(4)Osoby, ktoré vykonávajú prepravu rádioaktívnych odpadov podľa odseku 1 písm. c), musia byť vybavené osobnými dozimetrami, ak príkon priestorového dávkového ekvivalentu v kabíne motorového vozidla prekračuje 0,01 mSv.h-1 a poučené o zásadách radiačnej ochrany.

(5)V motorovom vozidle počas prepravy rádioaktívnych odpadov môžu byť len osoby, ktoré vykonávajú prepravu.

(6)O preprave rádioaktívnych odpadov vyhotovuje držiteľ povolenia, ktorý prepravu vykonal, záznam. Záznam o preprave rádioaktívnych odpadov obsahuje

1. a)údaje uvedené v odseku 3,
2. b)druh a fyzikálnu formu prepravovaných rádioaktívnych odpadov,
3. c)opis priebehu uskutočnenej prepravy. § 33 Evidencia rádioaktívnych odpadov

(1)Evidenciu rádioaktívnych odpadov tvoria

1. a)prevádzkové záznamy, ktoré obsahujú 1. údaje o množstve a merných aktivitách rádionuklidov v rádioaktívnych odpadoch pri ich zbere, triedení, spracovaní, príprave na skladovanie, skladovaní a preprave, 2. údaje o hmotnosti, aktivite a druhu rádioaktívnych odpadov vrátane údajov o pôvodcovi odpadov, 3. údaje o spôsobe nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, pri ich skladovaní aj údaje o mieste a čase ich skladovania, 4. údaje o vykonaných kontrolách skladu, 5. výsledky vykonaných analýz rádioaktívnych odpadov a ich obalových súborov, 6. ďalšie údaje dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,
2. b)záznamy o preprave rádioaktívnych odpadov (§ 32 ods. 6),
3. c)sprievodný list rádioaktívnych odpadov.

(2)Držiteľ povolenia na

(1)Sprievodný list rádioaktívnych odpadov [§ 33 ods. 1 písm. c)] musí byť vystavený počas celého nakladania s rádioaktívnymi odpadmi,13) ako aj pri každej zmene držiteľa povolenia. Vystavuje ho držiteľ povolenia na

(2)Sprievodný list rádioaktívnych odpadov obsahuje

1. a)špecifikáciu charakterizujúcu druh a pôvod rádioaktívnych odpadov,
2. b)druh a identifikačné označenie obalového súboru,
3. c)celkovú aktivitu alfa rádionuklidov a beta rádionuklidov,
4. d)príkon dávkového ekvivalentu na povrchu obalového súboru,
5. e)údaje o povrchovej rádioaktívnej kontaminácii obalového súboru,
6. f)celkovú hmotnosť obalového súboru a rádioaktívnych odpadov,
7. g)dátum začatia a skončenia plnenia obalového súboru,
8. h)dátum vystavenia sprievodného listu rádioaktívnych odpadov,
9. i)meno a priezvisko fyzickej osoby a obchodné meno a identifikačné číslo právnickej osoby, ktorá rádioaktívne odpady odovzdáva a preberá, a meno, funkciu a podpis osôb poverených odovzdaním a prebratím rádioaktívnych odpadov. § 35 Preprava rádioaktívnych žiaričov

(1)Na prepravu rádioaktívnych žiaričov sa vzťahuje § 32.

(2)Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych žiaričov uchováva záznamy o preprave rádioaktívnych žiaričov 10 rokov od uskutočnenia prepravy. PIATA ČASŤ UVÁDZANIE RÁDIOAKTÍVNYCH LÁTOK DO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA § 36 Miera obsahu rádionuklidov, ktorá umožňuje uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia bez povolenia

(1)Rádioaktívne látky a materiály, predmety a zariadenia (ďalej len „rádioaktívne materiály"), ktoré sú povrchovo rádioaktívne kontaminované, možno uvádzať do životného prostredia8) bez povolenia orgánu na ochranu zdravia,11) ak na ktorejkoľvek časti plochy ich povrchu súčet podielov hodnôt uvoľňovacej úrovne plošnej aktivity rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia a hodnôt uvoľňovacej úrovne plošnej aktivity týchto rádionuklidov podľa prílohy č. 8 nie je väčší ako jeden. Plošná aktivita povrchovej rádioaktívnej kontaminácie rádioaktívnych materiálov sa stanovuje z plochy ich povrchu najviac 150 cm2.

(2)Rádioaktívne materiály, pri ktorých sa nedá stanoviť povrchová rádioaktívna kontaminácia alebo ktoré sú rádioaktívne kontaminované v celom objeme, možno uvádzať do životného prostredia8) bez povolenia orgánu na ochranu zdravia,11) ak v ktorejkoľvek časti ich objemu súčet podielov hodnôt hmotnostných aktivít rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia a hodnôt uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity týchto rádionuklidov podľa prílohy č. 8 nie je väčší ako jeden. Hmotnostná aktivita rádioaktívnych materiálov, ktoré sú rádioaktívne kontaminované v celom objeme, sa stanovuje v objeme, ktorého hmotnosť nie je väčšia ako 10 kg. Ak sa nedá rádioaktívny materiál rozdeliť na časti s hmotnosťou 10 kg alebo s hmotnosťou menšou ako 10 kg, hmotnostná aktivita sa stanovuje v najmenšej časti, na ktorú možno rádioaktívny materiál rozdeliť.

(3)Rádioaktívne materiály, ktoré sú povrchovo rádioaktívne kontaminované a súčasne sú rádioaktívne kontaminované v celom objeme, možno uvádzať do životného prostredia8) bez povolenia orgánu na ochranu zdravia,11) ak sú súčasne splnené podmienky uvedené v odsekoch 1 a 2. § 37 Miera obsahu rádionuklidov, ktorá umožňuje uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia na základe povolenia

(1)Rádioaktívne materiály možno uvádzať do životného prostredia8) na základe povolenia orgánu na ochranu zdravia,11) ak

1. a)ich aktivita je taká nízka, že ďalšie oddeľovanie rádionuklidov z rádioaktívneho materiálu a ich zhromažďovanie nie je na základe optimalizácie radiačnej ochrany odôvodnené,
2. b)v žiadnom kalendárnom roku priemerná efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov neprekročí 10 µSv a súčasne kolektívna efektívna dávka neprekročí 1 man Sv, pričom ožiarenie kritickej skupiny obyvateľov a kolektívnej efektívnej dávky obyvateľstva musí zohľadniť všetky možné cesty ožiarenia počas bežnej prevádzky [§ 2 písm. h)] a počas možnej radiačnej havárie.14)

(2)Hodnoty podľa odseku 1 písm. b) sa nevzťahujú na prípady, v ktorých žiadateľ o vydanie povolenia na

(3)Miera obsahu rádionuklidov umožňujúca uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia podľa odseku 1 je splnená

1. a)pri vypúšťaní rádioaktívnych látok z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5 1. do povrchových vôd, ak súčet súčinov objemových aktivít vypúšťaných rádionuklidov a konverzných faktorov hing na hodnotenie príjmu rádionuklidov požitím dospelým obyvateľom uvedených v prílohe č. 4 nie je väčší ako 10-4 Sv.m-3, 2. do verejnej kanalizácie, ak súčet súčinov objemových aktivít vypúšťaných rádionuklidov a konverzných faktorov hing na hodnotenie príjmu rádionuklidov požitím dospelým obyvateľom uvedených v prílohe č. 4 nie je väčší ako 10-2 Sv. m-3, 3. do ovzdušia, ak súčet súčinov objemových aktivít vypúšťaných rádionuklidov a konverzných faktorov hinh na hodnotenie príjmu rádionuklidov vdychovaním dospelým obyvateľom uvedených v prílohe č. 4 nie je väčší ako 10-6 Sv.m-3,
2. b)pri vypúšťaní rádioaktívnych látok z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6, ak ďalej nie je ustanovené inak, do povrchových vôd, verejnej kanalizácie a do ovzdušia, ak efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov neprekročí 50 µSv v kalendárnom roku,
3. c)pri vypúšťaní rádioaktívnych látok z jadrových zariadení do povrchových vôd a do ovzdušia, ak sa zmiešaním s neaktívnymi plynmi alebo s neaktívnymi vodami a následným rozptýlením zabezpečí, že efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov neprekročí 250 µSv v kalendárnom roku; ak je v jednej lokalite viac jadrových zariadení ovplyvňujúcich efektívnu dávku obyvateľov tej istej kritickej skupiny obyvateľov, vzťahuje sa táto hodnota na celkové ožiarenie zo všetkých jadrových zariadení danej lokality,
4. d)pri spaľovaní rádioaktívneho materiálu z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 v spaľovniach odpadu, ak súčet podielov hodnôt hmotnostných aktivít spaľovaných rádionuklidov a hodnôt uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity týchto rádionuklidov podľa prílohy č. 8 nie je väčší ako jeden a ak vzniknutý popol spĺňa podmienky podľa odseku 4 písm.
5. b)a c).

