Úradné zdrojeslov-lex.sk · EUR-Lex
Europaius
Slovenčina
ČeštinaDeutschFrançaisEspañolPolskiItalianoNederlandsÖsterreichBelgiquePortuguêsSvenskaDanskSuomiIrelandMagyarEestiLietuviųLatviešuSlovenščinaHrvatskiΚύπροςMaltiRomânăΕλληνικάLuxembourgБългарски
Slovenčina

Zákon o sociálnom zabezpečení

lov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom

odseku 1 písm. a) alebo o zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a).

(5)Ak občan bol zamestnaný v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií, vpočíta sa pre zvýšenie základnej výmery podľa odseku 2 do doby 20 alebo 25 rokov zamestnania vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II. pracovnej kategórie a naposledy doba zamestnania I. pracovnej kategórie. § 23 Zvýšenie starobného dôchodku
(1)Občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje starobný dôchodok za každých 360 kalendárnych dní zamestnania o 7% priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok; ak občan nebol zamestnaný 360 kalendárnych dní, zvyšuje sa starobný dôchodok za každých ďalších kalendárnych 90 dní zamestnania o 1,75 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok.
(2)Pre zvýšenie starobného dôchodku podľa odseku 1 sa do doby ďalšieho zamestnania nezapočítavajú doby pracovného voľna bez náhrady mzdy (odmeny, príjmu), doby neospravedlnenej neprítomnosti v zamestnaní a náhradné doby; ustanovenej § 10 tu neplatí, ak sa zamestnanie nevykonáva.
(3)Starobný dôchodok sa zvyšuje, len ak občan vykonáva ďalšie zamestnanie v Československej socialistickej republike, ak neustanovuje inak medzinárodná zmluva alebo vykonávací predpis. § 24 Najvyššia výmera starobného dôchodku
(1)Najvyššia výmera starobného dôchodku je mesačne
  1. a)3 800 Kčs, ak bol občan zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
  2. a)alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
  3. b)3 250 Kčs, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo

§ 21ods. 1 písm. b), c) 2 900 Kčs, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie, alebo d) 2 800 Kčs.

(2)Zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm.
  1. a)patrí i nad sumy uvedené v odseku 1 písm.
  2. c)a d), najviac však do sumy 3 250 Kčs mesačne.
(3)Zvýšenie starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok patrí i nad sumy uvedené v odseku 1 písm. b) až d).
(4)Najvyššia výmera starobného dôchodku včítane zvýšenia za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok je 3 800 Kčs mesačne.
(5)Najvyššia percentná výmera starobného dôchodku tvorí
  1. a)90 % priemerného mesačného zárobku neobmedzeného podľa § 12 ods. 6 a zníženého o sumu, ktorá zodpovedá dani zo mzdy, ktorú by z takého zárobku platil občan starší ako 50 rokov (žena staršia ako 45 rokov), ktorý nevyživuje žiadnu osobu alebo vyživuje len jednu osobu,
  2. b)90% priemerného mesačného zárobku neobmedzeného podľa § 12 ods. 6 a zníženého o sumu zodpovedajúcu príspevku jednotného roľníckeho družstva za člena družstva na čiastočnú úhradu jeho sociálneho zabezpečenia, 5) ak ide o zárobky členov jednotných roľníckych družstiev, alebo
  3. c)90 % priemerného mesačného zárobku zisteného zo súčtu zdanených aj nezdanených zárobkov [ustanovenia písmen
  4. a)a b)] a neobmedzeného podľa § 12 ods. 6. § 25 Najnižšia výmera starobného dôchodku Starobný dôchodok je najmenej 550 Kčs mesačne. § 26 Podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok
(1)Občan má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 65 rokov.
(2)Žena má nárok na pomerný starobný dôchodok tiež, ak bola zamestnaná najmenej 20 rokov a dosiahla vek aspoň 60 rokov. § 27 Výška pomerného starobného dôchodku
(1)Pomerný starobný dôchodok je za každý rok zamestnania 2 % priemerného mesačného zárobku.
(2)Občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje pomerný starobný dôchodok za každý ďalší rok zamestnania do dovŕšenia 25 rokov zamestnania o 2 % priemerného mesačného zárobku.
(3)Po dovŕšení 25 rokov zamestnania sa zvyšuje pomerný starobný dôchodok podľa §
  1. § 28 Najvyššia a najnižšia výmera pomerného starobného dôchodku Pre najvyššiu a najnižšiu výmeru pomerného starobného dôchodku platia § 24 a
  2. Tretí diel Invalidný dôchodok § 29 Podmienky nároku na invalidný dôchodok
(1)Občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
  1. a)invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo
  2. b)invalidným následkom pracovného úrazu.
(2)Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
  1. a)je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie,
  2. b)výkon takého zamestnania by vážne zhoršil jeho zdravotný stav,
  3. c)je síce schopný vykonávať sústavné zamestnanie, ale iba celkom neprimerané jeho predošlým schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho zamestnania alebo
  4. d)je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok ( nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.).
(3)Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok je u občanov vo veku do 20 rokov menej ako 1 rok nad 20 rokov do 22 rokov 1 rok nad 22 rokov do 24 rokov 2 roky nad 24 rokov do 26 rokov 3 roky nad 26 rokov do 28 rokov 4 roky nad 28 rokov 5 rokov.
(4)Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o občana vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.
(5)Ak občan mladší ako 30 rokov získal potrebnú dobu zamestnania v niektorom z vekových pásem uvedených v odseku 3 a bol ďalej zamestnaný, považuje sa za získanú potrebná doba zamestnania v najbližšie vyššom vekovom pásme. § 30 Výška invalidného dôchodku
(1)Pre výšku invalidného dôchodku sa k získanej dobe zamestnania pripočíta doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov u mužov a veku 57 rokov u žien.
(2)Ak bol občan predo dňom vzniku nároku na invalidný dôchodok zamestnaný najmenej 25 rokov alebo po dobu, ktorá s pripočítanou dobou dosahuje najmenej 25 rokov, tvorí základná výmera invalidného dôchodku a) 60% priemerného mesačného zárobku,

§ 22ods.

1 písm.

  1. a)alebo ak sa občan stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním, s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2,
  2. b)55% priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo ak sa stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním, s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2, alebo
  3. c)50% priemerného mesačného zárobku.

(3)K základnej výmere sa pripočítajú občanom uvedeným v odseku 2 písm.
  1. a)a
  2. b)od 21. roku zamestnania a ostatným občanom od 26. roku zamestnania za každý rok zamestnania I. pracovnej kategórie 2 %, II. pracovnej kategórie 1,5 %, III. pracovnej kategórie 1 % a pripočítanej doby priemerného mesačného zárobku. 1%
(4)Pre zvýšenie podľa odseku 3 sa hodnotí iba doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov.
(5)K základnej výmere sa podľa odseku 3 pripočíta najviac 25 % priemerného mesačného zárobku, a ak ide o občana, ktorý bol zamestnaný najmenej 10 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie, najviac 30 % priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia neplatia,

odseku 2 písm.

  1. a)alebo o zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného § 14 ods. 2 písm.
  2. a)alebo ak sa občan stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním, s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2. Ustanovenie § 22 ods. 5 platí obdobne.

(6)Ak doba zamestnania s pripočítanou dobou nie je 25 rokov, tvorí invalidný dôchodok 2 % priemerného mesačného zárobku za každý rok zamestnania a pripočítanej doby.
(7)Invalidný dôchodok občana, ktorý sa stal invalidným následkom pracovného úrazu, je o 10 % priemerného mesačného zárobku vyšší ako invalidný dôchodok vypočítaný podľa odsekov 1 až 6. Toto zvýšenie nepatrí, ak príčinou úrazu bola opitosť občana alebo zneužitie omamných prostriedkov. § 31 Najvyššia výmera invalidného dôchodku
(1)Najvyššia výmera invalidného dôchodku je mesačne
  1. a)3 800 Kčs, ak bol občan zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
  2. a)alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach alebo ak sa stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v uvedenom zamestnaní alebo v priamej súvislosti s ním, s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2,
  3. b)3 250 Kčs, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo

§ 21ods.

