Obsah (17)

§ 140§ 147§ 170§ 174§ 171§ 173§ 24§ 133§ 2§ 177§ 167§ 20§ 175§ 40§ 119§ 172§ 52

Bratislava Číslo: 07. 05. 2024 8853-6000/2024 Úrad pre verejné obstarávanie ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie

§ 140

a orgán príslušný

§ 147písm.

c), § 167 ods. 2 písm.

1. b)a § 169 ods. 1 písm.
2. c)zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci námietok spoločnosti AA (ďalej aj ,,navrhovateľ“) ako člena skupiny dodávateľov pozostávajúcej z AB, AC, AD a AA, smerujúcich

§ 170ods.

3 písm. f) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov proti vyhodnoteniu ponúk vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky s názvom „Rekonštrukcia a dostavba areálu FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, Banská Bystrica 975 17, IČO: 00 165 549, zastúpeným spoločnosťou AE, na základe predloženej Zmluvy o poskytovaní právnych služieb a právno-administratívnej podpory vo verejnom obstarávaní (ďalej len „kontrolovaný“), v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 03. 10. 2023 pod č. 2023/S 190-594423 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 193/2023 dňa 04. 10. 2023 pod značkou 32708 – MSP (ďalej len „verejná súťaž“), vydáva toto rozhodnutie: Úrad pre verejné obstarávanie zastavuje konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa

§ 174ods.

1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie:

1. Dňa
3. 2024 boli Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) doručené v elektronickej podobe1 námietky navrhovateľa smerujúce

§ 170ods.

3 písm. f) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) proti vyhodnoteniu ponúk vo verejnej súťaži. Kontrolovanému boli námietky doručené dňa

2. 2024 v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému IS Josephine, prostredníctvom ktorého sa predmetné verejné obstarávanie realizuje (ďalej len „IS Josephine“). 2.

§ 171ods.

1 zákona o verejnom obstarávaní konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok sa začína dňom doručenia námietok úradu. Úrad v nadväznosti na ustanovenie § 171 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní konštatuje, že konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa začalo dňom doručenia námietok úradu, t. j. dňa

3. zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov 1 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 3.

§ 173ods.

1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní kontrolovaný je povinný doručiť úradu písomné vyjadrenie k podaným námietkam a kompletnú dokumentáciu

§ 24

v origináli do siedmich dní odo dňa doručenia námietok, ak ide o konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok; úrad neprihliada na písomné vyjadrenie k podaným námietkam a dôkazy doručené kontrolovaným po uplynutí tejto lehoty. 4.

§ 173ods.

2 zákona o verejnom obstarávaní doručením kompletnej dokumentácie v origináli úradu, ak ide o elektronickú komunikáciu, sa rozumie sprístupnenie elektronickej podoby dokumentácie zriadením prístupu do elektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu v lehote

odseku

1. Súčasťou elektronickej podoby dokumentácie sú aj auditné záznamy o všetkých úkonoch vykonaných v použitom elektronickom prostriedku. Ak kontrolovaný predkladá dokumentáciu alebo jej časť v listinnej podobe, môže úradu predložiť fotokópiu tejto dokumentácie, ak zároveň písomne potvrdí, že táto dokumentácia súhlasí s originálnym vyhotovením dokumentácie. Kontrolovaný môže nahliadať do dokumentácie ním doručenej úradu. V prípadoch, keď sa konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred úradom nezačne, úrad bez zbytočného odkladu poskytnutú dokumentáciu vráti.
2. Dňa
4. 2024 bol úradu doručený list kontrolovaného z toho istého dňa, označený ako „Písomné vyjadrenie k podaným námietkam a sprístupnenie elektronickej podoby dokumentácie k verejnému obstarávaniu“, ktorým kontrolovaný poskytol úradu svoje písomné vyjadrenie v zmysle § 173 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní a ktorým zároveň poskytol úradu prístup do elektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu, tzn. že sprístupnil úradu elektronickú podobu dokumentácie evidovanú v IS Josephine, a to v súlade s postupom

§ 173ods.

2 zákona o verejnom obstarávaní. Kontrolovaný dňa

2. 2024 doručil úradu list z toho istého dňa, označený ako „Doplnenie dokumentácie k verejnému obstarávaniu na predmet zákazky „Rekonštrukcia a dostavba areálu FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica““, ktorým kontrolovaný doplnil dokumentáciu k verejnému obstarávaniu o oznámenie od Európskej komisie o ukončení predbežného preskúmania

článku 10 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2560 zo

2. 2022 o zahraničných subvenciách narúšajúcich vnútorný trh.
3. Úrad konštatuje, že v prvom rade sa v predmetom konaní o námietkach navrhovateľa zaoberal tým, či sú splnené procesné podmienky na meritórne konanie o preskúmaní úkonov kontrolovaného na základe podaných námietok, pričom v rámci toho uvádza úrad nasledovné: 7.

§ 170ods.

1 zákona o verejnom obstarávaní námietky je oprávnený podať

1. a)uchádzač,
2. b)záujemca, ktorého práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného,
3. c)účastník,
4. d)osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného; za takúto osobu sa nepovažuje člen skupiny dodávateľov podávajúci námietky za túto skupinu dodávateľov po predložení ponuky, návrhu alebo žiadosti o účasť skupinou dodávateľov, ak ním podané námietky nie sú podané v mene všetkých členov skupiny dodávateľov, alebo
5. e)orgán štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci, ak boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie. 2 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 8.

§ 170ods.

6 zákona o verejnom obstarávaní, ak námietky podáva osoba

odseku 1 písm. d), v námietkach musí uviesť, ktoré jej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného. Ak námietky za skupinu dodávateľov podáva člen skupiny dodávateľov, je povinný preukázať písomné oprávnenie nie staršie ako tri mesiace, podať námietky v mene všetkých členov skupiny dodávateľov.

1. Úrad vo vzťahu k skúmaniu aktívnej legitimácie navrhovateľa dáva do pozornosti právoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 270/2007-113 z
3. 2008, v zmysle ktorého treba posudzovať obdobné prípady v konaniach o preskúmanie úkonov kontrolovaného v otázke ich aktívnej legitimácie k podaniu námietok a domáhania sa tak nápravy v procese verejného obstarávania. V odôvodnení predmetného rozsudku Krajský súd v Bratislave konštatoval, cit.: „Námietky musia spĺňať zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti. Musia byť podané oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote. Subjektom, ktorý má právo podať námietky, je uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorá sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, ktoré boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného a orgán štátnej správy

ust. § 137 ods. 2 písm. b) zákona. (...) Široká definícia navrhovateľa však neznamená, že námietky je oprávnený podať ktokoľvek bez toho, aby úrad skúmal jeho aktívnu legitimáciu. (...) Úrad pri rozhodovaní o námietkach musí skúmať subjekt, ktorý námietky podal, resp. musí skúmať jeho aktívnu legitimáciu. (...). Z výkladu tohto zákona je zrejmé, že nie akýkoľvek subjekt môže podať námietky, ale môže ich podať len subjekt, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného, samozrejme za predpokladu, že tieto skutočnosti vo svojom návrhu preukáže.“

1. Z vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Bratislave o. i. vyplýva, že široká definícia navrhovateľa ustanovená v § 170 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní neznamená, že námietky je oprávnený podať ktokoľvek bez toho, aby úrad skúmal jeho aktívnu legitimáciu. Rovnako z vyššie uvedeného rozsudku vyplýva, že právo na podanie námietok prináleží len subjektu, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného. V tomto prípade však musí byť naplnený predpoklad, že tieto skutočnosti v námietkach preukáže.2
2. Úrad za účelom preskúmania procesného postavenia navrhovateľa poukazuje na námietky navrhovateľa, časť Identifikačné údaje navrhovateľa, cit.: „AB AC AD AA“
3. Z predloženej dokumentácie k verejnej súťaži úrad zistil, že navrhovateľ je členom skupiny dodávateľov, ktorá predložila do verejnej súťaže ponuku v zložení AB, AC, AD a navrhovateľ.
4. Úrad ďalej uvádza, že námietky boli doručené úradu v elektronickej podobe

zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ePozri aj napr.: TKÁČ, J., GRIGA, M.: Zákon o verejnom obstarávaní – Veľký komentár. Bratislava: Wolters Kluwer s. r. o.,

1. ISBN 978-80-8168-454-8, S. 1119, cit.: „Principiálne teda je, že aj v prípade navrhovateľa sa nemožno uspokojiť s mechanickou aplikáciou § 170 ods. 1, ale je potrebné vždy skúmať aj tzv. locus standi (aktívnu vecnú legitimáciu), ktoré je potrebné preukázať na to, aby sa navrhovateľ mohol domáhať ochrany priznanej zákonom alebo dohľadovými smernicami.“. 3 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 2 Governmente“) zo schránky AF, ktorý je konateľom navrhovateľa a ktorý zároveň tieto námietky podpísal kvalifikovaným elektronickým podpisom.
2. Úrad zároveň poukazuje na dokument, označený ako „P3 – PLNÁ MOC PRE JEDNÉHO Z ČLENOV SKUPINY.pdf“ (ďalej len „plná moc pre vedúceho člena skupiny“), ktorý sa nachádza v ponuke navrhovateľa v IS Josephine. Týmto dokumentom udelili členovia skupiny dodávateľov AC, AD a navrhovateľ, plnomocenstvo splnomocnencovi AB (ďalej aj „vedúci člen skupiny dodávateľov“) na prijímanie pokynov, komunikáciu a vykonávanie všetkých právnych úkonov v mene všetkých členov skupiny dodávateľov v tejto verejnej súťaži, a to vrátane konania pri uzatvorení zmluvy, ako aj konania pri plnení zmluvy a zo zmluvy vyplývajúcich právnych vzťahov.
3. Úrad ďalej uvádza, že prílohou námietok bol dokument, označený ako „Plna moc-signed.pdf“ (ďalej len „plná moc pre jedného z členov skupiny dodávateľov“), v ktorom je uvedené, cit.: „Splnomocniteľ: Názov: AB Sídlo: xxxxx IČO: xxxxx Zastúpený: AG, konateľom, oprávneným konať za spoločnosť samostatne na základe splnomocnenia 4 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „splnomocniteľ“) týmto udeľuje plnomocenstvo splnomocnencovi: Názov: AA Sídlo: xxxxx IČO: xxxxx Zastúpený: .................................. (ďalej len „splnomocnenec“) na vykonávanie všetkých právnych úkonov v mene skupiny dodávateľov spojených s podaním námietok

§ 170zákona č.

