmov z bezdôvodného obohatenia a ich rozúčtovanie medzi autorov/nositeľov práv, uskutočňovanie nevyhnutných úkonov v prospech autorov/nositeľov práv v mimosúdnom konaní v prípade neoprávnených zásahov do práv autora/nositeľa práv a uzatváranie dohôd o urovnaní, 24 - uplatňovanie nárokov autorov/nositeľov práv súdnou cestou v prípadoch porušenia podmienok licenčných zmlúv uzavretých s danou OKS a iné. 110. Z hľadiska praktického pôsobenia, každá OKS v súlade s aktuálnym oprávnením Ministerstva kultúry SR a

príslušných ustanovení autorského zákona zastupuje nositeľov práv buď na základe zmlúv o zastupovaní (dobrovoľná kolektívna správa práv) alebo na základe zákona (povinná kolektívna správa práv). Verejný prenos prostredníctvom technických zariadení, ktorého sa predmetné správne konanie týka, patrí pod dobrovoľnú správu práv.

1. Nositeľ práv, ktorý má záujem o uzavretie zmluvy, kontaktuje príslušnú OKS, resp. si stiahne interaktívny formulár z jej webového sídla a podpísanú zmluvu zašle na príslušnú adresu
2. Uzavretím zmluvy o zastúpení sa však nositeľ práv automaticky nestáva členom OKS. Členom sa stáva až vyplnením žiadosti o prijatie za člena a akceptovaním žiadosti výborom príslušnej OKS. Nositeľ práv platí za členstvo ročný členský poplatok v stanovenej výške. Nositeľ práv, ktorý sa stane aj členom OKS, sa môže aktívne zúčastňovať na valnom zhromaždení a rozhodovať o činnostiach a aktivitách OKS.
3. Okrem činností súvisiacich so zastupovaním autorov a nositeľov príslušných práv uvedených vyššie sú všetky aktívne OKS povinné vytvoriť a schváliť sadzobník odmien za používanie diel v ich správe a viesť rozúčtovací poriadok, na základe ktorého sa prerozdeľujú a vyplácajú príjmy z výkonu kolektívnej správy práv.
4. OKS sú zároveň oprávnené požadovať od nositeľov práv zaplatenie účelne vynaložených nákladov za poskytnutie služby kolektívnej správy práv v súlade s príslušnými zásadami (patria sem napr. aj náklady na činnosť volených orgánov).44 Rozúčtovanie získaných licenčných odmien medzi jednotlivých nositeľov práv sa uskutoční až po odpočítaní účelne vynaložených nákladov na správu práv a vytvorení príslušných rezervných fondov OKS.
5. Výber odmien uskutočňuje OKS oddelene pre jednotlivé spôsoby použitia predmetov ochrany. V rámci rozdeľovania a vyplácania odmien sa OKS zároveň musí snažiť o čo najväčšiu adresnosť jednotlivých odmien, teda na základe zistenia skutočného použitia konkrétnych predmetov ochrany. Vzťah používateľ – OKS
6. Používateľ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá akýmkoľvek spôsobom používa dielo chránené autorským právom. Používateľ musí získať súhlas na použitie diela ešte pred samotným použitím diela, a to prostredníctvom licencie.
7. Základnou službou všetkých aktívnych OKS pre používateľov je poskytnúť z jedného miesta hromadne súhlas (licenciu) na použitie diela za veľký počet autorov a veľký počet diel. Tento princíp kolektívnej správy platí predovšetkým 43 Vzorová zmluva o zastúpení je dostupná napr. na webovom sídle LITA: https://moja.lita.sk/document/representation-contract 44 § 170 ods. 3 autorského zákona 25 pre oblasť tzv. druhotných (sekundárnych) použití, akým je aj verejný prenos prostredníctvom technických zariadení.
8. Určiť počet priamych potenciálnych používateľov diel autorov zastupovaných a spravovaných jednotlivými OKS môže byť pomerne komplikované. Vyplýva to najmä zo skutočnosti, že pri každom druhu použitia diela je v mnohých prípadoch počet možných prijímateľov/používateľov diela neidentifikovateľný.
9. OKS vstupujú do zmluvných vzťahov s používateľmi tak, že s nimi rokujú o uzavretí licenčnej zmluvy, pričom jej následným uzavretím je používateľom udelený súhlas na použitie príslušných predmetov ochrany určitým spôsobom. OKS môžu s používateľmi uzatvoriť nasledujúce typy licenčných zmlúv: a) klasická licenčná zmluva45; b) kolektívna licenčná zmluva46; c) hromadná licenčná zmluva47; d) rozšírená hromadná licenčná zmluva48 ako osobitný typ hromadnej licenčnej zmluvy s rozšíreným efektom len na presne vymedzené spôsoby použitia predmetov ochrany uvedené v § 80 autorského zákona, medzi ktoré patrí aj verejný prenos diela v prevádzkarni alebo v inom priestore prostredníctvom technického zariadenia; e) multiteritoriálna hromadná licenčná zmluva
11. Vo všeobecnosti platí, že uzatváranie licenčných zmlúv by mal iniciovať používateľ ešte pred reálnych používaním diel, pričom takéto zmluvné vysporiadanie je jeho zákonná povinnosť. OKS majú bežne na webovom sídle dostupný interaktívny formulár, ktorý je po vyplnení možné podpísať a takto vyplnenú licenčnú zmluvu zaslať príslušnej OKS. Tá zmluvu podpíše a na základe údajov vyplnených používateľom, zašle naspäť jeden rovnopis zmluvy spolu s faktúrou na vyplatenie príslušnej licenčnej odmeny.
12. V podmienkach SR však najmä v minulosti dochádzalo k situáciám, kedy si používatelia rozličných autorských diel neplnili túto svoju povinnosť a diela využívali bez udelenia licencie a zmluvného vzťahu. Iniciatívu v tejto oblasti museli v mnohých prípadoch prebrať na seba samotné OKS, pričom po zistení nezákonného používania diel samé oslovovali dotknuté subjekty na vysporiadanie zmluvných vzťahov.
13. Hlavnou súčasťou praktických činností OKS je okrem uzatvárania licenčných zmlúv v mene autorov diel aj výber licenčných odmien za ich využívanie jednotlivými skupinami používateľov

spôsobu ich použitia. Základné členenie využívania diel a účtovania licenčných odmien najlepšie odzrkadľujú už vyššie spomínané sadzobníky licenčných odmien, ktoré by sa mali

potreby 45 § 65 a nasl. autorského zákona 46 § 77 autorského zákona 47 § 78 autorského zákona 48 § 79 a § 80 autorského zákona 49 § 81 autorského zákona 26 pravidelne prehodnocovať a zverejňovať na webových sídlach príslušných OKS.50 122. Ako bolo spomenuté vyššie, licenčné odmeny vyberá za všetkých zazmluvnených používateľov diel autorov a nositeľov práv zastúpených konkrétnou OKS táto príslušná OKS, ktorá ich následne

pravidiel spísaných vo svojom aktuálnom rozúčtovacom poriadku po odpočítaní účelne vynaložených nákladov rozúčtuje a raz za rok preposiela na účet nositeľov práv.

