a orgán príslušný
c), § 167 ods. 2 písm.
označenia smerujúcich
3 písm. f) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov proti vyhodnoteniu ponúk alebo návrhov a
3 písm.
4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamieta. Odôvodnenie:
osobitného predpisu1
označenia smerujúce
3 písm. f) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) proti vyhodnoteniu ponúk alebo návrhov a
3 písm.
4 zákona o verejnom obstarávaní, v podobe
9 zákona o verejnom obstarávaní a obsahujú všetky náležitosti
5 zákona o verejnom obstarávaní. Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov 1 Navrhovateľ doručil úradu námietky, ako vylúčený uchádzač. V tejto súvislosti úrad poukazuje na to, že okruh subjektov, ktoré sú oprávnené podať námietky je upravený v § 170 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní tak, že námietky je oprávnený podať
vyššie uvedeného ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní do predmetného verejného obstarávania voči úkonom kontrolovaného bez obmedzenia a bez ohľadu na to, že bol rozhodnutím kontrolovaného v určitej fáze z verejného obstarávania vylúčený. 3.
1 zákona o verejnom obstarávaní s podaním námietok je navrhovateľ povinný zložiť na účet úradu kauciu. Kaucia musí byť pripísaná na účet úradu najneskôr na druhý pracovný deň nasledujúci po doručení námietok v lehote
4. Za každú skutočnosť, proti ktorej námietky
3 smerujú, sa skladá samostatná kaucia. 4.
2 zákona o verejnom obstarávaní je výška kaucie pri podaní námietok 0,1 % z predpokladanej hodnoty zákazky alebo koncesie, najmenej však 2 000 eur a najviac a) 10 000 eur, ak ide o námietky
3 písm.
3 smerujú, zložiť samostatnú kauciu v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami v minimálnej výške, t. j. vo výške 2 000,00 eur. 6. Navrhovateľ označil svoje námietky ako námietky smerujúce
3 písm.
označenia navrhovateľa majú námietky dve samostatné smerovania. 7. V tejto súvislosti úrad poukazuje na to, že pri určení počtu skutočností, proti ktorým námietky smerujú
3 zákona o verejnom obstarávaní za účelom výpočtu kaucie, ktorú má navrhovateľ s podaním námietok zložiť na účet úradu, nie je rozhodujúce len ich formálne označenie alebo počet uvedených smerovaní navrhovateľom. Rozhodujúci je aj obsah podaných námietok, ich vnútorná štruktúra, nadväznosť tvrdení navrhovateľa a zvolená argumentácia vo vzťahu k celkovému významu napádaných úkonov verejného obstarávateľa. 2 8. Úrad dáva do pozornosti, že
koncepcie ustanovenia § 170 ods. 3 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní sa za iný úkon kontrolovaného má považovať taký jeho úkon, ktorý nie je možné subsumovať pod námietky smerujúce
3 písm.
3 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní. 9. Vychádzajúc z obsahu podaných námietok a s prihliadnutím najmä na skutočnosti, ktoré navrhovateľ v námietkach uvádza, úrad dospel k záveru, že tieto skutočnosti možno subsumovať pod úkony súvisiace s vyhodnotením ponúk. Úrad preto konštatuje, že hoci navrhovateľ vo svojom podaní označil námietky aj ako námietky
3 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, v skutočnosti jeho námietky smerujú len proti jednej skutočnosti, a to
3 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní, teda proti vyhodnoteniu ponúk alebo návrhov. Navrhovateľ síce v námietkach namieta nezrušenie verejného obstarávania a neodôvodnenie nezrušenia, pričom
ustálenej rozhodovacej praxe úradu sa zrušenie alebo nezrušenie postupu zadávania zákazky považuje za iný úkon kontrolovaného, avšak z obsahu podania vyplýva, že tieto námietky navrhovateľ uplatňuje v súvislosti s procesom vyhodnocovania ponúk. Zo spôsobu formulácie námietok je zrejmé, že navrhovateľ zastáva názor,
ktorého sa mal kontrolovaný subjekt v rámci vyhodnotenia ponúk, a teda najneskôr do zverejnenia informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk, vysporiadať s dôvodmi, pre ktoré verejné obstarávanie nezrušil. Navrhovateľ tak vychádza zo skutočnosti, že mu zo zverejneného dokumentu „Informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk a poradie uchádzačov“ vyplynulo, že napriek tomu, že boli predložené iba dve ponuky, sa kontrolovaný rozhodol verejné obstarávanie nezrušiť, ale v ňom pokračovať, pričom svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Na základe uvedeného úrad uzatvára, že sa námietkami navrhovateľa bude v danom prípade zaoberať ako s námietkami s jedným smerovaním, a to
3 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní, ktoré smerujú proti vyhodnoteniu ponúk alebo návrhov.
