Úradné zdrojeslov-lex.sk · EUR-Lex
Europaius
Slovenčina
ČeštinaDeutschFrançaisEspañolPolskiItalianoNederlandsÖsterreichBelgiquePortuguêsSvenskaDanskSuomiIrelandMagyarEestiLietuviųLatviešuSlovenščinaHrvatskiΚύπροςMaltiRomânăΕλληνικάLuxembourgБългарски
Slovenčina

Vyhláška Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu o cenách

Zbierka zákonov Slovenskej republiky --> Informačný systém verejnej správy Slov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla. Náchadzate sa na statickej verzií portálu. Aktuálnu verziu portálu nájdete na: www.slov-lex.sk. Preskoč na obsah 137/1973 Zb. Vyhlásené znenie Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter. História Dátum účinnostiNovela 1. Vyhlásené znenie 2. 01.01.1974 - 31.08.1978 3. 01.09.1978 - 31.12.1980 73/1978 Zb. 4. 01.01.1981 - 31.12.1985 160/1980 Zb. Obsah § 1 Úvodné ustanovenia

(1)a) b)
(2)
(3)PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ POJMY § 2 Obsah ceny § 3 Ceny v tuzemsku
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)h)
(2)
(3)§ 4 Zahraničné ceny
(1)a) b)
(2)§ 5 Zvláštne druhy cien
(1)
(2)a) b)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)§ 6 Doplnkové zložky cien a doplnkové položky pripočítateľné k cenám (odpočítateľné od cien)
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)a) b)
(4)DRUHÁ ČASŤ KVALITATÍVNE A DODACIE PODMIENKY VÝROBKU § 7 Spôsob vymedzenia výrobku
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
  1. a)
  2. b)
  3. c)§ 8 Podstatné kvalitatívne a dodacie podmienky výrobku
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(3)
(4)TRETIA ČASŤ TVORBA CIEN HLAVA I ÚVODNÉ USTANOVENIA O TVORBE CIEN § 9
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)§ 10
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
(3)
(4)§ 11 Nový výrobok
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)
(4)
(5)§ 12 Spôsoby tvorby cien
(1)a) b)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(4)
(5)§ 13 Porovnateľný výrobok
(1)a) b)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(3)
(4)
(5)
(6)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)h)
(7)HLAVA II VYJADRENIE PODMIENOK VÝROBY V CENÁCH Prvý oddiel Kalkulácia na tvorbu ceny § 14
(1)
(2)
(3)§ 15 Priamy materiál
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 16 Polotovary vlastnej výroby
(1)
(2)§ 17 Priame mzdy
(1)
(2)§ 18 Ostatné priame náklady
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)§ 19 Nepriame náklady
  1. a)
  2. b)§ 20 Zisk
(1)a) b)
(2)§ 21 Úprava niektorých položiek kalkulácie
(1)
(2)
(3)
(4)a) b)
(5)§ 22 Výrobné množstvo
(1)a) b)
(2)
(3)a) b)
(4)Druhý oddiel Spôsoby tvorby cien vyjadrujúce podmienky výroby § 23 Kalkulačné porovnanie
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)f)
(3)
(4)
  1. a)
  2. b)c)
(5)
(6)a) b)
(7)
(8)§ 24 Cenové normatívy
(1)
(2)
(3)
(4)a) b)
(5)§ 25 Parametrické spôsoby
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
(3)a) b)
(4)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(5)
(6)a) b)
(7)
(8)§ 26 Stavebnicový spôsob
(1)
(2)a) b)
(3)
  1. a)
  2. b)§ 27 Individuálna kalkulácia
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)
  9. i)HLAVA III VYJADRENIE PODMIENOK REALIZÁCIE V CENÁCH Prvý oddiel Spôsoby vyjadrenia podmienok realizácie § 28 Úprava ceny podľa podmienok realizácie
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)
(4)a) b)
(5)§ 29 Cenové relácie
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)
  1. a)
  2. b)§ 30 Cenové zvýhodnenie a znevýhodnenie
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(3)
(4)
(5)
(6)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)Druhý oddiel Technicky pokrokové a technicky zastarané výrobky § 31 Určovanie technicky pokrokových a technicky zastaraných výrobkov
(1)
(2)
(3)§ 32 Cenové zvýhodnenie technicky pokrokových výrobkov
(1)a) b)
(2)a) b)
(3)§ 33 Cenové znevýhodnenie technicky zastaraných výrobkov
(1)
(2)
(3)Tretí oddiel Výrobky zaradené do prvého a tretieho stupňa akosti § 34 Cenové zvýhodnenie výrobkov zaradených do prvého stupňa akosti
(1)
(2)
(3)a) b)
(4)
  1. a)
  2. b)c)
(5)§ 35 Cenové znevýhodnenie výrobkov zaradených do tretieho stupňa akosti
(1)
(2)a) b)
(3)
(4)Štvrtý oddiel Zvýhodnenie a znevýhodnenie ceny vo vzťahu k cenovému limitu § 36
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)Piaty oddiel Módne novinky a výrobky luxusného vyhotovenia § 37 Určovanie módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia
(1)
(2)
(3)§ 38 Cenové zvýhodnenie módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 39 Riadenie úrovne cien módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia
(1)
(2)a) b)
(3)Šiesty oddiel Dopredaj výrobkov § 40
(1)
(2)
(3)HLAVA IV PRIRÁŽKY A ZRÁŽKY § 41 Prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok
(1)a) b)
(2)
(3)
(4)a) b)
(5)
(6)
(7)a) b)
(8)§ 42 Zľavy
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
(3)
(4)Odbytové prirážky a odbytové zrážky § 43
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)1. 2.
  5. e)
  6. f)§ 44
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)a) b)
(4)
(5)
(6)§ 45
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)HLAVA V CENOVÉ LIMITY § 46
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)§ 47 Predbežný cenový limit
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)§ 48 Konečný cenový limit
(1)
(2)
(3)
(4)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(5)
(6)
(7)HLAVA VI CENY DOVOZU A VÝVOZU § 49 Kúpne ceny
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
  1. a)
  2. b)c)
(8)
(9)§ 50 Limit kúpnej ceny
(1)
(2)§ 51 Obchodné prirážky a zrážky organizácií zahraničného obchodu
(1)
(2)
(3)§ 52 Ústredne riadené ceny dovozu
(1)
(2)
(3)§ 53 Veľkoobchodné ceny dovážaných a vyvážaných výrobkov
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)
(4)
(5)
(6)HLAVA VII CENY V INVESTIČNEJ VÝSTAVBE § 54 Použitie cien v dokumentácii stavieb
(1)
(2)
  1. a)1. 2.
  2. b)c)
(3)
  1. a)
  2. b)§ 55 Veľkoobchodné ceny stavebných a montážnych prác
(1)
(2)§ 56 Sadzby doplnkových a vedľajších rozpočtových nákladov
(1)a) b)
(2)§ 57 Veľkoobchodné ceny neštandardných strojov a zariadení
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 58 Ceny stavebných objektov a prevádzkových súborov
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)§ 59 Záväznosť cien a množstvo dodávok vo schválených rozpočtoch
  1. a)
  2. b)§ 60 Rekonštrukcie, adaptácie, opravy a údržba HLAVA VIII NÁKUPNÉ CENY POĽNOHOSPODÁRSKYCH VÝROBKOV § 61
(1)
(2)a) b)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)HLAVA IX TARIFY V DOPRAVE A SPOJOCH § 62
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)HLAVA X MALOOBCHODNÉ CENY § 63 Tvorba maloobchodných cien
(1)
  1. a)1. 2. 3. 4. 5.
  2. b)c)
(2)
  1. a)
  2. b)1. 2. 3. 4. c)
(3)
(4)
(5)§ 64 Daň z obratu
(1)
(2)§ 65 Cenové rozdiely v maloobchodných cenách
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)g)
(2)
(3)
(4)
  1. a)
  2. b)§ 66 Spotrebiteľské obaly
  3. a)
  4. b)
  5. c)§ 67 Obchodné zrážky a obchodné prirážky
(1)
(2)
(3)
(4)HLAVA XI TVORBA CIEN VÝROBKOV V PÔSOBNOSTI NÁRODNÝCH VÝBOROV § 68
(1)
(2)
(3)
(4)HLAVA XII ZVLÁŠTNOSTI TVORBY CIEN PRI NIEKTORÝCH VÝROBKOCH § 69 Ceny služieb a opráv
(1)a) b)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)§ 70 Náhradné dielce
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
  1. a)
  2. b)§ 71 Výskumné a vývojové práce
(1)a) b)
(2)a) b)
(3)a) b)
(4)
(5)
(6)
(7)§ 72
(1)a) b)
(2)a) b)
(3)a) b)
(4)§ 73
(1)
(2)
(3)
(4)§ 74 Odplata za dočasné používanie hnuteľných základných prostriedkov
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 75 Príležitostný predaj výrobkov
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)a) b)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)§ 76 Ceny dojednané dohodou dodávateľa s odberateľom
(1)
(2)
(3)
(4)HLAVA XIII ÚSPORY MATERIÁLU, PREVODY VÝROBY A CENY V HOSPODÁRSKYCH ZMLUVÁCH § 77 Úspory a zámeny materiálov pri výrobkoch s určenou cenou
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
(3)
(4)
(5)a) b)
(6)§ 78 Ceny výrobkov pri prevodoch výroby
(1)
(2)
(3)§ 79 Ceny v hospodárskych a iných zmluvách
(1)
(2)
(3)
(4)ŠTVRTÁ ČASŤ ZMENY CIEN § 80 Rozhodovanie o zmenách cien
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)§ 81 Úroveň cien
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)
(4)
(5)§ 82 Kritériá pre zmeny cien
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)§ 83 Navrhovanie zmien cien
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)§ 84 Náležitosti návrhov na zmeny cien
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(3)
  1. a)
  2. b)§ 85 Dôsledky zmien cien
(1)
(2)§ 86 Platnosť zmien cien
(1)
(2)§ 87 Zmeny nesprávne určených cien
(1)
(2)a) b)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)PIATA ČASŤ CENOVÉ KONANIE PRI URČOVANÍ CIEN A CENOVÝCH LIMITOV NOVÝCH VÝROBKOV HLAVA I NÁLEŽITOSTI NÁVRHU CENY § 88 Spoločné ustanovenia o cenovom konaní
(1)
(2)
(3)
(4)§ 89 Náležitosti návrhu veľkoobchodnej ceny
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)
  9. ch)
  10. i)
  11. j)k)
(2)§ 90 Náležitosti návrhu maloobchodnej ceny
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)§ 91 Náležitosti návrhu ceny dovážaných výrobkov
(1)a) b)
(2)§ 92 Náležitosti návrhu ceny neštandardných výrobkov
(1)a) b)
(2)§ 93 Náležitosti návrhu ceny výskumných a vývojových prác
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)HLAVA II PREDKLADANIE A PREROKOVANIE NÁVRHU CENY § 94 Prerokovanie návrhu ceny s odberateľmi
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)f)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 95 Predkladanie návrhov
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)g)
(3)
(4)
(5)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)f)
(6)§ 96 Dopĺňanie návrhov cien § 97 Cenové komisie
(1)
(2)
(3)HLAVA III URČENIE A VYHLÁSENIE CENY § 98 Lehota a spôsob určenia ceny
(1)
(2)
(3)
(4)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)h)
(5)§ 99 Cenové spory
(1)
(2)
(3)
(4)§ 100 Osobitné úpravy cenového konania
(1)
(2)
(3)
(4)§ 101 Podmienky poverovania organizácií pôsobnosťou v určovaní cien
(1)a) b)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)
  1. a)
  2. b)§ 102 Zaokrúhľovanie cien
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
  1. a)
  2. b)
  3. c)ŠIESTA ČASŤ INFORMAČNÁ SÚSTAVA V OBLASTI CIEN § 103
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)Štatistika cien a cenová evidencia § 104
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)§ 105
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)
  1. a)
  2. b)c)
(4)
(5)
(6)
(7)§ 106 Rozbory vývoja a pôsobenia cien
(1)a) b)
(2)a) b)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(4)§ 107 Cenová dokumentácia organizácií
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)ch)
(2)
(3)SIEDMA ČASŤ CENOVÁ KONTROLA A DODATKOVÉ ODVODY HLAVA I CENOVÁ KONTROLA § 108 Predmet a rozsah cenovej kontroly
(1)
(2)§ 109 Odberateľská kontrola cien výrobkov v oblasti investičnej výstavby a dodávok odbytových organizácií
(1)
(2)
(3)§ 110 Oprávnenia a povinnosti kontrolných orgánov a kontrolovaných organizácií
(1)
(2)a) b)
(3)§ 111 Opatrenia na nápravu zisteného porušenia cenových predpisov
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)ch)
(2)
(3)
(4)§ 112 Prostriedky získané porušením cenových predpisov
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)h)
(2)
(3)§ 113 Určenie úhrnu neoprávnene získaných prostriedkov
(1)
(2)a) b)
(3)HLAVA II DODATKOVÉ ODVODY § 114 Dodatkové odvody za porušenie cenových predpisov
(1)
(2)
(3)
(4)§ 115 Dodatkové odvody za výrobky s nedostatočnou akosťou alebo za výrobky technicky zastarané
(1)
(2)§ 116 Oznámenie o uložení dodatkového odvodu ÔSMA ČASŤ PÔSOBNOSŤ V TVORBE A KONTROLE CIEN § 117 Federálny cenový úrad
(1)
(2)a) b)
(3)
(4)
  1. a)
  2. b)c)
(5)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(6)a) b)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
  1. a)
  2. b)c)
(12)§ 118 Cenové úrady republík
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)c)
(4)a)
  2. b)
(5)
  1. a)
  2. b)c)
(6)a) b)
(7)
(8)a)
  3. b)
(9)
  1. a)
  2. b)c)
(10)§ 119 Štátna plánovacia komisia § 120 Federálne ministerstvo financií
(1)
(2)§ 121 Federálne ministerstvo zahraničného obchodu
(1)a)
  2. b)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)§ 122 Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj a ministerstvá výstavby a techniky republík
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(3)
(4)§ 123 Úrad pre normalizáciu a meranie
(1)
(2)
(3)§ 124 Federálne ministerstvo národnej obrany
(1)
(2)
(3)§ 125 Správa federálnych hmotných rezerv
(1)
(2)
(3)§ 126 Ostatné federálne a republikové ústredné orgány štátnej správy
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)§ 127 Národné výbory
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)a) b)
(3)a)
  6. b)
(4)a)
  4. b)
(5)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)1. 2. 3.
(6)
(7)a) b)
(8)
(9)
(10)a) b)
(11)§ 128 Vrcholné orgány družstevných a spoločenských organizácií
(1)
(2)
(3)§ 129 Generálne riaditeľstvá a organizácie
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)
  9. ch)
  10. i)
  11. j)
  12. k)
  13. l)
  14. m)
  15. n)
  16. o)
  17. p)
  18. r)s)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(4)
(5)
(6)
(7)
  1. a)
  2. b)c)
(8)a) b)
(9)§ 130 Cenové gescie
(1)
(2)
(3)
(4)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)DEVIATA ČASŤ PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA § 131 Prechodné ustanovenia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)§ 132 Záverečné ustanovenia
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9.
  3. c)1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10.
  4. d)1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11.
  5. e)f)
(3)Poznámky Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 137/1973 Zb. Názov: Vyhláška Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu o cenách Typ: Vyhláška Dátum schválenia: 02.11.1973 Dátum vyhlásenia: 02.11.1973 Autor: Český cenový úrad Právna oblasť: Štátna hospodárska politika Ceny Nachádza sa v čiastke: 34/1973 Vzťahy predpisu Predpis vykonáva 133/1970 Zb. Zákon o pôsobnosti federálnych ministerstiev 134/1973 Zb. Zákon Českej národnej rady o pôsobnsti orgánov Českej socialistickej republiky v oblasti cien 135/1973 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v oblasti cien Predpis je menený 73/1978 Zb. Vyhláška Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 137/1973 Zb. o cenách 160/1980 Zb. Vyhláška Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 137/1973 Zb. o cenách v znení vyhlášky č. 73/1978 Zb. Predpis je zrušený 113/1985 Zb. Vyhláška Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu o cenách 137 VYHLÁŠKA Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu z 2. novembra 1973 o cenách Federálny cenový úrad podľa § 47 zákona č. 133/1970 Zb. o pôsobnosti federálnych ministerstiev, Český cenový úrad podľa § 6 zákona Českej národnej rady č. 134/1973 Zb. o pôsobnosti orgánov Českej socialistickej republiky v oblasti cien a Slovenský cenový úrad podľa § 2 ods. 2 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 135/1973 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v oblasti cien ustanovujú: § 1 Úvodné ustanovenia
(1)Táto vyhláška upravuje
  1. a)metodiku tvorby a kontroly cien (taríf) výrobkov, služieb, výkonov a prác1) (ďalej len „výrobky“) a nehnuteľností dodávaných alebo poskytovaných na používanie za úhradu (ďalej len „dodávané“),
  2. b)pôsobnosť orgánov a organizácií v tvorbe a kontrole cien.
(2)Vyhláška sa vzťahuje na ceny výrobkov a nehnuteľností dodávaných organizáciami a orgánmi so sídlom v Československej socialistickej republike, občanmi socialistickým organizáciám a na ceny výrobkov dodávaných občanmi s povolením príslušných orgánov alebo na základe oprávnenia. Pri vnútropodnikových výkonoch platí vyhláška pre určenie cien investícií vlastnej výroby, prípadne pre ďalšie výkony, pokiaľ tak ustanovuje osobitný predpis alebo rozhodnutie.