1. V tejto súvislosti je potrebné pre úplnosť uviesť, že k
3. 2018 bol v SR na účely zníženia administratívnej záťaže, okrem iného aj pre používateľov, ktorí uskutočňujú vo svojich prevádzkach verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia, do praxe zavedený inštitút tzv. povinnej dohody o spoločnej správe medzi OKS (tzv. one-stop-shop systém). V súčasnosti je na používateľovi, aby si pre výber spoločnej odmeny za využívanie daných diel zvolil ktorúkoľvek zo stanovených OKS, ktorá následne aj v mene ostatných OKS, zúčastnených na takejto dohode, bude spoločnú odmenu vyberať.
4. Spoločný výber odmien bolo síce možné na území SR spustiť už

§ 174a § 175 autorského zákona účinného od 01.

1. 2016, prakticky však boli podmienky spoločného výberu v prípade použitia diel verejným prenosom prostredníctvom technických zariadení medzi jednotlivými OKS dohodnuté až koncom roku 2018.51 6.1.2.2 Odbory kolektívnej správy práv
2. Kolektívnu správu práv vykonávajú OKS v tzv. odboroch. Autorský zákon v § 145 ods. 1 charakterizuje odbor kolektívnej správy práv ako oblasť realizácie kolektívnej správy práv, ktorý je určený vymedzením predmetu ochrany/diela, resp. vymedzením jeho druhu, a vymedzením majetkových práv, ktoré majú byť kolektívne spravované.
3. Predmetom ochrany sú teda samotné diela, ktoré jednotlivé OKS

oprávnenia zastupujú, členené do skupín

ich druhu. Konkrétny odbor zahŕňa určitý spôsob používania konkrétneho druhu diela (predmetu ochrany) vo vzťahu k majetkovým právam, ktoré majú byť spravované konkrétnou OKS. Napr. hudobné dielo ako také je predmetom ochrany, ale vyhotovenie rozmnoženiny tohto diela je majetkovým právom nositeľa práv a zároveň predstavuje určitý konkrétny spôsob použitia hudobného diela. Odborom môže byť v tomto prípade vyhotovenie rozmnoženiny hudobného diela, pričom jeho ochrana a správa je pridelená konkrétnej OKS. 50 Napr. organizácia LITA pre obdobie rokov 2015-2018 účtovala licenčné odmeny na základe jedného súhrnného sadzobníka odmien platného pre každý rok. Licenčné odmeny platné pre rok 2019 a nasl. boli účtované na základe viacerých sadzobníkov odmien, schválených pre každú oblasť zastúpených diel samostatne. Zároveň bol pre účtovacie obdobie 2019 a 2020 schválený spoločný sadzobník odmien pre spoločnú správu práv za všetky OKS pôsobiace v SR. K daným skutočnostiam pozri cenníky v spise a platné cenníky na webovom sídle organizácie LITA (zdroj: https://www.lita.sk/zakladne-dokumenty). 51 Podrobnejšie k procesu zavedenia systému one stop shop pozri odpoveď organizácie LITA č. 52/2020/OZDPaVD-6289/2020, spis. por. č. 58. 27 127. Vzhľadom na zložitosť a komplexnosť poskytovania služieb zo strany jednotlivých OKS v rôznych odboroch vo vzťahu k rôznym druhom diel, ako aj vzhľadom na zameranie predmetného správneho konania, uvádza úrad v nasledujúcej tabuľke ako príklad len odbory kolektívnej správy, ktoré zastupuje organizácia LITA, a to

typu zmluvného vzťahu s autormi, resp. inými nositeľmi práv. Tabuľka 1: Odbory organizácie LITA

typu zmluvného vzťahu s nositeľmi práv Povinná kolektívna správa Dobrovoľná kolektívna správa

1. a)použitie diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiu
2. a)použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti
3. i)vysielaním,
4. ii)retransmisiou, iii) sprístupňovaním verejnosti,
5. iv)iným spôsobom verejného prenosu (napr. prostredníctvom technických zariadení)
6. b)výber náhrady odmeny za vyhotovenie rozmnoženiny predmetu ochrany pre súkromnú potrebu
7. b)použitie predmetu ochrany vyhotovením jeho rozmnoženiny
8. c)výber náhrady odmeny za vyhotovenie rozmnoženiny predmetu ochrany prostredníctvom reprografického zariadenia
9. c)použitie predmetu ochrany verejným rozširovaním jeho originálu alebo jeho rozmnoženiny prevodom vlastníckeho práva
10. d)výber odmeny pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia
11. d)použitie predmetu ochrany verejným rozširovaním jeho originálu alebo jeho rozmnoženiny
12. e)použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti verejným vystavením
13. f)použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti verejným vykonaním vo forme
14. i)živého predvedenia,
15. ii)technického predvedenia
16. g)výber primeranej odmeny za použitie predmetu ochrany verejným rozširovaním nájmom
17. h)použitie predmetu ochrany jeho spracovaním, zaradením do databázy alebo spojením s iným predmetom ochrany 128. Rovnakými spôsobmi použitia, aké sú uvedené v tabuľke vyššie pre organizáciu LITA, môžu byť používané aj diela zastupované inými OKS pôsobiacimi v SR. To znamená, že jednotlivé OKS môžu poskytovať svoje služby pre rovnaké/zhodné odbory (spôsoby použitia diel), každá OKS však zastupuje konkrétne skupiny autorov a/alebo nositeľov práv k rôznym druhom diel (predmetom ochrany)

oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry SR. Z uvedeného dôvodu nie sú služby poskytované jednotlivými OKS v SR, tak pre nositeľov práv ku konkrétnym dielam, ako ani pre používateľov konkrétnych diel vzájomne zastupiteľné. 129. V ďalšej tabuľke úrad uvádza členenie spôsobov použitia diel v správe organizácie LITA

