Obsah (19)

§ 140§ 147§ 170§ 175§ 187p§ 187q§ 2§ 172§ 10§ 171§ 173§ 53§ 91§ 66§ 87§ 92§ 93§ 174§ 52

ÚRAD PRE VEREJNÉ OBSTARÁVANIE Sekcia dohľadu Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava Bratislava Číslo: 19. 11. 2024 14805-6000/2024 Úrad pre verejné obstarávanie ako ústredný orgán štátnej správy pre vere

§ 140

a orgán príslušný

§ 147písm.

c), § 167 ods. 2 písm.

1. b)a § 169 ods. 1 písm.
2. b)zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci námietok uchádzača XY (ďalej len „navrhovateľ“) smerujúcich

§ 170ods.

3 písm. d) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov proti vylúčeniu z verejnej súťaže na predmet nadlimitnej zákazky s názvom „Poskytovanie strážnej služby pre objekty LPS SR, š.p.“, vyhlásenej obstarávateľom Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, štátny podnik, Ivanská cesta 93, 823 07 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 778 458 (ďalej len „kontrolovaný“), v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 17. 06. 2024 pod značkou OJ S 116/2024 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 117/2024 dňa 18. 06. 2024 pod značkou 14897 – MSS, vydáva toto rozhodnutie: Úrad pre verejné obstarávanie

§ 175ods.

4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov námietky navrhovateľa zamieta. Odôvodnenie:

1. Navrhovateľ doručil Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) dňa
3. 2024 námietky v elektronickej podobe

osobitného predpisu1 smerujúce

§ 170ods.

3 písm. d) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov proti vylúčeniu (ďalej len „námietky“). Kontrolovanému boli doručené námietky navrhovateľa toho istého dňa funkcionalitou informačného systému eZakazky (ďalej len „IS eZakazky“), prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje.

1. Úrad uvádza, že dňa
3. 2024 nadobudol účinnosť zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež ako „zákon o strategických investíciách“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. 3.

§ 187pods.

1 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

2. 2024 v konaní začatom predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa postupuje

doterajších predpisov.

zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. 1

1. Úrad uvádza, že dňa
3. 2024 nadobudol účinnosť zákon č. 179/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“). 5.

§ 187qods.

1 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

2. 2024 platí, že postup zadávania zákazky a postup zadávania koncesie, pri ktorých bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do
3. júla 2024, sa dokončia

predpisov účinných do

1. júla
3. S poukazom na § 187q ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
5. 2024 úrad konštatuje, že predmetné verejné obstarávanie bolo vyhlásené v Úradnom vestníku Európskej únie dňa
7. 2024 pod značkou OJ S 116/2024, pričom predmetné oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo odoslané dňa
9. 2024 na uverejnenie, t. j. bolo odoslané na uverejnenie do
12. V nadväznosti na vyššie uvedené prechodné ustanovenia právnej úpravy verejného obstarávania úrad konštatuje, že postup zadávania zákazky, ktorý je predmetom námietok navrhovateľa sa spravuje právnymi predpismi účinnými do
14. 2024, a teda zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným do
17. S poukazom na moment začatia tohto konania dňa
19. 2024, t. j. po účinnosti zákona o strategických investíciách dňa
21. 2024 a po účinnosti novely dňa
23. 2024, ako aj s poukazom na skutočnosť, že v novele absentujú prechodné ustanovenia, ktoré by upravovali postup úradu v konaniach začatých po účinnosti novely, úrad konštatuje, že postup úradu v predmetnom konaní, sa spravuje právnymi predpismi účinnými od
25. 2024, a teda zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od
27. 2024 (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“).
28. Námietky navrhovateľa boli doručené úradu a kontrolovanému v lehote

§ 170ods.

4 zákona o verejnom obstarávaní, v podobe

§ 170ods.

9 zákona o verejnom obstarávaní a obsahujú všetky náležitosti

§ 170ods.

5 zákona o verejnom obstarávaní. Navrhovateľ doručil úradu námietky v zmysle § 170 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní ako uchádzač.

§ 2ods.

5 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, na účely tohto zákona sa uchádzačom rozumie hospodársky subjekt, ktorý predložil ponuku. Navrhovateľ predložil do predmetného verejného obstarávania ponuku prostredníctvom IS eZakazky dňa

2. 2024 o 23:29 hod. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že navrhovateľ vystupuje v predmetnom verejnom obstarávaní v postavení uchádzača, a preto bol aktívne legitimovaným subjektom na podanie námietok, a to

§ 170ods.

1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. 8.

§ 172ods.

1 zákona o verejnom obstarávaní, s podaním námietok je navrhovateľ povinný zložiť na účet úradu kauciu. Kaucia musí byť pripísaná na účet úradu najneskôr na druhý pracovný deň nasledujúci po doručení námietok v lehote

§ 170ods.

4. Za každú skutočnosť, proti ktorej námietky

§ 170ods.

3 smerujú, sa skladá samostatná kaucia. 9.

ustanovenia § 172 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní je výška kaucie pri podaní námietok 0,1 % z predpokladanej hodnoty zákazky alebo koncesie, najmenej však 2000 eur a najviac 50 000 eur, ak ide o iné námietky, ako uvedené v písmene a). Vzhľadom na predpokladanú hodnotu zákazky vo výške 4 223 942 eur bez DPH bol navrhovateľ 2 v danom prípade povinný s podaním námietok zložiť na účet úradu kauciu vo výške 4 223,94 eur.

1. Úrad lustráciou účtu úradu zistil, že navrhovateľ s podaním námietok zložil na účet úradu dňa
3. 2024 kauciu vo výške 4 223,95 eur. To znamená, že navrhovateľ v danom prípade uhradil za podanie námietok kauciu vo vyššej sume (o 0,01 eur viac) ako je stanovená v zmysle § 172 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.
4. Na základe vyššie uvedených skutočností má úrad za to, že s podaním námietok navrhovateľa boli splnené procesné podmienky pre konanie vo veci. Námietky navrhovateľa
5. Navrhovateľ úvodom konštatuje, že dňa
7. 2024 bolo navrhovateľovi doručené vylúčenie ponuky navrhovateľa z predmetného verejného obstarávania (ďalej len „Oznámenie o vylúčení“). Navrhovateľ uvádza, že dňa
9. 2024 a
11. 2024 poskytol kontrolovanému vysvetlenia ponuky, v ktorých jednoznačne vysvetlil prístup navrhovateľa k cenotvorbe v predmetnej zákazke, vo vzťahu ku ktorým navrhovateľ uvádza, že je presvedčený, že žiadnym spôsobom nepreukazujú skutočnosť, že by mal porušovať akékoľvek právne predpisy, vrátane Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“).
12. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že kontrolovaný v Oznámení o vylúčení uvádza, že vo vysvetleniach navrhovateľ, cit.: „použili premisu, že je možné pri zabezpečení predmetu zákazky kalkulovať s tým, že zamestnancom neumožníte prestávku na odpočinok a jedenie v rozsahu 30 minúť nepretržite v zmysle § 91 Zákonníka práce, ale dohodnete sa so zamestnancami pri zabezpečovaní predmetu zákazky viaceré krátke prestávky bez prerušenia kontinuity práce. Uvedené opierate o domnienku, že uvedený výkon práce/poskytovanie predmetu zákazky má charakter práce, ktorú nemožno prerušiť.“ Navrhovateľ dodáva, že kontrolovaný následne s odkazom na všeobecné ustanovenia časti D. „Obchodné podmienky“ súťažných podkladov, v ktorých uvádza, že bude trvať na dodržiavaní zákonníka práce a s odkazom na rozhodnutia zahraničných súdnych autorít, konštatuje, že z ponuky navrhovateľa je údajne „zjavné“, že navrhovateľom predložená ponuka, cit.: „nespĺňa požiadavky obstarávateľa na predmet zákazky vzhľadom na to, že zabezpečenie poskytovania predmetu zmluvy neplánujeme poskytovať v súlade so Zákonníkom práce“. Navrhovateľ dodáva, že z uvedeného

kontrolovaného údajne vyplýva, že navrhovateľ znížil mzdu zamestnanca na 12-hodinovej zmene o sumu za 0,5 hod. určenú na odpočinok a jedenie, t. j. že navrhovateľ neposkytuje základnú hodinovú mzdu aspoň vo výške minimálnej mzdy, ktorú stanovuje Zákonník práce pre rok 2024 a Oznámenie Ministerstva Práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2023 Z. z.

1. Navrhovateľ tvrdí, že uvedené tvrdenia kontrolovaného sú priam absurdné a v rozpore s elementárnou logikou cenotvorby predloženej v navrhovateľovej ponuke, pričom má za to, že si tvrdenia kontrolovaného priamo odporujú. I. Vysvetlenie cenotvorby v kontexte kontrolovaným pripravenej prílohy
2. Za prvoradé navrhovateľ považuje poukázať na skutočnosť, že sám kontrolovaný pripravil vzorové tlačivo pre kalkuláciu osobohodiny. Navrhovateľ dodáva, že ďalšou absolútne zásadnou skutočnosťou, ktorú kontrolovaný opomína je, že predmetná kalkulácia je 3 spôsobom výpočtu osobohodiny a de facto žiadnym spôsobom nepreukazuje nedodržiavanie akýchkoľvek ustanovení Zákonníka práce.
3. Navrhovateľ tvrdí, že kontrolovaný zjavne nerozumie tomu, že práve svojou prípravou vzorovej prílohy naviedol uchádzačov, resp. minimálne navrhovateľa pri cenotvorbe, aby pri tejto postupoval tak, ako v zásade postupuje pri akomkoľvek verejnom obstarávaní pri výpočte svojich nákladov, a to tak, že akýkoľvek náklad pre výpočet osobohodiny je nevyhnutné vydeliť celkovým objemom normohodín (v tomto prípade 43 920), nakoľko pre navrhovateľa ako potenciálneho poskytovateľa je práve tento počet určujúci čo do počtu „fakturovateľných hodín“. Navrhovateľ uvádza, že práve tejto skutočnosti kontrolovaný nerozumie, nakoľko práve týmto spôsobom vznikla hodnota 5,088 eur hneď v prvom riadku.
4. Navrhovateľ uvádza, že v stĺpci „vstupné hodnoty“ zadal hodnotu 223 455,81 eur (ktorá je práve výsledkom súčinu 42 090 × 5,309), avšak tento náklad v osobohodine zohľadňuje pracovný čas 11,5 hodín a nie 12 hodín, ktorý na konci dňa navrhovateľ fakturuje kontrolovanému. Preto navrhovateľ úplne logicky vynásobil hodnotu 43 920 (reálne normohodiny a fakturovateľný čas) minimálnou mzdou 5,309 a následne túto sumu rozdelil na 5,088 prislúchajúcu 11,5 hodinám z 12 (42 090 z 43 920) a sumu 0,211 prislúchajúcu 0,5 hodinám z 12 hodín (1830 z 43 920). Súčet prvej položky (5,088) a siedmej položky (0,221) dáva dokopy 5,309, teda minimálnu mzdu. Navrhovateľ konštatuje, že takýto postup je nevyhnutný pre reálne zistenie nákladu na jednu „fakturovateľnú osobohodinu“, pričom skutočnosť, že v prvej položke je suma 5,088 eur neznamená, že navrhovateľ nedodržiava ustanovenia o minimálnej mzde, resp. Zákonník práce. Navrhovateľ má za to, že takéto tvrdenie je len výsledkom nepochopenia základného prístupu k cenotvorbe – uvedené možno jednoducho demonštrovať aj na iných položkách ako sú personálne výdavky, ako napríklad výstroj, kde v prípade, ak chceme zistiť náklad vo vzťahu k jednej osobohodine, je nevyhnutné celkový náklad vydeliť všetkými normohodinami, t. j. 43 920 a nie 42 090, pričom uvedené platí totožne aj vo vzťahu k prvej položke.
5. Navrhovateľ ďalej uvádza, že v prípade neuplatnenia ustanovenia § 91 ods. 1 posledná veta Zákonníka práce, tak v zmysle ustanovenia § 91 ods. 5 Zákonníka práce platí, že prestávky v práci sa nezapočítavajú do pracovného času. Stále preto platí, že navrhovateľ poskytuje minimálnu mzdu svojím zamestnancom vo výške 5,309 eur, avšak do prvej položky v rámci prepočtu na náklady – osobohodinu musel prepočítať náklad so zohľadnením celého počtu normohodín t. j. 12 × 366 × 5 postov (a nie ako podpoložka
6. uvádza „Celkový počet normohodín všetkých zamestnancov v režime H24 za referenčný rok 2024 (11,5 h 2 × zmeny × 366 dní × 5 postov)“. Navrhovateľ dodáva, že dokonca pokiaľ by sa navrhovateľ ako zamestnávateľ rozhodol využiť zastupujúceho zamestnanca, tak by de facto mohol oceniť „0“ aj položku „Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, bežné nadčasy za dané obdobie (rozdiel odpracovaných hodín a normohodín) nadčas 0,5 h z 12 hod. zmeny v referenčnom roku 2024, čo však nespravil a aj v danej položke je zohľadnených 25% z 0,221, a teda hodnota 0,55 (hneď nasledujúca položka k záskoku). Ďalej aj v tomto prípade, t. j. pri využívaní záskoku by stále v prvej položke uviedol hodnotu 5,088 nakoľko inak celá cenotvorba nemá význam, keďže výsledkom má byť osobohodina vo vzťahu ku všetkým normohodinám – 43
8. Navrhovateľ konštatuje, že v stĺpci sa uvádza „Cena v EUR bez DPH za osobohodinu“, pričom osobohodinou sa v prípade navrhovateľa rozumie osobohodina vo výške 10,950 eur, čo je fakturovateľná suma za všetkých 43 920 hodín a preto je absolútne prirodzené a logické, že v prvej položke je uvedená suma 5,088 a nie 5,309, na čo napokon vytvorením vzorovej prílohy č. 1 „Cenová špecifikácia“ naviedol sám kontrolovaný. 4
9. Rozhodnutie o vylúčení ponuky navrhovateľa preto navrhovateľ považuje za nepreskúmateľné a arbitrárne, nakoľko tvrdí, že je založené na skutočnostiach, ktoré nie sú pravdivé, pričom kontrolovaný vyabstrahoval tvrdenie o neplnení povinností

