Úradné zdrojeslov-lex.sk · EUR-Lex
Europaius
Slovenčina
ČeštinaDeutschFrançaisEspañolPolskiItalianoNederlandsÖsterreichBelgiquePortuguêsSvenskaDanskSuomiIrelandMagyarEestiLietuviųLatviešuSlovenščinaHrvatskiΚύπροςMaltiRomânăΕλληνικάLuxembourgБългарски
Slovenčina

Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení

Obsah (7)§ 119§ 45§ 60§ 46§ 48§ 27§ 79

lov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom

§ 119Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok

(1)
(2)§ 120 Zvýšenie starobného a invalidného dôchodku § 121 Úprava výšky starobných, invalidných a vdovských dôchodkov priznaných podľa predpisov platných pred 1. januárom 1976 ŠTVRTÝ DIEL ZABEZPEČENIE DÔCHODCOV NIEKTORÝMI ĎALŠÍMI DÁVKAMI § 122 PIATY DIEL ZABEZPEČENIE MATKY A DIEŤAŤA § 123 Podpora pri narodení dieťaťa § 124 Prídavky na deti
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)ŠIESTY DIEL SPOLOČNÉ USTANOVENIA § 125 ŠTVRTÁ ČASŤ SOCIÁLNA STAROSTLIVOSŤ PRVÝ DIEL STAROSTLIVOSŤ O RODINU A DIEŤA § 126 Príspevok na výživu
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(3)§ 127 Nezaopatrenosť dieťaťa DRUHÝ DIEL STAROSTLIVOSŤ O OBČANOV SO ZMENENOU PRACOVNOU SCHOPNOSŤOU § 128 Občania so zmenenou pracovnou schopnosťou; ich evidencia
(1)
(2)
  1. a)1. 2. 3. 4. 5. 6.
  2. b)1. 2. 3. 4.
(3)K § 84 zákona § 129 Pracovná rehabilitácia
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)§ 130 Príprava na pracovné uplatnenie
(1)
(2)
(3)
(4)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)§ 131 Úhrada nákladov pri príprave na pracovné uplatnenie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 132 Pracovné uplatnenie
(1)
(2)
(3)
(4)§ 133 Zabezpečenie pracovného pomeru
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)c)
(4)§ 134 Starostlivosť o mladistvých
(1)
(2)§ 135 Chránené dielne
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)Hmotné zabezpečenie § 136 Príspevok pred umiestnením do zamestnania
(1)
(2)a) b)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)§ 137 Príspevok počas prípravy na pracovné uplatnenie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)§ 138 Náhrada nevyhnutných výdavkov
  1. a)
  2. b)§ 139 Povinnosti organizácií
(1)
(2)
(3)
(4)TRETÍ DIEL PRÍSPEVOK NA ÚHRADU NÁKLADOV ÚSTAVNEJ STAROSTLIVOSTI K § 102 zákona § 140 Príspevok v ústavoch pre mládež § 141 Príspevok v ústavoch pre dospelých občanov
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)c)
(4)§ 142 Príspevok pri pobyte občanov mimo ústavu
(1)
(2)
(3)§ 143 Úhrada v domovoch - penziónoch § 144 Spôsob platenia príspevku
(1)
(2)
(3)§ 145 Vreckové PIATA ČASŤ ORGANIZÁCIA A KONANIE PRVÝ DIEL SÚČINNOSŤ ORGANIZÁCIÍ V KONANÍ O DÁVKY (SLUŽBY) OPRAVNÉ KONANIE § 146 Sociálne komisie jednotných roľníckych družstiev
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)K § 110 zákona § 147 § 148
(1)
(2)§ 149 § 150 Postup pri prechode z dočasnej práceneschopnosti do úplnej (čiastočnej) invalidity
(1)
(2)
(3)K § 111 zákona § 151
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)
  9. ch)
  10. i)
  11. j)
  12. k)
  13. l)
  14. m)
  15. n)§ 152 Vedenie záznamov (evidencie) § 153
(1)
(2)§ 154
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)h)
(2)
(3)
(4)§ 155 Povinnosť hlásenia
(1)
(2)Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia § 156
(1)
(2)
(3)§ 157
(1)
(2)§ 158
(1)
(2)a) b)
(3)§ 159 Hlásenie vstupu do zamestnania a niektorých zmien vo výkone zamestnania
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 160 Súčinnosť zdravotníckych zariadení
(1)
(2)
(3)
(4)§ 161 Opravné konanie
(1)
(2)DRUHÝ DIEL NÁHRADA NEVYHNUTNÝCH VÝDAVKOV A UŠLÉHO ZÁROBKU ÚČASTNÍKOM KONANIA K § 117 zákona § 162 Osobný rozsah a) b) c) § 163 Náhrada cestovného
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 164 Stravné a nocľažné
(1)
(2)
(3)§ 165 Náhrada iných nevyhnutných výdavkov § 166 Náhrada ušlého zárobku
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)ŠIESTA ČASŤ SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE VOJAKOV Z POVOLANIA, PRÍSLUŠNÍKOV ZBORU NÁRODNEJ BEZPEČNOSTI A PRÍSLUŠNÍKOV ZBOROV NÁPRAVNEJ VÝCHOVY PRVÝ DIEL VOJACI Z POVOLANIA A PRÍSLUŠNÍCI ZBORU NÁRODNEJ BEZPEČNOSTI § 167K § 119 zákona § 168 Kategória funkcií
(1)
(2)
(3)§ 169 Priemerný mesačný zárobok
(1)
(2)§ 170 Sociálna starostlivosť
(1)
(2)§ 171 Odchýlky pre konanie
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)
(3)
(4)DRUHÝ DIEL PRÍSLUŠNÍCI ZBORU NÁPRAVNEJ VÝCHOVY § 172K § 135 zákona SIEDMA ČASŤ ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA § 173 Zrušovacie ustanovenia
  6. § 174 Účinnosť Prílohy Poznámky Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 128/1975 Zb. Názov: Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení Typ: Vyhláška Dátum schválenia: 20.11.1975 Dátum vyhlásenia: 24.11.1975 Autor: Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí Právna oblasť: Právo sociálneho zabezpečenia Nachádza sa v čiastke: 30/1975 Vzťahy predpisu Predpis vykonáva 121/1975 Zb. Zákon o sociálnom zabezpečení Predpis mení 104/1964 Zb. Vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov Predpis je menený 81/1979 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o zmenách vyhlášky č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení 108/1979 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o niektorých ďalších zmenách vyhlášky č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení 164/1979 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení 15/1982 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o zmenách vyhlášky č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení 78/1982 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o zmenách vyhlášky č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v znení neskorších predpisov 141/1983 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o zmenách a doplneniach vyhlášky č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v znení neskorších predpisov 144/1983 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí ktorou sa mení § 159 vyhlášky č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení 73/1984 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o zmenách a doplneniach vyhlášky č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov 131/1984 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o ďalších zmenách vyhlášky č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v znení neskorších predpisov 57/1987 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o ďalších zmenách vyhlášky č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení 149/1988 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení 260/1990 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení 194/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia Predpis ruší 102/1964 Zb. Vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení 105/1964 Zb. Vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hodpodáriacich osôb a o poskytovaní zaopatrovacieho príspevku členom ich rodín 195/1964 Zb. Vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o rozsahu pracovnej činnosti potrebnej pre započítanie kalendárneho roku v dôchodkovom zabezpečení družstevných roľníkov Predpis je zrušený 387/1996 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zamestnanosti 128 VYHLÁŠKA Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z
  7. novembra 1975, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanovuje podľa § 172 ods. 1 až 5 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon“) po dohode s federálnymi ministerstvami národnej obrany, vnútra a poľnohospodárstva a výživy, s ministerstvami práce a sociálnych vecí a spravodlivosti republík, s ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi a s Ústrednou radou odborov, a pokiaľ ide o dôchodok za výsluhu rokov, aj po dohode s ministerstvami kultúry republík a podľa zásad určených vládou Československej socialistickej republiky: PRVÁ ČASŤ VÝKLAD NIEKTORÝCH POJMOV PRVÝ DIEL DÔCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE Doba zamestnania § 1 K § 10 ods. 4 druhej vete zákona
(1)Dobou dôchodkového zabezpečenia (poistenia) členov jednotných roľníckych družstiev sa od 1. októbra 1948 rozumie aj doba
  1. a)pred 1. januárom 1957, po ktorú žena bez toho, že by bola členkou jednotného roľníckeho družstva, v určenom rozsahu trvale a sústavne v ňom pracovala, aj keď táto doba nebola započítateľná podľa predpisov o dôchodkovom poistení členov jednotných roľníckych družstiev;
  2. b)pred 1. januárom 1969, po ktorú členka jednotného roľníckeho družstva pred vstupom do takéhoto družstva sa zúčastnila na zárobkovej činnosti svojho manžela, ktorý bol samostatne hospodáriacim roľníkom alebo spolupracujúcim členom jeho rodiny, a v tomto čase splňovala podmienky určené pre dôchodkové poistenie spolupracujúceho člena rodiny (§ 98 ods. 3) alebo bola v určenom rozsahu pracovne činná v jednotnom roľníckom družstve I. alebo II. typu.
(2)Dobou dôchodkového zabezpečenia (poistenia) členov jednotného roľníckeho družstva sa v období od
  1. januára 1957 do
  2. marca 1962 rozumie aj doba, po ktorú člen jednotného roľníckeho družstva nebol preto dôchodkove poistený, že poberal čiastočný invalidný dôchodok alebo obdobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), ak súčasne vykonával v družstve pracovnú činnosť aspoň v rozsahu zakladajúcom zabezpečenie v chorobe podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov.
(3)Doba pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom družstve pred 1. aprílom 1962 sa hodnotí pre nároky vzniknuté za účinnosti zákona ako doba zamestnania, aj keď sa za túto dobu nezaplatilo poistné, ak sa splnili ostatné podmienky na započítanie tejto doby podľa doterajších predpisov. § 2 K § 10 ods. 5 písm.
  1. a)zákona Za dobu zamestnania sa považuje aj
  2. a)doba, po ktorú bol pracujúci vedený v evidencii národného výboru ako uchádzač o zamestnanie - po skončení zamestnania v súvislosti s vykonávaním štrukturálnych zmien v národnom hospodárstve, s likvidáciou neefektívnych prevádzok, so znižovaním správneho a riadiaceho aparátu a s inými racionalizačnými alebo organizačnými opatreniami a v dôsledku uplatnenia zákazu niektorých prác a pracovísk pre ženy,1) - po skončení služobného pomeru vojaka z povolania, príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a príslušníka zboru nápravnej výchovy v súvislosti so zásadnými organizačnými zmenami v ozbrojených silách(zboroch),2)
  3. b)doba sústavnej pracovnej činnosti vykonávanej v ústavoch sociálnej starostlivosti občanmi (aj mladistvými), ktorí sú umiestnení v týchto ústavoch pre veľmi ťažké telesné (zmyslové) alebo mentálne postihnutie (§ 93 ods. 3 a § 94 zákona), ak pracovná odmena dosahuje aspoň 120 Kčs mesačne,
  4. c)doba pracovnej výchovy v diagnostických ústavoch pre mládež,
  5. d)doba, po ktorú bol pracujúci zaradený do pracovného útvaru podľa vládneho nariadenia č. 223/1938 Zb. o pracovných útvaroch, a doba, po ktorú bol pracujúci začlenený okupantami v dobe neslobody do osobitných útvarov zriadených na vojnové účely. § 3 K § 10 ods. 5 písm.
  6. c)zákona
(1)Členovi jednotného roľníckeho družstva sa pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku započítava kalendárny rok, ak v ňom odpracoval
  1. a)všetky pracovné dni, ktoré pre neho vyplývajú z jeho pracovného zaradenia, alebo
  2. b)aspoň 150 pracovných dní, ak ide o člena činného len v rastlinnej výrobe, pokiaľ sa ďalej neurčuje inak.
(2)Ak člen jednotného roľníckeho družstva pracoval čas kalendárneho roka v rastlinnej výrobe a časť kalendárneho roka v inom pracovnom zaradení, kalendárny rok sa započítava, ak odpracoval počet pracovných dní uvedený v predchádzajúcom odseku pod písm.a); tento počet pracovných dní sa znižuje o 9 dní za každý kalendárny mesiac, po ktorý člen jednotného roľníckeho družstva pracoval v rastlinnej výrobe.
(3)Odpracovaným dňom sa kladú na roveň dni
  1. a)po ktoré člen jednotného roľníckeho družstva so súhlasom družstva pracoval mimo družstva,
  2. b)za ktoré sa poskytujú peňažné dávky zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa nahradzujúce mzdu,
  3. c)ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov alebo ošetrovania iného chorého člena rodiny, za podmienok uvedených v § 16 zákona o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa, po uplynutí doby, po ktorú sa poskytuje podpora pri ošetrovaní člena rodiny,
  4. d)riadnej dovolenky na zotavenie a dni kúpeľnej starostlivosti,
  5. e)po ktoré člen jednotného roľníckeho družstva vykonával verejnú funkciu, plnil občiansku povinnosť alebo iný úkon vo všeobecnom záujme, vykonával službu v ozbrojených silách, včítane dní potrebného pracovného voľna poskytovaného v súvislosti s touto službou,
  6. f)po ktoré člen jednotného roľníckeho družstva nemohol preukázateľne pracovať pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, prípadne pre prekážku na strane družstva,
  7. g)pracovného voľna poskytovaného podľa predpisov o štúdiu popri zamestnaní a dni účasti na odbornom alebo politickom školení,
  8. h)za ktoré sa podľa platných predpisov pracovníkom poskytuje náhrada mzdy, prípadne mzda, ako aj doba, za ktorú náhrada mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci nepatrí len preto, že pracovník nesplňuje požadovanú podmienku doby zamestnania.
(4)Členovi jednotného roľníckeho družstva so zmenenou pracovnou schopnosťou a členke jednotného roľníckeho družstva, ktorá sa stará aspoň o jedno dieťa predškolského veku staršie ako tri roky alebo invalidné maloleté dieťa, ktoré potrebuje stálu starostlivosť, pokiaľ nebolo umiestnené v ústave pre takéto deti, sa pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku započítava kalendárny rok, ak v ňom odpracovali aspoň 100 pracovných dní (odseky 1 až 3).
(5)Ak člen jednotného roľníckeho družstva neodpracoval počet pracovných dní potrebný podľa predchádzajúcich odsekov na zápočet celého kalendárneho roka, pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku sa započítavajú len odpracované dni, prípadne dni, ktoré sa im kladú na roveň, pokiaľ pracovná činnosť člena jednotného roľníckeho družstva zakladala zabezpečenie v chorobe podľa predpisov o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa.3)
(6)Odpracovaným dňom sa rozumie deň, v ktorom člen jednotného roľníckeho družstva pracoval v družstve v rozsahu ustanovenom predpismi o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa.3a)
(7)Ustanoveniami predchádzajúcich odsekov nie sú dotknuté prepisy o zápočte náhradných dôb do doby pracovnej činnosti na účely dôchodkového zabezpečenia. § 4 Zápočet doby od 9. mája 1945 do 30. septembra 1948 ako doby zamestnania K § 10 ods. 1 písm.
  1. e)a ods. 5 písm.
  2. d)zákona Pracovná činnosť jednotlivo hospodáriaceho roľníka, prípadne spolupracujúceho člena rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka, vykonávaná v čase od 9. mája 1945 do 30. septembra 1948, sa hodnotí ako zamestnanie, ak sa vykonávala v rozsahu a za podmienok, ktoré by podľa tretej časti tejto vyhlášky (§ 98 a nasl.) zakladali dôchodkové poistenie. Pritom sa nevyžaduje splnenie podmienky zaplatenia poistného za tento čas. § 5 Hodnotenie doby zamestnania vykonávaného v cudzine K § 10 ods. 2 písm.
  3. a)zákona Ak ide o dobu zamestnania vykonávaného československým občanom v cudzine pred 1. januárom 1947, predpokladá sa, že sa občan zdržiaval v cudzine s povolením príslušného československého štátneho orgánu. Úprava nárokov pracujúcich pri prestupe z dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb K § 10 ods. 5 písm.
  4. d)zákona § 6
(1)Nárok na dôchodok pracujúceho, ktorý bol dôchodkove poistený ako samostatne hospodáriaca osoba (spolupracujúci člen rodiny) a nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok z tohto poistenia, sa posudzuje podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracujúcich a doba tohto poistenia sa hodnotí ako doba zamestnania, ak pracujúci
  1. a)po skončení samostatnej zárobkovej činnosti bol zamestnaný aspoň po dobu potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok, ak ide o invalidného (čiastočný invalidný) dôchodok, a aspoň po dobu piatich rokov, ak ide o starobný dôchodok. Splnenie tejto podmienky sa však nevyžaduje, ak sa pracujúci stal invalidným následkom pracovného úrazu; alebo
  2. b)nesplňuje síce podmienky pod písm. a), avšak pred začatím samostatnej zárobkovej činnosti bol zamestnaný a v samotnom dôchodkovom zabezpečení pracujúcich získal dobu potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok, a ak ide o starobný dôchodok, dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok; ak však medzi skončením zamestnania a vstupom do nového zamestnania uplynulo viac ako päť rokov, započítava sa doba zamestnania predchádzajúca dobe výkonu samostatnej zárobkovej činnosti, len ak bol znova zamestnaný aspoň tri roky. Doba dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb sa v tomto prípade započítava pre výšku dôchodku; alebo
  3. c)po 31. decembri 1975 sa stal členom jednotného roľníckeho družstva alebo pracovníkom inej socialistickej organizácie s poľnohospodárskou alebo lesnou výrobou a odovzdal svoje hospodárstvo niektorej z týchto organizácií. To platí aj pre nárok na dôchodok člena jednotného roľníckeho družstva alebo pracovníka inej uvedenej organizácie vzniknutý po 31. decembri 1975, aj keď sa podmienky uvedené v predchádzajúcej vete splnili pred 1. januárom 1976.
(2)Podmienkou pre hodnotenie doby dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb (spolupracujúcich členov rodiny) ako doby zamestnania podľa predchádzajúceho odseku je, že bolo včas zaplatené poistné za celú dobu trvania tohto poistenia; doba dôchodkového poistenia sa hodnotí ako doba zamestnania II. pracovnej kategórie.
(3)Ak pracujúci nespĺňa podmienky uvedené v predchádzajúcich odsekoch, jeho nárok sa posudzuje podľa predpisov o dôchodkovom poistení samostatne hospodáriacich osôb; doba zamestnania sa pritom započítava ako doba dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb.
(4)Žene, ktorá je zamestnania v poľnohospodárstve na štátnom (školskom) majetku alebo v inej socialistickej organizácii s poľnohospodárskou alebo lesnou výrobou, ako doba dôchodkového poistenia spolupracujúceho člena rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka sa započítava aj doba jej účasti v období od
  1. októbra 1948 do
  2. decembra 1968 na zárobkovej činnosti manžela, ktorý bol jednotlivo hospodáriacim roľníkom alebo spolupracujúcim členom jeho rodiny, ak v tej dobe spĺňala podmienky určené v § 98 ods. 3 pre dôchodkové poistenie spolupracujúceho člena rodiny.
(5)Nárok na invalidný alebo starobný dôchodok pracujúceho, ktorý bol pred vstupom do zamestnania samostatne hospodáriacou osobou a ktorému nevznikol nárok na dôchodok z tohto poistenia len preto, že nebolo zaplatené poistné, sa vždy posudzuje len podľa predpisov o dôchodkovom poistení samostatne hospodáriacich osôb platných pre neho v deň, keď sa inak splnili všetky podmienky pre nárok na dôchodok s výnimkou podmienky zaplatenia poistného. § 7
(1)Pracujúcemu, ktorý už splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb, zvyšuje sa nárok na starobný dôchodok podľa predpisov platných pre pracujúcich, ak po dobu zamestnania nepoberal starobný dôchodok; zvýšenie nároku na starobný dôchodok sa vypočítava z priemerného mesačného zárobku určeného za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok.
(2)Ak sa na žiadosť pracujúceho, ktorý pokračuje v zamestnaní, zastavila výplata dôchodku, výplata dôchodku sa obnoví najskôr po uplynutí troch mesiacov. Náhradné doby § 8 K § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona
(1)Ak náhradná doba sa započítava doba služby vykonávanej v armáde Československej republiky od
  1. októbra 1918 do
  2. decembra 1939 a v československých ozbrojených silách od
  3. mája 1945, pokiaľ táto doba nie je už hodnotená ako služba vojaka z povolania.
(2)Dobou inej vojenskej služby je:
  1. a)doba vojenskej služby v Červenej armáde od 1. januára 1923 do 24. júna 1941,
  2. b)doba vojenskej služby v československých légiách po 11. novembri 1918,
  3. c)doba vojenskej služby v armáde tzv.slovenského štátu v dobe neslobody (včítane zajatia), pokiaľ nejde o dobu služby vojaka z povolania,
  4. d)doba výkonu služby na hraniciach v bývalých oddieloch Stráže obrany štátu.
(3)Ako náhradná doba sa môže započítať aj doba vojenskej služby (včítane doby zajatia) v inej ako československej alebo spojeneckej armáde, ktorú občania vykonávali povinne v dobe neslobody, pokiaľ nejde o dôstojníkov alebo príslušníkov SS a obdobných útvarov4) alebo o príslušníkov týchto armád, ktorí za trestné činy spáchané v ich službách boli odsúdení podľa retribučných predpisov.5)
(4)Doby vojenských služieb sa spravidla preukazujú potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom. § 9 K § 11 ods. 1 písm. c) a § 51 zákona
(1)Dobou odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody sa rozumie:
  1. a)doba vojenskej služby v Červenej armáde od 7. novembra 1917 do 31. decembra 1922 a od 22. júna 1941 do 9. mája 1945,
  2. b)doba vojenskej služby v československých légiách do 11. novembra 1918,
  3. c)doba vojenskej služby vo vojenských jednotkách Slovenskej republiky rád a v armáde Maďarskej republiky rád v roku 1919,
  4. d)doba účasti na protivojnových vzburách za prvej svetovej vojny,
  5. e)doba služby československého dobrovoľníka v španielskej republikánskej armáde (v medzinárodných brigádach) v čase od 19. júla 1936 do 28. marca 1939 a doba, ktorú strávil v internačných táboroch vo Francúzsku,
  6. f)doba vojenskej služby v útvaroch československých zahraničných armád, 1. československej armády na Slovensku a v jednotkách spojeneckých armád v období od 15. marca 1939 do 9. mája 1945,
  7. g)doba služby v partizánskych jednotkách, ktoré sa zúčastnili priamych bojov s fašistami alebo záškodníckej činnosti v tyle nepriateľa tak na území československého štátu a Zväzu sovietskych socialistických republík, ako aj v inej európskej krajine,
  8. h)doba pobytu v spojeneckých krajinách pred vstupom do československej zahraničnej alebo spojeneckej armády v dobe od prechodu československých hraníc, najskôr však od 15. marca 1939, do dňa vstupu armády, ak sú splnené podmienky pre uznanie za príslušníka československej zahraničnej alebo spojeneckej armády,
  9. ch)doba strávený v nacistických väzeniach, trestniciach alebo koncentračných táboroch (v internácii) v dôsledku preukázanej perzekúcie v období od 1. októbra 1938 do 5. mája 1945 z politických, národnostných alebo rasových dôvodov,
  10. i)doba účasti na domácom alebo zahraničnom odboji v období od15. marca 1939 do 9. mája 1945 a doba účasti na Slovenskom národnom povstaní,
  11. j)doba zajatia, pokiaľ bola v súvislosti s dobou započítateľnou podľa tohto ustanovenia, najdlhšie do 9. mája 1945,
  12. k)doba nevyhnutného liečenia na následky nezavineného zranenia alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby (činnosti) alebo v súvislosti s obmedzením osobnej slobody, pokiaľ toto liečenie bránilo výkonu zamestnania, najdlhšie do 9. mája 1945; pokiaľ nevyhnutné liečenie trvalo aj po tomto dni, doba ďalšieho nevyhnutného liečenia sa hodnotí ako náhradná doba (§ 11 ods. 1 zákona), nie však ako doba odbojovej činnosti.
(2)Poľnou službou sa rozumie vojenská služba
  1. a)v Červenej armáde za bojov proti nepriateľom Zväzu sovietskych socialistických republík (Sovietskeho Ruska) v čase od 7. novembra 1917 do 31. decembra 1922 a od 22. júna 1941 do 9. mája 1945,
  2. b)v jednotkách 1. československého armádneho zboru vo Zväze sovietskych socialistických republík v čase od 1. februára 1942 do 9. mája 1945 a v Poľskom legióne od 1. do 29. septembra 1939,
  3. c)pri poľných útvaroch v československých zahraničných armádach za druhej svetovej vojny za bojov vo Francúzsku od 1. septembra 1939 do 17. júna 1940, za bojov v Severnej Afrike od 1. novembra 1940 do 31. augusta 1943 a za bojov na západnom fronte od 6. júna 1944 do 9. mája 1945, ak sa tieto útvary zúčastnili boja proti fašizmu na západnom fronte, a pri poľných útvaroch v spojeneckých armádach na západoeurópskom a iných bojiskách v čase od 1. septembra 1939 do 9. mája 1945,
  4. d)výkonného letca v československej zahraničnej armáde alebo v spojeneckej armáde, parašutistu zhodeného alebo vysadeného v tyle nepriateľa a v čase od 1. augusta 1940 do 1. augusta 1941 aj doba služby príslušníka pozemných útvarov letísk a protilietadlového delostrelectva v Anglicku,
  5. e)v 1. československej armáde na Slovensku v dobe Slovenského národného povstania od 29. augusta 1944,
  6. f)československého dobrovoľníka v španielskej republikánskej armáde (v medzinárodných brigádach) v čase od 19. júla 1936 do 28. marca 1939,
  7. g)pri poľných útvaroch československých légií alebo v spojeneckých armádach v čase od 1. augusta 1914 do 11. novembra 1918,
  8. h)v útvaroch uvedených v odseku 1 písm.
  9. c)a g).
(3)Dobe poľnej služby sa kladie na roveň doba nevyhnutného liečenia na následky nezavineného zranenia alebo ochorenia vzniknutých pri výkone poľnej služby, pokiaľ toto liečenie bránilo výkonu zamestnania, najdlhšie do 9. mája 1945. Doba zajatia sa nepovažuje za poľnú službu.
(4)Doby odbojovej činnosti (odsek 1) a poľnej služby (odsek 2 a 3) sa preukazujú potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom. § 10 K § 11 ods. 1 písm. k) zákona Blízkymi osobami sa rozumejú manželia, deti, rodičia, prarodičia, svokor a svokra ktoréhokoľvek z manželov. Za deti sa považujú aj osvojené deti a deti prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 11 ods. 2 zákona; ak sa o blízku osobu osobne stará muž, toto

