Úradné zdrojeslov-lex.sk · EUR-Lex
Europaius
Slovenčina
ČeštinaDeutschFrançaisEspañolPolskiItalianoNederlandsÖsterreichBelgiquePortuguêsSvenskaDanskSuomiIrelandMagyarEestiLietuviųLatviešuSlovenščinaHrvatskiΚύπροςMaltiRomânăΕλληνικάLuxembourgБългарски
Slovenčina

Zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa

Zbierka zákonov Slovenskej republiky --> Informačný systém verejnej správy Slov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla. Náchadzate sa na statickej verzií portálu. Aktuálnu verziu portálu nájdete na: www.slov-lex.sk. Preskoč na obsah 103/1964 Zb. Vyhlásené znenie Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter. História Dátum účinnostiNovela

  1. Vyhlásené znenie
  2. 01.07.1964 - 31.12.1964
  3. 01.01.1965 - 31.12.1965
  4. 01.01.1966 - 31.12.1967 141/1965 Zb.
  5. 01.01.1968 - 28.04.1968 116/1967 Zb.
  6. 29.04.1968 - 30.06.1968 53/1968 Zb.
  7. 01.07.1968 - 31.12.1968 89/1968 Zb.
  8. 01.01.1969 - 07.01.1969 143/1968 Zb., 207/1968 Zb., 207/1968 Zb., 161/1968 Zb., 143/1968 Zb., 143/1968 Zb., 207/1968 Zb., 207/1968 Zb.
  9. 08.01.1969 - 30.09.1970 2/1969 Zb.
  10. 01.10.1970 - 31.12.1970 71/1970 Zb.
  11. 01.01.1971 - 30.09.1971 133/1970 Zb.
  12. 01.10.1971 - 19.10.1971 98/1971 Zb.
  13. 20.10.1971 - 31.12.1972 106/1971 Zb.
  14. 01.01.1973 - 31.12.1975 99/1972 Zb.
  15. 01.01.1976 - 31.07.1979 121/1975 Zb.
  16. 01.08.1979 - 31.01.1982 77/1979 Zb.
  17. 01.02.1982 - 31.12.1983 8/1982 Zb.
  18. 01.01.1984 - 31.08.1984 148/1983 Zb.
  19. 01.09.1984 - 31.12.1984 89/1968 Zb., 57/1984 Zb.
  20. 01.01.1985 - 30.06.1987 112/1984 Zb., 109/1984 Zb.
  21. 01.07.1987 - 30.09.1988 51/1987 Zb.
  22. 01.10.1988 - 30.06.1990 100/1988 Zb., 103/1988 Zb.
  23. 01.07.1990 - 31.07.1991 180/1990 Zb.
  24. 01.08.1991 - 31.05.1992 306/1991 Zb.
  25. 01.06.1992 - 31.12.1992 235/1992 Zb.
  26. 01.01.1993 - 31.08.1994 14/1993 Z. z. Obsah PRVÁ ČASŤ Prvá hlava Úvodné ustanovenia Rozsah sociálneho zabezpečenia § 1

(1)1. 2. 3.
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)4. 5. 6. 7.
(2)§ 2
(1)
(2)
(3)§ 3
(1)
(2)§ 4 Vznik a zánik sociálneho zabezpečenia
(1)
(2)
(3)Druhá hlava § 5 Liečebno-preventívna starostlivosť DRUHÁ ČASŤ SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE Prvá hlava Dávky zo zabezpečenia v chorobe, zo zabezpečenia matky a dieťaťa a z dôchodkového zabezpečenia § 6 1. a) b) c) 2. a) b) c) 1. a) b) c) d) e) f) g) 2. 3. Prvý diel Zabezpečenie v chorobe § 7 Základné ustanovenia
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)Nemocenské § 8
(1)
(2)
(3)a) b)
(4)
(5)
(6)
(7)§ 9
(1)
(2)§ 10
(1)
(2)
(3)§ 11 § 12 § 13 § 14
(1)
(2)§ 15
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)
(3)§ 16 Podpora pri ošetrovaní člena rodiny
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 17 Pohrebné
(1)
(2)
(3)§ 18 Kúpeľná starostlivosť
(1)
(2)Druhý diel Zabezpečenie matky a dieťaťa § 19 Prvý oddiel Materská dovolenka a peňažná pomoc v materstve § 20
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 21
(1)
(2)
(3)§ 22
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 23 § 24
(1)
(2)§ 25
(1)
(2)§ 26
(1)
(2)
(3)
(4)§ 27
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)Druhý oddiel Podpora pri narodení dieťaťa § 28 Tretí oddiel Súbeh nárokov na dávky zabezpečenia v chorobe, peňažnej pomoci v materstve a podpory pri narodení dieťaťa § 29
(1)
(2)Štvrtý oddiel Prídavky na deti § 30 Podmienky nároku
(1)a) b)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(4)§ 31 Nezaopatrené deti
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)§ 32 Vylúčenie nároku
  3. a)
  4. b)
  5. c)
  6. d)§ 33 Súbeh prídavkov na deti
(1)
(2)§ 34 Výška prídavkov na deti
(1)
(2)§ 35 Výška prídavkov na deti Tretí diel Spoločné ustanovenia pre dávky zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa § 36 Rodinní príslušníci
(1)a) b)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(3)
(4)§ 37 Ochranná lehota
(1)
(2)
(3)Štvrtý diel Dôchodkové zabezpečenie Prvý oddiel Základné ustanovenia § 38 Všeobecné ustanovenia o podmienkach dávok
(1)
(2)§ 39 Doba pracovnej činnosti
(1)
  5. a) b)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)§ 40 Náhradné doby
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)h)
(2)§ 41 Prerušenie pracovnej činnosti
(1)
(2)§ 42 Priemerná mesačná pracovná odmena
(1)
(2)
(3)
(4)§ 43 Pracovné kategórie
(1)1. 2.
(2)
(3)
(4)Druhý oddiel Dávky dôchodkového zabezpečenia Starobný dôchodok § 44 Podmienky pre nárok na starobný dôchodok členov všetkých družstiev
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 45 Výška starobného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
(2)
(3)
(4)§ 46 Zvýšenie nároku na starobný dôchodok členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 47 Najvyššia a najnižšia výmera starobného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
(2)
(3)
(4)§ 48 Výška starobného dôchodku členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
(2)
(3)§ 49 Zvýšenie nároku na starobný dôchodok členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
(2)Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok § 50
(1)
(2)§ 51 Podmienky pre nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok
(1)
(2)
(3)a) b)
(4)
  1. a)
  2. b)§ 52 Doba pracovnej činnosti potrebná pre nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)§ 53 Pracovný úraz
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)Výška invalidného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia § 54
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 55
(1)
(2)§ 56 Výška čiastočného invalidného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
(2)§ 57 Výška invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku pri pracovnom úraze členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
(2)§ 58 Najvyššia a najnižšia výmera invalidného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
(2)
(3)
(4)
  1. a)
  2. b)§ 59 Výška invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 60 Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok v mimoriadnych prípadoch
(1)a) b)
(2)
(3)§ 61 Výmera invalidného dôchodku pri zmene stupňa invalidity
(1)
(2)Dávky rodinných príslušníkov družstevníkov pri pracovnom úraze § 62 Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok rodinných príslušníkov
(1)
(2)
(3)
(4)§ 63 Výška invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku
(1)
(2)Dôchodky pozostalých § 64 Všeobecné podmienky
(1)a) b)
(2)§ 65 Vdovský dôchodok
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)§ 66 Výška vdovského dôchodku
(1)a) b)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 67 Súbeh vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti
(1)
(2)
(3)§ 68 Sirotský dôchodok
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)c)
(4)
(5)
(6)§ 69 Výška sirotského dôchodku
(1)a) b)
(2)
(3)
(4)
(5)Iné dôchodky a dávky § 70 Dôchodok manželky
(1)a) b)
(2)
(3)
(4)§ 71 Osobný dôchodok
(1)
(2)§ 72 Sociálny dôchodok § 73 Výchovné k dôchodkom
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
  1. a)
  2. b)
  3. c)§ 74 Zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť Druhá hlava Dôchodkové zabezpečenie družstevných roľníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách § 75
(1)
(2)
(3)§ 76
(1)a) b)
(2)a) b)
(3)§ 77
(1)
(2)Tretia hlava Prvý diel Zabezpečenie členov rodín družstevníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách § 78
(1)
(2)§ 79
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)f)
(2)
  1. a)
  2. b)§ 80
(1)
(2)
(3)§ 81
(1)
(2)
(3)§ 82 Druhý diel Zabezpečenie družstevníkov v čase vojenského cvičenia § 83
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(3)
(4)
(5)§ 84
  1. a)
  2. b)Tretí diel Spoločné ustanovenia pre poskytovanie zaopatrovacieho príspevku § 85
(1)
(2)§ 86
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)§ 87 Štvrtá hlava Sociálne zabezpečenie učňov § 88
(1)
(2)Piata hlava Zabezpečenie dôchodcov v chorobe § 89
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)Šiesta hlava Spoločné ustanovenia o dávkach § 90 Povinnosti oprávnených osôb
(1)
(2)
(3)§ 91 Zmeny dávky a jej vrátenie
(1)
(2)§ 92 Obmedzenie výplaty dávok
(1)
(2)
(3)
(4)§ 93 Výplata dávok inej osobe
(1)
(2)§ 94 Súbeh nárokov na dôchodky
(1)
(2)
(3)§ 95 Prechod nároku pri úmrtí oprávneného
(1)
(2)
(3)§ 96 Výplata dôchodku pri ďalšej pracovnej činnosti
(1)1.
  1. a)
  2. b)
  3. c)2.
(2)§ 97 Výplata dávok
(1)
(2)§ 98 Výplata dávok pri pobyte oprávneného v cudzine § 99 Postúpenie dávok a ich postihnutie výkonom rozhodnutia
(1)
(2)§ 100 Premlčanie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)Osobitná daň z dôchodku § 101
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
(3)§ 102 Základ pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 103
(1)
(2)Siedma hlava Sociálny fond družstva § 104
(1)
(2)Ôsma hlava Služby sociálneho zabezpečenia Prvý diel Všeobecné ustanovenia § 105
(1)
(2)
(3)Druhý diel Starostlivosť o družstevníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou § 106 Družstevníci so zmenenou pracovnou schopnosťou
(1)
(2)
(3)§ 107 Pracovné uplatnenie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 108 Hmotné zabezpečenie § 109 Povinnosti družstiev
  1. a)
  2. b)
  3. c)Tretí diel Starostlivosť o družstevníkov ťažko poškodených na zdraví a o starých družstevníkov § 110
(1)
(2)Štvrtý diel § 111 Spoločné ustanovenia Deviata hlava Príspevok na úhradu nákladov § 112
(1)
(2)
(3)Desiata hlava Organizácia sociálneho zabezpečenia § 113 Orgány sociálneho zabezpečenia § 114 Štátny úrad sociálneho zabezpečenia § 115 Úlohy národných výborov
(1)
(2)
(3)
(4)§ 116 Úlohy jednotných roľníckych družstiev
(1)
(2)
(3)
(4)Jedenásta hlava Konanie § 117 Žiadosť o dávku (službu)
(1)
(2)
(3)§ 118 Povinnosť družstiev viesť záznamy a podávať hlásenia pre účely sociálneho zabezpečenia
(1)
(2)
(3)§ 119 Zodpovednosť družstva za činnosť sociálnej komisie
(1)
(2)
(3)§ 120 Rozhodnutia
(1)
(2)§ 121 Opravné prostriedky
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)§ 122 Náklady konania
(1)
(2)§ 123 Všeobecné predpisy o konaní TRETIA ČASŤ PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Prvý diel Prechodné ustanovenia Všeobecné ustanovenia § 124
(1)
(2)
(3)
(4)§ 125
(1)
(2)Nároky na dôchodky, ktoré vzniknú v čase od 1. júla do 31. decembra 1964 § 126
  1. a)
  2. b)
  3. c)§ 127 § 128 Doba pracovnej činnosti § 129 Prerušenie pracovnej činnosti § 130 Priemerná mesačná pracovná odmena § 131 Pracovné kategórie Starobný a invalidný dôchodok § 132 Zachovanie skoršej priemernej mesačnej pracovnej odmeny a základné výmery pre výpočet dôchodku
(1)
(2)§ 133
(1)
(2)§ 134
(1)a) b)
(2)§ 135
(1)
(2)§ 136 Vdovský dôchodok Vdovecký dôchodok
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 137 Úprava niektorých dávok z času pred 1. januárom 1957
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)
(3)§ 138 Zlúčenie dôchodkov vyplácaných rôznymi orgánmi
(1)
(2)
(3)§ 139 Úprava výšky vyplácaných dávok a ich súbeh s iným dôchodkom alebo príjmom
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)g)
(2)
(3)
(4)§ 140 Úprava nárokov získaných v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení, v penzijnom nadlepšení a zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych organizácií
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 141 Úprava zaopatrovacieho príspevku Druhý diel Záverečné ustanovenia § 142 Osobitná úprava dôchodkov niektorých osôb národnými výbormi
(1)
(2)§ 143 Odstraňovanie tvrdosti
(1)
(2)§ 144 Vykonávacie predpisy § 145
  1. a)
  2. b)§ 146 Tretí diel § 147 Zrušovacie ustanovenia 1. 2. 3. § 148 Účinnosť
(1)
(2)
  4. Poznámky Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 103/1964 Zb. Názov: Zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa Typ: Zákon Dátum schválenia: 04.06.1964 Dátum vyhlásenia: 15.06.1964 Autor: Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky Právna oblasť: Právo sociálneho zabezpečenia Nachádza sa v čiastke: 45/1964 Vzťahy predpisu Vykonávacie predpisy 28/1965 Zb. Vládna vyhláška o výnimočnom poskytovaní dôchodku niektorým pracujúcim dôchodcom 60/1966 Zb. Vládna vyhláška o výnimočnom poskytovaní dôchodku niektorým pracujúcim dôchodcom 52/1967 Zb. Vládna vyhláška, ktorou sa zrušuje vládna vyhláška č. 120/1964 Zb. o úprave dôchodkov niektorých osôb 117/1967 Zb. Vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov, v znení vyhlášky č. 142/1965 Zb. 78/1968 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 108/1964 Zb. o pôsobnosti národných výborov vo veciach sociálneho zabezpečenia 92/1968 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov, v znení vyhlášok č. 142/1965 Zb. a č. 117/1967 Zb. 93/1968 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 105/1964 Zb. o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb a o poskytovaní zaopatrovacieho príspevku členom ich rodín 132/1968 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí o zmene a doplnení vyhlášky č. 86/1967 Zb., ktorou sa upravuje uvoľňovanie pracovníkov a ich umiestňovanie a hmotné zabezpečenie v súvislosti s likvidáciou neefektívnych prevádzok a s inými racionalizačnými opatreniami. 180/1968 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov, v znení vyhlášok č. 142/1965 Zb., č. 117/1967 Zb. a č. 92/1968 Zb. 181/1968 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 105/1964 Zb. o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb a o poskytovaní zaopatrovacieho príspevku členom ich rodín v znení vyhlášky č. 93/1968 Zb. 76/1970 Zb. Vyhláška federálneho Ministerstva práce a sociálnych vecí z
