Úradné zdrojeslov-lex.sk · EUR-Lex
Europaius
Slovenčina
ČeštinaDeutschFrançaisEspañolPolskiItalianoNederlandsÖsterreichBelgiquePortuguêsSvenskaDanskSuomiIrelandMagyarEestiLietuviųLatviešuSlovenščinaHrvatskiΚύπροςMaltiRomânăΕλληνικάLuxembourgБългарски
Slovenčina

Zákon o konaní v občianskych právnych veciach (občiansky súdny poriadok)

Zbierka zákonov Slovenskej republiky --> Informačný systém verejnej správy Slov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla. Náchadzate sa na statickej verzií portálu. Aktuálnu verziu portálu nájdete na: www.slov-lex.sk. Preskoč na obsah 142/1950 Zb. Vyhlásené znenie Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter. História Dátum účinnostiNovela

  1. Vyhlásené znenie
  2. 01.01.1951 - 31.12.1952
  3. 01.01.1953 - 31.12.1954 68/1952 Zb.
  4. 01.01.1955 - 31.12.1955 52/1954 Zb.
  5. 01.01.1956 - 31.12.1956 63/1955 Zb.
  6. 01.01.1957 - 28.05.1958 66/1956 Zb.
  7. 29.05.1958 - 31.08.1959 15/1958 Zb.
  8. 01.09.1959 - 31.03.1964 46/1959 Zb. Obsah PRVÁ ČASŤ. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA. PRVÁ HLAVA. ZÁKLADNÉ USTANOVENIA. §
  9. Účel zákona.

(1)
(2)§
  1. Dosah ustanovení prvej časti. §
  2. Právomoc riadnych súdov. §
  3. Senát. Jediný sudca.
(1)
(2)§
  1. Účastníci. §
  2. Prokurátor.
(1)
(2)
(3)§ 7. Návod a poučenie účastníkov. DRUHÁ HLAVA. SÚDY A SÚDNE OSOBY. PRVÝ DIEL. PRÍSLUŠNOSŤ SÚDU. Všeobecný súd. § 8.
(1)
(2)
(3)§
  1. §
  2. § 11.
(1)
(2)§ 12. § 13.
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)§ 14. § 15.
(1)
(2)§ 16.
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 17.
(1)
(2)§
  1. §
  2. §
  3. DRUHÝ DIEL. VYLÚČENIE SÚDNYCH OSÔB. §
  4. Dôvody vylúčenia sudcov.
(1)
(2)§ 22. Rozhodovanie o vylúčení sudcov.
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§
  1. Vylúčenie iných orgánov. TRETIA HLAVA. OSOBY ZÚČASTNENÉ NA KONANÍ. PRVÝ DIEL. PROCESNÁ SPÔSOBILOSŤ. §
  2. Kto má procesnú spôsobilosť. §
  3. Zastúpenie procesne nespôsobilého účastníka. §
  4. Preukaz oprávnenia na zastupovanie. § 27.
(1)
(2)§
  1. §
  2. Ustanovenie opatrovníka.
(1)
(2)
(3)DRUHÝ DIEL. ZMOCNENIE A PLNOMOCENSTVO. §
  1. Zastúpenie zmocnencom. §
  2. Zastupovanie osôb neschopných srozumiteľne sa vyjadrovať. Kto môže byť zmocnencom. § 32.
(1)
(2)§
  1. §
  2. Preukázanie plnomocenstva. §
  3. Druhy plnomocenstva. §
  4. Procesné plnomocenstvo.
(1)
(2)§
  1. Trvanie procesného plnomocenstva. §
  2. Odvolanie a výpoveď plnomocenstva.
(1)
(2)§ 39. Následky nedostatku plnomocenstva.
(1)
(2)
(3)
(4)ŠTVRTÁ HLAVA. KONANIE NA SÚDE PRVEJ STOLICE. PRVÝ DIEL. SÚDNA POKONÁVKA PRED ZAČATÍM KONANIA. § 40. DRUHÝ DIEL. ZAČATIE KONANIA. NÁVRHY A PODANIA. § 41.