zákona platí obdobne. Pracovné kategórie K § 12 a 13 zákona § 11

(1)Ak pracujúci prerušil zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie a prerušenie netrvalo dlhšie ako päť rokov, ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítava aj doba zamestnania vykonávaného v tejto kategórii pred prerušením. Ak však prerušenie trvalo bez vážneho dôvodu dlhšie ako päť rokov, započítava sa doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie pred prerušením pre zachovanie výhod zo zamestnania I.(II.) pracovnej kategórie, len ak pracujúci bol do dňa vzniku nároku na dôchodok znova zamestnaný v I.(II.) pracovnej kategórii aspoň tri roky.
(2)Ak došlo k zmene (skončeniu) zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie pri pracujúcich, ktorí
  1. a)vykonávali pri ťažbe, prieskume úprave a konečnom spracovaní uránovej rudy aspoň 10 rokov zamestnanie I. pracovnej kategórie odôvodňujúcej nárok na starobný dôchodok už v 55 rokoch, alebo
  2. b)boli zamestnaní v I. pracovnej kategórii aspoň 20 rokov, z toho aspoň 10 rokov pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín alebo v baniach na rádioaktívne suroviny, alebo
  3. c)vykonávali v podzemí hlbinných baní 15 rokov zamestnanie I. pracovnej kategórie odôvodňujúcej nárok na starobný dôchodok v 55 rokoch a z tohto zamestnania boli uvoľnení (prevedení) z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm.
  4. d)alebo z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm.
  5. a)až
  6. c)Zákonníka práce a u ktorých vzhľadom k ich osobným pomerom by bolo neprimeranou tvrdosťou požadovať, aby boli naďalej zamestnaní v baníckom povolaní pod zemou zaradenom do I. pracovnej kategórie, alebo
  7. d)boli uvoľnení (prevedení) zo zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie v súvislosti s racionalizačnými alebo organizačnými opatreniami uvedenými v § 2 písm. a), ak pracujúci ku dňu uvoľnenia (prevedenia) z doby potrebnej pre nárok na dôchodok získali aspoň 20 rokov zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie, považuje sa taká zmena (skončenie) zamestnania za prerušenie zamestnania z vážnych dôvodov; v prípadoch uvedených pod písm.
  8. a)až
  9. c)sa predpokladá, že vážny dôvod, ktorý vedie k zmene (skončeniu) zamestnania, potrvá až do vzniku nároku na dôchodok.
(3)Doba uvedená v § 13 ods. 3 a 4 zákona a doba prerušenia zamestnania uvedená v odseku 1 a v odseku 2 písm. d) sa predlžuje o dobu, po ktorú pracujúci požíval invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov alebo čiastočný dôchodok za výsluhu rokov.
(4)Doba služby v ozbrojených silách zaradená do I. (II.) pracovnej kategórie funkcií sa hodnotí ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.
(5)Ak pracujúci nebol zamestnaný v I. alebo II. pracovnej kategórii po celu dobu potrebnú na získanie výhod z tejto pracovnej kategórie, doba zamestnania v tejto pracovnej kategórii sa započítava ako doba zamestnania v najbližšej nižšej pracovnej kategórii. § 12
(1)Doba učebného pomeru učňa vychovávaného pre zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie sa posudzuje ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa v rámci učebného plánu pravidelne uskutočňuje odborný výcvik učňa na pracoviskách alebo v prevádzkach, kde sa vykonáva zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie.
(2)

predchádzajúceho odseku obdobne platí aj pre pracujúcich, ktorí sa na výkon povolania pripravujú zaškolením mimo učebného pomeru.6) § 13

