a orgán príslušný
2 písm.
3 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky s názvom „Centrálny bod lepšej správy mesta Topoľčany“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Mesto Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 1, 955 01 Topoľčany, IČO: 00311162, zastúpeným spoločnosťou CRATUS SK, s. r. o., Gorkého 5, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36862584 na základe predloženého Plnomocenstva zo dňa 12. 8. 2022 (ďalej spolu len „kontrolovaný“) v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 26. 8. 2022 pod číslom 2022/S 164465542 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 190/2022 dňa 30. 8. 2022 pod značkou 39010 - MSS, vydáva toto rozhodnutie: Úrad pre verejné obstarávanie
3 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov námietky navrhovateľa zamieta. Navrhovateľ XY je povinný nahradiť trovy konania vo výške 720,- EUR, ktoré vznikli úradu v súvislosti s vypracovaním odborného stanoviska, a to v lehote do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet správneho orgánu číslo (v tvare IBAN): SK13 8180 0000 0070 0006 2756, vedeného v Štátnej pokladnici s uvedením identifikačného variabilného symbolu 13043600022 a konštantného symbolu 0558. Odôvodnenie: 1. Navrhovateľ doručil Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) dňa 29. 9. 2022 námietky v elektronickej podobe
osobitného predpisu,2 smerujúce
3 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným vo verejnej súťaži, Pozn.: jednou z príloh podaných námietok je dokument označený ako „PLNOMOCENSTVO“, ktorým spoločnosť XY udelila plnomocenstvo spoločnosti YX na to, aby cit.: „(...) Splnomocnenec zastupoval Splnomocniteľa v celom rozsahu a vykonával v jeho mene všetky právne úkony v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok (...) vo veci verejného obstarávania na predmet nadlimitnej zákazky „Centrálny bod lepšej správy mesta Topoľčany“ (...) vrátane podpísania a podania námietok (...), a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci, najmä aby podpisoval, podával a doručoval v mene Splnomocniteľa všetky návrhy, vyjadrenia a iné podania a preberal doručované písomnosti.“. 2
zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. 1 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. konkrétne proti nerozdeleniu predmetnej zákazky na časti. Doručeniu námietok predchádzalo uplatnenie inštitútu žiadosti o nápravu v zmysle § 164 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, ktorú navrhovateľ podal kontrolovanému dňa 16. 9. 2022 a ktorú kontrolovaný vybavil
2 tohto zákona dňa
4 a ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní a obsahujú všetky obligatórne náležitosti námietok
5 tohto zákona. Navrhovateľ doručil úradu námietky smerujúce
3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní ako záujemca.
5 písm.
1 zákona o verejnom obstarávaní s podaním námietok je navrhovateľ povinný zložiť na účet úradu kauciu; táto povinnosť sa nevzťahuje na orgán štátnej správy
čl. XIII zákona č. 395/2021 Z. z. tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, okrem čl. I bodov 1 až 49, 51 až 229, § 184a, § 184b ods. 2 až 13 a § 184c až 184p v bode 230, bodov 231 až 237, čl. II až V, VII až IX, čl. X bodov 1 a 2 a čl. XII, ktoré nadobúdajú účinnosť 31. marca 2022, čl. I bodu 50, ktorý nadobúda účinnosť 1. augusta 2022, čl. I § 184b ods. 1 v bode 230, čl. VI a čl. X bodov 3 a 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 31. marca 2024.
čl. I bodu 50 zákona č. 395/2021 Z. z. v § 20 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu na elektronickú komunikáciu použiť výlučne elektronický prostriedok zapísaný v zozname elektronických prostriedkov
.“.
1 zákona verejnom obstarávaní postup zadávania zákazky a postup zadávania koncesie, pri ktorých bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 31. júla 2022, sa dokončia
predpisov účinných do
predmetného ustanovenia námietky je oprávnený podať záujemca, ktorého práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného. K právam alebo právom chráneným záujmom, ktoré mohli byť alebo ktoré mali byť
názoru navrhovateľa postupom kontrolovaného dotknuté pozri viac druhú časť námietok. 2 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 3 ods. 1 písm. e). Kaucia musí byť pripísaná na účet úradu najneskôr na druhý pracovný deň nasledujúci po doručení námietok v lehote
4. Za každú skutočnosť, proti ktorej námietky
3 smerujú, sa skladá samostatná kaucia. 6.
2 zákona o verejnom obstarávaní, výška kaucie pri podaní námietok je 0,1 % z predpokladanej hodnoty zákazky alebo koncesie, najmenej však 2 000 eur a najviac a) 10 000 eur, ak ide o námietky
3 písm.
5 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní6 a tiež z akých dôvodov v predmetnom konaní nie sú naplnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o zastavení konania
1 písm.
predmetného ustanovenia zákona podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu kontrolovanému. Táto povinnosť sa nevzťahuje na podanie námietok
odseku 3 písm.
odseku 1 písm. e). 6
druhej vety predmetného ustanovenia zákona právo podať námietky
3 písm.
5 alebo ods.
jeho názoru ako prvé aplikovalo tento výklad zákona vo svojom bode 10.,
ktorého: „V súvislosti so spätným počítaním lehoty na doručenie žiadosti o nápravu
5 písm. c) veta pred bodkočiarkou zákona o verejnom obstarávaní úrad uvádza, že posledný deň lehoty na doručenie žiadosti o nápravu proti podmienkam uvedeným v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným dňa
jeho vedomosti podrobené druhostupňovému alebo súdnemu prieskumu. 13. Napriek vyššie uvedenému sa navrhovateľ domnieva, že postup kontrolovaného, aj napriek vyššie citovaným rozhodnutiam úradu, ktoré
jeho názoru, cit.: „(...) samy o sebe nie sú zákonné“, nebol správny a zákonný. Navrhovateľ sa predovšetkým nestotožňuje s citovanými rozhodnutiami, ktoré sú
jeho názoru v rozpore so znením zákona o verejnom obstarávaní a ako také
jeho názoru nemôžu vytvoriť zákonnú rozhodovaciu prax.
dní nezapočíta, takže štvrtým pracovným dňom pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk je
jeho názoru jednoznačne
navrhovateľa nepoznajú ani iné hmotno-právne alebo procesno-právne predpisy, ktoré ustanovujú hmotno-právne alebo procesno-právne lehoty.
čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. V právnej praxi preto môže v činnosti orgánov aplikujúcich právo dochádzať k situácii, že prameň práva, ktorý je vo formálnom súlade s ústavou nie je interpretovaný ústavne konformným spôsobom, pričom orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej právomoci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie. Z citovanej ústavnej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musia byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.“. 19. Zároveň navrhovateľ považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, je potrebné, aby bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú realizáciu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. 4. 2007, spisová značka: II ÚS 148/06). 20. V súvislosti s výkladom a aplikáciou právnych noriem je tiež
názoru navrhovateľa veľmi významné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
ktorého, cit.: „(...) nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy“, pričom uvedené spája s požiadavkou uplatňovania princípu právneho 5 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. štátu, s ktorým sú spojené požiadavky všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem. K tomu dodáva, že základným atribútom právneho štátu je ochrana základných práv jednotlivca, do ktorej je štátna moc oprávnená zasahovať len vo výnimočných prípadoch, a aj preto právna norma nemôže byť v prípade neurčitosti
navrhovateľa vykladaná v neprospech jednotlivca, ale na ťarchu štátnej moci. 21. Navrhovateľ ďalej uvádza, že cit.: „Ako je zjavné z judikatúry najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republiky, vyššie uvedeným výkladom sa ÚVO a následne aj verejný obstarávateľ dopustili tiež porušenia princípu zákazu denegatio iustitiae. Pokiaľ súd (analogicky aj správny orgán) pri skúmaní procesných podmienok konania má pochybnosti o ich splnení, potom nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale túto otázku musí riešiť pozitívne, teda vec musí prejednať. Opačným výkladom by bol porušený princíp zákazu denegatio iustitiae, spočívajúci v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo. K odmietnutiu spravodlivosti dochádza, ak súd bez zákonného dôvodu rozhodne, že neposkytne právnu ochranu subjektu domáhajúcemu sa súdnej ochrany.“.7 22.
názoru navrhovateľa aj relevantná doktrína8 sa v tomto smere prikláňa v zmysle vyššie uvedených princípov k názoru, že spôsob určenia lehoty na doručenie žiadosti o nápravu možno interpretovať rôzne, preto by na účely zachovania lehoty mal byť
jeho názoru použitý výklad priaznivejší pre žiadateľa, t. j. aj doručenie žiadosti o nápravu na štvrtý pracovný deň pred dňom uplynutia lehoty na predloženie ponuky by malo byť
navrhovateľa dostatočné.
