Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o nadobudnutí platnosti Aktov Svetovej poštovej únie

Zbierka zákonov Slovenskej republiky --> Informačný systém verejnej správy Slov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla. Náchadzate sa na statickej verzií portálu. Aktuálnu verziu portálu nájdete na: www.slov-lex.sk. Preskoč na obsah 129/2014 Z. z. Vyhlásené znenie Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter. História Dátum účinnostiNovela

Vyhlásené znenie
22.05.2014 - Obsah Prílohy Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 129/2014 Z. z. Názov: Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o nadobudnutí platnosti Aktov Svetovej poštovej únie Typ: Oznámenie Dátum vyhlásenia: 22.05.2014 Autor: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Právna oblasť: Medzinárodné zmluvy, dohody, dohovory Nachádza sa v čiastke: 44/2014 Vzťahy predpisu 129 OZNÁMENIE Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky oznamuje, že
októbra 2012 boli v Dohe podpísané Akty Svetovej poštovej únie, pozostávajúce z Generálneho poriadku Svetovej poštovej únie, Svetového poštového dohovoru a Dohody o poštových platobných službách.Národná rada Slovenskej republiky s Aktmi Svetovej poštovej únie vyslovila súhlas uznesením č. 841 zo
októbra 2013 a rozhodla, že Akty Svetovej poštovej únie 2012 sú medzinárodné zmluvy, ktoré majú podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.Prezident Slovenskej republiky ratifikoval Akty Svetovej poštovej únie
decembra
Ratifikačná listina bola
februára 2014 uložená u depozitára, ktorým je generálny riaditeľ Svetovej poštovej únie.Akty Svetovej poštovej únie nadobudli platnosť
januára
Tento deň nadobudli platnosť aj pre Slovenskú republiku. K oznámeniu č. 129/2014 Z. z. Generálny poriadok Svetovej poštovej únie Generálny poriadok Svetovej poštovej únie (prepracovaný a prijatý v roku 2012 v Dohe) Obsah Kapitola I Organizácia, funkcie a pôsobnosť kongresov, Správnej rady, Rady pre poštovú prevádzku a Konzultačného výboru Oddiel 1 Kongres Článok 101 Organizácia a zvolávanie kongresov a mimoriadnych kongresov 102 Právo hlasovať na kongresoch 103 Pôsobnosť kongresu 104 Rokovací poriadok kongresov 105 Pozorovatelia v orgánoch Únie Oddiel 2 Správna rada 106 Zloženie a pôsobnosť Správnej rady 107 Pôsobnosť Správnej rady 108 Organizácia zasadnutí Správnej rady 109 Pozorovatelia 110 Úhrada cestovných výdavkov 111 Informácia o činnostiach Správnej rady Oddiel 3 Rada pre poštovú prevádzku 112 Zloženie a pôsobnosť Rady pre poštovú prevádzku 113 Pôsobnosť Rady pre poštovú prevádzku 114 Organizácia zasadnutí Rady pre poštovú prevádzku 115 Pozorovatelia 116 Úhrada cestovných výdavkov 117 Informácia o činnostiach Rady pre poštovú prevádzku Oddiel 4 Konzultačný výbor 118 Cieľ Konzultačného výboru 119 Zloženie Konzultačného výboru 120 Členstvo v Konzultačnom výbore 121 Pôsobnosť Konzultačného výboru 122 Organizácia Konzultačného výboru 123 Zástupcovia Konzultačného výboru na kongrese, Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku 124 Pozorovatelia Konzultačného výboru 125 Informácia o činnostiach Konzultačného výboru Kapitola II Medzinárodný úrad Oddiel 1 Voľba a pôsobnosť generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa 126 Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa 127 Pôsobnosť generálneho riaditeľa 128 Pôsobnosť zástupcu generálneho riaditeľa Oddiel 2 Sekretariát orgánov Únie a Konzultačného výboru 129 Všeobecné ustanovenia 130 Príprava a distribúcia dokumentov orgánov Únie 131 Zoznam členských krajín 132 Informácie. Oznamy. Žiadosti o vysvetlenie a zmenu Aktov. Prieskumy. Postup vyrovnávania účtov 133 Odborná spolupráca 134 Tlačivá dodávané Medzinárodným úradom 135 Akty užších únií a osobitné dohody 136 Časopis Únie 137 Ročná správa o činnostiach Únie Kapitola III Predkladanie, prerokovanie návrhov, úradné oznamovanie prijatých rozhodnutí a platnosť vykonávacích poriadkov a iných prijatých rozhodnutí 138 Postup pri predkladaní návrhov kongresu 139 Postup pri predkladaní návrhov pozmeňujúcich Dohovor alebo Dohody medzi dvoma kongresmi 140 Prerokovanie návrhov pozmeňujúcich Dohovor alebo Dohody medzi dvoma kongresmi 141 Postup pri predkladaní návrhov Rade pre poštovú prevádzku týkajúci sa prípravy nových vykonávacích poriadkov podľa rozhodnutí prijatých kongresom 142 Zmena vykonávacích poriadkov Radou pre poštovú prevádzku 143 Úradné oznamovanie rozhodnutí prijatých medzi dvoma kongresmi 144 Nadobudnutie platnosti vykonávacích poriadkov a iných rozhodnutí prijatých medzi dvoma kongresmi Kapitola IV Financie 145 Stanovenie výdavkov Únie 146 Úhrada príspevkov členských krajín 147 Finančný deficit 148 Dohľad nad vedením účtov a účtovníctvom 149 Automatické sankcie 150 Príspevkové triedy 151 Platby za dodávky z Medzinárodného úradu 152 Organizácia podriadených orgánov financovaných používateľmi Kapitola V Rozhodcovské konanie 153 Postup pri rozhodcovskom konaní Kapitola VI Používanie jazykov v Únii 154 Pracovné jazyky Medzinárodného úradu 155 Dokumentačné a rokovacie jazyky a jazyky služobnej korešpondencie Kapitola VII Záverečné ustanovenia 156 Podmienky schvaľovania návrhov ku Generálnemu poriadku 157 Návrhy týkajúce sa Dohôd s Organizáciou Spojených národov 158 Zmena, platnosť a trvanie Generálneho poriadku Generálny poriadok Svetovej poštovej únie (prepracovaný a prijatý v roku 2012 v Dohe) Podpísaní splnomocnenci vlád členských krajín Únie, vzhľadom na článok 22 ods. 2 Ústavy Svetovej poštovej únie uzavretej vo Viedni
júla 1964, dohodli v tomto Generálnom poriadku, vo vzájomnom súlade a s výhradou článku 25 ods. 4 uvedenej Ústavy, nasledujúce ustanovenia na zabezpečenie vykonávania Ústavy a pôsobnosti Únie. Kapitola I Organizácia, funkcie a pôsobnosť kongresov, Správnej rady, Rady pre poštovú prevádzku a Konzultačného výboru Oddiel 1 Kongres Článok 101 Organizácia a zvolávanie kongresov a mimoriadnych kongresov (Ústava čl. 14 a 15)
Zástupcovia členských krajín sa stretávajú na kongrese najneskôr štyri roky po ukončení roka, v ktorom sa konal predchádzajúci kongres.
Každá členská krajina bude zastúpená na kongrese jedným alebo viacerými splnomocnencami, ktorí sú vybavení potrebnou plnou mocou od svojej vlády. V prípade potreby sa môže dať zastupovať delegáciou inej členskej krajiny. Je však dohodnuté, že jedna delegácia môže okrem svojej vlastnej krajiny zastupovať len jednu inú členskú krajinu.
V zásade každý kongres určí krajinu, v ktorej sa bude konať budúci kongres. Ak sa toto určenie stane neuskutočniteľným, Správna rada je oprávnená určiť krajinu, kde sa bude konať kongres, a to po dohode s príslušnou krajinou.
Pozývajúca vláda určí po dohode s Medzinárodným úradom definitívny dátum a presné miesto konania kongresu. V zásade rok pred týmto dátumom zašle pozývajúca vláda pozvanie vláde každej členskej krajiny Únie. Toto pozvanie môže byť adresované buď priamo, alebo prostredníctvom inej vlády alebo generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu.
Keď musí byť zvolaný kongres a niet pozývajúcej vlády, Medzinárodný úrad so súhlasom Správnej rady a po dohode s vládou Švajčiarskej konfederácie prijme potrebné opatrenia na zvolanie a organizovanie kongresu v krajine, kde má svoje sídlo Únia. V tomto prípade Medzinárodný úrad vykonáva úlohy pozývajúcej vlády.
Miesto zasadnutia mimoriadneho kongresu určia po dohode s Medzinárodným úradom členské krajiny, ktoré dali podnet na tento kongres.
Pre mimoriadne kongresy sa obdobne uplatňujú odseky 2 až 5 a článok
Článok 102 Právo hlasovať na kongresoch Na rokovaniach má každá členská krajina jeden hlas, s výhradou sankcií podľa článku
Článok 103 Pôsobnosť kongresu 1 Na základe návrhov členských krajín, Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku kongres: 1.1 určuje všeobecné politiky uskutočňovania poslania a cieľa Únie, ktoré sú uvedené v preambule Ústavy a v jej prvom článku; 1.2 prerokúva a schvaľuje, podľa prípadu, návrhy na zmenu Ústavy, Generálneho poriadku, Dohovoru a Dohôd formulovaných členskými krajinami a Radami, podľa článku 29 Ústavy a článku 138 Generálneho poriadku; 1.3 určuje dátum nadobudnutia platnosti Aktov; 1.4 schvaľuje svoj rokovací poriadok a jeho príslušné zmeny; 1.5 prerokúva súhrnné správy o činnostiach, ktoré predkladá jednotlivo Správna rada, Rada pre poštovú prevádzku a Konzultačný výbor za obdobie, ktoré uplynulo od predchádzajúceho kongresu, a to podľa ustanovení článkov 111, 117 a 125 Generálneho poriadku; 1.6 schvaľuje stratégiu Únie; 1.7 určuje maximálnu výšku výdavkov Únie, a to podľa článku 21 Ústavy; 1.8 volí členské krajiny do Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku; 1.9 volí generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu; 1.10 určuje v rezolúcii kongresu strop výdavkov Únie na výrobu dokumentov v čínskom, nemeckom, portugalskom a ruskom jazyku.
Kongres ako najvyšší orgán Únie rieši aj iné otázky, ktoré sa týkajú poštových služieb. Článok 104 Rokovací poriadok kongresov (Ústava čl. 14)
Na organizovanie svojich prác a na vedenie svojich rokovaní používa kongres svoj rokovací poriadok.
Každý kongres môže zmeniť svoj rokovací poriadok za podmienok, ktoré sú stanovené v tomto rokovacom poriadku. Článok 105 Pozorovatelia v orgánoch Únie
Nasledovné subjekty sa pozývajú ako pozorovatelia, aby sa zúčastnili na plenárnych zasadnutiach a rokovaniach komisií kongresu, Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku: 1.1 zástupcovia Organizácie Spojených národov; 1.2 užšie únie; 1.3 členovia Konzultačného výboru; 1.4 subjekty oprávnené zúčastniť sa na zasadnutiach Únie ako pozorovatelia podľa rezolúcie alebo rozhodnutia kongresu.
Nasledujúce subjekty, ak sú náležite určené Správnou radou podľa článku 107 ods. 1.12, sa pozývajú, aby sa zúčastnili na osobitných rokovaniach kongresu ako ad hoc pozorovatelia: 2.1 špecializované inštitúcie systému Spojených národov a iné medzivládne organizácie; 2.2 každý medzinárodný orgán, združenie alebo podnik alebo kvalifikovaná osoba.
Okrem pozorovateľov definovaných v odseku 1 tohto článku Správna rada a Rada pre poštovú prevádzku môžu určiť, ak je to v záujme Únie a jej orgánov, ďalších ad hoc pozorovateľov, aby sa v súlade s rokovacím poriadkom zúčastnili na ich zasadnutiach. Oddiel 2 Správna rada Článok 106 Zloženie a pôsobnosť Správnej rady (Ústava čl. 17)
Správna rada sa skladá zo štyridsaťjeden členov, ktorí vykonávajú svoje úlohy počas obdobia medzi dvoma po sebe nasledujúcimi kongresmi.
Predsedníctvo patrí podľa práva hostiteľskej členskej krajine kongresu. Ak sa táto členská krajina zriekne práva na predsedníctvo, stáva sa tak riadnym členom, a tým zemepisná skupina, ku ktorej patrí, má ďalšie miesto v Rade, na ktoré sa nevzťahujú obmedzenia uvedené v odseku
V takom prípade zvolí Správna rada za predsedu jedného z členov, ktorí patria do zemepisnej skupiny, v ktorej je zaradená hostiteľská členská krajina.
Štyridsať ostatných členov Správnej rady je volených kongresom na základe spravodlivého zemepisného rozdelenia. Na každom kongrese sa obnovuje aspoň polovica členov; žiadna členská krajina nemôže byť zvolená na troch po sebe nasledujúcich kongresoch.
Každý člen Správnej rady určí svojho zástupcu, ktorý musí byť kompetentný v poštovej oblasti.
Funkcie členov v Správnej rade sú bezplatné. Výdavky na činnosť tejto Rady idú na ťarchu Únie. Článok 107 Pôsobnosť Správnej rady
Správna rada má nasledujúce funkcie: 1.1 Vykonáva v období medzi dvoma kongresmi dozor nad všetkými činnosťami Únie, berúc na zreteľ rozhodnutia kongresu, skúmajúc otázky týkajúce sa poštovej politiky vlád a berúc na zreteľ medzinárodné reglementačné politiky týkajúce sa obchodovania so službami a hospodárskej súťaže. 1.2 Podporuje, koordinuje a dohliada na všetky formy odbornej pomoci v pošte v rámci medzinárodnej odbornej spolupráce. 1.3 Prerokúva návrh štvorročného plánu činnosti SPÚ, schváleného kongresom, a dokončuje ho zosúladením činností uvedených v tomto pláne s disponibilnými zdrojmi. Tento plán by sa mal tiež zhodovať, podľa prípadu, s výsledkami každého postupu určenia priority kongresom. Štvorročný plán činností SPÚ, ktorý dokončí a schváli Správna rada slúži ako základ pre ročný plán a rozpočet SPÚ, ako aj pre ročné vykonávacie plány, ktoré musia byť vypracované a vykonávané Správnou radou a Radou pre poštovú prevádzku. 1.4 Prerokúva a schvaľuje ročný plán a rozpočet a účty Únie a súčasne berie do úvahy finálnu verziu plánu činností SPU, ako je uvedené v odseku 1.
1.5 Povoľuje, ak si to vyžadujú okolnosti, prekročenie hornej hranice výdavkov v súlade s článkom 145 ods. 3 až
1.6 Povoľuje, ak sa o to žiada, výber nižšej príspevkovej triedy v súlade s podmienkami podľa článku 150 ods.
1.7 Povoľuje zmenu zemepisnej skupiny, ak o to žiada členská krajina, berúc do úvahy názory vyjadrené členskými krajinami, ktoré sú členmi príslušných zemepisných skupín. 1.8 Vytvára alebo ruší pracovné miesta v Medzinárodnom úrade so zreteľom na obmedzenia spojené s pevne stanovenou hranicou výdavkov. 1.9 Rozhoduje o nadväzovaní kontaktov s členskými krajinami na účely splnenia svojich úloh. 1.10 Rozhoduje po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku o vytvorení vzťahov s organizáciami, ktoré nie sú pozorovateľmi v zmysle článku 105 ods.
1.11 Preskúmava a schvaľuje správy Medzinárodného úradu o vzťahoch Únie s inými medzinárodnými inštitúciami a ak to považuje za vhodné, prijíma rozhodnutia na udržiavanie týchto vzťahov a o ich vývoji. 1.12 Vo vhodnom čase a po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku a generálnym tajomníkom určuje špecializované inštitúcie Spojených národov, medzinárodné organizácie, združenia, podniky a kvalifikované osoby, ktoré majú byť pozvané, ako ad hoc pozorovatelia na osobitné rokovania kongresu a jeho komisií, ak je to v záujme Únie alebo to môže byť na prospech prác kongresu, a poveruje generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu zaslaním potrebných pozvaní. 1.13 Určuje členskú krajinu, v ktorej sa bude konať budúci kongres, podľa článku 101 ods.