(1)Poslancom národného výboru a čelnom orgánov ľudovej kontroly, ktorým sa doba výkonu funkcie považuje za zamestnanie (§ 56 a 57), a funkcionárom zložiek Revolučného odborového hnutia všetkých stupňov aj ostatných zložiek Národného frontu uvoľneným zo zamestnania na výkon funkcie, ktorí boli zamestnaní v I. (II.) pracovnej kategórii bezprostredne pred začiatkom výkonu tejto funkcie, sa doba výkonu funkcie započítava ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, ak sa funkcionári vrátili po skončení výkonu funkcie do zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, pokiaľ pre nich nie je výhodnejšia úprava podľa odseku 2; to platí aj, ak v dobe výkonu funkcie vznikol im alebo pozostalým po nich nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia.
(2)Členovi závodného výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia, členovi odborovej rady na stavbe a funkcionárovi základnej organizácie Komunistickej strany Československa alebo Socialistického zväzu mládeže, ktorý bol na výkon tejto funkcie na závode uvoľnený zo zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, sa doba výkonu funkcie započítava ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.
(3)Doba zamestnania pracovníkov Odborového zväzu pracovníkov v baníctve a energetike, Odborového zväzu pracovníkov v kovopriemysle a Odborového zväzu pracovníkov v stavebníctve a vo výrobe stavebných hmôt, ktorí pred nastúpením zamestnania vo zväze boli zamestnaní v I. pracovnej kategórii aspoň 20 rokov a pri ktorých je spojená s výkonom terajšieho zamestnania povinnosť pravidelne navštevovať pracovisko pod zemou v baniach, sa započítava ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie. Priemerný mesačný zárobok K § 9 ods. 2 písm. c) a k § 14 zákona § 14 Hrubý zárobok
(1)Hrubými zárobkami sú zárobky zo zamestnania vykonávaného
  1. a)v pracovnom (učebnom) pomere: 1. hrubá mzda (príjem) dosiahnutá v zamestnaní alebo v súvislosti s ním, ak podlieha dani zo mzdy; nezapočítava sa však mzda, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy zákonom o dani zo mzdy;7) prémie a podiely na hospodárskych výsledkoch sa započítavajú v tom roku, v ktorom boli vyplatené, 2. hrubá mzda (príjem), ak sa z nej neuskutočňuje zrážka dane zo mzdy len preto, že zárobok nedosahuje zdaniteľnú výšku, 3. naturálne požitky v určenej hodnote na účely dane zo mzdy,8) 4. mzdové vyrovnanie poskytované pracujúcim uvoľňovaným v súvislosti s vykonávaním štrukturálnych zmien v národnom hospodárstve, so znižovaním správneho a riadiaceho aparátu a s inými racionalizačnými alebo organizačnými opatreniami9) a príspevok na zapracovanie poskytovaný pri nábore vykonávanom národnými výbormi,10) 5. náhrada mzdy, pokiaľ podlieha dani zo mzdy; za takúto náhradu sa však nepovažuje náhrada mzdy pri výkone služby v ozbrojených silách11) ani náhrada za stratu na zárobku spôsobenú pracovným úrazom;12)
  2. b)v pomere člena výrobného družstva: 1. zárobky obdobné zárobkom uvedeným pod písm. a), 2. doplnková odmena za prácu; započítava sa v tom roku, v ktorom bola vyplatená;
  3. c)v pomere člena jednotného roľníckeho družstva: 1. základná pracovná odmena, včítane príplatkov a doplatkov k tejto základnej odmene, 2. prémie, výkonnostné a mimoriadne odmeny vyplácané za výsledky pracovnej činnosti člena jednotného roľníckeho družstva a zahrňované do nákladov družstva, 3. odmeny z rozdelenia zisku, predovšetkým podiely na hospodárskych výsledkoch, odmeny vedúcich funkcionárov družstva, peňažné odmeny v rámci socialistického súťaženia, odmeny pri významných pracovných a životných výročiach, stabilizačné odmeny podľa osobitných predpisov, prémie a odmeny, na ktoré boli družstvu poskytnuté účelové dotácie; peňažné odmeny v rámci socialistického súťaženia a odmeny pri významných pracovných a životných výročiach sa však započítavajú len v rozsahu, v akom sa pracovníkovi započítavajú v pracovnom pomere,13) príjmy uvedené pod č. 2 a odmeny z rozdelenia zisku (podiely na hospodárskych výsledkoch) sa započítavajú v tom roku, v ktorom boli vyplatené, 4. naturálne požitky [odsek 1 písm.
  4. a)č. 3], 5. náhrada pracovnej odmeny; za takúto náhradu sa však nepovažuje náhrada ušlej pracovnej odmeny pri výkone služby v ozbrojených silách (§ 78 zákona) ani náhrada za stratu na zárobku spôsobenú pracovným úrazom,14) 6. časť príspevku plateného družstvom na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia; táto časť v dobe od 1. januára 1964 do 31. decembra 1967 činí 11,2 % a od 1. januára 1968 12,5 % z úhrnu príjmov člena jednotného roľníckeho družstva uvedených pod č. 1 až 5.

predchádzajúcej vety neplatí, ak ide o určenie najvyššej percentnej výmery dôchodku; d) v pomere vojaka z povolania, príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a príslušníka zboru nápravnej výchovy; služobný príjem a ostatné peňažné náležitosti vyplývajúce zo služobného pomeru, pokiaľ podliehajú dani zo mzdy.15)