343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo verejnom obstarávaní na predmet zákazky: „Rekonštrukcia a dostavba areálu FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica v Úradnom vestníku Európskej únie dňa

2. 2023 pod č. 2023/S 190-594423 a vo vestníku verejného obstarávania č. 193/2023 zo dňa 4.10.2023 pod zn. 2708-MSP. “.
3. Úrad uvádza, že v rámci námietok doručených úradu a ani v dokumentácii sprístupnenej kontrolovaným sa nenachádza splnomocnenie, ktoré je spomenuté v plnej moci pre jedného z členov skupiny dodávateľov, na základe ktorého by bol konateľ vedúceho člena skupiny dodávateľov - AG oprávnený konať za spoločnosť samostatne. Inak povedané, úrad nedisponuje splnomocnením, na ktoré poukazuje plná moc pre jedného z členov skupiny dodávateľov, cit.: „Zastúpený: AG, konateľom, oprávneným konať za spoločnosť samostatne na základe splnomocnenia“.
4. Skutočnosť, že za vedúceho člena skupiny dodávateľov (AB) podpísal plnú moc pre navrhovateľa len jeden konateľ – AG, je rozhodujúca s ohľadom na nastavený spôsob konania v menej právnickej osoby, t. j. AB. Úrad v tejto súvislosti uvádza, že z informatívneho výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III, vložka č. xxxxx, oddiel: Sro, zistil, že vedúci člen skupiny dodávateľov má štatutárny orgán a spôsob konania v mene právnickej osoby upravený nasledovne: 5 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie
5. Úrad vzhľadom na vyššie uvedené na tomto mieste zdôrazňuje, že ide o nastavenie spôsobu konania v mene obchodnej spoločnosti, ktoré je potrebné odlišovať od obmedzenia oprávnenia štatutárneho orgánu s ohľadom na zásadné odlišné právne účinky realizované vo vzťahu k tretím osobám. Inštitút obmedzenia oprávnenia štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným, t. j. konateľov, je v rovine de lege lata upravený v ustanovení § 133 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), v ktorom sa uvádza, že obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie, pričom takéto obmedzenie je voči tretím osobám neúčinné. Interné obmedzenia oprávnenia štatutárneho orgánu sú v praxi pomerne časté a spravidla ide o obmedzenie spočívajúce v limitovaní štatutárneho orgánu vo vzťahu k výkonu presne určených úkonov v mene spoločnosti, na ktoré je v zmysle spoločenskej zmluvy/stanov3 potrebný predchádzajúci súhlas iného orgánu spoločnosti (valného zhromaždenia alebo dozornej rady, ak bola zriadená). Uvedené obmedzenia štatutárneho orgánu sú však účinné len vo vzťahu k spoločnosti a nie navonok, pričom ich porušenie zo strany štatutárneho orgánu nemá za následok neplatnosť takýchto úkonov, a to z dôvodu, že cit.: „(...) sú výsledkom zmluvnej slobody spoločníkov, prejavom ich rozhodnutia o vnútornom usporiadaní spoločnosti a nebolo by spravodlivé a najmä praktické od tretích osôb požadovať, aby sa s nimi oboznámili.“4 Od obmedzenia oprávnenia štatutárneho orgánu je potrebné odlišovať spôsob konania v mene spoločnosti, ktorý je povinne zapisovaným údajom do obchodného registra, t. j. ide o ten údaj, na ktorý úrad poukázal vyššie v informatívnom Výpise z Obchodného registra. V prípade individuálneho štatutárneho orgánu koná tento v mene spoločnosti vo všetkých veciach v neobmedzenom rozsahu vo vzťahu k tretím osobám. Ak má ale štatutárny orgán viac členov, t. j. jedná sa o kolektívny štatutárny orgán, tak v zmysle § 133 ods. 1 (druhej vety) Obchodného zákonníka je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z konateľov samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Spôsob konania kolektívneho štatutárneho orgánu sa nepovažuje za obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu, ale vyjadruje formu, resp. spôsob prejavu vôle právnickej osoby navonok voči tretím osobám (konanie samostatne alebo spoločne). Na rozdiel od interného obmedzenia štatutárneho orgánu, porušenie spôsobu konania v mene spoločnosti má za následok neplatnosť právneho úkonu. V tejto súvislosti Pozn. úradu: V zmysle § 110 ods. 2 Obchodného zákonníka spoločenská zmluva môže určiť, že spoločnosť vydá stanovy, ktoré upravia vnútornú organizáciu spoločnosti a podrobnejšie niektoré záležitosti obsiahnuté v spoločenskej zmluve. 4 OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár. Zväzok I (§ 1 až 260). Bratislava : Wolters Kluwer, 2017, s. 952 6 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 3 aj komentárová literatúra jednoznačne uvádza, cit.: „Určenie spôsobu konania v mene spoločnosti v zmysle druhej vety odseku 1 je povinnou náležitosťou spoločenskej zmluvy § 110 ods. 1 písm. e); spoločenská zmluva a na jej podklade vykonaný zápis v obchodnom registri musí obsahovať spôsob určenia konania v mene spoločnosti aj v prípade, ak sa uplatňuje východisková úprava, (t. j. konatelia konajú samostatne),a to aj v prípade, ak má spoločnosť jediného konateľa (pozri aj výklad k bodu I. vyššie). Ak je vymenovaných viacero konateľov, platí, že každý konateľ je oprávnený konať samostatne. Z dispozitívneho znenia odseku 1 druhá veta je zrejmé, že v prípade, ak má spoločnosť viac konateľov, je možné spoločenskou zmluvou spôsob konania konateľov spoločnosti určiť tak, že budú uskutočňovať právne úkony ( t. j. prejavovať vôľu spoločnosti) na základe vzájomnej súčinnosti. Z iného ako samostatného konania v mene spoločnosti vyplýva, že konatelia budú konať v mene spoločnosti navonok, t. j. voči tretím osobám vždy len viacerí spoločne, a to v takom počte a takej kombinácii konateľov, akú určí spoločenská zmluva.“5 Aplikujúc citovanú časť komentárovej literatúry na situáciu, ktorú úrad posudzuje v tomto revíznom konaní, platí, že vedúci člen skupiny preukázateľne nastavil spôsob konania v mene obchodnej spoločnosti takým spôsobom, že vo vzťahu k tretím osobám konajú a podpisujú vždy dvaja konatelia spoločne. To znamená, že aj konanie vedúceho člena skupiny, resp. jeho konateľov musí byť v súlade so zapísaným spôsobom konania.
6. Konanie podnikateľa - právnickej osoby (t. j. aj vedúceho člena skupiny) má svoj súkromnoprávny základ v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ktorý v rovine de lege lata vychádza z tzv. teórie reality právnických osôb. Právnické osoby majú v zmysle tejto základnej úpravy (§ 18 ods. 1, § 19a ods. 1 Občianskeho zákonníka) spôsobilosť mať práva a povinnosti (právnu subjektivitu) a rovnako aj spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti (spôsobilosť na právne úkony). Spôsobilosť nadobúdať vlastnými úkonmi práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom. Na takto vymedzenú spôsobilosť právnických osôb - podnikateľov na právne úkony, nadväzuje právna norma určujúca, kto v mene právnickej osoby prejavuje vôľu právne relevantným spôsobom. Zákonodarca expressis verbis označuje osoby, ktoré sú oprávnené konať priamo v mene právnickej osoby ako „štatutárne orgány“. Tento pojem následne preberá Obchodný zákonník ako lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku v rámci dikcie ustanovenia § 13 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, čo sa týka ich oprávnenia konať navonok v mene spoločnosti, pričom pri tej-ktorej obchodnej spoločnosti a družstve zákonodarca osobitne označuje štatutárny orgán, vymedzuje jeho podstatu ako kolektívneho alebo individuálneho orgánu a dispozitívne ustanovuje spôsob konania v mene spoločnosti (samostatne alebo spoločne aspoň dvaja) a v družstve nariaďuje konanie aspoň dvoch členov predstavenstva pri úkonoch, ktoré ex lege majú mať písomnú formu.6 Štatutárnym orgánom v prípade vedúceho člena skupiny ako spoločnosti s ručením obmedzeným sú konatelia

§ 133a nasl.

Obchodného zákonníka. Z ustanovenia § 133 ods. 1 (druhá veta) Obchodného zákonníka vyplýva, že pokiaľ má spoločnosť s ručením obmedzeným viacero konateľov a spoločenská zmluva neurčí inak, tak je v mene spoločnosti oprávnený konať každý z konateľov samostatne.

§ 2ods.

1 písm. e) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“) ide o povinne zapisovaný údaj do obchodného registra. Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti môže v konečnom dôsledku viesť k neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám nebola prejavená zákonom predpokladaným spôsobom, t. j. určeným spôsobom konania v mene spoločnosti. Určenie spôsobu konania v mene spoločnosti napr. tak, že konajú v jej mene dvaja konatelia spoločne, nie je obmedzením konateľského 5 6 Tamtiež s. 949 – 950. PATAKYOVÁ, M. a kol. Obchodný zákonník. 4. vydanie. C. H. Beck : Bratislava, 2013, s. 50 - 51 7 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie oprávnenia

§ 133ods.

3 Obchodného zákonníka, ale je určením spôsobu konania v mene spoločnosti, t. j. určením spôsobu prejavu vôle právnickej osoby navonok voči tretím osobám. Ak majú za obchodnú spoločnosť konať dvaja konatelia spoločne (v tomto prípade vedúceho člena skupiny AB) a právny úkon bude uskutočnený vo vzťahu ku tretej osobe (v tomto prípade navrhovateľa AA) len jedným z dvoch konateľov, potom nebol dodržaný určený spôsob konania v mene spoločnosti (t. j. AB). Vôľa obchodnej spoločnosti (AB) nebola prejavená navonok určeným spôsobom konania. 20. Na základe vyššie uvedeného úrad konštatuje, že (

1. i)plnú moc pre jedného z členov skupiny dodávateľov (bod 15. tohto rozhodnutia) podpísal iba jeden konateľ (AG) za vedúceho člena skupiny dodávateľov, pričom za vedúceho člena skupiny dodávateľov konajú a podpisujú vždy dvaja konatelia spoločne (bod 17. tohto rozhodnutia) a (
2. ii)úrad nemá preukázané, že AG bol oprávnený na udelenie a podpísanie plnej moci pre člena skupiny dodávateľov AA ako navrhovateľa na vykonávanie všetkých právnych úkonov v mene skupiny dodávateľov spojených s podaním námietok v tejto verejnej súťaži, keďže v námietkach a ani v dokumentácii sprístupnenej kontrolovaným sa nenachádza dokument, z ktorého by vyplývalo, že AG bol oprávnený na vykonanie tohto úkonu. Úrad s ohľadom na uvedené konštatuje, že nemá za preukázané, že navrhovateľ - člen skupiny dodávateľov AA bol oprávnený podať námietky v mene všetkých členov skupiny dodávateľov. 21. Úrad vo svetle vyššie uvedeného dáva do pozornosti ustálenú rozhodovaciu prax úradu vo vzťahu k podpisovaniu námietok len jedným konateľom v situácii, keď z obchodného registra vyplýva spôsob konania spočívajúci v tom, že v mene spoločnosti konajú vždy aspoň dvaja konatelia spoločne. Určený spôsob konania je obchodná spoločnosť povinná dodržať nielen pri samotnom signovaní námietok, ale aj pri splnomocnení inej osoby, ktorá má podať a podpísať námietku, čo je situácia posudzovaná v tomto revíznom konaní. V tejto súvislosti úrad dáva do pozornosti nasledovné právoplatné rozhodnutia, kde úrad zastavil konanie z dôvodu absentujúceho podpisu druhého konateľa pri určenom spôsobe konania spočívajúcom v tom, že v mene spoločnosti konajú a podpisujú vždy dvaja konatelia spoločne: - rozhodnutie úradu č. 9288-6000/2022-OD zo dňa 21. 07. 2022, v ktorom úrad uviedol, cit.: „Úrad v rámci šetrenia zistil, že navrhovateľ pri podaní námietky