(3)Vyhláška sa nevzťahuje na ceny výrobkov dodávaných organizáciami poverenými vykonávaním zahraničného obchodu (ďalej len „organizácie zahraničného obchodu“) zahraničným odberateľom, na medzinárodné tarify v doprave a spojoch, na ceny výrobkov dodávaných v tuzemsku za zahraničné meny, na odplaty a náhrady spojené s poskytovaním peňažných a poisťovacích služieb, na predaj bytov z národného majetku do osobitného vlastníctva občanov, na evidenčné ceny obalov, na náhrady škôd, na úhrady nákladov a na náhrady poskytované pri vyvlastnení nehnuteľností. Vyhláška sa tak isto nevzťahuje na ceny zo zmlúv medzi občanmi navzájom a medzi občanmi a nesocialistickými organizáciami, ak nejde o dodávky od občanov podľa odseku 2. Pri pochybnostiach rozhoduje Federálny cenový úrad. PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ POJMY § 2 Obsah ceny Cena zahŕňa potrebné náklady zodpovedajúce priemerným alebo jednotne určeným podmienkam výroby (dovozu) a obehu a ďalej určenú časť čistého dôchodku (zisk, daň), prípadne stratu alebo dotáciu. Spôsob určenia potrebných nákladov a čistého dôchodku alebo straty sa uvádza v jednotlivých ustanoveniach tejto vyhlášky. § 3 Ceny v tuzemsku
(1)Ceny používané v tuzemsku sú:
  1. a)veľkoobchodné ceny; za tieto ceny sa spravidla dodávajú výrobky na výrobnú spotrebu, výstavbu, na ďalší odbyt, s výnimkou dodávok obchodným organizáciám, a na zaistenie obrany a bezpečnosti štátu; veľkoobchodné ceny obsahujú náklady výroby (dovozu), prípadne náklady na odbytovú činnosť výrobnej organizácie a zisk alebo stratu; pri poľnohospodárskych výrobkoch zahŕňajú aj prirážku za nákupnú, zásobovaciu, prípadne aj odbytovú činnosť.
  2. b)nákupné ceny; za tieto ceny nakupujú poverené organizácie poľnohospodárske výrobky predávané ich výrobcami, predmety získané zberom a výrobky od občanov; ich ekonomický obsah je obdobný ako pri veľkoobchodných cenách,
  3. c)odbytové prirážky alebo odbytové zrážky;2) predstavujú cenu služby odbytových, zásobovacích, nákupných a výkupných organizácií alebo organizácií oprávnených na uvedené služby; obsahujú náklady obehu a zisk alebo stratu; pripočítavajú sa k veľkoobchodným cenám, alebo sa od nich odpočítavajú,
  4. d)obchodné prirážky alebo obchodné zrážky;2) predstavujú cenu služby organizácií oprávnených na veľkoobchodnú alebo maloobchodnú činnosť, cenu služby organizácií verejného stravovania a prechodného ubytovania, cenu služby organizácií zahraničného obchodu alebo cenu obstarávateľských služieb; obsahujú náklady obehu a zisk alebo stratu; obchodné prirážky sa k cenám pripočítavajú, obchodné zrážky sú zložkami maloobchodných cien; obchodné prirážky alebo obchodné zrážky organizácií zahraničného obchodu sú zložkami kúpnych cien,
  5. e)kúpne ceny; za tieto ceny dodávajú tuzemskí dodávatelia výrobky na vývoz organizáciám zahraničného obchodu a organizácie zahraničného obchodu výrobky z dovozu tuzemským odberateľom; zahŕňajú cenu franko čs. hranice, prípadne upravenú o ďalšie položky podľa platných predpisov, a obchodnú prirážku alebo obchodnú zrážku organizácie zahraničného obchodu,
  6. f)odbytové ceny; za tieto ceny dodávajú výrobky organizácie uvedené v písmene c), s výnimkou prípadov, keď dodávajú za obchodné a maloobchodné ceny; odbytové ceny zahŕňajú veľkoobchodné ceny, kúpne alebo nákupné ceny a odbytovú prirážku príslušnej organizácie, prípadne cenové rozdiely alebo dotácie,
  7. g)obchodné ceny; za tieto ceny sa dodávajú výrobky z tuzemskej výroby alebo z dovozu určené na ďalší predaj za maloobchodné ceny organizáciám, ktorým sa priznáva nárok na obchodnú zrážku; zahŕňajú veľkoobchodné (nákupné) ceny a daň z obratu alebo kúpne ceny, cenové prirážky alebo zrážky v zahraničnom obchode a rozdiely vnútorného trhu,
  8. h)maloobchodné ceny; za tieto ceny sa predávajú výrobky občanom alebo aj organizáciám, pokiaľ nakupujú v maloobchode, alebo keď taký spôsob nákupu ustanovujú iné predpisy; zahŕňajú obchodnú cenu a obchodnú zrážku, prípadne dodatkovú daň z obratu a cenový rozdiel, v ustanovených prípadoch obchodnú prirážku, prípadne odbytovú prirážku.
(2)Odchýlky od podstatných kvalitatívnych alebo podstatných dodacích podmienok výrobku možno vyjadriť formou prirážky k cene alebo zrážky z ceny; prirážky alebo zrážky za odchýlky od podstatných kvalitatívnych alebo dodacích podmienok predstavujú cenu zodpovedajúcu týmto odchýlkam.
(3)V prípadoch, keď je výška veľkoobchodnej ceny a maloobchodnej ceny rovnaká, cena sa posudzuje ako maloobchodná pri dodávkach občanom a ako veľkoobchodná pri dodávkach organizáciám, pokiaľ sú podľa predpisov o dani z obratu oprávnené nakupovať bez dane. § 4 Zahraničné ceny
(1)Zahraničnými cenami sa v tejto vyhláške v oblasti zahraničnoobchodných vzťahov rozumejú:
  1. a)ceny v obchodnej parite, ktorými sú ceny dojednané medzi organizáciami zahraničného obchodu a zahraničnými vývozcami alebo dovozcami za dohodnutých kvalitatívnych, dodacích a platobných podmienok,
  2. b)ceny franko čs. hranice, ktorými sú ceny v obchodnej parite, znížené pri vývoze a zvýšené pri dovoze o výšku priamych obchodných nákladov v zahraničí.
(2)Zahraničné ceny sa vyjadrujú jednak v zahraničných menách, jednak v prepočte na Kčs podľa prepočtových pomerov určených Štátnou bankou československou. § 5 Zvláštne druhy cien
(1)Zvláštnymi druhmi cien sa rozumejú ceny podľa § 3, ktoré majú spôsobom uvedeným v odseku 2 a 3 vecne alebo časove obmedzenú platnosť.
(2)Zvláštnymi druhmi cien, ktoré možno fakturovať, sú:
  1. a)dočasné ceny určené cenovým orgánom alebo s jeho súhlasom organizáciou poverenou pôsobnosťou v určovaní cien najdlhšie na 3 mesiace v prípadoch, keď výnimočne nemožno určiť cenu do začatia dodávok; po určení ceny sa rozdiel medzi dočasnou a definitívnou cenou vyrovná od začiatku dodávok; dočasné kúpne ceny dojednajú organizácie dohodou; dočasné ceny nemožno použiť pri výrobkoch, pre ktoré sa určujú maloobchodné ceny,
  2. b)podnikové ceny, v prípade poverenia príslušným cenovým úradom určujú alebo menia generálne alebo odborové riaditeľstvá (ďalej len „generálne riaditeľstvá“) výhradne pre dodávky medzi podriadenými organizáciami alebo medzi generálnym riaditeľstvom a podriadenými organizáciami za podmienky, že úroveň podnikových cien podľa prepočtov na dané obdobie nesmie presiahnuť úroveň cien platných pre odberateľa mimo výrobnej hospodárskej jednotky. Ich základom sú obvykle individuálne podmienky výroby a obehu jednotlivých podriadených organizácií. Vyrovnanie rozdielov medzi podnikovými a veľkoobchodnými cenami vykonáva generálne riaditeľstvo.
(3)Zvláštnymi druhmi cien, ktoré nemožno fakturovať, sú:
  1. a)predbežné ceny tvorené dodávateľmi so značným časovým predstihom pred vlastnou výrobou, keď ešte nie sú dostatočne vyjasnené podstatné podmienky výrobku a jeho výroby potrebné na určenie ceny; používajú sa najmä na predbežné ocenenia dodávok v rozpočtoch stavieb, pokiaľ to predpisy o dokumentácii stavieb umožňujú, na predbežné ocenenia prác a služieb a výskumných a vývojových prác; pre tvorbu týchto cien platia v závislosti od stupňa technického vyjasnenia výrobku primerane ustanovenia o spôsoboch tvorby cien; ak ich nemožno použiť, tvorí sa predbežná cena odborným odhadom,
  2. b)evidenčné veľkoobchodné ceny; uplatňujú sa pri výrobkoch, ktoré sa len vyvážajú; tvoria sa obdobnými spôsobmi ako veľkoobchodné ceny výrobkov dodávaných do tuzemska; evidenčné veľkoobchodné ceny tvoria generálne riaditeľstvá; v prípade, že sa tieto výrobky budú dodávať aj do tuzemska, treba určiť ich veľkoobchodnú cenu,
  3. c)cenové limity; nimi sa rozumie predbežné vymedzenie hornej hranice ceny nových výrobkov, riešených najmä v rámci úloh rozvoja vedy a techniky. § 6 Doplnkové zložky cien a doplnkové položky pripočítateľné k cenám (odpočítateľné od cien)
(1)V ustanovených prípadoch sú súčasťou ceny okrem nákladov a zisku (straty) doplnkové zložky cien. Ďalej sa v ustanovených prípadoch k cenám pripočítavajú alebo sa od nich odpočítavajú doplnkové položky. Doplnkové zložky a doplnkové položky sú obvykle pevne určené (sadzbami alebo iným spôsobom) a spravidla sa odvádzajú do štátneho rozpočtu alebo sa poukazujú zo štátneho rozpočtu podľa zásad ustanovených Federálnym ministerstvom financií alebo inými príslušnými orgánmi po dohode s Federálnym cenovým úradom.
(2)Doplnkovými zložkami cien sú:
  1. a)daň z obratu, prípadne rozdiely vnútorného trhu pri dovážaných výrobkoch podľa predpisov Federálneho ministerstva financií,
  2. b)cenový rozdiel, ktorým sa rozumie spravidla rozdiel medzi obchodnou cenou a maloobchodnou cenou po odpočítaní obchodnej zrážky alebo rozdiel medzi odlišnými cenami jednotlivých dodávateľov a jednotnou odbytovou cenou,
  3. c)cenové prirážky a zrážky v zahraničnom obchode podľa predpisov Federálneho ministerstva financií.
(3)Doplnkovými položkami k cenám sú:
  1. a)dotácie k cenám pripočítavané alebo odvody od nich odpočítavané,
  2. b)príplatky k nákupným cenám poľnohospodárskych výrobkov.
(4)Použitie niektorých doplnkových zložiek alebo doplnkových položiek sa môže ustanoviť s ohľadom na potreby stimulácie výroby alebo spotreby jednostranne buď len pre výrobcu, alebo pre odberateľa a môže sa ustanoviť na vopred vymedzený čas alebo množstvo dodávok. DRUHÁ ČASŤ KVALITATÍVNE A DODACIE PODMIENKY VÝROBKU § 7 Spôsob vymedzenia výrobku
(1)Cena výrobku vymedzeného rovnakými kvalitatívnymi a dodacími podmienkami je na celom území Československej socialistickej republiky jednotná, pokiaľ táto vyhláška neustanovuje alebo výslovne nepripúšťa nejednotnosť cien.
(2)Kvalitatívnymi podmienkami sa v tejto vyhláške rozumie vymedzenie druhu nového výrobku, mernej jednotky, jeho charakteristických vlastností, znakov, rozmerov, funkčných, estetických a iných úžitkových vlastností, akosti a druhov použitých materiálov a výkonov, vyhotovenia, povrchovej úpravy, kompletnosti, dohotovenosti, rozsahu vybavenia a náhradných súčastí, metód jeho skúšania, označovania a iných podobných podmienok.
(3)Kvalitatívne podmienky sa preukazujú najmä štátnymi a odborovými normami, technickými podmienkami, a pokiaľ nie sú, podnikovými normami kvality, presným technickým opisom, výkresom, vzorkou, modelom alebo rozpisom zloženia použitých materiálov a výkonov, t. j. takou technickou dokumentáciou, ktorá je pre daný výrobok alebo skupinu výrobkov obvyklá.
(4)Dodacími podmienkami sa v tejto vyhláške rozumie vymedzenie množstva dodávok, dodacej lehoty, spôsobu expedície, balenia a dopravných podmienok, dokumentácie a obchodno-technických služieb súvisiacich s dodávkou, záručnej doby a iných podobných podmienok.
(5)Dodacie podmienky sú určené
  1. a)právnymi predpismi, najmä základnými podmienkami dodávok,
  2. b)všeobecnými ustanoveniami cenníkov alebo iných cenových rozhodnutí, ktoré môžu doplniť alebo podrobnejšie upraviť dodacie podmienky na účely určovania cien,
  3. c)hospodárskymi zmluvami alebo dodávkovými príkazmi na jednotlivé dodávky. § 8 Podstatné kvalitatívne a dodacie podmienky výrobku
(1)Vymedzenie kvalitatívnych a dodacích podmienok výrobku musí obsahovať všetky podstatné podmienky tak, aby boli preukázateľné a umožňovali jednoznačné posúdenie jeho odlišnosti od iných porovnateľných výrobkov (ďalej len „podstatné kvalitatívne a dodacie podmienky“).
(2)Za podstatné kvalitatívne a dodacie podmienky sa považujú:
  1. a)záväzné podmienky uvedené v právnych predpisoch, najmä v základných podmienkach dodávok a v štátnych a odborových normách,
  2. b)podmienky zahrnuté v technických podmienkach, podnikových normách kvality, v technickom opise, výkrese a rozpise zloženia použitých materiálov a výkonov, prípadne dané vzorkou alebo modelom, ďalej odporúčané podmienky v predpisoch podľa písmena
  3. a)a podmienky dodávok podľa § 7 ods. 5 písm.
  4. b)a c), pokiaľ nie sú na návrh odberateľa označené za nepodstatné,
  5. c)ďalšie podmienky nezahŕňané do podkladov podľa písmena
  6. a)a b), pokiaľ si odberateľ pri tvorbe ceny vyžiada ich doplnenie do príslušnej dokumentácie a označenie za podstatné a s dodávateľom sa na tom dohodne,
  7. d)ďalšie podmienky, pokiaľ ich určia príslušné cenové úrady.
(3)Vymedzenie podstatných podmienok platí súbežne pre všetky druhy cien príslušného výrobku; prípadne odchýlky od podstatných podmienok sa musia v relatívne rovnakej výške premietať do všetkých druhov cien. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na kúpne ceny a na prípady, keď sú dodacie podmienky pre jednotlivé druhy cien alebo pre jednotlivé odberateľské stupne (napr. veľkoobchod a maloobchod) rozdielne.
(4)Za zmenu podstatných kvalitatívnych podmienok, za ktorých boli ceny určené, sa nepovažuje rozdielne ocenenie totožných surovín a materiálov, ktoré vzniká v dôsledku rozdielov cien a nákladov pri ich obstaraní, najmä rozdielov medzi cenami tuzemských a zahraničných dodávateľov a rozdielov vznikajúcich pri nahradení nákupu výrobkov ich vlastnou výrobou a naopak. To isté platí o zmenách stupníc mzdových taríf a zmenách v ocenení ostatných nákladov. TRETIA ČASŤ TVORBA CIEN HLAVA I ÚVODNÉ USTANOVENIA O TVORBE CIEN § 9
(1)Ceny sa tvoria pre výrobky vymedzené podstatnými kvalitatívnymi a dodacími podmienkami, a to podľa potreby
  1. a)pre jednotlivé nové výrobky alebo ich časti,
  2. b)pre skupiny presne určených výrobkov v prípadoch, keď ide o výrobky širokého sortimentu, ktoré majú obdobné kvalitatívne a dodacie podmienky a ktoré sa vyrábajú obvykle rovnakou technológiou pri minimálnych rozdieloch vo výrobných nákladoch, a v prípadoch, keď tak ustanoví príslušný cenový úrad, prípadne národný výbor,
  3. c)pre súhrny rôznych výrobkov a prác tvoriacich spravidla funkčne ucelenú dodávku.3)
(2)Pre výrobok, ktorý možno podľa jeho podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok, prípadne podľa ďalších vymedzených podmienok zaradiť do skupiny výrobkov, pre ktoré bola už cena určená, platí táto cena. § 10
(1)Tvorba cien zahŕňa
  1. a)spracovanie návrhu ceny,
  2. b)prerokovanie návrhu ceny s hlavnými odberateľmi,
  3. c)určenie a vyhlásenie ceny.
(2)Cena nového výrobku sa tvorí na základe podmienok jeho výroby a obehu; v odôvodnených prípadoch sa cena upraví s prihliadnutím na podmienky realizácie.
(3)V prípadoch, keď sa cena upravená podľa podmienok realizácie určí na obmedzený čas, určuje sa súčasne aj cena zodpovedajúca podmienkam výroby a obehu (ďalej len „základná cena“).
(4)Ceny určené podľa ustanovení tejto vyhlášky sa posudzujú ako ceny zodpovedajúce platnej úrovni cien. § 11 Nový výrobok
(1)Novým výrobkom sa v tejto vyhláške rozumie výrobok, ktorý svojím novým riešením a zdokonalením úžitkových vlastností uspokojuje spoločenské potreby, ktoré dosiaľ neboli uspokojované, prípadne ich uspokojuje inak alebo umožňuje zhospodárniť výrobu, alebo zvyšuje efektívnosť jeho používania u odberateľa.
(2)Za nový výrobok sa ďalej považuje výrobok, ktorý
  1. a)má cenu určenú pre podmienky kusovej výroby a bude sa naďalej vyrábať opakovane,
  2. b)má určenú prechodne platnú cenu, ktorej platnosť sa končí, alebo má cenu dojednanú dohodou a cenu má určiť príslušný orgán alebo organizácia,
  3. c)má určenú cenu, ale jeho výrobu zavádza iná organizácia, pre ktorú v zmysle vyhlášky neplatí jednotnosť cien.
(3)Novému výrobku podľa odseku 1 musí zodpovedať nové vymedzenie podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok.