(2)Hrubým zárobkom pracujúceho, ktorý vykonáva súbežne dve alebo aj viac zamestnaní (§ 10 zákona); je súčet hrubých zárobkov zo všetkých zamestnaní.
(3)Hrubými zárobkami, z ktorých sa zisťuje priemerný mesačný zárobok účastníka odboja v prípade uvedenom v § 52 zákona, sú hrubé zárobky rovnako kvalifikovaných zdravých pracujúcich v povolaní, ktoré účastník odboja prv vykonával, a to za posledných 10, prípadne za posledných 5 kalendárnych rokov pred vznikom nároku na dôchodok, alebo ak ide o starobný dôchodok, pred rokom, v ktorom účastník odboja skončil zamestnanie (§ 14 ods. 3 zákona).
(4)Do hrubého zárobku pracujúceho, ktorý bol pred vstupom do zamestnania alebo opätovným vstupom do zamestnania dôchodkove poistený ako jednotlivo hospodáriaci roľník alebo iná osoba samostatne hospodáriaca alebo spolupracujúci člen rodiny, sa započítavajú ako príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti vymeriavacie základy, podľa ktorých sa určila výška poistného, avšak len ak bolo včas zaplatené poistné. § 15
(1)Do obdobia, z ktorého sa vypočítava priemerný mesačný zárobok, sa zahŕňajú aj doby, v ktorých pracujúci nemal žiadny zárobok. Do tohto obdobia sa však nezahŕňajú
  1. a)náhradné doby a doby, po ktoré sa z vážnych dôvodov prerušilo zamestnanie (§ 13 zákona),
  2. b)doba materskej dovolenky a ďalšej materskej dovolenky, aj keď pracujúci nemá nárok na peňažnú pomoc v materstve,
  3. c)doba ošetrovania člena rodiny aj po uplynutí obdobia, po ktoré sa poskytuje podpora pri ošetrovaní člena rodiny,
  4. d)doba uvedená v § 2 písm. c); ak sa pracujúci zúčastnil v tejto dobe výpomoci organizovanej národným výborom pre poľnohospodárske špičkové, sezónne alebo podobné krátkodobé práce, prihliadne sa pri zisťovaní priemerného mesačného zárobku na tento čas a na dosiahnutý zárobok, ak je to pre pracujúceho výhodnejšie.
(2)Ak je to pre pracujúceho výhodnejšie, nezahŕňajú sa do obdobia, z ktorého sa vypočítava priemerný mesačný zárobok, doba učebného pomeru a štúdia, ani doba, po ktorú sa poskytoval vyrovnávací príspevok pracujúcej žene po prevedení na inú prácu pre ťarchavosť alebo materstvo; dosiahnuté príjmy v týchto dobách sa potom nezapočítavajú do hrubého zárobku.
(3)Ak sa náhradná doba kryje s dobou zamestnania, hľadí sa na dobu zamestnania a na príjmy v nej dosiahnuté, ak je to pre pracujúceho výhodnejšie.
(4)Ak sa požívateľ invalidného (čiastočne invalidného) dôchodku stal čiastočne invalidným (úplne invalidným) a v čase požívania dôchodku nebo, zamestnaný, čiastočný invalidný (invalidný) dôchodok sa vymeriava vždy z priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný doterajší dôchodok.
(5)Ak sa starobný dôchodok vymeral z priemerného mesačného (ročného) zárobku, zvýšenie dôchodku sa vypočítava z priemerného mesačného zárobku určeného za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok.
(6)Za obdobie, z ktorého sa vypočítava priemerný mesačný zárobok pracujúceho uvoľneného zo zamestnania z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1 písm. a) č. 4, prípadne prevedeného na inú prácu, sa na jeho žiadosť určí doba 10
(5)kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom došlo k uvoľneniu (prevedeniu) pracujúceho, ak je to pre neho výhodnejšie. § 16 Rok prvého vstupu do zamestnania Rok výstupu zo zamestnania
(1)Ak rok prvého vstupu do zamestnania (§ 10 zákona) spadá do obdobia posledných 10 alebo 5 kalendárnych rokov, za ktoré sa vypočítava priemerný mesačný zárobok, vypočítava sa tento zárobok aj za kratší čas 10
(5)rokov z hrubých zárobkov dosiahnutých za kalendárne roky po roku prvého vstupu do zamestnania. Ak ide o člena jednotného roľníckeho družstva, je rokom jeho prvého vstupu do zamestnania kalendárny rok, v ktorom začal pracovať v rozsahu určenom v § 10 ods. 4 prvej vete zákona.
(2)Pri výpočte priemerného mesačného zárobku sa neprihliada na dobu zamestnania ani na zárobky dosiahnuté v kalendárnom roku,
  1. a)v ktorom pracujúci prvýkrát vstúpil do zamestnania,
  2. b)v ktorom pracujúcemu vznikol nárok na dôchodok alebo v ktorom pracujúci skončil zamestnanie po vzniku nároku na starobný dôchodok (§ 14 ods. 2 a 3 zákona); ak však zamestnanie trvalo po celý tento rok, prihliada sa aj na zárobky v ňom dosiahnuté.
(3)Ak však kalendárny rok predchádzajúci bezprostredne kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, je aj rokom prvého vstupu do zamestnania, priemerný mesačný zárobok sa vypočítava z hrubých zárobkov dosiahnutých za celú dobu zamestnania; to platí tiež, ak nárok na dôchodok vznikne v kalendárnom roku, ktorý je súčasne rokom prvého vstupu do zamestnania. § 17 Výchova dieťaťa K § 16 ods. 3 a 4 a § 37 ods. 2 zákona
(1)Podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak žena sa stará alebo starala o dieťa aspoň do skončenia jeho povinnej školskej dochádzky.
(2)Podmienka výchovy dieťaťa je splnená tiež, ak sa žena dočasne nemohla osobne starať o dieťa alebo dokončiť jeho výchovu z vážnych dôvodov, najmä pre chorobu alebo preto, že dieťa bolo dlhší čas v ústavnej starostlivosti alebo zomrelo. Podmienka výchovy nie je splnená, ak dieťa zomrelo do šiestich mesiacov po narodení alebo ak sa žena ujala výchovy dieťaťa krátko pred dosiahnutím jeho plnoletosti. § 18 Zvýšenie nároku na starobný dôchodok pri ďalšom zamestnaní K § 20 až 22 zákona Pre účely zvýšenia nároku na starobný dôchodok sa posudzuje zamestnanie vykonávané po vzniku tohto nároku v cudzine rovnako ako zamestnanie v Československej socialistickej republike, len ak to vyplýva z medzinárodného dohovoru alebo ak ide o pracovníkov v zahraničí (§ 48), expertov (§ 50) a občanov uvedených v § 52. Úplná (čiastočná) invalidita § 19 K § 25 ods. 3 zákona
(1)Za dlhodobe nepriaznivý zdravotný stav sa pokladá nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy potrvá dlhšie ako rok.
(2)Sústavné zamestnanie je zamestnanie vykonávané s určitou pravidelnosťou a v takom rozsahu, že dosiahnutý zárobok tvorí stály zdroj príjmu pracujúceho; takým zamestnaním však nie je zamestnanie, ktoré nezakladá nemocenské poistenie (zabezpečenie v chorobe).
(3)Zamestnanie je celkom neprimerané predošlým schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho povolania, ak je pracujúcemu celkom cudzie a odľahlé jeho doterajšiemu zamestnaniu a nie sú v ňom dostatočne využité jeho predošlé schopnosti, takže z hľadiska spoločenských záujmov sa nevyžaduje, aby pracujúci vykonával takéto neprimerané zamestnanie. Predošlými schopnosťami pracujúceho sa rozumejú tak vrodené telesné i duševné schopnosti, ako aj znalosti, vedomosti a skúsenosti získané pred dlhodobým zhoršením zdravotného stavu prípravou na povolanie v organizáciách alebo štúdiom na školách všetkých stupňov, prípadne dlhšie trvajúcim výkonom zamestnania. § 20 K § 25 ods. 4 zákona
(1)Za podstatný pokles zárobku pracujúceho sa spravidla považuje, ak priemer jeho hrubých zárobkov za posledných šesť mesiacov (§ 14 a 15) je aspoň o tretinu nižší ako priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava dôchodok, avšak neobmedzený podľa § 14 ods. 4 zákona. Ak však ide o dôchodok, ktorý podľa predošlých predpisov nebol určený z priemerného mesačného (ročného) zárobku (priemernej mesačnej pracovnej odmeny), alebo ak sa pracujúci stal čiastočne invalidným v čase prípravy na pracovné uplatnenie alebo ak po priznaní dôchodku došlo k podstatným zmenám v mzdových pomeroch pracujúcich, porovnáva sa priemer hrubých zárobkov pracujúceho spravidla za posledných šesť mesiacov s priemernou mzdou obvykle dosahovanou v zamestnaní, ktoré pracujúci vykonával v čase vzniku nároku na dôchodok.
(2)Ak ide o člena jednotného roľníckeho družstva, pre posúdenie podstatného poklesu zárobku sa zisťuje priemer jeho hrubých zárobkov za posledných 12 mesiacov.
(3)Ak hrubý zárobok pracujúceho (požívateľa čiastočného invalidného dôchodku) nie je viac ako 1200 Kčs mesačne, podmienka podstatného poklesu zárobku sa považuje za splnenú.
(4)Rovnako kvalifikované zamestnanie je zamestnanie, ktoré nie je celkom odľahlé doterajšiemu zamestnaniu, kladie podobné požiadavky na zdatnosť pracujúceho a spravidla mu umožňuje dosiahnuť približne rovnaký zárobok ako v doterajšom zamestnaní.
(5)Obzvlášť uľahčené pracovné podmienky sú podstatné pracovné úľavy, najmä osobitná úprava pracovného času (napr. skrátenie pracovného času a rozmnoženie alebo predĺženie pracovných prestávok), zníženie požiadaviek na pracovný výkon pracujúceho v úkole a pod.
(6)Zamestnanie menej kvalifikované je zamestnanie, na ktoré pracujúci stačí svojimi telesnými a duševnými schopnosťami, ktoré však pri porovnaní s doterajším zamestnaním kladie menšie požiadavky na telesnú silu, zručnosť, znalosť, vedomosti a skúsenosti, prípadne na zodpovednosť pracujúceho, a spravidla mu umožňuje dosiahnuť len podstatne nižší zárobok ako v doterajšom zamestnaní. § 21 K § 27, § 55 ods. 4 a § 56 ods. 4 zákona Ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným účastník odboja, ktorý utrpel poškodenie na zdraví následkom účasti na odboji (väznenia alebo internácie z dôvodov fašistickej perzekúcie v dobe neslobody), predpokladá sa, že úplná (čiastočná) invalidita vznikla v súvislosti s odbojovou činnosťou (väznením, internáciou), ak povahou prípadu nie je táto súvislosť vylúčená. § 22 K § 27 ods. 1 písm. e) a ods. 2 zákona
(1)Rovnaké nároky ako pri pracovnom úraze, má pracujúci aj pri úraze, ktorý utrpel pri osobitných druhoch činnosti za okolností uvedených v § 67. Pritom sa za priemerný mesačný zárobok (§ 14 zákona) považuje najmenej suma 1200 Kčs.
(2)Choroby z povolania sú choroby uvedené v prílohe k tejto vyhláške, ak vznikli za podmienok tam určených. § 23 K § 32 ods. 3 zákona Všeobecné životné podmienky značne sťažuje taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý sa prejavuje zrejmými chorobnými príznakmi alebo vadami (napr. stav po amputovaní končatiny), pre ktoré pracujúci môže vykonávať bežné životné úkony (obliekanie, obstarávanie jedla, cesta do práce) a uspokojovať obvyklé spoločenské a kultúrne potreby (návšteva verejných miestností, kultúrnych podnikov) len so značnými ťažkosťami pri porovnaní so zdravými pracujúcimi žijúcimi v podobnom prostredí. § 24 Krátenie vdovského dôchodku K § 39 a § 68 ods. 2 zákona
(1)Príjmom zo zárobkovej činnosti je príjem z akejkoľvek činnosti pravidelne konanej. Do príjmu sa zahŕňajú aj peňažné dávky nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa) nahradzujúce ušlý zárobok zo zárobkovej činnosti. Ak však ide o zárobkovú činnosť, ktorá by zakladala dôchodkové poistenie jednotlivo hospodáriacich roľníkov a ostatných samostatne hospodáriacich osôb, považujú sa za príjem z tejto činnosti vymeriavacie základy určené podľa predpisov o dôchodkovom poistení uvedených osôb.
(2)Do úhrnu dôchodku a príjmu zo zárobkovej činnosti sa nezapočíta zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
(3)Starostlivosťou o dieťa sa rozumie starostlivosť poskytovaná dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom najdlhšie do 26. roku veku dieťaťa, ak je splnená niektorá z podmienok uvedených v § 40 ods. 3 zákona.
(4)Krátenie vdovského dôchodku pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti sa vykoná najprv dočasne podľa príjmu pravdepodobne očakávaného na podklade oznámenia dôchodkyne alebo organizácie, pre ktorú dôchodkyňa pracuje; takto krátený dôchodok sa vypláca ako preddavok. Po uplynutí 12 mesiacov zárobkovej činnosti dôchodkyne alebo po skoršom ukončení tejto činnosti sa zistí hrubý príjem z tejto činnosti, krátenie sa upraví podľa priemerného mesačného príjmu dosiahnutého v tomto čase a vyplatené preddavky sa zúčtujú. Ak dôchodkyňa pokračuje v zárobkovej činnosti, dôchodok na naďalej vypláca v preddavkovaných čiastkach zodpovedajúcich novej úprave krátenia a preddavky sa zúčtujú po uplynutí 12 mesiacov.
(5)Ak pracujúcej požívateľke vdovského dôchodku patrí invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok, starobný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov), vykoná sa najprv úprava dôchodku podľa § 65 ods. 2 zákona a vdovský dôchodok alebo jeho časť sa kráti pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti podľa ustanovenia o súbehu vdovského dôchodku s takýmto príjmom.
(6)Pri súbehu vyššieho vdovského dôchodku s nižším starobným dôchodkom alebo dôchodkom za výsluhu rokov a so zárobkom úhrn dôchodkov po krátení nesmie byť nižší, ako by činil samotný starobný dôchodok (dôchodok za výsluhu rokov), prípadne znížený pri zamestnaní (pre súbeh so zárobkom); pri súbehu vyššieho vdovského dôchodku s nižším invalidným dôchodkom (čiastočným invalidným dôchodkom, čiastočným dôchodkom za výsluhu rokov) a so zárobkom nesmie byť úhrn dôchodkov po krátení nižší, ako by činil samotný invalidný dôchodok (čiastočný invalidný dôchodok. čiastočný dôchodok za výsluhu rokov). § 25 Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie K § 40 ods. 3 písm. a), § 46 ods. 5 a § 73 ods. 3 zákona
(1)Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky sa považuje
  1. a)príprava v učebnom pomere,16)
  2. b)príprava v pracovnom pomere,17)
  3. c)príprava na povolanie v zariadeniach pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť,18)
  4. d)štúdium na školách zriadených podľa školských predpisov, ktoré poskytujú stredné, vyššie a vysokoškolské vzdelanie,19) s výnimkou štúdia popri zamestnaní (externého, diaľkového, večerného a pod.) a štúdia po dobu výkonu vojenskej základnej služby.
(2)Za dobu štúdia sa považuje aj
  1. a)doba od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku výučby v nasledujúcom školskom roku, ak dieťa bez prerušenia pokračuje v ďalšom štúdiu,
  2. b)doba školských prázdnin nadväzujúcich bezprostredne na skončenie štúdia, pokiaľ dieťa nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať trvalú pracovnú činnosť,
  3. c)doba po absolvovaní školy, ktorá je v jednotlivých odboroch určená na vykonanie záverečnej skúšky alebo obhájenie diplomovej práce, najdlhšie však doba jedného roka, pokiaľ dieťa nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť,
  4. d)štúdium na iných školách alebo v kurzoch, ak je svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia ministerstva školstva republiky postavené na roveň štúdiu na školách uvedených v odseku 1 písm. d). § 26 Vlastný príjem dieťaťa K § 40 ods. 4 a 6, § 46 ods. 5, § 73 ods. 3 a § 78 ods. 5 a 6 zákona
(1)Pri posudzovaní nároku na sirotský dôchodok, výchovné a zaopatrovací príspevok sa do vlastného príjmu dieťaťa nezahŕňajú
  1. a)štipendiá poskytované podľa príslušných štipendijných predpisov; do vlastného príjmu sa však zahŕňajú štipendiá, ktoré majú povahu náhrady zárobku,
  2. b)hodnota bezplatného internátneho zaopatrenia a bezplatne poskytovaných jedál a ošatenia podľa predpisov o hmotnom zaopatrení mládeže pripravujúcej sa na budúce povolanie a hodnota naturálií, ktoré sa poskytujú študentom vysokých škôl pri výkone vojenských povinností o prázdninách,
  3. c)výživné poskytované na dieťa,
  4. d)zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
  5. e)materský príspevok,
  6. f)príspevok na úhradu potrieb dieťaťa v pestúnskej starostlivosti,
  7. g)zárobok za prácu vykonávanú v čase od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku výučby v nasledujúcom školskom roku, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu na tej istej alebo inej škole, zárobok za prácu v dobe školských prázdnin nadväzujúcich bezprostredne na skončenie štúdia, pokiaľ dieťa nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť, ako aj zárobok, ktorý učeň alebo mladistvý pripravujúci sa v pracovnom pomere na budúce povolanie získal v dobe svojej dovolenky na zotavenie, a zárobok, ktorý učeň (vyučený pracovník) získal v dobe školských prázdnin, ak sa v nasledujúcom školskom roku stane účastníkom denného štúdia,
  8. h)zárobok študenta (žiaka) za práce organizované alebo zadané školou alebo po dohode so školskými orgánmi,
  9. ch)príležitostný zárobok za výpomocné alebo za obdobné dočasné práce, ako aj odmena za práce podľa dohôd o prácach konaných mimo pracovného pomeru.20)
(2)Do vlastného príjmu dieťaťa sa ďalej nezahŕňa
  1. a)ak ide o výchovné, sirotský dôchodok a zaopatrovací príspevok,
  2. b)ak ide o sirotský dôchodok, zaopatrovací príspevok a
  3. c)ak ide o zaopatrovací príspevok, sirotský dôchodok.
(3)Pre posúdenie výšky príjmu pripadajúceho na člena rodiny (§ 40 ods. 6 zákona) sa považuje za člena rodiny aj počaté dieťa. § 27 Iný príjem dôchodcu Rodinní príslušníci dôchodcu K § 42 ods. 1, 2 a 4 zákona
(1)Pre nárok na úpravu dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu dôchodcu, sa rozumejú iným príjmom dôchodcu čistý príjem z akejkoľvek zárobkovej činnosti, čistý príjem z nehnuteľnosti, príjem z výživného a sumy, ktoré poskytuje dôchodcovi platiteľ dani zo mzdy požívajúci na dôchodcu zľavu na tejto dani.21) Naturálne požitky sa započítavajú rovnakou hodnotou, akou sa započítavajú na účely dane zo mzdy.22) Za príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti sa považuje základ pre vymeranie príslušnej dane (poľnohospodárskej, dane z príjmov obyvateľstva); ak je však skutočný čistý výnos nižší ako tento základ preto, že občan vykonávajúci zárobkovú činnosť nemohol plne pracovať pre nepriaznivý zdravotný stav alebo z iných vážnych dôvodov, prihliada sa na tento nižší výnos.
(2)Za iný príjem dôchodcu sa nepovažuje hodnota ústavného zaopatrenia dôchodcu umiestneného v ústave sociálnej starostlivosti ani sumy, ktoré platia občania majúci voči dôchodcovi vyživovaciu povinnosť na úhradu nákladov ústavnej starostlivosti.
(3)Za rodinných príslušníkov dôchodcu, pokiaľ s ním žijú v spoločnej domácnosti a sú na neho odkázaní výživou, sa považujú
  1. a)manželka (manžel),
  2. b)deti do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom do dosiahnutia veku 26 rokov, ak sa sústavne pripravujú na budúce povolanie predpísaným výcvikom (štúdiom) alebo sa nemôžu pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo sú invalidné [§ 40 ods. 3 písm.
  3. a)a
  4. d)zákona],
  5. c)deti, ktoré prevzal dôchodca do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, vnuci a súrodenci za podmienok uvedených pod písm. b),
  6. d)rodičia, prarodičia, svokor a svokra,
  7. e)sestra alebo dcéra, ktorá ovdovenému alebo rozvedenému dôchodcovi vedie domácnosť, pokiaľ sa v nej stará o jeho dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky,
  8. f)družka (druh), pokiaľ žije s dôchodcom v spoločnej domácnosti aspoň tri mesiace a nemá vlastný dôchodok. § 28 Sociálny dôchodok K § 45 zákona
(1)Za potrebného sa považuje občan, ktorého životné potreby nie sú zabezpečené vlastnými príjmami ani výživným (príspevkom na výživu) od iných osôb.
(2)Životné potreby sa spravidla nepokladajú za zabezpečené, ak
  1. a)jednotlivá osoba je odkázaná na príjem nedosahujúci 600 Kčs mesačne alebo manželská dvojica (druh a družka) na príjem nedosahujúci 1100 Kčs mesačne,
  2. b)užívateľ poľnohospodárskej pôdy je odkázaný na výnos pôdy, ktorú obhospodaruje a ktorá neprevyšuje výmeru 0,5 ha a v horskej oblasti 2 ha.
(3)Pri posudzovaní potrebnosti sa neprihliada na vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine, ak by sa jej plnením ohrozila slušná životná miera povinného alebo príslušníka jeho rodiny. § 29 Stupne bezvládnosti K § 47 zákona
(1)Čiastočne bezvládny je, kto dlhodobe potrebuje pomoc inej osoby pri niektorých nevyhnutných životných úkonoch (napr.pri umývaní, česaní, obliekaní).
(2)Prevažne bezvládny je, kto dlhodobe potrebuje pravidelnú pomoc inej osoby pri hlavných životných úkonoch (napr.pri chôdzi, pri výkone fyziologickej potreby).
(3)Úplne bezvládny je, kto dlhodobe potrebuje trvalé ošetrovanie a pomoc inej osoby pri všetkých životných úkonoch. § 30 Účastníci civilnej obrany, prípravy na obranu a brannej výchovy K § 49 zákona
(1)Za účasť na civilnej obrane, na príprave na obranu Československej socialistickej republiky a za účasť na brannej výchove podľa predpisov o brannej výchove sa považuje účasť na akcii, ktorá je vopred organizovaná a označená ako civilná obrana, príprava na obranu alebo ako branná výchova a je aj tak vykonávaná.
(2)Úraz utrpený pri účasti no vojenskej príprave na vysokých školách sa posudzuje ako úraz pri účasti na brannej výchove.
(3)Kto utrpel úraz (chorobu z povolania) pri akciách uvedených v predchádzajúcich odsekoch alebo v priamej súvislosti s nimi, je povinný to ohlásiť bez meškania organizácii, ktorá akciu usporiadala; to obdobne platí pre pozostalých po ňom.
(4)Organizácia, ktorá usporiada akciu uvedenú v odsekoch 1 a 2, je povinná spolupôsobiť pri zisťovaní skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie nárokov podľa zákona, a vydávať o týchto skutočnostiach potvrdenie. Je aj povinná ohlásiť úraz (chorobu z povolania) najneskôr do ôsmich dní po vykonanom vyšetrovaní príslušnému národnému výboru. DRUHÝ DIEL SPOLOČNÉ USTANOVENIA O DÁVKACH K § 46, § 63 ods. 1 a § 64 ods. 2 zákona § 31 Súbeh nárokov na výchovné a prídavky na deti Súbeh nárokov na starobný dôchodok a nemocenské
(1)Ak patrí výchovné k dôchodku na dieťa za dobu, za ktorú sa už poskytovali prídavky na deti z nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe), na výchovnom sa vyplatí len rozdiel medzi výškou výchovného a výškou prídavkov na deti.
(2)Ak orgány dôchodkového zabezpečenia priznávajú starobný dôchodok spätne aj za dobu, po ktorú sa poskytovalo nemocenské, zúčtujú s doplatkom dôchodku nemocenské vyplácané za dlhšiu dobu, ako určujú predpisy o nemocenskom poistení (zabezpečení v chorobe).23) § 32 Výplata dávok inej osobe Ak to vyžaduje výživa detí a manželky dôchodcu, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody dlhšie ako jeden mesiac, alebo bol vzatý do väzby, aby sa im vyplácala časť dôchodku, vypláca sa manželke a deťom dôchodcu časť jeho dôchodku až do výšky 60 %; pritom sa hľadí najmä na čiastky z pracovnej odmeny odsúdeného, ktoré sa poskytujú na úhradu potrieb rodiny, a na to, či manželka dôchodcu sa stará o deti a či sa môže zapojiť do práce. TRETÍ DIEL ZABEZPEČENIE DÔCHODCOV NIEKTORÝMI ĎALŠÍMI DÁVKAMI K § 72 zákona § 33
(1)Dávky uvedené v § 72 zákona na poskytujú dôchodcom, ak sa podmienky pre nárok na tieto dávky splnili v dobe,
  1. a)keď dôchodca poberá dôchodok,
  2. b)keď sa dôchodok nevypláca, avšak nárok na dôchodok trvá,
  3. c)keď sa dôchodok odňal, avšak rozhodnutie o odňatí dôchodku doteraz sa nestalo právoplatným,
  4. d)trvania ochrannej lehoty 42 dní, ktorá začína dňom nasledujúcim po dni, keď rozhodnutie o odňatí dôchodku sa stalo právoplatným. Ak však pred uplynutím tejto lehoty vznikne nemocenské poistenie (zabezpečenie v chorobe, nemocenská starostlivosť) podľa iných predpisov, končí ochranná lehota dňom vzniku tohto poistenia (zabezpečenia v chorobe, nemocenskej starostlivosti).
(2)

predchádzajúceho odseku sa nevzťahuje na dôchodcov, ktorí v čase poberania dôchodku sa zúčastnili nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe, nemocenskej starostlivosti) ako pracujúci a ktorým z tohto poistenia doteraz plynie ochranná lehota.