Zákonníka práce z jednej položky vytrhnutej z celého kontextu Prílohy č. 1, čo navrhovateľ považuje za absolútne irelevantné pre reálne posúdenie dodržiavania Zákonníka práce.

1. Navrhovateľ zároveň uvádza, že je presvedčený o nesprávnosti postupu kontrolovaného a že ponuka navrhovateľa zohľadňuje minimálne mzdové nároky ako aj iné záväzky vyplývajúce pre zamestnávateľa zo Zákonníka práce, a preto je ponuka celkom legitímna a za túto cenu je navrhovateľ schopný zákazku realizovať.
2. Navrhovateľ poukazuje na závery úradu, ktoré prijal v rozhodnutí č. 1781-6000/2021-OD zo dňa
4. 2021, v ktorom bolo predmetom sporu vylúčenie ponuky uchádzača z dôvodu mimoriadne nízkej ceny. Úrad v predmetnom rozhodnutí konštatoval, cit.: „Úrad sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že navrhovateľ vychádzajúc zo svojich konkrétnych skúseností s predmetnou zákazkou môže naceniť jednotlivé položky nižšie, navrhovateľ v rámci námietky poukázal aj na predchádzajúce využívanie služieb kontrolovaným v sporných položkách. To znamená, že navrhovateľ vychádzajúc z vyššie uvedených skúseností využil svoje kvázi „know-how“ s predmetnou verejnou zákazkou, nakoľko už dopredu na základe svojich skúseností predikuje reálne minimálne využívanie služieb kontrolovaným obsiahnutých v tabuľke č. 2 a 3 prílohy č. 3 súťažných podkladov. Úrad zdôrazňuje, že zo zákona o verejnom obstarávaní nevyplýva žiadny osobitný „algoritmus“ pre nacenenie podstatných položiek, ktoré participujú na výslednej ponukovej cene. Zákon o verejnom obstarávaní nebráni uchádzačom, aby pri naceňovaní jednotlivých položiek takpovediac „kalkulovali“ pri jednotlivých položkách aj v kontexte svojich predchádzajúcich skúseností“. Navrhovateľ uvádza, že plne rešpektuje, že uvedenú interpretáciu by nebolo možné uplatniť pre zjavný rozpor ocenenia položiek v rozpore so Zákonníkom práce, ktoré by vo svojom výsledku a teda celkovej ponuke znamenali, že takúto cenu možno poskytnúť len v prípade nesplnenia právnych predpisov, avšak v tomto prípade o takomto prípade nemôže byť v žiadnom prípade reč.
5. Navrhovateľ uvádza, že obdobné závery úrad uviedol už aj v rozhodnutí č. 10771-6000/2020 zo dňa
7. 2020, keď konštatoval, cit.: „(...) je prirodzenou súčasťou hospodárskej súťaže, že v nej vystupujú vo vzťahu ku konkrétnym verejným obstarávateľom a/alebo obstarávateľom uchádzači s rôznymi zmluvnými skúsenosťami. V obstarávateľskej praxi je bežné, že jedného verejného obstarávania sa zúčastní uchádzač, ktorý s vyhlasovateľom verejnej súťaže už v minulosti mal a/alebo má uzavretú zmluvu na totožný a/alebo obdobný predmet zákazky, a zároveň sa tohto verejného obstarávania zúčastní uchádzač, ktorý s vyhlasovateľom verejnej súťaže ešte nemá „kontraktačnú prax“. Samotná podstata verejnej súťaže z hľadiska kontraktačnej praxe spočíva v tom (inter alia), že v nej vystupujú hospodárske subjekty s rôznou kontraktačnou praxou vo vzťahu k rôznym verejným obstarávateľom a/alebo obstarávateľom. Z tejto „kontraktačnej praxe“ hospodárske subjekty ťažia nielen pri preukazovaní technickej a/alebo odbornej spôsobilosti (napríklad skrz referencie) vo všeobecnosti, ale aj osobitne vo vzťahu ku konkrétnym verejným obstarávateľom a/alebo obstarávateľom, s ktorými v minulosti konkrétne hospodárske subjekty už mali kontrahovanú zmluvu. (...) Takúto cenotvorbu možno považovať za „kvázi“ marketingové know-how. O „kvázi“ know-how ide práve z toho dôvodu, že tu nie je splnený jeden z pojmových znakov know-how, t. j. že nejde o informácie, ktoré by boli tajné. (...) Konštatovanie navrhovateľa, že vzhľadom na znalosti a informácie uchádzača XX, tento mohol zámerne znížiť ceny na položky, u ktorých objednanie nepredpokladá a teda vykonávať 5 tak nekalú hospodársku súťaž v podobe cenového dumpingu, úradu pripomína situáciu, keď by v pretekárskej súťaži bolo vyčítané skúsenému pretekárovi, že vyhral na konkrétnom okruhu, lebo na danej trati už súťažil viackrát, na rozdiel od pretekára, ktorý nezvíťazil. Skúsenejšiemu víťazovi pritom nie je vyčítané, že by konal v rozpore s princípom fair play, ktorý možno považovať za športový „ekvivalent“ nekalej súťaže. U traťových komisárov (členovia komisie na vyhodnotenie ponúk) sa začnú vynárať pochybnosti u skúsenejšieho pretekára (skúsenejší uchádzač) až v prípade spozorovania manévrov (znižovanie ponukovej ceny, ktorá sa javí mimoriadne nízka), ktorými si skracuje vytýčenú trať (stanovená predpokladaná hodnota zákazky) v rozpore s pravidlami fair play (nekalá súťaž/transparentnosť).“
8. Navrhovateľ uvádza, že kontrolovaný je súčasne povinný postupovať v súlade s princípmi verejného obstarávania

§ 10ods.

2 zákona o verejnom obstarávaní, a to vrátane princípu transparentnosti, ako ťažiskového princípu, kedy je verejný obstarávateľ povinný všetky svoje kroky zdokumentovať s dôrazom na preskúmateľnosť svojich rozhodnutí, a to obzvlášť pokiaľ ide o najtvrdší zásah do práv uchádzača – vylúčenie ponuky. Navrhovateľ tvrdí, že z vylúčenia nie je vôbec zrejmé, či rozhodnutie kontrolovaného vychádza z reálnej celkovej kalkulácie celej jednotkovej ceny – osobohodiny, alebo sa jednoducho formálne vysporiadal s tým, že prvá položka nie je zjavne vo výške minimálnej mzdy, čo má však jednoduché a prirodzené vysvetlenie. Navrhovateľ tvrdí, že jeho ponuka je celkom reálna, a to pri dodržiavaní Zákonníka práce a predpisov o sociálnom zabezpečení.

1. Záverom k tejto časti námietok navrhovateľ uvádza, že všetko vyššie uvedené možno rovnakou logikou aplikovať tak isto aj k režimu H8, a preto nebude argumentáciu opätovne opakovať aj vo vzťahu k tejto časti. II. Práce, ktoré (ne)možno prerušiť
2. Navrhovateľ úvodom druhej časti námietok konštatuje, že skutočnosť, že v súťažných podkladoch alebo časti D „Obchodné podmienky“ súťažných podkladov je uvedené, že uchádzači majú dodržiavať Zákonník práce neznamená, že kontrolovaný akýmkoľvek spôsobom ustanovil povinnosť alebo východiskovú situáciu tak, že ide o práce, ktoré možno alebo nemožno prerušiť v zmysle ustanovenia § 91 ods. 1 Zákonníka práce. 27.

navrhovateľa o uvedenej skutočnosti napokon nesvedčí ani vzorová Príloha č. 1, ktorú môžu uchádzači oceniť v nadväznosti na svoje know-how, interné podmienky a okolnosti a skutočnosť, že kontrolovaný uviedol v Prílohe č. 1 položku týkajúcu sa záskoku žiadnym spôsobom neznamená, že navrhovateľ je viazaný takouto položkou čo do vlastných interných procesov a dohôd so zamestnancami – ako uchádzač vysvetlil vo vzťahu k iným položkám, kde napríklad uviedol položku nulovú. Je zrejmé, že táto vzorová príloha č. 1 nemá reálne záväzný vplyv čo do organizácie práce a zamestnancov jednotlivých uchádzačov. 28. Navrhovateľ sa domnieva, že dokonca aj v prípade, ak by kontrolovaný takúto podmienku – že ide o práce, ktoré možno prerušiť, explicitne v súťažných podkladoch stanovil, tak takáto požiadavka by bola v rozpore so základnými princípmi verejného obstarávania, nakoľko

názoru navrhovateľa táto podmienka nemá reálny a priamy súvis s poskytovaním služieb, ktoré kontrolovaný obstaráva.

navrhovateľa by išlo o celkom neprimeraný zásah do vnútorných záležitosti zamestnávateľa bez reálneho vplyvu na kvalitu poskytovaných služieb. Nevylučujúc uvedené však zo súťažných podkladov z ničoho explicitne nevyplýva, že by kontrolovaný takúto podmienku stanovil. Tak ako aj vyplýva z 6 citovaného rozhodnutia Mestského súdu v Prahe, je výlučne na zamestnávateľovi ako vyhodnotí vlastné konkrétne podmienky, ktoré vedú k rozhodnutiu a dohode o tom, či ide alebo nejde o práce ktoré (ne)možno prerušiť. 29. Navrhovateľ uvádza, že už len skutočnosť, že kontrolovaný uvádza rôzne položky týkajúce sa záskoku (nadčas z dôvodu záskoku, záskok iným zamestnancom) je smerodajná k tomu, že ide o služby, kde je nevyhnutná nepretržitá prevádzka bez ich prerušenia. Navrhovateľ tvrdí, že

názoru kontrolovaného práce, ktoré nemožno prerušiť neexistujú, nakoľko zamestnávateľ by mal vždy objektívnu možnosť zamestnať osobu, ktorá by nerobila nič iné, len by zaskakovala na polhodinu počas prestávky za iného zamestnanca, t. j. nikdy by neboli splnené podmienky že sa (