1 písm.

  1. b)alebo ak sa stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním, s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2,
  2. c)2 900 Kčs, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo ak sa stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním, s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2, alebo
  3. d)2 800 Kčs.

(2)Zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm.
  1. a)patrí aj nad sumy uvedené v odseku 1 písm.
  2. c)a d), najviac však do sumy 3 250 Kčs mesačne.
(3)Ustanovenie § 24 ods. 5 o najvyššej percentnej výmere dôchodku platia obdobne. § 32 Najnižšia výmera invalidného dôchodku Invalidný dôchodok je najmenej 550 Kčs mesačne. § 33 Invalidný dôchodok v mimoriadnych prípadoch
(1)Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, keď sa stal invalidným a získal dobu zamestnania potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok v ktoromkoľvek období 10 rokov dokončenom po vzniku invalidity; u občana mladšieho ako 24 rokov je potrebná doba dva roky.
(2)Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí návšteva základnej školy, nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov. § 34 Invalidný dôchodok v súvislosti s plnením úloh v ozbrojených silách
(1)Nárok na invalidný dôchodok má aj
  1. a)občan, ktorý sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých v čase, keď vykonával službu v ozbrojených silách, s výnimkou služby vojaka z povolania,
  2. b)príslušník Ľudových milícií, pomocník Pohraničnej stráže, člen Pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti, občan povolaný na osobné úkony podľa predpisov o obrane Československej socialistickej republiky a účastník civilnej obrany, prípravy na obranu Československej socialistickej republiky6) alebo brannej výchovy,7) ak sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých v čase plnenia svojich úloh, alebo
  3. c)občan, ktorý nevykonáva službu v ozbrojených silách a stal sa invalidným následkom úrazu, ktorý bez jeho zavinenia spôsobil bojový prostriedok.
(2)Podmienka doby zamestnania potrebnej pre nárok na invalidný dôchodok sa pre nárok podľa odseku 1 považuje vždy za splnenú.
(3)Pre výšku invalidného dôchodku podľa odsekov 1 a 2 platia § 30 ods. 1 až 6 a § 31. Ak ide však o občana uvedeného v odseku 1 písm. a), ktorý sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby v ozbrojených silách alebo v priamej súvislosti s ním, a občana uvedeného v odseku 1 písm. b), ktorý sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri plnení svojich úloh alebo v priamej súvislosti s ním, vymeria sa invalidný dôchodok vo výške ustanovenej pre prípad invalidity následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie.
(4)Občanovi uvedenému v odseku 1 písm. c) patrí invalidný dôchodok od dovŕšenia veku 18 rokov. Nové vymeranie invalidného dôchodku § 35
(1)Ak je požívateľ invalidného dôchodku po vzniku nároku na tento dôchodok zamestnaný aspoň päť rokov, vymeria sa mu na jeho žiadosť invalidný dôchodok znova. Do doby piatich rokov zamestnania sa nezapočítavajú náhradné doby a neprihliada sa na zárobky dosiahnuté v rokoch, z ktorých sa zistil priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeral invalidný dôchodok. Nové vymeranie dôchodku sa posudzuje ako vznik nároku ku dňu, od ktorého sa priznáva dôchodok; pritom sa však dôchodok prizná najskôr odo dňa podania žiadosti. Invalidný dôchodok možno novo vymerať iba raz; nemožno ho však novo vymerať, ak sa splnili podmienky nároku na starobný dôchodok alebo ak invalidný dôchodok už bol novovymeraný podľa predpisov platných po 31. decembri 1975.
(2)Podmienka trvania zamestnania po dobu piatich rokov sa považuje za splnenú, ak požívateľ invalidného dôchodku utrpel pracovný úraz, ktorý mu trvale znemožniť výkon doterajšieho zamestnania. § 36
(1)Ak požívateľ invalidného dôchodku utrpí pracovný úraz, ktorý by rovnako založil invaliditu, alebo ak sa uňho dodatočne prejaví súvislosť jeho skôr vzniknutej invalidity s pracovným úrazom, považuje sa vznik nároku na dôchodok; invalidný dôchodok sa novo vymeria na základe žiadosti požívateľa dôchodku.
(2)Ak zanikla súvislosť invalidity s pracovným úrazom, vzniká od tohto dňa nárok na nový invalidný dôchodok, ak občan aj po zániku invalidity v súvislosti s pracovným úrazom je naďalej invalidný z iných príčin; podmienka potrebnej doby zamestnania sa považuje v tomto prípade vždy za splnenú. Štvrtý diel Čiastočný invalidný dôchodok § 37 Podmienky a výška nároku na čiastočný invalidný dôchodok
(1)Občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal
  1. a)čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok alebo
  2. b)čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu.
(2)Občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať
  1. a)doterajšie alebo iné rovnako kvalifikované zamestnanie len na zvlášť uľahčených pracovných podmienok alebo
  2. b)len iné zamestnanie menej kvalifikované a v dôsledku toho jeho zárobok podstatne poklesol.
(3)Občan je čiastočne invalidný aj vtedy, keď mu dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav značne sťažuje všeobecné životné podmienky, aj keď jeho zárobok podstatne nepoklesol; zdravotné postihnutie značne sťažujúce všeobecné životné podmienky vymedzí vykonávací predpis.
(4)Pre dobu zamestnania potrebnú pre nárok na čiastočný invalidný dôchodok obdobne platí § 29 ods. 3 až 5.
(5)Čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku.
(6)Čiastočný invalidný dôchodok občana, ktorého čiastočná invalidita je následkom pracovného úrazu, je polovica invalidného dôchodku, ktorý by mu patril pri pracovnom úraze. § 38 Čiastočný invalidný dôchodok v mimoriadnych prípadoch a v súvislosti s plnením úloh v ozbrojených silách Občan má tiež nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa dostatočne invalidným stal za podmienok ustanovených v § 33 ods. 1 a v § 34 ods. 1 a 2; pre výšku čiastočného invalidného dôchodku v týchto prípadoch platí § 34 ods. 3 a 4 a § 37 ods. 5 a 6. § 39 Nové vymeranie čiastočného invalidného dôchodku Pre nové vymeranie čiastočného invalidného dôchodku z dôvodov pracovného úrazu alebo súvislosti čiastočnej invalidity s pracovným úrazom obdobne platí § 36. Piaty diel Dôchodok za výsluhu rokov Podmienky nároku na dôchodok za výsluhu rokov § 40
(1)Občan má nárok na dôchodok za výsluhu rokov, ak bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok ako
  1. a)veliteľ lietadla, pilot, navigátor, palubný technik-inžinier, palubný mechanik, rádiotelegrafista, rádiotelefonista, palubný sprievodca a ak bol zamestnaný vo Zväze pre spoluprácu s armádou, aj výsadkár -inštruktor (ďalej len „výkonný letec“),
  2. b)vedúci letovej prevádzky vykonávajúci zamestnanie II. pracovnej kategórie v organizáciách v pôsobnosti federálnych ministerstiev dopravy a spojov a národnej obrany (ďalej len „vedúci letovej prevádzky“) alebo
  3. c)umelec v pracovnom pomere uvedený v odseku 2 a skončil uvedené zamestnanie.
(2)Umelcom je na účely poskytovania dôchodku za výsluhu rokov
  1. a)sólista opery štátneho divadla, sólista hudobného divadla, dirigent a člen orchestra štátnej opernej scény, dirigent a člen štátneho symfonického orchestra a profesionálneho komorného súboru, profesionálny koncertný umelec-sólista, tanečný umelec (sólista baletu, choreograf, člen baletného zboru) štátneho divadla,
  2. b)dirigent, člen symfonického orchestra, vokálny sólista a tanečný umelec (sólista baletu, choreograf, člen baletného zboru) Armádneho umeleckého súboru kapitána Jána Nálepku,
  3. c)sólista pantomímy,
  4. d)artista, ktorého zamestnanie je zaradené do II. pracovnej kategórie,
  5. e)dirigent a člen orchestra inej než štátnej opernej scény a iného než štátneho symfonického orchestra určený ministerstvom kultúry republiky po prerokovaní s príslušným výborom Odborového zväzu pracovníkov umenia, kultúry a spoločenských organizácií a s príslušným umeleckým zväzom podľa umeleckej úrovne umelca a umeleckého telesa, ktorého bol členom,
