Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok).

Zbierka zákonov Slovenskej republiky --> Informačný systém verejnej správy Slov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla. Náchadzate sa na statickej verzií portálu. Aktuálnu verziu portálu nájdete na: www.slov-lex.sk. Preskoč na obsah 141/1961 Zb. Vyhlásené znenie Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter. História Dátum účinnostiNovela

Vyhlásené znenie
01.01.1962 - 31.07.1965
01.08.1965 - 31.12.1968 57/1965 Zb.
01.01.1969 - 30.06.1969 173/1968 Zb.
01.07.1969 - 31.12.1969 58/1969 Zb.
01.01.1970 - 30.06.1973 155/1969 Zb., 149/1969 Zb.
01.07.1973 - 30.06.1978 48/1973 Zb.
01.07.1978 - 23.04.1980 29/1978 Zb.
24.04.1980 - 31.01.1990 43/1980 Zb.
01.02.1990 - 28.03.1990 159/1989 Zb.
29.03.1990 - 22.04.1990 81/1990 Zb.
23.04.1990 - 30.06.1990 101/1990 Zb.
01.07.1990 - 19.07.1990 178/1990 Zb.
20.07.1990 - 31.12.1991 303/1990 Zb.
01.01.1992 - 31.12.1992 558/1991 Zb.
01.01.1993 - 22.07.1993 6/1993 Z. z.
23.07.1993 - 11.08.1993 156/1993 Z. z.
12.08.1993 - 30.09.1994 178/1993 Z. z.
01.10.1994 - 15.07.1998 247/1994 Z. z.
16.07.1998 - 30.07.1998 222/1998 Z. z.
31.07.1998 - 31.12.1998
01.01.1999 - 31.10.1999 256/1998 Z. z.
01.11.1999 - 31.08.2000 272/1999 Z. z.
01.09.2000 - 06.11.2000 173/2000 Z. z.
07.11.2000 - 31.07.2001 366/2000 Z. z.
01.08.2001 - 31.10.2001 253/2001 Z. z.
01.11.2001 - 30.04.2002 253/2001 Z. z.
01.05.2002 - 31.08.2002 215/2002 Z. z., 182/2002 Z. z.
01.09.2002 - 30.09.2002 422/2002 Z. z.
01.10.2002 - 30.11.2003 422/2002 Z. z.
01.12.2003 - 29.04.2004 457/2003 Z. z.
30.04.2004 - 31.07.2004 267/2004 Z. z.
01.08.2004 - 31.08.2004 458/2003 Z. z., 403/2004 Z. z.
01.09.2004 - 31.12.2004 458/2003 Z. z., 403/2004 Z. z.
01.01.2005 - 14.04.2005 652/2004 Z. z., 537/2004 Z. z.
15.04.2005 - 31.12.2005 122/2005 Z. z. Obsah PRVÁ ČASŤ SPOLOČNÉ USTANOVENIA PRVÁ HLAVA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA § 1 Účel zákona

(1)

(2)§ 2 Základné zásady trestného konania

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)

(7)

(8)

(9)

(10)

(11)

(12)

(13)

(14)Spolupráca so spoločenskými organizáciami § 3

(1)

(2)§ 4

(1)

(2)

(3)§ 5 § 6

(1)

(2)Súčinnosť štátnych a iných orgánov § 7 § 8

(1)

(2)§ 9 Posudzovanie predbežných otázok

(1)

(2)§ 10 Vyňatie z právomoci orgánov činných v trestnom konaní

(1)

(2)§ 11 Neprípustnosť trestného stíhania

(1)

a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)h)

(2)§ 12 Výklad niektorých pojmov

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)

(7)

(8)

(9)DRUHÁ HLAVA SÚD A OSOBY ZÚČASTNENÉ NA KONANÍ Prvý oddiel Právomoc a príslušnosť súdov § 13 Výkon trestného súdnictva

(1)

(2)Právomoc vojenských súdov § 14

(1)

a)
b)
c)
d)e)

(2)

(3)§ 15

(1)

(2)Vecná príslušnosť § 16 § 17

(1)

(2)Miestna príslušnosť § 18

(1)

(2)§ 19

(1)

(2)Spoločné konanie § 20

(1)

(2)§ 21

(1)

(2)§ 22 Príslušnosť niekoľkých súdov § 23 Vylúčenie a spojenie veci

(1)

(2)

(3)§ 24 Spory o príslušnosť Odňatie a prikázanie veci § 25 § 26

a)
b)
c)Druhý oddiel Pomocné osoby § 27 Zapisovateľ Tlmočník § 28 § 29

(1)

(2)Tretí oddiel Vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní § 30

(1)

(2)

(3)§ 31

(1)

(2)Štvrtý oddiel Obvinený § 32 Obvinený § 33 Práva obvineného

(1)

(2)§ 34 Zákonný zástupca obvineného Piaty oddiel Obhajca § 35 Obhajca

(1)

(2)§ 36 Nutná obhajoba

(1)

a)
b)
c)d)

(2)

(3)

(4)§ 37 Zvolený obhajca

(1)

(2)Ustanovený obhajca § 38

(1)

(2)§ 39

(1)

(2)§ 40 § 41 Povinnosti a práva obhajcu

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)Šiesty oddiel Zúčastnená osoba § 42

(1)

(2)

(3)Siedmy oddiel Poškodený Oprávnenie poškodeného a uplatnenie nároku na náhradu škody § 43

(1)

(2)

(3)§ 44

(1)

(2)

(3)§ 45

(1)

(2)§ 46 Zaistenie nároku poškodeného § 47

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)§ 48

(1)

a)
b)c)

(2)§ 49 Ôsmy oddiel Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného § 50

(1)

(2)

(3)§ 51 TRETIA HLAVA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O ÚKONOCH TRESTNÉHO KONANIA § 52 Spôsob vykonávania úkonov trestného konania Prvý oddiel Dožiadanie § 53

(1)

(2)

(3)§ 54

(1)

(2)Druhý oddiel Zápisnica § 55 Spisovanie zápisnice

(1)

a)
b)
c)
d)
e)f)

(2)

(3)

(4)§ 56 Podpisovanie zápisnice

(1)

(2)§ 57 Oprava zápisnice

(1)

(2)§ 58 Zápisnica o hlasovaní

(1)a) b)

(2)

(3)

(4)

(5)Tretí oddiel Podanie § 59

(1)

(2)

(3)Štvrtý oddiel Lehoty § 60 Počítanie lehôt

(1)

(2)

(3)

(4)

a)
b)
c)
d)
e)§ 61 Navrátenie lehoty

(1)

(2)

(3)Piaty oddiel Doručovanie § 62 Všeobecné ustanovenie

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)§ 63 Doručovanie do vlastných rúk

(1)

a)
b)c)

(2)

(3)

a)
b)c)

(4)§ 64 Odopretie prijatia

(1)

(2)Šiesty oddiel Nazeranie do spisov § 65

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)Siedmy oddiel Poriadková pokuta § 66

(1)

(2)

(3)ŠTVRTÁ HLAVA ZAISTENIE OSÔB A VECÍ Prvý oddiel Väzba § 67 Dôvody väzby § 68 Rozhodnutie o väzbe § 69 Príkaz na dodanie do väzby

(1)

(2)

(3)§ 70 Upovedomenie o vzatí do väzby Trvanie väzby § 71

(1)

(2)§ 72

(1)

(2)

(3)§ 73 Nahradenie väzby zárukou spoločenskej organizácie alebo sľubom obvineného

(1)

(2)§ 74 Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe

(1)

(2)Druhý oddiel Zadržanie § 75 Zadržanie obvineného vyšetrovacím orgánom § 76 Zadržanie podozrivej osoby

(1)

(2)

(3)

(4)§ 77 Rozhodnutie prokurátora o zadržanej osobe Tretí oddiel Vydanie a odňatie veci § 78 Povinnosť na vydanie veci

(1)

(2)

(3)§ 79 Odňatie veci

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)Vrátenie veci § 80

(1)

(2)

(3)§ 81

(1)

(2)

(3)

(4)Štvrtý oddiel Domová a osobná prehliadka § 82 Dôvody domovej a osobnej prehliadky

(1)

(2)

(3)§ 83 Príkaz na prehliadku

(1)

(2)

(3)§ 84 Predchádzajúci výsluch § 85 Výkon prehliadky

(1)

(2)

(3)

(4)Piaty oddiel Zadržanie a otvorenie zásielok § 86 Zadržanie zásielok

(1)

(2)§ 87 Otvorenie zásielok

(1)

(2)

(3)Šiesty oddiel Zaisťovanie vecí bezpečnostnými orgánmi § 88

(1)

(2)PIATA HLAVA DOKAZOVANIE § 89 Všeobecné ustanovenie

(1)

a)
b)
c)
d)
e)f)

(2)Prvý oddiel Výpoveď obvineného § 90 Predvolanie a predvedenie

(1)

(2)

(3)Výsluch obvineného § 91

(1)

(2)§ 92

(1)

(2)

(3)§ 93

(1)

(2)

(3)§ 94

(1)

(2)§ 95

(1)

(2)

(3)§ 96 Druhý oddiel Svedkovia § 97 Povinnosť svedčiť § 98 Predvolanie a predvedenie § 99 Zákaz výsluchu

(1)

(2)

(3)§ 100 Právo odoprieť výpoveď

(1)

(2)

(3)Výsluch svedka § 101

(1)

(2)

(3)

(4)§ 102

(1)

(2)§ 103 § 104 Svedočné

(1)

(2)Tretí oddiel Znalci Pribranie znalca § 105

(1)

(2)§ 106 § 107 Príprava posudku

(1)

(2)§ 108 Výsluch znalca

(1)

(2)

(3)§ 109 Vady posudku § 110 Posudok ústavu

(1)

(2)§ 111 Použitie osobitných predpisov o znalcoch

(1)

(2)Štvrtý oddiel Vecné a listinné dôkazy § 112

(1)

(2)Piaty oddiel Ohliadka § 113 Účel ohliadky a zápisnica o nej

(1)

(2)§ 114 Prehliadka tela a iné podobné úkony

(1)

(2)

(3)§ 115 Prehliadka a pitva mŕtvoly a jej exhumácia

(1)

(2)Vyšetrenie duševného stavu § 116

(1)

(2)

(3)§ 117 § 118 ŠIESTA HLAVA ROZHODNUTIA § 119 Spôsob rozhodovania

(1)

(2)Prvý oddiel Rozsudok Obsah rozsudku § 120

(1)

a)
b)
c)
d)e)

(2)

(3)§ 121

a)
b)§ 122

(1)

(2)§ 123 § 124 § 125 Porada a hlasovanie o rozsudku § 126 a) b) c) d) e) f) g) h) ch) § 127

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)§ 128 Vyhlásenie rozsudku

(1)

(2)

(3)§ 129 Vyhotovenie rozsudku

(1)

(2)

(3)

(4)§ 130 Doručenie rozsudku

(1)

(2)

(3)

(4)§ 131 Oprava vyhotovenia rozsudku

(1)

(2)

(3)

(4)§ 132 Oprava odpisu rozsudku

(1)

(2)

(3)§ 133 Účinky opravy Druhý oddiel Uznesenie § 134 Obsah uznesenia

(1)

a)
b)
c)
d)e)

(2)§ 135 Vyhlásenie uznesenia § 136 Vyhotovenie uznesenia

(1)

(2)§ 137 Oznamovanie uznesenia

(1)

(2)

(3)

(4)§ 138 Použitie ustanovení o rozsudku Tretí oddiel Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí § 139 Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku

(1)a) b)

(2)

(3)§ 140 Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia

(1)a) b)

(2)

(3)

(4)SIEDMA HLAVA SŤAŽNOSŤ A KONANIE O NEJ § 141 Prípustnosť a účinok

(1)

(2)

(3)§ 142 Oprávnené osoby

(1)

(2)§ 143 Lehota a miesto na podanie

(1)

(2)§ 144 Vzdanie sa a vzatie sťažnosti späť

(1)

(2)

(3)

(4)§ 145 Dôvody sťažnosti

(1)a) b)

(2)§ 146 Konanie pred orgánom, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje

(1)

(2)

a)
b)
c)Rozhodnutie nadriadeného orgánu § 147

(1)a) b)

(2)§ 148

(1)

a)
b)c)

(2)§ 149

(1)a) b)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)§ 150

(1)

(2)

(3)ÔSMA HLAVA TROVY TRESTNÉHO KONANIA § 151 Trovy trestného konania, ktoré znáša štát Povinnosť na náhradu trov trestného konania § 152

(1)

a)
b)c)

(2)

(3)§ 153

(1)

(2)§ 154 Povinnosť na náhradu trov poškodeného Rozhodovanie o povinnosti na náhradu trov trestného konania a o ich výške § 155

(1)

(2)§ 156 § 157

(1)

(2)§ 158 DRUHÁ ČASŤ PRÍPRAVNÉ KONANIE DEVIATA HLAVA VYŠETROVANIE Prvý oddiel Vyšetrovacie orgány § 159

(1)

(2)

(3)

a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)§ 160
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)§ 161
a)
b)
c)
d)
e)§ 162 Druhý oddiel Vybavenie veci pred začatím vyšetrovania § 163

(1)

a)
b)c)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)Tretí oddiel Priebeh vyšetrovania § 164 Začatie vyšetrovania Vznesenie obvinenia § 165

(1)

(2)

(3)§ 166 § 167 Postup pri vyšetrovaní

(1)

(2)

(3)§ 168 Účasť obhajcu pri vyšetrovacích úkonoch

(1)

(2)§ 169 Skončenie vyšetrovania

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)§ 170 Predloženie veci prokurátorovi

(1)

(2)§ 171 Sťažnosť proti rozhodnutiu vyšetrovacích orgánov

(1)

(2)DESIATA HLAVA ROZHODNUTIE PROKURÁTORA V PRÍPRAVNOM KONANÍ Obžaloba § 172

(1)

(2)§ 173

(1)

a)
b)
c)
d)e)

(2)Postúpenie veci § 174

(1)

(2)

(3)§ 175 § 176 § 177 Zastavenie trestného stíhania

(1)

a)
b)
c)
d)
e)f)

(2)a) b)

(2)§ 178 Prerušenie trestného stíhania

(1)

a)
b)
c)
d)e)

(2)

(3)§ 179 Návrh na ochranné opatrenie

(1)

(2)TRETIA ČASŤ KONANIE PRED SÚDOM JEDENÁSTA HLAVA ZÁKLADNÉ USTANOVENIA § 180

(1)

(2)§ 181 § 182

(1)

(2)

(3)§ 183

(1)

(2)

(3)

a)
b)
c)
d)§ 184

(1)

(2)DVANÁSTA HLAVA PREDBEŽNÉ PREJEDNANIE OBŽALOBY § 185 Všeobecné ustanovenie

(1)