ich druhu. Toto členenie vychádza zo súčasného sadzobníka licenčných odmien organizácie LITA a je určené pre používateľov dotknutých diel.52 52 Štruktúra sadzobníkov LITA sa mohla v sledovanom období meniť, odbory a spôsoby použitia diel v správe LITA však ostali nezmenené. 28 Tabuľka 2: Spôsoby použitia diel v správe organizácie LITA

sadzobníkov odmien platných k 31.12.2018 samostatné sadzobníky za použitie konkrétnych druhov diel Audiovizuálne diela, audiovizuálne použité diela, rozhlasové hry a diela použité v rozhlase spôsoby praktického použitia vydanie diela (napr. vyhotovenie rozmnoženiny vo forme DVD, CD) a jeho rozširovanie prevodom vlastníckeho práva, verejné vykonanie (technické prevedenie) diela (napr. premietanie na festivaloch, na verejných priestranstvách a námestiach a iné), verejné vystavenie, použitie diel v reklame, verejný prenos (zahŕňa televízne a rozhlasové vysielanie, verejný prenos a technické prevedenie diel v prevádzkarni alebo inom priestore prostredníctvom technických zariadení - TV a rozhlas v izbách, v spoločných, spoločenských a obslužných priestoroch prevádzkarní, v stravovacích a pohostinských prevádzkach, v obchodoch a službách, v prevádzkach pre šport, oddych a zábavu a v iných priestoroch), káblová retransmisia a retransmisia, sprístupňovanie verejnosti Dramatické diela, divadelné diela a ďalšie s nimi súvisiace diela verejné vykonanie, uverejnenie textu, t. j. vyhotovenie rozmnoženín divadelnej hry (celej alebo jej časti) v bulletine, resp. propagačných materiáloch a verejné rozširovanie týchto rozmnoženín predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, vydanie, verejný prenos, verejné vystavenie diela Literárne diela vydanie diela (vyhotovenie rozmnoženín diela a ich verejné rozširovanie prevodom vlastníckeho práva v periodických, neperiodických publikáciách, audio a e-knihách a pod.), zaradenie diela do súborného diela, verejné vykonanie, tzv. malé práva (čítanie, recitácie apod.), vypožičanie literárnych a slovesných diel a fotografických diel a iných diel výtvarného umenia, ktoré sú ich súčasťou, verejné vystavenie originálu/rozmnoženiny diel, spracovanie diela, použitie diela v reklame, použitie diela ako predlohy, iné špecifické spôsoby použitia literárneho diela (napr. na odevoch, textíliách a iných netradičných materiáloch) Diela výtvarného umenia a fotografie, architektonické diela, diela úžitkového umenia využitie diel v novinách a časopisoch, knihách, letákoch, prospektoch, na plagátoch a pohľadniciach, veľkoplošné reprodukcie pre účely reklamy a dekorácie, projekcia diela na veľkoplošných obrazovkách, zaradenie diela do audiovizuálneho diela a jeho verejný prenos, použitie diela na obaloch a etiketách, použitie diel výtvarného umenia a fotografií na textile, koži, skle, keramike, porceláne a iných neobvyklých materiáloch, použitie diela cez internet, verejné vystavenie diel, vypožičanie diel a použitie diel úžitkového umenia a architektonických diel 130. Úrad sa v rámci predmetného správneho konania zameral len na oblasť poskytovania licenčných služieb vo vzťahu k používateľom autorských diel, a to v jedinom odbore – v odbore verejný prenos a technické prevedenie autorských diel prostredníctvom akéhokoľvek technického zariadenia, ako je zvukovoobrazový/televízny a/alebo zvukový/rozhlasový prijímač (TV a/alebo rádio). 131. V rámci odboru verejného prenosu prostredníctvom technických zariadení sa diela sprístupňujú rôznym kategóriám používateľov. Medzi významnú skupinu používateľov patria najmä ubytovacie zariadenia, ale aj reštaurácie, kaviarne, bary, terasy, obchody a ďalšie prevádzky, v ktorých k verejnému prenosu diel dochádza. Títo podnikatelia sú pritom len nepriamymi používateľmi dotknutých diel. Priamymi a reálnymi používateľmi diel, pre ktorých je primárne sprístupnenie diel v rámci poskytovaných služieb určené, sú samotní zákazníci alebo klienti uvedených prevádzok. Zameranie činností jednotlivých typov prevádzok sa líši

typu poskytovaných služieb a klientov, pre ktorých sú určené. Rozličný význam pre klientov môže mať aj samotné sprostredkovanie televízneho a rozhlasového vysielania v jednotlivých priestoroch. 29

1. Pri verejnom prenose diela prostredníctvom technického zariadenia je akýkoľvek požívateľ povinný získať súhlas (licenciu) na použitie diela od všetkých aktívnych organizácií v SR, teda od LITA a SOZA, ktoré zastupujú autorov diel v ich správe, ako aj od SLOVGRAM, OZIS a SAPA, ktoré nezastupujú priamo autorov, ale výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov audiovizuálnych záznamov (teda vysporiadavajú právo nositeľov tzv. súvisiacich/príbuzných práv).
2. Prakticky to znamená, že prevádzkovateľ napr. 5* hotela, ktorý má v izbách či iných priestoroch (reštaurácie, bary, recepcia a iné) nainštalované TV a rádiové prijímače, by mal mať vzhľadom na rozmanitosť diel sprístupňovaných klientom prostredníctvom verejného prenosu cez tieto zariadenia ešte pred ich použitím vysporiadané licenčné vzťahy s každou jednou OKS, teda s LITA, SOZA, SLOVGRAM, OZIS53 aj s organizáciou SAPA. Na základe uzavretých licenčných zmlúv prevádzkovateľ vypláca jednotlivým OKS licenčné odmeny za určité obdobie (napr. za jeden rok) za každé technické zariadenie, a to vo výške stanovenej pre takýto spôsob použitia diel v sadzobníkoch odmien jednotlivých OKS.
3. V prípade vysporiadania zmluvného vzťahu s organizáciou LITA podpisujú prevádzkovatelia všetkých typov prevádzok pre získanie súhlasu na použitie diel verejným prenosom vo svojich priestoroch tzv. rozšírenú hromadnú zmluvu, ktorá má spoločné znenie tak pre ubytovacie zariadenia, ako aj pre reštaurácie a iné prevádzkarne. Do prílohy k danej zmluve zároveň vypĺňa konkrétna prevádzka údaje o počte a type technických zariadení (TV, rádio), ako aj údaje o konkrétnom priestore, v ktorom sa diela v správe LITA pre verejnosť/klientelu šíria. Na základe takto vyplnených formulárov v danej prílohe k zmluve sa ku každému technickému zariadeniu pridelí sadzba

