Úradné zdrojeslov-lex.sk · EUR-Lex
Europaius
Slovenčina
ČeštinaDeutschFrançaisEspañolPolskiItalianoNederlandsÖsterreichBelgiquePortuguêsSvenskaDanskSuomiIrelandMagyarEestiLietuviųLatviešuSlovenščinaHrvatskiΚύπροςMaltiRomânăΕλληνικάLuxembourgБългарски
Slovenčina

Zákon o sociálnom zabezpečení

Obsah (7)§ 11§ 21§ 30§ 23§ 48§ 25§ 66

lov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom

predchádzajúceho odseku.

(4)Pri posudzovaní nároku ženy na starobný dôchodok sa prihliada na jej deti (aj na osvojencov) a na deti, ktoré prevzala do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov;

§ 11ods. 2 platí aj tu. § 17 Podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok

(1)Na pomerný starobný dôchodok má nárok pracujúci, ktorý bol zamestnaný po dobu kratšiu než 25 rokov, najmenej však 10 rokov, ak v čase trvania zamestnania dosiahol vek aspoň 65 rokov.
(2)Žena má nárok na pomerný starobný dôchodok, aj ak bola zamestnaná po dobu kratšiu ako 25 rokov, najmenej však 20 rokov a dosiahla v čase trvania zamestnania vek aspoň 60 rokov. § 18 Výška plného starobného dôchodku
(1)Základná výmera plného starobného dôchodku pracujúceho, ktorý splnil podmienky ustanovené pre nárok na tento dôchodok, je
  1. a)60% priemerného mesačného zárobku, ak bol pracujúci zamestnaný z potrebnej doby zamestnania 25 rokov najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii a ak zamestnanie tejto kategórie trvalo ku dňu vzniku nároku na dôchodok;
  2. b)55% priemerného mesačného zárobku, ak bol pracujúci zamestnaný z potrebnej doby zamestnania 25 rokov najmenej 20 rokov v II. pracovnej kategórii a ak zamestnanie tejto kategórie trvalo ku dňu vzniku nároku na dôchodok;
  3. c)50% priemerného mesačného zárobku v ostatných prípadoch.
(2)K základnej výmere podľa predchádzajúceho odseku sa pripočítajú pracujúcim uvedeným pod písmenami
  1. a)a
  2. b)od 21. roka zamestnania a ostatným pracujúcim od 26. roka zamestnania za každý rok zamestnania I. pracovnej kategórie ......... 2 % II. pracovnej kategórie ......... 1,5 % a III. pracovnej kategórie ......... 1 % priemerného mesačného zárobku, najviac však dovedna 20% tohto zárobku; toto obmedzenie neplatí, ak bol pracujúci z potrebnej doby zamestnania 25 rokov zamestnaný najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii. Na zvýšenie základnej výmery podľa predchádzajúcej vety sa započítava len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov.
(3)Ak bol pracujúci zamestnaný striedavo v rôznych pracovných kategóriách, započíta sa na zvýšenie dôchodku podľa predchádzajúceho odseku do započítateľnej doby zamestnania vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II. pracovnej kategórie a napokon doba zamestnania I. pracovnej kategórie. § 19 Výška pomerného starobného dôchodku Pomerný starobný dôchodok je za každý rok zamestnania 2% priemerného mesačného zárobku.4) § 20 Nárok na starobný dôchodok pri ďalšom zamestnaní
(1)Pracujúci, ktorí splnia podmienky nároku na starobný dôchodok, môžu pokračovať podľa svojich fyzických a duševných schopností v ďalšom zamestnaní. Nárok na starobný dôchodok za dobu výkonu ďalšieho zamestnania v Československej socialistickej republike sa zvyšuje podľa ďalších ustanovení.
(2)Organizácie sú povinné v spolupráci so závodnými výbormi základných organizácií Revolučného odborového hnutia utvárať v súlade s potrebami národného hospodárstva priaznivé predpoklady na ďalšie zamestnávanie tých pracujúcich v pracovnom pomere, ktorí nepoužijú svoje právo na odchod do dôchodku a rozhodnú sa pokračovať v práci aj po vzniku nároku na starobný dôchodok. Obdobnú povinnosť majú voči svojim členom výrobné družstvá a jednotné roľnícke družstvá.
(3)Starobný dôchodok sa po dobu ďalšieho zamestnania poskytuje len za podmienok a v rozsahu, ktoré ustanoví vláda Československej socialistickej republiky (§ 169). § 21 Zvýšenie nároku na plný starobný dôchodok
(1)Pracujúcemu, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na plný starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok ani jeho časť ani invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje nárok na plný starobný dôchodok za každý ďalší rok zamestnania vykonávaného za účinnosti tohto zákona o 7 % priemerného mesačného zárobku; pri neukončenom roku zamestnania o 1,75 % priemerného mesačného zárobku za každé tri mesiace zamestnania.
(2)Na zvýšenie nároku na plný starobný dôchodok podľa predchádzajúceho odseku sa do doby ďalšieho zamestnania nezapočítavajú náhradné doby (§ 11). § 22 Zvýšenie nároku na pomerný starobný dôchodok
(1)Pracujúcemu, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok ani jeho časť ani invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje nárok na pomerný starobný dôchodok za každý ďalší rok zamestnania vykonávaného do dovŕšenia 25 rokov zamestnania o 2% priemerného mesačného zárobku.
(2)Po dovŕšení 25 rokov zamestnania sa zvyšuje nárok na pomerný starobný dôchodok podľa ustanovení o zvyšovaní nároku na plný starobný dôchodok.
(3)