1.14 Vo vhodnom čase a po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku určuje počet komisií potrebných na úspešné vykonanie práce kongresu a špecifikuje ich pôsobnosť. 1.15 Po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku a s výhradou schválenia kongresom určuje členské krajiny, ktoré budú pripravené: 1.15.1 zabezpečiť podpredsedníctva kongresu, ako aj predsedníctva a podpredsedníctva komisií, berúc do úvahy, tak ako je to možné, spravodlivé zemepisné rozdelenie členských krajín; 1.15.2 byť členom užších komisií kongresu. 1.16 Určuje tých zo svojich členov, ktorí budú slúžiť ako členovia Konzultačného výboru. 1.17 Prerokúva a schvaľuje v rámci svojej pôsobnosti každú činnosť považovanú za potrebnú na zabezpečenie a posilnenie kvality a modernizácie medzinárodnej poštovej služby. 1.18 Skúma na žiadosť kongresu, Rady pre poštovú prevádzku alebo členských krajín administratívne, legislatívne a právne problémy Únie alebo medzinárodnej poštovej služby; Správnej rade prináleží rozhodovať už v uvedených oblastiach, či je, alebo nie je výhodné vykonať štúdie, o ktoré žiadajú členské krajiny medzi dvoma kongresmi. 1.19 Vypracováva návrhy, ktoré budú predložené na schválenie buď kongresu, alebo členským krajinám v súlade s článkom
1.20 Predkladá Rade pre poštovú prevádzku na prerokovanie námety štúdií v súlade s článkom 113 ods. 1.
1.21 Prerokováva a schvaľuje, po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, návrh stratégie, ktorý bude predložený kongresu. 1.22 Prijíma správy a odporúčania Konzultačného výboru, rokuje o nich a preskúmava jeho odporúčania, ktoré majú byť predložené kongresu. 1.23 Vykonáva kontrolu činnosti Medzinárodného úradu. 1.24 Schvaľuje ročné správy vypracované Medzinárodným úradom o činnostiach Únie a o finančnom hospodárení a predkladá k nim pripomienky, ak je to potrebné. 1.25 V prípade, ak to považuje za potrebné, stanovuje zásady, ktoré musí brať Rada pre poštovú prevádzku do úvahy pri skúmaní otázok, ktoré majú významné finančné dosahy (sadzby, terminálne odmeny, tranzitné odmeny, základná sadzba za leteckú dopravu listových zásielok a podávanie listových zásielok v zahraničí), starostlivo sleduje štúdium týchto otázok, skúma tieto otázky a prerokúva a schvaľuje návrhy Rady pre poštovú prevádzku, týkajúce sa týchto otázok, aby sa tak zabezpečil súlad s už spomenutými zásadami. 1.26 Schvaľuje v rámci svojich právomocí, ak sa to javí potrebné, odporúčania Rady pre poštovú prevádzku, ktoré sa týkajú prijatia nejakého právneho predpisu alebo nejakého nového praktického postupu dovtedy, než o veci rozhodne kongres. 1.27 Prerokúva výročnú správu vypracovanú Radou pre poštovú prevádzku, prípadne návrhy, ktoré táto Rada predložila. 1.28 Schvaľuje štvorročnú správu o výsledkoch členských krajín pri uplatňovaní stratégie Únie, ktorú schválil predchádzajúci kongres; ide o správu vypracovanú Medzinárodným úradom a konzultovanú s Radou pre poštovú prevádzku, ktorá bude predložená nasledujúcemu kongresu. 1.29 Vytvára rámec pre organizáciu Konzultačného výboru a v súlade s ustanoveniami článku 122 tohto poriadku ju schvaľuje. 1.30 Vytvára kritériá členstva v Konzultačnom výbore a podľa nich schvaľuje alebo zamieta žiadosti o členstvo zabezpečiac, aby tieto žiadosti boli vyriešené urýchleným spôsobom medzi zasadnutiami Správnej rady. 1.31 Stanovuje Finančný poriadok Únie. 1.32 Stanovuje predpisy spravovania Rezervného fondu. 1.33 Stanovuje predpisy spravovania Osobitného fondu. 1.34 Stanovuje predpisy spravovania Fondu osobitných činností. 1.35 Stanovuje predpisy spravovania Dobrovoľného fondu. 1.36 Stanovuje Štatút personálu a podmienky služby pre volených zamestnancov. 1.37 Stanovuje Poriadok Sociálneho fondu. 1.38 Dohliada, v zmysle článku 152, na vytváranie podriadených orgánov financovaných používateľmi a na ich činnosti. Článok 108 Organizácia zasadnutí Správnej rady
Na svojom ustanovujúcom zasadnutí, ktoré zvoláva a otvára predseda kongresu, Správna rada zvolí zo svojich členov štyroch podpredsedov a stanoví si svoj rokovací poriadok.
Na pozvanie svojho predsedu sa Správna rada stretáva v zásade jedenkrát ročne v sídle Únie.
Predseda a podpredsedovia Správnej rady a predsedovia a podpredsedovia jej komisií tvoria riadiaci výbor. Tento výbor pripravuje a riadi prácu každého zasadnutia Správnej rady. V mene Správnej rady schvaľuje ročnú správu o činnosti Únie predloženú Medzinárodným úradom a zabezpečuje všetky úlohy, ktoré sa mu Správna rada rozhodne zveriť, alebo ktorých potreba vznikla v priebehu procesu strategického plánovania.
Predseda Rady pre poštovú prevádzku zastupuje Radu na tých zasadnutiach Správnej rady, ktoré majú na programe otázky týkajúce sa orgánu, ktorý riadi.
Predseda Konzultačného výboru zastupuje tento výbor na zasadnutiach Správnej rady, ak sú na programe rokovania otázky zaujímajúce Konzultačný výbor. Článok 109 Pozorovatelia
Pozorovatelia 1.1 Na zabezpečenie účinného spojenia medzi prácou oboch orgánov Rada pre poštovú prevádzku môže určiť zástupcov, ktorí sa budú zúčastňovať zasadnutí Správnej rady v úlohe pozorovateľov. 1.2 Členské krajiny Únie, ktoré nie sú členmi Rady, rovnako ako pozorovatelia a ad hoc pozorovatelia podľa článku 105 sa môžu zúčastňovať plenárnych zasadnutí a zasadnutí komisií Správnej rady, a to bez práva hlasovať.
Zásady 2.1 Správna rada môže z technických dôvodov obmedziť počet účastníkov pripadajúcich na jedného pozorovateľa a ad hoc pozorovateľa. Rovnako môže obmedziť ich právo na udelenie slova počas rokovaní. 2.2 Pozorovatelia a ad hoc pozorovatelia môžu byť na základe ich požiadania oprávnení spolupracovať na vykonávaných štúdiách, zachovávajúc podmienky, ktoré môže Rada vytvoriť na zabezpečenie výkonnosti a efektívnosti svojej práce. Tiež ich možno požiadať, aby predsedali pracovným skupinám a projektovým skupinám, ak ich na to oprávňujú ich vedomosti alebo skúsenosti. Účasť pozorovateľov a ad hoc pozorovateľov sa uskutočňuje bez dodatočných výdavkov Únie. 2.3 Za výnimočných okolností môžu byť členovia Konzultačného výboru a ad hoc pozorovatelia vylúčení zo zasadnutia alebo jeho časti. Rovnako môže byť obmedzené ich právo dostať niektoré dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie týkajúce sa takéhoto obmedzenia môže prijať každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu. Správna rada môže následne, ak to považuje za potrebné, opätovne preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné. Článok 110 Úhrada cestovných výdavkov Náklady na cestovné zástupcu každého z členov Správnej rady, ktorý sa zúčastňuje na zasadnutiach tohto orgánu, hradí jeho členská krajina. Zástupca každej z členských krajín zaradených medzi rozvojové krajiny alebo menej rozvinuté podľa zoznamov vytvorených Organizáciou Spojených národov má však právo s výnimkou zasadnutí konaných počas kongresu na úhradu buď ceny spiatočnej letenky v ekonomickej triede, alebo spiatočného vlakového cestovného lístka
triedy, alebo nákladov na cestu iným dopravným prostriedkom s podmienkou, že táto suma nepresiahne cenu spiatočnej letenky v ekonomickej triede. Rovnaké právo je udelené aj každému členovi komisií, pracovných skupín alebo iných orgánov, keď sa stretávajú mimo kongresu a mimo rokovaní Správnej rady. Článok 111 Informácia o činnostiach Správnej rady
Správna rada informuje po každom svojom zasadnutí členské krajiny, ich určené poštové podniky, užšie únie a členov Konzultačného výboru o svojich činnostiach najmä zaslaním súhrnnej správy, ako aj svojich rezolúcií a rozhodnutí.
Správna rada pripravuje pre kongres súhrnnú správu o svojich činnostiach a zasiela ju členským krajinám, ich určeným poštovým podnikom a členom Konzultačného výboru aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu. Oddiel 3 Rada pre poštovú prevádzku Článok 112 Zloženie a pôsobnosť Rady pre poštovú prevádzku
Rada pre poštovú prevádzku sa skladá zo štyridsiatich členov, ktorí vykonávajú svoje úlohy počas obdobia medzi dvoma po sebe nasledujúcimi kongresmi.
Členovia Rady pre poštovú prevádzku sú volení kongresom s ohľadom na presne stanovené zemepisné rozdelenie. Dvadsaťštyri kresiel je vyhradených pre rozvojové členské krajiny a šestnásť kresiel pre rozvinuté členské krajiny. Aspoň tretina členov sa obnovuje pri príležitosti každého kongresu.
Každý člen Rady pre poštovú prevádzku určí svojho zástupcu, ktorý má zodpovednosť za poskytovanie služieb podľa Aktov Únie. Členovia Rady pre poštovú prevádzku sa aktívne zúčastňujú na jej činnostiach.
Náklady na činnosť Rady pre poštovú prevádzku hradí Únia. Jej členovia nie sú odmeňovaní. Článok 113 Pôsobnosť Rady pre poštovú prevádzku
Rada pre poštovú prevádzku má nasledujúcu pôsobnosť: 1.1 Koordinuje praktické opatrenia na rozvoj a zlepšenie medzinárodných poštových služieb. 1.2 Podniká všetky kroky s výhradou schválenia Správnou radou v rámci jej pôsobnosti, ktoré sú považované za potrebné na zachovanie a posilnenie kvality medzinárodnej poštovej služby a na jej modernizáciu. 1.3 Rozhoduje o nadväzovaní stykov s členskými krajinami a ich určenými poštovými podnikmi na účely plnenia svojich úloh. 1.4 Prijíma opatrenia, ktoré sú potrebné vzhľadom na skúmanie a šírenie skúseností a pokroku, ktorý dosiahli niektoré členské krajiny a ich určené poštové podniky v oblasti techniky, prevádzky, ekonomiky a odborného vzdelávania so zameraním na poštové služby. 1.5 Po dohode so Správnou radou prijíma vhodné opatrenia v oblasti odbornej spolupráce so všetkými členskými krajinami Únie a ich určenými poštovými podnikmi a najmä s novými a rozvojovými krajinami a ich určenými poštovými podnikmi. 1.6 Skúma všetky ostatné otázky, ktoré sú jej predložené niektorým z členov Rady pre poštovú prevádzku, Správnou radou alebo ktoroukoľvek členskou krajinou, alebo určeným poštovým podnikom. 1.7 Prijíma a prerokúva správy, ako aj odporúčania Konzultačného výboru a v prípade otázok zaujímajúcich Radu pre poštovú prevádzku preskúmava a pripomienkuje predmet odporúčaní Konzultačného výboru, ktoré majú byť predložené kongresu. 1.8 Určuje svojich členov do Konzultačného výboru. 1.9 Vedie štúdie o najvýznamnejších prevádzkových, obchodných, odborných a ekonomických problémoch a o problémoch odbornej spolupráce, o ktoré sa zaujímajú všetky členské krajiny Únie alebo ich určené poštové podniky, najmä o otázkach, ktoré majú významné finančné dosahy (sadzby, terminálne odmeny, tranzitné odmeny, základná sadzba za leteckú dopravu zásielok, podiely poštových balíkov a podávanie listových zásielok v zahraničí), vypracúva k nim informácie a názory a odporúča k nim potrebné opatrenia. 1.10 Predkladá Správnej rade prvky potrebné na vypracovanie návrhu stratégie, ktorá sa predkladá kongresu. 1.11 Pristupuje k skúmaniu problémov výučby a odborného vzdelávania, o ktoré sa zaujímajú členské krajiny a ich určené poštové podniky, ako aj nové a rozvojové krajiny; 1.12 Skúma súčasný stav a potreby poštových služieb v nových a rozvojových krajinách a vypracúva vhodné odporúčania o spôsoboch a prostriedkoch zlepšovania poštových služieb v týchto krajinách. 1.13 Pristupuje k úprave vykonávacích poriadkov Únie počas šiestich mesiacov, ktoré nasledujú po skončení kongresu, ak ten nerozhodne inak; v prípade naliehavej potreby Rada pre poštovú prevádzku môže meniť uvedené poriadky aj na ďalších zasadnutiach; v oboch prípadoch zostáva Rada pre poštovú prevádzku podriadená vo veci základných zásad a politiky pokynom Správnej rady. 1.14 Vypracúva návrhy, ktoré budú predložené na schválenie kongresu alebo členským krajinám v súlade s článkom 140; schvaľovanie Správnou radou je potrebné vtedy, keď sa tieto návrhy týkajú otázok, ktoré patria do právomoci Správnej rady. 1.15 Skúma na žiadosť členskej krajiny každý návrh tejto členskej krajiny, zaslaný Medzinárodnému úradu podľa článku 139, pripravuje k nemu svoje stanoviská a poveruje Medzinárodný úrad, aby ich pripojil k uvedenému návrhu pred ich predložením na schválenie členským krajinám. 1.16 Odporúča, ak je to potrebné, a po prípadnom schválení Správnou radou a po konzultácii so všetkými členskými krajinami, prijatie právnej úpravy alebo nového praktického spôsobu konania, kým kongres rozhodne o problematike. 1.17 Vypracúva a predkladá vo forme odporúčaní členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom technické a prevádzkové normy a normy v iných oblastiach jej okruhu pôsobnosti, kde je nevyhnutný jednotný praktický spôsob konania; v prípade potreby pristupuje rovnako aj ku zmenám noriem, ktoré už stanovila. 1.18 Vytvára rámec pre organizáciu podriadených orgánov financovaných používateľmi a schvaľuje ju podľa článku
1.19 Prijíma a prerokováva ročné správy podriadených orgánov financovaných používateľmi. Článok 114 Organizácia zasadnutí Rady pre poštovú prevádzku
Na svojom ustanovujúcom zasadnutí, ktoré zvoláva a otvára predseda kongresu, vyberie Rada pre poštovú prevádzku spomedzi svojich členov predsedu, podpredsedu a predsedov komisií.
Rada pre poštovú prevádzku sa schádza v zásade každoročne v sídle Únie. Dátum a miesto zasadnutia určuje jej predseda po dohode s predsedom Správnej rady a generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu.
Predseda a podpredsedovia Rady pre poštovú prevádzku a predsedovia a podpredsedovia jej komisií tvoria riadiaci výbor. Tento výbor pripravuje a riadi práce každého zasadnutia Rady pre poštovú prevádzku a zabezpečuje všetky úlohy, ktoré sa mu rozhodne zveriť Rada alebo ktorých potreba vznikne v priebehu procesu strategického plánovania.
Na základe stratégie Únie prijatej kongresom a hlavne časti týkajúcej sa stratégií stálych orgánov Únie vypracuje Rada pre poštovú prevádzku na svojom prvom zasadnutí po kongrese základný plán práce obsahujúci určitý počet postupov zameraných na realizáciu stratégií. Tento základný plán pozostávajúci z obmedzeného počtu úloh na aktuálne témy, ktoré sú v spoločnom záujme, je každoročne upravovaný s ohľadom na nové skutočnosti a priority.
Predseda Konzultačného výboru zastupuje tento výbor na zasadnutiach Rady pre poštovú prevádzku, ak sú na programe rokovania otázky, ktoré zaujímajú Konzultačný výbor. Článok 115 Pozorovatelia
Pozorovatelia 1.1 Na zabezpečenie účinného prepojenia medzi prácami oboch orgánov Správna rada môže určiť zástupcov, ktorí sa budú zúčastňovať na zasadnutiach Rady pre poštovú prevádzku v úlohe pozorovateľov. 1.2 Členské krajiny Únie, ktoré nie sú členmi Rady, ako aj pozorovatelia a ad hoc pozorovatelia uvedení v článku 105 sa môžu zúčastňovať, a to bez práva hlasovať, plenárnych zasadnutí a zasadnutí komisií Rady pre poštovú prevádzku.