(4)Pri inom uvádzaní rádioaktívnych materiálov z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 do životného prostredia, ako je uvedené v odseku 3, miera obsahu rádionuklidov umožňujúca uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia podľa odseku 1 je splnená

1. a)pri povrchovo rádioaktívne kontaminovaných materiáloch, ak súčet podielov plošných aktivít rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia stanovených podľa odsekov 8 a 9 a hodnôt uvoľňovacej úrovne plošnej aktivity podľa prílohy č. 8 nie je väčší ako jeden,
2. b)pri rádioaktívne kontaminovaných materiáloch v celom objeme, ak súčet podielov hmotnostných aktivít rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia stanovených podľa odsekov 6 a 7 a odseku 9 a hodnôt uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity týchto rádionuklidov podľa prílohy č. 8 nie je väčší ako jeden,
3. c)pri povrchovo rádioaktívne kontaminovaných materiáloch, ktoré sú súčasne rádioaktívne kontaminované v celom objeme, ak spĺňajú podmienky uvedené v písmenách
4. a)a
5. b)súčasne.

(5)Ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 4, rádioaktívne materiály možno uvádzať do životného prostredia,8) ak žiadateľ o vydanie povolenia na

(6)Hmotnostná aktivita rádioaktívnych materiálov uvádzaných do životného prostredia8) sa stanovuje, ak ďalej nie je ustanovené inak, ako priemerná hodnota reprezentatívnym vzorkovým meraním alebo odberom vzoriek rádioaktívneho materiálu uvoľňovaného do životného prostredia

1. a)v objeme, ktorého hmotnosť nie je väčšia ako 1000 kg, ak ide o rovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály,
2. b)v objeme, ktorého hmotnosť nie je väčšia ako 300 kg, ak ide o nerovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály, pričom hmotnostná aktivita rádioaktívneho materiálu v žiadnom takto určenom objeme nesmie prekročiť trojnásobok uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity podľa prílohy č. 8,
3. c)v najmenšej časti, na ktorú možno rádioaktívny materiál rozdeliť, ak sa nedá rádioaktívny materiál rozdeliť na časti s hmotnosťou uvedenou v písmene
4. a)alebo b).

(7)Plošná aktivita povrchovej rádioaktívnej kontaminácie rádioaktívnych materiálov uvádzaných do životného prostredia8) sa stanovuje, ak nie je ďalej ustanovené inak, ako priemerná hodnota reprezentatívnym vzorkovým meraním, ktorého plocha nie je väčšia ako

1. a)10 000 cm2, ak ide o rovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály,
2. b)1000 cm2, ak ide o nerovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály, pričom plošná aktivita rádioaktívneho materiálu na žiadnej takto určenej ploche nesmie prekročiť trojnásobok uvoľňovacej úrovne plošnej aktivity podľa prílohy č. 8.

(8)Ak ide o ťažko merateľné rádionuklidy, hmotnostná aktivita podľa odseku 6 a plošná aktivita podľa odseku 7 sa stanovujú výpočtom. ŠIESTA ČASŤ SLEDOVANIE, MERANIE, HODNOTENIE, OVEROVANIE A EVIDENCIA VELIČÍN, PARAMETROV A SKUTOČNOSTÍ DÔLEŽITÝCH Z HĽADISKA RADIAČNEJ OCHRANY § 38 Veličiny, parametre a skutočnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany

(1)Veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú veličiny charakterizujúce polia ionizujúceho žiarenia, výskyt rádionuklidov na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a v jeho okolí a uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia.8)

(2)Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú

1. a)charakteristika a vlastnosti zdrojov ionizujúceho žiarenia,
2. b)charakteristika a vlastnosti obalov rádioaktívnych žiaričov,
3. c)charakteristika a vlastnosti rádioaktívnych odpadov,
4. d)charakteristika a ochranné (izolačné, tieniace a prípadne ventilačné) vlastnosti osobných ochranných pracovných prostriedkov na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a ochranných pomôcok a zariadení (napr. manipulátorov, zásten, ochranných bariér),
5. e)charakteristika a vlastnosti ďalších zariadení určených na bezprostredné činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktorých konštrukcia môže ovplyvniť úroveň radiačnej ochrany (napr. kvalita röntgenových filmov a vyvolávacích zariadení).

(3)Skutočnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú záznamy a iné doklady, ktoré tvoria dokumentáciu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (§ 22 ods. 1), záznamy a iné doklady, ktoré sú súčasťou evidencie rádioaktívnych odpadov (§ 33) a záznamy a iné doklady, ktoré sú súčasťou evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia (§ 52 a 53). § 39 Rozsah sledovania, merania, hodnotenia, overovania a evidencie veličín, parametrov a skutočností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany

(1)Veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany (§ 38 ods. 1) sa sledujú, merajú, hodnotia, overujú a evidujú v rámci monitorovania (§ 44 až 50).

(2)Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa § 38 ods. 2 písm.

1. a)a
2. b)sú súčasťou evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia [§ 52 ods. 1 písm. a)]; sledujú sa, merajú, hodnotia, overujú a evidujú
3. a)pri výrobe, dovoze a distribúcii zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu potrebnom na posúdenie zhody so schváleným typom,
4. b)pri odbere zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu stanovenom pre preberaciu skúšku (§ 41),
5. c)pri používaní zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu stanovenom pre skúšku dlhodobej stability (§ 42) a pre skúšku prevádzkovej stálosti (§ 43).

(3)Charakteristika a vlastnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča a ich obalov sa evidujú v osvedčení uzavretého rádioaktívneho žiariča v rozsahu stanovenom v §

1. Charakteristika a vlastnosti otvoreného rádioaktívneho žiariča sa evidujú v sprievodnom liste otvoreného rádioaktívneho žiariča v rozsahu stanovenom v §
2. Osvedčenie uzavretého rádioaktívneho žiariča a sprievodný list otvoreného rádioaktívneho žiariča sú súčasťou evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia (§ 52 a 53).

(4)Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa § 38 ods. 2 písm. c) sú súčasťou evidencie rádioaktívnych odpadov (§ 33); sledujú sa, merajú, hodnotia, overujú a evidujú počas celého nakladania s rádioaktívnymi odpadmi. Charakteristika a vlastnosti rádioaktívnych odpadov sa evidujú v sprievodnom liste rádioaktívnych odpadov v rozsahu uvedenom v § 34 a v bezpečnostných rozboroch v rozsahu uvedenom v § 27.

(5)Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa § 38 ods. 2 písm.

1. d)a
2. e)sú súčasťou prevádzkového poriadku [§ 22 ods. 1 písm. s)]; sledujú sa, merajú, hodnotia, overujú a evidujú počas celého ich používania. § 40 Vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia

(1)Skúšky zdrojov ionizujúceho žiarenia vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia na základe metodík a skúšobných protokolov vypracovaných podľa prílohy č. 10.

(2)Držiteľ povolenia podľa odseku 1 zasiela jedenkrát za rok Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky prehľad všetkých vykonaných skúšok, ktorý obsahuje

1. a)miesto a čas vykonania skúšok,
2. b)špecifikáciu skúšaných zariadení,
3. c)výsledky skúšok,
4. d)identifikačné údaje a v prípade právnickej osoby aj meno a priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré skúšky vykonali. § 41 Preberacia skúška

(1)Preberaciu skúšku zabezpečuje držiteľ povolenia na

(2)Preberaciu skúšku vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia (§ 40). Skúšku tesnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča, ktorá je súčasťou preberacej skúšky, vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok tesnosti uzavretých rádioaktívnych žiaričov. Preberacia skúška obsahuje, ak ide o

1. a)otvorený rádioaktívny žiarič, overenie údajov uvedených v jeho sprievodnom liste, ak je technicky možné,
2. b)uzavretý rádioaktívny žiarič, overenie údajov uvedených v jeho osvedčení, ak je technicky možné,
3. c)zariadenie, ktorého súčasťou je uzavretý rádioaktívny žiarič, 1. overenie údajov uvedených v jeho osvedčení, ak je technicky možné; ak je uzavretý rádioaktívny žiarič pevnou súčasťou zariadenia, jeho výrobné číslo sa neoveruje, 2. overenie jeho funkčnosti a kvality riadiacich, ovládacích, bezpečnostných, signalizačných a indikačných systémov, 3. overenie jeho prevádzkových parametrov a vlastností podľa technickej dokumentácie vzhľadom na jeho účel použitia,
4. d)generátor ionizujúceho žiarenia a zariadenie, pri ktorého činnosti vznikajú rádionuklidy, 1. overenie ich funkčnosti a kvality riadiacich, ovládacích, bezpečnostných, signalizačných, indikačných a zobrazovacích systémov, 2. overenie ich prevádzkových parametrov a vlastností podľa technickej dokumentácie vzhľadom na ich účel použitia.