(3)Za podmienok určených v predchádzajúcich odsekoch sa poskytujú dávky uvedené v § 72 zákona aj
  1. a)manželke (manželovi),
  2. b)deťom do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom do dosiahnutia veku 26 rokov, ak sa sústavne pripravujú na budúce povolanie predpísaným výcvikom (štúdiom) alebo sa nemôžu pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo sú invalidné [§ 40 ods. 3 písm.
  3. c)a
  4. d)zákona]; pokiaľ sú výživou prevažne odkázané na dôchodcu,
  5. c)deťom, ktoré dôchodca prevzal do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, vnukom a súrodencom, za podmienok uvedených pod písmenom b),
  6. d)rodičom, prarodičom, svokrovi a svokre,
  7. e)sestre alebo dcére, ktorá ovdovelému alebo rozvedenému dôchodcovi vedie domácnosť, pokiaľ sa v nej stará o jeho dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky,
  8. f)družke, pokiaľ s dôchodcom žije v spoločnej domácnosti aspoň tri mesiace.
(4)Dávky uvedené v § 72 zákona sa poskytujú aj rozvedenej manželke (manželovi) dôchodcu, pokiaľ má dôchodca voči nej vyživovaciu povinnosť. ŠTVRTÝ DIEL ZABEZPEČENIE ČLENOV RODÍN OBČANOV VYKONÁVAJÚCICH SLUŽBU V OZBROJENÝCH SILÁCH § 34 Služba v ozbrojených silách K § 73 ods. 1, § 77 ods. 2 a § 78 zákona
(1)Službou v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky, pokiaľ nejde o službu vojaka z povolania, sa rozumie
  1. a)v § 73 ods. 1 zákona základná služba (§ 27 branného zákona č. 92/1949 Zb. v znení zákona č. 19/1958 Zb.) a náhradná služba (§ 28 branného zákona),
  2. b)v § 77 ods. 2 a § 78 zákona tieto služby: 1. vojenské cvičenie (§ 39 branného zákona), 2. ďalšia služba (§ 37 branného zákona), pokiaľ vojak nie je hmotne zabezpečený obdobne ako vojak z povolania, 3. mimoriadna služba (§ 46 ods. 1 branného zákona), 4. zvláštna služba (§ 46 ods. 2 branného zákona), s výnimkou zvláštnej služby príslušníkov Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti, 5. osobné úkony pre potreby ozbrojených síl (§ 45 branného zákona).
(2)Ak vojak vykonáva po skončení jedného druhu služby bezprostredne ten istý alebo iný druh služby v ozbrojených silách, nadväzujúca služba sa z hľadiska nárokov na zaopatrovací príspevok posudzuje ako pokračovanie predchádzajúcej služby. § 35 Výklad niektorých pojmov K § 73 ods. 2 písm. b), c) a e) zákona
(1)Za vážny dôvod, pre ktorý manželka nemôže byť zárobkovo činná, sa považuje napr. ťarchavosť začínajúc trinástym týždňom, sústavná príprava na budúce povolanie predpísaným výcvikom alebo štúdiom, starostlivosť o dieťa predškolského veku staršie ako tri roky, ktoré nie je invalidné (ods. 2), ak starostlivosť oň nie je možné zabezpečiť inak. Pri družke sa za takýto vážny dôvod považuje len ťarchavosť začínajúc trinástym týždňom, ak vojak uznal podľa zákona svoje otcovstvo k počatému dieťaťu, alebo starostlivosť družky o dieťa vojaka za podmienok uvedených v predchádzajúcej vete.
(2)Starostlivosť o dieťa vo veku do troch rokov sa kladie naroveň starostlivosti o invalidné dieťa najdlhšie do 26. roku veku, ak potrebuje stálu starostlivosť a nie je umiestnené v ústave sociálnej starostlivosti. § 36 Príspevok na úhradu za užívanie bytu vojaka K § 73 ods. 4 zákona Príspevok na úhradu za užívanie bytu a za služby s tým spojené sa môžu poskytovať až do sumy 150 Kčs mesačne
  1. a)slobodnému, ovdovelému, rozvedenému alebo inak osamelému vojakovi, ktorého byt v čase výkonu základnej (náhradnej) služby vojaka nikto iný neužíva,
  2. b)vojakovi, ak z čistého príjmu členov spoločnej domácnosti vojaka pripadá na jedného člena najviac 620 Kčs mesačne;24) ak je manželka (družka) ťarchavá, pripočíta sa jeden člen domácnosti naviac. § 37 Hrubý zárobok K § 74 ods. 3 zákona
(1)Hrubými zárobkami vojaka na účely zaopatrovacieho príspevku sú zárobky, ktoré sú započítateľné pre určenie priemerného mesačného zárobku v dôchodkovom zabezpečení s výnimkou sumy príspevku uvedeného v § 14 ods. 1 písm. c) č. 6; pre určenie hrubých zárobkov učňov platí

§ 45

, a ak ide o študentov,

§ 60. Ak ide o umelca (§ 39 ods.

1), hrubými zárobkami sa rozumie ročný príjem, podľa ktorého bol umelec zaradený ku dňu nástupu základnej (náhradnej) služby do príjmového stupňa na účely dôchodkového zabezpečenia (§ 75 ods. 1 a 2). Ak je vojakom jednotlivo hospodáriaci roľník, iná samostatne hospodáriaca osoba alebo spolupracujúci člen rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka alebo inej samostatne hospodáriacej osoby, hrubými zárobkami sa rozumie suma 1000 Kčs mesačne.

(2)Z doby rozhodujúcej pre výpočet priemeru hrubých zárobkov vojaka sa vylučuje doba služby v ozbrojených silách, doba pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz a doba odborného a politického školenia; ak sa tieto doby vylučujú, nezapočítavajú sa ani príjmy v nich dosiahnuté. § 38 Krátenie zaopatrovacieho príspevku manželky (družky) K § 74 ods. 4 zákona Na krátenie zaopatrovacieho príspevku manželky (družky) vojaka pri súbehu s príjmom sú zárobkovej činnosti obdobne platia ustanovenia platné na krátenie vdovského dôchodku (§ 24) s tou odchýlkou, že sa priemer hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti manželky (družky) vojaka zisťuje za obdobie šiestich mesiacov. § 39 Náhrada príjmu umelcom v čase vojenského cvičenia K § 77 ods. 2 zákona
(1)Vedeckým pracovníkom, spisovateľom, hudobným skladateľom, výtvarným umelcom, architektom, novinárom, výkonným umelcom a artistom (§ 72) pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách s výnimkou základnej (náhradnej) služby patrí náhrada príjmu, ak bezprostredne pred nástupom vojenského cvičenia (inej služby) mali účasť na povinnom dôchodkovom zabezpečení umelcov (§ 73 ods. 1) aspoň tri mesiace; splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak sa nemohla splniť z dôvodu všeobecného záujmu alebo z iného vážneho dôvodu.
(2)Do doby trojmesačného povinného dôchodkového zabezpečenia umelcov pred nastúpením vojenského cvičenia (inej služby) sa započítavajú aj doby jeho dôchodkového zabezpečenia, ak bezprostredne predchádzali umeleckej činnosti.
(3)Náhrada príjmu za každý mesiac vojenského cvičenia (inej služby) je
  1. a)50 % priemerného mesačného príjmu, ak ide o umelca, ktorý nevyživuje žiadnu osobu,
  2. b)65 % z priemerného mesačného príjmu, ak ide o umelca, ktorý vyživuje aspoň jednu osobu,
  3. c)90 % z priemerného mesačného príjmu, ak ide o umelca, ktorý vyživuje aspoň dve osoby, a
  4. d)95 % z priemerného mesačného príjmu, ak ide o umelca, ktorý vyživuje tri alebo viac osôb.
(4)Priemerným mesačným príjmom umelca sa rozumie dvanástina ročného príjmu, podľa ktorého bol umelec zaradený ku dňu nástupu vojenského cvičenia (inej služby) do príjmového stupňa na účely dôchodkového zabezpečenia (§ 75); ak priemerný mesačný príjem prevyšuje sumu 3000 Kčs, náhrada príjmu sa vypočítava len z tejto sumy.
(5)Náhrada príjmu umelca sa znižuje o sumy, ktoré umelec príjme za svoju umeleckú činnosť vykonávanú v čase vojenského cvičenia (inej služby).
(6)Pokiaľ ide o okruh osôb, na ktoré sa prihliada pre určenie výšky náhrady príjmu, a ďalšie podmienky, platia ustanovenia § 78 ods. 5 zákona a § 41 ods. 2. § 40 Výplata zaopatrovacieho príspevku a náhrady príjmu umelca K § 75 ods. 1 zákona Zaopatrovací príspevok (náhrada príjmu umelca) sa zaokrúhľuje na celé koruny hore a vypláca sa v určenom výplatnom termíne na bežný mesiac. Za časť kalendárneho mesiaca sa vypláca za každý deň služby v ozbrojených silách tridsatina mesačného zaopatrovacieho príspevku (náhrady príjmu umelca). § 41 Započítateľné príjmy na náhradu ušlej pracovnej odmeny K § 78 ods. 4 a 6 zákona
(1)Príjmom z pracovnej činnosti člena jednotného roľníckeho družstva sa rozumejú príjmy uvedené v § 14 ods. 1 písm. c) č. 1 až 5.
(2)Pri určení náhrady ušlej pracovnej odmeny člena jednotného roľníckeho družstva sa do vlastného príjmu plnoletých detí a iných občanov uvedených v § 78 ods. 5 písm. b),
  1. c)a
  2. e)zákona nezahŕňajú príjmy uvedené v § 26 ods. 1; ďalej sa neprihliada na prídavky na deti, výchovné, sirotský dôchodok a na odmenu za výkon pestúnskej starostlivosti. § 42 Uplatnenie nároku K § 110 ods. 5 zákona O poskytnutí zaopatrovacieho príspevku (náhrady príjmu umelca) rozhoduje príslušný národný výbor, v obvode ktorého mal vojak posledné bydlisko pred nástupom vojenskej služby. Tento národný výbor o priznaní zaopatrovacieho príspevku vyrozumie aj vojenský útvar, ktorého je vojak príslušníkom; vojenský útvar skončenie vojenskej služby vojaka oznamuje národnému výboru.25) DRUHÁ ČASŤ OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE NIEKTORÉ SKUPINY PRACUJÚCICH PRVÝ DIEL OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE NIEKTORÝCH PRACOVNÍKOV V PRACOVNOM POMERE A PRE PRACUJÚCICH S OBDOBNÝMI PRÁVAMI A POVINNOSŤAMI AKO PRACOVNÍCI K § 172 zákona Domácki pracovníci § 43 Do doby zamestnania domáckeho pracovníka sa započítavajú len kalendárne mesiace, za ktoré domácky pracovník dosiahol zárobok aspoň 120 Kčs. kalendárne mesiace, za ktoré domácky pracovník tento zárobok nedosiahol, sa však započítavajú aj, ak
  3. a)domácky pracovník bol práceneschopný podľa predpisov o nemocenskom poistení platných pre pracujúcich v pracovnom pomere alebo mu bola nariadená karanténa podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám, ak pritom mal nárok na nemocenské alebo prácu nemohol konať z iných dôvodov, avšak po dobu, keď prácu nekonal, mal nárok na náhradu mzdy,
  4. b)domácky pracovník počas mesiaca konal službu v ozbrojených silách alebo sa z nej vrátil,
  5. c)domácka pracovníčka bola na materskej alebo ďalšej materskej dovolenke a pritom mala nárok na peňažnú pomoc v materstve. § 44
(1)Za hrubý zárobok domáckeho pracovníka v kalendárnom mesiaci sa považuje hrubá mzda [§ 14 ods. 1 písm. a) č. 1 a 2] za odvedenú prácu, ktorá domáckemu pracovníkovi bola zúčtovaná za tento mesiac, včítane náhrady mzdy. Do zárobku sa nezapočítavajú režijné náhrady a cena surovín, ktoré si domácky pracovník zaobstaráva na vlastný náklad.
(2)Hrubý zárobok sa započítava aj za kalendárne mesiace, ktoré nie je možné započítavať do doby zamestnania; aj tieto mesiace sa zahŕňajú do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.
(3)Hrubý zárobok domáckeho pracovníka sa započítava pre zistenie priemerného mesačného zárobku, len pokiaľ neprekročí priemerný hrubý zárobok pracovníka vykonávajúceho v tom istom čase rovnaké zamestnanie v organizácii, pre ktorú domácky pracovník pracoval. § 45 Učni
(1)Za hrubý zárobok učňa sa považuje suma 1200 Kčs mesačne, pokiaľ odmeny učňa nie sú vyššie. Ak sa učeň stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, za hrubý zárobok učňa sa považuje, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie, mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v posledných troch kalendárnych mesiacoch pred pracovným úrazom.
(2)Pracovným úrazom učňa je aj úraz, ktorý učeň utrpel při výchove na povolanie alebo v súvislosti s ňou.
(3)Ustanovenia o dôchodkovom zabezpečení učňov obdobne platia pre pracujúcich, ktorí sa pripravujú na výkon povolania zaškolením mimo učebného pomeru,26) a pre mládež staršiu ako 15 rokov, ktorá je vychovávaná na povolanie v zariadeniach štátnej správy pre mládež, ktorá si vyžaduje osobitnú starostlivosť, aj keď nejde o učebný pomer. § 46 Sezónni a kampaňoví pracovníci
(1)Do doby zamestnania sezónneho alebo kampaňového pracovníka27) sa započítavajú len kalendárne mesiace, v ktorých dosiahol hrubý zárobok aspoň 120 Kčs. Ak pracovník odpracoval v poľnohospodárstve alebo v lesníctve na sezónnych alebo kampaňových prácach v kalendárnom roku aspoň 150 dní a v tomto roku dosiahol hrubý zárobok za tieto práce aspoň 3000 Kčs, do doby zamestnania sa započítava celý kalendárny rok.
(2)Pre určenie priemerného mesačného zárobku sa započítava úhrn všetkých mesačných zárobkov dosiahnutých v kalendárnom roku výkonom sezónnych alebo kampaňových prác, teda aj mesačných zárobkov nižších ako 120 Kčs; kalendárne mesiace, za ktoré pracovník dosiahol zárobky nižšie ako 120 Kčs mesačne, sa zahŕňajú aj do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok. § 47 Pracovníci na nepravidelnú výpomoc
(1)Za dobu zamestnania pracovníka na nepravidelnú výpomoc28) sa považuje každý kalendárny mesiac, v ktorom pracoval viac ako šesť dní a dosiahol hrubý zárobok aspoň 120 Kčs.
(2)

§ 46ods. 2 tu platí obdobne. Pracovníci v zahraničí § 48

(1)Pracovníkmi v zahraničí sú pracovníci československých rozpočtových, hospodárskych alebo iných organizácií, ktorí sú československými občanmi, majú trvalý pobyt v Československej socialistickej republike a sú pridelení alebo prijatí po 30. septembri 1948 na výkon činnosti pre tieto organizácie mimo územia Československej socialistickej republiky.
(2)Za hrubý zárobok pracovníka v zahraničí sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje hrubý funkčný plat, ktorý mu patrí podľa príslušnej mzdovej úpravy po dobu jeho činnosti v zahraničí.
(3)Ak pracovníkovi v zahraničí nepatrí funkčný plat alebo ak nie je určený, za hrubý zárobok sa považuje suma, ktorú podľa povahy jeho činnosti v zahraničí určí príslušný ústredný orgán v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby.
(4)Ak hrubý zárobok podľa predchádzajúcich odsekov je nižší ako mesačná hrubá mzda (plat), ktorá pracovníkovi patrila v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy na službu v zahraničí, za hrubý zárobok sa považuje táto mesačná mzda (plat; ak však v období 12 kalendárnych mesiacov došlo k trvalej zmene základnej mzdY (platu) pracovníka, za hrubý zárobok sa považuje mesačná hrubá mzda (plat), ktorá mu patrila v priemere od tejto zmeny do konca uvedeného obdobia.
(5)Zahraničný prídavok, prípadne iní príplatky alebo zvýšenie platu poskytované na úhradu zvýšených výdavkov v zahraničí sa nezapočítavajú do hrubého zárobku podľa predchádzajúcich odsekov. § 49 Ak pracovníkovi v čase jeho činnosti v zahraničí vypláca plat československá organizácia, ku ktorej nie je v pracovnom pomere, táto organizácia oznámi údaje o výške platu a iné podklady potrebné pre dôchodkové zabezpečenie organizácii, ktorá plní povinnosti organizácie na účely sociálneho zabezpečenia. Experti v zahraničí § 50
(1)Za expertov v zahraničí sa považujú československí občania, ktorí v rámci medzinárodnej spolupráce sú so súhlasom československých orgánov po 30. septembri 1948 činní v zahraničí pre zahraničných zamestnávateľov (podniky).
(2)Rovnako ako experti sa v dôchodkovom zabezpečení posudzujú pracovníci, ktorí boli vyslaní na študijný pobyt v zahraničí a v zahraničí potrebujú štipendium.
(3)Na účely dôchodkového zabezpečenia sa za expertov nepovažujú pracovníci, ktorí síce vykonávajú činnosť uvedenú v odseku 1, sú za ňu však odmeňovaní niektorou československou organizáciou v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby; títo pracovníci sú zabezpečení podľa § 48 a 49. § 51 Za hrubý zárobok experta sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje jeho mesačná hrubá mzda (plat), ktorá mu v priemere patrila za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy na službu v zahraničí.