platného sadzobníka odmien LITA.54 Výška sadzieb sa líši v prípade používania diel v izbách ubytovacích zariadení od sadzieb za používanie diel v spoločných priestoroch ubytovacích zariadení, v reštaurácii, obchodnej prevádzke či kaderníctvach. Sadzby sa líšia aj v závislosti od typu technického zariadenia – iná sadzba je pre rádio, iná pre televízny prijímač. 135. Najvýznamnejšiu skupinu v rámci používateľov diel v odbore verejný prenos prostredníctvom technických zariadení, čo do počtu, ale najmä čo do objemu ročne vybratých licenčných odmien zo strany organizácie LITA, tvorili v sledovanom období ubytovacie zariadenia. Na tomto významnom podiele sa zároveň do veľkej miery podieľali v každom roku sledovaného obdobia najmä odmeny účtované za používanie diel v správe LITA v izbách ubytovacích zariadení, a to vo výške viac ako [...]% - OBCHODNÉ TAJOMSTVO účastníka konania, chránené voči všetkým. Ostatné typy prevádzok mali na celkových Od roku 2016 sú práva nositeľov práv zastupovaných organizáciou OZIS spoločne spravované prostredníctvom organizácie SLOVGRAM - pozri napr. vyjadrenie organizácie SLOVGRAM, spis. por. č. 71

sadzobníka odmien organizácie LITA platného k

3. Ako vyplýva z Tabuľky 2 vyššie, kategória má konkrétne názov „Audiovizuálne diela, audiovizuálne použité diela, rozhlasové hry a diela 55 K odhadu podielu objemu licenčných odmien vybraných od ubytovacích zariadení a ostatných typov prevádzok na celkových odmenách v danom odbore, pozri odpoveď LITA č. PMU/153/2021/OZDPaVD526/2021, spis. por. č. 59

typu konkrétnych používateľov a

typu priestoru, v ktorom sa diela verejnosti/klientom sprístupňujú. Samostatnú kategóriu používateľov, na ktorú je zamerané aj predmetné správne konanie, tvoria prevádzkovatelia ubytovacích zariadení. 141. Ako bolo spomenuté vyššie, prevádzkovatelia ubytovacích zariadení môžu využívať diela verejným prenosom prostredníctvom technických zariadení buď v izbách, alebo v rámci spoločných priestorov, ako sú recepcie, reštauračné priestory, bary a pod. Ku každému priestoru, v ktorom sa diela verejným prenosom použijú, sa vzťahujú osobitné licenčné sadzby, odlišná môže byť aj verejnosť/klientela, ktorá má k verejnému prenosu diel v jednotlivých priestoroch ubytovacích zariadení prístup. Vzhľadom na i) spôsob vyhodnotenia konania organizácie LITA a praktiku posudzovanú v tomto prípade, ii) zameranie a účel ubytovacích služieb, ktoré nie sú zameniteľné napr. so stravovacími službami, iii) skutočnosť, že sadzby všetkých OKS za použitie diel v danom odbore sa členia na sadzby za izby ubytovacích zariadení a sadzby za použitie diel v iných priestoroch, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že iv)

odhadov účastníka konania tvorí objem vyzbieraných licenčných odmien za verejný prenos prostredníctvom technických zariadení v izbách ubytovacích prevádzok na celkových ročných príjmoch organizácie LITA v danom odbore zásadný podiel, sa úrad v tomto prípade zameral len na oblasť verejného prenosu audiovizuálnych diel prostredníctvom technických zariadení v izbách ubytovacích zariadení.

1. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností úrad definuje tovarový relevantný trh, v rámci ktorého posudzoval protisúťažné konanie organizácie LITA, ako trh poskytovania licenčných služieb v oblasti kolektívnej správy práv používateľom literárnych, divadelných, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, pantomimických, audiovizuálnych a fotografických diel, diel výtvarného umenia, architektonických diel a diel úžitkového umenia v odbore verejný prenos prostredníctvom technických zariadení v izbách ubytovacích zariadení.
2. Úrad nevylučuje, že vo vzťahu k poskytovaniu služieb v oblasti kolektívnej správy práv by mohol byť trh členený širšie (napr. definícia trhu v danom odbore vo vzťahu k akýmkoľvek priestorom ubytovacích zariadení či priestorom iných ako ubytovacích prevádzok a zariadení) alebo užšie (napr. rozdelenie daného trhu na verejný prenos osobitne prostredníctvom TV a osobitne prostredníctvom rádia, resp. jeho rozdelenie

jednotlivých kategórií ubytovacích zariadení). Avšak vzhľadom na spôsob organizácie kolektívnej správy práv v SR, ako aj charakter posudzovaného konania organizácie LITA a zameranie jej činností v danom prípade by odlišná definícia trhu nemala vplyv na závery úradu o dominantnom postavení účastníka konania, či na samotné posúdenie daného prípadu. 32 6.2 Geografický relevantný trh