  6. f)tanečný umelec (sólista baletu, choreograf, člen baletného zboru) a vokálny sólista reprezentačného umeleckého štátneho súboru určeného ministerstvom kultúry republiky po prerokovaní s príslušným výborom Odborového zväzu pracovníkov umenia, kultúry a spoločenských organizácií a s príslušným umeleckým zväzom. § 41
(1)Doba zamestnania potrebná pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov je
  1. a)20 rokov zamestnania sólistu baletu, choreografa alebo artistu,
  2. b)22 rokov zamestnania člena baletného zboru,
  3. c)25 rokov zamestnania sólistu opery, hudobného divadla alebo
  4. d)25 rokov zamestnania výkonného letca,
  5. e)25 rokov zamestnania vedúceho letovej prevádzky,
  6. f)30 rokov zamestnania dirigenta, člena orchestra, vokálneho sólistu, člena profesionálneho komorného súboru alebo koncertného umelca -sólistu.
(2)Doba zamestnania výkonného letca sa započítava do doby zamestnania potrebnej pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov podľa počtu nalietaných hodín v tomto zamestnaní ustanoveného vykonávacím predpisom jedenapolnásobne alebo dvojnásobne.
(3)Pri prestupe umelca do iného odboru umeleckej činnosti s dlhšou dobou zamestnania potrebnou na nárok na dôchodok za výsluhu rokov sa do tejto dlhšej doby započítava aj doba zamestnania v doterajšom odbore. § 42 Výška dôchodku za výsluhu rokov
(1)Dôchodok za výsluhu rokov tvorí 50 % priemerného mesačného zárobku.
(2)Dôchodok za výsluhu rokov výkonného letca a vedúceho letovej prevádzky sa zvyšuje od 26. roka zamestnania o 3 % priemerného mesačného zárobku za každý ďalší rok ich zamestnania až do výšky 75 % priemerného mesačného zárobku, ak ide o výkonného letca, alebo až do výšky 70 %, ak ide o vedúceho letovej prevádzky.
(3)Výkonnému letcovi, ktorý po vzniku nároku na dôchodok za výsluhu rokov o priznanie tohto dôchodku nepožiadal a je ďalej zamestnaný ako vedúci letovej prevádzky, sa doba tohto zamestnania započítava pre zvýšenie nároku na dôchodok za výsluhu rokov výkonného letca, ale len do výšky 70 % priemerného mesačného zárobku. § 43 Priemerný mesačný zárobok Pri zisťovaní priemerného mesačného zárobku pre výšku dôchodku za výsluhu rokov sa započítavajú iba hrubé zárobky dosiahnuté v zamestnaní zakladajúcom nárok na tento dôchodok; doba iného zamestnania sa nezahŕňa do rozhodného obdobia, z ktorého sa zisťuje priemerný mesačný zárobok. § 44 Súbeh dôchodku za výsluhu rokov s príjmom zo zárobkovej činnosti
(1)Ak je požívateľ dôchodku za výsluhu rokov zárobkove činný, kráti sa dôchodok za výsluhu rokov o sumu, o ktorú úhrn dôchodku za výsluhu rokov a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti prevyšuje priemerný mesačný zárobok neobmedzený podľa § 12 ods. 6.
(2)Určenie príjmu zo zárobkovej činnosti a spôsob krátenia dôchodku za výsluhu rokov s týmto príjmom ustanoví vykonávací predpis. Šiesty diel Vdovský dôchodok Podmienky nároku na vdovský dôchodok § 45 Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý
  1. a)splnil ku dňu smrti podmienky pre nárok na starobný dôchodok alebo splnil ku dňu smrti podmienku doby zamestnania potrebnej pre nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov alebo zomrel následkom pracovného úrazu, prípadne úrazu alebo ochorenia uvedeného v § 34 alebo
  2. b)bol požívateľom starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov. § 46
(1)Vdova má nárok na vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela.
(2)Po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na vdovský dôchodok, ak
  1. a)je invalidná,
  2. b)stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa,
  3. c)vychovala aspoň tri deti,
  4. d)dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti,
  5. e)dosiahla vek 50 rokov alebo
  6. f)dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie za okolností uvedených v § 19 ods. 1 alebo ktorý zomrel za okolností uvedených v § 34 ods. 3 v druhej vete.
(3)Dieťaťom podľa odseku 2 písm.
  1. b)až
  2. d)sa rozumie dieťa, ktoré má alebo by malo po zomretom manželovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné (osvojené) dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa aspoň jedným z nich prevzaté do dňa smrti manžela do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
(4)Nárok na vdovský dôchodok vznikne znova, ak
  1. a)sa splní niektorá z podmienok uvedených v odseku 2 písm. a),
  2. c)až
  3. e)do dvoch rokov po zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok alebo do piatiach rokov, ak ide o nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý zomrel za okolností uvedených v odseku 2 písm. f), alebo
  4. b)vdova sa znova začne starať aspoň o jedno nezaopatrené dieťa.
(5)Vdova, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, má nárok na vdovský dôchodok, len ak mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné.
(6)Na vdovský dôchodok má nárok aj rozvedená žena, ak bola v čase smrti bývalého manžela odkázaná na príspevok na výživu, ktorý jej bol povinný bývalý manžel poskytovať.
(7)Nárok na vdovský dôchodok zaniká vydajom. § 47 Výška vdovského dôchodku
(1)Vdovský dôchodok tvorí 60% starobného, invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, na ktorý mal alebo by mal nárok manžel v čase smrti; pri splnení podmienok nároku na dva dôchodky sa vdovský dôchodok vypočítava z vyššieho dôchodku.
(2)Vdovský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol zamestnaný, sa vymeriava z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku nárok v čase smrti.
(3)Vdovský dôchodok po požívateľovi invalidného dôchodku sa na žiadosť vymeria z invalidného dôchodku, na ktorý mal požívateľ tohto dôchodku nárok pri novom vymeraní; za deň vzniku nároku na nové vymeranie invalidného dôchodku sa v tomto prípade považuje deň smrti dôchodcu.
(4)Vdovský dôchodok je najmenej 450 Kčs mesačne; nesmie však presiahnuť výšku dôchodku zomretého, z ktorého sa vdovský dôchodok vymeral.
(5)Vdovský dôchodok vdovy, ktorá nežila s manželom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti, a rozvedenej ženy nesmie byť vyšší ako výživné, prípadne príspevok na výživu; ustanovenie odseku 4 o najnižšej výmere vdovského dôchodku tu neplatí.
(6)Ak majú nárok na vdovský dôchodok vdova i rozvedená žena, nesmie úhrn ich vdovských dôchodkov prevyšovať dôchodok zomretého; pokiaľ by úhrn bol vyšší, znižujú sa tieto dôchodky pomerne. § 48 Súbeh vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti
(1)Ak je vdova zárobkove činná, kráti sa vdovský dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn vdovského dôchodku a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti dosiahnutých za obdobie nepresahujúce 12 kalendárnych mesiacov prevyšuje sumu 1 500 Kčs mesačne; po uplynutí tohto obdobia sa výška kráteného dôchodku podľa skutočne dosiahnutých zárobkov spätne neupravuje.
(2)Určenie príjmu zo zárobkovej činnosti a spôsob krátenia vdovského dôchodku pri súbehu s týmto príjmom ustanoví vykonávací predpis.
(3)Vdovský dôchodok sa nekráti zárobkove činnej vdove
  1. a)po dobu jedného roka od smrti manžela,
  2. b)ktorá sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa alebo
  3. c)ktorá dosiahla vek 65 rokov. Siedmy diel Sirotský dôchodok § 49 Podmienky nároku na sirotský dôchodok
(1)Na sirotský dôchodok má nárok nezaopatrené dieťa, ak zomrel rodič (osvojiteľ) dieťaťa alebo občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, pokiaľ bolo dieťa v čase jeho smrti naňho prevažne odkázané výživou, ktorú zo závažných príčin nemohli zabezpečiť jeho rodičia.
(2)Za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky a potom, najdlhšie však do 26.roka veku,
  1. a)ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdium alebo predpísaným výcvikom,
  2. b)ak sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu,