Zásady 2.1 Rada pre poštovú prevádzku môže z technických dôvodov obmedziť počet účastníkov pripadajúcich na jedného pozorovateľa a ad hoc pozorovateľa. Rovnako môže obmedziť ich právo na udelenie slova počas rokovaní. 2.2 Pozorovatelia a ad hoc pozorovatelia môžu byť na základe ich požiadania oprávnení spolupracovať na vykonávaných štúdiách, zachovávajúc podmienky, ktoré môže Rada vytvoriť na zabezpečenie výkonnosti a účinnosti svojej práce. Tiež ich možno požiadať, aby predsedali pracovným skupinám a projektovým skupinám, ak ich na to oprávňujú vedomosti alebo skúsenosti. Účasť pozorovateľov a ad-hoc pozorovateľov sa uskutočňuje bez dodatočných výdavkov Únie. 2.3 Za výnimočných okolností môžu byť členovia Konzultačného výboru a ad-hoc pozorovatelia vylúčení zo zasadnutia alebo jeho časti. Rovnako môže byť obmedzené ich právo dostávať niektoré dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie týkajúce sa takéhoto obmedzenia môže prijať každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu. Správna rada môže následne, ak to považuje za potrebné, opätovne preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné. Článok 116 Náklady na cestovné Náklady na cestovné a na pobyt zástupcov členských krajín, ktorí sa zúčastňujú Rady pre poštovú prevádzku, hradia tieto členské krajiny. Zástupca každej z členských krajín, ktoré sú považované podľa zoznamov vyhotovených Organizáciou Spojených národov za znevýhodnené, má však právo okrem zasadnutí, ktoré sa konajú počas kongresu, na preplatenie buď ceny spiatočnej letenky ekonomickej triedy, alebo spiatočného vlakového cestovného lístka
triedy, alebo cestovných výdavkov iným dopravným prostriedkom s podmienkou, že táto suma nepresiahne cenu spiatočnej letenky ekonomickej triedy. Článok 117 Informácia o činnostiach Rady pre poštovú prevádzku
Po každom zasadnutí Rada pre poštovú prevádzku informuje členské krajiny, ich určené poštové podniky, užšie únie a členov Konzultačného výboru o svojich činnostiach, zasielajúc im najmä súhrnnú správu, ako aj svoje rezolúcie a rozhodnutia.
Rada pre poštovú prevádzku vyhotovuje pre Správnu radu výročnú správu o svojej činnosti.
Rada pre poštovú prevádzku vyhotovuje pre kongres komplexnú správu o svojej činnosti, vrátane správ o podriadených orgánoch financovaných používateľmi v súlade s článkom 152, a zasiela ju členským krajinám Únie, ich určeným poštovým podnikom a členom Konzultačného výboru aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu. Oddiel 4 Konzultačný výbor Článok 118 Cieľ Konzultačného výboru Cieľom Konzultačného výboru je zastupovať záujmy poštového odvetvia v širšom zmysle a slúžiť ako rámec na účinný dialóg medzi zainteresovanými stranami. Článok 119 Zloženie Konzultačného výboru
Konzultačný výbor pozostáva z: 1.
mimovládnych organizácií, ktoré zastupujú zákazníkov, dodávateľov distribučných služieb, organizácie zamestnancov, dodávateľov tovarov a služieb, ktorí pôsobia v odvetví poštových služieb a podobných organizácií zoskupujúcich podnikateľov, ako aj podniky, ktoré si želajú prispieť k uskutočneniu poslania a cieľov Únie. Ak ide o registrované organizácie musia byť registrované v niektorej z členských krajín Únie; 1.2 členov určených Správnou radou z jej členov; 1.3 členov určených Radou pre poštovú prevádzku z jej členov.
Výdavky spojené s pôsobením Konzultačného výboru sú rozdelené medzi Úniu a členov výboru, a to podľa podmienok, ktoré určuje Správna rada.
Členovia Konzultačného výboru nedostávajú žiadny plat ani odmenu. Článok 120 Členstvo v Konzultačnom výbore
Okrem členov určených Správnou radou a Radou pre poštovú prevádzku je členstvo v Konzultačnom výbore podmienené na začiatku procesom predloženia žiadosti a jej schválenia. Tento proces určuje Správna rada a uskutočňuje sa v súlade s článkom 107 ods.1.
Každý člen Konzultačného výboru si určí svojho vlastného zástupcu. Článok 121 Pôsobnosť Konzultačného výboru
Konzultačný výbor má nasledujúcu pôsobnosť: 1.1 Preskúmava dokumenty a príslušné správy Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku; za výnimočných okolností môže byť obmedzené právo dostávať určité texty a dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie, ktoré sa týka takého obmedzenia, môže urobiť každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu; napokon Správna rada môže, ak to považuje za potrebné, nanovo preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné. 1.2 Vedie štúdie o otázkach, ktoré považujú členovia Konzultačného výboru za významné a prispieva k týmto štúdiám. 1.3 Skúma otázky, ktoré sa týkajú odvetvia poštových služieb a predkladá správy o týchto otázkach. 1.4 Prispieva k prácam Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku najmä predkladaním správ a odporúčaní a na požiadanie oboch rád predkladaním názorov. 1.5 Predkladá odporúčania kongresu s výhradou schválenia Správnou radou, a ak ide o otázky zaujímajúce Radu pre poštovú prevádzku, predkladajú sa tieto odporúčania po preskúmaní touto Radou a s jej pripomienkami. Článok 122 Organizácia Konzultačného výboru
Zloženie členov Konzultačného výboru sa mení po každom kongrese, a to podľa rámca, ktorý určuje Správna rada. Predseda Správnej rady predsedá zakladajúcemu zasadnutiu Konzultačného výboru, v priebehu ktorého sa koná voľba predsedu tohto výboru.
Berúc do úvahy všeobecné zásady Únie, Konzultačný výbor určuje svoju vnútornú organizáciu a zostavuje svoj vlastný rokovací poriadok, a to s výhradou schválenia Správnou radou, po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku.
Konzultačný výbor zasadá jedenkrát ročne. V zásade sa zasadnutia konajú v sídle Únie počas zasadnutí Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku. Dátum a miesto konania každého zasadnutia určuje predseda Konzultačného výboru po dohode s predsedami Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku a s generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu. Článok 123 Zástupcovia Konzultačného výboru na kongrese, Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku
Konzultačný výbor môže na zabezpečenie účinného spojenia s orgánmi Únie určiť zástupcov, aby sa zúčastňovali na zasadnutiach kongresu, Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku, ako aj ich príslušných komisií ako pozorovatelia bez práva hlasovať.
Členovia Konzultačného výboru sa pozývajú na plenárne zasadnutia a zasadnutia komisií Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku, a to v súlade s článkom
Môžu sa taktiež zúčastňovať prác projektových skupín a pracovných skupín, a to podľa ustanovení článkov 109 ods. 2.2 a 115 ods. 2.
Predseda Správnej rady a predseda Rady pre poštovú prevádzku zastupujú tieto orgány na zasadnutiach Konzultačného výboru, keď sú na programe týchto zasadnutí otázky zaujímajúce tieto orgány. Článok 124 Pozorovatelia Konzultačného výboru
Ostatné členské krajiny Únie, ako aj pozorovatelia a ad hoc pozorovatelia uvedení v článku 105 sa môžu zúčastňovať na zasadnutiach Konzultačného výboru, a to bez práva hlasovať.
Konzultačný výbor môže z technických dôvodov obmedziť počet účastníkov pripadajúcich na jedného pozorovateľa a ad hoc pozorovateľa. Rovnako môže obmedziť ich právo na udelenie slova počas rokovaní.
Za výnimočných okolností môžu byť pozorovatelia a ad hoc pozorovatelia vylúčení zo zasadnutia alebo jeho časti. Rovnako môže byť obmedzené ich právo dostávať niektoré dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie týkajúce sa takéhoto obmedzenia môže prijať každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu. Správna rada môže následne, ak to považuje za potrebné, opätovne preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné. Článok 125 Informácia o činnostiach Konzultačného výboru
Konzultačný výbor informuje po každom zasadnutí Správnu radu a Radu pre poštovú prevádzku o svojich činnostiach tak, že predsedom týchto orgánov posiela okrem iného súhrnnú správu zo svojich zasadnutí, ako aj odporúčania a názory.
Konzultačný výbor vyhotovuje pre Správnu radu výročnú správu o činnosti a jeden jej výtlačok zasiela Rade pre poštovú prevádzku. Táto správa je zahrnutá do dokumentácie Správnej rady zasielanej podľa článku 111 členským krajinám Únie, ich určeným poštovým podnikom a užším úniám.
Konzultačný výbor vyhotovuje pre kongres správu o súhrne svojej činnosti a zasiela ju členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu. Kapitola II Medzinárodný úrad Oddiel 1 Voľba a pôsobnosť generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Článok 126 Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa
Generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu volí kongres na obdobie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi kongresmi. Minimálna dĺžka ich mandátu je štyri roky. Ich mandát sa obnovuje len jedenkrát. Ak kongres nerozhodne inak, dátum ich nástupu do funkcií je stanovený na
január roka, ktorý nasleduje po kongrese.
Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu zašle vládam členských krajín najneskôr sedem mesiacov pred otvorením kongresu nótu, v ktorej ich vyzve, aby predložili svoje prípadné kandidatúry na miesta generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa a zároveň oznámi, či úradujúci generálny riaditeľ a úradujúci zástupca generálneho riaditeľa majú záujem o prípadné obnovenie ich pôvodného mandátu. Kandidatúry doplnené životopisom musia byť v Medzinárodnom úrade aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu. Kandidáti musia byť štátnymi príslušníkmi členských krajín, ktoré ich navrhujú. Medzinárodný úrad vypracuje dokumentáciu potrebnú na kongres. Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa sa koná tajným hlasovaním a prvá sa koná voľba generálneho riaditeľa.
V prípade, že dôjde k uvoľneniu miesta generálneho riaditeľa, zástupca generálneho riaditeľa prevezme úlohy generálneho riaditeľa až do konca mandátu, ktorý bol určený generálnemu riaditeľovi; na toto miesto môže byť volený a prijatý ako kandidát z moci úradnej s výhradou, že jeho pôvodný mandát zástupcu generálneho riaditeľa nebol už jedenkrát obnovovaný predchádzajúcim kongresom a že prejaví záujem, aby bol považovaný za kandidáta na miesto generálneho riaditeľa.
V prípade súčasného uvoľnenia miest generálneho riaditeľa a jeho zástupcu, Správna rada zvolí, a to na základe kandidatúr prijatých v rámci konkurzu, zástupcu generálneho riaditeľa na obdobie až do budúceho kongresu. Na predkladanie kandidatúr sa obdobne uplatňuje odsek
V prípade uvoľnenia miesta zástupcu generálneho riaditeľa Správna rada poverí na návrh generálneho riaditeľa jedného z riaditeľov Medzinárodného úradu s hodnosťou D 2 prevzatím úloh zástupcu generálneho riaditeľa až do budúceho kongresu. Článok 127 Pôsobnosť generálneho riaditeľa
Generálny riaditeľ organizuje, spravuje a riadi Medzinárodný úrad, ktorého je právoplatným predstaviteľom.
Vzhľadom na klasifikáciu miest, ustanovenia do funkcie a povýšenia: 2.1 je generálny riaditeľ oprávnený zaraďovať pracovné miesta do hodností G 1 až D 2, menovať a povyšovať pracovníkov do týchto hodností; 2.2 pri menovaní do hodností P 1 až D 2 musí brať do úvahy odbornú spôsobilosť kandidátov odporúčaných členskými krajinami, ktorých sú štátnymi príslušníkmi alebo v ktorých vykonávajú svoju odbornú činnosť, berúc do úvahy spravodlivé kontinentálne zemepisné rozdelenie a jazyky. Na miesta s hodnosťou D 2 sa podľa možnosti počíta s kandidátmi z rôznych regiónov, odlišných od tých, z ktorých pochádzajú generálny riaditeľ a zástupca generálneho riaditeľa, pričom sa hlavný dôraz kladie na výkonnosť Medzinárodného úradu. V prípade pracovných miest, ktoré si vyžadujú osobitnú odbornosť, sa generálny riaditeľ môže obrátiť aj mimo uvedeného rámca; 2.3 pri menovaní nového zamestnanca berie do úvahy zásadu, že osoby, ktoré zastávajú pracovné miesta zaradené do hodností D 2, D 1 a P 5, musia byť príslušníkmi rôznych členských krajín Únie; 2.4 tú istú zásadu podľa ods. 2.3 nemusí dodržiavať pri povyšovaní pracovníka Medzinárodného úradu do hodností D 2, D 1 a P 5; 2.5 po dosiahnutí úspechu v procese získavania kandidátov, nasledujú požiadavky týkajúce sa spravodlivého zemepisného rozdelenia a jazykov; 2.6 generálny riaditeľ informuje raz do roka Správnu radu o menovaní a povýšení do hodností P 4 až D
Ďalej má generálny riaditeľ nasledujúce povinnosti: 3.1 zabezpečuje funkciu depozitára Aktov Únie a funkciu sprostredkovateľa pri pristupovaní a pri prijímaní do Únie, ako aj pri vystupovaní z Únie; 3.2 úradne oznamuje rozhodnutia prijaté kongresom vládam všetkým členských krajín; 3.3 úradne oznamuje všetkým členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom vykonávacie poriadky, ktoré stanovila alebo upravila Rada pre poštovú prevádzku; 3.4 pripravuje návrh ročného rozpočtu Únie na čo možno najnižšej úrovni, v súlade s potrebami Únie, a predkladá ho v náležitom čase na prerokovanie Správnej rade; oznamuje členským krajinám rozpočet po jeho schválení Správnou radou a zabezpečuje jeho plnenie; 3.5 uskutočňuje osobitné činnosti požadované orgánmi Únie a činnosti, ktoré mu určujú Akty; 3.6 vyvíja iniciatívy zamerané na dosiahnutie cieľov, ktoré boli stanovené orgánmi Únie v rámci vytýčenej politiky a jestvujúcich fondov; 3.7 predkladá Správnej rade alebo Rade pre poštovú prevádzku podnety a návrhy; 3.8 po skončení kongresu predkladá Rade pre poštovú prevádzku návrhy týkajúce sa zmien, ktoré majú byť vykonané vo vykonávacích poriadkoch z dôvodu rozhodnutí kongresu, v súlade s Rokovacím poriadkom Rady pre poštovú prevádzku; 3.9 pripravuje Správnej rade podľa pokynov vydaných Radami návrh stratégie, ktorá sa má predložiť kongresu; 3.10 vyhotovuje štvorročnú správu o výsledkoch členských krajín vo veci uplatňovania stratégie Únie schválenej predchádzajúcim kongresom, ktorá má byť po schválení Správnou radou predložená nasledujúcemu kongresu; 3.11 zabezpečuje zastupovanie Únie; 3.12 slúži ako sprostredkovateľ vzťahov medzi: 3.12.1 SPÚ a užšími úniami; 3.12.2 SPÚ a Organizáciou Spojených národov; 3.12.3 SPÚ a medzinárodnými organizáciami, ktorých činnosti sú predmetom záujmu Únie; 3.12.4 SPÚ a medzinárodnými inštitúciami, združeniami alebo podnikmi, s ktorými si orgány Únie želajú konzultovať alebo ich zapojiť do svojich činností; 3.13 prevezme funkciu generálneho tajomníka orgánov Únie a z tohto titulu, berúc do úvahy osobitné ustanovenia tohto poriadku, dohliada najmä: 3.13.1 na prípravu a organizáciu prác orgánov Únie; 3.13.2 na vypracovanie, vyhotovenie a rozposielanie dokumentov a správ; 3.13.3 na chod sekretariátu počas zasadnutí orgánov Únie; 3.14 byť prítomný na zasadnutiach orgánov Únie a zúčastňovať sa na rokovaniach, bez práva hlasovať, s možnosťou dať sa zastupovať. Článok 128 Pôsobnosť zástupcu generálneho riaditeľa
Zástupca generálneho riaditeľa pomáha generálnemu riaditeľovi a zodpovedá sa mu.
V prípade neprítomnosti alebo prekážky generálneho riaditeľa, vykonávateľom jeho funkcií je zástupca generálneho riaditeľa. Rovnako je tomu aj v prípade uvoľnenia miesta generálneho riaditeľa podľa článku 126 ods.
Oddiel 2 Sekretariát orgánov Únie a Konzultačného výboru Článok 129 Všeobecné ustanovenia Sekretariát orgánov Únie a Konzultačného výboru zabezpečuje Medzinárodný úrad, za ktorý zodpovedá generálny riaditeľ. Článok 130 Príprava a distribúcia dokumentov orgánov Únie Medzinárodný úrad pripravuje a dáva k dispozícii na webovom sídle SPÚ všetky dokumenty publikované pri príležitosti každého zasadnutia. Medzinárodný úrad oznamuje aj publikovanie nového elektronického dokumentu na webovom sídle SPÚ, a to účinným systémom určeným na tento účel. Článok 131 Zoznam členských krajín (Ústava čl. 2) Medzinárodný úrad zostavuje a vedie zoznam členských krajín Únie s označením ich príspevkovej triedy, zemepisnej skupiny a ich postavenia so zreteľom na Akty Únie. Článok 132 Informácie. Oznamy. Žiadosti o vysvetlenie a zmenu Aktov. Prieskumy. Postup vyrovnávania účtov (Ústava čl. 20, Generálny poriadok čl. 139, 140 a 143)
Medzinárodný úrad je vždy k dispozícii Správnej rade, Rade pre poštovú prevádzku, členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom, aby im poskytoval všetky potrebné informácie o otázkach, ktoré sa týkajú služby.
