Obsah (14)

§ 140§ 147§ 170§ 174§ 175§ 2§ 172§ 171§ 20§ 173§ 10§ 42§ 44§ 52

ÚRAD PRE VEREJNÉ OBSTARÁVANIE Sekcia dohľadu Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava Bratislava Číslo: 24. 04. 2026 8195-6000/2026 Úrad pre verejné obstarávanie ako ústredný orgán štátnej správy pre verej

§ 140

a orgán príslušný

§ 147písm.

c), § 167 ods. 2 písm. b), § 169 ods. 1 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci námietok záujemcu AA (ďalej len „navrhovateľ“), smerujúcich

§ 170ods.

3 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky s názvom „MR prístroje pre LNsP Liptovský Mikuláš a HNsP Trstená“, a to vo vzťahu k časti 1 predmetu zákazky s názvom „MR prístroj pre LNsP Liptovský Mikuláš“, aj vo vzťahu k časti 2 predmetu zákazky s názvom „MR prístroj pre HNsP Trstená“ vyhlásenej verejným obstarávateľom Žilinský samosprávny kraj, Komenského 48, 011 09 Žilina, IČO: 37 808 427 (ďalej len „kontrolovaný“) v Úradnom vestníku Európskej únie č. OJ S 40/2026 zo dňa 26. 02. 2026 pod značkou 134677-2026 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 41/2026 zo dňa 27. 02. 2026 pod značkou 3040 - MST (ďalej len „verejná súťaž“), vydáva toto, rozhodnutie: Úrad pre verejné obstarávanie v Časti 2 predmetu zákazky s názvom „MR prístroj pre HNsP Trstená“ zastavuje námietkové konanie

§ 174ods.

1 písm. h) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úrad pre verejné obstarávanie

§ 175ods.

4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov námietky navrhovateľa v Časti 1 predmetu zákazky s názvom „MR prístroj pre LNsP Liptovský Mikuláš“ zamieta. Odôvodnenie: 1. Navrhovateľ dňa 06. 03. 2026 doručil Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) v elektronickej podobe

osobitného predpisu1 námietky smerujúce

§ 170ods.

3 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky (ďalej len „námietky“). Kontrolovanému boli doručené námietky navrhovateľa toho istého dňa ako úradu, a to v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému EPVO, prostredníctvom ktorého sa predmetná verejná súťaž realizuje (ďalej len „IS EPVO“). 1 Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 1 2. Námietky navrhovateľa boli doručené úradu a kontrolovanému v lehote a podobe

§ 170ods.

4 a ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní a obsahujú všetky náležitosti

§ 170ods.

5 tohto zákona. Navrhovateľ doručil úradu námietky v zmysle § 170 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní ako záujemca, ktorého práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného, pričom

§ 2ods.

5 písm. b) tohto zákona sa na účely tohto zákona rozumie záujemcom hospodársky subjekt, ktorý má záujem o účasť vo verejnom obstarávaní. V danom prípade úrad preskúmal aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa na podanie námietok, pričom zistil nasledovné: navrhovateľ je hospodárskym subjektom poskytujúcim tovary, ktoré sú predmetom verejnej súťaže a ktorý náležite prejavil svoj záujem o účasť vo verejnej súťaži, okrem iného aj účasťou na prípravných trhových konzultáciách k predmetnej verejnej súťaži. Z obsahu podaných námietok má úrad za preukázané, že navrhovateľ sa so znením podmienok uvedených v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky, ktoré v námietkach napáda, náležite oboznámil. Na základe toho možno

názoru úradu jednoznačne konštatovať, že navrhovateľ vystupuje vo vzťahu k predmetnej verejnej súťaži v postavení záujemcu, a preto bol

úradu aktívne legitimovaným subjektom na podanie námietok, a to v intenciách ustanovenia § 170 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. 3.

§ 172ods.

1 zákona o verejnom obstarávaní s podaním námietok je navrhovateľ povinný zložiť na účet úradu kauciu. Kaucia musí byť pripísaná na účet úradu najneskôr na druhý pracovný deň nasledujúci po doručení námietok v lehote

§ 170ods.

4. Za každú skutočnosť, proti ktorej námietky

§ 170ods.

3 smerujú, sa skladá samostatná kaucia. 4. Z ustanovenia § 172 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že výška kaucie pri podaní námietok je 0,1 % z predpokladanej hodnoty zákazky alebo koncesie, najmenej však 2 000 EUR a najviac a) 10 000 EUR, ak ide o námietky

§ 170ods.

3 písm.

1. a)a b),
2. b)50 000 EUR, ak ide o iné námietky, ako uvedené v písmene a). 5.

ustanovenia § 172 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní ak je zákazka alebo koncesia rozdelená na časti a námietky sa týkajú len jednej časti alebo len niektorých častí, kaucia

odseku 2 sa určuje z predpokladanej hodnoty tejto časti. Ak je zákazka alebo koncesia rozdelená na časti a námietky sa týkajú niektorých alebo všetkých častí, kaucia

odseku 2 sa určuje z predpokladanej hodnoty zákazky každej jednej časti, ktorej sa námietky týkajú, bez ohľadu na to, či námietky tvoria jedno alebo viacero podaní. Ak je predpokladaná hodnota zákazky rozdelenej na časti vyššia ako 10 000 000 eur a ide o námietky

§ 170ods.

3 písm. a) alebo písm. b), maximálna výška kaucie za jednu časť sa určuje z maximálnej sumy

odseku 2 písm. a) percentuálnym podielom predpokladanej hodnoty príslušnej časti z predpokladanej hodnoty celej zákazky. Ak je predpokladaná hodnota celej zákazky rozdelenej na časti vyššia ako 50 000 000 eur a ide o námietky

§ 170ods.

3 písm. c) až g), maximálna výška kaucie za jednu časť sa určuje z maximálnej sumy

odseku 2 písm. b) percentuálnym podielom predpokladanej hodnoty príslušnej časti z predpokladanej hodnoty celej zákazky.

1. Predpokladaná hodnota celej zákazky predstavuje sumu 3 000 000,00 EUR bez DPH. Predpokladaná hodnota zákazky vo vzťahu k Časti 1 predmetu zákazky s názvom „MR prístroj pre LNsP Liptovský Mikuláš“ predstavuje sumu 1 500 000,00 EUR bez DPH. Nakoľko platí, že 0,1 % z predpokladanej hodnoty zákazky Časti 1 predmetu zákazky predstavuje sumu 1 500,00 EUR, čo nepresahuje zákonom stanovenú minimálnu hodnotu kaucie, navrhovateľ bol v danom prípade povinný s podaním námietok vo vzťahu k Časti 1 predmetu zákazky zložiť na účet úradu kauciu vo výške 2 000,00 EUR. Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 2
2. Predpokladaná hodnota zákazky vo vzťahu k Časti 2 predmetu zákazky s názvom „MR prístroj pre HNsP Trstená“ predstavuje sumu 1 500 000,00 EUR bez DPH. Nakoľko platí, že 0,1 % z predpokladanej hodnoty zákazky Časti 2 predmetu zákazky predstavuje sumu 1 500,00 EUR, čo nepresahuje zákonom stanovenú minimálnu hodnotu kaucie, navrhovateľ bol v danom prípade povinný s podaním námietok vo vzťahu k Časti 2 predmetu zákazky zložiť na účet úradu kauciu vo výške 2 000,00 EUR.
3. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že navrhovateľ bol v danom prípade povinný s podaním námietok smerujúcich

§ 170ods.

3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným vzťahujúcich sa k Časti 1 predmetu zákazky zložiť na účet úradu kauciu vo výške 2 000,00 EUR, k Časti 2 predmetu zákazky kauciu vo výške 2 000,00 EUR, (t. j. v súčte 4 000,00 EUR).

1. Úrad lustráciou účtu úradu zistil, že navrhovateľ s podaním námietok zložil na účet úradu dňa
3. 2026 kauciu v celkovej výške 3 000,00 EUR, teda na účet úradu zložil kauciu vo výške, ktorá postačuje na podanie námietok, týkajúcich sa len jednej časti predmetu zákazky.
4. Úrad na základe uvedeného dňa
6. 2026 zaslal navrhovateľovi list č. 8195-6000/2026-L1 s označením „Námietky - žiadosť o vyjadrenie“ (ďalej len „žiadosť o vyjadrenie“), prostredníctvom ktorého navrhovateľa požiadal o vyjadrenie, námietkami proti ktorej z namietaných častí predmetu zákazky sa má úrad vzhľadom na výšku zloženej kaucie zaoberať.
7. Navrhovateľ dňa
9. 2026 doručil úradu v elektronickej podobe

osobitného predpisu odpoveď na žiadosť o vyjadrenie, v ktorej okrem iného uviedol, cit.: „(...) Pokiaľ by sa však s uvedenou argumentáciou Úrad pre verejné obstarávanie nestotožnil Navrhovateľ navrhuje, aby sa Úrad pre verejné obstarávanie zaoberal námietkami proti Časti 1 predmetu zákazky s názvom „MR prístroj pre LNsP Liptovský Mikuláš“.“

1. Na základe vyššie uvedených skutočností a skutočností uvedených v bodoch 60 – 71 tohto rozhodnutia má úrad za to, že s podaním námietok navrhovateľa boli splnené procesné podmienky pre vydanie meritórneho rozhodnutia iba vo vzťahu k Časti 1 predmetu zákazky s názvom „MR prístroj pre LNsP Liptovský Mikuláš“. Námietky navrhovateľa
2. Navrhovateľ v úvode námietok poukazuje na časť A.3 „KRITÉRIÁ NA VYHODNOTENIE PONÚK A PRAVIDLÁ ICH UPLATNENIA“ súťažných podkladov, v ktorej kontrolovaný stanovil dve kritériá na vyhodnotenie ponúk, a to za celkovú cenu za predmet zákazky a technická špecifikácia predmetu zákazky, teda technicko-medicínske parametre zariadenia a k tomu prislúchajúci maximálne možný počet bodov za jednotlivé kritériá.
3. Navrhovateľ ďalej uvádza, že kontrolovaný v technickej špecifikácii požaduje dodanie MR prístrojov s parametrom, ktorý je kvalitatívne ohodnotený desiatimi bodmi a cituje príslušnú časť súťažných podkladov.
4. Navrhovateľ uvádza, že z predmetných parametrov vyplýva, že pri parametri, cit: „Využitie pokročilých algoritmov, tzv. umelá inteligencia a splnení jednej z podmienok *1 alebo *2“ je dvom uchádzačom za tento parameter pridelených 10 bodov a zároveň je im umožnené Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 3 dodanie MR prístroja s menej výkonným gradientným systémom, ktorého špecifikáciu bližšie popisuje.
5. V nadväznosti na uvedené navrhovateľ ďalej uvádza, že uchádzačom, ktorí ponúkajú parameter, cit.: „Využitie pokročilých algoritmov, tzv. umelá inteligencia a nespĺňajú jednu z podmienok *1 alebo *2“ nebudú za tento parameter pridelené žiadne body a zároveň musia dodať MR prístroj s výkonnejším gradientným systémom, ktorého špecifikáciu bližšie popisuje.
6. Navrhovateľ ďalej uvádza, že celkový počet kvalitatívne hodnotených parametrov v technickej špecifikácii MR prístrojov je 67 a maximálny počet kvalitatívnych bodov za všetky parametre je 41,
7. Ohodnotiť jeden zo 67 parametrov 10 bodmi z celkového počtu 41,75 bodov, čo predstavuje takmer 24 % celkového kvalitatívneho hodnotenia, je

navrhovateľa maximálne neproporcionálne a diskriminačné. Takto nastavená váha je

navrhovateľa zjavne neprimeraná významu daného parametra vo vzťahu k celkovej kvalite a medicínskemu využitiu MR prístroja, keďže ide o softvérové riešenie bez preukázaného zásadného klinického prínosu pre diagnostiku. Navrhovateľ konštatuje, že parameter „využitie pokročilých algoritmov, tzv. umelá inteligencia“ nie je štandardizovaným technickým parametrom MR zariadení. Navrhovateľ argumentuje, že jednotliví výrobcovia používajú rozdielne označenia a technické riešenia, ktoré nie sú medzi sebou objektívne porovnateľné. Bez presného technického vymedzenia funkčnosti a bez preukázateľného klinického prínosu takýto parameter

navrhovateľa nie je vhodný na hodnotenie kvality ponúk. Navyše,

navrhovateľa umožniť uchádzačom, ktorí sú ohodnotení 10 bodmi za dodanie MR prístroja s menej výkonným gradientným systémom zvyšuje diskrimináciu, nakoľko menej výkonný gradientný systém je

slov navrhovateľa lacnejší. 18. Navrhovateľ poukazuje na to, že gradientný systém MR prístroja významnou mierou určuje výslednú kvalitu obrazu a rýchlosť MR vyšetrenia. Navrhovateľ uvádza, že kontrolovaný akceptuje dodanie prístroja s vektorovou hodnotou amplitúdy 45 mT/m a vektorovou efektívnou strmosťou 200 T/m/s. Toto riešenie

navrhovateľa nie je schopné dodať hodnoty 45 mT/m a 200 T/m/s dosiahnuteľné pozdĺž každej osi ako sa požaduje od iných dodávateľov, ktorí nespĺňajú jednu z podmienok *1 alebo *2 uvedených na hárku technickej špecifikácie s názvom „Podmienky s odkazom v TS“. Gradientný výkon tohto riešenia na jednu os je