§ 21ods. 2 platí obdobne. § 23 Najvyššia a najnižšia výmera starobného dôchodku

(1)Najvyššia výmera starobného dôchodku v pevných sumách je
  1. a)2500 Kčs mesačne, ak pracujúci bol zamestnaný dovedna najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii a zamestnanie tejto kategórie trvalo ku dňu vzniku nároku na dôchodok;
  2. b)2150 Kčs mesačne, ak pracujúci bol zamestnaný dovedna najmenej 20 rokov v II. pracovnej kategórii a zamestnanie tejto kategórie trvalo ku dňu vzniku nároku na dôchodok, alebo pracujúci bol zamestnaný dovedna najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii, nespĺňa však podmienky nároku na starobný dôchodok zo zamestnania I. pracovnej kategórie [§ 18 ods. 1 písm. a)]. Sumou prevyšujúcou tieto výmery sa starobný dôchodok vymeria, len pokiaľ ide o zvýšenie starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok; dôchodok spolu s týmto zvýšením nesmie však presiahnuť sumu 3000 Kčs mesačne. Táto najvyššia výmera starobného dôchodku s jeho zvýšením za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok tiež platí, ak ide o dôchodok zo zamestnania III. pracovnej kategórie.
(2)Starobný dôchodok (plný aj pomerný) je najmenej 400 Kčs mesačne.
(3)Najvyššia percentná výmera starobného dôchodku (odseky 1 a 2) je,
  1. a)ak ide o zárobky podliehajúce dani zo mzdy, 90 % priemerného mesačného zárobku neobmedzeného podľa § 14 ods. 4 a zníženého o sumu zodpovedajúcu dani zo mzdy z takého zárobku daňovníka5) staršieho ako 50 rokov (ženy staršej ako 45 rokov), ktorý nevyživuje žiadnu osobu alebo vyživuje len jednu osobu,
  2. b)ak ide o zárobky z pracovnej činnosti člena jednotného roľníckeho družstva, 90 % priemerného mesačného zárobku neobmedzeného podľa § 14 ods. 4,
  3. c)ak ide o zárobky, z ktorých časť podlieha dani zo mzdy [písmeno a)] a časť tejto dani nepodlieha [písmeno b)], 90 % priemerného mesačného zárobku zisteného zo súčtu zdanených i nezdaniteľných zárobkov a neobmedzeného podľa § 14 ods. 4. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok § 24
(1)Pracujúcim, ktorých nepriaznivý zdravotný stav pôsobí zmenu, pokles alebo stratu pracovnej schopnosti, poskytujú zdravotnícke orgány a orgány sociálneho zabezpečenia v spolupráci s orgánmi Revolučného odborového hnutia a družstevnými orgánmi a v súčinnosti s organizáciami starostlivosť, aby si potrebnou liečbou, prevedením na vhodnú prácu, úpravou pracovných podmienok a účelnou pracovnou rehabilitáciou (§ 84) udržali alebo získali vhodné zamestnanie a tak si zabezpečili doterajšiu životnú úroveň.
(2)Pri strate alebo dlhodobom poklese pracovnej schopnosti sa pracujúci zabezpečujú invalidným (čiastočným invalidným) dôchodkom. Pokiaľ povaha zdravotného poškodenia a vek pracujúcich pripúšťajú zlepšenie ich zdravotného stavu a obnovenie pracovnej schopnosti, priznáva sa invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok za čas trvania úplnej (čiastočnej) invalidity a umožňuje sa vhodnou pracovnou rehabilitáciou, aby dôchodcovia znovu získali pracovnú schopnosť, prípadne mohli vhodne využívať zostávajúce pracovné schopnosti. § 25 Podmienky nároku na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok
(1)Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí pracujúcemu, ktorý bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na dôchodok (§ 26) a v čase trvania zamestnania sa stal úplne (čiastočne) invalidným. Ak ide o úplnú (čiastočnú) invaliditu vzniknutú chorobou z povolania, nie je rozhodujúce, kedy úplná (čiastočná) invalidita vznikla.
(2)Invalidný dôchodok však nepatrí pracujúcemu, ktorý v čase vzniku úplnej invalidity už splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, pokiaľ úplná invalidita nie je následkom pracovného úrazu (§ 27).
(3)Pracujúci je úplne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav
  1. a)je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo
  2. b)výkon takého zamestnania by vážne zhoršil jeho zdravotný stav, alebo
  3. c)je síce schopný vykonávať sústavné zamestnanie, ale iba celkom neprimerané jeho predošlým schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho povolania alebo
  4. d)môže vykonávať sústavné zamestnanie len za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.).
(4)Pracujúci je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať
  1. a)doterajšie alebo iné rovnako kvalifikované zamestnanie len za mimoriadne uľahčených pracovných podmienok alebo
  2. b)len iné - menej kvalifikované zamestnanie a v dôsledku toho jeho zárobok podstatne klesol. § 26 Doba zamestnania potrebná na nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok
(1)Doba zamestnania potrebná na nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok je u pracujúcich vo veku do 20 rokov ................................. menej ako 1 rok, nad 20 rokov do 22 rokov ........ 1 rok, nad 22 rokov do 24 rokov ........ 2 roky, nad 24 rokov do 26 rokov ........ 3 roky, nad 26 rokov do 28 rokov ........ 4 roky, nad 28 rokov .............................. 5 rokov. Doba zamestnania potrebná na nárok pracujúcich vo veku nad 28 rokov sa zisťuje z posledných 10 rokov počítaných späť od vzniku úplnej (čiastočnej) invalidity.
(2)Ak pracujúci získal potrebnú dobu zamestnania v niektorom z vekových pásem uvedených v predchádzajúcom odseku a ak bol ďalej zamestnaný, považuje sa za získanú dobu zamestnania doba potrebná v najbližšie vyššom vekovom pásme.
(3)Bez ohľadu na dĺžku doby zamestnania vznikne nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, ak sa pracujúci stane úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu (§ 27). § 27 Pracovné úrazy a choroby z povolania
(1)Pracovným úrazom je úraz, ktorý pracujúci utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Rovnaké nároky ako pri pracovnom úraze má aj pracujúci, ktorý utrpel úraz
  1. a)cestou do zamestnania a späť, ak ju podstatne neprerušil z príčin nesúvisiacich so zamestnaním,
  2. b)pri práci na záhumienku, ak ide o člena jednotného roľníckeho družstva,
  3. c)pri činnej účasti na opatreniach proti živelným pohromám a pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm alebo pri záslužnej činnosti vykonávanej bez právneho záväzku v prospech celku,
  4. d)pri výkone verejnej funkcie,
  5. e)pri niektorých špeciálnych druhoch činností, ktoré určí Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s Ústrednou radou odborov.
(2)Pracovným úrazom sa kladú na roveň choroby z povolania; ktoré choroby sú chorobami z povolania, určí Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s ministerstvami zdravotníctva republík a s Ústrednou radou odborov. Výška invalidného dôchodku § 28
(1)Na určenie výšky invalidného dôchodku sa k získanej dobe zamestnania pripočíta doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov u mužov a veku 57 rokov u žien.
(2)Ak pracujúci bol zamestnaný pred dňom vzniku nároku na invalidný dôchodok najmenej 25 rokov alebo po dobu, ktorá s pripočítanou dobou dosahuje najmenej 25 rokov, je základná výmera invalidného dôchodku
  1. a)60 % priemerného mesačného zárobku, ak bol pracujúci zamestnaný najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii a ak zamestnanie tejto kategórie trvalo ku dňu vzniku nároku na dôchodok, alebo ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním;
  2. b)55 % priemerného mesačného zárobku, ak bol pracujúci zamestnaný najmenej 20 rokov v II. pracovnej kategórii a ak zamestnanie tejto kategórie trvalo ku dňu vzniku nároku na dôchodok, alebo ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním;
  3. c)50 % priemerného mesačného zárobku v ostatných prípadoch.
(3)K základnej výmere podľa predchádzajúceho odseku sa pripočítajú pracujúcim uvedeným pod písmenami
  1. a)a
  2. b)od 21. roka zamestnania a ostatným pracujúcim od 26. roka zamestnania za každý rok zamestnania I. pracovnej kategórie ......... 2 %, II. pracovnej kategórie ......... 1,5 %, III. pracovnej kategórie ......... 1 %, pripočítanej doby ................ 1 % priemerného mesačného zárobku, najviac však dovedna 20 % tohto zárobku; toto obmedzenie neplatí, ak bol pracujúci zamestnaný najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii alebo ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním. Na zvýšenie základnej výmery podľa predchádzajúcej vety sa započítava len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov.
(4)Ak bol pracujúci zamestnaný striedavo v rôznych pracovných kategóriách, započíta sa na zvýšenie dôchodku podľa predchádzajúceho odseku do započítateľnej doby zamestnania vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, včítane pripočítanej doby, potom doba zamestnania II. pracovnej kategórie a napokon doba zamestnania I. pracovnej kategórie. § 29 Ak pracujúci nebol zamestnaný pred dňom vzniku nároku na dôchodok najmenej 25 rokov, alebo ak doba jeho zamestnania s pripočítanou dobou (§ 28 ods. 1) nedosahuje 25 rokov, je invalidný dôchodok 2 % priemerného mesačného zárobku za každý rok zamestnania a pripočítanej doby. § 30 Výška čiastočného invalidného dôchodku Čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku; pritom však neplatia ustanovenia o výške invalidného dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu (§ 42). § 31 Výška invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku pri pracovnom úraze
(1)Invalidný dôchodok pracujúceho, ktorého úplná invalidita je následkom pracovného úrazu, je o 10 % priemerného mesačného zárobku vyšší ako invalidný dôchodok vypočítaný podľa § 28 a 29.
(2)Čiastočný invalidný dôchodok pracujúceho, ktorého čiastočná invalidita je následkom pracovného úrazu, je polovica invalidného dôchodku, ktorý by mu patril pri pracovnom úraze.

§ 30vety za bodkočiarkou platí aj tu. § 32 Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok v mimoriadnych prípadoch

(1)Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí aj pracujúcemu, ktorý sa stal úplne (čiastočne) invalidným
  1. a)pred vstupom do zamestnania, ak získal dobu potrebnú na nárok na dôchodok v ktoromkoľvek období 10 rokov; ak však ide o pracujúceho mladšieho ako 24 rokov, potrebná doba zamestnania je aspoň dva roky,
  2. b)po vstupe do zamestnania, nebol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na dôchodok pred vznikom úplnej (čiastočnej) invalidity, získal však spolu s dobou zamestnania pred vznikom úplnej (čiastočnej) invalidity potrebnú dobu v ktoromkoľvek období 10 rokov dokončenom po vzniku úplnej (čiastočnej) invalidity. Nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vzniká pri splnení ostatných podmienok odo dňa získania potrebnej doby zamestnania.
(2)Občanovi, ktorý sa stal úplne invalidným pred dovŕšením veku rozhodujúceho pre skončenie povinnej školskej dochádzky (invalidita z mladosti), nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú na nárok na dôchodok a dosiahol vek 26 rokov, patrí invalidný dôchodok vo výške 500 Kčs mesačne. Invalidný dôchodok v tejto sume patrí aj invalidovi z mladosti, ktorý získal potrebnú dobu zamestnania podľa odseku 1 písm. a), ak invalidný dôchodok zo zamestnania nedosiahol sumu 500 Kčs mesačne. V prípadoch hodných zreteľa môže byť dôchodok v sume 500 Kčs zvýšený až o 200 Kčs mesačne.

o najvyššej percentnej výmere dôchodku (§ 34 ods. 3) tu neplatí.

(3)Za čiastočne invalidného sa považuje aj pracujúci, ktorému dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav značne sťažuje všeobecné životné podmienky, aj keď jeho zárobok podstatne nepoklesol; takému pracujúcemu sa môže priznať čiastočný invalidný dôchodok. § 33 Nové vymeranie invalidného dôchodku
(1)Ak je požívateľ invalidného dôchodku zamestnaný a ak zanechá zamestnanie, ktoré trvalo po vzniku nároku na dôchodok aspoň päť rokov, vymeria sa mu na jeho žiadosť invalidný dôchodok znovu z priemerného mesačného zárobku vypočítaného za kalendárne roky pred vznikom nároku na nové vymeranie; do doby piatich rokov zamestnania sa nezapočítavajú náhradné doby a doby zamestnania už zhodnotené na nové vymeranie tohto dôchodku podľa prv platných predpisov.6) Invalidný dôchodok podľa predchádzajúcej vety možno novo vymerať len raz, a len pokiaľ nevznikol nárok na starobný dôchodok. Nové vymeranie dôchodku sa posudzuje ako vznik nároku na dôchodok ku dňu skončenia zamestnania.
(2)Podmienka trvania zamestnania po dobu piatich rokov sa považuje za splnenú, ak požívateľ invalidného dôchodku utrpel pracovný úraz, ktorý mu trvalo znemožnil výkon doterajšieho zamestnania. § 34 Najvyššia a najnižšia výmera invalidného dôchodku
(1)Najvyššia výmera invalidného dôchodku v pevných sumách je
  1. a)2500 Kčs mesačne, ak pracujúci bol zamestnaný dovedna najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii a zamestnanie tejto kategórie trvalo ku dňu vzniku nároku na dôchodok, alebo sa stal úplne invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním;
  2. b)2150 Kčs mesačne, ak pracujúci bol zamestnaný dovedna najmenej 20 rokov v II. pracovnej kategórii a zamestnanie tejto kategórie trvalo ku dňu vzniku nároku na dôchodok, alebo pracujúci bol zamestnaný dovedna najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii, nespĺňa však podmienky nároku na invalidný dôchodok zo zamestnania I. pracovnej kategórie (§ 28) alebo sa stal úplne invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní II. alebo III. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním.
(2)Invalidný dôchodok je najmenej 400 Kčs mesačne.
(3)

§ 23ods. 3 o najvyššej percentnej výmere dôchodku platí obdobne, ak ide o invalidný dôchodok pracujúceho staršieho ako 20 rokov. Dôchodok za výsluhu rokov § 35