§ 48ods.4 časť vety za bodkočiarkou platí aj tu.

§ 52 Ustanovenia § 48 až 51 sa nevzťahujú

  1. a)na pracovníkov - členov posádok československých dopravných prostriedkov a na pracovníkov, ktorých zamestnanie spočíva v inej činnosti v československom dopravnom prostriedku;
  2. b)na pracovníkov vyslaných na zahraničnú pracovnú cestu, ktorým sa po dobu tejto pracovnej cesty poskytuje náhrada výdavkov;
  3. c)na pracujúcich, ktorí v čase odchodu do zahraničia sú povinne zabezpečení podľa ustanovení o dôchodkovom zabezpečení umelcov (§ 72 a nasl.), ktorým aj počas ich činnosti v zahraničí sa zachovávajú podmienky na ďalšie trvanie doterajšieho zabezpečenia;
  4. d)na členov jednotných roľníckych družstiev, ktorým aj počas ich činnosti v zahraničí sa zachovávajú podmienky na ďalšie trvanie doterajšieho zabezpečenia. § 53 Poslanci zákonodarných zborov

(1)Poslancom zákonodarných zborov, ktorí sú zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení z dôvodu svojho zamestnania a nie sú celkom uvoľnení na výkon poslaneckej funkcie, sa na zistenie priemerného mesačného zárobku započítava tretina náhrady, ktorá im patrí na úhradu výdavkov súvisiacich s výkonom poslaneckej funkcie; ak sa neuvoľnenému podpredsedovi zákonodarného zboru namiesto tejto náhrady priznal osobný funkčný príplatok,započítava sa aj tretina tohto príplatku. Funkčné odmeny poskytované poslancom, ktoré podliehajú dani zo mzdy, sa na zistenie priemerného mesačného zárobku započítavajú v plnom rozsahu.
(2)Úraz, ktorý utrpí poslanec zákonodarného zboru pri plnení úloh vyplývajúcich z poslaneckej funkcie alebo v priamej súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz. Poslanci národných výborov § 54
(1)S účinnosťou od 9. mája 1945 sa na dôchodkovom zabezpečení zúčastňujú predseda národného výboru, jeho podpredsedovia (námestníci), tajomník, ďalší členovia rady a predsedovia komisií národného výboru, ak
  1. a)sú plne uvoľnení na výkon tejto funkcie zo svojho zamestnania alebo z inej činnosti (dlhodobe uvoľnení poslanci) alebo
  2. b)pre výkon funkcie môžu vykonávať svoje doterajšie zamestnanie len sčasti a sú už z dôvodu zamestnania dôchodkove zabezpečení ako pracujúci alebo
  3. c)sú požívateľmi invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku alebo čiastočného dôchodku za výsluhu rokov a vykonávajú funkciu aspoň po polovicu neskráteného pracovného času alebo
  4. d)spĺňajú podmienky pre nárok na starobný dôchodok alebo požívajú iný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia a vykonávajú funkciu plne uvoľneného funkcionára.
(2)Úraz, ktorý poslanec utrpí pri plnení úloh vyplývajúcich z funkcie alebo v priamej súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz. § 55
(1)Ak poslanec národného výboru, ktorý nie je dôchodkove zabezpečený podľa § 54 ani z iného dôvodu, utrpel úraz a následkom tohto úrazu sa stal úplne (čiastočne) invalidným, patrí mu invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok vo výške, ktorá mu patrí pri pracovnom úraze; dôchodok sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku 1200 Kčs.
(2)Ak poslanec národného výboru, ktorý je požívateľom starobného alebo invalidného (čiastočne invalidného) dôchodku a z dôchodkového zabezpečenia, nevykonáva zamestnanie a ani nie je dôchodkove zabezpečený podľa § 54, utrpel úraz a tento úraz mu spôsobil úplnú (čiastočnú) invaliditu, vymeria sa mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, ktorý mu patrí pri pracovnom úraze, z jeho priemerného mesačného zárobku, najmenej však z priemerného mesačného zárobku 1200 Kčs.
(3)Ak poslanec národného výboru, ktorý bol pre prípad úrazu zabezpečený podľa predchádzajúcich odsekov, zomrel, pozostalým patria po ňom dávky pozostalých vymerané z dôchodku určeného podľa týchto odsekov.
(4)Úrazom sa tu rozumie úraz utrpený za okolností uvedených v § 54 ods. 2. § 56
(1)Odmeny poskytované národným výborom poslancovi národného výboru, ktorý nie je dôchodkovo zabezpečený podľa § 54, ale je dôchodkove zabezpečený ako pracujúci, sa započítavajú na určenie priemerného mesačného zárobku; poslancom národného výboru uvedeným v § 54 ods. 1 pod písm. b) a c)28a) sa tieto odmeny započítavajú, včítane tej časti odmeny, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy. Ak ide o požívateľa čiastočného invalidného dôchodku alebo čiastočného dôchodku za výsluhu rokov, nehľadí sa však na tieto odmeny pre zistenie, či trvá pokles zárobku ako podmienka nároku na čiastočný invalidný dôchodok.
(2)Náhrady ušlého zárobku, ktoré poskytuje národný výbor, prípadne iný orgán poslancovi uvedenému v predchádzajúcom odseku, sa započítavajú na určenie priemerného mesačného zárobku.
(3)Orgán, ktorý poskytol odmenu alebo náhradu ušlého zárobku podľa predchádzajúcich odsekov, je povinný žiadateľovi o dôchodok na jeho žiadosť alebo príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia písomne oznámiť výšku odmien, prípadne náhrad ušlého zárobku poskytnutých za obdobie rozhodujúce pre zistenie priemerného mesačného zárobku (§ 14 ods. 3 zákona). § 57 Členovia orgánov ľudovej kontroly Na dôchodkové zabezpečenie členov orgánov ľudovej kontroly29) obdobne platia ustanovenia o dôchodkovom zabezpečení poslancov národných výborov. § 58 Sudcovia z ľudu Sudcovia z ľudu, ktorí je dôchodkove zabezpečený jako pracujúci, sa na určenie priemerného mesačného zárobku započítavajú aj paušálne náhrady poskytované podľa osobitných predpisov.30) § 59 Advokáti
(1)Doba členstva advokáta v advokátskej organizácii sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za dobu zamestnania.
(2)Za hrubý zárobok advokáta sa považujú jeho hrubé príjmy na odmenách za prácu v advokátskej organizácii, vyplácané podľa predpisov o odmeňovaní za činnosť v advokácii, pokiaľ podliehajú dani zo mzdy; za hrubý zárobok sa však nepovažujú príjmy, ktoré sú oslobodené od dane zo mzdy zákonom o dani zo mzdy. Študenti § 60
(1)Za hrubý zárobok študenta sa považuje suma 1200 Kčs mesačne.
(2)Ak študent pri práci vo výrobe dosiahol v niektorom mesiaci vyšší hrubý zárobok ako 1200 Kčs mesačne, považuje sa za jeho zárobok v tomto mesiaci hrubý zárobok skutočne dosiahnutý. Ak sa študent stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel v súvislosti s ňou, za hrubý zárobok študenta, pokiaľ je to pre neho priaznivejšie, sa považuje hrubý zárobok, ktorý by dosiahol pri práci vo výrobe, keby ju konal po celý pracovný čas určený právnymi predpismi pre príslušné pracovné odvetvie.
(3)Pracovným úrazom je úraz, ktorý študent utrpel
  1. a)pri vyučovaní alebo v súvislosti s ním,31)
  2. b)pri práci vo výrobe alebo prevádzkovej praxi v organizácii alebo v súvislosti s nimi;

§ 27ods. 1 druhá veta písm. a) a písm. c) až e) zákona platí obdobne. § 61

(1)Do doby zamestnania pracujúcich, ktorí sú účastníkmi štúdia popri zamestnaní (večerného, diaľkového, externého), sa započítava aj doba neplateného pracovného voľna, ktoré im bolo organizáciou poskytnuté na účely štúdia; pre týchto účastníkov však neplatí

§ 60ods. 1 a 2.

(2)Doba neplateného pracovného voľna sa pre výpočet priemerného mesačného zárobku považuje za náhradnú dobu.
(3)Na hospodárske zabezpečenie, ktoré účastníkom štúdia popri zamestnaní poskytuje organizácia v dobe neplateného pracovného voľna, sa pre určenie výšky dávky dôchodkového zabezpečenia neprihliada.
(4)Ak pracujúci, ktorý je účastníkom štúdia popri zamestnaní, utrpí úraz za okolností, ktoré sú uvedené v § 60 ods. 3, taký úraz sa považuje za pracovný úraz v zamestnaní;

§ 27ods. 1 druhej vety zákona platí obdobne. § 62 Vedeckí a umeleckí ašpiranti

(1)Pracovným úrazom vedeckého alebo umeleckého ašpiranta je úraz, ktorý utrpel pri činnosti vykonávanej podľa organizačného a študijného poriadku pre vedeckých a umeleckých ašpirantov alebo v súvislosti s ňou;

§ 27ods. 1 druhá veta zákona platí obdobne.

(2)Za hrubý zárobok vedeckého alebo umeleckého ašpiranta sa považuje štipendium a odmeny vyplácané za činnosť vykonávanú podľa organizačného alebo študijného poriadku pre vedeckých alebo umeleckých ašpirantov ; za hrubý zárobok ašpiranta vyslaného na školenie do cudziny sa považuje suma zodpovedajúca štipendiu, ktoré by mu patrilo, keby sa školil v Československej socialistickej republike.
(3)Úraz, ktorý utrpí vedecký (umelecký) ašpirant - externista dôchodkove zabezpečený ako pracujúci pri činnosti vykonávanej podľa organizačného a študijného poriadku pre vedeckých (umeleckých) ašpirantov - externistov alebo v súvislosti s touto činnosťou, sa považuje za pracovný úraz v zamestnaní;

§ 27ods.

1 druhej vety zákona platí obdobne. Dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby § 63 Ako doba zamestnania dobrovoľných pracovníkov opatrovateľskej služby (opatrovateľov) sa od 1. januára 1957 započítava každý kalendárny mesiac, za ktorý opatrovateľ dosiahol odmenu za výkon opatrovateľskej služby aspoň 400 Kčs. kalendárne mesiace, za ktoré opatrovateľ túto odmenu nedosiahol, sa však započítavajú tiež, ak

  1. a)bol práceneschopný podľa predpisov o nemocenskom poistení platných pre pracovníkov alebo mu bola nariadená karanténa podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám, ak pritom mal nárok na nemocenské,
  2. b)počas mesiaca konal službu v ozbrojených silách alebo sa z nej vrátil,
  3. c)sa mu poskytla kúpeľná starostlivosť podľa predpisov o nemocenskom poistení platných pre pracovníkov,
  4. d)opatrovateľka bola na materskej alebo na ďalšej materskej dovolenke a pritom mala nárok na peňažnú pomoc v materstve. § 64

(1)Za mesačný hrubý zárobok opatrovateľa sa považuje odmena za vykonané opatrovateľské služby; započítava sa za ten mesiac, za ktorý bola zúčtovaná.
(2)Pri určení priemerného mesačného zárobku sa započítavajú aj odmeny, ktoré nedosahujú sumy 400 Kčs mesačne; mesiace, za ktoré opatrovateľ dosiahol túto nižšiu odmenu, sa zahŕňajú aj do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok. § 65
(1)Za pracovný úraz opatrovateľa (§ 63) sa považuje úraz, ktorý opatrovateľ utrpel pri úkone opatrovateľskej služby vykonávanej podľa pokynov daných národným výborom alebo v priamej súvislosti s takýmto úkonom.
(2)Ak sa opatrovateľ stal úplne (čiastočne) invalidným alebo zomrel následkom pracovného úrazu, vymeria sa invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok z priemerného mesačného zárobku, najmenej však z priemerného mesačného zárobku 1200 Kčs; z takto vymeraného invalidného dôchodku sa určia aj dávky pozostalých. § 66 Odsúdení
(1)Dôchodkové zabezpečenie odsúdeného, ktorý počas výkonu trestu odňatia slobody je zaradený na pravidelný výkon prác v rozsahu obvyklom pri pracovníkoch v pracovnom pomere, vzniká dňom zaradenia na tieto práce, najskôr však 1. januárom 1953; pritom nerozhodujem či odsúdený pracuje v nápravnovýchovnom ústave alebo mimo tohto ústavu. Dôchodkové zabezpečenie zaniká dňom, keď odsúdený bol z výkonu týchto prác odvolaný. Dôchodkové zabezpečenie sa nevzťahuje na odsúdených, ktorí vykonávajú len príležitostné práce, ktorých výkon nezakladá nemocenské poistenie.
(2)Doba, po ktorú bol odsúdený dôchodkove zabezpečený, sa hodnotí ako doba zamestnania III. pracovnej kategórie.
(3)Za hrubý zárobok odsúdeného sa považuje hrubá pracovná odmena za vykonanú prácu. Ak sa priznalo odškodnenie za väzbu alebo za trest, na určenie priemerného mesačného zárobku (§ 14 ods. 4 zákona) sa započítava náhrada zodpovedajúca ušlému zárobku v kalendárnom roku väzby alebo trestu do hrubého zárobku za tento rok.
(4)Pre odsúdeného, ktorý je počas výkonu trestu odňatia slobody v učebnom pomere, platí

§ 45.