(3)Pri preberacej skúške držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia určí rozsah a intervaly skúšok dlhodobej stability (§ 42) a skúšok prevádzkovej stálosti (§ 43). Intervaly skúšok dlhodobej stability a skúšok prevádzkovej stálosti uzavretých rádioaktívnych žiaričov nesmú byť dlhšie, ako sú uvedené v prílohe č. 11.

(4)Výsledky preberacej skúšky zaznamenáva držiteľ povolenia podľa odseku 3 v protokole, ktorý vyhotovuje v štyroch rovnopisoch. Dva rovnopisy odovzdá držiteľovi povolenia, ktorý zdroj ionizujúceho žiarenia preberá, a jeden rovnopis držiteľovi povolenia, ktorý zdroj ionizujúceho žiarenia odovzdáva. § 42 Skúška dlhodobej stability

(1)Skúšku dlhodobej stability zabezpečuje držiteľ povolenia na

(2)Skúška dlhodobej stability zdrojov ionizujúceho žiarenia s výnimkou uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa vykonáva

1. a)pri každom podozrení na nesprávnu funkciu zariadenia, ktorého súčasťou je zdroj ionizujúceho žiarenia,
2. b)po údržbe alebo oprave zariadenia, ktorého súčasťou je zdroj ionizujúceho žiarenia, a po údržbe alebo oprave zdroja ionizujúceho žiarenia, ktorá by mohla ovplyvniť vlastnosti alebo parametre overované skúškou dlhodobej stability,
3. c)ak výsledky skúšky prevádzkovej stálosti signalizujú, že vlastnosti a parametre nezodpovedajú technickej dokumentácii zdroja ionizujúceho žiarenia.

(3)Skúška dlhodobej stability uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa vykonáva

1. a)pri podozrení na netesnosť,
2. b)pri odovzdaní uzavretého rádioaktívneho žiariča inému držiteľovi povolenia.

(4)Skúšku dlhodobej stability vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia (§ 40) v rozsahu určenom pri preberacej skúške (§ 41 ods. 3). Skúšku tesnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča, ktorá je súčasťou skúšky dlhodobej stability, vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok tesnosti uzavretých rádioaktívnych žiaričov.

(5)Tesnosť uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa overuje priamym meraním rádioaktívnej kontaminácie alebo meraním testovacích médií. Rádioaktívny žiarič sa považuje za uzavretý, ak pri overení tesnosti nebolo zistené prekročenie rádioaktivity testovacieho média, a to

1. a)200 Bq pri skúškach vykonaných oterom priamo na rádioaktívnom žiariči alebo jeho ponorením do kvapaliny,
2. b)20 Bq pri skúškach vykonaných oterom na náhradnej skúšanej ploche,
3. c)200 Bq za dvanásť hodín pri emanačných skúškach.

(6)Pri stonásobnom a vyššom prekročení hodnôt uvedených v odseku 5 držiteľ povolenia podľa odseku 1 zabezpečí rádioaktívny žiarič tak, aby nedochádzalo k šíreniu rádioaktívnej kontaminácie.

(7)Výsledky skúšky dlhodobej stability zaznamenáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia v protokole. Protokol vyhotovuje v troch rovnopisoch, z ktorých dva odovzdá držiteľovi povolenia podľa odseku 1. § 43 Skúška prevádzkovej stálosti

(1)Skúšku prevádzkovej stálosti zabezpečuje držiteľ povolenia na

(2)Skúšku prevádzkovej stálosti vykonáva držiteľ povolenia podľa odseku 1 alebo držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia (§ 40).

(3)Skúška prevádzkovej stálosti uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa vykonáva oterom povrchu častí zariadení, ktoré prichádzajú do styku s uzavretým rádioaktívnym žiaričom.

(4)Výsledky skúšky prevádzkovej stálosti zaznamenáva držiteľ povolenia podľa odseku 1 v protokole. Ak skúšku prevádzkovej stálosti vykonal držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia (§ 40), protokol vyhotoví v dvoch rovnopisoch, z ktorých jeden odovzdá držiteľovi povolenia, ktorý skúšku prevádzkovej stálosti zabezpečil. § 44 Monitorovanie a monitorovací plán

(1)Monitorovanie sa vykonáva na základe monitorovacieho plánu kontinuálne, periodicky alebo operatívne pri určitej činnosti s cieľom zhodnotiť a zabezpečiť prijateľnosť tejto činnosti z hľadiska radiačnej ochrany. Pri zmenách v usporiadaní pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, zmene zdrojov ionizujúceho žiarenia, spôsobu a podmienok práce s nimi alebo pri zmene monitorovacích metód sa musí monitorovací plán aktualizovať a predložiť orgánu na ochranu zdravia,11) ktorý povolenie vydal.

(2)Monitorovací plán zahŕňa monitorovanie pri bežnej prevádzke [§ 2 písm. h)], pri predvídateľných odchýlkach od bežnej prevádzky, pri radiačných nehodách17) a radiačných haváriách.14) Monitorovací plán sa člení na časti upravujúce

1. a)monitorovanie pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
2. b)monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
3. c)osobné monitorovanie,
4. d)monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do životného prostredia.

(3)Monitorovací plán obsahuje

1. a)veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany (§ 38 ods. 1), ktoré budú monitorované, spôsob, rozsah a frekvenciu meraní,
2. b)návody na hodnotenie výsledkov meraní,
3. c)referenčné úrovne (§ 46) a opatrenia pri ich prekročení,
4. d)špecifikáciu metód meraní,
5. e)špecifikáciu parametrov používaných typov meracích prístrojov a pomôcok.

(4)Monitorovací plán musí umožňovať dodržiavanie limitov ožiarenia (§ 5 až 8) a včasné zistenie odchýlok od bežnej prevádzky [§ 2 písm. h)] a preukazovať, že radiačná ochrana je optimalizovaná. § 45 Hodnotenie veličín v rámci monitorovania

(1)Pri prepočte aktivít prijatých rádionuklidov na úväzok efektívnej dávky sa musia použiť konverzné faktory uvedené v prílohe č. 4. Ak nemožno identifikovať rádionuklidy, ich chemickú formu alebo vlastnosti vdychovaného aerosólu, hodnotí sa aktivita tých rádionuklidov, ich chemická forma alebo vlastnosti vdychovaného aerosólu, pre ktoré je v prílohe č. 4 stanovený najvyšší konverzný faktor na príjem rádionuklidov požitím alebo vdýchnutím.

(2)Ak nie sú známe údaje o množstve prijatých požívatín, príjem rádionuklidov požitím sa vypočíta na základe údajov spotreby požívatín uvedených v štatistických prehľadoch podľa jednotlivých vekových kategórií.

(3)Ak nie sú známe údaje o množstve a kvalite vdýchnutého vzduchu a požitej vody, pri výpočte príjmu rádionuklidov vdýchnutím a požitím sa vychádza z toho, že

1. a)pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia pri práci trvajúcej 2000 hodín vdýchne za jeden rok 2000 m3 vzduchu a požije 1 m3 vody, z toho 0,7 m3 vo forme tekutiny,
2. b)iné osoby, ako sú uvedené v písmene a), vdýchnu za jeden rok 1. 1000 m3, ak ide o osoby do 1 roku veku vrátane, 2. 2000 m3, ak ide o osoby vo veku od 1 do 2 rokov vrátane, 3. 4000 m3, ak ide o osoby vo veku od 2 do 7 rokov vrátane, 4. 6000 m3, ak ide o osoby vo veku od 7 do 12 rokov vrátane, 5. 8000 m3, ak ide o osoby vo veku od 12 do 17 rokov vrátane, 6. 8500 m3, ak ide o osoby staršie ako 17 rokov veku,
3. c)iné osoby, ako sú uvedené v písmene a), požijú za jeden rok 1. 1 m3 vody, z toho 0,7 m3 vo forme tekutiny, ak ide o dospelého muža, 2. 0,7 m3 vody, z toho 0,45 m3 vo forme tekutiny, ak ide o dospelú ženu alebo dieťa vo veku 10 rokov a staršie.