Medzinárodný úrad je poverený najmä zhromažďovať, usporadúvať, publikovať a rozposielať informácie každého druhu, ktoré sa týkajú medzinárodnej poštovej služby; na požiadanie zúčastnených strán vyjadrovať názor na sporné otázky; vybavovať žiadosti o vysvetlenie a zmenu Aktov Únie a vo všeobecnosti vykonávať štúdie a redakčné alebo dokumentačné práce, ktoré mu prideľujú Akty, alebo o ktoré by bol požiadaný v záujme Únie.
Medzinárodný úrad vykonáva aj prieskumy, o ktoré požiadajú členské krajiny a ich určené poštové podniky na účely poznania názoru iných členských krajín a ich určených poštových podnikov na stanovenú otázku. Výsledok prieskumu nemá charakter hlasovania a formálne nezaväzuje.
Z titulu zúčtovacieho úradu môže zasiahnuť do vyrovnávania účtov každého druhu, ktoré sa týkajú poštovej služby.
Medzinárodný úrad zabezpečí dôvernosť a bezpečnosť obchodných údajov, ktoré poskytli členské krajiny a/alebo ich určené poštové podniky na vykonávanie jeho úloh vyplývajúcich z Aktov alebo rozhodnutí Únie. Článok 133 Odborná spolupráca (Ústava čl.1) Medzinárodný úrad je poverený, aby v rámci medzinárodnej odbornej spolupráce rozvíjal poštovú odbornú spoluprácu vo všetkých jej formách. Článok 134 Tlačivá dodávané Medzinárodným úradom (Ústava čl. 20) Medzinárodný úrad je poverený, aby dával vyhotovovať medzinárodné odpovedky a zásoboval nimi za výrobnú cenu členské krajiny alebo ich určené poštové podniky, ktoré o ne požiadajú. Článok 135 Akty užších únií a osobitné dohody (Ústava čl. 8)
Medzinárodnému úradu musia byť zaslané dva výtlačky aktov užších únií a osobitných dohôd, uzatvorených na základe článku 8 Ústavy, a to prostredníctvom úradov týchto únií alebo aspoň jednou zo zmluvných strán.
Medzinárodný úrad dozerá na to, aby akty užších únií a osobitné dohody nestanovovali podmienky menej výhodné pre verejnosť než tie, ktoré sú stanovené v Aktoch Únie. Medzinárodný úrad upozorňuje Správnu radu na každú nepravidelnosť, ktorá bola zistená na základe tohto ustanovenia.
Medzinárodný úrad informuje členské krajiny a ich určené poštové podniky o existencii týchto užších únií a vyššie uvedených osobitných dohôd. Článok 136 Časopis Únie Medzinárodný úrad vydáva na základe dokumentov, ktoré má k dispozícii, časopis v jazyku nemeckom, anglickom, arabskom, čínskom, španielskom, francúzskom a ruskom. Článok 137 Ročná správa o činnostiach Únie (Ústava čl. 20, Generálny poriadok čl. 107 ods. 1.24) Medzinárodný úrad vypracúva ročnú správu o činnostiach Únie, ktorá je po schválení Riadiacim výborom Správnej rady zasielaná členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom, užším úniám a Organizácii Spojených národov. Kapitola III Predkladanie, prerokovanie návrhov, úradné oznamovanie prijatých rozhodnutí a platnosť vykonávacích poriadkov a iných prijatých rozhodnutí Článok 138 Postup pri predkladaní návrhov kongresu (Ústava čl. 29)
S výhradou výnimiek podľa odsekov 2 a 5 platí pre predkladanie návrhov každého druhu, ktoré majú byť predložené kongresu prostredníctvom členských krajín, nasledujúci postup: 1.1 prijímajú sa tie návrhy, ktoré Medzinárodný úrad dostane aspoň šesť mesiacov pred stanoveným dátumom kongresu; 1.2 počas šiestich mesiacov, ktoré predchádzajú stanovenému dátumu kongresu, sa neprijme žiaden návrh redakčného charakteru; 1.3 návrhy vecného charakteru, ktoré dostane Medzinárodný úrad v období od šiesteho do štvrtého mesiaca pred stanoveným dátumom kongresu, sa prijímajú len v tom prípade, ak sú podporované aspoň dvoma členskými krajinami; 1.4 návrhy vecného charakteru, ktoré dostane Medzinárodný úrad v období od štvrtého do druhého mesiaca pred stanoveným dátumom kongresu, sa prijímajú len v tom prípade, ak sú podporované aspoň ôsmimi členskými krajinami; návrhy, ktoré prídu neskôr, sa už neprijímajú; 1.5 podporné vyhlásenia musí Medzinárodný úrad dostať v rovnakom termíne ako návrhy, na ktoré sa vzťahujú.
Návrhy, ktoré sa týkajú Ústavy alebo Generálneho poriadku, musí Medzinárodný úrad dostať aspoň šesť mesiacov pred otvorením kongresu; tie, ktoré dostane po tomto dátume, ale pred otvorením kongresu, môžu byť zohľadnené len v tom prípade, ak o tom rozhodne kongres dvojtretinovou väčšinou krajín zastúpených na kongrese a ak sú dodržané podmienky uvedené v odseku
Každý návrh môže mať v zásade len jeden cieľ a môže obsahovať len zmeny, ktoré sú zdôvodniteľné týmto cieľom. Rovnako každý návrh, ktorý môže Únii spôsobiť značné náklady, musí byť doplnený o finančný vplyv, ktorý pripraví členská krajina, ktorá je jeho autorom, a to po konzultácii s Medzinárodným úradom, aby sa určili finančné zdroje potrebné na jeho uskutočnenie.
Návrhy redakčného charakteru označia členské krajiny, ktoré ich predkladajú, v záhlaví poznámkou „Návrh redakčného charakteru“ a Medzinárodný úrad ich publikuje pod číslom, za ktorým nasleduje písmeno R. Návrhy, ktoré nemajú takúto poznámku, ale podľa názoru Medzinárodného úradu sa týkajú len textovej úpravy, sa publikujú s príslušnou poznámkou; Medzinárodný úrad vyhotovuje zoznam týchto návrhov určených kongresu.
Postup, ktorý je uvedený v odsekoch 1 a 4, sa nevzťahuje ani na návrhy, ktoré sa týkajú Rokovacieho poriadku kongresov, ani na pozmeňovacie návrhy k už podaným návrhom. Článok 139 Postup pri predkladaní návrhov pozmeňujúcich Dohovor alebo Dohody medzi dvoma kongresmi
Každý návrh, ktorý sa týka Dohovoru alebo Dohody a je predložený nejakou členskou krajinou medzi dvoma kongresmi, musí byť podporený aspoň dvoma inými členskými krajinami, aby mohol byť braný do úvahy. Ak Medzinárodný úrad nedostane súčasne potrebné podporné vyhlásenia, tieto návrhy zostávajú bezpredmetné.
Tieto návrhy sa zasielajú ostatným členským krajinám prostredníctvom Medzinárodného úradu. Článok 140 Preskúmanie návrhov pozmeňujúcich Dohovor a Dohody medzi dvoma kongresmi
Každý návrh, ktorý sa týka Dohovoru, Dohôd a ich záverečných protokolov, prechádza nasledujúcim postupom: ak zaslala členská krajina návrh Medzinárodnému úradu, ten ho zasiela všetkým členským krajinám na preskúmanie. Tieto majú k dispozícii lehotu dvoch mesiacov, aby preskúmali návrh a zaslali Medzinárodnému úradu svoje prípadné pripomienky. Pozmeňujúce návrhy sa neprijímajú. Na konci lehoty dvoch mesiacov zašle Medzinárodný úrad členským krajinám všetky pripomienky, ktoré dostal, a vyzve každú členskú krajinu, aby hlasovala za alebo proti návrhu. Členské krajiny, ktoré neodoslali svoj hlas v lehote dvoch mesiacov, sa považujú za krajiny, ktoré sa zdržali hlasovania. Uvedené lehoty sa počítajú od dátumu obežníkov Medzinárodného úradu.
Ak sa návrh týka Dohody alebo jej záverečného protokolu, môžu sa na činnostiach uvedených v odseku 1 podieľať len tie členské krajiny, ktoré sú stranami tejto Dohody. Článok 141 Postup pri predkladaní návrhov Rade pre poštovú prevádzku týkajúcich sa vypracovania nových vykonávacích poriadkov podľa rozhodnutí prijatých kongresom
Vykonávacie poriadky Svetového poštového dohovoru a Dohody o poštových platobných službách stanovuje Rada pre poštovú prevádzku podľa rozhodnutí kongresu.
Návrhy, ktoré majú dôsledky na pozmeňujúce návrhy k Dohovoru alebo Dohode o poštových platobných službách, musia byť predložené Medzinárodnému úradu v rovnakom čase ako návrhy na kongres, ktorých sa týkajú. Môže ich predkladať jedna členská krajina bez podpory iných členských krajín. Tieto návrhy musia byť zaslané všetkým členským krajinám najneskôr jeden mesiac pred kongresom.
Ostatné návrhy týkajúce sa vykonávacích poriadkov, ktoré majú byť preskúmané Radou pre poštovú prevádzku vzhľadom na vypracovanie nových vykonávacích poriadkov do šiestich mesiacov po kongrese, musia byť predložené Medzinárodnému úradu aspoň dva mesiace pred kongresom.
Návrhy, ktoré sa týkajú zmien vo vykonávacích poriadkoch z dôvodu rozhodnutí kongresu, ktoré predkladajú členské krajiny, musí Medzinárodný úrad dostať najneskôr dva mesiace pred otvorením Rady pre poštovú prevádzku. Tieto návrhy musia byť zaslané všetkým členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom najneskôr jeden mesiac pred otvorením Rady pre poštovú prevádzku. Článok 142 Zmena vykonávacích poriadkov Radou pre poštovú prevádzku
Návrhy zmien vykonávacích poriadkov rieši Rada pre poštovú prevádzku.
Na predloženie návrhu na zmenu vykonávacieho poriadku nie je potrebná žiadna podpora členskej krajiny.
Taký návrh na zmenu sa berie do úvahy len, ak Rada pre poštovú prevádzku schváli jeho naliehavú potrebu. Článok 143 Úradné oznamovanie rozhodnutí prijatých medzi dvoma kongresmi (Ústava čl. 29, Generálny poriadok čl. 139, 140 a 142)
Vykonané zmeny Dohovoru, Dohôd a záverečných protokolov k týmto aktom úradne oznamuje vládam členských krajín generálny riaditeľ Medzinárodného úradu.
Zmeny vykonané Radou pre poštovú prevádzku vo vykonávacích poriadkoch a v ich záverečných protokoloch úradne oznamuje členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom Medzinárodný úrad. Takisto sa postupuje aj pri výkladoch podľa článku 38 ods. 3.2 Dohovoru a v príslušných ustanoveniach Dohôd. Článok 144 Nadobudnutie platnosti vykonávacích poriadkov a iných rozhodnutí prijatých medzi dvoma kongresmi
Vykonávacie poriadky nadobúdajú platnosť v rovnaký deň a uzavierajú sa na rovnakú dobu ako Akty dohodnuté na kongrese.
S výhradou odseku 1 pozmeňujúce rozhodnutia o Aktoch Únie schválené medzi dvoma kongresmi nadobúdajú platnosť najskôr tri mesiace po ich úradnom oznámení. Kapitola IV Financie Článok 145 Stanovenie výdavkov Únie (Ústava čl. 21)
S výhradou odsekov 2 - 6 ročné výdavky, ktoré sa vzťahujú na činnosti orgánov Únie, nesmú prekročiť v rokoch 2013 až 2016 sumu 37 235 000 švajčiarskych frankov.
Výdavky, ktoré sa týkajú zasadnutia budúceho kongresu (cestovné náhrady sekretariátu, náklady na dopravu, náklady na technické zariadenie na simultánny preklad, náklady na vyhotovenie dokumentov počas kongresu atď.), nesmú prekročiť limit 2 900 000 švajčiarskych frankov.
Správna rada je oprávnená prekročiť limity stanovené v odsekoch 1 a 2, aby mohli byť brané do úvahy zvýšenia platových stupníc, dôchodkových príspevkov alebo náhrad vrátane funkčných príplatkov povolených Spojenými národmi pre ich zamestnancov v Ženeve.
Správna rada je tiež oprávnená každoročne upravovať podľa švajčiarskeho indexu spotrebných cien sumu iných výdavkov, ktoré sa netýkajú personálu.
Na rozdiel od odseku 1 Správna rada alebo v mimoriadne naliehavom prípade generálny riaditeľ môže povoliť prekročenie stanovených limitov na účely vykonania dôležitých nepredvídaných opráv budovy Medzinárodného úradu, ale tak, aby suma prekročenia neprevýšila 125 000 švajčiarskych frankov ročne.
Ak sa sumy, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 a 2, ukážu nedostatočné na to, aby zabezpečili plynulú činnosť Únie, možno tieto limity prekročiť len so súhlasom väčšiny členských krajín Únie. Každá konzultácia musí obsahovať úplný výklad skutočností, ktorý potvrdzuje takúto žiadosť. Článok 146 Úhrada príspevkov členských krajín
Krajiny, ktoré sa stanú členmi Únie alebo ktoré sú prijaté za členov Únie, ako aj krajiny, ktoré vystúpia z Únie, musia zaplatiť svoj príspevok za celý rok, v priebehu ktorého nadobudlo platnosť ich prijatie alebo vystúpenie z Únie.
Členské krajiny platia svoj príspevkový podiel na ročné výdavky Únie vopred, a to na základe rozpočtu stanoveného Správnou radou. Tieto príspevkové podiely musia byť zaplatené najneskôr v prvý deň finančného obdobia, na ktoré sa vzťahuje rozpočet. Po uplynutí tohto termínu sú tieto dlžné sumy úročené v prospech Únie, a to šiestimi percentami ročne počnúc od štvrtého mesiaca.
Ak nedoplatky povinných príspevkov, okrem úrokov dlžných Únii zo strany členskej krajiny, sú rovné alebo vyššie než suma príspevku členskej krajiny za dve predchádzajúce finančné obdobia, môže táto krajina neodvolateľne postúpiť Únii všetky alebo len časť svojich pohľadávok voči iným krajinám, a to podľa podmienok určených Správnou radou. Podmienky postúpenia pohľadávok sa definujú podľa dohody medzi členskou krajinou a jej dlžníkmi/veriteľmi a Úniou.
Členské krajiny, ktoré nemôžu z právnych alebo iných dôvodov uskutočniť takéto postúpenie, sú zaviazané dohodnúť si plán splácania svojich nedoplatkov.
Vyrovnanie nedoplatkov povinných príspevkov dlžných Únii nebude môcť presahovať obdobie desiatich rokov, okrem výnimočných situácií.
Za výnimočných okolností Správna rada môže oslobodiť členskú krajinu od dlžných úrokov celkom alebo od ich časti, ak krajina zaplatila celú základnú hodnotu svojich nedoplatkov.
Členská krajina môže byť tiež v rámci plánu splácania nedoplatkov schváleného Správnou radou oslobodená od všetkých nakumulovaných alebo bežných úrokov alebo od ich časti; oslobodenie je však podmienené úplným a presným dodržaním plánu splácania v termíne dohodnutom maximálne na desať rokov.
Ustanovenia uvedené v odsekoch 3 až 7 sa uplatňujú analogicky ako výdavky za preklady fakturované Medzinárodným úradom členským krajinám, ktoré sú začlenené do jazykových skupín. Článok 147 Finančný deficit
V Únii bol vytvorený rezervný fond za účelom vykryť deficit vo financovaní. Jeho výšku stanoví Správna rada. Vytvára sa v prvom rade z rozpočtových prebytkov. Môže slúžiť aj na vytváranie rovnováhy rozpočtu alebo na znižovanie výšky príspevkov členských krajín.
Ak ide o dočasné finančné ťažkosti, vláda Švajčiarskej konfederácie poskytuje krátkodobo potrebné zálohy za podmienok, ktoré treba stanovovať vzájomnou dohodou. Článok 148 Dohľad nad vedením účtov a účtovníctvom Vláda Švajčiarskej konfederácie bezplatne dohliada na vedenie finančných účtov, ako aj na účtovníctvo Medzinárodného úradu v limitoch stanovených kongresom. Článok 149 Automatické sankcie
Ak členská krajina nemôže vykonať splácanie podľa článku 146 ods. 3 a ak nesúhlasí s uskutočnením splácania podľa plánu, ktorý navrhol Medzinárodný úrad v súlade s článkom 146 ods. 4, alebo ak nesplní tento plán, automaticky stratí svoje právo hlasovať na kongrese a zasadnutiach Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku a nebude ju možné voliť za člena do týchto dvoch rád.
