Úradné zdrojeslov-lex.sk · EUR-Lex
Europaius
Slovenčina
ČeštinaDeutschFrançaisEspañolPolskiItalianoNederlandsÖsterreichBelgiquePortuguêsSvenskaDanskSuomiIrelandMagyarEestiLietuviųLatviešuSlovenščinaHrvatskiΚύπροςMaltiRomânăΕλληνικάLuxembourgБългарски
Slovenčina

Úplné znenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách

lov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom

§ 21ods.

4 písm. b) nemôže byť zakladateľom ani zriaďovateľom inej právnickej osoby,18) ak osobitný predpis neustanoví inak.14) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou podľa § 16 ods. 3 nemôže vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku inej právnickej osoby. Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu použiť prostriedky svojho rozpočtu na zaplatenie členského príspevku len so súhlasom zriaďovateľa. § 23

(1)Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie možno po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva zriadiť, zrušiť, meniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roku. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín. Predchádzajúci písomný súhlas na zrušenie organizácie sa nevyžaduje v prípade jej zániku podľa osobitného zákona.
(2)Ak dôjde v priebehu rozpočtového roka k zmene spôsobu financovania organizácie v pôsobnosti ústredného orgánu, vykonanie zmeny rozpočtového vzťahu je v pôsobnosti ministerstva.
(3)Ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na novú, prípadne nástupnícku organizáciu. Ak organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.
(4)Zriaďovateľ je povinný zabezpečiť oznámenie o zriadení, zmene alebo o zrušení organizácie okrem organizácií ozbrojených síl a zložiek, ktoré majú charakter štátneho a služobného tajomstva, v Ústrednom vestníku Slovenskej republiky. Obec a vyšší územný celok túto povinnosť zabezpečuje spôsobom miestne obvyklým.
(5)Ak zriaďovateľ zriadi rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu alebo vykoná zmenu ich podriadenosti alebo spôsobu financovania v rozpore s týmto zákonom, považuje sa poskytnutie prostriedkov štátneho rozpočtu takejto organizácii za porušenie rozpočtovej disciplíny. ŠIESTA ČASŤ ŠTÁTNE FONDY § 24
(1)Štátny fond je právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom národnej rady na financovanie osobitne určených úloh. Na hospodárenie so všetkými prostriedkami štátneho fondu sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
(2)Správu štátneho fondu vykonáva ústredný orgán ustanovený zákonom, ktorý predkladá ministerstvu na každý rozpočtový rok aj návrh rozpočtu, prehľad pohľadávok a záväzkov a návrh záverečného účtu štátneho fondu; zároveň vykonáva kontrolu hospodárenia v štátnom fonde a hospodárenia s prostriedkami štátneho fondu poskytnutými obciam, vyšším územným celkom, právnickým osobám a fyzickým osobám spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.10aa)
(3)Rozpočet štátneho fondu je zapojený finančnými vzťahmi na rozpočet ústredného orgánu ustanoveného zákonom.
(4)Zdrojom štátneho fondu sú vlastné príjmy. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Dotáciu zo štátneho rozpočtu je štátny fond povinný viesť na samostatnom účte. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov sú vymedzené zákonom, ktorým sa štátny fond zriaďuje, pričom štátny fond nakladá s vlastnými zdrojmi ako s prostriedkami štátneho rozpočtu.
(5)Národná rada môže pri schvaľovaní štátneho záverečného účtu určiť štátnemu fondu odvod do štátneho rozpočtu najviac do výšky dotácie zo štátneho rozpočtu.
(6)Slovenská republika neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky Slovenskej republiky.
(7)Štátny fond nemôže byť zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej osoby. SIEDMA ČASŤ ROZPOČET OBCE A ROZPOČET VYŠŠIEHO ÚZEMNÉHO CELKU § 25
(1)Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku je základným nástrojom finančného hospodárenia, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obce a vyššieho územného celku v príslušnom rozpočtovom roku.
(2)Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a vyššieho územného celku. Obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom pôsobiacim na území obce a vyššieho územného celku, ako aj obyvateľom žijúcim na tomto území, vyplývajúce pre ne zo všeobecne záväzných predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení obce a všeobecne záväzných nariadení vyššieho územného celku, ako aj z uzavretých zmluvných vzťahov. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku zahŕňa aj finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.
(3)Rozpočet obce môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí, ako aj finančné vzťahy k rozpočtu vyššieho územného celku, do územia ktorého patrí, ak plnia spoločné úlohy. Rozpočet vyššieho územného celku môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných vyšších územných celkov, ako aj finančné vzťahy k rozpočtom obcí na jeho území.
(4)Súčasťou rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sú aj finančné operácie, ktorými sa vykonávajú prevody z mimorozpočtových peňažných fondov obce a mimorozpočtových peňažných fondov vyššieho územného celku a realizujú návratné zdroje financovania a ich splácanie. Za finančné operácie sa považujú aj operácie, ktorými sa poskytujú návratné finančné výpomoci podľa § 27 ods. 2 a

§ 27aods.

2 a 4 a získavajú sa príjmy z ich splácania. Tieto finančné operácie sa uskutočňujú mimo príjmov a výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Návratnými zdrojmi financovania sú zdroje z prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a prostriedky z dlhopisov emitovaných obcou alebo vyšším územným celkom. § 26 Príjmy rozpočtu obce

