a orgán príslušný
c), § 167 ods. 2 písm.
3 písm. d) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov proti vylúčeniu z verejnej súťaže na predmet nadlimitnej zákazky „PRÍSTAVBA PAVILÓNU JEDNODŇOVEJ CHIRURGIE“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok – fakultná nemocnica, Gen. Miloša Vesela 21, 034 26 Ružomberok, IČO: 31 936 415 (ďalej len „kontrolovaný“), v Úradnom vestníku Európskej únie série S 220/2025 zo dňa 14. 11. 2025 pod číslom 757925-2025 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 231/2025 zo dňa 17. 11. 2025 pod číslom 18176 – MSP (ďalej len „verejná súťaž“), vydáva toto rozhodnutie: Úrad pre verejné obstarávanie
4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov námietky navrhovateľa zamieta. Odôvodnenie:
osobitného predpisu1, smerujúce
3 písm. d) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) proti vylúčeniu (ďalej len „námietky“). Kontrolovanému boli námietky navrhovateľa doručené toho istého dňa v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, t. j. prostredníctvom informačného systému TENDERIA (ďalej len „IS TENDERIA“). 2. Námietky navrhovateľa boli doručené úradu a kontrolovanému v lehote
4 a podobe
9 zákona o verejnom obstarávaní a obsahujú všetky náležitosti2
5 zákona o verejnom obstarávaní. Navrhovateľ doručil úradu námietky v zmysle § 170 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní ako uchádzač.
5 Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o e-Governmente). 1 Pozn. úradu: Nedostatok náležitosti
5 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní bol odstránený na základe výzvy
12 zákona o verejnom obstarávaní (bod 86 tohto rozhodnutia). 2 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. písm. c) zákona o verejnom obstarávaní na účely tohto zákona sa rozumie uchádzačom hospodársky subjekt, ktorý predložil ponuku. Úrad má na základe sprístupnenej elektronickej dokumentácie za preukázané, že navrhovateľ predložil ponuku do predmetnej verejnej súťaže dňa 12. 12. 2025 o 07:26 hod. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že navrhovateľ vystupuje v predmetnej verejnej súťaži v postavení uchádzača, a preto je aktívne legitimovaným subjektom na podanie námietok. 3.
1 zákona o verejnom obstarávaní s podaním námietok je navrhovateľ povinný zložiť na účet úradu kauciu. Kaucia musí byť pripísaná na účet úradu najneskôr na druhý pracovný deň nasledujúci po doručení námietok v lehote
4. Za každú skutočnosť, proti ktorej námietky
3 smerujú, sa skladá samostatná kaucia. 4. Z ustanovenia § 172 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že výška kaucie pri podaní námietok je 0,1 % z predpokladanej hodnoty zákazky alebo koncesie, najmenej však 2 000 EUR a najviac a) 10 000 EUR, ak ide o námietky
3 písm.
navrhovateľa nie je jediným garantom plnenia ani nositeľom všetkých rozhodujúcich kapacít potrebných na realizáciu predmetu zákazky. Zároveň 2 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. navrhovateľ tvrdí, že v predmetnej verejnej súťaži predložil ponuku s najnižšou cenou, pričom splnil všetky podmienky účasti a požiadavky kontrolovaného. 10. Navrhovateľ uvádza, že kontrolovaný s dokumentom označeným ako „Oznámenie o vylúčení“ doručeným dňa 15. 12. 2025 (ďalej len „oznámenie o vylúčení“) rozhodol o vylúčení navrhovateľa z dôvodu
8 písm.
8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní nie je
jeho názoru rozhodujúca samotná skutočnosť, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, ale materiálny dôvod, pre ktorý k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo. Zmyslom uvedeného ustanovenia
navrhovateľa nie je sankcionovať dodávateľa za každé ukončenie zmluvy, ale identifikovať situácie, v ktorých dodávateľ zlyhal pri plnení svojich povinností, a tým preukázateľne spôsobil verejnému obstarávateľovi ujmu alebo objektívne riziko nespoľahlivého plnenia. Pripustenie výkladu,
ktorého každé odstúpenie bez ohľadu na jeho dôvody zakladá nespoľahlivosť dodávateľa, by sa
navrhovateľa prejavilo tým, že § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní by sa zmenil na neprípustný sankčný nástroj, ktorý zákonodarca nezamýšľal. 12. Navrhovateľ uvádza, že v referovanom zmluvnom vzťahu nebolo odstúpenie dôsledkom porušenia povinností zo strany spoločnosti XY ako dodávateľa, resp. zhotoviteľa, ale bolo priamym následkom opakovaného a podstatného porušenia povinností objednávateľa. Ten
navrhovateľa neposkytoval zhotoviteľovi zmluvne dohodnutú a zákonom predpokladanú súčinnosť, neplnil povinnosti nevyhnutné na riadne a včasné vykonávanie zmluvných činností, vytvoril stav, v ktorom bolo objektívne nemožné pokračovať v plnení zmluvy, a tým sám porušil zmluvu podstatným spôsobom. V nadväznosti na uvedené navrhovateľ poukazuje na to, že v dôsledku absencie súčinnosti zo strany objednávateľa bol zhotoviteľ zbavený možnosti vykonávať práce v súlade so zmluvou, dodržiavať harmonogram, ako aj zabezpečiť plnenie v kvalite a rozsahu, ktoré zmluva predpokladala. Takýto stav
navrhovateľa nepredstavuje zlyhanie dodávateľa – spoločnosti XY, ale ide o typický prípad porušenia zmluvy zo strany objednávateľa, ktorý
všeobecných zásad zmluvného práva zakladá oprávnenie zhotoviteľa od zmluvy odstúpiť. K takému odstúpeniu od zmluvy
slov navrhovateľa aj došlo, pričom otázka platnosti odstúpenia od zmluvy toho-ktorého subjektu je medzi zmluvnými stranami sporná. 3 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 13. Z hľadiska materiálneho posúdenia je
navrhovateľa rozhodujúce, že zhotoviteľ bol pripravený plniť, disponoval potrebnými kapacitami a k neplneniu došlo výlučne z dôvodu, že mu v tom bránilo konanie, resp. nekonanie objednávateľa. Navrhovateľ zároveň poukazuje na to, že v právnom štáte nie je prípustné, aby bol dodávateľ najprv zbavený možnosti plniť zmluvu porušením povinností zo strany objednávateľa, následne nútený znášať dôsledky tohto porušenia a napokon sankcionovaný v inom verejnom obstarávaní ako „nespoľahlivý“. Takýto postup by bol
navrhovateľa v rozpore so zásadou zákazu vlastnej viny („nemo turpitudinem suam allegare potest“) a popieral by elementárne princípy spravodlivosti pri výkone verejnej moci. 14. Navrhovateľ zdôrazňuje, že oprávnenosť a dôvodnosť odstúpenia od referovanej zmluvy je predmetom aktívnych právnych sporov spoločnosti XY, ktoré neboli právoplatne skončené, pričom XY, sa zároveň aktívne bráni aj proti samotnému zápisu negatívnej referencie zákonnými prostriedkami. Za tejto situácie
navrhovateľa nie je skutkový ani právny stav ustálený, a preto nemôže byť považovaný za nesporný základ pre záver o podstatnom porušení povinností, a už vôbec nie pre tak závažný zásah, akým je vylúčenie spoločnosti XY, ako jedného z členov združenia z iného, vecne nesúvisiaceho verejného obstarávania.
navrhovateľa nemožno skutkový a právny základ negatívnej referencie považovať za ustálený, definitívny ani nesporný, pričom jeho použitie ako podkladu pre aplikáciu § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní predstavuje predčasný a materiálne neudržateľný zásah do práv navrhovateľa. 17. Navrhovateľ zároveň poukazuje na to, že v porovnateľných prípadoch úrad vo svojej rozhodovacej praxi prihliadal na existenciu prebiehajúcich civilných sporov a správnych konaní a vyhodnocoval ich význam pre posúdenie spoľahlivosti hospodárskeho subjektu. Odklon od tohto prístupu v posudzovanom prípade, ktorý je zároveň predmetom preskúmania Správnym súdom v Bratislave bez náležitého odôvodnenia
navrhovateľa posilňuje záver o formalistickom a nepreskúmateľnom postupe. Navrhovateľ napokon poukazuje na to, že rozhodovacia prax úradu, najmä rozhodnutia č. 5103-6000/2024 zo dňa
navrhovateľa v posudzovanom prípade absentuje kľúčový prvok pre aplikáciu § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, a to kauzálna súvislosť medzi údajným porušením povinností zhotoviteľa a odstúpením od zmluvy. Navrhovateľ má za to, že odstúpenie od zmluvy bolo reakciou na porušenie povinností objednávateľa, bolo dôsledkom objektívnej nemožnosti plnenia vytvorenej a udržiavanej objednávateľom a nemožno ho právne kvalifikovať ako následok zlyhania dodávateľa. Bez preukázanej kauzality
navrhovateľa nie je možné hovoriť o naplnení zákonných znakov dôvodu vylúčenia. 19. Navrhovateľ namieta, že kontrolovaný tieto rozhodujúce skutočnosti nezisťoval, nevyzval navrhovateľa na ich vysvetlenie
4 zákona o verejnom obstarávaní a bez akéhokoľvek materiálneho hodnotenia prevzal jednostranný opis udalostí z negatívnej referencie. Tým
navrhovateľa kontrolovaný rezignoval na výkon vlastnej rozhodovacej právomoci a nahradil ju mechanickým formalizmom, čo je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní aj s ustálenou rozhodovacou praxou úradu (rozhodnutie úradu č. 6668-6000/2025 zo dňa 05. 05. 20253). 20. Z vyššie uvedených skutočností v bodoch 11 až 19 tohto rozhodnutia
navrhovateľa vyplýva, že odstúpenie od referovanej zmluvy nebolo dôsledkom porušenia povinností zo strany zhotoviteľa, ale predstavovalo oprávnenú reakciu na podstatné porušenie povinností objednávateľa, pričom skutkový stav je sporný a právne neukončený. Za týchto okolností
navrhovateľa nie je možné považovať negatívnu referenciu za materiálne relevantný podklad pre aplikáciu § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, a už vôbec nie za základ vylúčenia navrhovateľa z verejnej súťaže. 21. Ďalšiu časť odôvodnenia námietok navrhovateľ označuje ako „Obligatórna aplikácia § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní – základná procesná garancia a jej porušenie kontrolovaným“. V tejto časti navrhovateľ uvádza, že ustanovenie § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní predstavuje jednu zo základných procesných záruk ochrany práv uchádzača v zadávacom konaní, pričom jeho účelom je zabezpečiť, aby rozhodnutie o vylúčení uchádzača nebolo výsledkom formalistického alebo automatického postupu, ale aby vychádzalo z riadne zisteného, úplného a materiálne posúdeného skutkového stavu.
