Obsah (10)

§ 140§ 147§ 170§ 175§ 2§ 172§ 53§ 138§ 171§ 173

ÚRAD PRE VEREJNÉ OBSTARÁVANIE Sekcia dohľadu Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava Bratislava 13. 03. 2026 Číslo: 6998-6000/2026 Úrad pre verejné obstarávanie ako ústredný orgán štátnej správy pre verej

§ 140

a orgán príslušný

§ 147písm.

c), § 167 ods. 2 písm.

1. b)a § 169 ods. 1 písm.
2. b)zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci námietok uchádzača XX, zastúpený AGM partners s.r.o., Dúbravská cesta 1793/2, 841 04 Bratislava – Karlova Ves, IČO: 56 023 812, na základe plnej moci zo dňa 03. 02. 2026 (ďalej len „navrhovateľ“), smerujúcich

§ 170ods.

3 písm. d) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov proti vylúčeniu z verejnej súťaže na predmet nadlimitnej zákazky s názvom „Zabezpečenie informačného systému EDZ“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001 (ďalej len „kontrolovaný“), v Úradnom vestníku Európskej únie č. 186/2025 dňa 29. 09. 2025 pod číslom 635471-2025 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 197/2025 dňa 30. 09. 2025 pod značkou 15596-MSS (ďalej len „verejné obstarávanie“), vydáva toto rozhodnutie: Úrad pre verejné obstarávanie

§ 175ods.

1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nariaďuje kontrolovanému Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky s názvom „Zabezpečenie informačného systému EDZ“, vyhlásenej v Úradnom vestníku Európskej únie č. 186/2025 dňa

2. 2025 pod číslom 635471-2025 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 197/2025 dňa
4. 2025 pod značkou 15596-MSS, odstrániť protiprávny stav, a to konkrétne zrušiť rozhodnutie kontrolovaného o vylúčení ponuky navrhovateľa označené ako „Oznámenie o vylúčení ponuky“ zo dňa
6. 2026, zaradiť ponuku navrhovateľa späť do procesu verejného obstarávania a opätovne vyhodnotiť ponuku navrhovateľa z hľadiska aspektu mimoriadne nízkej ponuky v súlade s ustanovením § 10 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 2 a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, a to do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odôvodnenie:
7. Navrhovateľ dňa
9. 2026 doručil Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) námietky v elektronickej podobe

osobitného predpisu1, smerujúce

§ 170ods.

3 písm. d) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) proti vylúčeniu (ďalej len „námietky“). Kontrolovanému boli námietky navrhovateľa doručené toho 1 Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o e-Governmente). Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 1 istého dňa v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, t. j. prostredníctvom informačného systému JOSEPHINE (ďalej len „IS JOSEPHINE“). 2. Námietky navrhovateľa boli doručené úradu a kontrolovanému v lehote

§ 170ods.

4 a podobe

§ 170ods.

9 zákona o verejnom obstarávaní a obsahujú všetky náležitosti

§ 170ods.

5 zákona o verejnom obstarávaní. Navrhovateľ doručil úradu námietky v zmysle § 170 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní ako uchádzač.

§ 2ods.

5 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní na účely tohto zákona sa rozumie uchádzačom hospodársky subjekt, ktorý predložil ponuku. Úrad má na základe sprístupnenej elektronickej dokumentácie za preukázané, že navrhovateľ predložil ponuku dňa

2. 2025 o 22:15:27 hod. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že navrhovateľ vystupuje v predmetnom verejnom obstarávaní v postavení uchádzača, a preto je aktívne legitimovaným subjektom na podanie námietok. 3.

§ 172ods.

1 zákona o verejnom obstarávaní s podaním námietok je navrhovateľ povinný zložiť na účet úradu kauciu. Kaucia musí byť pripísaná na účet úradu najneskôr na druhý pracovný deň nasledujúci po doručení námietok v lehote

§ 170ods.

4. Za každú skutočnosť, proti ktorej námietky

§ 170ods.

3 smerujú, sa skladá samostatná kaucia. 4. Z ustanovenia § 172 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že výška kaucie pri podaní námietok je 0,1 % z predpokladanej hodnoty zákazky alebo koncesie, najmenej však 2 000 EUR a najviac a) 10 000 EUR, ak ide o námietky

§ 170ods.

3 písm.

1. a)a b),
2. b)50 000 EUR, ak ide o iné námietky, ako uvedené v písmene a). 5. Keďže predpokladaná hodnota danej zákazky je 7 972 000 EUR bez DPH, z § 172 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že navrhovateľ bol povinný s podaním námietok zložiť na účet úradu kauciu vo výške 7 972 EUR. Úrad lustráciou účtu úradu zistil, že navrhovateľ s podaním námietok zložil na účet úradu dňa 09. 02. 2026 kauciu vo výške 7 972 EUR. 6. Na základe vyššie uvedených skutočností má úrad za to, že s podaním námietok navrhovateľa boli splnené procesné podmienky pre konanie vo veci. Námietky navrhovateľa 7. Navrhovateľ v úvode podaných námietok uvádza, že dňa 29. 01. 2026 mu bolo doručené Oznámenie o vylúčení ponuky datované dňa 26. 01. 2026, na základe ktorého mu kontrolovaný oznámil, že vylučuje jeho ponuku

§ 53ods.

4 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní a to z dôvodu, že predložené vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky a dôkazy dostatočne neodôvodňujú nízku úroveň cien a nákladov s ohľadom na skutočnosti

§ 53ods.

2 zákona o verejnom obstarávaní (ďalej ako „Oznámenie o vylúčení“). Navrhovateľ s vylúčením nesúhlasí, nakoľko ho považuje za nezákonné z viacerých materiálnych, ako aj formálnych dôvodov, ktoré uvádza nižšie. Nezákonnosť vylúčenia ponuky

1. Navrhovateľ má za to, že proces určenia jeho ponuky za mimoriadne nízku a následný proces vysvetľovania nespĺňa základné atribúty zákona o verejnom obstarávaní a jeho základných Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie princípov. Už táto skutočnosť by sama o sebe mala diskvalifikovať zákonnosť Oznámenia o vylúčení (v duchu zásady „na nepráve nemožno založiť právo“).
2. Oznámenie o vylúčení navyše

navrhovateľa obsahuje vady v podobe nesprávne, neúplne a nedostatočne zisteného skutkového stavu, nezrozumiteľnosti a vnútornej rozpornosti odôvodnenia, ako aj vady v právnej kvalifikácii vylúčenia. ponuky Navrhovateľ má taktiež za to, že zákonná kvalifikácia vylúčenia jeho ponuky uvedená vo výroku Oznámenia o vylúčení nekorešponduje s odôvodnením (t. j. so skutočnosťami, ktoré ju mali napĺňať), Oznámenie o vylúčení pracuje selektívne a účelovo s faktmi a judikatúrou (dezinterpretuje a zamlčiava kľúčové skutočnosti), pričom ťažisko odôvodnenia je založené na dojmoch a neistých skutočnostiach, ktoré v zásade nie sú ničím podložené. 10. Navrhovateľ má za to, že v procese vysvetľovania postupoval presne v súlade so znením žiadostí kontrolovaného, odpovedal mu na všetky dopytované skutočnosti, a to v zásade presne v rozsahu znenia otázky (s výnimkou prípadov, kde to objektívne nebolo možné, resp. ak mala otázka šikanózny charakter). Preto

navrhovateľa nemohlo dôjsť k naplneniu dôvodov vylúčenia ponuky tak, ako sú mu kladené „za vinu“.

1. Navrhovateľ uvádza, že Oznámenie o vylúčení je pomerne rozsiahly dokument, ktorý však po stranu 35 rekapituluje proces vysvetľovania mimoriadne nízkej ponuky (ďalej len „MNP“). Táto pasáž ponúka skrátené zhrnutie odpovedí navrhovateľa, a to optikou kontrolovaného, ktorou sa na niektorých miestach snaží kontrolovaný navodiť dojem, že navrhovateľ zosmiešňoval a bagatelizoval požiadavky kontrolovaného. Naopak, navrhovateľ sa snažil na požiadavky kontrolovaného reagovať primeraným spôsobom, pričom svoju argumentáciu eskaloval len vo vzťahu k požiadavkám, ktoré boli absurdné a/alebo nemajúce žiaden racionálny základ (vytýkanie indexovaných cien, či cien vo forme násobkov, bagatelizovanie AI, know-how a pod.). Navrhovateľ tak pre vytvorenie si celkového obrazu o stave veci odkazuje na celé znenie samotných žiadostí o vysvetlenie a odpovedí na ne. Osobitne sa navrhovateľ ďalej zaoberá argumentáciou kontrolovaného uvedenou od str. 36 Oznámenia o vylúčení, a to v kontexte vytýkaných vád, ako sú uvedené vyššie. Nesprávna kvalifikácia mimoriadne nízkej ponuky
2. Navrhovateľ po celý čas vysvetľovania jeho ponuky spochybňoval spôsob, akým kontrolovaný dospel k určeniu jeho ponuky ako mimoriadne nízkej. Na tom navrhovateľ naďalej trvá aj po dôkladnom oboznámení s obsahom Oznámenia o vylúčení. Určenie MNP navrhovateľa kontrolovaný zakladá na porovnaní ponukovej ceny navrhovateľa s predpokladanou hodnotou zákazky (ďalej len „PHZ“) a ostatnými ponukovými cenami (predovšetkým vo vzťahu k ponuke druhého uchádzača).
3. Navrhovateľ poukazuje na to, že z judikatúry SD EÚ (napr. rozsudok vo veci Lombardini a Mantovani, C-285/99 a C-286/99) vyplýva, že verejní obstarávatelia sú povinní určiť objektívnu a nediskriminačnú metódu na identifikovanie MNP. Ako je možné ďalej odvodiť napr. z rozhodovacej činnosti úradu, záver o tom, že ponuka „sa zdá“ ako mimoriadne nízka, musí byť urobený v súlade s princípom transparentnosti.
4. Pokiaľ ide o PHZ, zo zverejnených dokumentov k súťaži a ani z celého priebehu vysvetľovania MNP nevyplýva, že kontrolovaný určil PHZ hodnoverným, a teda aj objektívnym spôsobom. Navrhovateľ uvádza, že aj na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že aj keď v tomto prípade nejde o nejaký zložitý a jedinečný predmet zákazky (napr. z pohľadu inovácií), má za to, že PHZ sa v ňom nedá určiť jednoduchým „benchmarkingom“ produktov bežne ponúkaných Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie na trhu alebo z nejakých cenníkových databáz, aké sú používané v stavebníctve. V prvých dvoch žiadostiach o vysvetlenie kontrolovaný nespomínal žiadny objektívny a hodnoverný spôsob určenia PHZ, napr. vo forme expertnej analýzy, znaleckého, či odborného posúdenia a pod. Navrhovateľ aj vo väzbe na to, že nebol účastný nejakého prieskumu trhu kontrolovaného tak logicky namietal, že určenie PHZ mohlo predstavovať len určitý typ odhadu, ktorý môže odrážať trhové podmienky viac, ale aj menej, a preto pokojne môže ísť o tzv. hausnumero.
5. Až v tretej žiadosti o vysvetlenie kontrolovaný priznal, že PHZ určil prostredníctvom prieskumu trhu s požadovaným plnením, súčasťou čoho bol opis predmetu zákazky a jeho príloha – Katalóg požiadaviek. Kontrolovanému mali byť v reakcii na to doručené tri ponuky, pričom PHZ určil prostredníctvom cenovej ponuky s najnižšou celkovou cenou za celý predmet plnenia. Navrhovateľ považuje za potrebné zdôrazniť, že presnosť určenia PHZ závisí od reprezentatívnosti vzorky vybraných hospodárskych subjektov (vrátane spôsobu, akým boli vybraní, ich vzájomných vzťahov/prepojení) a hlavne od ich ochoty a hĺbky záujmu venovať sa príprave indikatívnej ponuky, ktorá vedie „len“ k určeniu PHZ. V praxi verejného obstarávania sa totiž hospodárske subjekty takýmto prieskumom trhu obvykle hĺbkovo nevenujú, a to skrátka preto, lebo ich to stojí čas a peniaze a neprináša im to protihodnotu. Navyše je obvyklé, že hospodárske subjekty skôr na tieto účely ceny navyšujú (napr. z dôvodu ich obchodnej taktiky alebo že jednoducho nemajú priestor púšťať sa do analýzy rizík, tak kalkulujú s prirážkou).
6. Taktiež je

navrhovateľa potrebné zdôrazniť, že postup kontrolovaného vykazoval dva paradoxy. Prvý vychádza z toho, že kontrolovaný si do PHZ vybral najlacnejšiu indikatívnu ponuku. Čiže, ak by predtým oslovil napríklad aj uchádzača, PHZ by bola určená z jeho ceny, nakoľko by bola zjavne najnižšia a neriešil by sa postup vysvetľovania MNP. Druhý paradox vychádza z toho, že navrhovateľ bol postupne dopytovaný na čoraz podrobnejšie vysvetlenie jeho ponuky, pričom benchmarkom sú indikatívne ponuky, ktorých podrobnosť a vierohodnosť nie je známa a s najvyššou pravdepodobnosťou ani nebola kontrolovaným overovaná. 17. Na tomto mieste považuje navrhovateľ za potrebné zdôrazniť, že pre relevantnosť indikatívnych ponúk je v neposlednom rade dôležitý aj rozsah podkladových údajov poskytnutých kontrolovaným. Ak je detailnosť údajov malá, malá je aj výpovedná hodnota ponúk. Detailnejšia špecifikácia už potom indikuje prípravné trhové konzultácie a aj možné predbežné zapojenie uchádzačov a ich neoprávnené zvýhodnenie. Z profilu kontrolovaného a ani samotnej zákazky pritom nie je zrejmé, že by tieto boli realizované. V tejto súvislosti je

navrhovateľa pravdepodobné, že subjekty, ktoré boli oslovené v rámci prieskumu trhu sa zúčastňujú aj tohto verejného obstarávania, a to či už ako uchádzači alebo ako subdodávatelia (navrhovateľ to prirodzene môže len predpokladať, nakoľko v tomto štádiu mu nie je známa identita ostatných uchádzačov).

1. Navrhovateľ uvádza, že ak sa oslovené subjekty v rámci prieskumu trhu nezúčastňujú verejného obstarávania, je na mieste zaoberať sa skutočnosťou, prečo tomu tak je, a či na prieskum trhu boli skutočne oslovení relevantní trhoví hráči. Tieto úvahy považuje navrhovateľ za plne legitímne, nakoľko vznikajú v priamej príčinnej súvislosti s nedostatkom transparentnosti a nejde o žiadne prvoplánové osočovanie kontrolovaného. Zároveň nejde o žiadne nejasné dôvody, ako je naznačené v Oznámení o vylúčení.
2. Pochybnosti o spôsobe určenia PHZ kontrolovaný nerozptýlil ani v Oznámení o vylúčení a k „prieskumu trhu“ sa vôbec nevyjadruje. Navrhovateľ podotýka, že na str. 36 si kontrolovaný dovoľuje ozrejmiť, že inštitút PTK sa využíva najmä v prípade, ak je potrebné požiadať o radu Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie alebo prijať radu od nezávislých odborníkov. Pre vylúčenie pochybností ďalej kontrolovaný dopĺňa, že je správcom výberu úhrad za diaľnice v el. forme takmer 10 rokov a považuje sa za znalého v danej oblasti bez potreby zapájania nezávislých odborníkov či inštitúcií do procesu prípravy podkladov. Tieto konštatovania sú však priamo negované tým, že argumenty kontrolovaného sú v príkrom rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, praxou úradu a protirečia faktom.
3. Inštitút PTK slúži ako všeobecná pomôcka pri príprave verejného obstarávania. Prostredníctvom PTK je možné určiť aj PHZ a v praxi sa aj na tieto účely využíva. Takýto prístup vyplýva aj z metodickej činnosti úradu. V priamom protiklade s tvrdením kontrolovaného o tom, že na túto zákazku nepotrebuje rady od externých subjektov pôsobí fakt, že

zverejnených informácií vo vestníku, na profile zákazky a v súťažných podkladoch mu zákazku odborne zastrešuje externý subjekt – spol. PROCESS MANAGEMENT, s.r.o., s ktorou má kontrolovaný uzavretú rámcovú dohodu. Navrhovateľ konštatuje, že kontrolovaný

jeho názoru disponuje aj vlastnými odbornými kapacitami na zastrešenie procesov verejného obstarávania. 21. Na margo prípravy verejného obstarávania navrhovateľ poukazuje aj na to, že v Českej republike je pri IT zákazkách bežné hodnotiť návrhy vlastných technických riešení, úrovne expertného tímu, a to či už v rámci kritérií na hodnotenie ponúk alebo v rámci splnenia požiadaviek na predmet zákazky. Kladie sa pritom väčší dôraz na aspekty ponúk, ktoré musia byť ich súčasťou, vrátane požiadaviek na podrobné cenové rozklady

definovanej štruktúry. Tým verejní obstarávatelia kladú dôraz na hodnotenie kvality riešenia a zároveň si uľahčujú pozíciu pri žiadostiach o vysvetlenie. V tomto verejnom obstarávaní kontrolovaný z pohľadu prípravy zvolil najjednoduchšie riešenie v podobe reverznej verejnej súťaže, súťaženej na najnižšiu cenu s dvomi zložkami, nežiadal žiadny opis riešenia, podrobnú kalkuláciu a pod., čím si na druhej strane logicky sťažil situáciu pri hodnotení a porovnávaní ponúk. A to je jednoznačne jeho problém, ktorého si ako profesionál v príprave súťaže musel byť vedomý.