  3. c)ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sústavne sa pripravovať na budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať iba za mimoriadnych podmienok alebo
  4. d)ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné vykonávať sústavné zamestnanie alebo výkon takého zamestnania by vážne zhoršil jeho zdravotný stav.
(3)Nárok na sirotský dôchodok nevznikne dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo jeho manželovi. Nárok na sirotský dôchodok zaniká osvojením dieťaťa; nárok sa obnovuje zrušením osvojenia. § 50 Výška sirotského dôchodku
(1)Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa tvorí 30% a obojstranne osirelého dieťaťa 50% starobného, invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, na ktorý mal alebo by mal zomretý nárok v čase smrti. Ustanovenia § 47 ods. 1 časti vety za bodkočiarkou a ods. 2 a 3 tu platia obdobne.
(2)Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 400 Kčs mesačne a sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa najmenej 600 Kčs mesačne.
(3)Ak ide o viac detí, nesmie byť sirotský dôchodok žiadneho z nich nižší ako pomerný diel pripadajúci na jedno dieťa z úhrnu výchovného patriaceho k dôchodku. Ôsmy diel Dôchodok manželky § 51
(1)Na dôchodok manželky má nárok manželka občana, ktorý bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na starobný, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo požívateľa starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, ak nie je zárobkove činná, nemá nárok na iný dôchodok a a) dosiahla vek 65 rokov alebo b) je invalidná. Dôchodok manželky patrí len po dobu, po ktorú trvá manželstvo.
(2)Dôchodok manželky je 200 Kčs mesačne. Deviaty diel Sociálny dôchodok § 52
(1)Sociálny dôchodok sa môže priznať občanovi, ktorého životné potreby nie sú zabezpečené, ak a) dosiahol vek 65 rokov alebo b) je invalidný.
(2)Sociálny dôchodok sa môže priznať až do výšky 1 000 Kčs mesačne, ak je jediným zdrojom príjmu dôchodcu; ak dôchodca má aj iný dôchodok alebo príjem, môže sa sociálny dôchodok priznať do takej výšky, aby úhrn sociálneho dôchodku a iného dôchodku alebo príjmu bol 1 000 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu uvedený v § 54 ods. 8, môže sa tento dôchodok priznať až do výšky 1 700 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má iný dôchodok alebo príjem, môže sa sociálny dôchodok priznať do takej výšky, aby úhrn sociálneho dôchodku a iného dôchodku alebo príjmu bol 1 700 Kčs mesačne. Ak podmienky pre priznanie sociálneho dôchodku spĺňajú obaja manželia (druh a družka), možno sociálny dôchodok priznať iba manželovi (druhovi), a to až do výšky rozdielu medzi sumou 1 700 Kčs mesačne a úhrnom dôchodkov a iných príjmov oboch manželov (druha a družky).
(3)Sociálny dôchodok nepatrí od štvrtej splátky dôchodku po dni umiestnenia v ústave sociálnej starostlivosti, ak ide o celoročný alebo týždenný pobyt v psychiatrickej liečebni alebo v liečebni pre dlhodobo chorých. Desiaty diel Osobný dôchodok § 53
(1)Zvlášť zaslúžilým pracujúcim v odbore hospodárstva, vedy, školstva, kultúry, zdravotníctva, obrany a bezpečnosti vlasti, štátnej správy a v iných úsekoch verejnej činnosti, ako aj pozostalým po nich sa môže priznať osobný dôchodok. Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví, ktorý orgán je príslušný rozhodovať o osobnom dôchodku, a upraví podmienky priznania osobného dôchodku.
(2)Osobný dôchodok nahrádza iné dôchodky z dôchodkového zabezpečenia a vypláca sa za rovnakých podmienok ako dôchodok (dôchodky), ktorý nahrádza. Jedenásty diel Spoločné ustanovenia pre dôchodky § 54 Úprava dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu
(1)Ak je starobný, invalidný, vdovský alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa jediným zdrojom príjmu dôchodcu a nedosahuje sumu 1 000 Kčs mesačne, zvyšuje sa na túto sumu; ak dôchodca má aj iný dôchodok alebo príjem a úhrn dôchodkov a iného príjmu nedosahuje sumu 1 000 Kčs mesačne, zvyšuje sa dôchodok tak, aby bol tento úhrn 1 000 Kčs mesačne.
(2)Ak je na starobný alebo invalidný dôchodok, ktorý nedosahuje sumu 1 700 Kčs mesačne, odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, zvyšuje sa na túto sumu; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný dôchodok alebo príjem a úhrn dôchodkov a iných príjmov nedosahuje sumu 1 700 Kčs mesačne, zvyšuje sa dôchodok tak, aby bol tento úhrn 1 700 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obaja manželia, zvýši sa iba dôchodok patriaci manželovi, a to o rozdiel medzi sumou 1 700 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov manželov.
(3)Starobný a invalidný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 sa zvyšuje aj nad najvyššie percentné výmery týchto dôchodkov.
(4)Dôchodok sa podľa odsekov 1 až 3 zvyšuje iba vtedy, keď si dôchodca, ktorý nie je požívateľom starobného alebo invalidného dôchodku, pre starobu, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody nemôže zvýšiť životnú úroveň vlastnou prácou; to obdobne platí aj pre rodinného príslušníka dôchodcu.
(5)Pri zvýšení dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu sa neprihliada na príjem zo zárobkovej činnosti dôchodcu staršieho ako 70 rokov a jeho rodinného príslušníka staršieho ako 70 rokov alebo z pracovnej činnosti nepresahujúcej 60 pracovných dní v kalendárnom roku. Vykonávací predpis ustanoví, čo sa rozumie príjmom dôchodcu a jeho rodinného príslušníka.
(6)Zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu sa nezapočítava do výšky dôchodku rozhodnej pre výpočet iných dôchodkov.
(7)Občanovi, ktorí neplní vyživovaciu povinnosť a je umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti, ak ide o celoročný alebo týždenný pobyt, v psychiatrickej liečebni alebo v liečebni pre dlhodobo chorých, nepatrí zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu od štvrtej splátky dôchodku po dni umiestnenia.
(8)Za rodinných príslušníkov dôchodcu sa považujú, pokiaľ žijú s dôchodcom v spoločnej domácnosti a sú naňho odkázaní výživou,
  1. a)manželka (manžel),
  2. b)deti, vnuci a súrodenci za podmienok uvedených v § 49 ods. 2,
  3. c)rodičia, starí rodičia, svokor a svokra, zať a nevesta,
  4. d)sestra alebo dcéra ovdoveného, rozvedeného alebo slobodného dôchodcu, ktorá sa stará o jeho nezaopatrené dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky,
  5. e)družka (druh), pokiaľ žije s dôchodcom aspoň tri mesiace a nemá dôchodok ani iný príjem. Súbeh nárokov na dôchodky a ich výplatu § 55 Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých dôchodkov toho istého druhu alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, vypláca sa iba jeden dôchodok, a to vyšší (najvyšší). Pri súčasnom splnení podmienok nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, ale rovnakej výšky, vypláca sa dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh zanikajú nároky na dôchodky, ktoré sa nevyplácajú. § 56
(1)Ak sa súčasne splnili podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov a na výplatu vdovského a sirotského dôchodku, vypláca sa vyšší (najvyšší) dôchodok v plnej výške a ostatné dôchodky sa vyplácajú vo výške jednej polovice. Ak sa však súčasne splnili podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku zvýšeného za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a na výplatu vyššieho vdovského dôchodku, odpočíta sa z výšky starobného dôchodku najskôr uvedené zvýšenie a zo zostávajúcej časti dôchodku sa vypláca jedna polovica; toto zvýšenie sa pripočíta k úhrnu takto určenej časti starobného dôchodku a vdovského dôchodku. Pri rovnakej výške dôchodkov sa vypláca vo výške jednej polovice vdovský alebo sirotský dôchodok; pri rovnakej výške vdovského a sirotského dôchodku sa vypláca vo výške jednej polovice dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil.
(2)Najvyššie výmery úhrnu vyplácaných dôchodkov sú mesačne: a) 3 800 Kčs,

