Obsah (34)

§ 140§ 147§ 170§ 175§ 55§ 32§ 415§ 171§ 173§ 24§ 38§ 40§ 10§ 152§ 183§ 153§ 182§ 38h§ 438§ 443§ 446§ 447§ 187§ 459§ 449§ 450§ 460§ 461§ 462§ 177§ 190§ 172§ 174§ 178

Bratislava: 25. 1. 2021 Číslo: 16480-6000/2020-OD Úrad pre verejné obstarávanie ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie

§ 140

a orgán príslušný

§ 147písm.

c), § 167 ods. 2 písm.

1. b)a § 169 ods. 1 písm.
2. d)zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci námietok uchádzača XY (ďalej len „navrhovateľ“) smerujúcich

§ 170ods.

3 písm.

1. g)zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách
2. a)až
3. f)vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky „Stravné a darčekové poukážky“, vo vzťahu k 2. časti predmetu zákazky s názvom „Elektronické stravovacie karty“ vyhlásenej verejným obstarávateľom Mesto Zlaté Moravce, 1. mája 2, 953 33 Zlaté Moravce, IČO: 00308676 (ďalej len „kontrolovaný“) v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 18. 9. 2020 pod značkou 2020/S 182437193 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 197/2020 dňa 21. 9. 2020 pod značkou 32841 – MST, vydáva toto rozhodnutie Úrad pre verejné obstarávanie

§ 175ods.

3 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamieta námietky navrhovateľa XY. Odôvodnenie:

1. Navrhovateľ dňa
3. 2020 doručil Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len ,,úrad“) námietky v listinnej podobe smerujúce

§ 170ods.

3 písm.

1. g)zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o verejnom obstarávaní“) proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách
2. a)až f). Kontrolovanému boli námietky navrhovateľa doručené v elektronickej podobe toho istého dňa prostredníctvom informačného systému JOSEPHINE (ďalej len ,,IS JOSEPHINE“). 2. Námietky navrhovateľa boli doručené úradu a kontrolovanému v lehote

§ 170ods.

4 zákona o verejnom obstarávaní, v podobe

§ 170ods.

8 zákona o verejnom obstarávaní a obsahujú všetky náležitosti

§ 170ods.

5 zákona o verejnom obstarávaní. 3. Navrhovateľ doručil úradu námietky v zmysle § 170 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, ako uchádzač.

ustanovenia § 2 ods. 5 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, na účely tohto zákona sa rozumie uchádzačom hospodársky subjekt, ktorý predložil ponuku. Navrhovateľ v predmetnom verejnom obstarávaní predložil ponuku elektronicky prostredníctvom IS JOSEPHINE dňa 19. 10. 2020 o 12:30:54 hod. 4.

ustanovenia § 172 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, s podaním námietok je navrhovateľ povinný zložiť na účet úradu kauciu; táto povinnosť sa nevzťahuje na orgán štátnej správy

§ 170ods.

1 písm. e). Kaucia musí byť pripísaná na účet úradu najneskôr pracovný deň nasledujúci po uplynutí lehoty na doručenie námietok

§ 170ods.

4 tohto zákona.

1. Z ustanovenia § 172 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že navrhovateľ bol v danom prípade povinný s podaním námietok zložiť na účet úradu kauciu vo výške 2 000,00 EUR.
2. Úrad lustráciou účtu úradu zistil, že navrhovateľ s podaním námietok zložil na účet úradu dňa
4. 2020 kauciu vo výške 2 000,00 EUR.
5. Na základe vyššie uvedených skutočností má úrad za to, že s podaním námietok navrhovateľa boli splnené procesné podmienky pre konanie vo veci.
6. Úrad konštatuje, že dňa
8. 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 345/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Námietky navrhovateľa
9. Navrhovateľ úvodom uvádza, že v lehote na predkladanie ponúk predložil svoju ponuku v predmetnej verejnej súťaži. Dňa 22.11.2020 zaslal kontrolovaný navrhovateľovi cez IS JOSEPHINE dokument s názvom „Oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponuky

§ 55ods.

2 zákona č. 343/2015 Z. z.“, a v tento deň uvedený dokument kontrolovaný zverejnil aj v IS JOSEPHINE v jeho verejne dostupnej časti. Navrhovateľ uvádza, že z uvedeného dokumentu získal dňom jeho zverejnenia prístup k nasledovným informáciám: • úspešným uchádzačom vo verejnej súťaži (časť 2 - elektronické stravovacie karty) sa stala spoločnosť XX, • druhým v poradí sa stala spoločnosť navrhovateľa.

1. V súvislosti s uvedeným výsledkom hodnotenia ponúk navrhovateľ upozorňuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S/273/2017 zo dňa
3. 2018, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcov (účastníkov dohody obmedzujúcej súťaž), ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 31/2017/ODK-2017/KH/R/2/025 zo dňa 11.9.
4. Rozhodnutím žalovaného Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 31/2017/ODK-2017/KH/R/2/025 zo dňa 11.9.2017 bol spoločnostiam: • XX • XX • XX • XX • XX (toho času zaniknutý v dôsledku zlúčenia s XX) uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia.
5. Navrhovateľ tvrdí, že zo znenia ustanovenia § 38h ods. 4 písm. b) zákona č. 136/2011 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane hospodárskej súťaže“) a § 32 ods. 6 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní navrhovateľ vyvodzuje, že právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S/273/2017 zo dňa 21.11.2018 (ďalej ako „Rozhodnutie Krajského súdu“) predstavuje konečné rozhodnutie, a tak dotknuté subjekty vrátane spoločnosti XX v súčasnosti nemôžu spĺňať podmienku osobného postavenia 2

§ 32ods.

1 písm.

1. f)Zákona o verejnom obstarávaní: „Verejného obstarávania sa môže zúčastniť len ten, kto spĺňa tieto podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia:
2. j)nemá uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní potvrdený konečným rozhodnutím v Slovenskej republike alebo v štáte sídla, miesta podnikania alebo obvyklého pobytu.“ Navrhovateľ dodáva, že rozhodnutie Krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 28. 3. 2019. 12. Navrhovateľ ďalej poukazuje na § 446 ods. 2 písm.
3. c)zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny súdny poriadok“) a absenciu vplyvu prípadného odkladného účinku kasačnej sťažnosti na platnosť a právoplatnosť rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S/273/2017 zo dňa 21.11.2018, čím je rozhodnutie krajského súdu napriek podaniu kasačnej sťažnosti konečným rozhodnutím. Navrhovateľ podotýka, že zákon o verejnom obstarávaní rozlišuje pojem vykonateľnosť (napr. ustanovenie § 40 ods. 9 Zákona o verejnom obstarávaní) od pojmu právoplatnosť (napr. § 32 ods. 6 Zákona o verejnom obstarávaní). Navrhovateľ následne cituje ustanovenie § 182 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní, kde je uvedené, cit.: „Doba zákazu účasti vo verejnom obstarávaní

odseku 3 písm.

1. a)až
2. c)začína plynúť právoplatnosťou konečného rozhodnutia." 13. Navrhovateľ uvádza, že kasačná sťažnosť má síce odkladný účinok, ale len na vykonateľnosť rozhodnutia, a nie na právoplatnosť rozhodnutia. Tvrdí, že v prípade, ak by zákonodarca mal v úmysle podmieniť začatie plynutia doby zákazu účasti vo verejnom obstarávaní až na okamih, kedy konečné rozhodnutie nadobudne vykonateľnosť, tak by to v príslušnom ustanovení o verejnom obstarávaní výslovne uviedol. 14. Navrhovateľ upozorňuje, že v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8žp/l/20I0 z 1. 7. 2010 je uvedené, cit.: „(...) nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy - účastníka správneho konania, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy“. Ďalej, v ustanovení § 32 ods. 6 písm.
3. c)zákona o verejnom obstarávaní je jednoznačne stanovené, že konečným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci sa rozumie, cit.: „právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola žaloba proti rozhodnutiu alebo postupu správneho orgánu zamietnutá alebo konanie zastavené. 15. Navrhovateľ má teda za preukázané, že kasačná sťažnosť nie je žalobou, keďže kasačná sťažnosť patrí, na rozdiel od žaloby, k mimoriadnym opravným prostriedkom. Navrhovateľ trvá na tom, že v prípade, ak by chcel zákonodarca za konečné rozhodnutie považovať aj rozhodnutie o mimoriadnom, a nie len o riadnom opravnom prostriedku, tak by to tak v zákone o verejnom obstarávaní výslovne stanovil, ako to urobil napr. v prípade ustanovenia § 151 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní, cit.: „Rozhodnutie o certifikácii systému obsahuje označenie systému na uskutočnenie elektronickej aukcie, ktorého sa certifikácia systému týka. Proti rozhodnutiu o certifikácii systému nie je možné podať opravný prostriedok a nie je preskúmateľné súdom.“ 16. V súvislosti so súdnou interpretáciou právnych predpisov navrhovateľ cituje Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 22/99 z 2.2.2000, cit.: „V právním státe nesmí soud napravovat pochybení zákonodárce při formulaci právních předpisu interpretací, která takto zmení ústavné konformní, ale z pohledu štátni moci nevýhodný text právního předpisu. (...)“ 17. Navrhovateľ má za to, že nie je predpokladom racionálneho zákonodarcu, aby boli ustanovenia § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní a § 38h ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže interpretované takým spôsobom, že konečným rozhodnutím sa rozumie vykonateľné 3 rozhodnutie, aj keď v predmetných ustanoveniach zákon výslovne uvádza právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu. 18. Opierajúc sa o článok 2 ods. 3 Ústavy SR má navrhovateľ za to, že súd ani orgány verejnej moci, vrátane kontrolovaného, nie sú oprávnené svojou úvahou dospieť k takému výkladu právnych noriem, ktorá by ukladala subjektom povinnosti nad rámec zákona. Navrhovateľ poukazuje na súvis predpokladu racionálneho zákonodarcu s požiadavkou právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutí orgánov, ktoré legislatívne texty interpretujú a na nevyhnutnosť prísne reštriktívneho výkladu ustanovení § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní a § 38h ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. 19. Navrhovateľ upozorňuje aj na kolízne pravidlá, ktoré stanovujú prioritu a hierarchiu právnych noriem. Tvrdí, že hoci je žiadúce konštruovať právny poriadok ako vnútorne si neodporujúci, v praxi sa nedá vyhnúť prípadom, kedy na ten istý právny vzťah dopadá niekoľko navzájom protichodných právnych noriem, ako je tomu pri správnom súdnom poriadku (napr. § 447 ods. 2 správneho súdneho poriadku) vo vzťahu k zákonu o verejnom obstarávaní. Ak dôjde ku kolízii medzi samotnými kolíznymi pravidlami, majú prioritu

tohto poradia: • Lex superior derogat legi inferiori (doslovne vyšší zákon deroguje nižší), • Lex specialis derogat legi generali (doslovne konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší zákon), • Lex posterior derogat legi priori (doslovne neskorší zákon deroguje skorší zákon). 20. Navrhovateľ uvedené aplikuje na svoj prípad, keďže: • ustanovenie § 447 ods. 2 správneho súdneho poriadku (nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu

odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci) • je protichodné vo vzťahu k: o § 182 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní (doba zákazu účasti vo verejnom obstarávaní

odseku 3 písm.