1. Navrhovateľ uvádza, že kontrolovaný sa ďalej snaží pomôcť si citáciou rozhodnutím č. 107716000/2020-OD zo dňa
4. Rozhodnutie sa pritom vzťahuje na úplne inú skutkovú situáciu. Išlo o námietku proti výsledku vyhodnotenia ponúk, kde úrad nariadil opätovne vyhodnotiť ponuky uchádzačov vo vzťahu k MNP. Predmet (podlimitnej) zákazky boli „Tlačiarenské a knihárske služby pre Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici a jej súčasti“ a namietaná bola nepreskúmateľnosť oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk (nevysporiadanie sa s MNP). Kontrolovaný pritom selektívne cituje pasáž z bodu
5. Z uvedeného vyplýva, že kontrolovaný sa má hodnotenou ponukou zaoberať komplexne a má vziať do úvahy všetky faktory, čo však napríklad v tomto prípade v procese vysvetľovania neurobil. Nie je zrejmé, že by bral do úvahy také podmienky, ako tlak konkurencie, aktuálna situácia na danom trhu, vlastná produkcia vstupných dodávok (napr. platforma AA). Vo zvyšku rozhodnutia sa úrad venuje aj tomu, ako by mal kontrolovaný postupovať vo vzťahu k odôvodneniu MNP v rámci Zápisnice z vyhodnotenia ponúk, t. j. prečo pristúpil k vysvetľovaniu MNP, aký bol postup a nie len konštatovanie, že uvedenú skutočnosť overil. 23.

navrhovateľa je potrebné zdôrazniť, ako sa uvedené rozhodnutie vysporiadava s matematickým pravidlom už zrušeného § 53 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, kde potvrdzuje metodickú prax úradu, že toto pravidlo sa nemá neuplatňovať v reverzných súťažiach, nakoľko ostatné ponuky nie sú vyhodnotené z pohľadu splnenia požiadaviek na predmet zákazky a podmienok účasti. Aj napriek tomu, že pravidlo bolo zrušené,

Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie navrhovateľa je tento postulát relevantný aj na tento prípad, nakoľko ide o superreverznú súťaž a kontrolovaný odvodzuje MNP navrhovateľa aj v závislosti od porovnania s ostatnými ponukami. Ostatné ponuky ale vzhľadom na túto skutočnosť neboli vyhodnotené. Rozhodnutie naopak nerozvíja úvahy, ktoré by podporovali argumentáciu kontrolovaného v súvislosti s ktorou toto rozhodnutie cituje, t. j. že si správne zvolil ako „benchmark“ na určenie mimoriadne nízkej ponuky PHZ a ostatné ponuky.

1. Navrhovateľ uvádza, že kontrolovaný poukazuje aj na rozhodnutie úradu č. 9663-6000/2024 zo dňa
4. Aj v tomto prípade išlo o odlišnú skutkovú situáciu, nakoľko išlo o stavebné práce. Opäť sa konštatuje, že posudzovanie MNP musí byť komplexné, pričom navrhovateľ má zato, že kontrolovaný uvedený postup nedodržal.
5. K rozsudku Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 2S 366/10 zo
7. 2011 navrhovateľ uvádza, že aj v tomto prípade išlo o skutkovú situáciu, ktorá bola odlišná, nakoľko išlo o zákazku na stavebné práce, pričom uchádzač podanou žalobou napadol rozhodnutie o zamietnutí námietok proti vyhodnoteniu ponúk v predmetnej súťaži. Citácia kontrolovaného je jediným momentom, kedy sa v rozsudku niečo k MNP uvádza, no je však opäť selektívna.
8. Uvedené opätovne vyznieva v neprospech kontrolovaného, keďže sa jednak zdôrazňuje, že určenie MNP by malo byť založené na objektívnych dôvodoch a jednak že žiadosť o vysvetlenie musí byť konkrétna a podrobná a dostatočne odôvodnená. V tomto prípade sa

navrhovateľa pritom stačí pozrieť na znenie prvej žiadosti o vysvetlenie. Celý proces vysvetľovania bol postavený na tom, že prvá žiadosť znela všeobecným spôsobom s odkazom na § 53 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a kontrolovaný čakal, akým smerom sa navrhovateľ vo vysvetľovaní uberie. Prvá žiadosť bola teda akási udička a v ďalších žiadostiach už len kontrolovaný spochybňoval tvrdenia navrhovateľa a žiadal dodatočné a často nereálne a zbytočné vysvetlenia. 27. Pre úplnosť je

navrhovateľa potrebné dodať, že kontrolovaný často cituje rozhodnutia, ktoré sa týkajú zákaziek na stavebné práce. Tam ide o skutkovo inú situáciu aj z toho hľadiska, že PHZ obvykle býva určená v rámci oceneného výkazu výmer vypracovaného autorizovanou osobou, resp. tzv. rozpočtárom (cenárom) a používajú sa aj benchmarkové databázy ako napr. CENKROS, ktoré majú objektívny základ. Zároveň z pohľadu požiadaviek na ponuky platí, že uchádzači sú obvykle povinní oceňovať výkaz výmer, t. j. cenový rozklad a ten tvorí podklad pre vysvetľovanie ponúk. V tomto prípade nič analogické nebolo súčasťou súťaže. 28. Vyššie uvedené skutočnosti

názoru navrhovateľa svedčia o tom, že PHZ ako kritérium v tejto zákazke na určenie MNP neobstojí z dôvodu, že nebola preukázaná objektívnosť jej určenia a nie je naplnené ani kritérium transparentnosti. Ako druhý faktor k určeniu MNP si kontrolovaný zvolil porovnanie s ostatnými ponukami. Ako už bolo naznačené, ťažiskovou skutočnosťou v tomto ohľade je, že ostatné ponuky vôbec neboli hodnotené, nakoľko ide o reverznú súťaž. Priznáva to aj sám kontrolovaný (hoci zrejme nevedomky a v inej súvislosti) na str. 38 Oznámenia o vylúčení, keď uvádza, že nemá vedomosť o tom, že by subjekt predkladajúci indikatívnu cenu v procese určenia PHZ predložil ponuku v rámci tejto vyhodnocovanej zákazky (nakoľko ide o vyhodnotenie tzv. superreverzom, kontrolovaný nepozná podrobnosti ponúk na inom ako prvom mieste s výnimkou predloženej ceny v rámci zostaveného poradia uchádzačov). Tým teda kontrolovaný potvrdzuje všetky pochybnosti, ktoré vznášal navrhovateľ, a teda že ostatné ponuky neboli hodnotené, a teda tieto ponukové ceny nemôžu bez ďalšieho tvoriť objektívny a spoľahlivý podklad pre určenie MNP, čo v minulosti potvrdzovala aj interpretácia zrušeného pravidla

niekdajšieho § 53 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré sa presne z týchto dôvodov neaplikovalo v reverzných Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie súťažiach. Zároveň kontrolovaný, aj keď nie úplne zrozumiteľným spôsobom, smeruje zrejme k tomu, že subjekty, ktoré sa zúčastnili na určení PHZ, nepredložili ponuku. To potom potvrdzuje pochybnosť reprezentatívnosti vzorky, aj keď je možné, že tieto subjekty budú vystupovať ako subdodávatelia alebo tzv. tretie osoby ostatných uchádzačov.

1. Navrhovateľ ďalej uvádza, že tvrdenia o účelovom spolčení ostatných dodávateľov proti navrhovateľovi sú čistými konšpiračnými fabuláciami kontrolovaného. Navrhovateľ vo svojich vysvetleniach smeroval len k tomu, že prieskum trhu na účely určenia PHZ a celkovo proces stanovenia PHZ často ceny nadhodnocuje (vidno to okrem iného na proklamovaných „úsporách“ dosiahnutých v zákazkách kontrolovaného na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest) a je to pomerne bežná vec. Rovnako je bežné, že firmy prieskumom trhu nevenujú dostatočnú pozornosť, ak tento prieskum nie je spojený so zadaním zákazky (ako tomu bolo v minulosti pri zákazkách s nízkou hodnotou). Rovnako nemožno poprieť existenciu krycích ponúk (preto sa napríklad pri zákazkách z EU fondov kladie dôraz aj na reprezentatívnosť vzoriek, zamedzenie konfliktu záujmov, kolúzie a pod.). Keďže navrhovateľ je subjekt, ktorý pôsobí primárne na českom trhu, vie na základe komparácie oboch trhov konštatovať, že na Slovensku bývajú v IT zákazkách ponúkané vyššie ceny ako v Česku, t. j. z jeho pohľadu sú ceny nadhodnotené. Navrhovateľ teda vrcholne odmieta to, že by vo vysvetlení konštatoval, že sa proti nemu ostatní trhoví hráči „spikli“.
2. Navrhovateľ uvádza, že kontrolovaný ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Sžf/13/2012, kde opäť využíva účelovú selekciu faktov, nakoľko tento uvedený judikát riešil aktívnu legitimáciu osoby na podanie žaloby

druhej hlavy piatej časti OSP - § 250 ods. 1 a 2 OSP, podanej proti rozhodnutiu vydanému v konaní o námietkach

§ 138a nasl.

zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní. Kontrolovaný sa v Oznámení o vylúčení snaží vysporiadať aj s prechádzajúcim tvrdením navrhovateľa spočívajúcim v tom, že svoju „analytiku“ zakladá na tabuľke s tromi stĺpcami a piatimi riadkami. Navrhovateľ si za tým aj naďalej stojí, a to práve z dôvodu, že ostatné ponuky nehodnotil a z dôvodu, že si zvolil spôsob obstarávania, ktorým si sám sťažil, ak nie znemožnil, vecné porovnávanie ponúk z pohľadu splnenia požiadaviek na predmet zákazky. Od uchádzačov fakticky vyžadoval iba uvedenie dvojzložkovej ceny, pričom predmet plnenia fixne definoval zmluvnými podmienkami.

1. Na podporu svojich tvrdení o nemiestnosti argumentácie sa kontrolovaný snaží dať navrhovateľovi na vedomie rozhodnutie č.14724-9000/2024 zo dňa
4. Navrhovateľ vo vzťahu k tejto skutočnosti dáva kontrolovanému na vedomie, že toto rozhodnutie je mu dobre známe. A to až do takej miery detailu, že dokáže poukázať na vecné rozdiely s týmto prípadom. Išlo totiž o zákazku stavebné práce, kde PHZ bola určená rozpočtom v súvislosti s vyhotovením projektovej dokumentácie, v ponukách sa oceňoval podrobný výkaz výmer, kontrolovaný si na účely posúdenia MNP zadovážil aj znalecký posudok (t. j. objektívny dôkaz), kontrolovaný sa pýtal adresne na podstatné súčasti predmetu plnenia (hoci na veľké množstvo položiek) a dokonca predložil dopytovanému uchádzačovi aj tabuľku s podrobným kalkulačným vzorcom, ktorú žiadal vyplniť. Uchádzač v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno aj na tom, že predložil nezáväzné cenové ponuky od subdodávateľov.
5. Navrhovateľ uvádza, že toto verejné obstarávanie nevykazuje žiadny z vyššie uvedených prvkov a verejný obstarávateľ v poukazovanom prípade postupoval úplne iným a vecne správnym spôsobom. Ak teda sa chce kontrolovaný odvolávať na toto rozhodnutie, mal

neho aj postupovať, a nielen selektívne citovať dva odseky z judikatúry SD EÚ. Tá okrem iného síce ponecháva určenie prahu PHZ na verejnom obstarávateľovi, ale súčasne konštatuje, že Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie pravidlá musia byť objektívne a transparentné, a teda nesmie ísť o svojvôľu verejného obstarávateľa.

1. Navrhovateľ trvá na tom, že v rámci porovnania ponúk s priebežne druhým uchádzačom kontrolovaný prioritne a z vecného hľadiska nedôvodne zdôrazňuje rozdiel v cene za vybudovanie a dodávku diela, ale na druhej strane účelovo opomína cenový rozdiel v rámci služieb podpory, kde navrhovateľ je zjavne drahší oproti priebežne druhému v poradí. Navrhovateľ trvá na tom, že rozdiely v cenách za jednotlivé časti predmetu plnenia svedčia o tom, že uchádzači pristupujú k svojej cenotvorbe rôznym spôsobom, a to v závislosti od nastavenia ich obchodného modelu, čo je úplne legitímne. Analogicky je tomu aj pri iných typoch zákaziek, napríklad pri stavebných prácach, kde sa uchádzači niekedy aj zásadne odlišujú pri jednotlivých položkách výkazov výmer. Jednoducho povedané, v jednej položke môže byť konkrétny uchádzač výrazne lacnejší a v druhej výrazne drahší oproti druhému uchádzačovi. Tretí uchádzač môže vykazovať rozptyly pri úplne iných položkách ako zvyšní dvaja.
2. V tomto prípade išlo o zákazku, kde sa kontrolovaný rozhodol v rámci hodnotiacich kritérií brať do úvahy len celkovú cenu, pričom na cenu za dodávku systému a SLA nestanovil žiadne obmedzenia alebo váhy. Ocenenie jednotlivých zložiek tak v podstate nechal na ľubovôli uchádzača a toho, ako si nastaví cash flow. Dá sa to napr. prirovnať k zákazke na telekomunikačné a dátové služby, ktorá sa skladá z dodania mobilných telefónov a dátových a hlasových služieb počas určitého obdobia. Pokiaľ kontrolovaného zaujíma len výsledná cena, ktorú na konci dňa zaplatí, je v zásade „jedno“, či uchádzač zvolí cestu dodania mobilných zariadení za 1 euro, pričom si ich cenu rozpočíta do cien za paušálne služby alebo zvolí opačný prístup a zariadenia ocení plnou čiastkou a ponúkne nižšie ceny za paušálne služby. Preto má navrhovateľ za to, že akékoľvek úvahy kontrolovaného o údajnom vysokom pomere SLA voči cene dodávky nemôžu obstáť. Je to v zásade len vecou uchádzača a navrhovateľ si z účtovných, finančných a obchodných dôvodov zvolil model, ktorý priorizuje OPEX a čiastočné rozloženie nákladov na vybudovanie diela v čase. Takýto prístup je vhodný pre finančne a ekonomicky stabilizované subjekty, medzi ktoré patrí aj navrhovateľ. A teda aj pomocou tejto skutočnosti je možné vyvracať teóriu kontrolovaného o nespoľahlivosti navrhovateľa.
3. Na margo porovnania pomerov ceny SLA k cene za dodanie SW diela je

navrhovateľa potrebné odmietnuť paušálne závery, ako ich vykresľuje kontrolovaný. Tento pomer je totiž potrebné vždy posudzovať individuálne vo vzťahu k náročnosti jednotlivých súčastí. Pretože zásadne inú cenu je možné dosiahnuť v prípade L3 SLA v režime 8x5 alebo trebárs L1 SLA v režime 24x

1. Navrhovateľ má za to, že výsledok nie je možné určiť nejakou „štandardnou“ pomerovou hodnotou ročného SLA vs. cena za dielo. Pri „light“ SLA to môže byť pokojne len 5%, ale u fakt „heavy“ SLA dokonca aj rovnaká cena ako tá za dielo. To fakticky potvrdzuje aj prípad, na ktorý poukázal sám kontrolovaný.
2. Ak je to prípad znaleckého posudku (s názvom „ZNALECKÝ POSUDOK č. 46/2023 Vo veci: Vypracovanie znaleckého posudku pre určenie predpokladanej hodnoty zákazky k projektu „Centralizovaný systém súdneho riadenia V2“ (kód projektu v MetaIS - projekt_2043“)., ktorý navrhovateľ prikladá v prílohe č. 3 a ktorý si musel vyhľadať sám (nakoľko kontrolovaný svoj dôkaz nepredložil a odkázal na verejne dostupné informácie), navrhovateľ si k tomu dovoľuje uviesť pár stručných poznámok.
3. Tabuľku na strane 31 predmetného posudku možno považovať za chybnú a to predovšetkým už len z dôvodu, že ročné poplatky SLA, ako sú uvádzané, nemôžu tvoriť deklarovaný podiel na hodnote diela. Suma 226 000,00 EUR totiž nie je 17,07 % diela s hodnotou 332 220,00 EUR, Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie taktiež 6 697 943,00 EUR nepredstavuje 27,76 % z hodnoty 6 031 600,00 EUR a rovnako to potom platí aj o treťom prípade. Z toho vyplýva, že v posudku sú buď chybné názvy stĺpcov alebo je chybný výpočet alebo oboje. Navyše znalec počíta priemer z percent, čo je metodicky nesprávne, pretože každé „percento“ má iný základ. Ak by sme údaje z tabuľky prepočítali správne pomocou váženého priemeru, vyšlo by nasledovné: (...)
4. Z uvedeného vyplýva, že na účely daného znaleckého posudku boli vybraté prípady s výrazne odlišnými pomermi SLA k cene diela a vyššími ako cena samotného diela. Taktiež išlo o vyššie hodnoty, ako v prípade ponuky navrhovateľa. V neposlednom rade boli ako vzorky vybrané diela s rozdielnymi nominálnymi hodnotami. Ak znalec predmetné zákazky v danom prípade bral za rovnocenné, tieto skutočnosti teda opätovne svedčia skôr v prospech tvrdení navrhovateľa a síce, že ceny v IT zákazkách sa môžu diametrálne líšiť a môžu byť nadhodnotené a líšia sa aj pomery ceny za dielo a SLA v závislosti od toho, čo je ich obsahom a od cenotvorby uchádzača. V žiadnom prípade sa však nepotvrdzuje to, čo tým zrejme chcel povedať kontrolovaný.
5. Navrhovateľ opätovne zdôrazňuje, že sa pri vypracovaní svojej ponuky jednak riadil podmienkami súťaže, ktoré nekladú nejaké podmienky či obmedzenia na cenu za podporu a taktiež sa riadil svojou obchodnou politikou. Keďže ani zákon, a ani súťažné podmienky uchádzačovi neukladali povinnosť rovnomerne či v nejakom pomere naceniť položky v rámci verejného obstarávania, mohol zvoliť obchodnú taktiku svojej cenotvorby

svojho uváženia. Tvrdenie o neserióznosti ponuky navrhovateľa uvedené na str. 40 Oznámenia o vylúčení je len ničím nepodloženým konštatovaním a nemôže obstáť ako dôkaz.