navrhovateľa je zmyslom § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní poskytnúť verejnému obstarávateľovi procesný nástroj na odstránenie pochybností, ktoré vzniknú v priebehu posudzovania splnenia podmienok účasti alebo existencie dôvodu na vylúčenie, pričom zákonodarca týmto ustanovením jednoznačne vyjadril, že ak existujú relevantné pochybnosti, verejný obstarávateľ nemôže rozhodnúť bez toho, aby umožnil uchádzačovi tieto pochybnosti vysvetliť. Ustanovenie § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní preto
navrhovateľa nepredstavuje fakultatívne oprávnenie, ale procesnú povinnosť, ktorá sa aktivuje vždy, keď skutkový stav nie je jednoznačný, je založený na informáciách od tretích osôb alebo vyžaduje Pozn. úradu: Predmetné rozhodnutie úradu bolo zmenené rozhodnutím predsedu úradu č. 8019-9000/2025 zo dňa
ktorého by verejný obstarávateľ mohol túto povinnosť ignorovať, by sa
navrhovateľa prejavilo tým, že § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní by sa stal prázdnou normou, zbavenou akéhokoľvek praktického významu. 22. V posudzovanom prípade
navrhovateľa existujú zásadné a viacnásobné pochybnosti, ktoré objektívne bránia tomu, aby bolo možné rozhodnúť o vylúčení navrhovateľa bez ďalšieho zisťovania skutkového stavu. Navrhovateľ poukazuje na to, že tieto pochybnosti vyplývajú najmä zo skutočnosti, že negatívna referencia, na ktorú sa kontrolovaný odvoláva, vychádza z uplatnenia odstúpenia od zmluvy, ktorého oprávnenosť a dôvodnosť je predmetom aktívnych právnych sporov, pričom XY, sa proti samotnému zápisu referencie aktívne právne bráni všetkými dostupnými zákonnými prostriedkami. Zároveň je
navrhovateľa dôvod ukončenia referovanej zmluvy sporný a právne neukončený, predmet referovanej zmluvy vecne ani technicky nesúvisí s predmetom zákazky, z ktorej bol navrhovateľ vylúčený, a navrhovateľ sa verejnej súťaže zúčastňuje ako skupina dodávateľov, pričom XY, nie je jediným garantom plnenia. Uvedené okolnosti
navrhovateľa samy osebe zakladajú vážne pochybnosti o tom, či sú splnené zákonné znaky dôvodu na vylúčenie
8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, pričom v ich súhrne ide o situáciu, v ktorej je verejný obstarávateľ povinný postupovať
4 zákona o verejnom obstarávaní a vyžiadať si vysvetlenie od uchádzača. 23. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že ak verejný obstarávateľ v situácii existujúcich pochybností nevyzve uchádzača na vysvetlenie, neumožní mu vyjadriť sa k rozhodujúcim skutkovým okolnostiam a rozhodne o vylúčení na základe neúplného alebo jednostranne interpretovaného skutkového stavu, dopúšťa sa závažnej procesnej vady, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia o vylúčení.
navrhovateľa rozhodovacia prax úradu opakovane zdôrazňuje, že § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní je nástrojom na zabezpečenie materiálnej spravodlivosti a jeho neaplikovanie v situáciách, kde je skutkový stav sporný, predstavuje porušenie základných princípov verejného obstarávania, keďže verejný obstarávateľ je povinný aktívne zisťovať skutkový stav a neuspokojiť sa s formálnym preberaním informácií z externých evidencií. 24. Navrhovateľ namieta, že kontrolovaný v predmetnom prípade § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní vôbec neaplikoval, nevyzval navrhovateľa na vysvetlenie okolností týkajúcich sa negatívnej referencie, neumožnil mu objasniť dôvody ukončenia referovanej zmluvy a bez ďalšieho prevzal jednostranný opis skutkového stavu z evidencie referencií. Týmto postupom
navrhovateľa kontrolovaný rezignoval na výkon vlastnej rozhodovacej právomoci a nahradil ju mechanickým formalizmom, čo je v priamom rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, s účelom § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, ako aj s ustálenou rozhodovacou praxou úradu, ktorá ako minimálny štandard zákonnosti vyžaduje aktívne zisťovanie skutkového stavu, pričom navrhovateľ poukazuje na rozhodnutie úradu č. 6668-6000/2025 zo dňa 05. 05. 2025. 25. Z vyššie uvedených skutočností v bodoch 21 až 24 tohto rozhodnutia
navrhovateľa vyplýva, že v posudzovanom prípade existujú závažné pochybnosti o naplnení dôvodu na vylúčenie
8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, tieto pochybnosti aktivovali povinnosť kontrolovaného postupovať
4 zákona o verejnom obstarávaní, kontrolovaný túto povinnosť vedome ignoroval a rozhodol o vylúčení navrhovateľa na základe neúplného a jednostranne interpretovaného skutkového stavu. 6 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. Za týchto okolností navrhovateľ konštatuje, že rozhodnutie o jeho vylúčení je procesne aj materiálne nezákonné a nemôže obstáť. 26. Navrhovateľ ďalšiu časť námietok odôvodnenia označuje ako „Materiálna pravda a neustálený skutkový stav pri posudzovaní negatívnej referencie - neprípustnosť automatického a formalistického prevzatia údajov z evidencie referencií“, pričom uvádza, že rozhodovanie o vylúčení uchádzača zo zadávacieho konania predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do jeho práv v rámci verejného obstarávania a preto musí byť takéto rozhodnutie založené výlučne na materiálne zistenom, ustálenom a preskúmateľnom skutkovom stave, nie na mechanickom alebo formalistickom prevzatí údajov z administratívnych evidencií.
navrhovateľa je zásada materiálnej pravdy imanentnou súčasťou výkonu verejnej moci v právnom štáte, pričom jej význam je v kontexte § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní ešte zosilnený tým, že ide o výnimočné ustanovenie sankčného charakteru, ktoré má byť aplikované reštriktívne a obozretne. 27. Zmyslom systému evidencie referencií
navrhovateľa nie je vytvorenie automatického sankčného mechanizmu, ale poskytnutie informačného podkladu, ktorý má verejnému obstarávateľovi slúžiť ako východisko pre ďalšie hodnotenie spoľahlivosti hospodárskeho subjektu. Samotná existencia negatívnej referencie preto nemôže nahradiť vlastné skutkové a právne posúdenie veci zo strany verejného obstarávateľa. Ak by sa pripustil výklad,
ktorého by verejný obstarávateľ mohol bez ďalšieho založiť vylúčenie výlučne na formálnom zápise v evidencii referencií, § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní by sa
navrhovateľa zmenil na automatický represívny nástroj, čo zákonodarca nikdy nezamýšľal. 28. Negatívna referencia evidovaná v informačnom systéme verejnej správy
navrhovateľa nie je rozhodnutím orgánu verejnej moci, nepredstavuje právoplatné konštatovanie porušenia povinností a už vôbec nie je nesporným dôkazom o tom, že dodávateľ podstatne porušil svoje zmluvné povinnosti v zmysle § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Jej obsah spravidla vychádza z jednostranného hodnotenia objednávateľa, ktorý referenciu zapisuje, a neprejudikuje výsledok prípadných civilných, správnych alebo iných právnych sporov medzi zmluvnými stranami. Z tohto dôvodu zákonodarca
navrhovateľa nikdy nezamýšľal, aby evidencia referencií slúžila ako hotový skutkový záver legitimizujúci vylúčenie uchádzača bez ďalšieho hodnotenia. Materiálny prístup si preto vyžaduje skúmanie konkrétnych okolností vzniku referencie, dôvodov ukončenia zmluvného vzťahu, správania oboch zmluvných strán, existencie kauzálnej súvislosti a relevancie referencie pre predmet posudzovanej zákazky. Bez takéhoto posúdenia nemožno negatívnu referenciu považovať za spôsobilý podklad pre záver o nespoľahlivosti uchádzača. 29. Navrhovateľ uvádza, že v posudzovanom prípade je rozhodujúce, že skutkový základ negatívnej referencie nie je ustálený, ale je predmetom aktívnej právnej obrany spoločnosti XY. Tá spochybnila oprávnenosť a dôvodnosť odstúpenia od referovanej zmluvy, namieta porušenie povinností objednávateľa, ktoré viedli k objektívnej nemožnosti plnenia, a podnikla zákonné kroky smerujúce k preskúmaniu a náprave samotného zápisu negatívnej referencie. Uvedené konania neboli právoplatne skončené a ich výsledok je spôsobilý zásadným spôsobom ovplyvniť hodnotenie skutkového stavu, z ktorého referencia vychádza. Do ich právoplatného skončenia preto
navrhovateľa nie je možné považovať skutkový základ referencie za definitívny, nesporný a použiteľný na účely sankčného zásahu v inom verejnom obstarávaní. Rozhodnutie o vylúčení navrhovateľa založené na právnej neistote, spornej interpretácii 7 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. a neukončenom skutkovom stave je z tohto pohľadu predčasné a v rozpore so zásadou právnej istoty. 30. Ak je skutkový základ negatívnej referencie predmetom aktívnych právnych sporov tak potom
navrhovateľa neexistuje právna istota, že k podstatnému porušeniu povinností zo strany spoločnosti XY, vôbec došlo, nie je možné objektívne posúdiť mieru zavinenia jednotlivých strán a absentuje pevný základ pre záver o jej nespoľahlivosti. Použitie takéhoto skutkového stavu ako podkladu pre aplikáciu § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní by
navrhovateľa znamenalo prejudikovanie výsledku prebiehajúcich sporov, hoci na to kontrolovaný nemá právomoc ani skutkový podklad, čo je nezlučiteľné so zásadou materiálnej pravdy a predstavuje neprípustné riziko svojvôle pri výkone verejnej moci. 31. V tejto súvislosti navrhovateľ poukazuje aj na rozhodovaciu prax úradu, ktorá je
jeho názoru v predmetnej otázke konzistentná. V rozhodnutiach úradu č. 5103-6000/2024 zo dňa
navrhovateľa úrad v bodoch 108, 127 a 128 zdôraznil, že negatívna referencia nemôže nahradiť posúdenie príčin ukončenia zmluvného vzťahu, miery zavinenia hospodárskeho subjektu a kauzálnej súvislosti medzi vytýkaným konaním a neschopnosťou plniť zákazku, pričom formalistické preberanie údajov z evidencie referencií bez vlastného hodnotenia skutkového stavu vedie k nezákonnosti vylúčenia. 32. Navrhovateľ napokon namieta, že kontrolovaný v posudzovanom prípade ignoroval skutočnosť, že skutkový základ referencie je predmetom aktívnej právnej obrany, nezaoberal sa právnou neistotou dôvodov ukončenia zmluvy, nevykonal žiadne vlastné skutkové zisťovanie a založil vylúčenie navrhovateľa výlučne na formálnom zápise v evidencii referencií jedného z členov združenia. Takýmto postupom
navrhovateľa kontrolovaný rezignoval na výkon vlastnej rozhodovacej právomoci a nahradil ju mechanickým formalizmom, čo je v priamom rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní aj s ustálenou rozhodovacou praxou úradu. 33. Z uvedených skutočností v bodoch 26 až 32 tohto rozhodnutia
navrhovateľa vyplýva, že predmetná negatívna referencia predstavuje len informačný údaj, ktorý nebol vecne ani právne podrobený súdnemu prieskumu, jej skutkový základ je sporný a právne neukončený a verejný obstarávateľ bol povinný uprednostniť materiálnu pravdu pred formálnym zápisom, čo sa v danom prípade nestalo. Za týchto okolností navrhovateľ uzatvára, že predmetnú negatívnu referenciu nemožno považovať za materiálne relevantný a zákonný podklad pre aplikáciu § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní ani za základ vylúčenia navrhovateľa z predmetnej verejnej súťaže. 34. Nasledujúcu časť navrhovateľ označuje ako „Jediný negatívny záznam v histórii navrhovateľa (význam ojedinelosti negatívneho konania pre posúdenie spoľahlivosti
8 písm. a) ZVO)“. Navrhovateľ v tejto časti uvádza, že zmyslom dôvodu vylúčenia
8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní nie je postihovať hospodárske subjekty za akýkoľvek jednotlivý zmluvný spor, ale identifikovať situácie, v ktorých správanie 8 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. uchádzača preukazuje dlhodobú, opakovanú alebo systémovú neschopnosť riadne plniť zmluvné záväzky.