  5. júla 1970, ktorou sa mení vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov, v znení vyhlášok č. 142/1965 Zb.,č. 117/1967 Zb.m č. 92/1968 Zb. a č. 180/1968 Zb. 77/1970 Zb. Vyhláška federálneho Ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 105/1964 Zb. o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb a o poskytovaní zaopatrovacieho príspevku členom ich rodín, v znení vyhlášok č. 93/1968 Zb. a č. 181/1968 Zb. 2/1971 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o výnimočnom poskytovaní dôchodku niektorým pracujúcim dôchodcom 98/1971 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o zvýšení podpory pri narodení dieťaťa 109/1971 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 105/1964 Zb. o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb a o poskytovaní zaopatrovacieho príspevku členom ich rodín, v znení vyhlášok č. 93/1968 Zb., č. 181/1968 Zb. a č. 77/1970 Zb. 143/1971 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 108/1964 Zb. o pôsobnosti národných výborov vo veciach sociálneho zabezpečenia v znení vyhlášky č. 78/1968 Zb. 100/1972 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o zvýšení prídavkov na deti a výchovného poskytovaných jednotlivo hospodáriacim roľníkom a iným samostatne hospodáriacim osobám 54/1976 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o niektorých zmenách vyhlášky č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa, v znení neskorších predpisov 77/1979 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky, ktorým sa zvyšujú prídavky na deti a výchovné 80/1982 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o zmenách vyhlášky č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa 153/1983 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení vyhláška č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa 74/1984 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa v znení neskorších predpisov 133/1984 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení vyhláška č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa, v znení neskorších predpisov 58/1987 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí ktorou sa ustanovujú ďalšie podrobnosti v nemocenskom zabezpečení družstevných roľníkov a uchádzačov o zamestnanie 150/1988 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa 237/1988 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa 260/1990 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení 261/1990 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa 268/1990 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 76/1957 Ú. l. o prechode z pracovnej neschopnosti do invalidity (čiastočnej invalidity) Predpis je menený 141/1965 Zb. Zákon o niektorých zmenách v sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov 116/1967 Zb. Zákon o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov 53/1968 Zb. Zákon o zmenách v organizácii a pôsobnosti niektorých ústredných orgánov 89/1968 Zb. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov a zákon o sociálnom zabezpečení 143/1968 Zb. Ústavný zákon o československej federácii 161/1968 Zb. Zákon o osobitnom prídavku k dávkam, o zmenách v dôchodkovom zabezpečení účastníkov odboja a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení 207/1968 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o zriadení ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej socialistickej republiky 2/1969 Zb. Zákon Českej národnej rady o zriadení ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy Českej socialistickej republiky 71/1970 Zb. Zákon o úprave niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení 133/1970 Zb. Zákon o pôsobnosti federálnych ministerstiev 98/1971 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o zvýšení podpory pri narodení dieťaťa 106/1971 Zb. Zákon o zvýšení dôchodkov starodôchodcov a niektorých nízkych dôchodkov v sociálnom zabezpečení 99/1972 Zb. Zákon o zvýšení prídavkov na deti a výchovného 121/1975 Zb. Zákon o sociálnom zabezpečení 77/1979 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky, ktorým sa zvyšujú prídavky na deti a výchovné 8/1982 Zb. Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia o zvýšení materského príspevku a o zmenách v nemocenskom zabezpečení 148/1983 Zb. Zákon o zjednotení sadzieb nemocenského 57/1984 Zb. Zákon o niektorých zmenách v nemocenskom zabezpečení pracujúcich 109/1984 Zb. Zákon o zmenách v nemocenskom zabezpečení 112/1984 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o zvýšení niektorých sociálnych dávok na deti 51/1987 Zb. Zákon o zmenách v nemocenskom zabezpečení 100/1988 Zb. Zákon o sociálnom zabezpečení 103/1988 Zb. Zákon o zmenách v nemocenskom zabezpečení 180/1990 Zb. Zákon o zmenách predpisov v nemocenskom a sociálnom zabezpečení a materskom príspevku a niektorých ďalších predpisov 306/1991 Zb. Zákon o zmenách v sociálnom zabezpečení 235/1992 Zb. Zákon o zrušení pracovných kategórií a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení 14/1993 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov Predpis je zrušený 194/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia 103 ZÁKON zo
  6. júna 1964 o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov Ústava Československej socialistickej republiky zaručuje všetkým pracujúcim právo na hmotné zabezpečenie v starobe a pri pracovnej neschopnosti. Toto právo sa zabezpečuje sústavou sociálneho zabezpečenia, ktoré sa rozvíja v súlade s možnosťami a potrebami celého národného hospodárstva. Víťazstvo robotníckej triedy vo februári 1948 umožnilo rozšíriť sociálne zabezpečenie i na pracujúcich roľníkov. Vznikom a upevňovaním jednotných roľníckych družstiev boli vytvorené predpoklady, aby sa sociálne zabezpečenie roľníkov neustále zlepšovalo a približovalo úrovni sociálneho zabezpečenia ostatných pracujúcich. Zákonom č. 32/1962 Zb. boli upravené nároky členov jednotných roľníckych družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, pokiaľ ide o zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa, v podstate rovnako ako pracovníkom v pracovnom pomere. Nároky zo zabezpečenia matky a dieťaťa boli upravené i pre členov ostatných družstiev. XII. sjazd Komunistickej strany Československa ustanovil ako hlavnú úlohu celej spoločnosti ďalší rozvoj poľnohospodárskej výroby a vyrovnanie jej úrovne na úroveň priemyslu. Vyrovnávanie poľnohospodárstva na úroveň priemyslu sa bude uskutočňovať postupne, a to v súlade s tým, ako budú družstvá prechádzať na vyššie formy hospodárenia blížiace sa produktivitou a organizáciou práce, ako aj spôsobom odmeňovania priemyslovým závodom. Tým sa budú pracovné a životné podmienky družstevných roľníkov približovať podmienkam v priemysle a bude možné upraviť sociálne zabezpečenie jednotne pre všetkých pracujúcich. Zákonom č. 56/1964 Zb. bolo sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov ďalej zvýhodnené tým, že sa všetkým družstevníčkam predĺžila materská dovolenka ako ostatným pracujúcim ženám, prídavky na deti boli upravené za rovnakých podmienok a v rovnakej výške ako u ostatných pracujúcich a nárok na nemocenské zo štátnych prostriedkov bol rozšírený v niektorých prípadoch na členov všetkých družstiev. V dôchodkovom zabezpečení družstevných roľníkov bol rozšírený počet dôchodkových pásiem. Týmto zákonom sa upravuje dôchodkové zabezpečenie členov jednotných roľníckych družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia v podstate rovnako ako pre pracovníkov v pracovnom pomere a niektoré zásady úpravy dôchodkového zabezpečenia pracovníkov sa vykonávajú i v dôchodkovom zabezpečení členov ostatných jednotných roľníckych družstiev. Dávky a služby sociálneho zabezpečenia poskytuje štát. Na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia prispievajú družstvá. Jednotné roľnícke družstvá sa podieľajú na vykonávaní sociálneho zabezpečenia. Týmto zákonom sa dáva základ pre to, aby s postupným prechodom družstiev na vyššiu úroveň hospodárenia dosahovali družstevníci na úseku sociálneho zabezpečenia rovnaké nároky ako ostatní pracovníci a aby sa tým i v sociálnej oblasti postupne odstraňovali rozdiely medzi poľnohospodárstvom a priemyslom. Na dosiahnutie týchto cieľov Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky uznieslo sa na tomto zákone: PRVÁ ČASŤ Prvá hlava Úvodné ustanovenia Rozsah sociálneho zabezpečenia § 1
(1)Sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov podľa tohto zákona zahrnuje: 1. zabezpečenie v chorobe, 2. zabezpečenie matky a dieťaťa, 3. dôchodkové zabezpečenie
  1. a)členov jednotných roľníckych družstiev,
  2. b)členov družstiev vykonávajúcich službu v ozbrojených silách,
  3. c)bojovníkov proti fašizmu, obetí vojny a fašistickej perzekúcie v dobe neslobody a účastníkov prípravy na obranu Československej socialistickej republiky,
  4. d)rodinných príslušníkov členov družstiev pri pracovnom úraze, 4. zabezpečenie členov rodín družstevníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách, 5. sociálne zabezpečenie učňov, ktorí sú v učebnom pomere k družstvu, 6. zabezpečenie dôchodcov v chorobe, 7. služby sociálneho zabezpečenia.
(2)Sociálne zabezpečenie zahrnuje aj dôchodkové zabezpečenie pozostalých po členoch družstiev. § 2
(1)Podľa tohto zákona sú zabezpečení aj občania, ktorí trvale pracujú v družstve a nie sú dosiaľ jeho členmi, ani nie sú k nemu v pracovnom pomere.
(2)Za trvale pracujúceho v družstve sa považuje, kto vykonáva práce v družstve sústavne a pravidelne a podrobuje sa pracovným príkazom družstva (spolupracujúci členovia rodiny družstevníka a iní pracujúci).
(3)Štátny úrad sociálneho zabezpečenia a Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva môžu po dohode s Ústrednou radou odborov ustanoviť, za akých podmienok a s akými odchýlkami majú nárok na dávky podľa tohto zákona aj občania, ktorí nepracujú v družstve trvale. § 3
(1)Rozsah nárokov zo sociálneho zabezpečenia sa spravuje podľa toho, či ide o družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia alebo o ostatné družstvá. Či družstvo dosiahlo vyššiu úroveň hospodárenia, určí krajský národný výbor podľa zásad schválených vládou.
(2)Nároky občanov, ktorí trvale pracujú v družstve (§ 2 ods. 1 a 2), sa posudzujú, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, podľa ustanovení tohto zákona platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia. § 4 Vznik a zánik sociálneho zabezpečenia
(1)Sociálne zabezpečenie členov družstiev vzniká dňom vzniku členstva v družstve a zaniká dňom, ktorým zaniklo členstvo v družstve.
(2)Sociálne zabezpečenie občanov, ktorí trvale pracujú v družstve (§ 2 ods. 1a 2), vzniká dňom, ktorým začali pre družstvo trvale pracovať, a zaniká dňom, ktorým prestali pre družstvo trvale pracovať.
(3)Družstevníci, ktorých pracovná činnosť v družstve je tak malého rozsahu, že po prevažnú časť roku nedosahujú na peňažných pracovných odmenách ani sumu 120 Kčs mesačne alebo po prevažnú časť roku neodpracujú v mesiaci ani osem pracovných dní, sú zo sociálneho zabezpečenia vyňatí; služby sociálneho zabezpečenia sa im však poskytujú. Druhá hlava § 5 Liečebno-preventívna starostlivosť Družstevníkom a ich rodinným príslušníkom sa poskytuje liečebno-preventívna starostlivosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako pracovníkom. DRUHÁ ČASŤ SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE Prvá hlava Dávky zo zabezpečenia v chorobe, zo zabezpečenia matky a dieťaťa a z dôchodkového zabezpečenia § 6 Dávky zo zabezpečenia v chorobe, zo zabezpečenia matky a dieťaťa a z dôchodkového zabezpečenia sú: A. zo zabezpečenia v chorobe: 1. peňažné dávky: a) nemocenské, b) podpora pri ošetrovaní člena rodiny, c) pohrebné; 2. vecné dávky: kúpeľná starostlivosť; B. zo zabezpečenia matky a dieťaťa: a) peňažná pomoc v materstve, b) podpora pri narodení dieťaťa, c) prídavky na deti; C. z dôchodkového zabezpečenia: 1. dôchodky a) starobný, b) invalidný a čiastočný invalidný, c) vdovský, d) sirotský, e) manželky, f) osobný, g) sociálny; 2. výchovné k dôchodkom; 3. zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť. Prvý diel Zabezpečenie v chorobe § 7 Základné ustanovenia
(1)Nemocenské a podpora pri ošetrovaní člena rodiny sa poskytujú členom družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia.
(2)V družstvách, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia, sa nemocenské a podpora pri ošetrovaní člena rodiny poskytujú členom, ktorí
  1. a)boli pred vstupom do družstva v pracovnom pomere, získali podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení platných pre pracovníkov aspoň dobu potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok a vstúpili alebo vstúpia do družstva najneskôr do troch mesiacov po skončení pracovného pomeru, alebo
  2. b)úspešne dokončili štúdium na odbornej alebo vysokej škole, ak vykonávajú v družstve pracovnú činnosť zodpovedajúcu ich vzdelaniu, alebo
  3. c)úspešne skončili učebný pomer uzavretý s družstvom, výrobnou poľnohospodárskou správou alebo odborovo riadenou organizáciou na úseku poľnohospodárstva.
(3)Ostatné dávky zabezpečenia v chorobe sa poskytujú členom všetkých družstiev. Nemocenské § 8
(1)Nemocenské patrí namiesto pracovnej odmeny, ak člen družstva (§ 7) bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne neschopným na výkon svojej doterajšej činnosti v družstve. Za neschopného na výkon činnosti v družstve sa považuje vždy člen družstva prijatý do ústavnej starostlivosti v zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti.
(2)Nemocenské sa poskytuje od prvého dňa dočasnej neschopnosti na výkon činnosti v družstve pre chorobu alebo úraz (ďalej len „pracovná neschopnosť“) do skončenia pracovnej neschopnosti alebo do uznania invalidity (čiastočnej invalidity). Nemocenské sa však poskytuje najdlhšie po čas jedného roku od začiatku pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporná doba“).
(3)Pri novej pracovnej neschopnosti sa započítavajú do podpornej doby aj predchádzajúce obdobia pracovnej neschopnosti, pokiaľ spadajú do času jedného roku pred vznikom novej pracovnej neschopnosti. Tieto obdobia sa však nezapočítajú, ak
  1. a)výkon práce v družstve alebo v predchádzajúcom pracovnom pomere trval aspoň 6 mesiacov od skončenia poslednej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo
  2. b)nová pracovná neschopnosť bola spôsobená pracovným úrazom (chorobou z povolania). Do podpornej doby sa takisto nezapočítava predchádzajúce obdobie pracovnej neschopnosti spôsobené pracovným úrazom (chorobou z povolania).
(4)Nemocenské sa môže poskytovať i po uplynutí podpornej doby, ak možno podľa vyjadrenia okresnej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia očakávať, že člen družstva nadobudne v krátkom čase pracovnú schopnosť; takto však možno poskytovať nemocenské najdlhšie po čas jedného roku od uplynutia podpornej doby.
(5)Pri kúpeľnej starostlivosti patrí nemocenské, pokiaľ sa táto starostlivosť poskytuje v čase pracovnej neschopnosti.
(6)Nemocenské patrí namiesto pracovnej odmeny aj po čas karantény nariadenej podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám.
(7)Dokiaľ vláda neustanoví inak, uhradzuje sa nemocenské patriace za pracovné dni v prvých siedmich kalendárnych dňoch pracovnej neschopnosti alebo karantény z prostriedkov sociálneho fondu družstva, od ôsmeho dňa zo štátnych prostriedkov. § 9
(1)Nemocenské sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny člena družstva, najviac však zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny (ďalej len „priemerná denná pracovná odmena“). Základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny je príjem z pracovnej činnosti, ktorý člen družstva dosiahol v posledných 12 kalendárnych mesiacoch pred vznikom pracovnej neschopnosti alebo pred nariadením karantény.
(2)Nemocenské patrí za pracovné dni a za sviatky, za ktoré sa poskytuje pracovníkom náhrada mzdy. § 10
(1)Výška nemocenského je: pri neprerušenej činnosti v tom istom družstve z priemernej dennej pracovnej odmeny do 1 roku 60 % nad 1 rok do 5 rokov 70 % nad 5 rokov 80 %
(2)Za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti je však výška nemocenského: pri neprerušenej činnosti v tom istom družstve z priemernej dennej pracovnej odmeny do 1 roku 50 % nad 1 rok do 5 rokov 60 % nad 5 rokov 65 % Pri pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania) alebo pri karanténe, patrí zap rvé tri pracovné dni nemocenské vo výške určenej v predchádzajúcom odseku. Vláda môže ustanoviť, že nemocenské v tejto výške patrí za prvé tri pracovné dni aj v ostatných prípadoch pracovnej neschopnosti.