1. a)až
2. c)začína plynúť právoplatnosťou konečného rozhodnutia) a o § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní (konečným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci na účely tohto zákona sa rozumie právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola žaloba proti rozhodnutiu alebo postupu správneho orgánu zamietnutá alebo konanie zastavené), tak platí, že konkrétnejšia norma (v prípade navrhovateľa zákon o verejnom obstarávaní) má prednosť pred normou všeobecnejšou (t. j . v prípade navrhovateľa správny súdny poriadok), ktorá sa uplatní len tam, kde osobitný zákon vec sám neupravuje. 21. S poukazom na predchádzajúce tvrdenia došlo

názoru navrhovateľa k pochybeniu kontrolovaného v predmetnom verejnom obstarávaní, a to:

1. a)nevylúčením uchádzača XX z verejnej súťaže počas vyhodnotenia plnenia podmienok účasti a následným akceptovaním jeho ponuky a vyhodnotením ponuky tohto uchádzača ako úspešnej, a to napriek uloženiu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S/273/2017 zo dňa 21. 11. 2018 v zmysle § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní a § 38h ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. 4 22. Navrhovateľ uvádza, že jeho záujem je umocnený aj skutočnosťou, že v prípade, ak by kontrolovaný k procesu vyhodnotenia ponúk pristupoval zákonným spôsobom, tak by jeho ponuka v časti 2 predmetu zákazky bola vyhodnotená ako úspešná. 23. Navrhovateľ považuje tiež za potrebné poukázať na (
2. i)potencionálne riziko, ktorému by sa kontrolovaný vystavil v prípade uzavretia zmluvy s úspešným uchádzačom XX v časti 2 predmetu zákazky, ak kasačný súd potvrdí rozhodnutie krajského súdu, (
3. ii)povinnosť kontrolovaného realizovať verejné obstarávanie v súlade s princípom hospodárnosti, (iii) na všeobecnú povinnosť predchádzať škodám

§ 415zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „občiansky zákonník“) a (iv) Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26.februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (ďalej len „Smernica“), ktorá napr. aj v článku 57 jasne stanovuje cieľ vylúčiť z účasti vo verejných súťažiach subjekty, ktoré sa

právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu zúčastnili protisúťažných dohôd, keďže z členstva v Európskej únii a z viazanosti Zmluvy o Európskom spoločenstve plynie pre slovenské vnútroštátne orgány povinnosť vykladať ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní v súlade s cieľmi práva únie. Navrhovateľ konštatuje, že nie je v súlade s princípom lojality členského štátu voči Európskemu spoločenstvu a v prospech eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva, ak kontrolovaný nepovažoval právoplatné Rozhodnutie Krajského súdu za dostatočný a zákonný dôvod pre vylúčenie uchádzača XX z predmetného verejného obstarávania v časti 2 predmetu zákazky z dôvodu, že táto spoločnosť má uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní potvrdený konečným rozhodnutím v Slovenskej republike. 24. Záverom svojich námietok navrhovateľ sumarizuje uvedené tak, že tvrdí, že kontrolovaný pri vyhodnocovaní ponúk verejnej súťaže postupoval v rozpore so zákonom, Smernicou a rozhodovacou praxou súdov, keď nevylúčil uchádzača XX z verejnej súťaže pre časť 2 predmetu zákazky (elektronické stravovacie karty) z dôvodu nesplnenia podmienky účasti týkajúcej sa osobného postavenia

§ 32ods.

1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní. 25. Navrhovateľ v petite svojich námietok požaduje, aby úrad rozhodnutím nariadil kontrolovanému vo vzťahu k zákazke, aby nariadil kontrolovanému odstrániť protiprávny stav. Začiatok konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného 26.

§ 171ods.

1 zákona o verejnom obstarávaní sa konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok začína dňom doručenia námietok úradu. Na základe uvedeného úrad konštatuje, že predmetné konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok začalo dňa 30. 11. 2020. 27.

§ 173ods.

1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní je kontrolovaný povinný doručiť úradu písomné vyjadrenie k podaným námietkam a kompletnú dokumentáciu

§ 24

v origináli do siedmich dní odo dňa doručenia námietok, ak ide o konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok; úrad neprihliada na písomné vyjadrenie k podaným námietkam a dôkazy doručené kontrolovaným po doručení kompletnej dokumentácie. 28.

§ 173ods.

2 zákona o verejnom obstarávaní sa doručením kompletnej dokumentácie v origináli úradu, ak ide o elektronickú komunikáciu, rozumie sprístupnenie elektronickej podoby dokumentácie zriadením prístupu do elektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu v lehote

odseku

1. Súčasťou elektronickej podoby dokumentácie sú aj 5 auditné záznamy o všetkých úkonoch vykonaných v použitom elektronickom prostriedku. Kontrolovaný môže nahliadať do kompletnej dokumentácie v origináli doručenej úradu.
2. Dňa
4. 2020 zaslal úrad kontrolovanému list „Informáciu o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok a žiadosť o doručenie písomného vyjadrenia k podaným námietkam a kompletnej dokumentácie“ pod číslom 16480-6000/2020OD-L1 zo dňa
6. 2020, ktorým informoval kontrolovaného o začatí predmetného konania a vyzval kontrolovaného, aby v zmysle § 173 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní doručil úradu písomné vyjadrenie k podaným námietkam spolu s kompletnou dokumentáciou v origináli. Dňa
8. 2020 doručil kontrolovaný úradu „Žiadosť o predĺženie lehoty na doručenie vyjadrenia k námietkam a kompletnej dokumentácie k verejnému obstarávaniu s názvom ,Stravné a darčekové poukážky’“ zo dňa
11. V nadväznosti na uvedené vydal úrad dňa
13. 2020 Rozhodnutie o prerušení konania č. 16480-6000/2020OD-P, ktorým nariadil kontrolovanému doručiť kompletnú dokumentáciu k predmetnej verejnej súťaži v origináli v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
14. Kontrolovaný dňa
16. 2021 zriadil prístup pre úrad ako kontrolný orgán do IS JOSEPHINE použitého na elektronickú komunikáciu, a pridelil tak prístup k dokumentácii kontrolovaného v predmetnej verejnej súťaži a doručil úradu písomné vyjadrenie k podaným námietkam navrhovateľa, a taktiež aj dokumentáciu k predmetnému verejnému obstarávaniu. Úrad na základe uvedeného konštatuje, že kontrolovaný doručil úradu kompletnú dokumentáciu k predmetnému verejnému obstarávaniu dňa
19. Písomné vyjadrenie kontrolovaného k námietkam navrhovateľa
20. Kontrolovaný na úvod uvádza, že vyhodnocoval splnenie podmienok účasti u uchádzača
21. v poradí v súlade s § 40 zákona o verejnom obstarávaní a podmienku účasti osobného postavenia

§ 32ods.

1 písm.

1. f)zákona o verejnom obstarávaní - nemá uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní potvrdený konečným rozhodnutím v Slovenskej republike alebo v štáte sídla, miesta podnikania alebo obvyklého pobytu, kontrolovaný overil printscreenom evidencie osôb so zákazom účasti, vedenej úradom. 32. Kontrolovaný ďalej uvádza, že nemá povinnosť v rámci skúmania splnenia predmetnej podmienky účasti prehľadávať rozhodnutia súdov SR a ani to nie je reálne a kapacitne možné zabezpečiť. K uvedenému preto slúži práve úradom evidovaný register osôb so zákazom účasti. Napriek uvedenému a na základe námietok uchádzača 2. v poradí, navrhovateľa, sa kontrolovaný pokúsil dopátrať k namietaným skutočnostiam a zistil, že rozhodnutím Krajského súdu sp. zn. 25/273/2017 zo dňa 21. 11. 2018 (ďalej len „rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave“), na ktorý sa navrhovateľ odvoláva, súd zamietol žalobu a žalovaný podal kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd SR. 33. V zmysle uvedeného kontrolovaný uvádza, že nemá a ani v čase vyhodnocovania splnenia predmetnej podmienky účasti nemal vedomosť o tom, že by uchádzačovi 1. v poradí bol uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní potvrdený konečným rozhodnutím v Slovenskej republike, a preto má za to, že predmetnú podmienku účasti vyhodnotil v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a všetkými možnými dostupnými prostriedkami pre overenie splnenia predmetnej podmienky účasti. Kontrolovaný následne na podporu svojich tvrdení cituje rozhodnutia úradu, a to: 6 34. Rozhodnutie úradu č. 5465-6000/2020 zo dňa 26. 5. 2020, cit.: „54. Úrad v úvode konštatuje, že predmetom právneho posúdenia námietok navrhovateľa v tomto konaní je, či uchádzači BB a AA spĺňajú na účely účasti v predmetnej podlimitnej zákazke podmienku osobného postavenia v zmysle § 32 ods. 1 písm.
2. f)zákona o verejnom obstarávaní, ak Krajský súd v Bratislave rozhodnutím sp. zn. 25/273/2017 zo dňa 21. 11. 2018 zamietol žalobu, ktorá bola podaná zo strany účastníkov kartelu proti rozhodnutiu Protimonopolného úradu SR a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 03. 2019, a či nemal byť v kontexte uvedeného úspešný uchádzač Spoločnosť BB a spoločnosť AA z predmetnej súťaže vylúčený v zmysle § 40 ods. 6 písm.
3. a)zákona o verejnom obstarávaní, a teda nemal sa stať úspešným uchádzačom. Predmetnom právneho posúdenia zo strany úradu teda bolo preskúmať, či možno rozhodnutie krajského súdu, ktorým zamietol žalobu smerujúcu proti preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia Protimonopolného úradu SR považovať za konečné rozhodnutie v zmysle § 38 ods. 4 zákona o ochrane hospodárske súťaže a

§ 32ods.