1. Navrhovateľ ďalej uvádza, že mu je dôverne známe aj rozhodnutie č. 5718-6000/2025 zo
3. 2025, na ktoré poukazuje kontrolovaný. Opätovne ide o úplne odlišnú skutkovú situáciu, nakoľko v danom prípade išlo o námietku proti výsledku vyhodnotenia ponúk, kde úrad nariadil opätovne vyhodnotiť ponuku úspešného uchádzača z dôvodu podozrenia z MNP vzneseného iným uchádzačom. Po zrušení pôvodného vyhodnotenia ponúk, kontrolovaný opätovne požiadal o vysvetlenie a ponuku prijal a uzavrel s uvedeným uchádzačom zmluvu. V rámci námietky sa primárne namietalo nacenenie jednotlivých rolí (a MD), kde priemerná cena za MD vychádzala na úrovni 150,- EUR bez DPH, pričom k uvedeným hodnotám bolo poukazované na analýzu MIRRI k sadzbám cien za práce externých IT pracovníkov.
4. Navrhovateľ má za to, že všetky vyššie uvedené skutočnosti dostatočným a zreteľným spôsobom krok po kroku vyvracajú argumentáciu kontrolovaného a zároveň potvrdzujú, že jeho spôsob určenia MNP navrhovateľa nebol objektívny a transparentný. Znalecký posudok k hodnote zákazky a ponuky navrhovateľa
5. Navrhovateľ uvádza, že keďže kontrolovaný doteraz nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz o určení predpokladanej hodnoty a ďalších relevantných, navrhovateľ si dal vypracovať od YY súdneho znalca v odbore Ekonomika, ceny a odhady, výpočetní technika (36/1967 Sb.) Znalecký posudok č. (...), číslo položky znalca (...) (ďalej ako „Znalecký posudok), ktorý tvorí prílohu č.
7. Znalecký posudok bol vypracovaný za účelom stanovenia obvyklej ceny za návrh, vybudovanie a dodanie informačného systému EDZ v rozsahu vymedzenom súťažnými podkladmi a technickou špecifikáciou. Súčasne skúmal, či špecifické prístupy uchádzača, a to najmä využitie platformy AA, nástrojov umelej inteligencie a vlastných vývojových kapacít, môžu viesť k zníženiu ponukovej ceny a či sú z ekonomického hľadiska opodstatnené. Súčasťou Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie znaleckej analýzy je aj vyhodnotenie vplyvu nástrojov umelej inteligencie a interného frameworku AA na efektivitu práce.
8. V rámci odpovede na otázku č. 1 znalec využil vstupné dátové podklady, najmä katalóg požiadaviek, technickú špecifikáciu a odhad prácnosti na vytvorenie rozpisu plánovaných činností a ich následnému oceneniu. Dáta boli rozdelené

pracovných rolí a ocenené štandardnými jednotkovými sadzbami

aktuálnych benchmarkov z verejného sektora. Ocenenie zahŕňalo tak priame vývojové aktivity, ako aj súvisiace projektové a kvalitatívne činnosti (riadenie, analýzu, testovanie, dokumentáciu). Výstupom tejto časti bola stanovená obvyklá cena zákazky v dvoch variantoch: základná a rozšírená, reflektujúca možné rozpätie reálne očakávaných nákladov a súvisiace riziká.

1. V rámci odpovede na otázku č. 2 znalec vykonal hĺbkovú analýzu individuálnych prístupov uchádzača, najmä využitie platformy AA a nástrojov AI. Znalec overil, či tieto nástroje vedú k zníženiu prácnosti vďaka opätovnému využitiu softvérových komponentov a zrýchleniu procesov návrhu, vývoja a testovania. Vplyvy týchto prístupov boli kvantifikované a premietnuté do celkovej výšky nákladov. Znalec overil, či takto dosiahnuté úspory sú reálne a nie sú na úkor kvality alebo rozsahu plnenia.
2. V rámci odpovede na otázku č. 3 znalec posúdil širší kontext zákazky a jej technologickú náročnosť. Na základe technickej špecifikácie a rozsahu plnenia overil, či IS EDZ je typovo štandardný informačný systém verejnej správy, bez mimoriadnych rizík alebo atypických požiadaviek. Zároveň boli zohľadnené rozdiely medzi národnými a zahraničnými trhmi, ktoré môžu ovplyvňovať jednotkové ceny, pričom boli akcentované reálne podmienky českého trhu.
3. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že ponuková cena navrhovateľa v zásade dosahuje úroveň cien, ktoré znalec považuje za štandardné, resp. primerané predmetu plnenia. Navrhovateľ k tomu pre doplnenie uvádza, že v jeho ponukovej cene je približne 20 % ceny diela zahrnutých v cene za SLA (viď. argumentáciu vyššie). Dôležité je pritom zdôrazniť, že znalec zároveň konštatuje, že predmet plnenia nevykazuje znaky výnimočnosti z hľadiska zákaziek e-government, nevyžaduje inovácie a náročné prvky a považuje ho za pomerne jednoznačne a podrobne opísaný, čo eliminuje riziká pre plnenie zákazky. S tým

navrhovateľa koreluje aj jeho prístup k oceneniu rizika, kde navrhovateľ uvažoval práve s nižšou rizikovou prirážkou. Zároveň je potrebné poznamenať, že znalec pri svojich výpočtoch zohľadňoval aj použitie AI. Nesprávny postup pri vysvetľovaní mimoriadne nízkej ponuky

1. Navrhovateľ uvádza, že ak by úrad aj napriek uvedenému považoval kvalifikáciu MNP navrhovateľa za dôvodnú, je potrebné bližšie zaoberať sa samotným procesom vysvetľovania a predovšetkým obsahom jednotlivých žiadostí o vysvetlenie. Na čom sa je možné s kontrolovaným zhodnúť je to, že proces vysvetľovania ponúk je kontradiktórny. Nemôže však obstáť spôsob, akým ho aplikoval kontrolovaný.
2. Ako už bolo uvedené, kontrolovaný si nastavil súťažné podmienky tak, že si zvolil reverznú verejnú súťaž, v ktorej všetky zásadné podmienky stanovil fixne (teda má jasno o predmete zákazky a požiadavkách naň) a súťaží na najnižšiu cenu, pričom v rámci návrhov na plnenie kritérií žiadal oceniť celkovú cenu, ktorá bude súčtom len dvoch čiastkových položiek (ceny za vybudovanie diela a ceny za služby podpory). Súčasťou ponuky nemal byť žiadny podrobnejší rozpočet a ani opis riešenia. Uchádzač teda na ponuky uchádzačov nekládol žiadne zásadné nároky a postačovalo mu predloženie relatívne jednoduchej ponuky. Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie
3. Ako už bolo viackrát zdôraznené, v procese vysvetľovania kontrolovaný prvú žiadosť postavil obšírnym a vágnym spôsobom za použitia slova „najmä“, znamenajúceho demonštratívny spôsob. Nestanovil žiadne pevné rámce toho, čo chcel vlastne vysvetliť, a teda výber spôsobu odpovede zjavne nechal na navrhovateľa. Takáto žiadosť nespĺňa atribúty presnosti, jasnosti a adresnosti vo vzťahu k položkám, ktoré sú pre cenu podstatné, čo potvrdzuje aj samotným kontrolovaným citovaná rozhodovacia prax úradu.
4. Ako ďalší z takýchto prípadov je možné uviesť aj prípad popísaný v rozhodnutí č. 137509000/2018 zo
6. 2019 uvedený na str. 36 Oznámenia o vylúčení. Okrem citovanej pasáže, ktorá sama o sebe svedčí v neprospech kontrolovaného, nakoľko nepostupoval tak, ako konštatuje Rada úradu, je možné doplniť, že celé rozhodnutie sa nesie v duchu, že práve žiadosť verejného obstarávateľa bola nedostatočná, na čo potom nadväzovala všeobecná odpoveď uchádzača. Inak povedané, Rada konštatovala, že verejný obstarávateľ má vyhodnocovať odpoveď uchádzača

toho, čo požadoval v žiadosti o vysvetlenie. Za to, že sa nejasne alebo nedostatočne pýta verejný obstarávateľ si nesie bremeno zodpovednosti sám verejný obstarávateľ a nemožno ho prenášať na uchádzača.

1. Aj prípad rozhodnutia 13963-6000/2024 zo
3. 2024 citovaný na str. 41 a 42 Oznámenia o vylúčení sa týkal zákazky na stavebné práce a vysvetľovania jedinej konkrétnej položky výkazu výmer, ktorá

verejného obstarávateľa bola podstatná pre celkovú cenu. V uvedenom prípade uchádzač položku nacenil na 1,46 €/kus (celkový počet kusov 2). Verejný obstarávateľ odhadol cenu položky č. 34 na sumu 174 585,20€/kus prostredníctvom odborne spôsobilej osoby – projektanta. Uchádzač sa pritom bránil, že dodávku zabezpečí na vlastné náklady a bude to sanovať z marže a zisku, pričom verejný obstarávateľ uvedenú odpoveď neakceptoval ako vysvetlenie MNP. Navyše, toto rozhodnutie môže byť dnes čiastočne prekonané ustanovením § 53 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Čiže dnes v prípade, ako bol uvedený v rozhodnutí, by teoreticky bola prípustná úprava rozpočtu s adekvátnym vyplnením spornej položky na úkor iných položiek a so zachovaním celkovej ceny. 53. Navrhovateľ má za to, že vo svojej prvej odpovedi kontrolovanému odpovedal vyhovujúcim spôsobom vo vzťahu k formulácii žiadosti. Napriek tomu kontrolovaný označil túto odpoveď za nedostatočnú a celú svoju ďalšiu taktiku zvolil len na spôsobe spochybňovania obsahu a rozsahu predložených odpovedí. Zároveň navrhovateľ cituje Oznámenie o vylúčení, konkrétne časť znenia zo strany 42 (bod 223 rozhodnutia). 54. Kruciálnym problémom je

navrhovateľa práve to, že kontrolovaný v súťažných podkladoch nestanovil žiadne požiadavky na ocenenie konkrétnych položiek a toto konštatovanie kontrolovaného je tak skôr šité na mieru prípadov oceňovania výkazov výmer. Navrhovateľ sa domnieva, že tvrdenie kontrolovaného, cit.: „Záverom verejný obstarávateľ konštatuje, že pokiaľ uchádzač predkladá v rámci verejného obstarávania záväznú a kvalifikovanú cenovú ponuku, tejto prirodzene musí predchádzať podrobná analýza požiadaviek jednotlivými expertami, resp. tímami v príslušných oblastiach plnenia tak, aby bol schopný svedomite stanoviť svoje náklady na realizáciu predmetu obstarania a pridať primeraný zisk.“ by malo obrátene platiť aj na verejných obstarávateľov, pričom v tomto prípade kontrolovaný presne pomenoval všetko, čo zatiaľ nepreukázal, a to aj napriek konštatovaniu, že je profesionálom v oblasti predmetu zákazky.

1. Navrhovateľ ďalej dokladá aj vlastné poukazy na rozhodovaciu prax úradu, a to napríklad rozhodnutie predsedu úradu č. 12855-9000/2023 zo dňa
3. 2023, konkrétne body. Taktiež Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie je možné abstrahovať a použiť aj na účely týchto námietok niektoré všeobecné pasáže z rozhodnutí úradu č. 13223-6000/2024 zo dňa
5. 2024 a 10302-6000/2024 zo dňa
7. 2024, a to aj napriek tomu, že už zmieňované rozhodnutie predsedu úradu č. 147249000/2024 zo dňa
9. 2024 prvé z uvedených rozhodnutí zmenilo z titulu nesprávne zisteného skutkového stavu (napríklad v z dôvodu nesprávnej kvalifikácie rozsahu toho, aké položky boli považované za podstatné pre ponukovú cenu). Možno však aplikovať úvahy uvedené v bodoch 108 a 109 rozhodnutia č. 13223-6000/2024, pričom uvedené vyplýva aj z metodického usmernenia úradu č. 4259-5000/
10. Nesprávnosť posúdenia odpovedí navrhovateľa
11. Napriek vyššie opísanému nezákonnému procesnému postupu kontrolovaného, ktorý by sám o sebe mal Oznámenie o vylúčení učiniť nezákonným, navrhovateľ ďalej poukazuje aj na nedostatky v hodnotení jeho odpovedí na doručené žiadosti o vysvetlenie. Navrhovateľ aj na tomto mieste trvá na tom, že kontrolovanému odpovedal vecne a v rozsahu obsahu žiadostí a že tieto jeho odpovede boli nesprávne, neúplne a až tendenčne vyhodnocované.
12. Naplnenie dôvodov na vylúčenie je

navrhovateľa založené len na dojmoch a úvahách kontrolovaného, nie však na preukázaní, že napríklad nie je možné za danú cenu realizovať, že nedôjde k dodržaniu povinných platieb voči štátu a verejným inštitúciám, zamestnancom, že bola neoprávnene získavaná štátna pomoc. Kontrolovaný pritom skĺzava do hodnotenia splnenia podmienok účasti alebo požiadaviek na predmet zákazky, pričom sa mu nepodarilo preukázať nesplnenie žiadnej z uvedených. O rozhodovaní na základe dojmov vypovedá napr. konštatovanie uvedené k vyjadreniu navrhovateľa o chybe v písaní a počítaní v jednom z poskytnutých vysvetlení. Navrhovateľ má za to, že jeho chybou nedošlo jednak k nedovolenej zmene ponuky a ani k potvrdeniu toho, že navrhovateľ nie je schopný za ponúkanú cenu dielo realizovať. Chyby takéhoto typu sa pritom bežne dejú a s ich opravou počíta napríklad aj metodická prax úradu (viď. napr. VMÚ k viacerým návrhom na plnenie kritérií a pod.). Predmetná poznámka kontrolovaného je teda irelevantná.

1. Kontrolovaný sa v Oznámení o vylúčení ďalej venuje údajnému rozporu vo vysvetlení, týkajúcemu sa problematiky rozsahu zapojenia subdodávateľov. Kontrolovaný pritom v prvom rade nepreukázal, že by tým došlo k nesplneniu požiadaviek na predmet zákazky, podmienok a čo je podstatnejšie, že by tým bol naplnený kauzálny nexus s nerealizovateľnosťou predmetu diela alebo s nedodržaním platobných povinností voči subdodávateľom. Kontrolovaný v rámci súťažných podkladov vyžadoval údaje o subdodávateľoch v zmysle § 41 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Navrhovateľ dáva do pozornosti, že v rámci tohto inštitútu priznáva uvažovaný podiel subdodávateľov v čase predkladania ponuky. Logicky potom platí, že títo subdodávatelia musia byť v danom čase známi. S ohľadom aj na textáciu § 41 ods. 2 a 3 zákona o verejnom obstarávaní platí, že zoznam subdodávateľov deklarovaných v ponuke, ako aj uvažované podiely subdodávok nie sú konečné a nemenné, nakoľko pred uzatvorením zmluvy sa predkladajú aktualizované údaje a doklady. Stav dokonca nie je nemenný ani počas plnenia zmluvy a k zmene subdodávateľov dochádza bežne napríklad v stavebných zákazkách, o čom by mal mať kontrolovaný dostatočné penzum vedomostí, najmä pri zákazkách v jeho réžii.
2. Zároveň v subdodávateľských vzťahoch vo všeobecnosti platí, že pri ich kreovaní obvykle dochádza k rezervovaniu vyššej kapacity, ktorá sa potom

potreby môže ponížiť. Opačný prístup je rizikový v tom, že subdodávateľ môže svoje zdroje alokovať inde a nebude tak schopný poskytnúť svoje dodatočné zdroje. Preto aj navrhovateľ vo svojej ponuke a subdodávateľských zmluvách zvolil konzervatívnejší prístup a deklaroval potenciálne vyšší Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie uvažovaný podiel subdodávok. V rozpise ceny uvedenej vo Vysvetlení č. 2 tak uviedol aktualizovaný odhad využitia subdodávateľov. Navrhovateľ má za to, že predmetný rozdiel v miere zapojenia subdodávateľov nemá vplyv na splnenie podmienok účasti, či požiadaviek na predmet zákazky, návrhu na plnenie hodnotiacich kritérií a nepredstavuje ani nedovolenú zmenu ponuky.