(3)Ak by nemocenské určené podľa predchádzajúcich odsekov bolo menej ako 16 Kčs denne, poskytuje sa v sume 16 Kčs denne. Ak však presahuje táto suma 80 % priemernej dennej pracovnej odmeny, poskytuje sa nemocenské vo výške 80 % tejto odmeny. § 11 Slobodnému, ovdovenému alebo rozvedenému členovi družstva, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, patrí za pracovné dni, v ktorých je v ústavnom ošetrovaní alebo v ktorých sa mu poskytuje kúpeľná starostlivosť, pri ktorej má nárok na nemocenské, len polovica nemocenského určeného podľa predchádzajúcich ustanovení. § 12 Požívateľovi starobného, invalidného alebo osobného dôchodku, ktorému sa pri pracovnej činnosti v družstve dôchodok naďalej vypláca, patrí nemocenské pri pracovnej neschopnosti len vtedy, ak bol v družstve pracovne činný po čas aspoň troch mesiacov bezprostredne pred vznikom pracovnej neschopnosti. Nemocenské sa poskytuje pri tej istej pracovnej neschopnosti najdlhšie po čas 60 pracovných dní, pri viacerých pracovných neschopnostiach najdlhšie po čas 60 pracovných dní v jednom kalendárnom roku. Tieto obmedzenia neplatia, ak pracovná neschopnosť vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania). § 13 Nemocenské sa nemôže priznať za čas predo dňom, keď sa predpísaným spôsobom zistila pracovná neschopnosť. Ak však pracovná neschopnosť nastala skôr, než bola takto zistená, prizná sa nemocenské najdlhšie za tri pracovné dni naspäť; podmienkou je, že včasné zistenie pracovnej neschopnosti bolo znemožnené z vážnych dôvodov. § 14
(1)Nemocenské sa môže pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu zvýšiť až do výšky priemernej dennej pracovnej odmeny, z ktorej sa nemocenské určilo, najviac však do sumy 100 Kčs za pracovný deň; zvýšenie sa môže priznať najskôr od začiatku druhého mesiaca trvania tejto pracovnej neschopnosti a môže sa poskytovať po čas, po ktorý je člen družstva práceneschopným pre aktívnu tuberkulózu, najdlhšie však do skončenia výplaty nemocenského. Pri rozhodovaní o zvýšení nemocenského sa prizerá na celkové zdravotné a sociálne pomery chorého člena družstva a jeho rodiny.
(2)Po čas ústavného ošetrovania môže sa však vyplácať zvýšené nemocenské, len ak má člen družstva aspoň jedno nezaopatrené dieťa. § 15
(1)Nárok na nemocenské nemá, kto si privodil pracovnú neschopnosť
  1. a)v úmysle vylákať nemocenské alebo
  2. b)zavinenou účasťou v ruvačke alebo
  3. c)ako bezprostredný následok svojej opilosti alebo
  4. d)pri spáchaní úmyselného trestného činu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica presahuje jeden rok.
(2)Ak má člen družstva rodinných príslušníkov, môže sa im v týchto prípadoch vyplácať nemocenské až do výšky troch štvrtín; ak nemá rodinných príslušníkov, môže sa v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b) až d) vyplácať nemocenské až do výšky polovice.
(3)Ak poruší člen družstva predpisy o hlásení pracovnej neschopnosti a o správaní sa a životospráve chorých vydané orgánmi štátnej zdravotníckej správy, môže sa nemocenské dočasne znížiť alebo odňať; ak však má člen družstva rodinných príslušníkov, môže sa nemocenské len znížiť, a to najviac o štvrtinu. § 16 Podpora pri ošetrovaní člena rodiny
(1)Členovi družstva (§ 7), ktorý nemôže pracovať, pretože musí ošetrovať chorého člena rodiny, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti, patrí namiesto pracovnej odmeny podpora vo výške nemocenského; podmienkou je, že chorého nemožno umiestniť v nemocnici a že v rodine nie je nikto, kto by mohol chorého ošetrovať. Podpora pri ošetrovaní člena rodiny nepatrí, pokiaľ ošetrovanie člena rodiny spadá do doby, za ktorú člen družstva nemá nárok na pracovnú odmenu z inej príčiny.
(2)Podpora pri ošetrovaní člena rodiny patrí členovi družstva, ktorý nemôže pracovať, pretože sa musí starať o dieťa z toho dôvodu, že jasle, materská škola alebo detský, prípadne poľnohospodársky útulok, v starostlivosti ktorých inak dieťa je, boli uzavreté z nariadenia príslušných orgánov alebo z toho dôvodu, že takémuto dieťaťu bola nariadená karanténa podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám; podmienkou je, že v rodine nie je nikto, kto by sa mohol o dieťa starať.
(3)Podpora patrí najviac po čas troch pracovných dní; výplatu možno predĺžiť o ďalšie tri pracovné dni, ak nebolo možné zaopatriť počas prvých troch pracovných dní potrebnú starostlivosť. Členke družstva, ktorá má v trvalej starostlivosti aspoň jedno nezaopatrené dieťa a je inak osamelá, môže sa výplata podpory predĺžiť ešte o ďalších šesť pracovných dní, ak je pre to u dieťaťa niektorý z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch.
(4)Ak si robí v tej istej rodine nárok na podporu viac osôb v tom istom prípade, patrí podpora len jednej z nich, a to predovšetkým pracujúcej matke.
(5)Výška podpory sa určí obdobne ako výška nemocenského.
(6)Dokiaľ vláda neustanoví inak, uhradzuje sa podpora patriaca za pracovné dni v prvých siedmich kalendárnych dňoch ošetrovania člena rodiny z prostriedkov sociálneho fondu družstva, od ôsmeho dňa ošetrovania (odsek 3) zo štátnych prostriedkov. § 17 Pohrebné
(1)Ak zomrel družstevník, patrí jeho pozostalým, ktorí vypravili pohreb, pohrebné v sume 1 000 Kčs. Pozostalými sú manžel (manželka), druh (družka), deti, rodičia, starí rodičia, súrodenci, svokor, svokra, tesť, testiná, zať a nevesta.
(2)Ak vypravil pohreb niekto iný než pozostalý, patrí mu pohrebné až do výšky preukázaných výdavkov, najviac však v sume 1 000 Kčs. Pohrebné však nepatrí, ak bol pohreb vypravený na základe záväzku vyplývajúceho zo zmluvy alebo na základe úradnej povinnosti.
(3)Ak družstevník vypravil pohreb svojmu rodinnému príslušníkovi, patrí mu pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku do dvoch rokov pohrebné vo výške 200 Kčs, pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku do desiatich rokov pohrebné vo výške 500 Kčs a pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku nad desať rokov pohrebné vo výške 800 Kčs. § 18 Kúpeľná starostlivosť
(1)Družstevníkom a ich rodinným príslušníkom sa môže poskytnúť kúpeľná starostlivosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako pracovníkom.
(2)Kúpeľná starostlivosť sa poskytuje družstevníkom a ich rodinným príslušníkom na účet sociálneho zabezpečenia v zariadeniach kúpeľnej starostlivosti štátnej zdravotníckej správy. Druhý diel Zabezpečenie matky a dieťaťa § 19 Dávky zo zabezpečenia matky a dieťaťa sa poskytujú členom všetkých družstiev. Prvý oddiel Materská dovolenka a peňažná pomoc v materstve § 20
(1)Družstevníčkam patrí po čas tehotnosti a materstva v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka spravidla po čas 22 týždňov. Po jej uplynutí sa družstevníčkam na prehĺbenie materskej starostlivosti o dieťa zaručuje právo na ďalšiu materskú dovolenku až do času, keď dieťa dosiahne vek jedného roku.
(2)Družstevníčky sú v tehotnosti a materstve po čas materskej dovolenky a v niektorých prípadoch i po časť ďalšej materskej dovolenky zabezpečené peňažnou pomocou v materstve z prostriedkov sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov za podmienok a v rozsahu ustanovených v tomto zákone.
(3)Peňažná pomoc v materstve patrí namiesto pracovnej odmeny, prípadne namiesto nemocenského družstevníčke, ktorá je účastná na sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov, ak bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom účastná aspoň 270 dní na tomto zabezpečení, prípadne nemocenskom poistení podľa predpisov platných pre pracovníkov alebo členov výrobných družstiev, nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách alebo zabezpečení dôchodcov v chorobe; započítateľnou dobou je pre tento účel aj doba, po ktorú družstevníčka po skončení zabezpečenia (poistenia, starostlivosti) poberala v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocenské alebo peňažnú pomoc v materstve; do doby 270 dní sa započítavajú aj doby štúdia po skončení povinnej školskej dochádzky na školách poskytujúcich stredné, vyššie alebo vysokoškolské vzdelanie bez zreteľa na to, či bola družstevníčka po túto dobu účastná na nemocenskom poistení. Pokiaľ sa uvedené doby navzájom časovo kryjú, započítajú sa len raz.
(4)Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá získala predpísanú dobu 270 dní podľa predchádzajúceho odseku a ktorej trvá ochranná lehota z jej skoršieho zabezpečenia v chorobe (§ 37) ešte začiatkom štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu alebo ktorá až do tejto doby poberá nemocenské z tohto zabezpečenia v chorobe.
(5)Tehotným ženám a dojčiacim matkám prideľuje družstvo ľahšie práce primerané ich stavu podľa odporučenia lekára. § 21
(1)Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, po dobu 22 týždňov materskej dovolenky; spravidla sa poskytuje od začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, nie však skôr ako od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.
(2)Družstevníčka, ktorá vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako štyri týždne, pretože pôrod nastal skôr, ako lekár určil, alebo preto, že jej lekár povolil so zreteľom na jej zdravotný stav a pracovné podmienky ďalej pracovať, poskytne sa peňažná pomoc v materstve až do uplynutia 22 týždňov od nástupu materskej dovolenky. Ak však vyčerpá družstevníčka z materskej dovolenky menej ako štyri týždne pred pôrodom z iných dôvodov, poskytne sa jej peňažná pomoc v materstve len do uplynutia 18 týždňov odo dňa pôrodu.
(3)V prípade uvedenom v § 20 ods. 4 sa peňažná pomoc v materstve poskytuje vždy od začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. § 22
(1)Peňažná pomoc v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky zistenej spôsobom uvedeným pri nemocenskom (§ 9) za posledných 12 kalendárnych mesiacov predo dňom, keď prestala pracovať pre tehotnosť alebo materstvo, najviac však zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny. Ak bola družstevníčka v čase tehotnosti prevedená na inú prácu zo zdravotných dôvodov alebo ak jej bol z takýchto dôvodov skrátený pracovný úväzok, je základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny, ak je to pre ňu priaznivejšie, príjem z pracovnej činnosti za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred touto zmenou.
(2)Peňažná pomoc v materstve patrí za pracovné dni a za sviatky, za ktoré sa poskytuje pracovníkom náhrada mzdy.
(3)Výška peňažnej pomoci v materstve za prvých 18 týždňov od nástupu materskej dovolenky je: pri neprerušenej činnosti v tom istom družstve z priemernej dennej pracovnej odmeny do 2 rokov 75 % nad 2 roky do 5 rokov 80 % nad 5 rokov 90 % Ak by bola peňažná pomoc v materstve podľa týchto sadzieb menej ako 16 Kčs denne, poskytuje sa v sume 16 Kčs denne; ak však presahuje táto suma 90 % priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve vo výške 90 % priemernej dennej pracovnej odmeny.
(4)Výška peňažnej pomoci v materstve od 19. týždňa je: v súvislosti s pôrodom z priemenrj dennej pracovnej odmeny prvého dieťaťa 40 % druhého dieťaťa 50 % tretieho a ďalšieho dieťaťa 60 % Ak by bola peňažná pomoc v materstve podľa týchto sadzieb menej ako 11 Kčs denne, poskytuje sa v sume 11 Kčs denne; ak však presahuje táto suma 60 % priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve vo výške 60 % priemernej dennej pracovnej odmeny.
(5)Poradie dieťaťa, podľa ktorého sa určí sadzba peňažnej pomoci v materstve podľa predchádzajúceho odseku, určuje sa podľa počtu všetkých detí, ktoré družstevníčka porodila. Osvojenie dieťaťa, prípadne jeho prevzatie do trvalej starostlivosti podľa § 25 sa pre určenie poradie kladie na roveň narodeniu. § 23 Ak porodí družtevníčka zároveň dve alebo viac detí, poskytuje sa jej peňažná pomoc v materstve i po vyčerpaní doby určenej v § 21, pokiaľ sa v ďalšej materskej dovolenke stará aspoň o dve z týchto detí, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od pôvodného nástupu materskej dovolenky. Za túto ďalšiu dobu sa výška peňažnej pomoci v materstve určí podľa sadzieb uvedených v § 22 ods. 4. § 24
(1)Družstevníčke, ktorá je nevydatá, ovdovená, rozvedená, alebo z iných vážnych dôvodov osamelá, okrem pracovných príjmov nemá inak zabezpečenú obživu a ani nežije s druhom, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve i po vyčerpaní doby určenej v § 21, pokiaľ sa v ďalšej materskej dovolenke stará o narodené dieťa, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 26 týždňov od pôvodného nástupu materskej dovolenky.
(2)V prípade uvedenom v predchádzajúcom odseku sa poskytuje peňažná pomoc v materstve od 19. týždňa vo výške 70 % priemernej dennej pracovnej odmeny. Ustanovenie § 22 ods. 3 o najnižšej výmere peňažnej pomoci v materstve platí v tomto prípade pre celú dobu jej poskytovania. § 25
(1)Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá do svojej trvalej starostlivosti nahrádzajúcej materskú starostlivosť prevzala dieťa, ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušnych orgánov na neskoršie osvojenie, alebo dieťa, ktorého matka zomrela; podmienky pre nárok na peňažnú pomoc v materstve musia sa v tomto prípade splniť ku dňu prevzatia dieťaťa.
(2)V prípade uvedenom v predchádzajúcom odseku sa peňažná pomoc v materstve poskytuje namiesto pracovnej odmeny, prípadne namiesto nemocenského po čas, po ktorý sa družstevníčka o dieťa po jeho prevzatí stará, najdlhšie však po čas 18 týždňov a nie dlhšie ako do dňa, keď uplynie 26 týždňov odo dňa narodenia dieťaťa. Výška peňažnej pomoci v materstve sa určí podľa sadzieb určených v § 22 ods. 3, a to z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred prevzatím dieťaťa. § 26
(1)Ak dieťa bolo prevzaté zo zdravotných dôvodov do starostlivosti dojčenského alebo iného liečebného ústavu a družstevníčka zatiaľ začala pracovať, preruší sa po čas pracovnej činnosti poskytovanie peňažnej pomoci v materstve podľa predchádzajúcich ustanovení. Odo dňa, keď družstevníčka prevzala dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestala preto pracovať, pokračuje sa v poskytovaní peňažnej pomoci v materstve až do vyčerpania celkového nároku, nie však dlhšie ako do dňa, keď dieťa dosiahne vek jedného roku.