(4)Za nový sa nepovažuje výrobok, ktorý sa od dosiaľ dodávaného výrobku líši inými než podstatnými kvalitatívnymi a dodacími podmienkami, alebo pri ktorom nemožno odlišnosť podstatných podmienok dostatočne presne vyjadriť, ďalej výrobok s vlastnosťami, ktoré už mal mať podľa podstatných podmienok, za ktorých bola určená cena dosiaľ vyrábaného výrobku (odstránenie vád dodávaných výrobkov) a výrobkov s nežiadúcimi zmenami podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok.
(5)Za nežiadúce zmeny podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok sa považujú zmeny, ktoré neboli predpísaným spôsobom dohodnuté s hlavnými odberateľmi, s výnimkou zmien ustanovených štátnou alebo odborovou normou. § 12 Spôsoby tvorby cien
(1)Podmienky výroby a obehu sa vyjadrujú v cene
  1. a)nových výrobkov alebo ich častí, ktoré sú porovnateľné s dosiaľ vyrábanými výrobkami (časťami), niektorým zo spôsobov cenového porovnania,
  2. b)nových výrobkov alebo ich častí, ktoré nie sú porovnateľné s dosiaľ vyrábanými výrobkami, na základe individuálnej kalkulácie.
(2)Cenovým porovnaním sa zabezpečuje, aby cena nového výrobku, prípadne časti výrobku bola k cene porovnateľného výrobku (časti výrobku) maximálne v takom pomere, v akom sú náklady potrebné na výrobu a obeh nového výrobku (časti výrobku) k nákladom potrebným na výrobu a obeh porovnateľného výrobku (časti výrobku).
(3)Na cenové porovnanie sa používajú najmä tieto spôsoby:
  1. a)kalkulačné porovnanie,
  2. b)cenové normatívy,
  3. c)parametrické spôsoby,
  4. d)stavebnicový spôsob.
(4)Použitie cenových normatívov a parametrických spôsobov musí vopred schváliť príslušný cenový úrad. Vo všetkých prípadoch, keď použitie spôsobov uvedených v písmene
  1. b)a
  2. c)nie je pre tvorbu cien podľa odseku 3 schválené a nemožno použiť stavebnicový spôsob, sa uplatňuje kalkulačné porovnanie.
(5)Kombinácie jednotlivých spôsobov tvorby cien v inej forme, než umožňujú ustanovenia § 24 a 26, môžno použiť len so súhlasom príslušného cenového úradu. § 13 Porovnateľný výrobok
(1)Nový výrobok alebo jeho časť sa porovnáva
  1. a)s jediným porovnateľným výrobkom alebo jeho časťou, ktoré majú cenu už určenú (ďalej len „porovnateľný výrobok“),
  2. b)s niekoľkými porovnateľnými výrobkami pri použití parametrického spôsobu tvorby cien.
(2)Porovnateľným je výrobok úplne alebo čiastočne zameniteľný, ktorý
  1. a)má rovnaké alebo obdobné kvalitatívne vlastnosti z hľadiska odberateľa a rovnaké alebo obdobné technické riešenie a vyrába sa rovnakou alebo obdobnou technológiou,
  2. b)má rovnaké alebo obdobné kvalitatívne vlastnosti z hľadiska odberateľa a rovnaké alebo obdobné technické riešenie v prípade, že neexistuje výrobok uvedený v písmene a),
  3. c)má rovnaké alebo obdobné kvalitatívne vlastnosti z hľadiska odberateľa a vyrába sa rovnakou alebo obdobnou technológiou v prípade, že neexistuje výrobok uvedený v písmene
  4. a)ani b),
  5. d)vyrába sa rovnakou technológiou v prípadoch, keď sa používa jediná technológia a keď neexistuje výrobok uvedený v písmene a),
  6. b)a c).
(3)Ak podmienku uvedenú v odseku 2 spĺňa niekoľko výrobkov a ak nemožno porovnateľný výrobok vybrať podľa stupňa priblíženia kvalitatívnych vlastností, určí sa ako porovnateľný ten výrobok, ktorého rentabilita v čase vypracovania návrhu ceny nového výrobku je najbližšia rentabilite príslušného odboru výroby vo výrobnej organizácií, a pokiaľ je viac takých výrobkov, určí sa ako porovnateľný ten výrobok, ktorého cena bola určená najneskôr.
(4)Porovnateľný výrobok sa určuje bez ohľadu na územnú a organizačnú príslušnosť výrobnej organizácie, s výnimkami podľa odseku 6.
(5)Pri tvorbe cien podľa § 23 až 26 môžno porovnávať len základné ceny porovnateľného a nového výrobku. Porovnanie sa nerobí pri prácach priemyselnej povahy, pokiaľ príslušný cenový orgán nerozhodne inak.
(6)Nový výrobok nemožno porovnávať
  1. a)s dovážanými výrobkami, pokiaľ výrobcom nového výrobku je organizácia so sídlom v Československej socialistickej republike,
  2. b)s výrobkami, pre ktoré sa vyhláškou ustanovuje alebo umožňuje nejednotnosť cien medzi organizáciami dodávajúcimi nový a porovnateľný výrobok,
  3. c)s výrobkami vyrábanými pred poslednou zmenou úrovne cien príslušného odboru, skupiny výrobkov a pod., ktorých cena sa v rámci tejto zmeny neupravila,
  4. d)pri opakovane vyrábaných výrobkoch s výrobkami, ktorých ceny sa určujú pre podmienky kusovej výroby alebo ktorých ceny sú platné pre menšie než minimálne výrobné množstvo,
  5. e)s výrobkami, ktorých ceny boli utvorené individuálnou kalkuláciou a nie sú dosiaľ overené,
  6. f)s výrobkami vyrábanými len na špeciálne účely,
  7. g)s výrobkami, na ktoré sú určené zvláštne ceny podľa § 5,
  8. h)s výrobkami, ktorých ceny boli dojednané dohodou.
(7)Dodávatelia porovnateľných výrobkov sú povinní na požiadanie bezplatne poskytnúť dodávateľovi nových výrobkov podklady o porovnateľnom výrobku potrebné na vypracovanie návrhu ceny novému výrobku. HLAVA II VYJADRENIE PODMIENOK VÝROBY V CENÁCH Prvý oddiel Kalkulácia na tvorbu ceny § 14
(1)Východiskovým podkladom na určenie a zmenu veľkoobchodných cien je kalkulácia zostavená podľa predpisov Federálneho ministerstva financií na kalkulácie cien výkonov,4) ktorá sa upravuje, pokiaľ ide o výšku nákladov zahŕňaných do jednotlivých kalkulačných položiek, podľa ustanovení tejto vyhlášky (ďalej len „cenová kalkulácia“).
(2)Spôsob určenia výšky nákladov zahŕňaných do jednotlivých položiek cenovej kalkulácie sa ustanovuje v § 15 až 22. Ustanovenia týkajúce sa jednotlivých nákladov sú záväzné aj v prípade, keď sa podľa platných odborových kalkulačných vzorov niektoré náklady zahŕňajú do iných kalkulačných položiek.
(3)Cenová kalkulácia sa nezostavuje, ak sa cena nového výrobku odvodzuje spôsobmi uvedenými v § 25 a v § 26 ods. 2 písm. a), pri zmenách cien vo väčšom rozsahu a v prípadoch, keď tak ustanoví príslušný cenový úrad. § 15 Priamy materiál
(1)Spotreba priameho materiálu sa kalkuluje podľa platných cenových normatívov materiálovej spotreby, pokiaľ sa ich použitie pre tvorbu ceny nového výrobku ustanovuje, v ostatných prípadoch sa kalkuluje podľa platných celoštátnych alebo odborových technicko-hospodárskych noriem, a ak nie sú, kalkuluje sa na základe podnikových spotrebných materiálový noriem.
(2)Priamy materiál sa oceňuje platnými veľkoobchodnými cenami (pri výrobkoch, ktoré majú určené zvýhodnené ceny podľa § 38, sa oceňuje základnými veľkoobchodnými cenami) alebo maloobchodnými cenami v prípadoch, keď je organizácia povinná nakupovať za tieto ceny; za podmienok uvedených v odseku 3 sa oceňuje plánovanými cenami podľa platných odvetvových, odborových alebo vnútropodnikových cenníkov.
(3)Spôsob zostavenia a používania odvetvových alebo odborových cenníkov materiálov schvaľuje cenový úrad. Plánované ceny podľa vnútropodnikových cenníkov materiálov možno používať, pokiaľ boli zostavené v súlade s predpismi o účtovníctve a pokiaľ v účtovníctve zistené rozdiely medzi týmito cenami a skutočnými cenami (prípadne nákladmi podľa odseku4) nepresahujú v uplynulom kalendárnom roku 1,5 %; v opačnom prípade treba upraviť vnútropodnikový cenník materiálov.
(4)K platným veľkoobchodným cenám, prípadne maloobchodným cenám nemožno pripočítať a do plánovaných cien vnútropodnikových cenníkov materiálov zahŕňať podiel zásobovacej réžie, ani iné náklady obstarania (odbytové prirážky, náklady na prepravu, nakladanie, vykladanie a pod.), ktoré sa kalkulujú do nepriamych nákladov, s výnimkou schválených Federálnym ministerstvom financií po dohode s Federálnym cenovým úradom.
(5)V cenovej kalkulácii sa nepripúšťa priemerovanie jednotlivých položiek spotreby priameho materiálu, pokiaľ nie je premietnuté priamo do vnútropodnikového cenníka. Príslušné cenové úrady môžu ustanoviť výnimky z tohto postupu.
(6)Neplnohodnotný materiál, včítane vlastného odpadu, použitý ďalej ako plnohodnotný materiál, možno oceniť najvyššie cenou plnohodnotného materiálu zodpovedajúceho danému účelu použitia; prípadné náklady na úpravu, napr. na regeneráciu, sa nesmú v tomto prípade započítať do nákladov výrobkov. § 16 Polotovary vlastnej výroby
(1)Spotreba polotovarov vlastnej výroby sa kalkuluje podľa ustanovenia § 15 ods. 1.
(2)Príslušný cenový úrad môže ustanoviť, že v cenovej kalkulácii sa polotovary vlastnej výroby oceňujú jednotne veľkoobchodnými cenami. § 17 Priame mzdy
(1)Priame mzdy sa kalkulujú podľa platných cenových normatívov, pokiaľ sa ich použitie na tvorbu ceny nového výrobku ustanovuje; v ostatných prípadoch sa kalkulujú na základe platných noriem a normatívov spotreby práce,5) tarifných kvalifikačných katalógov a stupníc mzdových taríf.
(2)Prémie a odmeny, pokiaľ sa podľa platného kalkulačného vzorca zahŕňajú do priamych miezd, sa kalkulujú v určenej výške; pokiaľ nie je určená, kalkulujú sa podľa porovnateľného výrobku a pri použití individuálnej kalkulácie podľa skutočnosti minulého kalendárneho roka. § 18 Ostatné priame náklady
(1)Ostatné priame náklady sa kalkulujú podľa platných cenových normatívov, pokiaľ sa ich použitie na tvorbu ceny nového výrobku ustanovuje; v ostatných prípadoch sa jednotlivé položky nákladov, pokiaľ sa podľa príslušných kalkulačných vzorcov zahŕňajú do ostatných priamych nákladov, kalkulujú takto:
  1. a)podľa celoštátnych normatívov, platných cien a sadzieb (najmä príspevky na sociálne zabezpečenie, spotreba technologického paliva a energie, odpisy základných prostriedkov, cestovné výdavky),
  2. b)podľa percentných sadzieb a základne pre ich výpočet určených príslušným cenovým úradom (najmä náklady na technický rozvoj, na prípravu a zábeh nových výrobkov a nových výrobných technológií, na odpisy špeciálnych prípravkov, na technologicky zdôvodniteľné straty z nepodarkov, na záručné opravy), ako nie sú pre príslušné položky nákladov určené celoštátne normatívy, ceny alebo sadzby podľa písmena a),
  3. c)delením celkovej preukázateľnej výšky týchto nákladov na zodpovedajúce množstvo výroby v prípadoch, keď nemožno postupovať podľa písmena
  4. a)a neustanovuje sa postup podľa písmena b).
(2)Náklady súvisiace s licenciami, vynálezmi, priemyselnými vzormi, ochrannými známkami, zlepšovacími návrhmi a ďalšie položky nákladov pri ktorých predpisy o účtovníctve umožňujú vykonať odpis do 4 rokov, sa rozvrhujú na množstvo výroby predpokladané na 4 roky, s výnimkou prípadov, keď sa výroba príslušného výrobku má skončiť skôr, alebo keď bol výnimočne ustanovený dlhší čas na rozvrhovanie týchto nákladov. Odpísanie takto rozvrhnutých nákladov v uvedených lehotách nezakladá povinnosť znížiť cenu, ak sa výrobok ďalej vyrába. Pri kalkulovaní nákladov na vynálezy a licencie nemožno do ceny zahŕňať náklady na technický rozvoj na rovnaký účel. § 19 Nepriame náklady Nepriame náklady sa kalkulujú
  1. a)podľa percentných sadzieb a základne pre ich výpočet určených príslušným cenovým úradom, prípadne národným výborom; príslušný cenový úrad, prípadne národný výbor určí súčasne platnosť sadzieb pre skupiny (odbory) výrobkov alebo pre organizácie a pre jednotlivé spôsoby tvorby cien (kalkulačné porovnanie, cenové normatívy, individuálne kalkulácie),
  2. b)v rovnakej percentnej výške podľa kalkulácie porovnateľného výrobku, ak sa neurčujú sadzby podľa písmena a). § 20 Zisk
(1)Zisk sa kalkuluje
  1. a)podľa percentnej sadzby určenej príslušným cenovým úradom, prípadne národným výborom pre skupiny (odbory) výrobkov alebo pre organizácie a pre jednotlivé spôsoby tvorby cien,
  2. b)v rovnakej percentnej výške podľa porovnateľného výrobku (zisk, prípadne strata), ak sa sadzby zisku neurčujú podľa písmena a).
(2)Základňou kalkulovania zisku sú spracovacie náklady, ktorými sa rozumejú priame mzdy, ostatné priame náklady, nepriame náklady a prípadne priame odbytové náklady, pokiaľ príslušný cenový orgán neustanoví inú základňu. § 21 Úprava niektorých položiek kalkulácie
(1)Normatívy, normy a sadzby použité na určenie výšky nákladov v cenovej kalkulácii pri sériove a hromadne vyrábaných výrobkoch musia zodpovedať podmienkam plne osvojenej výroby, s výnimkou prípadov, keď platnosť ceny je vopred časove obmedzená na začiatočný čas výroby alebo na určené množstvo výrobkov (prechodne platná cena).
(2)Sadzby určené cenovými úradmi, prípadne národnými výbormi na kalkuláciu výšky nepriamych nákladov, zisku, prípadne ostatných priamych nákladov nemožno použiť, pokiaľ by ich uplatnením došlo k zmene úrovne cien (napr. v dôsledku zvýšenia určenej základne pre rozvrhovanie ostatných priamych nákladov, nepriamych nákladov, zisku alebo iných technických, ekonomických a metodických vplyvov). Príslušné organizácie sú povinné bez meškania predložiť príslušnému cenovému orgánu návrh na úpravu týchto sadzieb.
(3)Pokiaľ tak príslušné cenové úrady ustanovia, treba výšku odpisov upraviť na určenú mieru využitia základných prostriedkov.
(4)Do cenovej kalkulácie nemožno zahŕňať
  1. a)náklady a výdavky nekalkulovateľné podľa predpisov o účtovníctve, rozpočtovníctve a kalkulácii,
  2. b)duplicitne rovnaké náklady.
(5)Priame materiálové a mzdové náklady sa musia v cenovej kalkulácii podrobne doložiť buď priamym rozpisom, alebo odvolaním na cenové normatívy alebo na technicko-hospodárske normy. Ak výška priamych materiálových a mzdových nákladov nevyplýva zo schválených normatívov, treba ich výšku zdôvodniť v cenovom návrhu súhrnnými ukazovateľmi vhodnými pre jednotlivé odvetvia (odbory) výbory. § 22 Výrobné množstvo
(1)V prípadoch, keď nový výrobok bude dodávať viacej výrobcov, zostavuje sa cenová kalkulácia
  1. a)na základe váženého priemeru nákladov a zisku výrobcov v príslušnom odvetví s vylúčením okrajových výrobcov s extrémnymi nákladmi a tých, pre ktorých neplatí jednotnosť cien, alebo
  2. b)so súhlasom príslušného cenového úradu, prípadne národného výboru na základe reprezentatívne zvolených podmienok, najmä technológie a organizácie výroby.
(2)Náklady na výrobok sa v cenovej kalkulácii vypočítavajú buď na celkové plánované (predpokladané) množstvo výroby, najmenej však na priemerné množstvo ročnej výroby (po plnom osvojení výroby), alebo na zdôvodnený rozsah série výroby, prípadne výrobnej dávky, s výnimkou nákladov, ktoré sa započítavajú sadzbou, alebo pre ktoré sa ustanovuje iný spôsob prepočtu.
(3)Výška ceny z hľadiska výrobného množstva musí byť odchylná pre podmienky
  1. a)kusovej výroby; ňou sa rozumie samostatná výroba jedného výrobku, včítane prípadov, keď sa výroba jedného kusa postupne opakuje (rozhodujúce je rozpočítanie prípravných časov výroby na jeden výrobok),
  2. b)sériovej a hromadnej výroby; pritom nie je rozhodujúce, či sa výroba uskutočňuje jednorazove, nepretržite, v jednej alebo vo viacerých výrobných dávkach.
(4)Ak sa pri novom výrobku výrazne zvyšuje výrobné množstvo oproti porovnateľnému výrobku, najmä realizáciou integračných procesov v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, špecializáciou výroby a rozvojom nosných programov, vyjadrí sa v cenovej kalkulácii zníženie vlastných nákladov zodpovedajúce zvýšeniu výrobného množstva. Do ceny nového výrobku sa môže započítať podiel preukázateľných úspor podľa § 23 ods. 6 a 8. Druhý oddiel Spôsoby tvorby cien vyjadrujúce podmienky výroby § 23 Kalkulačné porovnanie
(1)Kalkulačným porovnaním sa rozumie utvorenie ceny nového výrobku na základe porovnania kalkulácie nového a porovnateľného výrobku.