(1)Dôchodok za výsluhu rokov sa poskytuje
  1. a)výkonným letcom
  2. b)sólistom opery, sólistom hudobných divadiel, dirigentom a členom orchestrov štátnych operných scén, dirigentom a členom symfonických orchestrov a profesionálnych komorných súborov, profesionálnym koncertným umelcom sólistom, tanečným umelcom štátnych divadiel a ďalším umelcom, o ktorých to ustanovia vykonávacie predpisy,
  3. c)vojakom z povolania - výsadkárom a vojakom z povolania a príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti, ktorí vykonávajú funkcie špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti.
(2)Dôchodok za výsluhu rokov patrí po určenej dobe zamestnania bez zreteľa na vek pracujúceho, ak skončil zamestnanie uvedené v predchádzajúcom odseku.
(3)Čiastočný dôchodok za výsluhu rokov patrí umelcovi po určenej dobe zamestnania v pracovnom pomere, ak pokračuje v takom zamestnaní, ale so zárobkom podstatne zníženým pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav alebo pre inú dlhodobú zmenu v schopnostiach potrebných na výkon tohto zamestnania.
(4)Umelcovi, ktorý je vojakom z povolania alebo príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti, patrí výplata dôchodku za výsluhu rokov (čiastočného dôchodku za výsluhu rokov) až po skončení služobného pomeru.
(5)Vykonávacie predpisy podľa zásad schválených vládou Československej socialistickej republiky bližšie určia okruh pracujúcich, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia o dôchodku za výsluhu rokov (o čiastočnom dôchodku za výsluhu rokov), ustanovia ďalšie podmienky nároku na tento dôchodok a jeho výšku, najmä dĺžku potrebnej doby zamestnania a podmienky výplaty dôchodku. Dôchodky pozostalých § 36 Všeobecné podmienky
(1)Vdovský a sirotský dôchodok patria:
  1. a)po pracujúcom, ktorý bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na invalidný alebo starobný dôchodok, ak neuplynuli od skončenia zamestnania do dňa smrti viac ako dva roky, alebo po pracujúcom, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu;
  2. b)po požívateľovi starobného alebo invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov (čiastočného dôchodku za výsluhu rokov).
(2)Obojstranne osirelému dieťaťu patrí sirotský dôchodok, ak aspoň jeden z rodičov, prípadne z občanov, na ktorých bolo dieťa prevažne odkázané, pokiaľ ide o výživu (§ 40 ods. 2), mal v čase smrti trvalý pobyt v Československej socialistickej republike, aj keď nie sú splnené podmienky ustanovené v odseku 1 pre nárok na sirotský dôchodok. Vdovský dôchodok § 37
(1)Vdovský dôchodok patrí vdove po čas jedného roka od smrti manžela.
(2)Po uplynutí tohto času patrí vdovský dôchodok, ak vdova spĺňa niektorú z týchto podmienok:
  1. a)je úplne invalidná,
  2. b)stará sa aspoň o jedno dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok (§ 40),
  3. c)vychovala aspoň tri deti (§ 40),
  4. d)dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti (§ 40),
  5. e)dosiahla vek 50 rokov,
  6. f)dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu (§ 27 ods. 1 prvá veta), ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie. Ustanovenia písmen
  7. b)až
  8. d)sa nevzťahujú na deti, ktoré žena alebo jej manžel prevzali do pestúnskej starostlivosti podľa osobitných predpisov.7)
(3)Nárok na vdovský dôchodok vznikne znovu, ak sa splní niektorá z podmienok uvedených v odseku 2 písm.
  1. a)až
  2. e)do dvoch rokov po zániku skoršieho nároku na vdovský dôchodok alebo do piatich rokov, ak manžel zomrel následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie.
(4)Nárok na vdovský dôchodok zaniká vydajom; pri opätovnom ovdovení vznikne však nárok na skorší vdovský dôchodok znovu, ak by vdove patril, keby sa nebola znovu vydala, a ak jej nevznikol nárok na vdovský dôchodok po poslednom manželovi.
(5)Vdovský dôchodok patrí za podmienok uvedených v predchádzajúcich odsekoch aj rozvedenej žene, ak bola v čase smrti bývalého manžela odkázaná na príspevok na výživu, až do skončenia času do ktorého mal bývalý manžel povinnosť ho poskytovať; po tomto čase sa môže vdovský dôchodok poskytovať len v prípadoch hodných zreteľa.
(6)Vdove, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, patrí vdovský dôchodok, len pokiaľ vdova mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné. § 38 Výška vdovského dôchodku
(1)Vdovský dôchodok je 60% dôchodku
  1. a)starobného alebo invalidného, na ktorý by mal pracujúci (pracujúci dôchodca) nárok v čase smrti, podľa toho, ktorý z týchto dôchodkov je vyšší;
  2. b)starobného, invalidného alebo dôchodku za výsluhu rokov, na ktorý mal nárok v čase smrti nepracujúci dôchodca.
(2)Vdovský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol zamestnaný, alebo po požívateľovi čiastočného dôchodku za výsluhu rokov sa vymeriava z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku (čiastočného dôchodku za výsluhu rokov) nárok v čase smrti, keby bol úplne invalidný.
(3)Vdovský dôchodok je najmenej 360 Kčs mesačne, nesmie však byť vyšší ako dôchodok zomretého.
(4)Vdovský dôchodok rozvedenej ženy (§ 37 ods. 5) a vdovy, ktorá nežila s manželom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti (§ 37 ods. 6), nesmie byť vyšší ako príspevok na výživu, prípadne výživné;

predchádzajúceho odseku o najnižšej výmere vdovského dôchodku tu neplatí.