(1)
(2)§ 42. Všeobecné náležitosti písomných podaní. § 43.
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)§ 44. § 45.
(1)
(2)
(3)TRETÍ DIEL. DORUČOVANIE. §
  1. Spôsob doručovania. §
  2. Náhradné doručenie.
(1)
(2)§ 48.
(1)
(2)§
  1. §
  2. Doručenie verejnou vyhláškou. Ustanovenie opatrovníka. § 51.
(1)
(2)§ 52.
(1)
(2)
(3)§ 53. ŠTVRTÝ DIEL. SKÚMANIE PRÍSLUŠNOSTI A PRÁVOMOCI. § 54.
(1)
(2)§ 55.
(1)
(2)§ 56.
(1)
(2)§ 57.
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
(3)§
  1. PIATY DIEL. PRIEBEH KONANIA. §
  2. Postup v konaní. §
  3. Povinnosť účastníkov. Ústne pojednávanie. §
  4. § 62.
(1)
(2)§ 63.
(1)
(2)
(3)§ 64.
(1)
(2)
(3)
(4)§ 65.
(1)
(2)
(3)§ 66.
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)§ 67.
(1)
(2)
(3)§
  1. Iné pojednávania a podobné sudcovské úkony. §
  2. Výsluch účastníka. §
  3. Predbežné otázky.
(1)
(2)§
  1. Spojenie niekoľkých vecí. §
  2. Zmena návrhu. Vzatie návrhu zpät, uznanie a vzdanie sa nároku, súdna pokonávka. §
  3. §
  4. §
  5. §
  6. Nečinnosť účastníkov. §
  7. § 78.
(1)
(2)§ 79. Prerušenie konania. § 80.
(1)
(2)
(3)§ 81. § 82.
(1)
(2)§
  1. Lehoty. §
  2. § 85.
(1)
(2)
(3)
(4)§ 86. Navrátenie do predošlého stavu.
(1)
(2)
(3)§ 87. Nazretie do súdnych spisov.
(1)
(2)ŠIESTY DIEL. DOKAZOVANIE. Dokazovanie všeobecne. § 88.
(1)
(2)§
  1. §
  2. §
  3. §
  4. §
  5. §
  6. § 95.
(1)
(2)
(3)§ 96.
(1)
(2)§
  1. §
  2. §
  3. Dôkazné prostriedky.
(1)
(2)Svedkovia. § 100.
(1)
(2)
(3)§ 101. § 102.
  1. a)
  2. b)§ 103.
(1)
(2)
(3)§
  1. §
  2. §
  3. § 107.
(1)
(2)Znalci. § 108.
(1)
(2)
(3)§ 109. § 110.
(1)
(2)§ 111.
(1)
(2)§ 112. Listiny. § 113.
(1)
(2)§ 114.
(1)
(2)§ 115.
(1)
(2)§
  1. §
  2. § 118.
(1)
(2)
(3)Ohliadka. § 119. § 120.
(1)
(2)§
  1. §
  2. Ostatné dôkazné prostriedky. Zabezpečenie dôkazov. §
  3. § 124.
(1)
(2)§
  1. §
  2. SIEDMY DIEL. TROVY KONANIA. Povinnosť znášať a nahradiť trovy konania. §
  3. § 128.
(1)
(2)
(3)§
  1. §
  2. §
  3. §
  4. §
  5. §
  6. Niekoľko účastníkov.
(1)
(2)Trovy súdnej pokonávky, zrušeného alebo zastaveného konania. §
  1. §
  2. Rozhodnutie o náhrade trov konania. §
  3. § 138.
(1)
(2)§ 139. Oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov. Ustanovenie zástupcu. § 140.
(1)
(2)§ 141. § 142.
(1)
(2)§ 143.
(1)
(2)§ 144.
(1)
(2)§ 145.
(1)
(2)§ 146.
(1)
(2)
(3)§
  1. PIATA HLAVA. ROZHODNUTIA. §
  2. Forma rozhodnutí. PRVÝ DIEL. ROZSUDOK. §
  3. Obsah a druhy rozsudkov.
(1)
(2)
(3)§ 150. Stav rozhodný pre rozsudok.