(2)§ 186 Dôvody pre predbežné prejednanie obžaloby

(1)

a)
b)
c)
d)
e)f)

(2)

(3)§ 187 Spôsob predbežného prejednania obžaloby

(1)

(2)

(3)Rozhodnutie § 188

(1)

a)
b)
c)
d)
e)
f)g)

(2)a) b)

(3)§ 189 § 190

(1)

(2)§ 191

(1)

(2)

(3)§ 192 § 193

(1)

(2)§ 194 Prijatie obžaloby predsedom senátu § 195 Nové predbežné prejednanie obžaloby

(1)

(2)TRINÁSTA HLAVA HLAVNÉ POJEDNÁVANIE Prvý oddiel Príprava hlavného pojednávania § 196 Doručenie obžaloby

(1)

(2)

(3)§ 197 Náhradný sudca

(1)

(2)§ 198 Nariadenie hlavného pojednávania

(1)

(2)

(3)Druhý oddiel Verejnosť hlavného pojednávania § 199

(1)

(2)§ 200

(1)

(2)

(3)§ 201

(1)

(2)

(3)Tretí oddiel Otvorenie hlavného pojednávania § 202 Prítomnosť na hlavnom pojednávaní

(1)

(2)a) b)

(3)Vedenie hlavného pojednávania § 203

(1)

(2)

(3)§ 204

(1)

(2)Začiatok hlavného pojednávania § 205

(1)

(2)§ 206

(1)

(2)

(3)

(4)Štvrtý oddiel Dokazovanie Výsluch obžalovaného § 207

(1)

(2)§ 208 Vykonávanie ďalších dôkazov § 209 § 210 § 211

(1)a) b)

(2)a) b)

(3)§ 212 § 213

(1)

(2)§ 214 § 215 Súčinnosť strán pri dokazovaní

(1)

(2)Piaty oddiel Záver hlavného pojednávania Záverečné reči § 216

(1)

(2)

(3)

(4)§ 217 § 218 Doplnenie dokazovania

(1)

(2)Šiesty oddiel Odročenie hlavného pojednávania § 219

(1)

(2)Siedmy oddiel Rozhodnutie súdu na hlavnom pojednávaní § 220 Podklad pre rozhodnutie

(1)

(2)

(3)

(4)§ 221 Vrátenie veci prokurátorovi

(1)

(2)

(3)

(4)§ 222 Postúpenie veci

(1)

(2)

(3)

(4)§ 223 Zastavenie trestného stíhania

(1)

(2)

(3)

(4)§ 224 Prerušenie trestného stíhania

(1)

(2)

(3)

(4)Rozsudok § 225

(1)

(2)§ 226

a)
b)
c)
d)
e)§ 227 § 228

(1)

(2)§ 229

(1)

(2)

(3)§ 230

(1)

(2)

(3)Ôsmy oddiel Rozhodnutie súdu mimo hlavného pojednávania § 231

(1)

(2)ŠTRNÁSTA HLAVA VEREJNÉ ZASADNUTIE § 232 Všeobecné ustanovenie § 233 Príprava verejného zasadnutia

(1)

(2)§ 234 Prítomnosť na verejnom zasadnutí

(1)

(2)Priebeh verejného zasadnutia § 235

(1)

(2)

(3)§ 236 § 237 Podklad pre rozhodnutie § 238 Použitie ustanovení o hlavnom pojednávaní § 239 Ochranné liečenia a zhabanie veci

(1)

(2)PÄTNÁSTA HLAVA NEVEREJNÉ ZASADNUTIE § 240 § 241 § 242

(1)

(2)

(3)§ 243

(1)

(2)§ 244 ŠESTNÁSTA HLAVA ODVOLANIE A KONANIE O ŇOM § 245 Prípustnosť a účinok

(1)

(2)Oprávnené osoby § 246

(1)

a)
b)
c)d)

(2)§ 247

(1)

(2)§ 248 Lehota a miesto podania

(1)

(2)

(3)§ 249 Obsah odvolania

(1)

(2)§ 250 Vzdanie sa a vzatie odvolania späť

(1)

(2)

(3)

(4)§ 251 Konanie na súde prvého stupňa § 252 Odvolací súd Rozhodnutie odvolacieho súdu § 253

(1)

(2)§ 254

(1)

(2)§ 255 § 256 § 257

a)
b)
c)§ 258

(1)

a)
b)
c)
d)
e)f)

(2)§ 259

(1)

(2)

(3)

a)
b)c)

(4)§ 260 § 261 § 262 § 263 Konanie na odvolacom súde

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)§ 264 Konanie na súde prvého stupňa po zrušení rozsudku

(1)

(2)§ 265 Dôsledky zrušenia výroku o náhrade škody SEDEMNÁSTA HLAVA SŤAŽNOSŤ PRE PORUŠENIE ZÁKONA A KONANIE O NEJ § 266

(1)

(2)

(3)

(4)§ 267

(1)

(2)§ 268

(1)

(2)§ 269

(1)

(2)§ 270

(1)

(2)

(3)

(4)§ 271

(1)

a)
b)c)

(2)§ 272 § 273 § 274

(1)

(2)§ 275

(1)

(2)

(3)

(4)§ 276 OSEMNÁSTA HLAVA OBNOVA KONANIA § 277 Všeobecné ustanovenie Podmienky obnovy § 278

(1)

(2)

(3)

(4)§ 279

a)
b)
c)§ 280 Osoby oprávnené na návrh na povolenie obnovy

(1)

(2)

(3)

(4)§ 281 Príslušnosť súdu na rozhodnutie o obnove

(1)

(2)

(3)Konanie o návrhu na povolenie obnovy § 282

(1)

(2)

(3)§ 283

a)
b)
c)
d)§ 284

(1)

(2)

(3)§ 285 § 286

(1)

(2)

(3)Konanie po povolení obnovy § 287 § 288

(1)

(2)

(3)§ 289

a)
b)
c)DEVÄTNÁSTA HLAVA OSOBITNÉ SPÔSOBY KONANIA § 290 Všeobecné ustanovenie Prvý oddiel Konanie proti mladistvým § 291 Vznesenie obvinenia a obhajoba mladistvého

(1)

(2)§ 292 Zistenie pomerov mladistvého § 293 Väzba mladistvého Konanie pred súdom § 294

(1)

(2)§ 295 § 296 § 297

(1)

(2)

(3)

a)
b)
c)§ 298 Oznamovanie rozhodnutí

(1)

(2)§ 299 Osoby oprávnené podať opravné prostriedky

(1)

(2)§ 300 Uloženie ochrannej výchovy

(1)

(2)§ 301 Spoločné ustanovenia

(1)

(2)a) b)

(3)Druhý oddiel Konanie proti ušlému § 302

(1)

(2)§ 303 § 304 § 305 § 306

(1)

(2)TRETÍ ODDIEL KONANIE POČAS STANNÉHO PRÁVA § 307 Vyhlásenie stanného práva

(1)

(2)

(3)§ 308 Účinky stanného práva

(1)

(2)Stanné konanie § 309

(1)

(2)§ 310

(1)

(2)

(3)§ 311 § 312

(1)

(2)§ 313

(1)

(2)§ 314 Zrušenie stanného práva

(1)

(2)DVADSIATA HLAVA VYKONÁVACIE KONANIE § 315 Príslušnosť vo vykonávacom konaní

(1)

(2)

(3)Prvý oddiel Výkon trestu smrti § 316

(1)

(2)

(3)§ 317 § 318

(1)

(2)§ 319

(1)

(2)Druhý oddiel Výkon trestu odňatia slobody § 320 Miesto a spôsob výkonu trestu

(1)

(2)

(3)§ 321 Nariadenie výkonu trestu

(1)

(2)

(3)Odklad výkonu trestu § 322

(1)

(2)

(3)

(4)§ 323

(1)

(2)

(3)

(4)§ 324 Čas strávený v liečebnom ústave Prerušenie výkonu trestu § 325

(1)

(2)

(3)§ 326

(1)

(2)§ 327 Upustenie od výkonu trestu

(1)

(2)

(3)§ 328 Odklad a prerušenie výkonu trestu a upustenie od jeho výkonu u vojakov

(1)

(2)

(3)Podmienečné odsúdenie § 329

(1)

(2)

(3)§ 330

(1)

(2)

(3)

(4)Podmienečné prepustenie § 331

(1)

(2)

(3)§ 332

(1)

(2)§ 333

(1)

(2)

(3)§ 334 Započítanie väzby a trestu

(1)

(2)§ 335 Občianska kontrola výkonu trestu Tretí oddiel Výkon nápravného opatrenia Nariadenie výkonu trestu § 336

(1)

(2)

(3)

(4)§ 337

(1)

(2)§ 338 Odklad a prerušenie výkonu trestu

(1)

(2)

(3)§ 339 Upustenie od výkonu trestu

(1)

(2)§ 340 Premena nápravného opatrenia Štvrtý oddiel Výkon niektorých ďalších trestov Výkon peňažného trestu § 341 § 342

(1)a) b)

(2)§ 343

(1)

a)
b)c)

(2)§ 344 Výkon trestu prepadnutia majetku § 345 § 346

(1)

(2)

(3)

(4)Zaistenie výkonu trestu prepadnutia majetku § 347

(1)

(2)§ 348

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)§ 349 § 350 Podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti Piaty oddiel Výkon ochranného liečenia a ochrannej výchovy § 351 Nariadenie výkonu ochranného liečenia

(1)

(2)

(3)

(4)§ 352 Upustenie od výkonu ochranného liečenia § 353 Prepustenie z ochranného liečenia § 354 Nariadenie výkonu ochrannej výchovy

(1)

(2)§ 355 Upustenie od výkonu ochrannej výchovy

(1)

(2)§ 356 Prepustenie z ochrannej výchovy

(1)

(2)

(3)§ 357 Predĺženie ochrannej výchovy

(1)

(2)

(3)

(4)§ 358 Dozor prokurátora Šiesty oddiel Výkon niektorých iných rozhodnutí § 359 Upustenie od potrestania v dôsledku záruky § 360 Výkon väzby

(1)

(2)

(3)

(4)§ 361 Vymáhanie poriadkovej pokuty a trov trestného konania

(1)

(2)§ 362 Vymáhanie trov spojených s výkonom trestu odňatia slobody a s výkonom väzby DVADSIATAPRVÁ HLAVA ZAHLADENIE ODSÚDENIA § 363 § 364

(1)

(2)

(3)

(4)§ 365

(1)

(2)ŠTVRTÁ ČASŤ NIEKTORÉ ÚKONY SÚVISIACE S TRESTNÝM KONANÍM DVADSIATADRUHÁ HLAVA UDELENIE MILOSTI A POUŽITIE AMNESTIE § 366 Udelenie milosti

(1)

(2)

(3)§ 367 Konanie o udelení milosti

a)
b)§ 368 Rozhodnutie o použití amnestie § 369 Podmienečné udelenie milosti § 370 Zmena výmery trestu

(1)

(2)DVADSIATATRETIA HLAVA ODŠKODNENIE ZA VÄZBU A ZA TREST § 371 Odškodnenie za väzbu

(1)

(2)

(3)a) b)

(4)§ 372 Odškodnenie za trest

(1)

(2)

(3)a) b)

(4)§ 373 Prechod nároku na odškodnenie na dedičov § 374 Uplatnenie nároku

(1)

(2)DVADSIATAŠTVRTÁ HLAVA PRÁVNY STYK S CUDZINOU § 375 Všeobecné ustanovenia Prvý oddiel Vyžiadanie z cudziny § 376

(1)

(2)

(3)

a)
b)
c)
d)§ 377

(1)

(2)§ 378

(1)

(2)

(3)Druhý oddiel Vydanie do cudziny § 379 Predbežné vyšetrenie

(1)

(2)

(3)§ 380 Rozhodnutie súdu

(1)

(1)§ 381 Vydávacia väzba

(1)

(2)

(3)§ 382 Povolenie a vykonanie vydania

(1)

(2)§ 383 Rozšírenie vydania na iný trestný čin Tretí oddiel Dožiadanie § 384 PIATA ČASŤ PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA § 385 § 386 § 387

(1)

(2)§ 388

(1)

(2)§ 389

(1)

(2)§ 390 § 391 § 392 Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 141/1961 Zb. Názov: Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok). Typ: Zákon Dátum schválenia: 29.11.1961 Dátum vyhlásenia: 09.12.1961 Autor: Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky Právna oblasť: Trestné konanie Nachádza sa v čiastke: 66/1961 Vzťahy predpisu Vykonávacie predpisy 51/1965 Zb. Vyhláška ministra spravodlivosti, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania 61/1970 Zb. Vyhláška ministra spravedlnosti České socialistické republiky, kterou se stanoví paušální částka nákladů trestního řízení 64/1970 Zb. Vyhláška ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania 71/1971 Zb. Vyhláška ministra národnej obrany Československej socialistickej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania v odbore vojenského súdnictva 25/1977 Zb. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky o zrážkach z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, a o výkone rozhodnutí zrážkami z pracovnej odmeny týchto osôb a chovancov osobitných výchovných zariadení 70/1980 Zb. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania 75/1980 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva národnej obrany, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania v odbore vojenského súdnictva 126/1980 Zb. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky ktorou sa určuje príslušnosť Obvodného súdu Bratislava 1 na konanie podľa čl. 10, 13, 14 a 15 Dohovoru o odovzdávaní osôb odsúdených na trest odňatia slobody na výkon trestu v štáte, ktorého sú štátnymi občanmi, a povinnosť nahradiť trovy tohoto konania československými občanmi 137/1983 Zb. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 25/1977 Zb. o zrážkach z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, a o výkone rozhodnutí zrážkami z pracovnej odmeny týchto osôb a chovancov osobitných výchovných zariadení 199/1990 Zb. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 25/1977 Zb. o zrážkach z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, a o výkone rozhodnutí zrážkami z pracovnej odmeny týchto osôb a chovancov osobitných výchovných zariadení, v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 137/1983 Zb. 426/1991 Zb. Vyhláška ministerstva spravedlnosti České republiky o srážkách z pracovní odměny osob, které jsou ve výkonu trestu odnětí svobody, a o výkonu rozhodnutí srážkami z pracovní odměny těchto osob a chovanců zvláštních výchovných zařízení 431/1991 Zb. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o zrážkach z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, a o výkone rozhodnutia zrážkami z pracovnej odmeny týchto osôb 66/1992 Zb. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy 389/1992 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva obrany o rokovacom poriadku pre vojenské obvodové a vyššie vojenské súdy 135/1994 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o vyhosťovaní osôb, ktorým bol súdom uložený trest vyhostenia 61/1995 Z. z. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje výška a spôsob úhrady zvýšených trov trestného konania 163/1995 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 18/1993 Z. z. 482/2002 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania Predpis je menený 57/1965 Zb. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) 173/1968 Zb. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody 58/1969 Zb. Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom 149/1969 Zb. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok). 155/1969 Zb. Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ôsma hlava ústavy 48/1973 Zb. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok 29/1978 Zb. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii súdov a o voľbách sudcov, zákon o prokuratúre, Trestný poriadok a Notársky poriadok 43/1980 Zb. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon a Trestný poriadok 159/1989 Zb. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, zákon o prečinoch a Trestný poriadok 81/1990 Zb. Ústavný zákon o zmene názvu Československej socialistickej republiky 101/1990 Zb. Ústavný zákon o zmene názvu Česko-slovenskej federatívnej republiky 178/1990 Zb. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok 303/1990 Zb. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok 558/1991 Zb. Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú Trestný poriadok a zákon o ochrane štátneho tajomstva 6/1993 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok 156/1993 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o výkone väzby 178/1993 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok 247/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok 222/1998 Z. z. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. júna 1998 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 366 ods. 2 a ustanovenia § 367 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky 256/1998 Z. z. Zákon o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov 272/1999 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov 173/2000 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov 366/2000 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov 253/2001 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 182/2002 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony 215/2002 Z. z. Zákon o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov 422/2002 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 457/2003 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 458/2003 Z. z. Zákon o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov 267/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 403/2004 Z. z. Zákon o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov 537/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení Trestný poriadok 652/2004 Z. z. Zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 122/2005 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Predpis je zrušený 301/2005 Z. z. Trestný poriadok 141 ZÁKON z 29. novembra 1961 o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone: PRVÁ ČASŤ SPOLOČNÉ USTANOVENIA PRVÁ HLAVA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA § 1 Účel zákona

(1)Účelom trestného poriadku je upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. Konanie pritom musí pôsobiť na upevňovanie socialistickej zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti, na výchovu občanov v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel socialistického spolužitia i čestného plnenia povinností ku štátu a spoločnosti.