(2)Pri tvorbe ceny kalkulačným porovnaním sa postupuje takto:
  1. a)určí sa porovnateľný výrobok a jeho kalkulácia podľa odseku 3,
  2. b)zabezpečí sa zhodnosť ocenenia kalkuláciou nového a porovnateľného výrobku podľa odseku 4,
  3. c)určí sa výška priamych nákladov nového výrobku podľa § 15 až 18 a podľa odseku 5, 6 a 7 tohto paragrafu,
  4. d)prepočíta a doplní sa výška nepriamych nákladov v kalkulácii nového výrobku podľa § 19,
  5. e)prepočíta a doplní sa výška zisku v kalkulácii nového výrobku podľa odseku 8,
  6. f)zistí sa výška ceny nového výrobku zodpovedajúca podmienkam výroby a obehu súčtom jednotlivých položiek kalkulácie.
(3)Pri porovnateľnom výrobku sa používa operatívna kalkulácia a v prípadoch, keď sa operatívne kalkulácie v súlade s predpismi alebo rozhodnutím príslušného ústredného orgánu nezostavujú, používa sa plánová kalkulácia; ak niet ani operatívnej ani plánovej kalkulácie, použije sa výsledná kalkulácia. V prípadoch, keď sa cenová kalkulácia nového výrobku zostavuje podľa § 22 ods. 1, použije sa pri porovnateľnom výrobku cenová kalkulácia.
(4)Zhodnosť ocenenia jednotlivých položiek kalkulácie nového a kalkulácie porovnateľného výrobku sa zabezpečuje
  1. a)predovšetkým použitím časove blízkych kalkulácií, t. j. operatívnej alebo plánovej kalkulácie za obdobie najbližšie vypracovaniu návrhu ceny nového výrobku a výslednej kalkulácie porovnateľného výrobku za posledný kalendárny rok,
  2. b)úpravou ocenenia kalkulácie porovnateľného výrobku podľa podmienok ocenenia nového výrobku, ak nie je splnená podmienka podľa písmena a),
  3. c)prepočtom kalkulácie porovnateľného výrobku, prevzatého z inej výrobnej organizácie, na podmienky technológie a organizácie výroby dodávateľa nového výrobku v prípadoch, keď kalkulácia porovnateľného výrobku sa preberá z inej výrobnej organizácie; kalkuláciu netreba prepočítavať, ak správnosť celkových nákladov nového výrobku možno preukázateľne zdôvodniť porovnaním k celkovým nákladom porovnateľného výrobku, alebo ak možno zhodnosť ocenenia preukázať iným spôsobom. Súhrnný výsledok týchto úprav vykonaných v ocenení jednotlivých položiek kalkulácie porovnateľného výrobku a úprav podľa písmena
  4. b)sa premietne ako zvýšenie alebo zníženie položky zisku porovnateľného výrobku.
(5)Rozdiely medzi nákladmi na priamy materiál a priame mzdy pri novom výrobku a porovnateľnom výrobku musia byť úmerné nevyhnutnému zvýšeniu alebo zníženiu spotreby materiálu a miezd, t. j. musia zodpovedať rozdielom v podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienkach nového a porovnateľného výrobku. Tieto rozdiely sa overujú porovnaním ukazovateľov charakterizujúcich výšku nákladov v príslušnej položke, zistením, či sa náklady na rovnakej časti oboch výrobkov kalkulujú v zhodnej výške, alebo sa preukazujú zhodnosťou použitých technicko-hospodárskych spotrebných noriem; na overovanie možno použiť funkčné a výkonové parametre výrobkov iba v prípadoch, keď možno preukázať vzťah nákladov v danej kalkulačnej položke k jednému parametru a ich použitie schváli príslušný úrad.
(6)Pokiaľ z výsledku overenia vyplýva
  1. a)zvýšenie priamych nákladov oproti porovnateľnému výrobku, ktoré nie je plne zdôvodnené a preukazné, musia sa tieto náklady znížiť na zdôvodnenú výšku,
  2. b)preukazná úspora nákladov na priamy materiál alebo úspora nákladov na priame mzdy z dôvodov celkom nového riešenia výrobku alebo výrazného zvýšenia výrobného množstva oproti porovnateľnému výrobku, ktorá nie je kompenzovaná zvýšením v inej položke priamych alebo nepriamych nákladov, sa započítava podielom určeným v odseku 8 do zisku nového výrobku, s výnimkou prípadov, keď kalkulácia porovnateľného výrobku je upravená podľa odseku 4 písm.
  3. b)a c), alebo keď príslušný cenový orgán určí odchylný postup.
(7)Ostatné priame náklady, pokiaľ sa nezapočítavajú do cenovej kalkulácie podľa § 18 ods. 1 písm. a) a b), sa upravujú na výšku podľa porovnateľného výrobku.
(8)Zisk v cene nového výrobku prepočítaný podľa § 20 a prípadne upravený podľa odseku 4 môže príslušný cenový úrad, prípadne národný výbor ďalej zvýšiť v prípadoch podľa odseku 6 písm. b) o 50 % úspory priameho materiálu a priamych miezd, najviac však o 10 % prepočtovej ceny nového výrobku, t. j. ceny bez započítania podielu z úspory do zisku. § 24 Cenové normatívy
(1)Cenové normatívy sú súbory naturálnych a hodnotových noriem spotreby materiálov, výkonov, ostatných priamych nákladov, sadzieb nepriamych nákladov členených podľa podmienok príslušnej technológie výroby a zisku. Cenovými normatívmi sa v súlade s určeným pracovným postupom nového výrobku oceňujú jednotlivé položky cenovej kalkulácie a zisťuje sa cena zodpovedajúca podmienkam výroby nového výrobku.
(2)Cenové normatívy sa uplatňujú pri tvorbe cien v skupine výrobkov so stále sa opakujúcim technologickým postupom výroby, ak v rámci skupiny dochádza iba k obmenám čiastkových operácií, základného materiálu a pod.
(3)Na vypracovanie a určenie cenových normatívov sa vzťahujú ustanovenia § 14 až 22 uplatnené na podmienky východiskového obdobia ustanoveného príslušným cenovým úradom.
(4)Pri použití cenových normatívov sa cena tvorí takto:
  1. a)kalkulačné položky, na ktoré sú určené cenové normatívy, sa ocenia podľa platných sadzieb,
  2. b)pokiaľ pre niektoré položky nie sú normatívy určené, započítavajú sa do ceny podľa spôsobov tvorby cien uvedených v § 23 alebo 27.
(5)Ak nový výrobok vyžaduje doplnenie sústavy platných cenových normatívov, možno spojiť návrh na určenie cien nového výrobku s návrhom na určenie dopĺňajúcich normatívov pri dodržaní podmienok podľa odseku 3. § 25 Parametrické spôsoby
(1)Parametrickými spôsobmi sa rozumie odvodenie ceny nového výrobku na základe preukázateľnej závislosti výšky ceny alebo výrobných nákladov od veľkosti technických parametrov použitia, zistenej pri viacerých porovnateľných výrobkoch. K týmto spôsobom tvorby cien patria najmä: a) cenové rady, b) cenové ukazovatele, c) bodovací spôsob.
(2)Cenovým radom sa odvodzuje cena nového výrobku na základe závislosti výšky ceny od veľkosti základného parametra. Táto závislosť sa vyjadruje matematicky alebo graficky pre rad druhove a typove zhodných výrobkov a výrobkov vyrábaných rovnakou alebo obdobnou technológiou.
(3)Cenový rad možno použiť za predpokladu, že
  1. a)ide o výrobky funkčne zhodné a rovnakého vyhotovenia, pri ktorých výšku ceny možno určiť zo závislosti od jedného parametra (napr. výkon, rozmer a pod.),
  2. b)pri jednom druhu alebo type je toľko výrobkov líšiacich sa veľkosťou určeného parametra, koľko treba na utvorenie cenového radu, najmenej však štyri, včítane nového výrobku.
(4)Pri utváraní cenového radu sa postupuje takto:
  1. a)zvolia sa výrobky určujúce cenový rad (reprezentanti), a pokiaľ nemajú ceny už určené, utvoria sa niektorým z ostatných spôsobov tvorby cien,
  2. b)určí sa parameter rozhodný pri zostavení cenového radu,
  3. c)určí sa spôsob vyjadrenia závislosti cien reprezentantov od určeného parametra a s prihliadnutím na prípadné výrazné rozdiely vo výrobnom množstve jednotlivých výrobkov v cenovom rade sa určí typ matematickej funkcie alebo spôsob grafického vyjadrenia, vyjadrujúci priebeh cenového radu (krivka, priamka) a medze jeho platnosti; pokiaľ výrazné rozdiely vo výrobnom množstve jednotlivých výrobkov nemožno vyjadriť pomocou cenového radu, treba určiť cenu nového výrobku iným spôsobom tvorby cien,
  4. d)určí sa spôsob extrapolácie cenového radu.
(5)Cena nového výrobku sa zistí dosadením veľkosti určeného parametra do príslušnej matematickej funkcie alebo priamo na krivke grafu pri grafickom vyjadrení.
(6)Cenovými ukazovateľmi sa odvodzuje cena nového výrobku (jeho časti) na základe závislosti výšky ceny od niekoľkých technických parametrov použitia nového výrobku. Táto závislosť sa určuje na základe rozboru vzťahu ceny alebo výrobných nákladov a parametrov pri takom počte porovnateľných výrobkov, aký je pre danú skupinu výrobkov potrebný. Cenové ukazovatele možno použiť,
  1. a)ak ide o výrobky, pri ktorých výšku ceny možno určiť v závislosti od niekoľkých technických parametrov kvalitatívne zhodných pre nové aj porovnateľné výrobky, alebo
  2. b)ak možno určiť závislosť výšky ceny alebo výrobných nákladov od jednotlivých parametrov, t. j. ak možno určiť, v akej výške sa jednotlivé parametre podieľajú na cene (výrobných nákladoch) porovnateľných výrobkov.
(7)Bodovacím spôsobom sa rozumie ohodnotenie jednotlivých vlastností nového výrobku pomocou ustanoveného systému bodovania a jeho ocenenia na vyjadrenie vzťahu vlastností nového výrobku a vlastností porovnateľných výrobkov.
(8)Cenové ukazovatele a bodovací spôsob nemožno zavádzať až pri tvorbe ceny nového výrobku, ale sa vypracúvajú a schvaľujú na základe cenových štúdií. § 26 Stavebnicový spôsob
(1)Stavebnicovým spôsobom sa cena nového výrobku tvorí na podklade súčtu (rozdielu) cien alebo ocenení jeho jednotlivých častí (komponentov, prvkov).
(2)Stavebnicový spôsob tvorby cien sa uplatňuje v prípadoch, keď
  1. a)cena nového výrobku sa tvorí súčtom cien jeho jednotlivých častí, včítane cien montáže, pokiaľ tvorí nedielnu súčasť nového výrobku; tento spôsob sa používa pri výrobkoch, ktoré sa skladajú z rozlične kombinovaných častí, používaných vo viacerých porovnateľných výrobkoch,
  2. b)cena nového výrobku sa tvorí z ceny porovnateľného výrobku, ku ktorej sa pripočítavajú alebo od ktorej sa odpočítavajú platné ceny, prípadne náklady na výrobu pribúdajúcich alebo ubúdajúcich častí (komponentov, prvkov) zvýšených (znížených) o príslušný podiel zisku (straty); týmto spôsobom sa postupuje v prípadoch, keď ide o úpravy základných výrobkov, najmä o zmeny v rozsahu vybavenia, príslušenstva, zlepšenia niektorých technických parametrov a pod., pokiaľ vo svojom celkovom objeme nepresahujú 30% podielu z ceny nového výrobku.
(3)Pri tvorbe ceny stavebnicovým spôsobom platí, že
  1. a)na ocenenie jednotlivých častí výrobku sa používajú platné ceny; ceny častí, ktoré nemajú určenú cenu, sa tvoria niektorým z ostatných spôsobov tvorby cien
  2. b)ocenenie na základe nákladov na výrobu s príslušným podielom zisku (straty) podľa odseku 2 písm.
  3. b)možno použiť iba v prvkoch, ktoré sa nemôžu alebo nebudú samostatne dodávať; výška zisku (straty) pri týchto prvkov sa určí podľa porovnateľného (základného) výrobku. § 27 Individuálna kalkulácia
(1)Tvorbu ceny podľa individuálnej kalkulácie sa rozumie utvorenie ceny nového výrobku (jeho časti) na základe cenovej kalkulácie zostavenej podľa ustanovení § 14 až 22 s použitím sadzieb platných pre individuálnu kalkuláciu.
(2)Ceny tvorené podľa individuálnej kalkulácie podliehajú overeniu. Postup a spôsob overovania a vyrovnania zistených rozdielov ustanovia príslušné cenové úrady.
(3)Povinnosť overovať ceny tvorené individuálnou kalkuláciu sa nevzťahuje
  1. a)na prechodne platné ceny a na ceny určené po prechodne platných cenách,
  2. b)na náhradne dielce,
  3. c)na opravy, pokiaľ nie je ustanovené inak,
  4. d)na práce priemyselnej povahy,
  5. e)na neštandardné výrobky6) s nižšou cenou ako 10 tis. Kčs a výrobky dodávané obyvateľstvu na zákazku v nižšej cene ako 3 tis. Kčs,
  6. f)na výskumné a vývojové práce s nižšou cenou ako 1 mil. Kčs,
  7. g)na neštandardné obaly,
  8. h)na prirážky a zrážky za odchýlky od kvalitatívnych a dodacích podmienok výrobkov,
  9. i)na výrobky, ktorých ceny určujú národné výbory, pokiaľ príslušný cenový úrad, prípadne národný výbor neustanoví inak. HLAVA III VYJADRENIE PODMIENOK REALIZÁCIE V CENÁCH Prvý oddiel Spôsoby vyjadrenia podmienok realizácie § 28 Úprava ceny podľa podmienok realizácie
(1)Cenu nového výrobku zistenú niektorým zo spôsobov podľa § 23 až 27 možno upraviť s ohľadom na podmienky realizácie tak, aby správne pôsobila na rozvoj výroby u dodávateľa a na plynulú spotrebu u odberateľa.
(2)Podmienky realizácie sa pri tvorbe ceny nového výrobku uplatňujú predovšetkým
  1. a)na dosiahnutie potrebnej relácie ceny nového výrobku k cenám zameniteľných výrobkov,
  2. b)v záujme zvýhodnenia výroby a ovplyvnenia spotreby niektorých výrobkov,
  3. c)v prípadoch, keď cenu nemožno zistiť niektorým zo spôsobov podľa § 23 až 27, s podmienkou schválenia príslušným cenovým úradom, prípadne národným výborom.
(3)Pri zmene podmienok realizácie sa môže určené cena znížiť, a to aj pod výšku zodpovedajúcu spôsobu tvorby podľa § 23 až 27; najmä sa môže znížiť s cieľom znevýhodniť výrobu alebo utvoriť podmienky pre lepšiu predajnosť výrobku.
(4)Rozdielne ceny toho istého výrobku pre dodávateľa a odberateľa (spravidla pomocou zdanenia alebo dotácie), prípadne pre rozličných dodávateľov alebo odberateľov možno určovať v prípadoch,
  1. a)keď nemožno jednotnou cenou pôsobiť spoločensky žiadúcim smerom súčasne na dodávateľa i odberateľa,
  2. b)keď je záujem na jednostrannom pôsobení podmienok realizácie buď na dodávateľa, alebo na odberateľa.
(5)Podmienky realizácie sa vyjadrujú v cene spôsobom uvedeným v § 29 až
  1. Odchylnú cenu na základe podmienok realizácie od ceny utvorenej podľa § 23 až 27 môže určiť len príslušný cenový úrad, prípadne národný výbor, s výnimkami podľa § 38 a
  2. § 29 Cenové relácie
(1)Potrebné cenové relácie nového výrobku k cenám výrobkov už vyrábaných treba utvoriť najmä
  1. a)na dosiahnutie súladu pôsobenia cien so zámermi štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, hlavne s plánovaným vývojom hmotných proporcií základných surovín, materiálov a výrobkov, s potrebou ich vzájomnej zameniteľnosti a čiastočnej alebo úplnej náhrady dovozu tuzemskou výrobou,
  2. b)na podporu spoločenských zámerov na ovplyvnenie spotreby, na zvýšenie ochrany a bezpečnosti práce, na zabezpečenie politickovýchovných, zdravotných, kultúrnych a iných obdobných potrieb,
  3. c)keď pri jedinom technologickom procese súčasne alebo postupne vzniká niekoľko rôznych výrobkov, alebo keď nový výrobok vzniká ako nevyhnutný vedľajší produkt technologického postupu výroby iného výrobku, alebo keď pri uplatnení rozdielnej technológie alebo pri použití rôznych surovín a materiálov vzniká rovnaký výrobok,
  4. d)na utvorenie záujmu dodávateľa i odberateľa na zhromadnení výroby, najmä pomocou vnútornej i medzinárodnej špecializácie a kooperácie tak, aby cena vyvolávala zainteresovanosť v takom okruhu odberateľov, ktorý zabezpečí odbyt špecializovanej výroby,
  5. e)na využívanie cien na utvorenie súladu zdrojov a potrieb pri spotrebných výrobkoch v záujme obmeny sortimentu v žiadúcej štruktúre, akosti a vyhotovení, s výnimkou výrobkov predstavujúcich základné životné potreby.
(2)Na zabezpečovanie potrebných cenových relácií sa okrem spôsobov tvorby cien uvedených v § 23 až 26 využíva
  1. a)rozbor vplyvu nového výrobku na spotrebu u odberateľov,
  2. b)porovnanie so zahraničnými reláciami cien obdobných výrobkov. § 30 Cenové zvýhodnenie a znevýhodnenie
(1)Cenové zvýhodnenie sa uplatňuje tak, aby sa dosiahla vzájomne výhodná cena pre dodávateľa i odberateľa, umožňujúca dodávateľovi dosiahnuť relatívne vyššiu rentabilitu (pomer zisku k spracovacím nákladom), než je rentabilita porovnateľného výrobku, a odberateľovi znížiť náklady alebo inak efektívnejšie uspokojiť potreby.