(5)Ak je popri vdove, ktorá má nárok na vdovský dôchodok, aj rozvedená žena, ktorá má nárok na vdovský dôchodok, nesmie úhrn vdovských dôchodkov prevyšovať dôchodok zomretého; pokiaľ by bol úhrn vyšší, znižujú sa tieto dôchodky pomerne. § 39 Súbeh vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti
(1)Ak je vdova zárobkove činná, kráti sa vdovský dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn vdovského dôchodku a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti dosiahnutých za obdobie nepresahujúce 12 kalendárnych mesiacov prevyšuje sumu 1500 Kčs mesačne.
(2)Vdovský dôchodok sa nekráti zárobkove činnej vdove
  1. a)po čas jedného roka od smrti manžela, alebo
  2. b)ktorá sa stará aspoň o jedno dieťa (§ 16 ods. 4) alebo
  3. c)ktorá dosiahla vek 70 rokov. Sirotský dôchodok § 40
(1)Sirotský dôchodok patrí dieťaťu (aj osvojencovi) zomretého pracujúceho (dôchodcu).
(2)Sirotský dôchodok patrí, pokiaľ osobitné predpisy8) neustanovujú inak, aj dieťaťu, ak zomrel pracujúci (dôchodca), ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, a dieťa bolo v čase jeho smrti naňho prevažne odkázané, pokiaľ ide o výživu, ktorú dieťaťu nemôžu zo závažných príčin zabezpečiť jeho rodičia.
(3)Sirotský dôchodok patrí do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Potom patrí sirotský dôchodok najdlhšie do 26. roka veku, ak dieťa
  1. a)sústavne sa pripravuje na budúce povolanie predpísaným výcvikom alebo štúdiom alebo
  2. b)nemôže sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo
  3. c)pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok alebo
  4. d)pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné vykonávať sústavné zamestnanie, alebo výkon takého zamestnania by vážne zhoršil jeho zdravotný stav.
(4)Po skončení povinnej školskej dochádzky sa sirotský dôchodok nevypláca, ak má dieťa vlastný hrubý mesačný príjem vyšší ako 620 Kčs.
(5)Nárok na sirotský dôchodok zaniká osvojením dieťaťa; nárok sa obnovuje zrušením osvojenia alebo smrťou osvojiteľa, ak dieťa nemá po ňom nárok na sirotský dôchodok.
(6)Výplata sirotského dôchodku sa môže zastaviť, ak požívateľ sirotského dôchodku uzavrie manželstvo a ak je v rodine hrubý príjem na osobu vyšší ako príjem uvedený v odseku 4. § 41 Výška sirotského dôchodku
(1)Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je 30 % dôchodku a obojstranne osirelého dieťaťa 50 % dôchodku
  1. a)starobného alebo invalidného, na ktorý by mal pracujúci alebo pracujúci dôchodca (§ 40 ods. 1 a 2) nárok v čase smrti, podľa toho, ktorý z týchto dôchodkov je vyšší,
  2. b)starobného, invalidného alebo dôchodku za výsluhu rokov, na ktorý mal nárok v čase smrti nepracujúci dôchodca.
(2)Sirotský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol zamestnaný, alebo čiastočného dôchodku za výsluhu rokov sa vymeriava z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku (čiastočného dôchodku za výsluhu rokov) nárok v čase smrti, keby bol úplne invalidný.
(3)Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 300 Kčs mesačne.
(4)Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa je najmenej 500 Kčs mesačne.
(5)Ak ide o viac detí, nesmie byť sirotský dôchodok žiadneho z nich nižší ako pomerná časť pripadajúca na jedno dieťa z úhrnu výchovného patriaceho k dôchodku (§ 46 ods. 2). Úprava dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu § 42
(1)Ak je starobný, invalidný alebo vdovský dôchodok alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa jediným zdrojom príjmu dôchodcu a nedosahuje sumu 600 Kčs mesačne, zvyšuje sa na túto sumu; ak má dôchodca aj iný príjem (dôchodok) a úhrn dôchodku a tohto príjmu nedosahuje sumu 600 Kčs mesačne, zvyšuje sa dôchodok tak, aby úhrn dôchodku a príjmu (dôchodku) bol 600 Kčs mesačne. Ak je iným príjmom požívateľky vdovského dôchodku starobný alebo invalidný dôchodok, zvyšuje sa len starobný alebo invalidný dôchodok. Pri súbehu sirotského dôchodku s invalidným alebo vdovským dôchodkom sa zvyšuje len invalidný alebo vdovský dôchodok.
(2)Ak je na starobný alebo invalidný dôchodok, ktorý nedosahuje sumu 1100 Kčs mesačne odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, o ktorom to ustanovia vykonávacie predpisy, dôchodok sa zvyšuje na túto sumu; ak má dôchodca alebo taký rodinný príslušník aj iný príjem (dôchodok), zvyšuje sa dôchodok tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 1100 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obaja manželia, zvýši sa len dôchodok patriaci manželovi o rozdiel medzi sumou 1100 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov manželov.
(3)Starobný a invalidný dôchodok podľa predchádzajúcich odsekov sa vymeria aj nad najvyššiu percentnú výmeru dôchodku (§ 23 ods. 3), a to aj pracujúcemu staršiemu ako 20 rokov (§ 34 ods. 3).
(4)Dôchodok sa zvyšuje podľa predchádzajúcich odsekov, len ak si dôchodca alebo rodinný príslušník nemôže pre starobu, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody zvýšiť životnú úroveň vlastnou prácou. Pri zvýšení dôchodku sa nehľadí na výchovné, na zvýšenie dôchodku (výchovného) pre bezvládnosť, na príspevky sociálnej starostlivosti, na odmenu za výkon pestúnskej starostlivosti,9) na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka z činnosti, ktorá netrvá dlhšie ako 60 pracovných dní v kalendárnom roku, ani na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka staršieho ako 70 rokov ani na príjem zo záhumienka. Zvýšenie dôchodku sa nezapočítava do výšky dôchodku rozhodujúcej pre výpočet dôchodkov pozostalých.
(5)Invalidný dôchodok podľa odseku 1 môže byť dôchodcovi, na ktorého nie je odkázaný žiaden rodinný príslušník dôchodcu, zvýšený v prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa o ďalších 100 Kčs mesačne; dôchodok s týmto zvýšením nesmie byť však vyšší, ako je najvyššia percentná výmera (§ 23 ods. 3 a § 34 ods. 3). Iné dôchodky a dávky § 43 Dôchodok manželky
(1)Manželka pracujúceho, ktorý získal dobu zamestnania potrebnú na nárok na invalidný alebo starobný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa môže priznať dôchodok manželky, ak nie je zárobkove činná ani nemá nárok na iný dôchodok a a) dosiahla vek 65 rokov alebo b) je úplne invalidná.
(2)Dôchodok manželky sa môže priznať za rovnakých podmienok aj manželke požívateľa starobného, invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov (čiastočného dôchodku za výsluhu rokov).
(3)Dôchodok manželky sa poskytuje vo výške 100 až 300 Kčs mesačne podľa sociálnych pomerov rodiny. § 44 Osobný dôchodok
(1)Mimoriadne zaslúžilým pracujúcim v odbore hospodárstva, vedy, školstva, kultúry, obrany a bezpečnosti vlasti, v odbore správy a v iných úsekoch verejnej činnosti, ako aj pozostalým po nich sa môže priznať osobný dôchodok. Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví, ktorý orgán je príslušný na rozhodnutie, a upraví bližšie podmienky priznania osobného dôchodku.
(2)Osobný dôchodok nahrádza iné dôchodky z dôchodkového zabezpečenia (poistenia). § 45 Sociálny dôchodok
(1)Sociálny dôchodok sa môže priznať odkázaným občanom, ktorí dosiahli vek 65 rokov alebo sú úplne invalidní, ak ich životné potreby nie sú zabezpečené.
(2)Ak je sociálny dôchodok jediným zdrojom príjmu dôchodcu, môže sa mu priznať až do výšky 600 Kčs mesačne; ak má dôchodca aj iný príjem (dôchodok), môže sa sociálny dôchodok priznať až do takej výšky, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 600 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu (§ 42 ods. 2), môže sa tento dôchodok priznať až do výšky 1100 Kčs mesačne; ak má dôchodca alebo taký rodinný príslušník aj iný príjem (dôchodok), môže sa sociálny dôchodok priznať až do takej výšky, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 1100 Kčs mesačne. Ak podmienky priznania sociálneho dôchodku spĺňajú obaja manželia (druh a družka), môže sa im priznať spoločný sociálny dôchodok až do výšky rozdielu medzi sumou 1100 Kčs a úhrnom príjmov oboch manželov (druha a družky). § 46 Výchovné k dôchodkom
(1)Výchovné patrí požívateľovi starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku, dôchodku za výsluhu rokov, čiastočného dôchodku za výsluhu rokov, osobného a sociálneho dôchodku na každé dieťa (§ 40) i na dieťa zverené požívateľovi niektorého z týchto dôchodkov do pestúnskej starostlivosti.
(2)Výchovné je mesačne na jedno dieťa Kčs na dve deti Kčs na tri deti Kčs na štyri detiKčs k dôchodku invalidnému 140 430 880 1280 inému 90 430 880 1280 a zvyšuje sa na každé ďalšie dieťa o 240 Kčs mesačne.
(3)Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k výchovnému naň príplatok vo výške 300 Kčs mesačne; podmienkou pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre také deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.
(4)Ak by nárok na výchovné na to isté dieťa malo niekoľko dôchodcov, patrí výchovné tomu, kto má nárok na vyššie výchovné, a pri rovnakej výške výchovného tomu, komu bolo skoršie priznané.
(5)Výchovné patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom patrí a vypláca sa za rovnakých podmienok ako sirotský dôchodok (§ 40 ods. 3, 4 a 6).
(6)Ak je dieťa v priamom zaopatrení iného občana než dôchodcu, vypláca sa výchovné tomuto občanovi; výchovné na dieťa, ktoré je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov než z dôvodu liečenia, sa vypláca tomuto ústavu. Osobitné predpisy10) upravujú výplatu výchovného miestnemu národnému výboru, ak sa o dieťa nik riadne nestará.
(7)Ak sa má výchovné na viac detí toho istého oprávneného vyplácať rôznym príjemcom, rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé dieťa. Pritom sa halierové sumy zaokrúhľujú na celé koruny smerom hore. § 47 Zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť
(1)Ak je dôchodca trvale taký bezvládny, že potrebuje, aby ho ošetrovala a obsluhovala iná osoba, zvyšuje sa mu dôchodok pri čiastočnej bezvládnosti o 200 Kčs, pri prevažnej bezvládnosti o 300 Kčs, pri úplnej bezvládnosti o 400 Kčs mesačne; pritom dôchodok spolu so zvýšením pre bezvládnosť nesmie presiahnuť sumu 1800 Kčs mesačne.
(2)Sirotský dôchodok sa zvyšuje pre bezvládnosť dieťaťa až od siedmeho roka jeho veku; obdobne sa zvyšuje aj výchovné.
(3)Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa nevypláca, pokiaľ je dôchodca umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti; ak je dôchodca umiestnený v psychiatrickej liečebni po čas dlhší ako 3 mesiace, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa nevypláca začínajúc štvrtou mesačnou splátkou dôchodku, a ak je umiestnený v inom liečebnom ústave po čas dlhší ako štyri mesiace, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa nevypláca začínajúc piatou mesačnou splátkou dôchodku splatnou po dni umiestnenia v liečebnom ústave. To tiež platí, ak ide o zvýšenie výchovného pre bezvládnosť dieťaťa umiestneného v niektorom z uvedených ústavov. TRETÍ DIEL DÔCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE OBČANOV VYKONÁVAJÚCICH SLUŽBU V OZBROJENÝCH SILÁCH § 48
(1)Občanom vykonávajúcim službu v ozbrojených silách, ktorí nie sú vojakmi z povolania a stali sa úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby v ozbrojených silách alebo v priamej súvislosti s ním, patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo zvýšenej výmere, v akej sa poskytuje pri pracovnom úraze, a podľa ustanovení o tomto dôchodku.
(2)Občanom uvedeným v predchádzajúcom odseku, ktorí sa stali v čase, keď vykonávali službu v ozbrojených silách, úplne (čiastočne) invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých za iných okolností, než je uvedené v predchádzajúcom odseku, patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa ustanovení o tomto dôchodku.
(3)Za priemerný mesačný zárobok sa považuje suma 1500 Kčs; občanovi, ktorý bol bezprostredne pred nástupom služby v ozbrojených silách dôchodkove zabezpečený podľa tohto zákona, sa dôchodok vymeriava z priemerného mesačného zárobku dosiahnutého v zamestnaní, ak to je preňho výhodnejšie. § 49
(1)Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí vo zvýšenej výmere, v akej sa poskytuje pri pracovnom úraze, a podľa ustanovení o tomto dôchodku aj príslušníkom Ľudových milícií, pomocníkom Pohraničnej stráže a členom Pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti, občanom povolaným na osobné úkony podľa predpisov o obrane Československej socialistickej republiky, účastníkom civilnej obrany, účastníkom prípravy na obranu Československej socialistickej republiky11) a účastníkom brannej výchovy,12) ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý vznikol pri plnení ich úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
(2)Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí podľa ustanovení o tomto dôchodku aj
  1. a)občanom uvedeným v odseku 1, ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý utrpeli v čase plnenia svojich úloh bez priamej súvislosti s týmto plnením;
  2. b)občanom, ktorí nevykonávajú službu v ozbrojených silách, ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý bol bez ich zavinenia spôsobený bojovým prostriedkom; do skončenia povinnej školskej dochádzky patrí však oprávnenému len polovica dôchodku.
(3)