(2)Pomáhať na dosiahnutie účelu trestného konania je právom a podľa ustanovení tohoto zákona i povinnosťou občanov a spoločenských organizácií. § 2 Základné zásady trestného konania

(1)Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon. Stíhať podľa tohto zákona možno len pre trestný čin.

(2)Dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nie je vyslovená vina, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť, ako by bol vinný.

(3)Prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel; výnimky sú prípustné len podľa zákona.

(4)Ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou.

(5)Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutočný stav veci, a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzajú. Objasňujú s rovnakou starostlivosťou okolnosti svedčiace proti obvinenému 1 okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a vykonávajú v oboch smeroch dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať a všetkými dosiahnuteľnými prostriedkami overiť všetky okolnosti prípadu.

(6)Orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

(7)Všetky orgány činné v trestnom konaní spolupracujú v najširšej miere so spoločenskými organizáciami a využívajú ich výchovné pôsobenie.

(8)Trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom.

(9)Súdy v trestnom konaní rozhodujú v senátoch; predseda senátu sám rozhoduje len tam, kde to tento zákon výslovne ustanovuje.

(10)Trestné veci sa pred súdom prejednávajú verejne tak, aby sa pracujúci v širokej miere mohli prejednávania zúčastniť a pojednávanie sledovať. Pri hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí smie byť verejnosť vylúčená len v prípadoch výslovne ustanovených v tomto zákone.

(11)Konanie pred súdmi je ústne; dôkaz výpoveďami svedkov, znalcov a obvineného sa vykonáva spravidla tak, že súd uvedené osoby sám vyslúcha.

(12)Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, ako aj na verejnom alebo neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli pri tomto konaní vykonané.

(13)Ten, proti ktorému sa trestné konanie vedie, musí byť v každom období konania poučený o právach umožňujúcich mu plné uplatnenie obhajoby a o tom, že si môže aj zvoliť obhajcu; všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné umožniť mu uplatnenie jeho práv.

(14)Každý je oprávnený používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní svoj materinský jazyk. Spolupráca so spoločenskými organizáciami § 3

(1)Orgány činné v trestnom konaní spolupracujú so spoločenskými organizáciami, aby posilnili výchovné pôsobenie trestného konania a aj týmto spôsobom trestnú činnosť zamedzovali a jej predchádzali.

(2)Spoločenské organizácie môžu upozorňovať orgány činné v trestnom konaní na prípady porušenia socialistickej zákonnosti a dávať tak podnet na začatie trestného stíhania. Môžu navrhovať, aby súd na prehĺbenie výchovného účinku trestného konania prejednal vec na pracovisku obvineného alebo v mieste jeho bydliska. So spoločenskými organizáciami súd spolupracuje pri zabezpečení účasti pracujúcich na pojednávaní súdu; tieto organizácie spolupôsobia podľa ustanovení tohto zákona pri výkone trestu nápravného opatrenia a pri výchove osôb podmienečne odsúdených a podmienečne prepustených; pomáhajú tiež vytvárať podmienky, aby odsúdený žil po vykonaní trestu riadnym životom pracujúceho človeka. § 4

(1)Základná organizácia Revolučného odborového hnutia a Československého sväzu mládeže pôsobiaca na pracovisku obvineného a jednotné roľnícke družstvo, ktorého je obvinený členom, môžu na podklade rozhodnutia členskej schôdzky ponúknuť prevzatie záruky za nápravu obvineného, ktorý spáchal trestný čin menšej nebezpečnosti pre spoločnosť, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave najmä tým, že nahradil spôsobenú škodu alebo inak sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov. Súd, ktorému bol poslaný takýto návrh, prejedná vec na hlavnom pojednávaní spravidla pred pracovným kolektívom, a ak sa rozhodne záruku prijať, vezme na ňu zreteľ pri rozhodovaní o treste. Môže najmä, pokiaľ to trestný zákon pripúšťa, povoliť podmienečný odklad výkonu trestu, uložiť trest nápravného opatrenia alebo iný druh trestu, ktorý nie je spojený s odňatím slobody, alebo upustiť od potrestania.

(2)V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže prokurátor po objasnení veci alebo súd pri predbežnom prejednávaní obžaloby, ak prijmú záruku, tiež rozhodnúť, že nebudú v trestnom stíhaní pokračovať; vec potom postúpia na prejednanie miestnemu ľudovému súdu, ak majú vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu, osobu páchateľa a výchovnú silu kolektívu za to, že vybavenie veci miestnym ľudovým súdom na nápravu páchateľa postačí.

(3)Organizácia, ktorá prevzala záruku, stará sa o prevýchovu a nápravu obvineného, ktorý jej bol na záruku zverený, a dbá, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom. § 5 Organizácie uvedené v § 4 ods. 1 majú právo vyslať na prejednanie veci pred okresným súdom ako svojho zástupcu spoločenského obžalobcu alebo spoločenského obhajcu, ktorý sa potom na podklade uznesenia súdu zúčastní pojednávania podľa ustanovení tohto zákona a súdu tlmočí stanovisko pracujúcich k prejednávanej trestnej veci, k osobe páchateľa a k možnostiam jeho nápravy (§ 183). § 6

(1)Organizácie uvedené v § 4 ods. 1 môžu ponúknuť, že prevezmú záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného, a žiadať na tomto podklade o jeho podmienečné prepustenie z trestu odňatia slobody alebo o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Na získanie podkladov pre takúto žiadosť môžu sa informovať o stave prevýchovy odsúdeného.

(2)Uvedené organizácie môžu tiež navrhnúť, aby väzba obvineného bola nahradená ich zárukou (§ 73 ods. 1) , a podávať za odsúdeného žiadosť o udelenie milosti a o zahladenie odsúdenia. Súčinnosť štátnych a iných orgánov § 7 Orgány činné v trestnom konaní sú povinné navzájom si pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona. § 8

(1)Štátne orgány, spoločenské organizácie, pokiaľ sa zúčastňujú na plnení úloh štátnych orgánov, ako aj štátne a iné socialistické hospodárske organizácie sú povinné pomáhať orgánom činným v trestnom konaní pri plnení ich úloh, najmä s najväčšími urýchlením vyhovovať ich dožiadaniam a trestné činy bez odkladu oznamovať prokurátorovi alebo bezpečnostným orgánom.

(2)Ustanovení odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zachovávať štátne a hospodárske tajomstvo ani štátom uložená povinnosť mlčanlivosti. § 9 Posudzovanie predbežných otázok

(1)Orgány činné v trestnom konaní posudzujú predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú, samostatne; ak je tu však o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu alebo rozhodnutie spoločenskej organizácie, ktoré táto organizácia vydala pri plnení úloh štátneho orgánu, sú orgány činné v trestnom konaní takým rozhodnutím viazané, pokiaľ nejde o posúdenie viny obvineného.

(2)Orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené samostatne riešiť predbežné otázky týkajúce sa osobného stavu, o ktorých sa rozhoduje v konaní o občianskoprávnych veciach. Ak rozhodnutie o takej otázke nebolo ešte vydané, vyčkajú jeho vydanie; ak nie je príslušné konanie doteraz v behu, navrhne prokurátor jeho začatie. § 10 Vyňatie z právomoci orgánov činných v trestnom konaní

(1)Z právomoci orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona sú vyňaté osoby požívajúce diplomatické imunity a výsady.

(2)Ak vznikne pochybnosť o tom, či alebo do akej miery je niekto vyňatý z právomoci orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona, musí sa o tom vyžiadať vyjadrenie ministra spravodlivosti; toto vyjadrenie je pre všetky orgány činné v trestnom konaní záväzné. § 11 Neprípustnosť trestného stíhania

(1)Trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené,

a)ak to nariadi prezident republiky, použijúc svoje právo udeľovať milosť alebo amnestiu,
b)ak je trestné stíhanie premlčané,
c)ak ide o osobu, na stíhanie ktorej podľa zákona treba súhlas , ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný,
d)ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná,
e)proti tomu, kto zomrel,
f)proti tomu, proti ktorému sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo súdom alebo prokurátorom právoplatne zastavené, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené,
g)proti tomu, proti ktorému sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozhodnutím miestneho ľudového súdu, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené, alebo
h)proti tomu, proti ktorému sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozhodnutím iného orgánu na stíhanie trestných činov oprávneného, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené.

(2)V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm.

a)alebo
b)sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. O tom treba obvineného poučiť. § 12 Výklad niektorých pojmov

(1)Orgánmi činným v trestnom konaní sa rozumejú súd, prokurátor a vyšetrovacie orgány.

(2)Kde tento zákon hovorí o súde, rozumie sa tým okresný súd, krajský súd, vojenský obvodový súd, vyšší vojenský súd a Najvyšší súd.

(3)Kde tento zákon hovorí o okresnom súde, rozumie sa tým aj obvodný súd, a pokiaľ z jednotlivých ustanovení nevyplýva niečo iné, aj vojenský obvodový súd; kde tento zákon hovorí o krajskom súde, rozumie sa tým aj mestský súd, a pokiaľ z jednotlivých ustanovení nevyplýva niečo iné, aj vyšší vojenský súd.

(4)Kde tento zákon hovorí o okresnom prokurátorovi, rozumie sa tým i obvodný prokurátor, a pokiaľ z jednotlivých ustanovení nevyplýva niečo iné, aj vojenský obvodový prokurátor; kde tento zákon hovorí o krajskom prokurátorovi, rozumie sa tým i mestský prokurátor, a pokiaľ z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, aj vyšší vojenský prokurátor.

(5)Stranou sa rozumie ten, proti ktorému sa vedie trestné konanie, zúčastnená osoba a poškodený a v konaní pred súdom aj prokurátor a spoločenský obžalobca, prípadne spoločenský obhajca; rovnaké postavenie ako strana má aj iná osoba, na ktorej návrh alebo žiadosť sa konanie vedie alebo ktorá podala opravný prostriedok.

(6)Pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné, rozumie sa obvineným aj obžalovaný a odsúdený.

(7)Po prijatí obžaloby sa obvinený označuje ako obžalovaný.

(8)Odsúdeným je ten, proti ktorému bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť.

(9)Trestným konaním sa rozumie konanie podľa tohto zákona, trestným stíhaním úsek konania od začatia vyšetrovania až do právoplatnosti rozsudku alebo uznesenia o zastavení trestného stíhania. DRUHÁ HLAVA SÚD A OSOBY ZÚČASTNENÉ NA KONANÍ Prvý oddiel Právomoc a príslušnosť súdov § 13 Výkon trestného súdnictva

(1)Súdnictvo v trestných veciach vykonávajú okresné súdy, krajské súdy, vojenské súdy a Najvyšší súd.

(2)Osobitný zákon ustanovuje, kedy a akým spôsobom trestné činy prejednávajú a o nich rozhodujú miestne ľudové súdy. Právomoc vojenských súdov § 14

(1)Právomoci vojenských súdov podliehajú

a)vojaci v činnej službe,
b)príslušníci vojensky organizovaných a iných sborov, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon, ak sú v činnej službe,
c)osoby, ktoré sa povolaním na zvláštnu službu stali príslušníkmi ozbrojených síl,
d)osoby povolané na osobné úkony pre potreby ozbrojených síl,
e)vojnoví zajatci.

(2)Vojaci a príslušníci sborov uvedených v odseku 1 písm. b) podliehajú i mimo činnej služby právomoci vojenských súdov pre trestné činy vojenské, ktorých sa dopustili v služobnej rovnošate.

(3)Právomoci vojenských súdov podliehajú ďalej i civilné osoby pre trestné činy vojnovej zrady (§ 114 tr. zák.), služby v cudzom vojsku (§ 115 tr. zák.) a nenastúpenia služby v ozbrojených silách (§ 269 až 271 tr. zák.). § 15

(1)Právomoc vojenských súdov podľa § 14 ods. 1 sa vzťahuje len na trestné činy spáchané za trvania pomeru, ktorý túto právomoc zakladá.

(2)Ak trestný čin, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských súdov, vyšiel u osoby, ktorá podlieha právomoci vojenských súdov z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1, najavo až po skončení pomeru zakladajúceho právomoc vojenských súdov, vojenský súd môže - ak nejde o trestný čin vojenský ani o nijaký z trestných činov uvedených v § 14 ods. 3 - postúpiť vec príslušnému okresnému alebo krajskému súdu alebo prokurátor môže podať obžalobu priamo na príslušnom okresnom alebo krajskom súde; ten potom už vec vojenskému súdu postúpiť nemôže. Vecná príslušnosť § 16 Konanie v prvom stupni vykonáva, ak tento zákon neustanovuje niečo iné, okresný súd. § 17

(1)Krajský súd vykonáva v prvom stupni konanie o trestných činoch podľa prvej hlavy osobitnej časti trestného zákona a podľa zákona na ochranu mieru, pokiaľ na ne zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej päť rokov. O trestnom čine teroru, záškodníctva, sabotáže, podvracania republiky a poškodzovania štátu svetovej socialistickej sústavy koná v prvom stupni krajský súd aj vtedy, ak dolná hranica trestu je nižšia.