Automatické sankcie sa odstránia z moci úradnej a s okamžitým účinkom hneď, ako dotyčná členská krajina úplne splatí svoje nedoplatky povinných príspevkov dlžných Únii spolu s úrokmi alebo súhlasí s plánom splácania svojich nedoplatkov. Článok 150 Príspevkové triedy (Ústava čl. 21, Generálny poriadok čl. 131, 145, 146, 147 a 148)
Členské krajiny prispievajú na krytie výdavkov Únie podľa príspevkovej triedy, do ktorej sú zaradené. Príspevkové triedy sú nasledujúce: trieda s 50 jednotkami; trieda s 45 jednotkami trieda s 40 jednotkami; trieda s 35 jednotkami; trieda s 30 jednotkami; trieda s 25 jednotkami; trieda s 20 jednotkami; trieda s 15 jednotkami; trieda s 10 jednotkami; trieda s 5 jednotkami; trieda s 3 jednotkami; trieda s 1 jednotkou; trieda s 0,5 jednotky, ktorá je vyhradená pre najmenej rozvinuté krajiny uvedené Organizáciou Spojených národov a pre iné krajiny určené Správnou radou.
Okrem príspevkových tried uvedených v odseku 1 každá členská krajina si môže zvoliť platiť počet príspevkových jednotiek vyšší než je príspevková trieda, do ktorej je zaradená počas obdobia minimálne sa rovnajúcemu obdobiu medzi dvoma kongresmi. Táto zmena sa oznamuje najneskôr počas kongresu. Na konci obdobia medzi dvoma kongresmi sa členská krajina automaticky vráti k svojmu pôvodnému počtu príspevkových jednotiek, a to ak sa nerozhodne pokračovať v platení vyššieho počtu príspevkových jednotiek. Platenie doplnkových príspevkov sa zvyšuje tak ako výdavky.
Členské krajiny sú pri ich prijatí alebo vstúpení do Únie zaradené podľa postupu uvedeného v článku 21 ods. 4 Ústavy do jednej z vyššie uvedených príspevkových tried.
Členské krajiny sa môžu neskôr zaradiť do nižšej príspevkovej triedy s podmienkou, že žiadosť o zmenu bola zaslaná Medzinárodnému úradu aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu. Kongres poskytuje na tieto žiadosti o zmenu príspevkovej triedy svoj nezáväzný názor. Členská krajina nie je viazaná názorom kongresu. Konečné rozhodnutie členskej krajiny musí byť zaslané sekretariátu Medzinárodného úradu pred koncom kongresu. Táto žiadosť o zmenu, ktorá sa predkladá kongresu, nadobúda platnosť dátumom vstupu do platnosti finančných nariadení, ktoré schválil kongres. Členské krajiny, ktoré neoznámili svoje želanie zmeniť príspevkovú triedu v predpísanom termíne, zostávajú v triede, do ktorej patrili predtým.
Členské krajiny nemôžu žiadať zníženie o viac než jednu triedu naraz.
Za výnimočných okolností, ako sú prírodné katastrofy, ktoré si vyžadujú programy medzinárodnej pomoci, môže Správna rada na žiadosť členskej krajiny povoliť dočasné zníženie príspevkovej triedy o jednu triedu jedenkrát medzi dvoma kongresmi, ak krajina preukáže, že už nemôže uhrádzať príspevok podľa triedy, ktorá bola vybraná pôvodne. Členské krajiny, ktoré nepatria do kategórie najmenej rozvinutých a ktoré už sú zaradené do triedy s jednou jednotkou, môže Správna rada za rovnakých okolností dočasne preradiť do triedy s polovicou jednotky.
Dočasné zníženie príspevkovej triedy podľa odseku 6 môže byť povolené Správnou radou maximálne na obdobie dvoch rokov alebo až do budúceho kongresu, ak sa koná pred uplynutím uvedeného obdobia. Po skončení tohto obdobia sa príslušná krajina automaticky vráti do pôvodnej príspevkovej triedy.
Na rozdiel od ustanovení odsekov 4 a 5 zvýšenie príspevkovej triedy nepodlieha žiadnemu obmedzeniu. Článok 151 Platby za dodávky z Medzinárodného úradu (Generálny poriadok čl. 134) Platby za dodávky z Medzinárodného úradu členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom musia byť uhradené v čo najkratšom termíne a najneskôr do šiestich mesiacov, počnúc od prvého dňa mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom Medzinárodný úrad zaslal faktúru. Po uplynutí tohto termínu sú dlžné sumy úročené v prospech Únie ročne piatimi percentami odo dňa uplynutia uvedenej lehoty. Článok 152 Organizácia podriadených orgánov financovaných používateľmi
S výhradou schválenia Správnou radou je Rada pre poštovú prevádzku oprávnená vytvoriť na dobrovoľnom základe určitý počet podriadených organizácií financovaných používateľmi, a to s cieľom organizovať prevádzkové, obchodné a ekonomické činnosti spadajúce do jej pôsobnosti podľa článku 18 Ústavy, ktoré však nemôžu byť financované z riadneho rozpočtu.
Pokiaľ ide o vytvorenie takého orgánu spadajúceho do pôsobnosti Rady pre poštovú prevádzku, táto rozhodne o referenčnom rámci štatútu daného orgánu berúc do úvahy základné pravidlá a zásady upravujúce medzivládnu organizáciu, akou je Svetová poštová únia a predkladá ho Správnej rade na schválenie. Referenčný rámec obsahuje nasledujúce súčasti: 2.1 Mandát. 2.2 Zloženie, vrátane kategórií členov orgánu. 2.3 Pravidlá prijímania rozhodnutí vrátanev nútornej štruktúry a vzťahov uvažovaného orgánu s inými orgánmi SPÚ. 2.4 Zásady hlasovania a zastupovania. 2.5 Financovanie (zápis, náklady na používanie, atď.). 2.6 Zloženie sekretariátu a štruktúra riadenia.
Každý podriadený orgán financovaný používateľmi organizuje svoje činnosti autonómnym spôsobom v referenčnom rámci danom Radou pre poštovú prevádzku a schválenom Správnou radou a pripravuje ročnú správu o svojich činnostiach, ktorú predkladá na schválenie Rade pre poštovú prevádzku.
Správna rada vytvára pravidlá týkajúce sa podporných výdavkov, ktoré podriadené orgány financované používateľmi musia previesť do riadneho rozpočtu. Tieto pravidlá publikuje vo Finančnom poriadku Únie.
Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu riadi sekretariát podriadených orgánov financovaných používateľmi v súlade so štatútmi a vykonávacími poriadkami týkajúcimi sa personálu, ktoré schválila Správna rada, a ktoré sa vzťahujú aj na personál prijatý do týchto orgánov. Sekretariát podriadených orgánov je integrálnou súčasťou Medzinárodného úradu.
Informácie o podriadených orgánoch financovaných používateľmi, ktoré boli založené podľa tohto článku, sa oznamujú kongresu po ich vytvorení. Kapitola V Rozhodcovské konanie Článok 153 Postup pri rozhodcovskom konaní (Ústava čl. 32)
V prípade sporu medzi členskými krajinami, ktorý treba urovnať rozhodcovským konaním, každá členská krajina musí písomne informovať druhú stranu o predmete sporu a oznámiť jej, a to prostredníctvom úradného oznámenia na tento účel, že chce začať rozhodcovské konanie.
Ak sa spor týka otázok prevádzkovej alebo odbornej povahy, každá členská krajina môže požiadať svoj určený poštový podnik, aby konal v súlade s postupom uvedeným nižšie, a delegovať svoju právomoc na svoj podnik. Dotknutá členská krajina je informovaná o priebehu a výsledkoch postupu. Dotknuté členské krajiny alebo určené poštové podniky sú ďalej nazývané „strany rozhodcovského konania“.
Strany rozhodcovského konania si vyberú, či určia jedného alebo troch rozhodcov.
Ak si strany rozhodcovského konania vyberú určiť troch rozhodcov, každá strana si vyberie členskú krajinu alebo jeden určený poštový podnik, ktorý nie je priamo účastníkom sporu, aby konal ako rozhodca, v súlade s ustanoveniami uvedenými v odseku
Ak tvorí spoločný prípad viac členských krajín a/alebo určených poštových podnikov, títo tvoria na účely uplatňovania uvedených ustanovení jednu stranu.
Ak sa strany dohodnú určiť troch rozhodcov, tretí rozhodca je určený spoločnou dohodou medzi stranami a nemusí byť nutne z členskej krajiny alebo z určeného poštového podniku.
Ak ide o spor, ktorý sa týka niektorej z Dohôd, môžu byť za rozhodcov určené len tie členské krajiny, ktoré sú stranami tejto Dohody.
Strany rozhodcovského konania sa môžu dohodnúť na určení jediného rozhodcu, ktorý nemusí byť nutne z členskej krajiny alebo určeného poštového podniku.
Ak jedna zo strán rozhodcovského konania (alebo dve) neurčí rozhodcu v lehote troch mesiacov počnúc od dátumu úradného oznámenia o začatí postupu rozhodcovského konania, Medzinárodný úrad, ak mu je zaslaná žiadosť, vyzve členskú krajinu, aby určila rozhodcu, alebo ho určí sám z moci úradnej. Medzinárodný úrad nebude zasahovať do rokovaní, iba ak by ho o to obe strany vzájomne požiadali.
Strany rozhodcovského konania sa môžu spoločne dohodnúť urovnať spor, a to kedykoľvek, kým nie je vyhlásené rozhodnutie rozhodcom, alebo rozhodcami. Každé stiahnutie musí byť úradne oznámené písomnou formou Medzinárodnému úradu do desiatich dní po rozhodnutí strán urovnať spor. Ak sa strany dohodnú odstúpiť od rozhodcovského konania, rozhodca alebo rozhodcovia strácajú oprávnenie konať vo veci.
Rozhodca alebo rozhodcovia sú povinní konať v spore na základe skutočností a faktov, ktoré majú k dispozícii. Všetky informácie týkajúce sa sporu musia byť oznámené obom stranám, ako aj rozhodcovi alebo rozhodcom.
Rozhodnutie rozhodcu alebo rozhodcov sa prijíma väčšinou hlasov a úradne sa oznamuje Medzinárodnému úradu a stranám do šiestich mesiacov nasledujúcich po dátume úradného oznámenia o začatí postupu rozhodcovského konania.
Rozhodcovské konanie je dôverné a Medzinárodnému úradu sa písomne oznamuje do desiatich dní po úradnom oznámení rozhodnutia stranami len stručný popis sporu a rozhodnutie.
Rozhodnutie rozhodcu alebo rozhodcov je pre strany konečné a záväzné a nemožno sa proti nemu odvolať.
Strany rozhodcovského konania uplatňujú rozhodnutie rozhodcu alebo rozhodcov bezodkladne. Ak členská krajina deleguje svojmu určenému poštovému podniku právomoc začať rozhodcovské konanie a pristúpiť k nemu, prináleží jej dbať o to, aby určený poštový podnik uplatňoval rozhodnutie rozhodcu alebo rozhodcov. Kapitola VI Používanie jazykov v Únii Článok 154 Pracovné jazyky Medzinárodného úradu Pracovné jazyky Medzinárodného úradu sú francúzština a angličtina. Článok 155 Dokumentačné a rokovacie jazyky a jazyky služobnej korešpondencie
V dokumentácii publikovanej Úniou sa používajú jazyky – francúzsky, anglický, arabský a španielsky. Rovnako sa používajú aj jazyky – čínsky, nemecký, portugalský a ruský s podmienkou, že vyhotovenie dokumentácie v týchto jazykoch je obmedzené na najdôležitejšiu základnú dokumentáciu. Iné jazyky sa tiež používajú s podmienkou, že členské krajiny, ktoré o to požiadajú, hradia všetky náklady.
Členská krajina alebo členské krajiny, ktoré požiadali o používanie iného než úradného jazyka, tvoria jazykovú skupinu.
Medzinárodný úrad vydáva dokumentáciu v úradnom jazyku a v jazykoch vytvorených jazykových skupín buď priamo, alebo prostredníctvom regionálnych úradov týchto jazykových skupín, a to v súlade s podmienkami dohodnutými s Medzinárodným úradom. Publikovanie v rôznych jazykoch sa vykonáva podľa rovnakého vzoru.
Dokumentácia, ktorú vydáva priamo Medzinárodný úrad, je podľa možností odosielaná súčasne v rôznych požadovaných jazykoch.
Korešpondencia medzi členskými krajinami alebo ich určenými poštovými podnikmi a Medzinárodným úradom a medzi Medzinárodným úradom a tretími stranami môže byť v každom jazyku, pre ktorý má Medzinárodný úrad prekladateľskú službu.
Náklady na preklad do akéhokoľvek jazyka vrátane tých, ktoré vyplývajú z uplatnenia odseku 5, hradí jazyková skupina, ktorá požaduje tento jazyk. Členské krajiny používajúce úradný jazyk hradia paušálny príspevok na preklad neoficiálnych dokumentov, ktorého výška na príspevkovú jednotku musí byť rovnaká ako u členských krajín používajúcich iný pracovný jazyk Medzinárodného úradu. Všetky ostatné náklady spojené s dodaním dokumentov hradí Únia. Horná hranica nákladov, ktoré hradí Únia za vydanie dokumentov v čínštine, nemčine, portugalčine a ruštine, sa stanoví rezolúciou kongresu.
Náklady, ktoré hradí jazyková skupina, sú rozdelené medzi členov tejto jazykovej skupiny úmerne k ich príspevku na výdavky Únie. Podľa iného kľúča môžu byť tieto náklady rozdelené medzi členov jazykovej skupiny za podmienky, že zúčastnené členské krajiny sa na tom dohodnú a úradne oznámia svoje rozhodnutie Medzinárodnému úradu prostredníctvom hovorcu skupiny.
Medzinárodný úrad vybaví každú zmenu výberu jazyka požadovaného členskou krajinou v lehote, ktorá nesmie prekročiť dva roky.
Pre rokovania na zasadnutiach orgánov Únie sú schválené jazyky - francúzsky, anglický, španielsky, arabský a ruský prostredníctvom prekladacieho systému - s elektronickým vybavením alebo bez neho - ktorého výber je ponechaný na posúdenie organizátorov zasadnutia, po konzultácii s generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu a príslušnými členskými krajinami.
Na rokovaniach podľa odseku 9 sú povolené aj iné jazyky.
Delegácie, ktoré používajú iné jazyky, zabezpečujú simultánny preklad do jedného z jazykov uvedených v odseku 9 buď systémom, ktorý je uvedený v tom istom odseku, ak je v ňom možné vykonať potrebné zmeny technického charakteru, alebo prostredníctvom osobitných prekladateľov.
Náklady na prekladateľské služby sú rozdelené medzi členské krajiny, ktoré používajú rovnaký jazyk, úmerne k ich príspevku na výdavky Únie. Avšak náklady na umiestnenie a údržbu technického zariadenia hradí Únia.
Členské krajiny a/alebo ich určené poštové podniky sa môžu dohodnúť na jazyku, ktorý budú používať pre služobnú korešpondenciu v ich vzájomných stykoch. Ak taká dohoda nie je, používa sa francúzština. Kapitola VII Záverečné ustanovenia Článok 156 Podmienky schvaľovania návrhov ku Generálnemu poriadku Aby návrhy ku Generálnemu poriadku, ktoré boli predložené kongresu, nadobudli platnosť, musia byť schválené väčšinou členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré majú právo hlasovať. V čase hlasovania musia byť prítomné aspoň dve tretiny členských krajín Únie, ktoré majú právo hlasovať. Článok 157 Návrhy týkajúce sa Dohody s Organizáciou Spojených národov (Ústava čl. 9) Podmienky schvaľovania stanovené v článku 156 sa vzťahujú aj na návrhy, ktoré majú zmeniť dohody uzavreté medzi Svetovou poštovou úniou a Organizáciou Spojených národov, pokiaľ tieto dohody nestanovujú podmienky pozmeňovania ustanovení, ktoré obsahujú. Článok 158 Zmena, platnosť a trvanie Generálneho poriadku
Zmeny prijaté na kongrese sú predmetom Dodatkového protokolu a nadobudnú platnosť v rovnakom čase ako Akty obnovené počas toho istého kongresu, ak tento kongres nerozhodol inak.