§ 48ods. 3 platí obdobne. § 50

(1)Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1 sa vymeriava vo výške určenej pre prípad úplnej (čiastočnej) invalidity následkom pracovného úrazu v zamestnaní I. pracovnej kategórie [§ 28 ods. 2 písm. a) a § 31].
(2)Pozostalým po občanoch, ktorí zomreli následkom poškodenia zdravia spôsobom uvedeným v § 48 a 49 alebo boli požívateľmi dôchodku podľa týchto ustanovení, patria dôchodky pozostalých; ak ide o vdovy po občanoch, ktorí zomreli následkom poškodenia zdravia za okolností uvedených v § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1, obdobne platia ustanovenia § 37 ods. 2 písm. f) a ods. 3, pokiaľ ide o lehotu piatich rokov. ŠTVRTÝ DIEL ODCHÝLKY PRE ÚČASTNÍKOV ODBOJA § 51 Skupiny účastníkov odboja
(1)Účastníkmi odboja sú občania uvedení v § 3 písm. e), ktorí podľa potvrdenia príslušného vojenského orgánu spĺňajú podmienky ustanovené zákonom č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie alebo zákonom č. 462/1919 Zb. o poskytovaní miest legionárom v znení zákona č. 196/1946 Zb. (ďalej len „účastníci odboja“). Účastníci odboja sa na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú do štyroch skupín:
  1. a)do I. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja, 1. ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky, ak v tomto čase aspoň šesť mesiacov - vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch alebo - boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie, 2. ktorí aspoň dva roky vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch, 3. ktorí boli výkonnými letcami alebo parašutistami zhodenými alebo vysadenými v tyle nepriateľa, 4. ktorí zomreli v boji alebo v čase väznenia z dôvodov fašistickej perzekúcie alebo sa za uvedených okolností stali úplne (čiastočne) invalidnými, pokiaľ táto invalidita trvá ku dňu vzniku nároku na dôchodok, alebo 5. ktorých odbojová činnosť trvala nepretržite od roka 1939 do oslobodenia;
  2. b)do II. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja, 1. ktorých odbojová činnosť trvala aspoň dva roky, ak v tomto čase aspoň tri mesiace - vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch alebo - boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie, 2. ktorí aspoň šesť mesiacov vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch alebo 3. ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky, pokiaľ nespĺňajú podmienky zaradenia do I. skupiny;
  3. c)do III. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja, 1. ktorí boli príslušníkmi ozbrojených útvarov13) alebo boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie14) alebo 2. ktorých odbojová činnosť trvala aspoň rok, pokiaľ nespĺňajú podmienky zaradenia do I. alebo II. skupiny;
  4. d)do IV. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja, 1. ktorých odbojová činnosť trvala po čas kratší ako jeden rok alebo 2. ktorí boli účastníkmi povstania v máji 1945,15) pokiaľ nespĺňajú podmienky zaradenia do I., II. alebo III. skupiny.
(2)Účastníci protivojnových vzbúr za prvej svetovej vojny sa zaraďujú do IV. skupiny účastníkov odboja. § 52 Priemerný mesačný zárobok Ak účastník odboja zmenil pre zdravotné poškodenie, ktoré utrpel v súvislosti s odbojovou činnosťou, svoje doterajšie zamestnanie, zisťuje sa jeho priemerný mesačný zárobok na výpočet dôchodku, pokiaľ to je preňho výhodnejšie, z hrubých zárobkov rovnako kvalifikovaných zdravých pracujúcich v povolaní, ktoré účastník odboja predtým vykonával. § 53 Vek potrebný na nárok na plný starobný dôchodok
(1)Vek potrebný na nárok na plný starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že sa od veku 60 rokov u muža a od veku 55 rokov u ženy odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek je však najmenej 55 rokov u muža a 50 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 57 rokov u muža a 52 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.
(2)Vek potrebný na nárok na plný starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 59 rokov u muža a 54 rokov u ženy.
(3)Vek potrebný na nárok na plný starobný dôchodok účastníčky odboja je 55 rokov, pokiaľ ustanovenia predchádzajúcich odsekov nie sú pre ňu výhodnejšie.
(4)Ak sú iné ustanovenia tohto zákona o veku potrebnom na nárok na plný starobný dôchodok výhodnejšie, platia tieto iné ustanovenia. § 54 Vek potrebný na nárok na pomerný starobný dôchodok
(1)Vek potrebný na nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že sa od veku 65 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 60 rokov, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 62 rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.
(2)Vek potrebný na nárok na pomerný starobný dôchodok účastníčky odboja I. a II. skupiny, ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov (§ 17 ods. 2), sa určí tak, že sa od veku 60 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 55 rokov, ak ide o účastníčku odboja I. skupiny, a najmenej 57 rokov, ak ide o účastníčku odboja II. skupiny.
(3)Vek potrebný na nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 64 rokov, a ak ide o ženu, ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov, 59 rokov. § 55 Výška starobného a invalidného dôchodku
(1)Základná výmera plného starobného a invalidného dôchodku (§ 28 ods. 2, § 126 ods. 1) je pre účastníka odboja skupiny I. 60 % II. 55 % III. a IV. 50 % priemerného mesačného zárobku.
(2)Ustanovenia § 18 ods. 2 a § 28 ods. 3 platia s tým, že
  1. a)percentné zvýšenie základnej výmery za každý rok zamestnania patrí účastníkom odboja I. a II. skupiny od 21. roka zamestnania;
  2. b)obmedzenie percentného zvýšenia na 20% priemerného mesačného zárobku platí len pre účastníkov odboja II., III. a IV. skupiny, pokiaľ nie sú pre nich výhodnejšie iné ustanovenia tohto zákona.
(3)Za každý začatý rok odbojovej činnosti sa zvyšuje starobný a invalidný dôchodok účastníka odboja skupiny mesačne o Kčs I. 120 II. a III. 100 IV. 80. Zvýšenie dôchodku o tieto sumy patrí aj nad hranicu ustanovenú v predchádzajúcom odseku a v § 18 ods. 2 a § 28 ods. 3.
(4)Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok účastníka odboja, ktorého úplná (čiastočná) invalidita vznikla v súvislosti s odbojovou činnosťou, sa posudzuje podľa ustanovenia o invalidnom (čiastočnom invalidnom) dôchodku pri pracovnom úraze (§ 31);

§ 25ods.

1 prvej vety tu neplatí.

§ 48ods. 3 platí obdobne. § 56 Najvyššia a najnižšia výmera starobného a invalidného dôchodku

(1)Najvyššia výmera starobného a invalidného dôchodku účastníka odboja v pevnej sume je 3000 Kčs mesačne.
(2)Starobný a invalidný dôchodok je najmenej, ak ide o účastníka odboja skupiny Kčs I. 1600 II. 1300 III. 1100 IV. 900 mesačne.
(3)Najnižšia výmera čiastočného invalidného dôchodku je polovica najnižšej výmery invalidného dôchodku.
(4)Najvyššia percentná výmera starobného a invalidného dôchodku je 100 % priemerného mesačného zárobku uvedeného v § 23 ods. 3; to však neplatí, ak ide o starobný alebo invalidný dôchodok patriaci v najnižšej výmere (odsek 2). § 57 Vdovský dôchodok Starobný a invalidný dôchodok vdovy
(1)Vdove po účastníkovi odboja patrí vdovský dôchodok, ak sa splní niektorá z podmienok ustanovených v § 37 ods. 2 písm.
  1. a)až
  2. e)pre nárok na vdovský dôchodok aj po uplynutí dvoch rokov po zániku skoršieho nároku na vdovský dôchodok.
(2)Vdovský dôchodok vdovy po účastníkovi odboja je najmenej 600 Kčs mesačne.
(3)Ak ide o účastníčku odboja, ktorá nemá príjem zo zamestnania alebo z inej zárobkovej činnosti a poberá
  1. a)len vdovský dôchodok alebo
  2. b)vdovský a čiastočný invalidný dôchodok (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov) alebo niektorú z dávok uvedených v § 157, vymeria sa vdovský dôchodok najmenej sumou uvedenou v § 56 ods. 2 podľa toho, do ktorej skupiny účastníkov odboja je zaradená, prípadne úhrn dôchodkov uvedených pod písmenom
  3. b)sa upraví najmenej na túto sumu.
(4)Vdovský dôchodok sa zárobkove činnej vdove nekráti, ak ide o účastníčku odboja alebo o vdovu po účastníkovi odboja.
(5)Ak vdova po účastníkovi odboja nemá nárok na vdovský dôchodok, požíva však starobný alebo invalidný dôchodok, patrí jej tento dôchodok najmenej vo výške 600 Kčs mesačne. § 58 Výška sirotského dôchodku