neho za následok, že kontrolovaný využil možnosť
2 zákona o verejnom obstarávaní a toto verejné obstarávanie zrušil z dôvodu, že nebolo predložených viac ako dve ponuky. 3
navrhovateľa bol v súlade s právnym názorom úradu aj s judikatúrou súdov SR a Súdneho dvora EÚ. Kontrolovaný mal teda
navrhovateľa postupovať tak, aby verejné obstarávanie urobil čo najviac transparentným a svojím konaním nemal diskriminovať jedného uchádzača pred druhým. Kontrolovaný mal preto
názoru navrhovateľa zrušiť toto nové verejné obstarávanie, nakoľko sa nachádzal v rovnakej situácii ako v prípade skoršieho verejného obstarávania, alebo mal riadne odôvodniť svoj výber vhodného uchádzača a záujem s ním uzavrieť zmluvu relevantnými dôvodmi, ktoré by objektívne preukazovali oprávnenosť jeho rozhodnutia. Navrhovateľ tvrdí, že ak tak kontrolovaný nepostupoval, zasiahol tým do jeho práv a spôsobil netransparentnosť verejných obstarávaní a diskrimináciu uchádzačov. 14. V námietkach ďalej navrhovateľ poukazuje na to, že verejný obstarávateľ je pri ktoromkoľvek verejnom obstarávaní viazaný zákonom, vrátane princípov verejného obstarávania, pričom tieto princípy sa nevzťahujú ohraničene len na jedno určité verejné obstarávanie, ale je ich
navrhovateľa potrebné vnímať v rámci všetkej činnosti verejného obstarávateľa v rámci verejného obstarávania. Navrhovateľ má za to, že verejný obstarávateľ má pri každom verejnom obstarávaní postupovať tak, aby tento proces prebiehal prehľadným a predvídateľným spôsobom, aby sa tak zaručila absencia jeho svojvoľného konania.
2 zákona o verejnom obstarávaní možnosť zrušiť verejné obstarávanie pre taxatívne vymedzené dôvody stanovené zákonom, teda že verejný obstarávateľ má v zákonom uvedených prípadoch na výber buď vo verejnom obstarávaní pokračovať alebo ho zrušiť, a na druhej strane tvrdí, že toto jeho rozhodnutie je ohraničené princípmi verejného obstarávania. Navrhovateľ má za to, že ak sa verejný obstarávateľ dostane do dvoch fakticky totožných situácií pri realizácii verejného obstarávania, má v zmysle princípu rovnakého zaobchádzania konať v rovnakých situáciách rovnako, resp. rozhodnúť sa rovnako, a ak sa rozhodne rozdielne, potom v súlade s princípom transparentnosti má svoje stanovisko riadne a objektívne odôvodniť a tým urobiť svoje rozhodnutie preskúmateľným. Ak tak neurobí,
navrhovateľa by bol takýto postup v rozpore s princípom transparentnosti. 4 17. Navrhovateľ poukazuje na to, že pri novom verejnom obstarávaní kontrolovaný nerozhodol rovnako ako pri prvom verejnom obstarávaní, práve naopak, oznámil, že má záujem uzavrieť zmluvu s úspešným uchádzačom, a to bez riadneho odôvodnenia. Kontrolovaný
navrhovateľa neuviedol žiadne relevantné a objektívne dôvody pre odklon od jeho predchádzajúceho rozhodnutia, čím porušil princíp transparentnosti, nakoľko spôsobil nepreskúmateľnosť jeho postupov a rozhodnutia, pričom priviedol hospodárske subjekty do situácie, kedy nemohli mať legitímne očakávania od jeho správania. Z tohto dôvodu sa
navrhovateľa správanie kontrolovaného nielenže nejaví ako riadne a férové, ale je z pohľadu uchádzačov nepredvídateľné, založené na svojvôli, ktorá je vo verejnom obstarávaní vylúčená a nežiadúca. 18. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že neukončením nového verejného obstarávania kontrolovaný porušil aj ďalší princíp, a to princíp rovnakého zaobchádzaniam, ktorého cieľom je zabrániť riziku uprednostňovania určitých záujemcov, resp. uchádzačov a svojvoľného prístupu obstarávateľa. Navrhovateľ uvádza, že kým v prvom verejnom obstarávaní zostal kontrolovanému ako jediný možný uchádzač V. na základe čoho sa kontrolovaný rozhodol ukončiť verejné obstarávanie, v novom obstarávaní kontrolovaný vylúčil navrhovateľa z verejného obstarávania a ako jediný možný uchádzač zostala spoločnosť U., pričom v tomto verejnom obstarávaní nedošlo k jeho ukončeniu zo strany kontrolovaného napriek skutočnosti, že sa kontrolovaný dostal do rovnakej situácie, ako v prvom verejnom obstarávaní. 19.