1. K nezrovnalostiam v zapojení subdodávateľov navrhovateľ uvádza, že zmluvy s predmetnými subdodávateľmi, na ktoré poukazuje kontrolovaný ani nemuseli byť nevyhnutnou súčasťou ponuky, takže ani nebolo nevyhnutné na ne prihliadať. Taktiež platí, že tak predložený návrh zmluvy, ako aj zmluvy so subdodávateľmi pracujú s určitými intervalmi, pričom možno konštatovať, že sa prekrývajú prinajmenšom na 32 %, čiže deklarované hodnoty nie sú diametrálne odlišné a majú spoločný prienik. Opäť navrhovateľ zdôrazňuje, že je bežné, že zapojenie subdodávateľov sa odhaduje určitým intervalom a konkrétne hodnoty sa ukážu až pri plnení zákazky. Preto aj znenie § 41 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, ale aj § 34 ods. 1 písm. l) zákona o verejnom obstarávaní hovoria o „úmysle“ zadať určitý podiel subdodávateľom.
2. Navrhovateľ ďalej poukazuje na stranu 43 Oznámenia o vylúčení (viď. bod 223 rozhodnutia). V tomto prípade ide

navrhovateľa zrejme znovu len o nejaký dohad kontrolovaného alebo o nedokončenú myšlienku, lebo nie je zrejmé, aký záver z tohto chcel kontrolovaný vyvodiť. Z toho síce vyplýva, že zrejme sa snaží naznačovať, že ide

neho o malý počet MD, no nepodkladá to žiadnou kvalifikovanou oponentúrou z jeho strany, t. j. s akým referenčným rámcom to porovnáva.

1. Navrhovateľ uvádza, že v každom prípade ide o SLA a požiadavky na jednotlivých expertov sa môžu v rámci mesiacov rôzniť. Zároveň kontrolovaný opomína aj fakt, že v Českej republike je nižší MD rate. Aj zo samotného Znaleckého posudku napríklad vyplýva, že cena za MD pre rolu programátor je na Slovensku o 22 % vyššia ako v Česku (550 EUR vs. 10.800 Kč).
2. Rovnako za nepodložené skutočnosti a za nedôvodné osočovanie navrhovateľa možno označiť tvrdenia kontrolovaného ohľadom jeho cenotvorby (indexácia, zdvojenie, polovičnosť, unifikované marže a pod.). Opäť platí, že cenotvorba v spôsobe zaokrúhľovania, oceňovania položiek, ktoré kontrolovaným ani neboli v súťažných podkladoch či žiadosti o vysvetlenie riadne definované, je vecou uchádzača. Kontrolovaný žiadnym reálnym hodnoverným spôsobom nevyvrátil, že uvedené ceny preukazujú nerealizovateľnosť diela a napr. nesplnenie niektorej zo skutočností uvedených v § 53 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Navrhovateľ trvá na tom, že argumentácia kontrolovaného sa snaží doslova veštiť z čísel bez akýchkoľvek hodnoverných záverov. Navrhovateľ pritom nerozumie k čomu smeruje kontrolovaný citáciou rozhodnutia č. 5718-6000/2025 v tomto kontexte.
3. Spochybňovanie položiek kontrolovaným nastalo v reakcii na požiadavku kontrolovaného, aby predložil podrobnejší cenový rozklad a navrhovateľ ju splnil. Spochybňovanie kontrolovaného pritom nie je založené na vecných, ale len na povrchných argumentoch kontrolovaného a navrhovateľ skutočne nerozumie tomu, čo viac je potrebné k tomu uviesť. Skrátka zastáva názor, že k iracionálnemu konštatovaniu nie je potrebné uvádzať nejaké hĺbavé racionálne úvahy a vykonávať vedecké dokazovanie. Navrhovateľ preto odmieta, že by neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť k meritu veci a odkaz na dané rozhodnutie je v tomto prípade nenáležitý. Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie
4. Navrhovateľ uvádza, že ďalej sa kontrolovaný venuje vysvetleniu týkajúcemu sa zapojenia umelej inteligencie. V Oznámení o vylúčení a vlastne aj v žiadostiach o vysvetlenie kontrolovaný nepochopiteľne spochybňuje a bagatelizuje relevanciu využívania umelej inteligencie (ďalej len „AI“) v sektore IT, až naznačuje jej faktickú nezlučiteľnosť s predmetom zákazky. Tvrdenie kontrolovaného, cit.: „Vaše predpoklady, že umelú inteligenciu využíva na plnenie predmetu zákazky každý uchádzač z čoho možno objektívne prijať závery, že Váš argument o výrazne nižšej cene oproti iným uchádzačom pre využívanie Al teda v žiadnom prípade neodôvodňuje tak markantné rozdiely v cenách medzi jednotlivými ponukami a teda nijak nepodporuje spôsobilosť reálne plniť predmet zákazky.“ je výsostne zavádzajúce a účelovo dotvára tvrdenia navrhovateľa.
5. Navrhovateľ podotýka, že on využitie AI priznáva a počíta s tým aj vo svojej cenotvorbe. Navrhovateľ nepovedal, že je kvôli využitiu AI výrazne lacnejší ako ostatní uchádzači, ktorých ponuky ani nepozná. Na využitie AI navrhovateľ odpovedal v kontexte odôvodnenia hospodárnosti svojej vlastnej ponuky a nie nehospodárnosti ponúk iných uchádzačov. Je potom na kontrolovanom, nech si prípadne u ďalších hodnotených uchádzačov zapojenie AI overí a rovnako aj jej vyčíslenie. Keďže kontrolovaný vyjadruje vážne pochybnosti o zlučiteľnosti použitia AI s požiadavkami na predmet zákazky navrhovateľ je presvedčený, že ak by ostal vylúčený, kontrolovaný je povinný v kontexte § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní túto skutočnosť overiť aj u ostatných uchádzačov.
6. Navrhovateľ vyslovil dôvodný predpoklad, že AI využijú aj ostatní uchádzači, a to v kontexte toho, že kontrolovaný využitie AI bagatelizuje. O dôvodný predpoklad ide preto, že využitie AI v IT je dnes skrátka trhovým štandardom a niet sporu o tom, že urýchľuje procesy. Navrhovateľ uvádza, že časť týkajúcu sa hospodárnosti procesov s využitím AI odôvodňoval tak, že tieto údaje mu budú všeobecne známe a že ich akceptuje. Navodzuje to aj skutočnosť, že v tretej žiadosti o vysvetlenie kontrolovaný žiadal od navrhovateľa vysvetliť skôr technické aspekty zapojenia AI v kontexte jeho obáv o naplnenie súladu s požiadavkami na predmet zákazky (ochrana osobných údajov a pod.). Navrhovateľ sa kontrolovanému snažil tieto pochybnosti vyvrátiť a poskytol mu komplexnú odpoveď, ktorú však kontrolovaný zjavne neakceptoval. Navrhovateľ sa pritom vyjadril ku poskytovateľovi AI služieb, licenčnému modelu, spôsobu prevádzkovania, zmluvnému rámcu s poskytovateľom AI, súladu s legislatívou, riadeniu rizík.
7. Navrhovateľ poukázal na to, že použije bežne používaný model gpt-5.1 a zdôraznil pritom, že jeho zamestnanci majú pre výkon svojej práce striktne zakázané použitie verejných alebo anonymných „freemium“ AI služieb bez zmluvného rámca, pričom toto nariadenie je u navrhovateľa dôsledne kontrolované. AI služby sú pokryté celo-podnikovým predplatným Microsoft Azure, v rámci ktorého je aktivovaná služba Azure OpenAI Service v EÚ regióne so sprístupnenými modelmi gpt-5.1 a gpt-5.1-codex. Taktiež bolo zdôraznené, že služba Azure OpenAI Service je nasadená v regiónoch EÚ, údaje sú spracúvané a ukladané v dátových centrách v EÚ a na poskytovateľa sa vzťahujú záväzky sprostredkovateľa

čl. 28 GDPR. Zákaznícke dáta, vrátane promptov a výstupov, sa nepoužívajú na tréning základných modelov a nie sú poskytované tretím stranám. Dáta sú šifrované pri prenose aj v pokoji, prístupy sú riadené cez Azure AD/Entra ID a role. Pri zdrojovom kóde a konfiguráciách, ktoré navrhovateľ vyhodnotí ako vysoko citlivé, používa izolované spracovanie vo vnútorných repozitároch a v lokálnom IDE. AI asistenti sú nastavení tak, aby neodovzdávali konfiguračné súbory, tajomstvá a produkčné údaje mimo prostredia uchádzača. Tajomstvá (heslá, kľúče, certifikáty) zásadne nie sú vkladané do promptov. Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 69. Navrhovateľ uvádza, že so spoločnosťou Microsoft má uzatvorený štandardný rámcový kontrakt na používanie služieb Azure, vrátane Azure OpenAI Service a taktiež Dodatok o ochrane údajov (Data Protection Addendum), ktorý implementuje požiadavky čl. 28 GDPR. Tento dodatok upravuje spracúvanie údajov len

pokynov uchádzača, technické a organizačné opatrenia, zoznam sub-spracovateľov, šifrovanie, notifikáciu incidentov, vymazanie údajov a zákaz prenosu do tretích krajín. Súčasťou záväzkov je aj to, že zákaznícke údaje sa striktne zakazujú používať na tréning modelov. V tejto súvislosti navrhovateľ konštatuje, že odôvodnenie Oznámenia o vylúčení je založené na domnienkach. Kontrolovaný vyjadruje obavy a spochybňuje tvrdenia navrhovateľa bez toho, aby preukázal, že táto obáva sa aj naplní. Z logického pohľadu, ak niečo v sebe obsahuje riziko, predsa to neznamená, že pesimistický scenár isto nastane, ale síce že môže nastať, no nemusí. Pokiaľ teda kontrolovaný nedokáže preukázať, že navrhovateľ poruší zmluvu, všeobecne záväzné predpisy alebo základné požiadavky plnenia, nemôže to zakladať dôvody vylúčenia ponuky z dôvodu nesplnenia požiadaviek na predmet zákazky a tobôž nie kauzalitu s nepreukázaním náležitého odôvodnenia MNP. 70. Preto aj tvrdenia kontrolovaného uvedené na str. 45-46 Oznámenia o vylúčení (bod 223 rozhodnutia) možno považovať len za akési úvahy, konštatovania a návody bez náležitej koncovky o tom, že by navrhovateľ niečo a priori porušoval. Rovnako to platí aj o citovanom „disclaimere“ spol. Microsoft ohľadom dodržiavania zákonov a regulácií, ktoré sa vzťahujú na zákazníka a jeho konkrétne odvetvie. Navrhovateľ nikdy netvrdil, že zodpovednosť za dodržanie zákonov prenáša na iných. Navrhovateľ si uvedomuje, že on je ten, kto bude výlučne zodpovedný

zmluvy s kontrolovaným a dodržanie povinností je na ňom a on bude aj viazaný NDA. Celé to pôsobí ako skopírované polemizovanie členov hodnotiacej komisie o výhodách a nevýhodách AI na jej zasadnutí, bez odôvodeného rozhodnutia. 71. Z pohľadu GDPR navrhovateľ zdôraznil použitie modelov gpt-5.1 a gpt-5.1-codex v Azure za odlišnú kategóriu oproti iným technológiám, ktoré už verejný sektor štandardne využíva (napríklad Microsoft 365, Azure IaaS/PaaS alebo podnikové repozitáre kódu). Riadia sa rovnakými princípmi a zákonnosťami minimalizácie a integrity údajov, rovnakým typom zmluvných záväzkov sprostredkovateľa a rovnakým typom technických a organizačných opatrení. Článok 12 Zmluvy o ochrane dôverných informácií uchádzač rešpektuje tak, že dôverné informácie kontrolovaného bude uchovávať v systémoch kontrolovaného alebo v bezpečnom projektovom úložisku a do AI budú vkladané len pseudonymizované, agregované alebo inak minimalizované informácie, a to aj iba vtedy, keď je to vyslovene nevyhnutné; osobné údaje sú

článku 12.8 z režimu dôverných informácií vylúčené a budú riešené. 72. Navrhovateľ uvádza, že kontrolovaný odignoroval skutočnosť, že navrhovateľ je certifikovaným subjektom

normy ISO 27001:2022 (systém riadenia informačnej bezpečnosti (ISMS), pričom certifikát bol predložený v ponuke. Zároveň navrhovateľ vo vzťahu k AI dáva do pozornosti aj regulačný rámec vyplývajúci z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 z

1. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 300/2008, (EÚ) č. 167/2013, (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1139 a (EÚ) 2019/2144 a smernice 2014/90/EÚ, (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2020/1828 (akt o umelej inteligencii). Ustanovenia tohto nariadenia sa čiastočne uplatňujú už v súčasnosti a uplatňovanie ďalších ustanovení budú postupne pribúdať počas plnenia tejto zákazky. To, že ide o nepodložené obavy kontrolovaného, priznáva aj posledný odsek Oznámenia o vylúčení k AI (bod 223 rozhodnutia). Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie
2. Navrhovateľ ďalej uvádza, že kontrolovaný napokon sám priznáva, že prostredníctvom AI je možné uskutočniť zákazku, avšak na druhej strane konštatuje, že tieto skutočnosti navrhovateľ nepreukázal. Navrhovateľ v tejto súvislosti odkazuje na súťažné podklady, z ktorých

jeho názoru nevyplýva, že by boli uchádzači povinní preukazovať predmetné skutočnosti už v rámci svojej ponuky. Rovnako aj zo znenia žiadostí o vysvetlenie takéto konkrétnosti nevyplývali. V žiadosti o vysvetlenie sa napr. uvádzalo, že kontrolovaný požaduje dôkazy o, cit.: „o existencii platných a účinných zmlúv s poskytovateľom/poskytovateľmi služieb AI s cieľom modifikácie vzájomného vzťahu mimo štandardných podmienok používania týchto služieb“, z čoho možno odvodiť, že nežiadal napríklad o predloženie špeciálnych bezpečnostných dodatkov a počítal nateraz so štandardným vzťahom s možnosťou modifikácie. Kontrolovaný opäť vytýka navrhovateľovi nedostatočnú mieru detailu odpovede, hoci sám svoje požiadavky v žiadosti nespresnil. Navrhovateľ má za to, že mu uspokojivým spôsobom zodpovedal všetky otázky ohľadom AI a hlavne ktoré by mali väzbu ma preukázanie odôvodnenia MNP

§ 53ods.

2 zákona o verejnom obstarávaní.