6 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní.

1. Úrad vo vzťahu k posúdeniu vyššie uvedenej otázky konštatuje, že táto otázka už bola predmetom skúmania zo strany úradu v rámci konania č. 12134-6000/2019-OD, ktoré bolo úradom vedené na základe námietok navrhovateľa v skutkovo takmer totožnom prípade vo veci verejného obstarávania s názvom „Stravné a nápojové poukážky“, vyhláseného verejným obstarávateľom LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36038351 v Úradnom vestníku Európskej únie
3. 2019 pod značkou 2019/S 109-265560 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 114/2019 dňa
5. 2019 pod značkou 14212-MSS. Výsledkom uvedeného konania bolo rozhodnutie úradu č. 12134 6000/2019-OD z
7. 2019, ktorým úrad námietky navrhovateľa v zmysle § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní zamietol. Predmetné rozhodnutie úradu bolo potvrdené aj Radou úradu pre verejné obstarávanie, ktorá rozhodnutím č. 15380-9000/2019 z
9. 2019 odvolanie navrhovateľa zamietla. Na základe uvedeného tak rozhodnutie úradu č. 12134 6000/2019-OD z
11. 2019 nadobudlo právoplatnosť
15. V predmetnom konaní č. 12134-6000/2019-OD navrhovateľ' namietal, že kontrolovaný nevylúčil uchádzača BB zo spomenutého verejného obstarávania z dôvodu nesplnenia podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia

§ 32ods.

1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní, a to práve na základe existencie spomínaného rozhodnutia Krajského súdu. Úrad tieto námietky navrhovateľa vyhodnotil ako neopodstatnené nakoľko mal za to, že kontrolovaný v danom prípade nebol povinný dotknutého uchádzača vylúčiť z verejného obstarávania. Úrad tento právny názor založil na tom základe, že ak podaním kasačnej sťažnosti a priznaním odkladného účinku nenastúpili účinky napadnutého rozhodnutia Krajského súdu (ktorý je síce právoplatný), je vylúčené, aby úrad vychádzal z rozhodnutia Krajského súdu a založil na ňom svoje rozhodnutie o námietkach proti vylúčeniu z verejného obstarávania.

1. S vyššie uvedeným právnym názorom úradu sa stotožnila aj Rada úradu v spomenutom rozhodnutí č. 15380-9000/2019, v ktorom okrem iného uviedla, že na účel posúdenia, či je určité rozhodnutie možné považovať za konečné v zmysle § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, je nutné skúmať aj to, či je takéto rozhodnutie (v tomto prípade rozhodnutie Krajského súdu) spôsobilé navodiť nastúpenie právnych účinkov uvádzaných v jeho výroku a či neexistuje právna prekážka na použitie takéhoto rozhodnutia inými orgánmi verejnej moci ako podkladu pre vlastné rozhodovanie. Rada úradu tak v danom prípade uznala, že dôsledkom podania kasačnej sťažnosti a jej odkladného účinku, ktorý v tomto prípade nastáva zo zákona je, že predmetné rozhodnutie Krajského súdu, a teda ani rozhodnutie Protimonopolného úradu SR, ktorým bol dotknutým subjektom (medzi nimi aj spoločnosti BB) uložený zákaz účasti vo 7 verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia, nevyvolávajú právne účinky, ktoré zákon o verejnom obstarávaní spája s uloženým zákazom účasti vo verejnom obstarávaní potvrdeným konečným rozhodnutím v Slovenskej republike, a to až do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o podanej kasačnej sťažnosti (v ktorom kasačnú sťažnosť odmietne, zamietne alebo konanie o kasačnej sťažnosti zastaví).
2. Úrad pre úplnosť považuje za potrebné poukázať na niekoľko skutočností, ktorými úrad odôvodnil svoje právne závery konštatované v rozhodnutí č. 12134-6000/2019-OD, a to nasledovne:
3. Úrad uvádza, že je nutné rozlišovať medzi pojmami ,právoplatnosť’ a ,vykonateľnosť’ a účinkami, ktoré vyvolávajú. Pod pojmom právoplatnosť individuálneho právneho aktu rozumieme záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia, a teda právoplatnosť rozhodnutia je významná z hľadiska stability rozhodnutí a stavu právnej istoty. Jedná sa tak o najdôležitejšiu vlastnosť individuálneho právneho aktu. Záväznosť rozhodnutia (materiálna stránka právoplatnosti) spôsobuje, že právoplatné rozhodnutie medzi stranami vytvára hmotné právo záväzné pre vzťahy, ktoré sú predmetom rozhodnutia. Nezmeniteľnosť rozhodnutia (formálna stránka právoplatnosti) zase znamená, že právoplatné rozhodnutie už nie je možné napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami.
4. Pojem vykonateľnosť individuálneho právneho aktu zase značí jeho vymáhateľnosť (možnosť vynútenia právnych povinností určených v rozhodnutí aj proti vôli povinného účastníka). Zvyčajne nastupuje až po vzniku právoplatnosti (okrem tzv. predbežnej vykonateľnosti v prípadoch núteného výkonu nárokov existenčnej povahy alebo ak hrozí ťažko nahraditeľná ujma).
5. Úrad rovnako poukazuje, že je nutné rozlišovať, čo sa považuje za ,konečné rozhodnutie’

§ 38ods.

4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže a § 32 ods. 6 písm.

1. c)zákona o verejnom obstarávaní.“ 35. Kontrolovaný ďalej cituje rozhodnutie Rady č. 9084-9000/2020 zo dňa 20. 7. 2020, kde je uvedené, cit.: „50. Právnym posúdením, či možno predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorým krajský súd zamietol žalobu smerujúcu proti preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia PMÚ SR, považovať za konečné rozhodnutie v zmysle § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní alebo, či týmto konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o kasačnej sťažnosti, sa už rada zaoberala v prípade odvolania navrhovateľa vo veci zákazky ,Stravné a nápojové poukážky’, vyhlásenej verejným obstarávateľom LESY Slovenskej republiky, štátny podnik. Výsledkom daného odvolacieho konania je právoplatné rozhodnutie rady č. 15380-9000/2019 zo dňa 28. 11. 2019, na ktoré poukázal aj úrad v predmetnom rozhodnutí, v ktorom rada zamietla odvolanie navrhovateľa a potvrdila rozhodnutie úradu č. 12134 6000/2019-OD zo dňa 25. 10. 2019. Taktiež sa týmto rada zaoberala v prípade odvolania navrhovateľa vo veci zákazky „Zabezpečenie stravovania zamestnancov prostredníctvom stravných poukážok (stravné lístky)" vyhlásenej verejným obstarávateľom Zdravé regióny. Výsledkom odvolacieho konania je v danom prípade právoplatné rozhodnutie rady č. 6431 9000/2020 zo dňa 03. 07. 2020, v ktorom taktiež rada zamietla odvolanie navrhovateľa a potvrdila rozhodnutie úradu č. 4998-6000/2019 zo dňa 26. 03. 2020. 51. Rada aj v tomto posudzovanom prípade rovnako uvádza, že v tomto prípade je rozhodujúci 8 výklad predmetných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. Vychádzajúc z gramatického výkladu § 32 ods. 6 písm.
2. c)zákona o verejnom obstarávaní by bolo možné dospieť k záveru, ktorý z tohto ustanovenia vyvodzuje navrhovateľ, a teda, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorým krajský súd zamietol žalobu účastníkov dohody obmedzujúcej súťaž (medzi nimi aj uchádzača BB a AA) proti rozhodnutiu PMU SR, a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 03. 2019, sa v zmysle gramatického výkladu predmetného ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní považuje za konečné rozhodnutie. Rada zároveň súhlasí s navrhovateľom, že podanie kasačnej sťažnosti proti predmetnému rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave nemá na právoplatnosť tohto rozhodnutia vplyv, nakoľko kasačná sťažnosť je za súčasnej právnej úpravy mimoriadnym opravným prostriedkom. Uvedené pritom nerozporuje ani úrad v odvolaním napadnutom rozhodnutí. 52. V rámci právneho posúdenia je však

rady potrebné vziať do úvahy aj ďalšie metódy výkladu právnych noriem. V tejto súvislosti rada uvádza, že hoci gramatický výklad je legitímnym spôsobom aplikácie práva, pri jeho použití je nevyhnutné dbať práve na to, aby sa nestratil účel právnych inštitútov nielen priamo upravených, ale aj dotknutých spornou normou. Uvedený záver pritom vychádza z rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,ÚS SR’), napr. nález US SR č. III. ÚS 833/2016-44 zo dňa 19. 04. 2017,

ktorého, cit.: ,Ústavný súd už aj v minulosti skonštatoval, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupoval len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým

zmyslu a účelu zákona (nález ústavného súdu č. k. IV. US 71/2013-36 z 23. mája 2013)’, obdobne napr. nález US SR č. I. ÚS 155/2017,

ktorého, cit.: ,Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho ktorého zákonného predpisu, ale i základných princípoch právneho štátu.’ Uvedené rada tiež konštatovala napr. vo svojom rozhodnutí č. 12078-9000/2019 zo dňa 07.11.2019. 53. Vezmúc preto do úvahy historický výklad (ktorý vychádza z objasňovania právnej normy z hľadiska jej vzniku a tvorby práva, aj so zreteľom na dôvod, vonkajší podnet prípravy a prijatie právnej normy, prípadne účel, cieľ právnej normy), je