navrhovateľa mal kontrolovaný aj v tomto prípade v súlade s princípom rovnakého zaobchádzania ukončiť nové verejné obstarávanie z tohto istého dôvodu, ako prvé verejné obstarávanie, nakoľko sa dostal do rovnakej situácie a
princípu rovnakého zaobchádzania sa majú rovnaké situácie riešiť, rovnako a rozdielne situácie, rozdielne. Neukončením nového verejného obstarávania kontrolovaný zvýhodnil uchádzača U., ktorý tak dostal príležitosť uzavrieť s kontrolovaným zmluvu a nemusel znovu predkladať novú ponuku a zapájať sa do ďalšieho verejného obstarávania. Navrhovateľ má tak za to, že postupom kontrolovaného došlo jednoznačne k zmareniu jeho príležitosti ako neúspešného uchádzača podpísať zmluvu s kontrolovaným a naopak k zvýhodneniu uchádzača U., nakoľko kontrolovaný poskytol len jemu možnosť s ním uzatvoriť zmluvu, a to zjavne bez objektívnych a relevantných dôvodov, čím kontrolovaný nepostupoval rovnako v rovnakých situáciách bez objektívnych dôvodov a neuplatnil rovnaké pravidlá pre obidva hospodárske subjekty. Tým
navrhovateľa kontrolovaný nezabezpečil neutralitu, ale naopak postupoval na základe subjektívneho postoja, čím zvýhodnil uchádzača U. 20. Navrhovateľ má za to, že kontrolovaný neuviedol objektívny dôvod, ktorý zrejme ani neexistuje, prečo ukončil prvé verejné obstarávanie, kde ako jediný možný úspešný uchádzač mal byť práve neúspešný uchádzač a zároveň neukončil nové verejné obstarávanie, ktoré malo takisto len jedného možného uchádzača U. Pri výbere zmluvného partnera tak kontrolovaný
názoru navrhovateľa postupoval čisto subjektívne a svojvoľne, konal rozdielne v rovnakej situácii a zvýhodnil a uprednostnil uchádzača U. bez objektívnych okolností, čím závažným spôsobom porušil princíp rovnakého zaobchádzania. Navrhovateľ konštatuje, že tým, že kontrolovaný vo svojom rozhodnutí o výbere úspešného uchádzača a záujme s ním podpísať zmluvu, neuviedol žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho úsudok konať rozdielne v rovnakej situácii, spôsobil, že jeho postup aj rozhodnutia sú nepreskúmateľné, 5 nepredvídateľné a založené čisto na jeho svojvôli, čo je v hrubom rozpore s princípom transparentnosti.
1 zákona o verejnom obstarávaní sa námietkové konanie začína dňom doručenia námietok úradu. Na základe uvedeného úrad konštatuje, že námietkové konanie začalo dňa 09. 10. 2025. 23.
1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní kontrolovaný je povinný doručiť úradu písomné vyjadrenie k podaným námietkam a kompletnú dokumentáciu potrebnú na posúdenie namietaných skutočností, a to do piatich pracovných dní odo dňa doručenia námietok kontrolovanému, ak ide o námietkové konanie; úrad neprihliada na písomné vyjadrenie k podaným námietkam a dôkazy doručené kontrolovaným po uplynutí tejto lehoty. 24.