(1)Príjmy rozpočtu obce sú
  1. a)podiely na daniach v správe štátu,
  2. b)výnos dane z nehnuteľností podľa osobitného zákona,19)
  3. c)výnosy miestnych daní a miestnych poplatkov podľa osobitného zákona,19a)
  4. d)nedaňové príjmy z činnosti a vlastníctva majetku obce podľa tohto zákona a osobitných predpisov,
  5. e)dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov,
  6. f)prostriedky štátneho rozpočtu poskytované v rámci programov (§ 8 ods. 2),
  7. g)účelové dotácie z rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu inej obce realizované na základe zmluvy podľa osobitných predpisov,
  8. h)prostriedky v rámci systému horizontálneho finančného vyrovnávania,
  9. i)dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce,
  10. j)odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny uložené obcou,
  11. k)výnosy z prostriedkov obce,
  12. l)iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.
(2)Obec môže na plnenie svojich úloh použiť
  1. a)združené prostriedky,
  2. b)prostriedky z Európskych spoločenstiev a medzinárodných združení,
  3. c)návratné zdroje financovania,
  4. d)prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov.
(3)Za vlastné príjmy rozpočtu obce sa v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi považujú príjmy rozpočtu obce podľa odseku 1 písm. a) až d), j) a k).
(4)Príjmy rozpočtov obcí z podielov na daniach v správe štátu, štruktúru a spôsob ich rozdeľovania ustanoví osobitný zákon.
(5)Dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa poskytujú obciam na výkon samosprávnych funkcií a na prenesený výkon štátnej správy. § 26a Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku
(1)Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku sú
  1. a)podiely na daniach v správe štátu,
  2. b)výnos prirážky k dani z príjmov fyzických osôb stanovenej vyšším územným celkom podľa osobitného zákona,19b)
  3. c)nedaňové príjmy z činnosti a vlastníctva majetku vyššieho územného celku podľa tohto zákona a osobitných predpisov,
  4. d)dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov,
  5. e)účelové dotácie z rozpočtu obcí na spoločné úlohy vyššieho územného celku a obcí realizované na základe zmluvy podľa osobitných predpisov,
  6. f)prostriedky zo štátneho rozpočtu poskytované v rámci programov (§ 8 ods. 2),
  7. g)prostriedky v rámci systému horizontálneho finančného vyrovnávania vyšších územných celkov,
  8. h)dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech vyššieho územného celku,
  9. i)odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny uložené vyšším územným celkom,
  10. j)výnosy z prostriedkov vyššieho územného celku,
  11. k)iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.
(2)Vyšší územný celok môže na plnenie svojich úloh použiť
  1. a)združené prostriedky,
  2. b)prostriedky Európskych spoločenstiev a medzinárodných združení,
  3. c)návratné zdroje financovania,
  4. d)prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov.
(3)Za vlastné príjmy rozpočtu vyššieho územného celku sa v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi považujú príjmy rozpočtu vyššieho územného celku podľa odseku 1 písm. a) až c), i) a j) .
(4)Príjmy rozpočtov vyšších územných celkov z podielov na daniach v správe štátu, štruktúru a spôsob ich rozdeľovania ustanoví osobitný zákon.
(5)Dotácie zo štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok sa poskytujú vyšším územným celkom na výkon samosprávnych funkcií a na prenesený výkon štátnej správy.
(6)Finančné prostriedky súvisiace s rozpočtovým hospodárením vyšších územných celkov sa vedú na príjmových, výdavkových a mimorozpočtových účtoch v Štátnej pokladnici. § 27 Výdavky rozpočtu obce
(1)Z rozpočtu obce sa uhrádzajú
  1. a)záväzky, ktoré vyplývajú pre obec z povinností ustanovených zákonmi,
  2. b)výdavky na výkon samosprávnych funkcií upravených osobitnými predpismi a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených obcou,
  3. c)výdavky na prenesený výkon štátnej správy podľa osobitných predpisov,
  4. d)výdavky spojené so správou, údržbou a rozvojom majetku obce a majetku prenechaného na plnenie úloh podľa osobitných predpisov,
  5. e)záväzky prijaté v rámci spolupráce s inými obcami alebo vyšším územným celkom, alebo prípadne s ďalšími subjektmi na zabezpečenie úloh vo svojej pôsobnosti vrátane výdavkov na spoločnú činnosť,
  6. f)výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a výdavky vyplývajúce z dohôd o medzinárodnej spolupráci,19c)
  7. g)úhrada úrokov z prijatých pôžičiek a úverov,
  8. h)výdavky na emisiu dlhopisov a na úhradu úrokov z nich,
  9. i)iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.
(2)Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia obce.
(3)Iným právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na spravovanom území, ako sú uvedené v odseku 2, obec môže poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci len z vlastných príjmov a na podporu všeobecne prospešných služieb,19ca) podnikania a zamestnanosti.
(4)Ak obce spolupracujú na základe zmluvy o zriadení združenia obcí,19c) alebo založia právnickú osobu podľa osobitného predpisu,19d) môže obec vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku tejto právnickej osoby alebo ako členský príspevok.
(5)Poskytnutie finančných prostriedkov podľa odsekov 2 až 4 nesmie zvýšiť dlh obce na konci rozpočtového roka a podlieha ročnému zúčtovaniu s rozpočtom obce. Konkrétne akcie, úlohy a účelové použitie prostriedkov podľa odseku 3 sa schvaľuje v rámci rozpočtu obce na príslušný rozpočtový rok za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce.
(6)Splátky istiny prijatých pôžičiek, úverov, návratných finančných výpomocí, menovitú hodnotu emitovaných dlhopisov a poskytnuté návratné finančné výpomoci uhrádza obec zo svojho rozpočtu mimo výdavkov podľa odsekov 1 až 4. § 27a Výdavky rozpočtu vyššieho územného celku
(1)Z rozpočtu vyššieho územného celku sa uhrádzajú
  1. a)záväzky, ktoré vyplývajú vyššiemu územnému celku z plnenia povinností ustanovených zákonmi,
  2. b)výdavky na vlastnú činnosť vyššieho územného celku upravenú osobitnými predpismi a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených vyšším územným celkom,
  3. c)výdavky na prenesený výkon štátnej správy podľa osobitných predpisov,
  4. d)výdavky spojené so správou, údržbou a rozvojom majetku vyššieho územného celku a majetku prenechaného na plnenie úloh podľa osobitných predpisov,
  5. e)záväzky prijaté v rámci spolupráce s inými vyššími územnými celkami alebo obcami, prípadne s ďalšími subjektmi na zabezpečenie úloh vo svojej pôsobnosti vrátane výdavkov na spoločnú činnosť,
  6. f)výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a výdavky vyplývajúce z dohôd o medzinárodnej spolupráci,1a)
  7. g)úhrada úrokov z prijatých pôžičiek a úverov,
  8. h)výdavky na emisiu dlhopisov a na úhradu úrokov z nich,
  9. i)iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.
(2)Z rozpočtu vyššieho územného celku sa môžu poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám, ktorých zakladateľom je vyšší územný celok, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja svojho územia.
(3)Vyšší územný celok môže poskytovať dotácie obciam na svojom území ako účasť na financovaní spoločných úloh v záujme všestranného rozvoja územia vyššieho územného celku.
(4)Iným právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom na svojom území, ako sú uvedené v odsekoch 2 a 3, vyšší územný celok môže poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci len z vlastných príjmov a na podporu všeobecne prospešných služieb,19ca) podnikania a zamestnanosti.
(5)Poskytnutie finančných prostriedkov podľa odsekov 2 až 4 nesmie zvyšovať dlh vyššieho územného celku na konci rozpočtového roka a podlieha ročnému zúčtovaniu s rozpočtom vyššieho územného celku. Konkrétne akcie, úlohy a účelové použitie prostriedkov podľa odsekov

4 sa schvaľuje v rámci rozpočtu vyššieho územného celku na príslušný rozpočtový rok za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením vyššieho územného celku.