navrhovateľa v podstate ekvivalentný hodnotám okolo 36 mT/m a 150 T/m/s. Tieto hodnoty nemožno

názoru navrhovateľa považovať za porovnateľné s hodnotami 45 mT/m a 200 T/m/s dosiahnuteľné pozdĺž každej osi, pokiaľ ide o skutočný gradientný výkon. Navrhovateľ je toho názoru, že akceptovaním tejto alternatívy sa teda znižuje medicínsko-technické využitie prístroja, zhoršuje sa kvalita výsledného obrazu, rýchlosť vyšetrenia, obstará sa prístroj nižšej kategórie a diskriminujú sa ostatní účastníci verejnej súťaže, ktorí ponúknu prístroj s nominálnymi a nie vektorovými hodnotami. Navrhovateľ podotýka, že parametre „skutočná maximálna amplitúda a skutočná maximálna strmosť“ predstavujú 15 % z hodnotiacich parametrov pre hodnotu bodu a výkonu v zdravotných poisťovniach, čím sa kontrolovaný

názoru navrhovateľa vystavuje riziku nižších platieb pri akceptovaní tohto riešenia. 19. Navrhovateľ uvádza, že bodové hodnotenie technickej špecifikácie bolo pravdepodobne výsledkom „on site“ návštev a meraní v priebehu predbežných trhových konzultácií, a má za to, že zvolená metodika, ako aj počet meraní, nemôžu na základe merania len na jednom prístroji od každého výrobcu, pričom niektoré boli realizované v zdravotníckom zariadení a niektoré priamo u výrobcu, byť podkladom k objektívnemu hodnoteniu kvality jednotlivých prístrojov. Navrhovateľ konštatuje, že nízka štatistika počtu meraní, malý počet hodnotiacich Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 4 rádiológov, nerovnaké nereferenčné podmienky, nastavenie protokolov/meraní bez referencie na určitú normu alebo odporučenie na kontrolu kvality MR vyšetrenia - toto všetko

navrhovateľa poukazuje na možnú neobjektívnosť a problematickosť tohto procesu. 20. Navrhovateľ má za to, že ak by mal kontrolovaný záujem naplniť princípy verejného obstarávania, tak by na základe jednotlivých samostatných parametrov nediskriminoval ostatných uchádzačov a umožnil by uchádzačom ponúknuť medicínsko-ekvivalentné riešenie. Navrhovateľ ďalej konštatuje, že uvedeným nastavením hodnotiacich kritérií dochádza k porušeniu základných princípov verejného obstarávania, najmä princípu rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie hospodárskych subjektov a princípu proporcionality.

navrhovateľa je hodnotiace kritérium nastavené tak, že zvýhodňuje konkrétne technické riešenie, avšak bez preukázania jeho objektívneho medicínskeho prínosu, pričom zároveň umožňuje dodanie technicky menej výkonného zariadenia. Takto nastaveným kvalitatívne hodnoteným parametrom kontrolovaný

navrhovateľa zvýhodňuje - bodovo oceňuje technické riešenia zariadení, avšak bez ich objektivizovaného pozitívneho klinického prínosu na zariadenie, a teda predmetný kvalitatívne hodnotený parameter kontrolovanému neumožní obstarať kvalitatívne lepšie zariadenie. 21. Navrhovateľ konštatuje, že kombinácia bodového zvýhodnenia predmetného parametra a súčasného zníženia požiadaviek na výkon gradientného systému vedie k situácii, keď uchádzač ponúkajúci zariadenie s nižším technickým výkonom môže získať výraznú bodovú výhodu v hodnotení ponúk. Takéto nastavenie kritérií môže

navrhovateľa viesť k obstarávaniu zariadenia nižšej technickej kategórie a zároveň vytvára ekonomickú výhodu pre konkrétnych výrobcov, čo môže indikovať skrytú technologickú preferenciu. Navrhovateľ má za to, že kontrolovaný nastavil predmetné hodnotiace kritérium spôsobom, ktorý zvýhodňuje konkrétny typ technologického riešenia, bez preukázania jeho jednoznačného klinického prínosu vo vzťahu k diagnostickému výsledku vyšetrenia. Parameter „využitie pokročilých algoritmov, tzv. umelá inteligencia“ predstavuje

navrhovateľa softvérový spôsob rekonštrukcie MR obrazu, ktorý je v súčasnosti dostupný u viacerých výrobcov MR zariadení v rôznych technických implementáciách. Navrhovateľ poukazuje na to, že jednotliví výrobcovia používajú rozdielne algoritmy, ktoré sú označované rôznymi obchodnými názvami, pričom tieto riešenia

navrhovateľa nie sú medzi sebou technicky ani metodicky jednotné. Z uvedeného dôvodu má navrhovateľ za to, že samotná existencia algoritmov označovaných ako „umelá inteligencia“ nemusí predstavovať jednoznačný klinický prínos oproti iným technickým riešeniam, ktoré umožňujú dosiahnuť rovnaký alebo lepší diagnostický výsledok.

názoru navrhovateľa kontrolovaný napriek tomu pridelil predmetnému parametru významnú bodovú váhu v hodnotení ponúk a zároveň umožnil uchádzačom splňujúcim tento parameter ponúknuť zariadenie s nižším gradientným výkonom.

1. Navrhovateľ má za to, že takéto nastavenie kritérií vedie k situácii, keď je výrazne zvýhodnené konkrétne technologické riešenie bez preukázania jeho objektívneho klinického prínosu pre diagnostický proces. Navrhovateľ má z toho dôvodu za to, že predmetné hodnotiace kritérium nie je založené na objektívnom porovnaní klinickej hodnoty jednotlivých riešení a môže viesť k diskriminácii hospodárskych subjektov ponúkajúcich technicky odlišné, avšak z klinického hľadiska ekvivalentné riešenia. Navrhovateľ zastáva názor, že zo strany kontrolovaného sa jedná o možné zneužitia kritérií kvality za účelom zvýhodnenia jedného alebo viacerých uchádzačov, pričom pre takéto riešenie nie je žiadny medicínsky ani technický dôvod. Pre úplnosť v tomto smere navrhovateľ pre objektivizáciu vyššie uvedenej argumentácie navrhuje v súlade s § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní vyžiadanie odborného stanoviska, príp. znaleckého posudku. Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 5
2. Navrhovateľ ďalej poukazuje na viaceré ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní a tiež na rozhodovaciu prax úradu, viaceré rozsudky súdov Slovenskej republiky, či Súdneho dvora Európskej únie
3. V nadväznosti na to konštatuje, že v intenciách ustálenej rozhodovacej praxe teda možno uzavrieť, že technické požiadavky alebo hodnotiace kritériá sú diskriminačné v prípade, ak ich nastavenie neprimerane obmedzuje hospodársku súťaž alebo zvýhodňuje konkrétne technické riešenie bez objektívneho odôvodnenia potrebami kontrolovaného. Navrhovateľ má za to, že v predmetnom prípade kombinácia výrazného bodového zvýhodnenia jedného technického parametra a súčasného zníženia požiadaviek na výkon gradientného systému vytvára nerovnaké podmienky hospodárskej súťaže medzi uchádzačmi.
4. Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ zastáva názor, že kontrolovaný kritéria hodnotenia ponúk určil v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, nakoľko kritériá hodnotenia kvality, cit.: „(...) − zvýhodňujú určité hospodárske subjekty; − nie sú stanovené tak, aby v súlade s princípom hospodárnosti a efektívnosti vyjadrovali skutočnú ekonomickú výhodnosť ponúkaného plnenia, nakoľko prostredníctvom Kritéria kvality sa zvýhodňujú technické riešenia prístrojov niektorých výrobcov, bez toho že by tieto technické riešenia prinášali klinický prínos a teda ich uplatnením Kontrolovaný za vynaložené verejné finančné prostriedky nedosiahne najlepšie plnenie; − sú stanovené v rozpore s § 44 ods. 4 ZVO nakoľko Kritériami kvality sa v skutočnosti nesledujú funkčné vlastnosti a technický, resp. v tomto prípade klinický prínos obstarávaných prístrojov, ale konkrétne technické riešenia (ktoré sa medzi výrobcami líšia) a to bez dopadu na kvalitu obstarávaného predmetu zákazky; − sú stanovené v rozpore s § 10 ods. 2 ZVO nakoľko zvýhodňujú konkrétne hospodárske subjekty.“
5. Navrhovateľ sa domnieva, že kontrolovaný prostredníctvom súťažných podkladov, konkrétne stanovením kritérií hodnotenia ponúk porušil ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní spôsobom, ktorý môže mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Aktuálne nastavené súťažné podklady môžu

navrhovateľa odradiť hospodárske subjekty od predloženia ponuky, nakoľko ak by chceli v rámci predmetnej verejnej súťaže uspieť, uchádzači, ktorých tovary nespĺňajú bodované parametre a teda by stratili 10 bodov napriek tomu, že ponúkajú rovnako kvalitné prístroje ako uchádzači, ktorí tieto bodované parametre spĺňajú, a v rámci kritéria ceny by svoje cenové ponuky museli neprimerane znížiť, aby mohli konkurovať uchádzačom spĺňajúcim domnelé kritéria kvality.

1. Navrhovateľ zastáva názor, že zo strany kontrolovaného dochádza k nepriamej diskriminácii, kedy v technickej špecifikácii predmetu zákazky síce predmet zákazky zadefinoval tak, že tieto formálne spĺňajú všetci zapojení uchádzači, avšak prostredníctvom kritérií kvality znevýhodnil určitých uchádzačov, a to bez zákonného rámca. Navrhovateľ má za to, že technické požiadavky a hodnotiace kritériá sú nastavené spôsobom, ktorý nie je primeraný medicínskemu účelu obstarávaného zariadenia a cíti sa byť kritériami hodnotenia ponúk diskriminovaný, nakoľko aby vedel konkurovať hospodárskym subjektom, ktoré tieto kritériá kvality zvýhodňujú, musel by predložiť výrazne podhodnotenú cenovú ponuku, resp. túto nie je za daných podmienok ochotný predložiť vôbec a teda konaním kontrolovaného je mu 2 Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Sžf 34/2014 zo
3. 2015, rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z
4. mája 2012 vo veci C-368/10, metodické usmernenie úradu č. 11943-5000/2023 zo dňa
6. 2023, etc. Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 6 znemožnené predložiť ponuku do predmetnej verejnej súťaže, do ktorej by inak ponuku predložil.
7. Navrhovateľ požaduje, aby kontrolovaný v technickej špecifikácii predmetu zákazky odstránil protiprávny stav tak, že odstráni diskriminačné bodovanie kvalitatívne hodnoteného parametra „využitie pokročilých algoritmov, tzv. umelá inteligencia“. Začiatok preskúmania úkonov kontrolovaného 28.

§ 171ods.

1 zákona o verejnom obstarávaní sa námietkové konanie začína dňom doručenia námietok úradu. Na základe uvedeného úrad konštatuje, že predmetné námietkové konanie sa začalo dňa 06. 03. 2026. 29.

§ 170ods.

5 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní námietky doručené úradu a kontrolovanému musia obsahovať podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa; ak sa námietky doručujú v elektronickej podobe funkcionalitou elektronického prostriedku, podpisom navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa sa rozumie identifikácia a autentifikácia tejto osoby

§ 20ods.

5 a 6 v elektronickom prostriedku, ktorého prostredníctvom sa vo verejnom obstarávaní uskutočňuje komunikácia a výmena informácií.

1. Úrad po preskúmaní procesných náležitostí predmetných námietok zistil, že navrhovateľ v zmysle ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní uvedenom v predchádzajúcom bode tohto rozhodnutia neautorizoval námietky kvalifikovaným elektronickým podpisom (ako ekvivalentom jeho vlastnoručného podpisu) všetkými osobami oprávnenými konať za navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu úrad v zmysle § 170 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní, prostredníctvom Výzvy na odstránenie nedostatkov podania, zo dňa
3. 2026 (ďalej len „výzva“), dňa
5. 2026 vyzval navrhovateľa, aby odstránil úradom identifikované nedostatky podania vo výzve do troch pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Navrhovateľ v úradom stanovenej lehote identifikované nedostatky podania odstránil, čím bola odstránená procesná prekážka na vydanie rozhodnutia vo veci samej. 31.

§ 173ods.

1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní je kontrolovaný povinný doručiť úradu písomné vyjadrenie k podaným námietkam a kompletnú dokumentáciu potrebnú na posúdenie namietaných skutočností, a to do piatich pracovných dní odo dňa doručenia námietok kontrolovanému, ak ide o námietkové konanie; úrad neprihliada na písomné vyjadrenie k podaným námietkam a dôkazy doručené kontrolovaným po uplynutí tejto lehoty. 32.

§ 173ods.

2 zákona o verejnom obstarávaní ak ide o elektronickú komunikáciu, dokumentácia sa úradu doručuje sprístupnením elektronickej podoby dokumentácie zriadením prístupu do elektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu v lehote

odseku 1, pričom súčasťou elektronickej podoby dokumentácie sú aj auditné záznamy o všetkých úkonoch vykonaných v použitom elektronickom prostriedku. Ak kontrolovaný predkladá dokumentáciu alebo jej časť v listinnej podobe, môže úradu doručiť aj fotokópiu tejto dokumentácie, ak zároveň písomne potvrdí, že táto dokumentácia súhlasí s originálnym vyhotovením dokumentácie. Kontrolovaný môže nahliadať do dokumentácie ním doručenej úradu. Ak sa preskúmanie úkonov kontrolovaného nezačne, úrad bez zbytočného odkladu poskytnutú dokumentáciu vráti.