navrhovateľa uvedené ustanovenie sleduje ochranu verejného obstarávateľa pred reálnym rizikom nespoľahlivého plnenia v budúcnosti, pričom takéto riziko musí vyplývať z celkového správania hospodárskeho subjektu v relevantnom časovom horizonte, nie z ojedinelého, izolovaného a sporného prípadu. Navrhovateľ je toho názoru, že výklad,
ktorého jediný negatívny záznam bez ohľadu na jeho okolnosti automaticky zakladá nespoľahlivosť uchádzača, zbavuje § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní jeho preventívneho charakteru a premieňa ho na represívny nástroj, ktorý zákonodarca nezamýšľal. 35. V predmetnom konaní navrhovateľ zdôrazňuje, že negatívna referencia, na ktorú sa kontrolovaný odvoláva, predstavuje jediný negatívny záznam v histórii člena skupiny dodávateľov, pričom členovia skupiny dodávateľov nemajú evidované žiadne iné negatívne referencie a neexistuje žiadny náznak opakovaného, systematického ani dlhodobého porušovania zmluvných povinností. Z celkovej histórie plnenia zmluvných záväzkov spoločnosti XY,
navrhovateľa nevyplývajú znaky nespoľahlivosti, ale naopak dlhodobá schopnosť riadne plniť záväzky vo verejnom obstarávaní. V tomto kontexte navrhovateľ poukazuje na to, že ojedinelý zmluvný spor, navyše spor so sporným a právne neukončeným skutkovým základom, nemôže byť kvalifikovaný ako dôkaz neschopnosti spoľahlivého plnenia. 36. Navrhovateľ zároveň poukazuje na zásadu proporcionality, ktorá je imanentnou súčasťou verejného obstarávania a vyžaduje, aby intenzita zásahu do práv uchádzača zodpovedala povahe a závažnosti zistených skutočností. Vylúčenie uchádzača zo zadávacieho konania predstavuje najzávažnejší možný zásah do jeho práv, pričom jeho uplatnenie na základe jediného negatívneho záznamu, bez preukázania opakovanosti alebo systémového zlyhania, navrhovateľ považuje za zjavne neprimerané. Takýto postup
navrhovateľa ignoruje celkovú históriu plnenia uchádzača, absenciu iných negatívnych skúseností, ako aj skutočnosť, že samotná referencia je predmetom sporu, a predstavuje najtvrdší zásah pri najnižšej intenzite tvrdeného pochybenia, čo je v rozpore so základnými princípmi právneho štátu a verejného obstarávania. 37. Navrhovateľ poukazuje aj na rozhodovaciu prax úradu, z ktorej
jeho názoru vyplýva, že dôvod vylúčenia
8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní nemožno aplikovať mechanicky, ale je potrebné komplexne posúdiť správanie uchádzača. Navrhovateľ uvádza, cit.: „(...) Rozhodnutia ÚVO (vrátane rozhodnutí 5103-6000/2024 a 9439-6000/2024) zdôrazňujú potrebu hodnotiť: • povahu porušenia, • jeho závažnosť, • opakovanosť, • a celkový kontext správania hospodárskeho subjektu. (...)“.
navrhovateľa kontrolovaný tieto kritériá v posudzovanom prípade úplne opomenul a z jednorazového, sporného prípadu vyvodil najzávažnejší možný následok.
navrhovateľa postup kontrolovaného v tomto námietkovom konaní, keď vo vzťahu k navrhovateľovi založil vylúčenie výlučne na existencii negatívnej referencie, bez materiálneho posúdenia jej dôvodov, spornosti a relevancie a bez aplikácie § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, hoci pri rovnakom právnom rámci a tom istom verejnom obstarávateľovi v inom prípade k takémuto formalistickému postupu nepristúpil. Navrhovateľ má za to, že takýto rozdielny prístup k porovnateľným situáciám predstavuje porušenie princípu rovnakého zaobchádzania, princípu nediskriminácie a princípu právnej istoty.
navrhovateľa kontrolovaný nemôže selektívne a ad hoc sprísňovať výklad § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní vo vzťahu k jednému uchádzačovi, zatiaľ čo v inom prípade pri rovnakom type pochybenia zvolí materiálny a proporcionálny prístup, keďže takýto postup považuje za arbitrárny a nezlučiteľný s požiadavkami zákonného výkonu verejnej moci. Uvedené okolnosti
navrhovateľa potvrdzujú, že vylúčenie navrhovateľa nie je výsledkom konzistentnej a zákonnej aplikácie zákona o verejnom obstarávaní, ale neodôvodneného formalizmu, ktorý nemôže obstáť v predmetnom námietkovom konaní. 41. Z uvedených skutočností v bodoch 34 až 40 tohto
navrhovateľa vyplýva, že negatívna referencia predstavuje jediný záznam v histórii člena skupiny dodávateľov, neexistuje žiadny dôkaz o opakovanom alebo systematickom porušovaní povinností a aplikácia § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní na základe takéhoto skutkového stavu je neprimeraná a v rozpore s účelom zákona o verejnom obstarávaní. Navrhovateľ konštatuje, že kontrolovaný týmto postupom prekročil hranice zákonnej úvahy, zaťažil proces diskriminačným postupom a jednorazový, sporný záznam nemožno považovať za materiálne relevantný dôvod na vylúčenie navrhovateľa z predmetnej verejnej súťaže. 42. Ďalšiu časť odôvodnenia námietok navrhovateľ označuje ako „Združenie dodávateľov a rozdelenie zodpovednosti (neprípustnosť automatickej kolektívnej sankcie a opomenutie materiálneho posúdenia úloh jednotlivých členov)“. V predmetnej časti navrhovateľ uvádza, že účasť hospodárskych subjektov vo verejnom obstarávaní formou skupiny dodávateľov, pričom v tejto súvislosti uvádza jednotlivých členov skupiny dodávateľov, predstavuje zákonom výslovne predpokladaný a legitímny spôsob zabezpečenia plnenia predmetu zákazky.
navrhovateľa je podstatou skupiny dodávateľov rozdelenie úloh, zodpovedností a odborných činností medzi jej jednotlivých členov, pričom každý člen skupiny vstupuje do zmluvného vzťahu s verejným obstarávateľom v konkrétne vymedzenom rozsahu zodpovedajúcom jeho odbornému zameraniu, skúsenostiam a kapacitám. Navrhovateľ 10 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. zdôrazňuje, že právna úprava verejného obstarávania nepracuje s fikciou,
ktorej by každý člen skupiny bol automaticky a v plnom rozsahu zodpovedný za všetky aspekty plnenia bez ohľadu na skutočné rozdelenie činností.
4 zákona o verejnom obstarávaní sa aktivuje automaticky a jej neaplikovanie predstavuje samostatné procesné pochybenie vedúce k nezákonnosti vylúčenia.
navrhovateľa by sa pri opačnom výklade inštitút skupiny dodávateľov stal nepoužiteľným alebo neprimerane rizikovým, keďže by každý člen niesol neobmedzené následky za akékoľvek pochybenie iného člena, a to aj v oblastiach, ktoré vôbec nespadajú do jeho pôsobnosti.
navrhovateľa je plnenie predmetu zákazky zabezpečené kombináciou kapacít viacerých členov skupiny, pričom rozhodujúce odborné, technické a personálne predpoklady sú rozložené medzi viaceré subjekty. Z toho navrhovateľ vyvodzuje, že ani hypotetické pochybenie jedného člena skupiny nemôže byť automaticky prenesené na celú skupinu dodávateľov bez ďalšieho materiálneho posúdenia. 46. Navrhovateľ namieta, že postup kontrolovaného, ktorý založil vylúčenie celej skupiny dodávateľov výlučne na negatívnej referencii jedného z jej členov, predstavuje neprípustnú kolektívnu sankciu.
navrhovateľa takýto postup ignoruje skutočné rozdelenie úloh v rámci skupiny dodávateľov, nereflektuje rozsah zodpovednosti jednotlivých členov a zároveň 11 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. zbavuje významu samotný inštitút skupiny dodávateľov. Z hľadiska materiálneho posúdenia je
navrhovateľa rozhodujúce, či konkrétne tvrdené pochybenie má akýkoľvek reálny vzťah k časti plnenia, ktorú má zabezpečovať dotknutý člen skupiny v posudzovanom verejnom obstarávaní. Ak takýto vzťah neexistuje, automatické vylúčenie celej skupiny dodávateľov považuje navrhovateľ za neprimerané a v rozpore so zásadou proporcionality. 47. Navrhovateľ ďalej uvádza, že verejný obstarávateľ je v prípade skupiny dodávateľov povinný individuálne posúdiť konkrétnu úlohu jednotlivých členov skupiny, vyhodnotiť, či tvrdené pochybenie má vecnú súvislosť s predmetom zákazky, a preskúmať, či sa prípadná referencia vôbec dotýka schopnosti skupiny ako celku zabezpečiť riadne plnenie. V posudzovanom prípade
navrhovateľa kontrolovaný žiadne takéto posúdenie nevykonal a bez akéhokoľvek skúmania rozdelenia úloh a zodpovednosti medzi členmi skupiny dodávateľov mechanicky preniesol údajné pochybenie jedného člena na celý kolektív. Takýto postup navrhovateľ považuje nielen za formalistický, ale aj za prejav zásadného nepochopenia právnej povahy skupiny dodávateľov. 48.
navrhovateľa automatické vylúčenie celej skupiny dodávateľov bez individuálneho a materiálneho posúdenia vedie k neodôvodnenému vylúčeniu hospodárskeho subjektu, ktorý je objektívne schopný zabezpečiť plnenie, deformuje hospodársku súťaž tým, že znevýhodňuje konzorciá a združenia, a odporuje základným princípom verejného obstarávania, najmä zásade rovnakého zaobchádzania a proporcionality. Navrhovateľ zároveň uvádza, že takýto postup je obzvlášť neudržateľný v situácii, keď sa negatívna referencia týka iného zmluvného vzťahu, má sporný skutkový základ a netýka sa kľúčových činností, ktoré má skupina dodávateľov zabezpečovať v predmetnej zákazke. 49. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie úradu č. 14815-6000/2025 zo dňa 18. 12. 2025, ktoré sa týkalo účasti XY, ako člena združenia dodávateľov spolu so spoločnosťou XZ.
navrhovateľa úrad v uvedenom rozhodnutí posudzoval otázku, či je prípustné vyvodzovať dôsledky z negatívnej referencie jedného člena združenia automaticky vo vzťahu k celému združeniu, resp. či je účelné a relevantné na takúto referenciu prihliadať pri posudzovaní spoľahlivosti združenia ako celku. Navrhovateľ uvádza, že úrad v tomto rozhodnutí dospel k záveru,
ktorého samotná existencia negatívnej referencie viazanej na jedného člena združenia nemôže bez ďalšieho zakladať záver o nespoľahlivosti združenia ako celku, pričom verejný obstarávateľ je povinný skúmať konkrétnu úlohu daného člena v rámci združenia a posúdiť, či a v akom rozsahu má predmetná referencia reálny vzťah k časti plnenia, ktorú má tento člen zabezpečovať v konkrétnom verejnom obstarávaní. Zároveň navrhovateľ uvádza, že úrad poukázal na to, že ak rozhodujúce odborné, technické alebo personálne kapacity potrebné na plnenie zákazky zabezpečujú iní členovia združenia, pričom negatívna referencia sa viaže na činnosti, ktoré nie sú nosné pre plnenie predmetnej zákazky, prihliadanie na takúto referenciu nie je účelné ani primerané. Navrhovateľ zároveň uvádza, že z uvedeného rozhodnutia úradu jednoznačne vyplýva, že automatický prenos negatívnej referencie jedného člena na celé združenie je neprípustný.
navrhovateľa z tejto rozhodovacej praxe zároveň vyplýva povinnosť verejného obstarávateľa vykonať materiálne a individuálne posúdenie postavenia každého člena združenia a zohľadniť reálnu relevanciu referencie vo vzťahu k predmetu zákazky ako aj k rozdeleniu úloh v rámci združenia dodávateľov. 12 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 50. Navrhovateľ je toho názoru, že predmetná vec je s uvedeným rozhodnutím skutkovo a právne porovnateľná, keďže aj v tomto prípade XY, vystupuje ako člen skupiny dodávateľov, negatívna referencia sa viaže len na jedného z členov a kontrolovaný bez akéhokoľvek individuálneho a vecného posúdenia mechanicky preniesol jej účinky na celé združenie.
navrhovateľa je preto postup kontrolovaného v priamom rozpore s rozhodovacou praxou úradu, konkrétne s rozhodnutím úradu č. 14815-6000/2025 zo dňa 18. 12. 2025, ktoré
jeho názoru predstavuje autoritatívny výklad hraníc zákonného postupu verejného obstarávateľa v obdobnej skutkovej situácii. 51. Na záver navrhovateľ uvádza, že z uvedených dôvodov sa zúčastňuje verejného obstarávania ako skupina dodávateľov s rozdelenými úlohami a zodpovednosťami, pričom XY, nie je jediným ani rozhodujúcim garantom plnenia predmetu zákazky. Kontrolovaný
navrhovateľa neprípustne uplatnil kolektívnu sankciu bez materiálneho posúdenia úloh jednotlivých členov a bez ďalšieho vylúčil celú skupinu dodávateľov na základe referencie, ktorá sa netýka schopnosti skupiny zabezpečiť riadne plnenie zákazky. Za týchto okolností navrhovateľ namieta, že jeho vylúčenie je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, princípom proporcionality a základnými princípmi verejného obstarávania a nemôže obstáť.
