Obsah (17)

§ 140§ 167§ 170§ 174§ 171§ 173§ 24§ 175§ 23§ 2§ 3§ 25§ 5§ 185§ 172§ 177§ 52

Bratislava Číslo: 24. 08. 2021 8774-6000/2021-OD Úrad pre verejné obstarávanie ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie

§ 140

a orgán príslušný

§ 167ods.

2 písm.

1. b)a § 169 ods. 1 písm.
2. d)zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci námietok uchádzača XY (ďalej len „navrhovateľ“), smerujúcich

§ 170ods.

3 písm. d) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov proti vylúčeniu vo verejnom obstarávaní na predmet zákazky „Rozšírenie kapacít ZŠ Javorová alej, novostavba telocvične“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Obec Chorvátsky Grob, Námestie Josipa Andriča 17, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 00 304 760 (ďalej len „kontrolovaný“), vo Vestníku verejného obstarávania č. 66/2021 dňa 12. 03. 2021 pod značkou 15394 - WYP, vydáva toto rozhodnutie: Úrad pre verejné obstarávanie zastavuje konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa

§ 174ods.

1 písm. c) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie:

1. Dňa
3. 2021 boli Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) doručené v elektronickej podobe1 námietky navrhovateľa smerujúce

§ 170ods.

3 písm. d) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) proti vylúčeniu.

1. Kontrolovanému boli námietky doručené dňa
3. 2021 v elektronickej podobe prostredníctvom informačného systému EVOSERVIS (ďalej len „IS EVOSERVIS“).
4. Úrad uvádza, že dňa
6. 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 345/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní. 4.

§ 171ods.

1 zákona o verejnom obstarávaní konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného začína dňom doručenia námietok úradu. Úrad konštatuje, že konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok začalo v súlade s § 171 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní dňa

3. 1 zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný na právne účely. Dokument je vytlačený 1 z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 5.

§ 173ods.

1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní je kontrolovaný povinný doručiť úradu písomné vyjadrenie k podaným námietkam a kompletnú dokumentáciu

§ 24

v origináli do siedmich dní odo dňa doručenia námietok, ak ide o konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok. Úrad zároveň upozorňuje, že neprihliada na písomné vyjadrenie k podaným námietkam a dôkazy doručené kontrolovaným po doručení kompletnej dokumentácie. 6.

§ 173ods.

2 zákona o verejnom obstarávaní, ak ide o elektronickú komunikáciu, doručením kompletnej dokumentácie v origináli sa rozumie sprístupnenie elektronickej podoby dokumentácie zriadením prístupu do elektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu v lehote

odseku

1. Súčasťou elektronickej podoby dokumentácie sú aj auditné záznamy o všetkých úkonoch vykonaných v použitom elektronickom prostriedku. Kontrolovaný môže nahliadať do kompletnej dokumentácie v origináli doručenej úradu.
2. Úrad dňa
4. 2021 odoslal kontrolovanému list označený ako ,,Informácia o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok a žiadosť o doručenie písomného vyjadrenia k podaným námietkam a kompletnej dokumentácie v origináli“ č. 8774-6000/2021OD-L zo dňa
8. Úrad konštatuje, že kontrolovaný doručil dňa
10. 2021 listinnú dokumentáciu spolu s písomným vyjadrením k námietkam navrhovateľa a dňa
12. 2021 zriadil úradu prístup do informačného systému, cez ktorý sa predmetné verejné obstarávanie realizuje (IS EVOSERVIS). 9.

§ 170ods.

5 zákona o verejnom obstarávaní námietky doručené úradu a kontrolovanému musia obsahovať:

1. a)identifikačné údaje navrhovateľa,
2. b)identifikačné údaje kontrolovaného,
3. c)označenie verejného obstarávania, proti ktorému námietky smerujú,
4. d)označenie skutočností, proti ktorým námietky

odseku 3 smerujú, pričom ak podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu, námietky nemôžu ísť nad rámec obsahu žiadosti o nápravu,

1. e)opis rozhodujúcich skutočností a dôkazy, ak nie sú súčasťou dokumentácie,
2. f)návrh na rozhodnutie o námietkach

§ 175ods.

1 alebo ods. 2, g) podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa. 11.

§ 170ods.

8 zákona o verejnom obstarávaní námietky sa doručujú a) kontrolovanému

1. v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, ak tento informačný systém doručenie námietok umožňuje,
2. v listinnej podobe, ak informačný systém

bodu 1 doručenie námietok neumožňuje alebo ak sa verejné obstarávanie, ktorého sa námietky týkajú, nerealizuje funkcionalitou informačného systému, a b) úradu v listinnej podobe, v elektronickej podobe

osobitného predpisu alebo v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, ak tento informačný systém doručenie námietok úradu umožňuje. 12.

§ 23ods.

1 druhá veta písm.

1. a)zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný na právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 2 predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“) osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania,
2. a)ak sa

zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo ak je

osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis

1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou,
2. použitím na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii osoby ktorá autorizáciu vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá“

osobitného predpisu, ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy, nemennosť obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta, spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi, ak to osobitný predpis nezakazuje alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje. 13. Úrad v rámci šetrenia zistil, že navrhovateľ doručil námietku úradu v elektronickej podobe

zákona o e-Governmente. Navrhovateľ vo formulári „všeobecná_agenda.asice“ na portáli slovensko.sk uviedol nasledovné, cit.: „Predkladáme námietku ku Verejnému obstarávaniu č. 66/2021, pod číslom 15394 – WYP, zo dňa 12.03.2021, ktorej celé znenie je uvedené v prílohe tohto podania“. Navrhovateľ ako prílohu formuláru „všeobecná_agenda.asice“ priložil súbor „námietky.asice“, ktorú podpísala dňa