1. Kontrolovaný dňa
3. 2026 doručil úradu vyjadrenie k podaným námietkam označené ako „Písomné vyjadrenie kontrolovaného k podanej námietke“ (ďalej len „vyjadrenie“). Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 7 Kontrolovaný toho istého dňa zriadil pre úrad prístup do elektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu, t. j. IS EPVO, čím kontrolovaný sprístupnil úradu elektronickú podobu dokumentácie v súlade s § 173 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Úrad po preskúmaní dokumentácie kontrolovaného dňa
5. 2026 vydal v zmysle § 173 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní Rozhodnutie o prerušení konania č. 8195-6000/2026-P zo dňa
7. 2026 (ďalej len „rozhodnutie o prerušení konania“), ktorým kontrolovanému nariadil doručiť úradu kompletnú dokumentáciu, a to do 5 pracovných dní od dňa doručenia rozhodnutia o prerušení konania. Kontrolovaný doručil úradu požadovanú dokumentáciu dňa
10. Úrad konštatuje, že kontrolovaný doručil úradu kompletnú dokumentáciu k predmetnej verejnej súťaži dňa
13. Písomné vyjadrenie kontrolovaného k námietkam navrhovateľa
14. Kontrolovaný sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa o existencii protiprávneho stavu v technickej špecifikácii predmetu zákazky a o diskriminačnej povahe hodnoteného parametra „Využitie pokročilých algoritmov, tzv. umelá inteligencia“. Kontrolovaný uvádza, že má výlučné právo na špecifikáciu predmetu zákazky a stanovenie kvalitatívneho hodnotenia s ohľadom na potreby a zámer verejnej súťaže, s ohľadom na kvalitatívny prínos k týmto potrebám a zámeru, a tiež s ohľadom na podporu hospodárskej súťaže bez existencie diskriminácie.
15. Vo vzťahu ku nastaveniu namietaného kvalitatívneho kritéria kontrolovaný uvádza, že nemal inú možnosť nastavenia technickej špecifikácie, a to s ohľadom na jeho potreby a zámer, s ohľadom na pre neho ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, s ohľadom na minimálne požiadavky na prístroj, s ohľadom na kvalitatívny prínos jednotlivých parametrov a súčasne pre zachovanie nediskriminačnej povahy súťaže a podpory hospodárskej súťaže, a to na základe informácii, ktoré získal počas prieskumu trhu a PTK.
16. Kontrolovaný poukazuje na to, že historicky kvalitatívny výstup pri vyšetrení prístrojom MR bol komplexnou kombináciou sily a homogenity magnetického poľa prístroja, amplitúdy a rýchlosti gradientného systému prístroja, kvalitou rádiofrekvenčného systému definovanou najmä kvalitou snímacích cievok, a to najmä, ale nie výlučne, počtom využitých elementov cievok pri vyšetrení, kvalitou a rôznorodosťou sekvencií pri vyšetrení a v neposlednom rade časom alokovaným na vyšetrenie v kombinácii s ostatnými parametrami vyšetrenia. Kontrolovaný ďalej dodáva, že kvalitatívny výstup pri vyšetrení prístrojom MR nemôže byť vnímaný iba cez samotnú diagnostickú čitateľnosť obrazov, teda výstupov z vyšetrenia, ale aj čas, ktorý bol potrebný na náber podkladových dát, keďže vyšetrenie na prístroji MR je tvorené špecifickým opakovaním indukcie elektrickej energie v elementoch snímacích cievok a transformácie tejto informácie do výstupných obrazov. Dôležitým aspektom predchádzajúcej vety je

kontrolovaného slovo „opakovanie“. Ak totiž vyššie spomenuté parametre dokážu znížiť potrebný počet „opakovaní“ indukcie elektrickej energie, tým zabezpečujú kratší čas vyšetrenia pri dosiahnutí rovnakej kvality - diagnostickej čitateľnosti obrazov. Naopak, pri rovnakom čase, vyššie úrovne spomenutých parametrov dokážu dodať vyššiu kvalitu obrazu, teda vyššiu diagnostickú čitateľnosť obrazov cez možnosť väčšieho počtu opakovaní za stanovený čas - vyšší pomer signál/šum. 37. Kontrolovaný ďalej uvádza, že každé vyšetrenie na každom prístroji MR je kompromisom medzi časom, ktorý je do vyšetrenia pracovisko ochotné investovať s ohľadom na pracovný čas, personálne kapacity, čakacie lehoty pacientov, pohodlie pacientov pri vyšetrení, reálnosťou uskutočnenia vyšetrenia z pohľadu pacienta a jeho pohybov, a výstupnou diagnostickou kvalitou samotných obrazov. Úroveň tohto kompromisu je

Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 8 kontrolovaného do určitej miery nastaviteľná pri každom prístroji, a to optimalizáciou protokolov. Historicky prístroje s kvalitnejšími úrovňami namietaných parametrov

názoru kontrolovaného umožňovali dodať porovnateľnú diagnostickú kvalitu vyšetrení za kratší čas v porovnaní s prístrojmi s menej kvalitnejšími úrovňami parametrov, resp. za porovnateľný čas prístroje s kvalitnejšími úrovňami namietaných parametrov dokázali dodať vyššiu diagnostickú kvalitu vyšetrení, v porovnaní s prístrojmi s menej kvalitnejšími úrovňami namietaných parametrov. Kontrolovaný dodáva, že rôzne prístroje sa líšili medzi sebou v rôznych vyššie uvedených parametroch, a teda niektoré prístroje kompenzovali nižšiu kvalitu určitého namietaného parametra vyššou kvalitou iného namietaného parametra, ale samozrejme nie nutne.

1. Kontrolovaný demonštruje parametre historicky ovplyvňujúce kvalitu MR vyšetrenia, cit.: „(...) Diagnostická úroveň vyšetrenia MRI = sila magnetického poľa x homogenita magnetického poľa x amplitúda gradientného systému x rýchlosť gradientného systému (strmosť/nábeh) x rádiofrekvenčný systém (najmä počet využitých elementov pri vyšetrení) x sekvencie x čas.“ K uvedenému kontrolovaný uvádza, že skutočnosť, že sa pokročilé algoritmy (tzv. umelá inteligencia) zaradili do reťazca vyšetrenia prístrojom MR s významným kvalitatívnym dopadom znamená, že podobne ako iné parametre v pôvodnej schéme kvalitatívneho prínosu vyšetrenia prístrojom MR, aj pokročilé algoritmy dokážu potenciálne kompenzovať a teoreticky až prekonať kvalitatívnym prínosom určité pôvodné základné parametre s vplyvom na kvalitu vyšetrenia MR.
2. Kontrolovaný ďalej konštatuje, že je prirodzené, že rôzni výrobcovia prístrojov MR zvolili rôzne prístupy pri vývoji pokročilých algoritmov, preto rôzni výrobcovia prístrojov MR disponujú rôznymi pokročilými algoritmami aplikovanými v rôznych fázach vyšetrenia MR, učenými na rôznych databázach a tým aj s rôznym kvalitatívnym prínosom pre vyšetrenia. To

kontrolovaného prirodzene indikuje, že určité pokročilé algoritmy dokážu dodať významnejší kvalitatívny prínos a určité pokročilé algoritmy dokážu dodať menej významný kvalitatívny prínos. To je ale

kontrolovaného niečo, čo je z hľadiska efektívnosti verejného obstarávania nutné kvalitatívne hodnotiť. Problémom však

kontrolovaného je, že nie je stanovené žiadnou nezávislou či verejnou inštitúciou, ktoré a aké pokročilé algoritmy majú aký kvalitatívny prínos pri tom-ktorom vyšetrení MR a dodáva, že v praxi pri dynamickom vývoji takýchto technológii nie je v reálnom čase reálne disponovať takýmto objektivizovaným stanoviskom; z toho dôvodu je

kontrolovaného výlučne na jeho posúdení ako, a akým spôsobom bude uvedený aspekt prístrojov MR požadovať, prípadne kvalitatívne hodnotiť. 40. Kontrolovaný ďalej uvádza, že pokiaľ by stanovil technickú špecifikáciu výlučne z prístrojových dát a diskusii s potenciálnymi uchádzačmi, nedokázal by adekvátne určiť kvalitatívny prínos jednotlivých pokročilých algoritmov, rovnako tak vo vzťahu k ostatným parametrom s kvalitatívnym prínosom. Kontrolovaný má za to, že samotní uchádzači a priori nie sú schopní porovnávať úrovne kvalitatívnych prínosov rôznych pokročilých algoritmov rôznych výrobcov prístrojov MR, nakoľko nedisponujú internou či externou komparatívnou štúdiou naprieč aktuálne dostupnými technológiami, od všetkých výrobcov.

názoru kontrolovaného dokážu uchádzači komunikovať výlučne len mieru zvýšenia kvality zapojením im vlastným pokročilým algoritmom a nutne, v závislosti od úrovní im vlastným ostatným, kvalitu ovplyvňujúcich parametrov. Z tohto dôvodu kontrolovaný uvádza, že identifikoval jedinú efektívnu možnosť kvalitatívneho vyhodnotenia prístrojov MR a ich technológii v zmysle diagnostického prínosu, a to vyhodnotením výstupov vopred definovaných vyšetrení na prístrojoch MR ktoré reprezentujú hlavné potreby a zámer kontrolovaného. Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 9

1. Kontrolovaný poukazuje na to, že aby zabezpečil čo možno najväčšiu objektivitu pri prieskume trhu, navštívil potenciálnymi uchádzačmi ponúknuté pracoviská s inštaláciou prístrojov MR, ktoré mali potenciálni uchádzači ponúknuť v súťaži a na týchto pracoviskách s jedným a tým istým figurantom vykonal vopred definované vyšetrenia, ktoré následne vyhodnotil využitím nominovaných expertov z oblasti rádiológie. Kontrolovaný je toho názoru, že takýmto spôsobom dokázal kategorizovať úrovne pokročilých algoritmov, a to aj vo vzťahu s ostatnými parametrami, s vplyvom na kvalitu vyšetrenia.
2. Kontrolovaný ďalej uvádza, že pre vylúčenie akejkoľvek diskriminácie požiadal v procese PTK potenciálnych uchádzačov o zaslanie výstupov z preddefinovaných vyšetrení, aby mohol overiť svoju pôvodnú kategorizáciu úrovne kvality jednotlivých pokročilých algoritmov pri preddefinovaných vyšetreniach. Výstup analýzy bol

slov kontrolovaného premietnutý do nastavenia technickej špecifikácie v zmysle, cit.: „

1. a)identifikácie takých pokročilých algoritmov, ktoré dokážu kompenzovať slabší gradientný systém prístroja MR v zmysle kvalitatívneho prínosu pre vopred definované vyšetrenia, ktoré boli stanovené ako nosné pre potreby a zámer verejného obstarávateľa,
2. b)identifikácie takých pokročilých algoritmov, ktoré dokážu napriek slabšiemu gradientnému systému kvalitatívne prekonať výstupy z prístrojov so silnejším gradientným systémom a súčasne s menším kvalitatívnym prínosom im vlastným pokročilých algoritmov“. Kontrolovaný dodáva, že nenamieta kvalitatívny prínos jednotlivých pokročilých algoritmov jednotlivých výrobcov prístrojov MR, čo je

jeho názoru premietnuté v minimálnej požiadavke na dodanie jedného z identifikovaných typov pokročilých algoritmov v danom parametri. 43. K výsledkom vlastnej štúdie kontrolovaný dodáva, že identifikoval rozdielne kategórie pokročilých algoritmov v zmysle ich kvalitatívneho prínosu v preddefinovaných vyšetreniach MR v zmysle jeho potrieb a zámeru, a to nad rámec rozdielu v gradientných systémoch, čo

slov kontrolovaného nutne musel pretaviť do technickej špecifikácie pre zabezpečenie dosiahnutia výberu takého uchádzača, ktorý za vynaložené finančné prostriedky poskytne najlepšie plnenie. Kontrolovaný konštatuje, že nemá finančné, personálne, kapacitné a časové možnosti a ani schopnosti na vykonanie rozsiahlej akademickej štúdie zabezpečujúcej dokonalé rozptýlenie námietok o nestrannom prístupe, avšak

jeho názoru urobil maximum pre to, aby zabezpečil rovnaký, nestranný prístup ku všetkým uchádzačom a k maximálnej otvorenosti verejnej súťaže bez akejkoľvek diskriminácie. Kontrolovaný má za to, že ak by nezohľadnil významný kvalitatívny prínos aktuálne dostupných pokročilých algoritmov, a teda neaplikoval by ho v technickej špecifikácii a jej kvalitatívnom hodnotení, má za to, že by sa dopustil porušenia zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu neefektívneho vynakladania verejných financií. 44. Kontrolovaný argumentuje že nemá informácie o jednotlivých cenách jednotlivých technológii prístrojov MR vo vzťahu k časti, kde navrhovateľ konštatuje, že silnejší gradientný systém je nutne drahší, ako slabší; uvedené nemusí byť

kontrolovaného nevyhnutne pravdou s ohľadom na konkrétne technológie, materiál a tiež nákladové možnosti uchádzača, či jeho dodávateľa. Navyše dodáva, že samotné pokročilé algoritmy môžu teoreticky svojou cenou prevýšiť aj hardware komponenty prístrojov. Kontrolovaný poukazuje na to, že sa dozvedel cenu jednotlivých prístrojov až pri stanovovaní PHZ, a to v celku pre celý prístroj. Je toho názoru, že kontrolovaný nemá za úlohu obstarávať najdrahší prístroj, ale prístroj, ktorý za vynaložené finančné prostriedky poskytne najlepšie plnenie; z toho dôvodu svojím kvalitatívnym hodnotením nehodnotí nákladovosť uchádzača, ale kvalitatívny prínos, ktorý bol zistený na základe preddefinovaných vyšetrení pre jeho potreby a zámer. Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 10