(5)Pri posudzovaní úplnej (čiastočnej) invalidity odsúdeného sa za jeho doterajšie zamestnanie považuje jeho zamestnanie pred začiatkom výkonu trestu; ak však odsúdený počas výkonu trestu konal dlhšie ako dva roky práce vyššej kvalifikácie alebo ak pri výkone týchto prác utrpel pracovný úraz, považujú sa za doterajšie zamestnanie tieto práce. Zdravotnícka služby Zboru nápravnej výchovy spolupôsobí v konaní správnej komisie národného výboru o úplnej (čiastočnej) invalidite odsúdeného.
(6)Žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia, na ktorú vznikol nárok počas výkonu trestu, odsúdený podáva prostredníctvom nápravnovýchovného ústavu. Na vedenie evidencie a podávanie hlásenia a odsúdených obdobne platia ustanovenia § 153 ods. 1, § 154 ods. 1, § 155, § 156 ods. 1, § 157, 158 a 159. Ak sa podľa § 32 vypláca manželke a deťom odsúdeného časť jeho dôchodku, nápravnovýchovný ústav je povinný hlásiť orgánu dôchodkového zabezpečenia, ktorý vypláca dôchodok, výšku pracovných odmien odsúdeného vždy sa obdobie 6 mesiacov. Prepustenie dôchodcu z výkonu trestu je tento ústav povinný bez meškania ohlásiť príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia vo všetkých prípadoch.
(7)Dôchodkove zabezpečení podľa predchádzajúcich odsekov sú aj obvinení vo väzbe, pokiaľ sú zaradení do práce za podmienok uvedených v ods. 1. Ústav, v ktorom sa vykonáva väzba, je povinný ohlásiť do jedného týždňa príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia vzatie do väzby (prepustenie z väzby) obvineného, ktorý je požívateľom akejkoľvek dávky dôchodkového zabezpečenia. Dôchodkové zabezpečenia pre prípad úrazu utrpeného za osobitných okolností K § 4 písm. c) zákona § 67
(1)Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa poskytuje pre úplnú (čiastočnú) invaliditu spôsobenú úrazom, ktorý utrpel
  1. a)členovia komisií národných výborov, spolupracovníci orgánov ľudovej kontroly, sudcovia z ľudu a iní funkcionári pri výkone verejnej funkcie alebo v priamej súvislosti s ňou, pokiaľ nie sú dôchodkove zabezpečení už podľa predchádzajúcich ustanovení;
  2. b)dobrovolní požiarnici, ako aj občania, ktorí sa pribrali na pomoc alebo konajú povinnosť v odbore požiarnej ochrany, pri plnení úloh v odbore požiarnej ochrany, počítajúc do toho aj potrebný výcvik alebo pri zásahu proti živelným pohromám alebo nehodám a pri odstraňovaní ich následkov;
  3. c)zdravotníci, funkcionári a členovia Československého červeného kríža pri priamej účasti na vykonávaní úloh tejto organizácie, počítajúc do toho aj potrebný výcvik, ktorí sa pribrali na pomocné akcie spadajúce do pôsobnosti Československého červeného kríža pri súčinnosti na vykonávaní týchto úkonov;
  4. d)darcovia krvi pri účasti na všetkých úkonoch potrebných na splnenie úloh organizovaného darcovstva krvi;
  5. e)dobrovoľní členovia Horskej služby pri plnení úloh Horskej služby;
  6. f)dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby pri úkone tejto služby vykonávanej podľa pokynov daných národným výborom alebo v priamej súvislosti s takou úlohou, pokiaľ nie sú zabezpečení podľa predchádzajúcich ustanovení (§ 63 až 65);
  7. g)občania so zmenenou pracovnou schopnosťou pri vykonávaní prípravy na pracovné uplatnenie;
  8. h)účastníci organizovanej telesnej výchovy, ktorí dokončili povinnú školskú dochádzku, s výnimkou účastníkov zo zahraničia, ak sa im prihodil úraz cvičencom, športovcom, turistom alebo ako dobrovoľným organizačným a výchovným pracovníkom pri činnosti vykonávanej podľa pokynov príslušného vedúceho alebo telovýchovnej zložky, ktorá poskytuje príležitosť na túto činnosť v súlade s príslušnými pravidlami a poriadkami;
  9. ch)účastníci krátkodobých alebo neplatených brigád (§ 69);
  10. i)občania pri činnej účasti na opatreniach proti živelným pohromám a pri odstraňovaním následkov živelných pohrôm alebo pri inej záslužnej činnosti vykonávanej v prospech celku.
(2)Úrazu uvedenému v predchádzajúcom odseku sa kladie na roveň ochorenie prenosnými a parazitárnymi chorobami, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti s činnosťami uvedenými v predchádzajúcom odseku. § 68
(1)Dôchodok sa vymeriava vo výške patriacej pri pracovnom úraze z priemerného mesačného zárobku 1200 Kčs, pokiaľ nie je pre oprávneného výhodnejšie vymerať dôchodok
  1. a)z priemerného mesačného zárobku z jeho zamestnania, a
  2. b)ak ide o nepracujúceho požívateľa invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku, starobného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov (čiastočného dôchodku za výsluhu rokov), z priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok.
(2)Po zomretom následkom úrazu uvedeného v § 67 pozostalým patria dávky pozostalých. Brigádnici § 69
(1)Krátkodobá ani neplatená brigádnická činnosť32) sa nepovažujú na účely dôchodkového zabezpečenia za zamestnanie. Ak však pracovný pomer brigádnika k doterajšej organizácii trvá a organizácia poskytla brigádnikovi neplatené pracovné voľno na výkon brigádnickej činnosti,dni tohto neplateného pracovného voľna sa nezahŕňajú do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.
(2)Za brigádnikov sa považujú aj občania vypomáhajúci při svojpomocnej bytovej výstavbe (vykonávanej organizáciou alebo občanom) v rozsahu svojpomoci vymedzenej národným výborom v rozhodnutí o prípustnosti stavby.
(3)Ak utrpel brigádnik pri brigádnickej činnosti alebo v priamej súvislosti s ňou pracovný úraz alebo ak ochorel chorobou z povolania v priamej súvislosti s brigádnickou činnosťou, patrí mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo výške prislúchajúcej pri pracovnom úraze, ak sú splnené ostatné určené podmienky.
(4)Ak bol brigádnik bezprostredne pred nástupom na brigádnickú akciu dôchodkovo zabezpečený ako pracujúci, dôchodok sa vymeriava z jeho priemerného mesačného zárobku; ak je to pre brigádnika priaznivejšie, dôchodok sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku, ktorý by mal podľa príslušných mzdových úprav pracujúci vykonávajúci obdobný druh práce, najviac však z priemerného mesačného zárobku 1200 Kčs. Ak nebol brigádnik dôchodkovo zabezpečený ako pracujúci alebo ak nebol dôchodkovo zabezpečený vôbec, dôchodok sa vymeria z priemerného mesačného zárobku 1200 Kčs. § 70
(1)Organizácia, pre ktorú pracuje brigádnik, je povinná
  1. a)menovite viesť zoznamy všetkých brigádnikov, u každého z nich vyznačiť dni, v ktorých brigádnik pracoval, a tieto zoznamy riadne uschovávať, prípadne ich predkladať podľa pokynov orgánov sociálneho zabezpečenia;
  2. b)hlásiť úraz (chorobu z povolania) podľa predpisov o hlásení pracovných úrazoch.
(2)Kto organizuje brigádnickú akciu, je povinný dať organizácii, pre ktorú sa akcia koná, podklady potrebné na splnenie úloh uvedených v predchádzajúcom odseku. § 71 Uplatnenie nároku pri úraze Kto uplatňuje nárok podľa § 67 až 70, bez meškania oznámi úraz príslušnej organizácii alebo jej zložke. Táto organizácia ohlási úraz po vykonanom vyšetrovaní najneskôr do ôsmich dní príslušnému národnému výboru s výstižným opísaním okolností prípadu a je povinná aj naďalej spolupôsobiť pri zisťovaní skutočností rozhodujúcich pre posúdenie nároku. Darca krvi ohlási úraz transfúznej stanici, kde daroval krv, alebo v ústave národného zdravia, u ktorého bol ošetrovaný; toto zariadenie plní povinnosti patriace podľa predchádzajúcej vety organizácii. Dobrovoľný pracovník opatrovateľskej služby ohlási úraz národnému výboru, ktorý ho poveril úlohami opatrovateľskej služby. DRUHÝ DIEL ZABEZPEČENIE V CHOROBE, ZABEZPEČENIE MATKY A DIEŤAŤA A DÔCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE UMELCOV K § 3 písm. f) a § 172 zákona Základné ustanovenia § 72 Za umelcov sa podľa tohto dielu vyhlášky považujú spisovatelia (včítane prekladateľov slovesných diel), hudobní skladatelia, výtvarní umelci, architekti, vedeckí pracovníci, novinári, výkonní umelci a artisti, ktorí spĺňajú podmienky podľa ďalej uvedených ustanovení (ďalej len „umelci“); pri splnení tejto podmienky a ako výkonní umelci posudzujú aj hudobníci z povolania a estrádni umelci.33) § 73
(1)Umelci, ktorí
  1. a)podľa vyjadrenia organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov (§ 84 ods. 1) vykonávajú svoju činnosť ako povolanie tvoriace trvalý a hlavný zdroj príjmov, avšak nie v pracovnom pomere,
  2. b)nie sú už z iného dôvodu účastní na dôchodkovom zabezpečení,
  3. c)nepožívajú starobný dôchodok, invalidný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov, ani osobný dôchodok, sú zúčastnení na zabezpečení v chorobe, zabezpečení matky a dieťaťa a dôchodkového zabezpečenia ako pracujúci s odchýlkami uvedenými v tomto diele vyhlášky (povinné zabezpečenie).
(2)Umelci, ktorí
  1. a)sú zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení alebo
  2. b)požívajú niektorý z dôchodkov uvedených v odseku 1 písm. e), sú s odchýlkami určenými v tomto diele vyhlášky zabezpečení, ak podľa vyjadrenia organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov vykonávajú svoju činnosť ako povolanie tvoriace trvalý zdroj príjmov, avšak nie v pracovnom pomere, a prihlásia sa na zabezpečenie (dobrovoľné zabezpečenie).
(3)Ak umelec uvedený v odseku 1 vykonáva súbežnú činnosť uvedenú v § 94, prípadne v § 97, je zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení ako umelec podľa tohto dielu vyhlášky. § 74 Vznik a zánik zabezpečenia
(1)Povinné zabezpečenie umelca vzniká dňom, ktorým podľa vyjadrenia organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov umelec začal sústavne vykonávať svoju činnosť, a zaniká dňom, ktorým sa podľa vyjadrenia tejto organizácie uvedená činnosť skončila; zaniká tiež dňom, od ktorého umelec už nespĺňa niektorú z podmienok uvedených v § 73 ods. 1.
(2)Dobrovoľné zabezpečenie umelca vzniká dňom, od ktorého sa umelec prihlásil na zabezpečenia, najskôr však od 1. januára toho roku, v ktorom prihláška na zabezpečenie došla orgánu príslušnému vykonávať zabezpečenie podľa tohto dielu vyhlášky, a zaniká dňom, ktorým sa umelec odhlásil zo zabezpečenia, alebo v ktorom už nespĺňa niektorú z podmienok uvedenú v § 73 ods. 2, nie však skôr ako koncom kalendárneho mesiaca, v ktorom došla odhláška. Ak povinne zabezpečený umelec vstúpi do zamestnania, vzniká dobrovoľné zabezpečenie umelca dňom vstupu do zamestnania. Vstup do zamestnania je umelec povinný ohlásiť do 8 dní orgánu príslušnému vykonávať zabezpečenie umelcov a organizácií spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelca.
(3)Doba umeleckej činnosti sa započítava ako doba zamestnania od
  1. októbra 1948; pred týmto dňom, najskôr však od
  2. mája 1945, ak aj v tomto období umelec spĺňal podmienky uvedené v § 73 ods. 1.
(4)Ak ide o dobrovoľné zabezpečenie umelca, započítava sa z doby pred 1. januárom 1969 ako doba zamestnania len doba, za ktorú sa zaplatil príspevok podľa predpisov platných pred týmto dňom (§ 76). § 75 Príjmové stupne
(1)Povinne zabezpečení umelci sa zaraďujú podľa výšky ročného príjmu plynúceho z ich činnosti do príjmových stupňov určených týmito pevnými mesačnými sumami: ročný príjem Kčs príjmový stupeň (mesačne) Kčs do 5 400 250 nad 5 400 do 11 400 500 nad 11 400 do 17 400 1 000 nad 17 400 do 23 400 1 500 nad 23 400 do 29 400 2 000 nad 29 400 do 35 400 2 500 nad 35 400 do 41 400 3 000 nad 41 400 do 47 400 3 500 nad 47 400 do 53 400 4 000 nad 53 400 do 59 400 4 500 nad 59 400 5 000
(2)Za ročný príjem umelca sa považuje hrubý príjem z umeleckej činnosti (vedeckej alebo novinárskej činnosti) podrobený dani za kalendárny rok znížený o skutočné režijné náklady spojené s výkonom tejto činnosti, najviac však
  1. a)o 60 % pri umeleckej činnosti v odbore sochárstva,
  2. b)o 50 % pri inej výtvarnej činnosti a pri umeleckej fotografii a
  3. c)o 40 % pri ostatnej umeleckej činnosti.
(3)Do príjmových stupňov umelca zaraďuje orgán príslušný vykonávať zabezpečenie podľa tohto dielu vyhlášky po vyjadrení príslušnej organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov. V prvom roku zabezpečenia sa umelec zaradí podľa pravdepodobnej výšky hrubého príjmu. Zmena v zaradení do príjmového stupňa sa vykonáva pri podstatnej zmene príjmu vždy od začiatku toho kalendárneho roku, ktorý nasleduje po roku, keď došlo ku zmene.
(4)Dobrovoľne zabezpečený umelec sa zaraďuje do toho z príjmových stupňov uvedených v odseku 1, ktorý zodpovedá príjmu z jeho činnosti podľa vyjadrenia príslušnej organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov. § 76 Úhrada dlžného príspevku Príslušný národný výbor môže dlhovaný príspevok za dobu před 1. januárom 1969 vybrať z bežného účtu umelca príkazom na vybratie; obdobne pritom platia predpisy o sumách, ktoré nepodliehajú výkonu súdnych rozhodnutí.34) Dlhovaný príspevok možno uhradiť zrážkami z vyplácanej dávky dôchodkového zabezpečenia; vyplácaná suma však nesmie poklesnúť pod najnižšiu výmeru dôchodku. Zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa § 77 Dávky
(1)Zo zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa sa poskytujú tieto dávky:
  1. a)kúpeľná starostlivosť,
  2. b)nemocenské,
  3. c)peňažná pomoc v materstve,
  4. d)podpora pri narodení dieťaťa,
  5. e)prídavky na deti,
  6. f)pohrebné.
(2)Pokiaľ sa ďalej neurčuje inak, poskytovanie dávok uvedených v predchádzajúcom odseku sa vykonáva podľa predpisov o poskytovaní obdobných dávok platných pre pracujúcich v pracovnom pomere.35) § 78 Kúpeľná starostlivosť Kúpeľná starostlivosť sa môže poskytnúť za obdobných podmienok ako pracujúcim v pracovnom pomere a spôsobom, ktorý určia predpisy o poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti. § 79 Nemocenské
(1)Umelcom patrí nemocenské, ak sú pre chorobu alebo úraz uznaní dočasne neschopnými na výkon svojej činnosti.
(2)Výkonným umelcom a artistom sa poskytuje nemocenské od prvého dňa pracovnej neschopnosti. Vedeckým pracovníkom, spisovateľom, hudobným skladateľom, výtvarným umelcom, architektom a novinárom sa poskytuje nemocenské od prvého dňa pracovnej neschopnosti, ak v dôsledku pracovnej neschopnosti nemohli prijať alebo dokončiť objednanú umeleckú prácu; v ostatných prípadoch im patrí nemocenské od ôsmeho dňa pracovnej neschopnosti.
(3)Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni a činí v príjmovom stupni Kčs mesačne za kalendárny deň Kčs 250 7 500 13 1 000 26 1 500 40 2 000 52 2 500 64 3 000 70 3 500 a vyššie 74
(4)Za prvé tri kalendárne dni pracovnej neschopnosti sa znižuje výška nemocenského určená v predchádzajúcom odseku o 20 %.
(5)Nemocenské sa pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu môže zvýšiť až o 15 %, ak pracovná neschopnosť z tohto dôvodu trvá dlhšie ako mesiac; zvýšenie sa môže priznať najskôr od začiatku druhého mesiaca trvania tejto pracovnej neschopnosti. Počas ústavného ošetrovania sa zvýšené nemocenské môže vyplácať len vtedy, ak má umelec nezaopatrené dieťa; pri rozhodovaní o priznanie zvýšeného nemocenského sa hľadí na sociálne pomery umelcovej rodiny.
(6)Ak sa poskytuje nemocenské podľa tohto dielu vyhlášky za tú istú dobu vedľa nemocenského poskytovaného podľa iných predpisov, nemocenské sa určí podľa tohto dielu vyhlášky najviac sumou, ktorá spolu s nemocenským poskytovaným podľa iných predpisov nepresiahne za kalendárny deň sumu 90 Kčs, prípadne po zvýšení pre aktívnu tuberkulózu sumu 100 Kčs. § 80 Peňažná pomoc v materstve
(1)Peňažná pomoc v materstve umelkyne sa poskytuje za kalendárne dni podľa príjmových stupňov a vo výške určenej v § 79 ods. 3.
(2)Peňažná pomoc v materstve sa poskytne aj umelkyni, ktorej patrí obdobná dávka z nemocenského poistenia (nemocenskej starostlivosti) podľa iných predpisov;

§ 79ods.