Tento Generálny poriadok nadobudne platnosť
januára 2014 a bude sa vykonávať na dobu neurčitú. Na dôkaz toho splnomocnenci vlád členských krajín podpísali tento Generálny poriadok v jednom vyhotovení, ktoré je uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu. Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie odovzdá každej strane jednu jeho kópiu. V Dohe
októbra 2012 ROKOVACÍ PORIADOK KONGRESOV Obsah Článok
Všeobecné ustanovenia
Delegácie
Plná moc delegátov
Zasadací poriadok
Pozorovatelia a ad hoc pozorovatelia
Predsedovia a podpredsedovia kongresu a komisií
Predsedníctvo kongresu
Členovia komisií
Pracovné skupiny
Sekretariát kongresu a komisií
Rokovacie jazyky
Jazyky kongresových dokumentov
Návrhy
Prerokovanie návrhov na kongrese a v komisiách
Rokovania
Organizačné a procedurálne návrhy
Kvórum
Zásada a postup hlasovania
Podmienky schvaľovania návrhov
Voľba členov Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku
Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu
Správy
Odvolanie sa proti rozhodnutiam komisií a kongresu
Schvaľovanie návrhov rozhodnutí kongresom (Akty, rezolúcie atď.)
Pridelenie štúdií Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku
Výhrady k Aktom
Podpis Aktov
Zmeny poriadku Rokovací poriadok kongresov Článok 1 Všeobecné ustanovenia Tento rokovací poriadok (ďalej len „poriadok“) sa vydáva na základe Aktov Únie a je im podriadený. V prípade odlišnosti medzi niektorým z jeho ustanovení a niektorým z ustanovení Aktov je rozhodujúce ustanovenie Aktov. Článok 2 Delegácie
Pod pojmom „delegácia“ sa rozumie osoba alebo skupina osôb určených členskou krajinou na účasť na kongrese. Delegácia sa skladá z vedúceho delegácie, prípadne jeho zástupcu, z jedného delegáta alebo niekoľkých delegátov a prípadne z jedného sprevádzajúceho úradníka alebo niekoľkých sprevádzajúcich úradníkov (vrátane expertov, sekretárov atď.).
Vedúci delegácií, ich zástupcovia, ako aj delegáti sú zástupcami členských krajín podľa článku 14 ods. 2 Ústavy, ak disponujú plnou mocou zodpovedajúcou podmienkam stanoveným v článku 3 tohto poriadku.
Sprevádzajúci úradníci sa môžu zúčastniť zasadnutí a majú právo zúčastniť sa rokovaní, ale v zásade nemajú právo hlasovať. Môžu však byť vedúcim svojej delegácie splnomocnení, aby hlasovali v mene svojej krajiny na zasadnutiach komisií. Takéto splnomocnenia musia byť odovzdané písomne pred začiatkom zasadnutia predsedovi príslušnej komisie. Článok 3 Plná moc delegátov
Plná moc delegátov musí byť podpísaná hlavou štátu alebo predsedom vlády alebo ministrom zahraničných vecí príslušnej krajiny. Musí byť spísaná v správnej a náležitej forme. Plná moc delegátov splnomocnených na podpis Aktov (splnomocnenci) musí mať vyznačený rozsah platnosti tohto podpisu (podpis s výhradou ratifikácie alebo schválenia, podpis „ad referendum“, definitívny podpis). Ak toto upresnenie chýba, je podpis považovaný za podliehajúci ratifikácii alebo schváleniu. Plná moc oprávňujúca na podpis Aktov zahŕňa bez výslovného vyjadrenia aj právo rokovať a hlasovať. Delegáti, ktorým príslušné orgány udelili plnú moc bez upresnenia ich rozsahu platnosti, sú oprávnení rokovať, hlasovať a podpísať Akty, ak z textu plnej moci výslovne nevyplýva opak.
Plná moc musí byť odovzdaná hneď po otvorení kongresu orgánu, ktorý je na to určený.
Delegáti, ktorí nedisponujú plnou mocou alebo ju nepredložia, sa môžu, ak boli svojou vládou ohlásení pozývajúcej vláde, zúčastniť na rokovaniach a hlasovať od okamihu, keď sa začnú podieľať na prácach kongresu. To isté platí pre delegátov, ktorých plná moc nebola uznaná pre niektoré odchýlky. Títo delegáti už nebudú mať právo hlasovať od okamihu, keď kongres schváli poslednú správu komisie pre overovanie plnej moci, v ktorej bude uvedené, že ich plná moc chýba alebo sú v nej odchýlky, a to až do doby, keď bude vykonaná náprava. Posledná správa komisie musí byť schválená kongresom pred voľbami, s výnimkou voľby predsedu kongresu, a pred schválením návrhov Aktov.
Plná moc členskej krajiny, ktorá je zastúpená na kongrese delegáciou inej členskej krajiny (splnomocnenie), musí mať rovnakú formu ako plná moc uvedená v odseku
Plná moc a splnomocnenie zasielané telegraficky sa neprijímajú. Uznávajú sa však telegramy odpovedajúce na žiadosť o informáciu vo veci plnej moci.
Delegácia, ktorá sa po predložení svojej plnej moci nemôže zúčastniť na jednom rokovaní alebo viacerých rokovaniach, môže poveriť svojím zastupovaním delegáciu inej členskej krajiny pod podmienkou, že to písomne ohlási predsedovi príslušného zasadnutia. Jedna delegácia však môže zastupovať okrem svojej členskej krajiny iba jednu ďalšiu členskú krajinu.
Delegáti členských krajín, ktoré nie sú stranami niektorej Dohody, sa môžu bez práva hlasovať zúčastniť rokovaní kongresu týkajúcich sa tejto Dohody. Článok 4 Zasadací poriadok
Na zasadnutiach kongresu a komisií sú delegácie zoradené podľa francúzskeho abecedného poriadku názvov prítomných členských krajín.
Predseda Správnej rady určí v náležitej dobe žrebom meno krajiny, ktorá zaujme na zasadnutiach kongresu a komisií miesto na čele pléna oproti predsedníckemu stolu. Článok 5 Pozorovatelia a ad hoc pozorovatelia
Pozorovatelia uvedení v článku 105 ods.1 Generálneho poriadku sa pozývajú zúčastniť sa na plenárnych zasadnutiach a rokovaniach komisií kongresu.
Ad hoc pozorovatelia uvedení v článku 105 ods. 2 Generálneho poriadku môžu byť pozvaní, aby sa zúčastnili na osobitných rokovaniach kongresu a jeho komisií, ak je to v záujme Únie, alebo to môže prospieť pri práci kongresu.
Pozorovatelia a ad hoc pozorovatelia nemajú právo hlasovať, ale môže im byť s povolením predsedajúceho udelené slovo.
Za výnimočných okolností môže byť právo pozorovateľov a ad hoc pozorovateľov zúčastňovať sa na niektorých zasadnutiach alebo častiach zasadnutí obmedzené, ak si to vyžaduje dôvernosť riešenej veci. Musia o tom však byť čo najrýchlejšie informovaní. Rozhodnutie, ktoré sa týka takéhoto obmedzenia, môže byť vykonané každým príslušným orgánom alebo jeho predsedom, a to podľa prípadu. Tieto rozhodnutia posudzuje predsedníctvo kongresu, ktoré je oprávnené ich potvrdiť, alebo ich zamietnuť hlasovaním jednoduchou väčšinou. Článok 6 Predsedovia a podpredsedovia kongresu a komisií
Na svojom prvom plenárnom zasadnutí volí kongres na návrh hostiteľskej členskej krajiny kongresu predsedu kongresu, potom schvaľuje na návrh Správnej rady tie členské krajiny, ktoré budú zabezpečovať funkcie podpredsedov kongresu, ako aj predsedov a podpredsedov komisií. Tieto funkcie sa prideľujú, ak je to možné, s prihliadnutím na spravodlivé zemepisné rozdelenie členských krajín.
Predsedovia otvárajú a ukončujú zasadnutia, ktorým predsedajú, vedú diskusie, udeľujú slovo rečníkom, dávajú hlasovať o návrhoch a uvádzajú väčšinu potrebnú na hlasovanie, vyhlasujú rozhodnutia a prípadne, s výhradou schválenia kongresom, podávajú výklad týchto rozhodnutí.
Predsedovia dohliadajú na dodržovanie tohto predpisu a zachovanie poriadku počas zasadnutí.
Každá delegácia sa môže odvolať na kongres alebo na komisiu proti rozhodnutiu predsedu kongresu alebo komisie na základe ustanovení poriadku alebo na základe jeho výkladu; rozhodnutie predsedu však zostáva v platnosti, ak nebolo zrušené väčšinou prítomných a hlasujúcich členov.
Ak nemôže členská krajina poverená predsedníctvom naďalej zabezpečovať túto funkciu, kongres alebo komisia určí jedného z podpredsedov, ktorý ju zastúpi. Článok 7 Predsedníctvo kongresu
Predsedníctvo je ústredný orgán poverený riadiť práce kongresu. Skladá sa z predsedu a podpredsedov kongresu, ako aj predsedov komisií. Schádza sa pravidelne, aby rokovalo o priebehu prác kongresu a jeho komisií a aby formulovalo odporúčania s cieľom tento priebeh podporiť. Pomáha predsedovi pri vypracovaní programu každého plenárneho zasadnutia a pri koordinácii prác komisií. Dáva odporúčania, ktoré sa vzťahujú na ukončenie kongresu.
Generálny tajomník kongresu a zástupca generálneho tajomníka, ktorí sú uvedení v článku 10 ods. 1, sa zúčastňujú na zasadnutiach predsedníctva. Článok 8 Členovia komisií
Členské krajiny zastúpené na kongrese sú z moci práva členmi komisií poverených prerokovaním návrhov k Ústave, Generálnemu poriadku a k Dohovoru.
Členské krajiny zastúpené na kongrese, ktoré sú stranami jednej alebo viacerých fakultatívnych Dohôd, sú z moci práva členmi komisie alebo komisií poverených úpravou týchto Dohôd. Právo hlasovať je u členov tejto komisie alebo týchto komisií obmedzené na Dohodu alebo Dohody, ktorej alebo ktorých sú stranami.
Delegácie, ktoré nie sú členmi komisií prerokúvajúcich Dohôd, majú možnosť byť prítomné na rokovaniach týchto komisií a zúčastniť sa na rokovaniach, bez práva hlasovať. Článok 9 Pracovné skupiny Kongres a každá komisia môžu vytvárať pracovné skupiny na skúmanie osobitných otázok. Článok 10 Sekretariát kongresu a komisií
Generálny riaditeľ a zástupca generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu vykonávajú vo vzájomnom ohľade funkcie generálneho tajomníka a zástupcu generálneho tajomníka kongresu.
Generálny tajomník a zástupca generálneho tajomníka sú prítomní na zasadnutiach kongresu a predsedníctva kongresu a na rokovaniach sa zúčastňujú bez práva hlasovať. Za rovnakých podmienok sa môžu zúčastniť zasadnutí komisií alebo poveriť svojím zastúpením niektorého vysokého úradníka Medzinárodného úradu.
Práce sekretariátu kongresu, predsedníctva kongresu a komisií zabezpečujú pracovníci Medzinárodného úradu v spolupráci s hostiteľskou členskou krajinou.
Vysokí úradníci Medzinárodného úradu vykonávajú funkcie tajomníkov kongresu, predsedníctva kongresu a komisií. Pomáhajú predsedovi počas rokovaní a zodpovedajú za vyhotovenie správ.
Tajomníkom kongresu a komisií pomáhajú zástupcovia tajomníkov. Článok 11 Rokovacie jazyky
S výhradou odseku 2 sa na rokovania prostredníctvom simultánneho alebo následného prekladu môžu používať francúzština, angličtina, španielčina a ruština.
Rokovanie redakčnej komisie prebieha vo francúzštine.
Na rokovania uvedené v odseku 1 sú povolené aj iné jazyky. V tomto ohľade má prednosť jazyk hostiteľskej krajiny. Delegácie, ktoré používajú iné jazyky, zabezpečia simultánny preklad do niektorého z jazykov uvedených v odseku 1 buď pomocou systému simultánneho prekladu, ak je možné vykonať technické úpravy, alebo osobitnými tlmočníkmi.
Náklady na inštaláciu a údržbu technického zariadenia znáša Únia.
Náklady na prekladateľskú službu sa rozdeľujú medzi členské krajiny používajúce ten istý jazyk v pomere k ich príspevku na výdavky Únie. Článok 12 Jazyky kongresových dokumentov
Dokumenty vypracované počas kongresu vrátane návrhov rozhodnutí predkladaných kongresu na schválenie publikuje sekretariát kongresu vo francúzštine.
Na tento účel musia byť dokumenty pochádzajúce od delegácií členských krajín predkladané vo francúzštine buď priamo, alebo prostredníctvom prekladateľských služieb pri sekretariáte kongresu.
Tieto služby, organizované na vlastné náklady jazykovými skupinami zriadenými podľa príslušných ustanovení Generálneho poriadku, môžu tiež prekladať dokumenty kongresu do svojich príslušných jazykov. Článok 13 Návrhy
Všetky otázky predložené kongresu sú predmetom návrhov.
Všetky návrhy publikované Medzinárodným úradom pred otvorením kongresu sa považujú za predložené kongresu.
Dva mesiace pred otvorením kongresu nebude vzatý do úvahy žiaden návrh okrem tých, ktoré smerujú k pozmeneniu pôvodných návrhov.
Za pozmeňovací návrh sa považuje každý návrh na zmenu, ktorý bez toho, aby menil podstatu návrhu, obsahuje zrušenie, doplnenie časti pôvodného návrhu, alebo úpravu časti tohto návrhu. Žiaden návrh na zmenu nebude považovaný za pozmeňovací návrh, ak je nezlučiteľný so zmyslom alebo zámerom pôvodného návrhu. V sporných prípadoch rozhodne o tejto otázke kongres alebo komisia.
Pozmeňovacie návrhy predložené kongresu vo veci už podaných návrhov musia byť predložené sekretariátu písomne vo francúzštine predpoludním dňa, ktorý predchádza dňu ich prerokúvania tak, aby mohli byť v ten istý deň rozdané delegátom. Táto lehota neplatí pre pozmeňovacie návrhy vyplývajúce priamo z diskusií kongresu alebo komisií. V tomto poslednom prípade musí predkladateľ, ak je to požadované, predložiť svoj text písomne vo francúzštine alebo v prípade ťažkostí v inom rokovacom jazyku. Príslušný predseda návrh prečíta alebo ho dá prečítať.
Postup uvedený v odseku 5 platí aj pri predkladaní návrhov, ktorých cieľom nie je zmena textu Aktov (návrhy rezolúcií, odporúčaní, stanovísk atď.), ak tieto návrhy vyplynú z činnosti kongresu.
Každý návrh alebo pozmeňovací návrh musí obsahovať konečnú formu textu, ktorý má byť zaradený do Aktov Únie, samozrejme, s výhradou spresnenia redakčnou komisiou. Článok 14 Prerokovanie návrhov na kongrese a v komisiách
Návrhy redakčnej povahy (za ich číslom nasleduje písmeno R) sa prideľujú redakčnej komisii buď priamo, ak Medzinárodný úrad nemá žiadne pochybnosti o ich povahe (ich zoznam pre redakčnú komisiu zostavuje Medzinárodný úrad), alebo, ak má Medzinárodný úrad pochybnosti o ich povahe, potom, ako ostatné komisie potvrdili ich povahu ako čisto redakčnú (zoznam takýchto návrhov sa tiež zostavuje pre príslušné komisie). Ak sú však také návrhy viazané na iné návrhy s vecnými zmenami, ktoré majú byť riešené kongresom alebo inými komisiami, začne redakčná komisia s ich prerokúvaním až potom, ako sa kongres alebo ostatné komisie vyjadria k príslušným návrhom na vecné zmeny. Návrhy, ktorých číslo nie je doplnené písmenom R, ale majú podľa názoru Medzinárodného úradu redakčnú povahu, sa odovzdávajú priamo komisiám, ktoré prerokúvajú príslušné návrhy na vecné zmeny. Tieto komisie na začiatku svojej práce rozhodnú, ktoré z týchto návrhov budú pridelené priamo redakčnej komisii. Medzinárodný úrad zostavuje zoznam týchto návrhov pre príslušné komisie.
Ak je k jednej otázke podaných niekoľko návrhov, rozhodne predseda o poradí ich prerokúvania; v zásade sa začína návrhom, ktorý sa najviac odchyľuje od základného textu a ktorý obsahuje najväčšiu zmenu vo vzťahu k doterajšiemu textu.
Ak môže byť návrh rozdelený na niekoľko častí, môže byť každá z nich so súhlasom predkladateľa návrhu alebo pléna prerokovaná a predložená na hlasovanie oddelene.
Každý návrh, ktorý jeho predkladateľ na kongrese alebo v komisii vzal späť, môže byť opätovne predložený delegáciou inej členskej krajiny. Rovnako ak predkladateľ pôvodného návrhu prijal pozmeňovací návrh, môže iná delegácia opätovne predložiť pôvodný nepozmenený návrh.