(4)Pre vonkajšie ožiarenie zo vzácnych rádioaktívnych plynov rozptýlených v ovzduší pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa pri prepočte priemernej objemovej aktivity týchto plynov na príkon efektívnej dávky použijú konverzné faktory uvedené v prílohe č. 4. § 46 Referenčné úrovne

(1)Referenčnou úrovňou sa rozumie hodnota alebo kritérium pre opatrenie na zníženie ožiarenia osôb. Pri prekročení referenčnej úrovne, ktoré dosahuje hodnotu jednej desatiny limitov ožiarenia, držiteľ povolenia na

(2)Pri prekročení referenčnej úrovne, ktoré dosahuje hodnotu troch desatín limitov ožiarenia, držiteľ povolenia podľa odseku 1 prekročenie referenčnej úrovne zaznamená a vyšetrí dôvody jej prekročenia (vyšetrovacia úroveň). § 47 Monitorovanie pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

(1)Pri začatí prác, pri zmenách pracovných postupov a pri každej zmene, ktorá môže mať vplyv na radiačnú ochranu, sa zabezpečuje meranie príkonu priestorového a smerového dávkového ekvivalentu, objemových aktivít a ďalších veličín pri zdrojoch ionizujúceho žiarenia, na pracovných miestach so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a na takých miestach pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, do ktorých má pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia prístup.

(2)Monitorovanie povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi vykonáva tak, aby signalizovalo prevádzkové odchýlky od bežnej prevádzky [§ 2 písm. h)], nedostatočnú funkciu alebo zlyhanie ochranných bariér. Ak hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie na pracovisku s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi triedy 4 a 5 sa približujú k najvyššie prípustným hodnotám uvedeným v prílohe č. 8, musí sa zabezpečiť, ak je to technicky možné, monitorovanie objemových aktivít v pracovnom ovzduší a osobné monitorovanie. Na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi triedy 6 sa monitorovanie objemových aktivít v pracovnom ovzduší a osobné monitorovanie musia vykonávať vždy. § 48 Monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

(1)Monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa vykonáva v okolí pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré vypúšťajú rádioaktívne látky do životného prostredia alebo z ktorých je možnosť úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia v takej miere, ktorá vyžaduje povolenie orgánu na ochranu zdravia (§ 37). Monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia musí zabezpečiť kontrolu dodržiavania povolených hodnôt vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia a umožniť včasné zistenie únikov rádioaktívnych látok do životného prostredia.

(2)Monitorovanie okolia sa zabezpečuje sieťou vopred vybraných meracích bodov a trás, v ktorých sa na základe merania priestorového dávkového ekvivalentu, na základe odberu vzoriek a stanovenia obsahu rádionuklidov v ovzduší, v povrchových vodách, vo vybraných zložkách životného prostredia a v potravinách vypočítava veľkosť a distribúcia efektívnych dávok a úväzkov efektívnych dávok z rádionuklidov v okolí pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia. § 49 Osobné monitorovanie

(1)Osobným monitorovaním sa zabezpečuje zistenie osobných dávok. Vykonáva sa sledovaním, meraním a hodnotením individuálneho vonkajšieho a vnútorného ožiarenia osôb osobnými dozimetrami, a ak príkon dávkového ekvivalentu môže prekročiť 1 mSv.h-1, aj signálnymi, priamo odčítajúcimi operatívnymi osobnými dozimetrami.

(2)Osobný dozimeter sa umiestňuje a používa spravidla na prednej ľavej strane hrudníka alebo na najviac ožarovanom mieste tela. Pri používaní ochrannej tieniacej zástery sa osobný dozimeter umiestňuje na tejto zástere; takto nameraný osobný dávkový ekvivalent sa zníži o hodnotu zodpovedajúcu zoslabeniu v zástere. Ak osobný dozimeter umiestnený na prednej ľavej strane hrudníka neumožňuje odhad ekvivalentnej dávky v orgáne, pre ktorý sú stanovené limity ožiarenia [§ 5 ods. 1 písm. b) až d)], použije sa ďalší osobný dozimeter, ktorý svojimi vlastnosťami alebo umiestnením umožní odhad ekvivalentnej dávky.

(3)Osobný dozimeter musí umožniť meranie všetkých druhov žiarenia podieľajúcich sa na vonkajšom ožiarení pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia pri činnostiach vedúcich k ožiareniu. Ak osobný dozimeter takéto meranie neumožní, použijú sa ďalšie osobné dozimetre; uvedené neplatí, ak technicky nemožno použiť osobný dozimeter. V takom prípade sa odhad dávky zabezpečuje monitorovaním pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (§ 47) alebo výpočtom.

(4)Na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, na ktorých nemožno vylúčiť radiačnú nehodu, osobné monitorovanie sa zabezpečuje aj operatívnymi dozimetrami, ktoré signalizujú prekročenie nastavenej úrovne. Ak zdroj ionizujúceho žiarenia môže spôsobiť jednorazovým ožiarením prekročenie päťnásobku limitov ožiarenia podľa § 5, osobné monitorovanie musí umožniť rozloženie osobných dávok v tele.

(5)Na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi zaradenými do triedy 5 a 6, na ktorých môže dôjsť k vnútornému ožiareniu pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, sa príjmy rádionuklidov a úväzky efektívnej dávky z ich vnútorného ožiarenia zisťujú meraním aktivity rádionuklidov v tele pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia alebo v jeho výlučkoch a prepočítavajú sa na príjem pomocou modelov dýchacieho traktu a zažívacieho traktu. § 50 Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia

(1)Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia sa vykonáva na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, na ktorých sa vypúšťajú rádioaktívne látky do životného prostredia alebo na ktorých môže dôjsť k úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia v takej miere, ktorá vyžaduje povolenie orgánu na ochranu zdravia (§ 37). Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia sa vykonáva tak, aby sa zabezpečila kontrola dodržiavania povolených hodnôt vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia a umožnilo sa včasné zistenie úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia.

(2)Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do ovzdušia a povrchových vôd z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia zahŕňa

1. a)bilančné meranie všetkých rádionuklidov, ktoré významne prispievajú k ožiareniu obyvateľstva,
2. b)nepretržité meranie rádionuklidov umožňujúce rýchlu signalizáciu odchýlok od bežnej prevádzky [§ 2 písm. h)]. § 51 Vykonávanie služieb osobnej dozimetrie

(1)Služby osobnej dozimetrie vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie služieb osobnej dozimetrie na základe metodík a skúšobných protokolov vypracovaných podľa prílohy č. 10.

(2)Držiteľ povolenia podľa odseku 1 eviduje údaje v rozsahu uvedenom v § 22 ods. 2 a uchováva ich najmenej tri roky. Osobné dávky prijaté pri výnimočných ožiareniach2) a dávky prijaté pri radiačných nehodách17) eviduje samostatne a nesčítava s osobnými dávkami prijatými pri bežnej prevádzke [§ 2 písm. h)].

(3)Držiteľ povolenia podľa odseku 1 oznamuje Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky a do centrálneho registra dávok12)

1. a)osobné údaje podľa § 22 ods. 2 písm. a),
2. b)údaje podľa § 22 ods. 2 písm. b), d),
3. e)a písm.
4. g)až
5. i)za predchádzajúci rok do konca apríla nasledujúceho kalendárneho roka,
6. c)údaje podľa § 22 ods. 2 písm.
7. f)do dvoch mesiacov po skončení monitorovacieho obdobia s výnimkou efektívnych dávok väčších ako 20 mSv alebo ekvivalentných dávok väčších ako 150 mSv z vonkajšieho ožiarenia a s výnimkou efektívnych dávok väčších ako 6 mSv alebo ekvivalentných dávok väčších ako 15 mSv z vnútorného ožiarenia, ktoré oznamuje bezodkladne po ich zistení. § 52 Evidencia zdrojov ionizujúceho žiarenia držiteľa povolenia

(1)Evidencia zdrojov ionizujúceho žiarenia obsahuje

1. a)charakteristiku a vlastnosti zdrojov ionizujúceho žiarenia a ich obalov [§ 38 ods. 2 písm.
2. a)a b)],
3. b)prevádzkové záznamy,
4. c)doklady o nadobudnutí a odovzdaní zdrojov ionizujúceho žiarenia,
5. d)osvedčenia uzavretých rádioaktívnych žiaričov (§ 54),
6. e)sprievodné listy otvorených rádioaktívnych žiaričov (§ 55),
7. f)návod na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia,
8. g)protokoly o preberacej skúške (§ 41),
9. h)protokoly o skúškach dlhodobej stability (§ 42),
10. i)protokoly o skúškach prevádzkovej stálosti (§ 43).

(2)Záznamy podľa odseku 1 písm.

1. b)obsahujú
2. a)účel používania zdrojov ionizujúceho žiarenia,
3. b)rozsah a spôsob používania zdrojov ionizujúceho žiarenia,
4. c)údaje o odovzdaní zdrojov ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia,
5. d)údaje o spotrebe otvoreného rádioaktívneho žiariča a v prípade jeho postupnej spotreby aj bilanciu postupnej spotreby a údaje o uvedení otvoreného rádioaktívneho žiariča do životného prostredia,
6. e)záznamy o vzniknutých rádioaktívnych odpadoch,
7. f)záznamy osôb vykonávajúcich štátny zdravotný dozor.