navrhovateľa, cit.: „(...) zjavne z opatrnosti a pochybnosti vo vzťahu k citovaným rozhodnutiam ÚVO nedáva jednoznačnú odpoveď na jednoznačnú odpoveď žiadateľa, ako aplikovať ustanovenia § 164 ods. 5 písm. c) v obdobnej situácii, pričom odkazuje (síce aj na citované rozhodnutia), ale predovšetkým na metodiku zadávania zákaziek, ktorá uvedený problém vôbec nerieši.“. 24. V kontexte vyššie uvedeného sa navrhovateľ domnieva, že kontrolovaný v nadväznosti na citované rozhodnutia aplikoval právny predpis contra legem, pričom jeho nejasnosť zároveň interpretoval v neprospech žiadateľa, čím mu
jeho názoru znemožnil v plnom rozsahu uplatniť jeho zákonom garantované práva, a tak nezákonne odoprel navrhovateľovi právo na uplatnenie revíznych postupov. Navrhovateľ má za to, že kontrolovaný konajúc v súlade so zákonom a Ústavou Slovenskej republiky mal žiadosť o nápravu meritórne vyriešiť.
jeho názoru kontrolovaný nezákonne zamietol a ktorú v ďalšom texte námietok navrhovateľ opakuje a zdôrazňuje nasledovne: 27. Navrhovateľ v prvom rade v námietkach poukazuje na časť B. „OPIS PREDMETU ZÁKAZKY“ súťažných podkladov (ďalej len „opis predmetu zákazky“),
ktorej je predmetom zákazky dodanie komplexného riešenia mapovo integračnej platformy, vrátane lokalizačnej integrácie a konsolidácie relevantnej časti údajov z agendového informačného systému mesta Topoľčany, a to obrazovej (foto-dokumentácie) a dokumentačnej (textovej), ako aj integrácie zdrojových údajov mobilného mapovania (panoramatických snímok) a odvodenia lokalizačných registrov záujmových bodov, v georeferenčných súvislostiach, v jednotnom používateľskom prostredí. Súčasťou zákazky je aj systémová a dátová podpora dodaného diela na obdobie piatich rokov, a to v kontexte potreby udržateľnosti diela. 28. Navrhovateľ ďalej poukazuje na to, že celá zákazka je ale prakticky rozdelená na 4 časti (aktivít) opisu zákazky (hoci samotná zákazka nie je rozdelená na časti): (
popisu v tejto časti teda verejný obstarávateľ požaduje spracovať „iba“ „podrobný opis validačných a konsolidačných postupov pre jednotlivé tematické agendové oblasti ...“ – teda zjavne nepožaduje ani implementáciu tejto údajovej bázy agendového systému mesta do nového GISu
bodu (i), pričom v minimálnom požadovanom rozsahu plnenia pre tento bod je navyše uvedená agenda, ktorá je úplne mimo nové mapové/databázové údaje, ktoré verejný obstarávateľ požaduje nanovo vyhotoviť - viď. časť opisu zákazky iii a iv) Ad (iii) V tejto časti verejný obstarávateľ požaduje podrobný popis ohľadne vytvorenia nových zdrojových údajov z mobilného mapovania – tzn. že okrem toho, že takto získané sekvencie snímok z mobilného mapovania majú byť zobrazované vo vytvorenom GISe
časti (i) 7 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. zákazky, tak neexistuje žiadna vzájomná závislosť medzi nanovo vytvorenými zdrojovými údajmi z mobilného mapovania
časti zákazky (iii) a GISom
časti zákazky (i), ani vyhotovením popisu procesov validácie a konsolidácie
časti (
časti (i) zákazky, tak neexistuje žiadna vzájomná závislosť medzi nanovo vytvorenými lokalizačnými registri
časti zákazky (iv) a GISom
časti zákazky (i), ani vyhotovením popisu procesov validácie a konsolidácie
časti zákazky (ii).“. 29. Navrhovateľovi z uvedeného vyplýva, že tak, ako predmet obstarania špecifikoval a definoval kontrolovaný, tak na seba bezprostredne nadväzuje časť opisu zákazky
(i) + (ii), resp. to isté platí aj pre časť opisu zákazky
(iii) + (iv). 30. Navrhovateľ má za to, že neexistuje žiadna bezprostredná nadväznosť ani vzájomná závislosť medzi nanovo vytvorenými dátami časti opisu predmetu zákazky
(iii) + (iv) s časťou opisu zákazky
(i) + (ii). 31. Spojenie viacerých, na seba vzájomne nenadväzujúcich častí je
navrhovateľa diskriminačné a obmedzujúce hospodársku súťaž, keďže kontrolovaný týmto
navrhovateľa neprimerane limituje počet uchádzačov, a tým významne znižuje konkurenciu, čo mu neprinesie najlepšiu ponuku, čo je v rozpore s princípom hospodárnosti a efektívnosti. 32. Keďže zákazka nie je rozdelená na časti, kontrolovaný
názoru navrhovateľa neumožňuje podať ponuku na časti opisu predmetu zákazky
(i) + (ii), resp. časti opisu predmetu zákazky
(iii) + (iv), ktoré je
jeho názoru možné a vhodné obstarať samostatne.
navrhovateľa nič iné ako všeobecné frázy, ktoré
jeho názoru nemajú vecné jadro a reálny základ v opise predmetu zákazky. V rozpore s tým, čo uvádza kontrolovaný v odôvodnení, neexistuje
navrhovateľa žiadna bezprostredná nadväznosť ani vzájomná závislosť medzi nanovo vytvorenými dátami časti opisu predmetu zákazky
(iii) + (iv) s častou opisu predmetu zákazky
(i) + (ii). 34. Rovnako
názoru navrhovateľa nie je pravdou, že vzhľadom na komplexnosť predmetu zákazky by rozdelenie predmetu zákazky na časti spôsobilo významné problémy pri logistickom zabezpečení. Naopak, navrhovateľ má za to, že toto vyhlásenie nemá absolútne žiadne opodstatnenie. K tomu dodáva, že cit.: „Ako je zrejmé z opisu predmetu zákazky, ako aj návrhu zmluvy, všetky časti vznikajú samostatne, časovo sa neprelínajú, resp. nie sú na seba časovo pevne nadväzné, a to s jedinou výnimkou - časti opisu zákazky
(iii) + (vi). To potvrdzuje aj verejný obstarávateľ v zamietnutí ŽoN, keď hovorí, že: „Nič však nebráni 8 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. úspešnému uchádzačovi realizovať niektoré aktivity projektu paralelne, ako napr. kódovať informačný systém popri mobilnom mapovaní alebo konsolidovaní vstupných databáz.“. 35.
navrhovateľa rozdelením zákazky na samostatné zákazky alebo aspoň na časti by bolo umožnené paralelne dodávať jednotlivé časti, ktoré by mali byť vzájomne nadväzujúce tým, že napr. dáta budú dodané vo forme štandardov, že dokument popisujúci procesy bude vytvorený v súlade s ISVS a bude obsahovať diagramy a popis v štandardoch UML, BPMN. 36. Navrhovateľ tiež nesúhlasí s tvrdením o koordinácii služieb viacerými hospodárskymi subjektmi pri zabezpečení kontroly rozsahu a kvality služieb na základe požiadaviek verejného obstarávateľa. Ani toto tvrdenie nemá
názoru navrhovateľa vôbec žiadne opodstatnenie, keďže všetky časti vznikajú
jeho názoru samostatne, technicky sú úplne odlišné a neexistuje žiadny dôvod, aby rozdelenie zákazky malo nejaký negatívny vplyv pri zabezpečení kontroly rozsahu a kvality služieb. 37. Rozdelenie zákazky (na časti) by
názoru navrhovateľa nemalo žiaden vplyv na vymožiteľnosť a zodpovednosť v prípade nedostatočne poskytnutých služieb a už vôbec nie by
jeho názoru nemalo negatívny dopad na prvok hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania. K tomu dodáva, že cit.: „Negatívny dopad na prvok hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania má naopak umelé spojenie všetkých častí do jedného verejného obstarávania, keďže ide o od seba technicky nezávislé časti. Týmto umelým spojením sa výrazne znižuje počet hospodárskych subjektov (a to predovšetkým malých a stredných podnikov), ktorých ochranu sleduje tak zákon o verejnom obstarávaní, ako aj európske smernice o verejnom obstarávaní, ktoré by boli schopné s ohľadom na požiadavku plnenia celého predmetu verejného obstarávania (najmä s ohľadom na stanovené podmienky účasti).”. 38. Navrhovateľ má za to, že podmienky účasti sú v nadväznosti na vyššie uvedené neúnosne široké a nezohľadňujú skutočnosť, že jednotlivé časti zákazky sú oddeliteľné a rozdeliteľné na časti, vo vzťahu ku ktorým je
navrhovateľa možné ľahko pripraviť zodpovedajúce podmienky účasti, ktoré by umožnili oveľa širší diapazón uchádzačov schopných predložiť ponuky. 39. V neposlednom rade navrhovateľ nesúhlasí ani s tvrdením o tom, že by rozdelenie predmetu zákazky na časti mohlo ohroziť aj financovanie predmetu zákazky prostredníctvom Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Ohroziť financovanie by
názoru navrhovateľa mohlo tak maximálne výrazné nedodržanie termínov plnenia, ale toto riziko sa prípadným rozdelením zákazky na časti
navrhovateľa naopak znižuje.