6 platí obdobne. § 81 Jednorazové dávky Podpora pri narodení dieťaťa a neposkytne, pokiaľ patria umelkyni alebo rodinnej príslušníčke umelca obdobné dávky z nemocenského poistenia (zabezpečenia matky a dieťaťa, nemocenskej starostlivosti) podľa iných predpisov alebo iných ustanovení tejto vyhlášky; to platí aj o nároku umelca alebo jeho pozostalých na pohrebné. Dôchodkové zabezpečenie § 82 Základ pre výpočet dôchodku Pre výpočet priemerného mesačného zárobku sa považuje za hrubý zárobok príjmový stupeň, do ktorého bol umelec zaradený. § 83 Starobný dôchodok

(1)Ak netrvalo zabezpečenie podľa tohto dielu vyhlášky bezprostredne predo dňom vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite aspoň 10 rokov, pri určení priemerného mesačného zárobku sa neprihliada na príjem dosiahnutý činnosťou umelca v dobe, keď bol zabezpečený dobrovoľne. Ak umelec dovŕši dobu 10 rokov nepretržitého zabezpečenia podľa tohto dielu vyhlášky až po vzniku nároku na starobný dôchodok, prizná sa mu odo dňa dovŕšenia tejto doby zabezpečenia, ak je to pre neho výhodnejšie, starobný dôchodok novo vypočítaný ku dňu vzniku nároku na dôchodok z priemerného mesačného zárobku, pri ktorého určení sa prihliadne aj na príjem dosiahnutý umelcom v dobe, keď bol zabezpečený dobrovoľne. To platí tiež, ak bol starobný dôchodok vymeraný z priemerného mesačného zárobku zisteného za obdobie podľa § 14 ods. 3 zákona.
(2)Umelcovi, ktorý vykonáva svoju činnosť po vzniku nároku na starobný dôchodok a má z nej po zrážke skutočných režijných nákladov (§ 75 ods. 2) príjem vyšší ako 12 000 Kčs ročne, sa neposkytuje starobný dôchodok. Za dobu, po ktorú sa neposkytuje starobný dôchodok za dobu ďalšej činnosti, pre ktorú je umelec zabezpečený a ktorá je vykonávaná po vzniku nároku na starobný dôchodok, podľa predpisov platných pre pracujúcich v pracovnom pomere. § 84 Súčinnosť organizácií umelcov
(1)Pri vykonávaní zabezpečenia umelcov a pri príprave podkladov pre rozhodovanie o dávkach spolupôsobia
  1. a)vo veciach vedeckých pracovníkov Ústredný výbor Odborového zväzu pracovníkov školstva, vedy podľa zásad dohodnutých s Československou akadémiou vied,
  2. b)vo veciach spisovateľov (včítane prekladateľov slovesných diel), hudobných skladateľov a výtvarných umelcov, ako aj vo veciach výkonných umelcov (s výnimkou hudobníkov z povolania, estrádnych umelcov a artistov) príslušné kultúrne fondy podľa zásad dohodnutých s umeleckými zväzmi,
  3. c)vo veciach architektov Zväz architektov ČSR a Zväz architektov SSR,
  4. d)vo veciach novinárov Zväz českých novinárov a Zväz slovenských novinárov,
  5. e)vo veciach hudobníkov z povolania, estrádnych umelcov a artistov organizácie oprávnené na sprostredkovanie ich činnosti.36)
(2)Organizácie uvedené v predchádzajúcom odseku sledujú činnosť umelcov a podávajú vyjadrenie najmä
  1. a)o tom, ktorí umelci vykonávajú svoju činnosť ako povolanie tvoriace trvalý a hlavný zdroj príjmu (§ 73 ods. 1) alebo ako povolanie tvoriace trvalý zdroj príjmu (§ 73 ods. 2),
  2. b)o začiatku a konci umeleckej (vedeckej alebo novinárskej) činnosti pre vznik a zánik zabezpečenia,
  3. c)o výške príjmu umelcov.
(3)Prihlášky na zabezpečenie a odhlášky z neho sa podávajú príslušnému národnému výboru prostredníctvom organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov (ods. 1). Vedeckí pracovníci podávajú prihlášky a odhlášky priamo príslušnému národnému výboru, ktorý aj sám zisťuje výšku príjmov vedeckých pracovníkov. TRETÍ DIEL DÔCHODOK ZA VÝSLUHU ROKOV K § 35 a § 172 zákona Dôchodok za výsluhu rokov výkonných letcov § 85 Výkonným letcom je, kto je zamestnaný (§ 10 ods. 3 zákona) jako veliteľ lietadla, pilot, navigátor, palubný mechanik, rádiotelegrafista, rádiotelefonista a palubný sprievodca. Za výkonného letca sa považuje aj ten, kto je zamestnaný ako výsadkár-inštruktor vo Zväze pre spoluprácu s armádou. § 86 Dôchodok za výsluhu rokov patrí výkonnému letcovi, ak bol zamestnaný ako výkonný letec aspoň 25 rokov a toto zamestnanie skončil; pritom sa doba zamestnania výkonného letca započítava jedenapolnásobne alebo dvojnásobne podľa plnenia letovej normy (počtu nalietaných hodín) určenej smernicami Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí. § 87
(1)Základná výmera dôchodku za výsluhu rokov za 25 rokov zamestnanie výkonného letca (§ 86) je 50 % priemerného mesačného zárobku a za každý ďalší rok takého zamestnania sa zvyšuje o 3 % priemerného mesačného zárobku.
(2)Dôchodok za výsluhu rokov spolu so zvýšením podľa predchádzajúceho odseku je najviac 75 % priemerného mesačného zárobku. Dôchodok za výsluhu rokov umelcov § 88
(1)Za umelca (§ 35 zákona) sa považuje aj ten, kto je zamestnaný (§ 10 ods. 3 zákona) ako
  1. a)dirigent alebo člen symfonického orchestra Armádneho umeleckého súboru Víta Nejedlého a Vojenského umeleckého súboru kapitána Jána Nálepku (včítane vokálnych sólistov) alebo tanečný umelec (sólista baletu, choreograf, člen baletu) alebo týchto súborov;
  2. b)sólista pantomím;
  3. c)artista, ktorého zamestnanie je zaradené do II. pracovnej kategórie;
  4. d)dirigent alebo člen orchestra inej ako štátnej opernej scény alebo iného ako štátneho symfonického orchestra, pokiaľ priznanie dôchodku za výsluhu rokov odporúča ministerstvo kultúry republiky po prerokovaní s príslušným výborom Odborového zväzu pracovníkov umenia, kultúry a spoločenských organizácií a s príslušným umeleckým zväzom podľa umeleckej úrovne umelca a umeleckého telesa, ktorého bol členom; ak ide o dirigenta alebo člena orchestra, ktorý je vojakom z povolania alebo príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti, túto pôsobnosť vykonáva príslušný orgán federálnych ministerstiev národnej obrany alebo vnútra po prerokovaní s príslušným ministerstvom kultúry republiky;
  5. e)tanečný umelec reprezentačného umeleckého štátneho súboru určeného ministerstvom kultúry republiky po prerokovaní s ústredným výborom príslušného odborového zväzu a s príslušným umeleckým zväzom.
(2)Za tanečných umelcov štátnych divadiel [§ 35 ods. 1 písm. b) zákona] sa považujú sólisti baletu, choreografi a členovia baletného súboru. § 89
(1)Dôchodok za výsluhu rokov patrí umelcovi, ktorý bol zamestnaný aspoň
  1. a)20 rokov ako tanečný umelec - sólista baletu, alebo choreograf štátnych divadiel, sólista baletu alebo choreograf súborov uvedených v § 88 ods. 1 písm.
  2. a)a
  3. e)alebo artista,
  4. b)22 rokov ako člen baletného zboru štátnych divadiel alebo súborov uvedených v § 88 ods. 1 písm.
  5. a)a e),
  6. c)25 rokov ako sólista opery štátnych divadiel, sólista hudobných divadiel alebo sólista pantomímy,
  7. d)30 rokov ako dirigent alebo člen orchestrov štátnych operných scén, štátnych symfonických orchestrov, profesionálnych komorných súborov ako aj orchestrov uvedených v § 88 ods. 1 písm.
  8. a)a
  9. d)alebo ako profesionálny koncertný umelec - sólista a toto zamestnanie sa skončilo; pitom sa pri prestupe umelca do iného odboru umeleckej činnosti, v ktorom sa vyžaduje dlhšia doba zamestnania pre vznik nároku na dôchodok ako v doterajšom odbore umeleckej činnosti, doba doterajšieho zamestnania započítava do tejto dlhšej doby.
(2)Čiastočný dôchodok za výsluhu rokov patrí, pokiaľ § 35 ods. 4 zákona neurčuje inak, umelcovi, ktorý bol zamestnaný po dobu a spôsobom uvedeným v predchádzajúcom odseku, toto zamestnanie neskončil, avšak jeho zárobok podstatne poklesol pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav, aj keď nejde o čiastočnú invaliditu, alebo pre inú dlhodobú zmenu v schopnostiach potrebných na výkon tohto zamestnania a tento pokles trvá dlhšie ako jeden rok.
(3)Za podstatný pokles zárobku umelca sa spravidla považuje, ak jeho priemerný hrubý zárobok za posledných 6 mesiacov je aspoň o tretinu nižší ako priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava dôchodok, avšak neobmedzený podľa § 14 ods. 4 zákona. § 90
(1)Dôchodok za výsluhu rokov umelca je 50 % z priemerného mesačného zárobku.
(2)Čiastočný dôchodok za výsluhu rokov je polovica dôchodku za výsluhu rokov. Spoločné ustanovenia § 91 Priemerný mesačný zárobok Pre určenie priemerného mesačného zárobku sa započítavajú len zárobky (§ 14) dosiahnuté v zamestnaniach zakladajúcich nárok na dôchodok za výsluhu rokov. § 92 Súbeh dôchodku za výsluhu rokov s príjmom zo zárobkovej činnosti
(1)Ak je požívateľ dôchodku za výsluhu rokov zárobkove činný, kráti sa dôchodok za výsluhu rokov o polovicu sumy, o ktorú úhrn dôchodku za výsluhu rokov a priemeru hrubých zárobkov zo zárobkovej činnosti presahuje sumu 2500 Kčs mesačne, najviac však o polovicu dôchodku; pritom však úhrn dôchodku za výsluhu rokov a hrubého príjmu zo zárobkovej činnosti nesmie presiahnuť priemerný mesačný zárobok neobmedzený podľa § 14 ods. 4 zákona.
(2)Pre určenie príjmu zo zárobkovej činnosti a pre postup při krátení dôchodku za výsluhu rokov pri súbehu s takým príjmom obdobne platia ustanovenia § 24 ods. 1, 2 a 4. Dôchodok za výsluhu rokov vojakov z povolania a príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti § 93 Ustanovenia tohto dielu platia aj pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov a jeho výšku vojakov z povolania a príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti uvedených v § 35 ods. 1 písm.
  1. a)a
  2. c)zákona s tým, že okruh funkcií výkonných letcov, výsadkárov a funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti, ako aj rozsah započítateľnosti doby výkonu týchto funkcií do doby zamestnania upravujú predpisy vydané ministrami národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky v odboroch ich pôsobnosti. ŠTVRTÝ DIEL PRACUJÚCI NA ZÁKLADE DOHODY O PRACOVNEJ ČINNOSTI PRACUJÚCI POSKYTUJÚCI SLUŽBY A OPRAVY NA ZÁKLADE POVOLENIA NÁRODNÉHO VÝBORU K § 3 písm.
  3. c)a § 172 zákona Dôchodkové zabezpečenie pracujúcich na základe dohody o pracovnej činnosti § 94
(1)Pracujúci, ktorí sú činní na základe dohody o pracovnej činnosti mimo pracovného pomeru uzavretej s organizáciou za podmienok určených Zákonníkom práce (ďalej len „pracujúci na dohodu“) sú s odchýlkami ďalej uvedenými zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení37) ako pracujúci, ak
  1. a)nie sú zabezpečení (poistení) už z dôvodu inej činnosti,
  2. b)nepoberajú starobný ani invalidný dôchodok,
  3. c)príjem z tejto pracovnej činnosti podliehajúcej dani zo mzdy je aspoň 400 Kčs mesačne alebo
  4. d)sú povinní platiť z príjmu z tejto pracovnej činnosti daň z príjmu obyvateľstva sumou zodpovedajúcou príjmu aspoň 400 Kčs mesačne.
(2)Ak uzavrel pracujúci na dohodu zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení podľa predchádzajúceho odseku ďalšiu dohodu o pracovnej činnosti s tou istou alebo inou organizáciou, je zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení z činnosti vykonávanej na základe tejto ďalšej dohody len za podmienok uvedených v predchádzajúcom odseku pod písm. c) alebo d). § 95
(1)Ak pracujúci na dohodu nie je zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení podľa tohto dielu vyhlášky preto, že je už zabezpečený (poistený) z dôvodu inej činnosti [§ 94 ods. 1 písm. a)], posudzuje sa úraz, ktorý utrpí pri výkone dohodnutých prác alebo v priamej súvislosti s ním, ako pracovný úraz v jeho zamestnaní (činnosti).
(2)Ak pracujúci na dohodu spĺňa podmienky uvedené v § 94 ods. 1 písm. a) a d), nie je však zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení preto, že poberá starobný alebo invalidný dôchodok [§ 94 ods. 1 písm. b)], posudzuje sa úraz, ktorý utrpí pri výkone dohodnutých prác alebo v priamej súvislosti s ním, ako úraz v zamestnaní (činnosti), z ktorého mu bol priznaný dôchodok. § 96
(1)Dôchodkové zabezpečenie podľa tohto dielu vyhlášky vzniká dňom, ktorým pracujúci na dohodu začal vykonávať dohodnuté práce a zaniká dňom nasledujúcim po dni, keď pracujúci na dohodu prestal vykonávať dohodnuté práce; zaniká však vždy, ak uplynula doba, na ktorú bola dohoda uzavretá, alebo ak nie je splnená niektorá z podmienok určených v § 94 ods. 1.
(2)Za hrubý zárobok pracujúceho na dohodu sa považuje príjem za dohodnuté práce podliehajúci dani zo mzdy, prípadne príjem vo výške odvodenej z paušálnej sumy dane z príjmu obyvateľstva [§ 94 ods. 1 písm. c) a d)].
(3)Ak sa pracujúci na dohodu stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri výkone dohodnutých prác alebo v priamej súvislosti s ním, za priemerný mesačný zárobok sa považuje najmenej suma 400 Kčs. To platí aj v prípadoch uvedených v § 95.
(4)Povinnosti organizácie viesť záznamy a podávať hlásenia na účely sociálneho zabezpečenia má organizácia, ktorá uzavrela s pracujúcim dohodu o pracovnej činnosti. Pracujúci na dohodu, ktorého príjem z tejto pracovnej činnosti podlieha dani z príjmov obyvateľstva [§ 94 ods. 1 písm. d)], je povinný tejto organizácii poskytovať všetky podklady potrebné na uskutočňovanie dôchodkového zabezpečenia, najmä podklady na určenie výšky zárobku. Zabezpečenie matky a dieťaťa a dôchodkové zabezpečenie pracujúcich poskytujúcich služby a opravy na základe povolenia národného výboru § 97
(1)Pracujúcim

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.