(1)Výška sirotského dôchodku jednostranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja je najmenej 400 Kčs mesačne.
(2)Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja je najmenej 700 Kčs mesačne. § 59 Výška sociálneho dôchodku
(1)Ak sa účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa účastníkovi odboja skupiny vo výške Kčs mesačne I. 1600 II. 1300 III. 1100 IV. 900.
(2)Ak sa vdove po účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa vo výške najmenej 600 Kčs mesačne. § 60 Výška dôchodku rodičov Ak sa rodičom účastníka odboja, ktorý v súvislosti s odbojovou činnosťou padol, bol popravený alebo zomrel vo väzení, poskytuje dôchodok rodičov, starobný, invalidný, vdovský alebo sociálny dôchodok, patrí tento dôchodok, ak ide o jednotlivca, najmenej vo výške 600 Kčs mesačne, a ak ide o manželskú dvojicu, najmenej vo výške 1100 Kčs mesačne, včítane osobitného prídavku; pri úhrne dôchodkov patriacich rodičovi (rodičom) sa zvýšenie prizná k vyššiemu (najvyššiemu) dôchodku tak, aby úhrn dôchodkov dosiahol sumu 600 Kčs mesačne, prípadne 1100 Kčs mesačne. PIATY DIEL SPOLOČNÉ USTANOVENIA O DÁVKACH § 61 Povinnosti oprávnených osôb
(1)Ak bol príjemca dávky alebo iný oprávnený vyzvaný, aby osvedčil okolnosti rozhodujúce pre výplatu dávky alebo jej výšku, je povinný výzve vyhovieť; ak tak neurobí v určenej lehote, môže sa výplata dávky zastaviť, ak oprávnený bol vo výzve upozornený na tieto následky.
(2)Príjemca dávky alebo iný oprávnený je povinný ohlásiť do 8 dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu. Ak požívateľ starobného dôchodku neohlási vstup do zamestnania, nemá nárok na zvýšenie dôchodku za dobu, po ktorú nesplnil ohlasovaciu povinnosť; tým nie je dotknutá jeho povinnosť vrátiť dávky prijaté neprávom (§ 62 ods. 2).
(3)Výplata dávky podmienenej nepriaznivým zdravotným stavom sa môže zastaviť, ak sa občan, ktorého zdravotný stav treba zistiť, nepodrobí lekárskemu vyšetreniu napriek tomu, že bol na možné zastavenie výplaty dávky upozornený. Ak sa v takom prípade výplata dávky zastavila a ak sa zistí, že úplná (čiastočná) invalidita pominula už pred zastavením výplaty dávky, dávka odo dňa zastavenia výplaty nepatrí. § 62 Priznanie neprávom odopretej dávky, zmeny dávky a jej vrátenie
(1)Ak bol nárok na dávku neprávom odopretý, ak zanikne nárok na dávku alebo ak sa dodatočne zistí, že dávka bola priznaná neprávom alebo v nesprávnej výške, alebo ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre výšku dávky alebo jej výplatu, dávka sa prizná, odníme, zvýši, zníži alebo sa jej výplata zastaví. Dávka sa odníme a zníži, prípadne sa výplata dávky zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré bola už vyplatená. Nesprávne vymeraná dávka sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo zvýšenie patrí, najviac však za tri roky dozadu odo dňa podania návrhu alebo odo dňa, keď orgán dôchodkového zabezpečenia zistil, že dávka bola nesprávne vymeraná; na doplatku sa vyplatí celkove najviac 12 000 Kčs. Ak ide o priznanie neprávom odopretej dávky, vyplatí sa dávka za čas uvedený v § 71 ods. 2 v plnej výške a za predchádzajúce dva roky sa na doplatku vyplatí najviac 12 000 Kčs.
(2)Príjemca dávky, ktorý nesplnil niektorú povinnosť uloženú mu týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi alebo inak vedome spôsobil, že dávka bola vyplatená neprávom alebo v nesprávnej výške, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä, ak dávku vylákal, zatajil niektorú rozhodujúcu skutočnosť alebo ak vedome prijímal dávku vyplácanú neprávom alebo v nesprávnej výške. O povinnosti vrátiť preplatok rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní alebo odňatí dávky alebo jej časti. Neprávom prijaté sumy sa môžu zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskoršie priznanej dávky alebo zo mzdy (pracovnej odmeny) oprávneného; pritom obdobne platia predpisy o sumách, ktoré sa nemôžu zhabať pri výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.16) § 63 Obmedzenie výplaty dávok
(1)Starobný dôchodok sa nevypláca po čas, po ktorý sa oprávnenému poskytuje nemocenské, pokiaľ vláda Československej socialistickej republiky neustanoví výnimky. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok a čiastočný dôchodok za výsluhu rokov sa nevypláca po čas výplaty nemocenského priznaného na základe nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe) z času pred vznikom nároku na dôchodok. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa § 48 sa vypláca najvčaššie po skončení služby v ozbrojených silách, za vykonania ktorej došlo k poškodeniu zdravia.
(2)Ak je dôchodca, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, umiestnený v psychiatrickej liečebni po čas dlhší ako tri mesiace, dôchodok sa nevypláca začínajúc štvrtou mesačnou splátkou dôchodku splatnou po dni umiestnenia v liečebni. Ak má dôchodca povinnosť poskytovať len výživné, prípadne príspevok na výživu priznané súdom, vypláca sa začínajúc štvrtou mesačnou splátkou dôchodku splatnou po dni umiestnenia v liečebni časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu tohto výživného (príspevku). Dôchodcovi alebo jeho opatrovníkovi sa vypláca časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu iných záväzkov a osobných potrieb dôchodcu. Po návrate z psychiatrickej liečebne sa doplatí dôchodcovi dôchodok spätne za posledné dva mesiace.
(3)Ak je slobodný, ovdovený alebo rozvedený dôchodca, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, umiestnený v inom liečebnom ústave než v psychiatrickej liečebni po čas dlhší ako štyri mesiace, vypláca sa začínajúc piatou mesačnou splátkou dôchodku splatnou po dni umiestnenia v liečebnom ústave polovica dôchodku, najmenej však 300 Kčs mesačne a najviac 500 Kčs. Vyššia suma sa vypláca, len ak to vyžaduje úhrada záväzkov a osobných potrieb dôchodcu. Pokiaľ dôchodok nie je vyšší ako 300 Kčs mesačne, vypláca sa v plnej výške.
(4)Ak sa slobodnému, ovdovenému alebo rozvedenému občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý požíva iný než čiastočný invalidný dôchodok alebo čiastočný dôchodok za výsluhu rokov a neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, poskytuje po čas prípravy na pracovné uplatnenie bezplatné ubytovanie a stravovanie, vypláca sa mu po čas prípravy na pracovné uplatnenie začínajúc siedmym mesiacom len dôchodok vo výške uvedenej v predchádzajúcom odseku. § 64 Výplata dávok inej osobe
(1)Keby sa výplatou dávky oprávnenému zrejme nedosiahol účel, ktorému má dávka slúžiť, alebo keby sa tým poškodzovali záujmy osôb, ktoré je dôchodca povinný vyživovať, národný výbor jeho bydliska na návrh manžela alebo opatrovníka detí alebo z vlastného podnetu určí občana, ktorému sa má dávka vyplácať miesto oprávnenému, prípadne rozhodne, že dávka sa má vyplácať tomuto národnému výboru; príjemca dávky je povinný použiť ju len v prospech oprávneného a osôb, ktoré oprávnený je povinný vyživovať. Národný výbor, pokiaľ sa dávka nevypláca jemu, dohliada, či príjemca dávky túto povinnosť plní. Tým nie sú dotknuté osobitné predpisy o niektorých dôsledkoch zanedbávania starostlivosti o deti.17)
(2)Po čas, po ktorý dôchodca odpykáva trest odňatia slobody dlhší ako jeden mesiac alebo je vo väzbe, sa dôchodok nevypláca. Ak bol dôchodca vo výkone trestu odňatia slobody neprevyšujúcom tri mesiace, vyplatí sa mu dôchodok spätne za jeden mesiac; ak bol prepustený z väzby bez toho, že bol odsúdený, vyplatí sa mu dôchodok spätne za celý čas väzby. Manželke a deťom dôchodcu sa na žiadosť vypláca časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu jeho záväzkov a osobných potrieb členov jeho rodiny; výchovné sa však vypláca neobmedzene. Ak sa manželke a deťom vyplácala časť dôchodku a ak sa dôchodcovi dopláca dôchodok spätne, vyplatí sa mu len rozdiel. Osamelému dôchodcovi sa môže výnimočne povoliť výplata časti dôchodku na úhradu jeho záväzkov. § 65 Súbeh nárokov na dôchodky
(1)Ak sú splnené podmienky pre nárok na starobný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov) a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, patrí, pokiaľ sa neustanovuje v § 25 ods. 2 inak, len jeden dôchodok, ak to vyšší (najvyšší); pri splnení podmienok nároku na dôchodky rovnakej výšky patrí dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil.