(2)Družstevníčke, ktorá sa prestala starať o narodené dieťa a toto dieťa bolo preto zverené do rodinnej alebo ústavnej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj družstevníčke, ktorej dieťa je v dočasnej starostlivosti dojčenského, prípadne obdobného ústavu z iných dôvodov ako zdravotných, nepatrí peňažná pomoc v materstve za čas, po ktorý sa o dieťa nestará; tento čas sa však započítava do celkového času, po ktorý by jej peňažná pomoc v materstve inak patrila. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve družstevníčke, ktorá porodila, nemôže sa skončiť pred uplynutím 12 týždňov od nástupu materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(3)Ak sa dieťa narodilo mŕtve, poskytuje sa družstevníčke peňažná pomoc v materstve po čas 12 týždňov od nástupu materskej dovolenky; jej poskytovanie sa však nemôže skončiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(4)Ak dieťa zomrelo v čase, keď družstevníčke patrí peňažná pomoc v materstve, poskytuje sa jej táto pomoc ešte po čas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, nie však dlhšie ako do vyčerpania celkového nároku; poskytovanie peňažnej pomoci v materstve družstevníčke, ktorá dieťa porodila, nemôže sa však skončiť pred uplynutím 12 týždňov od nástupu materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu. § 27
(1)Po čas, po ktorý patrí družtevníčke podľa § 21, § 25 ods. 2 a § 26 peňažná pomoc v materstve, má družstevníčka nárok na materskú dovolenku.
(2)Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť kratšia ako 12 týždňov a nemôže sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(3)Po uplynutí materskej dovolenky má družstevníčka, ktorá porodila dieťa alebo ho prevzala do svojej trvalej starostlivosti nahradzujúcej materskú starostlivosť, nárok na ďalšiu materskú dovolenku, ak o ňu v záujme prehĺbenia starostlivosti o dieťa požiada, a to až do dňa, keď dieťa dosiahne vek jedného roku. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký družstevníčka žiada, spravidla však vždy najmenej na čas jedného mesiaca.
(4)Nárok na materskú dovolenku a ďalšiu materskú dovolenku v určenom rozsahu majú i družstevníčky, ktoré nezískali nárok na peňažnú pomoc v materstve.
(5)Po čas materskej dovolenky a ďalšej materskej dovolenky nemá družstevníčka nárok na pracovnú odmenu. Druhý oddiel Podpora pri narodení dieťaťa § 28 Ak porodí družstevníčka alebo družstevníkova rodinná príslušníčka, patrí jej na každé narodené dieťa podpora vo výške 650 Kčs. Manželke alebo družke zomretého družstevníka patrí podpora pri narodení dieťaťa z jeho zabezpečenia aj vtedy, ak pôrod nastal v dobe 300 dní od jeho úmrtia. Tretí oddiel Súbeh nárokov na dávky zabezpečenia v chorobe, peňažnej pomoci v materstve a podpory pri narodení dieťaťa § 29
(1)Za čas, po ktorý sú splnené podmienky ako pre nárok na nemocenské, tak pre nárok na peňažnú pomoc v materstve podľa tohto zákona, patrí len peňažná pomoc v materstve.
(2)Ak oprávnený splňuje podmienky ako pre nárok na dávku zabezpečenia v chorobe alebo na peňažnú pomoc v materstve podľa tohto zákona, tak pre nárok na obdobnú dávku z nemocenského poistenia podľa predpisov platných pre pracovníkov, patrí nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny a peňažná pomoc v materstve samostatne ako zo zabezpečenia v chorobe podľa tohto zákona, tak z nemocenského poistenia podľa predpisov platných pre pracovníkov; úhrn peňažných dávok za pracovný deň nesmie byť pritom vyšší, ako keby boli vymerané zo sumy 100 Kčs denne. Ak presahuje úhrn priemernej dennej pracovnej odmeny a čistej dennej mzdy sumu 100 Kčs denne, odpočíta sa suma presahujúca 100 Kčs od priemernej dennej pracovnej odmeny pri výpočte dávok zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa podľa tohto zákona. Pohrebné a podpora pri narodení dieťaťa patria len raz, a to podľa predpisov platných pre pracovníkov. Štvrtý oddiel Prídavky na deti § 30 Podmienky nároku
(1)Prídavky na deti patria za kalendárny mesiac družstevníkovi, ak
  1. a)má nezaopatrené deti (§ 31) a
  2. b)odpracoval v tomto kalendárnom mesiaci aspoň 20 pracovných dní v rozsahu zodpovedajúcom pracovnému úväzku určenému v stanovách alebo v pracovnom poriadku; ak nemohol družstevník túto pracovnú podmienku splniť z príčin, ktoré nezavinil, považuje sa za splnenú, ak odpracoval v posledných 12 kalendárnych mesiacoch aspoň 240 pracovných dní, a ak ide o družstevníka, ktorý sa stal členom družstva počas roku, aspoň pomerný diel tohto počtu pracovných dní pripadajúci na čas členstva v družstve.
(2)Prídavky na deti patria, ak sú splnené ostatné podmienky, aj družstevníkovi so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo družstevníčke, ktorá sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa a je inak osamelá, ak odpracovali aspoň 10 pracovných dní v rozsahu zodpovedajúcom pracovnému úväzku určenému v stanovách alebo v pracovnom poriadku; ak nemohli túto podmienku splniť z príčin, ktoré nezavinili, považuje sa za splnenú, ak odpracovali v posledných 12 kalendárnych mesiacoch aspoň 120 pracovných dní, a ak ide o družstevníka (družstevníčku), ktorý sa stal členom družstva počas roku, aspoň pomerný diel tohto počtu pracovných dní pripadajúci na čas členstva v družstve.
(3)Odpracovaným dňom sa na roveň kladú:
  1. a)dni, za ktoré patrí podľa platných predpisov pracovníkom náhrada mzdy,
  2. b)dni, za ktoré patrí nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny alebo peňažná pomoc v materstve,
  3. c)dni zameškané pre výkon verejnej funkcie alebo povinnosti,
  4. d)dni preukázané pracovnou neschopnosťou pre chorobu alebo úraz člena družstva, ktoré nebolo uznané za družstvo s vyššou úrovňou hospodárenia, pokiaľ si družstevník chorobu alebo úraz neprivodil spôsobom uvedeným v § 15 ods. 1.
(4)Družstevníkovi povolanému na službu v ozbrojených silách patria na nezaopatrené dieťa, ak sú splnené ostatné podmienky, prídavky na deti, ak v posledných šiestich mesiacoch pred nástupom služby v ozbrojených silách bol v družstve činný spôsobom zakladajúcim sociálne zabezpečenie aspoň po čas 90 dní. § 31 Nezaopatrené deti
(1)Za nezaopatrené deti sa považujú deti (i osvojené) družstevníka alebo jeho manžela, pokiaľ sa zdržujú na území Československej socialistickej republiky, a to do skončenia povinnej školskej dochádzky. Vykonávacie predpisy ustanovia, za akých podmienok sa poskytujú prídavky na deti aj na vnukov, súrodencov a chovancov a na deti, ktoré sa zdržujú v cudzine.
(2)Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do 25. roku veku, sa deti uvedené v predchádzajúcom odseku považujú za nezaopatrené vtedy, ak nemajú vlastný príjem vyšší ako 200 Kčs mesačne a ak
  1. a)sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce povolanie alebo
  2. b)sú pre chorobu alebo telesnú či duševnú chybu trvale práceneschopné. § 32 Vylúčenie nároku Prídavky na deti sa neposkytujú na deti družstevníka, na ktoré patrí výchovné podľa tohto zákona alebo podľa iných predpisov o dôchodkovom zabezpečení.
  3. a)ktoré majú nárok na sirotský dôchodok alebo na ktoré patrí výchovné podľa tohto zákona alebo podľa iných predpisov o dôchodkovom zabezpečení,
  4. b)ktoré majú bezplatné plné internátne zaopatrenie z prostriedkov rozpočtových, hospodárskych alebo iných organizácií,
  5. c)ktoré sú už dlhšie ako šesť mesiacov v bezplatnom plnom zaopatrení liečebného alebo podobného ústavu,
  6. d)ktorý je užívateľom poľnohospodárskej pôdy vo väčšej výmere ako pripúšťajú Vzorové stanovy jednotných roľníckych družstiev pre výmeru záhumienka, alebo žije s užívateľom takejto pôdy v spoločnej domácnosti ako člen rodiny. § 33 Súbeh prídavkov na deti
(1)Ak splňuje podmienky pre nárok na prídavky na deti na to isté dieťa niekoľko osôb, patria tieto prídavky len jednej z nich. Ak sú splnené podmienky pre nárok na prídavky na deti na to isté dieťa ako podľa tohto zákona, tak aj podľa predpisov o nemocenskom poistení platných pre pracovníkov, patria výdavky na deti len podľa týchto predpisov, pokiaľ vykonávacie predpisy neustanovia inak. Ak sú splnené podmienky pre nárok na prídavky na deti na to isté dieťa podľat ohto zákona a pre nárok na výchovné podľa predpisov o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl, patrí len toto výchovné.
(2)Ak splňujú podmienky pre nárok na prídavky na deti obidvaja rodičia, ktorí sú družstevníkmi, patria prídavky na deti zo zabezpečenia otca. Ak však sú rodičia rozvedení alebo spolu nežijú, patria prídavky na deti zo zabezpečenia toho z nich, ktorý má dieťa v priamom zaopatrení. To platí obdobne, ak splňujú podmienky pre nárok na prídavky na deti dve osoby alebo viac osôb, ktoré nie sú rodičmi. § 34 Výška prídavkov na deti
(1)Prídavky na deti mesačne sú: pri mesačnej pracovnej odmene družstevníka, zo zabezpečenia ktorého sa prídavky na deti poskytujú Kčs na 1 dieťa Kčs na 2 deti Kčs na 3 deti Kčs na 4 deti Kčs na 5 detí Kčs do 1400 70 170 430 690 950 nad 1400 do 2200 70 170 400 640 880 nad 2200 do 3000 70 170 370 590 830 nad 3000 do 3800 sa neposkytujú 100 330 530 750 nad 3800 sa neposkytujú 310 490 710 Pri viacerých deťoch sa zvyšuje suma prídavkov na deti, ktorá patrí družstevníkov na 5 detí, za každé ďalšie dieťa: o 260 Kčs mesačne pri mesačnej pracovnej odmene družstevníka do 1400 Kčs, o 240 Kčs mesačne pri mesačnej pracovnej odmene družstevníka nad 1400 K4s do 3000 Kčs, o 220 Kčs mesačne pri mesačnej pracovnej odmene družstevníka nad 3000 Kčs.
(2)Ak sa počas kalendárneho mesiaca splnia podmienky pre zmenu výšky prídavkov na deti, patria za celý mesiac vyššie prídavky na deti. § 35 Výška prídavkov na deti Prídavky na deti sa vyplácajú vždy za celý mesiac, a to mesačne pozadu tomu, zo zabezpečenia koho boli priznané; ak však má dieťa v priamom zaopatrení niekto iný, vyplácajú sa jemu. Tretí diel Spoločné ustanovenia pre dávky zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa § 36 Rodinní príslušníci
(1)Za rodinných príslušníkov družstevníka sa pre nárok na peňažné a vecné dávky zabezpečenia v chorobe a na dávky zabezpečenia matky a dieťaťa považujú:
  1. a)manželka (manžel),
  2. b)deti do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom do dosiahnutia veku 25 rokov, ak sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce povolanie alebo sú pre chorobu alebo telesnú či duševnú chybu trvale práceneschopné.
(2)Rovnaké nároky ako rodinní príslušníci majú, pokiaľ sú výživou prevažne odkázaní na družstevníka:
  1. a)chovanci, vnuci a súrodenci do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom do dosiahnutia veku 25 rokov, ak sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce povolanie alebo sú pre chorobu alebo telesnú či duševnú chybu trvale práceneschopné,
  2. b)rodičia, starí rodičia, svokor a svokra, tesť a testiná,
  3. c)sestra alebo dcéra, ktorá vedie ovdovenému alebo rozvedenému družstevníkovi domácnosť, pokiaľ sa v nej stará o jeho dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky,
  4. d)družka, pokiaľ žije s družstevníkom v spoločnej domácnosti aspoň tri mesiace.
(3)Rovnaké nároky má aj bývalá manželka (manžel) družstevníka, pokiaľ družstevník má voči nej vyživovaciu povinnosť.
(4)Osoby uvedené v predchádzajúcich odsekoch nemajú nároky ako rodinní príslušníci, ak sú samy zabezpečené v chorobe alebo v materstve podľa tohto zákona alebo sú poistené či zabezpečené (zaopatrené) podľa iných predpisov. § 37 Ochranná lehota
(1)Dávky zabezpečenia v chorobe a dávky zabezpečenia matky a dieťaťa patria tiež, ak sa podmienky rozhodné pre ich priznanie splnili v čase, po ktorý sa poskytuje nemocenské alebo peňažná pomoc v materstve alebo v ochrannej lehote.
(2)Ochranná lehota je 42 dní od zániku sociálneho zabezpečenia, prípadne od vyňatia z neho; ak však družstevník bol účastný na sociálnom zabezpečení po kratší čas, je ochranná lehota len tento kratší čas. Ochranná lehota pre ženy, sociálne zabezpečenie ktorých zaniklo v čase tehotnosti, je vždy šesť mesiacov.
(3)Ak vznikne v ochrannej lehote sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona znova, pripočíta sa ochranná lehota získaná novým zabezpečením k nevyčerpanému zvyšku skoršej ochrannej lehoty až do najvyššej výmery 42 dní. Vznikom nároku z nemocenského poistenia, prípadne zabezpečenia podľa iných predpisov ochranná lehota zaniká. Štvrtý diel Dôchodkové zabezpečenie Prvý oddiel Základné ustanovenia § 38 Všeobecné ustanovenia o podmienkach dávok
(1)Podmienky, za ktorých sa poskytujú dávky dôchodkového zabezpečenia, sú uvedené v ustanoveniach o jednotlivých dávkach.
(2)Nároky na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa spravujú predovšetkým dĺžkou doby pracovnej činnosti, výškou príjmov z pracovnej činnosti, a ak ide o dôchodky členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, aj pracovnou kategóriou. § 39 Doba pracovnej činnosti
(1)Kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba pracovnej činnosti, rozumejú sa ňou tieto doby od
  1. októbra 1948:
  2. doba započitateľná podľa predpisov o dôchodkovom poistení členov jednotných roľníckych družstiev a doba dôchodkového zabezpečenia podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov;
  3. doba pred
  4. januárom 1957, po ktorú žena, bez toho, že by bola členkou jednotného roľníckeho družstva, trvale v ňom pracovala (§ 2 ods. 1 a 2), aj keď táto doba nebola započitateľná podľa predpisov o dôchodkovom poistení členov jednotných roľníckych družstiev; táto doba sa započítava v jednotlivých prípadoch v rozsahu podľa rozhodnutia okresného národného výboru;
  5. doba učebného pomeru k jednotnému roľníckemu družstvu;
  6. doba štúdia na školách, včítane vysokých škôl, potrebná na prípravu pre povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky;
  7. doba pracovnej činnosti (pracovného, učebného pomeru) v cudzine, ak má družstevník ku dňu vzniku nároku na dôchodok trvalý pobyt v Československej socialistickej republike a je a) československým občanom alebo b) cudzím štátnym príslušníkom, ktorý bol na území Československej socialistickej republiky pracovne činný aspoň 10 rokov, pokiaľ nevyplýva niečo iné z medzištátnych dohovorov.
(2)Kalendárne roky, v ktorých družstevník neodpracoval bez vážneho dôvodu aspoň počet pracovných dní určený vykonávacími predpismi, nezapočítavajú sa pre vznik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia ani pre jeho výšku.