rady potrebné poukázať na celkový kontext, v ktorom boli predmetné ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní prijaté. Predmetná zákonná definícia konečného rozhodnutia (dnešný § 32 ods. 6) bola do zákona o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z. z. začlenená novelou č. 232/2008 Z. z., a to vo vzťahu k preukázaniu závažného porušenia odborných povinností, ktorým sa o. i. rozumela najmä účasť na dohode obmedzujúcej súťaž, ktorú bolo možné preukázať konečným rozhodnutím. V dôvodovej správe k tejto novele sa pritom uvádza, cit.: ,Navrhovanou úpravou sa zavádza nový pojem ‚konečné rozhodnutie’, ktoré bude dôkazom nesplnenia podmienky účasti vo verejnom obstarávaní týkajúcej sa osobného postavenia subjektu, ktorý má záujem získať zákazku, dopustil sa však závažného porušenia odborných povinných povinností, čo je dôvodom na vylúčenie takéhoto subjektu z procesu verejného obstarávania. Musí však existovať nespochybniteľný dôkaz o jeho previnení sa, ktorým je konečné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci. Konečným rozhodnutím sa rozumie právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, ktoré nie je možné napadnúť žalobou, alebo proti ktorému žaloba podaná nebola. (...) Ak bola podaná žaloba proti rozhodnutiu správneho orgánu, konečným rozhodnutím, od ktorého nadobudnutia právoplatnosti plynie trojročná lehota, je právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá alebo konanie zastavené.’ Podmienka účasti osobného postavenia v znení ,nemá 9 právoplatne uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní’ bola pritom do zákona o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z. Z. začlenená novelou č. 28/2013 Z. Z., a to v súvislosti so zavedením sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. V zákone o verejnom obstarávaní účinnom od 18.04.2016 je ustanovená podmienka účasti v aktuálnom znení ,nemá uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní potvrdený konečným rozhodnutím v Slovenskej republike alebo v štáte sídla, miesta podnikania alebo obvyklého pobytu’ spolu s predmetnou zákonnou definíciou konečného rozhodnutia. 54. V nadväznosti na uvedené rada poukazuje na skutočnosť, že s účinnosťou od 01. 07. 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a bol nahradený novými zákonmi, o. i. aj Správnym súdnym poriadkom. V rámci správneho súdnictva sa týmto dovtedajší apelačný systém založený na možnosti podať odvolanie (ako riadneho opravného prostriedku) nahradil kasačným systémom, založeným na možnosti podať kasačnú sťažnosť zo zákonom ustanovených dôvodov (ako mimoriadneho opravného prostriedku). Konanie v správnom súdnictve sa tak s účinnosťou od 01. 07. 2016 stalo jednostupňovým konaním. Pred touto zásadnou zmenou v správnom súdnictve by teda rozhodnutie PMÚ SR potvrdené Krajským súdom v Bratislave, proti ktorému by bolo podané odvolanie, nevyvolávalo právne účinky, nakoľko by nebolo právoplatné. Po tejto zmene je rozhodnutie PMU SR potvrdené Krajským súdom v Bratislave, proti ktorému bola podaná kasačná sťažnosť, síce právoplatné, ale rovnako nevyvoláva právne účinky, a to z titulu ex lege odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Na základe uvedeného je

rady možné dospieť k záveru, že v čase prijímania predmetných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní nebolo úmyslom zákonodarcu viazať konečné rozhodnutie (o uložení zákazu účasti vo verejnom obstarávaní) na také rozhodnutie súdu, ktoré nevyvoláva právne účinky. 56. V tejto súvislosti rada dospela k záveru, že v danom prípade nepostačuje skúmať len tú skutočnosť, či je predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave právoplatné, ale skúmať je potrebné aj to, či je takéto rozhodnutie spôsobilé vyvolať nastúpenie právnych účinkov, ktoré sa uvádzajú v jeho výroku, a či neexistuje právna prekážka, aby takéto rozhodnutie úrad mohol použiť ako podklad pre vlastné rozhodnutie. Rada sa preto v rámci svojho posúdenia stotožnila so záverom úradu, že hoci odkladný účinok podanej kasačnej sťažnosti nemá vplyv na právoplatnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, je nutné skúmať aj to, či je toto rozhodnutie spôsobilé navodiť nastúpenie právnych účinkov uvádzaných v jeho výroku a či neexistuje právna prekážka na použitie tohto rozhodnutia inými orgánmi verejnej moci ako podkladu pre vlastné rozhodovanie. 57. V nadväznosti na uvedené rada poukazuje na § 446 ods. 2 písm.

1. c)Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania. V zmysle § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku sa pritom správnym trestaním na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 58. Z uvedeného vyplýva, že kasačná sťažnosť podaná vo veci správneho trestania má v zmysle § 446 ods. 2 písm.
2. c)Správneho súdneho poriadku ex lege odkladný účinok, t. j. v danom prípade účinky rozhodnutia krajského súdu, proti ktorému bola podaná kasačná sťažnosť, nenastupujú. 59. V tomto konaní má pritom rada za preukázané a nebolo ani medzi účastníkmi konania sporné, že proti predmetnému právoplatnému rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave bola 10 úspešným uchádzačom BB a uchádzačom AA podaná kasačná sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd SR. V nadväznosti na uvedené je

rady tiež nesporné, že na základe odkladného účinku podanej kasačnej sťažnosti voči právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu môžu právne účinky tohto rozhodnutia nastúpiť až rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, v ktorom kasačnú sťažnosť odmietne, zamietne alebo konanie o kasačnej sťažnosti zastaví. Dôsledkom podania kasačnej sťažnosti a jej odkladného účinku, ktorý v tomto prípade nastáva priamo zo zákona, totiž

rady je, že predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, a teda ani rozhodnutie PMÚ SR, ktorým bol dotknutým subjektom (medzi nimi aj uchádzačom BB a AA) uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia, nevyvolávajú právne účinky, ktoré zákon o verejnom obstarávaní spája s uloženým zákazom účasti vo verejnom obstarávaní potvrdeným konečným rozhodnutím v Slovenskej republike, a to až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o podanej kasačnej sťažnosti (v ktorom kasačnú sťažnosť odmietne, zamietne alebo konanie o kasačnej sťažnosti zastaví). 60. Rada zároveň poukazuje na § 447 ods. 2 prvá veta Správneho súdneho poriadku,

ktorého nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu

odseku 1, sa do právoplatného rozhodnutiu kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byt podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci.

1. Citované ustanovenie Správneho súdneho poriadku teda výslovne a jednoznačne ustanovuje, že nastúpením odkladného účinku sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byt podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci.
2. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností rada konštatuje, že v rámci svojho posúdenia v tomto odvolacom konaní dospela k rovnakému záveru, k akému dospel úrad v odvolaním napadnutom rozhodnutí, a síce, že právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktoré v dôsledku podania kasačnej sťažnosti nevyvoláva právne účinky, nemôže byt podkladom pre vylúčenie uchádzačov z verejného obstarávania.
3. Rada zároveň poukazuje na skutočnosť, že aj PMÚ SR za konečné rozhodnutie na účely § 38h ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, tzn. na účely začatia plynutia doby, na ktorú bol dotknutým subjektom uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, považuje až rozhodnutie kasačného súdu, ktorým sa končí súdny prieskum (bod 29 tohto rozhodnutia).
4. Na záver rada podporne poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/31/2011 zo dňa
6. 2012, ktorý sa síce týka odlišnej právnej úpravy, ale ktoré zároveň

rady naznačuje, že Najvyšší súd SR vníma problematiku právnych účinkov právoplatných rozhodnutí v širšom kontexte. Z tohto rozsudku vyplýva o. i. nasledovné, cit.: ,Najvyšší súd sa stotožnil s krajským súdom, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, keď vyložil skutočnosť, že právoplatné rozhodnutie Rady PMU Č. 2006/KH/R/116 je konečným rozhodnutím na účel výkladu preukazovania osobného postavenia v zmysle § 26 ods. 1 písm. h/ zák. č. 25/2006 Z. Z. V znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia napadnutého žalobou. Napriek tomu, že toto rozhodnutie v rámci správneho konania bolo právoplatné nie je možné pokladať ho za konečné a záväzné, keďže už v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného prebiehalo konanie o preskúmanie jeho zákonnosti. (...) Najvyšší súd konštatuje, 11 že v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného dňa

2. 2007 bolo už na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S 430/2006 začaté konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Protimonopolného úradu SR, z ktorých žalovaný vychádzal. Žalovaný námietky zamietol predčasne.’“
3. Kontrolovaný záverom uvádza, že na základe vyššie uvedených skutočností sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byt podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci, čo nie je dôvodom pre vylúčenie uchádzača
4. v poradí v rámci predmetnej zákazky a kontrolovaný tak postupoval plne v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Zistenia úradu Z predloženej dokumentácie k verejnému obstarávaniu úrad zistil nasledovné skutočnosti:
5. Kontrolovaný vyhlásil v Úradnom vestníku Európskej únie dňa
7. 2020 pod značkou 2020/S 182-437193 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 197/2020 dňa
9. 2020 pod značkou 32841 – MST verejnú súťaž na predmet nadlimitnej zákazky „Stravné a darčekové poukážky“. V závislosti od predmetu zákazky, typu kontrolovaného a predpokladanej hodnoty zákazky vo výške 755 000,00 € bez DPH ide o nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru. Predmetná zákazka nemá byť financovaná z fondov Európskej únie. Zákazka sa delí na štyri časti, a to:
10. časť s názvom „Papierové poukážky“,
11. časť s názvom „Elektronické stravovacie karty“,
12. časť s názvom „Darčekové poukážky“ a
13. časť s názvom „Sociálne poukážky“. Kontrolovaný sprístupnil súťažné podklady neobmedzene a priamo tak, že tieto boli zverejnené dňa
15. 2020 v profile kontrolovaného zriadeného na stránke úradu. V lehote na predkladanie ponúk, t. j. do
17. 2020, do 10:00 hod., predložili ponuku na
18. časť predmetu zákazky 2 uchádzači, vrátane navrhovateľa. Dňa
20. 2020 bolo navrhovateľovi prostredníctvom IS JOPSEPHINE doručené „Oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponuky

§ 55ods.