(2)Vyšší vojenský súd koná v prvom stupni tiež o trestných činoch funkcionárov, pre ktoré bol určený. Miestna príslušnosť § 18

(1)Konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný.

(2)Ak nemožno miesto činu zistiť alebo ak bol čin spáchaný v cudzine, vykonáva konanie súd, v ktorého obvode obvinený býva, pracuje alebo sa zdržuje; ak sa nedajú tieto miesta zistiť alebo sú mimo územia Československej socialistickej republiky, vykonáva konanie súd, v ktorého obvode čin vyšiel najavo. § 19

(1)Konanie o trestných činoch príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených sborov, ktorí konajú službu u súčasti, pre ktorú bol zriadený vojenský súd, vykonáva tento súd.

(2)Konanie o trestných činoch funkcionárov ozbrojených síl a ozbrojených sborov vykonáva vojenský súd, ktorý bol určený na prejednanie trestných činov týchto funkcionárov. Spoločné konanie § 20

(1)O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, vykonáva sa spoločné konanie.

(2)Ak je osoba podliehajúca právomoci vojenských súdov súčasne stíhaná pre iný trestný čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských súdov, vojenský súd vec prejedná a rozhodne, aj pokiaľ ide o súvisiaci trestný čin. Ináč sa ustanovenie odseku 1 v pomere medzi okresným a krajským súdom na jednej strane a vojenskými súdmi na druhej strane nepoužije. § 21

(1)Spoločné konanie vykonáva krajský súd, ak je príslušný na konanie aspoň o jednom z trestných činov.

(2)Spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je príslušný na konanie proti páchateľovi trestného činu alebo o najťažšom trestnom čine. § 22 Príslušnosť niekoľkých súdov Ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná príslušnosť niekoľkých súdov, vykonáva konanie z týchto súdov ten, na ktorom podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola vec postúpená nepríslušným súdom. § 23 Vylúčenie a spojenie veci

(1)Na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania.

(2)Príslušnosť súdu , ktorý vec vylúčil, sa nemení; ak však vylúči krajský súd vec, o ktorej by ináč patrilo konať okresnému súdu, môže ju postúpiť tomuto súdu.

(3)Ak sú tu podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby. § 24 Spory o príslušnosť Spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd, ktorý je im najbližšie spoločne nadriadený. Odňatie a prikázanie veci § 25 Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. § 26 Na návrh predsedu Najvyššieho súdu alebo generálneho prokurátora môže Najvyšší súd

a)vec so zreteľom na povahu trestného činu alebo osobu páchateľa odňať príslušnému okresnému súdu a prikázať ju na pokračovanie v konaní a na rozhodnutie krajskému súdu,
b)vec, v ktorej bolo podané odvolanie proti rozsudku okresného súdu, odňať z dôležitých dôvodov príslušnému krajskému súdu a rozhodnúť o odvolaní sám,
c)vec, v ktorej ide o trestný čin ohrozujúci dôležité záujmy obrany vlasti, odňať príslušnému okresnému alebo krajskému súdu a prikázať ju na pokračovanie v konaní a na rozhodnutie vojenskému súdu toho istého stupňa; vec odňatú príslušnému okresnému súdu môže prikázať na pokračovanie v konaní a na rozhodnutie aj vyššiemu vojenskému súdu. Druhý oddiel Pomocné osoby § 27 Zapisovateľ Na spísanie zápisnice o úkonoch orgánov činných v trestnom konaní sa spravidla priberie zapisovateľ vzatý do sľubu. Ak nebol zapisovateľ pribraný, spíše zápisnicu osoba vykonávajúca úkon. Tlmočník § 28 Ak treba pretlmočiť obsah výpovede alebo písomnosti alebo ak obvinený neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, priberie sa tlmočník; tlmočník môže byť súčasne zapisovateľom. § 29

(1)O ustanovení tlmočníka, o spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení z nej, o práve odoprieť výkon tlmočníckeho úkonu, o sľube a o pripomenutí povinností pred výkonom tlmočníckeho úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a odmene za tlmočnícky úkon platia osobitné predpisy.

(2)Výšku náhrady a odmeny tlmočníka určí ten orgán, ktorý tlmočníka pribral, a v konaní pred súdom predseda senátu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Tretí oddiel Vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní § 30

(1)Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prokurátor, vyšetrovací orgán a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

(2)Sudca je ďalej vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, vyšetrovací orgán, spoločenský obžalobca, obhajca, spoločenský obhajca alebo ako splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného.

(3)Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem toho vylúčený sudca, ktorý sa zúčastnil rozhodovania na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie urobil alebo dal k nemu súhlas alebo pokyn. § 31

(1)O vylúčení rozhoduje, ak ide o sudcu, predseda súdu, ak ide o predsedu súdu, predseda nadriadeného súdu, a ak ide o inú osobu, bezprostredne nadriadený orgán, a to na podklade oznámenia osoby, o ktorej vylúčenie ide, alebo na podklade námietky niektorej zo strán. Až do rozhodnutia týchto orgánov o vylúčení vykonávajú osoby, o ktorých vylúčenie ide, len tie úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

(2)Ak sudca, o ktorého vylúčenie ide, s tým súhlasí, môže ho predseda súdu, bez toho aby o vylúčení rozhodol, nahradiť iným sudcom. Štvrtý oddiel Obvinený § 32 Obvinený Toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, možno považovať za obvineného a použiť proti nemu prostriedky dané týmto zákonom proti obvinenému až vtedy, ak bolo proti nemu vznesené obvinenie (§ 165). § 33 Práva obvineného

(1)Obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, uvádzať okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť; ak je vo väzbe, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby, len čo sa prikročilo k oboznámeniu s výsledkami vyšetrovania a hocikedy, neskoršie. Obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky ,aby uhradil trovy obhajoby, má nárok na bezodplatnú obhajobu. Tieto práva patria obvinenému aj vtedy, ak je nesvojprávny.

(2)Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie. § 34 Zákonný zástupca obvineného Zákonný zástupca nesvojprávneho obvineného je oprávnený obvineného zastupovať, najmä zvoliť mu obhajcu, robiť za obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa tých úkonov, ktorých sa podľa zákona môže zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca tieto práva vykonávať i proti vôli obvineného. Piaty oddiel Obhajca § 35 Obhajca

(1)Obhajcom môže byť, ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, len advokát; v odbore vojenského súdnictva a v konaní o trestných činoch patriacich do príslušnosti krajského súdu (§ 17 ods. 1) len advokát zapísaný v osobitnom zozname.

(2)Na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže byť obhajcom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník. § 36 Nutná obhajoba

(1)Obvinený musí mať obhajcu už v prípravnom konaní,

a)ak je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave (§ 116 ods. 2),
b)ak je nesvojprávny,
c)ak ide o konanie proti mladistvému, alebo
d)ak ide o konanie proti ušlému.

(2)Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní vyšetrovací orgán alebo prokurátor za nevyhnutné, najmä preto, že so zreteľom na telesné alebo duševné chyby obvineného majú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.

(3)Ak sa koná o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov, musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní, a to aspoň od času, keď sa prikročilo po skončení vyšetrovania k oboznamovaniu obvineného s jeho výsledkami (§ 169).

(4)Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny, v konaní, v ktorom sa rozhoduje o uložení ochranného liečenia, pokiaľ nejde o ochranné liečenie protialkoholické, a v stannom konaní. § 37 Zvolený obhajca

(1)Ak nepoužije obvinený právo zvoliť si obhajcu a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný zástupca, môže mu ho zvoliť jeho príbuzný v pokolení priamom, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh, ako aj zúčastnená osoba. Ak obvinený nie je svojprávny, môžu tak urobiť tieto osoby i proti jeho vôli.

(2)Obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený alebo osobou na to oprávnenou zvolený, zvoliť obhajcu iného. Ustanovený obhajca § 38

(1)Ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom ho musí mať (§ 36), určí sa mu lehota na zvolenie obhajcu. Ak uplynie táto lehota márne, bude mu obhajca ustanovený.

(2)Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy si v trestnom konaní neodporujú, spravidla obhajca spoločný. § 39

(1)Ak treba ustanoviť obhajcu, oznámi to vyšetrovací orgán, prokurátor alebo predseda senátu advokátskej poradni; obhajcu ustanoví jej vedúci.

(2)V odbore vojenského súdnictva môže prokurátor alebo predseda senátu so súhlasom veliteľa alebo náčelníka ustanoviť za obhajcu dôstojníka justície v činnej službe, ak ide o naliehavý prípad alebo ak to vyžaduje povaha prejednávanej veci; obhajcom nemôže však byť dôstojník činný u vojenského prokurátora. § 40 Ustanovený obhajca je povinný obhajobu prevziať. Z dôležitých dôvodov môže však byť obhajca na svoju žiadosť alebo na žiadosť obvineného od povinnosti obhajovania oslobodený a namiesto neho ustanovený obhajca iný. § 41 Povinnosti a práva obhajcu

(1)Obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, účelne využívať na obhajovanie jeho záujmov prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú, a tým prispievať k správnemu objasneniu a rozhodnutiu veci.

(2)Obhajca je oprávnený už za prípravného konania robiť za obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov (§ 65) a zúčastniť sa podľa ustanovení tohto zákona (§ 168) vyšetrovacích úkonov. S obvineným, ktorý je vo väzbe, je obhajca oprávnený hovoriť bez prítomnosti tretej osoby, len čo sa prikročilo k oboznámeniu obvineného s výsledkami vyšetrovania, a kedykoľvek neskoršie.

(3)Obhajca je v konaní pred súdom oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť obvinený.

(4)Ak nie je obvinený svojprávny, môže obhajca oprávnenia uvedené v odsekoch 2 a 3 vykonávať aj proti vôli obvineného.

(5)Ak nebolo splnomocnenie obhajcu pri jeho zvolení alebo ustanovení vymedzené ináč, zaniká pri skončení trestného stíhania. Aj keď splnomocnenie takto zaniklo, je obhajca oprávnený podať za obžalovaného ešte žiadosť o milosť a o odklad výkonu trestu. Šiesty oddiel Zúčastnená osoba § 42

(1)Tomu, koho vec bola zhabaná alebo podľa návrhu má byť zhabaná (zúčastnená osoba), musí sa poskytnúť možnosť, aby sa k veci vyjadril; môže byť prítomný na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí, robiť na nich návrhy, nazerať do spisov (§ 65) a podávať v prípadoch týmto zákonom ustanovených opravné prostriedky.

(2)Orgány činné v trestnom konaní sú povinné zúčastnenú osobu o jej právach poučiť a poskytnúť jej možnosť ich uplatnenia.

(3)Ak nie je zúčastnená osoba svojprávna, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca. Siedmy oddiel Poškodený Oprávnenie poškodeného a uplatnenie nároku na náhradu škody § 43

(1)Ten, komu sa trestným činom ublížilo na zdraví, spôsobila sa majetková, morálna alebo iná škoda (poškodený), má právo robiť návrhy na doplnenie dokazovania, nazerať do spisov (§ 65), zúčastniť sa hlavného pojednávania a verejného zasadnutia konaného o odvolaní a pred skončením konania sa k veci vyjadriť.

(2)Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola trestným činom spôsobená, je oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Návrh treba urobiť najneskoršie na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania (§ 206 ods. 2). Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

(3)Návrh podľa odseku 2 môže urobiť i prokurátor, ak to vyžaduje ochrana záujmov spoločnosti, socialistických organizácií alebo pracujúcich, najmä ak bola trestným činom spôsobená škoda na majetku v socialistickom vlastníctve. § 44

(1)Oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v trestnom konaní stíhaný ako spoluobvinený.

(2)Účasť poškodeného je vylúčená v stannom konaní. V konaní o trestných činoch patriacich do príslušnosti krajského súdu (§ 17 ods. 1) rozhodne o účasti poškodeného súd podľa povahy prejednávanej veci.

(3)Návrh podľa § 43 ods. 2 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v občianskoprávnom alebo inom príslušnom konaní. § 45

(1)Ak nie je poškodená osoba svojprávna, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca.

(2)Ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody (§ 43 ods. 2), prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva poškodenému, aj na jeho právneho nástupcu. § 46 Orgány činné v trestnom konaní sú povinné poškodeného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie. Zaistenie nároku poškodeného § 47

(1)Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky škody zaistiť na majetku obvineného.

(2)Časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení opíšu a obvinenému sa zakáže s nimi nakladať. Hnuteľné veci sa pritom spravidla uložia do úschovy na štátnom notárstve. Ak ide o nehnuteľnosť, doručí sa uznesenie o zaistení štátnemu notárstvu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť. Pri pohľadávkach sa prikáže dlžníkovi, aby namiesto plnenia obvinenému zložil predmet plnenia do úschovy na štátnom notárstve.

(3)Zaisťovať podľa odseku 2 nemožno nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť. Na zaistenie nároku nemožno použiť veci, ktoré nemožno podľa občianskoprávnych predpisov postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia, ani pohľadávky obvineného na výplatu odmeny z pracovnoprávneho alebo obdobného pomeru, pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu dávok z nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia.

(4)O zaistení rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo poškodeného, v prípravnom konaní prokurátor na návrh poškodeného. V prípravnom konaní prokurátor nárok zaistí i bez návrhu poškodeného, ak to vyžaduje ochrana záujmov spoločnosti, socialistických organizácií alebo pracujúcich, najmä ak bola trestným činom spôsobená škoda na majetku v socialistickom vlastníctve.

(5)Poškodeného treba o zaistení jeho nároku vždy upovedomiť s upozornením na dôvody, pre ktoré sa zaistenie podľa § 48 ods. 1 zruší. § 48

(1)Zaistenie sa zruší,

a)ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo nariadené,
b)ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené alebo ak sa skončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, alebo
c)ak uplynuli dva mesiace odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým bola vec postúpená miestnemu ľudovému súdu alebo inému orgánu.

(2)Zaistenie treba obmedziť, ak sa ukáže, že nie je potrebné v rozsahu, v ktorom bolo nariadené. Ak boli zaistením postihnuté veci patriace inej osobe ako obvinenému, vyjmú sa zo zaistenia. § 49 Proti rozhodnutiu podľa § 47 a 48 je prípustná sťažnosť, ktorá má, pokiaľ ide o zrušenie zaistenia, jeho obmedzenie alebo vyňatie zo zaistenia, odkladný účinok. Ôsmy oddiel Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného § 50

(1)Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom.

(2)Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť len osoba svojprávna a občiansky bezúhonná; na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.