1. Kontrolovaný má za to, že ak by úrad uprel jeho právo hodnotiť rôzne úrovne parametra s rôznym kvalitatívnym prínosom, potom by sa uvedené malo vzťahovať na všetky parametre všetkých súťaží prístrojov MR, a to vrátane minimálnych požiadaviek, najmä na tie súťaže, ktoré nevykonali analýzu kvalitatívneho prínosu, za čo možno najhomogénnejších podmienok, pričom iba stanovili technickú špecifikáciu na základe technických údajov a PTK s uchádzačmi, pri ktorých kontrolovaný dokáže zhodnotiť komplexný kvalitatívny výstup vyšetrenia len veľmi obmedzene. Kontrolovaný má za to, že v takomto „nerealistickom“ prípade by súťaže prístrojov MR vyhrávali najlacnejšie prístroje s najnižšou kvalitou diagnostiky a nemohla by byť reč o efektívnom vynakladaní verejných prostriedkov.
2. Kontrolovaný vyhlasuje, že pri danej technickej špecifikácii nedošlo k zvýhodneniu určitých hospodárskych subjektov, keďže sa tam nachádzajú striktne hodnotené technológie v zmysle ich kvalitatívneho prínosu pre potreby a zámer kontrolovaného. K uvedenému kontrolovaný dodáva, že technická špecifikácia nikomu nebráni takúto technológiu dodať. Všetky kritériá sú

kontrolovaného stanovené tak, aby boli v súlade s princípom hospodárnosti a efektívnosti a aby vyjadrovali reálny klinický prínos. Kontrolovaný zároveň zdôrazňuje, že nešpecifikoval jediného výrobcu, či už otvorene alebo skryto, ktorý by získal konkrétnu výhodu, a súčasne nešpecifikoval jediného výrobcu, či už otvorene alebo skryto, ktorý by získal konkrétnu nevýhodu. Kontrolovaný konštatuje, že v rámci PTK identifikoval také pokročilé algoritmy, ktoré vedú k lepšiemu kvalitatívnemu prínosu výstupov MR vyšetrení vzhľadom na jeho potreby a zámer, a tiež také pokročilé algoritmy, ktoré vedú ku kvalitatívne nižšiemu prínosu MR vyšetrení, vzhľadom na jeho potreby a zámer. 47. Čo sa týka objektívnosti hodnotenia výstupov z preddefinovaných vyšetrení, kontrolovaný deklaruje absolútnu profesionalitu, bezúhonnosť, rovnosť a súčasne otvorenosť pri danom procese. Akékoľvek spochybnenie procesu hodnotenia výstupov vyšetrení je

kontrolovaného neoprávneným útokom na osoby, ktoré uvedené výstupy vykonali; kontrolovaný dodáva, že jednotliví experti boli informovaní o dôsledkoch konaní, ktoré by sa z uvedených konceptov odchýlili. 48. Kontrolovaný popisuje, že proces hodnotenia prebiehal tak, že nominovaní experti z oblasti rádiológie vyjadrili svoje hodnotenie konkrétneho vyšetrenia na škále od 0 (minimum) do 10 (maximum) s ohľadom na to, že 0 znamenala „absolútne nediagnostikovateľné“ a 10 „dokonalo diagnostikovateľné“. Spochybnenie tejto fázy procesu by

kontrolovaného bolo spochybnením samotnej profesionality a integrity nominovaných expertov z oblasti rádiológie, voči čomu sa kontrolovaný dôrazne ohradzuje.

1. Pre ilustráciu kontrolovaný udáva, že priemerné hodnotenie diagnostickej kvality na stupnici od 0 do 10 bolo pre kategóriu prístrojov bez dodatočného kvalitatívneho hodnotenia za pokročilé algoritmy pri hodnote 5, naopak, priemerné hodnotenie diagnostickej kvality pre kategóriu prístrojov s dodatočným kvalitatívnym hodnotením za pokročilé algoritmy bolo viac ako
2. Následne sa hodnotenie rádiológov normovalo časom potrebným na vyšetrenie tak, že sa určovalo kvalitatívne poradie jednotlivých prístrojov pri jednotlivých vyšetreniach ako vzdialenosť od priemerovej krivky daného vyšetrenia (spravidla lineárny trend pre lokálnosť pozorovaní) a to tak, že prvý v poradí mal najväčšiu pozitívnu vzdialenosť v zmysle kolmice na priemerovú krivku, a posledný v poradí mal najväčšiu negatívnu vzdialenosť v zmysle kolmice na priemerovú krivku; inak povedané, prvý v poradí bol pri normovaní časom najvyššie diagnostickou kvalitou nad priemerom a posledný v poradí najnižšie diagnostickou kvalitou pod priemerom; ostatní analogicky, v zmysle daného prístupu. Kontrolovaný uvádza, že po normovaní časom a prechodom na určenie poradia bolo Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 11 priemerné poradie prístrojov; z 5 možných, 1 najlepší, 5 najhorší. Z kategórie bez dodatočného kvalitatívneho hodnotenia za pokročilé algoritmy viac ako 3 a priemerné poradie prístrojov s dodatočným kvalitatívnym hodnotením za pokročilé algoritmy pri 1,5 a to po využití váh dôležitosti vyšetrení pre predmetnú verejnú súťaž.
3. Kontrolovaný poukazuje na to, že samotný klinický prínos kategórie prístrojov s dodatočným kvalitatívnym hodnotením bol vyššie uvedenými analýzami stanovený na viac ako 20 % oproti kategórii prístrojov bez dodatočného kvalitatívneho hodnotenia, a to aj bez zohľadnenia slabšieho gradientného systému, avšak z dôvodu možných dodatočných aspektov prístrojov či jednotlivých meraní sa kontrolovaný rozhodol k uvedenému poznatku pristúpiť konzervatívne pri tvorbe technickej špecifikácie, a to určením iba 10 kvalitatívnych bodov za danú kategóriu pokročilých algoritmov. Poznámka navrhovateľa o počte hodnotených parametrov a o súčte všetkých potenciálnych kvalitatívnych bodov a o percentuálnom podiele samotného parametra na hodnotení je

kontrolovaného absolútne bezpredmetná, pretože každá hodnotená úroveň hodnoteného parametra stanovuje kvalitatívny prínos danej úrovne voči minimálnej požiadavke v danom parametri.

kontrolovaného je absolútne zavádzajúce na hodnotenie parametre nazerať v zmysle podielu na hodnotení. Ak by hodnotená úroveň iného hodnoteného parametra mala väčší kvalitatívny prínos v porovnaní s minimálnou požiadavkou v danom parametri, potom by

kontrolovaného prirodzene mala aj vyšší počet priradených kvalitatívnych bodov.

1. Odvolanie sa navrhovateľa na výšku úhrad za vyšetrenie zo strany zdravotných poisťovní sa kontrolovanému javí ako tendenčné, a to z dvoch dôvodov. Po prvé, jeho prioritou je klinický, nie výnosový aspekt pri tvorbe technickej špecifikácie. Po druhé, v zmysle verejných financií sa musí nazerať na úhrady zdravotných poisťovní ako neutrálny finančný tok, teda platba zo strany zdravotnej poisťovne a výnos nemocnice z tejto platby sú z pohľadu verejných financií neutrálne. Kontrolovaný dodáva, že nastavenie úhrad za vyšetrenie MR zo strany zdravotných poisťovní sa datuje ešte k času, kedy pokročilé algoritmy neboli bežnou súčasťou prístrojov MR a je pravdepodobne otázkou času, kedy sa toto nastavenie zmení.
2. Kontrolovaný uvádza, že identifikoval klinický prínos danej kategórie pokročilých algoritmov na úrovni vyššej ako je zohľadnené v technickej špecifikácii, pričom úroveň hodnotenia klinického prínosu tejto kategórie pokročilých algoritmov je znížená len z konzervatívnych dôvodov a možných odchýlok meraní. K uvedenému kontrolovaný dodáva, že ak navrhovateľ nedokáže cenovo konkurovať technológiám s identifikovaným vyšším klinickým prínosom pre jeho potreby a zámer, kontrolovaný nemôže s ohľadom na efektívne vynaloženie verejných prostriedkov meniť technickú špecifikáciu v prospech konkrétneho uchádzača, ktorým by bol

kontrolovaného v prípade takejto zmeny navrhovateľ. Vyhovenie požiadavke navrhovateľa by bol

názoru kontrolovaného protiprávny krok. Kontrolovaný dodáva, že nebráni žiadnym spôsobom navrhovateľovi predložiť ponuku, a konštatovanie navrhovateľa sa mu javí ako tendenčné. 53. Kontrolovaný na záver dodáva, že stanovil minimálne požiadavky na splnenie technických požiadaviek, ktoré musia byť jednoznačne splnené, a má za to, že kvalitatívne požiadavky nijakým spôsobom neobmedzujú uchádzačov v účasti v predmetnej verejnej súťaži. Právny rámec 54.

§ 10ods.

1 zákona o verejnom obstarávaní sú verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať

tohto zákona. Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 12 55.

§ 10ods.

2 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 56.

§ 42ods.

1 zákona o verejnom obstarávaní súťažné podklady sú písomné, grafické alebo iné podklady obsahujúce podrobné vymedzenie predmetu zákazky. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky. Opis predmetu zákazky môže odkazovať aj na osobitný postup alebo metódu výroby alebo poskytovania požadovaných tovarov, stavebných prác alebo služieb, ako aj na osobitný postup inej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, ak tieto faktory netvoria súčasť ich hmotnej podstaty, musia však súvisieť s predmetom zákazky a byť primerané jej hodnote a cieľom. Predmet zákazky musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ opísať jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek

prílohy č. 3. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ zodpovedá za správnosť a úplnosť súťažných podkladov. Technické požiadavky

1. a)zohľadnia požiadavky dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a riešenia vhodné pre všetkých užívateľov okrem náležite odôvodnených prípadov; ak právne záväzné akty Európskej únie ustanovujú záväzné požiadavky dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím alebo riešenia vhodné pre všetkých užívateľov, v technických požiadavkách verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú odkaz na príslušné právne záväzné akty Európskej únie,
2. b)musia byť určené tak, aby bol zabezpečený rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov a zabezpečená hospodárska súťaž. 57.

§ 42ods.

3 zákona o verejnom obstarávaní technické požiadavky sa nesmú odvolávať na konkrétneho výrobcu, výrobný postup, obchodné označenie, patent, typ, oblasť alebo miesto pôvodu alebo výroby, ak by tým dochádzalo k znevýhodneniu alebo k vylúčeniu určitých záujemcov alebo tovarov, ak si to nevyžaduje predmet zákazky. Takýto odkaz možno použiť len vtedy, ak nemožno opísať predmet zákazky

odseku 2 dostatočne presne a zrozumiteľne, a takýto odkaz musí byť doplnený slovami „alebo ekvivalentný“. 58.

§ 44ods.

1 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyhodnocujú ponuky na základe objektívnych kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré súvisia s predmetom zákazky, s cieľom určiť pre neho ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Verejným obstarávateľom a obstarávateľom určené kritériá musia byť nediskriminačné a musia podporovať hospodársku súťaž. Právne posúdenie námietok navrhovateľa úradom Úrad preskúmal postup kontrolovaného v predmetnej verejnej súťaži v rozsahu namietaných skutočností a po zhodnotení všetkých podkladov, najmä dokumentácie predloženej kontrolovaným a navrhovateľom namietaných skutočností konštatuje nasledovné:

1. V závislosti od predmetu zákazky, typu kontrolovaného a predpokladanej hodnoty zákazky pre Časť 1 zákazky: „MR prístroj pre LNsP Liptovský Mikuláš“ vo výške 1 500 000,00 € bez DPH a pre Časť 2 zákazky: „MR prístroj pre HNsP Trstená“ vo výške 1 500 000,00 € bez DPH, ide o nadlimitnú zákazku na dodanie tovarov. Zákazka sa delí na dve časti. Zákazka je financovaná z Plánu obnovy a odolnosti. V lehote na predkladanie ponúk, ktorá bola kontrolovaným určená v zmysle korigenda zverejneného vo Vestníku verejného obstarávania č. 72/2026 dňa
3. 2026 pod značkou 5089 – IOX na deň
5. 2026 do 09:00 hod., ponuku do Časti 1 predmetu zákazky predložili dvaja uchádzači (vrátane navrhovateľa) a Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 13 do Časti 2 jeden uchádzač (navrhovateľ ponuku nepredložil). Otváranie ponúk sa uskutočnilo dňa
7. 2026 o 09:30 hod. K Časti 2 predmetu zákazky „MR prístroj pre HNsP Trstená“
8. Úrad uvádza, že sa v prvom rade zaoberal tým, či v predmetnom námietkovom konaní vo vzťahu k Časti 2 predmetu zákazky, boli splnené všetky zákonné predpoklady pre meritórne rozhodnutie vo veci samej.
9. Úrad uvádza, že navrhovateľ podanými námietkami namieta bodové ohodnotenie jedného atribútu špecifikácie predmetu zákazky vzťahujúcemu sa k Časti 1 s názvom „MR prístroj pre LNsP Liptovský Mikuláš“ (ďalej len „Časť 1“) a Časti 2 predmetu zákazky s názvom „MR prístroj pre HNsP Trstená“ (ďalej len „Časť 2“). Nakoľko v časti
10. formulára pre podanie námietok s názvom „Označenie verejného obstarávania, proti ktorému námietky smerujú“ navrhovateľ explicitne uviedol, že námietky sa týkajú zákazky „MR prístroje pre LNsP Liptovský Mikuláš a HNsP Trstená“, má úrad za to, že z hľadiska označenia námietky navrhovateľa smerujú v súlade s § 170 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní proti nastaveniu súťažných podkladov vo vzťahu k obom častiam predmetu zákazky, a to konkrétne vo vzťahu k Časti 1 predmetu zákazky a Časti 2 predmetu zákazky.
11. Ako už úrad uviedol v bodoch 3 až 12 tohto rozhodnutia, navrhovateľ bol v danom prípade povinný s podaním námietok smerujúcich

§ 170ods.