1. i)nemožno vzdialiť od stroja, pracoviska, od pacienta, pretože vždy by bol prítomný iný zamestnanec, ktorý by tieto činnosti zabezpečil, (
2. ii)kde nie je možné zamestnanca vystriedať, takéto zamestnanie by v podstate neexistovalo, pretože vždy je možné zamestnanca vystriedať, a (iii) charakter práce vyžaduje nepretržitú prítomnosť, takáto práca by neexistovala, nakoľko zaskakujúci zamestnanec by okamžite bez prerušenia, čo i len na okamih, vystriedal iného zamestnanca. 30. Navrhovateľ tvrdí, že kontrolovaný len veľmi tendenčne a účelovo poukázal na rozhodnutie, ktorého zmyslom a významom bolo poukázať na úplne iné skutočnosti ako tie, ktoré sú rozhodujúce v tomto prípade. Navrhovateľ dodáva, že zo samotného a citovaného rozhodnutia vyplýva, že strážne služby sú práve charakteristickým, resp. príkladovým druhom práce, ktoré nemožno prerušiť a v podmienkach Slovenskej republiky, resp. vzhľadom na niekoľko ročné podnikanie v tejto oblasti navrhovateľ jednoznačne konštatuje, že tento charakter prisudzuje strážnym službám drvivá väčšina poskytovateľov týchto služieb. 31. Vo vzťahu k Uzneseniu ÚS ČR 2387/10 navrhovateľ tvrdí, že kontrolovaný pravdepodobne účelovo opomenul poukázať aj na uvedenú časť rozhodnutia, cit.: „Poskytování takové přestávky, která se do pracovní doby nezapočítává, je povinností zaměstnavatele, který musí být v této souvislosti srozuměn s tím, že zaměstnanec čerpající takovou přestávku nejen že nepracuje, ale není ani povinen trávit dobu přestávky na místě výkonu své práce. Přiměřenou dobu na oddech a jídlo (ve smyslu ustanovení § 88 odst. 1 věta druhá ZP), kterou zaměstnavatel zajišťuje zaměstnanci v případě jím vykonávané práce a která musí být zajištěna i bez přerušení provozu, lze chápat jen jako výjimku z výše uvedeného kogentního ustanovení ZP. Je věcí zaměstnavatele, aby vnitřním předpisem či organizačním pokynem sám vymezil charakter vykonávané práce.“ Uvedené len potvrdzuje vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľom o tom, že je výlučne vecou zamestnávateľa, aby vymedzil charakter vykonávanej práce, pričom v prípade ak ide o práce ktoré nemožno prerušiť, ide o výnimku z kogentného ustanovenia Zákonníka práce, ktoré hovorí o povinnosti poskytnutia prestávky v dĺžke 30 minút bez jej prerušenia. 32. Navrhovateľ uvádza, že v prípadoch prác, pri ktorých nemožno práce prerušiť, majú zamestnanci oproti zamestnancom, ktorý majú „riadnu“ prestávku na odpočinok a jedenie výhodu v tom, že sa im započítava plných 12 hodín pracovného času do mzdy, čo ako vyplýva už z prvej časti tejto námietky, navrhovateľ jednoznačne a vysvetliteľne v cenovej ponuke zakomponoval a uviedol. Súčasne navrhovateľ uvádza, že medzi ponukou uchádzača, ktorý považuje tieto práce za práce, ktoré nemožno prerušiť, a uchádzačom, ktorý tieto práce považuje za také, ktoré možno prerušiť, by de facto nemal byť žiadny alebo zásadný rozdiel v cenotvorbe, nakoľko či jeden z uchádzačov ocení predmetnú 0,5 hodinu v rámci mzdy 7 jedného zamestnanca, alebo ju zohľadní inému – zaskakujúcemu zamestnancovi, jeho náklad na túto polhodinu pri uplatnení rovnakej mzdy (napríklad minimálnej), je totožný. 33. Navrhovateľ záverom dodáva, že v zmysle Výkladového stanoviska úradu č. 2/2013, cit.: „Mechanizmus umožňujúci vylúčenie ponuky s mimoriadne nízkou ponukou je na druhej strane nástrojom, ktorého použitie je potrebné citlivo uvážiť, nakoľko tu dochádza k stretu záujmu na spravodlivej súťaži a transparentnosti procesu verejného obstarávania s primárnym záujmom na úspore verejných prostriedkov.“ Navrhovateľ zároveň uvádza, že z rozhodovacej praxe úradu ako aj z dokumentov zverejnených na webovej stránke úradu s názvom „Najčastejšie porušenia

tematických okruhov“ k inštitútu vylúčenia úrad uviedol, cit.: „Úrad zdôrazňuje, že vylúčenie uchádzača z procesu verejného obstarávania je najtvrdším zásahom do práva zúčastniť sa daného procesu. Dôvod vylúčenia uchádzača z verejného obstarávania musí byť založený na riadne preskúmanom skutkovom stave za použitia nesporných dôkazných prostriedkov“.

1. Navrhovateľ konštatuje, že úrad vo vzťahu k inštitútu vysvetlenia ponúk, a to konkrétne k vysvetleniu mimoriadne nízkej ponuky uvádza, cit.: „Vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky musí byť dostatočným podkladom na posúdenie, či je realizácia obstarávaného predmetu zákazky reálne možná za danú cenu, za daných podmienok uvedených v ponuke pri dodržaní požadovanej kvality, technických parametrov, lehôt a iných požiadaviek viažucich sa na plnenie predmetu zákazky.“
2. Na základe navrhovateľom predložených predchádzajúcich vysvetlení ako aj tejto námietky, má navrhovateľ za to, že kontrolovanému preukázal hodnovernosť svojej ponuky a schopnosť predmet zákazky realizovať za podmienok a za cenu v nej uvádzanú, t. j. realizácia obstarávaného predmetu zákazky je reálne možná za danú cenu, za daných podmienok uvedených v ponuke pri dodržaní požadovanej kvality, technických parametrov, lehôt a iných požiadaviek viažucich sa na plnenie predmetu zákazky, vrátane pracovnoprávnych predpisov platných a účinných v Slovenskej republike.
3. Navrhovateľ ďalej uvádza, že uchádzači sú schopní realizovať obdobný predmet zákazky za ďaleko nižšiu osobohodinu https://www.crz.gov.sk/zmluva/8368794/ (služby poskytované za 8,20 eur bez DPH); alebo https://www.crz.gov.sk/zmluva/8369951/ služby poskytované za 8,60 eur bez DPH). Navrhovateľ tvrdí, že nakoľko je možné závery o porušovaní Zákonníka práce jednoducho vyvrátiť, pretože tieto sú založené na nesprávnom právnom a skutkovom vyhodnotení ponuky v kontexte záväzných právnych predpisov, považuje vylúčenie ponuky navrhovateľa z verejného obstarávania za nezákonné. Navrhovateľ súčasne považuje Oznámenie o vylúčení v kontexte vyššie uvedených citovaných metodických usmernení a ustálenej rozhodovacej praxe úradu za nepreskúmateľné, nakoľko sa kontrolovaný pri svojich hodnotiacich úsudkoch venoval ponuke maximálne povrchne a bez toho, aby ju, resp. jednotlivé jej položky hodnotil vo vzájomnom kontexte.
4. Navrhovateľ považuje postup kontrolovaného za arbitrárny, nakoľko abstrahuje požiadavky na predmet zákazky (povinnosť posudzovať práce za práce, ktoré možno prerušiť) takým spôsobom, že tieto neboli jednoznačné a jasné pri predkladaní ponuky a súčasne rozhoduje o skutočnostiach – porušenie pracovnoprávnych predpisov na základe úplne irelevantných skutočností a bez toho, aby mal na takéto konštatovanie akúkoľvek právomoc danú mu zákonom alebo Ústavou Slovenskej republiky. Navrhovateľ tvrdí, že kontrolovaný nesprávnym úradným postupom napokon dospel k vylúčeniu ponuky, ktorá je ekonomicky najvýhodnejšia, čo je jedným z primárnych cieľov verejného obstarávania ako takého. 8
5. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ konštatuje, že kontrolovaný porušil hneď niekoľko princípov uvedených v ustanovení § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to najmä princíp transparentnosti, princíp hospodárnosti a efektívnosti a princíp proporcionality.
6. Navrhovateľ v petite svojich námietok úradu navrhuje, aby rozhodol

§ 175ods.

1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní a rozhodnutím nariadil kontrolovanému zrušiť rozhodnutie o vylúčení ponuky navrhovateľa a opätovne vyhodnotiť ponuku navrhovateľa. Začatie preskúmania úkonov kontrolovaného 40.

§ 171ods.

1 zákona o verejnom obstarávaní sa námietkové konanie začína dňom doručenia námietok úradu. Na základe uvedeného úrad konštatuje, že predmetné námietkové konanie začalo dňa 16. 10. 2024. 41.

§ 173ods.

1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní kontrolovaný je povinný doručiť úradu písomné vyjadrenie k podaným námietkam a kompletnú dokumentáciu potrebnú na posúdenie namietaných skutočností, a to do piatich pracovných dní odo dňa doručenia námietok kontrolovanému, ak ide o námietkové konanie; úrad neprihliada na písomné vyjadrenie k podaným námietkam a dôkazy doručené kontrolovaným po uplynutí tejto lehoty. 42.

§ 173ods.

2 zákona o verejnom obstarávaní ak ide o elektronickú komunikáciu, dokumentácia sa úradu doručuje sprístupnením elektronickej podoby dokumentácie zriadením prístupu do elektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu v lehote

odseku 1, pričom súčasťou elektronickej podoby dokumentácie sú aj auditné záznamy o všetkých úkonoch vykonaných v použitom elektronickom prostriedku. Ak kontrolovaný predkladá dokumentáciu alebo jej časť v listinnej podobe, môže úradu doručiť aj fotokópiu tejto dokumentácie, ak zároveň písomne potvrdí, že táto dokumentácia súhlasí s originálnym vyhotovením dokumentácie. Kontrolovaný môže nahliadať do dokumentácie ním doručenej úradu. Ak sa preskúmanie úkonov kontrolovaného nezačne, úrad bez zbytočného odkladu poskytnutú dokumentáciu vráti.

1. Úrad uvádza, že kontrolovaný dňa
3. 2024 zriadil pre úrad ako kontrolný orgán prístup do elektronickej časti dokumentácie prostredníctvom IS eZakazky a doručil úradu vyjadrenie k námietke navrhovateľa a listinnú dokumentáciu v origináli. Na základe uvedeného úrad konštatuje, že kontrolovaným doručenú dokumentáciu k predmetnému verejnému obstarávaniu považuje za kompletnú odo dňa
6. Písomné vyjadrenie kontrolovaného k námietkam navrhovateľa
7. Kontrolovaný k prvej časti námietok navrhovateľa uvádza, že pristúpil k vylúčeniu ponuky navrhovateľa

§ 53ods.

5 písm.