jeho názoru predstavuje zásadný interpretačný rámec pre výklad § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, keďže sa explicitne zaoberá hranicami diskrečnej právomoci verejného obstarávateľa pri vylučovaní uchádzača na základe negatívnej referencie. Navrhovateľ uvádza, že predseda úradu v tomto rozhodnutí zdôraznil, že hoci zákon priznáva verejnému obstarávateľovi určitý priestor na hodnotenie spoľahlivosti hospodárskeho subjektu, tento priestor nie je neobmedzený a nemôže byť vykonávaný spôsobom, ktorý by mal charakter automatickej sankcie, umožňoval formalistické preberanie údajov z evidencie referencií alebo by nevyžadoval aktívne, materiálne a individuálne posúdenie skutkového stavu.
navrhovateľa predmetné rozhodnutie nevytvára ďalší dôvod na vylučovanie uchádzačov, ale naopak ustanovuje limit proti svojvoľnému a mechanickému postupu verejných obstarávateľov. 53. Navrhovateľ ďalej poukazuje na to, že v uvedenom rozhodnutí predseda úradu výslovne konštatoval, že samotná existencia negatívnej referencie nezakladá automaticky oprávnenie na vylúčenie uchádzača a že verejný obstarávateľ je povinný preskúmateľne odôvodniť, prečo konkrétna referencia preukazuje reálne riziko nespoľahlivého plnenia.
navrhovateľa z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že ak verejný obstarávateľ nepreukáže materiálnu relevanciu referencie, jeho rozhodnutie je nezákonné, pričom diskrečná právomoc nesmie byť vykonávaná paušálne, schematicky ani represívne. Navrhovateľ zároveň uvádza, že predseda úradu v tomto rozhodnutí zdôraznil, že § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní nemožno používať ako sankciu za predchádzajúci zmluvný konflikt, ale výlučne ako preventívny nástroj viazaný na konkrétnu budúcu zákazku.
navrhovateľa predseda úradu v rozhodnutí zároveň konštatoval, že ak takýto sled úvah v rozhodnutí absentuje, rozhodnutie o vylúčení je nepreskúmateľné a nezákonné, a to bez ohľadu na samotnú existenciu negatívnej referencie.
neho výslovne odmieta automatizmus, formalizmus a neodôvodnené uplatnenie diskrečnej právomoci. 56. Na záver navrhovateľ uvádza, že z vyššie uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní nemožno uplatniť bez materiálneho a individuálneho odôvodnenia, pričom verejný obstarávateľ je povinný preukázať konkrétnu súvislosť medzi negatívnou referenciou a predmetom zákazky. Keďže
navrhovateľa kontrolovaný v predmetnom prípade tieto požiadavky nesplnil, považuje jeho postup za nezlučiteľný s uvedeným rozhodnutím a za taký, ktorý nemôže obstáť ako zákonný. 57. Navrhovateľ ďalšiu časť odôvodnenia námietok označuje ako „Rozhodovacia prax Súdneho dvora Európskej únie (materiálne posudzovanie dôvodov vylúčenia a zákaz automatizmu)“. Navrhovateľ uvádza, že dôvody vylúčenia z verejného obstarávania predstavujú
ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie výnimku zo zásady otvorenej hospodárskej súťaže, a preto musia byť vykladané reštriktívne, individuálne a v súlade s princípom proporcionality. Navrhovateľ zdôrazňuje, že verejný obstarávateľ nemôže uplatňovať dôvody vylúčenia automaticky, formalisticky ani bez vlastného hodnotenia skutkových okolností, ale je povinný preskúmať, či konkrétne správanie hospodárskeho subjektu skutočne zakladá reálne riziko nespoľahlivého plnenia. Navrhovateľ uvádza, že tento princíp je plne aplikovateľný aj na výklad § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, ktorý predstavuje transpozíciu práva Európskej únie a musí byť vykladaný eurokonformne.
navrhovateľa ide konkrétne o transpozíciu čl. 57 ods. 4 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ, pričom judikatúra Súdneho dvora Európskej únie dlhodobo vylučuje automatickú, formalistickú a paušálnu aplikáciu dôvodov vylúčenia bez individuálneho a materiálneho posúdenia konkrétnych skutkových okolností. 58. Navrhovateľ sa ďalej odvoláva na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-465/11, Forposta SA a ABC Direct Contact sp. z o.o. proti Poczta Polska SA, v ktorom Súdny dvor výslovne konštatoval, že verejný obstarávateľ nemôže založiť vylúčenie hospodárskeho subjektu na všeobecnom alebo automatickom predpoklade nespoľahlivosti, ale musí preskúmať konkrétne okolnosti prípadu a správanie dotknutého subjektu.
navrhovateľa Súdny dvor v tomto rozsudku odmietol mechanické spájanie predchádzajúcich problémov so zmluvným plnením s automatickým záverom o nespoľahlivosti dodávateľa, pričom rozhodujúcimi kritériami sú materiálna závažnosť, kontext a reálny dopad správania dodávateľa. Navrhovateľ má za to, že aplikované na predmetný prípad znamená to, že samotná existencia negatívnej 14 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. referencie bez materiálneho posúdenia jej dôvodov, spornosti a relevancie nemôže legitimizovať jeho vylúčenie. 59. Navrhovateľ zároveň poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-41/18, Meca Srl proti Comune di Napoli, v ktorom
jeho názoru Súdny dvor zdôraznil, že vylúčenie hospodárskeho subjektu musí byť primerané povahe a závažnosti vytýkaného konania a nesmie ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na ochranu verejného záujmu.
navrhovateľa Súdny dvor v tomto rozhodnutí uviedol, že aj v prípadoch predchádzajúcich problémov pri plnení zmluvy je verejný obstarávateľ povinný posúdiť, či ide o ojedinelý alebo systémový jav, či existuje priama kauzálna súvislosť medzi správaním dodávateľa a ukončením zmluvy a či vylúčenie nepredstavuje neprimeraný zásah do hospodárskej súťaže. Navrhovateľ tvrdí, že v predmetnom prípade bolo vylúčenie založené na jedinom, spornom a právne neukončenom zázname, čo je
neho v rozpore s požiadavkami proporcionality vyplývajúcimi z práva Európskej únie. 60. Navrhovateľ ďalej poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-124/17, Vossloh Laeis GmbH, v ktorom
jeho názoru Súdny dvor zdôraznil, že právo Európskej únie vyžaduje, aby hospodársky subjekt mal reálnu možnosť vysvetliť okolnosti, ktoré môžu viesť k jeho vylúčeniu.
navrhovateľa tento princíp korešponduje s § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní a znamená, že ak je skutkový stav sporný alebo nejednoznačný, verejný obstarávateľ nemôže rozhodnúť bez vypočutia dotknutého uchádzača. Neaplikovanie § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní v situácii existujúcich pochybností preto
navrhovateľa nepredstavuje len porušenie vnútroštátneho práva, ale aj porušenie základných procesných štandardov vyplývajúcich z práva Európskej únie. 61. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie
navrhovateľa jednoznačne vyplýva povinnosť reštriktívneho výkladu dôvodov vylúčenia, zákaz ich automatickej a formalistickej aplikácie, povinnosť individuálneho a materiálneho posúdenia, rešpektovanie princípu proporcionality a povinnosť umožniť uchádzačovi vyjadriť sa k sporným okolnostiam. Navrhovateľ má za to, že postup kontrolovaného v predmetnom prípade tieto požiadavky systematicky ignoroval, čím sa dostal do rozporu nielen so zákonom o verejnom obstarávaní a rozhodovacou praxou úradu, ale aj s priamo aplikovateľnými princípmi práva Európskej únie. 62. Navrhovateľ nasledujúcu časť námietok označuje ako „Rozhodovacia prax úradu a minimálny materiálny a procesný štandard zákonnosti vylúčenia
8 písm. a) ZVO“. V tejto časti navrhovateľ uvádza, že vylúčenie uchádzača zo zadávacieho konania predstavuje najzávažnejší zásah do jeho účasti vo verejnom obstarávaní a zároveň zásah do hospodárskej súťaže ako takej, keďže ide o opatrenie, ktorým sa uchádzač definitívne zbavuje možnosti uchádzať sa o zákazku bez ohľadu na kvalitu alebo ekonomickú výhodnosť svojej ponuky. Z tohto dôvodu
navrhovateľa zákonodarca koncipoval § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní ako výnimočný dôvod vylúčenia, ktorého aplikácia je viazaná na splnenie prísnych materiálnych a procesných predpokladov. Navrhovateľ zdôrazňuje, že uvedené ustanovenie nemožno vykladať rozširujúco, automaticky ani formalisticky, ale výlučne reštriktívne a v súlade s jeho účelom, ktorým je ochrana verejného obstarávateľa pred reálnym a preukázaným rizikom nespoľahlivého plnenia. 63. Navrhovateľ poukazuje na to, že rozhodovacia prax úradu predstavuje v systéme verejného obstarávania ustálený interpretačný rámec, ktorý konkretizuje zákonné ustanovenia 15 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. a vymedzuje hranice zákonného postupu verejných obstarávateľov. Hoci rozhodnutia úradu nemajú formálnu precedenčnú záväznosť,
navrhovateľa sa od nich verejný obstarávateľ nemôže svojvoľne odchýliť, najmä ak ide o opakovane potvrdený výklad rovnakého zákonného ustanovenia, keďže takýto odklon by bol porušením zásady právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovania. Navrhovateľ v tejto súvislosti uvádza, že rozhodnutia úradu č. 5103-6000/2024 zo dňa
jeho tvrdenia jednoznačne konštatoval, že samotná existencia negatívnej referencie nepostačuje na vylúčenie uchádzača, evidencia referencií je len východiskovým informačným podkladom a verejný obstarávateľ je povinný skúmať konkrétne skutkové okolnosti, povahu porušenia a jeho závažnosť. Navrhovateľ zdôrazňuje, že úrad v tomto rozhodnutí výslovne odmietol prístup,
ktorého by negatívna referencia fungovala ako hotový dôkaz nespoľahlivosti. Ďalej navrhovateľ odkazuje na rozhodnutie úradu č. 9439-6000/2024 zo dňa 27. 05. 2024, ktoré sa
neho zaoberá situáciami, v ktorých je skutkový základ referencie sporný alebo právne neukončený. Navrhovateľ uvádza, že úrad v tomto rozhodnutí jasne uviedol, že ak prebiehajú spory o dôvody ukončenia zmluvy alebo nie je ustálená kauzalita medzi správaním dodávateľa a ukončením zmluvy, verejný obstarávateľ nemôže považovať skutkový stav za ustálený a nemôže na ňom založiť vylúčenie bez ďalšieho zisťovania. Navrhovateľ zároveň poukazuje na rozhodnutie úradu č. 6668-6000/2025 zo dňa 05. 05. 2025, ktoré
jeho názoru predstavuje základné predpoklady zákonnosti vylúčenia. V tomto rozhodnutí úrad
navrhovateľa akceptoval vylúčenie uchádzača výlučne preto, že verejný obstarávateľ vykonal rozsiahle materiálne skutkové zisťovanie, vyzval uchádzača na vysvetlenie
4 zákona o verejnom obstarávaní, posúdil kauzálnu súvislosť a svoje závery preskúmateľne a podrobne odôvodnil. Navrhovateľ zdôrazňuje, že toto rozhodnutie nelegalizuje automatické vylučovanie, ale naopak stanovuje hranicu, za ktorú musí verejný obstarávateľ ísť, aby jeho postup obstál. 64. Navrhovateľ následne uvádza, že zo zákona o verejnom obstarávaní a z ustálenej rozhodovacej praxe úradu vyplýva, že na zákonné vylúčenie
8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní musia byť kumulatívne splnené viaceré podmienky, a to najmä preukázané podstatné porušenie zmluvných povinností zo strany uchádzača, existencia priamej kauzálnej súvislosti medzi porušením a ukončením zmluvy, materiálne posúdenie skutkového stavu, preskúmateľné odôvodnenie reálneho rizika nespoľahlivého plnenia a v prípade pochybností obligatórna aplikácia § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Navrhovateľ zdôrazňuje, že negatívna referencia sama osebe túto hranicu nepredstavuje. 65. Navrhovateľ uvádza, že v predmetnom prípade kontrolovaný nevykonal materiálne posúdenie dôvodov ukončenia referovanej zmluvy, ignoroval spornosť a právnu neukončenosť skutkového stavu, neaplikoval § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, nehodnotil relevanciu predmetnej referencie vo vzťahu k predmetu zákazky a založil vylúčenie výlučne na formálnom zápise v evidencii referencií.