1. Navrhovateľ podotýka, že pokiaľ by mali aj v konaní pred úradom pretrvávať pochybnosti o výhodách zapojenia AI a o tom, že ide o všeobecne známe a dostupné fakty, navrhovateľ odkazuje napríklad na nasledovné verejne dostupné dokumenty (ktoré sú dostupné aj kontrolovanému): - https://www.qodo.ai/reports/state-of-ai-code-quality/- štúdia na 609 vývojaroch, že AI zvyšuje kvalitu, znižuje chybovosť, znižuje náklady, - https://www.mckinsey.com/capabilities/quantumblack/our-insights/the-state-of-ai- veľká štúdia, jasne preukázaný impact použitia AI agentov do zníženia nákladov, zvýšenia efektivity atď., - https://arxiv.org/html/2410.12944v2 - akademická štúdia, ktorá ukazuje, že developeri, ktorí použili AI boli cca. o 21% rýchlejší, - https://partner.microsoft.com/en-kw/blog/article/generative-ai-impact-for-partners – výskum priamo od spoločnosti Microsoft pri používaní jej nástrojov AI, na ktoré sa spolieha navrhovateľ ako súčasť vysvetlenia vývoja - Zrýchlenie vývojových cyklov: Nástroje založené na AI pomáhajú vývojárom kódovať až o 55 % rýchlejšie, ladiť efektívnejšie a automatizovať opakujúce sa úlohy. Napríklad používatelia GitHub Copilot dokončujú kódovacie úlohy v priemere o 46 % rýchlejšie, čo umožňuje tímom rýchlejšie dodávať softvér a sústrediť sa na inovácie, - https://www.deloitte.com/us/en/insights/industry/financial-services/financial-servicesindustry-predictions/2025/ai-and-bank-software-development.html - Spoločnosť Deloitte predpovedá, že nástroje umelej inteligencie pomôžu do roku 2028 ušetriť 20 % až 40 % investícií do softvéru v bankovom sektore. Viaceré štúdie poukázali na to, že rozsiahle jazykové modely pomáhajú programátorom kódovať rýchlejšie: Zvýšenie produktivity sa pohybuje od 30 % do 55 %; podložené akademickou štúdiou https://arxiv.org/pdf/2306.
3. Navrhovateľ taktiež ako názorný dôkaz možnosti dosiahnutia úspor prostredníctvom AI predkladá modelové „use cases“ v programovaní a analýze (viď. prílohy č. 5 a 6). Ďalej navrhovateľ poukazuje na Znalecký posudok. Z odpovede na otázku č. 2 vyplýva, cit.: „Z analyzovaných zdrojů plyne, že využití AI ve vývoji software vede typicky k měřitelnému zvýšení produktivity (=zrychlení práce) a současně ke snížení nákladů na přepracování a opravy chyb, zejména pokud je AI používána napříč životním cyklem vývoje (analýza, návrh, implementace, testování, revize kódu a dokumentace). Měřitelné výzkumy uvádějí nárůsty produktivity řádově v desítkách procent; např. sektorové a výzkumné zdroje zmiňují typicky 30Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 55 % a v kontrolovaném experimentu bylo dosaženo zrychlení až o 55,8 % u reprezentativního programátorského úkolu. Současně je uváděno zlepšení kvality a snížení pracnosti na opravu chyb zejména při zapojení AI do opravy chyb a testování. Na základě uvedeného výpočtu a jeho zaokrouhlení je proto možné uzavřít, že při systematickém využití nástrojů umělé inteligence při návrhu, vybudování a dodání informačního systému EDZ lze oproti standardnímu postupu bez AI kvalifikovaně očekávat úsporu celkových nákladů v intervalu přibližně 20 až 30 %. Uvedené rozpětí současně odpovídá i sektorovému závěru Deloitte, který predikuje úspory v řádu desítek procent při využití AI ve vývoji. Nástroje AI jsou využívány napříč projektovými činnostmi – zejména pro rychlé zpracování analýz, tvorbu dokumentace, podporu testování a návrhové aktivity. Na konkrétní demonstraci znalec ověřil, že např. analýza změnového požadavku, která běžně trvá 7-8 MD, byla realizována pomocí AI za 1-2 MD. Takový faktor úspory (až 75 %) přináší podstatné snížení nákladů. To minimálně potvrzuje výše uvedené úspory v intervalu 20 až 30% z celkových nákladů. Výše uvedené technologické výbavy uchazeče jsou reálné a racionálně ukazují, proč může být jeho nabídková cena nižší, aniž by to znamenalo podhodnocení rozsahu prací na zakázce.“
4. Navrhovateľ uvádza, že z vyššie uvedeného

jeho názoru jednoznačne vyplýva, že je preukázané a zároveň všeobecne známe, že využitie AI môže viesť k významným úsporám. Zároveň poukazuje na to, že nie je zrejmé, akým spôsobom by mal reagovať na požiadavky kontrolovaného tak, aby ich považoval za dostatočne splnené, keďže by to

jeho názoru mohlo viesť až k potrebe predložiť rozsiahlu právnu analýzu s detailným opisom všetkých možných rizikových scenárov a návrhov riešení, a to navyše v lehote piatich pracovných dní. Navrhovateľ preto uvádza, že pokiaľ sa úrad bude zaoberať charakterom jednotlivých žiadostí o vysvetlenie a obsahom jeho odpovedí, žiada, aby úrad zohľadnil aj lehoty na poskytnutie vysvetlenia stanovené kontrolovaným, a teda posúdil aj to, čo bolo možné a rozumne očakávateľné v týchto lehotách zo strany navrhovateľa predložiť. 77. Navrhovateľ ďalej uvádza, že kontrolovaný sa v ďalšej časti Oznámenia o vylúčení zaoberal oponentúrou voči tvrdeným úsporám vyplývajúcim z využitia unifikovanej platformy AA. Navrhovateľ poukazuje na to, že kontrolovaný v úvode tejto časti Oznámenia o vylúčení uvádza, že je povinný postupovať v súlade s princípom transparentnosti a uplatniť kontradiktórny prístup, v rámci ktorého overí základné prvky ponuky s cieľom uistiť sa, že predmet zákazky je za daných podmienok reálne realizovateľný. Navrhovateľ však uvádza, že napriek uvedenému kontrolovaný

jeho názoru postupoval opačne, keďže nedokázal formulovať presné a jednoznačné žiadosti o vysvetlenie a zároveň ani relevantne odôvodniť, z akých dôvodov by predmet zákazky nemal byť realizovateľný. 78. Navrhovateľ v tejto súvislosti namieta, že kontrolovaný aj v tejto časti

jeho názoru zakladá svoje závery len na domnienkach. Zároveň uvádza, že bez ohľadu na to, či sa kontrolovaný mohol cítiť dotknutý predchádzajúcou odpoveďou navrhovateľa, navrhovateľ trvá na tom, že otázka smerujúca k tomu, či všetci klienti využívajúci platformu AA sú pravidelne aktualizovaní na najnovšiu udržiavanú verziu a majú aplikované bezpečnostné aktualizácie, bola

jeho názoru irelevantná.

1. Navrhovateľ pre spochybnenie tvrdení kontrolovaného dáva do pozornosti odpoveď na otázku č. 2 Znaleckého posudku, v ktorej sa uvádza, cit.: „Uchazeč ve své nabídce využívá dva individuální nástroje, a to vlastní softwarovou platformu AA a systematické zapojení nástrojů umělé inteligence (AI) ve všech fázích vývoje. Rozsáhlé využití těchto nástrojů představuje věcně a ekonomicky odůvodnitelný faktor, které umožní uchazeči o zakázku snížit nabídkovou cenu bez negativního vlivu na rozsah, kvalitu nebo realizovatelnost dodávky. Na základě Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie doložené technické dokumentace, předchozí implementace a odborných zdrojů, byla znalcem ověřena vysoká míra opětovného využití existujících softwarových komponent platformy AA. Platforma obsahuje konfigurovatelné moduly pro klíčové funkce IS veřejné správy (uživatelé, autentizace, evidence, workflow, notifikace, integrace atd.), které lze přímo aplikovat v rámci IS EDZ. Znalcem byla vyhodnocena opakovatelnost těchto komponent přibližně u 30-50% celkového funkčního rozsahu řešení, což vede k výraznému zkrácení doby vývoje a snížení nákladů. Například u modulů pro řízení agendy, správu dokumentů a integrační vrstvy lze díky AA dosáhnout časové úspory v rozsahu 40-50% oproti zakázkovému vývoji. Tento přístup také snižuje výskyt chyb, zrychluje testování a zajišťuje vyšší stabilitu a kvalitu výsledného řešení.“
2. Navrhovateľ zdôrazňuje skutočnosť, ako sa kontrolovaný postavil k predloženej kvantifikácii úspor s prostým konštatovaním o tom, že to považuje za nereálne. Pokiaľ sa teda kontrolovaný odvážil opätovne odcitovať pasáž rozhodnutia 5718-6000/2025 zo dňa
4. 2025 s tým, že od uchádzača nepostačuje len všeobecné konštatovanie skutočnosti, bolo by možné od neho na oplátku očakávať, že podrobnejšie rozoberie alebo sa bude zaujímať o fungovanie platformy AA a tvrdenia navrhovateľa dôveryhodne vyvráti. Alebo aspoň všeobecnejšie rozoberie, prečo existujúce moduly z iných podobných systémov nie je možné použiť. Pritom predmet zákazky z hľadiska programátorských požiadaviek nie je ničím výnimočným. Z podstaty veci je to kombinácia e-shopu a prvkov, ktoré sú bežne používané vo verejnej správe. To, že tu nejde o objav kolesa, potvrdzuje jednak navrhovateľom predložený Znalecký posudok, ako aj to akým spôsobom si nastavil kontrolovaný parametre verejného obstarávania. Navrhovateľ trvá na tom, že je dôvodné a racionálne predmet zákazky vystavať z preexistentných modulov. Túto skutočnosť kontrolovaný žiadnym spôsobom nevyvracia.
5. Navrhovateľ uvádza, že jeho slová potvrdzuje aj odpoveď na otázku č. 3 Znaleckého posudku, v ktorej sa uvádza, cit.: „Z popisu zakázky nevyplývá, že by šlo o mimořádně složité, či technologicky výjimečné řešení. Jedná se o běžný IS agendového typu, vycházející z už standardizovaných funkčních požadavků veřejné správy (evidence, workflow, napojení na základní registry, integrace do spisových služeb). Specifikace je podrobná a nezahrnuje neobvyklé požadavky (např. vysokou míru bezpečnostní certifikace, práce v neveřejném prostředí či extrémně krátké lhůty). Z toho plyne, že pro kvalifikované uchazeče s odpovídajícím know-how je projekt plně realizovatelný v běžných nákladových mezích. Rovněž je třeba při určování obvyklé ceny zohlednit odlišnosti mezinárodního trhu – vyšší ceny nabídek firem ze zahraničí nemusí odpovídat vyšší kvalitě, ale spíše jinému obchodnímu modelu vyšším fixním nákladům nebo odlišné organizační struktuře. Pro srovnání v českém prostředí, ve které probíhá posouzení, je vhodné se držet reálných nákladů českých subjektů se srovnatelnou vývojovou kapacitou.“
6. Navrhovateľ ďalej uvádza, že kontrolovaný sa snaží negovať tvrdenia o úsporách z titulu knowhow, kde opätovne svoje závery zakladá na tom, že ide len o všeobecné tvrdenia. Na tomto mieste uvádza, že ak kontrolovaný očakával podrobný rozpis a vyčíslenie dopadov know-how voči jeho konkrétnym požiadavkám, jeho očakávania boli objektívne nereálne a presahujúce rámec rozumnej miery primeranosti pre účely odpovede na žiadosti o vysvetlenie MNP. Samotné know-how je vo väčšine teoretický pojem, ktorý by sa dal definovať ako súbor praktických, technických, technologických, organizačných alebo obchodných poznatkov a skúseností, ktoré nie sú všeobecne známe ani ľahko dostupné, majú skutočnú alebo potenciálnu hospodársku hodnotu, sú výsledkom činnosti alebo skúseností konkrétneho subjektu a sú udržiavané v režime dôvernosti. Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie
7. Z pohľadu logiky samotných odpovedí navrhovateľa a rozumnej primeranosti, kontext odpovedí týkajúci sa know-how je potrebné vnímať v prvom rade podporne k argumentácii týkajúcej sa využitia platformy AA. Navrhovateľ (aj) preto v poslednej odpovedi na žiadosť o vysvetlenie poukázal na referenčné zákazky, aby demonštroval, že plnenia obdobné predmetu zákazky už v minulosti realizoval a že na predmet zákazky vie využiť nadobudnuté skúsenosti a upravené moduly. V neposlednom rade uvedené malo aj širší kontext a malo slúžiť na to, že navrhovateľ nie je žiadnou „garážovou firmou“ alebo amatérskym startupom, ale je relevantným trhovým subjektom s riadnou a overiteľnou históriu. V tomto kontexte navrhovateľ uvádza, že kontrolovaný je ten, kto neustále spochybňuje schopnosti navrhovateľa a robí tak aj v závere Oznámenia o vylúčení (bod 223 rozhodnutia).
8. Okrem iného ide o opätovne nepodložené úvahy, v rovine potenciálnosti bez adekvátneho kvantifikovania, rizika alebo pravdepodobnosti. S rovnakou a dokonca vyššou mierou pravdepodobnosti môže navrhovateľ konštatovať, že riziko porušenia princípov hospodárnosti a efektívnosti existuje v prípade, ak dôjde k uzavretiu zmluvy s niektorým z ďalších uchádzačov, ktorý je o min. 1,8 milióna EUR drahším. U žiadneho z nich pritom nie je možné min. nateraz vylúčiť, že bude požadovať navýšenie ceny prostredníctvom dodatku. Kontrolovaný svoje predpoklady nezakladá na základe skúseností s navrhovateľom, ale ak tak s inými svojimi dodávateľmi, čo je možné slušne označiť za skresľujúce zovšeobecňovanie.
9. Navrhovateľ má za to, že kontrolovaný nevyhodnocoval tvrdenia ohľadom know-how z hľadiska celkového kontextu, ale izolovane a úzkoprofilovým spôsobom prostredníctvom prizmy vyčíslenia konkrétnych nákladov. Je možné sa domnievať, že išlo o účelový prístup s cieľom stanovenia požiadavky, ktorej splnenie nie je možné racionálne očakávať prinajmenšom v lehote piatich pracovných dní. Navrhovateľ sa pre úplnosť vyjadruje k poukazu kontrolovaného na rozhodnutia 11831-9000/2024 z
11. 2024 a č. 9171-6000/2025 zo dňa
14. V prvom citovanom rozhodnutí predseda úradu zastavil konanie z dôvodu, že odpadol dôvod konania, a tak toto rozhodnutie sotva môže zakladať alebo patriť medzi ustálenú prax vo vzťahu k MNP. Skutočnosť skôr svedčí o tom, že kontrolovaný len mechanicky kopíroval pasáže z rozhodnutí aj s chybami v nich obsiahnutými bez toho, aby si skutočnosti verifikoval.
15. V druhom citovanom rozhodnutí navrhovateľ poukazuje na hlavné odlišnosti daného prípadu. Síce rovnako išlo o námietky proti vylúčeniu uchádzača, týkali sa predmetu zákazky „Zabezpečenie nakladania s odpadom (škvara)“. Išlo o úplne iný predmet zákazky a teda aj iný spôsob oceňovania jednotlivých položiek. Zároveň skutkovo sa uvedený prípad líši tým, že verejný obstarávateľ adresoval uchádzačovi konkrétne žiadosti o vysvetlenie k jednotlivým položkám s detailným popisom čo by malo vysvetlenie obsahovať. Navrhovateľ zároveň poukazuje na znenie žiadosť o vysvetlenie citované v bode 70 daného rozhodnutia. Uchádzač v predmetnom prípade uvedené ignoroval, nepredložil dôkazy, kalkulačný vzorec ku konkrétnym položkám. Verejný obstarávateľ bol v žiadosti č. 2 ešte konkrétnejší s odôvodnením prečo má za to, že ide o MNP pri jednotlivých položkách a vzápätí poskytol uchádzačovi výpočty a príklady z cenníkov k jednotlivým položkám v rámci demonštrácie, prečo považuje ponuku uchádzača, resp. jednotlivé položky za mimoriadne nízke (viď. bod 81 daného rozhodnutia) Navrhovateľ konštatuje, že kontrolovaný použil dané rozhodnutie ako správnu demonštráciu kontradiktórneho prístupu verejného obstarávateľa k vysvetľovaniu MNP, avšak v súlade s tým sám nekonal.
16. Pre porovnanie, požiadavka kontrolovaného v druhej žiadosti o vysvetlenie znela na uvedenie, cit.: „podrobného rozpisu ponúkanej ceny, v členení

jednotlivých položiek a faktorov Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie ovplyvňujúcich cenu“. Na túto všeobecnú požiadavku navrhovateľ vo svojej tretej odpovedi odpovedal celkom legitímnym spôsobom, a síce, že z uvedeného nie je možné identifikovať, v akom rozsahu, štruktúre a miere detailu chce kontrolovaný predmetný rozpočet vyplniť, a s čím to potom chce porovnávať, keď sám zjavne nemá ustálený rozsah položiek tvoriacich predmet zákazky (nakoľko sa to snaží preniesť na uchádzača).

1. Navrhovateľ ďalej uvádza, že dokument časť B.1 Opis predmetu zákazky má 48 strán textu a obrázkov s opisom požiadaviek a príloha č. 1 má 244 riadkov s požiadavkami. To znamená, že uchádzač má (namiesto kontrolovaného) „rozmeniť“ 48 stranový dokument na „požiadavky“, zosúladiť to s dotknutou prílohou a ešte ku každej požiadavke priradiť nákladové podpoložky so všetkými faktormi ovplyvňujúcimi cenu. Ak by pod jednu požiadavku len samotnej prílohy č. 1 boli subsumované v priemere tri nákladové položky, uchádzač bude povinný len v tejto súvislosti oceňovať 750 položiek. Pokiaľ zoberieme do úvahy všetky skutočnosti, podrobný rozpis ceny potom môže tvoriť aj niekoľko tisíc položiek.
2. Navrhovateľ má za to, že vyššie uvedené skutočnosti preukazujú, že kontrolovaný nepostupoval pri formulácii žiadostí o vysvetlenie a pri vyhodnocovaní odpovedí navrhovateľa v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a s rozhodovacou praxou úradu, vrátane tej, na ktorú sám poukazuje. Kontrolovaný postupoval tendenčným spôsobom založeným na arbitrárnom spochybňovaní akýchkoľvek tvrdení navrhovateľa alebo na prostom konštatovaní, že dôkazy sú nedostatočné.
3. V nadväznosti na skutočnosť, že kontrolovaný sa riadne nevysporiadal s odpoveďami navrhovateľa a relevantným spôsobom nepreukázal naplnenie dôvodov na vylúčenie, navrhovateľ osobitne poukazuje aj na procesný nedostatok Oznámenia o vylúčení, ktorým je skutočnosť, že výrok Oznámenia o vylúčení nekorešponduje s jeho odôvodnením. Vo výroku sa totiž uvádza, že predložené vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky a dôkazy dostatočne neodôvodňujú nízku úroveň cien a nákladov s ohľadom na skutočnosti

§ 53ods.