(3)Vykonávacie predpisy ustanovia,
  1. a)ako sa zhodnotí doba dôchodkového zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia) získaná podľa iných predpisov,
  2. b)kedy sa budú nároky na dôchodkové dávky pracovníka v pracovnom pomere, prípadne člena výrobného družstva alebo príslušníka ozbrojených síl posudzovať podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení platných pre pracovníkov i potom, keď sa stal družstevníkom. § 40 Náhradné doby
(1)Ak bol družstevník pracovne činný aspoň rok, započítavajú sa do doby pracovnej činnosti aj tieto doby (náhradné doby):
  1. a)doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto služba nevykonávala ako povolanie;
  2. b)doba inej vojenskej služby;
  3. c)doba odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody*);
  4. d)doba, po ktorú sa žena starala o dieťa (i osvojené alebo iné dieťa, ktoré prevzala do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov) vo veku do troch rokov alebo o invalidného maloletého, ktorý potreboval stálu starostlivosť a nebol umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti; doby uvedené pod písm.
  5. b)až
  6. d)sa započítavajú v rozsahu určenom pre pracovníkov**); od 1. októbra 1948 aj
  7. e)doba odorného alebo polistického školenia;
  8. f)doba prípravy na povolanie, ktorá sa vykonáva podľa predpisov o pracovnej rehabilitácii;
  9. g)doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa považuje od 1. januára 1957 za invalidný dôchodok, ale len pre vznik nároku na dôchodok; od 1. apríla 1962 aj
  10. h)doba, po ktorú mal družstevník (družstevníčka) nárok na nemocenské, podporu pri ošetrovaní člena rodiny alebo na peňažnú pomoc v materstve.
(2)Ak sa kryje doba pracovnej činnosti a náhradná doba, započíta sa len doba, zápočet ktorej je pre družstevníka výhodnejší. To isté platí, ak sa kryjú navzájom doby pracovnej činnosti alebo náhradné doby. § 41 Prerušenie pracovnej činnosti
(1)Ak bola pracovná činnosť (§ 39 a 40) prerušená po dobu nepresahujúcu päť rokov, započítava sa doba pracovnej činnosti pred prerušením; ak však trvalo prerušenie dlhšie ako päť rokov, započítava sa doba pracovnej činnosti pred prerušením, len ak pracovná činnosť trvala po prerušení aspoň tri roky.
(2)Pokiaľ bola pracovná činnosť prerušená z vážnych dôvodov, posudzujú sa nároky z dôchodkového zabezpečenia tak, ako keby družstevník neprerušil pracovnú činnosť; doba prerušenia sa však nezapočítava do doby pracovnej činnosti. O tom, či pracovná činnosť bola prerušená z vážnych dôvodov, rozhoduje na žiadosť družstevníka okresný národný výbor. Žiadosť treba podať do dvoch rokov odo dňa, ktorým bola pracovná činnosť prerušená. § 42 Priemerná mesačná pracovná odmena
(1)Starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa vymeriava z priemernej mesačnej pracovnej odmeny.
(2)Priemerná mesačná pracovná odmena sa zisťuje z úhrnu príjmov z pracovnej činnosti za posledných 10, prípadne za posledných 5 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, podľa toho, čo je pre družstevníka výhodnejšie. Ak bol družstevník po vzniku nároku na starobný dôchodok ďalej nepretržite pracovne činný a nepoberal starobný dôchodok, zisťuje sa priemerná mesačná pracovná odmena pre vymeranie starobného dôchodku z úhrnu príjmov z pracovnej činnosti za posledných 10
(5)kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom družstevník skončil pracovnú činnosť, pokiaľ je tento výpočet pre neho výhodnejší ako výpočet podľa ustanovenia prvej vety. Priemerná mesačná pracovná odmena družstevníka (družstevníčky) staršieho ako 60 rokov sa vypočítava za kalendárne roky pred dovŕšením tohto veku, ak je táto priemerná mesačná pracovná odmena vyššia ako priemerná mesačná pracovná odmena vypočítaná podľa predchádzajúcich ustanovení tohto odseku.
(3)Ak prevyšuje priemerná mesačná pracovná odmena vypočítaná za dobu uvedenú v predchádzajúcom odseku sumu 2000 Kčs, berie sa do počtu suma 2000 Kčs v plnej výške a zo sumy prevyšujúcej 2000 Kčs jedna tretina, najviac však suma 1000 Kčs.
(4)Starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok družstevníka, ktorý požíva alebo už požíval niektorý z týchto dôchodkov, nesmie sa vymerať z nižšej priemernej mesačnej pracovnej odmeny, než koľko bola priemerná mesačná pracovná odmena, z ktorej bol vymeraný skorší dôchodok. § 43 Pracovné kategórie
(1)Pracovné činnosti vykonávané v družstve s vyššou úrovňou hospodárenia sa pre účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú rovnako ako zamestnania vykonávané v pracovnom pomere*) podľa svojho druhu takto:
  1. do II. pracovnej kategórie patria činnosti vykonávané za zvlášť obťažných pracovných podmienok;
  2. do III. pracovnej kategórie patria všetky ostatné pracovné činnosti.
(2)Ako doby pracovnej činnosti II. pracovnej kategórie sa započítavajú aj náhradné doby (§ 40 ods. 1), ak bola pracovná činnosť II. pracovnej kategórie prerušená len týmito dobami.
(3)Vláda ustanoví, ktoré druhy prác odôvodňujú, aby sa pracovná činnosť zaradila do II. pracovnej kategórie. Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva vydá zoznam pracovných činností v poľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve zaradených do II. pracovnej kategórie.
(4)Výhody, ktoré ustanovujú predpisy o dôchodkovom zabezpečení pre pracovníkov, ktorí vykonávali zamestnanie II. pracovnej kategórie,**) patria za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu členom družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, ak vykonávali pracovnú činnosť zaradenú do II. pracovnej kategórie. Druhý oddiel Dávky dôchodkového zabezpečenia Starobný dôchodok § 44 Podmienky pre nárok na starobný dôchodok členov všetkých družstiev
(1)Na starobný dôchodok má nárok člen družstva, ktorý bol pracovne činný najmenej 25 rokov a v čase trvania sociálneho zabezpečenia dosiahol vek aspoň 60 rokov; členka družstva má nárok na starobný dôchodok, ak bola pracovne činná najmenej 25 rokov a v čase trvania sociálneho zabezpečenia dosiahla vek aspoň a) 53 rokov a vychovala päť alebo viac detí, b) 54 rokov a vychovala tri alebo štyri deti, c) 55 rokov a vychovala dve deti, d) 56 rokov a vychovala jedno dieťa, e) 57 rokov a nevychovala žiadne dieťa.
(2)Pri posudzovaní nároku členky družstva na starobný dôchodok sa prizerá na jej (i osvojené) deti a na deti, ktoré prevzala do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov.
(3)Nárok na starobný dôchodok má aj člen (členka) družstva, ak bol po 30. septembri 1948 dôchodkove zabezpečený (poistený) ako člen družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaci roľník najmenej 20 rokov, v čase trvania sociálneho zabezpečenia dosiahol vek aspoň 60 rokov a jeho dôchodkové zabezpečenie (poistenie) ako družstevného roľníka trvalo bezprostredne pred vznikom nároku na starobný dôchodok nepretržite aspoň päť rokov.
(4)Nárok na starobný dôchodok má aj člen družstva, ak bol po 30. septembri 1948 dôchodkovo zabezpečený (poistený) ako člen družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaci roľník najmenej 15 rokov (ak ide o členku družstva, najmenej 10 rokov) a v čase trvania sociálneho zabezpečenia dosiahol vek aspoň 65 rokov.
(5)Do dôb 20 rokov, prípadne 15
(10)rokov pracovnej činnosti podľa odsekov 3 a 4 sa započítavajú náhradné doby podľa § 40 ods. 1 písm.
  1. g)a
  2. h)a členkám družstva aj doba pracovnej činnosti podľa § 39 ods. 1 č. 2 a náhradná doba starostlivosti o dieťa.
(6)Vzniku nároku na starobný dôchodok podľa predchádzajúcich odsekov nebráni, ak člen (členka) družstva nebol pracovne činný najdlhšie po dobu dvoch rokov bezprostredne pred dosiahnutím veku potrebného pre nárok na tento dôchodok. § 45 Výška starobného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)Základná výmera starobného dôchodku člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorý splnil podmienky určené pre nárok na tento dôchodok, je 50 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny.
(2)K základnej výmere podľa predchádzajúceho odseku sa pripočíta od 26. roku pracovnej činnosti za každý rok pracovnej činnosti 1 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ale len do výšky určenej v nasledujúcom odseku; pritom sa započítava len doba pracovnej činnosti vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov.
(3)Starobný dôchodok je ku dňu vzniku nároku na tento dôchodok najviac 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny; zvýšenie presahujúce hranicu 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny patrí, len ak ide o zvýšenie za dobu odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody.
(4)Starobný dôchodok vypočítaný podľa predchádzajúcich odsekov nesmie byť menej, ako by bol dôchodok vypočítaný podľa ustanovení platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia. § 46 Zvýšenie nároku na starobný dôchodok členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)Členovi družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorý je pracovne činný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá invalidný dôchodok, zvyšuje sa nárok na starobný dôchodok za každý ďalší rok pracovnej činnosti o 4 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny a pri neukončenom roku pracovnej činnosti o 1 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny za každé tri mesiace pracovnej činnosti.
(2)Starobný dôchodok podľa § 44 ods. 1 a 3 je po zvýšení podľa predchádzajúceho odseku najmenej 440 Kčs mesačne, ak trvala ďalšia pracovná činnosť celkove aspoň rok, 480 Kčs mesačne, ak trvala ďalšia pracovná činnosť celkove aspoň dva roky a 520 Kčs mesačne, ak trvala ďalšia pracovná činnosť celkove aspoň tri roky.
(3)Starobný dôchodok podľa § 44 ods. 4 je po zvýšení podľa odseku 1 najmenej 330 Kčs mesačne, ak trvala ďalšia pracovná činnosť celkove aspoň rok, 360 Kčs mesačne, ak trvala ďalšia pracovná činnosť celkove aspoň dva roky a 400 Kčs mesačne, ak trvala ďalšia pracovná činnosť celkove aspoň tri roky.
(4)Do doby ďalšej pracovnej činnosti sa nezapočítavajú náhradné doby.
(5)Starobný dôchodok sa po čas ďalšej pracovnej činnosti v družstve (zamestnaní) neposkytuje, pokiaľ vláda neustanoví výnimky (§ 96). § 47 Najvyššia a najnižšia výmera starobného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)Starobný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu 1600 Kčs mesačne.
(2)Starobný dôchodok je najmenej 400 Kčs mesačne.
(3)Starobný dôchodok je však najviac 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny neobmedzenej podľa § 42 ods. 3.
(4)Starobný dôchodok podľa odseku 2 a starobný dôchodok určený v najnižšej výmere podľa § 46 ods. 2 a 3 môže sa vymerať nad 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ak je tento dôchodok jediným zdrojom výživy dôchodcu a jeho rodiny alebo ak ide o manželskú dvojicu, ktorá nemá hrubý príjem vyšší ako 400 Kčs mesačne na osobu. § 48 Výška starobného dôchodku členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)Základná výmera starobného dôchodku členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia, je: v dôchodkovom pásme pri priemernej mesačnej pracovnej odmene počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny základná výmera dôchodku nad Kčs do Kčs mesačne Kčs I. - 300 230 II. 300 450 270 III. 450 600 310 IV. 600 750 350 V. 750 900 390 VI. 900 1200 440 VII. 1200 1500 500 VIII. 1500 - 560
(2)Základná výmera starobného dôchodku člena družstva, ktorý bol po dobu aspoň piatich rokov bezprostredne pred vznikom nároku na dôchodok odborným alebo predným pracovníkom, je pri priemernej mesačnej pracovnej odmene nad 1500 Kčs, počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny, mesačne 650 Kčs. Kto sa považuje za odborného alebo predného pracovníka, ustanovia vykonávacie predpisy.
(3)Za každý rok pracovnej činnosti v družstve vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov, pokiaľ sa započítava do doby potrebnej pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku, sa k základnej výmere starobného dôchodku pripočíta 1 % jej výšky, nie však celkove viac ako 20 % základnej výmery dôchodku. Z náhradných dôb sa do doby pracovnej činnosti pritom započítava len doba započitateľná podľa § 40 ods. 1 písm. c); zvýšenie presahujúce hranicu 20 % základnej výmery dôchodku patrí, len ak ide o zvýšenie dôchodku za túto dobu. § 49 Zvýšenie nároku na starobný dôchodok členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)Členovi družstva, ktoré nebolo uznané za družstvo s vyššou úrovňou hospodárenia, poskytuje sa starobný dôchodok určený dôchodkovým pásmom i pri ďalšej činnosti v takom družstve; pokiaľ starobný dôchodok je viac ako 600 Kčs mesačne, vypláca sa len v tejto sume.
(2)Ak člen družstva nepožiada o starobný dôchodok, hoci splnil podmienky pre nárok na tento dôchodok, alebo ak sa vzdá výplaty priznaného starobného dôchodku, zvyšuje sa jeho nárok na starobný dôchodok za každý ďalší rok pracovnej činnosti v družstve, pokiaľ sa započítava pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku, o 4 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny určenej ku dňu vzniku nároku na dôchodok. Do doby ďalšej pracovnej činnosti sa nezapočítavajú náhradné doby. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok § 50
(1)Socialistická spoločnosť sa stará o zdravie družstevníkov a rozvíjanie ich pracovnej schopnosti. Družstevníkom, ktorých nepriaznivý zdravotný stav pôsobí zmenu, pokles alebo stratu pracovnej schopnosti, poskytujú zdravotnícke orgány a orgány sociálneho zabezpečenia v spolupráci s družstevnými orgánmi starostlivosť, aby potrebnou liečbou, prevedením na vhodnú prácu, úpravou pracovných podmienok a účelnou pracovnou rehabilitáciou (§ 106) udržali si alebo získali pracovnú schopnosť, a tým si zabezpečili doterajšiu životnú úroveň.
(2)Pri dlhodobom poklese alebo strate pracovnej schopnosti sa družstevníci zabezpečujú invalidným (čiastočným invalidným) dôchodkom. Pokiaľ povaha zdravotného poškodenia a vek družstevníkov pripúšťajú zlepšenie ich zdravotného stavu a obnovenie pracovnej schopnosti, priznáva sa invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok na čas trvania úplnej (čiastočnej) invalidity a vhodnou pracovnou rehabilitáciou sa umožňuje, aby dôchodcovia znova získali pracovnú schopnosť, prípadne mohli vhodne využiť zostávajúcu pracovnú schopnosť. § 51 Podmienky pre nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok
(1)Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí členovi družstva, ktorý bol pracovne činný po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok (§ 52) a v čase trvania sociálneho zabezpečenia alebo najneskôr do dvoch rokov po jeho zániku sa stal úplne (čiastočne) invalidným.
(2)Invalidný dôchodok však nepatrí členovi družstva, ktorý v čase vzniku úplnej invalidity už splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok, pokiaľ úplná invalidita nie je následkom pracovného úrazu (§ 53).
(3)Člen družstva je úplne invalidný, ak pre dlhododbý nepriaznivý zdravotný stav
  1. a)je neschopný vykonávať akkúkoľvek sústavnú pracovnú činnosť alebo výkon takej pracovnej činnosti by vážne zhoršil jeho zdravotný stav alebo
  2. b)je síce schopný vykonávať sústavnú pracovnú činnosť, ale len celkom neprimeranú jeho skorším schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho povolania.