Každý pozmeňovací návrh, ktorý bol prijatý delegáciou, ktorá predložila pôvodný návrh, sa ihneď začlení do textu pôvodného návrhu. Ak predkladateľ pôvodného návrhu neprijme pozmeňovací návrh, predseda rozhodne, či sa má hlasovať najskôr o pozmeňovacom návrhu alebo o návrhu pôvodnom; vychádza sa zo znenia, ktoré sa najviac odchyľuje od zmyslu alebo cieľa základného textu a ktoré prináša najväčšiu zmenu vo vzťahu k doterajšiemu textu.
Spôsobom uvedeným v odseku 5 sa postupuje aj vtedy, ak je k návrhu podaných viacero pozmeňovacích návrhov.
Predseda kongresu a predsedovia komisií zabezpečujú po každom zasadnutí odovzdanie písomne prijatých návrhov, pozmeňovacích návrhov alebo rozhodnutí redakčnej komisii. Článok 15 Rokovania
Delegáti sa môžu ujať slova až vtedy, keď dostanú súhlas predsedu zasadnutia. Odporúča sa im hovoriť pomaly a zreteľne. Predseda musí dať delegátom možnosť vyjadriť slobodne a úplne svoj názor na prerokúvanú vec, pokiaľ je to zlučiteľné so zvyčajným priebehom rokovaní.
Ak väčšina prítomných a hlasujúcich členov nerozhodne inak, vystúpenia nemôžu trvať dlhšie ako päť minút. Predseda má právo prerušiť každého rečníka, ktorý prekročil uvedený čas. Môže tiež vyzvať delegáta, aby neodbočoval od témy.
V priebehu diskusie môže predseda so súhlasom väčšiny prítomných a hlasujúcich členov vyhlásiť zoznam prihlásených rečníkov za uzavretý, ak ho predtým prečítal. Keď je zoznam vyčerpaný, vyhlási diskusiu za ukončenú s výhradou, že predkladateľ prerokúvaného návrhu má i po uzavretí zoznamu právo odpovedať na každé vystúpenie.
Predseda môže tiež so súhlasom väčšiny prítomných a hlasujúcich členov obmedziť počet vystúpení jednej a tej istej delegácie k určitému návrhu alebo ku skupine návrhov; predkladateľ návrhu však musí mať možnosť svoj návrh uviesť a vystúpiť neskôr, ak o to požiada, aby uviedol nové skutočnosti ako odpoveď na vystúpenia iných delegácií, a to tak, aby mohol mať posledné slovo, ak o to požiada.
So súhlasom väčšiny prítomných a hlasujúcich členov môže predseda obmedziť počet vystúpení k určitému návrhu alebo ku skupine návrhov; toto obmedzenie nesmie byť nižšie ako päť rečníkov za a päť rečníkov proti prerokúvanému návrhu. Článok 16 Organizačné a procedurálne návrhy
Počas diskusie o ktorejkoľvek otázke, prípadne dokonca i po skončení diskusie, môže ktorákoľvek delegácia podať organizačný návrh, v ktorom sa požaduje: – vysvetlenie k priebehu rozpravy; – dodržiavanie rokovacieho poriadku; – zmena poradia diskusie o návrhoch, ktoré navrhol predseda. Organizačný návrh má prednosť pred všetkými otázkami vrátane procedurálnych návrhov uvedených v odseku
Predseda okamžite podá požadované spresnenia alebo urobí rozhodnutia, ktoré považuje za vhodné vo veci organizačného návrhu. V prípade námietky sa okamžite pristúpi k hlasovaniu o rozhodnutí predsedu.
Okrem toho môže delegácia počas diskusie o nejakej otázke uviesť procedurálny návrh s cieľom navrhnúť: a) prerušenie zasadnutia; b) ukončenie zasadnutia; c) odloženie diskusie o prerokúvanej otázke; d) ukončenie diskusie o prerokúvanej otázke. Procedurálne návrhy majú prednosť v uvedenom poradí pred všetkými ostatnými návrhmi, okrem organizačných návrhov uvedených v odseku
O podaných návrhoch na prerušenie alebo ukončenie zasadnutia sa diskusia nevedie, ale sa o nich ihneď hlasuje.
Ak delegácia navrhuje odloženie alebo ukončenie diskusie o prerokúvanej otázke, je udelené slovo iba dvom rečníkom, ktorí sú proti odloženiu alebo za ukončenie diskusie, po čom sa o návrhu hlasuje.
Delegácia, ktorá podá organizačný alebo procedurálny návrh, nemôže vo svojom vystúpení riešiť podstatu prerokúvanej otázky. Predkladateľ procedurálneho návrhu ho môže vziať späť ešte pred tým, ako sa o ňom hlasuje, a každý návrh, ktorý by bol stiahnutý späť, môže iná delegácia prevziať pozmenený alebo nepozmenený. Článok 17 Kvórum
S výhradou odsekov 2 a 3 tvorí kvórum potrebné na otvorenie zasadnutia a na hlasovanie polovica členských krajín, ktoré sú zastúpené na kongrese a majú právo hlasovať.
Pri hlasovaní o zmene Ústavy a Generálneho poriadku tvorí požadované kvórum dve tretiny členských krajín Únie, ktoré majú právo hlasovať.
Pokiaľ ide o Dohody, tvorí potrebné kvórum na otvorenie zasadnutí a na hlasovanie polovica členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré sú stranami príslušnej Dohody a majú právo hlasovať.
Prítomné delegácie, ktoré sa na určitom hlasovaní nezúčastnia alebo ktoré vyhlásia, že sa na hlasovaní nechcú zúčastniť, sa nepovažujú pri určovaní kvóra požadovaného podľa odsekov 1 až 3 za neprítomné. Článok 18 Zásada a postup hlasovania
O otázkach, ktoré nie je možné vyriešiť spoločnou dohodou, sa rozhoduje hlasovaním.
Hlasovanie sa vykonáva buď tradičným spôsobom, alebo elektronickým hlasovacím zariadením. V zásade sa vykonáva elektronickým zariadením, ak ho má plénum k dispozícii. Pri tajnom hlasovaní je však možné postupovať podľa tradičného systému, ak o to požiada niektorá delegácia a ak jej žiadosť podporí väčšina prítomných a hlasujúcich delegácií.
Pri tradičnom spôsobe sa hlasuje takto: a) zdvihnutím ruky: ak výsledok tohto hlasovania vyvolá pochybnosti, môže predseda z vlastnej vôle alebo na žiadosť niektorej delegácie ihneď pristúpiť k hlasovaniu o tejto otázke podľa vyvolávania názvov krajín; b) podľa vyvolávania názvov krajín: na žiadosť delegácie alebo podľa vôle predsedu; vyvolávanie zastúpených krajín sa vykonáva podľa francúzskej abecedy, počnúc krajinou, ktorej názov predseda vylosuje; výsledok hlasovania spolu so zoznamom krajín a s údajom, ako hlasovali, sa uvádza v správe zo zasadnutia; c) tajným hlasovaním: použitím hlasovacieho lístka na žiadosť dvoch delegácií; v tomto prípade určí predseda troch skrutátorov, berúc do úvahy zásadu spravodlivého zemepisného zastúpenia a úroveň hospodárskeho rozvoja členských krajín, a urobí potrebné opatrenia, aby zabezpečil tajnosť hlasovania.
Pri použití elektronického zariadenia sa hlasuje takto: a) nezaznamenávané hlasovanie: nahrádza hlasovanie zdvihnutím ruky; b) zaznamenávané hlasovanie: nahrádza hlasovanie podľa vyvolávania názvov krajín; k takémuto hlasovaniu podľa názvov krajín sa však pristúpi iba vtedy, ak o to požiada niektorá z delegácií a ak tento návrh podporí väčšina prítomných a hlasujúcich delegácií; c) tajné hlasovanie: nahrádza tajné hlasovanie hlasovacími lístkami.
Pri ktoromkoľvek používanom spôsobe má tajné hlasovanie prednosť pred všetkými ostatnými spôsobmi hlasovania.
Len čo sa začne hlasovanie, nemôže ho žiadna delegácia prerušiť, s výnimkou, že ide o organizačný návrh týkajúci sa spôsobu, ktorým sa hlasovanie vykonáva.
Po hlasovaní môže predseda povoliť delegátom, aby svoje hlasovanie vysvetlili. Článok 19 Podmienky schvaľovania návrhov
Aby mohli byť návrhy na zmenu Aktov schválené, musia byť odsúhlasené: a) v prípade Ústavy: najmenej dvomi tretinami členských krajín Únie, ktoré majú právo hlasovať; b) v prípade Generálneho poriadku: väčšinou členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré majú právo hlasovať; c) v prípade Dohovoru: väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín, ktoré majú právo hlasovať; d) v prípade Dohôd: väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín, ktoré sú stranami príslušných Dohôd, ktoré majú právo hlasovať.
V procedurálnych otázkach, ktoré nie je možné vyriešiť spoločnou dohodou, sa rozhoduje väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín s právom hlasovať. Rovnaký postup platí pre rozhodnutia, ktoré sa netýkajú zmien Aktov, iba ak by kongres rozhodol väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín, ktoré majú právo hlasovať, inak.
S výhradou odseku 5 sa pod pojmom prítomné a hlasujúce členské krajiny rozumejú členské krajiny, ktoré majú právo hlasovať, hlasujúce „za“ alebo „proti“, pričom tie, ktoré sa hlasovania zdržali, sa nezohľadňujú pri počítaní potrebných hlasov pre väčšinu; rovnako sa ani pri tajnom hlasovaní nezohľadňujú nevyplnené alebo neplatné lístky.
Pri rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý.
Ak počet tých, ktorí sa zdržali hlasovania, a nevyplnených alebo neplatných hlasovacích lístkov presiahne polovicu hlasujúcich (za, proti, zdržanie sa), je prerokovanie otázky odložené na nasledujúce zasadnutie, pri ktorom sa už nebude zohľadňovať zdržanie sa rovnako ako nevyplnené alebo neplatné lístky. Článok 20 Voľba členov Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku Ak dostane niekoľko krajín pri voľbách členov Správnej rady alebo Rady pre poštovú prevádzku rovnaký počet hlasov, rozhodne medzi nimi predseda žrebom. Článok 21 Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu
Voľby generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu a zástupcu generálneho riaditeľa sa vykonávajú tajným hlasovaním postupne na jednom alebo viacerých zasadnutiach v ten istý deň. Zvolený je kandidát, ktorý dostal väčšinu hlasov prítomných a hlasujúcich členských krajín. Hlasovanie sa opakuje v toľkých kolách, koľko je potrebné, kým určitý kandidát nedosiahne uvedenú väčšinu.
Za prítomné a hlasujúce členské krajiny sa považujú tie, ktoré hlasujú za niektorého z riadne ohlásených kandidátov; zdržanie sa hlasovania sa nezohľadňuje pri počítaní hlasov potrebných na dosiahnutie väčšiny; rovnako sa nezohľadňujú nevyplnené alebo neplatné hlasovacie lístky.
Ak počet zdržaní sa hlasovania a nevyplnených alebo neplatných hlasovacích lístkov presiahne polovicu hlasujúcich podľa odseku 2, je voľba odložená na nasledujúce zasadnutie, pri ktorom sa už nebude zohľadňovať zdržanie sa hlasovania rovnako ako nevyplnené alebo neplatné lístky.
Kandidát, ktorý v jednom kole hlasovania získal najmenej hlasov, je vyradený.
V prípade rovnosti hlasov sa pristupuje k dodatočnému hlasovaniu, a ak je to potrebné, k druhému dodatočnému hlasovaniu, aby bolo medzi kandidátmi spravodlivo rozhodnuté, pričom sa hlasuje iba o týchto kandidátoch. Ak je výsledok nerozhodný, predseda o ňom rozhodne žrebom.
Kandidáti na miesta generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu môžu byť, na základe ich žiadosti, zastúpení pri sčítaní hlasov. Článok 22 Správy
V správach z plenárnych zasadnutí kongresu je zaznamenaný priebeh zasadnutí, stručne sú zhrnuté jednotlivé vystúpenia a uvedené sú v nich návrhy a výsledok rokovaní.
Rokovania zasadnutí komisií sú predmetom správ určených kongresu. Pracovné skupiny spravidla zostavujú správu pre orgán, ktorý ich vytvoril.
Každý delegát má však právo požadovať, aby do správ bolo uvedené stručne alebo v plnom znení akékoľvek vyhlásenie, ktoré urobil, pod podmienkou, že francúzsky alebo anglický text tohto vyhlásenia odovzdá sekretariátu najneskôr do dvoch hodín od skončenia zasadnutia.
Od okamihu, keď bol rozdaný prvý text návrhu správ, majú delegáti lehotu dvadsaťštyri hodín na predloženie svojich pripomienok sekretariátu, ktorý slúži podľa potreby ako sprostredkovateľ medzi účastníkom a predsedom daného zasadnutia.
Spravidla a s výhradou odseku 4 predloží predseda na začiatku každého zasadnutia kongresu správu z predchádzajúceho zasadnutia na schválenie. Rovnako sa postupuje aj so správami komisií. Správy z posledných zasadnutí, ktoré nemohli byť schválené na kongrese alebo v komisii, schvaľujú príslušní predsedovia. Medzinárodný úrad prihliada aj na prípadné pripomienky, ktoré mu delegáti členských krajín oznámia v lehote štyridsiatich dní od odoslania uvedených správ.
Medzinárodný úrad je oprávnený opraviť v správach zo zasadnutí kongresu a komisií vecné chyby, ktoré neboli zistené pri ich schvaľovaní podľa odseku
Článok 23 Odvolanie sa proti rozhodnutiam komisií a kongresu
Každá delegácia sa môže odvolať proti rozhodnutiam vo veci návrhov (Akty, rezolúcie a pod.), ktoré boli schválené alebo zamietnuté komisiou. Odvolanie musí byť úradne oznámené predsedovi kongresu písomne v lehote 48 hodín po skončení zasadnutia komisie, v ktorej bol návrh schválený alebo zamietnutý. Odvolanie bude preskúmané na nasledujúcom plenárnom zasadnutí.
Návrh, ktorý bol schválený alebo zamietnutý kongresom, môže byť znovu prerokovaný tým istým kongresom, iba ak odvolanie podporí najmenej desať delegácií. Toto odvolanie musí byť schválené dvoma tretinami prítomných a hlasujúcich členov s právom hlasovať. Táto možnosť sa obmedzuje na návrhy predložené priamo na plenárne zasadnutia, majúc na zreteli, že tá istá otázka môže byť predmetom len jedného odvolania. Článok 24 Schvaľovanie návrhov rozhodnutí kongresom (Akty, rezolúcie atď.)
Spravidla každý návrh aktu predloženého redakčnou komisiou je prerokúvaný po jednotlivých článkoch. Predseda môže so súhlasom väčšiny postupovať rýchlejším spôsobom, napr. kapitola za kapitolou. Môže byť považovaný za prijatý až po kladnom hlasovaní o celom návrhu. Na toto hlasovanie sa vzťahuje ustanovenie článku 19 ods.
Medzinárodný úrad je oprávnený opravovať v záverečných Aktoch vecné chyby, ktoré neboli zistené pri prerokúvaní návrhov Aktov, číslovanie článkov a paragrafov, ako aj odkazov.
Návrhy iných rozhodnutí ako tých, ktoré menia Akty, predložené redakčnou komisiou sú spravidla prerokúvané ako celok. Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na návrhy takých rozhodnutí. Článok 25 Pridelenie štúdií Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku Na odporúčanie svojho predsedníctva kongres prideľuje štúdie Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku podľa zloženia a príslušných právomocí týchto dvoch orgánov v súlade s článkami 106, 107, 112 a 113 Generálneho poriadku. Článok 26 Výhrady k Aktom
Výhrady sa musia predkladať sekretariátu vo forme písomného návrhu v jednom z pracovných jazykov Medzinárodného úradu (návrhy týkajúce sa záverečného protokolu) čo najskôr po schválení príslušného návrhu k článku, ktorý je predmetom výhrady.
Sekretariát určuje termín na predloženie výhrad tak, aby mu bolo umožnené rozdávať všetkým členským krajinám návrhy výhrad pred schválením záverečného protokolu kongresom. Sekretariát oznámi tento termín členským krajinám.
Výhrady k Aktom Únie, ktoré boli predložené po termíne určenom sekretariátom, nevezme do úvahy ani sekretariát, ani kongres. Článok 27 Podpis Aktov Akty definitívne schválené kongresom sa predkladajú na podpis splnomocnencom. Článok 28 Zmeny poriadku
Každý kongres môže zmeniť rokovací poriadok. Návrhy na zmenu tohto poriadku, ak nie sú predkladané orgánom Svetovej poštovej únie, ktorý je na ich podávanie oprávnený, musia byť na kongrese podporované najmenej desiatimi delegáciami, aby ich bolo možné prerokovať.