§ 170ods. 8 písm. b) zákona verejnom obstarávaní, resp. v režime zákona o e

Governmente, podpísal námietku zaručeným elektronickým podpisom, ale len so zaručeným elektronickým podpisom jedného z konateľov - AA, a to napriek tomu, že

spomínaného informatívneho Výpisu z Obchodného registra a zmeny zápisov uverejnenej v Obchodnom vestníku č. 133/2021 zo dňa

2. 2021 vyplýva, cit.: „Spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripoja svoj podpis uvedený na podpisovom vzore dvaja konatelia spoločnosti.“ V predmetnom prípade teda pri elektronickom podaní námietok úradu v zmysle zákona o e-Governmente absentoval podpis ďalšieho z konateľov. (...) V spojitosti s určeným spôsobom konania v mene navrhovateľa (viď body 16 a 17 tohto rozhodnutia) platí, že nebola náležite prejavená vôľa. Vo vzťahu k vyslovenému záveru, preto úrad aj vzhľadom na skutočnosť, že zákon o e-Governmente predstavuje lex generalis z hľadiska autorizácie elektronických podaní, tzn. že sa uplatňuje bez ohľadu na to, či ide o civilné konanie, správne súdne konanie alebo správne konanie, poukazuje v tejto súvislosti na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 198/09-14 zo dňa
4. 2009, kde uviedol, cit.: „Počet konateľov každej spoločnosti s ručeným obmedzeným, ako aj spôsob ich konania v mene spoločnosti určujú výhradne spoločností v spoločenskej zmluve, resp. spoločník v zakladateľskej listine. Bezvýnimočné spoločné konanie všetkých konateľov ustanovené zakladateľskou listinou sťažovateľky je teda prejavom suverénnej a slobodnej vôle spoločníka 8 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie sťažovateľky, aby konatelia pri právnych úkonoch, ktorými zaväzujú spoločnosť, konali práve tak, ako to spoločník vyjadril v zakladateľskej listine. Z tohto pohľadu sa ústavný súd stotožňuje so závermi okresného súdu, ktorý považoval prihlášky za nepodpísané.“, pričom na predmetných záveroch zotrval Ústavný súd Slovenskej republiky aj v náleze z
6. 2019, sp. zn. I. ÚS 191/2019.13 Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti v rozhodnutí pod sp. zn. 3Obdo/65/2020 zo dňa
8. 2020 uviedol, cit.: „(...)v prípade konania osôb oprávnených konať v mene právnickej osoby ako štatutárny orgán, musí byť dodržaný zákonom (spoločenskou zmluvou alebo stanovami) určený spôsob konania fyzických osôb, aby bolo možné dospieť k záveru, že konanie určitej fyzickej osoby (vykonávajúcej pôsobnosť štatutárneho orgánu) v čase jej konania predstavuje prejav vôle právnickej osoby. V prípade obchodných spoločností a družstiev to znamená, že za prejav vôle obchodnej spoločnosti (alebo družstva) možno považovať len také konanie štatutárneho orgánu, ktoré zodpovedá zápisu v obchodnom registri predstavujúce povinne zapisovaný údaj do obchodného registra. Predmetné konštatovanie znamená, že pokiaľ má obchodná spoločnosť viacčlenný štatutárny orgán, a zákon, prípadne spoločenská zmluva alebo stanovy vyžadujú, aby spoločne v mene spoločnosti konal určitý počet členov štatutárneho orgánu, musí byť dodržaný zapísaný spôsob konania v mene právnickej osoby stanoveným počtom členov štatutárneho orgánu, aby sa jednalo o konanie právnickej osoby (ak nie je v prípade viacčlenného štatutárneho orgánu stanovené, že každý člen štatutárneho orgánu môže konať v mene právnickej osoby samostatne - pozn. dovolacieho súdu). 11.
9. V opačnom prípade - teda v situácii, kedy v prípade povinného spoločného konania viacerých členov štatutárneho orgánu, koná len jeden člen štatutárneho orgánu - sa nejedná o prejav vôle právnickej osoby a nejde tak o právny úkon právnickej osoby, ale výlučne sa jedná o úkon tej fyzickej osoby, ktorá daný úkon (hoc tvrdiac, že koná za právnickú osobu) uskutočnila [okrem prípadu, ak by konanie určitej osoby spadalo pod zákonné zastúpenie (k tomu viď napr. ustanovenia § 15 a § 16 Obchodného zákonníka), prípadne pod zmluvné zastúpenie - pozn. dovolacieho súdu]. V takejto situácii je totiž významné posúdenie, či konanie konkrétnej osoby v mene právnickej osoby ako jej štatutárneho orgánu zodpovedá vôli spoločníkov obsiahnutej v spoločenskej zmluve a tomu zodpovedajúcemu povinne zapisovanému údaju do obchodného registra. (...) Len na okraj dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že rovnako by bolo neprípustné, ak by v prípade povinného spoločného konania dvoch alebo viacerých členov štatutárneho orgánu, jeden (prípadne viacerí) z členov štatutárneho orgánu splnomocnil ďalšieho člena štatutárneho orgánu, aby v prípade konania v mene spoločnosti tento člen štatutárneho orgánu konal ako zástupca iného člena štatutárneho orgánu [a teda sčasti by konal sám ako člen štatutárneho orgánu, napr. ako jeden z konateľov, a sčasti ako zástupca druhého člena štatutárneho orgánu, t. j. zástupca iného konateľa (k tomu viď body
10. a 84 odôvodnenia nálezu ústavného súdu z
11. novembra 2019, sp. zn. I. ÚS 191/2019)]. (...) konaním štatutárneho orgánu sa prejavuje vôľa právnickej osoby navonok. Preto pri posudzovaní, či sa v skutočnosti jedná o vôľu právnickej osoby, resp. či tento prejav má vady, je potrebné vychádzať zo skutočností, ktoré boli v čase uskutočnenia tohto prejavu. Ak v prípade konania jedného člena štatutárneho orgánu právnickej osoby nebol dodržaný predpísaný spôsob konania v jej mene (napr. vyžadovalo sa spoločné konanie dvoch členov štatutárneho orgánu), sa musí vychádzať z tohto stavu a nie je prípustné prihliadať na skutočnosti, ktoré nastanú neskôr (napr. keď druhý člen štatutárneho orgánu konanie iného člena dodatočne schváli).“ Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí skonštatoval, cit.: „Dovolací súd v zhode so súdom prvej inštancie a aj s odvolacím súdom konštatuje, že pri podaní odporu proti platobnému rozkazu nebol dodržaný predpísaný spôsob konania štatutárneho orgánu za žalovaného (za spoločnosť s ručením obmedzeným), 9 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie - - keď v rozpore s ustanovením § 133 ods. 1 v spojení s § 110 ods. 1 písm. e/ Obchodného zákonníka a s ustanovením § 2 ods. 1 písm. e/ zákona o obchodnom registri mal v mene žalovaného podať odpor len konateľ Y. I., hoci na konanie v mene žalovaného sa vyžadovalo spoločné konanie obidvoch konateľov Ing. E. M. a Y. I..“ (...) Vzhľadom na fakt, že námietky navrhovateľa podané úradu v elektronickej podobe

informácií vyplývajúcich z výsledku overenia podpisov boli podpísané (autorizované) len kvalifikovaným (zaručeným) elektronickým podpisom AA, úrad konštatuje, že námietky navrhovateľa podané úradu v elektronickej podobe nie sú podpísané všetkými osobami v súlade s určeným spôsobom konania navrhovateľa (

informatívneho Výpisu z OR, resp. zmeny zápisu v Obchodnom vestníku č. 133/2021 zo dňa 13. 7. 2021) v zmysle § 170 ods. 5 písm.

1. g)zákona o verejnom obstarávaní, § 170 ods. 8 písm.
2. b)zákona o verejnom obstarávaní, § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente, čo vo svojom súhrne možno subsumovať pod zastavovací dôvod konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok

§ 174ods.

1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní.“; rozhodnutie úradu č. 5201-6000/2022-OD zo dňa

2. 2022, v ktorom úrad uviedol, cit.: „Úrad ďalej z výpisu z OR SR menovanej spoločnosti (navrhovateľa) zistil, že navrhovateľ má spôsob konania v mene právnickej osoby upravený nasledovne, cit: „V mene spoločnosti konajú a podpisujú vždy aspoň dvaja konatelia spoločne.“ Spôsob konania v mene spoločnosti je povinne zapisovaným údajom do obchodného registra, t. j. ide o ten údaj, na ktorý úrad poukázal vyššie vo výpise z OR SR. Porušenie spôsobu konania v mene spoločnosti má za následok neplatnosť právneho úkonu. Navrhovateľ preukázateľne nastavil spôsob konania v mene obchodnej spoločnosti takým spôsobom, že vo vzťahu k tretím osobám konajú a podpisujú aspoň dvaja konatelia spoločne. To znamená, že aj konanie navrhovateľa, resp. jeho minimálne dvoch konateľov musí byť v súlade so zapísaným spôsobom konania. Spôsob konania konateľov navrhovateľa vyjadruje formu, resp. spôsob prejavu vôle právnickej osoby navonok voči tretím osobám. Porušenie spôsobu konania v mene spoločnosti má za následok neplatnosť právneho úkonu. (...) Vzhľadom na fakt, že námietky navrhovateľa podané úradu v elektronickej podobe

informácií vyplývajúcich z výsledku overenia podpisov boli podpísané (autorizované) len zaručeným elektronickým podpisom konateľa BB, úrad konštatuje, že námietky navrhovateľa podané úradu v elektronickej podobe nie sú podpísané aspoň dvomi konateľmi v súlade s určeným spôsobom konania navrhovateľa (

výpisu z OR SR) v zmysle § 170 ods. 5 písm.