(4)Člen družstva je čiastočne invalidný, ak jeho príjem z pracovnej činnosti podstatne poklesol preto, že pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať
  1. a)doterajšiu alebo inú rovnako kvalifikovanú pracovnú činnosť len za zvlášť uľahčených pracovných podmienok alebo
  2. b)len inú pracovnú činnosť menej kvalifikovanú. § 52 Doba pracovnej činnosti potrebná pre nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok
(1)Doba pracovnej činnosti potrebná pre nárok na invalidný (čistočný invalidný) dôchodok je u družstevníkov vo veku do 20 rokov menej ako rok, nad 20 rokov do 22 rokov 1 rok, nad 22 rokov do 24 rokov 2 roky, nad 24 rokov do 26 rokov 3 roky, nad 26 rokov do 28 rokov 4 roky, nad 28 rokov 5 rokov. Doba pracovnej činnosti potrebná pre nárok družstevníka vo veku nad 28 rokov sa zisťuje z posledných 10 rokov počítaných späť od vzniku úplnej (čiasotčnej) invalidity.
(2)Ak družstevník získal potrebnú dobu pracovnej činnosti v niektorom z vekových pásiem uvedených v predchádzajúcom odseku a ak bol ďalej pracovne činný, považuje sa za získanú doba pracovnej činnosti potrebná v najbližšie vyššom vekovom pásme.
(3)Beh ohľadu na dĺžku doby pracovnej činnosti vznikne nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok,
  1. a)ak sa stane družstevník úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu alebo
  2. b)ak sa stane úplne (čiastočne) invalidnou vdova, ktorá pri vzniku úplnej (čiastočnej) invalidity už nemá nárok na vdovský dôchodok, ak sa stala družstevníčkou najneskôr do jedného roku po zániku nároku na vdovský dôchodok a pokračovala v pracovnej činnosti v družstve až do dňa, keď sa stala úplne (čiastočne) invalidnou; toto ustanovenie sa však nevzťahuje na vdovu, ktorej z dôvodu úplnej invalidity znova vznikne nárok na vdovský dôchodok. § 53 Pracovný úraz
(1)Pracovným úrazom je úraz, ktorý člen družstva utrpel pri pracovnej činnosti v družstve alebo v pridruženej výrobe*) alebo v priamej súvislosti s takou pracovnou činnosťou. Rovnaké nároky ako pri pracovnom úraze má aj člen družstva, ktorý utrpel úraz
  1. a)cestou do práce a späť, ak cestu podstatne neprerušil z príčin nesúvisiacich s pracovnou činnosťou,
  2. b)pri práci na záhumienku,
  3. c)pri činnej účasti na opatreniach proti živelným pohromám a pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm alebo pri záslužnej činnosti vykonávanej bez právneho záväzku v prospech celku,
  4. d)pri výkone verejnej funkcie,
  5. e)pri niektorých osobitných druhoch činnosti, ktoré určia vykonávacie predpisy.
(2)Pracovným úrazom sa kladú na roveň choroby z povolania, ktorými sa rozumejú choroby uvedené v zozname chorôb z povolania platnom pre pracovníkov, ak vznikli za podmienok určených v tomto zozname.**) Výška invalidného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia § 54
(1)Základná výmera invalidného dôchodku člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia je 50 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ak člen družstva bol pracovne činný predo dňom vzniku nároku na dôchodok najmenej 25 rokov alebo ak doba jeho pracovnej činnosti s pripočítaním doby od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov u mužov a 57 rokov u žien je najmenej 25 rokov.
(2)Základná výmera invalidného dôchodku uvedená v predchádzajúcom odseku patrí členovi družstva tiež, ak bol po 30. septembri 1948 dôchodkove zabezpečený (poistený) ako člen družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaci roľník najmenej 20 rokov, alebo ak doba jeho dôchodkového zabezpečenia (poistenia) ako člena družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaceho roľníka s pripočítaním doby od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov je najmenej 20 rokov. Do doby 20 rokov sa započítava členkám družstva aj doba pracovnej činnosti podľa § 39 ods. 1 č. 2; z náhradných dôb sa započítava len doba starostlivosti o dieťa.
(3)Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa vzťahuje len na člena (členku) družstva, ktorého dôchodkové zabezpečenie (poistenie) ako družstevného roľníka trvalo bezprostredne pred vznikom nároku na invalidný dôchodok nepretržite najmenej päť rokov.
(4)K základnej výmere sa pripočíta 1 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny od 26. roku pracovnej činnosti za každý rok pracovnej činnosti a za každý rok pripočítanej doby, ale len do výšky určenej v nasledujúcom odseku; pritom sa započítava len doba pracovnej činnosti vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov.
(5)Invalidný dôchodok je ku dňu vzniku nároku na tento dôchodok najviac 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny; zvýšenie presahujúce hranicu 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny patrí, len ak ide o zvýšenie za dobu odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody.
(6)Invalidný dôchodok vypočítaný podľa predchádzajúcich odsekov nesmie byť menej, ako by bol dôchodok vypočítaný podľa ustanovení platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia. § 55
(1)Ak nesplňuje člen družstva s vyššou úrovňou hospodárenia podmienky uvedené v § 54 ods. 1 ani podmienky uvedené v § 54 ods. 2 a 3, ale získal potrebnú dobu pre nárok na invalidný dôchodok, patrí mu invalidný dôchodok vo výške 50 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny znížený za každý rok chýbajúci do 25 (§ 54 ods. 1) alebo do 20 (§ 54 ods. 2) rokov o 2 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny.
(2)Ustanovenie § 54 ods. 6 platí obdobne. § 56 Výška čiastočného invalidného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)Čiastočný invalidný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia je polovica invalidného dôchodku; pritom však neplatia ustanovenia o najnižšej výmere invalidného dôchodku (§ 58 ods. 2 a 4).
(2)Ustanovenie § 54 ods. 6 platí obdobne. § 57 Výška invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku pri pracovnom úraze členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)Invalidný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorého úplná invaliddita je následkom pracovného úrazu, je o 10 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny vyšší ako invalidný dôchodok vypočítaný podľa § 54 a 55.
(2)Čiastočný invalidný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorého čiastočná invalidita je následkom pracovného úrazu, je polovica invalidného dôchodku, ktorý by patril pri pracovnom úraze; pritom však neplatia ustanovenia o najnižšej výmere invalidného dôchodku. § 58 Najvyššia a najnižšia výmera invalidného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)Invalidný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu 1600 Kčs mesačne.
(2)Invalidný dôchodok je najmenej 400 Kčs mesačne.
(3)Invalidný dôchodok člena družstva staršieho ako 20 rokov je však najviac 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny neobmedzenej podľa § 42 ods. 3.
(4)Ak je invalidný dôchodok v najnižšej výmere podľa odsekov 2 a 3 jediným zdrojom výživy dôchodcu a jeho rodiny alebo ak ide o manželskú dvojicu, ktorá nemá hrubý príjem vyšší ako 400 Kčs mesačne na osobu, môže byť invalidný dôchodok
  1. a)nižší ako 400 Kčs mesačne vymeraný až do tejto výšky aj členovi družstva staršiemu ako 20 rokov i nad 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny,
  2. b)dosahujúci aspoň 400 Kčs mesačne vymeraný až do výšky 600 Kčs mesačne, nie však nad 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny. § 59 Výška invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)Základná výmera invalidného dôchodku členov družstva, ktoré nebolo uznané za družstvo s vyššou úrovňou hospodárenia, je rovnaká ako základná výmera starobného dôchodku (§ 48).
(2)Ak člen družstva nebol po 30. septembri 1948 dôchodkovo zabezpečený (poistený) ako člen družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaci roľník aspoň 10 rokov, je základná výmera invalidného dôchodku najviac 440 Kčs mesačne, aj keď priemerná mesačná pracovná odmena prevyšuje 1200 Kčs.
(3)Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa nevzťahuje na člena družstva, ktorý bol po dobu aspoň piatich rokov bezprostredne pred vznikom nároku na invalidný dôchodok odborným alebo predným pracovníkom (§ 48 ods. 2).
(4)Za každý rok pracovnej činnosti v družstve vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov, pokiaľ sa započítava do doby potrebnej pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku, sa k základnej výmere invalidného dôchodku pripočíta 1 % jej výšky, nie však celkove viac ako 20 % základnej výmery dôchodku. Z náhradných dôb sa do doby pracovnej činnosti pritom započítava len doba započítateľná podľa § 40 ods. 1 písm. c); zvýšenie presahujúce hranicu 20 % základnej výmery dôchodku patrí, len ak ide o zvýšenie dôchodku za túto dobu.
(5)Čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku.
(6)Ak vznikla invalidita (čiastočná invalidita) pracovným úrazom, zvyšuje sa invalidný dôchodok o 50 Kčs a čiastočný invalidný dôchodok o 30 Kčs mesačne. § 60 Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok v mimoriadnych prípadoch
(1)Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí odo dňa podania žiadosti aj družstevníkovi, ktorý sa stal úplne (čiastočne) invalidným
  1. a)pred začatím pracovnej činnosti, ak bol pracovne činným po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok; však ide o družstevníka mladšieho ako 24 rokov, je potrebná doba pracovnej činnosti aspoň dva roky;
  2. b)po začatí pracovnej činnosti, nebol pracovne činný po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok pred vznikom úplnej (čiastočnej) invalidity, bol však pracovne činný po potrebnú dobu v posledných 10 rokoch pred podaním žiadosti.
(2)Družstevníkovi, ktorý pre úplnú invaliditu vzniknutú v mladosti nemohol byť pracovne činný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok a dosiahol vek 25 rokov, môže sa priznať invalidný dôchodok až do výšky 400 Kčs mesačne.
(3)Za čiastočne invalidného sa považuje aj družstevník, ktorému dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav značne sťažuje všeobecné životné podmienky, aj keď jeho príjem z pracovnej činnosti podstatne nepoklesol; takému družstevníkovi sa môže priznať čiastočný invalidný dôchodok. § 61 Výmera invalidného dôchodku pri zmene stupňa invalidity
(1)Ak sa stal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku, základná výmera ktorého bola určená podľa dôchodkového pásma, úplne invalidným v čase, keď bol členom družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, vymeria sa mu invalidný dôchodok podľa ustanovení platných pre členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, len ak bol v takomto družstve po vzniku čiastočnej invalidity pracovne činný (§ 39). Ak nebol takto pracovne činný, vymeria sa mu invalidný dôchodok podľa ustanovení platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.
(2)Ak sa stal požívateľ invalidného dôchodku, základná výmera ktorého bola určená podľa dôchodkového pásma, čiastočne invalidným (§ 51 ods. 4) v čase, keď bol členom družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, vymeria sa mu čiastočný invalidný dôchodok podľa ustanovení platných pre členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, len ak bol v takomto družstve po vzniku invalidity pracovne činný. Ak nebol takto pracovne činný, vymeria sa mu čiastočný invalidný dôchodok podľa ustanovení platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia. Dávky rodinných príslušníkov družstevníkov pri pracovnom úraze § 62 Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok rodinných príslušníkov
(1)Rodinným príslušníkom družstevníka, ktorí sa stali úplne invalidnými (čiastočne invalidnými) následkom pracovného úrazu (choroby z povolania) pri prevádzke družstevného poľnohospodárskeho závodu alebo v súvislosti s ňou alebo pri práci na záhumienku a nie sú sami družstevníkmi, môže sa poskytnúť invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok.
(2)Rodinný príslušník družstevníka je úplne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akúkoľvek sústavnú zárobkovú činnosť alebo výkon takej činnosti by vážne zhoršil jeho zdravotný stav. Rodinný príslušník družstevníka je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav došlo k podstatnému poklesu jeho pracovnej schopnosti.
(3)Výchovné k invalidnému (čiastočnému invalidnému) dôchodku rodinného príslušníka družstevníka ani dôchodky pozostalých po rodinných príslušníkoch družstevníka sa neposkytujú.
(4)Za rodinných príslušníkov sa považujú osoby uvedené v § 36 za podmienok v ňom určených. § 63 Výška invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku
(1)Invalidný dôchodok rodinného príslušníka družstevníka je 230 Kčs mesačne a môže sa zvýšiť v prípadoch hodných zreteľa o 50 Kčs mesačne.
(2)Čiastočný invalidný dôchodok rodinného príslušníka družstevníka je 138 Kčs mesačne a môže sa zvýšiť v prípadoch hodných zreteľa o 30 Kčs mesačne. Dôchodky pozostalých § 64 Všeobecné podmienky
(1)Vdovský a sirotský dôchodok patria:
  1. a)po družstevníkovi, ktorý bol pracovne činný po dobu potrebnú pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok, ak neuplynulo od zániku sociálneho zabezpečenia družstevníka do dňa smrti viac ako dva roky, alebo po družstevníkovi, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu (choroby z povolania);
  2. b)po požívateľovi starobného alebo invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku.
(2)Dieťaťu obojstranne osirelému patrí sirotský dôchodok, aj keď nikto z rodičov, prípadne z osôb, na ktoré bolo dieťa prevažne výživou odkázané (§ 68 ods. 2), nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok. § 65 Vdovský dôchodok
(1)Vdovský dôchodok patrí vdove po čas jedného roku od smrti manžela.
(2)Po uplynutí tohto času patrí vdovský dôchodok, ak vdova splňuje niektorú z týchto podmienok:
  1. a)je úplne invalidná,
  2. b)stará sa aspoň o jedno dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok (§ 68),
  3. c)vychovala aspoň tri deti (§ 68),
  4. d)dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti,
  5. e)dosiahla vek 50 rokov.
(3)Nárok na vdovský dôchodok vznikne znova, ak sa splní niektorá z podmienok uvedených v predchádzajúcom odseku do dvoch rokov po zániku skoršieho nároku na vdovský dôchodok.
(4)Nárok na vdovský dôchodok zaniká vydajom; pri opätovnom ovdovení vznikne však nárok na skorší vdovský dôchodok znova, ak by vdove patril, keby sa znovu nevydala, a ak jej nepatrí nárok na vdovský dôchodok po poslednom manželovi.
(5)Vdovský dôchodok patrí za podmienok uvedených v predchádzajúcich odsekoch aj rozvedenej žene, ak bola v čase smrti bývalého manžela odkázaná na príspevok na výživu, až do skončenia času, do ktorého mal bývalý manžel povinnosť ho poskytovať; po tomto čase môže sa vdovský dôchodok poskytovať len v prípadoch hodných zreteľa.
(6)Nárok na vdovský dôchodok nepatrí, ak manželstvo bolo uzavreté po 60. roku veku družstevníka (dôchodcu) a netrvalo aspoň dva roky; to však neplatí, ak sa narodilo z manželstva alebo z predchádzajúceho spolužitia dieťa alebo ak smrť nastala následkom úrazu.
(7)Ak vdova žije v spoločnej domácnosti s druhom, výplata vdovského dôchodku sa zastaví; o zastavení výplaty rozhoduje okresný národný výbor. V prípadoch hodných zreteľa, najmä ak ide o staršiu vdovu, môže okresný národný výbor povoliť ďalšiu výplatu vdovského dôchodku alebo s prihliadnutím na príjmy vdovy a druha povoliť výplatu tohto dôchodku v zníženej výmere. Ak bola výplata vdovského dôchodku zastavená alebo vdovský dôchodok bol vyplácaný v zníženej výmere, výplata dôchodku sa obnoví v pôvodnej výške, ak druh zomrie alebo dôjde k zrušeniu spolužitia a vdovský dôchodok by patril, keby vdova nežila v spoločnej domácnosti s druhom.