predchádzajúcej vety tiež platí, ak ide o nároky na viacej dôchodkov toho istého druhu z dôchodkového zabezpečenia (poistenia).

(2)Ak sú splnené podmienky nároku na niektorý z dôchodkov uvedených v predchádzajúcom odseku a na vdovský alebo sirotský dôchodok alebo na vdovský a sirotský dôchodok, patrí vyšší (najvyšší) dôchodok a z ostatných dôchodkov po jednej polovici. Pokiaľ ide o najvyššiu výmeru úhrnu dôchodkov pri súbehu nárokov na dôchodky, platí

§ 66

. Ak sa zíde nárok na vdovský dôchodok s nárokom na starobný, invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov), vypláca oba dôchodky orgán, ktorý vypláca starobný, invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov).

(3)Ak sa požívateľovi dôchodku poskytuje súčasne z cudziny dôchodok rovnakého druhu z akéhokoľvek sociálneho zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), zníži sa dôchodok z československého dôchodkového zabezpečenia (poistenia) o sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu doby zamestnania v cudzine, prípadne o sumu, o ktorú je tento dôchodok vyšší v dôsledku zhodnotenia udalosti (napríklad pracovný úraz, vojnové poškodenie) odškodnenej dávkou aj v cudzine. Suma, o ktorú sa dôchodok uvedený v predchádzajúcej vete znižuje, nesmie prevyšovať dôchodok vyplácaný z cudziny.
(4)Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny dôchodok iného druhu a jeden z dôchodkov je vdovský alebo sirotský dôchodok, zníži sa dôchodok z československého dôchodkového zabezpečenia (poistenia) o polovicu nižšieho dôchodku. To tiež platí, ak sa požívateľovi dôchodku vypláca z cudziny odškodnenie dávkou za stratu zárobkovej schopnosti spôsobenú pracovným úrazom alebo vojnovým poškodením a táto udalosť nebola zhodnotená dôchodkom z československého dôchodkového zabezpečenia (poistenia) alebo ak ide o súbeh dávky uvedenej v § 157 s odškodnením poskytovaným dávkou z cudziny za stratu zárobkovej schopnosti spôsobenú pracovným úrazom alebo vojnovým poškodením a dôvod odškodnenia je pri oboch dávkach ten istý.
(5)Ustanovenia odsekov 3 a 4 platia, len ak medzištátny dohovor neustanovuje inak.
(6)Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže po dohode s ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi ustanoviť, najmä z dôvodov medzištátnej vzájomnosti, odchýlky od ustanovení odsekov 3 a 4 v prospech požívateľov dávok. § 66 Najvyššia výmera úhrnu dôchodkov pri súbehu
(1)Ak starobný dôchodok, invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov) nedosahuje ku dňu vzniku nároku na dôchodok,
  1. a)ak ide o dôchodok zo zamestnania I. pracovnej kategórie [§ 18 ods. 1 písm. a), § 28 ods. 2 písm. a), § 124 ods. 1 písm. a), § 127 ods. 1 písm. a)] alebo o dôchodok za výsluhu rokov výkonného letca, sumu 2500 Kčs,
  2. b)v ostatných prípadoch sumu 2150 Kčs mesačne, sú najvyššou výmerou úhrnu takého dôchodku a akéhokoľvek iného dôchodku z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) pri ich súbehu len uvedené pevné sumy.
(2)Najvyššie výmery úhrnov dôchodkov uvedené v predchádzajúcom odseku sa zvyšujú o sumu, o ktorú sa zvyšuje nárok na starobný dôchodok za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok, nie však viac než do sumy 3000 Kčs mesačne. Táto najvyššia výmera platí aj pri súbehu starobného alebo invalidného dôchodku účastníka odboja s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia).
(3)Ak úhrn dôchodkov presahuje prípustnú najvyššiu výmeru uvedenú v odseku 1, prípadne v odseku 2, zníži sa vdovský alebo sirotský dôchodok, prípadne dávka uvedená v § 157 tak, aby úhrn dôchodkov nepresiahol túto výmeru.
(4)Ak starobný, invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov) dosahuje ku dňu vzniku nároku na dôchodok aspoň sumu uvedenú v odseku 1, a pokiaľ ide o taký dôchodok účastníka odboja, sumu uvedenú v odseku 2, nevypláca sa iný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) pri súbehu s týmito dôchodkami. § 67 Prechod nároku pri úmrtí oprávneného
(1)Ak oprávnený zomrel po uplatnení nároku na dávku, vstupujú do ďalšieho konania o dávke a nadobúdajú nárok na sumy splatené do dňa smrti oprávneného postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti. Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok.
(2)Ak ide o dávky priznané pred smrťou oprávneného, vyplatia sa splatné sumy, ktoré neboli vyplatené do dňa smrti, členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok ustanovených v predchádzajúcom odseku.
(3)Nároky prechádzajúce na pozostalých podľa predchádzajúcich odsekov nie sú súčasťou dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto pozostalých. § 68 Výplata dávok
(1)Dôchodky sa zaokrúhľujú na celé koruny hore. Dôchodky a ostatné dávky sa vyplácajú dopredu v mesačných lehotách.
(2)Dávky skrátené pre súbeh s iným príjmom sa môžu vyplácať preddavkom pozadu, a ak nedosahujú priemerne 50 Kčs mesačne, v dlhších než mesačných obdobiach; preddavky sa zúčtovávajú za obdobie nepresahujúce 12 mesiacov. § 69 Výplata dávok pri pobyte oprávneného v cudzine Ak medzištátny dohovor neustanovuje inak, dávky sa do cudziny nevyplácajú a za dobu, po ktorú sa oprávnený zdržiava v cudzine trvale, nepatria. Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže po dohode s ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi ustanoviť podmienky výnimočnej výplaty dávok, ak sa oprávnený zdržiava v štáte, s ktorým nie je uzavretý dohovor. § 70 Dohody o zrážkach z dávok Prechod nároku na ústav sociálnej starostlivosti
(1)Nároky na dávky sa nemôžu postúpiť. Dohody o zrážkach z dávok sa môžu uzavrieť len na pohľadávky na výživnom, prípadne na príspevku na výživu, a to až do polovice dávok. Pre výkon rozhodnutia zrážkami z dávok platia predpisy o výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.
(2)Prijatím dôchodcu do zaopatrenia ústavu sociálnej starostlivosti prechádza jeho nárok na dôchodok na tento ústav do výšky príspevku na úhradu nákladov ústavnej starostlivosti. § 71 Premlčanie
(1)Právo na dávku sa nepremlčiava.
(2)Nárok na jednotlivú splátku dávky sa premlčiava v jednom roku odo dňa jej splatnosti. Ak bolo právo na dávku uplatnené po uplynutí času dlhšieho ako jeden rok odo dňa vzniku nároku na dávku, patria jednotlivé splátky dávky najdlhšie za čas jedného roka pred dňom uplatnenia nároku na dávku. Ak bola výplata dávky zastavená pri pobyte oprávneného v cudzine (§ 69), patria jednotlivé splátky dávky najdlhšie za čas jedného roka pred dňom, keď oprávnený ohlásil orgánu dôchodkového zabezpečenia, že sa vrátil na územie československého štátu, pokiaľ sú inak podmienky na výplatu týchto splátok dávky splnené.
(3)Nárok na vrátenie jednotlivých splátok dávok poskytnutých neprávom alebo v nesprávnej výške (§ 62 ods. 2) sa premlčiava v troch rokoch odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia zistil, že dávka bola vyplatená neprávom alebo v nesprávnej výške, najneskoršie v desiatich rokoch od jej výplaty. Premlčacia lehota neplynie, ak sa vykonávajú zrážky z dávky na úhradu neprávom vyplatenej dávky. DRUHÁ ČASŤ ZABEZPEČENIE DÔCHODCOV NIEKTORÝMI ĎALŠÍMI DÁVKAMI § 72
(1)Pri poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti podľa osobitných predpisov18) sa kúpeľná starostlivosť poskytuje dôchodcovi, jeho manželke a deťom starším ako 15 rokov, ako aj ďalším občanom odkázaným prevažne na dôchodcu, pokiaľ ide o výživu, o ktorých to ustanovujú vykonávacie predpisy, na účet sociálneho zabezpečenia.
(2)Dôchodcovi, jeho manželke a deťom a ďalším občanom uvedeným v predchádzajúcom odseku sa poskytuje podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné za podmienok a v rozsahu ako pracujúcim v pracovnom pomere podľa predpisov o nemocenskom poistení; môže sa im poskytnúť aj príspevok na detskú rekreáciu.
(3)Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa však nevzťahujú
  1. a)na dôchodcov, ktorí sú zabezpečení v chorobe a v materstve podľa predpisov platných pre príslušníkov ozbrojených síl;19) z tohto zabezpečenia sa môže poskytnúť aj príspevok na detskú rekreáciu,
  2. b)na dôchodcov, ktorí sú zamestnaní a sú zabezpečení v chorobe a v materstve ako pracujúci,20)
  3. c)na manželku a deti dôchodcu uvedeného pod písmenami
  4. a)a b), ako ani na ďalších občanov odkázaných prevažne na neho, pokiaľ ide o výživu, alebo ak sú sami zabezpečení v chorobe alebo v materstve podľa osobitných predpisov,20)
  5. d)na osoby, ktoré sa trvalo zdržiavajú mimo územia Československej socialistickej republiky.
(4)Ustanovenia § 64 ods. 1, § 67 ods. 3 a § 69 platia obdobne. TRETIA ČASŤ ZABEZPEČENIE ČLENOV RODÍN OBČANOV VYKONÁVAJÚCICH SLUŽBU V OZBROJENÝCH SILÁCH PRVÝ DIEL ZABEZPEČENIE PRI VÝKONE ZÁKLADNEJ (NÁHRADNEJ) SLUŽBY § 73
(1)Členom rodín občanov vykonávajúcich základnú (náhradnú) službu v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky a niektorým iným občanom, ktorí sú odkázaní na vojaka, pokiaľ ide o výživu, sa poskytuje zaopatrovací príspevok, pokiaľ majú trvalý pobyt na území Československej socialistickej republiky.
(2)Na zaopatrovací príspevok majú za podmienok ďalej uvedených nárok:
  1. a)nezaopatrené deti (aj osvojenci) vojaka a deti, ktoré vojak prevzal do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov; dieťaťu, ktoré je zverené do pestúnskej starostlivosti, nepatrí však zaopatrovací príspevok z dôvodu rodinného vzťahu k rodičom,
  2. b)manželka vojaka, ktorá sa sama stará o nezaopatrené dieťa vo veku do troch rokov alebo nie je z vážneho dôvodu zárobkove činná alebo je úplne invalidná,
  3. c)družka vojaka, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti v čase jeho nástupu základnej (náhradnej) služby aspoň tri mesiace a ďalej v nej zotrváva a stará sa o nezaopatrené dieťa vo veku do troch rokov, ktorého otcom (osvojiteľom) je vojak, alebo ktorá z vážneho dôvodu nie je zárobkove činná alebo je úplne invalidná,
  4. d)rozvedená manželka vojaka a matka dieťaťa vojaka, ktorá nie je za neho vydatá, ak im súd priznal príspevok na výživu voči vojakovi,
  5. e)dospelá príbuzná vojaka alebo manželky vojaka, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, vedie mu túto domácnosť a stará sa v nej o jeho dieťa vo veku do troch rokov,
  6. f)manžel ženy, ktorá nastúpila základnú (náhradnú) službu, ak je úplne invalidný a odkázaný na manželku, pokiaľ ide o výživu.
(3)Nezaopatrenými deťmi sa rozumejú deti vo veku až do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom za obdobných podmienok, aké sú ustanovené v § 40 ods. 3 až 6. Ustanovenia § 11 ods. 2 a § 16 ods. 4 platia obdobne.
(4)Vojakovi (vojačke) sa môže poskytovať príspevok na úhradu za užívanie bytu; podmienky a výšku príspevku ustanovujú vykonávacie predpisy. § 74
(1)Zaopatrovací príspevok je mesačne
  1. a)200 Kčs, ak ide o dieťa,
  2. b)550 Kčs, ak ide o ostatných oprávnených uvedených v § 73 ods. 2 písm.
  3. b)až f); ak však v týchto prípadoch súd priznal príspevok na výživu voči vojakovi, patrí zaopatrovací príspevok vo výške príspevku na výživu, najviac však v sume 550 Kčs.
(2)Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k zaopatrovaciemu príspevku naň príplatok vo výške 300 Kčs mesačne; podmienkou pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre také deti a že sa naň neposkytujú prídavky na deti alebo výchovné ani sirotský alebo invalidný dôchodok.
(3)Zaopatrovací príspevok oprávneného uvedeného v § 73 ods. 2 písm.
  1. b)až
  2. f)nesmie presahovať 65 % priemeru hrubých zárobkov vojaka za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred dňom nástupu základnej (náhradnej) služby. Úhrn zaopatrovacích príspevkov viacerých takých oprávnených nesmie presahovať 80% tohto priemeru. Ak by bol úhrn vyšší, zaopatrovacie príspevky sa pomerne znižujú.