(3)V konaní o trestných činoch patriacich do príslušnosti krajského súdu (§ 17 ods. 1) a v odbore vojenského súdnictva môže byť splnomocnencom len advokát, ktorý by vo veci mohol byť obhajcom; v odbore vojenského súdnictva môže byť splnomocnencom aj dôstojník ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru. § 51 Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného je oprávnený robiť za zúčastnenú osobu alebo poškodeného návrhy a podávať za nich žiadosti a opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť zúčastnená osoba alebo poškodený. TRETIA HLAVA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O ÚKONOCH TRESTNÉHO KONANIA § 52 Spôsob vykonávania úkonov trestného konania Pri vykonávaní úkonov trestného konania sa musí zaobchádzať s osobami na úkone zúčastnenými tak, ako to vyžaduje význam a výchovný účel trestného konania; vždy treba rešpektovať ich osobnosť a ich ústavou zaručené práva. Prvý oddiel Dožiadanie § 53

(1)Súd, prokurátor a vyšetrovacie orgány vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania vo svojom obvode spravidla sami. Mimo svojho obvodu vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania dožiadaním okresného súdu, prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný, prípadne aj dožiadaním vojenského súdu alebo vojenského prokurátora; ak vec nepripúšťa odklad alebo ak to je pre riadne posúdenie veci nevyhnutne potrebné, vykonajú však úkon i mimo svojho obvodu sami.

(2)Najvyšší súd a krajský súd môžu jednotlivé úkony i vo svojom obvode vykonať dožiadaním okresného súdu, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný; Najvyšší súd môže to urobiť aj dožiadaním krajského súdu.

(3)Vojenský súd a vojenský prokurátor môžu jednotlivé úkony trestného konania vykonať aj dožiadaním okresného súdu alebo okresného prokurátora, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný. § 54

(1)V dožiadaní treba uviesť spisové údaje, ktorých znalosť je nevyhnutná pre riadne vykonanie úkonu. Ak treba, pripojí dožadujúci orgán spisy a poukáže na tie ich časti, v ktorých sú potrebné údaje uvedené. Dožiadaný orgán je podľa povahy veci a podľa toho, čo pri vykonávaní úkonu vyšlo najavo, oprávnený a povinný vykonať i ďalšie nevyhnutné úkony, najmä vyslúchnuť ďalšie osoby a dopytovať sa na okolnosti v dožiadaní neuvedené, ak to môže prispieť k rýchlemu a správnemu rozhodnutiu veci.

(2)Úkony dožiadaného súdu vykonáva sudca z povolania; má pritom práva a povinnosti predsedu senátu. Druhý oddiel Zápisnica § 55 Spisovanie zápisnice

(1)O každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať

a)pomenovanie súdu, prokurátora alebo iného orgánu, vykonávajúceho úkon,
b)miesto, čas a predmet úkonu,
c)meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko prítomných strán, meno a priezvisko zákonných zástupcov, obhajcov a splnomocnencov, ktorí sa na úkone zúčastnili,
d)stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého by bolo zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí pri úkone vyhlásených, a ak bol hneď pri úkone doručený odpis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení,
e)návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb,
f)námietky strán alebo vyslúchaných osôb proti obsahu zápisnice.

(2)Výpovede osôb, ktoré už boli vyslúchnuté, sa do zápisnice o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí zapisujú len potiaľ, pokiaľ obsahujú odchýlky alebo dodatky k predošlým výpovediam.

(3)Zápisnica o výpovedi osoby, ktorá nevie po česky ani po slovensky, spíše sa v niektorom z týchto jazykov; ak záleží na doslovnom znení výpovede, zapíše zapisovateľ alebo tlmočník do zápisnice príslušnú časť výpovede tiež v jazyku, v ktorom táto osoba vypovedá.

(4)V dôležitých prípadoch možno okrem zápisnice vyhotoviť o konaní i rýchlopisný záznam, ktorý sa potom spolu s prepisom do obyčajného písma pripojí k zápisnici. Na zachytenie priebehu konania možno v prípade potreby použiť aj iný vhodný prostriedok. Pomôcku na to použitú treba označiť, spoľahlivo uschovať a v zápisnici poznamenať, kde je uložená. § 56 Podpisovanie zápisnice

(1)Zápisnicu o hlavnom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadnutí podpisuje predseda senátu a zapisovateľ; iné zápisnice podpíše ten, kto úkon vykonal, a osoba, ktorej sa úkon týka, prípadne zapisovateľ, tlmočník, znalec alebo iná osoba pribratá k úkonu. Ak má zápisnica o výsluchu viac strán, musí vyslúchaná osoba podpísať každú stranu zápisnice. Ak odmietne vyslúchaný alebo iná osoba pribratá k úkonu zápisnicu podpísať, uvedie sa to v zápisnici s poznamenaním dôvodu odmietnutia.

(2)Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom alebo neverejnom zasadnutí, podpíše ju iný člen senátu. Ak je táto prekážka u inej osoby, poznamená sa v zápisnici dôvod, prečo podpis odpadol. § 57 Oprava zápisnice

(1)O oprave a doplnení zápisnice o hlavnom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadnutí a taktiež o námietkach proti takej zápisnici rozhoduje súd, o ktorého zápisnicu ide. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

(2)Ten, kto viedol pojednávanie alebo vykonávanie úkonu, môže i po podpise zápisnice nariadiť alebo vykonať opravu pisárskych chýb alebo iných zrejmých nesprávností. Oprava sa vykoná tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný; opravu podpíše ten, kto ju nariadil. § 58 Zápisnica o hlasovaní

(1)V zápisnici o hlasovaní sa uvedie okrem všeobecných náležitostí (§ 55 ods. 1)

a)postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok rozhodnutia,
b)mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení i so stručným odôvodnením.

(2)Zápis o všetkých hlasovaniach, ktoré sa vyskytli v priebehu toho istého pojednávania, pojme sa do jedinej zápisnice o hlasovaní.

(3)Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.

(4)Zápisnica o hlasovaní sa zalepí a pripojí k zápisnici o pojednávaní. Otvoriť ju smie len predseda senátu na nadriadenom súde pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda senátu Najvyššieho súdu alebo predseda Najvyššieho súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie zákona, ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nazretí ju opäť zalepí a otvorenie potvrdí svojím podpisom.

(5)Zápisnica o hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa senát uzniesol jednohlasne a ktorým predchádzala porada iba v pojednávacej sieni bez prerušenia pojednávania; v zápisnici o pojednávaní sa v takom prípade poznamená, že k uzneseniu došlo bez prerušenia pojednávania. Tretí oddiel Podanie § 59

(1)Podanie sa posudzuje vždy podľa svojho obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, alebo ďalekopisom.

(2)Ak sa robí trestné oznámenie ústne, treba oznamovateľa vypočuť o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o dôkazoch a o výške škody spôsobenej oznámeným činom; ak je oznamovateľ súčasne poškodeným alebo jeho splnomocnencom, musí sa vypočuť tiež o tom, či žiada, aby súd rozhodol v trestnom konaní o jeho nároku na náhradu škody. Výsluch sa má vykonať tak, aby sa získal podklad pre ďalšie konanie.

(3)Ak bola zápisnica o ústne urobenom trestnom oznámení spísaná na súde, pošle ju súd bez odkladu prokurátorovi. Štvrtý oddiel Lehoty § 60 Počítanie lehôt

(1)Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.

(2)Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

(3)Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň.

(4)Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote

a)podané na poštu a adresované súdu, prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu, u ktorého sa má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť,
b)urobené na súde alebo u prokurátora, ktorý má vo veci rozhodnúť,
c)urobené príslušníkom ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe u jeho náčelníka,
d)urobené u náčelníka nápravného zariadenia, v ktorom je ten, kto podanie robí, vo väzbe alebo v treste, alebo
e)urobené ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde alebo u ktoréhokoľvek okresného prokurátora. § 61 Navrátenie lehoty

(1)Ak zmešká obvinený alebo jeho obhajca z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí mu orgán, ktorému patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty. O navrátenie lehoty treba požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak nebol opravný prostriedok ešte podaný, treba ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie proti rozsudku, možno odvolanie odôvodniť ešte v lehote osem dní od doručenia uznesenia o povolení navrátenia lehoty.

(2)Ak bol opravný prostriedok už zamietnutý ako omeškaný, zruší orgán pri povolení navrátenia lehoty súčasne i svoje rozhodnutie o zamietnutí opravného prostriedku.

(3)Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj vtedy, ak sa ukáže, že lehota na podanie opravného prostriedku, ktorý bol zamietnutý ako omeškaný, zmeškaná nebola. Piaty oddiel Doručovanie § 62 Všeobecné ustanovenie

(1)Ak nebola písomnosť doručená pri úkone trestného konania, doručí sa spravidla poštou.

(2)V prípade potreby možno požiadať o doručenie orgán miestneho národného výboru a v prípadoch obzvlášť naliehavých, najmä pri nariadenom predvedení, pri neúspešnosti pokusu doručiť iným spôsobom do vlastných rúk adresáta zásielku, pri ktorej je uloženie vylúčené, alebo pri nebezpečenstve, že prieťah v doručovaní povedie ku zmareniu konania, aj bezpečnostný orgán.

(3)Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručí sa inej dorastenej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná písomnosť prevziať a jej odovzdanie obstarať.

(4)Ak niet takej osoby, uloží sa písomnosť na pošte alebo na miestnom národnom výbore a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(5)Písomnosti určené osobám požívajúcim diplomatické imunity a výsady alebo osobám v ich bytoch sa predložia Ministerstvu spravodlivosti; to zariadi ich doručenie. § 63 Doručovanie do vlastných rúk

(1)Do vlastných rúk sa doručuje

a)obvinenému obžaloba a predvolanie,
b)osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok odpis tohto rozhodnutia,
c)iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor alebo vyšetrovací orgán z dôležitých dôvodov nariadi.

(2)Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú na oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa rozhodnutie na pošte alebo na miestnom národnom výbore a adresát sa o tomto uložení vhodným spôsobom upovedomí. Ak si nevyzdvihne adresát zásielku do troch dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(3)Uložiť doručovanú zásielku podľa odseku 2 nemožno, ak sa doručuje

a)obvinenému obžaloba alebo predvolanie na hlavné pojednávanie alebo na verejné zasadnutie,
b)obžalovanému odpis rozsudku, proti ktorému môže podať odvolanie,
c)iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor alebo vyšetrovací orgán z dôležitých dôvodov nariadi.

(4)Ak je uloženie doručovanej zásielky vylúčené, musí to odosielateľ na zásielke nápadne vyznačiť. § 64 Odopretie prijatia

(1)Ak odoprie adresát písomnosť prijať, poznamená sa to na doručenke spolu s dátumom a dôvodom odopretia a písomnosť sa vráti.

(2)Ak uzná predseda senátu, prokurátor alebo vyšetrovací orgán, ktorý písomnosť odoslal, že prijatie bolo odopreté bezdôvodne, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie bolo odopreté; na tento následok musí doručovateľ adresáta upozorniť. Šiesty oddiel Nazeranie do spisov § 65

(1)Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba, ich obhajcovia a splnomocnenci, ako aj spoločenský obžalobca a spoločenský obhajca majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní, a robiť si výpisky a poznámky. To isté právo majú zákonní zástupcovia nesvojprávneho obvineného, poškodeného alebo zúčastnenej osoby. Iné osoby tak môžu robiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu, len pokiaľ je to potrebné na uplatnenie ich práv.

(2)V prípravnom konaní môže prokurátor alebo vyšetrovací orgán nazretie do spisov odoprieť, ak by nazeraním bol marený účel trestného stíhania; toto obmedzenie sa nevzťahuje na obvineného a obhajcu, ak sa už prikročilo k oboznamovaniu obvineného s výsledkami vyšetrovania.

(3)Tomu, kto mal právo byť pri úkone prítomný, nemôže sa odoprieť nazretie do zápisnice o takom úkone. Obvinenému a jeho obhajcovi nemôže sa odoprieť nazretie do uznesenia o vznesení obvinenia.

(4)Práva štátnych orgánov nazerať do spisov podľa iných zákonných predpisov nie sú ustanovením predchádzajúcich odsekov dotknuté.

(5)Pri povoľovaní nazerať do spisov je nevyhnutné urobiť také opatrenie, aby bolo zachované štátne, hospodárske a služobné tajomstvo. Siedmy oddiel Poriadková pokuta § 66

(1)Kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie, alebo sa voči súdu, prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu správa urážlivo alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz daný mu podľa tohto zákona, toho môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovací orgán potrestať poriadkovou pokutou do 500 Kčs. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(2)Ak sa dopustí takého konania príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe, môže sa prenechať náčelníkovi, aby ho potrestal podľa kázenského poriadku.

(3)Ak sa dopustí takého konania osoba, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže sa prenechať náčelníkovi nápravného zariadenia, aby ju potrestal podľa väzenského poriadku. ŠTVRTÁ HLAVA ZAISTENIE OSÔB A VECÍ Prvý oddiel Väzba § 67 Dôvody väzby Obvinený smie byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu,

a)že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť hneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo zamestnanie alebo ak mu hrozí vysoký trest,
b)že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených, alebo ináč mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo
c)že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. § 68 Rozhodnutie o väzbe Vziať do väzby možno iba osobu, proti ktorej bolo vznesené obvinenie (§ 165). O väzbe rozhoduje súd, v prípravnom konaní prokurátor. § 69 Príkaz na dodanie do väzby

(1)Ak je to potrebné, vydá orgán, ktorý rozhoduje o väzbe, príkaz, aby obvinený bol dodaný do väzby. V konaní pred súdom vydá tento príkaz predseda senátu.

(2)Dodanie vykonajú na podklade príkazu bezpečnostné orgány, ktoré sú tiež povinné, ak je to na vykonanie príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvineného.

(3)Osoba dodaná do väzby musí byť do 48 hodín vyslúchnutá a musí jej byť oznámené rozhodnutie o väzbe. § 70 Upovedomenie o vzatí do väzby O vzatí do väzby treba bez prieťahov upovedomiť niektorého rodinného príslušníka obvineného, ako aj vedúceho jeho pracoviska. O vzatí do väzby príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru treba upovedomiť aj jeho veliteľa alebo náčelníka. Trvanie väzby § 71

(1)Väzba v prípravnom konaní, včítane konania podľa desiatej hlavy, môže trvať najviac dva mesiace. Nadriadený prokurátor môže túto dobu predĺžiť o ďalší mesiac. Na dlhší čas môže väzbu predĺžiť len generálny prokurátor.

(2)Čas uvedený v odseku 1 sa počíta odo dňa, v ktorom došlo k obmedzeniu osobnej slobody obvineného. § 72

(1)Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby ešte trvajú; ak odpadne dôvod väzby, musí byť obvinený hneď prepustený na slobodu.

(2)Obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu; jeho žiadosť musí byť vybavená bez odkladu.