1 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu rozdeliť zákazku alebo koncesiu na samostatné časti, pričom v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v oznámení o koncesii určia veľkosť a predmet takýchto častí a uvedú, či ponuky možno predložiť na jednu časť, niekoľko častí alebo všetky časti. Pokiaľ verejný obstarávateľ z rôznych dôvodov nedokáže uvedené skutočnosti jednoznačne vyhodnotiť má možnosť rozdeliť zákazky na viac častí. V takomto prípade sa zákazka zadáva postupom príslušným pre výšku predpokladanej hodnoty zákazky (súčet predpokladaných hodnôt všetkých častí), avšak jednotlivé časti tejto jednej zákazky sa môžu zadať rôznym hospodárskym subjektom s cieľom podporiť širšiu hospodársku súťaž, predovšetkým účasť malých a stredných podnikateľov vo verejnom obstarávaní.“.10
navrhovateľa v niektorých prípadoch aj kombinácie ľahko dokázateľných poloprávd a omylov, či uvádzanie informácií, dôvodov a argumentov, ktoré
názoru navrhovateľa nie sú pravdivé. Navrhovateľ má za to, že kontrolovaný sa v odôvodnení zamietnutia žiadosti o nápravu jasne a jednoznačne nevyjadril k jeho výhradám, ktoré boli jasne naformulované v žiadosti o nápravu, alebo
navrhovateľa ich úplne odignoroval a nevyjadril sa k nim žiadnym spôsobom. 45. Navrhovateľ súhlasí s tým, že vo výsledku kontrolovaný potrebuje informačný systém naplnený údajmi tak, aby vedel bez problémov vykonávať verejnú moc. Navrhovateľ nerozporuje ani možnosť využitia už existujúcich databáz (keď to súťažné podklady pripúšťajú), ktoré spĺňajú definované požiadavky a súhlasí s tým, že je na uchádzačovi ako tieto jednoznačné podmienky splní. Toto však
názoru navrhovateľa nie je dôvodom alebo argumentom k spájaniu dvoch samostatných produktov, teda vytvorenie, resp. dodanie softvéru mapovo integračnej platformy a vytvorenie nových zdrojových údajov a z nich odvodiť dáta/registre, ktoré sa majú do softvéru mapovo integračnej platformy „iba“ naimportovať. 46. Tieto požiadavky je totiž
navrhovateľa jednoznačne nutné ku korektnému naplneniu IS údajmi splniť. K tomu dodáva, že cit.: „Stanovené požiadavky pre vytvárané dáta/registre sú naplnené dodržaním všetkých definovaných parametrov
časti/aktivite (
jeho názoru nutné, aby mobilné mapovanie zrealizoval práve a iba dodávateľ softvéru mapovo integračnej platformy
časti (i) zákazky. 50. V tejto súvislosti navrhovateľ poukazuje na to, že cit.: „Na jednej strane teda verejný obstarávateľ konštatuje, že „Ak bude mobilné mapovanie zrealizované nesprávne a nebude možné na jeho základe dobudovať informačný systém a vytvoriť súvisiace registre, potom bude nutné opakovať mobilné mapovanie.“, ďalej v texte však tento
neho rizikový moment celej zákazky sám rozporuje, keď v zamietnutí ŽoN v odseku 3 na strane 3 píše: „... si dovoľujeme osobitne upriamiť Vašu pozornosť na to, že podmienka na referenčné skúsenosti uchádzača nie je previazaná na samotnú realizáciu mobilného mapovania, ktoré by bolo súčasťou komplexného riešenia.“ Naopak a práve preto by bolo logické, aby verejný obstarávateľ požadoval referenčné skúsenosti uchádzača s realizáciou mobilného mapovania.”. 51. K tomu navrhovateľ ďalej uvádza, že mobilné mapovanie má presne špecifikované parametre a že kontrolovaný si musí byť istý, že ich splnením bude naplnený predpoklad správnosti mobilného mapovania, a teda aj možnosti vytvorenia všetkých požadovaných nových dát/registrov. Práve preto
navrhovateľa presná špecifikácia
časti (iii) zákazky je zárukou, že z takto vytvorených údajov bude možné vytvoriť všetky požadované registre
časti (iv) zákazky a zároveň ich korektne implementovať do IS. Spojením vytvorenia softvéru mapovo integračnej platformy a zberu dát mobilným mapovaním sa
jeho názoru nezabezpečí kvalita zberu mobilného mapovania.
navrhovateľa tú zabezpečujú iba presne špecifikované parametre a tie sú v súťažných podkladoch zadefinované aj
názoru navrhovateľa jednoznačne. Navrhovateľovi ale nie je zrejmé, prečo sa kontrolovaný domnieva, že dodávateľ softvéru mapovo integračnej platformy (od ktorého požaduje iba referenčné skúsenosti s dodaním riešenia mapovo integračnej platformy, teda softvéru, resp. informačného systému, teda bez referenčných skúseností s mobilným mapovaním) je garanciou, že mobilné mapovanie bude alebo bolo zrealizované správne alebo nesprávne. 52. V súvislosti so zabezpečením mobilného mapovania sú
navrhovateľa zaujímavé aj iné dôvody kontrolovaného ako napr., cit.: „Zadávacie podmienky nebránia ani hybridnému zdroju mapovania, a to sčasti využitím existujúcich mobilných mapovaní (ako napr. platforma Google Street View a platforma Google Maps) a dodatočných mapovacích aktivít.“, alebo cit.: „(...) zadávacie podmienky nevylučujú, aby uchádzač využil už dostupné databázy mobilného mapovania dotknutého územia, ak tieto databázy reflektujú naše požiadavky, ako napr. aktuálnosť (zrealizovanie mobilného mapovania v roku 2022 alebo v roku 2023) v požadovanom rozsahu“. K tomu navrhovateľ uvádza, že cit.: „V prvom rade,
požiadaviek na realizáciu mobilného mapovania sa
názoru navrhovateľa vylučuje použitie platforiem Google Street View a Google Maps, kde by nebolo možné zaručiť dodržanie požadovaných parametrov. Navrhovateľovi ale predovšetkým nie je vôbec jasné, ako by mala možnosť prípadne využiť iné existujúce mobilné mapovanie zdôvodňovať nutnosť spojenia dodania softvéru mapovo integračnej platformy so zabezpečením zberu údajov z mobilného mapovania. V tejto súvislosti môže navrhovateľ iba konštatovať, že navrhovateľ naozaj pred zverejnením tohto verejného obstarávania nezbierala dáta mobilným mapovaním v predmetnej 12 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. lokalite (teda v r. 2022 tak, ako je to prípustné v zmysle súťažných podkladov = „do šuflíka“), ale to nie je dôvod na to, aby sa verejný obstarávateľ domnieval, že týmto zabezpečí pre seba efektívnosť a úsporu finančných prostriedkov, resp. že je technicky alebo ekonomicky nutné spojiť mobilné mapovanie s tvorbou softvéru mapovo integračnej platformy. Tú zabezpečí a objektívne overí iba tým, že nebude umelo spájať predmety plnenia, ktoré spolu priamo nesúvisia a tým umelo zužovať okruh reálnych uchádzačov/dodávateľov a tým obmedzovať otvorené trhové prostredie.”. 53. Na záver k mobilnému mapovaniu navrhovateľ konštatuje, že nesúhlasí s kontrolovaným ani v tom smere, že cit.: „Bez ohľadu na bagatelizovanie významu aktivít spadajúcich do mobilného mapovania, tieto aktivity sú pre plnenie predmetu zákazky podružné“. Aktivity spojené s mobilným mapovaním sú
navrhovateľa naozaj „podružné“ a absolútne nezávislé pre vytvorenie, resp. dodanie softvéru mapovo integračnej platformy
časti (i) zákazky, ale naopak sú
jeho názoru kľúčové pre vytvorenie podkladu pre spracovanie a dodanie lokalizačných registrov/dát
časti (iv) zákazky, čo