2 zákona o verejnom obstarávaní. Pokiaľ kontrolovaný odkazuje na skutočnosti uvedené v citovanom ustanovení, mal sa zaoberať kauzalitou vysvetlenia s týmito skutočnosťami. 91. Navrhovateľ má zato, že kontrolovaný nepreukázal, že dielo nie je možné zrealizovať z pohľadu ani jednej skutočnosti, t. j. navrhovanej hospodárnosti poskytovaných služieb, technického riešenia alebo osobitne výhodných podmienok, ktoré má uchádzač k dispozícii na poskytnutie služby, osobitosti služby navrhovanej uchádzačom, dodržiavania povinností v oblasti pracovného práva, najmä s ohľadom na dodržiavanie minimálnych mzdových nárokov, ochrany životného prostredia alebo sociálneho práva

osobitných predpisov, dodržiavania povinností voči subdodávateľom, možnosti uchádzača získať štátnu pomoc. Oznámenie o vylúčení je preto nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Navrhovateľ tak má za to, že dostatočným spôsobom preukázal nezákonnosť vylúčenia jeho ponuky a úrad by mal v tomto prípade postupovať obdobne ako v rozhodnutí č. 4886-6000/2025 zo dňa 06. 03. 2025, pričom cituje jednotlivé pasáže daného rozhodnutia. 92. Navrhovateľ v petite svojich námietok navrhuje, aby úrad rozhodol

§ 175ods.

1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní a rozhodnutím nariadil kontrolovanému odstrániť protiprávny stav, a to zrušením Oznámenia o vylúčení a uložením povinnosti pokračovať vo vyhodnocovaní ponuky navrhovateľa. Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie Začatie preskúmania úkonov kontrolovaného 93.

§ 171ods.

1 zákona o verejnom obstarávaní námietkové konanie sa začína dňom doručenia námietok úradu. Na základe uvedeného úrad konštatuje, že námietkové konanie začalo dňa 09. 02. 2026. 94.

§ 173ods.

1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní je kontrolovaný povinný doručiť úradu písomné vyjadrenie k podaným námietkam a kompletnú dokumentáciu potrebnú na posúdenie namietaných skutočností, a to do piatich pracovných dní odo dňa doručenia námietok kontrolovanému, ak ide o námietkové konanie; úrad neprihliada na písomné vyjadrenie k podaným námietkam a dôkazy doručené kontrolovaným po uplynutí tejto lehoty. 95.

§ 173ods.

2 zákona o verejnom obstarávaní ak ide o elektronickú komunikáciu, dokumentácia sa úradu doručuje sprístupnením elektronickej podoby dokumentácie zriadením prístupu do elektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu v lehote

odseku 1, pričom súčasťou elektronickej podoby dokumentácie sú aj auditné záznamy o všetkých úkonoch vykonaných v použitom elektronickom prostriedku. Ak kontrolovaný predkladá dokumentáciu alebo jej časť v listinnej podobe, môže úradu doručiť aj fotokópiu tejto dokumentácie, ak zároveň písomne potvrdí, že táto dokumentácia súhlasí s originálnym vyhotovením dokumentácie. Kontrolovaný môže nahliadať do dokumentácie ním doručenej úradu. Ak sa preskúmanie úkonov kontrolovaného nezačne, úrad bez zbytočného odkladu poskytnutú dokumentáciu vráti.

1. Kontrolovaný dňa
3. 2026 doručil úradu listinne dokument s názvom „Vyjadrenie verejného obstarávateľa k námietkam uchádzača proti vylúčeniu ponuky“ zo dňa
5. 2026 (ďalej len „vyjadrenie“), súčasťou ktorého bol aj prístup do IS JOSEPHINE. Na základe uvedeného úrad konštatuje, že kontrolovaným doručenú dokumentáciu potrebnú na posúdenie namietaných skutočností v tomto námietkovom konaní považuje za kompletnú odo dňa
9. Navrhovateľ dňa
11. 2026 doručil úradu v elektronickej podobe

osobitného predpisu dokument „Doplnenie certifikátu k námietkám

§ 170ods.

3 písm. d) ZVO“, ktorého prílohu tvorí certifikát označený ako „(...)“.

§ 170ods.

11 zákona o verejnom obstarávaní navrhovateľ môže predložiť dôkazy a opis rozhodujúcich skutočností, ktoré neboli obsahom námietok, v lehote na doručenie námietok

odseku 4. Na dôkazy a opis rozhodujúcich skutočností predložených po uplynutí lehoty na doručenie námietok

odseku 4 úrad neprihliada. V tomto prípade námietky smerujú proti vylúčeniu, pričom navrhovateľovi bolo Oznámenie o vylúčení doručené dňa

2. 2026, to znamená, že posledným dňom na doručenie námietok bol deň
5. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ doručil predmetné dokumenty úradu dňa
7. 2026, t. j. po lehote na doručenie námietok, úrad na predmetné dokumenty v súlade s § 170 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní neprihliada. Písomné vyjadrenie kontrolovaného k námietkam navrhovateľa
8. Úvodom vyjadrenia kontrolovaný cituje znenie Oznámenia o vylúčení (bod 223 rozhodnutia). Následne sa vyjadruje k jednotlivým namietaným skutočnostiam.

názoru kontrolovaného z textu námietok nie je zrejmé, ktoré atribúty zákona o verejnom obstarávaní a jeho základné princípy nemali byť splnené v procese určenia jeho ponuky za mimoriadne nízku. Konštatovanie navrhovateľa považuje kontrolovaný za vágne a ničím nepodložené. Tvrdenie navrhovateľa, cit.: „táto skutočnosť by sama o sebe mala diskvalifikovať zákonnosť Oznámenia Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie o vylúčení“ je vágne, čo značí aj použitie podmieňovacieho spôsobu „by mala“. Kontrolovaný v tejto súvislosti uvádza, že navrhovateľa ťaží bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, ktorého unesenie vylučujú vágne tvrdenia a konštatovania. V tejto súvislosti kontrolovaný poukazuje na rozhodnutie úradu č. 16156-6000/2020-OD zo dňa

4. Kontrolovaný uvádza, že v texte námietok nie sú špecifikované žiadne nedostatky, ktoré by mali spočívať v nedostatočne zistenom skutkovom stave, nezrozumiteľnosti alebo vnútornej rozpornosti Oznámenia o vylúčení. Kontrolovaný má zato, že odôvodnenie Oznámenia o vylúčení obsahovalo argumentáciu k nedostatočnosti odôvodnenia MNP navrhovateľa, čo bolo zároveň uvedené aj vo výroku Oznámenia o vylúčení. Kontrolovaný ďalej vylučuje akúkoľvek účelovú alebo selektívnu prácu s judikatúrou, pričom má zato, že odôvodnenie Oznámenia o vylúčení odráža rozsah a obsah vysvetlení MNP, ktoré boli kontrolovanému adresované zo strany navrhovateľa.
5. Kontrolovaný vylučuje, že by ktorákoľvek žiadosť o vysvetlenie MNP bola šikanózna, resp. by ju nebolo objektívne možné splniť a uvádza, že nie je z textu námietok zrejmé, ktoré časti žiadostí o vysvetlenie MNP majú byť

navrhovateľa šikanózne, resp. na ktoré nie je možné objektívne odpovedať. Kontrolovaný ďalej uvádza, že navrhovateľ nešpecifikoval, prečo požiadavky kontrolovaného mali byť absurdné, resp. nemali mať racionálny základ. Zároveň neuviedol, prečo na uvedené požiadavky neposkytol kontrolovanému odpoveď, ktorá by odôvodňovala ním ponúkanú mimoriadne nízku cenu. 101. Kontrolovaný popiera tvrdenia, že by sa snažil navodiť dojem, že navrhovateľ zosmiešňoval a bagatelizoval požiadavky verejného obstarávania, nakoľko toto predstavuje jasnú a preukázanú skutočnosť vyplývajúcu zo samotnej formulácie Vysvetlenia č. 3 (bod 223 rozhodnutia). Kontrolovaný má za to, že navrhovateľ nespochybnil skutkový stav, ktorý kontrolovaný uviedol do strany 36 Oznámenia o vylúčení, t.j. neuviedol, v čom konkrétne má byť

navrhovateľa skutkový stav v Oznámení o vylúčení uvedený, cit.: „nesprávne, neúplne a nedostatočne zisteného skutkového stavu, nezrozumiteľnosti a vnútornej rozpornosti odôvodnenia“.

1. V súvislosti s navrhovateľom spochybňovaným spôsobom, akým dospel k určeniu jeho ponuky za MNP, kontrolovaný uvádza, že v žiadostiach o vysvetlenie MNP jednoznačne uviedol, na základe akých dôvodov sa komisii javí ponuka uchádzača ako mimoriadne nízka, pričom špecifikáciu uvedených dôvodov napokon potvrdil aj navrhovateľ. Namiesto toho, aby sa navrhovateľ vo svojich vysvetleniach MNP zaoberal vyčíslením nákladov na jednotlivé časti zákazky (v rozsahu položiek a podpoložiek) a vyčíslením a vysvetlením vplyvu navrhovateľom tvrdených faktorov na cenu (AI, know-how a iné), tak ako od neho vyžadoval kontrolovaný, nedôvodne polemizoval o príprave súťažných podkladov a tvorbe PHZ. Kontrolovaný uvádza, že v prípade, ak mal navrhovateľ akékoľvek pochybnosti o znení súťažných podkladov alebo tvorbe PHZ, nič mu nebránilo využiť inštitút žiadosti o vysvetlenie súťažných podkladov, resp. uplatniť revízny postup voči zneniu súťažných podkladov (vrátane výšky PHZ).
2. V prípade, ak mal navrhovateľ akékoľvek výhrady k zneniu súťažných podkladov alebo výške PHZ, mal uvedené tvrdiť už v lehote na podanie námietok

ust. § 170 ods. 4 písm.

1. a)a
2. b)zákona o verejnom obstarávaní, hoci

názoru kontrolovaného, výhrady, ktoré navrhovateľ vzniesol počas vysvetľovania MNP alebo v námietkach voči vylúčeniu ponuky, sú nedôvodné. V časti námietok, ktoré smerujú voči zneniu súťažných podkladov alebo výške PHZ by mal úrad

názoru kontrolovaného zastaviť konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného

ust. § 174 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie

1. Kontrolovaný uvádza, že účelom vysvetlení nie je spochybňovanie spôsobov, akým kontrolovaný dospel k tomu, že sa mu ponuka javí ako mimoriadne nízka, ale predkladanie hodnoverných skutočností, že predmet obstarania je za daných podmienok realizovateľný. Účelom inštitútu vysvetľovania MNP je umožniť uchádzačovi uviesť dôvody, pre ktoré sa domnieva (uchádzač), že jeho ponuka nemá neobvykle nízku cenu. Kontrolovaný musí následne musí posúdiť poskytnuté vysvetlenia a stanoviť, či má predmetná ponuka neobvykle nízku cenu, a ak áno, má povinnosť ju odmietnuť. Tak ako už kontrolovaný opakovane uviedol, navrhovateľ svoju argumentáciu postavil na spochybňovaniach procesov a úkonov kontrolovaného a zosmiešňovaní jeho úvah avšak bez toho, aby uviedol to, čo je dôležité a zákonom o verejnom obstarávaní a judikatúrou vyžadované, teda skutočne relevantné dôvody, pre ktoré má za to, že jeho ponuka nemá neobvykle nízku cenu.
2. Tvrdenie navrhovateľa, cit.: „Určenie mimoriadne nízkej ponuky Navrhovateľa Verejný obstarávateľ zakladá na porovnaní ponukovej ceny Navrhovateľa s predpokladanou hodnotou zákazky a ostatnými ponukovými cenami (predovšetkým vo vzťahu k ponuke druhého uchádzača).
3. Navrhovateľ poukazuje na to, že z judikatúry SD EÚ (napr. rozsudok vo veci Lombardini a Mantovani, C-285/99 a C- 286/99) vyplýva, že verejní obstarávatelia sú povinní určiť objektívnu a nediskriminačnú metódu na identifikovanie mimoriadne nízkej ponuky. Ako je možné ďalej odvodiť napr. z rozhodovacej činnosti úradu, záver o tom, že ponuka „sa zdá“ ako mimoriadne nízka, musí byť urobený v súlade s princípom transparentnosti.“ považuje kontrolovaný za generálne pravidlo, ktoré kontrolovaný dodržal, nakoľko jednoznačne uviedol, na základe akých indícií sa mu ponuka javí ako mimoriadne nízka. Porovnanie ponuky navrhovateľa s ponukami ostatných uchádzačov ako aj s PHZ považuje kontrolovaný za nediskriminačné a transparentné (jednoznačné a zrozumiteľné). Uvedenému napokon porozumel zjavne aj navrhovateľ, ak po uplynutí lehoty na podanie námietok spochybňuje výšku PHZ.
4. Kontrolovaný popiera, že by určenie MNP navrhovateľa zakladal len na porovnávaní ponukovej ceny s PHZ a ostatnými ponukovými cenami (predovšetkým s druhou v poradí). Tak ako kontrolovaný uviedol, v prvej fáze pristúpil len ku kontrole prima facie, t. j. ku kontrole založenej na zdaní, až následne (v druhej fáze) na základe poskytnutých dôkazov a vysvetlení navrhovateľa prijímal rozhodnutie, či sa potvrdilo jeho prvotné „zdanie“, že ponuka je mimoriadne nízka.
5. Kontrolovaný poukazuje na bod 8 časti B2 – Súťažných podkladov – Spôsob určenia ceny – „Verejný obstarávateľ si vyhradzuje právo na predloženie kalkulácií, rozborov, rozpisov jednotkových cien z ponuky uchádzača a to v prípade, že táto jednotková cena vykazuje výrazný rozdiel oproti ostatným uchádzačom alebo oproti obvyklým trhovým cenám.“ a na bod 67 rozhodnutia úradu č. 15672-6000/2020- OD zo dňa
8. Kontrolovaný uvádza, že už v súťažných podkladoch upozornil navrhovateľa, že bude posudzovať rozdiel ponúkanej ceny oproti ostatným uchádzačom a oproti obvyklým trhovým cenám, pričom za týmto účelom si kontrolovaný vyhradil právo na predloženie kalkulácií, rozborov, rozpisov jednotkových cien z ponuky uchádzača. Má zato, že navrhovateľ uvedené pravidlo začal rozporovať až po doručení žiadosti o vysvetlenie MNP. Stanovenie PHZ má dvoje zákonné požiadavky a nie je dôvod predpokladať, že by kontrolovaný tieto porušil v procese jej určenia. Uvádza, že zákon o verejnom obstarávaní vymedzuje spôsob, ako môže kontrolovaný stanoviť PHZ pričom, tieto možnosti sú rovnocenné a uprednostnenie niektorej z nich nemôže byť na kontrolovaného. Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie
9. Kontrolovaný uvádza, že ak navrhovateľ nesúhlasí so zákonným znením jednotlivých spôsobov určenia PHZ, mal by sa obrátiť na zákonodarnú moc a iniciovať zmenu daného právneho predpisu v časti pravidiel výpočtu PHZ. Tvrdenia navrhovateľa o povahe PHZ

kontrolovaného predstavujú iba snahu o odvrátenie pozornosti úradu od nesplnenia povinnosti predložiť cenový rozbor položiek, ktorý od navrhovateľa žiadal kontrolovaný.