2. 2021 AA. Súčasne navrhovateľ priložil aj súbor s názvom „námietky_asice_námietky.pdf“, pričom úrad zistil, že svojou povahou ide o sken originálnej námietky a navrhovateľ tento sken originálnej námietky podpisoval a doručoval úradu v režime zákona o e-Governmente. V predmetnom skene sú v závere podpísaní dvaja prokuristi navrhovateľa, a to AA a AB.
3. Úrad zároveň zistil, že prílohou námietky bol aj súbor „PM_AA_zasielanie cez slovensko.sk.asice, podpísaný dňa
5. 2021 zaručeným elektronickým podpisom AA, a súčasné identický súbor s názvom „PM_AA_zasielanie cez slovensko.sk.pdf“, ktorého obsahom je sken plnej moc zo dňa
7. 2020, v ktorej je uvedené nasledovné, cit.: „PLNÁ MOC Splnomocniteľ: XY Sídlo: ... IČO : ... štatutárny orgán: ..., konateľ spoločnosti zapísaná v OR: ... (ďalej len „Splnomocniteľ“ ) Splnomocnenec: AA Trvalý pobyt: ... číslo OP: ... (ďalej len „Splnomocnenec“) Splnomocniteľ týmto splnomocňuje Splnomocnenca na podávanie písomnosti v mene Splnomocniteľa cez webový portál www.slovensko.sk. Splnomocniteľ a Splnomocnenec si sú vedomí, že v zmysle obsahu tejto plnej moci je Splnomocnenec oprávnený vykonať právny úkon, ktorý nie je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný na právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 3 Táto plná moc sa udeľuje na dobu neurčitú Splnomocnenec je oprávnený konať v mene Splnomocniteľa v zmysle tejto plnej moci samostatne. Splnomocnenec uvedené plnomocenstvo prijíma. V Bratislave, 15.06.2020“ V závere predmetného skenu plnej moci je podpis splnomocniteľa s odtlačkom pečiatky navrhovateľa a podpis splnomocnenca.
8. Vo výpise navrhovateľa z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I k dátumu
10. 2021, vložka číslo: ... (ďalej len „výpis z OR SR“), z ktorého vyplýva, že prokuristami sú AB a AA, cit.: „Prokúra: AB ... ... Vznik funkcie: 10.12.2018 (od
12. 2018) AA ... ... Vznik funkcie: 26.09.2020 (od
14. 2020)“
15. Úrad ďalej z výpisu z OR SR zistil, že navrhovateľ má spôsob konania v mene právnickej osoby upravený pri prokúre nasledovne, cit: „V mene spoločnosti konajú vždy dvaja prokuristi spoločne. Prokurista sa podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu Spoločnosti, za ktorú koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj vlastnoručný podpis.“. Inštitút prokuristu je v rovine de lege lata upravený v ustanovení § 14 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“), v ktorom sa uvádza, že prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Zároveň je možno v zmysle § 14 ods. 4 OBZ udeliť prokúru viacerým osobám tak, že sú na zastupovanie a podpisovanie oprávnené každá samostatne, alebo tak, že je pritom potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov alebo aspoň dvoch z nich. Prokúra je tak osobitným typom zmluvného zastúpenia so zákonom vymedzeným rozsahom. Udelenie prokúry supluje udelenie plnomocenstva so zákonom vymedzeným rozsahom. Prokúra sa od zmluvného zastúpenia, resp. plnomocenstva odlišuje v tom, že pre rozsah oprávnenia konať za druhého nie je určujúca vôľa zastúpeného (v plnomocenstve), ale fakt udelenia prokúry, a teda vytvorenie predstavy o oprávnení zastupovať na verejnosti zákon spája s určitým rozsahom konania za podnikateľa. Okrem terminologického rozdielu vykazuje prokúra viaceré odlišnosti oproti plnomocenstvu, napríklad povinnú publicitu prostredníctvom obchodného registra, nemožnosť účinne obmedziť rozsah prokúry, prokúru môže udeliť len podnikateľ zapísaný v obchodnom registri a len fyzickej osobe. Kolektívna (pravá) prokúra umožňuje podnikateľovi mať viacerých prokuristov, ktorí budú konať spoločne.
16. Spôsob konania v mene spoločnosti je povinne zapisovaným údajom do obchodného registra, t. j. ide o ten údaj, na ktorý úrad poukázal vyššie vo výpise z OR SR. V zmysle Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný na právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 4 § 14 OBZ rozlišujeme medzi individuálnou a kolektívnou prokúrou. Rozdiel medzi individuálnou a kolektívnou prokúrou nie je v počte prokuristov, ktorým podnikateľ udelil prokúru, ale v tom, či môžu konať samostatne (hoci je ich viac), alebo spoločne (ako kolektív). Z textu § 14 ods. 4 OBZ vyplýva, že aj v prípade kolektívnej prokúry ide stále len o jednu prokúru, ktorej subjektom je viac osôb. V prípade plurality prokuristov zákon vychádza z toho, že sa podnikateľ musí rozhodnúť, či im udeľuje individuálnu prokúru tak, že na zastupovanie a podpisovanie je oprávnený každý prokurista samostatne, alebo kolektívnu tak, že je potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov alebo aspoň dvoch z nich. Zákon uvádza tieto možnosti alternatívne. Nepredpokladá sa možnosť, že by sa podnikateľ výslovne nerozhodol, akým spôsobom majú za neho prokuristi konať. Tomu zodpovedá aj dikcia § 14 ods. 6,

ktorej návrh na zápis prokúry pre viaceré osoby musí obsahovať spôsob, akým budú prokuristi konať. Zákon teda neustanovuje ani preferenciu spoločného ani samostatného konania, ak sa podnikateľ nerozhodne inak a ak sa pre jednu z alternatív podnikateľ nerozhodne, nebude udelenie prokúry do obchodného registra zapísané. Podnikateľ sa môže rozhodnúť, že kolektívnu prokúru zmení na individuálnu. Zákon stanovuje náležitosti návrhu na zápis prokúry do obchodného registra, ako jediný spôsob vzniku a určenia druhu prokúry. K vzniku oprávnenia konať za podnikateľa tak v zmysle § 14 ods. 6 OBZ dochádza až zápisom do obchodného registra, ktorý má konštitutívny účinok. Podnikateľ tak nemôže určiť ako svojho zástupcu len jedného prokuristu, ktorý je oprávnený konať samostatne inak, ako zápisom do OR SR. Splnomocnením fyzickej osoby na samostatné konanie, podpisovanie a podávanie písomností/podaní v mene podnikateľa tak nemá právny účinok, vzhľadom na to, že OBZ kogentne ustanovuje spôsob vzniku prokúry. Akýkoľvek iný postup by bol obchádzaním zákona a vôle podnikateľa, ktorý si stanovil viacerých prokuristov s právom konať za daný subjekt vždy len spoločne.

1. V prípade, že si podnikateľ určí individuálneho prokuristu, koná tento v mene spoločnosti vo všetkých veciach v neobmedzenom rozsahu vo vzťahu k tretím osobám. Ak má ale podnikateľ viac prokuristov, ktorý sú oprávnení konať vždy len spoločne, je nevyhnutné dodržiavať predmetnú vôľu podnikateľa tak, ako je v zmysle § 14 OBZ zapísaná v OR SR. Porušenie spôsobu konania v mene spoločnosti má za následok neplatnosť právneho úkonu. Navrhovateľ preukázateľne nastavil spôsob konania v mene obchodnej spoločnosti takým spôsobom, že vo vzťahu k tretím osobám konajú a podpisujú dvaja prokuristi spoločne. To znamená, že aj konanie navrhovateľa, resp. jeho dvoch prokuristov musí byť v súlade so zapísaným spôsobom konania. Spôsob konania prokuristov vyjadruje formu, resp. spôsob prejavu vôle právnickej osoby navonok voči tretím osobám (konanie samostatne alebo spoločne). Porušenie spôsobu konania v mene spoločnosti má za následok neplatnosť právneho úkonu.
2. Konanie podnikateľa - právnickej osoby (t. j. aj navrhovateľa) má svoj súkromnoprávny základ v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ktorý v rovine de lege lata vychádza z tzv. teórie reality právnických osôb. Právnické osoby majú v zmysle tejto základnej úpravy (§ 18 ods. 1, § 19a ods. 1 OZ) spôsobilosť mať práva a povinnosti (právnu subjektivitu) a rovnako aj spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti (spôsobilosť na právne úkony). Spôsobilosť nadobúdať vlastnými úkonmi práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom. Na takto vymedzenú spôsobilosť právnických osôb podnikateľov na právne úkony, nadväzuje norma určujúca, kto v mene právnickej osoby prejaví vôľu tejto právnickej osoby právne relevantným spôsobom.