(8)Vdove, ktorá nežila s manželom dlhší čas pre jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, patrí vdovský dôchodok, len ak bola v čase smrti manžela odkázaná na neho výživou. § 66 Výška vdovského dôchodku
(1)Vdovský dôchodok je 60 % dôchodku
  1. a)starobného alebo invalidného, na ktorý by mal družstevník (pracujúci dôchodca) nárok v čase smrti, podľa toho, ktorý z týchto dôchodkov je vyšší;
  2. b)starobného alebo invalidného, na ktorý mal nárok v čase smrti nepracujúci dôchodca.
(2)Vdovský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol pracovne činný, vymeriava sa z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku nárok v čase smrti, keby bol úplne invalidný.
(3)Vdovský dôchodok je najmenej 360 Kčs mesačne, nesmie však byť vyšší ako dôchodok zomretého.
(4)Rozvedenej žene (§ 65 ods. 5) a vdove, ktorá nežila s manželom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti (§ 65 ods. 8), patrí vdovský dôchodok len do výšky príspevku na výživu, prípadne výživného, a nesmie byť vyšší ako dôchodok zomretého; ustanovenie predchádzajúceho odseku o najnižšej výmere vdovského dôchodku tu neplatí.
(5)Ak je popri vdove, ktorá má nárok na vdovský dôchodok, aj rozvedená žena, ktorá má nárok na vdovský dôchodok, nesmie úhrn vdovských dôchodkov prevyšovať dôchodok zomretého; pokiaľ by bol úhrn vyšší, znižujú sa tieto dôchodky pomerne.
(6)Ustanovenie odseku 3 o najnižšej výmere vdovského dôchodku neplatí pre vdovské dôchodky vdov po členoch družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia. § 67 Súbeh vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti
(1)Ak je vdova zárobkove činná, kráti sa vdovský dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn vdovského dôchodku a hrubého príjmu zo zárobkovej činnosti prevyšuje mesačne sumu 1600 Kčs, ak sa stará o dve deti (§ 44 ods. 2), 1400 Kčs, ak sa stará o jedno dieťa, 1200 Kčs, ak sa nestará o žiadne dieťa.
(2)Pri krátení podľa predchádzajúceho odseku musí však zostať vdove najmenej polovica vdovského dôchodku, ak sa stará aspoň o jedno dieťa; ak sa stará vdova aspoň o tri deti, vdovský dôchodok sa nekráti.
(3)Vdovský dôchodok sa nekráti zárobkove činnej vdove po čas jedného roku od smrti manžela. § 68 Sirotský dôchodok
(1)Sirotský dôchodok patrí dieťaťu (i osvojenému) zomretého družstevníka (dôchodcu).
(2)Sirotský dôchodok patrí aj dieťaťu, ak zomrel družstevník (dôchodca), ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, a dieťa bolo v čase jeho smrti na neho prevažne odkázané výživou, ktorú dieťaťu nemôžu zo závažných príčin zabezpečiť jeho rodičia.
(3)Sirotský dôchodok patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Potom patrí sirotský dôchodok najdlhšie do 25. roku veku, ak dieťa
  1. a)sa sústavne pripravuje na budúce povolanie predpísaným výcvikom alebo štúdiom alebo
  2. b)pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sústavne sa pripravovať na budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok alebo
  3. c)pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné vykonávať sústavnú pracovnú činnosť (zamestnanie) alebo výkon takej pracovnej činnosti (zamestnania) by vážne zhoršil jeho zdravotný stav.
(4)Po skončení povinnej školskej dochádzky sa sirotský dôchodok nevypláca, ak má dieťa vlastný hrubý mesačný príjem vyšší ako 600 Kčs.
(5)Nárok na sirotský dôchodok zaniká osvojením dieťaťa; nárok sa obnovuje zrušením osvojenia alebo smrťou osvojiteľa, ak dieťa nemá po ňom nárok na sirotský dôchodok.
(6)Výplata sirotského dôchodku môže sa zastaviť, ak uzavrie požívateľ sirotského dôchodku manželstvo a ak je v rodine hrubý príjem na osobu vyšší ako 600 Kčs mesačne. § 69 Výška sirotského dôchodku
(1)Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je 30 % dôchodku
  1. a)starobného alebo invalidného, na ktorý by mal zomretý družstevník alebo pracujúci dôchodca (§ 68 ods. 1 a 2) nárok v čase smrti, podľa toho, ktorý z týchto dôchodkov je vyšší;
  2. b)starobného alebo invalidného, na ktorý mal nárok v čase smrti nepracujúci dôchodca.
(2)Sirotský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol pracovne činný, vymeriava sa z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku nárok v čase smrti, keby bol úplne invalidný.
(3)Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 180 Kčs a najviac 450 Kčs mesačne.
(4)Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa je 450 Kčs mesačne.
(5)Ak ide o viac detí, nesmie byť sirotský dôchodok žiadneho z nich nižší ako pomerný diel pripadajúci na jedno dieťa z úhrnu výchovného patriaceho k invalidnému dôchodku (§ 73 ods. 3). Iné dôchodky a dávky § 70 Dôchodok manželky
(1)Manželke člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorý získal dobu pracovnej činnosti potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok alebo starobný dôchodok, môže sa priznať dôchodok manželky, ak nie je zárobkove činná, ani nemá nárok na iný dôchodok a a) dosiahla vek 65 rokov alebo b) je úplne invalidná.
(2)Dôchodok manželky sa môže priznať za rovnakých podmienok aj manželke požívateľa starobného alebo invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku.
(3)Dôchodok manželky sa poskytuje vo výške 100 až 300 Kčs mesačne podľa sociálnych pomerov rodiny.
(4)Dôchodok manželky sa neposkytuje manželkám členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia. § 71 Osobný dôchodok
(1)Zvlášť zaslúžitým družstevníkom v odbore hospodárstva, vedy, kultúry a obrany vlasti, v odbore správy a v iných úsekoch verejnej činnosti alebo pozostalým po nich môže sa priznať osobný dôchodok. Vláda ustanoví podrobnosti.
(2)Osobný dôchodok nahradzuje iné dôchodky podľa tohto zákona alebo iných predpisov. § 72 Sociálny dôchodok Pre poskytovanie sociálneho dôchodku platia ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení.*) § 73 Výchovné k dôchodkom
(1)Výchovné patrí na každé dieťa (§ 68) požívateľa starobného, invalidného (čiastočného invalidného), osobného a sociálneho dôchodku. Výchovné však nepatrí na dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok alebo na ktoré patria prídavky na deti podľa predpisov o nemocenskom poistení platných pre pracovníkov (výchovné podľa predpisov o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl).
(2)Výchovné mesačne je k dôchodku na 1 dieťa Kčs na 2 deti Kčs na 3 deti Kčs na 4 deti Kčs na 5 detí Kčs do 1400 Kčs 70 170 430 690 950 nad 1400 Kčs 70 170 400 640 880 a zvyšuje sa za každé ďalšie dieťa mesačne o 260 Kčs pri dôchodku do 1400 Kčs a o 240 Kčs pri dôchodku nad 1400 Kčs.
(3)Výchovné mesačne je k invalidnému dôchodku na 1 dieťa Kčs na 2 deti Kčs na 3 deti Kčs na 4 deti Kčs na 5 detí Kčs do 1400 Kčs 120 260 480 700 950 nad 1400 Kčs 1200 260 460 660 880 a zvyšuje sa za každé ďalšie dieťa mesačne o 260 Kčs pri dôchodku do 1400 Kčs a o 240 Kčs pri dôchodku nad 1400 Kčs.
(4)Ak by malo nárok na výchovné na to isté dieťa niekoľko dôchodcov, patrí výchovné tomu, kto má nárok na vyššie výchovné, a pri rovnakej výške výchovného tomu, komu bolo skôr priznané.
(5)Výchovné patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom patrí a vypláca sa za rovnakých podmienok ako sirotský dôchodok.
(6)Ak je dieťa v priamo zaopatrení inej osoby (ústavu sociálnej starostlivosti) než dôchodcu, vypláca sa výchovné tejto osobe (ústavu sociálnej starostlivosti).
(7)Výchovné sa neposkytuje na dieťa
  1. a)ktoré je dlhšie ako šesť mesiacov v bezplatnom úplnom zaopatrení liečebného alebo podobného ústavu alebo
  2. b)ktoré má iné bezplatné úplné ústavné alebo internátne zaopatrenie z prostriedkov rozpočtových, hospodárskych alebo iných organizácií,
  3. c)požívateľa dôchodku, ktorý je užívateľom poľnohospodárskej pôdy vo väčšej výmere, ako pripúšťajú Vzorové stanovy jednotných roľníckych družstiev pre výmeru záhumienku, alebo žije s užívateľom takejto pôdy v spoločnej domácnosti ako člen rodiny. § 74 Zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť Ak je dôchodca trvale tak bezvládny, že potrebuje ošetrenie a obsluhu inou osobou, môže sa mu dôchodok zvýšiť o 100 až 400 Kčs mesačne so zreteľom na stupeň jeho bezvládnosti a jeho sociálne, rodinné a majetkové pomery; obdobne možno zvýšiť pre bezvládnosť dieťaťa od siedmeho roku jeho veku sirotský dôchodok a výchovné. Druhá hlava Dôchodkové zabezpečenie družstevných roľníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách § 75
(1)Družstevníkom vykonávajúcim službu v ozbrojených silách, ktorí nie sú vojakmi z povolania a stali sa úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby v ozbrojených silách alebo v priamej súvislosti s ním, patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo zvýšenej výmere, v akej sa poskytuje pri pracovnom úraze a podľa ustanovení o tomto dôchodku.
(2)Družstevníkom, uvedeným v predchádzajúcom odseku, ktorí sa stali v čase, keď vykonávali službu v ozbrojených silách, úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých za iných okolností, než je uvedené v predchádzajúcom odseku, patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa ustanovení o tomto dôchodku.
(3)Dôchodky sa vymeriavajú podľa ustanovení platných pre členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia zo sumy 1000 Kčs mesačne; ak bol člen družstva bezprostredne pred nástupom služby v ozbrojených silách dôchodkovo zabezpečený podľa tohto zákona, vymeriava sa dôchodok z priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ak je to pre neho výhodnejšie. § 76
(1)Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí vo zvýšenej výmere, v akej sa poskytuje pri pracovnom úraze a podľa ustanovení o tomto dôchodku aj
  1. a)družstevníkom, ktorí sa stale úplne (čiastočne) invalidnými v súvislosti s poškodením zdravia, ktoré utrpeli následkom účasti v boji proti fašizmu ako príslušníci ozbrojených útvarov alebo následkom väznenia z dôvodov fašistickej perzekúcie v dobe neslobody;
  2. b)družstevníkom povolaným na osobné úkony podľa predpisov o brane Československej socialistickej republiky, účastníkom civilnej obrany, účastníkom prípravy na obranu Československej socialistickej republiky*), pomocníkom Pohraničnej stráže a členom Pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti, ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý vznikol pri plnení ich úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
(2)Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí podľa ustanovení o tomto dôchodku aj
  1. a)družstevníkom uvedeným v odseku 1 písm. b), ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý vznikol v čase plnenia ich úloh bez priamej súvislosti s týmto plnením;
  2. b)družstevníkom, ktorí nevykonávajú službu v ozbrojených silách, ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý bol bez ich zavinenia spôsobený bojovým prostriedkom.
(3)Ustanovenie § 75 ods. 3 platí obdobne. § 77
(1)Invalidný dôchodok podľa § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 sa vymeriava vo výške 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, pričom sa použije ustanovenie § 57 ods. 1; invalidný dôchodok je najmenej 650 Kčs mesačne a čiastočný invalidný dôchodok najmenej 450 Kčs mesačne.
(2)Pozostalým po družstevníkoch, ktorí zomreli následkom poškodenia zdravia utrpeného spôsobom uvedeným v § 75 a 76 alebo boli užívateľmi dôchodkov podľa týchto ustanovení, patria dôchodky pozostalých. Tretia hlava Prvý diel Zabezpečenie členov rodín družstevníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách § 78
(1)Členovia rodiny družstevníka vykonávajúceho službu v ozbrojených silách (ďalej len „vojak“) majú nárok na zaopatrovací príspevok, pokiaľ vojak nevykonával popri pracovnej činnosti v družstve aj zamestnanie v pracovnom pomere**) alebo pokiaľ nie je zabezpečený podľa ustanovení druhého dielu tejto hlavy zákona.
(2)Zaopatrovací príspevok sa poskytuje aj niektorým iným osobám, ktoré výživou závisia od vojaka. § 79
(1)Nárok na zaopatrovací príspevok majú:
  1. a)nezaopatrené deti (§ 44 ods. 2) vojaka;
  2. b)manželka vojaka, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti a stará sa o nezaopatrené dieťa vo veku do troch rokov alebo je úplne invalidná alebo nemôže byť zárobkove činná z iných vážnych dôvodov;
  3. c)manželka vojaka, ktorá s ním nežije v spoločnej domácnosti, rozvedená manželka a matka dieťaťa vojaka, ktorá nie je za neho vydatá, ak im súd priznal voči nemu výživné, prípadne príspevok na výživu;
  4. d)družka vojaka, ktorá s ním žila do dňa jeho nastúpenia služby v ozbrojených silách aspoň tri mesiace v spoločnej domácnosti, naďalej v nej zotrváva a stará sa v nej o nezaopatrené dieťa vojaka vo veku do troch rokov alebo je úplne invalidná alebo nemôže byť zárobkovo činná z iných vážnych dôvodov;
  5. e)plnoletá príbuzná vojaka, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, vedie mu túto domácnosť a stará sa v nej o jeho nezaopatrené dieťa vo veku do troch rokov;
  6. f)manžel, manželka ktorého nastúpila službu v ozbrojených silách, ak je úplne invalidný a odkázaný výživou na príjem manželky.
(2)Vykonávacie predpisy ustanovia,
  1. a)ktorým iným osobám výživou závislým od vojaka môže sa poskytovať zaopatrovací príspevok a v akej výške;
  2. b)za akých podmienok a v akej výške sa môže vojakovi poskytovať príspevok na úhradu za užívanie bytu. § 80
(1)Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa je 170 Kčs mesačne.
(2)Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa sa kráti o sumu, o ktorú čistý príjem dieťaťa prevyšuje sumu 200 Kčs mesačne.
(3)Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa sa poskytuje popri prídavkoch na deti, popri výchovnom i popri sirotskom dôchodku. § 81
(1)Zaopatrovací príspevok pre manželku, družku vojaka, jeho plnoletú príbuznú a manžela vojačky je 500 Kčs mesačne.
(2)Manželke, ktorá nežije s vojakom v spoločnej domácnosti, rozvedenej manželke a matke dieťaťa vojaka, ktorá nie je za neho vydatá, poskytuje sa zaopatrovací príspevok vo výške výživného, prípadne príspevku na výživu priznaného súdom, najviac však vo výške 500 Kčs mesačne.