(3)Ak súhlasí prokurátor s prepustením obvineného na slobodu, môže v konaní pred súdom o prepustení z väzby rozhodnúť predseda senátu. § 73 Nahradenie väzby zárukou spoločenskej organizácie alebo sľubom obvineného

(1)Ak tu je len dôvod väzby uvedený v § 67 písm.

a)alebo
c)a organizácia uvedená v § 4 ods. 1 ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie sa obvineného a za to, že sa na vyzvanie ustanoví na súd, k prokurátorovi alebo k vyšetrovaciemu orgánu, môže orgán rozhodujúci o väzbe, ak považuje záruku so zreteľom na osobu obvineného a na povahu vyšetrovaného prípadu za dostatočnú, ju prijať a ponechať obvineného na slobode alebo ho na slobodu prepustiť.

(2)Rovnako môže orgán rozhodujúci o väzbe postupovať, ak tu je len dôvod väzby uvedený v § 67 písm. a) a obvinený dá písomný sľub, že sa na vyzvanie ustanoví na súd, k prokurátorovi alebo k vyšetrovaciemu orgánu a že každú zmenu svojho pobytu vopred ohlási, ak považuje orgán so zreteľom na osobu obvineného a na povahu vyšetrovaného prípadu sľub za dostatočný. § 74 Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe

(1)Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť.

(2)Odkladný účinok má iba sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o prepustení obvineného z väzby. Ak však prokurátor pri vyhlásení takého rozhodnutia bol prítomný, má jeho sťažnosť odkladný účinok len vtedy, ak bola podaná hneď po vyhlásení rozhodnutia; ak ide o prepustenie z väzby po oslobodzujúcom rozsudku, má sťažnosť prokurátora odkladný účinok len vtedy, ak prokurátor podal aj odvolanie proti rozsudku. Druhý oddiel Zadržanie § 75 Zadržanie obvineného vyšetrovacím orgánom Ak je tu niektorý z dôvodov väzby (§ 67) a pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie prokurátora o väzbe vopred zadovážiť, môže vyšetrovací orgán obvineného zadržať predbežne sám. Je však povinný vykonané zadržanie prokurátorovi bez odkladu ohlásiť a najneskoršie do 48 hodín od zadržania obvineného odovzdať prokurátorovi alebo prepustiť na slobodu. Spolu s obvineným odovzdá prokurátorovi i odpis zápisnice, ktorú spísal pri zadržaní, a prípadne i ďalší materiál, ktorý prokurátor potrebuje, aby mohol rozhodnúť o väzbe. § 76 Zadržanie podozrivej osoby

(1)Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže, ak je tu niektorý z dôvodov väzby (§ 67), vyšetrovací alebo aj bezpečnostný orgán v naliehavých prípadoch zadržať, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie podľa § 165. Na zadržanie treba predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec nepripúšťa odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola táto osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.

(2)Osobu, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine, smie zadržať ktokoľvek, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie jej totožnosti, na zamedzenie úteku alebo na zabezpečenie dôkazu. Je však povinný odovzdať zadržaného hneď prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu alebo bezpečnostnému orgánu; zadržaného príslušníka ozbrojených síl môže tiež odovzdať najbližšiemu útvaru ozbrojených síl alebo správcovi posádky. Ak nemožno zadržaného takto odovzdať, treba niektorému z uvedených orgánov zadržanie aspoň hneď oznámiť.

(3)Orgán, ktorý zadržanie vykonal, spíše o ňom bez odkladu zápisnicu, v ktorej označí miesto, čas a bližšie okolnosti zadržania, ako aj jeho podstatné dôvody a uvedie osobné údaje zadržanej osoby. Odpis zápisnice doručí bez odkladu prokurátorovi. Obdobne postupuje orgán, ktorý prevzal osobu zadržanú podľa odseku 2.

(4)Orgán, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému zadržaná osoba bola odovzdaná, túto osobu neodkladne vyslúchne a prepustí ju na slobodu, ak bude podozrenie rozptýlené alebo dôvody zadržania z inej príčiny odpadnú. Ak neprepustí zadržanú osobu na slobodu, je tento orgán povinný odovzdať ju najneskoršie do 48 hodín od zadržania alebo prevzatia spolu s dôkazným materiálom prokurátorovi. § 77 Rozhodnutie prokurátora o zadržanej osobe Ak nenariadil prokurátor prepustiť zadržanú osobu podľa predchádzajúcich ustanovení na slobodu už na podklade hlásenia o zadržaní obvineného (§ 75) alebo na podklade zápisnice o zadržaní podozrivého (§ 76 ods. 3), je povinný najneskoršie do 48 hodín po tom, čo mu bola zadržaná osoba odovzdaná, rozhodnúť podľa § 68 o jej vzatí do väzby alebo ju prepustiť na slobodu. Tretí oddiel Vydanie a odňatie veci § 78 Povinnosť na vydanie veci

(1)Kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť súdu, prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu; ak ju treba pre účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia (§ 66).

(2)Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na listinu, ktorej obsah sa týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, že došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti (§ 99).

(3)Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovací orgán, v naliehavých prípadoch i bezpečnostný orgán. § 79 Odňatie veci

(1)Ak nebude vec dôležitá pre trestné konanie na vyzvanie vydaná tým, kto ju má pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu odňatá. Vyšetrovací orgán potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.

(2)Ak nevykoná orgán, ktorý príkaz na odňatie veci vydal, odňatie veci sám, vykoná ho na podklade príkazu bezpečnostný orgán.

(3)Bez príkazu uvedeného v odseku 1 môže vec bezpečnostný orgán odňať len vtedy, keď nemožno príkaz vopred zadovážiť a vec nepripúšťa odklad.

(4)K odňatiu veci sa podľa možnosti priberie osoba, ktorá nie je na veci zúčastnená.

(5)Zápisnica o vydaní a odňatí veci musí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej alebo odňatej veci, ktorý by umožnil určiť jej totožnosť.

(6)Osobe, ktorá vec vydala alebo ktorej bola vec odňatá, vydá orgán, ktorý úkon vykonal, hneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo odpis zápisnice. Vrátenie veci § 80

(1)Ak vec, ktorá bola podľa § 78 vydaná alebo podľa § 79 odňatá, na ďalšie konanie už nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vráti sa tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa tomu, právo koho na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec uloží do úschovy na štátnom notárstve a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v konaní o občianskoprávnych veciach.

(2)Ak je nebezpečenstvo, že sa vec, ktorá nemohla byť vrátená alebo vydaná podľa odseku 1, skazí, predá sa a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy na štátnom notárstve. Na predaj sa použijú primerane predpisy o súdnom predaji zexekvovaných hnuteľných vecí.

(3)Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 robí predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovací orgán. Vyšetrovací orgán potrebuje na to predchádzajúci súhlas prokurátora. Proti rozhodnutiu o vrátení a vydaní veci, ako aj o uložení do úschovy je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. § 81

(1)Ak bola obvineným vydaná alebo mu odňatá vec, ktorú získal alebo pravdepodobne získal trestným činom, a buď nie je známe, komu vec patrí, alebo nie je známy pobyt poškodeného, vyhlási sa verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom na vypátranie poškodeného najúčelnejším, a to spolu s vyzvaním, aby sa poškodený prihlásil do šesť mesiacov od vyhlásenia.

(2)Ak uplatnil v lehote uvedenej v odseku 1 nárok na vec niekto iný ako obvinený, postupuje sa podľa § 80 ods. 1. Ak nárok na vec neuplatnil nikto iný, vydá sa vec, alebo ak bola medzitým pre nebezpečenstvo skazy už predaná, suma za ňu utŕžená obvinenému na jeho žiadosť, pokiaľ nejde o vec, ktorú získal trestným činom. Ak ide o takú vec alebo ak nepožiadal obvinený o vrátenie veci, vec sa odovzdá národnému výboru, ktorý vykoná jej realizáciu. Tým nie je dotknuté právo vlastníka žiadať vydanie sumy utŕženej za vec.

(3)Ak ide o vec bezcennú, možno ju zničiť a ak ide o vec nepatrnej ceny, možno ju odovzdať národnému výboru na realizáciu, a to v oboch prípadoch i bez predchádzajúceho vyhlásenia opisu.

(4)Opatrenia a rozhodnutia uvedené v odsekoch 1 až 3 robí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovací orgán. Vyšetrovací orgán potrebuje k tomu predchádzajúci súhlas prokurátora. Proti uzneseniu o vydaní veci, odovzdaní veci národnému výboru na realizáciu alebo o zničení veci je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Štvrtý oddiel Domová a osobná prehliadka § 82 Dôvody domovej a osobnej prehliadky

(1)Domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inej miestnosti alebo v priestore k nim patriacom je vec dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá z trestného činu.

(2)Osobnú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že niekto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie.

(3)U osoby zadržanej a u osoby, ktorá má byť dodaná alebo ktorá sa berie do väzby, možno vykonať osobnú prehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má pri sebe zbraň alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie vlastné alebo cudzie. § 83 Príkaz na prehliadku

(1)Nariadiť domovú alebo osobnú prehliadku je oprávnený predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovací orgán. Vyšetrovací orgán k tomu potrebuje predchádzajúci súhlas prokurátora. Príkaz na domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa osobe, u ktorej sa prehliadka vykonáva, pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskoršie do 48 hodín po nej.

(2)Ak nevykoná domovú alebo osobnú prehliadku orgán, ktorý ju nariadil, vykoná ju na jeho príkaz bezpečnostný orgán.

(3)Bez príkazu alebo súhlasu uvedeného v odseku 1 môže vyšetrovací alebo bezpečnostný orgán vykonať domovú alebo osobnú prehliadku len vtedy, keď nemožno príkaz alebo súhlas vopred získať a vec nepripúšťa odklad, alebo ak ide o osobu pristihnutú pri čine alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na dodanie do väzby. Bez príkazu alebo súhlasu možno tiež vykonať osobnú prehliadku v prípadoch uvedených v § 82 ods. 3. § 84 Predchádzajúci výsluch Domovú alebo osobnú prehliadku možno vykonať len po predchádzajúcom výsluchu toho, u koho alebo na kom sa má vykonať, a to len vtedy, keď sa výsluchom nedosiahlo ani dobrovoľné vydanie hľadanej veci, ani odstránenie iných dôvodov, ktoré viedli k prehliadke. Predchádzajúci výsluch nie je potrebný, ak vec nepripúšťa odklad a výsluch nemožno vykonať okamžite. § 85 Výkon prehliadky

(1)Orgán vykonávajúci domovú prehliadku je povinný umožniť osobe, u ktorej sa prehliadka vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti účasť pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto osoby poučiť.

(2)K výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať osobu, ktorá nie je na veci zúčastnená. Orgán vykonávajúci prehliadku sa preukáže svojím oprávnením.

(3)V zápisnici o prehliadke treba tiež uviesť, či boli dodržané ustanovenia o predchádzajúcom výsluchu, prípadne označiť dôvody, prečo dodržané neboli. Ak došlo pri prehliadke k vydaniu alebo odňatiu veci, treba pojať do zápisnice tiež údaje uvedené v § 79 ods. 5.

(4)Osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, vydá orgán, ktorý ju vykonal, hneď , a ak to nie je možné, najneskoršie do 48 hodín po nej písomné potvrdenie o jej výsledku, ako aj o prevzatí vecí, ktoré boli pri prehliadke vydané alebo odňaté, alebo odpis zápisnice. Piaty oddiel Zadržanie a otvorenie zásielok § 86 Zadržanie zásielok

(1)Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť obsah nedoručených telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré pochádzajú od obvineného alebo sú pre neho určené, nariadi predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovací orgán, aby mu ich pošta alebo podnik vykonávajúci ich prepravu vydali; vyšetrovací orgán potrebuje k tomu predchádzajúci súhlas prokurátora.

(2)Bez nariadenia uvedeného v odseku 1 môže byť preprava zásielky zadržaná na príkaz vyšetrovacieho alebo i bezpečnostného orgánu, ale len vtedy, ak nemožno toto nariadenie vopred zadovážiť a vec nepripúšťa odklad. Ak nedôjde pošte alebo podniku vykonávajúcemu prepravu zásielok v takom prípade do troch dní nariadenie predsedu senátu, prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu, aby mu boli zásielky vydané, nesmie pošta alebo podnik prepravu zásielok ďalej zdržovať. § 87 Otvorenie zásielok

(1)Zásielku vydanú podľa § 86 ods. 1 smie otvoriť len predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovací orgán; tento orgán potrebuje na otvorenie predchádzajúci súhlas prokurátora.

(2)Otvorená zásielka sa odovzdá adresátovi, a ak nie je jeho pobyt známy, niektorému z jeho rodinných príslušníkov; ináč sa zásielka vráti odosielateľovi. Ak je však obava, že by odovzdanie zásielky malo škodlivý vplyv na trestné stíhanie, pripojí sa zásielka ku spisu; ak je to vhodné, oznámi sa adresátovi obsah listu alebo telegramu. Ak nie je jeho pobyt známy, urobí sa oznámenie niektorému z jeho rodinných príslušníkov.

(3)Zásielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potrebné, odovzdá sa hneď adresátovi alebo sa vráti pošte alebo podniku, ktorý ju vydal. Šiesty oddiel Zaisťovanie vecí bezpečnostnými orgánmi § 88

(1)Ak je nevyhnutne potrebné ešte pred začiatkom vyšetrovania vykonať zaisťovacie úkony, na ktoré sú bezpečnostné orgány podľa ustanovení tretieho, štvrtého a piateho oddielu tejto hlavy oprávnené, zadovážia si bezpečnostné orgány na ich vykonanie vopred súhlas prokurátora. Ak nemožno pre neodkladnosť veci zadovážiť súhlas vopred, musia do 48 hodín prokurátora o vykonanom úkone upovedomiť.

(2)Pri vykonávaní úkonov sú bezpečnostné orgány povinné i v prípade uvedenom v odseku 1 postupovať podľa predpisov trestného poriadku. Zákonnosť a neodkladnosť takých úkonov prokurátor vždy preverí. PIATA HLAVA DOKAZOVANIE § 89 Všeobecné ustanovenie

(1)V trestnom stíhaní treba dokazovať najmä,

a)či sa stal skutok, v ktorom sa vidí trestný čin,
b)či tento skutok spáchal obvinený a z akých pohnútok,
c)okolnosti, ktoré majú vplyv na stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť,
d)okolnosti závažné pre posúdenie osobných pomerov páchateľa,
e)okolnosti umožňujúce určenie povahy a výšky škody spôsobenej trestným činom,
f)okolnosti, ktoré viedli k trestnej činnosti alebo umožnili jej spáchanie.

(2)Za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci, najmä výpovede obvineného a svedkov, znalecké posudky, veci a listiny dôležité pre trestné konanie a ohliadka. Prvý oddiel Výpoveď obvineného § 90 Predvolanie a predvedenie

(1)Ak sa neustanoví obvinený, ktorý bol riadne predvolaný, na výsluch bez dostatočného ospravedlnenia, možno ho predviesť; na to a na iné následky neustanovenia sa (§ 66) musí byť v predvolaní upozornený.