2 zákona o verejnom obstarávaní ak ide o elektronickú komunikáciu, dokumentácia sa úradu doručuje sprístupnením elektronickej podoby dokumentácie zriadením prístupu do elektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu v lehote
odseku 1, pričom súčasťou elektronickej podoby dokumentácie sú aj auditné záznamy o všetkých úkonoch vykonaných v použitom elektronickom prostriedku. Ak kontrolovaný predkladá dokumentáciu alebo jej časť v listinnej podobe, môže úradu doručiť aj fotokópiu tejto dokumentácie, ak zároveň písomne potvrdí, že táto dokumentácia súhlasí s originálnym vyhotovením dokumentácie. Kontrolovaný môže nahliadať do dokumentácie ním doručenej úradu. Ak sa preskúmanie úkonov kontrolovaného nezačne, úrad bez zbytočného odkladu poskytnutú dokumentáciu vráti. 25. Kontrolovaný dňa 16. 10. 2025 doručil úradu prostredníctvom splnomocneného zástupcu v elektronickej podobe
osobitného predpisu1 dokument označený ako „1. Vyjadrenie k námietke
ust. § 170 ods. 3 písm. g), h) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“) zo dňa
2 zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu predloženia menej ako dvoch ponúk, čo je legitímna a zákonom stanovená možnosť. Dôvodom zrušenia zákazky
kontrolovaného nebol konkrétny uchádzač, ale skutočnosť, že považoval za nevyhnutné disponovať minimálne dvomi rovnocennými a riadne spracovanými ponukami, ktoré by bolo možné objektívne vyhodnotiť. Kontrolovaný tiež poukazuje na skutočnosť, že samotný navrhovateľ nespracoval v tomto prvom verejnom obstarávaní svoju ponuku dôsledne a nezohľadnil všetky aspekty a špecifiká predmetu zákazky, keď v odpovedi na výzvu na vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky zo dňa
kontrolovaného vyplýva, že navrhovateľ si bol vedomý, že nespĺňa podmienky účasti stanovené v súťažných podkladoch. 28. Kontrolovaný ďalej vo vyjadrení uvádza, že v novom verejnom obstarávaní postupoval odlišne s cieľom uzavrieť zmluvu s úspešným uchádzačom, keďže ponuky oboch uchádzačov boli porovnateľné, čo kontrastovalo so situáciou v prvom obstarávaní, kde rozdiel medzi ponukami predstavoval 50%. Proces vyhodnocovania ponúk bol tak
kontrolovaného realizovaný v súlade s platnou legislatívou, pri dodržaní princípov transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, pričom svoje rozhodnutia riadne odôvodnil na základe hodnotenia ponúk, a všetky úkony sú zdokumentované a sprístupnené v súlade s požiadavkami zákona. Kontrolovaný poukazuje na to, že navrhovateľ bol z verejného obstarávania vylúčený dňa 10. 09. 2025 na základe § 40 ods. 6 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, pričom proti vylúčeniu nepodal námietky v zákonom stanovenej lehote. 29. Rôznorodosť rozhodnutí medzi prvým a druhým verejným obstarávaním vyplýva
kontrolovaného z odlišných okolností, ktoré nemohol ignorovať. Kontrolovaný tvrdí, že v čase trvania prvého verejného obstarávania nebola naliehavosť migrácie systému taká výrazná, kdežto v období prebiehajúceho verejného obstarávania bola prevádzka systému na konci životného cyklu a hrozilo ohrozenie prevádzky služieb úradu.
kontrolovaného odklad by znamenal vážne prevádzkové riziká.
názoru kontrolovaného samotná skutočnosť, že bol predložený rovnaký počet ponúk nezakladá dôvod na automatické zrušenie verejného obstarávania, nakoľko obe verejné obstarávania sa materiálne líšili. Kontrolovaný poukazuje na to, že v prebiehajúcom verejnom obstarávaní boli predložené porovnateľné ponuky, neprejavili sa extrémne rozdiely cien, vylúčenie navrhovateľa nebolo procesne napadnuté a zároveň nastala vyššia miera naliehavosti uzavretia zmluvy v predmetnej zákazke. Tieto skutočnosti
kontrolovaného tvoria objektívny a preskúmateľný základ pre odklon od rozhodnutia v prvom verejnom obstarávaní. Kontrolovaný má za to, že zvolil proporcionálny a hospodárny prístup a neexistujú indície zvýhodnenia konkrétneho uchádzača, pričom pokračovanie v súťaži bolo v danom čase preukázateľne 7 výhodnejšie ako opätovné zrušenie a odklad zabezpečenia služieb. Kontrolovaný zdôrazňuje, že rozhodnutie o zrušení, resp. nezrušení verejného obstarávania
2 zákona o verejnom obstarávaní je fakultatívnou diskrečnou právomocou kontrolovaného uplatňovanou ad hoc
konkrétnych okolností a nemožno naň nazerať tak, že kontrolovaný je povinný tento dôvod aplikovať vždy, keď sú predložené 2 ponuky. 30. Kontrolovaný ďalej vyslovuje názor, že navrhovateľ v tejto fáze nemá procesné oprávnenie domáhať sa zásahov do vyhodnotenia ponúk tak, akoby bol hodnoteným uchádzačom, keďže bol z verejného obstarávania vylúčený a zákonnosť vylúčenia nenapadol v zákonnej lehote podaním námietok, nie je teda procesne legitimovaný. Predmet tohto námietkového konania je
kontrolovaného viazaný výlučne na úkony po vylúčení navrhovateľa. 31. V závere vyjadrenia kontrolovaný uvádza, že petit námietok fakticky smeruje k náprave dôsledkov vylúčenia, teda k tomu, aby sa s navrhovateľom zaobchádzalo ako s hodnoteným uchádzačom, čo predstavuje
kontrolovaného neprípustné obchádzanie márne uplynutej lehoty na podanie námietok proti vylúčeniu a popiera zásadu právnej istoty. Návrh je
kontrolovaného neurčitý a nevykonateľný. Navrhovateľ
kontrolovaného žiada zásahy do vyhodnotenia, hoci nie je jeho adresátom, keďže nebol vyhodnotený.