(3)Návod na používanie zdrojov podľa odseku 1 písm. f) obsahuje informácie o bezpečnom používaní zdroja ionizujúceho žiarenia vrátane upozornenia na nebezpečenstvo, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia. Súčasťou návodu na používanie zariadenia, ktoré obsahuje rádioaktívny žiarič, je aj informácia o jeho prítomnosti v zariadení.

(4)Držiteľ povolenia na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 vedie evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu uvedenom v odseku 1 a uchováva ju 30 rokov, ak ide o evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 6, a desať rokov, ak ide o evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5, a to od odovzdania zdrojov ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia.

(5)Držiteľ povolenia na výrobu, dovoz, vývoz, distribúciu, predaj a prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 vedie evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu uvedenom v odseku 1 písm. a), d) a e) a uchováva ju desať rokov od odovzdania zdrojov ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia.

(6)Držitelia povolení uvedení v odsekoch 4 a 5 oznamujú údaje podľa odseku 1 písm.

1. a)a zasielajú kópie dokladov podľa odseku 1 písm.
2. c)až
3. e)do jedného mesiaca od nadobudnutia zdrojov ionizujúceho žiarenia orgánu na ochranu zdravia,11) ktorý povolenie vydal, a do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia;12) stratu zdrojov ionizujúceho žiarenia, ich krádež alebo zničenie oznamujú bezodkladne.

(7)Držiteľ povolenia na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 zasiela orgánu na ochranu zdravia,11) ktorý povolenie vydal, a do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia12) aj kópie protokolov o skúškach prevádzkovej stálosti (§ 43) do 15 dní od vykonania skúšky.

(8)Držiteľ povolenia na dovoz zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 oznamuje orgánu na ochranu zdravia,11) ktorý povolenie vydal, a do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia12) aj dovoz zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 do desiatich dní od jeho uskutočnenia.

(9)Držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 eviduje protokoly podľa odseku 1 písm.

1. g)a uchováva ich päť rokov od vykonania skúšky. Kópie protokolov zasiela Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky do 15 dní od vykonania skúšky. § 53 Evidencia zdrojov ionizujúceho žiarenia oznamovateľa Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu na základe oznámenia,23) vedú evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu uvedenom v § 52 ods. 1 písm.
2. a)až
3. g)a ods. 2 a evidované doklady uchovávajú päť rokov od skončenia činnosti so zdrojom ionizujúceho žiarenia, na ktorý sa evidované doklady vzťahujú. § 54 Osvedčenie uzavretého rádioaktívneho žiariča

(1)Osvedčením uzavretého rádioaktívneho žiariča sa preukazuje jeho trieda odolnosti a ďalšie jeho vlastnosti overené v rámci typového schvaľovania.

(2)Osvedčenie uzavretého rádioaktívneho žiariča obsahuje, ak nie je ďalej ustanovené inak,

1. a)identifikačné číslo osvedčenia,
2. b)výrobné číslo uzavretého rádioaktívneho žiariča,
3. c)údaje o druhu rádionuklidu,
4. d)údaje o aktivite uzavretého rádioaktívneho žiariča a dátum jej merania, údaj o najväčšom obsahu základného rádionuklidu, a ak ide o zdroje ionizujúceho žiarenia triedy 5 a 6, aj údaj o kermovej výdatnosti vo vzduchu v Gy.m-2.s-1 s uvedením dátumu, na ktorý sa vzťahuje,
5. e)údaje o chemickej a fyzikálnej forme rádionuklidu a jeho nosiča,
6. f)údaje o rozmeroch uzavretého rádioaktívneho žiariča,
7. g)údaje o spôsobe zabezpečenia uzavretosti rádioaktívneho žiariča alebo údaje o jeho ochrannom obale (materiál, hrúbka),
8. h)stupeň odolnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča daného typu,
9. i)prehľad výsledkov vykonaných skúšok,
10. j)odporúčaný čas používania uzavretého rádioaktívneho žiariča a ďalšie podklady na plánovité overovanie jeho tesnosti,
11. k)čas platnosti osvedčenia,
12. l)dátum vystavenia osvedčenia,
13. m)názov (obchodné meno) alebo meno a priezvisko osoby, ktorá osvedčenie vystavila, jej identifikačné číslo a meno, funkciu a podpis oprávnenej osoby.

(3)Ak uzavreté rádioaktívne žiariče nemôžu byť z technických dôvodov označené značkou a výrobným číslom, v osvedčení sa tieto údaje neuvádzajú. § 55 Sprievodný list otvoreného rádioaktívneho žiariča

(1)Sprievodným listom otvoreného rádioaktívneho žiariča sa preukazujú veličiny, parametre a vlastnosti otvoreného rádioaktívneho žiariča.

(2)Sprievodný list otvoreného rádioaktívneho žiariča obsahuje

1. a)identifikačné číslo sprievodného listu,
2. b)údaje o druhu rádionuklidu,
3. c)údaje o chemickej a fyzikálnej forme rádionuklidu a jeho nosiča,
4. d)dátum vystavenia sprievodného listu,
5. e)názov (obchodné meno) alebo meno a priezvisko osoby, ktorá sprievodný list vystavila, jej identifikačné číslo a meno, funkciu a podpis oprávnenej osoby. SIEDMA ČASŤ RADIAČNÁ OCHRANA PRI ZÁSAHOCH PRI RADIAČNEJ HAVÁRII § 56 Radiačná ochrana osôb, ktoré vykonávajú záchranné, lokalizačné a likvidačné práce a protiradiačné opatrenia

(1)Záchranné, lokalizačné a likvidačné práce a protiradiačné opatrenia sa vykonávajú tak, aby nedochádzalo k neodôvodnenému ožiareniu osôb.

(2)Činnosti uvedené v odseku 1, ktoré sú priamo spojené so záchranou ľudských životov a zabránením rozvoja radiačnej havárie s možnými závažnými spoločenskými a hospodárskymi dôsledkami, sa plánujú tak, aby osoby vykonávajúce takéto činnosti počas celého výkonu prác nedostali kumulovanú efektívnu dávku 500 mSv a kumulovanú ekvivalentnú dávku v koži 5000 mSv.

(3)Zásahové úrovne a odvodené zásahové úrovne na neodkladné a následné protiradiačné opatrenia sú uvedené v prílohe č. 12. § 57 Havarijný plán

(1)Havarijný plán pre prípad radiačnej nehody17) na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 s výnimkou pracovísk s jadrovým reaktorom obsahuje

1. a)rozbor možných radiačných nehôd a radiačných havárií na pracovisku,
2. b)opatrenia na obmedzenie ožiarenia zamestnancov a obyvateľstva v okolí pracoviska,
3. c)spôsob varovania a informovania zamestnancov a obyvateľstva v okolí pracoviska,
4. d)opatrenia na lokalizáciu radiačnej nehody a na zamedzenie jej šírenia,
5. e)postupy a zoznam materiálno-technického vybavenia na zabezpečenie lokalizácie radiačnej nehody a radiačnej havárie a na obmedzenie následkov radiačnej nehody a radiačnej havárie,
6. f)metodické postupy a technické vybavenie na hodnotenie následkov radiačnej nehody a radiačnej havárie,
7. g)spôsob zabezpečenia monitorovania na pracovisku a v jeho okolí,
8. h)spôsob zabezpečenia monitorovania osôb, ktoré vykonávajú lokalizačné a likvidačné práce,
9. i)frekvenciu plánovaných havarijných cvičení,
10. j)zoznam orgánov a organizácií, ktoré zabezpečujú záchranné, lokalizačné a likvidačné práce s uvedením ich telefónnych čísel a telefónne číslo príslušného orgánu štátneho zdravotného dozoru a spôsob ich vyrozumenia,
11. k)plán zdravotného zabezpečenia zamestnancov.

(2)Plán zdravotného zabezpečenia zamestnancov obsahuje

1. a)zásady poskytovania prvej pomoci,
2. b)zoznam profylaktík, antidót a návody na ich používanie,
3. c)zásady dekontaminácie osôb a odstraňovania rádioaktívnych odpadov,
4. d)zoznam zdravotníckych zariadení, ktoré poskytujú rýchlu zdravotnú pomoc s uvedením ich adries a telefónnych čísel,
5. e)spôsob zabezpečenia odvozu ožiarených a rádioaktívne kontaminovaných osôb do zdravotníckeho zariadenia.