1. Pôsobnosť a organizácia jednotlivých OKS v SR sa riadi najmä príslušnou slovenskou legislatívou v oblasti ochrany autorských práv. Kontrolu dodržiavania autorského zákona, ako aj oprávnenie na existenciu a vykonávanie činností týchto organizácií, presné stanovenie ich pôsobenia v konkrétnych odboroch správy práv vo vzťahu ku konkrétnym druhom diel autorov a ostatných nositeľov práv ustanovuje Ministerstvo kultúry SR s kompetenciami na území SR. Oprávnené organizácie kolektívnej správy sú zároveň zodpovedné za ochranu autorských práv najmä vo vzťahu k nositeľom týchto práv a používateľom príslušných diel na území SR. S týmito autormi a nositeľmi práv, ako aj s používateľmi diel pôsobiacimi na území SR OKS komunikujú a poskytujú jednej či druhej strane svoje služby. Takýmto spôsobom je organizovaná kolektívna správa práv aj v iných krajinách EÚ.
2. Napriek skutočnosti, že činnosti slovenských OKS môžu zahŕňať aj spoluprácu so zahraničnými autormi či nositeľmi práv, ochrana autorských práv zahraničných nositeľov práv je väčšinou zabezpečovaná prostredníctvom recipročných zmlúv so sesterskými organizáciami, zriadenými na rovnaký účel v ostatných krajinách EÚ alebo krajinách mimo európskeho spoločenstva. Znamená to, že slovenské OKS uzatvárajú licenčné zmluvy a vyberajú odmeny za použitie príslušných diel len od používateľov pôsobiacich v SR. Na druhej strane, za prípadné použitie autorských diel slovenských autorov v zahraničí slovenské OKS odmeny nevyberajú. Čiže, na území SR vysporiadavajú slovenské OKS licenčné práva vo vzťahu k slovenským nositeľom práv priamo a vo vzťahu k zahraničným nositeľom práv ako „sprostredkovateľ“. Mimo územia SR pôsobia v rámci ochrany autorských diel zahraničné OKS a slovenské OKS nevyberajú na daných územiach žiadne poplatky.
3. Pôsobnosť a organizáciu zahraničných OKS upravuje zahraničná (príslušná národná) legislatíva, ktorá sa môže v niektorých aspektoch a samotnom znení líšiť od slovenskej legislatívy. Odlišný môže byť na národnej úrovni aj spôsob rozčlenenia odborov kolektívnej správy práv medzi konkrétne OKS, počet oprávnených OKS, ale aj spôsob a metódy stanovenia a výberu licenčných odmien za používanie jednotlivých autorských diel. Okrem legislatívnych a technických rozdielov v oblasti organizácie a výkonu kolektívnej správy práv v jednotlivých krajinách, dôležitú úlohu pri poskytovaní služieb v danej oblasti môžu zohrávať aj prípadné jazykové bariéry. Odlišovať sa môžu aj zvyklosti obyvateľov a iných používateľov autorských diel a ich vnímanie kultúrnej či ekonomickej hodnoty týchto diel a potreby ich ochrany.
4. Vzhľadom na konanie organizácie LITA posudzované v tomto prípade a zameranie činností LITA, ktorá je priamym zmluvným partnerom používateľov autorských diel na celom území SR, ako aj vzhľadom na možné odlišnosti podmienok pôsobenia OKS v iných krajinách, úrad zadefinoval z geografického hľadiska relevantný trh ako územie SR. 33 6.3 Záver k relevantnému trhu
5. Úrad po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností záverom konštatuje, že trhom, na ktorom posudzoval konanie organizácie LITA, je trh poskytovania licenčných služieb v oblasti kolektívnej správy práv používateľom literárnych, divadelných, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, pantomimických, audiovizuálnych a fotografických diel, diel výtvarného umenia, architektonických diel a diel úžitkového umenia v odbore verejný prenos prostredníctvom technických zariadení v izbách ubytovacích zariadení na území SR.
6. DOMINANTNÉ POSTAVENIE
7. Tak ako definícia relevantných trhov, aj určovanie dominantného postavenia primárne vychádza a všeobecne sa riadi princípmi vyplývajúcimi z európskej legislatívy a prípadového práva v oblasti súťažnej politiky. 150.

§ 8ods.

1 zákona dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. 151.

ustálenej judikatúry a Oznámenia Komisie - Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatňovaní článku 82 Zmluvy o ES na prípady zneužívania dominantného postavenia podnikov na vylúčenie konkurentov z trhu (Ú.v. EÚ C45/7, 24.2.2007) (ďalej len „Usmernenie Komisie k čl. 82“), „Pojem dominancia bol v rámci práva ES vymedzený ako hospodársky silné postavenie, ktoré podniku dovoľuje brániť v účinnej hospodárskej súťaži na relevantnom trhu tým, že mu umožňuje správať sa v značnom rozsahu nezávisle od svojich konkurentov, odberateľov a v konečnom dôsledku od spotrebiteľov. Táto nezávislosť súvisí s mierou konkurenčného tlaku vyvíjaného na daný podnik. Dominancia na trhu teda poukazuje na to, že tento tlak nie je dostatočne účinný, a teda že daný podnik má počas určitej doby značnú trhovú silu. To znamená, že podnik pri rozhodovaní neberie do úvahy možné kroky a reakcie konkurentov, odberateľov a v konečnom dôsledku spotrebiteľov. Komisia môže dospieť k záveru, že na trhu chýba konkurenčný tlak aj vtedy, keď na ňom skutočná alebo potenciálna hospodárska súťaž do určitej miery existuje. Dominantné postavenie vzniká vo všeobecnosti kombináciou niektorých faktorov, ktoré – posudzované samostatne – nemusia byť rozhodujúce. ... Pri zisťovaní existencie dominancie sa bude zohľadňovať konkurenčná štruktúra trhu a najmä tieto faktory: - obmedzenia na základe jestvujúcich dodávok od existujúcich konkurentov a ich postavenia na trhu (postavenie dominantného podniku a jeho konkurentov na trhu), - obmedzenia na základe reálnej možnosti budúcej expanzie existujúcich konkurentov alebo vstupu potenciálnych konkurentov na trh (expanzia a vstup na trh), 34 - obmedzenia na základe vyjednávacej sily odberateľov (vyrovnávacia kúpna sila).“ 56 152. Postavenie organizácie LITA na vyššie uvedenom relevantnom trhu je

úradu predurčené už skutočnosťou, že kolektívne spravované práva jednotlivými OKS na území SR vo vzťahu k určitým skupinám nositeľov práv či druhom autorských diel v určitých odboroch majú z titulu autorského zákona a oprávnenia Ministerstva kultúry SR charakter akéhosi „zákonného“ alebo „faktického“ monopolu.

1. Opodstatnenie fungovania OKS ako určitých zákonných, prirodzených alebo faktických monopolov na území jednotlivých členských štátov pritom predpokladá aj európska legislatíva v oblasti ochrany autorských práv a danú skutočnosť priamo či nepriamo potvrdzuje aj existujúca judikatúra a rozsudky SDEÚ.
2. LITA v stanovisku k podnetu ZHR SR v súvislosti s dominantným postavením namietla, že na rozdiel od ostatných štátov, slovenský autorský zákon monopolné postavenie OKS neupravuje a že možnému dominantnému postaveniu OKS autorský zákon dáva korektív vo forme tzv. inštitútu žaloby o určenie obsahu licenčnej zmluvy
4. LITA v tejto súvislosti upresnila, že v prípade, ak používateľ nie je spokojný s priebehom alebo výsledkom rokovania s OKS o obsahu licenčnej zmluvy, má možnosť obrátiť sa na príslušný súd. Na rozdiel od používateľa, OKS takúto vyššiu formu ochrany pre prípad neúspešných rokovaní s používateľmi,