(2)Obvinený môže byť predvedený i bez predchádzajúceho predvolania, ak je to nevyhnutné pre úspešné vykonanie trestného konania, najmä keď sa skrýva alebo nemá stále bydlisko.

(3)O predvedenie treba požiadať príslušný bezpečnostný orgán; ak však ide o mladistvého, možno tak urobiť, len ak ho nemožno predviesť pracovníkom súdu, prokuratúry alebo orgánu povereného starostlivosťou o mládež. O predvedenie príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe treba požiadať jeho veliteľa alebo náčelníka. Výsluch obvineného § 91

(1)Výsluch obvineného sa vykonáva tak, aby poskytol pokiaľ možno úplný a jasný obraz o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie. K výpovedi alebo k priznaniu nesmie byť obvinený nijakým spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba rešpektovať jeho osobnosť. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať a všetkými dosiahnuteľnými dôkazmi overiť všetky okolnosti prípadu.

(2)Ak je obvinených viac, vyslúchajú sa oddelene. § 92

(1)Pred prvým výsluchom treba vždy zistiť totožnosť obvineného, jeho rodinné, majetkové a zárobkové pomery a predchádzajúce tresty, objasniť mu podstatu vzneseného obvinenia a poučiť ho o jeho právach. Obsah poučenia sa poznamená v zápisnici.

(2)Obvinenému musí byť daná možnosť k obvineniu sa podrobne vyjadriť, najmä súvisle opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť okolnosti, ktoré obvinenie zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.

(3)Obvinenému môžu sa klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na odstránenie neúplnosti, nejasnosti a rozporov. Otázky musia sa klásť jasne a zrozumiteľne, bez predstierania klamlivých a nepravdivých okolností; nesmie sa v nich naznačiť, ako na ne odpovedať. § 93

(1)Obvinenému sa môže dovoliť, aby skôr než dá odpoveď, nazrel do písomných poznámok, ktoré musí vyslúchajúcemu, ak o to požiada, predložiť na nazretie; táto okolnosť musí sa v zápisnici poznamenať.

(2)Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal; až potom mu má byť osoba alebo vec ukázaná, a to spravidla medzi niekoľkými osobami alebo niekoľkými vecami toho istého druhu.

(3)Ak to treba na zistenie pravosti rukopisu, môže byť obvinený vyzvaný, aby napísal potrebný počet slov; k tomu nesmie však byť nijakým spôsobom donucovaný. Obvinený je však povinný vždy trpieť úkony potrebné na to, aby sa zistila jeho totožnosť. § 94

(1)Ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou svedka alebo spoluobvineného a rozpor nemožno vyjasniť ináč, môže byť obvinený postavený týmto osobám tvárou v tvár.

(2)Osoby postavené tvárou v tvár môžu si klásť navzájom otázky len so súhlasom vyslúchajúceho. § 95

(1)Výpoveď obvineného sa do zápisnice zapíše spravidla podľa diktátu vyslúchajúceho, v priamej reči a pokiaľ možno doslova.

(2)Ak nejde o zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom zasadnutí, musí byť zápisnica po skončení výsluchu obvinenému predložená na prečítanie, alebo ak o to požiada, prečítaná; obvinený má právo žiadať, aby bola zápisnica doplnená alebo aby v nej boli vykonané opravy v súhlase s jeho výpoveďou. O tomto práve treba obvineného poučiť.

(3)Zápisnicu o výsluchu, ktorý bol vykonaný bez pribratia zapisovateľa, treba vyslúchanému pred podpisom prečítať alebo na prečítanie predložiť v prítomnosti nezúčastnenej osoby. Ak vyslúchaný má proti obsahu zápisnice námietky, treba ich prejednať v prítomnosti pribranej osoby a výsledok prejednania pojať do zápisnice. § 96 Na ustanovenia § 91, 92, 93 a 95 treba primerane dbať aj tam, kde osoba podozrivá zo spáchania trestného činu je na obsah podozrenia vyslúchaná podľa ustanovení tohto zákona v čase, keď nebolo proti nej ešte vznesené obvinenie podľa § 165. Druhý oddiel Svedkovia § 97 Povinnosť svedčiť Každý je povinný na predvolanie sa ustanoviť a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. § 98 Predvolanie a predvedenie Ak sa svedok, hoci bol riadne predvolaný, bez dostatočného ospravedlnenia neustanoví, môže byť predvedený. Na to a na iné následky neustanovenia sa (§ 66) musí byť svedok v predvolaní upozornený. Ak sa neustanoví príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe, treba požiadať jeho veliteľa alebo náčelníka, aby oznámil dôvod, prečo sa predvolaný neustanovil, prípadne aby ho dal predviesť. § 99 Zákaz výsluchu

(1)Svedok nesmie byť vyslúchnutý o okolnostiach, ktoré tvoria štátne tajomstvo, ktoré je povinný zachovať v tajnosti, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom oslobodený; oslobodenie možno odoprieť len vtedy, keby výpoveď spôsobila štátu vážnu škodu.

(2)Svedok nesmie byť vyslúchaný tiež vtedy, keby svojou výpoveďou porušil štátom uloženú povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme túto povinnosť má, oslobodený.

(3)Zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú výpoveď týkajúcu sa trestného činu, ktorý má svedok povinnosť oznámiť podľa trestného zákona. § 100 Právo odoprieť výpoveď

(1)Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v pokolení priamom, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh; ak je obvinených viac a svedok je v uvedenom pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných obvinených len vtedy, keď nemožno odlúčiť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede týkajúcej sa obvineného, s ktorým je svedok v tomto pomere.

(2)Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v pokolení priamom, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi alebo iným osobám v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktorých ujmu by právom pociťoval ako ujmu vlastnú.

(3)Odoprieť výpoveď ako svedok nemôže však ten, kto má povinnosť trestný čin, ktorého sa svedecká výpoveď týka, oznámiť podľa trestného zákona. Výsluch svedka § 101

(1)Pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť, jeho pomer k obvinenému, poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, a ak treba, aj o zákaze výsluchu, ako aj o tom, že je povinný vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčať. Ďalej musí byť poučený o význame svedeckej výpovede z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch krivej výpovede. Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako pätnásť rokov, treba ju poučiť primerane na jej vek.

(2)Na začiatku výsluchu treba sa svedka opýtať na pomer k prejednávanej veci a k stranám a podľa potreby aj na iné okolnosti významné pre zistenie jeho hodnovernosti. Svedkovi sa musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie a odkiaľ sa dozvedel okolnosti nim uvádzané.

(3)Svedkovi sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na odstránenie neúplnosti, nejasnosti a rozporov. Svedkovi nesmú sa klásť otázky, v ktorých by boli obsiahnuté okolnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede.

(4)Ak to treba na zistenie pravosti rukopisu, môže sa svedkovi prikázať, aby napísal potrebný počet slov. § 102

(1)Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako pätnásť rokov o okolnostiach, ktorých oživovanie v pamäti by so zreteľom na vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby výsluch v ďalšom konaní spravidla sa už nemusel opakovať; k výsluchu sa priberie pedagóg alebo iná osoba majúca skúsenosti s výchovou mládeže, ktorá by so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vyslúchanej osoby prispela k správnemu vedeniu výsluchu. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, môžu byť pribraní i rodičia.

(2)V ďalšom konaní má byť taká osoba vyslúchnutá znova len v nevyhnutných prípadoch. V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených v § 211. Osoba, ktorá bola k výsluchu pribraná, sa podľa potreby vyslúchne na správnosť a úplnosť zápisnice, na spôsob, ktorým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, ktorým vyslúchaná osoba vypovedala. § 103 Ustanovenia § 93 ods. 1 a 2, § 94 a 95 o výsluchu obvineného sa použijú primerane i na výsluch svedka. § 104 Svedočné

(1)Svedok má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej odmeny za prácu (svedočné). Nárok zaniká, ak ho svedok neuplatní do troch dní po svojom výsluchu alebo po tom, čo mu bolo oznámené, že k výsluchu nedôjde; na to musí byť svedok upozornený.

(2)Výšku svedočného určí ten, kto svedka predvolal, a v konaní pred súdom predseda senátu. Tretí oddiel Znalci Pribranie znalca § 105

(1)Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, priberie sa znalec. Namiesto pribrania znalca z odboru lekárstva možno sa uspokojiť v jednoduchých prípadoch s lekárskym potvrdením, o ktorého správnosti niet pochybností.

(2)Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť dôležitej, treba pribrať dvoch znalcov. Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o prehliadku a pitvu mŕtvoly (§ 115) alebo o vyšetrenie duševného stavu (§ 116). Na prehliadku a pitvu mŕtvoly nesmie byť pribraný ako znalec ten lekár, ktorý zomrelého ošetroval za choroby, ktorá smrti bezprostredne predchádzala. § 106 Znalec musí byť v predvolaní upozornený na následky neustanovenia sa (§ 66) a na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by bol vylúčený alebo ktoré mu inak bránia byť vo veci činný ako znalec. § 107 Príprava posudku

(1)Znalcovi, ktorý je poverený úkonom, sa poskytnú potrebné vysvetlenia zo spisu a vymedzia sa jeho úlohy. Pritom treba dbať na to, že znalcovi nepatrí vykonávať hodnotenie dôkazov a riešiť právne otázky. Ak to je na podanie posudku potrebné, dovolí sa znalcovi nazrieť do spisov alebo sa mu spisy požičajú. Môže sa mu tiež dovoliť, aby bol prítomný pri výsluchu obvineného a svedkov a aby im kládol otázky vzťahujúce sa na predmet znaleckého vyšetrovania. Znalec môže tiež navrhnúť, aby boli inými dôkazmi napred objasnené okolnosti potrebné na podanie posudku.

(2)Znalcovi sa spravidla uloží, aby posudok vypracoval písomne. § 108 Výsluch znalca

(1)Ak vypracoval znalec posudok písomne, postačí, aby sa pri výsluchu naň odvolal a ho potvrdil. Ak nebol posudok vypracovaný písomne, nadiktuje ho znalec pri výsluchu do zápisnice.

(2)Ak sa pribralo viac znalcov, ktorí dospeli po vzájomnej porade k súhlasným záverom, podá za všetkých posudok ten z nich, ktorého sami na to určili; ak sa závery znalcov rozchádzajú, treba vyslúchnuť každého osobitne.

(3)V prípravnom konaní možno od výsluchu znalca upustiť, ak nemá vyšetrovací orgán ani prokurátor o spoľahlivosti a úplnosti písomne podaného znaleckého posudku pochybnosti. § 109 Vady posudku Ak je pochybnosť o správnosti posudku alebo ak je posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie. Keby to neviedlo k výsledku, priberie sa znalec iný. § 110 Posudok ústavu

(1)Vo výnimočných, obzvlášť obťažných prípadoch, vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie, možno požiadať štátny orgán alebo štátny ústav, aby sám podal posudok alebo preskúmal posudok podaný znalcom.

(2)Štátny orgán alebo štátny ústav podá posudok písomne. V ňom označí osobu, ktorá posudok vypracovala a môže byť v prípade potreby ako znalec vypočutá. Ak ide o prípad, v ktorom by bolo treba pribrať dvoch znalcov (§ 105 ods. 2), uvedie štátny orgán alebo štátny ústav v posudku dve takéto osoby. § 111 Použitie osobitných predpisov o znalcoch

(1)O ustanovovaní znalca, o spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení z nej, o práve odoprieť vykonanie znaleckého úkonu, o sľube a o pripomenutí povinností pred vykonaním znaleckého úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a o odmene za znalecký úkon (znalečné) platia osobitné predpisy.

(2)Výšku znalečného určí ten, kto znalca pribral, a v konaní pred súdom predseda senátu. Proti rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Štvrtý oddiel Vecné a listinné dôkazy § 112

(1)Vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol trestný čin spáchaný, iné predmety, ktoré dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť a môžu byť prostriedkom na odhalenie a zistenie trestného činu a jeho páchateľa, ako aj stopy trestného činu.

(2)Listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré svojím obsahom dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť vzťahujúcu sa na trestný čin alebo na obvineného. Piaty oddiel Ohliadka § 113 Účel ohliadky a zápisnica o nej

(1)Ohliadka sa robí, ak majú byť priamym pozorovaním objasnené skutočnosti dôležité pre trestné konanie. Na ohliadku sa spravidla priberie znalec.

(2)Zápisnica o ohliadke musí poskytovať úplný a verný obraz predmetu ohliadky; majú sa preto k nej priložiť fotografie, náčrty a iné pomôcky. § 114 Prehliadka tela a iné podobné úkony

(1)Prehliadke tela je povinný sa podrobiť každý, ak nevyhnutne treba zistiť, či sú na jeho tele stopy alebo následky trestného činu. Ak prehliadku tela nerobí lekár, môže ju vykonať len osoba toho istého pohlavia.

(2)Ak na dôkaz treba vykonať skúšku krvi alebo iný obdobný úkon, je osoba, o ktorú ide, povinná strpieť, aby jej lekár alebo odborný zdravotný pracovník odobral krv alebo u nej vykonal iný potrebný úkon, ak nie je spojený s nebezpečenstvom pre jej zdravie.

(3)O povinnosti podľa odsekov 1 a 2 treba túto osobu poučiť s upozornením na následky nevyhovenia (§ 66). § 115 Prehliadka a pitva mŕtvoly a jej exhumácia

(1)Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestnými činom, musí byť mŕtvola prehliadnutá a pitvaná. Pochovať mŕtvolu možno v takých prípadoch len so súhlasom prokurátora. O tom rozhodne prokurátor s najväčším urýchlením.

(2)Exhumáciu mŕtvoly môže nariadiť predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor. Vyšetrenie duševného stavu § 116

(1)Ak treba vyšetriť duševný stav obvineného, priberú sa k tomu vždy dvaja znalci z odboru psychiatrie.

(2)Ak nemožno duševný stav vyšetriť ináč, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovací orgán so súhlasom prokurátora nariadiť, aby osoba obvinená z trestného činu bola pozorovaná v zdravotníckom ústave, alebo ak je obvinený vo väzbe, tiež v osobitnom oddelení nápravného zariadenia. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(3)Ak zistia znalci u obvineného príznaky nasvedčujúce jeho nepríčetnosť alebo zmenšenej príčetnosti, vyslovia sa súčasne o tom, či je jeho pobyt na slobode nebezpečný. § 117 Pozorovanie duševného stavu nemá trvať dlhšie ako dva mesiace; do toho času treba podať posudok. Na odôvodnenú žiadosť znalcov môže súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovací orgán so súhlasom prokurátora túto lehotu predĺžiť, nie však viac ako o mesiac. Proti predĺženiu lehoty je prípustná sťažnosť. § 118 Ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, možno znalecky vyšetriť i duševný stav svedka. Pozorovanie duševného stavu svedka podľa § 116 ods. 2 nie je však prípustné. ŠIESTA HLAVA ROZHODNUTIA § 119 Spôsob rozhodovania

(1)Súd rozhoduje rozsudkom, kde to zákon výslovne ustanovuje; v ostatných prípadoch rozhoduje uznesením.