(3)Plán zdravotníckych opatrení24) obsahuje

1. a)metodické postupy na poskytovanie prvej pomoci, zdravotnej starostlivosti a metodické postupy odberu vzoriek biologických materiálov na hodnotenie závažnosti vnútornej rádioaktívnej kontaminácie,
2. b)organizáciu a zásady poskytovania zdravotnej starostlivosti s uvedením adries a telefónnych čísel zdravotníckych zariadení, ktoré zdravotnú starostlivosť poskytujú,
3. c)spôsob prípravy závodného zdravotného strediska na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vrátane jeho materiálno-technického vybavenia,
4. d)zoznam profylaktík, antidót a návody na ich používanie,
5. e)zásady hodnotenia závažnosti rádioaktívnej kontaminácie zamestnancov a ďalších osôb na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti,
6. f)spôsob zabezpečenia odvozu ožiarených a rádioaktívne kontaminovaných osôb,
7. g)pokyny na spoluprácu zamestnancov so zdravotníckymi pracovníkmi,
8. h)zásady a metodické postupy dekontaminácie osôb s uvedením miesta dekontaminácie,
9. i)spôsob zabezpečenia ochrany zamestnancov zdravotníckeho zariadenia, pacientov a ostatných osôb nachádzajúcich sa v zdravotníckom zariadení pred rádioaktívnou kontamináciou,
10. j)spôsob vedenia dokumentácie o postihnutých osobách vrátane údajov o ich prijatých dávkach a o rádioaktívnej kontaminácii,
11. k)spôsob monitorovania zdravotníckych pracovníkov. ÔSMA ČASŤ ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA § 58 Zrušovacie ustanovenia Zrušujú sa: 1. vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 65/1972 Zb. o ochrane zdravia pred ionizujúcim žiarením, 2. vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 406/1992 Zb. o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov. § 59 Účinnosť Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Roman Kováč v. r. Príloha č. 1 k vyhláške č. 12/2001 Z. z. Miera obsahu rádionuklidov, pri ktorej prekročení je rádioaktívna látka rádioaktívny žiarič Prevziať prílohu - Tabuľka č. 1 Aktivity a hmotnostné aktivity rádionuklidov Prevziať prílohu - Tabuľka 01-1 Prevziať prílohu - Tabuľka č. 2 Materské rádionuklidy, pri ktorých sú hodnoty aktivity a hmotnostnej aktivity uvedené v tabuľke č. 1 stanovené v rovnováhe s ich produktmi rádioaktívnej premeny Prevziať prílohu - Tabuľka 01-2 Príloha č. 2 k vyhláške č. 12/2001 Z. z. Zásady hodnotenia ožiarenia 1. Vymedzenie veličín používaných pri hodnotení ožiarenia 1.1. Ekvivalentná dávka HT je priemerná absorbovaná dávka v tkanive alebo v orgáne vynásobená príslušnym radiačným váhovým faktorom, ktorého hodnoty sú uvedené v tabuľke č. 1. Ekvivalentná dávka v tkanive alebo orgáne T sa vypočíta takto: kde DTR je priemerná absorbovaná dávka v tkanive T zo žiarenia R, wR je radiačný váhový faktor. 1.2. Efektívna dávka E je súčtom ekvivalentných dávok HT vo všetkych orgánoch alebo v tkanivách vynásobených príslušným tkanivovým váhovým faktorom wT, ktorého hodnoty sú uvedené v tabuľke č. 2. Efektívna dávka E sa vypočíta takto: 1.3. Kolektívna efektívna dávka S sa používa na účely kvantifikácie ožiarenia všekych skupín obyvateľstva. Kolektívna efektívna dávka sa vypočíta takto: kde Ni je počet členov v podskupine obyvateľstva i, Ei je priemerná efektívna dávka v podskupine obyvateľstva i. 1.4. Úväzok ekvivalentnej dávky H(τ) je časový integrál ekvivalentnej dávky v orgáne alebo v tkanive T za čas τ od príjmu rádionuklidu. 1.5. Úväzok efektívnej dávky E(τ) je časový integrál efektívnej dávky za čas τ od príjmu rádionuklidu. Pri výpočte úväzku efektívnej alebo ekvivalentnej dávky sa u osôb starších ako 18 rokov veku počíta s obdobím 50 rokov (τ = 50, H

(50), E

(50)) a u osôb mladších ako 18 rokov veku s obdobím 70 rokov (τ = 70, H

(70), E

(70)) od príjmu rádionuklidov. 1.6. Dávkový ekvivalent H je súčin absorbovanej dávky v danom bode tkaniva a faktora kvality Q (tabuľka č. 3). 1.7. Ekvivalentná aktivita rádia je váženym súčtom hmotnostnej aktivity rádia 226, hmotnostnej aktivity thória 232 a hmotnostnej aktivity draslíka 40; určená je vzťahom aRa + 1,25.aTh + 0,086.aK, 1.8. Ekvivalentná objemová aktivita radónu je váženym súčtom objemovej aktivity polónia 218, objemovej aktivity olova 214 a objemovej aktivity bizmutu 214; určená je vzťahom aekv= 0,106.aPo + 0,513.aPb+ + 0,381.aBi. 2. Vymedzenie operačných veličín používaných pri hodnotení vonkajšieho ožiarenia 2.1. Osobný dávkový ekvivalent Hp(

1. d)je dávkový ekvivalent v mäkkých tkanivách v hĺbke d pod stanoveným bodom tela. Jeho jednotkou je sievert. 2.2. Priestorový dávkový ekvivalent H*(
2. d)je dávkový ekvivalent v bode radiačného poľa, ktorý by bol vytvorený zodpovedajúcim rozšíreným a usporiadaným poľom v ICRU sfére v hĺbke d na polomere, ktorý je opačný ako smer poľa. Jeho jednotkou je sievert. Rozšírené a usporiadané pole je pole žiarenia, v ktorom fluencia a jej smerové a energetické rozdelenie sú rovnaké ako v rozšírenom poli, ale fluencia je usporiadaná jedným smerom. Fluencia je podiel dN/da, kde dN je počet častíc, ktoré vstúpia do gule s plochou hlavného rezu da. ICRU sféra je fantóm ľudského tela zavedený Medzinárodnou komisiou pre rádiologické jednotky (ICRU). Pozostáva z tkanivovo ekvivalentného materiálu tvaru gule s priemerom 30 cm, hustotou 1 g.cm-3 a hmotnostným zložením 76,2 % kyslíka, 11,1 % uhlíka, 10,1 % vodíka a 2,6 % dusíka. 2.3. Smerovy dávkovy ekvivalent H'(d,Ω) je dávkový ekvivalent v bode radiačného poľa, ktorý by bol vytvorený zodpovedajúcim rozšíreným poľom v ICRU sfére v hĺbke d v stanovenom smere poľa Ω. Jeho jednotkou je sievert. Rozšírené pole je pole odvodené zo skutočného poľa, pričom fluencia a jej smerové a energetické rozloženie majú rovnaké hodnoty v celom danom objeme, aké má skutočné pole v referenčnom bode. 3. Hodnotenie vonkajšieho a vnútorného ožiarenia 3.1. Pri vonkajšom ožiarení ekvivalentnej dávke v každom orgáne s vynimkou kože zodpovedá hĺbkový osobný dávkový ekvivalent Hp

(10), ekvivalentnej dávke v koži povrchový osobný dávkový ekvivalent Hp(0,07). Ak ide o nerovnomerné ožiarenie, pre ekvivalentnú dávku v koži sa berie do úvahy priemer z plochy 1 cm2 kože v najviac ožiarenej oblasti. Ekvivalentnej dávke v očnej šošovke zodpovedá osobný dávkový ekvivalent Hp