účastníka konania, nepožíva. Toto právo používateľa

zákona predstavuje,

organizácie LITA, vysoký stupeň jeho právnej ochrany. 156. V súvislosti s inštitútom žaloby o určenie obsahu licenčnej zmluvy úrad uvádza, že ak používateľ počas rokovaní s OKS nesúhlasí napr. s výškou licenčnej odmeny, takúto žalobu o určenie obsahu licenčnej zmluvy na súd skutočne podať môže. Avšak:

1. a)používateľ aj potom, ako podá žalobu na súd, musí do právoplatného rozhodnutia aj naďalej platiť v určitej forme „cenníkovú sadzbu“, a to buď ako bankovú záruku do notárskej úschovy, súdnej úschovy, alebo vo forme vinkulácie;
2. b)inštitút žaloby o určenie obsahu licenčnej zmluvy predstavuje skôr ochranu ex ante, na rozdiel od súťažného práva, ktoré pôsobí skôr ex post (najmä v prípade praktík zneužívania dominantného postavenia);
3. c)v prípade žaloby by súd riešil situáciu len vo vzťahu ku konkrétnemu sťažovateľovi, resp. k určitej skupine sťažovateľov (napr. v prípade podania kolektívnej žaloby zo strany združenia podnikateľov), zatiaľ čo v prípade súťažných konaní ide o systematické posúdenie správania sa a praktík súťažiteľov vo vzťahu ku všetkým používateľom v rámci stanovenej kategórie. 56 Usmernenie Komisie k čl. 82, body 10 a 12 57 § 165 ods. 8 autorského zákona 35 157. Inštitút žaloby o určenie obsahu licenčnej zmluvy je zároveň možné prirovnať k možnosti podnikateľov pôsobiacich aj na iných trhoch brániť sa na súdoch, napr. podaním žaloby o určenie ceny. Z vyhodnotenia takéhoto postupu však,

úradu, nevyplýva, že by možnosť podať takúto žalobu a možnosť súdov riešiť výšku ceny účtovanú medzi podnikateľmi mala mať sama osebe vplyv na skutočnosť, či je niektorý z podnikateľov v dominantnom postavení; resp. možnosť podať žalobu nie je možné bez existencie ďalších špecifických okolností vo všeobecnosti považovať za relevantnú pri posudzovaní dominantného postavenia.

1. Na základe uvedeného nie je možné bez ďalších skutočností usudzovať, že by bol inštitút žaloby o určenie obsahu licenčnej zmluvy nástrojom, ktorý by zásadným spôsobom vplýval na skutočnosť, či účastník konania je, alebo nie je na území SR jediným, resp. dominantným subjektom, ktorý je oprávnený poskytovať licenčné služby na vyššie definovanom relevantnom trhu.
2. Konanie OKS bolo v praxi posudzované ako protisúťažné konanie vo forme zneužívania dominantného postavenia zo strany viacerých súťažných autorít. Vyhodnocovanie existencie dominantného postavenia musí však aj v prípade, že sú OKS hodnotené ako určité zákonné, resp. faktické monopoly, vychádzať zo zohľadnenia všetkých relevantných okolností daného prípadu. Jednou zo skutočností, ktorá takéto hodnotenie môže ovplyvniť, je, či tieto subjekty majú voči svojim zmluvným partnerom dostatočnú vyjednávaciu silu.58 Úrad v tejto súvislosti konštatuje, že v danom prípade nezistil, že by dotknutí používatelia audiovizuálnych diel v odbore verejný prenos prostredníctvom technických zariadení mali pri rokovaniach o podmienkach účtovania licenčných odmien voči organizácii LITA takú vyjednávaciu silu, ktorá by určitým spôsobom spochybňovala postavenie LITA ako dominantného hráča.
3. Ako už bolo vysvetlené vyššie, pokiaľ chce nejaký podnikateľský subjekt používať všetky diela v odbore verejný prenos prostredníctvom TV a rádia a splniť si pritom povinnosti vyplývajúce z autorského zákona, musí požiadať o licenciu (či už priamo, alebo v prípade spoločnej správy práv sprostredkovane) všetky príslušné OKS. Zameranie činností jednotlivých OKS pôsobiacich na území SR, ochrana konkrétnych druhov autorských práv a konkrétnych skupín nositeľov práv sa totiž neprekrýva. Správu práv vybraných skupín autorov literárnych, divadelných, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, pantomimických, audiovizuálnych diel, diel výtvarného umenia, fotografických a architektonických diel a diel úžitkového umenia zastrešuje v SR len jediná organizácia – LITA. Ochrana práv k vymenovaným druhom diel vybraných skupín autorov tak nie je pre používateľov zastupiteľná so službami ostatných OKS aktívnych na území SR. Ani licencie udelené používateľom dotknutých diel zo strany jednotlivých OKS nie sú „vzájomne zastupiteľné“.
4. Z vyššie uvedeného vyplýva, že organizácia LITA bola pri poskytovaní licenčných služieb používateľom dotknutých diel, súvisiacich s uzatváraním 58 Pozri samotné východiská pre hodnotenie dominantného postavenia

Usmernenia Komisie k čl. 82, body 10 a 12, ako aj hodnotenie daného kritéria v rámci rozsudku SDEÚ vo veci C-525/16 MEO – Serviços de Comunicações e Multimédia SA proti Autoridade da Concorrência, napr. body 31 a 32. 36 licenčných zmlúv či stanovením a účtovaním výšky licenčných odmien v sledovanom období nevyhnutným „obchodným“ partnerom. Zároveň nebola organizácia LITA na území SR v sledovanom období vystavená podstatnej súťaži zo strany existujúcich ani potenciálnych konkurentov, keďže žiadne iné subjekty nemajú na území SR pridelené oprávnenie na rovnaký výkon kolektívnej správy práv vo vzťahu k ochrane práv konkrétnych skupín autorov (príp. iných nositeľov práv).

získaných podkladov a informácií sa tiež nepreukázalo, že by bola organizácia LITA pri poskytovaní služieb v danej oblasti vystavená efektívnemu tlaku zo strany používateľov diel v jej správe (konkrétne napr. prevádzkovateľov ubytovacích zariadení) ako „odberateľov“ jej služieb.