1. g)zákona o verejnom obstarávaní, § 170 ods. 8 písm.
2. b)zákona o verejnom obstarávaní a § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente.

názoru úradu nie je možné, aby BB jediným KEP podpisom súčasne prejavil vôľu za seba ako aj za ďalšieho konateľa, nakoľko tak ako už bolo vyššie uvedené,

výpisu z OR SR, v mene predmetného navrhovateľa, ktorý zastupuje uchádzača ako skupinu dodávateľov, v mene spoločnosti konajú a podpisujú vždy aspoň dvaja konatelia spoločne, a navrhovateľ si pre podanie námietok úradu zvolil podanie námietok elektronicky, pri ktorom absentuje elektronický podpis jedného z ďalších konateľov.“; rozhodnutie úradu č. 2652-6000/2021-OD zo dňa

2. 2021, v ktorom úrad uviedol, cit.: „Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že v mene navrhovateľa konajú vždy dvaja konatelia spoločne, čo znamená, že námietky navrhovateľa majú byť podpísané obidvomi konateľmi. V tejto súvislosti úrad poukazuje na to, že námietky, ktoré navrhovateľ doručil úradu
4. 2021 v listinnej podobe ako aj tie, ktoré doručil kontrolovanému prostredníctvom informačného systému EVO, sú podpísané iba p. R. Podpis druhého konateľa p. Z navrhovateľa v nich absentuje. S ohľadom na uvedené úrad konštatuje, že námietky navrhovateľa doručené úradu
6. 2021 v listinnej 10 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie - podobe ako aj námietky, ktoré navrhovateľ doručil kontrolovanému prostredníctvom informačného systému EVO, nie sú podpísané osobami oprávnenými podpisovať námietky v mene navrhovateľa, a teda neobsahujú podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa v zmysle § 170 ods. 5 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní. Úrad v kontexte vyššie uvedeného uvádza, že konanie o námietkach je prísne formalizovaným procesom a absencia zákonom požadovaných náležitostí podaných námietok je dôvodom pre obligatórne zastavenie konania o námietkach. Úrad konštatuje, že námietky navrhovateľa doručené úradu
8. 2021 v listinnej podobe a kontrolovanému prostredníctvom informačného systému EVO
10. 2021 neobsahujú podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa v zmysle § 170 ods. 5 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, v dôsledku čoho bol naplnený dôvod na zastavenie konania

§ 174ods.

1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, t. j. predmetné námietky neobsahovali všetky náležitosti

§ 170ods.

5 zákona o verejnom obstarávaní.“; rozhodnutie úradu č. 2285-6000/2020 zo dňa

2. 2020, v ktorom úradu uviedol, cit.: „Po preskúmaní dokladov, ktoré upravujú oprávnenie konať za navrhovateľa, t. j. výpisu z obchodného registra a dokladu „Plnomocenstvo“, úrad konštatuje, že podané námietky navrhovateľa doručené úradu v elektronickej podobe

výpisu z obchodného registra mali byť podpísané (autorizované) kvalifikovaným elektronickým podpisom spoločne pánom XA – konateľ a XB – konateľ, resp.

dokladu „Plnomocenstvo“, ktoré bolo predložené ako príloha námietok mali byť podpísané (autorizované) kvalifikovaným elektronickým podpisom spoločne pani XC - Splnomocnenec a pán XB – Splnomocnenec, keďže právny úkon podania námietok navrhovateľom má hodnotu vyššiu ako 10 000,-EUR (pozri body 17 až 18 tohto rozhodnutia). Vzhľadom na fakt, že námietky navrhovateľa podané úradu v elektronickej podobe

informácií vyplývajúcich z výsledku overenia podpisov boli podpísané (autorizované) len kvalifikovaným elektronickým podpisom pána XB, pričom prílohou námietok navrhovateľa ani dokumentácie kontrolovaného nie je doklad, ktorý by preukazoval, že vo veciach právnych úkonov, ktorých hodnota je vyššia ako 10 000,- EUR je oprávnený za navrhovateľa konať pán XB, a to samostatne, úrad konštatuje, že námietky navrhovateľa podané úradu v elektronickej podobe nie sú podpísané osobami oprávnenými podpisovať námietky v mene navrhovateľa, a teda neobsahujú podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa v zmysle § 170 ods. 5 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko v námietkach doručených navrhovateľom úradu v elektronickej podobe absentuje podpis, či už pána XA – konateľ, v prípade postupu

oprávnení konať za navrhovateľa v zmysle výpisu z obchodného registra, alebo podpis pani XC- Splnomocnenec v prípade postupu

oprávnení pre konanie za navrhovateľa vyplývajúcich z dokladu „Plnomocenstvo“.“ 22. Z vyššie uvedeného výpočtu rozhodnutí úradu vyplýva, že v prípade, ak spoločnosť s ručením obmedzeným má nastavený spôsob konania tak, že v mene spoločnosti konajú a podpisujú vždy aspoň dvaja konatelia, takéto nastavenie platí en bloc pre všetky právne úkony, ktoré realizujú určení konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným. Neplatí to len pre právny, resp. procesný úkon námietok, ktorého doručením na úrad začína konanie, ale aj pre právny úkon, ktorý predchádza podaniu námietok úradu, t. j. pre splnomocnenie splnomocniteľa v prospech splnomocnenca (ak sa štandardne aktívne legitimovaný subjekt rozhodne podať námietky prostredníctvom tretej osoby). Rovnako ako je potrebné skúmať dodržanie spôsobu konania (podpisovania) v prípade námietok, takisto to platí aj pre splnomocnenie ako právny úkon splnomocniteľa adresovaný splnomocnencovi, ktorý takéto splnomocnenie prijíma. Prejav vôle je základná náležitosť právneho úkonu, ktorá spočíva vo vyjadrení vôle navonok, aby bola 11 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie poznateľná inými osobami. Zásadný význam v posudzovaní nielen obsahu samotných námietok, ale aj splnomocnenia pre ich podanie, bolo akcentované aj samotnou Radou úradu, a teda prípadný odklon od rozhodovacej praxe by nebol ničím iným než jej popretím, ktorá je v súčasnosti už nahradená (s určitými výnimkami v kontexte intertemporálnych ustanovení) predsedom úradu, ktorý môže preskúmať rozhodnutie mimoodvolacieho konania

§ 177zákona o verejnom obstarávaní.

V tejto súvislosti úrad dáva do pozornosti rozhodnutie č. 16892-9000/2019 zo dňa

2. 2020, kde samotná Rada úradu zastavila konanie o odvolaní

vtedajšieho § 177 ods. 10 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, keď jeden z členov skupiny podal námietky (navrhovateľ nebol vedúcim členom skupiny dodávateľov, čo je situácia posudzovaná aj v tomto revíznom konaní). Tento člen skupiny dodávateľov bol splnomocnený na podanie odvolania ostatnými členmi skupiny dodávateľov, pričom odvolanie aj podpísal konateľ obchodnej spoločnosti, ktorá bola členom skupiny dodávateľov. Z bodu

1. rozhodnutia č. 16892-9000/2019 zo dňa
3. 2020 vyplýva, že k odvolaniu nebol priložený dokument preukazujúci splnomocnenie (oprávnenie) konateľa na konanie vo veciach týkajúcich sa revíznych postupov v procese predmetného verejného obstarávania v mene všetkých členov skupiny dodávateľov. Takýto dokument nebol priložený ani k námietkam, proti rozhodnutiu o ktorých bolo podané predmetné odvolanie. Samotná Rada úradu v predmetnom konaní považovala za nevyhnutné vysporiadať sa s obsahovými náležitosťami splnomocnenia členov skupiny dodávateľov pre jedného člena skupiny dodávateľov a vyzvala splnomocneného člena skupiny dodávateľov (navrhovateľa)7, aby doručil úradu do piatich pracovných dní odo dňa doručenia výzvy príslušné plnomocenstvo, z ktorého vyplýva, že konateľ obchodnej spoločnosti, ktorá ako člen skupiny dodávateľov podala námietky (navrhovateľ), konala v mene a na účet celej skupiny dodávateľov. Už len samotné uplatnenie výzvy zo strany Rady úradu per se znamená, že takýmto dokumentom úrad na účely posúdenia splnenia procesných podmienok musí disponovať. Rada úradu totiž identifikovala ako vadu podania, cit.: „Z uvedeného dokumentu (plnej moci) nachádzajúcej sa v predmetnej dokumentácii však

Rady úradu (ďalej len „rada“) nevyplýva splnomocnenie (oprávnenie) Ing. XX na podanie odvolania/námietok v mene celej skupiny dodávateľov. Z uvedeného dokumentu totiž

rady nevyplýva, že spoločnosť AA a spoločnosť BB ako členovia skupiny dodávateľov „Združenie XXXX“ splnomocnili člena tejto skupiny, a to spoločnosť CC, aj na konanie vo veciach týkajúcich sa revíznych postupov v procese predmetného verejného obstarávania v mene všetkých členov skupiny dodávateľov. Dokument preukazujúci splnomocnenie (oprávnenie) Ing. XX na konanie vo veciach týkajúcich sa revíznych postupov v procese predmetného verejného obstarávania v mene všetkých členov skupiny dodávateľov nebol priložený k odvolaniu a ani k námietkam navrhovateľa.“ Predmetná výzva Rady úradu na doplnenie konania bola spoločnosti CC doručená dňa

3. Uvedenú výzvu na doplnenie konania Rada úradu zaslala na vedomie kontrolovanému a ostatným členom skupiny dodávateľov Združenie XXXX, a to hlavnému členovi skupiny dodávateľov spoločnosti AA a členovi skupiny dodávateľov spoločnosti BB. Dňa
5. 2020 bolo úradu v danom konaní doručené podanie zo dňa
7. 2020 označené ako „Odpoveď na výzvu úradu na doplnenie konania“, ktorým splnomocnený zástupca člena skupiny dodávateľov Združenie XXXX (spoločnosti AA) v mene klienta predložil úradu: - odvolanie plnej moci udelenej spoločnosti CC zo strany Spoločnosti AA zo dňa
9. 2019; - odvolanie plnej moci udelenej spoločnosti CC zo strany spoločnosti BB zo dňa
11. 2019; 7 Úrad v súvislosti s konaním o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok uvádza, že zákon o verejnom obstarávaní nepozná inštitút odstránenia, resp. zhojenia vád podania, napr. formou výzvy na odstránenie nedostatkov podaných námietok. 12 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie - oznámenie o odvolaní plnej moci adresované kontrolovanému zo dňa
15. Z právneho posúdenia Rady úradu rozhodnutia č. 16892-9000/2019 zo dňa
17. 2020 vyplýva, cit.: „Rada tiež v tejto súvislosti uvádza, že udelenie plnomocenstva na zastupovanie v správnom konaní pred správnym orgánom, nemožno subsumovať pod „vykonávanie všetkých právnych úkonov v mene všetkých členov skupiny dodávateľov ‚Združenie XXXX‘ vo verejnom obstarávaní na zadanie zákazky s názvom ‚Rýchlostná cesta R2 Kriváň – Mýtna‘“, nakoľko „verejné obstarávanie” je po začatí dohľadu nad verejným obstarávaním

§ 167a nasl.