1. b)zákona o verejnom obstarávaní t. j. na základe toho, že ponuka navrhovateľa nespĺňala požiadavky kontrolovaného na predmet zákazky uvedené v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky a v žiadnom zo svojich argumentov uvedených v predmetnom vylúčení ponuky, ktoré bolo doručené navrhovateľovi v súlade s § 53 ods. 7 písm.
2. a)prostredníctvom IS eZakazky dňa 07. 10. 2024, kontrolovaný nespomína argumentáciu, ktorá by mala navodzovať to, že kontrolovaný posudzoval mimoriadne nízku ponuku ako sa snaží navrhovateľ v niektorých pasážach navodiť. 45. Komisia kontrolovaného komplexne posúdila predloženú ponuku navrhovateľa v rámci predmetného verejného obstarávania vrátane doručených odpovedí na „Žiadosť o vysvetlenie 9 ponuky“, ktorá bola kontrolovanému doručená dňa 15. 08. 2024 o 23:09 hod., ako aj odpovede na „Žiadosť o vysvetlenie ponuky č. 2 - Poskytovanie strážnej služby pre objekty LPS SR, š. p.“, ktorá bola kontrolovanému doručená dňa 09. 09. 2024 o 16:19 hod. (ďalej ako „doručené vysvetlenia“). 46. Kontrolovaný uvádza, že z odpovedí navrhovateľa, ktoré poskytol kontrolovanému v rámci procesu vyhodnotenia ponuky vyplynulo, že nezrovnalosti, ktoré sa vzťahovali k naceňovaniu nákladov na osobohodinu poskytovania služieb vyplývajú z nesprávnej premisy, že je možné pri zabezpečení predmetu zákazky kalkulovať s tým, že navrhovateľ zamestnancom neumožní prestávku na odpočinok a jedenie v rozsahu 30 minút nepretržite v zmysle § 91 Zákonníka práce, ale si navrhovateľ dohodne so zamestnancami pri zabezpečovaní predmetu zákazky viaceré krátke prestávky bez prerušenia kontinuity práce. Uvedené opieral navrhovateľ o domnienku, že uvedený výkon práce/poskytovanie predmetu zákazky má charakter práce, ktorú nemožno prerušiť. 47. Kontrolovaný tvrdí, že vo vylúčení ponuky navrhovateľa uviedol podrobnú argumentáciu, prečo nemožno takúto prácu považovať za prácu, ktorú nemožno prerušiť a tým, že navrhovateľ neumožní zamestnancom čerpať 30-minútové nepretržité prestávky na odpočinok a jedenie počas pracovnej doby, im odpiera právo, ktoré majú priznané v rámci § 91 Zákonníka práce, t. j. dochádza zo strany navrhovateľa k porušeniu Zákonníka práce, ktoré sám explicitne uviedol vo svojom vysvetlení ponuky. 48. Kontrolovaný dodáva, že z uvedeného vyplýva aj druhá skutočnosť týkajúca sa porušenia ustanovení Zákonníka práca a to, že navrhovateľ v položke „Základná hodinová mzda pri 37,5 hodinovom pracovnom týždni pre zamestnanca v režime H24 (minimálne vo výške minimálnej mzdy prepočítanej na 2.stupeň náročnosti práce za referenčný rok 2024)“ znížil mzdu zamestnanca na 12-hodinovej zmene o sumu za 0,5 hod. určenú na odpočinok a jedenie, t. j. neposkytuje základnú hodinovú mzdu aspoň v minimálnej výške, ktorú stanovuje Zákonník práce pre rok 2024 a Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2023 Z. z. 49. K tvrdeniu navrhovateľa ohľadom nesprávneho nacenenia Prílohy č. 4 súťažných podkladov kontrolovaný uvádza, že súhlasí s tvrdením navrhovateľa, že samotnou cenovou kalkuláciou nie je možné preukázať, že dochádza k porušeniu Zákonníka práca, keďže to, či dochádza/dôjde k porušeniu Zákonníka práce vyplynulo až doručených vysvetlení navrhovateľa. 50. Kontrolovaný uvádza, že z druhej časti námietok navrhovateľa je zreteľné nepochopenie rozdielu medzi službou, ktorú má navrhovateľ ako uchádzač poskytovať nepretržite napr. 24 hodín bez prerušenia a tým, že práca, ktorú už vykonávajú konkrétni zamestnanci navrhovateľa môže byť prerušená na prestávku na odpočinok a jedenie nepretržite 30 minút, pričom počas čerpania tejto prestávky dochádza k záskoku iným zamestnancom. Čiže poskytovanie služby zo strany uchádzača/navrhovateľa je nepretržité, ale zamestnanec má právo čerpať prestávku na odpočinok a jedenie, keďže mu to charakter práce umožňuje a zamestnávateľ je povinný zamestnancovi takúto prestávku poskytnúť. Kontrolovaný tvrdí, že skutočnosť, že ide o práce, ktoré je možné prerušiť a poskytnúť zamestnancom 0,5 hod. prestávku na jedenie a odpočinok nepretržite sa opiera aj o odborný právny výklad k Zákonníku práce, kde je pri výklade § 91 Zákonníka práce uvedené nasledovné, cit.: „Druhy prác, ktoré nemožno prerušiť, u seba identifikuje zamestnávateľ (napr. prevádzka jadrovej elektrárne, niekedy napr. strážna služba). Musia byť dané výhradne technológiou 10 výroby, pracovným postupom alebo výkonom práce, avšak nie organizáciou práce pracoviska. Ide o práce: 1. keď sa nemožno vzdialiť (od stroja, z pracoviska, od pacienta), 2. keď nie je možné zamestnanca vystriedať, 3. keď charakter práce vyžaduje nepretržitú prítomnosť (napr. obsluha stroja dôležitého pre meranie, ochrana objektov/osôb). Vymedzenie činnosti, pri ktorých nie je možné zabezpečiť zamestnancom čerpanie prestávky v práci na odpočinok a jedenie, je pomerne náročné. Hodnotenie vždy súvisí s konkrétnymi podmienkami u zamestnávateľa. Vždy však platí, že zamestnávateľ musí byť schopný preukázať okolnosti, ktoré viedli k zavedeniu nepretržitej prevádzky. Pokiaľ zamestnávateľ počas doby čerpania prestávky v práci na odpočinok a jedenie nemôže opustiť svoje pracovisko, potom túto skutočnosť možno považovať za také podstatné obmedzenie, ktoré už nemožno subsumovať pod štandardné obmedzenie vyplývajúce z povahy pracovného pomeru, ale za obmedzenie natoľko výrazné, ktoré zamestnanca zásadne obmedzuje vo využívaní doby odpočinku, ku ktorému prestávka v práci na odpočinok a jedenie má slúžiť. Dobu, po ktorú mal zamestnanec čerpať prestávku v práci na odpočinok a jedenie, nie je potom možné za prestávku v práci považovať (porovnaj rozhodnutie Mestského súdu v Prahe - 62 Co 10/2015162).2“ 51. Kontrolovaný konštatuje, že z uvedeného vyplýva nasledovné: i. výkon práce v nepretržitej prevádzke automaticky nespôsobuje, že prácu nie je možné prerušiť, ii. strážna služba niekedy môže byť považovaná za prácu, ktorú nie je možné prerušiť, ale neplatí to vždy, iii. za prácu, ktorú nie je možné prerušiť sa nepovažuje práca, kde je možné zastúpenie iným zamestnancom, iv. charakter práce musí vyžadovať nepretržitú prítomnosť. 52. Kontrolovaný uvádza, že z charakteru práce, ktorá je predmetom zákazky ako aj zo spôsobu nacenenia jednotlivých zložiek hodinovej mzdy vo vzore uvedenom v prílohe č. 4 súťažných podkladov - Cenová kalkulácia - výpočet jednotkovej ceny vyplýva, že sa nejedná o prácu, ktorú nemožno prerušiť alebo pri ktorej by nemohol byť zamestnanec počas čerpania prestávky na odpočinok a jedenie nahradený iným zamestnancom. V tejto súvislosti kontrolovaný poukázal vo vylúčení ponuky navrhovateľa aj na Rozhodnutie ÚS ČR (III. ÚS 2387/2010), kde sa okrem iného tiež konštatuje, že pri poskytovaní prestávky na jedlo a odpočinok nie je rozhodujúce, v akej prevádzke zamestnanec pracuje, ale aké konkrétne práce vykonáva. 53. Kontrolovaný uvádza, že navrhovateľ sa v druhej časti námietok snaží navodiť mylný dojem, že v podstate je jedno, či ide o práce, ktoré možno alebo nemožno prerušiť, a že takýto postup nemá vplyv na cenotvorbu poskytovania služieb, avšak kontrolovaný s daným názorom nesúhlasí. Vzhľadom na to, že prácu, ktorú možno prerušiť, je potrebné naceniť základnou hodinovou mzdou, minimálnou mzdou prepočítanou na 2. stupeň náročnosti práce, vyplývajúcou z vyhlášky MPSVR SR a uvedenou ako referenčná hodnota (5,309 eur) a zároveň prirátať minimálnu hodnotu mzdových nákladov na záskok počas 0,5 hod. prestávky na odpočinok a jedenie (0,221 eur), čo by bola spolu hodnota 5,530 eur. Pri práci, ktorú nemožno prerušiť, by to bolo iba 5,309 eur, a teda by nemusel navrhovateľ kalkulovať s navýšenými nákladmi počas záskoku na prestávke na jedenie a odpočinok. ŠVEC, M., TOMAN, J., OLŠOVSK A, A..ŽULOVÁ, J., DROBNÝ, M.,SCHUSZTEKOVÁDUŠEKOV A, S., Zákonník práce - komentár, Wolters Kluwer, ISBN: 978-80-571-0584-8 2 11 54. Kontrolovaný dodáva, že taktiež z argumentácie, ktorú navrhovateľ uvádza v ďalších odsekoch, vyplýva jeho nesprávne pochopenie rozdielu medzi cenou za jednu osobohodinu poskytovania služieb, ktorá bude fakturovaná kontrolovanému na základe reálne poskytnutých služieb a nákladmi na základnú hodinovú cenu práce zamestnanca poskytovateľa v režime H24/H8, ktorú bude práve naopak, poskytovateľ vyplácať svojim zamestnancom. Kontrolovaný tvrdí, že uvedené je zrejmé na základe toho, že navrhovateľ tvrdí, že akýkoľvek náklad

neho musí byť delený celkovým objemom normohodín (43 920), pričom nerozlišuje, že niektoré náklady je potrebné násobiť/deliť počtom hodín, ktoré kontrolovaný uviedol v tabuľke ako referenčné hodnoty a niektoré náklady sa násobia/delia celkovým počtom normohodín, ktoré budú poskytnuté/fakturované navrhovateľom kontrolovanému ako predmet plnenia. K stanoveniu referenčných hodnôt pri základnej hodinovej mzde v tabuľke nemal žiaden zo záujemcov ani uchádzačov otázky alebo výhrady v čase predkladania ponúk.

1. Kontrolovaný uvádza, že tabuľka cenovej kalkulácie mala uchádzačom slúžiť ako podklad pre výpočet fakturovanej osobohodinovej sadzby, kde z jednotlivých čiastkových nákladov na poskytovanie služieb vzišla konečná cena za osobohodinu poskytovania služieb. Navrhovateľ však v námietkach tvrdí opak, a to, že najprv si určil celkovú základnú mzdu spolu pre všetkých zamestnancov v režime H24/H8 za referenčný rok 2024 a ten delil celkovým počtom normohodín, pričom ignoroval referenčné hodnoty, ktoré tam uviedol kontrolovaný (napr. výška minimálnej hodinovej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR prepočítanej na
2. stupeň náročnosti práce) ako aj ignoroval požiadavku na uvedenie minimálnej výšky minimálnej mzdy prepočítanej na
3. stupeň náročnosti v príslušnom riadku cenovej kalkulácie s poznámkou kontrolovaného „minimálne vo výške minimálnej mzdy prepočítanej na
4. stupeň náročnosti“, tak aby boli dodržané minimálne požiadavky kontrolovaného na predmet zákazky, t. j. aby bol predmet zákazky plnený okrem iného aj v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. Zároveň navrhovateľ svoj argument o delení nákladov celkovým počtom hodín opiera o to, že aj náklady na výstroj sa prepočítavajú celkovým počtom normohodín. Kontrolovaný uvádza, že v tomto prípade ide zo strany navrhovateľa o správny postreh, ale len v časti, že takýto typ nákladov, t. j. priame alebo nepriame náklady na výkon služby zamestnanca sa prepočítavajú celkom počtom normohodín, resp. náklady, ktoré vstupujú do nákladov na základnú hodinovú cenu práce, avšak ich výška sa neodvíja od reálneho počtu poskytnutých osobohodín (napr. náklady na rekreačné poukazy a pod).
5. Kontrolovaný je presvedčený, že ním poskytnuté podklady vrátane prílohy „cenová kalkulácia“ jasným spôsobom definovali, ako má byť predmet zákazky plnený a poskytovali všetkým uchádzačom transparentný návod na výpočet ceny za osobohodinu poskytovania služieb pri zachovaní rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi a mali zabezpečiť nediskriminačný spôsob vyhodnotenia ponúk. Napriek úvahám navrhovateľa, že drvivá väčšina poskytovateľov strážnych služieb pristupuje k poskytovaniu služieb, tak ako samotný navrhovateľ, z predložených ponúk kontrolovaný konštatuje, že to tak nie je. Kontrolovaný dodáva, že okrem navrhovateľa štyria z piatich zvyšných uchádzačov nacenili základnú hodinovú mzdu v súlade s referenčnými hodnotami, ktoré uviedol kontrolovaný, t. j. v súlade so sumou minimálnej hodinovej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR prepočítanej na
6. stupeň náročnosti práce a pri zarátaní nákladov na záskok počas prestávky na jedenie a odpočinok. Kontrolovaný uvádza, že vzhľadom na to, že ide o superreverzný spôsob vyhodnotenia ponúk, nie je možné jednoznačné prijať záver, či ostatní uchádzači nacenili všetky položky správne alebo nie, keďže ich ponuky neboli hodnotené komisiou kontrolovaného

§ 53zákona o verejnom obstarávaní.