navrhovateľa tým kontrolovaný prekročil hranice zákonnej úvahy a nedodržal minimálny zákonný štandard, ktorý vyplýva zo zákona o verejnom obstarávaní aj z ustálenej rozhodovacej praxe úradu. 66. Z uvedeného navrhovateľovi vyplýva, že rozhodovacia prax úradu stanovuje jasné a prísne hranice aplikácie § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, ktoré vyžadujú materiálne, aktívne a preskúmateľné posúdenie skutkového stavu.
navrhovateľa 16 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. kontrolovaný v predmetnom prípade tento štandard nedodržal, a preto jeho postup nemôže obstáť ako zákonný. 67. Navrhovateľ v rámci odôvodnenia námietok označuje ďalšiu časť ako „Riziko značnej škody pre štát a deformácia hospodárskej súťaže (nezákonný formalizmus ako priama hrozba pre verejné financie)“. Navrhovateľ je toho názoru, že jedným zo základných účelov zákona o verejnom obstarávaní je zabezpečenie hospodárneho, efektívneho a účelného nakladania s verejnými prostriedkami prostredníctvom zachovania reálnej hospodárskej súťaže a výberu ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Tento účel je
navrhovateľa neoddeliteľne spätý s princípmi rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a proporcionality. Z tohto pohľadu rozhodovanie o vylúčení uchádzača nepredstavuje len zásah do individuálnych práv dotknutého hospodárskeho subjektu, ale má aj systémové dôsledky pre výsledok verejného obstarávania, výšku vynaložených verejných prostriedkov a ochranu verejného záujmu ako takého. Navrhovateľ zdôrazňuje, že ak verejný obstarávateľ vylúči uchádzača bez splnenia zákonných podmienok, nejde o neutrálne procesné pochybenie, ale o postup, ktorý môže viesť k reálnej a kvantifikovateľnej škode na verejných financiách. 68. Navrhovateľ poukazuje na to, že predložil ponuku s najnižšou cenou, splnil všetky požiadavky na predmet zákazky a napriek tomu bol vylúčený výlučne na základe formalisticky posúdenej negatívnej referencie, bez materiálneho preskúmania jej relevancie a dôvodnosti.
jeho názoru takýto postup vytvára objektívne riziko, že kontrolovaný uzavrie zmluvu s uchádzačom s vyššou cenou, vynaloží verejné prostriedky v rozsahu, ktorý by pri zákonnom postupe nebol potrebný, a poruší tým základný cieľ verejnej súťaže, ktorým je dosiahnutie najlepšieho pomeru ceny a kvality. 69. Navrhovateľ zároveň poukazuje na to, že vylúčenie uchádzača s najnižšou cenovou ponukou nemožno považovať za neutrálne rozhodnutie, keďže ide o zásah s priamym ekonomickým dopadom, ktorý musí byť o to prísnejšie viazaný na splnenie zákonných podmienok. Nezákonné alebo neprimerané vylučovanie uchádzačov má
navrhovateľa aj širší systémový dopad na hospodársku súťaž. Ak verejní obstarávatelia aplikujú § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní formalisticky a represívne, vysielajú tým do trhu signál právnej neistoty, keďže aj ojedinelý, sporný a právne neukončený záznam môže viesť k vylúčeniu z verejného obstarávania. Takýto prístup
navrhovateľa vystavuje hospodárske subjekty nepredvídateľnému riziku sankcie a môže mať odstrašujúci účinok na ich účasť vo verejných obstarávaniach, prípadne viesť k započítavaniu vyšších rizikových prirážok do cien. Navrhovateľ má za to, že výsledkom takéhoto postupu nie je ochrana verejného záujmu, ale naopak zníženie konkurencie a zvýšenie cien. 70. Zároveň navrhovateľ upozorňuje, že nezákonné vylúčenie uchádzača zo zadávacieho konania môže zakladať aj zodpovednosť štátu za škodu, a to najmä v prípade, ak dôjde k uzavretiu zmluvy za menej výhodných podmienok, vylúčený uchádzač preukáže, že mal reálnu šancu na získanie zákazky, a vzniknutá škoda bude v príčinnej súvislosti s nezákonným postupom verejného obstarávateľa. V tomto kontexte navrhovateľ zdôrazňuje, že skutočnosť, že bol vylúčený napriek ponuke s najnižšou cenou, robí riziko vzniku škody pre štát reálnym, nie len hypotetickým. Navrhovateľ preto konštatuje, že verejný obstarávateľ je povinný pristupovať k aplikácii dôvodov vylúčenia maximálne obozretne, keďže následky jeho postupu nezaťažujú len dotknutého uchádzača, ale celé verejné financie. V predmetnom prípade má navrhovateľ za to, že kontrolovaný uprednostnil formalistický výklad zákona o verejnom 17 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. obstarávaní pred jeho účelom, nezohľadnil ekonomické dôsledky svojho rozhodnutia, nevykonal materiálne posúdenie rizika pre verejné prostriedky a vylúčil navrhovateľa spôsobom, ktorý nie je primeraný sledovanému cieľu. Takýto postup je
navrhovateľa v rozpore nielen s jeho právami, ale aj so zodpovednosťou kontrolovaného chrániť verejný záujem. 71. Vylúčenie uchádzača s najnižšou cenovou ponukou predstavuje
navrhovateľa objektívne riziko vzniku značnej škody pre štát a formalistická aplikácia § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní vedie k deformácii hospodárskej súťaže.
navrhovateľa kontrolovaný nezohľadnil ekonomické, ani systémové dôsledky svojho postupu. Z uvedených dôvodov má navrhovateľ za to, že napadnuté vylúčenie nepredstavuje len individuálne pochybenie, ale zásah, ktorý ohrozuje zákonnosť, hospodárnosť a dôveryhodnosť verejného obstarávania ako celku. 72. Ďalšiu časť navrhovateľ označuje ako „Vecná a technická nesúvislosť referencie s predmetom zákazky (nerelevantnosť referencie pre posúdenie spoľahlivosti
8 písm. a) ZVO)“. V predmetnej časti navrhovateľ uvádza, že uplatnenie dôvodu vylúčenia
8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní je založené na preventívnej logike,
ktorej má byť verejný obstarávateľ chránený pred reálnym rizikom, že uchádzač nebude schopný alebo ochotný spoľahlivo plniť záväzky vyplývajúce zo zmluvy, ktorá má byť výsledkom prebiehajúceho verejného obstarávania. Z tejto logiky
navrhovateľa zároveň vyplýva, že predchádzajúca negatívna skúsenosť (resp. referencia) môže mať význam len vtedy, ak je materiálne relevantná pre posudzovanú zákazku, t. j. ak existuje racionálna, vecná a technická väzba medzi okolnosťami referovaného plnenia a schopnosťou uchádzača plniť predmet aktuálnej zákazky. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že ak by sa pripustil výklad,
ktorého môže byť uchádzač vylúčený na základe referencie bez ohľadu na jej vecnú a technickú súvislosť s predmetom zákazky, § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní by sa zmenil na paušálny represívny mechanizmus, ktorý sankcionuje uchádzača za akýkoľvek predchádzajúci konflikt alebo spor, a to bez ohľadu na to, či tento spor vôbec vypovedá o jeho spoľahlivosti vo vzťahu k predmetu posudzovanej zákazky. Takýto výklad považuje za nezlučiteľný so zásadou proporcionality a s účelom zákona o verejnom obstarávaní, keďže by umožňoval vylučovať uchádzačov aj v situáciách, kde referencia nemá výpovednú hodnotu o schopnosti uchádzača realizovať predmet zákazky, o ktorú sa aktuálne uchádza. 73. Vo vzťahu k predmetnej veci navrhovateľ poukazuje, že kontrolovaný založil vylúčenie navrhovateľa na negatívnej referencii, ktorá vznikla v súvislosti s plnením iného zmluvného vzťahu, pričom
navrhovateľa kontrolovaný nepreukázal, že okolnosti tejto referencie majú vecnú väzbu na predmet posudzovanej zákazky, nevyhodnotil, či technický charakter referovaného plnenia je porovnateľný s predmetom zákazky a neuviedol, v čom konkrétne by sa údajné pochybenie, resp. okolnosti ukončenia zmluvy, mohli premietnuť do rizika neriadneho plnenia v tejto verejnej súťaži. Navrhovateľ zároveň zdôrazňuje, že negatívna referencia sa týka zmluvného plnenia, ktoré bolo realizované v odlišných technických podmienkach, vyžadovalo odlišný technologický postup a bolo viazané na odlišnú organizačnú a vecnú súčinnosť objednávateľa, ktorá je pre povahu plnenia zásadná.
navrhovateľa už samotná táto odlišnosť znamená, že ani hypotetické závery o správaní zhotoviteľa v referovanej zákazke nemožno automaticky preniesť do posúdenia spoľahlivosti uchádzača pri realizácii predmetu aktuálnej zákazky. V situácii, keď kontrolovaný nepreukázal vecnú a technickú relevanciu referencie, nie je
navrhovateľa možné považovať jej existenciu za materiálne 18 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. relevantný podklad pre posúdenie dôvodu vylúčenia
8 písm.
navrhovateľa nie je možné legitímne vyvodiť materiálny záver o budúcom riziku. Navrhovateľ to vysvetľuje tým, cit.: „ak chýba vecná a technická súvislosť, chýba aj racionálny most medzi minulosťou a budúcnosťou – medzi referovaným plnením a aktuálnou zákazkou. Bez tohto prepojenia je rozhodnutie o vylúčení postavené na domnienke a nie na zákonom predpokladanom materiálnom hodnotení.“
navrhovateľa, je takýto postup v rozpore so zásadou proporcionality, keďže vedie k uplatneniu najprísnejšieho dôsledku, t. j. vylúčenie aj v situácii, kde podklad nevypovedá o schopnosti plniť predmet zákazky. 75. Navrhovateľ dopĺňa, že ak verejný obstarávateľ uvažuje o aplikácii § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, je povinný nielen identifikovať existenciu referencie, ale aj preskúmateľne vysvetliť, prečo je táto referencia relevantná pre posudzovanú zákazku a v čom konkrétne spočíva riziko, ktoré sa z nej má vyvodzovať. V predmetnom prípade
navrhovateľa kontrolovaný takúto relevanciu vôbec neposudzoval, neodôvodnil ju ani jediným materiálnym argumentom a neuviedol, ktoré konkrétne aspekty referencie majú vypovedať o spoľahlivosti navrhovateľa vo vzťahu k plneniu predmetnej zákazky. Tým
navrhovateľa kontrolovaný rezignoval na materiálne posúdenie veci a nahradil zákonom predpokladané hodnotenie formalistickým prevzatím existencie referencie. 76.