názoru navrhovateľa opäť iba potvrdzuje výhradu a jeho argumenty k umelému spájaniu jednotlivých častí tejto zákazky do jedného, nerozdeliteľného predmetu obstarania, a tým aj diskrimináciu a elimináciu veľkého počtu potenciálnych uchádzačov. 54. Navrhovateľ ďalej poukazuje na to, že časťou (
názoru navrhovateľa samostatnou časťou, ktorá by v rámci hospodárneho nakladania s verejnými financiami (v tomto prípade prostriedkami Európskej únie) mala byť vysúťažená samostatne, pretože jedným z cieľov verejného obstarávania by malo byť hospodárne nakladanie s verejnými financiami, resp. s financiami Európskej únie. 56. Navrhovateľ ďalej uvádza, že o štyroch častiach/aktivitách predmetnej zákazky píše kontrolovaný v oznámení o zamietnutí žiadosti o nápravu ako o formálnom etapizovaní štyroch aktivít s cieľom overenia posunu prác pri realizácii, a zároveň pripúšťa odovzdanie celého diela v prvej formálnej etape. Toto vysvetlenie je však
navrhovateľa vnútorne rozporné. Navrhovateľ si kladie otázku, cit.: „Ako chce verejný obstarávateľ kontrolovať úspešného uchádzača a zároveň mu umožniť všetko odovzdať v jednom termíne naraz?“ Toto vyjadrenie kontrolovaného zároveň
jeho názoru spochybňuje nutnosť formálneho etapizovania, resp. možnosť overovania posunu prác pri realizácii. 57. K príkladu diaľnice navrhovateľ uvádza, že je veľmi zrozumiteľný, avšak účelový. Svoj názor odôvodňuje tým, že cit.: „Pri obstarávaní informačného systému a registrov/dát je vhodnejšie prirovnanie k obstarávaniu dokumentu s textom a informačným systémom na editovanie a prácu s textom. Zákazka by v takomto prípade bola určite rozdeliteľná na softvér na editáciu 13 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. textu a samotný text. Inými slovami, je samozrejme logické a štandardné obstarávať výstavbu diaľnice ako celok, keď po jej vyhotovení budú po novej diaľnici jazdiť rôzne typy automobilov. Rovnako logické je aj obstarať komplexnú softvérovú mapovo integračnú platformu (informačný systém), prostredníctvom ktorého bude možné zobrazovať, pracovať a analyzovať s jednotlivými novými (ale aj existujúcimi) lokalizačnými registrami/dátami. Veríme, že myšlienka obstarať novú diaľnicu spoločne s novými automobilmi je takmer pre všetkých úplne absurdná. Podobné je to ale aj v prípade obstarania novej mapovo integračnej platformy (informačného systému), spolu s vytvorením nových dát (v tomto prípade jednotlivé požadované registre/dáta
časti (
navrhovateľa samozrejme bežné obstarávať samostatne nové zdrojové údaje (mobilným mapovaním), alebo vytváranie nových registrov z existujúcich zdrojových údajov, ktoré sa importujú do existujúceho informačného systému (teda bez vytvárania nového informačného systému).
rozdelenia (i)+(
navrhovateľa: dochádza k ignorovaniu segmentovania trhu, sa vytvára neodôvodnená potreba obtiažne vytvárať skupinu dodávateľov, sa vytvára neodôvodnená potreba plniť prostredníctvom subdodávateľských vzťahov, dochádza k stanoveniu požiadaviek, ktoré nie sú bežné a vyžadujú si neodôvodnené a trh nezohľadňujúce spájanie a reťazenie kapacít, dochádza k vytvoreniu umelej bariéry prirodzeného súťažného prostredia, 16 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. dochádza k obmedzeniu hospodárskej súťaže zásadným spôsobom, pričom sa bezdôvodne limitujú uchádzači, ktorí by vedeli časti zákazky v prípade jej samostatného zadania bez problémov splniť. Petit námietok 63. Navrhovateľ navrhuje, aby úrad rozhodol
1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní a rozhodnutím nariadil, aby kontrolovaný verejnú súťaž zrušil, keďže protiprávny stav spôsobený kontrolovaným už po podaní ponúk nie je možné odstrániť. Začiatok a priebeh konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného 64.
1 zákona o verejnom obstarávaní sa konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok začína dňom doručenia námietok úradu. Na základe uvedeného úrad konštatuje, že predmetné konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok začalo dňa 29. 9. 2022. 65.
1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní kontrolovaný je povinný doručiť úradu písomné vyjadrenie k podaným námietkam a kompletnú dokumentáciu
v origináli do siedmich dní odo dňa doručenia námietok, ak ide o konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok; úrad neprihliada na písomné vyjadrenie k podaným námietkam a dôkazy doručené kontrolovaným po uplynutí tejto lehoty. 66.
2 zákona o verejnom obstarávaní doručením kompletnej dokumentácie v origináli úradu, ak ide o elektronickú komunikáciu, sa rozumie sprístupnenie elektronickej podoby dokumentácie zriadením prístupu do elektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu v lehote
odseku
1 písm. a) k námietkam podaným Navrhovateľom.“, ktorým kontrolovaný poskytol úradu svoje písomné vyjadrenie v zmysle predmetného ustanovenia 17 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. zákona o verejnom obstarávaní (body 74 až 114 tohto rozhodnutia) a ktorým zároveň poskytol úradu prístup do elektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu, tzn. že sprístupnil úradu elektronickú podobu dokumentácie evidovanú v systéme ERANET, a to v súlade s postupom
2 zákona o verejnom obstarávaní. Úrad v tejto súvislosti konštatuje, že dňom
8 zákona o verejnom obstarávaní úrad môže prerušiť konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného s cieľom získať odborné stanovisko alebo znalecký posudok. Od vydania rozhodnutia o prerušení konania do doručenia odborného stanoviska alebo znaleckého posudku úradu lehota
5 neplynie, najviac však 30 dní. Túto lehotu môže úrad z objektívnych dôvodov predĺžiť najviac o 30 dní, o čom informuje účastníkov konania.
8 zákona o verejnom obstarávaní s cieľom získať vo veci odborné stanovisko. Predmetné rozhodnutie bolo kontrolovanému doručené elektronicky dňa
jeho názoru v danom konaní existuje dôvod na zastavenie konania v zmysle § 174 ods. 1 písm. j) zákona o verejnom obstarávaní pre zmeškanie lehoty na podanie žiadosti o nápravu. Vzhľadom na to, že úrad nemá povinnosť vysvetľovať účastníkom konania v priebehu konania okolnosti týkajúce sa splnenia procesných podmienok zo strany navrhovateľa, t. j. ani to, že v predmetnom konaní neexistoval / neexistuje dôvod na zastavenie konania prezentovaný kontrolovaným (pozri viac body 141 až 163 tohto rozhodnutia) a rovnako ako iné dôvody, ktoré by predstavovali dôvod na vydanie rozhodnutia
zákona o verejnom obstarávaní, úrad nepovažoval za potrebné a účelné odpovedať kontrolovanému na jeho výhrady. Úrad neodpovedal kontrolovanému v čase podania jeho vyjadrenia aj z toho dôvodu, že procesný postup úradu v podobe prerušenia konania na odbornom stanovisku v zmysle § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní, a teda v podobe meritórneho preskúmavania skutočností namietaných navrhovateľom v podaných námietkach, je vždy podrobne odôvodnený v konečnom rozhodnutí, ktorým sa konanie o námietkach končí, a teda v danom prípade v príslušných bodoch tohto rozhodnutia.