(2)Cenové zvýhodnenie sa uplatňuje
  1. a)pri technicky pokrokových výrobkoch podľa § 32,
  2. b)pri výrobkoch zaradených pri hodnotení do prvého stupňa akosti podľa § 34,
  3. c)pri výrobkoch dosahujúcich úsporu oproti určenému cenovému limitu podľa § 36,
  4. d)pri módnych novinkách a výrobkoch luxusného vyhotovenia podľa § 38.
(3)Cenové zvýhodnenie sa uplatňuje len pri tvorbe cien nových výrobkov a za podmienky, že rentabilita započítaná do ceny výrobkov uvedených v odseku 2 písm.
  1. a)až
  2. c)utvorenej niektorým zo spôsobov podľa § 23 až 26 neprekračuje už relatívne vyššiu rentabilitu zodpovedajúcu cenovému zvýhodneniu. Pri jednotlivom výrobku sa môže uplatniť cenové zvýhodnenie iba z jedného dôvodu, s výnimkou uvedenou v § 38 ods. 5. V prípadoch, keď nový výrobok vyhovuje podmienkam pre cenové zvýhodnenie z rôznych dôvodov, uplatňuje sa najvyššie zvýhodnenie.
(4)Uplatňovanie cenového zvýhodnenia nesmie byť v rozpore s opatreniami na zabránenie rastu cien dodávok pre bytovú výstavbu,7) na zabezpečovanie výroby a predaja spotrebných výrobkov nižších cenových polôh, ani s ďalšími opatreniami, ktoré prijali cenové úrady a ostatné príslušné orgány na podporu optimálnej štruktúry dodávok, požadovanej odberateľmi. Cenové zvýhodnenie sa môže viazať na dodržanie ďalších podmienok, najmä na zabezpečenie potrebného rozsahu dodávok jestvujúcich výrobkov bežnej akosti a technickej úrovne, štandardného vyhotovenia a nižšej cenovej polohy.
(5)Pri cenovom zvýhodnení sa určuje základná cena súčasne so zvýhodnenou cenou pri výrobkoch podľa odseku 2 písm. a) až c) alebo s cenou dojednanou dohodou pri módnych novinkách.
(6)Cenové znevýhodnenie sa uplatňuje
  1. a)pri technicky zastaraných výrobkoch podľa § 33,
  2. b)pri výrobkoch zaradených pri hodnotení do tretieho stupňa akosti alebo označených ako krmivo so zníženou akosťou podľa § 35,
  3. c)pri výrobkoch, ktorých cena prekračuje cenový limit podľa § 36,
  4. d)pri ťažko predajných výrobkoch zaradených do dopredaja podľa § 40.
(7)Cenové znevýhodnenie sa uplatňuje tak, aby, sa výrobcovi znížila rentabilita výrobku v porovnaní s rentabilitou výrobkov porovnateľných pri súčasnom znížení ceny pre odberateľa. V prípadoch podľa odseku 6 písm.
  1. a)a
  2. b)môže príslušný cenový úrad, prípadne národný výbor na návrh dodávateľa alebo odberateľa, prípadne štátnej skúšobne namiesto zníženia cien alebo namiesto zľavy určiť dodatkový odvod v rovnakej výške.8)
(8)Cenové zvýhodnenie podľa odseku 2 písm. a),
  1. b)a
  2. c)a cenové znevýhodnenie podľa odseku 6 písm. a),
  3. b)a
  4. c)sa neuplatňuje pri výrobkoch, na ktoré sa poskytujú dotácie zo štátneho rozpočtu, a pri dovážaných výrobkoch. Cenové znevýhodnenie sa ďalej neuplatňuje pri dodávkach výrobkov na vývoz, na ktoré sa neposkytuje cenová prirážka v zahraničnom obchode.
(9)Cenové znevýhodnenie možno uplatniť tak pri tvorbe cien nových výrobkov, ako aj počas ich predaja.
(10)Cenové zvýhodnenie a znevýhodnenie uplatnené vo veľkoobchodných cenách sa premieta v relatívne rovnakom pomere v maloobchodných cenách, pokiaľ príslušné ústredné orgány výnimočne neustanovia inak.
(11)Termíny prechodu z platnej veľkoobchodnej ceny výrobku na znevýhodnenú cenu sa určujú na
  1. január a zo zvýhodnenej ceny na základnú veľkoobchodnú cenu na
  2. január alebo na
  3. júl; maloobchodné ceny treba upraviť najneskôr do troch mesiacov od platnosti zmien veľkoobchodných cien, pokiaľ z ustanovení § 31 až 40 alebo z rozhodnutia príslušného orgánu nevyplýva iný termín alebo iný postup.
(12)Dôsledky určenia zvýhodnených cien, ich prechodu na základné ceny a dôsledky cenového znevýhodnenia sa nebilancujú, ani nie sú predmetom centrálneho vyrovnania precenenia zásob, pokiaľ príslušné ústredné orgány neustanovia inak. Druhý oddiel Technicky pokrokové a technicky zastarané výrobky § 31 Určovanie technicky pokrokových a technicky zastaraných výrobkov
(1)Za technicky pokrokový sa na účely cenového zvýhodnenia považuje výrobok, pri ktorom príslušný orgán svojím osvedčením9) potvrdí, že technická úroveň výrobku je výrazne vyššia než úroveň doterajších tuzemských výrobkov a že sa vyrovná svojimi úžitkovými vlastnosťami, akosťou a designom súčasným obdobným výrobkom popredných zahraničných výrobcov alebo ich prevyšuje a súčasne efektívnejšie uspokojuje potreby národného hospodárstva. Ide obvykle o výrobok uvedený v štátnom alebo rezortnom pláne rozvoja vedy a techniky, prípadne vyrábaný podľa vynálezu (priemyselného vzoru), ktorému bola udelená právna ochrana.
(2)Doba cenového zvýhodnenia sa určuje pri výrobných prostriedkoch najdlhšie na tri roky, pri spotrebných výrobkoch najdlhšie na dva roky od dátumu účinnosti uvedeného v osvedčení podľa odseku 1. Pri stavebných objektoch alebo prevádzkových súboroch označených za technicky pokrokové sa doba technickej pokrokovosti počíta odo dňa, keď sa stavebný objekt alebo prevádzkový súbor po prvý raz fakturoval.
(3)Technický zastaraným výrobkom je na účel cenového znevýhodnenia výrobok, ktorý sa dodáva po uplynutí určenej doby jeho technicko-ekonomickej životnosti, prípadne odo dňa účinnosti rozhodnutia príslušného ústredného orgánu o zastaranosti výrobku. Doby technicko-ekonomickej životnosti výrobkov na účely cenového znevýhodnenia a rozsah výrobkov, na ktoré sa vzťahujú, ustanovuje osobitný predpis. § 32 Cenové zvýhodnenie technicky pokrokových výrobkov
(1)Pri technicky pokrokových výrobkoch sa uplatňuje
  1. a)zvýhodnená cena počas platnosti osvedčenia o technickej pokrokovosti, najdlhšie však podľa § 31 ods. 2,
  2. b)výnimočne systém dvojakých cien podľa § 28 ods. 4; spôsob úhrady rozdielov medzi oboma cenami a postup ich zjednotenia sa určí po dohode príslušných orgánov plánom vývoja cien podľa podmienok jednotlivých výrobkov.
(2)Cena technicky pokrokového výrobku sa môže zvýhodniť najviac
  1. a)o 40 % podielu prepočítaného ročného prínosu,10) vznikajúceho pri použití nového výrobku u odberateľa, najviac však o 15 % základnej ceny,
  2. b)o 10 % základnej ceny v prípade, že pre objektívne dôvody nemožno urobiť prepočet prínosu vznikajúceho pri použití nového výrobku u odberateľa.
(3)Po uplynutí času platnosti osvedčenia o technickej pokrokovosti platí základná cena. Začiatok jej platnosti sa určí podľa § 30 ods. 11. Základná veľkoobchodná cena platí tiež odo dňa účinnosti rozhodnutia štátnej skúšobne, ktorým sa technicky pokrokový výrobok zaraďuje do druhého stupňa akosti. § 33 Cenové znevýhodnenie technicky zastaraných výrobkov
(1)Po skončení doby technicko-ekonomickej životnosti výrobku alebo na základe rozhodnutia orgánov uvedených v § 122 a 126 o technickej zastaranosti výrobku je výrobná organizácia povinná navrhnúť zníženie ceny tak, aby rentabilita zastaraného výrobku bola nižšia než skutočná rentabilita organizácie v uplynulom roku, keď vyrábala zastaraný výrobok, najmenej však o 10 % ceny.
(2)Na zabezpečenie účinných cenových relácií medzi technicky zastaranými a ostatnými výrobkami môže príslušný cenový úrad zvýšiť cenu technicky zastaraného výrobku pre odberateľa. Rozdiel medzi zníženou cenou pre dodávateľa a cenou pre odberateľa odvádza dodávateľská organizácia ustanovenou formou. Ustanovenie tohto odseku neplatí pri spotrebných výrobkoch a výrobkoch dodávaných pre investičnú výstavbu.
(3)Zníženie veľkoobchodnej ceny alebo uplatnenie dodatkového odvodu podľa § 30 ods. 7 nesmie byť dôvodom obmedzenia výroby týchto výrobkov,11) pokiaľ dodávateľ neuspokojuje dopyt novým, technický pokrokovejším výrobkom alebo pokiaľ sa neuspokojí inak (napr. dovozom) v cenovej polohe zodpovedajúcej dosiaľ vyrábanému výrobku. Tretí oddiel Výrobky zaradené do prvého a tretieho stupňa akosti § 34 Cenové zvýhodnenie výrobkov zaradených do prvého stupňa akosti
(1)Výrobky, ktoré príslušná štátna skúšobňa12) pri hodnotení zaradila do prvého stupňa akosti, sa cenove zvýhodňujú.
(2)Cenové zvýhodnenie platí počas zaradenia výrobku do prvého stupňa akosti, najdlhšie však tri roky od dátumu účinnosti rozhodnutia o zaradení výrobku do prvého stupňa akosti.
(3)Cena výrobku zaradeného do prvého stupňa akosti sa môže zvýhodniť
  1. a)podľa ustanovenia § 32 ods. 2 písm. a), ak výrobok zabezpečuje ekonomický prínos aj odberateľovi,
  2. b)až o 10 % základnej veľkoobchodnej ceny v ostatných prípadoch.
(4)Cenove sa nemôžu zvýhodniť výrobky zaradené štátnou skúšobňou do prvého stupňa akosti,
  1. a)ak cena bola určená pred vydaním rozhodnutia o zaradení do prvého stupňa akosti a nebola určená dočasná cena,
  2. b)ak ide o výrobky odvetvia potravín a pochutín,
  3. c)ak ide o suroviny, materiály a polotovary, ktorých akosť nie je vyššia, ako je akosť ustanovená v ČSN, pokiaľ nejde o stupňovitú alebo progresívnu ČSN.
(5)Po skončení účinnosti rozhodnutia o zaradení výrobku do prvého stupňa akosti alebo po uplynutí lehoty určenej podľa ods. 2 platí základná cena. Začiatok jej platnosti sa ustanovuje podľa § 30 ods. 11. § 35 Cenové znevýhodnenie výrobkov zaradených do tretieho stupňa akosti
(1)Výrobky, ktoré príslušná štátna skúšobňa zaradila do tretieho stupňa akosti, sa cenove znevýhodňujú formou zľavy z ceny alebo formou dodatkového odvodu podľa § 30 ods. 7.
(2)Zľava z ceny tvorí
  1. a)5 % z veľkoobchodnej ceny, prípadne základnej veľkoobchodnej ceny, ak bol výrobok zaradený do tretieho stupňa akosti pri prvom alebo novom hodnotení, alebo ak bol výrobok zaradený do tretieho stupňa akosti na základe kontroly,
  2. b)20 % z veľkoobchodnej ceny, prípadne základnej veľkoobchodnej ceny, ak bol výrobok zaradený do tretieho stupňa akosti pri opakovanom hodnotení.
(3)Zľava z ceny sa musí poskytovať pri veľkoobchodných cenách počas účinnosti príslušného rozhodnutia štátnej skúšobne. Pri maloobchodných cenách sa musí poskytovať najneskôr do troch mesiacov od účinnosti rozhodnutia štátnej skúšobne.
(4)Zľavy z ceny podľa odseku 1 a 2 písm. a) sa uplatňujú aj v prípadoch, keď podľa osobitných predpisov bol výrobok označený za krmivo so zníženou akosťou. Štvrtý oddiel Zvýhodnenie a znevýhodnenie ceny vo vzťahu k cenovému limitu § 36
(1)Pri určovaní ceny novému výrobku môže príslušný cenový úrad na návrh dodávateľa prerokovaný s odberateľom určiť zvýhodnenú cenu nového výrobku v závislosti od rozdielu medzi konečným cenovým limitom a nižšou veľkoobchodnou cenou zistenou niektorým zo spôsobov podľa § 23 až 27 pri dodržaní podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok príslušného výrobku. Cenové zvýhodnenie tvorí 50 % dosiahnutej úspory, najviac však 10 % prepočtovej ceny, t. j. ceny bez cenového zvýhodnenia.
(2)Cenové zvýhodnenie podľa odseku 1 sa ustanovuje najdlhšie na dva roky od začiatku dodávok, súčasne so zvýhodnenou cenou sa určuje základná cena.
(3)Ak je návrh ceny pri dodržaní podstatných podmienok nového výrobku vyšší než určený konečný cenový limit, príslušný cenový úrad určí
  1. a)cenu vo výške cenového limitu alebo
  2. b)zvýšenú cenu, ktorá však smie zahŕňať najviac 50 % zisku určeného podľa § 20. Piaty oddiel Módne novinky a výrobky luxusného vyhotovenia § 37 Určovanie módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia
(1)Za módne novinky sa na účely cenového zvýhodnenia považujú výrobky odevnej a bytovej kultúry,13) o ktorých poverená štátna skúšobňa alebo iná poverená organizácia vydá osvedčenie, že sú to výrobky celkom nového vyhotovenia (nového tvaru, strihu, spracovania, použitého materiálu, vzoru a pod.) z hľadiska výtvarného riešenia (designu) a že slúžia na obohatenie trhu, jeho prieskum a na rozšírenie sortimentu štandardného tovaru.
(2)Za výrobky luxusného vyhotovenia sa na účely cenového zvýhodnenia považujú výrobky odevnej a bytovej kultúry, prípadne ďalšej skupiny výrobkov, o ktorých poverená štátna skúšobňa alebo iná poverená organizácia vydá osvedčenie, že sú to výrobky vyznačujúce sa mimoriadnym vyhotovením, vynikajúcou kvalitou, vysokou úrovňou designu, ktoré sa vyrábajú alebo dovážajú zásadne v menšom množstve a pri ktorých sa nepredpokladá ich hromadná výroba (dovoz).
(3)Osvedčenie o módnej novinke alebo o výrobku luxusného vyhotovenia pri tuzemských výrobkoch sa udieľa na návrh výrobnej organizácie po dohode s príslušným generálnym riaditeľstvom obchodu, pri dovážaných výrobkoch na návrh generálneho riaditeľstva obchodu. § 38 Cenové zvýhodnenie módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia
(1)Módne novinky sa môžu dodávať za zvýhodnené ceny v čase a v množstvách ustanovených v príslušnom osvedčení, najdlhšie však jeden rok. V jednotlivých prípadoch sa môže na základe osvedčenia a so súhlasom nadriadeného orgánu dodávateľa a ministerstiev obchodu republík cenové zvýhodnenie výnimočne predĺžiť až na dva roky.
(2)Výrobky luxusného vyhotovenia sa môžu za zvýhodnené ceny dodávať v rozsahu určenom v príslušnom osvedčení bez časového obmedzenia.
(3)Ceny výrobkov zaradených do módnych noviniek alebo výrobkov luxusného vyhotovenia sa na čas platnosti osvedčenia dojednávajú dohodou medzi dodávateľom a odberateľom s prihliadnutím na podmienky realizácie, najmä ponuky a dopytu.
(4)Súčasne s dojednaním ceny módnej novinky určí organizácia poverená pôsobnosťou v tvorbe cien základnú cenu podľa príslušných ustanovení vyhlášky alebo ju navrhne cenovému orgánu na určenie.
(5)Dňom, ktorý nasleduje po skončení platnosti osvedčenia o módnej novinke, môžu byť tieto výrobky naďalej cenove zvýhodnené podľa § 34. Zmenou dôvodu pre cenové zvýhodnenie sa však cena nesmie ďalej zvyšovať.
(6)Ak sa pri hodnotení akosti neprizná módnej novinke aspoň druhý stupeň a výrobku luxusného vyhotovenia prvý stupeň akosti, končí sa platnosť cenového zvýhodnenia dňom účinnosti príslušného rozhodnutia štátnej skúšobne. § 39 Riadenie úrovne cien módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia
(1)Na zabezpečenie žiadúceho vývoja úrovne cien v odboroch, kde sa uplatňujú módne novinky a výrobky luxusného vyhotovenia, ministerstvá priemyslu republík po dohode s ministerstvami obchodu republík a príslušnými cenovými úradmi určia v rámci svojej pôsobnosti na nasledujúci rok maximálny celkový podiel módnych noviniek a luxusných výrobkov na dodávkach do trhových fondov najneskoršie do 31. augusta bežného roka. Ministerstvá priemyslu republík po dohode s ministerstvami obchodu republík môžu v rámci tohto celkového podielu diferencovať podiely módnych noviniek a luxusných výrobkov pre jednotlivé odbory trojmiestnej nomenklatúry jednotnej klasifikácie odborov a výrobkov a pre výrobné hospodárske jednotky podľa podmienok výroby a potrieb vnútorného trhu.