kontrolovaného by sa úrad k takému výsledku mohol dopracovať len po opätovnom otvorení otázky vylúčenia, čo procesný rámec tohto konania neumožňuje. 32. Kontrolovaný navrhuje úradu námietky navrhovateľa
4 zákona o verejnom obstarávaní zamietnuť ako nedôvodné a potvrdiť zákonnosť postupu a rozhodnutí kontrolovaného vo verejnom obstarávaní. Právny rámec 33.
1 zákona o verejnom obstarávaní sú verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať
tohto zákona. 34.
2 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 35.
2 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní po vyhodnotení ponúk, po skončení postupu
odseku 1 a po odoslaní všetkých oznámení o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka bezodkladne písomne oznámiť všetkým dotknutým uchádzačom výsledok vyhodnotenia ponúk vrátane poradia uchádzačov a súčasne uverejniť informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk a poradie uchádzačov v profile. Dotknutým uchádzačom je uchádzač, ktorého ponuka sa vyhodnocovala, vylúčený uchádzač, ktorému plynie lehota na podanie námietok proti vylúčeniu, a uchádzač, ktorý podal námietky proti vylúčeniu, pričom úrad o námietkach zatiaľ právoplatne nerozhodol. Úspešnému uchádzačovi alebo uchádzačom oznámia, že jeho ponuku alebo ponuky prijímajú. Neúspešnému uchádzačovi oznámia, že neuspel a dôvody neprijatia jeho ponuky. Informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk zasielaná dotknutým uchádzačom obsahuje najmä a) identifikáciu úspešného uchádzača alebo uchádzačov, b) informáciu o charakteristikách a výhodách prijatej ponuky alebo ponúk, 8 c) výsledok vyhodnotenia splnenia podmienok účasti u úspešného uchádzača, ktorý obsahuje informácie preukazujúce splnenie podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti vrátane identifikácie osoby poskytujúcej finančné zdroje
2 a osoby poskytujúcej technické a odborné kapacity
3, d) lehotu, v ktorej môže byť doručená námietka. 36.
2 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu zrušiť verejné obstarávanie alebo jeho časť aj vtedy, ak sa zmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie, ak sa v priebehu postupu verejného obstarávania vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa požadovať, aby vo verejnom obstarávaní pokračovali, najmä ak sa zistilo porušenie tohto zákona, ktoré má alebo by mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, ak nebolo predložených viac ako dve ponuky alebo ak navrhované ceny v predložených ponukách sú vyššie ako predpokladaná hodnota. 37.