3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu poskytnutých kontrolovaným vzťahujúcich sa k Časti 1 predmetu zákazky zložiť na účet úradu kauciu vo výške 2 000,- EUR, k Časti 2 predmetu zákazky kauciu vo výške 2 000,- EUR, t. j. v súčte 4 000,- EUR.

1. Úrad lustráciou účtu úradu zistil, že s podaním námietok navrhovateľ zložil na účet úradu dňa
3. 2026 kauciu vo výške 3 000,- EUR, teda na účet úradu zložil kauciu vo výške, ktorá postačuje na smerovanie týkajúce sa jednej časti predmetu zákazky. Z uvedeného dôvodu úrad dňa
5. 2026 odoslal navrhovateľovi list s názvom „Námietky – žiadosť o vyjadrenie“ zo dňa
7. 2026, ktorým požiadal navrhovateľa o vyjadrenie, námietkami proti ktorej časti predmetu zákazky sa má úrad vzhľadom na výšku zloženej kaucie zaoberať v rámci meritórneho posúdenia namietaných skutočností.
8. Navrhovateľ doručil úradu dňa
10. 2026 list s názvom „VYJADRENIE“ z toho istého dňa (ďalej len „vyjadrenie ku kaucii“), v ktorom pomerne obsiahlo argumentoval spôsobom, že nakoľko námietky smerovali proti súťažným podkladom, resp. technickej špecifikácii ako celku, ktorá bola jednotná pre oba prístroje, resp. tak pre Časť 1, ako aj pre Časť 2, nedošlo teda k diferenciácií medzi technickou špecifikáciou pre Časť 1 a Časť 2, a teda ani námietka navrhovateľa nesmerovala osobitne proti Časti 1 alebo osobitne proti Časti
11. V závere vyjadrenia ku kaucii však uviedol, že pokiaľ by sa úrad s uvedenou argumentáciou nestotožnil, navrhuje, aby sa úrad zaoberal námietkami proti Časti 1 predmetu zákazky s názvom „MR prístroj pre LNsP Liptovský Mikuláš“.
12. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností úrad konštatuje, že nakoľko navrhovateľ zložil kauciu vo výške, ktorá postačuje len za smerovanie týkajúce sa jednej časti predmetu zákazky, vo vzťahu k Časti 2 predmetu zákazky nie sú splnené všetky zákonné predpoklady pre meritórne rozhodnutie vo veci samej. Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 14 66.

§ 174ods.

1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní, úrad zastaví rozhodnutím konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ak kaucia nebola pripísaná na účet úradu v lehote alebo najmenej vo výške ustanovenej v § 172 zákona o verejnom obstarávaní.

1. Úrad v nadväznosti na uvedené uvádza, že v dôsledku nezloženia kaucie v lehote a vo výške určenej zákonom o verejnom obstarávaní neboli pre námietkové konanie vo vzťahu k Časti 2 predmetu zákazky zo strany navrhovateľa splnené všetky zákonné predpoklady, čím pre úrad nastala neodstrániteľná procesná prekážka brániaca rozhodovaniu v námietkovom konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.
2. Úrad vo vzťahu k navrhovateľovej interpretácii a výkladu ust. § 172 ods. 2 až 3 zákona o verejnom obstarávaní uvádza, že zákon v § 172 ods. 3 druhá veta jasne definuje a vymedzuje, cit.: „Ak je zákazka alebo koncesia rozdelená na časti a námietky sa týkajú niektorých alebo všetkých častí, kaucia

odseku 2 sa určuje z predpokladanej hodnoty zákazky každej jednej časti, ktorej sa námietky týkajú, bez ohľadu na to, či námietky tvoria jedno alebo viacero podaní.“ Z uvedeného ustanovenia explicitne vyplýva, že ak je zákazka rozdelená na časti a námietky sa týkajú viacerých častí, ako je tomu v predmetnom námietkovom konaní, kaucia sa určuje z predpokladanej hodnoty zákazky každej jednej časti, ktorej sa námietky týkajú. Účelom tejto formulácie zo strany zákonodarcu bolo vyhnúť sa práve nezrovnalostiam týkajúcich sa výšky kaucie v prípade, ak je zákazka rozdelená na viacero častí a námietky smerujú proti týmto častiam, cit.: „(...) Navrhovanou úpravou sa ďalej precizuje textácia v súvislosti s úpravou výpočtu kaucie vo verejnom obstarávaní, ktoré je rozdelené na časti. Navrhovaným znením sa teda nemenia aktuálne pravidlá pre výpočet kaucie. Snahou je súčasnú textáciu koncipovať pre adresátov čo najzrozumiteľnejšie, aby sa následne v praxi predchádzalo dôsledkom naviazaným na nesprávnu interpretáciu právneho textu upravujúceho výpočet výšky kaucie. Ako príklad možno uviesť zákazku s predpokladanou hodnotou 60 000 000 eur bez DPH. Ak by takáto zákazka nebola rozdelená na časti, navrhovateľ by výšku kaucie určil ako 0,1 % z jej predpokladanej hodnoty zákazky (60 000 eur), avšak pri aplikácii maximálnej výšky kaucie z odseku 2 by bol povinný zložiť kauciu vo výške 50 000 eur. Ak by však zákazka s rovnakou predpokladanou hodnotou bola rozdelená na dve rovnaké časti (po 30 000 000 eur), a navrhovateľ by namietal obe časti, postupom

odseku 2 a odseku 3 prvej vety by bol povinný zložiť kauciu vo výške 30 000 eur za každú časť, čo je v súčte 60 000 eur. (...)“3

1. Vyššie citovaná dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona o verejnom obstarávaní neprecizuje ani neuvádza, že ak je napádané nastavenie súťažných podkladov, ktoré je spoločné pre všetky časti zákazky, v takom prípade námietky smerujú proti súťažným podkladom ako celku, t. j. proti ich spoločným častiam, ktoré sa týkajú celého predmetu zákazky. Citované ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní ani rozhodovacia prax úradu rovnako neprecizuje, že z hľadiska rozlišovacích kritérií je rozhodujúci vecný rozsah námietok, pričom ak sa námietka vzťahuje na celý predmet zákazky, kaucia sa má viazať na celú predpokladanú hodnotu zákazky.
2. V nadväznosti na uvedené skutočnosti úrad uvádza, že v súlade so znením § 172 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní nie je prípustný a ani aplikovateľný výklad navrhovateľa vo vzťahu k zloženiu a výške kaucie spôsobom, že aj napriek skutočnosti, že predmetná zákazka je rozdelená na dve časti, podané námietky smerujú proti súťažným podkladom ako celku, 3 Dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 15 a teda výpočet kaucie má vychádzať z výšky celkovej predpokladanej hodnoty zákazky (3 000 000,- EUR). Úrad má za to, že výklad navrhovateľa vo vzťahu k zloženiu a výšky kaucie v prípade zákazky rozdelenej na časti je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, rovnako tak aj v rozpore s rozhodovacou a aplikačnou praxou úradu.
3. Na základe vyššie uvedeného bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. K Časti 1 predmetu zákazky „MR prístroj pre LNsP Liptovský Mikuláš“
4. Preskúmaním dokumentácie kontrolovaného úrad zistil, že kontrolovaný v dokumente „Technická špecifikácia MR prístroja“ súťažných podkladov v bode 62 a 63 zadefinoval technickú špecifikáciu predmetu zákazky nasledovne, cit.: „Využitie pokročilých algoritmov, tzv. umelá inteligencia“, v rámci ktorej zadefinoval, cit.: „Splnenie jednej z podmienok *1, *2, *3, *4 alebo *5 uvedených na ďalšom hárku TS (....) ak je splnená jedna z podmienok *1 alebo *2 uvedených na ďalšom hárku TS, 10 bodov (...)“. Z uvedenej požiadavky vyplýva, že kontrolovaný v technickej špecifikácii predmetu zákazky zadefinoval atribút kvalitatívneho kritéria „využitie pokročilých algoritmov, tzv. umelá inteligencia“, pričom vo vzťahu k ich využitiu v hárku s názvom „Podmienky s odkazom v TS“ bližšie špecifikoval a popísal päť rôznych špecifikácií týkajúcich sa umelej inteligencie (ďalej ako aj „AI“), z ktorých aspoň jednou z nich musí predložené zariadenie disponovať. Predložené zariadenie teda musí spĺňať minimálne jednu z uvedených špecifikácií týkajúcich sa využitia pokročilých algoritmov. Z technickej špecifikácie predmetu zákazky ďalej vyplýva, že ak predložené MR zariadenie spĺňa jednu z podmienok *1 alebo *2 zadefinovaných v hárku s názvom „Podmienky s odkazom v TS“ v rámci technickej špecifikácie predmetu zákazky, uchádzač získa 10 bodov naviac. Kontrolovaný teda technické špecifikácie zadefinované v hárku „Podmienky s odkazom v TS“ označené ako *1 a *2 určil ako tie, za ktoré bude v procese vyhodnocovania ponúk prideľovať 10 kvalitatívnych bodov naviac.
5. Úrad ďalej zistil, že kontrolovaný v rámci prípravnej fázy tejto verejnej súťaže realizoval vlastnú analýzu, resp. štúdiu zameranú na posúdenie zariadení a ich kvalitatívnych prínosov rôznych pokročilých algoritmov, od rôznych výrobcov, ktoré boli kontrolovaným identifikované ako potenciálne vhodné vzhľadom na jeho potreby a zámer.

vyjadrenia kontrolovaného boli kontrolovaným v rámci analýzy identifikované pokročilé algoritmy, ktorých klinický prínos bol stanovený na viac ako o 20 % lepší oproti kategóriám MR prístrojov bez dodatočného kvalitatívneho hodnotenia, a to napriek slabšiemu gradientnému systému týchto prístrojov; z uvedeného dôvodu sa kontrolovaný rozhodol zadefinovať a podrobne popísať pokročilé algoritmy a prideliť zariadeniam, ktoré takýmito pokročilými algoritmami disponujú, 10 kvalitatívnych bodov naviac oproti zariadeniam, ktoré síce umelú inteligenciu využívajú, teda spĺňajú jednu z podmienok *3 - *5, no nespĺňajú podmienky špecifikované/určené ako „Podmienka *1“ alebo „Podmienka *2“ v technickej špecifikácii.

1. V predmetnom námietkovom konaní je teda úlohou úradu posúdiť, či navrhovateľom namietané kritérium na vyhodnotenie ponúk „Využitie pokročilých algoritmov, tzv. umelá inteligencia“, ktoré je ohodnotené počtom bodov 10 v prípade, ak je splnená jedna z podmienok *1 a *2 zadefinovanej v technickej špecifikácii predmetu zákazky a zároveň, či navrhovateľom namietané kritérium je stanovené v súlade s § 44 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Predmetom právneho posúdenia v tomto námietkovom konaní je ďalej otázka, či spôsob nastavenia namietaných kvalitatívnych kritérií zo strany kontrolovaného zvýhodňuje technické riešenia prístrojov niektorých výrobcov bez toho, že by tieto technické riešenia prinášali klinický prínos, ďalej, či určené kritériá hodnotenia ponúk môžu odradiť Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 16 hospodárske subjekty od účasti v predmetnej verejnej súťaži, resp. od predloženia ponuky. Úlohou úradu je teda v predmetnom prípade posúdiť, či navrhovateľom namietané hodnotenie a nastavenie kvalitatívnych kritérií, resp. technickej špecifikácie predmetu zákazky je diskriminačné a obmedzujúce hospodársku súťaž, teda v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní a základnými princípmi verejného obstarávania, a či takéto nastavenie súťažných podkladov môže mať vplyv na výsledok tejto verejnej súťaže.
2. Úrad si úvodom dovoľuje poukázať na to, že ako už konštatoval v mnohých predchádzajúcich rozhodnutiach4, definovanie predmetu zákazky je v kompetencii verejného obstarávateľa, pričom je potrebné vychádzať z ustanovenia § 42 zákona o verejnom obstarávaní. Pri definovaní a špecifikovaní predmetu zákazky verejný obstarávateľ vymedzuje predmet zákazky na základe podrobného opisu s uvedením technických špecifikácií tak, aby výsledok verejného obstarávania čo najlepšie zodpovedal jeho potrebám. Technické požiadavky pritom musia byť určené tak, aby bol zabezpečený rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov a zabezpečená čestná hospodárska súťaž. Zároveň v zmysle § 42 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní sa nesmú odvolávať na konkrétneho výrobcu, výrobný postup, obchodné označenie, patent, typ, oblasť alebo miesto pôvodu alebo výroby, ak by tým dochádzalo k znevýhodneniu alebo k vylúčeniu určitých záujemcov alebo tovarov, ak si to nevyžaduje predmet zákazky. Takýto odkaz možno použiť len vtedy, ak nemožno opísať predmet zákazky

§ 42ods.