zákona o verejnom obstarávaní prerušené a z verejného obstarávateľa sa stáva kontrolovaný a z uchádzača navrhovateľ, teda účastníci správneho konania. Žiadne plnomocenstvo na zastupovanie skupiny dodávateľov Združenie XXXX v odvolacom konaní sa však v administratívnych spisoch úradu nenachádza. Oprávnenie spoločnosti CC konať v mene skupiny dodávateľov Združenie XXXX a zastupovať túto skupinu dodávateľov pred radou v odvolacom konaní preto

názoru rady nebolo zo strany spoločnosti CC riadne a jednoznačne preukázané. Rada v tejto súvislosti dáva tiež do pozornosti odlišné stanovisko členov rady pripojené k rozhodnutiu rady č. 12078-9000/2019 zo dňa 07. 11. 2019 a zverejnené na webovom sídle úradu.“

názoru úradu z konania Rady úradu č. 168929000/2019 preukázateľne vyplýva, že tak ako úrad na prvom stupni, tak aj úrad na druhom stupni (v súčasnosti už predseda úradu) má posudzovať obsah splnomocnenia z hľadiska rozsahu, resp. obsahu a z hľadiska oprávnenia splnomocniteľa/splnomocnenca. Predmetné konanie je názornou ukážkou toho, že otázka podpisu splnomocnenia pre jedného z členov skupiny dodávateľov, ktorý podáva námietky (navrhovateľ), je podstatná z hľadiska prejavu vôle. V predmetnom konaní vyšlo najavo, že keby nebola bývala Rada úradu uplatnila výzvu na doplnenie konania, ktorá bola doručená dňa

2. 2020 (odvolanie bolo podané
4. 2019), došlo by k meritórnemu posúdeniu odvolania podaného jedným z členov skupiny dodávateľov napriek tomu, že vedúci člen skupiny dodávateľov odvolal plnú moc už dňa
6. 2019 a druhý člen skupiny dodávateľov dňa
9. Z tohto dôvodu je bazálnou podmienkou pre konanie vo veci skúmanie obsahových náležitostí splnomocnenia, nevynímajúc rozsah splnomocnenia, posudzovanie subjektov splnomocnenia v kontexte nastaveného spôsobu konania zapísaného v obchodnom registri a podpisovania. Úrad sa nestotožňuje s tým, že by pod rúškom „prílišného formalizmu“ mali byť negované základné pravidlá správania sa, resp. konania právnických osôb vyplývajúce z občianskeho zákonníka a obchodného zákonníka, ktoré sa aplikujú aj v rámci verejného obstarávania, resp. aj v rámci preskúmavania postupu kontrolovaného na základe námietok, ak podávajú námietku obchodné spoločnosti, ktorých základná právna úprava, je obsiahnutá v obchodnom zákonníku. Pravdou je, že v minulosti existovali prípady, kedy zo strany úradu došlo k prílišnému formalizmu a súdy aj dali za pravdu žalobcom, že úrad postupoval príliš formalisticky. V ďalšej časti úrad popíše, čo možno považovať za prílišný formalizmus, a vice versa, a zároveň úrad odôvodní, prečo v minulosti súdmi vytknutý formalizmus zo strany úradu nie je totožnou situáciou posudzovanou v tomto revíznom konaní.
10. Zákonodarca v ustanovení § 170 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní zakotvuje základné náležitosti námietok, ktoré musia obsahovať: a) identifikačné údaje navrhovateľa, b) identifikačné údaje kontrolovaného, c) označenie verejného obstarávania, proti ktorému námietky smerujú, d) označenie skutočností, proti ktorým námietky

odseku 3 smerujú, pričom ak podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu, námietky nemôžu ísť nad rámec obsahu žiadosti o nápravu,

1. e)opis rozhodujúcich skutočností a dôkazy, ak nie sú súčasťou dokumentácie,
2. f)návrh na rozhodnutie o námietkach,
3. g)podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa; ak sa námietky doručujú v elektronickej podobe funkcionalitou elektronického prostriedku, podpisom navrhovateľa alebo 13 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie osoby oprávnenej konať za navrhovateľa sa rozumie identifikácia a autentifikácia tejto osoby

§ 20ods.

5 a 6 v elektronickom prostriedku, ktorého prostredníctvom sa vo verejnom obstarávaní uskutočňuje komunikácia a výmena informácií. V nadväznosti na to ustanovenie § 174 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní zakotvuje, že úrad zastaví rozhodnutí konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ak námietky neobsahujú všetky náležitosti

§ 170ods.

5 zákona o verejnom obstarávaní. Aplikáciou doslovného výkladu by orgán aplikujúci predmetné ustanovenia mohol dospieť k záveru, že ak v námietkach absentuje označenie verejného obstarávania, proti ktorému námietky smerujú, možno zastaviť konanie

§ 174ods.

1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Vydanie takéhoto rozhodnutia o zastavení konania by

názoru úradu bolo nepochybne prílišným (extrémnym) formalizmom, a to najmä za situácie, ak z doručeného vyjadrenia kontrolovaného k námietkam navrhovateľa a zriadeného prístupu do príslušného informačného systému, úrad vie jednoducho identifikovať, v ktorom verejnom obstarávaní boli doručené námietky. Rovnako by bolo potrebné odmietnuť takú aplikáciu, na základe ktorej by došlo k zastaveniu konania z dôvodu absencie označenia identifikačných údajov kontrolovaného v námietkach.

1. Ako ďalší príklad prílišného formalizmu možno považovať situácie, kde úrad v procesnom postavení žalovaného neuspel v rámci súdneho preskúmavania. Spomenúť možno rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžf/1/2018 zo dňa
3. 2019, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, cit.: „Zákon neukladá povinnosť žalovanému pred vydaním rozhodnutia o námietkach žiadať od navrhovateľa doplnenie námietok v prípade absencie niektorej obligatórnej náležitosti určenej zákonom ani iniciatívne si zabezpečovať doklad, ktorého predloženie vyplýva navrhovateľovi. Znamená to, že žalovanému nevyplývala v danom prípade povinnosť osloviť a zabezpečiť si predloženie príslušného aktuálneho dokladu z Obchodného registra Okresného súdu Košice 1, pretože pre právne účely nie je postačujúce len nahliadnutie do výpisu zverejneného obchodným registrom na internete, tak ako to požadoval v žalobe žalobca. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že oprávnenie podpisovať za navrhovateľa musí byť preukázané dokladom, ktorý musí tvoriť prílohu námietok, z ktorého vyplýva toto oprávnenie konateľa spoločnosti, podávajúcej námietky. Z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného týkajúceho sa konania o námietkach žalobcu ako i z nesporných tvrdení účastníkov konania vyplýva, že žalobca súčasne s predložením námietok k tomuto podaniu nepripojil doklad vyplývajúci zo zákona, takýto doklad nebol predložený ani verejnému, obstarávateľovi, a preto žalovaný konal v súlade so zákonom, ak konanie o námietkach zastavil. Na základe uvedených dôvodov krajský súd žalobu

ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol. (...) Úlohou odvolacieho súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy, ktorým zastavil konanie o námietkach žalobcu

ustanovenia § 139 ods. 1 písm.

1. c)zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu, že žalobca, ktorý podal námietky k nim síce doložil plnomocenstvo oprávňujúce podpísať námietky za žalobcu ním splnomocneným právnym zástupcom, absentoval však doklad, z ktorého vyplýva oprávnenie udeliť takéto splnomocnenie, napr. výpis z Obchodného registra Slovenskej republiky žalobcu. (...) Zákonodarca v ustanovení § 138 ods. 7 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní taxatívne vypočítava obligatórne prílohy k podaným námietkam. V zmysle ustanovenia § 138 ods. 7 písm.
2. c)zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní je povinnou prílohou námietok aj doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky

odseku 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému. Zákonodarca však nešpecifikuje typ dokladu ani nedefinuje jeho charakter. Takýmto dokladom v zmysle ustanovenia § 138 ods. 7 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní preto môže byť

názoru odvolacieho súdu aj plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi účastníka konania, bez tohto aby účastník konania musel k tomuto plnomocenstvu priložiť aj ďalší doklad, z ktorého by vyplývalo oprávnenie udeliť 14 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie takéto splnomocnenie právnemu zástupcovi, napr. výpis z Obchodného registra Slovenskej republiky účastníka konania.“ Vtedajší zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „predošlý zákon o verejnom obstarávaní“) v ustanovení § 138 ods. 7 písm. c) upravoval, že prílohou námietok je (okrem iného) doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky

odseku 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému. Spätne možno priznať, že takáto doslovná aplikácia zákona o verejnom obstarávaní nie je na mieste a takémuto formalizmu sa je potrebné v súčasnosti vyhýbať. Potrebné však je zdôrazniť, že Najvyšší súd SR svoju argumentáciu na prílišnom formalizme založil na zásadnej skutočnosti spočívajúcej v tom, že v námietkach absentoval doklad, ktorý si úrad vedel sám zabezpečiť

už vtedy platného a účinného zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon proti byrokracii“), cit.: „Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za vhodné poukázať na skutočnosť, že jeho závery vyslovené vo veci sťažovateľky nepriamo podporuje aj nová právna úprava obsiahnutá v zákone č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) [ďalej len „zákon o byrokracii"], ktorý je účinný od 1. septembra 2018 a obsahuje taxatívny výpočet informačných systémov verejnej správy, z ktorých údaje a výpisy nie sú osoby povinné dokladovať v listinnej podobe. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na § 1 ods. 1 citovaného zákona relevantného v danej veci,

ktorého orgány verejnej moci sú pri svojej úradnej činnosti povinné a oprávnené získavať a používať údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a vyhotovovať si z nich výpisy a tieto údaje a výpisy si v nevyhnutnom rozsahu navzájom bezodplatne poskytovať. Takto získané údaje a výpisy, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za skutočnosti všeobecne známe; tieto údaje a výpisy sú použiteľné na právne účely.

ods. 3 citovaného ustanovenia informačnými systémami verejnej správy na účely tohto zákona sú

1. a)register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci,
2. b)informačný systém katastra nehnuteľností.“

názoru úradu ide z hľadiska posudzovania prílišného formalizmu o zásadný rozdiel, ak ide o: 1. skutkový stav (vyššie cit. rozsudok Najvyššieho súdu SR) spočívajúci v tom, že úrad zastaví konanie na doslovnom výklade o náležitostiach, resp. prílohách námietky v časti týkajúceho sa dokladu, ktorý si

zákona proti byrokracii vie zabezpečiť aj sám úrad, a 2. skutkový stav (toto revízne konanie), keď úrad zastaví konanie v časti týkajúcej sa dokladu, ktorý si úrad - po prvé, nevie zabezpečiť sám

zákona proti byrokracii, pretože ide o právny úkon súkromno-právnej obchodnej spoločnosti medzi jej konateľmi; - po druhé, nemôže zabezpečiť, pretože v ustanovení § 185 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní je vylúčená subsidiarita ustanovenia § 19 ods. 3 správneho poriadku, z čoho plynie záver, že úrad by porušil zákon o verejnom obstarávaní, ak by navrhovateľovi umožnil doplniť absentujúci doklad o splnomocnení medzi konateľmi navzájom (pozri bod