12 57. Zároveň tvrdenie navrhovateľa o tom, že charakter služieb, ktoré nemožno prerušiť je štandardným chápaním poskytovania týchto služieb, je

názoru kontrolovaného možné tiež vyvrátiť napríklad aj tým ako Slovenská komora súkromnej bezpečnosti pristupuje každoročne k výpočtu/prepočtu minimálnych mzdových náklady na výkon práce (cena práce) zamestnanca SBS v strážnej službe pri dodržaní zákonom stanovených podmienok. Z dokumentu „Minimálne mzdové náklady na výkon práce (cena práce) zamestnanca SBS v strážnej službe pri dodržaní zákonom stanovených podmienok“ je zrejmé, že pri 8-hodinovej pracovnej smene rátajú tiež iba so 7,5 hod. pracovného času a obdobné aj pri 12hodinovej pracovnej smene rátajú 11,5 hod. pracovného času, z čoho

tvrdenia kontrolovaného vyplýva, že aj Slovenská komora súkromnej bezpečnosti berie do úvahy zákonné právo zamestnancov na 0,5 hod. prestávku na jedlo a odpočinok, a teda tvrdenia navrhovateľa o tom, že charakterom poskytovania strážnej služby je poskytovanie takých služieb, ktoré nemožno prerušiť, nie je založené na žiadnych reálnych skutočnostiach.

1. Kontrolovaný konštatuje, že z vyššie uvedených faktov vyplýva, že tvrdenia navrhovateľa sa v jeho argumentácii neopierajú o reálne fakty, ale často vyplývajú z toho, že navrhovateľ si zamieňa niektoré pojmy (náklady), čím dochádza z jeho stany k zmätočnému chápaniu oceňovania ponuky ako aj nesprávnemu pochopeniu dôvodu vylúčenia, t. j. že navrhovateľ nespĺňa požiadavky na predmet zákazky, lebo z jeho vysvetlenia ponuky vyplýva, že pri poskytovaní služieb nebude umožňovať zamestnancom zákonné právo na prestávku a odpočinok v trvaní 0,5 hod.
2. Kontrolovaný záverom svojho vyjadrenia tvrdí, že v predmetnej verejnej súťaži pri vyhodnocovaní požiadaviek na predmet zákazky postupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, oznámením o vyhlásení verejného obstarávania a súťažnými podkladmi a dostatočne podrobne sa zaoberal ponukou navrhovateľa, tak aby správne vedel vyhodnotiť splnenie požiadaviek na predmet zákazky, a preto považuje námietky navrhovateľa za neopodstatnené.
3. Na základe uvedených skutočností kontrolovaný navrhuje, aby úrad námietky navrhovateľa zamietol

§ 175ods.

4 zákona o verejnom obstarávaní v celom rozsahu. Právny rámec 61.

§ 10ods.

2 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 62.

§ 53ods.

1 zákona o verejnom obstarávaní vyhodnocovanie ponúk komisiou je neverejné. Komisia vyhodnotí ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na predmet zákazky alebo koncesie a v prípade pochybností overí správnosť informácií a dôkazov, ktoré poskytli uchádzači; ak ide o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, komisia vyhodnotí ponuky aj z hľadiska požiadaviek na bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností a bezpečnosť dodávok. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadoval od uchádzačov zábezpeku, komisia posúdi zloženie zábezpeky. Ak komisia identifikuje nezrovnalosti alebo nejasnosti v informáciách alebo dôkazoch, ktoré uchádzač poskytol, písomne požiada o vysvetlenie ponuky a ak je to potrebné aj o predloženie dôkazov. Vysvetlením ponuky nemôže dôjsť k jej zmene. Za zmenu ponuky sa nepovažuje odstránenie zrejmých chýb v písaní a počítaní. 13 63.

§ 53ods.

5 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúčia ponuku ak ponuka nespĺňa požiadavky na predmet zákazky alebo koncesie uvedené v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky. 64.

§ 91ods.

1 zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie. 65.

§ 91ods.

5 zákonníka práce prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času; to neplatí, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom. 66.

§ 175ods.

4 zákona o verejnom obstarávaní ak úrad v námietkovom konaní nezistí porušenie tohto zákona, na ktoré poukazuje navrhovateľ v podaných námietkach a ktoré by mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, námietky zamietne. Právne posúdenie námietok Z predloženej dokumentácie k predmetnému verejnému obstarávaniu úrad zistil nasledujúce skutočnosti:

1. V závislosti od typu kontrolovaného subjektu a predpokladanej hodnoty zákazky vo výške 4 223 942 eur bez DPH, ide o nadlimitnú zákazku na poskytnutie služieb. Predmetná zákazka nie je rozdelená na časti. Zákazka nie je financovaná z fondov Európskej únie. V lehote na predkladanie ponúk, t. j. do
3. 2024 o 10:00 hod., predložili ponuku 6 uchádzači, vrátane navrhovateľa. Kontrolovaný dňa
5. 2024 doručil navrhovateľovi dokument „Poskytovanie strážnej služby pre objekty LPS, š. p. – oznámenie o vylúčení“ (ďalej len „Oznámenie o vylúčení“). Navrhovateľ následne dňa
7. 2024 doručil kontrolovanému a súčasne aj úradu námietky

§ 170ods.

3 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní proti vylúčeniu. 68. Úrad uvádza, že kontrolovaný pri vyhodnocovaní ponúk uchádzačov pristúpil k využitiu superreverzného postupu

§ 66ods.

7 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého po vyhodnotení ponúk na základe kritérií pristúpil k vyhodnocovaniu ponuky navrhovateľa ako uchádzača, ktorý sa po otvorení ponúk umiestnil na prvom mieste v poradí.

1. Úrad uvádza, že kontrolovaný adresoval navrhovateľovi dve žiadosti o vysvetlenie, pričom prvú žiadosť o vysvetlenie kontrolovaný adresoval navrhovateľovi dňa
3. 2024, v rámci ktorej navrhovateľa v bodoch 3 a 4 požiadal o objasnenie nasledovných nezrovnalostí, cit.: „
4. Vysvetlite prosím, prečo vo vašej ponuke v dokumente označenom ako „Cenová kalkulácia_výpočet jednotkovej ceny“ ste uviedli Základnú hodinovú mzdu pri 37,5 hodinovom pracovnom týždni pre zamestnanca v režime H24 nižšiu ako je stanovená hodinová mzda pre druhý stupeň náročnosti práce v režime H24 v súlade so zákonníkom práce a Oznámením č. 372/2023 Z.z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o sume minimálnej mzdy na rok 2024?
5. Vysvetlite prosím, prečo vo vašej ponuke v dokumente označenom ako „Cenová kalkulácia_výpočet jednotkovej ceny“ ste uviedli Základnú hodinovú mzdu pri 40 hodinovom 14 pracovnom týždni pre zamestnanca v režime H8 nižšiu ako je stanovená hodinová mzda pre druhý stupeň náročnosti práce v režime H8 v súlade so zákonníkom práce a Oznámením č. 372/2023 Z.z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o sume minimálnej mzdy na rok 2024?“
6. Úrad preskúmajúc ponuku navrhovateľa konštatuje, že navrhovateľ v rámci dokumentu „Príloha č. 1 – „Cenová špecifikácia““ nacenil položky nasledovne, cit: (...) Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ v režime H24 v položke „Základná hodinová mzda pri 37,5-hodinovom pracovnom týždni pre zamestnanca v režime H24 (minimálne vo výške minimálnej mzdy prepočítanej na
7. stupeň náročnosti práce za referenčný rok 2024)“ uviedol sumu 5,088 €, t. j. sumu o 0,221 € nižšiu ako je hodnota minimálnej hodinovej mzdy, ktorá predstavuje sumu 5,309 €. Obdobne navrhovateľ postupoval aj pri naceňovaní minimálnej hodinovej mzdy v režime H8, cit.: (...) Navrhovateľ v režime H8 položku „Základná hodinová mzda pri 40 hodinovom pracovnom týždni pre zamestnanca v režime H8 (minimálne vo výške minimálnej mzdy prepočítanej na 2.stupeň náročnosti práce za referenčný rok 2024)“ nacenil sumou 4,666 €, t. j. sumou o 0,311 € nižšiu ako je hodnota minimálnej hodinovej mzdy, ktorá predstavuje sumu 4,977 €.
8. Navrhovateľ dňa
10. 2024 doručil kontrolovanému odpoveď na prvú žiadosť o vysvetlenie (ďalej len „Vysvetlenie č. 1“), cit.: „Odpoveď k
11. otázke Pri našom chápaní kalkulácie ceny v zmysle prílohy Cenová kalkulácia_výpočet rozumieme tomu tak, že položka „Základnú hodinová mzdu pri 37,5 hodinovom pracovnom týždni pre zamestnanca v režime H24“ vychádza z počtu normohodín „11,5 hod.“ avšak zmena a teda reálne osobohodiny zodpovedajú dĺžke 12 hod., nakoľko

§ 91ods.

1 (posledná veta: „Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie“) a v nadväznosti 15 ust. 5 Zákonníka práce, veta za bodkočiarkou, sa prestávky na odpočinok a jedenie započítavajú pri prestávke, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom. T.j. celkový počet osobohodín predstavuje hodnotu 43920 (42090 + 1830). K cene v EUR bez DPH za osobohodinu pri položke Základná hodinová mzda pri 37,5 hodinovom pracovnom týždni pre zamestnanca v režime H24 sme preto pri výpočte postupovali tak, že počet normohodín 42090 x 5,309 (minimálna mzda) sme vydelili / celkovým počtom osobohodín 43920, výsledkom čoho je hodnota 5,088, pričom táto hodnota dáva s hodnotou 0,221 (položka Mzdové náklady za prácu vyvolané z dôvodu záskoku za 0,5 h z 12 hod zmeny v referenčnom roku 2024 prepočítané do hodinovej sadzby, záskok za zamestnanca na prestávke (v referenčnom roku 2024)) v súčte hodnotu 5,