5 zákona o verejnom obstarávaní v námietkovom konaní je úrad viazaný rozsahom označených skutočností, proti ktorým námietky smerujú, a nemôže ísť nad ich rámec. 38.
druhej vety § 175 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní úrad je viazaný obsahom podaných námietok a v námietkovom konaní preskúmava postup kontrolovaného len v rozsahu namietaných skutočností. Právne posúdenie úradom Úrad preskúmal postup kontrolovaného v predmetnom verejnom obstarávaní v rozsahu namietaných skutočností a po zhodnotení všetkých podkladov, najmä dokumentácie predloženej kontrolovaným a navrhovateľom namietaných skutočností, konštatuje nasledovné:
6 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že nesplnil podmienky účasti, odoslaním dokumentu „Oznámenie o vylúčení“. Navrhovateľ proti vylúčeniu námietky nepodal. Dňa
3 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní proti vyhodnoteniu ponúk alebo návrhov a
3 písm.
navrhovateľa, kontrolovaný svojím postupom porušil princíp rovnakého zaobchádzania a princíp transparentnosti tým, že v aktuálnom verejnom obstarávaní pokračoval v procese verejného obstarávania, napriek tomu, že doň boli predložené iba dve ponuky, zatiaľ čo v predchádzajúcom verejnom obstarávaní, v ktorom boli rovnako predložené dve ponuky, postup zadávania zákazky
2 zákona o verejnom obstarávaní z tohto dôvodu zrušil. Navrhovateľ má za to, že kontrolovaný mal aj v tomto prípade verejné obstarávanie zrušiť z rovnakého dôvodu
2 zákona o verejnom obstarávaní, alebo mal svoje rozhodnutie o nezrušení riadne a objektívne odôvodniť. Úrad dodáva, že navrhovateľ tiež okrajovo namieta to, že kontrolovaný neodôvodnil svoj výber úspešného uchádzača relevantnými dôvodmi.
úradu navrhovateľ teda namieta omisívne konanie alebo nečinnosť kontrolovaného, na ktoré bol kontrolovaný
názoru navrhovateľa zo zákona povinný.
aktuálne platného znenia zákona o verejnom obstarávaní má verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinnosť odôvodňovať len dôvody, pre ktoré zrušil verejné obstarávanie.
poslednej vety § 57 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní účinného do
2 zákona o verejnom obstarávaní je fakultatívnou možnosťou kontrolovaného, ktorý pri rozhodovaní o zrušení/nezrušení verejnej súťaže musí zvážiť všetky relevantné okolnosti a posúdiť, či je v danej situácii pre neho hospodárnejšie a efektívnejšie verejné obstarávanie zrušiť a opätovne vyhlásiť nové, alebo v postupe zadávania zákazky pokračovať, napr. pri zohľadnení naliehavosti zaobstarania predmetu zákazky. 47. Samotnú skutočnosť, že kontrolovaný postupoval v práve prebiehajúcom verejnom obstarávaní inak ako v predchádzajúcom verejnom obstarávaní vyhlásenom na totožný predmet zákazky, ktoré zrušil, nie je možné
názoru úradu bez ďalšieho považovať za porušenie princípov nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, nakoľko kontrolovaný posudzoval v jednotlivých verejných obstarávaniach individuálne všetky rozhodujúce okolnosti, ktoré ho viedli v prvom verejnom obstarávaní k záveru o potrebe jeho zrušenia a v aktuálne prebiehajúcom verejnom obstarávaní zase k záveru o jeho pokračovaní. Úrad zdôrazňuje, že kontrolovaný nebol povinný zrušiť aktuálne prebiehajúcu verejnú súťaž a opätovne ju vyhlásiť iba z dôvodu, že nebolo predložených viac ako dve ponuky, a to napriek tomu, že tak urobil v predchádzajúcom verejnom obstarávaní vyhlásenom na totožný predmet zákazky. Kontrolovaný bol naopak v rámci prebiehajúceho verejného obstarávania oprávnený autonómne posúdiť a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, a to aj s prihliadnutím na zachovanie ďalších princípov verejného obstarávania, a to princípu hospodárnosti a efektívnosti. 48. K princípom hospodárnosti a efektívnosti úrad uvádza, že aj keď platí premisa,