2 zákona č. 343/2015 Z. z. 2.Časť predmetu zákazky s názvom: Elektronické stravovacie karty“ (ďalej len „oznámenie o vyhodnotení ponúk“) prostredníctvom ktorého mu kontrolovaný oznámil, že jeho ponuka neuspela. Následne dňa 30. 11. 2020 doručil navrhovateľ námietky kontrolovanému prostredníctvom IS JOSEPHINE a úradu listinne toho istého dňa smerujúce

§ 170ods.

3 písm.

1. f)zákona o verejnom obstarávaní proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách
2. a)až f). 38. V časti V. „informácie o postupe vo verejnom obstarávaní“ je v bode 25.3. súťažných podkladov uvedené, cit.: „Vyhodnotenie splnenia podmienok účasti

§ 40ods.

4 až 14 zákona o verejnom obstarávaní v súlade s ustanovením § 66 ods. 7 druhá veta zákona o verejnom obstarávaní uskutoční po vyhodnotení ponúk na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk a vyhodnotení splnenia požiadaviek na predmet zákazky = SUPERREVERZNÝ POSTUP, a to u uchádzača, ktorý sa umiestnil na prvom mieste v poradí.“ 39. V časti A2 „Podmienky účasti uchádzačov“ v bode 9 súťažných podkladov je uvedené, cit.: „V zmysle § 152 zákona o verejnom obstarávaní uchádzač môže preukázať splnenie podmienok účasti osobného postavenia

32 ods. 1 písm.

1. a)až
2. f)a ods. 2, 4 a 5 zápisom do zoznamu hospodárskych subjektov.“ 40. V ponuke uchádzača XX je predložené aj „Čestné vyhlásenie uchádzača o zápise v Zozname hospodárskych subjektov“ zo dňa 19. 10. 2020, v ktorom predmetný uchádzač vyhlásil, cit.: 12 - „že uchádzač je zapísaný v Zozname hospodárskych subjektov vedenom Úradom pre verejné obstarávanie a tým spĺňa podmienky účasti

§ 32ods.

1 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (viď príloha Čestného vyhlásenia – Výpis zo Zozname hospodárskych subjektov). - Zápis je možné overiť na webovej stránke Úradu pre verejné obstarávanie: XXX“ Prílohou predmetného čestného vyhlásenia bol Výpis zo zoznamu hospodárskych subjektov obsahujúci aj Osvedčovaciu doložku vyhotovenú úradom dňa

4. Kontrolovaný vo vyššie spomínanom Oznámení o vyhodnotení ponúk uvádza, cit.: „V zmysle zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,zákon o VO’) Vám oznamujeme, že ponuku Vašej spoločnosti, ktorú ste predložili v rámci nadlimitnej zákazky „Stravné a darčekové poukážky“, v zmysle Oznámenia uverejneného vo Vestníku verejného obstarávania č. 197/2020 zo dňa 21.09.2020 pod ozn. 32841 – MST, verejný obstarávateľ n e p r i j í m a. V súlade s § 55 ods. 2 zákona o VO uvádzame poradie uchádzačov:
5. XX návrh na plnenie súťažných kritérií – celková cena bez DPH: 545 979,89 EUR
6. XY návrh na plnenie súťažných kritérií – celková cena bez DPH: 547 584,00EUR (...)“
7. V Zápisnici z vyhodnotenia splnenia podmienok účasti č. 1 zo dňa
9. 2020 je uvedené, cit.: „P. č. Podmienky účasti XX
10. časť predmetu zákazky s názvom: Elektronické stravovacie karty
11. Výpisy z registra trestov Čestné vyhlásenie o Zápise ZHS pod č. XXX
12. Potvrdenie súdu – konkurz Čestné vyhlásenie o Zápise ZHS pod č. XXX
13. Potvrdenie súdu - likvidácia Čestné vyhlásenie o Zápise ZHS pod č. XXX
14. Potvrdenie súdu – reštrukturalizácia Čestné vyhlásenie o Zápise ZHS pod č. XXX
15. Potvrdenie sociálnej poisťovne Čestné vyhlásenie o Zápise ZHS pod č. XXX
16. Potvrdenie zdravotných poisťovní Čestné vyhlásenie o Zápise ZHS pod č. XXX
17. Potvrdenie Daňového úradu Čestné vyhlásenie o Zápise ZHS pod č. XXX
18. Potvrdenie Colného úradu Čestné vyhlásenie o Zápise ZHS pod č. XXX
19. Doklad o oprávnení dodávať tovar Čestné vyhlásenie o Zápise ZHS pod č. XXX
20. Čestné vyhlásenie

písm. f) Čestné vyhlásenie o Zápise ZHS pod č. XXX“

1. Rada Protimonopolného úradu Slovenskej republiky vo výroku rozhodnutia č. 31/2017/ODK2017/KH/R/2/025 zo dňa
3. 20171 (ďalej len „rozhodnutie Protimonopolného úradu SR“) zmenila rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru kartelov 2016/KH/1/1/004 z 11.02.2016: (...) v súvislosti s pokutou uloženou v bode II. výrokovej časti rozhodnutia ukladá XX, zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia Rozhodnutie dostupné na webovej stránke Protimonopolného úradu: https://www.antimon.gov.sk/312017odk2017khr2025/ 1 13 - XX, zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia - XX, zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia - XX, zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia - XX, zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia“.
4. Krajský súd v Bratislave vo výroku rozsudku sp. zn. 2S/273/2017 zo dňa
6. 2018 (ďalej len „rozhodnutie krajského súdu“) uvádza nasledovné, cit.: „Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.“ Právny rámec 45.

čl. 2 ods. 3 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. 46.

§ 10ods.

1 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať

tohto zákona. 47.

§ 10ods.

2 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 48.

§ 32ods.

1 zákona o verejnom obstarávaní verejného obstarávania sa môže zúčastniť len ten, kto spĺňa tieto podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia:

1. a)nebol on, ani jeho štatutárny orgán, ani člen štatutárneho orgánu, ani člen dozorného orgánu, ani prokurista právoplatne odsúdený za trestný čin korupcie, trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin založenia, zosnovania alebo podporovania teroristickej skupiny, trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme, trestný čin obchodovania s ľuďmi, trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním alebo trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe,
2. b)nemá nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v Slovenskej republike alebo v štáte sídla, miesta podnikania alebo obvyklého pobytu,
3. c)nemá daňové nedoplatky v Slovenskej republike alebo v štáte sídla, miesta podnikania alebo obvyklého pobytu,
4. d)nebol na jeho majetok vyhlásený konkurz, nie je v reštrukturalizácii, nie je v likvidácii, ani nebolo proti nemu zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo zrušený konkurz pre nedostatok majetku,
5. e)je oprávnený dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu,
6. f)nemá uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní potvrdený konečným rozhodnutím v Slovenskej republike alebo v štáte sídla, miesta podnikania alebo obvyklého pobytu,
7. g)nedopustil sa v predchádzajúcich troch rokoch od vyhlásenia alebo preukázateľného začatia verejného obstarávania závažného porušenia povinností v oblasti ochrany 14 životného prostredia, sociálneho práva alebo pracovného práva

osobitných predpisov, za ktoré mu bola právoplatne uložená sankcia, ktoré dokáže verejný obstarávateľ a obstarávateľ preukázať, h) nedopustil sa v predchádzajúcich troch rokoch od vyhlásenia alebo preukázateľného začatia verejného obstarávania závažného porušenia profesijných povinností, ktoré dokáže verejný obstarávateľ a obstarávateľ preukázať. 49.

§ 32ods.

6 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní konečným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci na účely tohto zákona sa rozumie právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola žaloba proti rozhodnutiu alebo postupu správneho orgánu zamietnutá alebo konanie zastavené. 50.

§ 40ods.

6 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúčia z verejného obstarávania uchádzača alebo záujemcu, ak nesplnil podmienky účasti. 51.

§ 152ods.

1 zákona o verejnom obstarávaní úrad vedie zoznam hospodárskych subjektov, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti osobného postavenia

§ 32ods.

1 písm.

1. a)až
2. f)a ods. 2, 4 a 5 a ktorí o zapísanie do zoznamu hospodárskych subjektov požiadali. Hospodársky subjekt vo verejnom obstarávaní môže preukázať splnenie podmienok účasti osobného postavenia

prvej vety zápisom do zoznamu hospodárskych subjektov. 52.

§ 152ods.

4 zákona o verejnom obstarávaní zápis do zoznamu hospodárskych subjektov je účinný voči každému verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi a údaje v ňom uvedené nie je potrebné v postupoch verejného obstarávania overovať. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ pri vyhodnocovaní splnenia podmienok účasti osobného postavenia overia zapísanie hospodárskeho subjektu v zozname hospodárskych subjektov, ak uchádzač alebo záujemca nepredložil doklady

§ 32ods.

2, 4 a 5 alebo iný rovnocenný zápis alebo potvrdenie o zápise

odseku 3. 53.

§ 183ods.

2 zákona o verejnom obstarávaní register osôb so zákazom obsahuje údaje o osobe, ktorej bol konečným rozhodnutím uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, a to a) identifikačné údaje osoby v rozsahu

§ 153ods.

1 písm.

1. a)až e),
2. b)začiatok a koniec doby, na ktorú je uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní,
3. c)porušenie, za ktoré sa uložil zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. 54.

§ 182ods.

9 zákona o verejnom obstarávaní doba zákazu účasti vo verejnom obstarávaní

odseku 3 písm.

1. a)až
2. c)začína plynúť právoplatnosťou konečného rozhodnutia. 55.

§ 38hods.

1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže ak tento zákon neustanovuje inak, úrad uloží podnikateľovi zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov, ak tomuto podnikateľovi uložil pokutu za porušenie zákazu dohody obmedzujúcej súťaž, ktorá spočívala v koordinácii podnikateľov vo verejnom obstarávaní, v obchodnej verejnej súťaži alebo inej obdobnej súťaži, v súvislosti s verejným obstarávaním, obchodnou verejnou súťažou alebo inou obdobnou súťažou. 56.

§ 38hods.