1. tohto rozhodnutia).
2. Ďalej možno spomenúť rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžfk/31/2018 zo dňa
4. 2019, ktorý posudzoval v zásade rovnakú situáciu, pričom skonštatoval, cit.: „Správnosti a účelnosti takéhoto výkladu nasvedčuje aj ďalší vývoj právnych vzťahov a skutočnosť, že súčasná právna úprava zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom od 1.1.2019 nevyžaduje ako prílohu námietok doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky. Správny orgán má v prípade pochybností reálnu možnosť (zák. č. 177/2018 Z. z.) preveriť si osobu splnomocniteľa resp. oprávnenie osoby podávajúcej námietky priamo. Treba však pripomenúť, že dostatočné technické prostriedky a možnosti mal žalovaný aj pred 15 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie účinnosťou zákona proti byrokracii. Zákonodarca v ustanovení § 138 ods. 7 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní taxatívne vypočítava obligatórne prílohy k podaným námietkam. V zmysle ustanovenia § 138 ods. 7 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní je povinnou prílohou námietok aj doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky

odseku 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému. Zákonodarca však nešpecifikuje typ dokladu ani nedefinuje jeho charakter. Takýmto dokladom v zmysle ustanovenia § 138 ods. 7 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní preto môže byť

názoru kasačného súdu aj plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi účastníka konania, bez tohto aby účastník konania musel k tomuto plnomocenstvu priložiť aj ďalší doklad, napr. výpis z Obchodného registra Slovenskej republiky, keďže ako konštatoval aj správny súd, takýto doklad bol veľmi ľahko overiteľný priamo výpisom z obchodného registra.“ To znamená, že platia rozdiely v skutkových stavoch popísané v predchádzajúcom bode tohto rozhodnutia, pretože splnomocnenie medzi konateľmi navzájom nepredstavuje doklad, ktorý je jednoducho dohľadateľný ako výpis z obchodného registra, cit.: „(...)aj plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi účastníka konania, bez tohto aby účastník konania musel k tomuto plnomocenstvu priložiť aj ďalší doklad, napr. výpis z Obchodného registra Slovenskej republiky, keďže ako konštatoval aj správny súd, takýto doklad bol veľmi ľahko overiteľný priamo výpisom z obchodného registra.“ V nadväznosti na to Najvyšší súd SR vo vyššie citovanom rozsudku uviedol, cit.: „Z princípov materiálnej publicity obchodného registra vyplýva, že zapisované údaje z tohto verejného zoznamu sú ex lege účinné voči tretím osobám, teda i voči žalovanému dňom zverejnenia. Z obsahu predloženého plnomocenstva vyplývajú identifikačné údaje advokátskej kancelárie

ktorých si mohol stav zapisovaných údajov v obchodnom registri žalovaný overiť.“ Obdobné závery boli prijaté aj v rámci rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10 Sžfk/22/2018 zo dňa

4. Z logiky veci vyplýva, že skutočnosti zapísané v obchodnom registri v prípade vedúceho člena skupiny dodávateľov- obchodnej spoločnosti AB, t. j. spôsob konania v znení, cit.: „V mene Spoločnosti konajú a za spoločnosť podpisujú vždy dvaja konatelia spoločne.“, je účinný aj voči úradu, pričom individuálnym splnomocnením jedného z konateľov pre AG úrad nedisponuje, nenachádza sa v námietkach, ani v ponuke skupiny dodávateľov, nemožno ho dožiadať ani na základe zákona o byrokracii, pretože nejde o právny úkon, ktorý by sa nachádzal v informačných systémoch verejnej správy

článku 1 ods. 3 a 4 zákona proti byrokracii a nemožno navrhovateľa dodatočne ani vyzvať na jeho doplnenie, pretože by došlo zo strany úradu k porušeniu § 185 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní v spojitosti § 19 ods. 3 správneho poriadku. So zreteľom na vyššie uvedené a na základe komparácie s vyššie uvedenými rozsudkami Najvyššieho súdu SR, v posudzovanom prípade nemožno dospieť k záveru, že by malo ísť zo strany úradu o prílišný formalizmus. Z bodov

1. a
2. tohto rozhodnutia (odkazujúc na relevantné ustanovenia a komentárovú literatúru) explicitne vyplýva, že s nedodržaním nastaveného spôsobu konania (v tomto prípade podpísanie právneho úkonu oboma konateľmi) je spájaná neplatnosť právneho úkonu. Úrad netvrdí, že splnomocnenie uvedené v bode
3. tohto rozhodnutia je neplatné, ale že z neho nevyplýva, že navrhovateľ podal námietky v mene všetkých členov skupiny dodávateľov, a to z dôvodu absencie podpisu druhého konateľa obchodnej spoločnosti, ktorá je v postavení vedúceho člena skupiny dodávateľov. Zo strany úradu nemôže ísť o formalistický prístup, nakoľko podpis oboch konateľov v posudzovanom prípade predstavuje základnú náležitosť právneho úkonu, z ktorej úrad vyvodzuje, že ide o prejav vôle obchodnej spoločnosti. Úrad v rámci posudzovania procesných podmienok bežne skúma, či bol dodržaný spôsob konania tej-ktorej obchodnej spoločnosti pri podávaní námietok (viď rozhodnutia úradu uvedené v bode
4. tohto rozhodnutia), pretože v opačnom prípade sa úrad vystavuje riziku, že jeden konateľ bez súhlasu druhého konateľa podá námietku, pričom druhý konateľ s tým nemusí súhlasiť. O takomto internom usporiadaní vzťahov v rámci 16 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie súkromno-právnej obchodnej spoločnosti úrad nemá mať odkiaľ vedomosť. Ak by úrad išiel do meritórneho posudzovania námietky, za ktorú sa navyše skladá kaucia vo výške 0,1 % z predpokladanej hodnoty zákazky, druhý konateľ, ktorý by nesúhlasil s podaním námietky, sa eventuálne môže správne pýtať, prečo úrad meritórne posúdil určitú námietku, keď úrad nedisponoval jeho podpisom, či už na splnomocnení, ktorým sa mala splnomocniť tretia osoba pre podanie námietok (v tomto prípade člen skupiny dodávateľov), alebo jeho podpisom priamo na námietkach. Posudzovanie náležite prejavenej vôle v kontexte meritórneho posudzovania navyše naberá na význame v prípade eventuálneho zamietnutia námietok

§ 175ods.

3 zákona o verejnom obstarávaní, kedy kaucia zložená na účet úradu sa v zmysle § 172 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní stáva príjmom štátneho rozpočtu. V prípade akceptovania podpisu splnomocnenia len jedným z konateľov (viď bod 15. tohto rozhodnutia) by sa tak poskytla právna ochrana navrhovateľovi (členovi skupiny dodávateľov), u ktorého nie je preukázané, že ich podáva v mene všetkých členov skupiny dodávateľov, t. j. je naplnená dikcia ustanovenia § 170 ods. 1 písm. d) veta za bodkočiarkou zákona o verejnom obstarávaní,

ktorého za aktívne legitimovaný subjekt na podanie námietok sa nepovažuje člen skupiny dodávateľov (t. j. AA) podávajúci námietky za túto skupinu dodávateľov po predložení ponuky, návrhu alebo žiadosti o účasť skupinou dodávateľov, ak ním podané námietky nie sú podané v mene všetkých členov skupiny dodávateľov. Úrad v prípade navrhovateľa (AA) nemá za preukázané, že podal námietky v mene všetkých členov skupiny dodávateľov, keď bol splnomocnený na základe splnomocnenia od vedúceho člena skupiny dodávateľov, t. j. právnym úkonom, kde nebol dodržaný spôsob konania obchodnej spoločnosti, cit.: „V mene Spoločnosti konajú a za spoločnosť podpisujú vždy dvaja konatelia spoločne.“. Navrhovateľ (AA) nemôže odvodzovať aktívnu legitimáciu, resp. že podáva námietku v mene všetkých členov skupiny dodávateľov, z úkonu, pri ktorom nebol preukázaný spôsob konania obchodnej spoločnosti, a teda väzbu medzi vedúcim členom skupiny dodávateľov a členom skupiny dodávateľov (AA) úrad nemá za preukázanú, t. j. takéhoto navrhovateľa nemožno považovať za subjekt, ktorý koná v menej všetkých členov skupiny dodávateľov. 28. Nielen samotná Rada úradu, ale aj predseda úradu akcentuje význam posudzovania plnomocenstiev v kontexte zapísaného spôsobu konania v obchodnom registri. Predseda úradu v rozhodnutí č. 8703-P/2022 zo dňa 25. 07. 2022 posudzoval skutkový stav spočívajúci v tom, že

navrhovateľa obchodná spoločnosť FERRMONT, a. s. (člen skupiny dodávateľov) nemohla platne splnomocniť na konanie v predmetnom verejnom obstarávaní v mene tejto spoločnosti p. XX, ktorý bol v danom čase zároveň členom predstavenstva tejto spoločnosti, na základe čoho nemohol následne p. XX v mene tohto člena skupiny dodávateľov platne splnomocniť vedúceho člena skupiny dodávateľov STRABAG s.r.o. na konanie v mene skupiny dodávateľov v tomto verejnom obstarávaní vo vzťahu ku kontrolovanému. V predmetnom rozhodnutí predseda úradu uviedol, cit.: „Predseda úradu súhlasí so záverom úradu, že záväzné posúdenie otázky platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov, a teda v tomto prípade posúdenie otázky, či plnomocenstvá, na základe ktorých konal v mene skupiny dodávateľov jej vedúci člen, sú platné a účinné, prípadne posúdenie skutočnosti, či právne úkony uskutočnené vedúcim členom skupiny dodávateľov STRABAG s.r.o. sú neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, patrí do právomoci všeobecných súdov, avšak uvedený záver

predsedu úradu nemal viesť k právnemu posúdeniu úradu, že úrad nie je vecne príslušný meritórne rozhodnúť o tejto navrhovateľom namietanej skutočnosti. Navrhovateľ totiž predmetnú skutočnosť, a síce, že úspešný uchádzač konal neplatne vo vzťahu ku kontrolovanému, nakoľko právne kroky za skupinu dodávateľov vykonával vedúci člen skupiny dodávateľov na základe neplatného plnomocenstva, namietal v rámci podaných námietok smerujúcich

§ 170ods.

3 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní proti 17 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie vyhodnoteniu ponúk. Navrhovateľ teda v tomto prípade namietal skutočnosť, že uchádzač, ktorý bol kontrolovaným vyhodnotený v danej verejnej súťaži ako úspešný, nemal byť kontrolovaným vyhodnotený ako úspešný uchádzač.“ V danom prípade navrhovateľ priamo

§ 170ods.

3 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní namietal (ne)platnosť plnomocenstva, pričom predseda úradu v bodoch 77. a nasl. akcentoval význam predbežného posúdenia plnomocenstva

§ 40ods.

1 správneho poriadku. Ak teda predseda úradu reglementuje význam posudzovania rozsahu a subjektov splnomocnenia, ak ide priamo o namietanú skutočnosť v námietkach smerujúcich

§ 170ods.