(6)Splátky istiny prijatých pôžičiek, úverov, návratných finančných výpomocí, menovitú hodnotu emitovaných dlhopisov a poskytnuté návratné finančné výpomoci uhrádza vyšší územný celok zo svojho rozpočtu mimo výdavkov podľa odsekov 1 až 4. § 28 Rozpočtové provizórium obce a rozpočtové provizórium vyššieho územného celku
(1)Ak nie je rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok schválený obecným zastupiteľstvom a zastupiteľstvom vyššieho územného celku do
  1. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od
  2. januára rozpočtového roka do schválenia rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku rozpočtovým provizóriom podľa predloženého návrhu rozpočtu obce a návrhu rozpočtu vyššieho územného celku.
(2)Ak návrh rozpočtu obce a návrh rozpočtu vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok nie je predložený obecnému zastupiteľstvu alebo zastupiteľstvu vyššieho územného celku do 31. decembra bežného roka, bude obec a vyšší územný celok hospodáriť podľa rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 celkových výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok. Výnimku tvoria výdavky, ktoré sa spravujú dohodnutými termínmi splácania a výdavky podľa § 29 ods. 7.
(3)Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú s rozpočtom obce a s rozpočtom vyššieho územného celku po jeho schválení. ÔSMA ČASŤ FINANČNÉ HOSPODÁRENIE OBCE A VYŠŠIEHO ÚZEMNÉHO CELKU § 29 Hospodárenie podľa rozpočtu obce a podľa rozpočtu vyššieho územného celku
(1)Obec a vyšší územný celok zostavujú a schvaľujú svoj rozpočet a podľa neho hospodária. Rozpočet sa povinne zostavuje podľa rozpočtovej klasifikácie ustanovenej ministerstvom, a to na obdobie jedného rozpočtového roka, ktorý je zhodný s kalendárnym rokom.
(2)Rozpočet príjmov a výdavkov sa vnútorne člení na časť, ktorá obsahuje bežné príjmy a bežné výdavky (ďalej len „bežný rozpočet") a na časť, ktorá obsahuje kapitálové príjmy a kapitálové výdavky (ďalej len „kapitálový rozpočet").
(3)Príjmami bežného rozpočtu sú všetky príjmy podľa tohto zákona a podľa platnej rozpočtovej klasifikácie okrem príjmov z predaja kapitálových aktív, príjmov z predaja pozemkov a nehmotných aktív, príjmov z realizácie finančného majetku, príjmov z kapitálových grantov a transferov a príjmov z predaja majetkových účastí, ktoré sú povinne príjmami kapitálového rozpočtu.
(4)Na určenie výdavkov bežného rozpočtu a výdavkov kapitálového rozpočtu sa použije ustanovenie § 6 ods. 9 až 11 v súlade s rozpočtovou klasifikáciou.
(5)Bežný rozpočet sa povinne zostavuje ako vyrovnaný; môže sa zostaviť ako prebytkový, ak sú niektoré príjmy bežného rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku určené na úhradu istiny prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a nominálnej hodnoty emitovaných dlhopisov z predchádzajúcich rokov, na úhradu výdavkov kapitálového rozpočtu alebo na použitie v nasledujúcich rokoch.
(6)Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu sa môžu použiť príjmy kapitálového rozpočtu za podmienky ich vrátenia do termínu použitia na rozpočtovaný účel, najneskôr však do konca rozpočtového roka.
(7)Kapitálový rozpočet sa môže zostaviť ako schodkový len za podmienky, že schodok bude možné uhradiť
  1. a)finančnými prostriedkami z minulých rokov, alebo
  2. b)návratnými zdrojmi financovania splácanými z bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch.
(8)Vo výnimočných prípadoch pri ohrození samosprávnej funkcie obce (napr. živelnými pohromami, v záujme predísť hrozbe výrazných škôd na majetku obce) obec na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva môže použiť prostriedky z kapitálového rozpočtu na bežné výdavky obce okrem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania maximálne do výšky 25 % rozpočtových kapitálových príjmov na bežný rok.
(9)Obec a vyšší územný celok sú povinné prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre ne vyplývajú z plnenia povinností ustanovených zákonmi.
(10)Obec a vyšší územný celok v priebehu rozpočtového roka sledujú vývoj príjmov a výdavkov bežného rozpočtu s cieľom zabezpečenia jeho vyrovnanosti ku koncu rozpočtového roka. Na tento účel vykonajú nevyhnutné zmeny vo svojom rozpočte, najmä zvýšenie vlastných príjmov alebo zníženie výdavkov.
(11)Obec a vyšší územný celok sú povinné na účely zostavenia návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu poskytovať ministerstvu informácie a vybrané údaje o svojom hospodárení. Rozsah údajov a spôsob ich predkladania určí ministerstvo.
(12)Na hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami obce a vyššieho územného celku platia primerane ustanovenia § 2 ods. 1 písm.
  1. c)až
  2. e)prvej časti, štvrtej časti okrem § 15, piatej časti okrem § 23 ods. 1, deviatej až trinástej časti tohto zákona. § 29a Pravidlá používania návratných zdrojov financovania
(1)Obec a vyšší územný celok môžu použiť návratné zdroje financovania len na krytie kapitálových výdavkov. Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa výnimočne môžu použiť tieto zdroje financovania za podmienky, že dlh bude splatený do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu.
(2)Na emitovanie komunálnych dlhopisov sa vzťahuje osobitný zákon.20)
(3)Obec a vyšší územný celok môžu vstupovať len do takých úverových záväzkov, ktorých plnenie dlhodobo nenaruší vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch.
(4)Obec a vyšší územný celok môžu prijať úvery, ktorých celková suma v jednotlivej obci alebo vo vyššom územnom celku v príslušnom rozpočtovom roku presiahne 75 000 000 Sk len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva. Do sumy úverov sa nezapočítavajú tie úvery, ktoré nezvyšujú celkovú sumu dlhu a návratné zdroje financovania z vládnych podporných programov poskytovaných podľa osobitných predpisov. Ministerstvo
  1. a)písomne odsúhlasí alebo zamietne prijatie úveru najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti; ak tak nevykoná, považuje sa to za jeho súhlas,
  2. b)vydá písomný súhlas na prijatie úveru vždy, ak obec a vyšší územný celok spĺňajú podmienky uvedené v odseku 6 písm.
  3. a)a
  4. b)a s poskytovaním úverov súhlasí banka. Ak vláda Slovenskej republiky schváli osobitný program regulovania dlhu verejnej správy, ministerstvo bude pri schvaľovaní úverov postupovať v súlade s týmto programom. Návrh na jeho prijatie ministerstvo prerokuje s predstaviteľmi republikových združení územnej samosprávy.
(5)Obec a vyšší územný celok nesmú prevziať záruku za úver poskytovaný fyzickej osobe podnikateľovi a právnickej osobe, ktorej nie sú zriaďovateľom alebo zakladateľom.
(6)Obec a vyšší územný celok môžu na plnenie svojich úloh prijať návratné zdroje financovania, len ak
  1. a)celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku ku koncu rozpočtového roka neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a
  2. b)suma ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane úrokov neprekročí 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.
(7)Do celkovej sumy dlhu podľa odseku 6 písm.
  1. a)sa nezapočíta dlh z prijatia návratných zdrojov financovania z vládnych podporných programov poskytovaných podľa osobitných predpisov.20a) Do sumy ročných splátok návratných zdrojov financovania podľa odseku 6 písm.
  2. b)sa nezapočíta suma jednorazového predčasného splatenia návratných zdrojov financovania.
(8)Prijatie návratných zdrojov financovania v bežnom roku a splnenie podmienok podľa odseku 6 sú obec a vyšší územný celok povinné písomne oznámiť ministerstvu do 31. januára nasledujúceho roka. § 29b Stabilizácia príjmov rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov
(1)Pri zostavovaní štátneho rozpočtu sa prihliada na úlohy a zodpovednosť obcí a vyšších územných celkov určených osobitnými zákonmi. Návrh výšky súhrnného finančného vzťahu štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov na príslušný rozpočtový rok sa určí v závislosti od vývoja výnosov daní v správe štátu s prihliadnutím na rozsah daňových právomocí obcí a vyšších územných celkov.
(2)Návrh výšky súhrnného finančného vzťahu medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov, ich štruktúru, spôsob rozdelenia a použitia prerokuje ministerstvo s predstaviteľmi republikových združení územnej samosprávy pred predložením návrhu východísk na zostavenie štátneho rozpočtu na rokovanie vlády podľa § 8 ods. 1 a pred predložením návrhu štátneho rozpočtu na rokovanie vlády podľa § 8 ods. 3 tohto zákona. § 30 Peňažné fondy obce a vyššieho územného celku