1. Aj v prípade spoločnej správy práv, resp. v prípade využitia tzv. one-stop-shop systému, ktorý je možné zo strany používateľov dotknutých diel v posudzovanom odbore na území SR prakticky uplatniť od
3. 2018, organizácia LITA ostáva subjektom, ktorý zastupuje tie isté skupiny nositeľov práv k totožným druhom diel tak, ako je to v prípade poskytovania licenčných služieb samostatne. Organizácia LITA totiž aj pri príprave spoločnej správy práv za všetky OKS presadzovala svoje záujmy v mene nositeľov práv, ktorých zastupuje, podieľala sa aktívne na tvorbe spoločnej licenčnej zmluvy, na stanovení spoločných licenčných poplatkov a podielu organizácie LITA a ostatných OKS na celkovej spoločnej sadzbe či na určovaní spôsobu a podmienok následného rozúčtovania prijatých odmien. Výška sadzieb organizácie LITA za používanie diel v danom odbore je pritom tak v prípade individuálneho výberu, ako aj v prípade spoločného výberu licenčných odmien, rovnaká.
4. Uzavretím jedinej spoločnej zmluvy na základe systému one-stop-shop medzi konkrétnym používateľom a vybranou OKS síce dochádza prakticky k vysporiadaniu licenčných vzťahov naraz voči všetkým OKS, ktoré sú súčasťou dohody o spoločnej správe práv, no podmienky používania licenčných diel týkajúce sa najmä výšky sadzieb za ich použitie vo vzťahu k svojim nositeľom práv určuje aj v prípade využitia systému one-stop-shop organizácia LITA. Ostatné OKS tieto dohodnuté podmienky len realizujú. Ide teda vo svojej podstate len o určitú technickú záležitosť, ktorá má prispieť k zjednodušeniu komunikácie a vysporiadania licenčných vzťahov medzi podnikateľmi a dotknutými OKS. Podpisom jedinej licenčnej zmluvy zároveň nedochádza k zmene obsahu či rozsahu oprávnení jednotlivých OKS udelených zo strany Ministerstva kultúry SR.
5. Po vyhodnotení všetkých skutočností je možné záverom konštatovať, že organizácia LITA bola v sledovanom období jediným subjektom, ktorý bol

udelenej registrácie a oprávnenia Ministerstva kultúry SR na území SR oprávnený zastupovať určenú skupinu autorov a nositeľov práv pri stanovení podmienok uzatvárania licenčných zmlúv a spôsobu výberu licenčných odmien voči používateľom autorských diel a ktorý bol v rámci sledovaného obdobia na základe udeleného oprávnenia a ustanovení autorského zákona zodpovedný za schvaľovanie sadzobníka licenčných odmien a určovanie ich výšky vo vzťahu k používaniu diel literárnych, divadelných, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, pantomimických, audiovizuálnych a fotografických diel, diel 37 výtvarného umenia, architektonických diel a diel úžitkového umenia vo forme verejného prenosu prostredníctvom technických zariadení v izbách ubytovacích zariadení na území SR. 7.1 Záver k vyhodnoteniu dominantného postavenia

1. Na základe vyššie uvedeného je možné vyhodnotiť, že organizácia LITA je podnikateľom, ktorý mal v rámci sledovaného obdobia dominantné postavenie na trhu poskytovania licenčných služieb v oblasti kolektívnej správy práv používateľom literárnych, divadelných, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, pantomimických, audiovizuálnych a fotografických diel, diel výtvarného umenia, architektonických diel a diel úžitkového umenia v odbore verejný prenos prostredníctvom technických zariadení v izbách ubytovacích zariadení na území SR a ktorý v súlade so súťažnými pravidlami nebol na danom trhu vystavený podstatnej súťaži a mohol sa tak vzhľadom na svoje postavenie správať voči používateľom diel v danej oblasti správy práv nezávisle. 7.2 Námietky účastníka konania k dominantnému postaveniu
2. Úrad vo Výzve pred vydaním rozhodnutia v súvislosti s vyhodnotením dominantného postavenia účastníka konania, okrem iného, uviedol, že organizáciu LITA je vzhľadom na všetky zistené skutočnosti možné považovať za určitý zákonný monopol a že organizácia LITA je nevyhnutným obchodným partnerom vo vzťahu k dotknutým používateľom (ubytovacím zariadeniam) a títo nemajú vo vzťahu k LITA ako odberatelia služieb takú vyjednávaciu pozíciu, ktorá by spochybňovala jej dominantné postavenie na posudzovanom trhu.
3. Účastník konania v rámci Vyjadrenia k Výzve v časti E.2.1 k týmto skutočnostiam namietal, že úrad sa v súvislosti s týmto tvrdením nikde v rámci Výzvy explicitne neoprel o žiadne ustanovenie autorského zákona. Organizácia LITA nemá,

vlastného vyjadrenia, v SR zákonný monopol na výkon kolektívnej správy a nie je jediným subjektom, ktorý má oprávnenie v danom segmente autorských práv pôsobiť. Vstup na trh v danej oblasti je,

účastníka konania, možný a otvorený aj pre iné subjekty, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v autorskom zákone a ktoré môžu požiadať o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv v danej oblasti od Ministerstva kultúry SR. Účastník konania v tejto súvislosti doplnil, že v SR tak pôsobí napr. organizácia SAPA, ktorá má oprávnenie udelené Ministerstvom kultúry SR na výkon kolektívnej správy práv k audiovizuálnemu dielu a audiovizuálnemu záznamu vo viacerých odboroch kolektívnej správy práv. 168. Zároveň k trhovému postaveniu organizácie LITA v oblasti verejného prenosu vysielania prostredníctvom zvukovoobrazových a/alebo zvukových zariadení, umiestnených v izbách a iných priestoroch ubytovacích zariadení účastník konania uviedol, že nepopiera, že LITA má v percentuálnom vyjadrení na základe výberu odmien za predmetné autorské práva vysoký trhový podiel. Nie je však pravdou, že má „neotrasiteľné“ dominantné postavenie a „na jej 38 rozhodovanie nepôsobia žiadne trhové sily“.59 Úrad sa pritom,

účastníka konania, nezaoberal otázkou, do akej miery konanie LITA pri stanovení sadzieb ovplyvňovali konkurenti, zákazníci a externé premenné existujúce na dotknutom trhu a nevykonal analýzu v tom zmysle, do akej miery má podnikateľ skutočne dominantné postavenie. 169. K hodnoteniu dominantného postavenia v oblasti kolektívnej správy práv na území SR v sledovanom odbore tiež účastník konania vo Vyjadrení k Výzve uviedol (a dané skutočnosti opätovne zopakoval a doplnil aj v priebehu ústneho pojednávania), že z histórie sporu medzi AHRS a LITA je zrejmé, že je to práve LITA, ktorá má v praxi ťažšiu pozíciu voči používateľom, pretože