§ 2ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zo

OR“) ide o povinne zapisovaný údaj do obchodného registra. Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti môže v konečnom dôsledku viesť ku neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám nebola prejavená zákonom predpokladaným spôsobom, t. j. určeným spôsobom konania v mene spoločnosti. Určenie Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný na právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 5 spôsobu konania v mene spoločnosti napr. tak, že konajú v jej mene dvaja prokuristi spoločne je určením spôsobu konania v mene spoločnosti, t. j. určením spôsobu prejavu vôle právnickej osoby navonok voči tretím osobám. Ak v zmysle úpravy spoločenskej zmluvy za spoločnosť konajú dvaja prokuristi spoločne a právny úkon bude uskutočnený vo vzťahu ku tretej osobe len jedným z dvoch prokuristov, potom nebol dodržaný určený spôsob konania v mene spoločnosti. Vôľa spoločnosti nebola prejavená navonok určeným spôsobom konania a jednalo by sa o spôsob konania v rozpore s úpravou § 14 OBZ. 20. Navrhovateľ má možnosť určený spôsob konania

ustanovenia § 170 ods. 8 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní realizovať doručením námietok v listinnej podobe, resp. doručením originálu (s vlastnoručnými podpismi), v elektronickej podobe

zákona o e-Governmente alebo v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, ak tento informačný systém doručenie námietok úradu umožňuje. 21. Úrad v rámci šetrenia zistil, že navrhovateľ realizoval doručenie námietky v režime

zákona o e-Governmente, pričom voľbou tohto režimu navrhovateľ musí akceptovať všetky pravidlá zakotvené zákonodarcom pre doručenie takéhoto podania úradu. So zreteľom na argumentáciu úradu v ďalšej časti tohto rozhodnutia (judikatúra z civilného konania), úrad považuje za nevyhnutné ozrejmiť základný význam a podstatu zákona o e-Governmente v právnom poriadku Slovenskej republiky. Zo samotnej komentárovej literatúry vyplýva, cit.: „Zákon o e-Governmente je všeobecnou právnou úpravou spôsobu výkonu verejnej moci v elektronickej podobe, vymedzuje súvisiace právne inštitúty, čím si dal za cieľ umožniť realizáciu elektronických služieb orgánov verejnej moci jednotným spôsobom, bez potreby zásahu do každého osobitného právneho predpisu, ktorý upravuje v konkrétnych prípadoch tento výkon. (...) Pritom cieľom nebolo nahrádzať existujúce právne predpisy (najmä upravujúce správne/súdne konanie), ale ustanoviť elektronickú alternatívu k „papierovému, listinnému“ spôsobu výkonu verejnej moci, a to pri zachovaní reguláciu tohto výkonu v jeho podrobnostiach osobitnými predpismi.“ 2 Zákonodarca vymedzil pôsobnosť zákona v ustanovení § 2 ods. 1 zákona o e-Governmente,

ktorého sa tento vzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky v rozsahu právomocí orgánu verejnej moci a „v § 2 ods. 3 je upravený vzťah zákona o e-Governmente k osobitným predpisom ako vzťah lex generalis ku lex specialis.“ 3 To znamená, že zákon o e-Governmente je lex generalis vo vzťahu k zákonu o verejnom obstarávaní, v tomto prípade osobitne k ustanoveniu § 170 ods. 8 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, ktoré explicitne odkazuje na zákon o e-Governmente, ktorý sa z hľadiska autorizácie elektronických podaní uplatňuje jednotne bez ohľadu na to, či ide o civilné konanie, správne súdne konanie alebo správne konanie a pod. To otvára logicky možnosť argumentácie relevantnou judikatúrou napríklad z civilného konania a/alebo správneho súdneho konania a pod. 22. Úrad v rámci šetrenia zistil, že navrhovateľ pri podaní námietky

§ 170ods.

8 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, resp. v režime zákona o e-Governmente, podpísal námietku zaručeným elektronickým podpisom, ale len so zaručeným elektronickým podpisom jedným z dvoch prokuristov – AA, a to napriek tomu, že

spomínaného výpisu z OR SR, cit.: „V mene spoločnosti konajú vždy dvaja prokuristi spoločne. Prokurista sa podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu Spoločnosti, za ktorú koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj vlastnoručný podpis.“ V predmetnom prípade teda pri elektronickom podaní námietok úradu v zmysle zákona o e-Governmente absentoval podpis druhého prokuristu – AB. Úrad nižšie uvádza printscreen potvrdzujúci vyššie uvedenú skutočnosť: 2 GREGUŠOVÁ, D., HALÁSOVÁ, Z. Zákon o e-Governmente. Bratislava : Eurokódex, s. r. o., 2018, s. 38 Tamtiež, s. 3 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný na právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 3 6 23. Úrad opakovane zdôrazňuje, že navrhovateľ priložil sken námietok ako prílohu formulára „všeobecná agenda“ a podpísal danú prílohu len jedným zaručeným elektronickým podpisom (AA). Sken námietok síce obsahoval dva podpisy prokuristov, ale akceptovanie len naskenovaných námietok s podpismi je z hľadiska vyvolania právnych účinkov neakceptovateľné. Elektronická podoba a listinná podoba sú rovnocenné podoby právneho úkonu. Ak by navrhovateľ doručoval námietky v listinnej podobe, je nevyhnutné, aby na námietke boli dva vlastnoručné podpisy, ak má účastník konania (navrhovateľ) v OR SR zapísané, že v mene spoločnosti konajú vždy dvaja prokuristi spoločne. V elektronickom svete toto pravidlo platí rovnako, t. j. ekvivalentom k vlastnoručnému podpisu je v tomto prípade napríklad podpísanie elektronického podania kvalifikovaným (zaručeným) elektronickým podpisom

§ 23ods.

1 písm. a) bodu 1 zákona o e-Governmente. Dané ustanovenie expressis verbis ustanovuje, že osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykonáva autorizáciu elektronického podania, ak sa

zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo ak je

osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis. Na uvedené ustanovenie odkazuje ustanovenie § 170 ods. 8 písm.