5 písm.
jeho názoru vystavil riziku protiprávneho konania, respektíve riziku zmarenia verejného obstarávania.
odseku 1 písm. b) v postupe zadávania nadlimitnej zákazky, nadlimitnej koncesie alebo v súťaži návrhov musí byť doručená najneskôr štyri pracovné dni pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk alebo návrhov za predpokladu, že tieto dokumenty neboli poskytnuté neskôr než 15 (kalendárnych) dní pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk alebo návrhov (...) objektívna lehota bola
starého zákona o verejnom obstarávaní viazaná na uplynutie lehoty na predkladanie ponúk a vychádzala z prezumpcie, že žiadateľ si daný dokument mohol prevziať najneskôr v posledný deň lehoty na predkladanie ponúk. Táto filozofia sa
zákonodarcu prekonala. Lehota v trvaní desiatich dní od prevzatia dokumentov bola často príliš krátka (napríklad pri zákazkách na stavebné práce) a moment prevzatia nebolo možné spoľahlivo určiť, keďže súťažné podklady a iné dokumenty potrebné na vypracovanie žiadostí o účasť, ponúk alebo návrhov sa zverejňujú v profiloch verejných obstarávateľov a obstarávateľov. Preto sa lehota na predloženie žiadosti o nápravu de facto predĺžila, pretože sa už neviaže na prevzatie dokumentov, ale na lehotu na predkladanie ponúk alebo návrhov. Zároveň sa však aj skrátila, pretože sa už nevychádza z toho, že si žiadateľ mohol príslušné dokumenty prevziať najneskôr v posledný deň lehoty na predloženie ponúk alebo návrhov. Posledným momentom na doručenie žiadosti o nápravu sú tak najneskôr štyri, resp. dva pracovné dni pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk. Predmetným skrátením lehoty na doručenie žiadosti o nápravu sa má vytvoriť časový priestor na to, aby verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba
stihla zareagovať na doručenie žiadosti o nápravu, ktorá sa javí byť opodstatnená, a mohla teda predĺžiť lehotu na predkladanie ponúk alebo návrhov pred jej uplynutím. Následne, po vykonaní nápravy, môže verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba
Cieľom je eliminovať prípady zrušenia verejných obstarávaní z dôvodu doručenia žiadosti o nápravu v posledný deň lehoty na predkladanie ponúk, resp. po jej uplynutí, v ktorých už túto lehotu nebolo možné predĺžiť, a teda ani odstrániť nedostatky, na ktoré navrhovateľ poukázal v žiadosti o nápravu.“. K tomu kontrolovaný dodáva, že verí, že navrhovateľ je so znením komentáru k zákonu o verejnom obstarávaní podrobne oboznámený, vzhľadom na skutočnosť, že jeho zvolený právny zástupca participoval na príprave práve vyššie uvedených častí publikácie.
dní sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (§ 21 ods. 1), posledný deň lehoty na predloženie ponuky by sa do lehoty započítavať nemal.“. 80. Kontrolovaný má za to, že argumentácia navrhovateľa ohľadom teleologického výkladu ustanovenia § 164 ods. 5 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní je nesprávna. K tomu dodáva, že cit.: „Ak by zákonodarca zamýšľal upraviť lehotu tak ako to uvádza Navrhovateľ, je zrejmé, že by použil jasnejšiu a zrozumiteľnejšiu formuláciu ako napr. „žiadosť o nápravu musí byť doručená najneskôr štvrtý pracovný deň pred uplynutím lehoty“.
názoru Kontrolovaného poskytuje Navrhovateľ výklad inej právnej normy ako tej, ktorá sa nachádza v § 164 ods. 5 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní.“. 20 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 81. Kontrolovaný následne poukazuje na čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, pričom
jeho názoru je ustanovenie lehoty v § 164 ods. 5 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní spísané komplikovane, avšak v zmysle § 21 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní je zrejmé, že posledný deň sa do lehoty nezapočítava.
jeho názoru je zrejmé, že účelom uvedeného ustanovenia bolo poskytnúť obstarávateľovi dlhší čas na poskytnutie kvalitného vyhodnotenia žiadosti o nápravu, čo
jeho názoru potvrdzuje aj samotný komentár k zákonu. Z uvedeného dôvodu má kontrolovaný za to, že nie je v súlade s účelom uvedeného ustanovenia, aby sa takýmto reštriktívnym výkladom skracoval zákonodarcom poskytnutý čas na vyhodnotenie žiadosti o nápravu. 82. V súvislosti s argumentom porušenia princípu denegatio iustitiae kontrolovaný uvádza, že k porušeniu tohto princípu nemohlo dôjsť z dôvodu, že z vyššie uvedených argumentov (ako aj z metodických usmernení, na ktoré poukazuje navrhovateľ) je zrejmý konzistentný postoj úradu k procesným podmienkam
5 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, a teda vylúčenie akýchkoľvek pochybností ohľadom odlišného výkladu, ktorý sa snaží predostrieť navrhovateľ, keďže odlišný výklad v rozhodovacej praxi úradu neexistuje. 83. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na princíp denegatio iustitiae, kontrolovaný poukazuje na rovnako dôležitú zásadu vigilantibus iura scripta sunt, ktorá platila už v rímskom práve,
ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011). 84. Kontrolovaný má za to, že z vyššie uvedeného je zrejmý zákonný postup kontrolovaného vo verejnom obstarávaní, pri ktorom
jeho názoru nedošlo k porušeniu práv navrhovateľa. Kontrolovaný by
jeho názoru nezamietnutím žiadosti o nápravu porušil ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní ohľadom počítania času a zachovania procesných lehôt v správnom konaní, čím by postupoval contra legem. 85. Kontrolovaný preto žiada úrad, aby v intenciách vyššie uvedených bodov, konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného
1 písm.
názoru kontrolovaného absurdnosť argumentov navrhovateľa osvedčuje aj samotný priebeh verejného obstarávania, a rovnako predbežný výsledok súťaže, ktorú kontrolovaný pri 21 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. zadávaní dotknutej zákazky dosiahol. Kontrolovaný dáva úradu v tejto súvislosti do pozornosti, že z ponuky, ktorá je v súčasnosti umiestnená na prvom mieste a pri ktorej komisia už urobila záver o splnení požiadaviek na predmet zákazky, vyplýva, že konkrétne „mapovacie služby“, ktorých oddelenia sa de facto navrhovateľ domáha, by pri ich odčlenení od zvyšku aktivít predmetu zákazky boli obstarateľné ako zákazka s nízkou hodnotou. Kontrolovaný poukazuje na to, že z ponuky uchádzača umiestneného predbežne na prvom mieste totiž vyplýva, že realizáciu mapovacích aktivít, ktoré sú predmetom zákazky, je možné dosiahnuť aj pri úrovni 31 500,- EUR bez DPH. K tomu dodáva, že cit.: „Zákazka s nízkou hodnotou pritom predstavuje najjednoduchší spôsob realizácie verejného obstarávania. Zákon o verejnom obstarávaní pri zákazke s nízkou hodnotou neupravuje takmer žiadny formálny postup, ktorý by mal byť dodržaný, no je nevyhnutné, aby verejný obstarávateľ pri jej zadávaní postupoval tak, aby peniaze na nákup vynaložil hospodárne. Má na to viacero možností a je na ňom, ktoré si
povahy svojej zákazky vyberie.“.
kontrolovaného, ak by teda aj chcel postupovať
predstáv navrhovateľa a „mapovacie služby“ obstarávať ako samostatnú zákazku, nebol by
jeho názoru povinný obrátiť sa na navrhovateľa, ba naopak mohol by osloviť
vlastného výberu akýkoľvek hospodársky subjekt. 89. Napriek tomu, že sa navrhovateľ snaží v námietkach prezentovať predmet zákazky ako štyri aktivity rozdelené do dvoch samostatných skupín, ktoré
názoru navrhovateľa tvoria dve deliteľné plnenia, pri spájaní ktorých môže dôjsť k diskriminácii niektorých hospodárskych subjektov, má kontrolovaný za to, že takéto tvrdenie nie je správne a predmet zákazky predstavuje ucelený celok. 90. Kontrolovaný si na začiatok tejto časti dovoľuje poukázať na skutočnosť, že práve navrhovateľ
jeho názoru umelo, účelovo a nepravdivo v námietkach rozdeľuje verejné obstarávanie na štyri časti, pričom absolútne neberie do úvahy prepojenie všetkých častí predmetu zákazky, ich vzájomnú previazanosť, časové míľniky projektu a riziká umožnenia predkladania ponúk na časti. Pre kontrolovaného je značne hospodárnejšie a efektívnejšie, aby systém spravoval, kontroloval a opravoval jeden uchádzač namiesto toho, aby musel riešiť sporové situácie dvoch, štyroch, respektíve viacerých dodávateľov, ktoré by
jeho názoru koniec koncov ohrozili projekt ako taký. 91. Predmet zákazky, tak ako aj projekt, na ktorý toto verejné obstarávanie nadväzuje, smeruje
kontrolovaného k obstaraniu výsledného informačného systému ako celku. K tomu dodáva, že cit.: „Výsledkom verejného obstarávania je komplexný informačný systém, ktorý má uľahčiť výkon samosprávy Kontrolovaného. Vypracovaniu akéhokoľvek projektu, ktorého cieľom je informačný systém vždy predchádzajú tzv. vstupné aktivity, ktoré v prípade Kontrolovaného pozostávajú z častí prezentovaných Navrhovateľom ako samostatné projekty. Tieto vstupné aktivity ako napr. mobilné mapovanie, konsolidácia registrov, atď., v zmysle zadávacích podmienok nevylučujú ani využitie už dostupných databáz ak spĺňajú požiadavky verejného obstarávania.“. 92.