§ 31ods.

1 písm. a), b) 3 250 Kčs,

§ 31ods.

1 písm. b), c) 2 900 Kčs,

§ 31ods. 1 písm. c), alebo d) 2 800 Kčs.

(3)Ak úhrn dôchodkov presahuje prípustnú najvyššiu výmeru uvedenú v odseku 2, zníži sa vdovský alebo sirotský dôchodok tak, aby úhrn dôchodkov tieto výmery nepresiahol, alebo sa uvedené dôchodky nevyplácajú.
(4)Pri úprave úhrnu vyplácaných dôchodkov podľa odsekov 2 a 3 sa neprihliada na sumu zvýšenia starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok; toto zvýšenie patrí aj nad najvyššie výmery uvedené v odseku 2 písm. b) až d), najviac však v takej sume, aby úhrn vyplácaných dôchodkov nepresiahol 3 800 Kčs mesačne.
(5)Najvyššie výmery uvedené v odseku 2 písm.
  1. c)a
  2. d)sa zvyšujú o sumu, o ktorú sa starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok zvyšuje za dobu zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, najviac však do sumy 3 250 Kčs mesačne. § 57 Súbeh vdovského dôchodku s iným dôchodkom a príjmom zo zárobkovej činnosti
(1)Ak pracujúcej požívateľke vdovského dôchodku patrí starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, vykoná sa najskôr úprava podľa § 56 a vdovský dôchodok alebo jeho časť sa kráti pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti podľa § 48.
(2)Pri súbehu vyššieho vdovského dôchodku s nižším starobným, invalidným, čiastočným invalidným dôchodkom alebo dôchodkom za výsluhu rokov a so zárobkom nesmie byť úhrn vyplácaných dôchodkov po krátení nižší, než koľko by bol samotný starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, prípadne krátený podľa § 44. § 58 Súbeh československých dôchodkov a dôchodkov vyplácaných z cudziny
(1)Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny dôchodok rovnakého druhu z akéhokoľvek sociálneho zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), vypláca sa dôchodok z československého dôchodkového zabezpečenia znížený o sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu doby zamestnania v cudzine alebo skutočnosti (napr. pracovný úraz, vojnové poškodenie) odškodnenej aj v cudzine. Suma, o ktorú sa dôchodok znižuje, nesmie presahovať výšku dôchodku vyplácaného z cudziny; ak ide o zníženie dôchodku v dôsledku zhodnotenia doby zamestnania v cudzine, určuje sa suma zníženia podľa pomeru doby zamestnania v Československej socialistickej republike do vzniku nároku na dôchodok a v cudzine.
(2)Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny dôchodok iného druhu z akéhokoľvek sociálneho zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), vypláca sa dôchodok z československého dôchodkového zabezpečenia znížený o polovicu nižšieho dôchodku.
(3)Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia iba vtedy, keď medzinárodná zmluva neustanovuje inak.
(4)Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže po dohode s ostatnými zúčastnenými orgánmi ustanoviť, najmä z dôvodov medzištátnej vzájomnosti, odchýlky od ustanovení odsekov 1 a 2 v prospech požívateľov dôchodkov. Dvanásty diel Odchylné ustanovenia pre účastníkov odboja § 59 Skupiny účastníkov odboja
(1)Účastníkmi odboja sú občania, ktorí podľa potvrdenia príslušného vojenského orgánu spĺňajú podmienky ustanovené zákonom č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie v znení neskorších predpisov (ďalej len „účastníci odboja“). Pre účastníkov odboja a pozostalých po nich platia ostatné ustanovenia tohto zákona s odchýlkami ustanovenými v tomto diele.
(2)Účastníci odboja sa na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú do štyroch skupín:
  1. a)do I. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja, 1. ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky, ak v tomto čase aspoň šesť mesiacov - vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch alebo - boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie,8) 2. ktorí aspoň dva roky vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch, 3. ktorí boli výkonnými letcami alebo parašutistami zhodenými alebo vysadenými v tyle nepriateľa, 4. ktorí zomreli v boji alebo v čase väznenia z dôvodov fašistickej perzekúcie alebo sa za uvedených okolností stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými, pokiaľ táto invalidita trvá ku dňu vzniku nároku na dôchodok alebo 5. ktorých odbojová činnosť trvala nepretržite od roka 1939 do oslobodenia;
  2. b)do II. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja, 1. ktorých odbojová činnosť trvala aspoň dva roky, ak v tomto čase aspoň tri mesiace - vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch alebo - boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie, 2. ktorí aspoň šesť mesiacov vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch alebo 3. ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky, pokiaľ nespĺňajú podmienky zaradenia do I. skupiny;
  3. c)do III. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja, 1. ktorí boli príslušníkmi ozbrojených útvarov9) alebo boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie alebo 2. ktorých odbojová činnosť trvala aspoň rok, pokiaľ nespĺňajú podmienky zaradenia do I. alebo II. skupiny;
  4. d)do IV. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja, 1. ktorých odbojová činnosť trvala kratšie ako jeden rok alebo 2. ktorí boli účastníkmi povstania v máji 1945,10) pokiaľ nespĺňajú podmienky zaradenia do I., II. alebo III. skupiny;
(3)Nároky účastníkov odboja z I. svetovej vojny a pozostalých po nich upravuje vykonávací predpis. § 60 Priemerný mesačný zárobok Ak účastník odboja zmenil pre zdravotné postihnutie, ktoré utrpel v súvislosti s odbojovou činnosťou, svoje doterajšie zamestnanie, zisťuje sa jeho priemerný mesačný zárobok pre výpočet dôchodku, pokiaľ je to preňho výhodnejšie, z hrubých zárobkov rovnako kvalifikovaných zdravých pracovníkov z povolania, ktoré účastník odboja predtým vykonával. § 61 Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok
(1)Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že sa od veku 60 rokov u muža a veku 55 rokov u ženy odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 55 rokov u muža a 50 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 57 rokov u muža a 52 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.
(2)Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 59 rokov u muža a 54 rokov u ženy.
(3)Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníčky odboja je 55 rokov, pokiaľ ustanovenia odsekov 1 a 2 nie sú pre ňu výhodnejšie.