Aby mohli byť zmeny schválené, musia byť návrhy na zmeny tohto poriadku odsúhlasené najmenej dvoma tretinami členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré majú právo hlasovať. K oznámeniu č. 129/2014 Z. z. Svetový poštový dohovor Obsah Časť I Spoločné pravidlá medzinárodnej poštovej služby Jediná kapitola Všeobecné ustanovenia Článok
Definície
Určenie subjektu alebo subjektov plniacich povinnosti vyplývajúce z pristúpenia k Dohovoru
Univerzálna poštová služba
Sloboda tranzitu
Vlastníctvo poštových zásielok. Vrátenie. Zmena alebo oprava adresy. Doposielanie. Vrátenie nedoručiteľných zásielok odosielateľovi
Sadzby
Oslobodenie od poštových sadzieb
Poštové známky
Bezpečnosť pošty
Trvalo udržateľný rozvoj
Porušenie pravidiel
Spracovanie osobných údajov Časť II Ustanovenia o listovej pošte a poštových balíkoch Kapitola 1 Poskytovanie služieb
Základné služby
Klasifikácia listových zásielok podľa ich formátu
Doplnkové služby
EMS a integrovaná logistika
Elektronické poštové služby
Nepovolené zásielky. Zákazy
Reklamácie
Colná kontrola. Clo a iné poplatky
Výmena priamych záverov s vojenskými jednotkami
Normy a ciele kvality služby Kapitola 2 Zodpovednosť
Zodpovednosť určených poštových podnikov. Náhrady
Oslobodenie členských krajín a určených poštových podnikov od zodpovednosti
Zodpovednosť odosielateľa
Výplata náhrady
Možnosť vybrania náhrady škody od odosielateľa alebo od adresáta Kapitola 3 Osobitné ustanovenia o listovej pošte
Podávanie listových zásielok v zahraničí Časť III Odmeňovanie Kapitola 1 Osobitné ustanovenia o listovej pošte
Terminálne odmeny. Všeobecné ustanovenia
Terminálne odmeny. Ustanovenia platné pre toky zásielok medzi určenými poštovými podnikmi krajín cieľového systému
Terminálne odmeny. Ustanovenia platné pre toky zásielok smerom k určeným poštovým podnikom, od určených poštových podnikov a medzi určenými poštovými podnikmi prechodného systému
Fond na zlepšovanie kvality služby
Tranzitné odmeny Kapitola 2 Ostatné ustanovenia
Základné sadzby a ustanovenia o odmenách za leteckú dopravu
Pozemné a námorné podiely poštových balíkov
Právomoc Rady pre poštovú prevádzku určiť výšku odmien a podielov
Osobitné ustanovenia na vyrovnávanie účtov a platby za medzinárodné poštové výmeny Časť IV Záverečné ustanovenia
Podmienky na schvaľovanie návrhov k Dohovoru a vykonávacím poriadkom
Výhrady predložené počas kongresu
Nadobudnutie platnosti a trvanie Dohovoru Záverečný protokol Svetového poštového dohovoru Článok I. Vlastníctvo poštových zásielok. Vrátenie. Zmena alebo oprava adresy II. Sadzby III. Výnimka z oslobodenia od poštových sadzieb za slepecké zásielky IV. Poštové známky V. Základné služby VI. Doručenka VII. Zákazy (listová pošta) VIII. Zákazy (poštové balíky) IX. Veci podliehajúce clu X. Reklamácie XI. Sadzba za predloženie colnici XII. Podávanie listových zásielok v zahraničí XIII. Základné sadzby a ustanovenia o odmenách za leteckú dopravu XIV. Výnimočné príchodné pozemné podiely XV. Osobitné sadzby XVI. Právomoc Rady pre poštovú prevádzku určiť výšku výdavkov a podielov Svetový poštový dohovor Podpísaní splnomocnenci vlád členských krajín Únie vzhľadom na článok 22 ods. 3 Ústavy Svetovej poštovej únie, uzavretej vo Viedni
júla 1964, dohodli v tomto Dohovore vo vzájomnom súlade a s výhradou článku 25 ods. 4 uvedenej Ústavy všeobecné pravidlá medzinárodnej poštovej služby. Časť I Spoločné pravidlá medzinárodnej poštovej služby Jediná kapitola Všeobecné ustanovenia Článok 1 Definície
Na účely Svetového poštového dohovoru boli definované nasledujúce odborné výrazy: 1.1 balík: zásielka prepravovaná podľa podmienok Dohovoru a Vykonávacieho poriadku o poštových balíkoch; 1.2 priamy záver: vrece alebo súbor vriec, alebo iných označených nádob zaplombovaných alebo zapečatených, ktoré obsahujú poštové zásielky; 1.3 nesprávne prepravené závery: obaly prijaté inou výmennou poštou než je výmenná pošta uvedená na vlajočke (vreca); 1.4 osobné údaje: informácie potrebné na identifikáciu používateľa poštovej služby; 1.5 nesprávne smerované zásielky: zásielky prijaté výmennou poštou, ktoré ale boli určené výmennej pošte inej členskej krajiny; 1.6 poštová zásielka: druhový odborný výraz označujúci každé odoslanie uskutočnené poštou (listová zásielka, poštový balík, poštový poukaz atď.); 1.7 tranzitné odmeny: odmena za výkony uskutočnené dopravcom v prechádzanej krajine (určený poštový podnik, iná služba alebo kombinácia oboch), ktorá sa týka pozemného, námorného a/alebo leteckého tranzitu záverov; 1.8 terminálne odmeny: odmena, ktorú je dlžný odosielajúci určený poštový podnik určenému poštovému podniku krajiny určenia z titulu úhrady výdavkov spojených so spracovaním zásielok listovej pošty prijatých v krajine určenia; 1.9 určený poštový podnik: každá štátna alebo neštátna entita úradne určená členskou krajinou na zabezpečovanie prevádzky poštových služieb a plnenie príslušných povinností, ktoré vyplývajú na jej území z Aktov Únie; 1.10 balíček: zásielka prepravovaná podľa podmienok Dohovoru a Vykonávacieho poriadku o listovej pošte; 1.11 príchodný pozemný podiel: odmena, ktorú je dlžný určený poštový podnik odosielajúcej krajiny určenému poštovému podniku krajiny určenia z titulu úhrady výdavkov za spracovanie poštového balíka v krajine určenia; 1.12 tranzitný pozemný podiel: odmena za výkony uskutočnené dopravcom v prechádzanej krajine (určený poštový podnik, iná služba alebo kombinácia oboch), ktorá sa týka pozemného a/alebo leteckého tranzitu za spracovanie poštového balíka na jej území; 1.13 námorný podiel: odmena za výkony uskutočnené dopravcom (určený poštový podnik, iná služba alebo kombinácia oboch), ktorý sa zúčastňuje na námornej doprave poštového balíka; 1.14 univerzálna poštová služba: trvalé poskytovanie kvalitných základných poštových služieb všetkým zákazníkom na celom území členskej krajiny za prijateľné ceny; 1.15 otvorený tranzit: tranzit zásielok prostredníctvom sprostredkujúcej krajiny, ktorých počet alebo hmotnosť nevyžaduje vytvorenie priameho záveru pre krajinu určenia. Článok 2 Určenie subjektu alebo subjektov, plniacich povinnosti vyplývajúce z pristúpenia k Dohovoru Členské krajiny úradne oznámia Medzinárodnému úradu do šiestich mesiacov po skončení kongresu názov a adresu vládneho orgánu, ktorý dohliada na poštové veci. Okrem toho členské krajiny oznámia Medzinárodnému úradu do šiestich mesiacov po skončení kongresu názov a adresu určeného poštového podniku alebo určených poštových podnikov úradne určených na zabezpečovanie prevádzky poštových služieb a plnenie povinností vyplývajúcich z Aktov Únie na ich území. V období medzi dvoma kongresmi musí byť Medzinárodnému úradu čo najskôr úradne oznámená každá zmena týkajúca sa vládnych orgánov a úradne určených poštových podnikov. Článok 3 Univerzálna poštová služba
S cieľom podporiť pojem jednotné poštové územie Únie členské krajiny zabezpečia, aby mali všetci používatelia/zákazníci právo na univerzálnu poštovú službu, ktorému zodpovedá trvalé poskytovanie kvalitných základných poštových služieb na všetkých miestach ich územia za prijateľné ceny.
V tejto súvislosti členské krajiny zabezpečia v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov o poštových službách alebo inými obvyklými prostriedkami rozsah ponúkaných poštových služieb, ako aj podmienky kvality a prijateľné ceny, berúc do úvahy súčasne potreby obyvateľstva a národné podmienky členských krajín.
Členské krajiny zabezpečia, aby prevádzkovatelia zodpovední za poskytovanie univerzálnej poštovej služby dodržiavali ponuku poštových služieb a normy kvality.
Členské krajiny zabezpečia, aby univerzálna poštová služba bola poskytovaná takým účinným spôsobom, ktorý zaručí jej trvalosť. Článok 4 Sloboda tranzitu
Sloboda tranzitu je vyjadrená v článku 1 Ústavy. Zaväzuje každú členskú krajinu zabezpečiť, aby jej určené poštové podniky prepravovali priame závery a listové zásielky v otvorenom tranzite, ktoré jej odovzdá iný určený poštový podnik, vždy najrýchlejšími cestami a najbezpečnejšími prostriedkami, ktoré používa pre vlastné zásielky. Táto zásada sa rovnako vzťahuje aj na nesprávne smerované zásielky alebo závery.
Členské krajiny, ktoré sa nezúčastňujú na výmene listov obsahujúcich nákazlivé látky alebo rádioaktívne látky, majú možnosť nepovoliť prevážanie týchto zásielok v otvorenom tranzite cez ich územie. To isté sa týka listových zásielok, iných ako sú listy, lístky a slepecké zásielky. Rovnako sa to vzťahuje na tlačivá, periodickú tlač, časopisy, balíčky a vrecia M, ktoré nevyhovujú vnútroštátnym právnym predpisom upravujúcim podmienky ich uverejnenia alebo obehu v prechádzanej krajine.
Sloboda tranzitu poštových balíkov, ktoré majú byť smerované pozemnými a námornými cestami, je obmedzená na územie krajín, ktoré sa zúčastňujú na tejto službe.
Sloboda tranzitu leteckých balíkov je zaručená na celom území Únie. Členské krajiny, ktoré sa nezúčastňujú na službe poštových balíkov, nie sú povinné smerovať letecké balíky pozemnou cestou.
Ak členská krajina nedodržuje ustanovenia o slobode tranzitu, môžu ostatné členské krajiny zastaviť poštovú službu s touto členskou krajinou. Článok 5 Vlastníctvo poštových zásielok. Vrátenie. Zmena alebo oprava adresy. Doposielanie. Vrátenie nedoručiteľných zásielok odosielateľovi
Každá poštová zásielka zostáva vlastníctvom odosielateľa až dovtedy, kým nie je dodaná oprávnenej osobe, okrem prípadu, keď táto zásielka bola zhabaná podľa vnútroštátnych právnych predpisov krajiny pôvodu alebo krajiny určenia a v prípade uplatnenia článku 18 ods. 2.1.1 alebo ods. 3 podľa vnútroštátnych právnych predpisov v tranzitnej krajine.
Odosielateľ poštovej zásielky môže žiadať vrátenie zásielky, zmenu alebo opravu adresy. Sadzby a ostatné podmienky sú stanovené vo vykonávacích poriadkoch.
Členské krajiny sa ubezpečia, že ich určené poštové podniky doposielajú poštové zásielky v prípade zmeny adresy adresáta a vracajú nedoručiteľné zásielky odosielateľovi. Sadzby a ostatné podmienky sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch. Článok 6 Sadzby
Sadzby za rôzne medzinárodné poštové a osobitné služby stanovujú členské krajiny alebo ich určené poštové podniky v závislosti od vnútroštátnych právnych predpisov a podľa zásad uvedených v Dohovore a vo vykonávacích poriadkoch. V zásade sa musia vzťahovať na náklady poskytovania týchto služieb.
Členská krajina pôvodu alebo jej určený poštový podnik určuje v závislosti od vnútroštátnych právnych predpisov sadzby výplatného za dopravu listových zásielok a poštových balíkov. Sadzby výplatného zahŕňajú dodanie zásielok do bydliska adresátov, pokiaľ je v krajine určenia zabezpečená služba dodávania príslušných zásielok.
Používané sadzby vrátane tých, ktoré sú v Aktoch stanovené ako orientačné, sa musia prinajmenšom rovnať tým, ktoré sa vyberajú za zásielky vnútroštátneho styku rovnakých vlastností (druh, množstvo, čas spracovania atď.).
Členské krajiny alebo ich určené poštové podniky v závislosti od vnútroštátnych právnych predpisov sú oprávnené prekročiť všetky sadzby, ktoré sú v Aktoch uvedené ako orientačné.
Nad minimálnu úroveň sadzieb stanovenú v odseku 3 môžu členské krajiny alebo ich určené poštové podniky, vychádzajúc zo svojich vnútroštátnych právnych predpisov, povoľovať znížené sadzby pre listové zásielky a pre poštové balíky podané na území členskej krajiny. Predovšetkým majú možnosť poskytovať osobitné sadzby pre klientov s veľkým objemom zásielok.
Je zakázané vyberať od zákazníkov akékoľvek iné poštové sadzby než tie, ktoré sú stanovené v Aktoch.
Okrem prípadov stanovených v Aktoch inak si každý určený poštový podnik ponecháva tie sadzby, ktoré vybral. Článok 7 Oslobodenie od poštových sadzieb
Zásada 1.1 Prípady oslobodenia od poštových sadzieb sú výslovne uvedené v Dohovore. Vykonávacie poriadky však môžu určiť ustanovenia, ktoré predpokladajú tak oslobodenie od zaplatenia výplatného, ako aj oslobodenie od zaplatenia tranzitných odmien, terminálnych odmien a príchodných podielov pre listové zásielky a poštové balíky, ktoré sa týkajú poštovej služby a boli zaslané členskými krajinami, určenými poštovými podnikmi a užšími úniami. Okrem toho listové zásielky a poštové balíky odoslané Medzinárodným úradom SPÚ smerom k užším úniám, členským krajinám a určeným poštovým podnikom sú považované za zásielky poštovej služby a sú oslobodené od všetkých poštových sadzieb. Členská krajina pôvodu alebo jej určený poštový podnik má však možnosť vyberať letecké príplatky za zásielky uvedené v poslednom prípade.
Vojnoví zajatci a internované civilné osoby 2.1 Okrem leteckých príplatkov sú oslobodené od všetkých poštových sadzieb listové zásielky, poštové balíky a zásielky poštových platobných služieb adresované vojnovým zajatcom alebo posielané vojnovými zajatcami, a to buď priamo, alebo prostredníctvom úradov, ktoré sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch Dohovoru a Dohody o poštových platobných službách. Bojujúce osoby, prijaté a internované v neutrálnej krajine, sú postavené na roveň vojnovým zajatcom, pokiaľ ide o príslušné uplatňovanie predchádzajúcich ustanovení. 2.2 Ustanovenia uvedené v odseku 2.1 platia aj pre listové zásielky, poštové balíky a zásielky poštových platobných služieb, pochádzajúce z iných krajín a adresované internovaným civilným osobám alebo posielané internovanými civilnými osobami vymedzenými v Ženevskom dohovore z
augusta 1949 o ochrane civilných osôb počas vojny, a to buď priamo, alebo prostredníctvom úradov, ktoré sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch Dohovoru a Dohody o poštových platobných službách. 2.3 Úrady uvedené vo vykonávacích poriadkoch Dohovoru a Dohody o poštových platobných službách sú oslobodené aj od poštových sadzieb za listové zásielky, poštové balíky a zásielky poštových platobných služieb týkajúce sa osôb uvedených v odsekoch 2.1 a 2.2, ktoré posielajú alebo dostávajú, a to buď priamo, alebo ako sprostredkovatelia. 2.4 Balíky sú oslobodené od poštových sadzieb až do hmotnosti 5 kg. Hranica hmotnosti sa zvyšuje na 10 kg, ak ide o balíky, ktorých obsah je nedeliteľný, a ak ide o balíky, ktoré sú adresované táboru alebo táborovým dôverníkom („hommes de confiance“), s tým, aby boli dodané zajatcom. 2.5 Vo vyúčtovaní medzi určenými poštovými podnikmi sa za služobné balíky a balíky vojnových zajatcov a internovaných civilných osôb nepočíta s podielmi s výnimkou odmien za leteckú dopravu používanú pre letecké balíky.
Slepecké zásielky 3.1 Všetky slepecké zásielky zasielané organizácii, alebo organizáciou pre nevidomé osoby, alebo zasielané nevidomej osobe alebo ňou, sú oslobodené od všetkých poš

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.