(3)Ak má manželka, plnoletá príbuzná, družka vojaka alebo manžel vojačky iný príjem, kráti sa zaopatrovací príspevok o polovicu sumy, o ktorú úhrn zaopatrovacieho príspevku a hrubého príjmu prevyšuje mesačne sumu 1600 Kčs, ak sa stará o dve deti (§ 44 ods. 2), 1400 Kčs, ak sa stará o jedno dieťa, 1200 Kčs, ak sa nestará o žiadne dieťa; ak sa stará aspoň o tri deti, zaopatrovací príspevok sa nekráti. § 82 Úhrn zaopatrovacích príspevkov nesme presahovať 80 % priemeru príjmov z pracovnej činnosti vojaka za posledných 12 kalendárnych mesiacov predo dňom nastúpenia služby v ozbrojených silách. Ak by presahoval úhrn zaopatrovacích príspevkov túto výšku, poskytuje sa manželke zaopatrovací príspevok v plnej výške, najviac však vo výške 80 % priemeru príjmov z pracovnej činnosti vojaka. Ak je najvyššia výmera vyčerpaná zaopatrovacím príspevkom pre manželku, nemožno tento príspevok poskytnúť ďalším osobám; inak sa zaopatrovací príspevok každej z týchto ďalších osôb znižuje o rovnakú sumu. Druhý diel Zabezpečenie družstevníkov v čase vojenského cvičenia § 83
(1)Družstevníkom sa poskytuje zaopatrovací príspevok v čase výkonu vojenského cvičenia alebo inej obdobnej služby v ozbrojených silách, s výnimkou vojenskej základnej a náhradnej služby, ak ich sociálne zabezpečenie trvalo (§ 4) bezprostredne pred nástupom vojenského cvičenia aspoň tri mesiace; splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak sa nemohla splniť z dôvodu všeobecného záujmu alebo z iných vážnych dôvodov.
(2)Zaopatrovací príspevok je za každý mesiac vojenského cvičenia:
  1. a)50 % priemernej pracovnej odmeny družstevníka, ak tu nie je žiadna z osôb uvedených v § 84,
  2. b)65 % priemernej pracovnej odmeny družstevníka, ak je tu jedna z uvedených osôb,
  3. c)90 % priemernej pracovnej odmeny družstevníka, ak sú tu dve z uvedených osôb,
  4. d)95 % priemernej pracovnej odmeny družstevníka, ak sú tu aspoň tri z uvedených osôb.
(3)Za časť kalenddárneho mesiaca, po ktorú družstevník vykonával vojenské cvičenie, patrí pomerný diel zaopatrovacieho príspevku.
(4)Zaopatrovací príspevok sa znížuje o sumu, ktorú je družstvo povinné poskytovať podľa svojich stanov rodine družstevníka po čas jeho vojenského cvičenia; pritom sa neprizerá na prídavky na deti.
(5)Priemernou pracovnou odmenou družstevníka sa rozumie dvanástina príjmov z pracovnej činnosti za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred nástupom vojenského cvičenia; do tejto doby sa nezapočítavajú doby uznanej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz. Príjmom z pracovnej činnosti sa rozumerjú príjmy, z ktorých sa vypočítava priemerná mesačná pracovná odmena.*) Ak bol družstevník pred nástupom vojenského cvičenia odmeňovaný podľa pracovných jednotiek po čas kratší ako 12 kalendárnych mesiacov, považujú sa za jeho príjem z pracovnej činnosti za tento čas odmeny v plánovanej výške pripadajúce na pracovné jednotky, ktoré v tomto čase odpracoval. § 84 Pri vymeriavaní zaopatrovacieho príspevku podľa § 83 ods. 2 sa prizerá na tieto osoby: a) na manželku, maloleté deti a vnukov, ak žijú s družstevníkom trvale v spoločnej domácnosti, b) na iné osoby, ktoré nemajú vlasntý príjem prevyšujúci sumu 200 Kčs mesačne, ak žijú v spoločnej domácnosti s družstevníkom alebo ak síce v spoločnej domácnosti s družstevníkom nežijú, ale družstevník im pravidelne prispieval na výživu pred nástupom služby v ozbrojených silách najmenej sumou 100 Kčs mesaačne. Tretí diel Spoločné ustanovenia pre poskytovanie zaopatrovacieho príspevku § 85
(1)Nárok na zaopatrovací príspevok patrí od prvého dňa služby v ozbrojených silách. Ak sa splnia podmienky pre nárok na zaopatrovací príspevok (napr. uzavretie manželstva, narodenie dieťaťa) až po nástupe služby v ozbrojených silách, vzniká nárok odo dňa, keď sa tak stalo.
(2)Nárok na zaopatrovací príspevok zaniká dňom, ktorým pominula niektorá z podmienok pre nárok. Ak sa však skončí služba v ozbrojených silách alebo ak pominie niektorá z podmienok pre nárok až po 25. dni v mesiaci, zaniká nárok na zaopatrovací príspevok až posledným dňom toho istého kalendárneho mesiaca. § 86
(1)Ak je oprávnený umiestnený v liečebnom ústave po čas dlhší ako dva mesiace, vypláca sa začínajúc tretím mesiacom polovica zaopatrovacieho príspevku.
(2)Zaopatrovací príspevok na nevypláca, ak je oprávnený dlhšie ako jeden mesiac
  1. a)v cudzine,
  2. b)v ochrannej výchove,
  3. c)vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe; ak bol oprávnený prepustený z väzby bez toho, že by bol odsúdený, vyplatí sa mu zaopatrovací príspevok spätne za celý čas väzby. § 87 Vláda môže ustanoviť osobitnú úpravu zaopatrovacieho príspevku pre čas brannej pohotovosti štátu. Štvrtá hlava Sociálne zabezpečenie učňov § 88
(1)Rozsah, podmienky a výška nárokov zo sociálneho zabezpečenia učňov, ktorí sú v učebnom pomere k družstvu, spravujú sa predpismi platnými pre ostatných učňov.
(2)Základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny učňa, podľa ktorej sa určuje výška peňažných dávok zabezpečenia v chorobe a peňažnej pomoci v materstve, je peňažná odmena patriaca podľa predpisov o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov*), ktorí sú v učebnom pomere k družstvu; ak vznikla pracovná neschopnosť v čase, keď sa skončilo prípravné obdobie učňa, je základom zárobok dosiahnutý v období odborného rozvoja. Piata hlava Zabezpečenie dôchodcov v chorobe § 89
(1)Dôchodcovi, jeho manželke a deťom, ako aj ďalším osobám prevažne odkázaným výživou na dôchodcu, o ktorých to ustanovujú vykonávacie predpisy, poskytuje sa liečebno-preventívna starostlivosť, podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné za podmienok a v rozsahu ako družstevníkom; môže sa im poskytnúť aj kúpeľná starostlivosť a príspevok na detskú rekreáciu.
(2)Liečebno-preventívnu starostlivosť poskytujú zdravotnícke zariadenia; kúpeľnú starostlivosť poskytujú na účet sociálneho zabezpečenia.
(3)Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú
  1. a)na dôchodcov, ktorí sú zabezpečení v chorobe alebo v materstve podľa iných predpisov**),
  2. b)na manželku dôchodcu, jeho deti a osoby prevažne odkázané výživou na dôchodcu, pokiaľ sú samy zabezpečené v chorobe alebo v materstve podľa iných predpisov**),
  3. c)na osoby, ktoré sa trvale zdržujú mimo územia Československej socialistickej republiky. Šiesta hlava Spoločné ustanovenia o dávkach § 90 Povinnosti oprávnených osôb
(1)Ak bol príjemca dávky alebo iný oprávnený vyzvaný, aby osvedčil okolnosti rozhodné pre výplatu dávky alebo jej výšku, je povinný výzve vyhovieť; ak tak neurobí v určenej lehote, môže sa výplata dávky zastaviť, ak oprávnený bol vo výzve upozornený na tieto následky.
(2)Príjemca dávky alebo iný oprávnený je povinný ohlásiť do 8 dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu. Ak neohlási požívateľ starobného dôchodku opätovné začatie pracovnej činnosti v družstve alebo inej zárobkovej činnosti, nemá nárok na zvýšenie dôchodku za čas, po ktorý nesplnil ohlasovaciu povinnosť; tým nie je dotknutá jeho povinnosť vrátiť dávky prijaté neprávom (§ 91 ods. 2).
(3)Výplata dávky podmienenej nepriaznivým zdravotným stavom môže byť zastavená, ak sa občan, ktorého zdravotný stav treba zistiť, nepodrobí lekárskemu vyšetreniu napriek tomu, že bol upozornený na možné zastavenie výplaty dávky. § 91 Zmeny dávky a jej vrátenie
(1)Ak zanikne nárok na dávku alebo ak sa zistí dodatočne, že dávka bola priznaná neprávom alebo v nesprávnej výške, alebo ak sa zmenia skutočnosti rozhodné pre výšku dávky alebo jej výplatu, dávka sa odníme, zvýši, zníži alebo sa jej výplata zastaví. Odňatie, zníženie a zastavenie výplaty dávky sa vykoná odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré bola už vyplatená. Zvýšenie dávky nesprávne vymeranej sa vykoná odo dňa, od ktorého zvýšenie patrí, najviac však za tri roky spätne, a na doplatku sa vyplatí celkove najviac suma 12 000 Kčs.
(2)Príjemca dávky, ktorý vedome spôsobil, že dávka bola vyplatená neprávom alebo v nesprávnej výške, je povinný vrátiť dávku odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä, ak dávku vylákal, zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť alebo nesplnil niektorú povinnosť uloženú mu týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi alebo ak vedome prijímal dávku vyplácanú neprávom alebo v nesprávnej výške. O povinnosti vrátiť preplatok rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o zmene alebo odňatí dávky alebo jej časti. Rozhodnutie o preplatku na dávke zo zabezpečenia v chorobe alebo zo zabezpečenia matky a dieťaťa schvaľuje okresný národný výbor. Sumy neprávom prijaté môžu sa zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo z pracovnej odmeny oprávneného; pritom platia obdobne predpisy o sumách, ktoré nemožno postihnúť pri výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy*). § 92 Obmedzenie výplaty dávok
(1)Starobný dôchodok sa nevypláca po čas, po ktorý sa oprávnenému poskytuje nemocenské, pokiaľ vláda neustanoví výnimky. Ak však družstevníkovi patrí výplata starobného dôchodku pri ďalšej pracovnej činnosti v družstve, vypláca sa starobný dôchodok, aj keď sa oprávnenému vypláca nemocenské. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa nevypláca po čas výplaty nemoceského priznaného na podklade zabezpečenia v chorobe z času pred vznikom nároku na dôchodok. Ak bol družstevníkovi priznaný invalidný dôchodok za čas, v ktorom mu družstvo poskytovalo z dôvodov jeho choroby peňažné dávky zo sociálneho fondu, vyplatí sa dôchodcovi invalidný dôchodok za čas, po ktorý boli vyplácané dávky z dôvodu choroby, len vo výške, o ktorú je invalidný dôchodok vyšší. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa § 75 sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za vykonávania ktorej došlo k poškodeniu zdravia.
(2)Ak je dôchodca, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, umiestnený v psychiatrickej liečebni po čas dlhší ako dva mesiace, dôchodok sa začínajúc tretím mesiacom nevypláca; ak má dôchodca len povinnosť poskytovať výživné, prípadne príspevok na výživu, priznané súdom, vypláca sa časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu tohto výživného (príspevku). Dôchodcovi alebo jeho opatrovníkovi sa vypláca časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu iných záväzkov a osobných potrieb dôchodcu. Po návrate z psychiatrickej liečebne sa doplatí dôchodcovi dôchodok spätne za posledné dva mesiace.
(3)Ak je dôchodca, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, umiestnený v inom liečebnom ústave než v psychiatrickej liečebni po čas dlhší ako dva mesiace, vypláca sa začínajúc tretím mesiacom polovica dôchodku, najviac však 500 Kčs mesačne. Vyššia suma sa vypláca, len ak to vyžaduje úhrada záväzkov a osobných potrieb dôchodcu.
(4)Ak sa družstevníkovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý požíva iný ako čiastočný invalidný dôchodok a neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, poskytuje po dobu prípravy na pracovnú činnosť (povolanie) bezplatné ubytovanie a stravovanie, vypláca sa mu po čas tejto prípravy polovica dôchodku, najviac však 500 Kčs mesačne. Vyššia suma sa vypláca, len ak to vyžaduje úhrada záväzkov a osobných potrieb dôchodcu. § 93 Výplata dávok inej osobe
(1)Keby sa výplatou dávky oprávnenému zrejme nedosiahol účel, ktorému má dávka slúžiť, alebo keby sa tým poškodzovali záujmy osôb, ktoré je povinný vyživovať, miestny národný výbor jeho bydliska na návrh manžela alebo opatrovníka detí alebo z vlastného podnetu určí občana, ktorému sa má dávka vyplácať namiesto oprávnenému; príjemca dávky je povinný použiť ju len na prospech oprávneného a osôb, ktoré je oprávnený povinný vyživovať. Miestny národný výbor sleduje a dozerá, či príjemca dávky túto povinnosť plní.
(2)Po čas, po ktorý dôchodca odpykáva trest odňatia slobody dlhší ako jeden mesiac alebo je vo väzbe, dôchodok sa nevypláca. Ak bol dôchodca odsúdený na trest odňatia slobody neprevyšujúci tri mesiace, vyplatí sa mu dôchodok spätne za celý čas väzby. Manželke a deťom dôchodcu sa vypláca časť dôchodku, ktorú treba na úhradu jeho záväzkov a osobných potrieb členov jeho rodiny; výchovné sa však vypláca neobmedzene. Ak sa vyplácala manželke a deťom časť dôchodku a ak sa dôchodcovi dopláca dôchodok spätne, vyplatí sa mu len rozdiel. § 94 Súbeh nárokov na dôchodky
(1)Ak sú splnené podmienky pre nárok na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo podmienky pre nárok na dva dôchodky toho istého druhu z akéhokoľvek sociálneho zabezpečenia (poistenia), patrí len dôchodok vyšší, pokiaľ sa neustanovuje inak v § 51 ods. 2.
(2)Ak sú splnené podmienky pre nárok na starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok a na vdovský alebo sirotský dôchodok alebo na vdovský a sirotský dôchodok, patrí dôchodok vyšší a z ostatných dôchodkov po jednej polovici.
(3)Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny rovnako vysoký alebo vyšší dôchodok zo sociálneho zabezpečenia (poistenia), zastaví sa výplata dôchodku z československého sociálneho zabezpečenia (poistenia); ak je tento dôchodok vyšší ako dôchodok vyplácaný z cudziny, vypláca sa znížený o sumu rovnajúcu sa dôchodku vyplácanému z cudziny. To platí aj pre súbeh dvoch vdovských alebo sirotských dôchodkov a pre súbeh vdovského dôchodku so sirotským. Ak však pri súbehu dôchodku z československého sociálneho zabezpečenia s dôchodkom vyplácaným z cudziny je len jeden z týchto dôchodkov dôchodkom vdovským alebo sirotským a dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia je nižší, zníži sa dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia na polovicu; ak je tento dôchodok vyšší ako dôchodok vyplácaný z cudziny, vypláca sa znížený o polovicu sumy rovnajúcej sa dôchodku vyplácanému z cudziny. V prípadoch hodných zreteľa môže Štátny úrad sociálneho zabezpečenia povoliť výnimky. Predchádzajúce ustanovenia tohto odseku platia, len ak neustanovuje inak medzištátny dohovor. § 95 Prechod nároku pri úmrtí oprávneného
(1)Ak zomrel oprávnený po uplatnení nároku na dávku, vstupujú do ďalšieho konania o dávke a nadobúdajú nárok na sumy zročné do dňa smrti oprávneného postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti. Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok.
(2)Ak ide o dávky priznané pred smrťou oprávneného, vyplatia sa zročné sumy, ktoré neboli vyplatené do

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.