1. Uvedený na prvý pohľad rozpor vzchádza zo skutočnosti, že verejný obstarávateľ v predmetnej položke počítal celkový počet osobohodín súčinom 11,5 hodín, pričom nevzal do úvahy, že vyššie opísaná modifikácia prestávky v práci je možná. V konečnom dôsledku tak je vo výslednej cene za osobohodinu vo výške 10,950 EUR bez DPH je predmetná skutočnosť riadne zarátaná. Odpoveď k
2. otázke Dovolíme si uviesť, že ide o totožný prípad a princíp ako v otázke a odpovedi č. 3, na ktorú odkazujeme. Stručne uvádzame spôsob výpočtu 3765 (normohodín) * 4,977 / 4016 (3765 + 251) = 4,666, pričom v súčte s položkou Mzdové náklady za prácu vyvolané z dôvodu záskoku za 0,5 h z 8 hod zmeny v referenčnom roku 2024 prepočítané do hodinovej sadzby, záskok za zamestnanca na prestávke (v referenčnom roku 2024) predstavuje hodnotu 4,977.“
3. Z Vysvetlenia č. 1 navrhovateľa je zrejmé, že rozdiel oproti minimálnej hodinovej mzde vznikol z dôvodu, že navrhovateľ sumu 0,221 €, resp. 0,311 €, ktorá predstavuje 0,5 h prestávku na odpočinok a jedenie odpočítal od minimálnej hodinovej mzdy, pričom uvedené sumy premietol do položky s názvom „Mzdové náklady za prácu vyvolané z dôvodu záskoku za 0,5 h z 12 hod zmeny v referenčnom roku 2024 prepočítané do hodinovej sadzby, záskok za zamestnanca na prestávke (v referenčnom roku 2024)“, resp. „Mzdové náklady za prácu vyvolané z dôvodu záskoku za 0,5 h z 8 hod zmeny v referenčnom roku 2024 prepočítané do hodinovej sadzby, záskok za zamestnanca na prestávke (v referenčnom roku 2024)“ .
4. Kontrolovaný následne dňa
6. 2024 doručil navrhovateľovi druhú žiadosť o vysvetlenie, v rámci ktorej uviedol, cit.: „
7. Vysvetlite prosím, ako plánujete zabezpečiť nepretržitú službu v režime H24 v požadovanom minimálnom počte pracovníkov uvedených v bode 2.4.1 zmluvy - návrhu obchodných podmienok uvedených v časti D súťažných podkladov v čase, keď jeden alebo viacero z týchto požadovaných zamestnancov bude čerpať svoju zákonnú prestávku na odpočinok a jedenie?
8. Vysvetlite prosím, ako plánujete zabezpečiť poskytovanie služby v režime H8 v požadovanom minimálnom počte pracovníkov uvedených v bode 2.4.2 a 2.4.3 zmluvy – návrhu obchodných podmienok uvedených v časti D súťažných podkladov v čase, keď jeden alebo viacero z týchto požadovaných zamestnancov bude čerpať svoju zákonnú prestávku na odpočinok a jedenie?“
9. Úrad konštatuje, že v časti
10. „Predmet zmluvy“, v bode 2.4 „Požiadavky na počet zamestnancov poskytujúcich strážnu službu pre jednotlivé objekty a ich areály“ Zmluvy, ktorá tvorí časť D súťažných podkladov, je uvedené, cit: 16 „2.4.1 Objekt A – Administratívno – prevádzková budova vrátane jej areálu, Ivanská cesta 93, Bratislava a pridružené objekty (parkovací dom, 2x motorgenerátor, 2x trafostanica) (ďalej len „objekt APB“ alebo „objekt A“): zabezpečenie strážnej služby v požadovanom rozsahu tromi zamestnancami Poskytovateľa v zmene v nepretržitej prevádzke v režime H24, jedným zamestnancom Poskytovateľa v režime H8 na stanovišti – recepcia v administratívnej budove s pridanou funkciou informátor a spojovateľ telefonických hovorov (ďalej len „informátor“) a jedným zamestnancom Poskytovateľa v režime H8 s pridanou funkciou veliteľ objektu. Celkový minimálny počet zamestnancov Poskytovateľa pre zabezpečenie strážnej služby spĺňajúcich podmienky tejto zmluvy v režime H24 pre objekt A je 12 a v režime H8 s pridanou funkciou informátor a spojovateľ telefonických hovorov pre objekt A je 1 a pre režime H8 s pridanou funkciou veliteľ objektu je
11. 2.4.2 Objekt B - JS RLP a pridružené objekty vrátane jeho areálu - PHA a motorgenerátor, Letisko M. R. Štefánika Bratislava (ďalej len „objekt B“): zabezpečenie strážnej služby v požadovanom rozsahu jedným zamestnancom Poskytovateľa v zmene v nepretržitej prevádzke v režime H
12. Celkový minimálny počet zamestnancov Poskytovateľa pre zabezpečenie strážnej služby spĺňajúcich podmienky tejto zmluvy v režime H24 pre objekt B je
13. 2.4.3 Objekt C - Riadiaca veža a technické stredisko vrátane ich areálu, letisko Košice (ďalej len „objekt C“): zabezpečenie strážnej služby v požadovanom rozsahu jedným zamestnancom Poskytovateľa v zmene v nepretržitej prevádzke v režime H
14. Celkový minimálny počet zamestnancov Poskytovateľa pre zabezpečenie strážnej služby spĺňajúcich podmienky tejto zmluvy v režime H24 pre objekt C je 4.“
15. Navrhovateľ následne dňa
17. 2024 doručil kontrolovanému odpoveď na druhú žiadosť o vysvetlenie (ďalej len „Vysvetlenie č. 2“), v rámci ktorej uviedol, cit.: „Odpoveď k
18. a
19. otázke Ako sme uviedli v predchádzajúcom vysvetlení, pri nepretržitej prevádzke je zamestnávateľ povinný poskytnúť primeraný čas na odpočinok a jedenie. Po obdržaní kompletných „inštrukcií na výkon strážnej služby“ a po dohode s jednotlivými zamestnancami bude zabezpečená nepretržitosť služby tak, že zamestnanci si sami v nadväznosti na vhodnosť vo vzťahu k plneniu pracovných povinností v zmysle Inštrukcií na výkon strážnej službe budú plánovať viaceré krátke prestávky bez narušenia kontinuity práce. Takáto krátka prestávka v práci sa pri plnení úloh bude uskutočňovať v čase vykonávania „pasívnych“ činností (napr. monitorovanie), pričom v prípade nevyhnutnosti aktívneho zásahu bude takáto operatívna prestávka okamžite prerušená a posunutá do času, aby mal zamestnanec priestor na primeraný odpočinok a jedenie. Na objektoch kde je súčasne viacero zamestnancov naraz, je súčasne možné postupné čerpanie takýchto krátkych prestávok, čím je možné taktiež zabezpečiť riadny a nepretržitý výkon služby. Uvedené nastavenie krátkych prestávok v práci pri nepretržitej prevádzke zodpovedá skutočnosť, že zamestnancom sa takéto prestávky započítavajú do pracovného času, čím je v zmysle zákonníka práce vyvážená práve skutočnosť, že zamestnanec nemá právo na prestávku v práci na jedenie a odpočinok v presne stanovenom rozsahu 30 minút (resp. dlhšie) a v presne stanovenom úseku zmeny. Povinnosť zamestnávateľa zaistiť primeraný čas na odpočinok a jedlo sa vzťahuje na prípady, kedy výkon práce z prevádzkových dôvodov prerušený byť nemôže a zamestnanec je povinný konať prácu

pracovnej zmluvy nepretržite po celú zmenu. Okolnosť, že celých 8 / 12 hodín zmeny sústavne nepracuje v tom 17 zmysle, že má pri neprerušenom priebehu práce

individuálnych podmienok a prevádzkových možností právo na primeraný čas na jedlo a odpočinok (napr. viaceré krátke prestávky), neznamená, že sa táto doba stáva dobou odpočinku, t.j. že by sa počas tejto doby neposkytovali služby.“

1. Kontrolovaný v Zápisnici z vyhodnotenia ponúk č. 1 zo dňa
3. 2024 v bode c) „Zoznam vylúčených uchádzačov s uvedením dôvodu ich vylúčenia“ vo vzťahu k navrhovateľovi uviedol, cit.: „Vo svojej ponuke a následne v doručených vysvetleniach uchádzač použil premisu, že je možné pri zabezpečení predmetu zákazky kalkulovať s tým, že zamestnancom neumožní uchádzač prestávku na odpočinok a jedenie v rozsahu 30 minút nepretržite v zmysle § 91 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), ale dohodne si so zamestnancami pri zabezpečovaní predmetu zákazky viaceré krátke prestávky bez prerušenia kontinuity práce. Uvedené uchádzač opiera o domnienku, že uvedený výkon práce/poskytovanie predmetu zákazky má charakter práce, ktorú nemožno prerušiť. Z charakteru práce, ktorá je predmetom zákazky ako aj zo spôsobu nacenenia jednotlivých zložiek hodinovej mzdy vo vzore uvedenom obstarávateľom v prílohe č. 4 súťažných podkladov - Cenová kalkulácia - výpočet jednotkovej ceny vyplýva, že sa nejedná o prácu, ktorú nemožno prerušiť alebo pri ktorej by nemohol byť zamestnanec počas čerpania prestávky na odpočinok a jedenia nahradený iným zamestnancom. Vyjadrené položkou v prílohe č. 4 súťažných podkladov - Cenová kalkulácia - výpočet jednotkovej ceny pre režim H24, riadok „Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, bežné nadčasy za dané obdobie (rozdiel odpracovaných hodín a normohodín) nadčas 0,5 h z 12 hod. zmeny v referenčnom roku 2024 vo vzťahu k položkám uvedených v riadkoch „*Celkom mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, bežné nadčasy za dané obdobie (rozdiel odpracovaných hodín a normohodín) nadčas 0,5 h z 12 hod zmeny pre všetkých zamestnancov v režime H24 za referenčný rok 2024“ a „**Celkový počet hodín nadčas 0,5 h z 12 hod zmeny (0,5 h x 2 zmeny x 366 dní x 5 postov) pre všetkých zamestnancov v režime H24 za referenčný rok 2024“ a obdobne aj v prílohe č. 4 súťažných podkladov - Cenová kalkulácia - výpočet jednotkovej ceny pre režim H
4. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že práca zamestnancov SBS nie je prácou, ktorú nie je možné prerušiť, ak je možné zastúpenie zamestnancov. Tento režim by sa dal aplikovať v prípade, ak by sa jednalo o výkon práce, kde nie je možné zastúpenie a je potrebná nepretržitá prítomnosť daného konkrétneho zamestnanca. Z uvedených skutočností je teda zjavné, že predložená ponuka uchádzača XY nespĺňa požiadavky obstarávateľa na predmet zákazky vzhľadom na to, že zabezpečenie poskytovania predmetu zmluvy uchádzač neplánuje poskytovať v súlade so Zákonníkom práce, keďže v ponuke a v následných doručených vysvetleniach uviedol, že zamestnancom neumožní čerpanie 30 minút prestávky na odpočinok a jedenie, tak ako určuje§ 91 Zákonníka práce. Zároveň z uvedeného vyplýva aj druhá skutočnosť týkajúca sa porušenia ustanovení Zákonníka práca a to, že uchádzač v položke „Základná hodinová mzda pri 37,5 hodinovom pracovnom týždni pre zamestnanca v režime H24 (minimálne vo výške minimálnej mzdy prepočítanej na
5. stupeň náročnosti práce za referenčný rok 2024)“ znížil mzdu zamestnanca na 12 hodinovej zmene o sumu za 0,5 hod. určenú na odpočinok a jedenie, t. j. neposkytuje základnú hodinovú mzdu aspoň vo výške minimálnej mzdy, ktorú stanovuje Zákonník práce pre rok 2024 a Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2023 Z. z.“
6. Kontrolovaný následne dňa
8. 2024 pristúpil k vylúčeniu ponuky navrhovateľa prostredníctvom Oznámenia o vylúčení zo dňa
10. 2024

§ 53ods.

5 písm.