1. i)hotely dlhodobo používali autorské diela bez udelenia súhlasu LITA,
2. ii)neboli ochotné sa s LITA dohodnúť napriek tomu, že LITA zásadne znižovala svoju pôvodnú ponuku, iii) LITA sa musela domáhať svojich práv žalobami na súde,
3. iv)hotely sú jednak zastrešené v rokovaniach asociáciou AHRS, čo ich pozíciu posilňuje, jednak sú mnohé z nich súčasťou finančne silných medzinárodných sietí a
4. v)hotely majú možnosť podať žalobu o určenie obsahu licenčnej zmluvy na súd, kedy tento autoritatívnym výrokom určí, okrem iného, aj výšku licenčnej odmeny, pričom dovtedy hotely ukladajú finančné prostriedky viazané na používanie príslušných diel do notárskej úschovy a LITA k nim až do rozhodnutia súdu nemá prístup. Vyjednávacia sila prevádzkovateľov ubytovacích zariadení je tak veľmi vysoká a neguje postavenie organizácie LITA. Zároveň LITA poukázala na významnú limitáciu svojho rozhodovania v súvislosti s hodnotou sadzieb, ktorú stanovovali v posudzovanom odbore ostatné OKS, ako aj [............... ............................................................................] - OBCHODNÉ TAJOMSTVO účastníka konania, chránené voči všetkým. Táto limitácia v rozhodovaní sa prejavila najmä počas procesu stanovenia sadzieb pre rok 2019, odkedy,

účastníka konania, nie je možné hovoriť o voľnej cenotvorbe zo strany LITA. 170. Účastník konania tiež v rámci danej časti námietok poukazoval na skutočnosť, že náklady na kolektívnu správu organizácie LITA nepresahovali v sledovanom období 20% z celkovej hodnoty vybraných licenčných odmien, čo by malo byť

prípadového práva znakom toho, že daná OKS sa v takomto prípade javí byť ako efektívna a súťažný orgán má vo svojom pri hodnotení dominancie zohľadniť aj túto skutočnosť.

1. K námietke týkajúcej sa označenia organizácie LITA ako „zákonného monopolu“ úrad uvádza, že v tejto súvislosti vychádzal predovšetkým z hodnotenia postavenia OKS v rámci existujúceho prípadového práva. V príslušných rozsudkoch SDEÚ sa bežne uvádza, že na základe podstaty existencie a pôsobenia organizácií kolektívnej správy v jednotlivých štátoch EÚ, je tieto subjekty možné považovať za akési zákonné, prirodzené či faktické monopoly. Takéto vo všeobecnosti používané označenia, resp. vnímanie jednotlivých OKS v takomto kontexte, pripustil pritom vo svojich podkladoch predložených úradu v rámci prešetrovania aj samotný účastník konania.60 Je pritom dôležité uviesť, že bez ohľadu na to, či úrad označí alebo neoznačí organizáciu LITA za určitý zákonný monopol, táto skutočnosť nemá vplyv na závery úradu o dominantnom postavení organizácie LITA na relevantnom trhu v sledovanom období. 59 Pozri body 158 a 159 v časti E.2.1 Vyjadrenia k Výzve 60 Pozri napr. vyjadrenie LITA č. 207/2017/OZDPaVD-2274/2017, spis. por. č. 11, str. 1-2 39
2. K námietke týkajúcej sa vydávania oprávnení na vykonávanie kolektívnej správy práv na území SR pre viaceré subjekty úrad v prvom rade uvádza, že pri úvahách o definovaní relevantného trhu, ako aj pri vyhodnocovaní dominantného postavenia v danom prípade úrad opakovane, na viacerých miestach zdôraznil, že hlavným aspektom posudzovania postavenia jednotlivých OKS na trhu poskytovania licenčných služieb v oblasti kolektívnej správy práv v SR v sledovanom odbore bola okrem aspektu zastupovania konkrétnych druhov diel dôležitou aj skutočnosť, aký typ nositeľov práv

autorského zákona (autori verzus výkonní umelci) a ktoré konkrétne skupiny autorov (režisér, scenárista, výtvarník, hudobný skladateľ a i.) konkrétne OKS v SR zastupujú. Úrad vzhľadom na predmetnú námietku ešte podrobnejšie doplnil určité údaje do predchádzajúcich bodov tohto rozhodnutia (pozri bod 105 rozhodnutia).

1. Ďalej je možné uviesť, že úrad sa už v rámci Výzvy odvolával v súvislosti s hodnotením možného dominantného postavenia aj na vyjadrenia samotnej organizácie LITA, ktorá pri popise činností OKS v SR uviedla, že pokrytie ochrany práv jednotlivých skupín nositeľov nie je v SR duplicitné (pozri k tomu bod 88 rozhodnutia), čo znamená, že žiadna z OKS nezastupuje ten istý okruh diel, resp. ten istý predmet ochrany a zároveň tých istých nositeľov práv k jednotlivým druhom diel. Je teda možné, že konkrétny predmet ochrany (napr. audiovizuálne diela) zastupujú v SR viaceré OKS (napr. LITA, SAPA), no žiadna z nich nezastupuje rovnaký okruh autorov či nositeľov práv. V opačnom prípade by totiž, okrem iného, práve v prípade používania diel v rámci verejného prenosu prostredníctvom technických zariadení v izbách ubytovacích prevádzok dochádzalo zo strany slovenských OKS k viacnásobnému výberu licenčných odmien za to isté plnenie.
2. Skutočnosť, že v danom odbore ide v prípade každej Ministerstvom kultúry SR schválenej OKS o zastúpenie iných druhov diel a zastúpenie práv rôznych skupín autorov či výkonných umelcov a ďalších nositeľov práv, potvrdzuje napr. aj stanovisko Ministerstva kultúry SR zo dňa
4. 2015 adresované ZHR SR. Dané stanovisko bolo použité aj v rámci viacerých súdnych sporov medzi organizáciou LITA a používateľmi diel z kategórie ubytovacích zariadení a v rámci argumentácie pred súdmi ho používala aj samotná organizácia LITA. V tomto stanovisku Ministerstva kultúry SR sa uvádza: „„V súvislosti s duplicitou platenia autorských odmien vzhľadom na vydané oprávnenia pre rovnaký predmet ochrany uvádzame, že napriek tomu, že dve OKS spravujú práva k rovnakému predmetu ochrany (napr. audiovizuálne diela, pozn. úradu), nedochádza k duplicite v platbách. Zákonom nie je vylúčené, aby niekoľko OKS spravovalo práva k rovnakým predmetom ochrany, pričom však rozdiel spočíva v spôsobe použitia predmetu ochrany alebo v zozname zastupovaných nositeľov práv. V praxi teda nemôže dôjsť k