názoru kontrolovaného zohľadnil kvantitatívne hľadisko, teda posúdil či veľkosť zákazky vyhovuje výrobnej kapacite malých a stredných podnikov, resp. či jej rozdelenie na časti by lepšie zodpovedalo schopnostiam malých a stredných podnikov. Poukazuje na to, že úvedené posudzoval v zmysle kvalitatívneho hľadiska, teda či obsah predmetu zákazky zodpovedá špecializovanej oblasti, ktorou sa malé a stredné podniky zaoberajú. Kontrolovaný poukazuje na to, že dospel k záveru, že veľkosť zákazky vyhovuje výrobnej kapacite malých a stredných podnikov, o čom
jeho názoru svedčí aj skutočnosť, že do verejného obstarávania sa prihlásili celkovo štyria uchádzači, ktorí počítali pri plnení zákazky
nimi uvádzaného technického riešenia minimálne s tromi odlišnými konceptmi (využitie produktu 22 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. SMARTmap, využitie produktu T-MAPY a tvorba úplne nového riešenia na open-source platforme). 93. Osobitne považuje kontrolovaný za vhodné dať úradu do pozornosti, že predložené ponuky vo verejnom obstarávaní indikujú, že minimálne uchádzač QW a skupina WE sú schopné realizovať všetky aktivity bez využitia iných hospodárskych subjektov na zabezpečenie mapovacích aktivít, keďže ani na účely preukázania splnenia podmienok účasti nevyužívajú tretie osoby (
kontrolovaného evidentne disponujú s vlastnou kapacitou napr. expertom pre rolu geodeta). 94. Kontrolovaný ďalej uvádza, že § 28 zákona o verejnom obstarávaní umožňuje rozdelenie zákaziek na časti, pričom to nie je povinnosť a že v zmysle § 28 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní sa verejným obstarávateľom a obstarávateľom zakotvuje možnosť zákazky alebo koncesiu rozdeliť na samostatné časti (t. j. dobrovoľné rozdelenie zákazky na časti), pričom východiskovým predpokladom rozdelenia zákazky na časti je ich objektívna oddeliteľnosť. Pre uplatnenie inštitútu rozdelenia zákazky na časti
kontrolovaného platí, že základné pravidlá jeho uplatnenia musia byť známe už pri zverejňovaní verejného obstarávania. K tomu dodáva, že ustanovenie § 28 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní upravuje výlučne dobrovoľné rozdelenie zákazky na časti a že zákon nezakotvuje žiadne osobitné podmienky pre povinné rozdelenie zákazky na časti. 95. Kontrolovaný má za to, že posudzoval aj riziká vyplývajúce z rozdelenia zákazky a že dospel k záveru, že by seba, ale aj účastníkov vystavil riziku zvýšenej administratívnej záťaže pri manažovaní verejných obstarávaní, a to tak na strane záujemcov, ktorí musia spracovať podania pre jednotlivé časti, ale obzvlášť seba, keďže by
jeho názoru musel nielen vypracovať komplikovanejšie podklady pre verejné obstarávanie, ale zvýšil by tým administratívnu náročnosť aj samotného vyhodnocovania predložených ponúk, čo by
jeho názoru zvýšilo riziko zvýšeného množstva revíznych postupov. Kontrolovaný ďalej uvádza, že zásadným negatívnym dopadom, ku ktorému dospel, je riziko zvýšených nákladov, a to z pohľadu verejného obstarávateľa, jednak vo vzťahu k nákladom na realizáciu komplexnejšieho verejného obstarávania, ale hlavne vo vzťahu k nákladom na samotnú zákazku, ktorá pri rozdelení na časti môže v súčte priniesť ponuky s vyšším cenami oproti obstarávaniu zákazky ako celku. Kontrolovaný poukazuje aj na to, že ako ďalšie riziko identifikoval riziko omeškania, ktoré je
jeho názoru vyššie pri rozdelení zákazky na viac častí ako pri obstarávaní zákazky ako celku, keďže dodávateľmi pravdepodobne bude viac spoločností. Vzhľadom na skutočnosť, že zákazka je financovaná z prostriedkov Európskej únie, v prípade omeškania by
názoru kontrolovaného hrozilo kompletné prepadnutie prostriedkov na financovanie a samotné verejné obstarávanie by tým
jeho názoru stratilo svoj účel. 96. Kontrolovaný opäť poukazuje na to, že etapizovanie projektu do štyroch ucelených aktivít slúži pre overovanie posunu úspešného uchádzača pri realizácii predmetu zákazky, a zároveň slúži k vyhodnoteniu ponúk z hľadiska ich porovnateľnosti. Cieľom formálneho etapizovania projektu do štyroch ucelených aktivít okrem vyššie uvedeného je
názoru kontrolovaného záujemcom poskytnúť podrobné informácie o obsahu predmetu zákazky, a to prehľadným spôsobom. 97. Pokiaľ ide o argument navrhovateľa, že neexistuje žiadna bezprostredná nadväznosť ani vzájomná závislosť medzi nanovo vytvorenými dátami opisu zákazky
(iii) + (iv) s časťou opisu zákazky
(
(iii) + (iv), kontrolovaný poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ v oboch bodoch nesprávne 23 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. v námietkach poukazuje na neexistujúci bod, pričom predpokladá, že sa jedná o zrejmú chybu v písaní. Kontrolovaný má zároveň za to, že preukázal odôvodnené prepojenie častí (i) až (iv) a častí (i) až (v) napriek tomu, že opak sa
jeho názoru umelo a účelovo snaží predostrieť navrhovateľ tak, aby si prispôsobil podmienky pre vstup do verejného obstarávania. 98. Kontrolovaný nesúhlasí s vyjadreniami navrhovateľa z dôvodu, že všetky časti smerujú do výsledného produktu, a teda aj v prípade, ak by všetky časti mohli vzniknúť samostatne, výsledkom by
kontrolovaného bol jeden komplexný informačný systém, a teda časti nemôžu byť
jeho názoru technicky odlišné tak, ako to tvrdí navrhovateľ. Vo zvyšnej časti kontrolovaný poukazuje na odôvodnenie zamietnutia žiadosti o nápravu.