(2)O vývoji dodávok a nákupu módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia podľa odborov trojmiestnej nomenklatúry jednotnej klasifikácie v hmotných jednotkách, veľkoobchodných a maloobchodných cenách základných aj zvýhodnených (pri výrobkoch luxusného vyhotovenia len vo zvýhodnených) predkladajú súhrnné prehľady cenovým úradom najneskoršie do 31. augusta za I. polrok a do 31. marca za II. polrok, a to
  1. a)ministerstvá priemyslu republík - prehľady o dodávkach módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia s vyčíslením ich podielu na celkových dodávkach do tuzemska a rozdielov medzi základnou a zvýhodnenou cenou (index),
  2. b)ministerstvá obchodu republík - prehľady o nákupe módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia s vyčíslením ich podielu na celkovom nákupe v množstve i v hodnotovom vyjadrení a s uvedením vývoja cenových rozdielov v maloobchodných cenách módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia podľa jednotlivých generálnych riaditeľstiev.
(3)Pri nežiadúcom vývoji úrovne cien môžu príslušné cenové úrady, prípadne národné výbory určiť maximálnu výšku cenového zvýhodnenia módnych noviniek v percentách k základnej cene a výrobkov luxusného vyhotovenia k cene zodpovedajúcej cenovej kalkulácii. Na návrh zainteresovaných ústredných orgánov môžu vyňať niektoré výrobky alebo niektorých výrobcov zo všeobecného režimu pre výber a zvýhodnenie módnych noviniek a výrobkov luxusného vyhotovenia. Šiesty oddiel Dopredaj výrobkov § 40
(1)Dopredajom sa rozumie predaj za znížené ceny pri výrobkoch, ktoré sú pri určenej výške cien ťažko predajné. Do dopredaja možno zaradiť také ťažko predajné výrobky, ktorých dodávky do tuzemska už boli zastavené alebo ktoré obchodné, prípadne odbytové organizácie ďalej nenakupujú a ktoré vykazujú za určený čas pomalú obrátku zásob, pričom ich predaj nemožno efektívne realizovať prostredníctvom vývozu, výmenných akcií a pod.
(2)Zníženie cien výrobkov zaradených do dopredaja sa ustanoví s prihliadnutím na predajné možnosti pri zabezpečení žiadúcej jednotnosti dopredajných cien.
(3)Objem celkového zníženia cien v rámci jednotlivých dopredajových akcií sa určí v rozsahu normatívnych zdrojov rizikových fondov obchodných alebo odbytových organizácií; ak sú vyčerpané, môže sa použiť časť prostriedkov z cenových rozdielov podľa osobitných predpisov alebo podľa rozhodnutí príslušných orgánov. HLAVA IV PRIRÁŽKY A ZRÁŽKY § 41 Prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok
(1)Pri vopred dohodnutých a prípustných odchýlkach od podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok, za ktorých bola cena určená, sa môže cena výrobku primerane zvýšiť alebo sa musí znížiť, a to
  1. a)formou prirážky k cene alebo zrážky z ceny pri odchýlkach od podstatných podmienok buď časove prechodných, alebo dohodnutých pre jednotlivých odberateľov, s výnimkou prípadov uvedených v § 77 ods. 4,
  2. b)formou určenia ceny nového výrobku v prípade trvalých a všeobecne platných odchýlok, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 2.
(2)Systém prirážok a zrážok pri rôznych obmenách kvalitatívnych a dodacích podmienok výrobkov vo vzťahu k základnému vyhotoveniu výrobku možno používať ako racionálny spôsob tvorby cien a usporiadania cenníkov pre opakovane sa vyskytujúce rozdielne vyhotovenie výrobkov alebo rozdielne podmienky dodávok.
(3)Prirážka alebo zrážka za odchýlky od kvalitatívnych podmienok sa tvorí niektorým zo spôsobov tvorby cien platných pre príslušný výrobok; pokiaľ ich nemožno použiť, tvorí sa individuálnou kalkuláciou s tým, že sa nepriame náklady a zisk kalkulujú v odôvodnenej výške maximálne podľa sadzieb uvedených v cenovej kalkulácii výrobku, k cene ktorého sa prirážka tvorí.
(4)Prirážka alebo zrážka za odchýlky od dodacích podmienok sa tvorí na základe
  1. a)prepočtu zostavovaného z odhadu predkladaných nákladov príslušnej skupiny výrobkov zvýšených o určenú rentabilitu (pokiaľ nie je určená, zvýšených o skutočnú rentabilitu odboru v príslušnej organizácii) a z odhadu predpokladaných výnosov,
  2. b)individuálnej kalkulácie preukazujúcej zvýšené alebo znížené náklady spojené s príslušnou odchýlkou, zostavenej pre vybrané výrobky. Pri oboch spôsoboch tvorby prirážok a zrážok za odchýlky od dodacích podmienok sa preukazuje ich výška porovnaním s už schválenými obdobnými prirážkami v technologicky príbuzných odboroch výroby, obsiahnutými v platných cenníkoch.
(5)Prirážku za kratšiu dodaciu lehotu, pokiaľ ju odberateľ požaduje, možno uplatňovať, ak sa v cenníkoch alebo v cenových rozhodnutiach uvádzajú lehoty platné pre určené ceny a prirážky za ich skrátenie alebo spôsob výpočtu týchto prirážok. Úpravy dosiaľ platných dodacích lehôt výrobkov, ustanovené jednotlivými ústrednými orgánmi, sa premietajú do cien len na základe rozhodnutia príslušného cenového úradu.
(6)Prirážku za záručnú lehotu dlhšiu, než je ustanovená príslušnými predpismi, možno k cene pripočítať len v prípadoch, keď k predĺženiu dochádza na žiadosť odberateľa; ak sa táto dlhšia záručná lehota bežne poskytuje bez prirážky, nemožno prirážku uplatňovať.
(7)Prirážku za menšie než minimálne expedičné množstvo a prirážku za menšie než minimálne výrobné množstvo možno uplatňovať len v rozsahu a vo výške, ako sú ustanovené v cenníkoch alebo v cenových rozhodnutiach. Uplatnenie prirážky za menšie než minimálne výrobné množstvo je ďalej podmienené tým, a) že minimálne výrobné množstvo sa nemôže dosiahnuť ani spojením objednávok všetkých odberateľov, b) že sa s odberateľom vopred prerokuje.
(8)Pri určovaní prirážok za menšie než minimálne výrobné množstvo pre skupiny výrobkov, kde dosiaľ platnými cenníkmi alebo cenovými rozhodnutiami nie sú určené, sa musia súčasne určiť aj zrážky za vyššie výrobné množstvo v prípadoch, keď zvýšenie výrobného množstva oproti množstvu predpokladanému pri tvorbe cien prináša zníženie nákladov výroby. § 42 Zľavy
(1)Dodávateľ môže poskytnúť zľavu z určenej ceny, s výnimkou
  1. a)cien výrobkov, ktorých výroba a rozdelenie sú zahrnuté do záväzných bilancií vykonávacieho štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva,
  2. b)maloobchodných cien a ostatných cien výrobkov ďalej dodávaných za maloobchodné ceny, pokiaľ príslušný cenový orgán neurčí inak,
  3. c)prípadov, keď poskytnutie zľavy by zvýšilo dotácie zo štátneho rozpočtu, pokiaľ príslušné ústredné orgány neustanovia inak.
(2)Príslušné cenové úrady, prípadne národné výbory môžu určiť podrobnejšie podmienky poskytovania zliav.
(3)Výška zľavy sa musí preukazne vyznačiť vo faktúre.
(4)Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nedotýkajú zliav podľa § 35 a zliav podľa osobitných predpisov.14) Odbytové prirážky a odbytové zrážky § 43 Podstatnými kvalitatívnymi a dodacími podmienkami, na základe ktorých možno určiť odbytovú prirážku, sú:
  1. a)vymedzenie činnosti odbytovej organizácie, prípadne ďalších organizácií podľa § 3 ods. 1 písm.
  2. c)(ďalej len „odbytové organizácie“) čo do sortimentu dodávok a druhu poskytovaných služieb,
  3. b)podrobný spôsob plnenia dodávok a jednotlivých služieb,
  4. c)dopravné podmienky dodávok výrobkov a služieb,
  5. d)presné vymedzenie dodacích lehôt, pre ktoré platí, že 1. odbytová prirážka sa v zásade vzťahuje na pohotové dodávky výrobkov zo skladu odbytovej organizácie v množstve dohodnutom s odberateľmi, včítane dodávok v množstve, ktoré z hľadiska výrobcu je označené ako dodávky menšie než minimálne expedičné alebo výrobné množstvo, 2. pri výrobkoch, pre ktoré nadriadený ústredný orgán schváli, že sa nemusia dodávať pohotove (napr. neštandardné výrobky, dovážané stroje a zariadenia), treba uviesť podrobné podmienky spôsobu dodania, včítane dodacích lehôt, schválené týmto orgánom,
  6. e)určenie množstva dodávky vzťahujúceho sa na určené sadzby odbytovej prirážky v prípadoch, keď odbytová prirážka je diferencovaná podľa veľkosti dodávok,
  7. f)ďalšie podmienky, ktoré vyplývajú z druhu dodávaných výrobkov a poskytovaných služieb, požadovaných odberateľmi, alebo podmienky, ktoré ustanoví príslušný ústredný orgán. § 44
(1)Odbytové prirážky alebo odbytové zrážky sa tvoria na základe cenovej kalkulácie poskytovaných služieb pre skupinu výrobkov, odbor alebo viac odborov vymedzených zhodnými kvalitatívnymi a dodacími podmienkami.
(2)Pre zostavenie cenovej kalkulácie odbytovej prirážky alebo zrážky platia primerane ustanovenia § 14 až 22 s tým, že
  1. a)okrem nákladov na obeh sa kalkuluje príslušným cenovým úradom normatívne určený podiel obchodného rizika,
  2. b)do nákladov nemožno duplicitne zahŕňať náklady na poskytované služby, ktoré sú už započítané vo veľkoobchodných cenách,
  3. c)zisk určený príslušným cenovým úradom sa do jednotlivých odbytových prirážok alebo zrážok rozvrhuje v pomere k nákladom na obeh.
(3)Odbytové prirážky sa určujú
  1. a)percentnou sadzbou k platným veľkoobchodným cenám zníženým o zrážky za odchýlky od kvalitatívnych podmienok výrobkov, prípadne zvýšeným o prirážky za odchýlky od kvalitatívnych podmienok výrobkov, pokiaľ ich požadujú odberatelia, alebo výnimočne upraveným o prirážky (zrážky) za odchýlky od dodacích podmienok výrobkov, pokiaľ tieto odchýlky platia aj pre odberateľov odbytových organizácií; pri dovážaných výrobkoch percentnou sadzbou k veľkoobchodným cenám utvoreným podľa § 53, alebo
  2. b)absolútnou sumou k inej určenej základni, napr. k jednotke množstva.
(4)Ak sadzba odbytovej prirážky zahŕňa súhrn služieb, ktoré odberateľ nemusí súčasne v plnom rozsahu požadovať, treba určiť sadzby jednotlivých služieb.
(5)Traťové dodávky, pri ktorých príslušné rozhodnutie neurčuje spôsob úhrady, sa uskutočňujú za platné veľkoobchodné ceny. Odbytová organizácia je oprávnená v takých prípadoch dojednať s výrobnou organizáciou odbytovú zrážku z veľkoobchodnej ceny, primeranú nákladom na odbyt započítaný vo veľkoobchodnej cene. V odôvodnených prípadoch určí príslušný cenový úrad výnimky.
(6)Sadzby alebo absolútne sumy odbytových prirážok sa určujú jednotne pre zhodné odbory výrobkov dodávaných viacerými odbytovými organizáciami pri zhodnom vymedzení kvalitatívnych a dodacích podmienok poskytovaných služieb. § 45
(1)Pokiaľ odbytová organizácia pri výrobkoch, ktoré je povinná dodávať pohotove, a odberateľ takéto plnenie požaduje, nesplní dodávku v lehote podľa odseku 2 alebo nesplní dodávku v lehote vymedzenej v dodacích podmienkach alebo v inej lehote dojednanej s odberateľom, je povinná znížiť určenú odbytovú prirážku o 20 %.
(2)Pohotovou dodávkou sa rozumie vybavenie technicky jasnej objednávky do šiestich týždňov od jej prevzatia, pokiaľ príslušný ústredný orgán neustanoví inak. O týchto rozhodnutiach upovedomia príslušné ústredné orgány cenové úrady.
(3)Od odberateľa výrobku dodávaného odbytovou organizáciou môžno požadovať úhrady len jednej odbytovej prirážky, a to prirážky dodávajúcej odbytovej organizácie. V prípadoch, keď odbytová organizácia dodaný výrobok nakúpila od inej odbytovej organizácie, dohodnú sa tieto organizácie na podiele z odbytovej prirážky platenej odberateľom, úmernom vynaloženým nákladom. Vo výnimočných prípadoch môže príslušný cenový úrad ustanoviť odchylný postup.
(4)Odbytovú prirážku pre rozšírenie služieb alebo pre nové odbytové organizácie nemožno určiť, pokiaľ by vyvolala zvýšenie ceny pre odberateľov bez zodpovedajúceho zlepšenia nimi požadovaného uspokojovania potrieb. Ak sa s dodávkou poskytnú odberateľovi ďalšie, dosiaľ neposkytované služby, pre ktoré sa určuje nová odbytová prirážka, musí príslušná výrobná alebo odbytová organizácia aj naďalej plniť dodávky bez týchto služieb za ceny bez odbytovej prirážky, pokiaľ to odberateľ požaduje.
(5)Odbytové organizácie sú so súhlasom príslušného cenového úradu oprávnené určovať odbytové ceny dodávaných výrobkov; v takých prípadoch vydávajú príslušné cenové rozhodnutia a cenníky a vyrovnávajú predpísaným spôsobom cenové rozdiely vzniknuté najmä spriemerovaním rozdielnych cien niektorých dodávateľov. HLAVA V CENOVÉ LIMITY § 46
(1)Cenové limity predstavujú hornú hranicu ceny budúceho výrobku. Cenové limity sú záväzné pre ustanovené alebo dojednané kvalitatívne a dodacie podmienky pripravovaného výrobku.
(2)Cenové limity sa členia
  1. a)na predbežné cenové limity,
  2. b)na konečné cenové limity. § 47 Predbežný cenový limit
(1)Predbežný cenový limit sa určuje v prípadoch, keď sa požaduje ako súčasť podkladov vymedzujúcich úlohu rozvoja vedy a techniky, ktorej výsledkom má byť nový výrobok.
(2)Účelom predbežného cenového limitu je určiť pre etapu vývoja, prípadne výskumu nového výrobku predbežnú výšku budúcej ceny.
(3)Predbežný cenový limit sa tvorí na základe
  1. a)ukazovateľov charakterizujúcich vzťah technických parametrov k platným cenám porovnateľných výrobkov v prípadoch, keď ide o obmenu výrobkov na doterajšej technickej úrovni,
  2. b)odvodenia zo zahraničných cenových relácií výrobkov rozhodujúcich zahraničných výrobcov, najmä v prípadoch, keď sa pri novom výrobku predpokladá uplatnenie celkom nových princípov riešenia, nových materiálov a pod.,
  3. c)rozboru efektívnosti použitia nového výrobku v porovnaní s porovnateľnými tuzemskými alebo dovážanými výrobkami. § 48 Konečný cenový limit
(1)Konečný cenový limit sa určuje po ukončení vývoja nového výrobku v prípade, že sa po schválení prototypu rozhodne o zavedení nového výrobku do výroby. Jeho účelom je pôsobiť na dosiahnutie potrebnej úrovne hospodárnosti výroby nového výrobku a prípadne spresniť predbežný cenový limit v súlade s dosiahnutými výsledkami vývoja.
(2)Konečný cenový limit sa tvorí niektorým zo spôsobov tvorby cien.
(3)Pri zložitejších a od širšej kooperácie závislých výrobkoch je subdodávateľ hlavných kompletizačných výrobkov alebo rozhodujúcich materiálov povinný na žiadosť dodávateľa finálneho výrobku zabezpečiť určenie ich konečných cenových limitov.
(4)Návrhy konečných cenových limitov sa vypracúvajú pre nové výrobky,
  1. a)ktoré budú výsledkom riešenia štátnych a rezortných plánov rozvoja vedy a techniky,
  2. b)ktoré sa budú dodávať z nových výrobných kapacít získaných investičnou výstavbou, a to v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,
  3. c)ak tak ustanoví nadriadený orgán dodávateľa alebo ak ich požadujú hlavní odberatelia,
  4. d)ktoré určí príslušný národný výbor pre organizácie riadené alebo spravované (ďalej len „riadené“) národnými výbormi.
(5)V prípadoch, keď odberateľ má záujem na znížení určeného konečného cenového limitu, môže sa s dodávateľom dohodnúť na uplatnení postupu pri tvorbe ceny v zmysle § 36.
(6)Návrhy konečných cenových limitov podľa odsekov 4 a 5 sa nepredkladajú, ak cenu možno určiť priamo.
(7)Určiť konečný cenový limit vyšší než predbežný cenový limit alebo určiť vyššiu veľkoobchodnú cenu, než je konečný cenový limit, môže len príslušný cenový úrad. HLAVA VI CENY DOVOZU A VÝVOZU § 49 Kúpne ceny
(1)Kúpne ceny sa používajú vo forme bežných alebo dohodnutých kúpnych cien. Na prepočet ceny franko čs. hranice na Kčs sa použijú pri bežnej kúpnej cene prepočtové pomery určené Štátnou bankou československou platné k dátumu fakturácie medzi organizáciou zahraničného obchodu a tuzemskou dodávateľskou alebo odberateľskou organizáciou, najneskôr však k poslednému dňu lehoty ustanovenej pre fakturáciu. V sporných prípadoch, keď pri dohodnutej kúpnej cene treba určiť dátum rozhodný pre prepočet ceny franko čs. hranice na Kčs, použije sa postup platný pre bežnú kúpnu cenu.