1. b)zákona o verejnom obstarávaní, ktoré odôvodnil nasledovne, cit.: „Komisia komplexne 18 posúdila Vami predloženú ponuku v rámci predmetného verejného obstarávania vrátane doručených odpovedí na „Žiadosť o vysvetlenie ponuky", ktorá bola obstarávateľovi doručená dňa 15. 08. 2024 o 23:09, ako aj odpovede na „Žiadosť o vysvetlenie ponuky č. 2 Poskytovanie strážnej služby pre objekty LPS SR, š. p.“, ktorá bola obstarávateľovi doručená dňa 09. 09. 2024 o 16:19 (ďalej ako „doručené vysvetlenia“). Obstarávateľ uvádza, že vo Vami doručenom vysvetlení zo dňa 15. 08. 2024 o 23:09 ste okrem iného uviedli, že budete v rámci plnenia predmetu zákazky poskytovať predmet zákazky v režime H24 nasledovne (...)“. Kontrolovaný následne cituje z Vysvetlenia č. 1. „Zároveň ste v následnom vysvetlení doplnili informácie ohľadne spôsobu poskytovania predmetu zákazky v režime H24 nasledovne (...)“. Kontrolovaný na tomto mieste cituje z Vysvetlenia č. 2. „Obdobné odpovede obstarávateľ obdržal aj pri doručenom vysvetlení k poskytovaniu predmetu zákazky v režime H8. Vo svojej ponuke a následne v doručených vysvetleniach ste teda použili premisu, že je možné pri zabezpečení predmetu zákazky kalkulovať s tým, že zamestnancom neumožníte prestávku na odpočinok a jedenie v rozsahu 30 minút nepretržite v zmysle § 91 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), ale dohodnete so zamestnancami pri zabezpečovaní predmetu zákazky viaceré krátke prestávky bez prerušenia kontinuity práce. Uvedené opierate o domnienku, že uvedený výkon práce/poskytovanie predmetu zákazky má charakter práce, ktorú nemožno prerušiť. Obstarávateľ vzhľadom na charakter a spôsob oceňovania práce, ktorá je predmetom zákazky na viacerých miestach v súťažných podkladoch ako aj v samotnom návrhu Obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť súťažných podkladov, uviedol, že bude trvať na dodržiavaní Zákonníka práce; napr. bod 6.1.16, bod 6.2.13 alebo aj bod 6.2.15 Návrhu obchodných podmienok. Obstarávateľ aj v poskytnutom vysvetlení súťažných podkladov č. 3 zverejnenom dňa 25. 07. 2024 pripustil modifikáciu prílohy č. 4 súťažných podkladov Cenová kalkulácia - výpočet jednotkovej ceny len v medziach Zákonníka práce. Zároveň obstarávateľ explicitne uviedol v prílohe č. 4 súťažných podkladov - Cenová kalkulácia - výpočet jednotkovej ceny pre režim H24, že sa jedná o 37,5 hodinový pracovný týždeň, kde počet odpracovaných hodín v jednej smene je 11,5 (riadok označený ako „**Celkový počet normohodín všetkých zamestnancov v režime H24 za referenčný rok 2024 (11,5h 2 x zmeny x 365 dní x 5 postov). Zároveň v prílohe č. 4 súťažných podkladov - Cenová kalkulácia - výpočet jednotkovej ceny v časti pre režim H24, je v riadku Základná hodinová mzda pri 37,5 hodinovom pracovnom týždni pre zamestnanca v režime H24 uvedená požiadavka na minimálnu výšku hodinovej mzdy „(minimálne vo výške minimálnej mzdy prepočítanej na 2. stupeň náročnosti práce za referenčný rok 2024)“ z čoho vyplýva, že obstarávateľ neumožňuje započítanie 0,5 hodiny na prestávku na odpočinok a jedenie do pracovného času. Pričom 0,5 hodiny na prestávku na odpočinok a jedenie je obstarávateľom požadované oceniť v samostatnej položke ako záskok za zamestnanca na prestávke na odpočinok a jedenie v prílohe č. 4 súťažných podkladov - Cenová kalkulácia výpočet jednotkovej ceny v časti pre režim H24, riadok „Mzdové náklady za prácu vyvolané z dôvodu záskoku za 0,5 h z 12 hod zmeny v referenčnom roku 2024 prepočítané do hodinovej sadzby, záskok za zamestnanca na prestávke (v referenčnom roku 2024)“ vo vzťahu k položkám uvedených v riadkoch „*Celkom mzdové náklady za prácu vyvolanú z dôvodu záskoku za 0,5 h z 12 hod. zmeny pre všetkých zamestnancov v režime H24 za referenčný rok 2024 (záskok za zamestnanca na prestávke)“ a „* Celkový počet hodín vyvolaný z dôvodu 19 záskoku za 0,5 h z 12 hod zmeny pre všetkých zamestnancov v režime H24 za referenčný rok 2024, záskok za zamestnancov na prestávke (0,5 h x 2 zmeny x 366 dní x 5 postov)“. Obdobné informácie uviedol obstarávateľ aj pri režime H8, kde pri 40 hodinovom pracovnom týždni je počet odpracovaných hodín v jednej smene 7,5. Z uvedeného jasne vyplýva, že práca, ktorú majú vykonávať jednotliví zamestnanci pri plnení predmetu zmluvy, je prácou, ktorú možno prerušiť a zo strany zamestnávateľa/poskytovateľa služieb je potrebné poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v rozsahu 30 minút. Uvedené sa opiera aj o odborný právny výklad3 k Zákonníku práce, kde je pri výklade § 91 Zákonníka práce uvedené nasledovné: „Druhy prác, ktoré nemožno prerušiť, u seba identifikuje zamestnávateľ (napr. prevádzka jadrovej elektrárne, niekedy napr. strážna služba). Musia byť dané výhradne technológiou výroby, pracovným postupom alebo výkonom práce, avšak nie organizáciou práce pracoviska. Ide o práce: 1. keď sa nemožno vzdialiť (od stroja, z pracoviska, od pacienta), 2. keď nie je možné zamestnanca vystriedať, 3. keď charakter práce vyžaduje nepretržitú prítomnosť (napr. obsluha stroja dôležitého pre meranie, ochrana objektov/osôb). Vymedzenie činnosti, pri ktorých nie je možné zabezpečiť zamestnancom čerpanie prestávky v práci na odpočinok a jedenie, je pomerne náročné. Hodnotenie vždy súvisí s konkrétnymi podmienkami u zamestnávateľa. Vždy však platí, že zamestnávateľ musí byť schopný preukázať okolnosti, ktoré viedli k zavedeniu nepretržitej prevádzky. Pokiaľ zamestnávateľ počas doby čerpania prestávky v práci na odpočinok a jedenie nemôže opustiť svoje pracovisko, potom túto skutočnosť možno považovať za také podstatné obmedzenie, ktoré už nemožno subsumovať pod štandardné obmedzenie vyplývajúce z povahy pracovného pomeru, ale za obmedzenie natoľko výrazné, ktoré zamestnanca zásadne obmedzuje vo využívaní doby odpočinku, ku ktorému prestávka v práci na odpočinok a jedenie má slúžiť. Dobu, po ktorú mal zamestnanec čerpať prestávku v práci na odpočinok a jedenie, nie je potom možné za prestávku v práci považovať (porovnaj rozhodnutie Mestského súdu v Prahe - 62 Co 10/2015162).“ Z uvedeného teda možno konštatovať nasledovné: (
2. i)Výkon práce v nepretržitej prevádzke automaticky nespôsobuje, že prácu nie je možné prerušiť, (
3. ii)strážna služba niekedy môže byť považovaná za prácu, ktorú nie je možné prerušiť, ale neplatí to vždy, (iii) za prácu, ktorú nie je možné prerušiť sa nepovažuje práca, kde je možné zastúpenie iným zamestnancom, (
4. iv)charakter práce musí vyžadovať nepretržitú prítomnosť. Z charakteru práce, ktorá je predmetom zákazky ako aj zo spôsobu nacenenia jednotlivých zložiek hodinovej mzdy vo vzore uvedenom v prílohe č. 4 súťažných podkladov - Cenová kalkulácia - výpočet jednotkovej ceny vyplýva teda, že sa nejedná o prácu, ktorú nemožno prerušiť alebo pri ktorej by nemohol byť zamestnanec počas čerpania prestávky na odpočinok a jedenia nahradený iným zamestnancom. Vyjadrené položkou v prílohe č. 4 súťažných podkladov - Cenová kalkulácia - výpočet jednotkovej ceny pre režim H24, riadok „Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, bežné nadčasy za dané obdobie (rozdiel odpracovaných hodín a normohodín) nadčas 0,5 h z 12 hod. zmeny v referenčnom roku 2024 vo vzťahu k položkám uvedených v riadkoch „*Celkom mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, ŠVEC, M ., TOMAN, J ., OLŠOVSKÁ, A., ŽUĽOVÁ, J ., DROBNÝ, M ., SCHUSZTEKOVÁ, DUŠEKOVÁ, S., Zákonník práce - komentár, Wolters Kluwer, ISBN: 978-80-571-0584-8 3 20 bežné nadčasy za dané obdobie (rozdiel odpracovaných hodín a normohodín) nadčas 0,5 h z 12 hod zmeny pre všetkých zamestnancov v režime H24 za referenčný rok 2024“ a „**Celkový počet hodín nadčas 0,5 h z 12 hod zmeny (0,5 h x 2 zmeny x 366 dní x 5 postov) pre všetkých zamestnancov v režime H24 za referenčný rok 2024“ a obdobne aj v prílohe č. 4 súťažných podkladov - Cenová kalkulácia - výpočet jednotkovej ceny pre režim H8. V tejto súvislosti obstarávateľ poukazuje napríklad na Rozhodnutie ÚS ČR (III. ÚS 2387/2010), kde sa okrem iného tiež konštatuje, že pri poskytovaní prestávky na jedlo a odpočinok nie je rozhodujúce, v akej prevádzke zamestnanec pracuje, ale aké konkrétne práce vykonáva. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že práca zamestnancov SBS nie je prácou, ktorú nie je možné prerušiť, ak je možné zastúpenie zamestnancov. Tento režim by sa dal aplikovať v prípade, ak by sa jednalo o výkon práce, kde nie je možné zastúpenie a je potrebná nepretržitá prítomnosť daného konkrétneho zamestnanca. Z uvedených skutočností je teda zjavné, že Vami predložená ponuka nespĺňa požiadavky obstarávateľa na predmet zákazky vzhľadom na to, že zabezpečenie poskytovania predmetu zmluvy neplánujete poskytovať v súlade so Zákonníkom práce, keďže ste v ponuke a v následných doručených vysvetleniach uviedli, že zamestnancom neumožníte čerpanie 30 minút prestávky na odpočinok a jedenie, tak ako určuje § 91 Zákonníka práce. Zároveň z uvedeného vyplýva aj druhá skutočnosť týkajúca sa porušenia ustanovení Zákonníka práca a to, že ste v položke „Základná hodinová mzda pri 37,5 hodinovom pracovnom týždni pre zamestnanca v režime H24 (minimálne vo výške minimálnej mzdy prepočítanej na 2. stupeň náročnosti práce za referenčný rok 2024)“ znížili mzdu zamestnanca na 12 hodinovej zmene o sumu za 0,5 hod. určenú na odpočinok a jedenie, t. j. neposkytujete základnú hodinovú mzdu aspoň vo výške minimálnej mzdy, ktorú stanovuje Zákonník práce pre rok 2024 a Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2023 Z. z. Vo svojej ponuke ste uviedli základnú hodinovú mzdu pri 37,5 hodinovom pracovnom týždni pre zamestnanca v režime H24 prepočítanú na 2. stupeň náročnosti práce za referenčný rok 2024 vo výške 5,088 EUR bez DPH (uvedené v prílohe č. 4 súťažných podkladov - Cenová kalkulácia - výpočet jednotkovej ceny v časti pre režim H24 v riadku „Základná hodinová mzda pri 37,5 hodinovom pracovnom týždni pre zamestnanca v režime H24 (minimálne vo výške minimálnej mzdy prepočítanej na 2. stupeň náročnosti práce za referenčný rok 2024)“, ale v zmysle platnej legislatívy je pre daný typ práce minimálna hodinová cena práce pre rok 2024 vo výške 5,309 EUR bez DPH. Taktiež ste vo svojej ponuke uviedli základnú hodinovú mzdu vo výške 4,666 EUR bez DPH, ale v zmysle platnej legislatívy je pre daný typ práce minimálna hodinová cena práce pre rok 2024 vo výške 4,977 EUR bez DPH, čo nespĺňa požiadavky obstarávateľa na predmet zákazky vzhľadom na to, že zabezpečenie poskytovania predmetu zmluvy neplánujete poskytovať v súlade so Zákonníkom práce.“ 78. Z Oznámenia o vylúčení vyplýva, že kontrolovaný vylúčil ponuku navrhovateľa v zmysle § 53 ods. 5 písm.
5. b)zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že navrhovateľ neposkytuje zamestnancom pri 8-hodinovom, ani pri 12-hodinovom pracovnom čase
6. a)základnú hodinovú mzdu aspoň vo výške minimálnej mzdy prepočítanej pre 2.stupeň náročnosti práce 21
7. b)a čerpanie prestávky v práci na odpočinok a jedenie v zmysle § 91 Zákonníka práce. Z Vysvetlenia č. 1 a č. 2 je zrejmé, že navrhovateľ predmetné mzdové nacenenie zamestnancov vyčíslil na základe domnienky, že výkon strážnej služby (t. j. realizácia predmetu zákazky) predstavuje také práce, ktoré nemožno prerušiť. 79. Úrad vo vzťahu k stanoveniu, či predmet zákazky predstavuje práce, ktoré možno prerušiť poukazuje na ustanovenie § 91 ods. 5 Zákonníka práce,

ktorého, cit.: „prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času; to neplatí, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom“; t. j. zohľadniac predmetné ustanovenie je možné jednoducho určiť, či kontrolovaný pri plnení predmetu zákazky počíta s prerušením práce na prestávku na odpočinok a jedenie alebo nie. Príloha č. 4 súťažných podkladov totiž predpokladá vykonávanie strážnej služby  v režime H24 (pri 37,5-hodinovom pracovnom týždni); t. j. 11,5 hodín práce + 0,5 hodín prestávky.  v režime H8 (pri 40-hodinovom pracovnom týždni); 7,5 hodín práce + 0,5 hodín prestávky. Kontrolovaný zároveň poukázal na prestávku v rozsahu 0,5 hodiny aj v názve jednotlivých položiek, napr. „Mzdové náklady za prácu vyvolané z dôvodu záskoku za 0,5 h z 12 hod zmeny v referenčnom roku 2024 prepočítané do hodinovej sadzby, záskok za zamestnanca na prestávke (v referenčnom roku 2024)“ pri 12-hodinovom pracovnom čase, či obdobne „Mzdové náklady za prácu vyvolané z dôvodu záskoku za 0,5 h z 8 hod zmeny v referenčnom roku 2024 prepočítané do hodinovej sadzby, záskok za zamestnanca na prestávke (v referenčnom roku 2024)“ pri 8-hodinovom pracovnom čase. 80. Kontrolovaný zároveň na nevyhnutnosť dodržiavania ustanovenia § 91 Zákonníka práce poukazuje aj v časti D „Obchodné podmienky“, v bode 6.2.15 súťažných podkladov, kde je uvedené, cit.: „Poskytovateľ sa zaväzuje u svojich zamestnancov zabezpečiť dodržiavanie neprekročenia pracovného času 12 hodín v priebehu 24 hodín,

§ 87

, dodržiavanie prestávok v práci

§ 91

, nepretržitý denný odpočinok

§ 92

a nepretržitý odpočinok v týždni

§ 93Zákonníka práce.