(4)Ak iné ustanovenia tohto zákona o veku potrebnom pre nárok na starobný dôchodok sú výhodnejšie, platia tieto ustanovenia. § 62 Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok
(1)Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že sa od veku 65 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 60 rokov u účastníka odboja I. skupiny a 62 rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.
(2)Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníčky odboja I. a II. skupiny, ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov, sa určí tak, že sa od veku 60 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 55 rokov, ak ide o účastníčku odboja I. skupiny, a 57 rokov, ak ide o účastníčku odboja II. skupiny.
(3)Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 64 rokov, a ak ide o ženu, ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov, 59 rokov. § 63 Výška starobného a invalidného dôchodku
(1)Základná výmera starobného a invalidného dôchodku tvorí pre účastníkov odboja skupiny I. 60 % II. 55 % III. a IV. 50% priemerného mesačného zárobku.
(2)Ustanovenia § 22 ods. 2 a 4 a § 30 ods. 3 a 5 platia s tým, že
  1. a)percentné zvýšenie základnej výmery za každý rok zamestnania patrí účastníkom odboja I. a II. skupiny od 21. roku zamestnania,
  2. b)obmedzenie percentného zvýšenia na 25% priemerného mesačného zárobku platí iba pre účastníkov odboja II., III. a IV. skupiny, pokiaľ nie sú pre nich výhodnejšie iné ustanovenia tohto zákona.
(3)Za každý začatý rok odbojovej činnosti sa zvyšuje starobný a invalidný dôchodok účastníka odboja skupiny mesačne o Kčs Zvýšenie dôchodku o tieto sumy patrí aj nad hranice ustanovené v odseku 2.
(4)Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok účastníka odboja, ktorého invalidita alebo čiastočná invalidita vznikla v súvislosti s odbojovou činnosťou, sa posudzuje podľa ustanovení o invalidnom a čiastočnom invalidnom dôchodku pri pracovnom úraze. Súvislosť invalidity alebo čiastočnej invalidity s účasťou v odboji sa predpokladá, ak nie je povahou prípadu vylúčená. § 64 Najvyššia a najnižšia výmera starobného a invalidného dôchodku
(1)Najvyššia výmera starobného a invalidného dôchodku účastníka odboja je 3 800 Kčs mesačne.
(2)Najnižšia výmera starobného a invalidného dôchodku je, ak ide o účastníka odboja skupiny mesačne Kčs
(3)Najnižšia výmera čiastočného invalidného dôchodku účastníka odboja je polovica najnižšej výmery invalidného dôchodku.
(4)Najvyššia percentná výmera starobného a invalidného dôchodku účastníka odboja tvorí 100% priemerného mesačného zárobku uvedeného v § 24 ods. 5; to však neplatí, ak ide o starobný alebo invalidný dôchodok patriaci v najnižšej výmere.
(5)Najvyššie výmery úhrnov, vyplácaných dôchodkov sú 3 800 Kčs mesačne, ak je jedným z vyplácaných dôchodkov starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok účastníka odboja. § 65 Vdovský dôchodok účastníčky odboja a dôchodky pozostalých po účastníkoch odboja
(1)Vdove po účastníkovi odboja patrí vdovský dôchodok, ak sa splní niektorá z podmienok ustanovených v § 46 ods. 2 písm. a), c) až e), aj po uplynutí dvoch rokov po zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok.
(2)Najnižšia výmera vdovského dôchodku vdovy po účastníkovi odboja I. skupiny je 1 300 Kčs mesačne, po účastníkovi odboja II. skupiny 1 100 Kčs mesačne a po účastníkovi odboja III. a IV. skupiny 1 070 Kčs mesačne. Ustanovenia § 47 ods. 5 a 6 platia pritom aj tu.
(3)Ak ide o účastníčku odboja, ktorá nemá príjem zo zamestnania alebo z inej zárobkovej činnosti a poberá len vdovský dôchodok alebo vdovský a čiastočný invalidný dôchodok, je najnižšou výmerou vdovského dôchodku alebo úhrnu dôchodkov suma uvedená v § 64 ods. 2 podľa toho, do ktorej skupiny účastníkov odboja je zaradená.
(4)Vdovský dôchodok sa vdove zárobkove činnej nekráti, ak ide o účastníčku odboja alebo vdovu po účastníkovi odboja.
(5)Najnižšia výmera starobného alebo invalidného dôchodku vdovy po účastníkovi odboja, ktorá nemá nárok na vdovský dôchodok, je 1 300 Kčs mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi odboja I. skupiny, 1 100 Kčs mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi odboja II. skupiny, a 1 070 Kčs mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi odboja III. a IV. skupiny.
(6)Najnižšia výmera sirotského dôchodku jednostranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja je 600 Kčs mesačne a sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja 800 Kčs mesačne. § 66 Výška sociálneho dôchodku
(1)Ak sa účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa účastníkovi odboja skupiny vo výške Kčs mesačne
(2)Ak sa vdove po účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa najmenej vo výške ustanovenej v § 65 ods. 2. § 67 Výška dôchodkov rodičov účastníka odboja Ak sa rodičom účastníka odboja, ktorý v súvislosti s odbojovou činnosťou padol, bol popravený alebo zomrel vo väzení, poskytuje starobný, invalidný, vdovský alebo sociálny dôchodok, patrí tento dôchodok, ak ide o jednotlivca, najmenej vo výške 1 000 Kčs mesačne, a ak ide o manželskú dvojicu, najmenej vo výške 1 700 Kčs mesačne. Pri úhrne dôchodkov patriacich rodičovi (rodičom) sa zvýšenie prizná k vyššiemu (najvyššiemu) dôchodku tak, aby úhrn dôchodkov dosiahol sumu 1 000 Kčs mesačne, prípadne 1 700 Kčs mesačne. § 68 Úprava dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu
(1)Ak je vdovský dôchodok vdovy po účastníkovi odboja jediným zdrojom príjmu vdovy a nedosahuje sumu 1 100 Kčs mesačne, zvyšuje sa na túto sumu. Ustanovenia § 54 ods. 1 časti vety za bodkočiarkou a ods. 4 platia obdobne.
(2)Ak dôchodok (úhrn dôchodkov) nedosahuje sumu 1 800 Kčs mesačne a je jediným zdrojom príjmu dôchodku a jeho rodinného príslušníka, z ktorých jeden je účastníkom odboja, zvyšuje sa dôchodok (úhrn dôchodkov) na túto sumu. Ustanovenia § 54 ods. 2 a 4 platia obdobne. § 69 Dôchodok, prípadne úhrn dôchodkov účastníka odboja spolu so zvýšením dôchodku pre bezvládnosť nesmie presiahnuť mesačne sumu uvedenú v § 70 ods. 2 písm. a). TRETIA HLAVA ZVÝŠENIE DÔCHODKU PRE BEZVLÁDNOSŤ § 70
(1)Ak je dôchodca trvale tak bezvládny, že potrebuje, aby ho ošetrovala a obsluhovala iná osoba, zvyšuje sa mu dôchodok, prípadne úhrn dôchodkov
  1. a)pri čiastočnej bezvládnosti o 200 Kčs mesačne,
  2. b)pri prevažnej bezvládnosti o 400 Kčs mesačne,
  3. c)pri úplnej bezvládnosti o 600 Kčs mesačne.
(2)Dôchodok, prípadne úhrn dôchodkov spolu so zvýšením dôchodku pre bezvládnosť nesmie presiahnuť mesačne sumu a) 3 800 Kčs,