(2)Bežná kúpna cena sa tvorí na základe skutočne dosiahnutej zahraničnej ceny franko československé hranice. Použije sa v prípadoch, keď medzi organizáciou zahraničného obchodu a tuzemským dodávateľom alebo odberateľom nie je vopred dojednané použitie dohodnutých cien, alebo keď nedôjde k dohode o kúpnej cene, a v prípadoch uvedených v odseku 7.
(3)Dohodnutá kúpna cena sa dojednáva medzi organizáciou zahraničného obchodu a tuzemským dodávateľom alebo odberateľom za vopred vymedzené množstvo a druh výrobku, na vymedzené časové obdobie, a to vo vzťahu k dohodnutým kvalitatívnym, dodacím a platobným podmienkam. Podkladom pre dohodu o kúpnej cene je spravidla návrh organizácie zahraničného obchodu, zostavený pred dojednaním ceny so zahraničným odberateľom alebo dodávateľom.
(4)V prípadoch, keď do fakturácie medzi organizáciou zahraničného obchodu a tuzemskou dodávateľskou alebo odberateľskou organizáciou nemožno určiť ani predbežnú kúpnu cenu, použije sa dočasná kúpna cena podľa § 5 ods. 2 písm. a). Ak nedôjde k dohode o výške dočasnej kúpnej ceny, fakturuje sa ako dočasná kúpna cena veľkoobchodná cena, a ak nie je určená, evidenčná veľkoobchodná cena.
(5)Výška priamych obchodných nákladov platných v zahraničí, o ktoré sa upravujú ceny obchodnej parity, sa preukazuje kalkuláciou zostavenou podľa príslušných predpisov a v súlade s platným kalkulačným vzorcom. Pri použití bežných cien sú organizácie zahraničného obchodu povinné preukázať tuzemskej odberateľskej alebo dodávateľskej organizácií odôvodnenosť kalkulovanej výšky priamych obchodných nákladov.
(6)Kalkulácie bežných i dohodnutých kúpnych cien môžu zahŕňať iba položky zodpovedajúce dodacím a platobným podmienkam dodávok. Organizácie zahraničného obchodu sú povinné na žiadosť tuzemských dodávateľov alebo odberateľov predložiť kalkulácie bežných alebo dohodnutých kúpnych cien a podklady k položkám zahrnutým do týchto kalkulácií. Tuzemské dodávateľské organizácie sú povinné predložiť na požiadanie organizáciám zahraničného obchodu platné veľkoobchodné ceny, prípadne evidenčné veľkoobchodné ceny vyvážaných výrobkov a ich cenové kalkulácie a v prípadoch, keď cena nie je určená, jej návrh.
(7)Dohodnuté kúpne ceny nemožno používať
  1. a)pri výrobkoch, ktorých ceny boli dojednané na obdobie platnosti dlhodobých dohôd v obchode so socialistickými krajinami podľa zásad tvorby cien platných medzi členskými krajinami Rady vzájomnej hospodárskej pomoci,
  2. b)pri vývozoch a dovozoch, pre ktoré platí v oblasti ekonomických nástrojov zahraničného obchodu podľa rozhodnutia Federálneho ministerstva financií režim mimoriadnych cenových prirážok a mimoriadnych cenových zrážok,
  3. c)pri dovozoch pre obchodné a odbytové organizácie, pokiaľ nie je ustanovené inak.
(8)Organizácie zahraničného obchodu sa pri použití dohodnutých cien môžu dohodnúť so svojimi tuzemskými dodávateľmi alebo odberateľmi na čiastočnom alebo úplnom vyrovnaní rozdielov medzi dohodnutými kúpnymi cenami a bežnými kúpnymi cenami kalkulovanými na základe skutočne dosiahnutých zahraničných cien. Organizácie zahraničného obchodu sú povinné v dohodnutých lehotách informovať svojich dodávateľov a odberateľov o týchto rozdieloch, vykonať prepočet podielov a údaje preukázať.
(9)Dohodnutá kúpna cena sa od kalkulovanej bežnej kúpnej ceny môže odchylovať len o náklady a riziko zodpovedajúce predpokladaným pohybom cien na zahraničných trhoch. § 50 Limit kúpnej ceny
(1)Pri dodávkach technicky zložitých a objemove významných výrobkov sa môžu tuzemské dodávateľské alebo odberateľské organizácie a organizácie zahraničného obchodu pred dojednaním ceny so zahraničným dodávateľom alebo odberateľom dohodnúť na minimálnom alebo maximálnom limite kúpnej ceny, za ktorý možno ešte výrobok pre vývoz dodať (dolný limit kúpnej ceny) alebo za ktorý možno výrobok doviezť (horný limit kúpnej ceny). Súčasne sa však musia dohodnúť na dôsledkoch nedodržania tohto limitu.
(2)Púhe dojednanie limitu kúpnej ceny nenahrádza dohodu o kúpnej cene. § 51 Obchodné prirážky a zrážky organizácií zahraničného obchodu
(1)Obchodné prirážky a obchodné zrážky organizácií zahraničného obchodu sa tvoria pomocou cenovej kalkulácie na základe potrebných nákladov na obeh pre vymedzený rozsah služieb a zisku určeného pre organizácie zahraničného obchodu.
(2)Obchodné prirážky alebo zrážky organizácií zahraničného obchodu sa určujú percentnou sadzbou z ceny franko čs. hranice prepočítanej na Kčs, ak nie je ustanovené inak.
(3)Pri dodávkach na zahraničný dodávateľský úver dlhší než jeden rok, pri ktorých je v tuzemsku dojednaná promptná platba (inkaso), sa znižuje základ pre výpočet obchodnej prirážky alebo zrážky o sumu vnútorného úroku vo výške kalkulovanej v kúpnej cene podľa osobitných predpisov.15) § 52 Ústredne riadené ceny dovozu
(1)Na dovážané výrobky, najmä suroviny, materiály a potraviny, ktorých ceny podliehajú konjunkturálnym výkyvom a ktoré pritom významným spôsobom ovplyvňujú celkovú úroveň nákladov hlavných odberateľov, ustanovuje Federálny cenový úrad záväznú úroveň kúpnych cien, t.j. ústredne riadené ceny, a to v závislosti od dlhodobého vývoja zahraničných cien.
(2)Ústredne riadenými cenami sú ceny za vymedzené skupiny výrobkov, na základe ktorých sa určujú jednotlivé ceny výrobkov podľa akostí a druhov tak, aby zodpovedali ustanovenej úrovni ústredne riadených cien podľa § 81.
(3)Zaradenie výrobkov do ústredne riadených cien, spôsob tvorby, prerokovanie a výšku ústredne riadených cien ustanovuje Federálny cenový úrad. Spôsob vyrovnania rozdielov medzi určenými a skutočnými kúpnymi cenami ustanovuje Federálne ministerstvo financií. § 53 Veľkoobchodné ceny dovážaných a vyvážaných výrobkov
(1)Veľkoobchodné ceny výrobkov z dovozu sa určujú na základe kúpnych cien upravených o určené cenové prirážky alebo zrážky v zahraničnom obchode.
(2)Federálny cenový úrad v odôvodnenom rozsahu ustanoví
  1. a)spôsob a rozsah ich zjednotenia v prípadoch, keď ide o dovoz totožných alebo porovnateľných výrobkov z rôznych územných a menových oblastí,
  2. b)spôsob a rozsah ich zjednotenia s veľkoobchodnými cenami výrobkov z tuzemskej výroby v prípadoch, keď ide o výrobky významné pre spotrebu,
  3. c)spôsob vyrovnania rozdielov vznikajúcich zo zjednotenia cien s rizikovým fondom alebo s hospodárskym výsledkom príslušnej organizácie.
(3)Výrobky z tuzemskej výroby nakúpené pre vývoz za kúpne ceny sa pri spätnom predaji do tuzemska dodávajú za platné veľkoobchodné alebo obchodné ceny.
(4)Kúpne ceny nemožno použiť pri dodávkach tuzemských dodávateľov organizáciám zahraničného obchodu určených pre tuzemskú investičnú výstavbu, ktorú uskutočňujú zahraniční dodávatelia. Tieto dodávky sa uskutočňujú za veľkoobchodné ceny.
(5)Evidenčné veľkoobchodné ceny výlučne vyvážaných výrobkov [§ 5 ods. 3 písm. b)] sa tvoria spôsobom platným pre tvorbu veľkoobchodných cien v príslušnej skupine výrobkov.
(6)Ak sa podľa návrhu výrobnej organizácie má nahradiť tuzemská výroba dovozom výrobkov s vyššou cenou, je táto organizácia povinná pred uzavretím zmluvy predložiť príslušnému cenovému úradu návrh na riešenie, prerokovaný s odberateľom. Tento postup neplatí, ak ide o dovozy uskutočňované na základe vládou schválenej špecializácie a kooperácie výroby medzi členskými krajinami Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. HLAVA VII CENY V INVESTIČNEJ VÝSTAVBE § 54 Použitie cien v dokumentácii stavieb
(1)Podľa zodpovedajúceho stupňa vyjasnenosti, výstižnosti a záväznosti technickej dokumentácie sa na určenie rozpočtových, prípadne prepočtových nákladov stavieb používajú ceny, osobitné druhy cien a iné nástroje podľa osobitných predpisov.16)
(2)Dodávky pre stavby realizované v tuzemsku sa oceňujú takto:
  1. a)stavebné a montážne práce sa oceňujú 1. veľkoobchodnými cenami podľa § 55, 2. sadzbami doplnkových a vedľajších rozpočtových nákladov podľa § 56, a pokiaľ nie sú ustanovené, určujú sa doplnkové a vedľajšie rozpočtové náklady predpísaným spôsobom,17)
  2. b)dodávky výrobkov nezahŕňaných do veľkoobchodných cien stavebných a montážnych prác, dodávky strojov a zariadení a prípadné ďalšie dodávky sa oceňujú veľkoobchodnými cenami, dočasnými cenami, konečnými cenovými limitmi pri vyvíjaných výrobkoch a predbežnými cenami pri neštandardných výrobkoch; tieto ceny sa zvyšujú v ustanovených prípadoch o náklady na obstaranie,
  3. c)projektové práce, inžinierska činnosť, geologické práce, geodetické a kartografické práce a ostatné práce nezahrnuté v písmene
  4. a)a
  5. b)sa oceňujú veľkoobchodnými cenami podľa predpisov o ich používaní.
(3)Pre stavebné objekty a prevádzkové súbory možno určiť
  1. a)odbytové náklady podľa predpisov o dokumentácii stavieb, zostavené spravidla s použitím cien uvedených v § 55, 56 a 57, alebo
  2. b)ceny podľa § 58. § 55 Veľkoobchodné ceny stavebných a montážnych prác
(1)Veľkoobchodné ceny stavebných a montážnych prác sa tvoria na základe cenovej kalkulácie zostavenej na určených a preverených reprezentantov organizácie, mechanizácie a technológie výrobných procesov, prípadne iným spôsobom predpísaným pre ich tvorbu.18)
(2)Veľkoobchodné ceny stavebných a montážnych prác sú platné a jednotné na celom území Československej socialistickej republiky bez zreteľa na organizačnú formu, odvetvovú príslušnosť dodávateľov a na formu odberateľsko-dodávateľských vzťahov. § 56 Sadzby doplnkových a vedľajších rozpočtových nákladov
(1)Veľkoobchodné ceny stavebných a montážnych prác sa za podmienok ustanovených osobitnými predpismi19) upravujú
  1. a)sadzbami doplnkových rozpočtových nákladov, vyjadrujúcimi výrobné podmienky jednotlivých druhov prác a dopravy,
  2. b)sadzbami vedľajších rozpočtových nákladov, vyjadrujúcimi zvýšenie nákladov vyvolané konkrétnymi podmienkami výstavby v mieste a čase.
(2)Sadzby doplnkových a vedľajších rozpočtových nákladov sa určujú primerane spôsobom uvedeným v § 41. § 57 Veľkoobchodné ceny neštandardných strojov a zariadení
(1)Ceny neštandardných strojov a zariadení nezahrnuté do platných cenníkov alebo do zoznamu cien reprezentantov neštandardných výrobkov sa tvoria niektorým zo spôsobov podľa § 23 až 27.
(2)Na vyjasnenie podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok neštandardných strojov a zariadení, na ktoré sa cena určuje, poskytuje odberateľ (generálny projektant) alebo navrhuje dodávateľ potrebné údaje o technických parametroch neštandardného výrobku, najmä požadované, vyhotovenie a účel, výkon, kapacitu, váhu, ďalej údaje o druhu, zložení a vlastnostiach materiálov alebo výrobkov, ktoré sa budú na požadovanom stroji vyrábať, spracúvať alebo dopravovať, a podmienky jeho prevádzky.
(3)V prípadoch ustanovených príslušnými cenovými úradmi je dodávateľská organizácia povinná prerokovať návrh ceny tak s odberateľom, ako s projektovou organizáciou.
(4)Na ocenenie neštandardných strojov a zariadení nedostatočne technicky vyjasnených v rozpočtoch stavieb alebo v prípadoch, keď treba poskytnúť informáciu o cene pred spracovaním potrebnej výrobnej dokumentácie, použijú sa predbežné ceny. Predbežná cena sa musí utvoriť vo vzťahu k základným technickým parametrom výrobku. Jej výšku treba zdôvodniť spôsobom zodpovedajúcim stupňu technickej vyjasnenosti výrobku.
(5)Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia primerane aj pri dodávkach strojov a zariadení mimo investičnej výstavby. § 58 Ceny stavebných objektov a prevádzkových súborov
(1)Pre stavebné objekty a prevádzkové súbory možno použiť
  1. a)veľkoobchodné ceny podľa § 9 ods. 1 písm.
  2. c)tvorené stavebnicovým spôsobom s použitím platných veľkoobchodných cien alebo schválených spôsobov ich tvorby pre opakovane dodávané štandardné zostavy prvkov a strojového zariadenia,
  3. b)veľkoobchodné ceny tvorené parametrickými spôsobmi pre opakovane dodávané stavebné objekty, prevádzkové súbory alebo ich časti; tieto ceny možno použiť len za podmienok, že s ich uplatňovaním súhlasí Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj a že ich určí príslušný cenový úrad,
  4. c)súhrnné veľkoobchodné ceny za podmienok, že objekty a súbory sú porovnateľné s už dodanými a umožňujú cenové porovnanie a že sa dodávateľ s investorom dohodnú na ich použití (po prerokovaní s generálnym projektantom). Ďalšie podmienky ustanoví osobitný predpis.
(2)Ceny podľa odseku 1 písm.
  1. a)a
  2. b)možno použiť aj pre časti stavebných objektov alebo prevádzkových súborov. Nezahŕňajú doplnkové a vedľajšie náklady, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak. § 59 Záväznosť cien a množstvo dodávok vo schválených rozpočtoch Po uzavretí dohody o odbytových nákladoch stavebného objektu alebo prevádzkového súboru sú záväzné
  3. a)veľkoobchodné ceny stavebných prác a montáží, veľkoobchodné ceny výrobkov v špecifikáciách a sadzby doplnkových a vedľajších rozpočtových nákladov uvedené v rozpočte, pokiaľ rozhodnutia príslušných orgánov neustanovujú inak,
  4. b)skutočne dodané množstvá jednotlivých konštrukcií a prác, najviac však množstvá vopred dohodnuté spôsobom ustanoveným Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj. § 60 Rekonštrukcie, adaptácie, opravy a údržba Pre ceny za rekonštrukcie, adaptácie, opravy a údržbu stavebných objektov a prevádzkových súborov platia ustanovenia § 54 až 57 a § 59 primerane. HLAVA VIII NÁKUPNÉ CENY POĽNOHOSPODÁRSKYCH VÝROBKOV § 61
(1)Úroveň nákupných cien hlavných poľnohospodárskych výrobkov vychádza z nákladov družstevných organizácií hospodáriacich v prírodných podmienkach, v ktorých sa vyrába rozhodujúca časť produkcie, s vylúčením nákladov ekonomicky zaostávajúcich družstevných organizácií; náklady výroby prevyšujúce túto úroveň pre horšie prírodné podmienky sa uhrádzajú popri nákupných cenách ďalšími ekonomickými nástrojmi.
(2)Jednotlivé nákupné ceny sa tvoria na základe
  1. a)priemernej výšky nákladov reprezentatívneho súboru družstevných organizácií za určené obdobie,
  2. b)výšky rentability určenej s prihliadnutím na zámery štátneho plánu v oblasti výroby a spotreby, na mieru rizikovosti produkcie, na sezónnosť výroby, fondovú náročnosť a pôsobenie na tvorbu podnikových dôchodkov.
(3)V záujme splnenia naliehavých úloh štátneho plánu sa na ekonomickú stimuláciu rozsahu, štruktúry a časovosti výroby, nákupu a akosti výrobkov alebo iných podmienok používa
  1. a)určovanie najvyšších, najnižších alebo rámcových nákupných cien, najmä pri výrobkoch vyrábaných a spotrebúvaných v poľnohospodárstve; v rámci takto vymedzenej výšky cien sa jednotlivé ceny dojednávajú dohodou dodávateľa s odberateľom podľa § 76,
  2. b)dočasne platné príplatky k nákupným cenám, pre ktoré platia rovnaké podmienky ako pre nákupné ceny,
  3. c)iné príplatky a prémie. HLAVA IX TARIFY V DOPRAVE A SPOJOCH § 62
(1)Tarifa tvorí súhrn sadzieb a podmienok ich použitia, diferencovaných podľa toho, na aký účel a za akých podmienok sa služba alebo výkon používa.
(2)Tarify v doprave a spojoch sa tvoria na základe priemerných nákladov, určeného zisku (straty) príslušného druhu dopravy alebo spojov a spoločensky odôvodnených relácií jednotlivých druhov taríf.
(3)Dopravné tarify určené pre železničnú, cestnú a leteckú dopravu sú jednotné na celom území Československej socialistickej republiky. Dopravné tarify pre vodnú dopravu, potrubnú dopravu, pre mestskú hromadnú dopravu a pre lanové dráhy a výťahy, okrem lanových dráh v prevádzke ČSD, sa určujú pre jednotlivých dopravcov.