(1)Obec a vyšší územný celok môžu vytvárať vlastné mimorozpočtové peňažné fondy. Zdrojmi peňažných fondov môžu byť najmä
  1. a)prebytok hospodárenia rozpočtu za uplynulý rok,
  2. b)zostatky týchto fondov z minulých rokov,
  3. c)ďalšie zdroje bežného roka.
(2)Zostatky peňažných fondov koncom roka neprepadajú. O použití peňažných fondov rozhoduje obecné zastupiteľstvo a zastupiteľstvo vyššieho územného celku.
(3)Prostriedky svojich peňažných fondov používa obec a vyšší územný celok prostredníctvom rozpočtu okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondmi navzájom a okrem prípadov, keď sa prostriedky peňažných fondov použijú len na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami v priebehu rozpočtového roka.
(4)Obec a vyšší územný celok vytvárajú rezervný fond vo výške určenej obecným zastupiteľstvom a zastupiteľstvom vyššieho územného celku; minimálny ročný prídel do fondu je 10 % prebytku hospodárenia. § 31 Záverečný účet obce a vyššieho územného celku
(1)Po skončení kalendárneho roka obec a vyšší územný celok údaje o rozpočtovom hospodárení súhrnne spracujú do záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku.
(2)Obec a vyšší územný celok finančne usporiadajú svoje hospodárenie vrátane finančných vzťahov k zriadeným alebo založeným právnickým osobám a k iným subjektom na svojom území; ďalej usporiadajú finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, štátnym fondom, rozpočtom iných obcí a rozpočtom vyšších územných celkov.
(3)Prebytok hospodárenia rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku po skončení roka neprepadá a je zdrojom tvorby rezervného fondu, prípadne ďalších peňažných fondov. Prípadný schodok svojho hospodárenia uhradí obec a vyšší územný celok predovšetkým z rezervného fondu, z ďalších peňažných fondov, z rozpočtu bežného roka alebo z návratných zdrojov financovania. O použití prebytku rozpočtového hospodárenia a o spôsobe úhrady schodku rozhodne zastupiteľstvo obce alebo vyššieho územného celku pri prerokovaní záverečného účtu.
(4)Obec a vyšší územný celok sú povinné dať si overiť svoje hospodárenie za predchádzajúci rozpočtový rok podľa osobitného predpisu.1) Predmetom overovania je tiež hospodárenie podľa rozpočtu v súlade s týmto zákonom, hospodárenie s ostatnými finančnými prostriedkami, stav a vývoj dlhu a dodržiavanie pravidiel používania návratných zdrojov financovania.
(5)Ak audítor pri overovaní podľa odseku 4 zistí porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, oznámi tieto skutočnosti ministerstvu; ministerstvo alebo ním poverená správa finančnej kontroly je oprávnená ich overiť, pričom postupuje primerane podľa osobitného predpisu.10aa)
(6)Záverečný účet obsahuje údaje o plnení rozpočtu príjmov a výdavkov v členení podľa rozpočtovej klasifikácie vrátane tvorby a použitia prostriedkov peňažných fondov. Súčasťou záverečného účtu je ďalej bilancia aktív a pasív, prehľad o stave a vývoji dlhu, prehľad o poskytnutých zárukách podľa jednotlivých príjemcov, údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti.
(7)Prerokovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku sa uzatvára jedným z nasledovných výrokov:
  1. a)súhlas s celoročným hospodárením bez výhrad,
  2. b)súhlas s celoročným hospodárením s výhradami.
(8)V prípade uzatvorenia prerokovania záverečného účtu s výhradami obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku prijme opatrenia na nápravu zistených nedostatkov. § 32 Osobitosti hospodárenia obcí a vyšších územných celkov
(1)Obec a vyšší územný celok môžu určiť, že niektoré ich vnútorné organizačné jednotky budú hospodáriť osobitne len so zvereným preddavkom. Zároveň určia výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje. Obec a vyšší územný celok sú povinné zúčtovať príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka.
(2)Ak obec a vyšší územný celok vykonávajú podnikateľskú činnosť, výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte. Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi po zdanení sa zahrnuje do rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku najneskôr na konci kalendárneho roka tak, aby bol súčasťou záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku.
(3)Ak obec alebo vyšší územný celok nesplnia povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, ministerstvo môže až do ich splnenia pozastaviť poskytovanie finančných prostriedkov z dotácií zo štátneho rozpočtu. § 32a Ozdravný režim a nútená správa
(1)Ozdravný režim predchádza zavedeniu nútenej správy. Obec je povinná zaviesť ozdravný režim, ak neuhradila uznaný záväzok do 60 dní odo dňa splatnosti a celková výška záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 % skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka.
(2)Ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, starosta obce je povinný do siedmich dní pripraviť návrh opatrení na prijatie ozdravného režimu vrátane návrhu ozdravného rozpočtu a predložiť ich do 15 dní na rokovanie obecného zastupiteľstva. Pri zostavení ozdravného rozpočtu nie je obec povinná dodržať ustanovenie § 29 ods. 2.
(3)Počas ozdravného režimu môže obec používať svoje finančné prostriedky len v súlade so schváleným ozdravným rozpočtom, pričom každé použitie finančných prostriedkov obce musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór obce.
(4)Starosta je povinný pravidelne mesačne predkladať na rokovanie obecného zastupiteľstva správu o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.
(5)Hlavný kontrolór obce je povinný predložiť obecnému zastupiteľstvu písomnú správu k návrhu ozdravného režimu, k návrhu ozdravného rozpočtu a ku každej správe o plnení ozdravného režimu a ozdravného rozpočtu.
(6)Obec bezodkladne písomne oznámi ministerstvu rozhodnutie o prijatí ozdravného režimu. V lehote do siemich dní po uplynutí 90 dní od prijatia ozdravného režimu obec oznámi ministerstvu výsledky jeho plnenia vrátane plnenia ozdravného rozpočtu a stavu záväzkov spolu so stanoviskom hlavného kontrolóra obce. Ak obec preukáže, že plnením prijatých opatrení dosiahla zlepšenie výsledkov hospodárenia a zníženie celkových záväzkov uvedených v odseku 1, ministerstvo môže na základe žiadosti obce vydať súhlas na predĺženie hospodárenia v ozdravnom režime s určením jeho lehoty.
(7)Ministerstvo je oprávnené rozhodnúť21) o zavedení nútenej správy nad obcou, ak nastali skutočnosti uvedené v odseku 1 a obec nezaviedla ozdravný režim alebo ak ozdravný režim zavedený obcou po uplynutí 120 dní od vzniku skutočností uvedených v odseku 1 neviedol k náprave a tieto skutočnosti naďalej pretrvávajú, a to na základe a) oznámenia starostu obce, b) oznámenia veriteľa, c) oznámenia orgánu štátu.
(8)Starosta obce je povinný oznámenie podľa odseku 7 písm. a) prerokovať v obecnom zastupiteľstve a zaslať ministerstvu do 15 dní po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 7.
(9)Ministerstvo pred zavedením nútenej správy preverí skutočnosti uvedené v oznámení a dôvody neuhradenia záväzku. Obec je povinná poskytnúť na uvedené účely nevyhnutne potrebnú súčinnosť vrátane poskytnutia potrebných účtovných a iných dokladov.
(10)Rozhodnutie o zavedení nútenej správy obsahuje aj meno a priezvisko núteného správcu, adresu jeho trvalého pobytu, číslo preukazu totožnosti a rodné číslo. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zavedení nútenej správy sa doručí aj miestne príslušnému daňovému úradu a miestne príslušnému krajskému úradu alebo okresnému úradu.
(11)Núteného správcu určí ministerstvo po dohode s ministerstvom vnútra zo zamestnancov miestne príslušného krajského úradu alebo okresného úradu. Náklady spojené s výkonom nútenej správy okrem nákladov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania núteného správcu uhrádza obec, nad ktorou bola zavedená nútená správa. Platové náležitosti nútenému správcovi určí jeho zamestnávateľ.
(12)Núteným správcom môže byť fyzická osoba, ktorá spĺňa tieto požiadavky:
  1. a)má skončené vysokoškolské vzdelanie a odbornú prax v oblasti financií najmenej desať rokov,
  2. b)nie je starostom alebo členom samosprávneho orgánu obce,
  3. c)nie je osobou blízkou starostovi obce, členom orgánov obce alebo zamestnancom obce.21aa)
(13)Obec je do siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy povinná zriadiť v banke osobitný účet nútenej správy a previesť na tento účet všetky zostatky peňažných prostriedkov vedených na doterajších účtoch obce okrem prostriedkov, ktoré je obec povinná viesť na samostatných účtoch podľa § 6 ods.