1. b)zákona o verejnom obstarávaní, pričom normotvorca v ustanovení § 170 ods. 5 písm.
2. g)zákona o verejnom obstarávaní obligatórne požaduje podpis ako náležitosť námietky. AB ako druhý prokurista nepripojil k námietke svoj zaručený elektronický podpis, resp. jeho „kvázi“ prejav vôle je uvedený len na skene námietky. Vychádzajúc zo všeobecnej aplikovateľnosti zákona o e-Governmente v tom-ktorom konaní, možno uviesť rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Obdo/96/2019 zo dňa 27.11.2019, cit.: „Dovolanie podané v elektronickej forme v predmetnej veci nebolo spísané a podpísané osobou advokáta, ako to vyžaduje znenie ustanovenia § 429 ods. 1 C.s.p., ale advokátskym koncipientom. Predmetné konštatovanie platí aj v prípade, že súčasťou dovolania podaného v elektronickej forme je aj jeho naskenovaný text vyhotovený v písomnej forme, a to aj vtedy, ak takýto sken obsahuje aj vlastnoručný podpis advokáta (ako tomu bolo aj v rozhodovanej veci). 10.4. Pre identifikáciu osoby, ktorá dovolanie podané v elektronickej forme spísala a podpísala, je rozhodujúci kvalifikovaný elektronický podpis, ktorým bolo dovolanie autorizované. Preto aj pri posúdení (ne)splnenia zákonnej podmienky vyžadovanej v ustanovení § 429 ods. 1 C.s.p. dovolacím súdom v prípade dovolania podaného v elektronickej forme je rozhodujúce, ktorej osobe patrí kvalifikovaný elektronický podpis použitý na autorizáciu podaného dovolania.“ Úrad možno až mierne laickým žargónom si dovolí vysvetliť vyššie uvedené – keď má byť Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný na právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 7 návrh na začatie konania (námietka) v listinnej podobe podpísaná dvoma štatutármi, námietka musí obsahovať dva vlastnoručné podpisy. Ak obsahuje takáto námietka len jeden podpis, nejde o kvalifikovaný prejav vôle, resp. v mene spoločnosti nebolo konané spôsobom určeným vo výpise z OR SR navrhovateľa (konanie a podpisovanie dvoma prokuristami). Rovnako to platí aj pre elektronický svet, kde platí všeobecná „rovnica“, že zaručený, resp. kvalifikovaný elektronický podpis je rovnocenným ekvivalentom vlastnoručného podpisu. Ak by úrad akceptoval doručený sken námietky bez zaručeného elektronického podpisu, potom by úrad musel akceptovať aj naskenované námietky doručené napríklad e-mailom, pretože prakticky ide o rovnakú situáciu, resp. kvázi prejavená vôľa AB je uskutočnená obdobne, ako by úradu zaslal sken námietky e-mailom. 24. V spojitosti s určeným spôsobom konania navrhovateľa (viď výpis z OR SR navrhovateľa) platí, že nebola náležite prejavená vôľa. Samotný Ústavný súd SR v Uznesení I. ÚS 198/09-14 zo dňa 14. 07. 2009 uviedol, cit.: „Počet konateľov každej spoločnosti s ručením obmedzeným, ako aj spôsob ich konania v mene spoločnosti určujú výhradne spoločnosti v spoločenskej zmluve, resp. spoločník v zakladateľskej listine. Bezvýnimočné spoločné konanie všetkých konateľov ustanovené zakladateľskou listinou sťažovateľky je teda prejavom suverénnej a slobodnej vôle spoločníka sťažovateľky, aby konatelia pri právnych úkonoch, ktorými zaväzujú spoločnosť, konali práve tak, ako to spoločník vyjadril v zakladateľskej listine. Z tohto pohľadu sa ústavný súd stotožňuje so závermi okresného súdu, ktorý považoval prihlášky za nepodpísané.“ Na predmetných záveroch zotrval Ústavný súd SR aj v náleze z 26.11.2019, sp. zn. I. ÚS 191/2019. Ústavný súd SR išiel dokonca ešte ďalej a spochybnil vzájomné splnomocnenie štatutárov obchodnej spoločnosti, ak v mene obchodnej spoločnosti konajú viacerí členovia štatutárneho orgánu. Navrhovateľ v tomto konaní síce predložil jeho splnomocnenie na jedného z dvoch prokuristov, avšak k uvedenému úrad poukazuje na inú časť vyššie uvedeného uznesenia Ústavného súdu SR, cit.: „Stav, keď v prípade zakladateľskou listinou zakotveného spoločného konania všetkých (dvoch) konateľov jeden konateľ splnomocní iného konateľa na svoje zastupovanie pri všetkých úkonoch spojených s funkciou konateľa, totiž neguje (obchádza) vôľu spoločníka vyjadrenú v zakladateľskej listine, a tým obchádza aj zákon, ktorý práve spoločníkovi (spoločníkom) zveruje určenie spôsobu konania konateľov v mene spoločnosti. Vôľou spoločníka prejavenou v zakladateľskej listine bolo totiž bezvýnimočné spoločné konanie vždy všetkých konateľov spoločnosti. Ak by spoločník chcel prejaviť svoju vôľu, aby v mene spoločnosti konali konatelia samostatne, prejavil by túto svoju vôľu, aby v mene spoločnosti konali konatelia samostatne, prejavil by túto svoju vôľu v zakladateľskej listine a následne by sa táto vôľa spoločníka prejavila aj zápisom do obchodného registra.“ Z uvedeného analogicky vyplýva, že navrhovateľ nemôže vo výpise z OR SR prejaviť svoju vôľu tak, že ustanoví dvoch prokuristov konajúcich v jeho mene spoločne a zároveň generálne splnomocní jedného z nich na samostatné podávanie všetkých elektronických podaní prostredníctvom portálu www.slovensko.sk. Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod sp. zn. 3Obdo/65/2020 zo dňa 25.11.2020 uviedol, cit.: „(...)v prípade konania osôb oprávnených konať v mene právnickej osoby ako štatutárny orgán, musí byť dodržaný zákonom (spoločenskou zmluvou alebo stanovami) určený spôsob konania fyzických osôb, aby bolo možné dospieť k záveru, že konanie určitej fyzickej osoby (vykonávajúcej pôsobnosť štatutárneho orgánu) v čase jej konania predstavuje prejav vôle právnickej osoby. V prípade obchodných spoločností a družstiev to znamená, že za prejav vôle obchodnej spoločnosti (alebo družstva) možno považovať len také konanie štatutárneho orgánu, ktoré zodpovedá zápisu v obchodnom registri predstavujúce povinne zapisovaný údaj do obchodného registra. Predmetné konštatovanie znamená, že pokiaľ má obchodná spoločnosť viacčlenný štatutárny orgán, a zákon, prípadne spoločenská zmluva alebo stanovy vyžadujú, aby spoločne v mene spoločnosti konal určitý počet členov štatutárneho orgánu, musí byť dodržaný zapísaný spôsob konania v mene právnickej osoby stanoveným počtom členov štatutárneho orgánu, aby sa jednalo o konanie právnickej osoby (ak Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný na právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 8 nie je v prípade viacčlenného štatutárneho orgánu stanovené, že každý člen štatutárneho orgánu môže konať v mene právnickej osoby samostatne - pozn. dovolacieho súdu). 11.3. V opačnom prípade - teda v situácii, kedy v prípade povinného spoločného konania viacerých členov štatutárneho orgánu, koná len jeden člen štatutárneho orgánu - sa nejedná o prejav vôle právnickej osoby a nejde tak o právny úkon právnickej osoby, ale výlučne sa jedná o úkon tej fyzickej osoby, ktorá daný úkon (hoc tvrdiac, že koná za právnickú osobu) uskutočnila [okrem prípadu, ak by konanie určitej osoby spadalo pod zákonné zastúpenie (k tomu viď napr. ustanovenia § 15 a § 16 Obchodného zákonníka), prípadne pod zmluvné zastúpenie - pozn. dovolacieho súdu]. V takejto situácii je totiž významné posúdenie, či konanie konkrétnej osoby v mene právnickej osoby ako jej štatutárneho orgánu zodpovedá vôli spoločníkov obsiahnutej v spoločenskej zmluve a tomu zodpovedajúcemu povinne zapisovanému údaju do obchodného registra. (...) Len na okraj dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že rovnako by bolo neprípustné, ak by v prípade povinného spoločného konania dvoch alebo viacerých členov štatutárneho orgánu, jeden (prípadne viacerí) z členov štatutárneho orgánu splnomocnil ďalšieho člena štatutárneho orgánu, aby v prípade konania v mene spoločnosti tento člen štatutárneho orgánu konal ako zástupca iného člena štatutárneho orgánu [a teda sčasti by konal sám ako člen štatutárneho orgánu, napr. ako jeden z konateľov, a sčasti ako zástupca druhého člena štatutárneho orgánu, t. j. zástupca iného konateľa (k tomu viď body 83. a 84 odôvodnenia nálezu ústavného súdu z 26. novembra 2019, sp. zn. I. ÚS 191/2019)]. (...) konaním štatutárneho orgánu sa prejavuje vôľa právnickej osoby navonok. Preto pri posudzovaní, či sa v skutočnosti jedná o vôľu právnickej osoby, resp. či tento prejav má vady, je potrebné vychádzať zo skutočností, ktoré boli v čase uskutočnenia tohto prejavu. Ak v prípade konania jedného člena štatutárneho orgánu právnickej osoby nebol dodržaný predpísaný spôsob konania v jej mene (napr. vyžadovalo sa spoločné konanie dvoch členov štatutárneho orgánu), sa musí vychádzať z tohto stavu a nie je prípustné prihliadať na skutočnosti, ktoré nastanú neskôr (napr. keď druhý člen štatutárneho orgánu konanie iného člena dodatočne schváli).“ Preto Najvyšší súd SR v predmetnom rozhodnutí skonštatoval, cit.: „Dovolací súd v zhode so súdom prvej inštancie a aj s odvolacím súdom konštatuje, že pri podaní odporu proti platobnému rozkazu nebol dodržaný predpísaný spôsob konania štatutárneho orgánu za žalovaného (za spoločnosť s ručením obmedzeným), keď v rozpore s ustanovením § 133 ods. 1 v spojení s § 110 ods. 1 písm. e/ Obchodného zákonníka a s ustanovením § 2 ods. 1 písm. e/ zákona o obchodnom registri mal v mene žalovaného podať odpor len konateľ Y. I., hoci na konanie v mene žalovaného sa vyžadovalo spoločné konanie obidvoch konateľov Ing. E. M. a Y. I..“ Vyššie uvedené judikáty sa dajú analogicky vykladať aj v súvislosti s prokuristami, ktorí sú zaviazaní konať v mene podnikateľa spoločne, obdobne, ako je to v prípade členov predstavenstva. 25. Rovnaký prístup presadzuje aj úrad v rámci svojej rozhodovacej praxe. Spomenúť možno napríklad rozhodnutie úradu č. 2652-6000/2021-OD zo dňa 05.03.2021, v ktorom úrad uviedol, cit.: „Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že v mene navrhovateľa konajú vždy dvaja konatelia spoločne, čo znamená, že námietky navrhovateľa majú byť podpísané obidvomi konateľmi. V tejto súvislosti úrad poukazuje na to, že námietky, ktoré navrhovateľ doručil úradu 9. 2. 2021 v listinnej podobe ako aj tie, ktoré doručil kontrolovanému prostredníctvom informačného systému EVO, sú podpísané iba p. R. Podpis druhého konateľa p. Z navrhovateľa v nich absentuje. S ohľadom na uvedené úrad konštatuje, že námietky navrhovateľa doručené úradu 9. 2. 2021 v listinnej podobe ako aj námietky, ktoré navrhovateľ doručil kontrolovanému prostredníctvom informačného systému EVO, nie sú podpísané osobami oprávnenými podpisovať námietky v mene navrhovateľa, a teda neobsahujú podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa v zmysle § 170 ods. 5 písm.
3. g)zákona o verejnom obstarávaní. Úrad v kontexte vyššie uvedeného uvádza, že konanie o námietkach je prísne formalizovaným procesom a absencia zákonom požadovaných náležitostí podaných námietok je dôvodom pre obligatórne zastavenie konania o námietkach. Úrad konštatuje, že námietky Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný na právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 9 navrhovateľa doručené úradu 9. 2. 2021 v listinnej podobe a kontrolovanému prostredníctvom informačného systému EVO 8. 2. 2021 neobsahujú podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa v zmysle § 170 ods. 5 písm.
4. g)zákona o verejnom obstarávaní, v dôsledku čoho bol naplnený dôvod na zastavenie konania