navrhovateľa absencia posúdenia vecnej a technickej súvislosti referencie s predmetom zákazky predstavuje zásadné pochybenie, pretože bez tejto súvislosti nie je možné konštatovať, že referencia zakladá reálne riziko nespoľahlivého plnenia, nie je možné posúdiť proporcionalitu zásahu a nie je možné preskúmať, či kontrolovaný aplikoval § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní v súlade s jeho účelom. Zároveň navrhovateľ uvádza, že rozhodnutie o vylúčení musí byť preskúmateľné a musí obsahovať racionálny sled úvah. Ak kontrolovaný tento sled úvah úplne vynechal, jeho postup je
navrhovateľa nepreskúmateľný a nezákonný. Na záver navrhovateľ uvádza, že referencia použitá kontrolovaným nevykazuje vecnú ani technickú súvislosť s predmetom zákazky, z ktorej bol navrhovateľ vylúčený, pričom bez tejto súvislosti nie je možné materiálne vyvodiť reálne riziko nespoľahlivého plnenia v zmysle § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Navrhovateľ zároveň uvádza, že kontrolovaný bol povinný relevantnosť referencie preskúmateľne odôvodniť, čo však neurobil, a založil vylúčenie navrhovateľa na podklade, ktorý nie je spôsobilý naplniť účel predmetného ustanovenia. Za týchto okolností
navrhovateľa nie je možné považovať predmetnú negatívnu referenciu za materiálne relevantný podklad pre aplikáciu § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, a už vôbec nie za zákonný dôvod na vylúčenie navrhovateľa z predmetnej verejnej súťaže. 77. Vo vzťahu k časti označenej ako „Právne (a skutkové) podklady na nariadenie predbežného opatrenia“ navrhovateľ uvádza, že účelom námietkového konania je
zákona o verejnom obstarávaní preskúmanie zákonnosti postupu verejného obstarávateľa pri zadávaní zákazky 19 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. a posúdenie súladu jeho postupu s právnymi predpismi na základe objektívne zisteného skutkového stavu. Zároveň navrhovateľ poukazuje na to, že v prípade, ak úrad dospeje k záveru o nezákonnosti postupu kontrolovaného, zjednanie nápravy spravidla spočíva v zrušení nezákonného rozhodnutia o vylúčení uchádzača a v jeho opätovnom zaradení do procesu verejného obstarávania, vrátane riadneho posúdenia jeho ponuky. Navrhovateľ zároveň zdôrazňuje, že samotné podanie námietok nemá
zákona o verejnom obstarávaní odkladný účinok. To
jeho názoru znamená, že bez prijatia dočasných ochranných opatrení môže kontrolovaný pokračovať v zadávacom konaní spôsobom, ktorý v konečnom dôsledku znemožní dosiahnutie účelu konania o námietkach, a to aj v prípade, ak by boli námietky dôvodné. Vo vzťahu k predmetnému prípadu navrhovateľ uvádza, že existuje dôvodná obava, že kontrolovaný bude v zadávacom konaní pokračovať, a to najmä pokračovaním vo vyhodnocovaní ponúk ostatných uchádzačov, výberom úspešného uchádzača a prípadne aj uzavretím zmluvy. Takýto postup by
navrhovateľa mal za následok vznik nezvratných skutkových a právnych následkov, keďže ani prípadné neskoršie konštatovanie nezákonnosti jeho vylúčenia by už nemohlo viesť k reálnemu a plnohodnotnému obnoveniu jeho súťažného postavenia v predmetnej verejnej súťaži. Navrhovateľ má za to, že pokračovanie v konaní by mohlo viesť najmä k ohrozeniu účelu námietkového konania, keďže by mohla byť uzavretá zmluva na základe ponuky, ktorá nie je ekonomicky najvýhodnejšia, k vzniku reálneho rizika značnej škody na verejných financiách v prípade výberu ponuky s vyššou cenou, ako aj k vzniku škody na jeho strane, najmä vo forme ušlého zisku, keďže navrhovateľ predložil ponuku s najnižšou cenou a mal reálnu šancu na získanie zákazky. 78. Navrhovateľ poukazuje na § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní,
ktorého je úrad oprávnený vydať predbežné opatrenie, ktorým pozastaví konanie verejného obstarávateľa a/alebo rozhodne, že lehoty určené verejným obstarávateľom alebo lehoty plynúce verejnému obstarávateľovi
zákona o verejnom obstarávaní neplynú, a to najdlhšie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
Zmyslom tohto inštitútu je
navrhovateľa zabezpečiť, aby výkon dozoru a preskúmanie zákonnosti postupu verejného obstarávateľa neboli vyprázdnené ďalším pokračovaním v konaní, ktoré by vytvorilo nezvratný stav. Navrhovateľ zároveň uvádza, že predbežné opatrenie má v systéme verejného obstarávania ochrannú a preventívnu funkciu, keďže nejde o prejudikovanie výsledku námietkového konania, ale o zachovanie efektivity tohto konania. V predmetnom prípade považuje nariadenie predbežného opatrenia za primerané, keďže by dočasne obmedzilo len procesný postup kontrolovaného, nie jeho konečné rozhodovacie oprávnenia, a zároveň za nevyhnutné, keďže bez jeho nariadenia
navrhovateľa hrozí zmarenie účelu námietkového konania. Zároveň navrhovateľ poukazuje na to, že ide o opatrenie v súlade s verejným záujmom, keďže chráni hospodárnosť, hospodársku súťaž a verejné financie. Navrhovateľ dodáva, že dočasné pozastavenie námietkového konania nepredstavuje neprimeraný zásah do práv kontrolovaného, keďže ide o časovo obmedzené opatrenie viazané výlučne na právoplatné skončenie námietkového konania. 79. Na záver tejto časti navrhovateľ uvádza, že v predmetnom prípade sú splnené všetky zákonné aj materiálne predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia
11 zákona o verejnom obstarávaní, keďže existuje reálne riziko zmarenia účelu konania o námietkach, hrozí vznik škody na verejných financiách aj na jeho strane a predbežné opatrenie predstavuje primeraný a nevyhnutný nástroj ochrany zákonnosti a verejného záujmu. 20 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. 80. Na základe všetkých vyššie uvedených skutkových a právnych skutočností má navrhovateľ za to, že postup kontrolovaného pri vylúčení navrhovateľa z predmetnej verejnej súťaže je nezákonný, nepreskúmateľný a v rozpore s účelom zákona o verejnom obstarávaní. Navrhovateľ uvádza, že z vykonaného rozboru jednoznačne vyplýva, že kontrolovaný založil vylúčenie navrhovateľa výlučne na existencii negatívnej referencie, bez toho, aby vykonal vlastné materiálne posúdenie jej skutkového základu. Zároveň navrhovateľ poukazuje na to, že dôvody ukončenia referovanej zmluvy sú sporné, právne neukončené a predmetom aktívnej právnej obrany, čo
jeho názoru vylučuje ich použitie ako nesporného podkladu pre aplikáciu § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Navrhovateľ má ďalej za to, že kontrolovaný porušil povinnosť
4 zákona o verejnom obstarávaní, keď ho nevyzval na vysvetlenie rozhodujúcich okolností. Zároveň navrhovateľ zdôrazňuje, že predmetná negatívna referencia predstavuje jediný záznam v histórii člena skupiny dodávateľov, a preto nemôže zakladať záver o systémovej nespoľahlivosti. Navrhovateľ ďalej namieta, že kontrolovaný neprípustne aplikoval kolektívnu sankciu voči celej skupine dodávateľov bez individuálneho a vecného posúdenia úloh jednotlivých jej členov. Súčasne navrhovateľ poukazuje na to, že predmet referovanej zmluvy je vecne a technicky nesúvisiaci s predmetom zákazky, z ktorej bol XY vylúčený, a preto nemôže predstavovať materiálne relevantný podklad pre posúdenie spoľahlivosti
8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní.
navrhovateľa je postup kontrolovaného zároveň v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou úradu, najmä s rozhodnutím č. 8019-9000/2025 zo dňa
navrhovateľa nezlučiteľný s princípmi právnej istoty, proporcionality a hospodárnosti. 81. Navrhovateľ v petite svojich námietok navrhuje, aby úrad
1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní po preskúmaní postupu kontrolovaného rozhodol tak, že nariadi kontrolovanému odstrániť protiprávny stav spočívajúci v nezákonnom vylúčení navrhovateľa, a to zrušením rozhodnutia o vylúčení navrhovateľa, jeho opätovným zaradením do procesu verejnej súťaže a pokračovaním vo verejnej súťaži opätovným posúdením splnenia podmienok účasti navrhovateľa v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, najmä vykonaním materiálneho posúdenia všetkých relevantných skutkových okolností, rešpektovaním zásady proporcionality a v prípade existencie pochybností postupom
4 zákona o verejnom obstarávaní. Zároveň navrhovateľ navrhuje, aby úrad
11 zákona o verejnom obstarávaní nariadil predbežné opatrenie, ktorým pozastaví postup kontrolovaného a rozhodne, že do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní o námietkach
alebo § 175 zákona o verejnom obstarávaní neplynú lehoty, ktoré kontrolovanému ustanovuje zákon o verejnom obstarávaní, ako ani lehoty určené kontrolovaným v predmetnej verejnej súťaži. 21 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. Začatie preskúmania úkonov kontrolovaného 82.
1 zákona o verejnom obstarávaní námietkové konanie sa začína dňom doručenia námietok úradu. Na základe uvedeného úrad konštatuje, že námietkové konanie začalo dňa 23. 12. 2025. 83.
1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní je kontrolovaný povinný doručiť úradu písomné vyjadrenie k podaným námietkam a kompletnú dokumentáciu potrebnú na posúdenie namietaných skutočností, a to do piatich pracovných dní odo dňa doručenia námietok kontrolovanému, ak ide o námietkové konanie; úrad neprihliada na písomné vyjadrenie k podaným námietkam a dôkazy doručené kontrolovaným po uplynutí tejto lehoty. 84.
2 zákona o verejnom obstarávaní ak ide o elektronickú komunikáciu, dokumentácia sa úradu doručuje sprístupnením elektronickej podoby dokumentácie zriadením prístupu do elektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu v lehote
odseku 1, pričom súčasťou elektronickej podoby dokumentácie sú aj auditné záznamy o všetkých úkonoch vykonaných v použitom elektronickom prostriedku. Ak kontrolovaný predkladá dokumentáciu alebo jej časť v listinnej podobe, môže úradu doručiť aj fotokópiu tejto dokumentácie, ak zároveň písomne potvrdí, že táto dokumentácia súhlasí s originálnym vyhotovením dokumentácie. Kontrolovaný môže nahliadať do dokumentácie ním doručenej úradu. Ak sa preskúmanie úkonov kontrolovaného nezačne, úrad bez zbytočného odkladu poskytnutú dokumentáciu vráti.
5 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní a na odstránenie zistených nedostatkov v lehote 3 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Navrhovateľ (splnomocnenec) dňa
5 zákona o verejnom obstarávaní došlo k splneniu obligatórnych náležitostí podania a úrad tak mohol ďalej pokračovať v konaní. 22 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. Písomné vyjadrenie kontrolovaného k námietkam navrhovateľa 87. K namietanému „prílišnému formalizmu“ a povinnosti skúmať „materiálnu pravdu“ kontrolovaný uvádza, že navrhovateľ v námietkach tvrdí, že kontrolovaný postupoval formalisticky, keď sa oprel výlučne o zápis v registri referencií a neskúmal skutkové okolnosti vzniku negatívnej referencie. Kontrolovaný tento argument zásadne odmieta a uvádza, že register referencií vedený úradom je oficiálnym informačným systémom verejnej správy a údaje v ňom zapísané majú charakter verejnej listiny.