3 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní, a fortiori (o to viac) platí, že úrad má skúmať aj splnomocnenie udelené zo strany vedúceho člena skupiny dodávateľov ďalšiemu členovi skupiny dodávateľov vo fáze vyhodnocovania procesných podmienok pre konanie vo veci. Predseda úradu v predmetnom rozhodnutí skonštatoval, cit.: „V nadväznosti na uvedené predseda úradu poukazuje na rozsah navrhovateľom namietaného splnomocnenia v tomto prípade (bod 89 tohto rozhodnutia), z ktorého nevyplýva, že by traja členovia predstavenstva udelili splnomocnencovi XX (ktorý bol v danom čase zároveň členom predstavenstva) generálnu plnú moc na svoje zastupovanie pri všetkých úkonoch spojených s funkciou člena predstavenstva. Z tohto plnomocenstva vyplýva, že traja členovia predstavenstva (v súlade so spôsobom konania za spoločnosť vyplývajúcim z Obchodného registra SR) udelili XX splnomocnenie na vykonávanie konkrétnych úkonov súvisiacich s verejnými obstarávaniami. Aj keď sú tieto úkony v navrhovateľom namietanom splnomocnení vymedzené pomerne široko (úkony súvisiace s akýmikoľvek verejnými obstarávaniami), v tomto prípade nejde o generálnu plnú moc na zastupovanie členov predstavenstva pri všetkých úkonoch spojených s funkciou členov predstavenstva, a teda nejde o rovnakú skutkovú situáciu, akou sa zaoberal Ústavný súd SR v uznesení, na ktoré poukazuje navrhovateľ v námietkach.“ Predseda úradu mohol k takémuto konštatovaniu dospieť, pretože disponoval predmetnými splnomocneniami, zatiaľ čo úrad v tomto konaní nedisponuje splnomocnením, ktoré sa spomína v splnomocnení vedúceho člena skupiny dodávateľov v prospech navrhovateľa (AA), a tým pádom úrad nemá za preukázanú aktívnu legitimáciu navrhovateľa (AA), resp. že koná v mene celej skupiny dodávateľov. Takúto otázku nemožno posúdiť ani v rámci predbežnej otázky

§ 40ods.

1 správneho poriadku, v opačnom prípade by úrad ad absurdum musel ísť vždy do meritórneho posúdenia ohľadne splnenia procesných podmienok.

1. Ďalej význam posudzovania splnomocnenia vyplýva aj rozhodnutia č. 2065-9000/2021 zo dňa
3. 2021, v ktorom Rada úradu uviedla, cit.: „Rada má zároveň za to, že zo znenia predmetného splnomocnenia nevyplýva úmysel splnomocniteľa splnomocniť túto osobu na úkony týkajúce sa poskytovania kapacít na účely preukazovania podmienok účasti v postavení inej osoby.

rady sa preto nemožno stotožniť s vyjadrením odvolateľa, v zmysle ktorého z obsahu splnomocnenia vyplýva, že vôľou splnomocniteľa (China Gezhouha Group) udelením plnomocenstva na „všetky právne úkony súvisiace s podávaním ponúk v rámci verejného obstarávania v Slovenskej republike

zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a doplnení niektorých zákonov“, bolo vyhotovenie a podpis dokladov uvedených v bode 7 tohto rozhodnutia, avšak jednoznačne nie v právnom postavení uchádzača, ale ako inej osoby, prostredníctvom ktorej uchádzač preukazuje splnenie podmienok účasti. Rovnako sa

rady nemožno stotožniť ani s tvrdením odvolateľa, že uvedené (splnomocnenie p. Chen Yuhana na úkony týkajúce sa poskytovania kapacít na účely preukazovania podmienok účasti v postavení inej osoby) napokon vyplýva aj z obsahu samotných dokladov špecifikovaných v bode 7 tohto rozhodnutia. Rozsah oprávnenia splnomocnenca totiž nemožno posudzovať

obsahu ním podpísaných dokumentov, ale z obsahu splnomocnenia, ktorý stanovuje rozsah oprávnenia tohto splnomocnenca konať za splnomocniteľa. Uvedený argument odvolateľa preto rada nepovažuje za relevantný.“ Rovnako možno dať do pozornosti rozhodnutia Rady úradu č. 13385-9000/2019 zo dňa

2. 2019, v ktorom Rada úradu 18 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie skonštatovala, cit.: „Na tomto mieste však rada považuje za potrebné uviesť, že na základe mandátnej zmluvy uzavretej medzi Obcou Utekáč ako mandantom a spoločnosťou MH Invest II, s.r.o. ako mandatárom bola táto spoločnosť splnomocnená na „zabezpečenie celého procesu verejného obstarávania na výber zhotoviteľa Stavby v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to v mene a na účet Mandanta“. Rada k tomu uvádza, že z takto udeleného plnomocenstva výslovne nevyplývalo, či bolo mandatárovi udelené plnomocenstvo aj na zastupovanie kontrolovaného v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok a na zastupovanie kontrolovaného v odvolacom konaní. Z uvedeného dôvodu sa rada obrátila na kontrolovaného s výzvou, ktorej obsah je zachytený v bode 78 tohto rozhodnutia.“ To znamená, že ak samotná Rada úradu skúmala splnomocnenie do takej hĺbky, že sa zaoberala samotným rozsahom splnomocnenia, o to viac platí, že úrad má v rámci posudzovania procesných podmienok skúmať, či navrhovateľ vôbec disponuje takým splnomocnením, z ktorého možno odvodiť skutočnosť, že námietku podáva (ako člen skupiny dodávateľov) v mene celej skupiny dodávateľov. Úrad na tomto mieste dáva do pozornosti ďalšiu rozhodovaciu prax úradu, kedy úrad zastavil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok z dôvodu nesplnenia procesných podmienok v časti týkajúcej sa aktívnej legitimácie/podpisovania, keď na strane navrhovateľa vystupoval člen skupiny dodávateľov alebo vedúci člen skupiny dodávateľov: - rozhodnutie úradu č. 6574-6000/2021-OD zo dňa
4. 2021, kde sa uvádza, cit.: „Úrad preskúmaním splnenia obligatórnych náležitostí podaných námietok zistil, že námietky doručené úradu v elektronickej podobe

osobitného predpisu8 dňa 7. 5. 2021 neobsahujú podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa. Úrad v tejto súvislosti uvádza, že námietky doručené úradu v elektronickej podobe dňa 7. 5. 2021 boli podpísané len kvalifikovaným elektronickým podpisom Ing. XX a zároveň bez toho, aby súčasťou námietok bol doklad preukazujúci oprávnenie podpísať a podať námietky Ing. XX za ostatných členov skupiny dodávateľov a zároveň zastupovať ich v konaní o námietkach pred úradom.“; - rozhodnutie úradu č. 15583-6000/2022-OD zo dňa 24. 01. 2023, cit.: „V tejto súvislosti úrad poukazuje na negatívne vymedzenie osoby, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného, stanovené zákonodarcom v ustanovení § 170 ods. 1 písm.

1. d)veta za bodkočiarkou, v zmysle ktorého sa za takúto osobu nepovažuje člen skupiny dodávateľov podávajúci námietky za túto skupinu dodávateľov po predložení ponuky, návrhu alebo žiadosti o účasť skupinou dodávateľov, ak ním podané námietky nie sú podané v mene všetkých členov skupiny dodávateľov. Vzhľadom na obsah podaných námietok má úrad za to, že navrhovateľom podané námietky nie sú podané v mene všetkých členov skupiny dodávateľov a navrhovateľ ako člen skupiny dodávateľov „Skupina XX“ v rozpore s povinnosťou vyplývajúcou mu z ustanovenia § 170 ods. 6 druhá veta zákona o verejnom obstarávaní v konaní nepreukázal písomné oprávnenie nie staršie ako tri mesiace, podať námietky v mene všetkých členov skupiny dodávateľov.“; - rozhodnutia úradu č. 9154-6000/2023-OD zo dňa 29. 05. 2023, cit.: „K postaveniu navrhovateľa ako osoby oprávnenej na podanie námietok v zmysle § 170 ods. 1 písm.
2. d)zákona o verejnom obstarávaní úrad konštatuje, že navrhovateľ ako súčasť skupiny dodávateľov XY a YY, ktorá predložila ponuku v danom procese zadávania zákazky, nepreukázal ani svoje postavenie ako osoby, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného v predmetnej verejnej súťaži. Úrad poukazuje na ustanovenie § 170 ods. 1 písm.
3. d)zákona o verejnom zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o e-Governmente). 19 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 8 - obstarávaní, vetu za bodkočiarkou, v zmysle ktorého sa za takúto osobu nepovažuje člen skupiny dodávateľov podávajúci námietky za túto skupinu dodávateľov po predložení ponuky, návrhu alebo žiadosti o účasť skupinou dodávateľov, ak ním podané námietky nie sú podané v mene všetkých členov skupiny dodávateľov. Vzhľadom na obsah podaných námietok, osobitne na časť 1. Identifikačné údaje navrhovateľa, má úrad za to, že navrhovateľom podané námietky nie sú podané v mene všetkých členov skupiny dodávateľov a navrhovateľ ako člen skupiny dodávateľov XY a YY v rozpore s povinnosťou vyplývajúcou mu z ustanovenia § 170 ods. 6 druhá veta zákona o verejnom obstarávaní v konaní nepreukázal písomné oprávnenie nie staršie ako tri mesiace, podať námietky v mene všetkých členov skupiny dodávateľov.“ rozhodnutie úradu č. 9236-6000/2023 zo dňa 05. 06. 2023 (pozri bod 34. tohto rozhodnutia). 30. Z ustanovenia § 170 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že námietky je oprávnený podať uchádzač, záujemca (ktorého práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného), účastník alebo osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného 9 alebo orgán štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci, ak boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie. 31. K postaveniu navrhovateľa - obchodnej spoločnosti AA ako uchádzača úrad uvádza, že navrhovateľ nespĺňa zákonné znaky

§ 2ods.

5 písm.

1. c)zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého uchádzačom na účely tohto zákona je hospodársky subjekt, ktorý predložil ponuku, nakoľko v danom štádiu verejného obstarávania, t. j. po predložení ponúk, bol navrhovateľ členom skupiny dodávateľov predkladajúcou ponuku, ktorá pozostávala zo štyroch obchodných spoločností. Navrhovateľ nevystupuje vo vzťahu k verejnej súťaži v postavení samostatného uchádzača, ale len ako člen skupiny dodávateľov. 32. Z ustanovenia § 2 ods. 5 písm.
2. b)zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že záujemca na účely tohto zákona je hospodársky subjekt, ktorý má záujem o účasť vo verejnom obstarávaní.

názoru úradu, nakoľko už došlo k predloženiu ponúk v danej verejnej súťaži a navrhovateľ je súčasťou skupiny dodávateľov, ktorá predložila ponuku ako uchádzač vo verejnom obstarávaní, nemožno navrhovateľa identifikovať ani ako záujemcu v zmysle § 2 ods. 5 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. 33. Rovnako má úrad za to, že navrhovateľ nie je účastníkom

§ 119ods.