§ 174ods.

1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, t. j. predmetné námietky neobsahovali všetky náležitosti

§ 170ods.

5 zákona o verejnom obstarávaní.“ Rovnako možno dať do pozornosti rozhodnutie úradu č. 2285-6000/2020 zo dňa 12.02.2020, kde sa uvádza, cit.: „Po preskúmaní dokladov, ktoré upravujú oprávnenie konať za navrhovateľa, t. j. výpisu z obchodného registra a dokladu „Plnomocenstvo“, úrad konštatuje, že podané námietky navrhovateľa doručené úradu v elektronickej podobe

výpisu z obchodného registra mali byť podpísané (autorizované) kvalifikovaným elektronickým podpisom spoločne pánom XA – konateľ a XB – konateľ, resp.

dokladu „Plnomocenstvo“, ktoré bolo predložené ako príloha námietok mali byť podpísané (autorizované) kvalifikovaným elektronickým podpisom spoločne pani XC - Splnomocnenec a pán XB – Splnomocnenec, keďže právny úkon podania námietok navrhovateľom má hodnotu vyššiu ako 10 000,-EUR (pozri body 17 až 18 tohto rozhodnutia). Vzhľadom na fakt, že námietky navrhovateľa podané úradu v elektronickej podobe

informácií vyplývajúcich z výsledku overenia podpisov boli podpísané (autorizované) len kvalifikovaným elektronickým podpisom pána XB, pričom prílohou námietok navrhovateľa ani dokumentácie kontrolovaného nie je doklad, ktorý by preukazoval, že vo veciach právnych úkonov, ktorých hodnota je vyššia ako 10 000,- EUR je oprávnený za navrhovateľa konať pán XB, a to samostatne, úrad konštatuje, že námietky navrhovateľa podané úradu v elektronickej podobe nie sú podpísané osobami oprávnenými podpisovať námietky v mene navrhovateľa, a teda neobsahujú podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa v zmysle § 170 ods. 5 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko v námietkach doručených navrhovateľom úradu v elektronickej podobe absentuje podpis, či už pána XA – konateľ, v prípade postupu

oprávnení konať za navrhovateľa v zmysle výpisu z obchodného registra, alebo podpis pani XC- Splnomocnenec v prípade postupu

oprávnení pre konanie za navrhovateľa vyplývajúcich z dokladu „Plnomocenstvo“.“

1. Vzhľadom na vyššie uvedené úrad konštatuje, že aj napriek priloženej plnej moci, ktorou navrhovateľ generálne splnomocňuje na podávanie akýchkoľvek písomností prostredníctvom portálu www.slovensko.sk pani AA, dochádza tu k dvom konfliktom, ktoré spôsobujú neplatnosť tejto plnej moci. Prvým aspektom je, že navrhovateľ predmetným splnomocnením obchádza zákon a vôľu uvedenú vo výpise z OR SR, ktorá jasne uvádza, že prokuristi konajú spoločne. Uvedené ustanovenie prokuristovi je splnomocnením sui generis, čo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z
2. septembra 2004, sp. zn. M Obdo V 2/2002), cit.: „Prokúra je osobitným druhom obchodného plnomocenstva upraveného Obchodným zákonníkom.“. Taktiež predmetnú skutočnosť konštatuje Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí z
3. apríla 2002, sp. zn. Obdo V 27/2001, v ktorom uvádza, cit.: „Prokurista je z titulu tejto svojej funkcie oprávnený zastupovať podnikateľa v občianskom súdnom konaní. Nepotrebuje na to od podnikateľa osobitné plnomocenstvo

§ 24OSP, ...“.

Úrad tak vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že navrhovateľ nemôže urobiť „duplicitnú plnú moc“ na už zadané splnomocnenie pre prokuristov konať v jeho mene spoločne. Preto keď v zmysle § 14 OBZ stanovil v OR SR dvoch prokuristov, vždy musia vystupovať v jeho mene obaja prokuristi spoločne, bez výnimky udelenej v samostatnom plnomocenstve jedným z dvoch prokuristov. Pre úplnosť úrad uvádza aj druhý aspekt, a to spôsob, akým kontrolovaný predmetnú plnú moc podpísal. Tak ako aj v prípade námietok, aj plná moc je prílohou formuláru „všeobecná agenda“ podaného elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk. Predmetnú plnú moc podpísala zaručeným elektronickým podpisom opäť len AA ako splnomocnenkyňa. Absentuje zaručený elektronický podpis splnomocnenca, teda navrhovateľa. Splnomocnenec a splnomocniteľ, obdobne ako v prílohe, ktorá obsahuje predmetné námietky, sa vlastnoručne Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný na právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 10 podpísali len na sken predmetnej plnej moci. Aj napriek tomu, že tento právny úkon ako taký považuje úrad za obchádzanie zákona, tak v súvislosti so samotnou formou predmetného úkonu opätovne poukazuje na neplatnosť úkonu, a to pre absenciu zaručeného elektronického podpisu navrhovateľa ako splnomocniteľa v zmysle zákona o e-Governmente. Úrad má tak za preukázané, že nie je možné uvedeným spôsobom splnomocniť jedného z prokuristov na samostatné konanie v mene navrhovateľa, pokiaľ má stanovených dvoch prokuristov, ktorí musia konať v mene navrhovateľa vždy spoločne.

1. Čo sa týka možnosti autorizácie elektronického podania viacerými prokuristami, z Návodu na podpisovanie viacerými osobami prostredníctvom ÚPVS v zmysle aktualizácie zo dňa 21.07.2020 vyplýva, že ÚPVS disponuje funkcionalitou podpisovania jedného elektronického dokumentu viacerými osobami cez službu Všeobecnej agendy, cit: Obr. 1 – Podpis viacerými osobami
2. Do poľa zadajte číslo schránky osoby, ktorej chcete udeliť prístup na podpísanie a kliknite na „+ Pridať“ (Obr. 2) Zobrazí sa informácia, či chcete naozaj schránke č. (v tvare E a 10miestne číslo) udeliť prístup na podpisovanie. Prejdite na „Potvrdiť“. Takýmto spôsobom viete udeliť prístupy viacerým osobám. Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný na právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 11 Obr. 2 – Zadajte číslo schránky
3. Zadajte 6-miestny bezpečnostný osobný kód (BOK). Následne sa zobrazí informácia, že sa prístup na podpísanie úspešne udelil.
4. Správu uložte do rozpracovaných.
5. Osoba, ktorej ste prístup udelili príde do elektronickej schránky správa „Udelenie prístupu na podpísanie“, v ktorej sa nachádza hypertextový odkaz (Obr. 3). Platnosť prístupu je 48 hodín. Obr. 3 – Udelenie prístupu na podpísanie (hypertextový odkaz)
6. Klikne na hypertextový odkaz a otvorí sa jej podanie s obmedzenými možnosťami – cez ponuku „...“ (tri bodky) je možné podanie stiahnuť. Text podania nie je možné meniť. Podpis sa pridáva štandardne cez „Podpísať“. Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný na právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 12
7. Po kliknutí „Dokončiť sa prístup k správe automaticky zruší (Obr. 4). Po opakovanom kliknutí na hypertextový odkaz sa zobrazí teda už len informácia „Nemáte oprávnenie na zobrazenie danej správy“. Preto je potrebné, aby sa podanie podpísalo (prípadne stiahlo) ešte pred kliknutím na „Dokončiť“. Obr. 4 – Dokončiť
8. Autor podania má uvedené podanie uložené v priečinku „Rozpracované“. Nad podaním sa zobrazujú čísla schránok osôb, ktorým boli udelené prístupy na podpísanie za podmienky, že daná osoba ešte neklikla na „Dokončiť", v takom prípade sa číslo schránky už nezobrazuje (bez ohľadu na to, či bol podpis pridaný alebo nie). Cez „Spravovať prístupy" (Obr. 5) je možné udelený prístup zrušiť cez „Odobrať prístup“ (napr. v prípade, ak autor podania zadal nesprávne číslo schránky a pod.). Obr. 5 – Spravovať prístupy
9. Po pridaní podpisu oprávnenou osobou sa v podaní zobrazí zelený rámček s informáciou „Podpísané“. Informácie o podpise si môžete pozrieť cez „Detail podpisu“ (Obr. 6). Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný na právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 13 Obr. 6 – Detail podpisu
10. Aby sa vám nestalo, že podanie odošlete skôr, než ho podpíšu všetky zainteresované osoby, cez „Detail podpisu“ (Obr. 6) alebo cez „Overiť podpisy“ (Obr. 7) si podpisy najskôr skontrolujte. Následne môžete podanie odoslať. Obr. 7 – Overiť podpisy
11. Po kliknutí na „Overiť podpisy“ (Obr. 7) sa zobrazí „Výsledok informatívneho overenia“ (Obr. 8), kde si môžete podpisy pozrieť a skontrolovať, t. j. aký dokument kto podpísal, či je podpis platný a kedy bola pridaná časová pečiatka. Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný na právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 14 Podpis osoby 1 Podpis osoby 2 Obr. 8 – Výsledok informatívneho overenia“4
12. Príslušný návod následne popisuje osobitne aj viacnásobné podpisovanie, ak niektorá z osôb nemá elektronickú schránku – pozri Návod.5
13. Úrad ďalej uvádza, že