8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní je verejný obstarávateľ oprávnený (a v záujme ochrany verejných zdrojov povinný) vylúčiť uchádzača, ak preukázateľne porušil povinnosti, čo viedlo k odstúpeniu od zmluvy. Existencia platného záznamu o neuspokojivom plnení (referencia č. xxxxxxx) je
kontrolovaného objektívnou skutočnosťou. Kontrolovaný uvádza, že uchádzač nemôže žiadať ani očakávať, že verejný obstarávateľ bude v procese vyhodnocovania podmienok účasti nahrádzať činnosť súdov a vykonávať dokazovanie o tom, či bolo odstúpenie od zmluvy iného verejného obstarávateľa oprávnené.
kontrolovaného by akceptovanie argumentácie navrhovateľa viedlo k situácii, v ktorej by každý verejný obstarávateľ musel ad hoc preskúmavať oprávnenosť konania iných verejných obstarávateľov, čo by popieralo zmysel existencie centralizovaného registra referencií. Kontrolovaný uvádza, že jeho postup nebol formalizmom, ale rešpektovaním platného právneho stavu zachyteného v úradnej evidencii. Kontrolovaný zároveň poukazuje na formu a druh zákazky, v ktorej obstarávateľ ZZ, odstúpil od zmluvy, pričom uvádza, že rovnako ako v prípade obstarávaného predmetu zákazky sa jednalo o zákazku, v ktorej bol dodávateľ povinný objednávateľovi pred začatím prác odovzdať vypracovanú projektovú dokumentáciu. Kontrolovaný zdôrazňuje, že verejný obstarávateľ nesie zodpovednosť za hospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami, čo mu ukladá povinnosť nepodstupovať neprimerané ekonomické riziko pri uzatváraní zmluvných vzťahov. Uzavretie zmluvy so subjektom, ktorý v nedávnej minulosti preukázateľne zlyhal pri plnení zákazky podobného charakteru a rozsahu, čo viedlo k odstúpeniu od zmluvy, by
kontrolovaného predstavovalo porušenie princípu hospodárnosti, keďže rozhodnutie o spolupráci s konkrétnym dodávateľom musí byť podložené garanciou spoľahlivosti, ktorá v tomto prípade absentuje. Kontrolovaný zároveň uvádza, že akceptovanie argumentácie navrhovateľa by viedlo k porušeniu princípu nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k ostatným uchádzačom. Ak by kontrolovaný prehliadol závažné pochybenie navrhovateľa, a to pod zámienkou skúmania tzv. „materiálnej pravdy“ nad rámec svojich kompetencií, znevýhodnil by tým ostatných uchádzačov, ktorí si svoje záväzky plnia riadne a nemajú v registri referencií evidované žiadne negatívne záznamy. Kontrolovaný zdôrazňuje, že transparentnosť procesu verejného obstarávania vyžaduje, aby pravidlá platili pre všetkých uchádzačov rovnako, pričom existencia negatívnej referencie predstavuje objektívnu prekážku, ktorú nemožno svojvoľne ignorovať bez toho, aby sa verejný obstarávateľ vystavil riziku netransparentného konania. Kontrolovaný konštatuje, že jeho postup nebol prejavom formalizmu, ale nevyhnutným opatrením smerujúcim k eliminácii ekonomického rizika a k zabezpečeniu toho, aby verejné prostriedky boli vynaložené na plnenie, ktoré bude realizované spoľahlivým partnerom. 88. Kontrolovaný k namietanému priebehu súdnych sporov a neexistencii právoplatného rozhodnutia uvádza, že navrhovateľ v námietkach namieta prebiehajúce súdne spory a tvrdí, že nemôže byť považovaný za nespoľahlivého, kým o jeho vine nebude právoplatne 23 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. rozhodnuté. Navrhovateľ pritom konkrétne uvádza, že vedie tri civilné spory na Mestskom súde Bratislava III a zároveň správnu žalobu na Správnom súde v Bratislave vedenú pod sp. zn. xxxxxxx, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia úradu. Kontrolovaný túto argumentáciu považuje z hľadiska účelu zákona o verejnom obstarávaní za právne neudržateľnú a v celom rozsahu ju odmieta. Kontrolovaný poukazuje na to, že samotné podanie žaloby, či už civilnej alebo správnej, nemá automatický odkladný účinok vo vzťahu k účinkom negatívnej referencie evidovanej v zozname. Kým príslušný orgán právoplatne nerozhodne inak, napríklad o neplatnosti odstúpenia od zmluvy, právny úkon odstúpenia sa
kontrolovaného považuje za platný a vyvoláva právne účinky. Z tohto dôvodu prebiehajúce súdne konania nemajú vplyv na aktuálnu platnosť a účinnosť evidovanej referencie. Kontrolovaný zároveň uvádza, že samotná skutočnosť, že navrhovateľ podal správnu žalobu proti rozhodnutiu úradu, považuje za potvrdenie správnosti svojho postupu a dôvodnosti vylúčenia.
kontrolovaného priznanie navrhovateľa, že podal správnu žalobu proti rozhodnutiu úradu, potvrdzuje, že mechanizmus ochrany práv
zákona o verejnom obstarávaní bol zo strany navrhovateľa využitý, avšak s negatívnym výsledkom. Kontrolovaný ďalej uvádza, že
8 zákona o verejnom obstarávaní má dodávateľ právo žiadať o úpravu referencie. Ak navrhovateľ podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia úradu vedenú pod sp. zn. xxxxxxx, z uvedeného
kontrolovaného logicky vyplýva, že úrad ako správca registra referencií a dozorný orgán už posúdil námietky navrhovateľa voči referencii a odmietol ich, čím potvrdil jej platnosť a opodstatnenosť. Kontrolovaný zdôrazňuje, že pre neho je táto skutočnosť záväzná. Kontrolovaný uvádza, že nie je nadriadeným orgánom úradu a neprislúcha mu prehodnocovať právoplatné rozhodnutia tohto orgánu. Ak úrad, ktorý disponuje zákonnou kompetenciou viesť register referencií, rozhodol, že predmetná referencia má v registri zostať, (čoho dôkazom je, že ju navrhovateľ musí napádať na súde), kontrolovaný nemôže svojvoľne rozhodnúť inak a túto referenciu ignorovať.
kontrolovaného sa v danom prípade uplatňuje prezumpcia správnosti verejnej listiny a právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy. Kým správny súd právoplatne nerozhodne o zrušení rozhodnutia úradu alebo o odklade jeho vykonateľnosti, referencia je v právnom zmysle perfektná, platná a účinná. Súdne konania, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, nemajú automatický odkladný účinok, a ak by kontrolovaný čakal na ich skončenie, nerešpektoval by aktuálny právny stav potvrdený rozhodnutím úradu. Kontrolovaný tvrdí, že navrhovateľ sa nemôže domáhať nápravy prostredníctvom námietok proti vylúčeniu v situácii, keď úrad v samostatnom konaní potvrdil platnosť referencie. Akceptovanie argumentácie navrhovateľa by
kontrolovaného znamenalo, že by musel ignorovať stanovisko úradu, čo je z hľadiska princípu právnej istoty neprípustné. 89. Kontrolovaný k namietanému porušeniu princípu proporcionality uvádza, že navrhovateľ v námietkach namieta neprimeranosť vylúčenia s poukazom na to, že ide o jediné pochybenie v histórii spoločnosti a že navrhovateľ predložil ponuku s najnižšou cenou. S touto argumentáciou sa kontrolovaný nestotožňuje.
kontrolovaného princíp proporcionality nemožno vykladať ako povinnosť verejného obstarávateľa akceptovať riziko pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Ustanovenie § 40 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní nevyžaduje opakované porušenia povinností; na naplnenie skutkovej podstaty postačuje aj jediné závažné porušenie, ktoré viedlo k odstúpeniu od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy pritom v obchodnom práve predstavuje inštitút ultima ratio, teda krajné riešenie, ku ktorému sa pristupuje až pri podstatnom porušení zmluvných povinností. Kontrolovaný ďalej poukazuje na to, že v kontexte predmetu zákazky, ktorým je výstavba pavilónu jednodňovej chirurgie, ide o investíciu do kritickej infraštruktúry zdravotnej starostlivosti. Akékoľvek omeškanie 24 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. alebo nekvalitné plnenie, ktoré boli dôvodom negatívnej referencie, by malo priamy dopad na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom. Z tohto dôvodu je riziko spojené s navrhovateľom, vo vzťahu ku ktorému musel iný verejný obstarávateľ pristúpiť k odstúpeniu od zmluvy, v danom prípade
kontrolovaného neakceptovateľné. Kontrolovaný zároveň uvádza, že argumentácia najnižšou cenou je irelevantná v situácii, keď existuje dôvodná pochybnosť o schopnosti uchádzača dielo riadne a včas dokončiť. Stavba, ktorá nebude dokončená, ako tomu bolo v prípade referovanej zákazky, predstavuje
kontrolovaného pre štát najdrahšie riešenie. 90. Kontrolovaný k tvrdeniam navrhovateľa, ktorý namieta porušenie § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, keďže ho kontrolovaný pred vylúčením nevyzval na vysvetlenie informácií týkajúcich sa negatívnej referencie. Kontrolovaný túto argumentáciu odmieta ako právne irelevantnú, keďže vychádza z nesprávneho výkladu citovaného ustanovenia.
4 zákona o verejnom obstarávaní je verejný obstarávateľ povinný písomne požiadať uchádzača o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov len v prípade, ak z týchto dokladov nemožno posúdiť ich platnosť alebo splnenie podmienky účasti. Z gramatického aj logického výkladu tohto ustanovenia
kontrolovaného jednoznačne vyplýva, že povinnosť ako aj oprávnenie žiadať vysvetlenie sa viaže výlučne na situácie, v ktorých sú doklady predložené samotným uchádzačom v rámci jeho ponuky nejasné, neúplné alebo zmätočné.
kontrolovaného v predmetnom prípade však dôvodom vylúčenia nebola nejasnosť dokladov predložených uchádzačom v jeho ponuke. Dôvodom vylúčenia bola existencia negatívnej referencie, ktorá má povahu verejnej listiny a je evidovaná v úradnom registri referencií vedenom úradom. Kontrolovaný teda neposudzoval doklady predložené uchádzačom, ale vychádzal z objektívne zistenej skutočnosti zachytenej v informačnom systéme verejnej správy. Keďže negatívna referencia nepredstavuje „predložený doklad“ v zmysle § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, nebola
kontrolovaného naplnená základná zákonná hypotéza na aplikáciu tohto inštitútu. V danej situácii preto kontrolovaný nielenže nemal povinnosť využiť inštitút vysvetlenia, ale tento inštitút ani nebolo možné zákonne použiť. Kontrolovaný zároveň uvádza, že § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní výslovne vymedzuje prípady, v ktorých sa má postupovať pri nejasnostiach v predložených dokladoch. Ak by kontrolovaný žiadal vysvetlenie jasného, verejne dostupného a platného záznamu evidovaného v registri referencií, konal by v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, keďže tento inštitút je určený na odstraňovanie pochybností v dokladoch predložených uchádzačom, nie na spochybňovanie verejných listín. Takýto postup by bol
kontrolovaného zároveň diskriminačný voči ostatným uchádzačom, ktorí negatívnu referenciu evidovanú nemajú. Vytvorenie osobitného priestoru na „vysvetľovanie“ nezvratnej skutočnosti, akou je odstúpenie od zmluvy, len pre jedného uchádzača by predstavovalo neprípustné zvýhodnenie subjektu, ktorý porušil svoje povinnosti, oproti uchádzačom, ktorí postupujú v súlade s pravidlami verejného obstarávania. 91. Záverom kontrolovaný uvádza, cit.: „vylúčenie uchádzača bolo zákonné, dôvodné a nevyhnutné. Kontrolovaný postupoval s odbornou starostlivosťou s cieľom chrániť’ verejný záujem a zabezpečiť úspešnú realizáciu projektu. Námietky navrhovateľa vnímame ako účelovú snahu o zvrátenie legitímneho rozhodnutia, bez reálneho právneho základu.“ Kontrolovaný z uvedených dôvodov navrhuje, aby úrad námietky v celom rozsahu zamietol. 25 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. Právny rámec 92.
1 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať
tohto zákona. 93.
2 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 94.
2 zákona o verejnom obstarávaní referenciou na účely tohto zákona je elektronický dokument, ktorý obsahuje potvrdenie o dodaní tovaru, uskutočnení stavebných prác alebo poskytnutí služby. Referencia obsahuje
zmluvy alebo koncesnej zmluvy a či celkovo bolo uspokojivé alebo neuspokojivé, (...) i) informáciu, či došlo k odstúpeniu od zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa z dôvodu podstatného porušenia povinnosti dodávateľa (...). 95.
9 zákona o verejnom obstarávaní ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nevyhovie žiadosti dodávateľa
odseku 8, je dodávateľ oprávnený podať úradu návrh na úpravu referencie, ku ktorému priloží dôkazy o dodaní tovaru, uskutočnení stavebných prác alebo poskytnutí služby, a to do
odseku 8, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ neupravil referenciu v lehote
odseku 8. 96.
10 zákona o verejnom obstarávaní evidencia referencii po predložení návrhu a dôkazov
odseku 9 si úrad vyžiada stanovisko od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Ak úrad dospeje k záveru, že sú dôvody na úpravu referencie, náležite upraví referenciu namiesto verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, a to do 15 pracovných dní. 97.