ktorej je hospodárne a efektívne také verejné obstarávanie, v ktorom sa dosiahne čo najvyšší počet predložených ponúk, čo má zabezpečiť aj najnižšiu cenu, nevyplýva z nej, že najnižšia cena je jediným kritériom hospodárneho a efektívneho nakladania s verejnými prostriedkami. Je potrebné prihliadnuť aj na nepriame náklady, ako napr. náklady vynaložené na celý proces zadávania zákazky. Zároveň nie je možné ani predpokladať, že do prípadne nového verejného obstarávania by sa zapojil vyšší počet uchádzačov. Ani existencia viacerých hospodárskych subjektov poskytujúcich na trhu predmet zákazky nie je zárukou aj ich zapojenia do verejného obstarávania, čoho dôkazom je predmetné verejné obstarávanie, ktoré bolo opakovane vyhlásené na totožný predmet zákazky, pričom v oboch verejných obstarávaniach boli predložené len dve ponuky. Ak podmienky verejnej súťaže boli stanovené v súlade s princípmi verejného obstarávania a v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní 11 a nie je zaručené, že novým verejným obstarávaním sa získa lepšie plnenie, tak kontrolovanému nevyplýva povinnosť zrušiť súťaž a opätovne ju vyhlásiť.2 Úrad preto konštatuje, že je výlučne v diskrečnej právomoci kontrolovaného, ako sa po zvážení všetkých okolností, ktoré sa od prípadu k prípadu menia, rozhodne ďalej postupovať. 49. K princípu rovnakého zaobchádzania úrad uvádza, že tento princíp vyžaduje, aby porovnateľné situácie boli posudzované rovnako a odlišné situácie odlišne. Kľúčom k jeho správnemu uplatneniu je posúdenie, či ide o situáciu totožnú alebo aspoň porovnateľnú, v ktorej by mal verejný obstarávateľ postupovať rovnako alebo obdobne, alebo či ide o situáciu odlišnú, ktorá si vyžaduje odlišný prístup. 50. Ako bolo už vyššie uvedené, navrhovateľ vychádza z predpokladu, keďže obe verejné obstarávania vyhlásil ten istý kontrolovaný subjekt na totožný predmet zákazky a v oboch prípadoch boli predložené iba dve ponuky, mal kontrolovaný postupovať rovnako – teda aj v aktuálnom verejnom obstarávaní zrušiť postup zadávania zákazky
2 zákona o verejnom obstarávaní. 51. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, úrad uvádza, že princíp rovnakého zaobchádzania nemožno vykladať tak, že verejný obstarávateľ je povinný zrušiť každé verejné obstarávanie na totožný predmet zákazky, v ktorom boli predložené len dve ponuky, iba preto, že v inom prípade tak postupoval. Aplikácia predmetného princípu spôsobom, ako sa domáha navrhovateľ by
úradu nebola súladná so znením ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré zrušenie verejného obstarávania z tohto dôvodu upravuje len ako možnosť, nie povinnosť verejného obstarávateľa a viedla by k neprimerane rigidnému a formalistickému prístupu, ktorý by nezohľadňoval konkrétne/špecifické okolnosti jednotlivých obstarávaní.
úradu aj odlišné zloženie uchádzačov a charakter predložených ponúk. Úrad poukazuje na to, že do aktuálneho verejného obstarávania podali ponuky iní uchádzači (totožný bol len navrhovateľ), pričom tieto ponuky sa obsahovo a cenovo odlišovali od ponúk predložených v predchádzajúcom obstarávaní. Na základe uvedeného úrad konštatuje, že porovnávané verejné obstarávania nemožno považovať za totožné ani porovnateľné. Naopak, ide o situácie, ktoré Pozri napr. rozhodnutie úradu č. 13751-6000/2022 zo dňa
úradu neporušil zákon o verejnom obstarávaní, ani princíp transparentnosti či rovnakého zaobchádzania. Postupom kontrolovaného neboli dotknuté ani ďalšie princípy verejného obstarávania, a to princíp hospodárnosti a efektívnosti, nakoľko úrad nemá za preukázané, že pri zohľadnení naliehavosti potreby zabezpečiť realizáciu predmetu zákazky a rizika neprimeraného predĺženia procesu verejného obstarávania, by opakovaný proces zadávania zákazky pre kontrolovaného zabezpečil hospodárnejšie a efektívnejšie plnenie. Rovnako sa úrad nestotožňuje ani s názorom navrhovateľa,
ktorého kontrolovaný porušil princíp transparentnosti, nakoľko bol povinný odôvodniť nezrušenie verejného obstarávania.