§ 31ods.

1 písm. a), b) 3 250 Kčs,

§ 31ods.

1 písm. b), c) 2 900 Kčs,

§ 31ods. 1 písm. c), alebo d) 2 800 Kčs.

(3)Sirotský dôchodok sa pre bezvládnosť zvyšuje najskôr od siedmeho roka veku dieťaťa.
(4)Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa nevypláca, ak je dôchodca prijatý do ústavného zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti alebo umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti s týždenným alebo celoročným pobytom, prípadne v internátnej škole, začínajúc štvrtou mesačnou splátkou dôchodku splatnou po dni prijatia alebo umiestnenia. ŠTVRTÁ HLAVA VÝCHOVNÉ K DÔCHODKOM A PRÍPLATOK K VÝCHOVNÉMU § 71
(1)Výchovné patrí na každé dieťa
  1. a)požívateľovi starobného, invalidného dôchodku, dôchodku za výsluhu rokov, osobného alebo sociálneho dôchodku,
  2. b)požívateľke vdovského dôchodku, pokiaľ nie je zúčastnená na nemocenskom zabezpečení a má v priamom zaopatrení aspoň jedno dieťa vo veku do troch rokov, alebo dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť.
(2)Dieťaťom podľa odseku 1 sa rozumie
  1. a)vlastné (osvojené) dieťa dôchodcu,
  2. b)dieťa, ktoré dôchodca prevzal do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, pokiaľ dieťa je naňho prevažne odkázané výživou, ktorú dieťaťu zo závažných príčin nemôžu zabezpečiť jeho rodičia, a
  3. c)dieťa, ktoré dôchodca prevzal do pestúnskej starostlivosti ak dieťa spĺňa podmienky uvedené v § 49 ods. 2.
(3)Výchovné nepatrí na dieťa, ktorému sa poskytuje invalidný dôchodok.
(4)Výchovné je mesačne na jedno dieťa 200 Kčs, na dve deti 650 Kčs, na tri deti 1 200 Kčs, na štyri deti 1 720 Kčs a zvyšuje sa na každé dieťa o 350 Kčs mesačne. Výška výchovného na jedno dieťa požívateľa invalidného dôchodku je 250 Kčs mesačne.
(5)Ak ide o nezaopatrené dieťa staršie ako jeden rok, ktoré je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť, poskytuje sa k výchovnému príplatok
  1. a)500 Kčs mesačne, alebo
  2. b)700 Kčs, ak ide o dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť, zvlášť náročnú. Podmienkou je, že dieťa nie je umiestnené v zariadení s týždenným alebo celoročným pobytom pre také deti, a ak ide o príplatok podľa ustanovenia písmena b), ani v zariadení s dennou dochádzkou. Príplatok podľa ustanovenia písmena
  3. a)patrí, ak dieťa nespĺňa podmienky pre príplatok podľa ustanovenia písmena
  4. b)len preto, že je umiestnené v zariadení s dennou dochádzkou.
(6)Ak majú nárok na výchovné na to isté nezaopatrené dieťa niekoľkí požívatelia dôchodkov, patrí výchovné tomu, kto má nárok na vyššie výchovné, a pri nároku na výchovné v rovnakej výške tomu, kto má dieťa v priamom zaopatrení. Ak je táto podmienka splnená u niekoľkých požívateľov dôchodkov, a ak sa nedohodnú komu z nich sa má výchovné poskytovať, patrí prednostne matke.
(7)Ak je dieťa v priamom zaopatrení iného občana než požívateľa dôchodku, ktorému sa výchovné priznalo, vypláca sa výchovné tomu občanovi; výchovné na dieťa, ktoré je v zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti alebo o mládež s celoročným alebo týždenným pobytom z iných dôvodov než z dôvodov liečenia, prípadne z dôvodov plnenia povinnej školskej dochádzky alebo prípravy na budúce povolanie, sa vypláca tomuto ústavu. Osobitné predpisy upravujú výplatu výchovného miestnemu národnému výboru, ak nie je o dieťa riadne postarané.11)
(8)Ak sa výchovné na viac detí toho istého oprávneného má vyplácať rôznym príjemcom, rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé dieťa. PIATA HLAVA ĎALŠIE DÁVKY POSKYTOVANÉ DÔCHODCOM § 72
(1)Kúpeľná starostlivosť, podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné sa poskytujú požívateľom dôchodkov a ich rodinným príslušníkom uvedeným v § 54 ods.8 za podmienok a vo výške ako pracujúcim v pracovnom pomere podľa predpisov o nemocenskom poistení, pokiaľ sa splnili podmienky ich poskytnutia v čase trvania nároku na dôchodok alebo v ochrannej lehote a ak ich nemožno poskytnúť podľa predpisov o nemocenskom poistení alebo iných predpisov nemocenského zabezpečenia.
(2)Ochranná lehota je 42 dní odo dňa, ktorým zanikol nárok na dôchodok. U žien, ktorým zanikol nárok na dôchodok v čase tehotenstva, je ochranná lehota šesť mesiacov. TRETIA ČASŤ SOCIÁLNA STAROSTLIVOSŤ PRVÁ HLAVA ROZSAH SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI § 73
(1)Sociálnou starostlivosťou zabezpečuje štát pomoc občanom, ktorých životné potreby nie sú dostatočne zabezpečené príjmami z pracovnej činnosti, dávkami dôchodkového alebo nemocenského zabezpečenia, prípadne inými príjmami, a občanom, ktorí ju potrebujú vzhľadom na svoj zdravotný stav alebo vek alebo ktorí bez pomoci spoločnosti nemôžu prekonať ťažkú životnú situáciu alebo nepriaznivé životné pomery.
(2)V oblasti sociálnej starostlivosti štát zabezpečuje poradenskú a výchovnú činnosť, najmä výchovu k zodpovednému rodičovstvu, k upevňovaniu rodinných vzťahov a k vzájomnej pomoci medzi občanmi, predovšetkým k pomoci občanom ťažko zdravotne postihnutým a starým občanom, a poskytuje ďalšie dávky a služby.
(3)Pri plnení úloh sociálnej starostlivosti národné výbory úzko spolupracujú s inými štátnymi orgánmi a spoločenskými a inými socialistickými organizáciami.
(4)Organizácie umožňujú svojim bývalým pracovníkom (členom výrobných družstiev a členov jednotných roľníckych družstiev), ktorí odišli do starobného alebo invalidného dôchodku, účasť na kultúrnych, spoločenských, rekreačných a iných akciách organizácie a na závodnom stravovaní, pokiaľ ich organizácia poskytuje svojim pracovníkom (členom).
(5)Sociálna starostlivosť zahŕňa najmä starostlivosť
  1. a)o rodinu a deti,
  2. b)o občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách a členov ich rodín,
  3. c)o občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou,
  4. d)o občanov ťažko zdravotne postihnutých,
  5. e)o starých občanov,
  6. f)o občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc,
  7. g)o občanov spoločensky neprispôsobených.
(6)V rámci sociálnej starostlivosti sa poskytujú najmä tieto dávky a služby:
  1. a)peňažné dávky,
  2. b)vecné dávky,
  3. c)výchovná a poradenská starostlivosť,
  4. d)sociálno-právna ochrana,
  5. e)pracovná rehabilitácia,
  6. f)ústavná sociálna starostlivosť,
  7. g)starostlivosť v ostatných zariadeniach sociálnej starostlivosti,
  8. h)opatrovateľská služba,
  9. i)stravovanie,
  10. j)kultúrna a rekreačná starostlivosť,
  11. k)mimoriadne výhody pre niektoré skupiny občanov ťažko zdravotne postihnutých,
  12. l)bezúročné pôžičky. DRUHÁ HLAVA STAROSTLIVOSŤ O RODINU A DETI § 74 Pomoc rodinám s deťmi
(1)Národné výbory poskytujú na zabezpečenie životných potrieb nezaopatreným deťom, ich rodičom, najmä osamelým matkám (otcom) starajúcim sa o nezaopatrené deti, ženám v čase tehotenstva a prípadne ďalším občanom, ktorí majú v priamej starostlivosti nezaopatrené dieťa, služby a dávky sociálnej starostlivosti, a to najmä príspevok na výživu dieťaťa, vdovecký príspevok, príspevok na rekreáciu detí dôchodcu a ďalšie peňažné dávky, vecné dávky, opatrovateľskú službu a starostlivosť v zariadeniach sociálnej starostlivosti.
(2)Národné výbory v spolupráci so školami, zdravotníckymi zariadeniami a ďalšími organizáciami pripravujú deti a mládež poradenskou a výchovnou činnosťou na manželstvo a zodpovedné rodičovstvo, napomáhajú vytvárať priaznivé vzťahy v rodinách ohrozených rozvratom a prispievajú k prekonávaniu dôsledkov tohto rozvratu. Na plnenie týchto úloh zriaďujú národné výbory aj manželské a predmanželské poradne. Národné výbory zisťujú prípady ohrozeného alebo narušeného vývoja detí, pôsobia na odstránenie jeho príčin a dôsledkov a zabezpečujú sociálno-právnu ochranu týchto detí.