4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže doba

odseku 1 a 3 začína plynúť právoplatnosťou konečného rozhodnutia; za konečné rozhodnutie sa na účely určenia začiatku plynutia lehoty považuje: 15 a) právoplatné rozhodnutie úradu alebo rady, ktorým bol uložený zákaz

odseku 1 alebo 3 a proti ktorému nie je možné podať žalobu alebo proti ktorému nebola podaná žaloba, b) právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba alebo zastavené konanie vo veci preskúmania rozhodnutia úradu alebo rady, ktorým bol uložený zákaz

odseku 1 alebo 3. 57.

§ 438ods.

1 Správneho súdneho poriadku kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 58.

§ 443ods.

1 správneho súdneho poriadku kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 59.

§ 446ods.

2 písm. c) Správneho súdneho poriadku kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania. 60.

§ 447ods.

2 Správneho súdneho poriadku nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu

odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt

§ 187ods.

1 a 3. 61.

§ 459

Správneho súdneho poriadku kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak

1. a)bola podaná oneskorene,
2. b)bola podaná neoprávnenou osobou,
3. c)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná,
4. d)neboli splnené podmienky

§ 449

, e) nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup

§ 450ods.

1 a nejde o prípady

§ 449ods.

2 písm. b) a c). 62.

§ 460

Správneho súdneho poriadku kasačný súd uznesením zastaví konanie, ak došlo k späťvzatiu kasačnej sťažnosti. 63.

§ 461

Správneho súdneho poriadku kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 64.

§ 462ods.

1 Správneho súdneho poriadku ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a

povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí. 65.

§ 415

Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 16 Právne posúdenie úradom Úrad preskúmal postup kontrolovaného v predmetnom verejnom obstarávaní v rozsahu namietaných skutočností a po zhodnotení všetkých podkladov, najmä dokumentácie predloženej kontrolovaným, vyjadrenia kontrolovaného, ako aj navrhovateľom namietaných skutočností konštatuje nasledovné: 66. Úrad úvodom uvádza, že navrhovateľ označil predmetné námietky ako námietky smerujúce

§ 170ods.

3 písm.

1. g)zákona o verejnom obstarávaní proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách
2. a)až f), ktorým je oznámenie z vyhodnotenia ponúk. Úrad na tomto mieste konštatuje, že v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok posudzuje námietky

ich obsahu, a to aj v prípade, ak je samotné smerovanie podanej námietky nesprávne označené. Úrad v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok zohľadňuje obsah podanej námietky, a teda jej vnútornú skladbu a nadväznosť tvrdení navrhovateľa, ale taktiež aj zvolenú argumentáciu v nadväznosti na celkový význam napádaných skutočností. Ak nastane situácia, pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje rozpor medzi obsahom napádaných skutočností v podanej námietke a formálnym označením smerovania podanej námietky v zmysle § 170 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, v tom prípade je potrebné akcentovať objektívne hľadisko. Vychádzajúc z obsahu podanej námietky úrad konštatuje, že predmetné námietky smerujú

§ 170ods.

3 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní proti vyhodnoteniu ponúk.

1. Úrad, v záujme prehľadnosti, považuje za nutné venovať sa následnosti jednotlivých dejov a rozhodnutí orgánov verejnej moci, ktoré viedli navrhovateľa k podaniu námietky. Dňa
3. 2017 vydal Protimonopolný úrad SR (Odbor kartelov) na základe prešetrenia podnetu doručeného dňa
5. 2014 týkajúceho sa podozrenia z dohody obmedzujúcej súťaž, resp. zosúladeného postupu uchádzačov rozhodnutie č. 2015/KH/1/1/023 (prvostupňové rozhodnutie Protimonopolného úradu SR), v ktorom skonštatoval, že podnikatelia XX, XX,XX, a XX, v období od
7. 2009 do
9. 2014 koordinovali svoje správanie na relevantnom trhu emitovania, distribúcie a predaja stravovacích poukážok a benefitných poukážok, vrátane služieb s tým súvisiacich, na území Slovenskej republiky, a to tým, že uplatňovali spoločnú obchodnú stratégiu, za čo im boli na základe § 38 ods. 1 Zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane hospodárskej súťaže“) uložené pokuty. Proti uvedenému podali všetci uvedení v zákonom stanovenej lehote 15 dní rozklad, o ktorom rozhodla Rada Protimonopolného úradu SR ako orgán príslušný na rozhodovanie o rozklade tak, že rozhodnutím č. 31/2017/ODK-2017/KH/R/2/025 (druhostupňové rozhodnutie Protimonopolného úradu SR) zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že

§ 38hods.

1 Zákona o ochrane hospodárskej súťaže za konanie uvedené v prvostupňovom rozhodnutí v bode IV výroku všetkým žalobcom uložila taktiež zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia. 68. Úrad zároveň uvádza, že v poučení druhostupňového rozhodnutia Protimonopolného úradu SR je uvedené, cit.: „Proti tomuto rozhodnutiu možno podať žalobu

§ 177a nasl.

v spojení s § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku na Krajský súd v Bratislave do dvoch mesiacov od jeho oznámenia.“ Na základe uvedeného podali všetci žalobcovia správnu žalobu vo veci správneho trestania na Krajský súd Bratislava, ktorý po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v rámci žalobných dôvodov dospel k záveru, 17 že žaloba je nedôvodná, žalobné dôvody neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí, ako to žiadali žalobcovia, a preto žalobu

§ 190Správneho súdneho poriadku zamietol.

69. V zmysle vyššie uvedeného úrad uvádza, že navrhovateľ v podaných námietkach namieta postup kontrolovaného pri vyhodnocovaní ponúk.

navrhovateľa kontrolovaný postupoval v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, Smernicou a rozhodovacou praxou súdov, keď nevylúčil úspešného uchádzača XX (do

2. 2017 ako XX) z predmetnej verejnej súťaže pre nesplnenie podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia

§ 32ods.

1 písm. f) zákona verejnom obstarávaní, in concreto nemá uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní potvrdený konečným rozhodnutím. V námietkach navrhovateľ zároveň poukazuje na rozhodnutie Protimonopolného úradu SR č. 31/2017/ODK-2017/KH/R/2/025 zo dňa 11.09.2017, ktorým bol dotknutým subjektom (medzi nimi aj uvedený úspešný uchádzač) uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia a na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S/273/2017 zo dňa 21.11.2018, ktorým bola zamietnutá žaloba účastníkov dohody obmedzujúcej súťaž, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti uvedeného rozhodnutia Protimonopolného úradu SR. Navrhovateľ má za to, že predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave (právoplatné dňom 28. 3. 2019) predstavuje konečné rozhodnutie, na základe ktorého dotknuté subjekty, vrátane spomínaných uchádzačov, v súčasnosti nemôžu spĺňať podmienku osobného postavenia

§ 32ods.

1 písm.

1. f)zákona o verejnom obstarávaní. 70. Úrad uvádza, že predmetom právneho posúdenia námietok navrhovateľa v tomto konaní je, či úspešný uchádzač XX spĺňa na účely účasti vo verejnej súťaži podmienku osobného postavenia v zmysle § 32 ods. 1 písm.
2. f)zákona o verejnom obstarávaní, ak Krajský súd v Bratislave rozhodnutím sp. zn. 2S/273/2017 zo dňa 21. 11. 2018 zamietol žalobu, ktorá bola podaná zo strany účastníkov kartelu proti rozhodnutiu Protimonopolného úradu SR a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 3. 2019, a či nemal byť v kontexte uvedeného úspešný uchádzač XX, z predmetnej verejnej súťaže vylúčený v zmysle § 40 ods. 6 písm.
3. a)zákona o verejnom obstarávaní. Predmetnom právneho posúdenia zo strany úradu teda bolo, či možno rozhodnutie krajského súdu, ktorým zamietol žalobu smerujúcu proti preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia Protimonopolného úradu SR považovať za konečné rozhodnutie v zmysle § 38h ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže a

§ 32ods.

6 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní alebo či týmto konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o kasačnej sťažnosti.

1. Úrad vo vzťahu k posudzovanej skutočnosti konštatuje, že právnym posúdením, či možno predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorým krajský súd zamietol žalobu smerujúcu proti preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia Protimonopolného úradu SR, považovať za konečné rozhodnutie v zmysle § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní alebo, či týmto konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o kasačnej sťažnosti, sa už úrad viackrát zaoberal, napr. v rozhodnutí úradu č. 12134-6000/2019-OD zo dňa
3. 2019, ktoré následne Rada úradu v odvolacom konaní rozhodnutím č. 15380-9000/2019 zo dňa
5. 2019 potvrdila a odvolanie navrhovateľa zamietla. Na základe uvedeného tak rozhodnutie úradu č. 12134-6000/2019-OD zo dňa
7. 2019 nadobudlo právoplatnosť dňa
9. 2019.2 2 https://www.uvo.gov.sk/legislativametodika-dohlad/rada-uradu/odvolania/prehlad-rozhodnuti-podla-zakona-c3432015-z-z-5c5.html?text=12134-6000%2F2019&col_1=&ext=0&sort=col_0&sort-dir=DESC možno tiež spomenúť rozhodnutie úradu č. 4998-6000/2020 zo dňa 26.03.2020 potvrdené rozhodnutím Rady úradu č. 64319000/2020 zo dňa
12. 18
13. V predmetnom konaní č. 12134-6000/2019-OD navrhovateľ namietal, že kontrolovaný nevylúčil uchádzača XX z verejného obstarávania z dôvodu nesplnenia podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia

§ 32ods.

1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní, a to práve na základe existencie vyššie spomínaného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. Úrad námietky navrhovateľa vyhodnotil ako neopodstatnené nakoľko mal za to, že kontrolovaný v uvedenom prípade nebol povinný dotknutého uchádzača vylúčiť z verejného obstarávania. Úrad tento právny názor založil na tom základe, že ak podaním kasačnej sťažnosti a priznaním odkladného účinku nenastúpili účinky napadnutého rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave (ktoré je síce právoplatné), je vylúčené, aby úrad vychádzal z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a založil na ňom svoje rozhodnutie o námietkach proti vylúčeniu z verejného obstarávania.