1. Kontrolovaný ďalej uvádza, že v prípade, ak navrhovateľ považuje za absenciu objektívneho a hodnoverného spôsobu určenia PHZ, napr. vo forme expertnej analýzy, znaleckého, či odborného posúdenia a pod., v prvých dvoch žiadostiach o vysvetlenie MNP, nič mu nebránilo, aby uvedené adresoval formou uplatnenia revízneho postupu voči zneniu súťažných podkladov/oznámenia o vyhlásenia verejného obstarávateľa, čo tento neurobil. Kontrolovaný nepožadoval od navrhovateľa žiadnu konzultáciu prípadne iné pripomienkovanie indiícií, ktoré kontrolovaného viedli ku skúmaniu MNP, ale od navrhovateľa žiadal, a by vysvetlil svoju cenotvorbu v zmysle opisu predmetu zákazky a pravidiel uvedených v súťažných podkladoch.
2. Kontrolovaný uvádza, že nikdy netvrdil, že by pristúpil k tvorbe PHZ prostredníctvom výberu bežne dostupných tovarov na trhu, pričom poukazuje a cituje úvod časti B.1 súťažných podkladov – Opis predmetu zákazky. Zároveň kontrolovaný poukazuje na časť B.3 súťažných podkladov - Obchodné podmienky plnenia predmetu zákazky, pričom má zato, že už z názvu zmluvy (Zmluva o dielo na vývoj softvérového diela a o výkone podpory, prevádzky a údržby) musí byť zrejmý predmet budúceho záväzkovo-právneho vzťahu. Okrem uvedeného predmetný návrh budúcej zmluvy už v definícii pojmov určuje, čo je Dielo.
3. Vo veci určenia PHZ prostredníctvom výberu najlacnejšej indikatívnej ponuky kontrolovaný uvádza, že bol oprávnený túto stanoviť aj aritmetickým priemerom zistených indikatívnych cien pričom v takomto prípade by cenová ponuky navrhovateľa vykazovala len výraznejší rozdiel. Kontrolovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že určenie ponuky navrhovateľa ako mimoriadne nízkej nevychádza len z porovnávania s indikatívnymi ponukami v rámci PHZ, ale na omnoho širšom základe. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že v prípade porovnávania ponúk predložených v rámci verejného obstarávanía už nejde o indikatívne ponuky ale záväzné cenové ponuky celkovo 6 uchádzačov.
4. K námietkám, ktoré smerujú k zneniu súťažných podkladov, obsahu profilu kontrolovaného a určovaniu PHZ kontrolovaný uvádza, že v prípade, ak navrhovateľ nepovažuje súťažné podklady za detailné natoľko, aby bol schopný pripraviť ponuku, uvedené mal namietať už v čase plynutia lehoty na predkladanie ponúk. Nakoľko tak neurobil, má kontrolovaný má za to, že navrhovateľ so znením súťažných podkladov súhlasil a s týmto bol uzrozumený.
5. Rozporovanie akýchkoľvek údajných nedostatkov v súťažných podkladoch

kontrolovaného predstavuje iba snahu navrhovateľa o odvedenie pozornosti úradu od merita veci. Meritom veci pritom je dôvodnosť vylúčenia ponuky navrhovateľa z dôvodu, že v súlade so znením súťažných podkladov a žiadostí o vysvetlenie MNP nevysvetlil a nezdokladoval svoju cenotvorbu. Kontrolovanému nie je zrejmé, ako tvorba PHZ súvisí s porušením povinnosti navrhovateľa transparentne vysvetliť svoju cenotvorbu. Zároveň zdôrazňuje, že navrhovateľ si musel byť pri príprave ponuky vedomý toho, že ním stanovená cena je výrazne pod hranicou PHZ, o ktorej bol navrhovateľ informovaný v súťažných podkladoch a v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.

1. Kontrolovaný uvádza, že štandardne pri príprave ceny uchádzač musí vedieť kalkulovať s kapacitami, ktoré bude využívať na realizáciu zákazky, konkrétne s rozsahom kapacít, povahou kapacít ako aj nákladmi, ktoré bude musieť vynaložiť na zabezpečenie kapacít. Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie Nič z toho v podstate navrhovateľ vo svojich vysvetleniach neuviedol, iba neustále poukazuje na tvorbu PHZ. PHZ je v zmysle zákona o verejnom obstarávaní možné okrem iného určiť na základe údajov získaných prieskumom trhu s požadovaným plnením, čo kontrolovaný riadne vykonal. Zákon o verejnom obstarávaní nikde neukladá povinnosť uskutočniť prípravné trhové konzultácie. Kontrolovaný pritom cituje znenie § 25 zákona o verejnom obstarávaní.
2. Kontrolovaný ďalej uvádza, že zo súťažných podkladov a ich vysvetlení je zrejmé, že predmet obstarania ako projekt podlieha Vyhláške Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „MIRII“) č. 401/2023 o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy (ďalej aj ako „vyhláška“) a to v každej fáze (teda aj prípravnej a iniciačnej fáze pred začatím verejného obstarávania). V súlade s § 4 ods. 11 vyhlášky kontrolovaný zabezpečil verejné pripomienkovanie výstupov prípravnej a iniciačnej fázy projektu, pričom v rámci tohto štádia prerokoval doručené pripomienky. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ mal objektívnu možnosť sa s projektovou dokumentáciou príslušnou k danej fáze projektu (vrátane dokonca aj CBA) oboznámiť a vzniesť pripomienky, či rozporovať odhadované náklady ako vysoké a neobjektívne tak, ako to robí v tomto konaní voči PHZ. Nezáujem, resp. nevedomosť navrhovateľa však v žiadnom ohľade nemôže byť daná na ťarchu a v neprospech kontrolovaného v tomto konaní.
3. Kontrolovaný uvádza, na ktorom mieste je projekt v systéme MetaIS dostupný, pričom zároveň informuje, že katalóg požiadaviek je súčasťou dokumentu CBA. Tento katalóg prešiel drobnými úpravami, napríklad v dôsledku zmeny legislatívy, pričom pôvodne obsahoval 246 položiek a v súťažných podkladoch je uvedený v rozsahu 244 položiek. K opisu kontrolovaný uvádza, že tento zverejnený nebol. Najdôležitejšie je

kontrolovaného, že projekt (a teda aj katalóg požiadaviek) prešiel v súlade s § 4 ods.11 vyhlášky verejným pripomienkovaním a táto informácia bola zverejnená na webovom sídle kontrolovaného dňa

2. 2025 so stanovenou lehotou a kontaktnou osobou (pripomienky poslalo Slovensko Digital) Ako dôkaz kontrolovaný predkladá printscreen zverejnenia zo dňa
5. Zároveň dáva do pozornosti citáciu § 4 ods. 11 vyhlášky, ktorá je uvedená aj v Žiadosti o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky č.
7. Kontrolovaný cituje znenie bodu 1.1, podbod E) bodu 1.1, bod 1.2, časť bodu
8. a bodu 2.1 časti B.1 - Opis predmetu zákazky súťažných podkladov. Ďalej cituje z vysvetlení súťažných podkladov skutočnosti nachádzajúce sa v otázke č. 38 (ale aj pri ďalších expertoch a vysvetleniach, napr. otázke 40). Uvádza, že v dotknutých bodoch sú obhajované požiadavky na experta – projektového manažéra.
9. V súvislsoti s pochybnosťami navrhovateľa, či boli pri prieskume trhu (pri určení PHZ) oslovení relenvantí trhoví hráči kontrolovaný pripomína, že verejným pripomienkovaním výstupov prípravnej a iniciačnej fázy projektu pred začatím verejného obstarávania boli oslovení tak relevantní ako určite aj nerelevantní hráči na trhu pričom, tak ako navrhovateľ, aj iné subjekty boli oprávnené predkladať pripomienky k projektu, či už vo vzťahu k technickej časti alebo CBA. Uvedená argumentácia navrhovateľa je tak

kontrolovaného v celom rozsahu účelová, nakoľko dáva jasne najavo, že ak by oslovené subjekty v rámci PHZ predložili ponuky, potom by títo mali akúsi neoprávnenú výhodu a naproti tomu, ak tieto subjekty cenu nepredložia, tak potom to nie je reprezentatívna vzorka relevantných hráčov na trhu.

1. Kontrolovaný má za to, že navrhovateľ spochybňuje základy legislatívneho rámca verejného obstarávania od jeho základov a pravdepodobne naznačuje, že najvhodnejším riešením by bolo priame rokovacie konanie s jedným subjektom a to navrhovateľom, resp. priame zadanie Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie predmetu plnenia navrhovateľovi tak, ako to bolo pri digitalizácii stavebného konania v ČR a nezákonného zadania verejnej zákazky v rokovacom konaní bez uverejnenia bez toho, aby boli splnené podmienky na použitie tohto druhu zadávacieho konania tak, ako uviedol český Úřad pro ochranu hospodářské soutěže.
2. Kontrolovaný ďalej v nadväznosti na namietané skutočnosti uvádza, že mu opätovne nie je zrejmé, ako inštitút PTK súvisí s opomenutím povinnosti navrhovateľa vysvetliť MNP, ktorú v postupe zadávania zákazky predložil. Predmetné tvrdenie navrhovateľa kontrolovaný považuje za vágne. Kontrolovanému ďalej nie je zrejmé, ako súvisí zapojene spol. PROCESS MANAGEMENT, s.r.o., ktorá je zodpovedná za administráciu postupu zadávania zákazky, do nesplnenia povinnosti navrhovateľa vysvetliť MNP, ktorú v postupe zadávania zákazky predložil. Kontrolovaný v prvom rade poukazuje na opakovaný nedôvodný útok na neho a zároveň uvádza, že tento vyplýva z nedostatočného pochopenia, resp. nepozornosti navrhovateľa, pričom ďalej cituje znenie na strane 37 Oznámenia o vylúčení.
3. Kontrolovaný uvádza, že z predmetnej časti musí byť objektívne každému zrejmé, že sa týka prípravy podkladov pre určenie predpokladanej hodnoty zákazky, teda podkladov vzťahujúcich sa k požadovanému plneniu – k opisu predmetu zákazky. Zároveň poukazuje na to, že navrhovateľ nemá žiadny dôvod domnievať sa, že spoločnosť PROCESS MANAGEMENT, s. r. o., s ktorou má kontrolovaný uzatvorenú rámcovú dohodu zverejnenú v Centrálnom registri zmlúv s účinnosťou od
5. 2025, sa podieľala na príprave podkladov pre PHZ predstavujúcich východisko pre CBA, ktorá bola v MetaIS zverejnená už
7. 2025, teda viac ako mesiac pred uzatvorením zmluvného vzťahu s uvedenou spoločnosťou. Kontrolovaný zároveň uvádza, že spoločnosť PROCESS MANAGEMENT, s. r. o. vystupuje v postavení administrátora procesu verejného obstarávania, pričom

jeho názoru navrhovateľ nemá dôvod mať akékoľvek pochybnosti o jej vplyve na technickú časť súťažných podkladov.

1. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa obsahu súťažných podkladov kontrolovaný uvádza, že v prípade akýchkoľvek otázok alebo nejasností súťažných podkladov nič nebránilo navrhovateľovi využiť inštitút vysvetlenia súťažných podkladov vo fáze plynutia lehoty na predkladanie ponúk. V prípade, ak ide o predmet zákazky, na ktorý je viazaná paušálna cena, je na uchádzačoch, aby si pri kalkulácii ustriehli všetky náklady, ktoré budú musieť vynaložiť na zabezpečenie kapacít na realizáciu zákazky. Je tak na uchádzačoch, aby si iniciatívne urobili vlastný rozklad všetkých nákladov, ktoré budú musieť na realizáciu zákazky vynaložiť, aby si vytvorili vlastný opis riešenia, podrobnú kalkuláciu a pod. Ak navrhovateľ v inej časti námietok komparuje predmetnú zákazku so zákazkou na stavebné práce, aj táto komparácia je účelová a nezohľadňuje relevantný trh.
2. Kontrolovaný uvádza, že častejšie sa napríklad realizácia diaľničných stavieb zadáva ako zákazka design and build, kedy je práve na uchádzačovi, aby najskôr predmet zákazky naprojektoval do požadovaného stupňa detailu a následne na základe tohto projektu zákazku aj zrealizoval. Uchádzač pritom nemá k dispozícii položkovitý rozpočet, ale iba opis predmetu zákazky nanajvýš s predpokladanými stavebnými objektami, vo vzťahu ku ktorým určuje paušálnu cenu. Je potom na uchádzačovi, aby si zabezpečil zodpovedného projektanta (ktorý je často vyžadovaný aj na preukázanie splnenia podmienok účasti alebo získanie vyššieho hodnotenia pri kritériu na vyhodnotenie ponúk – K2), ktorý uchádzačovi pripraví položkovitý rozpočet, na základe ktorého môže uchádzač stanoviť paušálnu cenu. Ak sa teda aj zákazka môže javiť ako abstraktná, bez štruktúrovaného rozpočtu, je na každom uchádzačovi, aby zodpovedne pristúpil k cenotvorbe a aby si sám iniciatívne spravil položkovitý rozpočet, ktorý bude predpokladať všetky náklady, ktoré mu počas realizácie zákazky vzniknú. Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie
3. Kontrolovaný v tejto súvislosti poukazuje aj na zmenu rozhodovacej a metodickej praxe úradu, že k vypracovaniu ponuky do verejného obstarávania zákazky na stavebné práce nie je povinnosť poskytnúť výkaz výmer verejný obstarávateľ dáva do pozornosti bod 94 rozhodnutia úradu č. 1986-6000/2017- ODI. V tejto súvislosti kontrolovaný cituje znenie súťažných podkladov – bod 4 časti B2 Spôsob určenia ceny.
4. Kontrolovaný ďalej uvádza, že žiadosťami o vysvetlenie MNP žiadal navrhovateľa, aby špecifikoval náklady na realizáciu zákazky tak, aby boli zrejmé, aké činnosti, práce, výkony a služby navrhovateľ zahrnul do cenotvorby a aby ich kvantifikoval. Bolo na navrhovateľovi, aby predložil vo fáze vysvetľovania MNP vlastný položkovitý rozpočet, na základe ktorého kalkuloval vlastnú cenu. Kontrolovaný nespochybňuje, že každé IT riešenie na mieru je jedinečné, no aj takéto riešenie si potom vyžaduje jedinečný rozpočet, ktorý uchádzač zostavuje ad hoc pre tú ktorú zákazku.
5. Kontrolovaný opätovné uvádza, že navrhovateľ si musel byť vedomý pomerom svojej ceny k PHZ, a v prípade, ak by mal aj k dispozícii vlastné unikátne riešenie (ktoré však počas vysvetľovania MNP nepreukázal), musí byť pripravený odôvodniť vplyv takéhoto riešenia na realizáciu predmetu zákazky a tým aj cenu za dodanie predmetu zákazky. Navrhovateľ však nepredložil žiadne unikátne riešenie, ktoré by odôvodňovalo mimoriadne nízku cenu, o akej uvažoval vo svojej ponuke. Namiesto toho sa navrhovateľ neustále zaoberal výškou PHZ.
6. Kontrolovaný dáva do pozornosti, že pre posudzovanie MNP je irelevantný rozdiel rozhodovacej praxe úradu v tom, či námietky smerovali voči výsledku vyhodnotenia ponúk alebo vylúčeniu ponuky. Podstatné je, či sa ponuka daného uchádzača (v tomto prípade navrhovateľa) komisii javí ako mimoriadne nízka. Ak komisii vznikne čo i len otázka o reálnosti ponúkanej ceny, je povinná zaoberať sa MNP uchádzača. V prípade konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ktoré smerujú voči vyhodnoteniu ponúk, prechádza bremeno tvrdenia o indikátoroch MNP na uchádzača, ktorý spravidla skončil ako druhý v poradí. Dôkazné bremeno však prechádza na kontrolovaného, ktorý v tomto druhu revízneho postupu musí preukázať, že v prípade, ak identifikoval MNP, či a ako žiadal úspešného uchádzača o vysvetlenie MNP a či bolo vysvetlenie MNP spôsobilé rozptýliť pochybnosti o reálnosti ponuky.
7. Kontrolovaný v tejto súvislosti uvádza, že nakoľko neúspešní uchádzači v tomto prípade trpia informačným deficitom, ich argumentácia predovšetkým smeruje k indikátorom MNP. Je však na kontrolovanom, aby uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k reálnosti ponuky (ktorú na základe výsledku vyhodnotenia ponúk aj prijal). Na druhej strane, v prípade námietkového konania vo veci vylúčenia ponuky, ako je aj tento prípad, prechádza dôkazné bremeno na uchádzača, ktorého ponuka bola vylúčená, aby preukázal, že počas vysvetľovania MNP predložil kontrolovanému verejnému obstarávateľovi také penzum informácií: − ktoré verejný obstarávateľ od uchádzača požadoval v žiadosti o vysvetlenie MNP, − ak sa vysvetlenie MNP rozsahom a obsahom zhodovalo so žiadosťou o vysvetlenie, či bolo predložené včas (štandardne v lehote 5 pracovných dní, ak komisia neurčila dlhšiu lehotu), − či vysvetlenie MNP bolo spôsobilé rozptýliť obavy verejného obstarávateľa z nereálnosti ponúkanej ceny.
8. Kontrolovaný uvádza, že ako indikátor MNP uviedol v žiadosti o vysvetlenie ponuky pomer ceny navrhovateľa k PHZ, k priemeru ostatných ponúk a k ponuke, ktorá je predbežne umiestnená ako druhá v poradí. Tieto indície MNP sú aprobované aj v praxi úradu, konkrétne Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie aj kontrolovaným uvádzanom rozhodnutí úradu č. 10771-6000/2020-OD zo dňa
11. V prípade, ak navrhovateľ poukazuje aj na ďalšiu časť vyššie uvedeného rozhodnutia úradu, kontrolovaný uvádza, že navrhovateľ svoje vysvetlenie MNP nekvantifikoval v parametre, na ktoré teraz sám poukazuje. Nie je teda zrejmé, či a ako (v akom rozsahu) navrhovateľ zohľadnil pri svojej cenotvorbe – „ekonomické (náklady, spôsob výroby, maržu, riziko na strane uchádzača a pod.), ale i ďalšie okolnosti konkrétnej zákazky (napríklad počet účastníkov), konkrétne odvetvie (napríklad tlak konkurencie, aktuálna situácia na danom trhu) a konkrétneho účastníka konania (napríklad špecificky výhodné podmienky lokálneho dodávateľa, vlastná produkcia vstupných dodávok, množstevné zľavy u subdodávateľov a pod.“ Naopak, tvrdenia navrhovateľa boli počas vysvetľovania MNP od počiatku rozporné, nakoľko nevedel ani len ustáliť mieru vplyvu subdodávateľských vzťahom na cenotvorbu.
12. Kontrolovaný ďalej uvádza, že navrhovateľ si v námietkach navzájom odporuje, keď na jednej strane uvádza, že kontrolovaný v procese vysvetľovania MNP sa hodnotenou ponukou komplexne nezaoberal, pričom zároveň v druhej vete navrhovateľ uvádza, že mu nie je zrejmé, či bral kontrolovaný do úvahy pri hodnotení MNP také podmienky, ako tlak konkurencie, aktuálna situácia na danom trhu, vlastná produkcia vstupných dodávok (napr. platforma AA). Odhliadnuc od uvedeného zjavného rozporu, kontrolovaný trvá na tom, že sa zaoberal MNP navrhovateľa komplexne do takej miery, že navrhovateľa požiadal o vysvetlenie MNP napríklad v kontexte využitia platformy AA, kedy výslovne navrhovateľa žiadal preukázať a odôvodniť mieru znovupoužitia platformy AA v rozsahu 30 - 50%, čo zároveň odôvodnil vo svojej žiadosti:
13. Kontrolovaný uvádza, že navrhovateľa žiadal o vysvetlenie MNP napríklad aj s ohľadom na: − dopady získaného know-how vo vzťahu k dosahovaniu nižších nákladov na realizáciu IS EDZ, − podrobný rozpis zapojenia umelej inteligencie (ďalej aj ako „AI“) do predmetu plnenia, − expertízne role pri ktorých jednotlivých častiach realizácie predmetu obstarania budú subdodávateľa uchádzača zastávať, − potrebu podrobného rozpisu ponúkanej ceny pre položku „Návrh, vybudovanie a dodanie IS EDZ“ a to v členení