Nesplnenie povinnosti sa považuje za závažné porušenie zmluvných podmienok.“

1. Kontrolovaný zároveň v časti D „Obchodné podmienky“, v bode 2.3 „Popis režimov požadovanej služby“ súťažných podkladov ako aj v časti B „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov uviedol, cit.: „2.3.1 Režim H24 – nepretržitý pracovný režim, zabezpečený pravidelným striedaním štyroch kompletných zmien po 12 hodinách v časových denných intervaloch od 7.00 h do 19.00 h a od 19.00 h do 07.00 h, všetkých kalendárnych dní po dobu trvania tejto zmluvy. S podmienkou zaradenia zamestnanca Poskytovateľa len do jednej zmeny na jednom objekte Objednávateľa, s výnimkou jednorazových záskokov nepresahujúcich v sumáre 10 zmien v období troch za sebou idúcich mesiacov, vzťahujúcich sa na jedného konkrétneho zaskakujúceho zamestnanca Poskytovateľa za podmienok dodržania ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a ďalších pracovnoprávnych predpisov. 2.3.2 Režim H8 – 8 hodín denne v pracovných dňoch, v období obvyklých hodín pracovného dňa v časovom intervale určenom Objednávateľom s podmienkou zaradenia jedného konkrétneho zamestnanca Poskytovateľa pre prácu v tomto režime, nezaradeného do zmien v režime H24 s výnimkou jednorazových záskokov nepresahujúcich v sumáre 10 zmien 22 v období troch za sebou idúcich mesiacov a s výnimkou jeho záskoku nepresahujúceho v sumáre 30 zmien v období troch za sebou idúcich mesiacov za podmienok dodržania ustanovení Zákonníka práce a ďalších pracovnoprávnych predpisov.“
2. Úrad upriamuje pozornosť aj na dokument Slovenskej komory súkromnej bezpečnosti s názvom „Minimálne mzdové náklady na výkon práce (cena práce) zamestnanca SBS v strážnej službe pri dodržaní zákonom stanovených podmienok“, na ktorý kontrolovaný poukázal v Oznámení o vylúčení, kde sa aj pri nepretržitom pracovnom režime, t. j. 24 hodín vo dvoch 12-hodinových pracovných zmenách, počíta s prestávkou v rozsahu 0,5 hodiny.
3. Navrhovateľ v rámci Vysvetlenia č. 1 (viď bod 71 tohto rozhodnutia) uviedol, že mzdu za 0,5 hodiny slúžiacej na prestávku na odpočinok a jedenie premietol do položky, ktorá tvorí mzdové náklady za prácu vyvolané z dôvodu záskoku. Uvedené má však za následok, že zamestnancovi navrhovateľa tak nebude uhradená mzda (čiastka) za obdobie čerpania prestávky v práci na odpočinok a jedenie a táto bude uhradená len zamestnancovi, ktorý bude za predmetného zamestnanca vykonávať záskok. S ohľadom na skutočnosť, že predmet zákazky predstavuje prácu, ktorú aj pri nepretržitej prevádzke prerušiť možno, je zrejmé, že navrhovateľ nacenil základnú hodinovú mzdu v režime H24 aj H8 v sume nižšej, ako stanovujú pracovnoprávne predpisy.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o prácu, ktorú možno prerušiť, boli uchádzači vrátane navrhovateľa zároveň povinní postupovať v súlade s ustanovením § 91 ods. 1 Zákonníka práce a priznať tak v rámci Prílohy č. 1 súťažných podkladov zamestnancom prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Z Vysvetlenia č. 2 (viď bod 75 tohto rozhodnutia) je zrejmé, že navrhovateľ plánoval poskytovať zamestnancom namiesto jednej 30 minútovej prestávky viaceré krátke prestávky za účelom zabezpečenia nepretržitého výkonu práce.
5. V tejto súvislosti úrad poukazuje na metodické usmernenie úradu č. 9852-5000/2020 zo dňa
7. 2020, v ktorom je uvedené, cit.: „Vo všeobecnosti uvádzame, že verejný obstarávateľ je pri vyhodnocovaní predložených ponúk (vrátane vyhodnocovania splnenia požiadaviek na predmet zákazky) vždy povinný postupovať v súlade s podmienkami a požiadavkami stanovenými vo výzve na predkladanie ponúk a v súťažných podkladoch. V tejto súvislosti je verejný obstarávateľ povinný zohľadňovať ním stanovené znenie podmienok účasti, požiadaviek na predmet zákazky, ako aj požiadavky vyplývajúce zo všeobecne záväzných predpisov (zohľadňujúce napríklad potrebu splnenia príslušných technických noriem), ktoré sa na daný predmet zákazky vzťahujú. Tomu je následne verejný obstarávateľ povinný prispôsobiť aj postup pri vysvetľovaní ponúk, na základe ktorého by mal vedieť dospieť k jednoznačnému záveru, či daná ponuka je pre neho relevantná alebo nie. Verejný obstarávateľ má pristupovať k vylúčeniu, ako k najtvrdšiemu zásahu do práva uchádzača vo verejnom obstarávaní, až po dôkladnom preskúmaní a zhodnotení všetkých predložených dokladov vo väzbe na ním stanovené podmienky a doklady požadované na ich preukázanie. Pri každom konkrétnom úkone verejného obstarávateľa je dôležité, aby neboli porušené princípy verejného obstarávania deklarované v ustanovení § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.“
8. Navrhovateľ v rámci svojich námietok (viď bod 38 tohto rozhodnutia) tvrdí, že kontrolovaný pri vyhodnocovaní ponuky navrhovateľa postupoval v rozpore s princípmi verejného obstarávania. Úrad v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu 23 Českej republiky č. j. 5 Afs 75/2009 zo dňa
10. 2009,

ktorého, cit.: „Úřad není oprávněn při své přezkumné činnosti vstupovat do myšlenkových pochodů jednotlivých hodnotitelů, tedy členů hodnotící komise, a tyto myšlenkové pochody jakkoliv přezkoumávat, hodnotit či dokonce nahrazovat vlastním správním uvážením, neboť zákon konstruuje hodnotící komisi jako kolegium odborně způsobilých osob, kterým jedině je zákonem svěřena pravomoc posoudit veškeré odborné otázky, související s procesem hodnocení nabídek. Posouzení přiměřenosti či nepřiměřenosti údajů v nabídkách mezi takové odborné otázky bezpochyby náleží. Úřad však přezkoumává, zda k hodnocení komisí došlo zákonem stanoveným způsobem, zda k tomu došlo transparentním způsobem, tedy zda je posouzení komise přezkoumatelné po formální stránce. Nejvyšší správní soud tedy v této otázce konstatuje, že orgán dohledu by tím, že by přezkoumal hodnocení komise, nepředjímal ani nenahrazoval výsledný názor komise, jak míní stěžovatel, musí však dbát na to, aby komise k výsledku posouzení dospěla za splnění všech zákonem stanovených požadavků, tedy i za splnění požadavků transparentního a přezkoumatelného popisu způsobu hodnocení nabídek v odůvodnění.“ 87. Úrad uvádza, že navrhovateľ vo svojich námietkach (viď body 33 až 35 tohto rozhodnutia) poukazuje na inštitút vysvetľovania mimoriadne nízkej ponuky v nadväznosti na reálnosť uskutočnenia predmetu zákazky za navrhovateľom deklarovanú cenu. Úrad konštatuje, že z prvej, ako aj z druhej žiadosti o vysvetlenie nevyplýva, že by kontrolovaný od navrhovateľa požadoval vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky

§ 53ods.

2 zákona o verejnom obstarávaní (a to ako formálne, tak ani obsahovo), ale obe žiadosti kontrolovaný koncipoval v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, t. j. ako žiadosti o vysvetlenie splnenia požiadaviek na predmet zákazky, na základe ktorých kontrolovaný následne založil vylúčenie navrhovateľa

§ 53ods.

5 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, čím polemika navrhovateľa o vyhodnocovaní mimoriadne nízkej ponuky stráca opodstatnenie.

1. Úrad záverom právneho posúdenia konštatuje, že kontrolovaný postupoval pri vyhodnocovaní ponuky navrhovateľa v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Kontrolovaný zachovávajúc princíp transparentnosti zaznamenal v Zápisnici z vyhodnotenia ponúk č. 1 postup a zdôvodnenia, ktoré ho viedli k vylúčeniu ponuky navrhovateľa na základe doručených vysvetlení. Úrad zároveň uvádza, že kontrolovaný v súťažných podkladoch (viď bod 80 a 81 tohto rozhodnutia) uchádzačov upozornil na podmienku dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, pričom navrhovateľ v rozpore so Zákonníkom práce stanovil hodnotu základnej hodinovej mzdy prepočítanej pre
2. stupeň náročnosti práce v režime H24 a H8 pod úrovňou minimálnej mzdy danej Oznámením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 373/2023 Z. z., k čomu kontrolovaný dospel po náležitom preskúmaní skutkového stavu na základe dvoch žiadostí o vysvetlenie, v dôsledku čoho pristúpil k vylúčeniu ponuky navrhovateľa

§ 53ods.

5 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní pre nesplnenie požiadaviek na predmet zákazky.

1. Na základe vyššie uvedeného úrad konštatuje, že námietky navrhovateľa sú v celom rozsahu neopodstatnené.
2. Na základe uvedeného bolo potrebné rozhodnúť o námietkach navrhovateľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 24 Kaucia 91.

§ 172ods.

5 zákona o verejnom obstarávaní kaucia vo výške

odsekov 2 až 4 je príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu, ktorým boli námietky v celom rozsahu zamietnuté, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o zastavení konania

§ 174ods.

1 písm. p). Kaucia sa vo výške 50 % z výšky kaucie

odsekov 2 až 4 stáva príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o zastavení konania

§ 174ods.

1 písm. d). Úrad vráti navrhovateľovi kauciu alebo jej časť, ktorá sa nestala príjmom štátneho rozpočtu, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 92. V súlade s predmetným ustanovením zákona o verejnom obstarávaní a výrokom tohto rozhodnutia sa kaucia zložená navrhovateľom na účet úradu vo výške 4 223,94 eur stáva príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Úrad vráti navrhovateľovi kauciu vo výške 0,01 eur zloženú nad rámec zákona o verejnom obstarávaní, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. P o u č e n i e:

§ 175ods.

11 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov proti tomuto rozhodnutiu úradu nie je možné podať riadny opravný prostriedok.

§ 52zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s § 185 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je toto rozhodnutie právoplatné dňom doručenia účastníkom konania a vykonateľné uplynutím lehoty na plnenie.

§ 175ods.

11 druhá veta zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie v námietkovom konaní je preskúmateľné súdom, pričom žaloba musí byť podaná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. (elektronický podpis) JUDr. Štefan Halický generálny riaditeľ sekcie dohľadu Rozhodnutie sa doručí: 1. Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, štátny podnik, Ivanská cesta 93, 823 07 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 778 458 – kontrolovaný 2. XY – navrhovateľ 25