2 zákona o verejnom obstarávaní dostatočne presne a zrozumiteľne, a takýto odkaz musí byť doplnený slovami „alebo ekvivalentný“. Z uvedeného teda vyplýva, že verejný obstarávateľ je povinný opísať predmet zákazky takým spôsobom, aby tým nediskriminoval hospodárske subjekty, ktoré sú schopné ponúknuť predmet zákazky spĺňajúci požadovaný účel použitia a zároveň, aby vytvoril predpoklady na účasť vo verejnom obstarávaní dostatočnému počtu uchádzačov alebo záujemcov, a tým umožnil v rámci postupu zadávania zákazky uskutočnenie riadnej hospodárskej súťaže. 76. V tejto súvislosti úrad poukazuje napr. aj na rozhodnutie Rady úradu č. 14723-9000/2021 zo dňa 03. 02. 2022, v ktorom Rada úradu uviedla nasledovné, cit.: „V nadväznosti na princípy verejného obstarávania upravené v § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní je zároveň

rady potrebné zdôrazniť, že formulovanie požiadaviek na predmet zákazky nemôže byť úplne svojvoľné, ale malo by vychádzať z toho, čo verejný obstarávateľ a obstarávateľ objektívne potrebuje dosiahnuť obstaraním predmetu zákazky. Právo stanoviť požiadavky na predmet zákazky nemožno teda vo všeobecnosti považovať za absolútne, teda úplne neobmedzené, nakoľko uvedené by mohlo mať za následok akceptovanie diskriminačných požiadaviek na predmet zákazky, ktorého následkom by mohlo byť neprimerané zúženie hospodárskej súťaže. Uvedená situácia však v predmetnom prípade

rady nenastala, nakoľko požiadavky kontrolovaného, tak ako ich stanovil, umožňujú predložiť ponuku na dva registrované lieky s účinnou látkou ľudský fibrinogén (...) Vzhľadom na uvedené má rada za to, že za daných okolností nie je možné kontrolovanému nanútiť iné presvedčenie o tom, aké sú jeho potreby, na aký účel predmet zákazky obstaráva a na základe toho mu nariadiť, aby si upravil opis predmetu zákazky. (...) Pokiaľ ide o prax iných verejných obstarávateľov, ktorí sa pri obstarávaní liekov rozhodli v rámci opisu predmetu zadefinovať aj terapeutickú indikáciu, na čo poukazuje navrhovateľ v odvolaní, rada k tomu opätovne uvádza, že zákon o verejnom obstarávaní ponecháva stanovenie opisu predmetu zákazky na verejných obstarávateľov, tzn. oni sami sa môžu rozhodnúť o tom, ktoré špecifiká sú pre 4 Napr. aj rozhodnutie úradu č.14670-6000/2024 zo dňa

2. 2024, rozhodnutie Rady úradu č. 58859000/2023, 5887- 9000/2023 zo dňa
4. 2023, rozhodnutie Predsedu úradu 10331-P/2022 zo dňa
6. 2023 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 17 získanie obstarávaného tovaru dôležité tak, aby vo výsledku predmetnej súťaže boli naplnené ich individuálne potreby.“
7. Navrhovateľ v námietkach poukazuje na to, že nastavenie ním namietaného atribútu technickej špecifikácie predmetu zákazky zvýhodňuje určité hospodárske subjekty, avšak bez ich konkretizácie. Navrhovateľ ďalej poukazuje na to, že kritériá kvality, teda technická špecifikácia predmetu zákazky je nastavená diskriminačne a neproporcionálne, nakoľko za predpokladu aplikácie aktuálneho bodového hodnotenia by MR zariadenie s menej výkonným gradientným systémom získalo viac bodov, ako MR zariadenie s výkonnejším gradientným systémom; to

navrhovateľa znamená, že uchádzači, ktorých zariadenie nemá funkcionalitu pokročilých algoritmov (podmienka *1 alebo podmienka *2), nezískajú za tento parameter žiadne body a zároveň musia predložiť zariadenie s výkonnejším gradientným systémom. S poukazom na bodové hodnotenie, resp. zvýhodnenie zariadení, ktoré disponujú pokročilými algoritmami a sú bodovo zvýhodnené navrhovateľ tvrdí, že takéto bodové zvýhodnenie nie je nijakým spôsobom odôvodnené potrebami kontrolovaného a zároveň tvrdí, že požadované funkcionality AI nepredstavujú žiaden klinický prínos. Navrhovateľ v celom texte námietok apeluje na to, že zariadenie, ktoré disponuje funkcionalitou pokročilých algoritmov bude bodovo zvýhodnené napriek tomu, že v skutočnosti bude takéto zariadenie menej výkonné. 78. Úrad ďalej zistil, že z navrhovateľom namietaných skutočností vyplýva, že navrhovateľ deklaruje, že síce spĺňa všetky kritériá na vyhodnotenie ponúk, a teda ponuku môže predložiť, no hlavným argumentom prečo sa cíti byť diskriminovaný aktuálnym nastavením súťažných podkladov je skutočnosť, že vybrané hospodárske subjekty, ktoré disponujú pokročilými algoritmami zadefinovanými v technickej špecifikácii ako podmienka *1 alebo podmienka *2, sú takýmto bodovým ohodnotením zvýhodnené, pričom aktuálne nastavené bodové zvýhodnenie

navrhovateľa nesleduje skutočný klinický prínos a funkčné vlastnosti obstarávaných MR prístrojov, ale smeruje na konkrétne technické riešenia, čím sú

navrhovateľa zvýhodnené konkrétne hospodárske subjekty. V dôsledku uvedeného sa navrhovateľ cíti byť diskriminovaný a požaduje, aby kontrolovaný upravil technickú špecifikáciu spôsobom, že odstráni bodovanie kvalitatívne hodnoteného parametra využitie pokročilých algoritmov. Navrhovateľ teda žiada, aby kontrolovaný odstránil bodové zvýhodnenie 10 bodov za atribút kvality „Využitie pokročilých algoritmov, tzv. umelá inteligencia“. Z uvedeného sa úradu javí, že navrhovateľ by iba v takom prípade vedel dosiahnuť vyššiu mieru konkurencieschopnosti oproti zariadeniam, ktoré disponujú funkcionalitou AI v zmysle technickej špecifikácie.

1. K vyššie uvedeným skutočnostiam úrad uvádza, že navrhovateľ v rámci svojej argumentácie v námietkach poukazuje na gradientný systém MR prístroja, ktorý významnou mierou určuje výslednú kvalitu obrazu a rýchlosť MR vyšetrenia a tvrdí, že zariadenie, ktoré bude disponovať funkcionalitou pokročilých algoritmov, bude mať v konečnom dôsledku nižší celkový výkon ako zariadenie, ktorým disponuje navrhovateľ. Navrhovateľ zároveň tvrdí, že využitie pokročilých algoritmov v zmysle technickej špecifikácie nemusí predstavovať jednoznačný klinický prínos oproti iným technickým riešeniam, ktoré umožňujú dosiahnuť rovnaký alebo lepší diagnostický výsledok. Navrhovateľ však nepredložil žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení. Navrhovateľ zároveň nijakým spôsobom nevyvrátil kontrolovaného argumentáciu vo vzťahu ku jednoznačnému klinickému prínosu využitia pokročilých algoritmov. Navrhovateľove konštatovania ostávajú tak len v rovine nepodložených tvrdení bez relevantných dôkazov o tom, že využitie AI za splnenia podmienky *1 alebo podmienky *2 nedokáže dorovnať alebo dokonca prevýšiť kvalitu výkonnejšieho gradientného systému. Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 18
2. Navrhovateľ tiež tvrdí, že takéto nastavenie kritérií môže viesť k obstarávaniu zariadenia nižšej technickej kategórie a zároveň vytvára ekonomickú výhodu pre konkrétnych výrobcov, čo môže indikovať skrytú technologickú preferenciu. Navrhovateľ však v celom texte námietok výslovne žiadneho konkrétneho výrobcu nevymedzuje ani neidentifikuje, nespomenul ani nepomenoval konkrétnych výrobcov, o ktorých by sa malo jednať. Navrhovateľ tiež nepredložil žiaden dôkaz alebo konkrétny odkaz, k akému zariadeniu by malo takto nastavené kvalitatívne kritérium predmetu zákazky smerovať.
3. Úrad ďalej poukazuje na to, že navrhovateľ mal k dispozícii podrobnú technickú špecifikáciu predmetu zákazky s popisom jednotlivých požiadaviek vo vzťahu k umelej inteligencii, napriek tomu v námietkach uvádzal len všeobecné konštatovania a vágne argumenty. S poukazom na kontradiktórnosť námietkového konania má úrad za to, že navrhovateľ mal a mohol podrobnejšie rozporovať konkrétne požiadavky uvedené v technickej špecifikácii a predložiť konkrétne dôkazy s poukazom na jednotlivé požiadavky v technickej špecifikácii, ak sa mu javili ako diskriminačné či neproporcionálne a v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. V tomto kontexte úrad poukazuje na základný princíp rímskeho práva vigilantibus iura scripta sunt, čo znamená, že právo patrí bdelým. S prihliadnutím na už spomenutý princíp kontradiktórnosti námietkového konania úrad konštatuje, že navrhovateľ nemôže prenášať dôkazné bremeno a samotné dokazovanie na úrad.
4. S poukazom na ust. § 44 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní úrad uvádza, že kontrolovaný je povinný vyhodnocovať ponuky na základe objektívnych kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré súvisia s predmetom zákazky, s cieľom určiť pre neho ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, pričom kontrolovaným určené kritériá musia byť nediskriminačné a musia podporovať hospodársku súťaž. Navrhovateľ v námietkach tvrdí, že kvalitatívne kritériá sú nastavené diskriminačne a obmedzujú hospodársku súťaž, resp. znevýhodňujú určité hospodárske subjekty. Navrhovateľ však toto tvrdenie nijakým spôsobom neodôvodil a predovšetkým nepreukázal, nakoľko na potvrdenie svojej argumentácie nepredložil žiadne konkrétne dôkazy. Úrad v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ síce namieta, že kontrolovaným stanovené parametre, resp. kvalitatívne kritériá sú diskriminačné, avšak diskriminačnú povahu namietaných kritérií v kontexte zúženia či obmedzenia hospodárskej súťaže v predložených námietkach

úradu žiadnymi dôkazmi, ani relevantnými argumentami nepreukázal. V kontexte zúženia/obmedzenia hospodárskej súťaže z dôvodu diskriminačne nastavených kritérií na vyhodnotenie ponúk úrad poukazuje na konštatovanie navrhovateľa, že bodové nastavenie kvalitatívneho kritériá má smerovať ku konkrétnym technickým riešeniam prístrojov niektorých výrobcov, a že zvýhodňuje určité subjekty. Úrad v prvom rade poukazuje na to, že formulácia navrhovateľa v množnom čísle indikuje, že sa nemá jednať o jediné a výhradné technické riešenie, ale o viaceré riešenia. Navrhovateľ zároveň uvádza neurčitú formuláciu „niektoré“ hospodárske subjekty, bez toho, aby identifikoval konkrétny hospodársky subjekt, čo opäť smeruje ku konštatovaniu úradu o vágnosti navrhovateľovej argumentácie. Tvrdenia navrhovateľa spočívajú len v tom, že navrhovateľ má prístroj s iným technologickým riešením, ktoré síce spĺňa požiadavky na predmet zákazky, no v dôsledku hodnotenia kvalitatívnych kritérií sa dostane do ekonomickej nevýhody oproti uchádzačom s iným technologickým riešením, čo navrhovateľ považuje za skrytú technologickú preferenciu. Tvrdenia navrhovateľa však nepreukazujú, že namietané kvalitatívne kritérium je v rozpore s ust. § 44 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. 83. Naproti tomu úrad má za preukázané, že kontrolovaný v rámci prípravných trhových konzultácií realizoval vlastnú analýzu, resp. štúdiu, s fokusom na naplnenie potrieb kontrolovaného vo vzťahu k obstarávanému MR zariadeniu. Úrad preskúmaním Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 19 dokumentácie kontrolovaného zistil, že kontrolovaný pred vyhlásením tejto verejnej súťaže realizoval vlastnú štúdiu/analýzu vybraných MR zariadení, ktoré vyhodnotil ako potenciálne zodpovedajúce jeho potrebám. Kontrolovaný na základe výsledkov získaných z analýz, ktorá prebiehala niekoľko mesiacov ako súčasť prípravných trhových konzultácií, dospel

jeho vyjadrenia k zisteniu takých klinických prínosov zariadení disponujúcich pokročilými algoritmami oproti zariadeniam, ktoré nimi nedisponujú, že sa rozhodol určiť 10 kvalitatívnych bodov naviac za danú kategóriu pokročilých algoritmov. Kontrolovaný prostredníctvom dodatočne doručenej dokumentácie na základe vyžiadania úradu preukázal, ako v rámci analýzy, resp. jeho štúdie postupoval.