(3)v hĺbke 3 mm. 3.2. Limity efektívnej dávky (E) sa vzťahujú na súčet efektívnej dávky z vonkajšieho ožiarenia a úväzkov efektívnej dávky z jednotlivych príjmov rádioaktívnej látky v kalendárnom roku zo všetkych zdrojov ionizujúceho žiarenia, ktorým sú vystavení pracovníci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a obyvatelia. Efektívna dávka sa vypočíta takto: kde Eexternal je príslušná efektívna dávka z vonkajšieho ožiarenia, Ij,ing je príjem rádionuklidu j potravou za rok, Ij,inh je príjem rádionuklidu j dychaním za rok, h(g)j,ing je konverzný faktor na výpočet úväzku efektívnej dávky príjmu rádionuklidu j potravou pre rôzne vekové skupiny g, h (g)j,inh je konverzný faktor na výpočet úväzku efektívnej dávky z príjmu rádionuklidu j vdýchnutím pre rôzne vekové skupiny g. Konverzné faktory na hodnotenie príjmu rádionuklidov sú uvedené v prílohe č. 4. 3.2.1. Príjem rádionuklidov potravou Ij,ing sa vypočíta takto: kde aP,j je priemerná ročná merná aktivita j-tého rádionuklidu v potravine P a vode [Bq/kg, resp. Bq/l], PP je spotreba potravy P v jednom roku [kg]. Ročná spotreba potravín sa určuje zo štatistických prehľadov osobitne pre jednotlivé vekové kategórie. 3.2.2. Príjem rádionuklidov vdýchnutím Ij,inh sa vypočíta takto: Ij,inh = av,j . B [Bq], kde aV,j je priemerná ročná merná aktivita j-tého rádionuklidu vo vzduchu [Bq.m-3], B je množstvo vdýchovaného vzduchu v jednom roku [m3.rok-1]. Hodnoty množstva vdýchovaného vzduchu pre jednotlivé skupiny osôb sú uvedené v tabuľke č. 4. 3.2.3. Ožiarenie spôsobené produktmi rádioaktívnej premeny 222Rn a 220Rn sa hodnotí na základe ich príjmu a expozície. Limitom ožiarenia zodpovedajú hodnoty príjmu a expozície produktmi rádioaktívnej premeny 222Rn a 220Rn uvedené v tabuľke č. 5. Objemová aktivita radónu 1 Bq.m-3 pri faktore rovnováhy 0,4 a ročnom pracovnom čase 2000 hodín zodpovedá expozícii latentnej energie alfa žiarenia 4,45.10-3 mJ.h.m-3. Expozícii latentnej energie alfa žiarenia 1 mJ.h.m-3 pri faktore rovnováhy 0,4 a ročnom pracovnom čase 2000 hodín zodpovedá efektívna dávka 1,4 mSv pre pracovníka so zdrojmi žiarenia. Produkty rádioaktívnej premeny 222Rn (krátko žijúce): 218Po, 214Bi, 214Pb, 214Po. Produkty rádioaktívnej premeny 220Rn (krátko žijúce): 216Po, 212Pb, 212Bi, 212Po a 208Tl. Tabuľka č. 1 Radiačné váhové faktory1) Druh žiarenia Radiačný váhový faktor WR Fotóny (všetky energie) 1 Elektróny, mióny (všetky energie) 1 2) Neutróny menej ako 10 keV 5 Neutróny 10 keV až 100 keV 10 Neutróny 100 keV až 2 MeV 20 Neutróny 2 MeV až 20 MeV 10 Neutróny viac ako 20 MeV 5 Protóny viac ako 2 MeV (okrem odrazených) 5 Častice alfa, ťažké jadrá, štiepne fragmenty 20 Tabuľka č. 2 Tkanivové váhové faktory Tkanivo, orgán Tkanivový váhový faktor WT Gonády3) 0,20 Červená kostná dreň3) 0,12 Hrubé črevo3) 0,12 Pľúca3) 0,12 Žalúdok3) 0,12 Močový mechúr3) 0,05 Mliečna žľaza3) 0,05 Pečeň3) 0,05 Pažerák3) 0,05 Štítna žľaza3) 0,05 Koža3) 0,01 Povrchy kostí3) 0,01 Ostatné orgány a tkanivá4) 0,05 Tabuľka č. 3 Faktory kvality Q5) podľa neobmedzeného lineárneho prenosu energie L Neobmedzený lineárny prenos energie L [keV.µm-l] Faktor kvality Q(L) menej ako 10 1 10 až 100 0,32.L-2,2 viac ako 100 300.L-0,5 Tabuľka č. 4 Hodnoty množstva vdychovaného vzduchu pre jednotlivé skupiny osôb Skupina osôb Vek v rokoch B (m3.rok-1) Pracovníci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia nad 18 2 000 Ostatní obyvatelia 0 - 1 1 000 1 - 2 2 000 2 - 7 4 000 7 - 12 6 000 12 - 17 8 000 nad 17 8 500 Tabuľka č. 5 Hodnoty príjmu a expozície produktmi rádioaktívnej premeny 222Rn a 220Rn Efektívna dávka 20 mSv v kalendárnom roku &nbsp Jednotka Produkty premeny 222Rn Produkty premeny 220Rn Príjem latentnej energie alfa žiarenia J 0,017 0,051 Expozícia latentnej energie alfa žiarenia J.h.m-3 0,014 0,042 Efektívna dávka 50 mSv v kalendárnom roku &nbsp Jednotka Produkty premeny 222Rn Produkty premeny 220Rn Príjem latentnej energie alfa žiarenia J 0,042 0,127 Expozícia latentnej energie alfa žiarenia J.h.m-3 0,035 0,105 Príloha č. 3 k vyhláške č. 12/2001 Z. z. Smerné hodnoty lekárskeho ožiarenia Smerné hodnoty pre röntgenové vyšetrenie Vyšetrenie Projekcia Vstupná povrchová dávkaa) (na jednu snímku) [mGy] Bedrová chrbtica AP - projekcia predozadná 10 LAT- projekcia bočná 30 LSJ - projekcia na lumbosakrálnu oblasť 40 Brucho, intravenózna urografia a cholecystografia AP - projekcia predozadná 10 Panva AP - projekcia predozadná 10 Bedrový zhyb AP - projekcia predozadná 10 Hrudník PA - projekcia zadopredná 0,4 LAT- projekcia bočná 1,5 Hrudná chrbtica AP - projekcia predozadná 7 LAT- projekcia bočná 20 Zuby panoramatická snímka 7 AP - projekcia predozadná 5 Lebka PA - projekcia zadopredná 5 LAT- projekcia bočná 3