§ 20aods. 4.

(14)Počas nútenej správy všetky príjmy obce plynú na osobitný účet nútenej správy okrem príjmov, ktoré je obec povinná viesť na samostatných účtoch podľa § 6 ods.

§ 20aods. 4. Prostriedky na všetkých účtoch môže obec použiť len s predchádzajúcim písomným súhlasom núteného správcu.

(15)Po zavedení nútenej správy nútený správca je povinný zistiť stav hospodárenia obce, pričom má právo nahliadať do všetkých potrebných účtovných a iných dokladov obce. Na základe zistených skutočností je oprávnený požadovať od orgánov obce prijatie programu na konsolidáciu hospodárenia obce vrátane organizačných a personálnych opatrení.
(16)Nútený správca je oprávnený zúčastniť sa s hlasom poradným na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a jeho príslušných komisií, na ktorých sa rokuje o rozpočte, hospodárení a majetku obce. Správy predkladané na zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré sa týkajú rozpočtu, hospodárenia a majetku obce, musia byť doložené stanoviskom núteného správcu.
(17)Obec je povinná do siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy toto rozhodnutie zverejniť spôsobom v obci obvyklým. Obec je povinná zavedenie nútenej správy oznámiť všetkým bankám, ktoré vedú účty obce, ďalej príslušnému vyššiemu územnému celku a veriteľom.
(18)Obec je povinná do 30 dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy zostaviť a schváliť krízový rozpočet na obdobie do konca rozpočtového roka, podľa ktorého bude obec hospodáriť. V krízovom rozpočte sa povinne rozpočtujú nevyhnutné výdavky podľa § 27 ods. 1 písm. a) až c). Ak sa nútená správa neskončí v príslušnom rozpočtovom roku, obec je povinná do 31. decembra bežného roka zostaviť a schváliť krízový rozpočet aj na nasledujúci rozpočtový rok. Pri zostavení krízového rozpočtu nie je obec povinná dodržať ustanovenie § 29 ods. 2.
(19)Ak obec neschváli krízový rozpočet v lehotách uvedených v odseku 18, obec hospodári podľa krízového rozpočtu zostaveného núteným správcom.
(20)Ministerstvo o zrušení nútenej správy rozhoduje na základe návrhu núteného správcu alebo žiadosti obce.
(21)Príjmy a výdavky uskutočnené počas nútenej správy obec po zrušení nútenej správy zúčtuje so schváleným rozpočtom. § 33 Finančné vyrovnávanie
(1)Na ochranu finančne slabších obcí a vyšších územných celkov a na zabezpečenie dostatočnej úrovne služieb poskytovaných obyvateľom pri výkone svojich samosprávnych funkcií uplatňujú sa postupy finančného vyrovnávania.
(2)Finančným vyrovnávaním sa čiastočne korigujú rozdiely medzi potenciálnymi príjmami a výdavkami obce a vyššieho územného celku, ktoré musia hradiť z bežnej časti svojho rozpočtu.
(3)Finančné vyrovnávanie podľa odseku 2 sa uplatňuje systémom
  1. a)vertikálneho vyrovnávania, ktorým sa vyrovnáva úroveň výdavkových potrieb obce a vyššieho územného celku, a
  2. b)horizontálneho vyrovnávania, ktorým sa vyrovnávajú rozdiely v tvorbe vlastných príjmov obcí a vyšších územných celkov.
(4)Nástrojom systému vertikálneho vyrovnávania je najmä decentralizačná dotácia zo štátneho rozpočtu. Decentralizačná dotácia je finančný vzťah (transfer), ktorý je určený na financovanie pôsobností obcí a vyšších územných celkov, ktoré prešli na obce a vyššie územné celky z orgánov štátu v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi. Decentralizačná dotácia sa poskytuje na základe vecných a finančných normatívov upravených osobitnými predpismi.21a) Ak obce zriadia spoločný obecný úrad alebo združenie obcí podľa osobitného predpisu,21b) ministerstvo môže za tieto obce poskytnúť decentralizačnú dotáciu obci, v ktorej je sídlo spoločného obecného úradu alebo sídlo združenia obcí, po predchádzajúcom súhlase všetkých obcí, ktoré spoločný úrad alebo združenie obcí zriadia.
(5)Ak nemožno uplatniť ustanovenie tretej vety odseku 4, postup určí ministerstvo po dohode s vecne príslušným ministerstvom.
(6)Systém horizontálneho vyrovnávania obcí a vyšších územných celkov ustanoví osobitný zákon. DEVIATA ČASŤ HOSPODÁRENIE ROZPOČTOVÝCH ORGANIZÁCIÍ § 34 Rozpočet rozpočtovej organizácie
(1)Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami prijatými od iných subjektov. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením.
(2)Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov. Pritom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a ďalšími ukazovateľmi určenými zriaďovateľom. Na hospodárenie rozpočtových organizácií, ktoré sú vysokými školami, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak osobitný zákon neustanoví inak.
(3)Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je vnútorná organizačná jednotka hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka. Vnútorné organizačné jednotky nie sú právnickými osobami. Na financovanie preddavkových organizácií, ktoré sú zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí, sa vzťahuje § 20 ods. 6.
(4)Vzájomné započítanie príjmov a výdavkov je v rozpočtovej organizácii prípustné, ak ide o dodatočnú úhradu predtým vynaložených výdavkov v tom istom rozpočtovom roku, ktorou iný subjekt refunduje rozpočtovej organizácii výdavky, ktoré za neho zaplatila.
(5)Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu s výnimkou príjmov uvedených v odseku 4 na svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového účtu. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom, alebo ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy. Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici podľa osobitného zákona.8ac)
(6)Rozpočtová organizácia, ktorá sústreďuje prostriedky určené na odvody do rozpočtu Európskych spoločenstiev, ich vedie na samostatnom účte v Štátnej pokladnici, z ktorého ich prevádza na osobitný účet vedený ministerstvom v mene Komisie Európskych spoločenstiev, zriadený v Štátnej pokladnici. Na osobitný účet vedený ministerstvom v mene Komisie Európskych spoločenstiev sa z výdavkov štátneho rozpočtu prevádzajú aj odvody do rozpočtu Európskych spoločenstiev [§ 6 ods.1 písm. c)].
(7)Príjem z prenájmu majetku v správe štátnej rozpočtovej organizácie je príjmom štátneho rozpočtu.
(8)Rozpočtová organizácia nemôže uzatvárať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci22) podľa osobitného predpisu.23)
(9)Rozpočtová organizácia ako nájomca môže použiť kapitálové výdavky na technické zhodnotenie prenajatého majetku v prípade, ak nájom trvá aspoň štyri roky od vynaloženia takéhoto výdavku.
(10)Financovanie úloh rozvoja vedy a techniky ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. § 35 zrušený od 1. júna 2001 § 36 Podnikateľská činnosť rozpočtovej organizácie
(1)Rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.25) Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostáva v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti organizácie. Výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte.