1. V dokumentácii doručenej na základe rozhodnutia o prerušení námietkového konania, kontrolovaný poskytol úradu popis, ako postupoval v procese vyhodnocovania výstupov v rámci vlastnej analýzy/štúdie, z vopred preddefinovaných vyšetrení, cit.: „(...) V prvom kroku verejný obstarávateľ pre dosiahnutie, čo možno najväčšej homogenity vyšetrení absolvoval onsite návštevy inštalácii prístrojov MRI, ktoré boli identifikované ako potenciálne vhodné vzhľadom na potreby a zámer verejného obstarávateľa, s identickým figurantom, na ktorom boli prevedené vopred definované vyšetrenia. (je všeobecne známym faktom, že samotný pacient a jeho parametre významne vplývajú na kvalitu vyšetrenia MRI, preto, aby verejný obstarávateľ dosiahol čo možno najväčšiu homogenitu podmienok vyšetrení, verejný obstarávateľ nutne musel uvedený prieskum vykonať na identickom figurantovi naprieč všetkými prístrojmi MRI, ktoré boli identifikované ako potenciálne vhodné vzhľadom na potreby a zámer verejného obstarávateľa) V druhom kroku verejný obstarávateľ počas PTK pre overenie svojich záverov z prvého kroku analýzy si vyžiadal od distribútorov výstupy z vopred definovaných vyšetrení na ľubovoľnom pacientovi z ľubovoľného pracoviska inštalácie prístroja MRI v rámci EU, ktoré mali potvrdiť, či vyvrátiť závery z prvého kroku analýzy kvality vyšetrení prístrojmi MRI v zmysle potrieb a zámeru verejného obstarávateľa a to napriek tomu, že v druhom kroku už verejný obstarávateľ s ohľadom na podmienky nedosiahol rovnakú úroveň homogenity vyšetrení, ako v prvom kroku analýzy. Výstupom analýzy z prvého kroku bola identifikácia kategorizácie kvality pokročilých algoritmov (ďalej aj „umelej inteligencie“) využívaných jednotlivými výrobcami MRI v zmysle potrieb a zámeru verejného obstarávateľa, a to aj vo vzťahu k základnému parametru prístrojov MRI - gradientnému systému. Na základe prvého kroku teda verejný obstarávateľ identifikoval také umelé inteligencie, ktoré významne vplývajú na kvalitu vyšetrenia v zmysle potrieb a zámeru verejného obstarávateľa nad rámec úrovní iných umelých inteligencií, ktoré síce vplývajú na kvalitu vyšetrenia, avšak nie až do takej miery, ako prvé spomenuté. Inými slovami, verejný obstarávateľ nespochybňuje kvalitatívny prínos akejkoľvek technológie umelej inteligencie výrobcov prístrojov MRI, ktorá je dostupná na trhu prístrojov MRI, avšak, vzhľadom na svoje potreby a zámer, diferencuje dve úrovne, jednu s väčším prínosom vzhľadom na jeho potreby a zámer a druhú s nižším prínosom vzhľadom na jeho potreby a zámer, čo aj stanovil v technickej špecifikácii bodovým hodnotením.(...) Experti z oblasti rádiológie tak stanovovali samotnú kvalitu obrazov z prvého kola analýzy, v tomto momente bez ohľadu na časovú náročnosť vyšetrení (je všeobecne známy fakt, že čas náberu dát pri vyšetrení prístrojom MRI významne vplýva na kvalitu obrazu, v zmysle, čím dlhší je náber dát, tým diagnosticky kvalitnejší je výstup a samozrejme naopak). (...) Už uvedené hodnotenia expertov z oblasti rádiológie ešte bez normalizácie časom indikovali rozdelenie kvalitatívnych výstupov vyšetrení s ohľadom na potreby a zámer verejného obstarávateľa na dve kategórie - vyšší prínos (prístroje Siemens Flow, Siemens Sola a GE Voyager) v porovnaní s ostatnými. Následne verejný obstarávateľ pristúpil k normalizácii tohto hodnotenia expertov z oblasti rádiológie časom a to tak, že na karteziánskej sústave, Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 20 kde vodorovná os znamená čas vyšetrenia (respektíve pri druhej analýze čas na 1 slice vyšetrenia) a zvislá os znamená priemerné kvalitatívne hodnotenie expertov z oblasti rádiológie, definoval priemerový lineárny trend (pre lokálnosť pozorovaní) pozorovaní pre každé vyšetrenie, kotvený v bode (0, 0) (nulový čas vyšetrenia nutne prináša nulový diagnostický výstup) a nameral najkratšiu vzdialenosť jednotlivých pozorovaní od tohto priemeru (definovaný priamkou priemerového trendu), teda kolmica na priemerovú priamku prechádzajúca bodom pozorovania. Verejný obstarávateľ nemal za cieľ explicitne definovať kvalitatívne rozdiely medzi každým prístrojom, ale zadefinovať kategorizáciu jednotlivých technológii využitých pri vyšetreniach v prvom kole analýzy, a to nie len s ohľadom na umelú inteligenciu, ale aj ostatné parametre prístrojov, a teda z tohto dôvodu pristúpil k definícii poradia týchto vzdialeností jednotlivých pozorovaní zmysle, najväčšia najkratšia pozitívna vzdialenosť pozorovania od priemerovej priamky (pozitívna v zmysle "nad" priemerovou priamkou) je vyhodnotená ako najlepšia pozícia (pozícia 1) - poradie, a najväčšia najkratšia negatívna vzdialenosť pozorovania od priemerovej priamky (negatívna v zmysle "pod" priemerovou priamkou) je vyhodnotená ako posledná a teda najhoršia pozícia – poradie. (...) Pri bližšom pohľade na štandardné parametre prístrojov MRI ako sú sila gradientného systému, či počet cievkových elementov, či kanálov, využitých pri vyšetrení, tieto prístroje s vyšším hodnotením z analýzy nedosahujú vyššie úrovne týchto štandardných parametrov, práveže nižšie. Preto verejný obstarávateľ nad rámec hodnotenia štandardných parametrov pristúpil k hodnoteniu technológie umelej inteligencie (ako jedinej možnej zabezpečujúcej dané rozdiely v kvalite v zmysle potrieb a zámeru verejného obstarávateľa), ktorá bola vďaka tejto analýze identifikovaná ako taká, ktorá prináša diagnosticky významne väčší prínos pre verejného obstarávateľa v zmysle jeho potrieb a zámeru, ako iné umelé inteligencie. Druhý krok analýzy počas PTK mal smerovať k tomu, či je možné vyvrátiť výstupy prvého kroku analýzy, avšak podklady dodané spoločnosťou AA v tomto druhom kroku neviedli expertov z oblasti rádiológie k zmene pohľadu na technológiu distribuovanú spoločnosťou AA pri komparatívnej analýze s podkladmi, ktoré využívali umelú inteligenciu s vyšším prínosom s ohľadom na potreby a zámer verejného obstarávateľa, ktoré boli identifikované v prvom kroku analýzy a teda, verejný obstarávateľ nemohol zaradiť technológiu umelej inteligencie distribuovanú spoločnosťou AA do kategórie s vyšším kvalitatívnym prínosom s ohľadom na potreby a zámer verejného obstarávateľa. Uvedené podporí akýkoľvek expert z oblasti rádiológie pri komparatívnej analýze týchto obrazov. (...)“
2. Z dokumentácie kontrolovaného úradu vyplýva, že kontrolovaný si v záujme vysúťaženia takého MR zariadenia, aby čo najviac zodpovedalo jeho potrebám, uskutočnil prieskum trhu, ktorého výsledkom bola jeho vlastná analýza MR zariadení a posúdenie všetkých atribútov, ktoré majú smerovať k vysúťaženiu zariadenia v čo najlepšom pomere ceny a kvality. Úrad skúmaním zistil, že kontrolovaný prostredníctvom analýz identifikoval také funkcionality MR zariadení, ktoré vyhodnotil ako najlepšie vyhovujúce jeho potrebám, a v zmysle výsledkov analýzy ich zadefinoval aj v súťažných podkladoch. V nadväznosti na konštatovanie úradu uvedené v bodoch 75-76 tohto rozhodnutia má úrad za to, že verejný obstarávateľ definuje, špecifikuje, ako aj určuje kritériá na vyhodnotenie ponúk na základe podrobného opisu s uvedením technických špecifikácií tak, aby výsledok verejného obstarávania čo najlepšie zodpovedal jeho potrebám.
3. Úrad má za to, že kontrolovaný uvedenými argumentami dostatočne odôvodnil opodstatnenosť ním nastavených kritérií na vyhodnotenie ponúk.

názoru úradu je nastavenie kritérií na vyhodnotenie MR zariadení v tomto prípade v kompetencii kontrolovaného v závislosti od jeho individuálnych potrieb, a zároveň tak ako bolo Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 21 konštatované, navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, v čom spočíva diskriminácia nastavených kritérií vo vzťahu k predmetu zákazky, ale diskrimináciu odôvodňuje len tým, že zadefinovanými technickými špecifikáciami MR zariadenia nie je ochotný ponuku predložiť, nakoľko aby vedel konkurovať hospodárskym subjektom, ktoré disponujú zariadeniami s pokročilými algoritmami, musel by predložiť výrazne podhodnotenú cenovú ponuku. Uvedené však nijakým spôsobom nepreukazuje, že takýmto nastavením súťažných podkladov je akýmkoľvek spôsobom obmedzená hospodárska súťaž, alebo že by súťažné podklady boli v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Navrhovateľ tiež nepreukázal skutočnosť, že nastavením kvalitatívneho hodnotenia kritérií MR zariadení zvýhodňuje jedného alebo viacerých uchádzačov. 87.

názoru úradu navrhovateľ nepreukázal, že kvalitatívne kritériá nevychádzali z objektívnych potrieb kontrolovaného tak, aby vo výsledku predmetnej verejnej súťaže boli naplnené individuálne potreby kontrolovaného, a teda navrhovateľ nepreukázal, že takto stanovenými kvalitatívnymi kritériami kontrolovaný nedôvodne (neprimerane) zúžil hospodársku súťaž v tejto verejnej súťaži. Navrhovateľ tak

úradu nepreukázal diskriminačnú povahu namietaného bodového hodnotenia kvalitatívneho kritéria zadefinovaného v technickej špecifikácii.

1. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ plánuje predložiť ponuku na plnenie, ktoré je cenovo náročnejšie, prípadne vykazuje predpoklad dosiahnutia menej priaznivého bodového hodnotenia v rámci stanovených kvalitatívnych kritérií, nepredstavuje bez ďalšieho dôkaz o diskriminačnom charaktere určeného opisu predmetu zákazky alebo nastavených kritérií na vyhodnotenie ponúk. Skladba produktového portfólia hospodárskeho subjektu, ako aj ním zvolená cenová politika, sú integrálnou súčasťou jeho podnikateľskej stratégie a s ňou spojeného hospodárskeho rizika, ktoré znáša výlučne daný subjekt. Individuálne obchodné záujmy alebo aktuálne trhové nastavenie navrhovateľa nemôžu byť určujúcim faktorom pre definovanie podmienok zadávania zákazky, nakoľko tieto musia primárne reflektovať objektívne a odôvodnené potreby kontrolovaného. V danom prípade je úrad toho názoru, že kontrolovaný si svoje potreby riadne odôvodnil.
2. Úrad sa teda stotožňuje s argumentáciou kontrolovaného, ktorý vo vyjadrení uvádza, že účelom inštitútu námietok nie je úprava bodového hodnotenia kvalitatívnych kritérií tak, aby vyhovovali konkrétnemu riešeniu navrhovateľa, resp. že kontrolovaný nemôže s ohľadom na efektívne vynaloženie verejných prostriedkov meniť kritériá na vyhodnotenie ponúk v prospech konkrétneho uchádzača, ktorým by bol v prípade takejto zmeny navrhovateľ. Úrad poukazuje na to, že účelom námietkového konania je revízia kvalitatívnych kritérií, ktoré majú diskriminačný/obmedzujúci charakter s negatívnym vplyvom na čestnú hospodársku súťaž.
3. V kontexte uvedených skutočností úrad poukazuje na rozhodnutie úradu č. 6657-6000/2026 zo dňa
5. 2026, v ktorom uviedol nasledovné, cit.: „Pri stanovovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk nie je možné uplatňovať rovnaký prístup ako pri stanovovaní technických požiadaviek na predmet zákazky. Zatiaľ čo technické požiadavky na predmet zákazky by mali byť formulované tak, aby umožňovali účasť čo najširšiemu okruhu relevantných zariadení dostupných na trhu, a teda aby sa súťaže mohli zúčastniť všetky medicínske zariadenia spĺňajúce objektívne odôvodnené minimálne parametre, účel kritérií na vyhodnotenie ponúk je odlišný. Kritériá na vyhodnotenie ponúk totiž neslúžia na vymedzenie minimálnej prijateľnej úrovne plnenia, ale na vzájomné porovnanie kvality ponúkaných riešení. V prípade hodnotenia kvalitatívnych aspektov medicínskych zariadení je preto prípustné, aby kontrolovaný zohľadňoval aj vyššiu úroveň technických alebo funkčných Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 22 parametrov. Takéto nastavenie umožňuje obstarávateľovi rozlíšiť medzi jednotlivými dostupnými technológiami a uprednostniť riešenie, ktoré poskytuje vyššiu úroveň kvality, technologickej vyspelosti alebo úžitkovej hodnoty. Stanovenie ambicióznejších parametrov, resp. parametrov, ktoré preferujú určitú „osobitosť“ v rámci hodnotiacich kritérií preto samo osebe nepredstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže, pokiaľ sú minimálne technické požiadavky nastavené nediskriminačne a umožňujú účasť relevantných hospodárskych subjektov, resp. predloženie zariadení dostupných na trhu.“ Citovaná časť rozhodnutia poukazuje na rozdiel medzi účelom kritérií na vyhodnotenie ponúk a účelom nastavenia technických požiadaviek na predmet zákazky. Ako už úrad skonštatoval v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia, má za to, že navrhovateľ nepreukázal skutočnosť, že nastavené bodové hodnotenie kvalitatívneho kritéria smeruje k obstaraniu menej kvalitného MR zariadenia. Kontrolovaný zároveň v predmetnom prípade transparentne preukázal spôsob, akým dospel k aktuálnemu nastaveniu bodového hodnotenia namietaného kvalitatívneho kritéria.
6. Úrad má za to, že navrhovateľ nijakým spôsobom neodôvodňuje v čom spočíva diskriminácia nastavených parametrov, resp. bodového hodnotenia kvalitatívnych kritérií vo vzťahu k predmetu zákazky, ale diskrimináciu odôvodňuje len tým, že navrhovateľ predmet zákazky síce formálne spĺňa, ale prostredníctvom kritérií kvality je finančne a bodovo znevýhodnený oproti tým uchádzačom, ktorých zariadenia disponujú pokročilými algoritmami.
7. Úrad v súvislosti s predmetným konštatovaním navrhovateľa uvádza, že v prípade zadávania zákazky nie je možné predmet zákazky zadefinovať tak, aby bolo vyhovené všetkým hospodárskym subjektom na trhu. Vždy bude nejaký hospodársky subjekt znevýhodnený v súvislosti s tým, že jeho ponuka nespĺňa napríklad minimálne požiadavky na predmet zákazky, či nedosiahne plný počet bodov v rámci posudzovania/prideľovania bodov za kvalitatívne kritériá zariadenia; to však neznamená, že ide o diskrimináciu tohto hospodárskeho subjektu. O diskrimináciu by naopak išlo v prípade, ak by kontrolovaný vyhovel všetkým požiadavkám navrhovateľa a nastavil by kritériá na vyhodnotenie ponúk tak, že by zvýhodnil navrhovateľom ponúkaný prístroj. Úrad zároveň dodáva, že navrhovateľ v námietkach ani nekonkretizoval, ktoré zariadenie by malo byť postupom kontrolovaného, resp. aktuálnym nastavením súťažných podkladov zvýhodnené.
8. Úrad má na základe vyššie uvedeného za to, že z kontextu námietok ako celku je zrejmé, že navrhovateľ sa v tomto prípade domáhal toho, aby boli požadované parametre v tejto verejnej súťaži nastavené tak, aby bola navrhovateľova konkurenčná „nevýhoda“ sanovaná úpravou kvalitatívneho hodnotenia spôsobom, aby bol navrhovateľ schopný predložiť pre neho ekonomický výhodnejšiu ponuku. V tejto súvislosti je však potrebné konštatovať, že navrhovateľ v námietkach nepreukázal, že by kontrolovaným požadované kvalitatívne kritériá nevychádzali z objektívnych potrieb kontrolovaného tak, aby vo výsledku predmetnej verejnej súťaže boli naplnené individuálne potreby kontrolovaného, a teda navrhovateľ nepreukázal, že takto stanovenými parametrami kontrolovaný nedôvodne (neprimerane) zúžil hospodársku súťaž v tejto verejnej súťaži.
9. V nadväznosti na uvedené úrad poukazuje na rozhodnutie úradu č. 14670-6000/2024 zo dňa
11. 2024, v ktorom úrad v bode 159 uviedol, cit.: „(...) verejný obstarávateľ/obstarávateľ má pri stanovovaní predmetu zákazky nastavovať parametre, respektíve opis predmetu zákazky v súlade so svojimi potrebami a nie je legitímne požadovať, aby tieto svoje potreby stanovoval, resp. prispôsoboval konkrétnemu zariadeniu (respektíve zariadeniam), ktorým disponuje napríklad navrhovateľ, alebo iný relevantný subjekt. Úrad rovnako považuje za Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 23 dôležité podotknúť, že nie je možné objektívne nastaviť opis predmetu zákazky takým spôsobom, aby ho spĺňali všetky zariadenia všetkých relevantných subjektov na trhu, bez zohľadnenia potrieb verejného obstarávateľa/obstarávateľa.“
12. Úrad má za to, že kontrolovaný dostatočným spôsobom preukázal svoje potreby, ako aj cieľ, ktorý obstarávaním prístroja so zadefinovanými požiadavkami sleduje, a to najmä prostredníctvom vykonanej analýzy/vlastnej štúdie. V tejto súvislosti poukazuje úrad aj na rozhodnutie predsedu úradu č. 10331-P/2022 zo dňa
14. 2023, v ktorom poukazuje na špecifický charakter obstarávaného predmetu zákazky, ktorým bol MR prístroj, ako aj na špecifický charakter kontrolovaného, ktorý bol univerzitnou nemocnicou a ktorý ako univerzitná nemocnica vykonáva špecializované zdravotnícke výkony. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že práve kontrolovaný by mal byť tým subjektom, ktorý vie najlepšie na základe svojich individuálnych potrieb posúdiť a zhodnotiť, aké zariadenie je potrebné na výkon špecifických činností v podmienkach kontrolovaného, a opis predmetu zákazky stanoviť tak, aby bol v súlade s plánovaným využitím. Kontrolovaný by teda mal mať možnosť vymedziť si predmet zákazky tak, aby spĺňal ním stanovený účel. 5 Vo všeobecnosti

názoru úradu platí, že kontrolovaný by teda mal mať možnosť definovať si technickú špecifikáciu obstarávaného tovaru tak, aby spĺňala ním stanovený účel a cieľ, a to aj s využitím postupu pridelenia vyššieho bodového ohodnotenia za kvalitu požadovaných parametrov. Uvedené rozhodnutie možno recipročne aplikovať aj na skutkový stav preskúmavaného nastavenia súťažných podkladov, nakoľko sa jedná o špecifického verejného obstarávateľa, ktorým je nemocnica s poliklinikou, ktorá má svoje individuálne špecifické potreby vo vzťahu k vykonávanej zdravotnej starostlivosti.

1. Na rozdiel od kontrolovaného, navrhovateľ nedostatočným spôsobom odôvodňuje, prečo by mal kontrolovaný v uvedených bodoch zmeniť, resp. odstrániť kvalitatívne hodnotenie ním uvedených technických špecifikácií. Navrhovateľ svoje návrhy nepreukázal žiadnymi reálnymi a vecnými argumentami, len uvádza, že by mali byť odstránené z dôvodu diskriminácie ostatných hospodárskych subjektov. Úrad konštatuje, že navrhovateľ je tým subjektom, ktorý má povinnosť náležite preukázať, t. j. niesť dôkazné bremeno svojich tvrdení a túto povinnosť nemôže v žiadnom prípade prenášať na úrad. Úrad v súlade s § 185 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní nemá povinnosť (a ani oprávnenie) domýšľať si či dopĺňať argumentáciu ani dôkazy v konaní, práve naopak, aplikuje princíp formálnej pravdy, ktorý toto bremeno kladie na účastníkov konania. V konaní sa teda vyhodnocujú len účastníkmi tvrdené skutočnosti a nimi predložené dôkazy a ich súlad s právnymi predpismi. Úrad opakovane zdôrazňuje, že nie je v jeho kompetencii domýšľať si, prečo chcel navrhovateľ uvedené parametre zmeniť práve spôsobom, akým ich navrhuje zmeniť. Je pritom nevyhnutné trvať na závere, že svoje tvrdenia v námietkach je povinný navrhovateľ aj preukázať a navrhovateľ v tomto prípade neuniesol argumentačné ani dôkazné bremeno toho, prečo bodové ohodnotenie technickej špecifikácie obstarávaného prístroja by malo byť rozporné so zákonom o verejnom obstarávaní, pričom naopak, kontrolovaný popísal relevantné dôvody, ktorými odôvodnil svoje potreby.
2. V nadväznosti na uvedené úrad poukazuje na bod
3. rozhodnutia Rady úradu č. 144049000/2019 zo dňa
5. 2019,

ktorého, cit.: „Rada v tejto súvislosti poukazuje na § 173 ods. 5 písm. e) zákona o verejnom obstarávaní,

ktorého námietky doručené úradu a kontrolovanému musia obsahovať opis rozhodujúcich skutočností a dôkazy, ak nie sú súčasťou dokumentácie, a taktiež na § 177 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, 5 Rozhodnutie predsedu úradu č. 10331-P/2022 zo dňa 17. 07. 2023 Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 24

ktorého odvolanie musí obsahovať opis rozhodujúcich skutočností a dôkazy. Z uvedeného ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že opis rozhodujúcich skutočností a dôkazy sú povinnou náležitosťou námietok, ako aj odvolania, preto ak má hospodársky subjekt podávajúci námietky, príp. odvolanie, za to, že niektorá z verejným obstarávateľom určených podmienok účasti (napr. referenčné obdobie) je neprimeraná alebo diskriminačná, je jeho úlohou v námietkach, resp. v odvolaní tento svoj záver preukázať konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi. Len samotné konštatovanie hospodárskeho subjektu o tom, že referenčné obdobie považuje za neprimerané alebo diskriminačné a že stanovenie dlhšieho referenčného obdobia by umožnilo širšiu hospodársku súťaž, nepreukazuje ním tvrdenú neprimeranosť a diskriminačný charakter napadnutej podmienky účasti, v čoho dôsledku konštatovania namietajúceho hospodárskeho subjektu je možné vnímať len ako ničím nepodložené tvrdenia.“ 98. V nadväznosti na citované rozhodnutie Rady úrad konštatuje, že v predmetnom námietkovom konaní neboli predložené také dôkazy a argumenty, ktoré by preukázali, že nastavenie hodnotenia kvalitatívnych kritérií je neprimerané, zužujúce hospodársku súťaž, či diskriminačné.

názoru úradu neboli zo strany navrhovateľa predložené žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by odôvodňovali potrebu upraviť predmetné parametre, resp. bodové ohodnotenie technickej špecifikácie predmetu zákazky z dôvodu rozporu s ust. § 44 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní.

1. Po zohľadnení všetkých uvedených okolností dospel úrad k záveru, že v postupe kontrolovaného pri nastavení hodnotenia kvalitatívnych kritérií s ohľadom na najlepší pomer ceny a kvality, nezistil rozpor s ust. § 42 a nasl. a § 44 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v spojení s § 10 ods. 2 tohto zákona.
2. Na základe vyššie uvedeného úrad konštatuje, že námietky navrhovateľa považuje za neopodstatnené. 101.

§ 175ods.

4 zákona o verejnom obstarávaní, ak úrad v námietkovom konaní nezistí porušenie tohto zákona, na ktoré poukazuje navrhovateľ v podaných námietkach a ktoré by mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, námietky zamietne. 102. Na základe uvedeného bolo potrebné rozhodnúť o námietkach navrhovateľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Kaucia 103.

ust. § 172 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní kaucia vo výške

odsekov 2 až 4 je príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu, ktorým boli námietky v celom rozsahu zamietnuté, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o zastavení konania

§ 174ods.

1 písm. p). Kaucia sa vo výške 50 % z výšky kaucie

odsekov 2 až 4 stáva príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o zastavení konania

§ 174ods.

1 písm. d). Úrad vráti navrhovateľovi kauciu alebo jej časť, ktorá sa nestala príjmom štátneho rozpočtu, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 104. V súlade s týmto ustanovením zákona o verejnom obstarávaní a výrokom tohto rozhodnutia sa navrhovateľom zložená kaucia za podanie námietok vo vzťahu k Časti 1 predmetu zákazky vo výške 2 000,- EUR stáva príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 25 tohto rozhodnutia. Úrad zároveň vráti navrhovateľovi časť kaucie v sume 1 000,- EUR, ktorá bola zložená na účet úradu a ktorá sa nestala príjmom štátneho rozpočtu, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. P o u č e n i e: 105.

§ 175ods.

11 zákona o verejnom obstarávaní proti tomuto rozhodnutiu úradu nie je možné podať riadny opravný prostriedok.

§ 52zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s § 185 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní je toto rozhodnutie právoplatné dňom doručenia účastníkom konania a vykonateľné uplynutím lehoty na plnenie.

§ 175ods.

11 druhá veta zákona o verejnom obstarávaní rozhodnutie v námietkovom konaní je preskúmateľné súdom, pričom žaloba musí byť podaná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. (elektronický podpis) JUDr. Štefan Halický generálny riaditeľ sekcie dohľadu Rozhodnutie sa doručí:

1. AA – navrhovateľ
2. Žilinský samosprávny kraj, Komenského 48, 011 09 Žilina, IČO: 37 808 427 – kontrolovaný Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie 26