jednotlivých nákladových položiek a faktorov ovplyvňujúcich cenu, vo väzbe na jednotlivé požiadavky (a to pre každú funkčnú či nefunkčnú individuálne) kontrolovaného na predmet plnenia uvedené v: a) časti B.1 Opis predmetu zákazky, b) Prílohy č. 1 k časti B.1 Opis predmetu zákazky – Katalóg požiadaviek. 132. Navrhovateľ

kontrolovaného neposkytol na žiadnu z vyššie uvedených faktorov odpoveď, na základe ktorej by bolo možné kvantifikovať ich vplyv na cenotvorbu navrhovateľa a túto kvantifikáciu aj odôvodniť. Kontrolovaný však trvá na tom, že sa MNP navrhovateľa zaoberal komplexne. Kontrolovaný nesúhlasí s namietanými skutočnosťami a považuje ich za nedôvodné. Považuje pritom za potrebné uviesť, že odkaz na rozhodnutie úradu č. 107716000/2020-OD zo dňa

2. 2020 je v danom prípade relevantný z hľadiska výkladu všeobecných princípov posudzovania MNP, a to bez ohľadu na rozdielnosť skutkových okolností jednotlivých verejných obstarávaní. Predmetné rozhodnutie je kontrolovaným použité nie na účely mechanického porovnania skutkového stavu, ale ako interpretačný rámec k aplikácii zákonného inštitútu MNP, čo je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou úradu a to je pre navrhovateľa jednoznačne známou skutočnosťou. Kontrolovaný uvádza, že tvrdenie, že selektívne cituje bod 63 uvedeného rozhodnutia, nie je dôvodné. Je si vedomý skutočnosti, že posudzovanie MNP musí prebiehať vo vzťahu ku konkrétnemu predmetu zákazky a so zohľadnením relevantných ekonomických a trhových faktorov. Práve z tohto dôvodu Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie kontrolovaný vyzval uchádzača na vysvetlenie ponuky a následne posudzoval predložené vysvetlenie v kontexte predmetu zákazky, jej rozsahu, riešenia a predpokladov.
3. Pre demonštráciou nerelevantnosti kontrolovaný uvádza, že situácia na trhu, či tlak konkurencie by predsa mal zasiahnuť väčšinu relevantných hráčov, resp. uchádzačov (teda aj ostatných, ktorí predložili cenu). Zároveň podotýka, že podrobne skúmal ceny predložené v rámci tohto verejného obstarávania a vyhodnocoval nie len rozdiel medzi ponukou na prvom a druhom mieste v poradí, ale aj rozdiel medzi ponukou navrhovateľa a priemerom ostatných ponúk, či rozdielu medzi druhou a poslednou ponukou. Zároveň napríklad v prípade existencie povedzme nedostatku práce na trhu s IT zákazkami, ktorá by prinútila subjekt podať výrazne nižšiu cenu aj povedzme na úkor zisku, či dokonca s potrebou vlastného financovania časti straty znamená predsa nereálnu ponuku obsahujúcu neobvykle nízku cenu, ktorou sú znevýhodnení ostatní uchádzači s objektívnymi cenovými ponukami (Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/13/2012). Taktiež vplyv aktuálnej situácie na trhu v čase predloženia cenovej ponuky nemusí znamenať, že uchádzač je, resp. bude spôsobilý reálne plniť celý predmet zákazky riadne a včas a za ponúknuté ceny počas celej doby trvania zmluvy (ako teda napríklad aj po pominutí danej situácie na trhu s ohľadom na ktorú cenu ponúkol), pričom práve na zabezpečenie tohto existuje inštitút MNP.
4. Zároveň kontrolovaný dodáva, že identifikáciu náznakov MNP, jej skúmanie, pristúp k vysvetľovaniu MNP, následný postup, ako aj odôvodnenia sú riadne zachytené tak v zápisnici, ako aj v Oznámení o vylúčení a tieto sú vecné, preskúmateľné a odôvodnené. Kontrolovaný ďalej uvádza, že navrhovateľ sa pokúša odviesť pozornosť úradu matematickým pravidlom zrušeného ust. § 53 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré sa údajne neaplikovalo v prípade reverznej súťaže. Kontrolovaný v tejto súvislosti uvádza, že priamo v súťažných podkladoch stanovil pravidlo, kedy bude posudzovať MNP - jednotková cena vykazuje výrazný rozdiel oproti ostatným uchádzačom alebo oproti obvyklým trhovým cená a zároveň, aké podklady si v prípade vyššie uvedených indícií MNP od uchádzača vyžiada predloženie kalkulácií, rozborov, rozpisov jednotkových cien z ponuky uchádzača.
5. Vyššie uvedené pravidlo posudzovania MNP je súčasťou súťažných podkladov a tieto boli verejnosti známe ich zverejnením v profile kontrolovaného, pričom navrhovateľ voči uvedenému pravidlu neuplatnil revízny postup (ktorý by

kontrolovaného ani nebol dôvodný). Argumentáciu navrhovateľa o nemožnosti aplikácie matematického výpočtu

zrušeného ust. § 53 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní v prípade reverznej súťaže v kontexte vyššie citovaného znenia súťažných podkladov považuje za irelevantnú.

1. Kontrolovaný ďalej uvádza, že svoje otázky smerujúce k vysvetleniu MNP koncipoval jednoznačne a zrozumiteľne a zároveň ich účel aj odôvodnil. Navrhovateľovi tak bolo zrejmé, v akom kontexte a z akého dôvodu žiada kontrolovaný o vysvetlenie konkrétnych aspektov MNP. Ďalej podotýka, že rozhodnutie úradu č. 9663-6000/2024 zo dňa
3. 2024 je v danom prípade relevantné z hľadiska výkladu všeobecných princípov posudzovania MNP, a to bez ohľadu na rozdielnosť skutkových okolností jednotlivých verejných obstarávaní. Kontrolovaný trvá na tom, že MNP navrhovateľa posudzoval komplexne, a to aj s ohľadom na otázku znovupoužitia platformy AA a ostatných faktorov (viď. bod 131 rozhodnutia).
4. K rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 366/10 zo dňa
6. 2011 kontrolovaný uvádza, že skutočnosť, že vychádza zo skutkovej situácie týkajúcej sa zákazky na stavebné práce, sama osebe neznižuje jeho relevanciu pre posudzovaný prípad. Uvedený rozsudok totiž neformuluje závery viazané výlučne na špecifiká stavebných prác, ale vykladá všeobecný zákonný inštitút neobvykle (mimoriadne) nízkej ponuky a zásadu transparentnosti, ktoré sú Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie uplatniteľné naprieč všetkými druhmi verejného obstarávania. Vyjadruje svoj nesúhlas, že použil rozsudok len „okrajovo“ alebo že ide o selektívnu citáciu bez významu pre posudzovaný prípad a tieto závery sú plne aplikovateľné aj v danom prípade. Rovnako je

kontrolovaného potrebné odmietnuť tvrdenie, že ak vysvetlenie uchádzača formálne zodpovedá položeným otázkam, verejný obstarávateľ už nemá možnosť a povinnosť ponuku vylúčiť.

1. Kontrolovaný trvá na svojich tvrdeniach, že jeho žiadosti o vysvetlenie boli dostatočne jasne, presne a zrozumiteľne formulované pre akéhokoľvek relevantného uchádzača, pričom navrhovateľa riadne oboznámil aj s predbežnými myšlienkovými procesmi, resp. dôvodmi, na základe ktorých sa mu ponuka navrhovateľa javila ako neprimerane nízka a zdôvodnením jednotlivých otázok, resp. zistení v rámci posudzovania. Kontrolovaný ďalej uvádza, že navrhovateľ v námietkach neuviedol, v čom by nemali byť žiadosti o vysvetlenie MNP konkrétne, podrobné a dostatočne odôvodnené. Ide iba o vágne tvrdenie navrhovateľa, ktoré ani nemá oporu v skutkovom stave, čo napokon potvrdzuje aj znenie námietok, kde navrhovateľ ani nespochybňuje konkrétnosť žiadosti o vysvetlenie č. 2 a 3, ale iba vágne polemizuje o údajnej nereálnosti a zbytočnosti požadovaných vysvetlení. Navrhovateľ však v žiadnom ohľade nepolemizuje a nespochybňuje určitosť a zrozumiteľnosť žiadosti o vysvetlenie č. 2 a
3. Zároveň kontrolovaný poukazuje na bod 67 rozhodnutia č. 15672-6000/2020-OD zo dňa
5. 2020 a uvádza, že tvrdenia navrhovateľa považuje za paušalizované a účelové bez právnej relevancie s cieľom navodiť negatívny dojem o kontrolovanom. Pri formovaní prvej žiadosti o vysvetlenie mal kontrolovaný len základnú sadu informácií dostupnú z časti cenovej ponuky, súčasťou ktorej bol JED.
6. K tvrdeniam navrhovateľa, kde dáva do pozornosti citovanie rozhodnutí kontrolovaným, týkajúcich sa stavebných zákaziek, uvádza, že tieto nemajú oporu v praxi obstarávania stavebných prác. Aj realizácia stavby je dynamický proces, na ktorý pôsobia rôzne vplyvy (povaha terénu, životné prostredie, externé faktory, existujúca prevádzka na stavbe, ktorá sa má napr. rekonštruovať a pod.), ktoré si rovnako vyžiadali inovatívny prístup v postupe verejného obstarávania, napr. konceptom design and build, kedy uchádzačom nebol poskytnutý výkaz výmer/rozpočet, ale mali naceňovať paušálnu cenu za ten ktorý stavebný objekt/blok. Za účelom predloženia reálnej ceny tak uchádzači oslovili projektantov, ktorí im na základe zmluvy pripravili indikatívny výkaz výmer s konkrétnymi položkami jednotlivých stavebných prác a s odhadom množstva stavebných prác. Často realizáciu stavby a jej plánovanie sprevádzali aj iné faktory, ako je napríklad potreba zachovania poskytovania zdravotnej starostlivosti, rotácia oddelení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a pod. Kontrolovaný podotýka, že aj v tomto prípade bola zisťovaná PHZ, ktorá predstavovala jeden z indikátorov MNP.
7. Kontrolovaný ďalej uvádza, že navrhovateľovi bola výška PHZ známa v čase vyhlásenia verejného obstarávania, pričom jej výšku ani spôsob určenia nikdy počas plynutia lehoty na predkladanie ponúk nespochybňoval. Naopak, vo fáze vysvetľovania MNP bolo povinnosťou navrhovateľa poskytnúť dostatočné vysvetlenie, ktoré by rozptýlilo obavy kontrolovaného z nereálnosti jeho ponuky, čo sa však nestalo, pričom navrhovateľ iba spochybnil spôsob určenia PHZ, hoci mu v čase predloženia ponuky bolo zrejmé, že jeho ponuka nedosiahne ani 75% PHZ. V súvislosti s tvrdením navrhovateľa, v ktorom navrhovateľ vylučuje porovnanie jeho ponuky s ponukami ostatných uchádzačov, kontrolovaný opätovne poukazuje na znenie súťažných podkladov, konkrétne na bod 8 časti B2 „Spôsob určenia ceny“ (viď. bod 107 rozhodnutia). Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie
8. Kontrolovaný dáva do pozornosti, že odhliadnuc od toho, že lehota na podanie žiadosti o vysvetlenie súťažných podkladov (aj v kontexte výšky a tvorby PHZ) uplynula (vrátane lehoty na prípadné uplatnenie revízneho postupu voči súťažným podkladom), navrhovateľ v námietkach potvrdil, že pozná reálie slovenského relevantného trhu, a napriek tomu predložil ponuku výrazne nižšiu ako je PHZ (ktorej výšku v čase plynutia lehoty na predkladanie ponúk nespochybnil). Aj vzhľadom na argumentáciu navrhovateľa uvedenú v námietkach (ako aj vo vysvetleniach MNP) je zrejmé že sa nedostatočne oboznámil so znením súťažných podkladov, čo pochopiteľne determinuje aj nereálnosť ponúkanej ceny, ktorú následne ani navrhovateľ nevedel vyvrátiť. Analogicky v tejto súvislosti kontrolovaný poukazuje aj na bod 101 rozhodnutia úradu č. 16156- 6000/2020-OD zo dňa
12. Porovnateľnosť ponúk zabezpečuje predovšetkým jednoznačne opísaný predmet zákazky, ktorý navrhovateľ v čase plynutia lehoty na predkladanie ponúk nespochybnil. To, že kontrolovaný stanovil pre obe časti zákazky paušálnu (fixnú) cenu namiesto položkovitého rozpočtu neznamená, že uchádzači nie sú povinní pristúpiť k cene obozretne, tak aby transparentne vedeli preukázať že ich cenová kalkulácia zahŕňa – „všetky náklady, činností práce, výkony alebo služby nevyhnutné za účelom riadneho vykonania predmetu zákazky, ako aj náklady na opravy, úpravy a korekcie predmetu zákazky“, viď bod 4 časti B2 súťažných podkladov, o to viac, ak ich ponuka predpokladá podrobnejšie skúmanie z dôvodu rozdielu oproti ponukám iných uchádzačov, resp. cenám obvyklým na trhu, viď. bod 8 časti B2 súťažných podkladov.
13. Kontrolovaný uvádza, že v prípade, ak je kontrolovaným uvádzané rozhodnutie predsedu úradu č. 14724-9000/2024 zo dňa
15. 2024 navrhovateľovi známe, kontrolovanému nie je zrejmé, z akého dôvodu navrhovateľ nepostupoval pri vysvetľovaní MNP vecne a nepredložil štruktúrovaný položkovitý rozpočet s kalkuláciou cien, ako aj záväzné cenové ponuky subdodávateľov, ktoré by rovnako rozptýlili pochybnosti o kvantitatívnej a kvalitatívnej stránke ich zapojenia v rámci realizácie predmetu zákazky, ktoré by malo vplyv aj na ponúkanú cenu. Odpoveď navrhovateľa nemôže spočívať v tom, že položkovitý rozpočet nepredložil z dôvodu, že tento nebol jednotne daný pre všetkých uchádzačov v súťažných podkladoch. Bolo na každom uchádzačovi, aby dôsledne kalkuloval svoju cenu a aby jej kalkuláciu vedel v prípade pochybností o reálnosti ponuky aj preukázať, k čomu však zo strany navrhovateľa počas vysvetľovania MNP neprišlo.
16. Kontrolovaný uvádza, že podobnosť skutkového stavu veci medzi týmto prípadom a konaniami, z ktorých rozhodnutí v tej ktorej časti kontrolovaný cituje, nie je právne relevantné pri určovaní všeobecných postupov, postojov a následného rozhodovania tak, ako je to v súdnom systéme USA, kde sa aplikuje tzv. „common law“. V kontrolovaným uvádzaných citovaných rozhodnutiach ide o výklad všeobecných princípov a ustanovení príslušných právnych predpisov bez ohľadu na to, či predmetom obstarania sú stavebné práce alebo dodanie diela majúceho nehmotnú povahu. Kontrolovaný ďalej uvádza, že transparentne a objektívne v súťažných podkladoch stanovil, na základe akých indícií pristúpi k posudzovanie MNP a aké dôkazné prostriedky bude od uchádzačov popri zákonnej úprave uvedenej v § 53 zákona o verejnom obstarávaní vyžadovať.
17. Kontrolovaný zdôrazňuje, že PHZ bola určená v súlade s ust. § 6 zákona o verejnom obstarávaní na základe údajov získaných prieskumom trhu s požadovan