(2)Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o financovaní vedľajšieho hospodárstva.26) DESIATA ČASŤ HOSPODÁRENIE PRÍSPEVKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ § 37 Rozpočet príspevkovej organizácie
(1)Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, prostriedky vlastných finančných fondov, prostriedky prijaté od iných subjektov, prípadne prostriedky získané svojou podnikateľskou činnosťou. Na hospodárenie so všetkými prostriedkami príspevkovej organizácie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
(2)Príspevková organizácia je povinná dosahovať výnosy určené svojím rozpočtom a zabezpečiť maximálnu hospodárnosť a efektívnosť svojich nákladov.
(3)Príspevková organizácia nemôže vystavovať dlhopisy a vystavovať a prijímať zmenky.
(4)Príspevková organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici podľa osobitného zákona.8ac) § 38 Finančný vzťah k rozpočtu zriaďovateľa
(1)Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a ďalšími ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.
(2)Príspevková organizácia uhrádza výdavky na prevádzkovú činnosť, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku prednostne z vlastných zdrojov. Ak vlastné zdroje nepostačujú na krytie uvedených potrieb, zriaďovateľ môže poskytnúť príspevkovej organizácii príspevok. Tento príspevok môže určiť najviac v takej výške, aby jej rozpočet bol vyrovnaný; to neplatí, ak je príspevková organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.26a) Zriaďovateľ môže príspevkovej organizácii krátiť alebo zvýšiť príspevok pri zmene a nedodržaní podmienok, za ktorých bol určený finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou. Zriaďovateľ môže príspevkovej organizácii krátiť alebo zvýšiť príspevok pri zmene a nedodržaní podmienok, za ktorých bol určený finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou.
(3)Výška príspevku na bežné výdavky a jeho čerpanie v priebehu rozpočtového roka sú viazané na jednotku výkonu, ktorú určí zriaďovateľ po dohode s ministerstvom. Ak príspevok nemožno viazať na jednotku výkonu, jednotka výkonu sa neurčuje.
(4)Ak vlastné zdroje na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nekryjú potreby príspevkovej organizácie, zriaďovateľ určí výšku príspevku na obstaranie ním určeného konkrétneho hmotného a nehmotného majetku.
(5)Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo so štátnym rozpočtom bez ohľadu na zapojenie na štátny rozpočet. § 39 zrušený od 1. júla 2002 § 40 Odpisy Odpisovanie hmotného a nehmotného majetku sa spravuje osobitným predpisom.7) Príspevková organizácia nemôže použiť zrýchlené odpisovanie hmotného a nehmotného majetku. § 41 Finančné fondy príspevkovej organizácie
(1)Príspevková organizácia tvorí
  1. a)fond reprodukcie,
  2. b)rezervný fond.
(2)Rozsah obstarávania hmotného a nehmotného majetku príspevkovej organizácie vrátane jeho technického zhodnotenia je určený výškou prostriedkov vo fonde reprodukcie a výškou prostriedkov získaných z prijatých úverov.
(3)Rezervný fond sa tvorí z hospodárskeho výsledku po zdanení. Ďalej sú zdrojom rezervného fondu darované prostriedky a zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením.
(4)Ak je hospodársky výsledok vyšší ako rozpočtovaný hospodársky výsledok, ten nemôže byť dosiahnutý nesplnením úloh, obmedzovaním alebo zhoršovaním kvality služieb alebo zmenou podmienok, za ktorých boli záväzné úlohy a záväzné limity organizácií určené. Príspevková organizácia, ktorá vykazuje stratu z minulých rokov a v bežnom roku dosiahla kladný hospodársky výsledok, je povinná použiť tento hospodársky výsledok po zdanení na úhradu straty z minulých rokov, a to až do jej vyrovnania.
(5)Tvorbu a použitie fondu reprodukcie a použitie rezervného fondu upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. § 41a
(1)Ak sa hospodárenie príspevkovej organizácie za bežný rok skončí stratou, príspevková organizácia túto stratu uhradí
  1. a)z rezervného fondu príspevkovej organizácie,
  2. b)zo zisku z podnikateľskej činnosti po zdanení príspevkovej organizácie najneskôr v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po roku, v ktorom bola strata vykázaná, ak nie je možné uhradiť stratu podľa písmena a),
  3. c)z kladného hospodárskeho výsledku z hlavnej činnosti príspevkovej organizácie najneskôr v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po roku, v ktorom bola strata vykázaná, ak nie je možné uhradiť stratu podľa písmena b).
(2)Ak nie je strata uhradená ani podľa odseku 1 písm. c), zruší zriaďovateľ príspevkovú organizáciu do konca roku nasledujúceho po roku, z ktorého výsledku hospodárenia mala byť strata uhradená. Ak je to nevyhnutné, zriaďovateľ zabezpečí činnosť doteraz vykonávanú príspevkovou organizáciou rozpočtovou organizáciou.
(3)Ustanovenie odseku 2 sa neuplatní pre príspevkové organizácie zriadené zákonom a verejnoprávne inštitúcie hospodáriace ako príspevkové organizácie (§ 53).
(4)Zriaďovateľ príspevkovej organizácie, ktorá je zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu,26a) nie je povinný uplatniť postup podľa odseku 2. § 42 Podnikateľská činnosť príspevkovej organizácie
(1)Príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom.
(2)Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané touto činnosťou používa príspevková organizácia na skvalitňovanie služieb poskytovaných v oblasti hlavnej činnosti.
(3)Príspevková organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom bežnom účte. Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) z tejto činnosti sa nerozpočtujú. Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka strata, je vedúci príspevkovej organizácie povinný zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku už nevykonávala.
(4)Zisk z podnikateľskej činnosti príspevkovej organizácie po zdanení je zdrojom rezervného fondu príspevkovej organizácie. § 43
(1)Príspevková organizácia môže uzavierať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci22) podľa osobitného predpisu23) z vlastných zdrojov.
(2)Príspevková organizácia môže uzavrieť zmluvu podľa odseku 1 po vyhodnotení ponúk najmenej troch nezávislých uchádzačov. JEDENÁSTA ČASŤ FINANČNÁ KONTROLA A ZODPOVEDNOSŤ ZA HOSPODÁRENIE § 44
(1)Hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu kontroluje vláda. Vláda priebežne hodnotí plnenie štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov a správy o plnení štátneho rozpočtu predkladá národnej rade.
(2)Ministerstvo vykonáva finančnú kontrolu u správcov rozpočtových kapitol okrem rozpočtovej kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a v štátnych fondoch. Kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu v Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky vykonáva Národná rada Slovenskej republiky alebo ňou poverený orgán.