1. S vyššie uvedeným právnym názorom úradu sa stotožnila aj Rada úradu v spomenutom rozhodnutí č. 15380-9000/2019 zo dňa 28.11.2019 (ďalej len „rozhodnutie Rady“), v ktorom okrem iného uviedla, že na účel posúdenia, či je určité rozhodnutie možné považovať za konečné v zmysle § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, je nutné skúmať aj to, či je takéto rozhodnutie (v tomto prípade rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave) spôsobilé navodiť nastúpenie právnych účinkov uvádzaných v jeho výroku a či neexistuje právna prekážka na použitie takéhoto rozhodnutia inými orgánmi verejnej moci ako podkladu pre vlastné rozhodovanie. Rada úradu tak v danom prípade uznala, že dôsledkom podania kasačnej sťažnosti a jej odkladného účinku, ktorý v tomto prípade nastáva priamo zo zákona je, že predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, a teda ani druhostupňové rozhodnutie Protimonopolného úradu SR, ktorým bol dotknutým subjektom uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia, nevyvolávajú právne účinky, ktoré zákon o verejnom obstarávaní spája s uloženým zákazom účasti vo verejnom obstarávaní potvrdeným konečným rozhodnutím v Slovenskej republike, a to až do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o podanej kasačnej sťažnosti.
2. Úrad uvádza, že je nutné rozlišovať medzi pojmami „právoplatnosť“ a „vykonateľnosť“ a účinkami, ktoré vyvolávajú. Pod pojmom právoplatnosť individuálneho právneho aktu rozumieme záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia, a teda právoplatnosť rozhodnutia je významná z hľadiska stability rozhodnutí a stavu právnej istoty. Jedná sa tak o najdôležitejšiu vlastnosť individuálneho právneho aktu. Záväznosť rozhodnutia (materiálna stránka právoplatnosti) spôsobuje, že právoplatné rozhodnutie medzi stranami vytvára hmotné právo záväzné pre vzťahy, ktoré sú predmetom rozhodnutia. Nezmeniteľnosť rozhodnutia (formálna stránka právoplatnosti) zase znamená, že právoplatné rozhodnutie už nie je možné napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami. Pojem vykonateľnosť individuálneho právneho aktu zase značí jeho vymáhateľnosť (možnosť vynútenia právnych povinností určených v rozhodnutí aj proti vôli povinného účastníka). Zvyčajne nastupuje až po vzniku právoplatnosti (okrem tzv. predbežnej vykonateľnosti v prípadoch núteného výkonu nárokov existenčnej povahy alebo ak hrozí ťažko nahraditeľná ujma).3
3. Úrad rovnako poukazuje, že je nutné rozlišovať, čo sa považuje za „konečné rozhodnutie“

§ 38hods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže a § 32 ods. 6 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. 3 OTTOVÁ, E.

§ 38hods.

4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže doba

odseku 1 a 3 začína plynúť právoplatnosťou konečného rozhodnutia; za konečné rozhodnutie sa na účely určenia začiatku plynutia lehoty považuje: a. právoplatné rozhodnutie úradu alebo rady, ktorým bol uložený zákaz

odseku 1 alebo 3 a proti ktorému nie je možné podať žalobu alebo proti ktorému nebola podaná žaloba, b. právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba alebo zastavené konanie vo veci preskúmania rozhodnutia úradu alebo rady, ktorým bol uložený zákaz

odseku 1 alebo 3. 77.

§ 32ods.

6 zákona o verejnom obstarávaní, konečným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci na účely tohto zákona sa rozumie: a. právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, proti ktorému nie je možné podať žalobu, b. právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, proti ktorému nebola podaná žaloba, c. právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola žaloba proti rozhodnutiu alebo postupu správneho orgánu zamietnutá alebo konanie zastavené alebo d. iný právoplatný rozsudok súdu.

1. Vychádzajúc z gramatického výkladu § 32 ods. 6 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní by bolo možné dospieť k záveru, ktorý z tohto ustanovenia vyvodzuje navrhovateľ, a teda, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorým krajský súd zamietol žalobu účastníkov dohody obmedzujúcej súťaž (medzi nimi aj uchádzačov) proti rozhodnutiu Protimonopolného úradu SR, a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2019, sa v zmysle gramatického výkladu predmetného ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní považuje za konečné rozhodnutie. 4
2. Ako uviedla Rada úradu vo svojom rozhodnutí č. 15380-9000/2019 zo dňa 28.11.2019 v rámci právneho posúdenia ustanovení zákona je potrebné brať do úvahy aj ďalšie metódy výkladu právnych noriem. Napriek tomu, že gramatický výklad je legitímnym spôsobom aplikácie práva, pri jeho použití je nevyhnutné dbať práve na to, aby sa nestratil účel právnych inštitútov nielen priamo upravených, ale aj dotknutých spornou normou. Uvedený záver pritom vychádza z rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“), napr. nález ÚS SR č. III. ÚS 833/2016-44 zo dňa 19.04.2017,

ktorého, cit.: „Ústavný súd už aj v minulosti skonštatoval, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým

zmyslu a účelu zákona (nález ústavného súdu č. k. IV. ÚS 71/2013-36 z 23. mája 2013)“, obdobne napr. nález ÚS SR č. I. ÚS 155/2017,

ktorého, cit.: „Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“

1. Rada úradu v bode 70 rozhodnutia č. 15569-9000/2020 poukazuje aj na historický výklad predmetného ustanovenia, a to nasledovne, cit.: „Predmetná zákonná definícia konečného rozhodnutia (dnešný § 32 ods. 6) bola do zákona o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z. z. Bod 48 rozhodnutia Rady úradu č. 15380-9000/2019 zo dňa 28.11.2019, ktorým potvrdila rozhodnutie úradu č. 12134-6000/2019-OD zo dňa 25.10.2019 4 20 začlenená novelou č. 232/2008 Z. z., a to vo vzťahu k preukázaniu závažného porušenia odborných povinností, ktorým sa o. i. rozumela najmä účasť na dohode obmedzujúcej súťaž, ktorú bolo možné preukázať konečným rozhodnutím. V dôvodovej správe k tejto novele sa pritom uvádza, cit.: ,Navrhovanou úpravou sa zavádza nový pojem „konečné rozhodnutie“, ktoré bude dôkazom nesplnenia podmienky účasti vo verejnom obstarávaní týkajúcej sa osobného postavenia subjektu, ktorý má záujem získať zákazku, dopustil sa však závažného porušenia odborných povinných povinností, čo je dôvodom na vylúčenie takéhoto subjektu z procesu verejného obstarávania. Musí však existovať nespochybniteľný dôkaz o jeho previnení sa, ktorým je konečné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci. Konečným rozhodnutím sa rozumie právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, ktoré nie je možné napadnúť žalobou, alebo proti ktorému žaloba podaná nebola. (...) Ak bola podaná žaloba proti rozhodnutiu správneho orgánu, konečným rozhodnutím, od ktorého nadobudnutia právoplatnosti plynie trojročná lehota, je právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá alebo konanie zastavené.’ Podmienka účasti osobného postavenia v znení ,nemá právoplatne uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní’ bola pritom do zákona o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z. z. začlenená novelou č. 28/2013 Z. z., a to v súvislosti so zavedením sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. V zákone o verejnom obstarávaní účinnom od
3. 2016 je ustanovená podmienka účasti v aktuálnom znení ,nemá uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní potvrdený konečným rozhodnutím v Slovenskej republike alebo v štáte sídla, miesta podnikania alebo obvyklého pobytu’ spolu s predmetnou zákonnou definíciou konečného rozhodnutia.“
4. Z vyššie uvedených ustanovení (body 76 a 77 tohto rozhodnutia) je tiež zrejmé, že zákon o verejnom obstarávaní počíta so širším rozsahom rozhodnutí orgánov verejnej moci, ktorými by mohol byť uložený zákaz činnosti ako ustanovenie § 38h ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, nakoľko ten počíta iba s rozhodnutiami, ktoré vydáva Protimonopolný úrad SR a na ne nadväzujúce súdne rozhodnutia.
5. Úrad poukazuje aj na bod 51 rozhodnutia č. Rady úradu č. 15380-9000/2019 zo dňa 28.11.2019, kde je uvedené, cit.: „V nadväznosti na uvedené rada poukazuje na skutočnosť, že s účinnosťou od
7. 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a bol nahradený novými zákonmi, o. i. aj Správnym súdnym poriadkom. V rámci správneho súdnictva sa týmto dovtedajší apelačný systém založený na možnosti podať odvolanie (ako riadneho opravného prostriedku) nahradil kasačným systémom, založeným na možnosti podať kasačnú sťažnosť zo zákonom ustanovených dôvodov (ako mimoriadneho opravného prostriedku). Konanie v správnom súdnictve sa tak s účinnosťou od
9. 2016 stalo jednostupňovým konaním. Pred touto zásadnou zmenou v správnom súdnictve by teda rozhodnutie PMÚ SR potvrdené Krajským súdom v Bratislave, proti ktorému by bolo podané odvolanie, nevyvolávalo právne účinky, nakoľko by nebolo právoplatné. Po tejto zmene je rozhodnutie PMÚ SR potvrdené Krajským súdom v Bratislave, proti ktorému bola podaná kasačná sťažnosť, síce právoplatné, ale rovnako nevyvoláva právne účinky, a to z titulu ex lege odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Na základe uvedeného je

rady možné dospieť k záveru, že v čase prijímania predmetných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní nebolo úmyslom zákonodarcu viazať konečné rozhodnutie (o uložení zákazu účasti vo verejnom obstarávaní) na také rozhodnutie súdu, ktoré nevyvoláva právne účinky.“

1. Úrad vzhľadom na vyššie citované konštatuje, že kasačná sťažnosť nahrádzajúca inštitút odvolania a apelačný systém v konaniach pred Najvyšším súdom SR ako relatívne nový inštitút v správnom súdnictve Slovenskej republiky predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, 21 keďže sa podáva proti právoplatným rozhodnutiam krajských súdov. Zavedenie kasačnej sťažnosti vychádza z cieľa a účelu súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy o individuálnych právach účastníkov administratívneho konania, ktorým je práve dosiahnutie ochrany práv a účastníkov konania, keďže samotné správne súdnictvo je založené ma kasačnom princípe, ktorý je zárukou, že súd nezastupuje svojou činnosťou rozhodovaciu právomoc orgánov verejnej správy. Konanie v správnom súdnictve sa tak s účinnosťou od
2. 7.2016 stalo jednostupňovým konaním.
3. Z ustanovenia § 438 správneho súdneho poriadku vyplýva záver, že kasačnú sťažnosť je možné podať len proti rozhodnutiu krajského súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť za účinnosti správneho súdneho poriadku v lehote

§ 443Správneho súdneho poriadku.5 85.