(4)Tarify za služby sú jednotné na celom území Československej socialistickej republiky. Určujú sa rovnakými sadzbami pre všetkých užívateľov, pokiaľ Federálny cenový úrad neustanoví inak.
(5)Dopravné tarify sa členia na základné tarify, ktorých sadzby majú povahu veľkoobchodných cien, a na tarify osobnej prepravy, kde sadzby majú povahu maloobchodných cien.
(6)V nákladnej doprave je cenou za prepravu tovaru prepravné, ktoré zahŕňa dovozné a vedľajšie poplatky a náhrady. V osobnej doprave cenou za prepravu cestujúcich je cestovné, za prepravu batožín, spešnín, psov a autobusových zásielok je dovozné.
(7)Dovozné je cena za vlastnú prepravu (premiestnenie) zásielky z miesta odoslania do miesta určenia a za úkony spojené s vypravením a výdajom zásielky. HLAVA X MALOOBCHODNÉ CENY § 63 Tvorba maloobchodných cien
(1)Maloobchodné ceny tuzemských výrobkov sa tvoria
  1. a)niektorým zo spôsobov cenového porovnania k tuzemskému výrobku podľa § 23 až 26, prípadne podľa § 28 1. na základe určenej (prepočítanej) veľkoobchodnej (nákupnej) ceny zahrnutím rozdielovej dane z obratu a určenej obchodnej zrážky, 2. na základe obchodnej ceny, t. j. veľkoobchodnej (nákupnej) ceny a základnej sadzbovej dane z obratu s pripočítaním určenej obchodnej zrážky a pri použití prípadného cenového rozdielu, 3. na základe ocenenia spotrebúvaných surovín a materiálov v maloobchodných cenách s tým, že zvyšujúca časť a ostatné zložky maloobchodnej ceny sa tvoria podľa bodu 1 alebo 2, 4. v prípadoch určených cenovými úradmi na základe veľkoobchodnej ceny zahrnutím príslušnej dane z obratu, odbytovej prirážky, obchodnej zrážky a prípadného cenového rozdielu, 5. v prípadoch, keď maloobchodnú cenu určuje odbytová organizácia podľa § 129 ods. 7, na základe veľkoobchodnej ceny zahrnutím ustanovenej základnej sadzbovej a dodatkovej dane z obratu, a pokiaľ dodatková daň nie je určená alebo je nižšia než odbytová prirážka, pripočítaním odbytovej prirážky,
  2. b)pri neporovnateľných výrobkoch na základe veľkoobchodnej ceny zahrnutím príslušnej dane z obratu a obchodnej zrážky; cenový rozdiel môže byť zahrnutý len so súhlasom príslušného cenového úradu,
  3. c)inými spôsobmi, pokiaľ ich používanie schválil príslušný cenový úrad.
(2)Maloobchodné ceny dovážaných výrobkov, včítane dovozu pri výmenných akciách tuzemských organizácií, s výnimkou opakovane dovážaných výrobkov s platnou maloobchodnou cenou sa tvoria
  1. a)porovnaním ceny a podstatných technických parametrov, úžitkových vlastností, kvality, vybavenia a dodacích podmienok dovážaného výrobku s porovnateľným tuzemským výrobkom a ďalších hľadísk uvedených v § 29; ak neexistuje tuzemský porovnateľný výrobok, možno porovnávať s obdobným dovážaným výrobkom,
  2. b)pri neporovnateľných výrobkoch na základe bežnej kúpnej ceny s pripočítaním, prípadne odpočítaním 1. cenových prirážok alebo zrážok v zahraničnom obchode, 2. rozdielu vnútorného trhu, 3. určenej obchodnej zrážky z maloobchodných cien tuzemských obchodných organizácií, 4. prípadného cenového rozdielu vo výške zodpovedajúcej podmienkam realizácie,
  3. c)v prípadoch podľa § 129 ods. 7 na základe bežnej kúpnej ceny s pripočítaním cenovej prirážky (odpočítaním zrážky) v zahraničnom obchode, rozdielu vnútorného trhu a dodatkovej dane z obratu, a pokiaľ nie je určená sadzba dodatkovej dane z obratu alebo je nižšia než odbytová prirážka, pripočítaním odbytovej prirážky.
(3)Maloobchodná cena nezahŕňa daň z obratu (rozdiely vnútorného trhu) alebo obchodnú zrážku (prirážku) v prípadoch, keď je tak ustanovené.
(4)Pre tvorbu maloobchodných cien možno určiť širšie skupiny cien jednotlivých výrobkov, než aké sa použili vo veľkoobchodných cenách, a použiť iný porovnateľný výrobok než pre tvorbu veľkoobchodných cien, ak porovnateľný výrobok na určenie veľkoobchodnej ceny nemá určenú maloobchodnú cenu.
(5)Maloobchodné ceny vo verejnom stravovaní a ceny obstarávateľskej činnosti sa tvoria na základe maloobchodných cien nakúpených a spotrebovaných výrobkov, alebo v prípadoch ustanovených príslušným cenovým orgánom na základe upravených maloobchodných cien (napr. priemerovaním). K týmto cenám sa pripočíta určená obchodná prirážka. § 64 Daň z obratu
(1)Daň z obratu (rozdiel vnútorného trhu) sa pri tvorbe maloobchodnej (obchodnej) ceny zahŕňa sadzbou alebo v osobitne ustanovených prípadoch rozdielom medzi maloobchodnou cenou zníženou o obchodnú zrážku a veľkoobchodnou cenou bez ohľadu na organizačnú príslušnosť výrobcu. Výšku sadzby dane z obratu, spôsob zahŕňania dane z obratu do cien (sadzbou alebo rozdielom) a prípadné výnimky ustanovuje Federálne ministerstvo financií.
(2)Sadzbovú daň z obratu pre skupiny (odbory) výrobkov, pri ktorých nie je dosiaľ uplatnená, možno so súhlasom príslušných orgánov zavádzať buď tvorbu cien nových výrobkov, alebo v súvislosti so zmenou cien výrobkov už vyrábaných. § 65 Cenové rozdiely v maloobchodných cenách
(1)Cenové rozdiely v maloobchodných cenách nových výrobkov vznikajú v dôsledku
  1. a)uplatnenia cenovej porovnateľnosti pri tvorbe cien podľa § 63 ods. 1 a ods. 2,
  2. b)zaokrúhľovania a rozdielneho skupinovania maloobchodných cien oproti veľkoobchodným cenám,
  3. c)zmeny niektorej zložky maloobchodnej ceny pri zachovaní maloobchodnej ceny,
  4. d)rozhodnutia príslušného cenového úradu,
  5. e)uplatnenia podmienok realizácie výrobku podľa § 30 až 39,
  6. f)použitia iného porovnateľného výrobku, prípadne iného spôsobu tvorby maloobchodnej ceny než pre tvorbu veľkoobchodnej ceny,
  7. g)dojednania maloobchodnej ceny dohodou podľa § 76.
(2)V prípadoch podľa odseku 1 písm. a),
  1. d)a
  2. f)sa cenový rozdiel do maloobchodnej ceny nového výrobku zahrnie vo výške určenej cenovým úradom pre príslušnú skupinu (odbor) výrobkov, a pokiaľ nie je určená, maximálne v rovnakej výške (relatívne k maloobchodnej cene) ako pri porovnateľnom výrobku, pri dovážaných výrobkoch prípadne aj vo výške vyplývajúcej z rozdielu medzi dosiahnutou obchodnou cenou a maloobchodnou cenou podľa § 63 ods. 2 písm.
  3. a)zníženou o obchodnú zrážku.
(3)Prostriedky z tvorby cenových rozdielov sa používajú na úhradu dôsledkov cenových opatrení v oblasti maloobchodných cien podľa osobitných predpisov20) alebo rozhodnutí príslušných orgánov. Cenové rozdiely v maloobchodných cenách tuzemských i dovážaných výrobkov podľa odseku 1 sa zúčtovávajú s rizikovým fondom, v ktorom tvoria samostatnú zložku.
(4)Ústredné orgány predkladajú Federálnemu cenovému úradu a príslušnému cenovému úradu republiky za organizácie nimi riadené, ktoré zúčtovávajú cenové rozdiely s rizikovým fondom, prehľady o tvorbe, použití a zostatku cenových rozdielov, a to osobitne za tuzemské a dovážané výrobky
  1. a)za obchodné organizácie štátneho a družstevného obchodu do 40 dní po uplynutí štvrťroka, a to za príslušný štvrťrok a kumulovane od začiatku roka,
  2. b)za odbytové a ostatné organizácie do 8 týždňov po skončení kalendárneho roka za uplynulý kalendárny rok. § 66 Spotrebiteľské obaly Náklady na nové spotrebiteľské obaly, prípadne zvýšenie nákladov spojených so zavedením nových obalov, sa do maloobchodných cien
  3. a)nezapočítavajú pri základných výrobkoch,
  4. b)započítavajú pri ostatných výrobkoch vo výške zodpovedajúcej zvýšeniu úžitkových vlastností, ktoré prináša nový obal,
  5. c)započítavajú v plnej výške pri výrobkoch v luxusnom a darčekovom balení. Zoznam základných výrobkov a podrobnejší postup upravujú osobitné predpisy21) a rozhodnutia cenových úradov. § 67 Obchodné zrážky a obchodné prirážky
(1)Obchodné zrážky z maloobchodných cien a obchodné prirážky k maloobchodným cenám sa tvoria pomocou cenovej kalkulácie zostavenej na základe nevyhnutných nákladov na obeh, prípadne na ďalšie spracovanie a normatívne určeného podielu obchodného rizika pre rozsah služieb vymedzený kvalitatívnymi a dodacími podmienkami s pripočítaním zisku určeného pre obchodné a obstarávateľské organizácie.
(2)Obchodné zrážky sa určujú formou percentnej sadzby z maloobchodnej ceny alebo v ustanovených prípadoch absolútnou sumou na jednotku množstva predávaného výrobku, a to pre skupiny výrobkov, odbory alebo pre viacej odborov v nadväznosti na jednotnú klasifikáciu výrobkov a výkonov. Obchodná zrážka sa člení na veľkoobchodnú a maloobchodnú časť, ktoré zodpovedajú príslušným nákladom, obchodnému riziku a zisku, spojeným s veľkoobchodnou a maloobchodnou činnosťou.
(3)Ak v jednotlivých prípadoch dôjde na základe dohody medzi dodávateľskou a obchodnou organizáciou k prechodnej zmene dodacích podmienok, možno sa tiež dohodnúť na rozdelení veľkoobchodnej časti obchodnej zrážky. Príslušné rozdiely idú na ťarchu alebo v prospech obchodnej organizácie alebo dodávateľa a vyrovnajú sa mimo oblasti dane z obratu.
(4)Obchodné prirážky sa určujú percentnou sadzbou, v ustanovených prípadoch absolútnou sumou na jednotku množstva v členení podľa skupín výrobkov a služieb. HLAVA XI TVORBA CIEN VÝROBKOV V PÔSOBNOSTI NÁRODNÝCH VÝBOROV § 68
(1)Vymedzenie nového výrobku, jednotnosť cien a spôsob cenového porovnania sa posudzuje podľa podmienok výroby a realizácie výrobkov dodávaných organizáciami so sídlom na území národného výboru, do pôsobnosti ktorého určenie cien patrí. Pritom sa neprizerá na to, či rovnaké výrobky dodávajú štátne hospodárske organizácie podriadené odvetvovým ústredným orgánom.
(2)Cenové úrady republík po vzájomnej dohode určia, ktoré ceny výrobkov organizácií uvedených v odseku 1 musia byť jednotné na celom území Československej socialistickej republiky.
(3)V prípade zmien v organizačnom začlenení výrobcov nie sú pre organizácie riadené odvetvovými ústrednými orgánmi záväzné ceny platné pre organizácie, ktorých ceny určujú národné výbory, a naopak, s výnimkou odseku 2 a § 78 ods. 3.
(4)V prípadoch, v ktorých platí jednotnosť cien podľa odseku 2, určia príslušné národné výbory pri nových, opakovane poskytovaných službách a prácach prechodne platné ceny na 6 mesiacov a o ich určení súčasne informujú príslušný cenový úrad. Prechodne platné ceny sa neurčujú v prípadoch tvorby cien podľa § 24 až 26. HLAVA XII ZVLÁŠTNOSTI TVORBY CIEN PRI NIEKTORÝCH VÝROBKOCH § 69 Ceny služieb a opráv
(1)Ceny služieb a opráv sa tvoria
  1. a)včítane dodávky potrebných surovín, materiálov a polotovarov,
  2. b)alebo ako cena práce bez sumy za dodávku potrebných surovín, materiálov a výrobkov, ktoré sa k určeným cenám práce pripočítavajú samostatne; samostatnou položkou ceny môžu byť niektoré z ostatných priamych nákladov, napr. cestovné a diéty pri prácach vykonávaných mimo sídla prevádzkárne.
(2)Jednicou, za ktorú sa cena tvorí, môže byť
  1. a)presne vymedzený rozsah prác,
  2. b)jednotka času (napr. hodinová sadzba),
  3. c)paušálna sadzba za priemerný súbor prác obvykle sa vyskytujúcich (napr. cena za bežnú opravu alebo opravu vykonávanú výmenným spôsobom).
(3)Za odchýlky od kvalitatívnych alebo dodacích podmienok sa pri službách považuje aj odstupňovanie prevádzkární podľa cenových tried a plnenie služieb v skrátených lehotách. Podmienkou pre uplatňovanie prirážok za tieto odchýlky je poskytovanie služieb v obvyklých lehotách za nezvýšenú cenu tak, aby odberateľ mal možnosť výberu. Maximálnu dĺžku dodacej lehoty platnej pre nezvýšenú cenu musí ustanoviť príslušný národný výbor alebo príslušný ústredný orgán.
(4)Cena určená na presne vymedzený rozsah prác sa môže dodatočne zmeniť len za podmienky, že odberateľ súhlasí so zmenou rozsahu alebo času práce.
(5)Pri prevzatí objednávok na vykonanie služieb a opráv treba v prípadoch, keď ich záväzný rozsah nie je s dostatočnou spoľahlivosťou vopred vyjasnený, dojednať s odberateľom predbežnú cenu.22)
(6)Ak dodávajúca organizácia počas vykonávania služby alebo opravy zistí, že jej cena prevýši predbežnú cenu o viac ako 10% alebo o inú výšku určenú príslušným cenovým orgánom, je povinná prerokovať s odberateľskou organizáciou zmenu predbežnej ceny.
(7)Ak dodávateľská organizácia neprerokuje zmenu predbežnej ceny podľa odseku 6, má právo požadovať úhradu plného rozdielu medzi predbežnou a konečnou cenou, len pokiaľ s tým odberateľská organizácia dodatočne výslovne súhlasí. V prípadoch, keď odberateľská organizácia prekročenie ceny o viac ako určený limit dodatočne neschváli, je platnou cenou predbežná cena zvýšená o 10 %.
(8)Prekročenie predbežnej ceny vo vzťahu medzi organizáciou a občanom alebo medzi občanmi sa riešia podľa Občianskeho zákonníka.23) § 70 Náhradné dielce
(1)Náhradnými dielcami z hľadiska tvorby cien sú výrobky, ktoré sa podľa jednotnej klasifikácie priemyselných odborov a výrobkov označujú ako dielce (náhradné dielce) a iné výrobky určené príslušným cenovým úradom, pokiaľ sa tieto dielce a iné výrobky dodávajú pre náhradnú potrebu.
(2)Ceny náhradných dielcov vyrábaných dodávateľom, ktorý súčasne vyrába výrobok, ku ktorému patria, pokiaľ už neboli určené podľa odseku 3, sa tvoria z čiastkových kalkulácií jednotlivých dielcov zostavených z operatívnej kalkulácie výrobku, ku ktorému patria; zisk sa započítava podľa percentnej sadzby určenej príslušným cenovým úradom, ak nie je určená, započítava sa vo dvojnásobnej percentnej výške zisku obsiahnutého v operatívnej kalkulácii príslušného výrobku, minimálne vo výške 25 %, najviac však 75 % zo spracovacích nákladov.
(3)Ceny náhradných dielcov vyrábaných dodávateľom, ktorý nevyrába výrobok, ku ktorému patria, pokiaľ už neboli určené podľa odseku 2, sa tvoria individuálnou kalkuláciou.
(4)Ak po ukončení výroby výrobku alebo pri rozšírení, prípadne prevedení výroby náhradných dielcov do iných podnikov zvýšený zisk započítaný do cien náhradných dielcov podľa odseku 2 nestačí na úhradu vyšších nákladov výroby, môže dodávateľ navrhnúť zmenu cien, doloženú náležitosťami podľa § 84.
(5)Ceny náhradných dielcov k výrobkom, pre ktoré dodávateľ už nie je povinný zabezpečovať výrobu náhradných dielcov, a ceny náhradných dielcov dodávaných v skrátených lehotách pre havarijné opravy neštandardných strojov a zariadení sa dojednávajú dohodou dodávateľa s odberateľom. Rovnako sa tvoria ceny renovovaných náhradných dielcov s tým, že cena renovovaného náhradného dielca nesmie prevýšiť 80 % ceny nového náhradného dielca.
(6)Príslušné cenové úrady ustanovia, v ktorých prípadoch
  1. a)treba tvoriť ceny nových náhradných dielcov cenovým porovnaním,
  2. b)môžu dodávatelia používať dvojaké ceny (nižšie ceny pre dielce na kompletáciu výrobku vyrábaného inou organizáciou a vyššie ceny pre dodávky náhradných dielcov). § 71 Výskumné a vývojové práce
(1)Pre výskumné a vývojové úlohy uvedené v plánoch rozvoja vedy a techniky, s výnimkou úloh plánu základného výskumu zostavovaného Československou akadémiou vied, a pre ostatné výskumné a vývojové práce vykonávané socialistickými organizáciami (ďalej len „výskumné a vývojové práce“) sa určujú predbežné ceny a) pred rozhodnutím o zaradení úlohy do štátneho alebo rezortného plánu

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.