(3)Finančnú kontrolu v štátnych rozpočtových organizáciách a štátnych príspevkových organizáciách a finančnú kontrolu prostriedkov štátneho rozpočtu, prostriedkov Európskych spoločenstiev a iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv a prostriedkov štátnych fondov poskytnutých obciam, vyšším územným celkom, právnickým osobám a fyzickým osobám vykonávajú správy finančnej kontroly.27) V prípade potreby môže kontrolu vykonať ministerstvo.
(4)Na výkon finančnej kontroly podľa odsekov 2 a 3 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.10aa)
(5)Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o kontrole hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu.28) § 45 zrušený od 1. januára 2003 § 46 Zodpovednosť za hospodárenie
(1)Vláda zodpovedá národnej rade za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami a predkladá jej štvrťročne správu o plnení štátneho rozpočtu, a to najneskôr do 60 dní po uplynutí príslušného štvrťroka. Súčasťou správ o plnení štátneho rozpočtu je aj informácia o vykonaných opatreniach vlády na preklenutie nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu a o povolenom prekročení výdavkov z titulu dosiahnutia vyšších príjmov. Ak sa v priebehu roka zmenia podmienky natoľko, že výrazne ohrozujú plánovanú bilanciu štátneho rozpočtu napriek opatreniam prijatým na základe zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok v súlade s týmto zákonom, vláda predloží národnej rade návrh na zmenu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(2)Za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami ústredných orgánov a štátnych fondov zodpovedá príslušný minister alebo vedúci ústredného orgánu; za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zodpovedá ich vedúci. Za hospodárenie v rozpočtových kapitolách Všeobecná pokladničná správa a Štátny dlh zodpovedá minister financií. Správy o plnení svojich rozpočtov prerokúvajú vedúci ústredných orgánov v príslušných orgánoch národnej rady.
(3)Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže v rozsahu a za podmienok určených zákonom o štátnom rozpočte povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre hospodárstvo Slovenskej republiky a nezabezpečeného v štátnom rozpočte. Vláda môže v príslušnom rozpočtovom roku prevziať úvery najviac do výšky ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(4)Zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok môže ustanoviť inú dobu, ako je uvedená v § 6 ods. 6, na ktorú sa poskytuje návratná finančná výpomoc.
(5)Minister financií môže čiastočne alebo úplne odpustiť vrátenie návratnej finančnej výpomoci poskytnutej podľa § 6 ods. 5 písm.
  1. b)a
  2. c)len na základe rozhodnutia vlády. § 46a zrušený od 1. septembra 2002 Porušenie rozpočtovej disciplíny a sankcie § 47
(1)Porušenie rozpočtovej disciplíny je neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov štátneho rozpočtu, Európskych spoločenstiev, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a neoprávnené použitie finančných prostriedkov, s ktorými hospodária rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie. Za porušenie rozpočtovej disciplíny sa považuje aj nedodržanie podmienok, za ktorých sa rozpočtové prostriedky poskytli.
(2)Subjekty, ktoré porušili rozpočtovú disciplínu, sú povinné odviesť neoprávnene použitú alebo zadržanú sumu prostriedkov do štátneho rozpočtu, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku; zároveň sú povinné zaplatiť do príslušného rozpočtu penále vo výške 0,2 % z neoprávnene použitej alebo zadržanej sumy za každý aj začatý deň omeškania s úhradou odvodu alebo za každý aj začatý deň neoprávneného použitia poskytnutých prostriedkov, najviac však do výšky dvojnásobku tejto sumy. Ak porušenie rozpočtovej disciplíny zistila vnútorná kontrola, penále sa znižuje na polovicu.
(3)Odvod neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu alebo Európskych spoločenstiev, ako aj penále uloží príslušná správa finančnej kontroly,27) ktorá ich aj vymáha. V prípade potreby odvod a penále môže uložiť a vymáhať ministerstvo. Ak porušenie rozpočtovej disciplíny zistí iná organizácia alebo iný orgán, je povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnej správe finančnej kontroly. Ukladanie a vymáhanie odvodu a penále sa riadia všeobecnými predpismi o správnom konaní.21) Ustanovenia osobitného predpisu29) sa na tieto účely nepoužijú.
(4)Ak štátna rozpočtová organizácia poruší rozpočtovú disciplínu, ministerstvo viaže v rozpočte príslušnej rozpočtovej kapitoly za podmienok podľa § 14 prostriedky vo výške, v akej sa porušila rozpočtová disciplína; ak nemožno v jednom rozpočtovom roku uplatniť viazanie v plnej výške, časť viazania sa uplatní v nasledujúcich rozpočtových rokoch. Subjekt, ktorý zistí porušenie rozpočtovej disciplíny v štátnej rozpočtovej organizácii, je povinný oznámiť túto skutočnosť ministerstvu, ktoré do 60 dní odo dňa oznámenia o porušení rozpočtovej disciplíny viaže prostriedky podľa predchádzajúcej vety; to neplatí, ak štátna rozpočtová organizácia vykonáva odvod na základe osobitného predpisu29a) alebo ak poruší rozpočtovú disciplínu z prostriedkov štátneho fondu, keď sa postupuje podľa odseku 5. Na zamedzenie tvrdosti zákona môže ministerstvo čiastočne uvoľniť viazanie. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nepoužijú. Rovnaký postup uplatňuje obec a vyšší územný celok, ak ich rozpočtová organizácia poruší rozpočtovú disciplínu.
(5)Odvod a penále za neoprávnené použitie a zadržanie prostriedkov
  1. a)rozpočtov štátnych fondov ukladá a vymáha ústredný orgán, ktorý vykonáva správu štátneho fondu s výnimkou tých prípadov, keď neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov rozpočtu štátneho fondu zistila správa finančnej kontroly,27)
  2. b)rozpočtu obce ukladá a vymáha príslušný orgán obce,
  3. c)rozpočtu vyššieho územného celku ukladá a vymáha príslušný orgán vyššieho územného celku,
  4. d)Európskych spoločenstiev ukladá a vymáha príslušná správa finančnej kontroly.
(6)Odvod spolu s penále, ktoré pri kontrolovanom subjekte nepresiahne sumu 3 000 Sk, sa neukladá; to neplatí, ak sa odvod vykonáva na základe osobitného predpisu.29a) Viazanie, ktoré v štátnej rozpočtovej organizácii nepresiahne sumu 3 000 Sk, sa nevykoná.
(7)Sankcie za porušenie rozpočtovej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia rozpočtovej disciplíny. Tým nie je dotknutá povinnosť na uplatňovanie náhrady škody podľa osobitného zákona.29aa)
(8)Na zamedzenie tvrdosti zákona môže po právoplatnosti rozhodnutia o uložení odvodu podľa odseku