§ 3písm.

o) zákona o e-Governmente autorizáciou úkonu je vyjadrenie súhlasu s obsahom právneho úkonu a s vykonaním tohto právneho úkonu. To znamená, že ak na podpísanej prílohe, ktorá je podaním vo veci samej, resp. podaním návrhu na začatie konania absentuje kvalifikovaný (zaručený) elektronický podpis, nutne z toho plynie záver, že tu chýba aj vyjadrenie súhlasu s obsahom právneho úkonu a s vykonaním tohto právneho úkonu. V rovine de lege lata zákon o e-Governmente umožňuje vykonať autorizáciu viacerými spôsobmi, ktoré normatívna úprava stratifikuje v závislosti od subjektu, ktorý autorizáciu vykonáva a od právneho úkonu, ktorý má byť uskutočnený, resp. autorizovaný. Ak ide o osobu, ktorá nie je orgánom verejnej moci, uplatňuje sa ustanovenie § 23 ods. 1 (druhá veta) zákona o e-Governmente,

ktorého ak je

osobitného predpisu [(v tomto prípade ustanovenie § 170 ods. 5 písm. g)] náležitosťou podania vlastnoručný podpis, autorizácia sa vykoná: - kvalifikovaným elektronickým podpisom

čl. 3 ods. 12 nariadenia eIDAS; - kvalifikovanou elektronickou pečaťou

čl. 3 ods. 27 nariadenia eIDAS; - tzv. podpisovaním kliknutím, t. j. použitím na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii osoby, ktorá autorizáciu vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá“

čl. 8 ods. 2 nariadenia eIDAS, ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy, nemennosť obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta, spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi, ak to osobitný predpis nezakazuje alebo - uznaným elektronickým spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje. 4 https://www.slovensko.sk/_img/CMS4/Navody/Nove_ES/navod_viacnasobne_podpisovanie.pdf https://www.slovensko.sk/_img/CMS4/Navody/Nove_ES/navod_viacnasobne_podpisovanie.pdf Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný na právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 5 15 30.

čl. 3 ods. 12 nariadenia eIDAS kvalifikovaný elektronický podpis je zdokonalený elektronický podpis vyhotovený s použitím kvalifikovaného zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu a založený na kvalifikovanom certifikáte pre elektronické podpisy. 31. Úrad v tejto súvislosti poukazuje na právne účinky, ktoré kvalifikovanému elektronickému podpisu priznalo nariadenie eIDAS. „Kvalifikovaný elektronický podpis má právny účinok rovnocenný s vlastnoručným podpisom a kvalifikovaný elektronický podpis založený na kvalifikovanom certifikáte vydanom v jednom členskom štáte sa uznáva ako kvalifikovaný elektronický podpis vo všetkých ostatných členských štátoch.“6 32.

§ 25ods.

1 zákona o e-Governmente, ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok

§ 23ods.

1. Ustanovením prvej vety nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci

osobitných predpisov požadovať odstránenie vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné. Elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia

§ 5ods.

8 (k odstraňovaniu vád

zákona o verejnom obstarávaní pozri ďalšiu časť tohto rozhodnutia). 33. Úrad vo vzťahu k vyššie uvedenému ustanoveniu § 25 zákona o e-Governmente uvádza, že zákonodarca tu zrovnoprávnil právne úkony uskutočnené podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania s právnymi úkonmi uskutočnenými v zmysle osobitných predpisov, čiže s právnymi úkonmi, ktoré sa týkajú podania návrhu na začatie konania (t. j. aj námietok), žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného dokumentu. V zmysle tohto ustanovenia sa tak prijala zákonná fikcia,

ktorej sa elektronické podanie považuje za splnené alebo za riadne využitie oprávnenia a priznáva im rovnaké právne účinky, ako keby sa realizovali v klasickej listinnej podobe. „Podmienkou elektronického podania je platná autorizácia

§ 23ods.

1. V prípade, ak absentuje platná autorizácia

§ 23ods.

1 zákona o e-Governmente, ktorá je podmienkou samotného vzniku podania, hľadí sa naň, akoby nikdy nevzniklo. Zákonodarca tak ustanovil z dôvodu, aby chýbajúca autorizácia elektronického podania nebola „len“ chýbajúcou náležitosťou podania, ktoré je možné dodatočne odstrániť, ale aby bez nej podanie ani nevzniklo. Dôvodom je umožniť automatizované spracúvanie elektronických podaní. Na základe explicitného vyjadrenia elektronického podania v tomto odseku nie je možné považovať odoslanie elektronickej správy na e-mailovú adresu orgánu verejnej moci za elektronické podanie

tohto zákona. Rovnako nie je možné za elektronické podanie považovať ani také podanie, ktoré nie je autorizované spôsobom uvedeným v § 23 ods. 1 (kvalifikovaným elektronickým podpisom, kvalifikovanou elektronickou pečaťou, tzv. podpisom kliknutím alebo iným uznaným spôsobom autorizácie tak, ako ho pripúšťajú niektoré špecializované portály). Pokiaľ by elektronické podanie nebolo úplné alebo by bolo v zmysle platných osobitných predpisov vadné, má orgán verejnej moci

osobitných predpisov právo požadovať odstránenie vád, doplnenie elektronického podania či dokonca 6 GREGUŠOVÁ, D. – HALÁSOVÁ, Z. Zákon o e-Governmente. Komentár. Bratislava : EUROKÓDEX, s. r. o., 2018, s. 129 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný na právne účely. Dokument je vytlačený 16 z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. môže aj odmietnuť takéto podanie, ako aj v danej veci nekonať či konanie zastaviť.“7 Úrad k uvedenému dodáva, že

§ 185ods.