názoru kontrolovaného zrejmé, že jedným z jeho predmetov činnosti je zabezpečovanie mapovania, keďže predkladá priamo adresné návrhy k mobilnému mapovaniu. Kontrolovaný uvádza, že súťažné podklady a opis predmetu zákazky boli nastavené dostatočne obšírne, tak, aby sa do predmetu verejného obstarávania mohol zapojiť čo najširší počet účastníkov za súťažných podmienok tak, aby sa zachoval účel verejného obstarávania a aby sa garantovala kvalita výsledného informačného systému. Kontrolovaný opätovne poukazuje na to, že do verejného obstarávania sa zapojili štyria uchádzači s reálnym predpokladom splniť jeho požiadavky a dodať predmet zákazky ako celok. K tomu dodáva, že cit.: „Ak by (...) upravoval podmienky súťaže v zmysle námietok (a predtým žiadosti o nápravu) Navrhovateľa, Kontrolovaný by prispôsoboval podmienky účasti Navrhovateľovi tak, aby sa mohol zúčastniť verejného obstarávania, čo je
názoru Kontrolovaného diskriminačné, keďže Navrhovateľom predložené podmienky by nemusel spĺňať niektorý z už prihlásených uchádzačov a Kontrolovaný by tým prispôsoboval podmienky konkrétnemu uchádzačovi. Kontrolovaný si pred vyhlásením verejného obstarávania nastavil štandardy, ktoré zabezpečia kvalitu dodaného produktu a zároveň nebudú obmedzujúce voči počtu účastníkov verejného obstarávania.“. 101. Z ustanovenia § 28 zákona o verejnom obstarávaní je
kontrolovaného zrejmé, že zachovať hospodárnosť verejného obstarávania je možné aj pri ucelených projektoch. 102. Kontrolovaný opakovane poukazuje na skutočnosť, že predmet zákazky, tak ako aj projekt, na ktorý verejná súťaž nadväzuje, smeruje k obstaraniu informačného systému ako celku. Cieleným výsledkom je
jeho názoru dodanie fungujúceho informačného systému, ktorý bude pre kontrolovaného nápomocný pri výkone verejnej moci, predovšetkým aktivít spadajúcich do portfólia samosprávy. K tomu ďalej uvádza, že cit.: „Prirodzene pre výsledok je nutné vykonať aj vstupné aktivity, akými sú konsolidácia registrov, mapovanie a pod. Vo výsledku má totiž informačný systém predstavovať zároveň databázu, s ktorou bude môcť oprávnený užívateľ aktívne pracovať. Kontrolovaný má za to, že umelé rozdeľovanie predmetu obstarávania je nezmyselné a nelogické. Ako už bolo uvedené, mobilné mapovanie tvorí najmenej dôležitú časť projektu, avšak vzhľadom na časovo obmedzený interval čerpania fondov z Európskej únie je v súlade so zásadou hospodárnosti a efektívnosti, aby Kontrolovaný 24 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. limitoval akékoľvek riziko čo i len čiastkového omeškania dodávok jednotlivých častí projektu. Kontrolovaný uviedol, že je možná práca na viacerých častiach projektu naraz. Táto práca však predpokladá zdieľanie informácií medzi jednotlivými dodávateľmi (subdodávateľmi). Kontrolovaný má za to, že jeden dodávateľ dokáže zabezpečiť kvalitnejšiu komunikáciu medzi vlastnými (sub)dodávateľmi pracujúcimi na viacerých častiach projektu (za predpokladu, že ich vôbec potrebuje využiť), ako keby ponechával spoluprácu na viacerých externých uchádzačoch samotných.“. 103. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na účelovosť príkladu diaľnice,
kontrolovaného je potrebné poukázať na absurdnosť príkladu obstarávania diaľnice a áut na nej jazdiacich.
kontrolovaného aj laikovi musí byť zrejmé, že autá jazdiace po diaľnici nie sú infraštruktúrou. Kontrolovaný má za to, že obdobnejším prípadom vo vzťahu k predmetu zákazky je obstarávanie mýtneho systému spolu s mýtnymi bránami. Kontrolovaný preto verí, že či už v zamietnutí žiadosti o nápravu alebo v tomto vyjadrení dostatočne odôvodnil svoju potrebu obstarávania projektu ako celku, pričom podstatným je
jeho názoru dodanie mapovointegračnej platformy s integráciou agendovej bázy v jednom používateľskom rozhraní tak, ako je to definované v súťažných podkladoch, a teda dodanie toho, čo je podstatou predmetu zákazky.
kontrolovaného zameriava na drobné a materiálne irelevantné rozdiely medzi referenčnými zákazkami a zákazkou zadávanou v tomto verejnom obstarávaní. K tomu dodáva, že cit.: „Účelom referenčných zákaziek, ktoré kontrolovaný bral v úvahu pri kreovaní opisu predmetu zákazky, je poukázať na skutočnosť, že na trhu existujú obdobné prípady čo do predmetu zákazky, podmienok, aj spôsobu obstarávania. Kontrolovaný síce nevylučuje, že ním uvádzané referenčné zákazky môžu mať určité odlišnosti v porovnaní s predmetom zákazky (čo nepochybne aj majú), ale čo do povahy veci, t. j. ucelenosti aktivít, preukazujú, že na trhu sa bežne spájajú aktivity ako mapovacie služby a tvorba informačného systému alebo konsolidácia databáz a tvorba informačného systému.“. 106. Vo vzťahu k navrhovateľom uvádzanej referenčnej zákazke (Mesto Martin) kontrolovaný uvádza, že je v autonómnom postavení každého verejného obstarávateľa ako k riešeniu rôznych projektov pristúpi.
názoru kontrolovaného existujú rôzne koncepty, pričom nie je vylúčené, že dotknutý verejný obstarávateľ sa rozhodol vykonať mapovacie aktivity samostatne, pretože je schopný prostredníctvom vlastných kapacít vytvoriť informačný systém a výsledky mapovania do neho začleniť. Kontrolovaný poukazuje na to, že takýto prístup 25 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. už s ohľadom na vyššie uvedené nie je schopný nielen podstúpiť, ale uvedené nie je
jeho názoru ani v jeho možnostiach. 107. Kontrolovaný ďalej poukazuje na to, že navrhovateľ sa vo svojich námietkach vôbec nevyjadruje k jeho tvrdeniu, že už len na miestnom trhu existuje rad hospodárskych subjektov ponúkajúcich komplexné riešenia. To
jeho názoru de facto osvedčujú aj ponuky predložené vo verejnom obstarávaní. V týchto súvislostiach má kontrolovaný za evidentné, že absencia komentárov a argumentov navrhovateľa k existencii hospodárskych subjektov ponúkajúcich komplexné riešenia, mlčky svedčí tomu, že predmet zákazky je možné obstarať ako celok. 108. Vo výsledku teda bezpochyby
kontrolovaného podmienky na trhu osvedčujú, že nie je vylúčené alebo nelegitímne obstarávať predmet zákazky ako celok. 109. Kontrolovaný má za preukázané, že postupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, ktorý mu umožňuje nerozdelenie verejného obstarávania, čo
jeho názoru aj náležite odôvodnil zachovaním hospodárnosti konania, včasným čerpaním finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a limitáciou rizík omeškania dodávateľov. 110. Kontrolovaný zároveň poukazuje na skutočnosť, že súťažné podmienky sú v súlade s rozhodovacou praxou úradu, pričom
jeho názoru neobsahujú zbytočné podmienky, ktorým by dochádzalo k limitovaniu trhu, ani inému limitovaniu zdravého súťažného prostredia. 111. Počet uchádzačov a ich riešení
názoru kontrolovaného svedčí o skutočnosti, že súťažné podmienky verejného obstarávania sú nastavené dostatočne široko tak, aby nedochádzalo k limitovaniu malých a stredných podnikateľov a došlo k podnieteniu zdravej hospodárskej súťaže. 112. Argumentácia navrhovateľa je
kontrolovaného účelová, a to z dôvodu, že nespĺňa jednoduché súťažné podmienky verejného obstarávania a že jeho cieľom je prispôsobiť podmienky verejného obstarávania tak, aby sa sám mohol zúčastniť verejného obstarávania. 113. Druhú časť námietok považuje kontrolovaný za bezpredmetnú z dôvodu, že žiadosť o nápravu bola podaná po lehote na jej predloženie a že nemal inú možnosť ako žiadosť o nápravu zamietnuť. Kontrolovaný v tejto súvislosti opakovane navrhuje, aby úrad rozhodol
1 písm. j) zákona o verejnom obstarávaní a rozhodnutím konanie zastavil, keďže je
jeho názoru bezpochybné, že navrhovateľ sa omeškal s podaním žiadosti o nápravu. 114. Kontrolovaný má za to, že ak by aj žiadosť o nápravu navrhovateľ doručil včas, a teda bol bdelý svojich práv, jeho námietky by boli odsúdené na zamietnutie, nakoľko z vyššie uvedeného kontrolovanému vyplýva, že pri ucelenosti predmetu zákazky vychádzal z reálnych trhových podmienok, ktoré
jeho názoru osvedčujú, že je na trhu bežné spájať rôzne aktivity tvoriace komplexný predmet zákazky (osobitne i aktivity, ktoré tvoria predmet zákazky zadávaný týmto verejným obstarávaním) a že na trhu existujú komplexné riešenia „Smart City“, a teda hospodárske subjekty spôsobilé dodať predmet zákazky ako celok. Zistenia úradu Z predloženej dokumentácie k predmetnému verejnému obstarávaniu úrad zistil nasledovné, k meritu námietok relevantné skutočnosti: 26 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 115. Kontrolovaný vyhlásil verejné obstarávanie na predmet zákazky s názvom „Centrálny bod lepšej správy mesta Topoľčany“ v Úradnom vestníku Európskej únie pod značkou 2022/S 164465542 dňa 26. 8. 2022 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 190/2022 dňa 30. 8. 2022 pod značkou 39010 - MSS. V závislosti od predmetu zákazky, typu kontrolovaného – verejný obstarávateľ
1 písm.