(2)Ostatné orgány činné v trestnom konaní rozhodujú, ak zákon neustanovuje niečo iné, uznesením. Prvý oddiel Rozsudok Obsah rozsudku § 120

(1)Rozsudok po úvodných slovách „V mene republiky“ musí obsahovať

a)označenie súdu, o ktorého rozsudok ide, a ak nejde o rozsudok pléna Najvyššieho súdu, aj mená a priezviská sudcov, ktorí sa na rozhodnutí zúčastnili,
b)deň a miesto vyhlásenia rozsudku,
c)výrok rozsudku s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité,
d)odôvodnenie a
e)poučenie o opravnom prostriedku.

(2)Obžalovaný musí byť v rozsudku označený údajom svojho mena a priezviska, dňa a miesta narodenia, svojho zamestnania a bydliska, prípadne inými údajmi potrebnými na to, aby nemohol byť zamenený s inou osobou. Ak ide o osobu podliehajúcu právomoci vojenských súdov, uvedie sa i hodnosť obžalovaného a útvar, ktorého je príslušníkom.

(3)Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného, alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale i uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne i uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov včítane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. § 121 Do rozsudku, ktorým sa rozhoduje otázka viny, pojme súd tiež výrok a) o náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu včas uplatnený (§ 43 ods. 2), b) o ochrannom opatrení, ak o ňom bolo na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní rozhodnuté. § 122

(1)Odsudzujúci rozsudok musí obsahovať výrok o treste s uvedením zákonných ustanovení, podľa ktorých bol trest vymeraný alebo podľa ktorých bolo od potrestania upustené, a to prípadne s poukazom na prijatú záruku spoločenskej organizácie. Ak bol uložený trest, ktorého výkon možno podmienečne odložiť, musí rozsudok obsahovať aj výrok o tom, či bol podmienečný odklad povolený, a prípadne na aké podmienky je viazaný. Ak je odsúdený obzvlášť nebezpečným recidivistom, treba výrok o tom taktiež pojať do rozsudku.

(2)Vo výroku oslobodzujúceho rozsudku musí sa uviesť, o ktorý z dôvodov uvedených v § 226 sa oslobodenie spod obžaloby opiera. § 123 Súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na podklade odvolania, sťažnosti pre porušenie zákona alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, pojme do nového rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvis týchto výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže. § 124 V rozsudku, ktorým ukladá súhrnný trest, musí súd označiť tie skoršie rozsudky, z ktorých nový rozsudok zrušuje výrok o treste a nahradzuje ho výrokom o súhrnnom treste. § 125 V odôvodnení rozsudku súd stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladá so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporujú, a prečo nevyhovel návrhu na vykonanie ďalších dôkazov. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako súd vzal do úvahy obhajobu a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Výrok o treste treba odôvodniť z hľadiska stupňa nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť a osobných pomerov páchateľa. Ak bol do rozsudku pojatý výrok, že obvinený je obzvlášť nebezpečným recidivistom, treba i tento výrok odôvodniť. Ak ponúkla spoločenská organizácia prevzatie záruky za nápravu páchateľa, musí súd v rozsudku vyložiť, aké stanovisko k ponuke zaujal, a svoje stanovisko odôvodniť. Ak boli do rozsudku pojaté ďalšie výroky (§ 121), treba odôvodniť i tieto výroky. Porada a hlasovanie o rozsudku § 126 Pri porade o rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine a treste, posúdi súd najmä, a) či sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, b) či tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu, c) či tento skutok spáchal obžalovaný, d) či je obžalovaný za tento skutok trestne zodpovedný, e) či trestnosť skutku nezanikla, f) či prijíma záruku ponúknutú spoločenskou organizáciou za nápravu obžalovaného, g) či a aký trest má byť obžalovanému uložený, h) či a v akom rozsahu má byť obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu, ch) či a aké ochranné opatrenie má byť uložené. § 127

(1)Na porade a hlasovaní nesmie byť okrem sudcov zúčastnivších sa pojednávania, ktoré rozsudku bezprostredne predchádzalo, a zapisovateľa prítomný nikto iný. O obsahu porady treba zachovať mlčanlivosť.

(2)Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov. Ak nemožno väčšinu dosiahnuť, pripočítavajú sa hlasy obžalovanému najmenej priaznivé k hlasom po nich priaznivejším tak dlho, až sa dosiahne väčšina. Ak je sporné, ktorá mienka je obžalovanému priaznivejšia, rozhodne sa o tom hlasovaním.

(3)Každý člen senátu musí hlasovať, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný. Pri hlasovaní o treste sa však môžu hlasovania zdržať tí, ktorí hlasovali pre oslobodenie spod obžaloby; ich hlasy sa pripočítajú k hlasu pre obžalovaného najpriaznivejšiemu.

(4)Sudcovia, ktorí vykonávajú svoju funkciu popri svojom zamestnaní, hlasujú pred ostatnými sudcami. Sudcovia mladší hlasujú pred staršími a na vojenských súdoch a u vojenského kolégia Najvyššieho súdu sudcovia hodnosťou nižší pred sudcami s hodnosťou vyššími. Predseda senátu hlasuje naposledy.

(5)O hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica (§ 58). § 128 Vyhlásenie rozsudku

(1)Rozsudok treba vždy vyhlásiť ; vyhlasuje ho predseda senátu.

(2)Vyhlasujú sa úvodné slová „V mene republiky“, úplné znenie výroku, aspoň podstatná časť odôvodnenia a poučenie o opravnom prostriedku. Vyhlásenie musí byť v úplnej zhode s obsahom rozsudku, tak ako bol odhlasovaný.

(3)Rozsudok sa vyhlási spravidla hneď po ukončení pojednávania, ktoré rozsudku predchádzalo; ak to nie je možné, možno pre vyhlásenie rozsudku pojednávanie odročiť najviac o tri dni. § 129 Vyhotovenie rozsudku

(1)Každý rozsudok treba vyhotoviť písomne. Vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom rozsudku, tak ako bol vyhlásený.

(2)Ak nebol rozsudok písomne vyhotovený už na porade, vyhotoví ho spravidla do piatich dní po vyhlásení predseda senátu. Môže však jeho vyhotovením poveriť niektorého sudcu, ktorý bol členom senátu.

(3)Ak nemôže predseda senátu ani iný jeho člen vyhlásený rozsudok písomne vyhotoviť pre prekážku dlhšieho trvania, vyhotoví ho na príkaz predsedu súdu iný sudca.

(4)Vyhotovenie rozsudku podpíše predseda senátu a ten, kto ho vypracoval. Ak nemôže predseda senátu podpísať vyhotovenie rozsudku pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše ho za neho iný člen senátu; dôvod toho sa na vyhotovení rozsudku poznamená. § 130 Doručenie rozsudku

(1)Rozsudok sa v odpise doručí obžalovanému, prokurátorovi, zúčastnenej osobe a poškodenému, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, a to aj keď boli pri vyhlásení rozsudku prítomní.

(2)Ak má obžalovaný obhajcu alebo zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku aj im.

(3)Ak majú zúčastnená osoba alebo poškodený zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku len zákonnému zástupcovi; ak majú splnomocnenca, doručí sa len splnomocnencovi.

(4)Ak vystupoval na hlavnom pojednávaní spoločenský obžalobca alebo spoločenský obhajca, doručí sa odpis rozsudku aj spoločenskej organizácii, ktorá ho vyslala. § 131 Oprava vyhotovenia rozsudku

(1)Predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek opraviť pisárske chyby a iné zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo vo vyhotovení rozsudku tak, aby vyhotovenie bolo v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený. Opravu môže nariadiť i súd vyššieho stupňa.

(2)Odpis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený odpis rozsudku.

(3)Proti rozhodnutiu o oprave podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4)Po právoplatnosti uznesenia o oprave sa oprava vykoná ako na vyhotovení rozsudku, tak i v odpisoch, ktoré sa od osôb, ktorým boli doručené, vyžiadajú na ten účel späť. § 132 Oprava odpisu rozsudku

(1)Nesprávnosti, ku ktorým došlo v odpisoch rozsudku, opraví predseda senátu osobitným uznesením, tak aby odpisy boli v úplnej zhode s vyhotovením rozsudku.

(2)Odpis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený chybný odpis rozsudku.

(3)Oprava sa urobí na všetkých chybných odpisoch rozsudku, ktoré sa od osôb, ktorým boli doručené, vyžiadajú na ten účel späť. § 133 Účinky opravy Ak sa oprava vyhotovenia rozsudku alebo oprava odpisu rozsudku podstatne dotkla obsahu niektorého z výrokov rozsudku, plynie prokurátorovi a osobe opraveným výrokom priamo dotknutej lehota na odvolanie od doručenia odpisu uznesenia o oprave, a ak bola proti uzneseniu o oprave podaná sťažnosť, od doručenia rozhodnutia o sťažnosti. O tom treba osobu výrokom priamo dotknutú poučiť. Druhý oddiel Uznesenie § 134 Obsah uznesenia

(1)Uznesenie musí obsahovať

a)označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide,
b)deň a miesto rozhodnutia,
c)výrok uznesenia s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité,
d)odôvodnenie a
e)poučenie o opravnom prostriedku.

(2)V odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, najmä uviesť skutočnosti, ktoré boli vzaté za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na podklade ktorých posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona. § 135 Vyhlásenie uznesenia Vyhlásiť treba len tie uznesenia, ktoré boli urobené pri úkone vykonávanom za účasti osoby, ktorej sa uznesenie dotýka, ako aj uznesenia, ktoré boli urobené na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí. § 136 Vyhotovenie uznesenia

(1)Netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa len upravuje priebeh konania alebo spôsob vykonania dôkazov alebo ktorými sa nariaďuje alebo pripravuje pojednávanie súdu.

(2)Rovnako netreba vyhotovovať uznesenia, ktoré sú zapísané v plnom svojom znení v zápisnici o úkone, okrem prípadu, že by bolo treba odpis takého uznesenia doručovať niektorej osobe. Ak sa má v takom prípade doručiť iba prokurátorovi, možno mu doručiť odpis zápisnice. § 137 Oznamovanie uznesenia

(1)Uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením odpisu uznesenia.

(2)Ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť, obhajcu, prípadne splnomocnenca, postačí, že uznesenie bolo vyhlásené buď tejto osobe alebo jej obhajcovi, prípadne splnomocnencovi; ak sa oznamuje uznesenie doručením odpisu, doručí sa len obhajcovi, prípadne splnomocnencovi. Ak ide o osobu nesvojprávnu, ktorá obhajcu, prípadne splnomocnenca nemá, oznámi sa uznesenie jej zákonnému zástupcovi.

(3)Ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý nie je svojprávny, uznesenie, proti ktorému má sťažnosť, treba ho oznámiť ako jemu, tak aj jeho obhajcovi a jeho zákonnému zástupcovi. Ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave, treba také uznesenie oznámiť ako obvinenému, tak aj jeho obhajcovi i vtedy, ak je obvinený osobou svojprávnou.

(4)Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o opravnom prostriedku, sa prokurátorovi, osobe, ktorej sa rozhodnutie priamo dotýka, a osobe, ktorá svojím návrhom dala na uznesenie podnet, vždy v odpise doručí. § 138 Použitie ustanovení o rozsudku Ak tento oddiel neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia prvého oddielu tejto hlavy o rozsudku. Tretí oddiel Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí § 139 Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku

(1)Rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný,

a)ak zákon proti nemu odvolanie nepripúšťa,
b)ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, avšak
aa)odvolanie v lehote podané nebolo,
bb)oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne vzali späť, alebo
cc)podané odvolanie bolo zamietnuté.

(2)Odvolanie podané len poškodeným a odvolanie podané len zúčastnenou osobou nebráni tomu, aby ostatné časti rozsudku nadobudli právoplatnosť a boli vykonané. Taktiež odvolanie týkajúce sa len niektorého z viacerých obžalovaných nebráni tomu, aby rozsudok u ostatných obžalovaných nadobudol právoplatnosť a bol vykonaný.

(3)Ak bola lehota na podanie odvolania zmeškaná, avšak bola podaná oprávnenou osobou žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno rozsudok vykonať až do právoplatnosti rozhodnutia o tejto žiadosti. § 140 Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia

(1)Uznesenie je právoplatné a vykonateľné,

a)ak zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť,
b)ak zákon síce proti nemu pripúšťa sťažnosť, avšak
aa)sťažnosť v lehote podaná nebola,
bb)oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali alebo ju výslovne vzali späť, alebo
cc)podaná sťažnosť bola zamietnutá.

(2)Uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz nenadobudlo právoplatnosť, ak zákon proti nemu síce pripúšťa sťažnosť, avšak nepriznáva jej odkladný účinok.

(3)Sťažnosť, ktorá sa týka len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých vecí, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým uznesením, nebráni ani v prípade, že má odkladný účinok, tomu, aby uznesenie nadobudlo právoplatnosť a bolo vykonané v ostatných častiach, ak ich možno oddeliť.

(4)Ak bola lehota na podanie sťažnosti majúcej odkladný účinok zmeškaná, avšak bola podaná oprávnenou osobou žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno uznesenie vykonať až do právoplatnosti rozhodnutia o tejto žiadosti. SIEDMA HLAVA SŤAŽNOSŤ A KONANIE O NEJ § 141 Prípustnosť a účinok

(1)Opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.

(2)Sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie vyšetrovacieho orgánu. Uznesenie súdu a prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, kde to zákon výslovne pripúšťa a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni. Proti uzneseniu generálneho prokurátora a Najvyššieho súdu sťažnosť nie je prípustná.

(3)Sťažnosť má odkladný účinok, len kde to zákon výslovne ustanovuje. § 142 Oprávnené osoby

(1)Ak neustanovuje zákon niečo iné, môže sťažnosť podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo dotýka alebo ktorá na uznesenie dala podnet svojím návrhom, na ktorý ju zákon oprávňuje; proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to i v prospech obvineného.

(2)Proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení môžu podať sťažnosť v prospech obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. § 143 Lehota a miesto na podanie

(1)Sťažnosť sa podáva u orgánu, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, a to do troch dní od oznámenia uznesenia (§ 137); ak sa uznesenie oznamuje ako obvinenému, tak i jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

(2)Osobám, ktoré podľa ustanovenia § 142 ods. 2 môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie lehota vždy samostatne. § 144 Vzdanie sa a vzatie sťažnosti späť

(1)Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.

(2)Oprávnená osoba môže po

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.