2 zákona o verejnom obstarávaní je vylúčená subsidiárna aplikácia ustanovenia § 19 ods. 3 správneho poriadku,

ktorého pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. K predmetnej subsidiarite a prípadnému odstraňovaniu vád možno uviesť síce staršie rozhodnutie – Rozhodnutie Krajského súdu sp. zn. 1S/240/2016 zo dňa

2. 2017, toto rozhodnutie je však aktuálne s ohľadom na rovnakú úpravu (subsidiarity) de lege lata, cit: „V zmysle ust. § 153 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní v konaní o námietkach je vylúčené použitie ust. § 19 Správneho poriadku. Z ust. § 19 Správneho poriadku vyplýva, že v prípade ak podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania odstrániť nedostatky, resp. ho vyzve na odstránenie nedostatkov. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že námietky žalobcu doručené žalovanému nemali všetky zákonom o verejnom obstarávaní predpísané náležitosti, neboli podpísané. Z ust. § 19 Správneho poriadku nepriamo vyplýva, že v konaní o námietkach sa vady podania, resp. predpísané nedostatky neodstraňujú, a preto tento nedostatok námietok doručených žalovanému spočívajúci v absencii podpisu žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu

názoru súdu nebolo možné dodatočne pri oboznámení sa s pokladmi rozhodnutia odstrániť. Porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy nemohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z toho dôvodu, pretože v prípade že by správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, žalobca by ani v obnovenom konaní nemohol dodatočne zhojiť chýbajúcu náležitosť podaných námietok žalovanému, teda námietky dodatočne podpísať. Takéto obnovené konanie by pre žalobcu neprinieslo lepšie postavenie resp. by neprinieslo jeho vecný úspech v konaní. Žalovaný preto postupoval v súlade s ust. § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, keď konanie z tohto dôvodu zastavil.“

1. Z komentáru k zákonu o e-Governmente vyplýva, že „(...) ak bude prílohou elektronický dokument vydaný a autorizovaný pôvodcom dokumentu, pripojí sa takýto autorizovaný elektronický dokument (...)“.8 Navrhovateľ doručil úradu námietky ako prílohu (sken námietok) v rámci formuláru „všeobecná agenda“ prostredníctvom portálu www.slovensko.sk. Rovnako plnú moc na podávanie písomností prostredníctvom uvedeného portálu pre AA podal navrhovateľ ako naskenovanú prílohu.
2. Vzhľadom na fakt, že námietky navrhovateľa a plná moc podané úradu v elektronickej podobe

informácií vyplývajúcich z výsledku overenia podpisov boli podpísané (autorizované) len zaručeným elektronickým podpisom prokuristky AA, úrad konštatuje, že námietky navrhovateľa podané úradu v elektronickej podobe nie sú podpísané všetkými osobami v súlade s určeným spôsobom konania navrhovateľa (

výpisu z OR SR) v zmysle § 170 ods. 5 písm.

1. g)zákona o verejnom obstarávaní, § 170 ods. 8 písm.
2. b)zákona o verejnom obstarávaní, § 14 OBZ, § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente. Úrad zároveň dodáva, že navrhovateľ nemôže obchádzať vlastnú vôľu a zákon, keď chce splnomocniť písomným plnomocenstvom jedného z prokuristov na samostatné konanie v jeho mene napriek tomu, že má vo výpise z OR SR určené, že obaja ustanovení prokuristi konajú spoločne. 36. Úrad je toho názoru, že vyššie uvedené preukázané skutočnosti bránia ďalšiemu postupu úradu ako ústrednému orgánu štátnej správy s ohľadom na minimalizáciu zásahov orgánov štátnej či 7 GREGUŠOVÁ, D. – HALÁSOVÁ, Z. Zákon o e-Governmente. Komentár. Bratislava : EUROKÓDEX, s. r. o., 2018, s. 142 8 GREGUŠOVÁ, D. – HALÁSOVÁ, Z. Zákon o e-Governmente. Komentár. Bratislava : EUROKÓDEX, s. r. o., 2018, s. 142 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný na právne účely. Dokument je vytlačený 17 z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. verejnej moci, čo ústavodarca proklamuje v ustanovení čl. 2 ods. 2 Ústavy SR,

ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 37.

§ 174ods.

1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní úrad zastaví rozhodnutím konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ak námietky neobsahujú všetky náležitosti

§ 170ods.

5 zákona o verejnom obstarávaní. 38. Vzhľadom na skutočnosť, že námietky navrhovateľa doručené úradu v elektronickej podobe nespĺňajú požiadavku

§ 170ods.

5 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, t. j. nie sú podpísané všetkými osobami oprávnenými konať za navrhovateľa v zmysle určeného spôsobu konania v mene spoločnosti (výpis z OR SR), úrad konštatuje, že neboli pre konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok zo strany navrhovateľa splnené všetky zákonné predpoklady, čím pre úrad nastala neodstrániteľná prekážka brániaca rozhodovaniu v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní a súčasne navrhovateľ naplnil skutkovú podstatu pre vydanie rozhodnutia o zastavení konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného

§ 174ods.

1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. 39. Na základe všetkých uvedených skutočností bolo vo vzťahu k námietkam navrhovateľa potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Kaucia 40.

§ 172ods.

5 zákona o verejnom obstarávaní je kaucia vo výške

odsekov 2 až 4 príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu, ktorým boli námietky zamietnuté. Kaucia sa vo výške 35 % z výšky kaucie

odsekov 2 až 4 stáva príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o zastavení konania

§ 174ods.

1 písm. d). Úrad vráti navrhovateľovi kauciu alebo jej časť, ktorá sa nestala príjmom štátneho rozpočtu, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 41. V súlade s predmetným ustanovením a výrokom tohto rozhodnutia úrad vráti navrhovateľovi kauciu do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Poučenie:

§ 177ods.

1 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov proti tomuto rozhodnutiu úradu nie je možné podať odvolanie.

§ 52zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s § 185 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je toto rozhodnutie právoplatné dňom doručenia účastníkom konania a vykonateľné uplynutím lehoty na plnenie.

§ 174ods.

2 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je toto rozhodnutie úradu preskúmateľné súdom, pričom žaloba musí byť podaná do 30 dní odo dňa jeho doručenia. (elektronický podpis) riaditeľ odboru dohľadu Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný na právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 18 Rozhodnutie sa doručí: 1. XX - navrhovateľ 2. Obec Chorvátsky Grob, Námestie Josipa Andriča 17, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 00 304 760 - kontrolovaný Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný na právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 19