(4)Zaopatrovací príspevok manželky (družky), ktorá sa nestará o dieťa [§ 73 ods. 2 písm. b) až f)], sa kráti o polovicu sumy, o ktorú úhrn zaopatrovacieho príspevku a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti dosiahnutých za obdobie nepresahujúce šesť kalendárnych mesiacov prevyšuje 1500 Kčs mesačne. § 75
(1)Nárok na zaopatrovací príspevok patrí od prvého dňa základnej (náhradnej) služby; ak sa splnia predpoklady pre nárok na zaopatrovací príspevok (napríklad uzavretie manželstva, narodenie dieťaťa) až po nástupe tejto služby, vzniká nárok odo dňa, keď sa tak stalo. Ak má však vojak nárok na náhradu mzdy za čas po nástupe tejto služby, patrí zaopatrovací príspevok až odo dňa nasledujúceho po poslednom dni, za ktorý ešte patrila táto náhrada mzdy.
(2)Ak oprávnený spĺňa podmienky poskytovania zaopatrovacieho príspevku z rôznych dôvodov, patrí mu len jeden zaopatrovací príspevok, a to vyšší.
(3)Nárok na zaopatrovací príspevok zaniká dňom, ktorým uplynula niektorá z podmienok trvania nároku. Ak sa však skončí základná (náhradná) služba alebo ak pominie niektorá z podmienok trvania nároku až po 25. dni v mesiaci, zaniká nárok na zaopatrovací príspevok až posledným dňom toho istého kalendárneho mesiaca.
(4)Zaopatrovací príspevok dieťaťa sa vypláca tomu, kto má dieťa v priamom zaopatrení; zaopatrovací príspevok dieťaťa, ktoré je v úplnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov než dôvodu liečenia, sa vypláca tomuto ústavu.
(5)Pokiaľ sa v tomto diele neustanovuje inak, platia o poskytovaní zaopatrovacieho príspevku a o práve požadovať vrátenie neprávom poskytnutého zaopatrovacieho príspevku obdobne spoločné ustanovenia o dávkach dôchodkového zabezpečenia (§ 61, 62, § 63 ods. 2 a 3, § 64, § 67 až 69, § 70 ods. 1 a § 71). § 76 Vláda Československej socialistickej republiky môže ustanoviť osobitnú úpravu zaopatrovacieho príspevku na čas brannej pohotovosti štátu. DRUHÝ DIEL ZABEZPEČENIE PRI VOJENSKOM CVIČENÍ A ĎALŠÍCH DRUHOCH SLUŽBY V OZBROJENÝCH SILÁCH § 77
(1)Zabezpečenie pracovníkov v pracovnom pomere a občanov posudzovaných ako pracovníci v pracovnom pomere pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách, s výnimkou základnej (náhradnej) služby, upravuje Zákonník práce a predpisy vydané podľa neho.21)
(2)Zabezpečenie pracujúcich uvedených v § 3 písm. f) pri vojenskom cvičení a pri ďalších druhoch služby v ozbrojených silách, s výnimkou základnej (náhradnej) služby, upravujú vykonávacie predpisy [§ 172 ods. 1 písm. c)]. § 78
(1)Členom jednotného roľníckeho družstva patrí od tohto družstva pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách, s výnimkou základnej (náhradnej) služby, náhrada ušlej pracovnej odmeny, ak boli bezprostredne pred nástupom vojenského cvičenia (inej služby) zúčastnení na zabezpečení v chorobe podľa predpisov o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe najmenej tri mesiace; do tejto doby sa započítavajú aj doby, v ktorých bol člen jednotného roľníckeho družstva bezprostredne pred vstupom do družstva dôchodkove zabezpečený. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak sa nemohla splniť z dôvodu všeobecného záujmu alebo z iného vážneho dôvodu.
(2)Náhrada ušlej pracovnej odmeny člena jednotného roľníckeho družstva je za každý kalendárny mesiac vojenského cvičenia (inej služby)
  1. a)50% priemernej pracovnej odmeny, ak tu nie je žiadny z občanov uvedených v odseku 5,
  2. b)65% priemernej pracovnej odmeny, ak je tu jeden z uvedených občanov,
  3. c)90% priemernej pracovnej odmeny, ak sú tu dvaja z uvedených občanov,
  4. d)95% priemernej pracovnej odmeny, ak sú tu traja alebo viacerí uvedení občania.
(3)Za časť kalendárneho mesiaca, po ktorú člen jednotného roľníckeho družstva vykonával vojenské cvičenie (inú službu), patrí pomerná časť náhrady.
(4)Priemernou pracovnou odmenou člena jednotného roľníckeho družstva sa rozumie dvanástina príjmu z pracovnej činnosti za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred nástupom vojenského cvičenia (inej služby); do tejto doby sa nezapočítavajú doby uznanej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz a doba dočasného pracovného pomeru v inej organizácii uzavretého so súhlasom družstva.
(5)Pri určení náhrady ušlej pracovnej odmeny sa prihliada na týchto občanov:
  1. a)na maloleté deti (aj osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a na vnukov), ak žijú s vojakom v spoločnej domácnosti; ak nežijú v spoločnej domácnosti, prihliada sa na nich, len ak im vojak poskytuje podporu (výživné) aspoň 100 Kčs mesačne;
  2. b)na plnoleté deti (aj osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov) a na iných občanov, ak nemajú vlastný príjem presahujúci 620 Kčs mesačne, žijú s vojakom v spoločnej domácnosti a majú v nej plné zaopatrenie, alebo nežijú síce v spoločnej domácnosti, ale vojak im poskytuje podporu (výživné) aspoň 100 Kčs mesačne;
  3. c)na dieťa [písmeno b)], ktoré uzavrelo manželstvo, ak z úhrnu príjmov týchto manželov nepripadá na žiadneho z nich (prípadne ich detí) viac ako 620 Kčs mesačne;
  4. d)na manželku (družku), prípadne na manžela (druha), ak žije s vojakom (vojačkou) v spoločnej domácnosti;
  5. e)na manželku (manžela), ktorá nežije s vojakom (vojačkou) v spoločnej domácnosti, a na rozvedenú manželku, ak nemajú vlastný príjem presahujúci 620 Kčs mesačne a vojak im poskytuje na výživnom aspoň 100 Kčs mesačne.
(6)Vykonávacie predpisy ustanovujú, ktoré príjmy sa započítavajú do priemernej pracovnej odmeny podľa odseku 4; tieto predpisy tiež ustanovujú, ktoré príjmy sa nezapočítavajú do vlastného príjmu dieťaťa a iných občanov uvedených v odseku 5 písm. b), c), e), prípadne na ktoré príjmy sa pri zisťovaní vlastného príjmu neprihliada. § 79 Ak vojak nemá nárok na zabezpečenie pri vojenskom cvičení a pri ďalších druhoch služby v ozbrojených silách, patrí občanom uvedeným v § 73 ods. 2 zaopatrovací príspevok podľa prvého dielu tejto časti zákona; ustanovenia § 75 ods. 3 druhej vety tu neplatí. ŠTVRTÁ ČASŤ SOCIÁLNA STAROSTLIVOSŤ PRVÝ DIEL ROZSAH SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI § 80
(1)Sociálnou starostlivosťou podľa tejto časti zákona zabezpečuje štát pomoc občanom, ktorí sa dostali do nepriaznivých životných pomerov a nemôžu ich prekonať bez pomoci spoločnosti, a občanom, ktorých životné potreby nie sú inak zabezpečené, najmä dávkami nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe) a dôchodkového zabezpečenia alebo inými dávkami a službami poskytovanými podľa osobitných predpisov. Sociálna starostlivosť sa poskytuje aj občanom, ktorí ju potrebujú vzhľadom na svoju mimoriadnu životnú situáciu.
(2)V oblasti sociálnej starostlivosti rozvíja štát aj poradenskú a výchovnú činnosť, výchovu k zodpovednému rodičovstvu a k upevňovaniu rodinných vzťahov, najmä aby sa deti zúčastňovali na zabezpečení slušnej životnej úrovne svojich rodičov a starali sa o nich, ak takú starostlivosť potrebujú, aby si občania pomáhali, najmä aby pomáhali starým a na zdraví ťažko postihnutým spoluobčanom.
(3)Pri plnení úloh sociálnej starostlivosti národné výbory spolupracujú s inými štátnymi orgánmi a socialistickými organizáciami.
(4)V rámci socialistickej starostlivosti sa poskytujú najmä
  1. a)služby 1. výchovná a poradenská starostlivosť v rodinnej a sociálnej oblasti, 2. sociálno-právna ochrana, 3. starostlivosť o občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, 4. opatrovateľská služba, 5. stravovanie dôchodcov, 6. starostlivosť v účelových zariadeniach, 7. výhody pre niektoré skupiny telesne postihnutých občanov, 8. kultúrna a rekreačná starostlivosť o dôchodcov, 9. ústavná sociálna starostlivosť, včítane zariadení na denný a týždňový pobyt, 10. bezúročné pôžičky;
  2. b)dávky: 1. vecná pomoc, 2. jednorázové alebo pravidelne sa opakujúce peňažné príspevky. DRUHÝ DIEL STAROSTLIVOSŤ O RODINU A DIEŤA § 81
(1)Všestrannú spoločenskú pomoc rodinám, matkám a deťom upravujú osobitné predpisy.
(2)Národné výbory poskytujú osobitnú pomoc rodičom s nezaopatrenými deťmi, najmä osamelým matkám (otcom) starajúcim sa o nezaopatrené dieťa a ženám v čase ťarchavosti, ak sa rodina alebo ťarchavá žena dostali do nepriaznivých životných pomerov, ktoré nemôžu prekonať vlastným pričinením.
(3)Na zabezpečenie životných potrieb týchto občanov poskytujú národné výbory vecnú pomoc, peňažné príspevky, opatrovateľskú službu a ubytovanie v domovoch pre matky s deťmi v rozsahu a za podmienok ustanovených vykonávacími predpismi. § 82 Národné výbory v spolupráci so socialistickými organizáciami a školami pripravujú mladých občanov na manželstvo poradenskou a výchovnou činnosťou, vedú ich k zodpovednému rodičovstvu a napomáhajú utváranie priaznivých vzťahov v rodinách ohrozených rozvratom; na plnenie týchto úloh zriaďujú aj manželské a predmanželské poradne. Národné výbory zisťujú aj prípady ohrozeného alebo narušeného vývoja detí; starajú sa o odstránenie jeho príčin a dôsledkov a zabezpečujú sociálnoprávnu ochranu detí. TRETÍ DIEL STAROSTLIVOSŤ O OBČANOV SO ZMENENOU PRACOVNOU SCHOPNOSŤOU § 83 Občania so zmenenou pracovnou schopnosťou Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou je ten, kto má pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav podstatne obmedzenú možnosť pracovného uplatnenia, prípadne prípravy na pracovné uplatnenie; občanmi so zmenenou pracovnou schopnosťou sú aj požívatelia dôchodkov podmienených nepriaznivým zdravotným stavom, pokiaľ im ich zachovaná pracovná schopnosť dovoľuje pracovné uplatnenie. § 84 Pracovná rehabilitácia
(1)Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa bezplatne poskytuje pracovná rehabilitácia ako súvislá starostlivosť smerujúca k tomu, aby mohli vykonávať doterajšie, prípadne iné vhodné zamestnanie; zahŕňa poradenskú službu pri voľbe povolania alebo iného pracovného uplatnenia, prípravu na pracovné uplatnenie a umiestňovanie do zamestnania [§ 9 ods. 2 písm. a)].
(2)Národné výbory vypracujú plán úloh potrebných na vykonávanie pracovnej rehabilitácie.
(3)Poradenskú službu poskytujú a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou do zamestnania umiestňujú národné výbory. Prípravu na pracovné uplatnenie (§ 85) zabezpečujú organizácie; túto prípravu môžu zabezpečovať aj národné výbory. § 85 Pracovné uplatnenie
(1)Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa umožňuje pracovné uplatnenie na miestach vhodných pre nich so zreteľom na ich zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu. Organizácie robia za súčinnosti orgánov štátnej zdravotníckej správy a Revolučného odborového hnutia, prípadne družstevných orgánov a podľa pokynov národných výborov výber pracovných miest vhodných pre týchto občanov a zoznamy týchto miest s opisom pracovného postupu a pracovných podmienok predkladajú národnému výboru na schválenie.
(2)Národné výbory určujú plán zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Organizácie vykonávajú technické a organizačné opatrenia, ktoré umožnia čo najširšie pracovné uplatnenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.
(3)Plán zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a technické a organizačné opatrenia organizácie tvoria súčasť jej hospodárskych plánov. Na plnenie plánu zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou sa prihliada pri hodnotení, ako plnia organizácie úlohy vyplývajúce zo štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva. Pri závažnom neplnení plánu zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou príslušný národný výbor môže organizácii odobrať alebo obmedziť oprávnenie na nábor pracovných síl z ostatných zdrojov. § 86 Zabezpečenie pracovného pomeru
(1)Organizácia nesmie odmietnuť dojednanie pracovného pomeru s občanom so zmen

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.