4 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko predmetné verejné obstarávanie sa nerealizuje postupom súťaže návrhov v zmysle § 119 a nasl. zákona o verejnom obstarávaní. Úrad zároveň konštatuje, že navrhovateľ nie je ani orgánom štátnej správy

§ 170ods.

1 písm.

1. e)zákona o verejnom obstarávaní. 34. K postaveniu navrhovateľa ako osoby oprávnenej na podanie námietok v zmysle § 170 ods. 1 písm.
2. d)zákona o verejnom obstarávaní úrad ďalej konštatuje, že navrhovateľ ako súčasť skupiny dodávateľov, ktorá predložila ponuku v danej verejnej súťaži, nepreukázala ani svoje postavenie ako osoby, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného v predmetnej verejnej súťaži. V tejto súvislosti úrad Pozn.: Za takúto osobu sa nepovažuje člen skupiny dodávateľov podávajúci námietky za túto skupinu dodávateľov po predložení ponuky, návrhu alebo žiadosti o účasť skupinou dodávateľov, ak ním podané námietky nie sú podané v mene všetkých členov skupiny dodávateľov. 20 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 9 poukazuje na negatívne vymedzenie osoby, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného, stanovené zákonodarcom v ustanovení § 170 ods. 1 písm.
3. d)veta za bodkočiarkou, v zmysle ktorého sa za takúto osobu nepovažuje člen skupiny dodávateľov podávajúci námietky za túto skupinu dodávateľov po predložení ponuky, návrhu alebo žiadosti o účasť skupinou dodávateľov, ak ním podané námietky nie sú podané v mene všetkých členov skupiny dodávateľov. Úrad v tejto súvislosti poukazuje na svoje konštatovanie uvedené v bode 20. tohto rozhodnutia o tom, že nemá za preukázané, že navrhovateľ v zastúpení svojho konateľa AF bol oprávnený podať námietky v mene všetkých členov skupiny dodávateľov, t. j. úrad má za to, že je naplnená dikcia ustanovenia § 170 ods. 1 písm.
4. d)veta za bodkočiarkou zákona o verejnom obstarávaní. Úrad v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie úradu č. 9236-6000/2023 zo dňa 05. 06. 2023, ktorým úrad zastavil konanie o preskúmanie úkonov na základe námietok navrhovateľa

§ 174ods.

1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, pričom v predmetnom konaní nepriznal aktívnu legitimáciu členovi skupiny dodávateľov na podanie námietok v mene všetkých členov skupiny, keďže tento člen skupiny dodávateľov podal námietky na základe odvolaného splnomocnenia. Úrad v predmetnom rozhodnutí uviedol, cit.: „19. Úrad konštatuje, že navrhovateľ sa označil v námietkach ako uchádzač, ktorý predložil ponuku

§ 2ods.

5 písm.

1. c)v spojení s § 37 ods. 1 a § 170 ods. 1 písm.
2. a)zákona o verejnom obstarávaní, teda ako skupina dodávateľov „XX“, a to na základe Splnomocnenia pre člena skupiny dodávateľov zo dňa 04. 05. 2023, avšak nasledujúci deň, teda 05. 05. 2023 vykonala spoločnosť XA jednostranný právny úkon a to odvolanie predmetného splnomocnenia (pozri bod 17 tohto rozhodnutia). Navrhovateľ tak nebol dňa 09. 05. 2023, kedy podal predmetné námietky úradu, oprávnený/splnomocnený podávať námietky ako uchádzač, ktorým je skupina dodávateľov „XX“. Úrad zároveň dodáva, že o odvolaní Splnomocnenia pre člena skupiny dodávateľov zo dňa 04. 05. 2023 mal navrhovateľ vedomosť ešte pred podaním námietok za všetkých členov skupiny dodávateľov „XX“. (...) 22.

§ 170ods.

6 zákona o verejnom obstarávaní ak námietky podáva osoba

odseku 1 písm. d), v námietkach musí uviesť, ktoré jej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného. Ak námietky za skupinu dodávateľov podáva člen skupiny dodávateľov, je povinný preukázať písomné oprávnenie nie staršie ako tri mesiace, podať námietky v mene všetkých členov skupiny dodávateľov. 23. K postaveniu navrhovateľa ako osoby oprávnenej na podanie námietok v zmysle § 170 ods. 1 písm.

1. d)zákona o verejnom obstarávaní úrad konštatuje, že navrhovateľ ako súčasť skupiny dodávateľov „XX“, ktorá predložila ponuku v danom procese zadávania zákazky, nepreukázal ani svoje postavenie ako osoby, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného v predmetnej verejnej súťaži. Úrad poukazuje na ustanovenie § 170 ods. 1 písm.
2. d)zákona o verejnom obstarávaní, vetu za bodkočiarkou, v zmysle ktorého sa za takúto osobu nepovažuje člen skupiny dodávateľov podávajúci námietky za túto skupinu dodávateľov po predložení ponuky, návrhu alebo žiadosti o účasť skupinou dodávateľov, ak ním podané námietky nie sú podané v mene všetkých členov skupiny dodávateľov. Vzhľadom na odvolanie splnomocnenia, ku ktorému došlo skôr, ako boli predmetné námietky za skupinu dodávateľov podané, má úrad za to, že navrhovateľom podané námietky nie sú podané v mene všetkých členov skupiny dodávateľova navrhovateľ ako člen skupiny dodávateľov „XX“v rozpore s povinnosťou vyplývajúcou mu z ustanovenia § 170 ods. 6 druhá veta zákona o verejnom obstarávaní v konaní nemal písomné oprávnenie nie staršie ako tri mesiace, podať námietky v mene všetkých členov skupiny dodávateľov. 24. Vo vzťahu k vyššie uvedenému konštatovaniu úrad uvádza, že k námietkam navrhovateľa zo dňa 09. 05. 2023 je pripojené už odvolané Splnomocnenie pre člena skupiny dodávateľov zo dňa 04. 05. 2023, a teda sa nejedná o dokument, z ktorého by vyplývalo jeho oprávnenie podať námietky v mene všetkých členov skupiny dodávateľov. Na základe uvedeného má úrad za to, že navrhovateľ nie je samostatne aktívne legitimovanou osobou na podanie daných námietok smerujúcich proti vylúčeniu a to 21 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie ani ako osoba v zmysle § 170 ods. 1 písm.
3. d)zákona o verejnom obstarávaní. 25. Sumarizujúc vyššie uvedené,

názoru úradu nie je možné priznať navrhovateľovi postavenie osoby, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného, nakoľko podal námietky v postavení člena skupiny dodávateľov „XX“, a to po predložení ponuky touto skupinou, pričom námietky navrhovateľa nie sú s ohľadom na odvolanie oprávnenia/splnomocnenia

§ 170ods.

6 zákona o verejnom obstarávaní podané v mene všetkých členov tejto skupiny dodávateľov.“

1. Vzhľadom na uvedené, pri zohľadnení potreby skúmania splnenia procesných podmienok na konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa, a to splnenia obsahových náležitostí námietok a najmä oprávnenosti osoby podávajúcej námietky uskutočniť tento procesný úkon, úrad konštatuje, že v predmetnom prípade navrhovateľ (obchodná spoločnosť AA), ktorý podal námietky ako jedna obchodná spoločnosť zúčastňujúca sa spolu s inými spoločnosťami v rámci skupiny dodávateľov na postupe zadávania predmetnej zákazky, nepreukázal v obsahu podaných námietok svoju aktívnu legitimáciu na ich podanie.
2. Úrad tiež považuje za potrebné poukázať aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa k problematike aktívnej legitimácie vyjadril v rozhodnutí vo veci C-129/04 zo dňa
4. 2005 Espace Trianon SA, Société wallonne de location-financement SA (Sofibail) proti Office communautaire et régional de la formation professionnelle et de l’emploi (FOREM), v ktorom skonštatoval, cit.: „Článok 1 smernice Rady 89/665/EHS z
5. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 92/50/EHS z
6. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb, sa má vykladať v tom zmysle, že neodporuje tomu, aby

vnútroštátneho práva mohli členovia združenia ad hoc bez právnej subjektivity, ktoré sa ako také zúčastnilo na postupe verejného obstarávania a s ktorým na základe tohto verejného obstarávania nebola uzavretá zmluva, podať návrh proti rozhodnutiu o uzavretí tejto zmluvy len všetci spoločne a nie jeden z jeho členov samostatne. To isté platí, ak všetci členovia takéhoto združenia ad hoc konajú spoločne, no úkon jedného z nich je vyhlásený za neprípustný.“ 37. Úrad v tejto súvislosti uvádza, že rozhodnutie úradu o námietkach jedného člena skupiny dodávateľov v rozpore s vôľou ostatných členov skupiny môže

názoru úradu naopak znamenať zásah do oprávnených záujmov iného člena (členov) skupiny dodávateľov, ktorý sa rozhodol nepodať námietky napríklad z dôvodov obchodnej politiky / taktiky (napr. člen skupiny dodávateľov uzrozumený s vylúčením alebo vyhodnotením ponúk už viaže svoje podnikateľské kapacity na inú zákazku a pod.). 38.

§ 174ods.

1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní úrad zastaví rozhodnutím konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ak námietky neboli podané oprávnenou osobou

§ 170ods.

1 písm.

1. a)až
2. e)tohto zákona. 39. Zo skutočností uvedených v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia vyplýva, že pre konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa neboli splnené všetky zákonné predpoklady, čím pre úrad nastala neodstrániteľná prekážka brániaca rozhodovaniu v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy na základe námietok v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. 22 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 40. Na základe uvedeného bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Kaucia 41.

§ 172ods.

5 zákona o verejnom obstarávaní kaucia vo výške

odsekov 2 až 4 je príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu, ktorým boli námietky v celom rozsahu zamietnuté, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o zastavení konania

§ 174ods.

1 písm. q). Kaucia sa vo výške 50 % z výšky kaucie

odsekov 2 až 4 stáva príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o zastavení konania

§ 174ods.

1 písm. d). Úrad vráti navrhovateľovi kauciu alebo jej časť, ktorá sa nestala príjmom štátneho rozpočtu, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 42. V súlade s predmetným ustanovením a výrokom tohto rozhodnutia úrad vráti navrhovateľovi kauciu do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Poučenie:

§ 174ods.

2 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov toto rozhodnutie úradu je preskúmateľné súdom, pričom žaloba musí byť podaná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia úradu. Proti tomuto rozhodnutiu úradu nie je možné podať odvolanie.

§ 52zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s § 185 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je toto rozhodnutie právoplatné dňom doručenia účastníkom konania a vykonateľné uplynutím lehoty na plnenie. (elektronický podpis) generálny riaditeľ sekcie dohľadu Rozhodnutie sa doručí:10 1. AA – navrhovateľ 2. AE – zástupca kontrolovaného

§ 173ods.

18 zákona o verejnom obstarávaní, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosti adresované účastníkovi konania úrad doručuje iba tomuto zástupcovi. 23 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 10