lebo 5 povoliť v súlade s podmienkami podľa osobitného zákona29b) čiastočnú úľavu z odvodu a úľavy z penále za porušenie rozpočtovej disciplíny, odklady platenia alebo splátky odvodu a penále

  1. a)ministerstvo alebo ním poverený územný finančný orgán, ak ide o prostriedky štátneho rozpočtu alebo rozpočtu štátneho fondu,
  2. b)obec, ak ide o prostriedky jej rozpočtu,
  3. c)vyšší územný celok, ak ide o prostriedky jeho rozpočtu.

(9)Banka alebo Štátna pokladnica, v ktorej má subjekt, ktorý porušil rozpočtovú disciplínu, otvorené svoje účty, je povinná na žiadosť orgánu vymáhajúceho pohľadávku poskytnúť informácie o stavoch a pohyboch na týchto účtoch. § 47a
(1)Pri porušení disciplíny pri hospodárení s finančnými prostriedkami Európskych spoločenstiev sa postupuje podľa § 47 s odchýlkami uvedenými v odsekoch 2 až 4.
(2)Subjekt, ktorý neoprávnene použil alebo zadržal prostriedky poskytnuté z národného fondu, je povinný neoprávnene použitú alebo zadržanú sumu týchto prostriedkov vrátane penále vrátiť prostredníctvom subjektu, ktorý prostriedky poskytol a ktorý vrátené prostriedky odvedie do národného fondu najneskôr v deň nasledujúci po dni ich pripísania na účet.
(3)Ak Európske spoločenstvá požiadajú o vrátenie neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov Európskych spoločenstiev, odvedú sa tieto prostriedky z osobitného účtu ministerstva vrátane sankcie podľa odseku 4 do rozpočtu Európskych spoločenstiev. Rozdiel medzi vrátenou sumou a povinnou sumou odvodu vrátane sankcie do rozpočtu Európskych spoločenstiev sa vysporiada v prospech alebo na ťarchu štátneho rozpočtu.
(4)Slovenská republika zaplatí Európskym spoločenstvám úrok z omeškania v prípade oneskoreného vrátenia neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov Európskych spoločenstiev, ktorého výšku určujú Európske spoločenstvá.
(5)Ustanovenie odseku 2 platí pre nakladanie s prostriedkami Európskych spoločenstiev poskytnutých Slovenskej republike na základe medzinárodných zmlúv uzatvorených do dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii. § 48 Ministerstvo môže subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 1 000 000 Sk podľa všeobecných predpisov o správnom konaní,15) a to v lehotách podľa § 47 ods.
  1. DVANÁSTA ČASŤ ŠTÁTNY ZÁVEREČNÝ ÚČET, ŠTÁTNE AKTÍVA A ŠTÁTNE PASÍVA § 49 zrušený od
  2. januára 2003 § 49a Na preklenutie dočasného nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu v rozpočtovom roku môže ministerstvo a) vydávať štátne pokladničné poukážky,29c) b) viazať prostriedky štátneho rozpočtu, c) určovať priority čerpania výdavkov štátneho rozpočtu. § 49b Štátne aktíva a štátne pasíva
(1)Štátne aktíva sú štátne finančné aktíva a majetok štátu14) v správe
  1. a)ministerstiev a ďalších ústredných orgánov štátnej správy,
  2. b)ostatných štátnych orgánov,
  3. c)štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií,
  4. d)štátnych fondov.
(2)Štátne finančné aktíva sú prostriedky štátu vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia z minulých rokov a z ďalších finančných operácií štátu. Na základe rozhodnutia vlády možno štátne finančné aktíva vytvoriť aj z prostriedkov podľa osobitného zákona.29d)
(3)Štátne finančné aktíva vytvorené z výsledkov hospodárenia štátneho rozpočtu z minulých rokov možno použiť iba so súhlasom národnej rady. Štátne finančné aktíva z ďalších finančných operácií štátu možno použiť iba so súhlasom vlády.
(4)Štátne pasíva sú štátne finančné pasíva a ostatné záväzky subjektov uvedených v odseku 1 a rozdiel majetku a záväzkov týchto subjektov.
(5)Štátne finančné pasíva sú záväzky štátu z minulých rokov.
(6)Ročnú bilanciu štátnych aktív a štátnych pasív vypracúva ministerstvo a predkladá ju vláde a národnej rade ako prílohu návrhu štátneho záverečného účtu. § 50 Štátny záverečný účet
(1)Štátny záverečný účet obsahuje výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu za príslušný rozpočtový rok. Štátny záverečný účet zahŕňa aj záverečné účty štátnych fondov, prehľad o rozpočtovom hospodárení obcí zostavený podľa účtovných závierok obcí, prehľad o rozpočtovom hospodárení vyšších územných celkov zostavený podľa účtovných závierok vyšších územných celkov a prehľad o výsledkoch hospodárenia verejnoprávnych inštitúcií

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.