2 zákona o verejnom obstarávaní, preto ani námietky o absencii odôvodnenia ohľadom výhod prijatej ponuky nemajú právnu relevanciu.4 Taktiež úrad poukazuje na to, že kontrolovaný je povinný zaslať informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk v rozsahu minimálnych obsahových náležitostí
2 zákona o verejnom obstarávaní iba dotknutým uchádzačom, ktorými sa v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia rozumie uchádzač, ktorého ponuka sa vyhodnocovala, vylúčený uchádzač, ktorému plynie lehota na podanie námietok proti vylúčeniu a uchádzač, ktorý podal námietky proti vylúčeniu, pričom úrad o námietkach zatiaľ právoplatne nerozhodol. Keďže navrhovateľ má aktuálne status (právoplatne) vylúčeného uchádzača, kontrolovaný mu v zmysle zákona o verejnom obstarávaní nebol povinný doručiť informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk v rozsahu a s obsahom
2 zákona o verejnom obstarávaní. Úrad poukazuje na to, že vo vzťahu k verejnosti, resp. k hospodárskym subjektom (záujemcom/uchádzačom) nespĺňajúcim definičné znaky dotknutého uchádzača, stanovuje ustanovenie § 55 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní rozsah a obsah zverejňovaných informácií len na požiadavku zverejniť výsledok vyhodnotenia ponúk a poradie uchádzačov, teda informácia uverejňovaná v profile zákazky musí obsahovať identifikáciu úspešného uchádzača a celkové poradie uchádzačov. Námietky posudzoval úrad výlučne v rozsahu namietanej skutočnosti a keďže navrhovateľ v námietkach nijako bližšie túto skutočnosť nekonkretizoval a nešpecifikoval, úrad neskúmal celý proces vyhodnotenia alebo obsah Informácie o výsledku vyhodnotenia a poradie uchádzačov nad rozsah uplatnených skutočností. Nie je totiž úlohou úradu nahrádzať aktivitu navrhovateľa a dopĺňať alebo skôr domýšľať si jeho možnú argumentáciu. 58. Nad rámec nevyhnutného odôvodnenia úrad ešte poznamenáva, že ani prípadné v petite námietok navrhovateľom navrhované rozhodnutie, ktorým by úrad uložil kontrolovanému povinnosť zrušiť Informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk a poradie uchádzačov a povinnosť riadne odôvodniť neukončenie verejného obstarávania (za predpokladu, že by túto povinnosť určoval zákon), by navrhovateľovi neprivodilo priaznivejšie postavenie a nevrátilo by ho ako už raz vylúčeného uchádzača do procesu vyhodnocovania.
judikatúry súdov5, sa rozhodnutie nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré ale nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. 59. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností, úrad dospel k záveru, že kontrolovaný postupoval v súlade s § 10 ods. 2, § 55 ods. 2 a § 57 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. V postupe kontrolovaného úrad nezistil porušenie zákona, na ktoré navrhovateľ poukazuje vo svojich námietkach, a preto úrad považuje námietky navrhovateľa v celom rozsahu za neopodstatnené. 60.
4 zákona o verejnom obstarávaní, ak úrad v námietkovom konaní nezistí porušenie tohto zákona, na ktoré poukazuje navrhovateľ v podaných námietkach a ktoré by mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, námietky zamietne. 4 5 Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp.zn. BA-6S/32/2022 zo dňa 24. apríla 2025 judikát R 122/2003 14 61. Na základe vyššie uvedeného bolo o námietkach navrhovateľa potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Kaucia: 62.
5 zákona o verejnom obstarávaní kaucia vo výške
odsekov 2 až 4 je príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu, ktorým boli námietky v celom rozsahu zamietnuté, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o zastavení konania
1 písm. p). Kaucia sa vo výške 50 % z výšky kaucie
odsekov 2 až 4 stáva príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o zastavení konania
1 písm. d). Úrad vráti navrhovateľovi kauciu alebo jej časť, ktorá sa nestala príjmom štátneho rozpočtu, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 63. V súlade s týmto ustanovením zákona o verejnom obstarávaní a s výrokom tohto rozhodnutia sa kaucia zložená navrhovateľom na účet úradu stáva príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Poučenie:
11 zákona o verejnom obstarávaní proti tomuto rozhodnutiu úradu nie je možné podať riadny opravný prostriedok.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s § 185 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní je toto rozhodnutie právoplatné dňom doručenia účastníkom konania a vykonateľné uplynutím lehoty na plnenie.
11 druhá veta zákona o verejnom obstarávaní rozhodnutie úradu je preskúmateľné súdom, pričom žaloba musí byť podaná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. (elektronický podpis) JUDr. Štefan Halický generálny riaditeľ sekcie dohľadu Rozhodnutie sa doručí: 1. N.N. - navrhovateľ 2. Centrum zdieľaných služieb BBSK, s.r.o., Námestie SNP 23/23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 56 931 654 – zástupca kontrolovaného6
18 zákona o verejnom obstarávaní ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom n celé konanie, písomnosti adresované účastníkovi konania úrad doručuje iba tomuto zástupcovi. 6 15
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.