4 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ písomne požiada uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov, ak z predložených dokladov nemožno posúdiť ich platnosť alebo splnenie podmienky účasti. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže v súvislosti s dôvodom na vylúčenie
odseku 6 písomne požiadať uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie. (...) 98.
8 písm.
3 písm.
8 písmeno
8 písm,
jeho názoru nevykazuje znaky opakovaného, systematického alebo dlhodobého porušovania zmluvných povinností, a preto jeho aplikácia ako dôvodu na vylúčenie predstavuje neprimeraný zásah do práv uchádzača. Zároveň navrhovateľ poukazuje na to, že skutkový stav týkajúci sa predmetnej referencie nie je
jeho názoru ustálený, keďže oprávnenosť odstúpenia od zmluvy, ako aj zákonnosť zápisu negatívnej referencie sú predmetom prebiehajúcich súdnych konaní. Navrhovateľ ďalej namieta, že kontrolovaný mal v danej situácii povinnosť postupovať v súlade s § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní a vyzvať ho na vysvetlenie, keďže rozhodnutie o vylúčení bolo
jeho tvrdení prijaté bez toho, aby mu bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k okolnostiam, z ktorých kontrolovaný vychádzal. 103. Kontrolovaný trvá na tom, že rozhodnutie o vylúčení navrhovateľa bolo vydané v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, a námietky navrhovateľa považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Kontrolovaný odmieta tvrdenie navrhovateľa o formalistickom postupe a uvádza, že register referencií je oficiálnym informačným systémom verejnej správy, pričom existencia negatívnej referencie evidovanej v registri predstavuje skutočnosť, z ktorej je verejný obstarávateľ oprávnený vychádzať. Kontrolovaný zároveň uvádza, že prebiehajúce súdne konania nemajú vplyv na účinky negatívnej referencie a poukazuje na to, že navrhovateľ využil mechanizmus ochrany
zákona o verejnom obstarávaní, pričom úrad 29 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. ako správca registra referencií referenciu ponechal v registri. K namietanej neprimeranosti vylúčenia kontrolovaný uvádza, že ustanovenie § 40 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní nevyžaduje opakované porušenia povinností a postačuje jedno porušenie, ktoré viedlo k odstúpeniu od zmluvy. Zároveň kontrolovaný uvádza, že v danom prípade nebol povinný využiť inštitút vysvetlenia
4 zákona o verejnom obstarávaní. 104. V kontexte vyššie uvedeného je v danom prípade úlohou úradu posúdiť, či vylúčenie navrhovateľa z predmetnej verejnej súťaže bolo uskutočnené v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, jeho princípmi a na podklade náležite zisteného skutkového stavu. Za účelom vyhodnotenia predmetných skutočností úrad posúdi, či kontrolovaný pri skúmaní a vyhodnocovaní predpokladov odôvodňujúcich uplatnenie fakultatívneho vylučovacieho dôvodu na vylúčenie
8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní vykonal, resp. neopomenul vykonať úkony, ktoré mu vyplývajú zo zákona o verejnom obstarávaní. Zároveň úrad posúdi, či sú splnené podmienky pre uplatnenie fakultatívneho dôvodu vylúčenia
8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. 105. Úrad uvádza, že kontrolovaný v oznámení o vylúčení identifikoval dôvod na vylúčenie
8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, a teda kontrolovaný pristúpil k vylúčeniu navrhovateľa z verejnej súťaže z dôvodu, že sa v predchádzajúcich troch rokoch od vyhlásenia alebo preukázateľného začatia verejného obstarávania dopustil pri plnení zákazky alebo koncesie podstatného porušenia zmluvných povinností, v dôsledku čoho verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ odstúpil od zmluvy. Úrad v tejto súvislosti uvádza, že verejný obstarávateľ je pri naplnení niektorého vylučovacieho dôvodu
zákona o verejnom obstarávaní oprávnený (resp. povinný v závislosti od konkrétnej situácie) rozhodnúť o vylúčení. V súlade s princípom proporcionality
2 zákona o verejnom obstarávaní však k vylúčeniu môže dôjsť až po predchádzajúcom riadnom zvážení skutkového a právneho stavu a všetkých zákonných možností, nakoľko ide o prostriedok ultima ratio, ktorý sa aplikuje až ako posledná a najkrajnejšia možnosť, a to za situácie, keď cieľ chránený zákonom o verejnom obstarávaní nie je možné dosiahnuť aj inak. V nadväznosti na uvedené, úrad konštatuje, že vylúčenie musí byť v každom prípade opodstatnené a riadne zdôvodnené a existencia dôvodu na vylúčenie
zákona o verejnom obstarávaní musí byť verejným obstarávateľom náležite preukázaná. Úrad má teda za to, že k vylúčeniu z verejného obstarávania možno pristúpiť až na základe riadne zisteného skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a za použitia nesporných dôkazných prostriedkov a takýto postup verejného obstarávateľa nemôže vzbudzovať žiadne pochybnosti o jeho správnosti. 106. Úrad uvádza, že právny základ vylučovacieho dôvodu
8 písm.
8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Z uvedeného vyplýva, že hlavným cieľom a účelom uvedených nepovinných dôvodov vylúčenia je „vylúčiť hospodárske subjekty, ktorých spoľahlivosť je vážne ohrozená z dôvodu nesprávneho alebo nedbanlivostného konania“4, pričom právna úprava zveruje verejnému obstarávateľovi rozhodnutie, či má byť uchádzač vylúčený z postupu verejného obstarávania. Toto oprávnenie verejného obstarávateľa vylúčiť uchádzača je osobitne určené na to, aby mu umožnilo posúdiť bezúhonnosť a spoľahlivosť konkrétneho uchádzača. Predmetné dôvody vylúčenia sa totiž 4 Bod 36 rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-682/21 (Baltic) 31 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie. opierajú o zásadný prvok, ktorým je spoľahlivosť uvedeného subjektu, pričom na tomto prvku je založená dôvera verejného obstarávateľa voči tomuto subjektu. Pri uplatnení tohto fakultatívneho (nepovinného) dôvodu na vylúčenie je preto nevyhnutné venovať osobitnú pozornosť zásade proporcionality, ktorá vyžaduje, aby verejný obstarávateľ sám preskúmal a posúdil skutkový stav.5 107.
8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu vylúčiť kedykoľvek počas verejného obstarávania uchádzača alebo záujemcu, ak sa v predchádzajúcich troch rokoch od vyhlásenia alebo preukázateľného začatia verejného obstarávania dopustil pri plnení zákazky alebo koncesie podstatného porušenia zmluvných povinností, v dôsledku čoho verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ odstúpil od zmluvy alebo mu bola spôsobená závažná škoda alebo iná závažná ujma. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že verejný obstarávateľ môže vylúčiť uchádzača kedykoľvek počas priebehu verejného obstarávania až po súbežnom/kumulatívnom splnení nasledovných podmienok: • časového hľadiska (v predchádzajúcich troch rokoch od vyhlásenia alebo preukázateľného začatia verejného obstarávania - v tomto námietkovom konaní táto skutočnosť nebola sporná) • dopustenia sa podstatného porušenia zmluvných povinností pri plnení zákazky alebo koncesie • následkom čoho verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ odstúpil od zmluvy/mu bola spôsobená závažná škoda/iná závažná ujma a všetky tieto podmienky vie verejný obstarávateľ preukázať. To znamená, že pri uplatnení tohto vylučovacieho dôvodu je dôkazné bremeno na verejnom obstarávateľovi. 108. V kontexte vyššie uvedených zákonných ustanovení, rozhodovacej praxe úradu, predsedu úradu a judikatúry SD EÚ má úrad za to, že k možnosti rozhodnúť o vylúčení uchádzača, aplikujúc fakultatívny (nepovinný) vylučovací dôvod
8 písm.
článku 57 ods. 5 smernice 2014/24 musia mať verejní obstarávatelia oprávnenie vylúčiť hospodársky subjekt „kedykoľvek počas postupu“, a nie až po tom, ako súd vydá svoj rozsudok, čo predstavuje ďalší ukazovateľ vôle normotvorcu únie umožniť verejnému obstarávateľovi v niektorej zo situácií uvedených v článku 57 ods. 4 uvedenej smernice vykonať svoje vlastné posúdenie úkonov, ktoré hospodársky subjekt vykonal alebo mal vykonať, a nevykonal, a to buď pred postupom verejného obstarávania, alebo počas neho.6 109. Úrad uvádza, že preskúmal obsah oznámenia o vylúčení a upriamuje pozornosť na to, že kontrolovaný v ňom (bod 100 rozhodnutia) konkrétne uviedol, že sa rozhodol uplatniť vylúčenie uchádzača
8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že navrhovateľ sa v predchádzajúcich troch rokoch od vyhlásenia alebo preukázateľného začatia verejnej súťaže dopustil pri plnení zákazky alebo koncesie podstatného porušenia zmluvných povinností, v dôsledku čoho verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ odstúpil od zmluvy. Okrem uvedeného z oznámenia o vylúčení vyplýva, že podkladom k vylúčeniu navrhovateľa bola výlučne referencia xxxxx (ďalej len „referencia“) v evidencii referencií vedenej úradom na webovej stránke úradu. 110. Z predloženého je zrejmé, že referencia bola vystavená iným obstarávateľom a bola zverejnená v evidencii referencií vedenej úradom ako informačnom systéme verejnej správy. Z jej obsahu vyplýva hodnotenie plnenia ako neuspokojivého spolu s informáciou o odstúpení od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných povinností dodávateľa, pričom z údajov uvedených v referencii vyplýva, že dôvodom odstúpenia bolo nesplnenie povinnosti zhotoviteľa spočívajúcej v riadnom a včasnom vypracovaní a odovzdaní dokumentácie pre realizáciu stavby v rozsahu a kvalite požadovanej zmluvnými podmienkami a opisom predmetu zákazky. Z referencie ďalej vyplýva, že dokumentácia pre realizáciu stavby nebola do momentu odstúpenia od zmluvy dodaná v požadovanom rozsahu a kvalite, keďže obsahovala viaceré právne a technické vady a nezohľadňovala požiadavky objednávateľa vyplývajúce zo zmluvy a z opisu predmetu zákazky. Úrad v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že existencia negatívnej referencie predstavuje relevantnú skutočnosť, ktorú zákon o verejnom obstarávaní predpokladá ako jeden z nástrojov na posudzovanie spoľahlivosti hospodárskych subjektov, avšak sama osebe nemôže byť chápaná ako automatický a bez ďalšieho postačujúci dôkaz naplnenia všetkých zákonných podmienok na uplatnenie fakultatívneho dôvodu vylúčenia
8 písm.
článku 57 ods. 4 smernice 2014/24/EÚ, transponované do vnútroštátneho práva práve prostredníctvom § 40 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní, sú založené na individuálnom posúdení spoľahlivosti hospodárskeho subjektu, pričom verejný obstarávateľ nemôže byť automaticky viazaný posúdením, ktoré vykonal iný verejný obstarávateľ/obstarávateľ v rámci predchádzajúcej verejnej zákazky. Práve naopak, judikatúra SD EÚ výslovne vyžaduje, aby verejný obstarávateľ venoval osobitnú pozornosť zásade proporcionality a aby vykonal vlastné preskúmanie skutkového stavu, na základe ktorého rozhodne, či došlo k narušeniu vzťahu dôvery medzi ním a hospodárskym subjektom. 112. Z preskúmania oznámenia o vylúčení, ako aj na základe vyjadrenia poskytnutého kontrolovaným v rámci námietkového konania má úrad za preukázané, že kontrolovaný založil uplatnenie fakultatívneho dôvodu vylúčenia
8 písm.
2 zákona o verejnom obstarávaní v súvislosti s aplikáciou vylúčenia
8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, keďže z jeho postupu nevyplýva existencia vlastnej úvahy ani individuálneho posúdenia dôvodnosti vylúčenia navrhovateľa. 113. Úrad si je vedomý ustálenej rozhodovacej praxe úradu, ako aj judikatúry Súdneho dvora Európskej únie,
ktorej samotná existencia negatívnej referencie nemôže byť bez ďalšieho
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.