predmetného ustanovenia zákona, ak verejný obstarávateľ nepoužije elektronickú aukciu, môže rozhodnúť, že vyhodnotenie ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a vyhodnotenie splnenia podmienok účasti sa uskutoční po vyhodnotení ponúk na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk. 14 Projekt „Digitálny Geomodel mesta Topoľčany“: https://www.itms2014.sk/projekt?id=489a9508-e169-451aae48-356a12625b61 . 27 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 13 (iv)Opis odvodenia lokalizačných registrov záujmových objektov, na základe podkladov mobilného mapovania a doplnkovými lokalizačnými metódami. (
bodu (iii)
reálnych biznis procesov pre testovacie účely
1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní“ (ďalej len „žiadosť o nápravu“), v rámci ktorej uviedol nasledujúci opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, cit.: „
Súťažných podkladov časť B. OPIS PREDMETU ZÁKAZKY, je predmetom zákazky dodanie komplexného riešenia mapovo integračnej platformy, vrátane lokalizačnej integrácie a konsolidácie relevantnej časti údajov z agendového informačného systému mesta Topoľčany, a to obrazovej (foto-dokumentácie) a dokumentačnej (textovej), ako aj integrácie zdrojových údajov mobilného mapovania (panoramatických snímok) a odvodenia lokalizačných registrov záujmových bodov, v georeferenčných súvislostiach, v jednotnom používateľskom prostredí. Súčasťou zákazky je aj systémová a dátová podpora dodaného diela na obdobie piatich rokov, a to v kontexte potreby udržateľnosti diela. Celá zákazka je prakticky rozdelená na 4 časti opisu zákazky (hoci samotná zákazka nie je rozdelená na časti): (
popisu v tejto časti teda verejný obstarávateľ požaduje spracovať „iba“ „podrobný opis validačných a konsolidačných postupov pre jednotlivé tematické agendové oblasti ...“. Verejný obstarávateľ teda zjavne nepožaduje ani implementáciu tejto údajovej bázy agendového systému mesta do nového GIS-u
bodu (i), pričom v minimálnom požadovanom rozsahu plnenia pre tento 29 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. bod je navyše uvedená agenda, ktorá je úplne mimo nové mapové alebo databázové údaje, ktoré verejný obstarávateľ požaduje nanovo vyhotoviť - viď. časť opisu zákazky iii a iv) Ad (iii) V tejto časti verejný obstarávateľ požaduje vytvorenie nových zdrojových údajov z mobilného mapovania Neexistuje žiadna vzájomná závislosť medzi vytvorenými zdrojovými údajmi z mobilného mapovania
časti zákazky (iii) a GIS-om
časti (i) zákazky, ani vyhotovením popisu procesov validácie a konsolidácie
časti (
časti (iv) zákazky a GISom
časti zákazky (i), ani vyhotovením popisu procesov validácie a konsolidácie
časti (ii) zákazky. Z uvedeného vyplýva, že tak ako predmet obstarania špecifikoval a definoval verejný obstarávateľ, tak na seba bezprostredne nadväzuje časť opisu zákazky
(i) + (ii), resp. detto platí aj pre časť opisu zákazky
(iii) + (vi). Neexistuje však žiadna bezprostredná nadväznosť ani vzájomná závislosť medzi nanovo vytvorenými dátami časti opisu zákazky
(iii) + (iv) s časťou opisu zákazky
(i) + (ii). Spojenie viacerých, na seba vzájomne nenadväzujúcich častí je
žiadateľa diskriminačné a obmedzujúce hospodársku súťaže, keďže verejný obstarávateľ týmto neprimerane limituje počet uchádzačov a tým významne znižuje konkurenciu, čo mu neprinesie najlepšiu ponuku, čo je v rozpore s princípom hospodárnosti a efektívnosti. Keďže zákazka nie je rozdelená na časti, verejný obstarávateľ neumožňuje podať ponuku na časti opisu zákazky
(i) + (ii), resp. časti opisu zákazky
(iii) + (iv), ktoré je možné a vhodné obstarať samostatne. Verejný obstarávateľ si musí byť veľmi dobre vedomý, že toto spojenie je neštandardné a prakticky znemožňuje účasť vo verejnom obstarávaní tým uchádzačom, ktorí sa zaoberajú iba zberom nových dát, alebo naopak iba vyhotovením GIS-ov (tj. Dvoch rôznych, vzájomne bezprostredne nenadväzujúcich predmetov obstarávania, ktoré nie sú na seba vzájomne závislé, resp. sú úplne samostatné). Verejný obstarávateľ sa tento svoj úmysel snažil v súťažných podkladoch obhájiť odôvodnením nerozdelenia zákazky na časti takto: (Súťažné podklady, časť A. POKYNY NA VYPRACOVANIE PONUKY, bod 3.4) „(...)“ Vyššie uvedené nie je však nič iné ako všeobecné frázy, ktoré nemajú vecné jadro a reálny základ v opise predmetu zákazky. V rozpore s tým, čo uvádza verejný obstarávateľ v odôvodnení, neexistuje žiadna bezprostredná nadväznosť ani vzájomná závislosť medzi nanovo vytvorenými dátami časti opisu zákazky
(iii) + (vi) s častou opisu zákazky
(i) + (ii). Rovnako nie je pravdou, že vzhľadom na komplexnosť predmetu zákazky by rozdelenie predmetu zákazky na časti spôsobilo významné problémy pri logistickom zabezpečení. Naopak, 30 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. toto vyhlásenie nemá absolútne žiadne opodstatnenie. Ako je zrejmé z opisu predmetu zákazky, ako aj návrhu zmluvy, všetky časti vznikajú samostatne, časovo sa neprelínajú, resp. nie sú na seba časovo pevne nadväzné, a to s jedinou výnimkou – časti opisu zákazky
(iii) + (vi). Rozdelením zákazky na samostatné zákazky alebo aspoň na časti by bolo umožnené paralelne dodávať jednotlivé časti, ktoré by mali byť vzájomne nadväzujúce tým, že napr. dáta budú dodané v štandardizovanom formáte, že dokument popisujúci procesy bude vytvorený v súlade so Zákonom č. 95/2019 Z. z. a bude obsahovať diagramy a popis v štandardoch UML, BPMN a pod. Žiadateľ tiež nesúhlasí s tvrdením o koordinácii služieb viacerými hospodárskymi subjektmi, pri zabezpečení kontroly rozsahu a kvality služieb na základe požiadaviek verejného obstarávateľa. Ani toto tvrdenie nemá vôbec žiadne opodstatnenie, keďže všetky časti vznikajú samostatne, technicky sú úplne odlišné a neexistuje žiadny dôvod, aby rozdelenie zákazky malo nejaký negatívny vplyv pri zabezpečení kontroly rozsahu a kvality služieb. S ohľadom na vyššie uvedené, rozdelenie zákazky (na časti) nebude mať žiaden vplyv na vymožiteľnosť a zodpovednosť v prípade nedostatočne poskytnutých služieb a rovnako nebude mať negatívny dopad na prvok hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania. Negatívny dopad na prvok hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania má naopak umelé spojenie všetkých častí do jedného verejného obstarávania, keďže ide o od seba technicky nezávislé časti. Týmto umelým spojením sa výrazne znižuje počet hospodárskych subjektov (a to predovšetkým malých a stredných podnikov), ktorých ochranu sleduje tak zákon o verejnom obstarávaní, ako aj európske smernice o verejnom obstarávaní, ktoré by boli schopné s ohľadom na požiadavku plnenia celého predmetu verejného obstarávania (najmä s ohľadom na stanovené podmienky účasti). Podmienky účasti sú v nadväznosti na vyššie uvedené neúnosne široké a nezohľadňujú skutočnosť, že jednotlivé časti zákazky sú oddeliteľné a rozdeliteľné na časti, vo vzťahu ku ktorým je možné ľahko pripraviť zodpovedajúce podmienky účasti, ktoré by umožnili oveľa širší diapazón uchádzačov schopných predložiť ponuky. V neposlednom rade žiadateľ nesúhlasí ani s tvrdením o tom, že by rozdelenie predmetu zákazky na časti mohlo ohroziť aj financovanie predmetu zákazky prostredníctvom Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Ohroziť financovanie by mohlo tak maximálne výrazné nedodržanie termínov plnenia, ale toto riziko sa prípadným rozdelením zákazky naopak znižuje. Žiadateľ sa na rozdiel od verejného obstarávateľa domnieva, že zákazka je absolútne vhodná na rozdelenie na časti, a to z nasledujúcich dôvodov: - časti opisu predmetu zákazky, minimálne
rozdelenia (i)+(
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.