1. a)Vstupná povrchová dávka sa meria vo vzduchu, pričom sa započíta aj spätný rozptyl röntgenového žiarenia v tele pacienta. Hodnoty sa vzťahujú na kombináciu film - zosilňujúca fólia s relatívnym zosilnením 200. Pri použití zosilňujúcej fólie s relatívnym zosilnením 400 sa hodnoty znižujú dvakrát a pri použití zosilňujúcej fólie s relatívnym zosilnením 600 trikrát. Tabuľka č. 2 Smerné hodnoty pre vyšetrenie počítačovou tomografiou Vyšetrenie Dávkab) (na jedno vyšetrenie) [mGy] Hlava 50 Bedrová chrbtica 35 Brucho 25
2. b)Dávky sa merajú v osi rotácie v tkanivovo-ekvivalentných fantómoch, ktorých výška je 15 cm a priemer je 16 cm na vyšetrenie hlavy a 30 cm na vyšetrenie bedrovej chrbtice a brucha. Tabuľka č. 3 Smerné hodnoty pre mamografické vyšetrenie Priemerná dávka v mliečnej žľazec) pri kraniokaudálnej projekcii [mGy] Bez mriežky 1 S mriežkou 3
3. c)Priemerná dávka v mliečnej žľaze sa stanovuje v tkanivovo-ekvivalentnom fantóme mliečnej žľazy, ktorého hrúbka je 4,5 cm. Hodnoty sa vzťahujú na kombináciu film - zosilňujúca fólia. Hodnoty platia pre molybdénovú anódu a molybdénový filter. Tabuľka č. 4 Smerné hodnoty pre skiaskopické vyšetrenie Pracovný režim Vstupný povrchový príkon dávkyd) [mGy za minútu] Normálny 25 Vysoký výkone) 100
4. d)Povrchový príkon dávky sa meria vo vzduchu, pričom sa započíta aj spätný rozptyl röntgenového žiarenia v tele pacienta.
5. e)Pre röntgenové skiaskopické prístroje, ktoré majú voliteľný pracovný režim vysokého výkonu. Tabuľka č. 5 Smerné hodnoty pre diagnostické vyšetrenie v nukleárnej medicíne Prevziať prílohu - Tabuľka 03-5 Tabuľka č. 6 Smerné hodnoty aktivít rádionuklidov pre diagnostické vyšetrenie dospelého pacienta v nukleárnej medicíne Prevziať prílohu - Tabuľka 03-6 Príloha č. 4 k vyhláške č. 12/2001 Z. z. Konverzné faktory na hodnotenie príjmu rádionuklidov Tabuľka č. 1 Konverzné faktory na prepočet objemových aktivít vzácnych rádioaktívnych plynov na príkon efektívnej dávky u dospelých jednotlivcov z obyvateľstva a u pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia Rádionuklid Konverzný faktor [Sv.d-1/Bq.m-3)] Ar-37 4.1.10-15 Ar-39 1,1.10-11 Ar-41 5,3.10-9 Kr-74 4,5.10-9 Kr-76 1,6.10-9 Kr-77 3,9.10-9 Kr-79 9,7.10-10 Kr-81 2,1.10-11 Kr-83m 2,1.10-13 Kr-85 2,2.10-11 Kr-85m 5,9.10-10 Kr-87 3,4.10-9 Kr-88 8,4.10-9 Xe-120 1,5.10-9 Xe-121 7,5.10-9 Xe-122 1,9.10-10 Xe-123 2,4.10-9 Xe-125 9,3.10-10 Xe-127 9,7.10-10 Xe-129m 8,1.10-11 Xe-131m 3,2.10-9 Xe-133m 1,1.10-10 Xe-133 1,2.10-10 Xe-135m 1,6.10-9 Xe-135 9,6.10-10 Xe-138 4,7.10-9 Tabuľka č. 2 Koeficienty absorpcie f11) v tráviacom ústrojenstve Prvok Chemická látka, zlúčenina f1 Vodík Tríciovaná voda (požitá ako tekutina) Organicky viazané trícium 1,00 1,00 Berýlium Všetky zlúčeniny 0,005 Uhlík Značené organické zlúčeniny 1,00 Fluór Všetky zlúčeniny 1,00 Sodík Všetky zlúčeniny 1,00 Horčík Všetky zlúčeniny 0,50 Hliník Všetky zlúčeniny 0,01 Kremík Všetky zlúčeniny 0,01 Fosfor Všetky zlúčeniny 0,80 Síra Anorganické zlúčeniny Elementárna síra Organické zlúčeniny síry 0,80 0,10 1,00 Chlór Všetky zlúčeniny 1,00 Draslík Všetky zlúčeniny 1,00 Vápnik Všetky zlúčeniny 0,30 Skandium Všetky zlúčeniny 0,0001 Titán Všetky zlúčeniny 0,01 Vanád Všetky zlúčeniny 0,01 Chróm Zlúčeniny šesťmocného chrómu Zlúčeniny trojmocného chrómu 0,10 0,01 Mangán Všetky zlúčeniny 0,10 Železo Všetky zlúčeniny 0,10 Kobalt Všetky nešpecifikované zlúčeniny 0,10 Nikel Všetky zlúčeniny 0,05 Meď Všetky zlúčeniny 0,50 Zinok Všetky zlúčeniny 0,50 Gálium Všetky zlúčeniny 0,001 Germánium Všetky zlúčeniny 1,00 Arzén Všetky zlúčeniny 0,50 Selén Všetky nešpecifikované zlúčeniny Elementárny selén a selénany 0,80 0,05 Bróm Všetky zlúčeniny 1,00 Rubídium Všetky zlúčeniny 1,00 Stroncium Všetky nešpecifikované zlúčeniny Titaničitan strontnatý (SRTIO3) 0,30 0,01 Ytrium Všetky zlúčeniny 0,0001 Zirkón Všetky zlúčeniny 0,002 Niób Všetky zlúčeniny 0,01 Molybdén Všetky nešpecifikované zlúčeniny Sírnik molybdénový 0,80 0,05 Technécium Všetky zlúčeniny 0,80 Ruténium Všetky zlúčeniny 0,05 Ródium Všetky zlúčeniny 0,05 Paládium Všetky zlúčeniny 0,005 Striebro Všetky zlúčeniny 0,05 Kadmium Všetky anorganické zlúčeniny 0,05 Indium Všetky zlúčeniny 0,02 Cín Všetky zlúčeniny 0,02 Antimón Všetky zlúčeniny 0,10 Telúr Všetky zlúčeniny 0,30 Jód Všetky zlúčeniny 1,00 Cézium Všetky zlúčeniny 1,00 Báryum Všetky zlúčeniny 0,10 Lantán Všetky zlúčeniny 0,0005 Cér Všetky zlúčeniny 0,0005 Prazeodým Všetky zlúčeniny 0,0005 Neodým Všetky zlúčeniny 0,0005 Prométium Všetky zlúčeniny 0,0005 Samárium Všetky zlúčeniny 0,0005 Európium Všetky zlúčeniny 0,0005 Gadolínium Všetky zlúčeniny 0,0005 Terbium Všetky zlúčeniny 0,0005 Dysprózium Všetky zlúčeniny 0,0005 Holmium Všetky zlúčeniny 0,0005 Erbium Všetky zlúčeniny 0,0005 Túllum Všetky zlúčeniny 0,0005 Yterbium Všetky zlúčeniny 0,0005 Lutécium Všetky zlúčeniny 0,0005 Hafnium Všetky zlúčeniny 0,002 Tantal Všetky zlúčeniny 0,001 Volfrám Všetky nešpecifikované zlúčeniny Kyselina volfrámová 0,30 0,01 Rénium Všetky zlúčeniny 0,80 Osmium Všetky zlúčeniny 0,01 Irídium Všetky zlúčeniny 0,01 Platina Všetky zlúčeniny 0,01 Zlato Všetky zlúčeniny 0,10 Ortuť Všetky anorganické zlúčeniny Metylortuť Všetky nešpecifikované organické zlúčeniny 0,02 1,00 0,40 Tálium Všetky zlúčeniny 1,00 Olovo Všetky zlúčeniny 0,20 Bizmut Všetky zlúčeniny 0,05 Polónium Všetky zlúčeniny 0,10 Astát Všetky zlúčeniny 1,00 Francium Všetky zlúčeniny 1,00 Rádium Všetky zlúčeniny 0,20 Aktínium Všetky zlúčeniny 0,0005 Tórium Všetky nešpecifikované zlúčeniny 0,0005 Tórium Oxidy a hydroxidy 0,0002 Protaktínium Všetky zlúčeniny 0,0005 Urán Všetky nešpecifikované zlúčeniny Väčšina zlúčenín štvormocného uránu, napr. UO2, U3O8, UF4 0,02 0,002 Neptúnium Všetky zlúčeniny 0,0005 Plutónium Všetky nešpecifikované zlúčeniny Dusičnany Nerozpustné oxidy 0,0005 0,0001 0,0001 Amerícium Všetky zlúčeniny 0,0005 Curium Všetky zlúčeniny 0,0005 Berkélium Všetky zlúčeniny 0,0005 Kalifornium Všetky zlúčeniny 0,0005 Einsteinium Všetky zlúčeniny 0,0005 Fermium Všetky zlúčeniny 0,0005 Mendelevium Všetky zlúčeniny 0,0005 Tabuľka č. 3 Koeficienty absorpcie f12) v pľúcach Prvok Chemická látka, zlúčenina Typ f1 Berýlium Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, halogenidy a dusičnany M S 0,005 0,005 Fluór Určené zlučujúcim katiónom Určené zlučujúcim katiónom Určené zlučujúcim katiónom F M S 1,00 1,00 1,00 Sodík Všetky zlúčeniny F 1,00 Horčík Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy, karbidy, halogenidy a dusičnany F M 0,50 0,50 Hliník Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy, karbidy, halogenidy, dusičnany a kovový hliník F M 0,01 0,01 Kremík Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy, karbidy a dusičnany Hlinitokremitý sklený aerosól F M S 0,01 0,01 0,01 Fosfor Všetky nešpecifikované zlúčeniny Fosfáty: určené zlučujúcim katiónom F M 0,80 0,80 Síra Sírniky a sírany: určené zlučujúcim katiónom Elementárna síra, sírniky a sírany: určené zlučujúcim katiónom F M 0,80 0,80 Chlór Určené zlučujúcim katiónom Určené zlučujúcim katiónom F M 1,00 1,00 Draslík Všetky zlúčeniny F 1,00 Vápnik Všetky zlúčeniny M 0,30 Skandium Všetky zlúčeniny S 0,0001 Titán Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy, karbidy, halogenidy a dusičnany Titaničitan strontnatý (SRTIO3) F M S 0,01 0,01 0,01 Vanád Všetky nešpecifikované zlúčeniny F 0,01 Oxidy, hydroxidy, karbidy a halogenidy M 0,01 Chróm Všetky nešpecifikované zlúčeniny Halogenidy a dusičnany Oxidy a hydroxidy F M S 0,10 0,10 0,10 Mangán Všetky nešpecifikované zlúčeniny F 0,10 Oxidy, hydroxidy, halogenidy a dusičnany M 0,10 Železo Všetky nešpecifikované zlúčeniny F 0,10 Oxidy, hydroxidy a halogenidy M 0,10 Kobalt Všetky nešpecifikované zlúčeniny M 0,10 Oxidy, hydroxidy, halogenidy a dusičnany S 0,05 Nikel Všetky nešpecifikované zlúčeniny F 0,05 Oxidy, hydroxidy a karbidy M 0,05 Meď Všetky nešpecifikované anorganické zlúčeniny Sírniky, halogenidy a dusičnany Oxidy a hydroxidy F M S 0,50 0,50 0,50 Zinok Všetky zlúčeniny S 0,50 Gálium Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy, karbidy, halogenidy a dusičnany F M 0,001 0,001 Germánium Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, sírniky a halogenidy F M 1,00 1,00 Arzén Všetky zlúčeniny M 0,50 Selén Všetky nešpecifikované anorganické zlúčeniny Elementárny selén, oxidy, hydroxidy a karbidy F M 0,80 0,80 Bróm Určené zlučujúcim katiónom Určené zlučujúcim katiónom F M 1,00 1,00 Rubídium Všetky zlúčeniny F 1,00 Stroncium Všetky nešpecifikované zlúčeniny Titaničitan strontnatý (SRTIO3) F S 0,30 0,01 Ytrium Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy a hydroxidy M S 0,0001 0,0001 Zirkó