(3)Podmienky a výšku príspevku na výživu dieťaťa a príspevku na rekreáciu detí dôchodcu ustanoví vykonávací predpis. § 75 Vdovecký príspevok
(1)Nárok na vdovecký príspevok má ovdovený muž, ak sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa uvedené v § 71 ods. 2 a jeho príjem nepresahuje 4 000 Kčs mesačne.
(2)Vdovecký príspevok je mesačne
  1. a)500 Kčs, ak príjem ovdoveného muža nepresahuje sumu 2 000 Kčs mesačne,
  2. b)400 Kčs, ak má ovdovený muž príjem vo výške 2 001 Kčs až 3 000 Kčs mesačne, alebo
  3. c)300 Kčs, ak má ovdovený muž príjem vo výške 3 001 Kčs až 4 000 Kčs mesačne.
(3)Nárok na vdovecký príspevok zaniká, ak ovdovený muž znovu uzavrie manželstvo.
(4)Vykonávací predpis ustanoví, čo sa rozumie príjmom ovdoveného muža a za aké obdobie sa zisťuje. TRETIA HLAVA ZABEZPEČENIE OBČANOV VYKONÁVAJÚCICH SLUŽBU V OZBROJENÝCH SILÁCH A ČLENOV ICH RODÍN Zaopatrovací príspevok § 76
(1)Zaopatrovací príspevok patrí, ak občan vykonáva základnú (náhradnú) vojenskú službu v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky (ďalej len „vojak“),
  1. a)dieťaťu vojaka uvedenému v § 71 ods. 2; dieťaťu, ktoré je zverené do pestúnskej starostlivosti, však nepatrí zaopatrovací príspevok z dôvodov rodinného vzťahu k rodičom,
  2. b)manželke vojaka, ktorá sa stará o dieťa vo veku do troch rokov alebo je invalidná alebo z iného vážneho dôvodu nie je zárobkove činná,
  3. c)rozvedenej manželke vojaka, ktorá sa stará o jeho dieťa vo veku do troch rokov,
  4. d)družke vojaka, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti v čase jeho nástupu základnej (náhradnej) služby aspoň tri mesiace a naďalej v nej zotrváva a stará sa o jeho dieťa vo veku do troch rokov,
  5. e)matke dieťaťa vojaka, ktorá nie je vydatá a stará sa o jeho dieťa vo veku do troch rokov,
  6. f)plnoletej príbuznej vojaka alebo manželky vojaka, ktorá sa stará o jeho dieťa vo veku do troch rokov, ktorého matka zomrela alebo sa z vážnych zdravotných dôvodov nemôže o dieťa starať alebo dieťa opustila, ak nepoberá zaopatrovací príspevok manželka vojaka,
  7. g)občanovi, ktorému bolo dieťa vojaka vo veku do troch rokov rozhodnutím príslušného orgánu zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak nepoberá zaopatrovací príspevok z dôvodu starostlivosti o toto dieťa manželka vojaka,
  8. h)občanovi, ktorému súd priznal voči vojakovi výživné alebo príspevok na výživu, a
  9. i)manželovi ženy, ktorá nastúpila základnú (náhradnú) službu, ak je invalidný a odkázaný výživou na manželku.
(2)Zaopatrovací príspevok patrí oprávneným uvedeným v odseku 1 aj vtedy, keď nemá občan nárok na zabezpečenie pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách. § 77
(1)Zaopatrovací príspevok je mesačne
  1. a)400 Kčs, ak ide o dieťa,
  2. b)650 Kčs, ak ide o ostatných oprávnených; ak sa však v týchto prípadoch priznalo výživné(príspevok na výživu) voči vojakovi, patrí zaopatrovací príspevok vo výške výživného (príspevok na výživu), najviac však v sume 650 Kčs.
(2)Zaopatrovací príspevok dieťaťa sa vypláca tomu, kto má dieťa v priamom zaopatrení; zaopatrovací príspevok dieťaťa, ktoré je v zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti alebo mládež s celoročným alebo týždenným pobytom z iných dôvodov než z dôvodu liečenia, prípadne z dôvodov plnenia povinnej školskej dochádzky alebo prípravy na budúce povolanie, sa vypláca tomuto ústavu.
(3)Zaopatrovací príspevok občanov uvedených v § 76 ods. 1 písm. b) a h), ktorí sa nestarajú o dieťa, sa kráti o polovicu sumy, o ktorú úhrn zaopatrovacieho príspevku a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti dosiahnutých za obdobie nepresahujúce šesť kalendárnych mesiacov prevyšuje 1 500 Kčs mesačne. § 78
(1)Zaopatrovací príspevok patrí od prvého dňa základnej (náhradnej) služby; ak sa splnia podmienky nároku na zaopatrovací príspevok až po nástupe tejto služby, vzniká nárok dňom splnenia podmienok. Ak však má vojak nárok na náhradu mzdy (príjmu) za čas po nástupe tejto služby, patrí zaopatrovací príspevok až odo dňa nasledujúceho po poslednom dni, za ktorý ešte patrila táto náhrada.
(2)Nárok na zaopatrovací príspevok zaniká dňom, ktorým pominula niektorá z podmienok trvania nároku. Ak však niektorá z podmienok trvania nároku pominie až po 22. dni v mesiaci, zaniká nárok na zaopatrovací príspevok až posledným dňom tohto kalendárneho mesiaca; ak však základná (náhradná) služba trvá aspoň časť mesiaca, patrí zaopatrovací príspevok po celý kalendárny mesiac.
(3)Ak oprávnený spĺňa podmienky poskytovania zaopatrovacieho príspevku z rôznych dôvodov, patrí mu len jeden zaopatrovací príspevok, a to vyšší. § 79 Príspevok na úhradu za užívanie bytu vojaka
(1)Vojakovi patrí príspevok na úhradu za užívanie bytu. Tento príspevok patrí aj vtedy, keď občan nemá nárok na zabezpečovanie pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách.
(2)Pre nárok na príspevok na úhradu za užívanie bytu vojaka obdobne platí § 78 ods. 1 a 2.
(3)Podmienky a spôsob poskytovania príspevku na úhradu za užívanie bytu vojaka a jeho výšku ustanoví vykonávací predpis. ŠTVRTÁ HLAVA STAROSTLIVOSŤ O OBČANOV SO ZMENENOU PRACOVNOU SCHOPNOSŤOU § 80 Občania so zmenenou pracovnou schopnosťou Občan so zmenenou pracovnou schopnosťou je občan, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podstatne obmedzenú možnosť pracovného uplatnenia, prípadne prípravy na pracovné uplatnenie; občanmi so zmenenou pracovnou schopnosťou sú aj požívatelia dôchodkov podmienených dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, pokiaľ im zachovaná pracovná schopnosť dovoľuje pracovné uplatnenie alebo prípravu na toto uplatnenie. § 81 Občania so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím
(1)Občanmi so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím sú občania, ktorí majú mimoriadne obmedzenú možnosť pracovného uplatnenia včítane prípravy naň a môžu sa uplatniť iba v celkom úzkom okruhu zamestnaní, prípadne v zamestnaní za mimoriadne upravených pracovných podmienok. Títo občania sa umiestňujú najmä do výrobných družstiev invalidov, do hospodárskych zariadení zväzov invalidov a do chránených dielní a na pracoviská, ktoré zriaďujú alebo vyhradzujú organizácie.
(2)Národné výbory môžu organizáciám poskytovať príspevky na zriaďovanie chránených dielní a pracovísk. § 82 Pracovná rehabilitácia
(1)Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa poskytuje pracovná rehabilitácia ako súvislá starostlivosť smerujúca k tomu, aby mohli vykonávať doterajšie alebo iné vhodné zamestnanie; zahŕňa poradenskú službu pri voľbe povolania alebo iného pracovného uplatnenia, prípravu na pracovné uplatnenie, umiestňovanie do zamestnania a vytváranie vhodných podmienok pre výkon zamestnania.
(2)Poradenskú službu poskytujú a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou do zamestnania umiestňujú národné výbory. Prípravu na pracovné uplatnenie a vhodné podmienky výkonu zamestnania zabezpečujú organizácie; túto prípravu môžu zabezpečovať aj národné výbory. Umiestňovanie do zamestnania a zabezpečenie prípravy na povolanie mladistvých upravujú osobitné predpisy.12)
(3)Národné výbory v súčinnosti so zariadeniam

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.