Úrad zároveň uvádza, že hoci odkladný účinok podanej kasačnej sťažnosti nemá vplyv na právoplatnosť napadnutého rozhodnutia Krajského súdu, ktoré by sme v zmysle § 38h ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže aj § 32 ods. 6 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní mohli považovať za konečné, je nutné skúmať aj to, či je toto rozhodnutie spôsobilé navodiť nastúpenie právnych účinkov uvádzaných v jeho výroku a či neexistuje právna preukážka na použitie tohto rozhodnutia inými orgánmi verejnej moci ako podkladu pre vlastné rozhodovanie. 86. Úrad dáva do pozornosti, že na jednej strane tak, ako navrhovateľ správne tvrdí, konečné rozhodnutie je síce definované ako „právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola žaloba proti rozhodnutiu alebo postupu správneho orgánu zamietnutá alebo konanie zastavené,“ na strane druhej nemožno opomenúť skutočnosť, že nie len krajský súd, ale aj Najvyšší súd SR môže konanie zastaviť. Úrad uvádza, že Najvyšší súd môže o kasačnej sťažnosti rozhodnúť viacerými spôsobmi, ktoré na seba viažu odlišné právne účinky, a to: a. rozhodnutie krajského súdu zmení; b. zruší ho v vráti na ďalšie konanie; c. zamietne; d. odmietne; e. alebo konanie zastaví. Na základe odkladného účinku podanej kasačnej sťažnosti voči právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu môžu právne účinky tohto rozhodnutia nastúpiť až rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, v ktorom kasačnú sťažnosť odmietne, zamietne alebo konanie o kasačnej sťažnosti zastaví. 87.

§ 446ods.

2 písm.

1. c)správneho súdneho poriadku kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania. V zmysle § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku sa pritom správnym trestaním na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Inak povedané kasačná sťažnosť podaná vo veci správneho trestania má v zmysle § 446 ods. 2 písm.
2. c)Správneho súdneho poriadku ex lege odkladný účinok, t. j. v danom prípade účinky rozhodnutia krajského súdu, proti ktorému bola podaná kasačná sťažnosť, nenastupujú. 88.

§ 447ods.

2 správneho súdneho poriadku nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu

odseku 1 sa do 5 Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 6Sžfk/8/2016 zo dňa

2. 2018 22 právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Citované ustanovenie Správneho súdneho poriadku teda výslovne a jednoznačne ustanovuje, že nastúpením odkladného účinku sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci.
3. Nakoľko predmetné meritum veci už úrad riešil niekoľkokrát, je všeobecne známe, že proti predmetnému právoplatnému rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave bola úspešným uchádzačom XX podaná kasačná sťažnosť (12.04.20196), o ktorej toho času rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené je

úradu tiež nesporné, že na základe odkladného účinku podanej kasačnej sťažnosti voči právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu môžu právne účinky tohto rozhodnutia nastúpiť až rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorom kasačnú sťažnosť odmietne, zamietne alebo konanie o kasačnej sťažnosti zastaví. Dôsledkom podania kasačnej sťažnosti a jej odkladného účinku, ktorý v tomto prípade nastáva ex lege, je, že predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, a teda ani rozhodnutie Protimonopolného úradu SR, ktorým bol dotknutým subjektom (uchádzačom predmetnej verejnej súťaže) uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia, nevyvolávajú právne účinky, ktoré zákon o verejnom obstarávaní spája s uloženým zákazom účasti vo verejnom obstarávaní potvrdeným konečným rozhodnutím v Slovenskej republike, a to až do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o podanej kasačnej sťažnosti. 90. Úrad, s ohľadom na argumentáciu navrhovateľa týkajúcu sa kolíznych pravidiel pri aplikácií právnych predpisov uvádza, že zákon o verejnom obstarávaní ako lex specialis má v danom prípade prednosť pred Správnym súdnym poriadkom ako normou všeobecnejšou (ktorá sa uplatní len tam, kde osobitný zákon vec sám neupravuje), s týmto tvrdením navrhovateľa sa však

Rady úradu nie je možné jednoznačne stotožniť. V bode 59 rozhodnutia Rady je uvedené, cit.: „(...) Zaiste má zákon o verejnom obstarávaní postavenie lex specialis, pokiaľ ide o verejné obstarávanie. Zákon o verejnom obstarávaní však neupravuje otázky súvisiace s momentom nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí súdov v správnom súdnictve, a teda ani otázku, či rozhodnutie krajského súdu v správnom súdnictve vyvoláva právne účinky alebo nie. Tieto otázky upravuje práve Správny súdny poriadok. Preto v súvislosti s odkladom vykonateľnosti rozhodnutia krajského súdu vydaného v správnom súdnictve, a s tým spojeným odkladom nástupu účinkov takéhoto rozhodnutia, by

rady mal mať postavenie lex specialis práve Správny súdny poriadok.“7

1. Úrad na tomto mieste zároveň poukazuje na vyššie uvedené právoplatné rozhodnutie úradu č. 12134-6000/2019-OD zo dňa
3. 2019, ktoré bolo potvrdené aj Radou úradu, a v ktorom úrad posudzoval obsahovo totožné námietky toho istého navrhovateľa, pričom úrad aj v tomto konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok dospel k rovnakým záverom. Úrad má za to, že navrhovateľ ani v tomto konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by uvedené závery úradu, potvrdené aj Radou úradu spochybnili a zároveň má za preukázané, že skutkový a právny stav sa oproti predchádzajúcemu posúdeniu úradu nezmenil, Bod 23 rozhodnutia úradu č. 14551-6000/2019-OD zo dňa 21.11.2019 Bod 59 rozhodnutia Rady úradu č. 15380-9000/2019, ktorým potvrdila rozhodnutie úradu č. 12134-6000/2019OD zo dňa 25.10.2019 6 7 23 na základe čoho úrad zotrváva na svojom právnom posúdení navrhovateľom namietaných skutočností, a síce, že právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/273/2017 zo dňa 21.11.2018, ktoré v dôsledku podania kasačnej sťažnosti nevyvoláva právne účinky, nemôže byť podkladom pre vylúčenie uchádzačov z verejného obstarávania.
4. Úrad vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že tvrdenia navrhovateľa o tom, že kontrolovaný postupoval pri vyhodnocovaní ponúk v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní (§ 40 ods. 6 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní), Smernicou a rozhodovacou praxou súdov, keď nevylúčil úspešného uchádzača XX z predmetnej verejnej súťaže z dôvodu nesplnenia podmienky účasti týkajúcej sa osobného postavenia

§ 32ods.

1 písm.

1. f)zákona o verejnom obstarávaní, nepovažuje za také, na základe ktorých by došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní. Úrad vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatuje, že kontrolovaný nemal povinnosť úspešného uchádzača XX v zmysle § 40 ods. 6 písm.
2. a)zákona o verejnom obstarávaní vylúčiť z predmetnej verejnej súťaže z dôvodu nesplnenia podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia

§ 32ods.

1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní. 93. Kontrolovaný pri vyhodnocovaní podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia

§ 32ods.

1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní správne nahliadol do Registra osôb so zákazom vedeného úradom, ktorý obsahuje údaje o hospodárskych subjektoch, ktorým bol uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní a zistil, že sa v ňom úspešný uchádzač XX nenachádza. Úspešný uchádzač zároveň kontrolovanému predložil „Čestné vyhlásenie uchádzača o zápise v Zozname hospodárskych subjektov“, ktorého prílohou bol Výpis zo zoznamu hospodárskych subjektov. Na základe uvedeného kontrolovaný správne zhodnotil, že úspešný uchádzač spĺňa predmetnú podmienku účasti. 94. Na základe skutočností uvedených v bodoch 66 až 93 tohto rozhodnutia, úrad konštatuje, že námietky navrhovateľa považuje za neopodstatnené. 95.

§ 175ods.

3 zákona o verejnom obstarávaní ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok nezistí porušenie tohto zákona, na ktoré poukazuje navrhovateľ v podaných námietkach a ktoré by mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania a úrad nepostupoval

odseku 2, námietky zamietne. Kaucia 96.

§ 172ods.

5 zákona o verejnom obstarávaní kaucia vo výške

odsekov 2 až 4 je príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu, ktorým boli námietky zamietnuté. Kaucia sa vo výške 35 % z výšky kaucie

odsekov 2 až 4 stáva príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o zastavení konania

§ 174ods.

1 písm. d). Úrad vráti navrhovateľovi kauciu alebo jej časť, ktorá sa nestala príjmom štátneho rozpočtu, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

1. V súlade s predmetným ustanovením a výrokom tohto rozhodnutia sa kaucia zložená navrhovateľom na účet úradu v celej uhradenej sume stáva príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Na základe uvedeného bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 24 Poučenie Proti tomuto rozhodnutiu môže účastník konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok podať odvolanie

§ 177zákona č.

343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odvolanie musí byť doručené na Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina č. 10, 821 09 Bratislava, do 10 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov a po nadobudnutí právoplatnosti.

§ 178ods.

1 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie úradu

§ 175

je právoplatné márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania alebo dňom doručenia rozhodnutia rady

§ 177ods.

10 alebo ods. 12 účastníkom konania a vykonateľné uplynutím lehoty na plnenie.

§ 178ods.

2 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ak sa osoby

§ 177ods.

1 vzdajú odvolania alebo vezmú svoje odvolanie späť, toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť dňom doručenia vzdania sa alebo späťvzatia odvolania úradu. riaditeľ odboru dohľadu Rozhodnutie sa doručí:

1. XY – navrhovateľ
2. Mesto Zlaté Moravce,
3. mája 2, 953 33 Zlaté Moravce, IČO: 00308676 – kontrolovaný
4. XY – splnomocnenec navrhovateľa 25