(1)
(2)Lehota na plnenie. § 151.
(1)
(2)
(3)§ 152.
(1)
(2)§
  1. Viazanosť súdu rozsudkom. §
  2. Účasť sudcov na vynesení rozsudku. §
  3. Porada a hlasovanie.
(1)
(2)
(3)§ 156. Vyhlásenie a doručenie rozsudku.
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)Vyhotovenie rozsudku. § 157. § 158.
(1)
(2)Oprava a doplnenie. § 159.
(1)
(2)
(3)
(4)§ 160.
(1)
(2)
(3)
(4)§ 161. Právoplatnosť.
(1)
(2)§
  1. Zmena rozsudku. Predbežná vykonateľnosť. §
  2. a) b) c) d) e) § 164.
(1)
(2)§
  1. Účinky súdnej pokonávky. DRUHÝ DIEL. USNESENIE. §
  2. Viazanosť súdu usnesením.
(1)
(2)§ 167. Vyhlásenie a doručenie.
(1)
(2)
(3)
(4)§ 168. Písomné vyhotovenie.
(1)
(2)§
  1. Vykonateľnosť. §
  2. Podporná platnosť ustanovení o rozsudku. ŠIESTA HLAVA. OPRAVNÉ PROSTRIEDKY. §
  3. Posudzovanie opravných prostriedkov. PRVÝ DIEL. RIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY. Prvý oddiel. Odvolanie. §
  4. Prípustnosť.
(1)
(2)§ 173. Lehota na podanie odvolania.
(1)
(2)§
  1. Osoby oprávnené podať odvolanie. Náležitosti. §
  2. §
  3. §
  4. Podporná platnosť ustanovení o konaní na súde prvej stolice. §
  5. Odkladný účinok.
(1)
(2)Konanie o odvolaní. § 179.
(1)
(2)§ 180.
(1)
(2)
(3)§
  1. §
  2. § 183.
(1)
(2)
(3)
(4)
  1. a)
  2. b)§ 184. Rozhodnutie odvolacieho súdu. § 185.
(1)
(2)§ 186.
(1)
(2)
(3)§ 187. Trovy odvolacieho konania.
(1)
(2)§
  1. Vzatie odvolania zpät. §
  2. Druhý oddiel. Sťažnosť. Prípustnosť. §
  3. §
  4. §
  5. a) b) c) d) e) f) g) h) ch) i) §
  6. § 194.
(1)
(2)§ 195.
(1)
(2)§
  1. DRUHÝ DIEL. MIMORIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY. Prvý oddiel. Obnova konania. Prípustnosť. §
  2. a) b) §
  3. §
  4. a) b) c) Lehota na podanie návrhu. § 200.
(1)
(2)
(3)§ 201. § 202. Náležitosti návrhu na obnovu.
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)§ 203. Príslušnosť súdu. § 204. Osoby oprávnené podať návrh na obnovu konania. Konanie. § 205.
(1)
(2)§ 206.
(1)
(2)§ 207.
(1)
(2)§ 208.
(1)
(2)
(3)§ 209.
(1)
(2)
(3)Druhý oddiel. Sťažnosť pre porušenie zákona. § 210. Prípustnosť.
(1)
(2)
(3)§ 211. Podanie a náležitosti.
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)§
  1. §
  2. Odloženie vykonateľnosti pôvodného rozhodnutia. Konanie a rozhodnutie Najvyššieho súdu. § 214.
(1)
(2)§ 215.
(1)
(2)§ 216. Konanie na pôvodnom súde.
(1)
(2)
(3)§ 217. Účinky rozsudku Najvyššieho súdu. § 218. Neprípustnosť návrhu na zrušenie alebo zmenu pôvodného rozhodnutia
  1. a)
  2. b)
  3. c)SIEDMA HLAVA. PREDBEŽNÉ OPATRENIA. § 219. Prípustnosť. § 220. Príslušnosť. Obsadenie súdu a spôsob konania. § 221. § 222. § 223. § 224. § 225. Obsah.
  4. a)
  5. b)
  6. c)
  7. d)
  8. e)§ 226. Zrušenie.
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)§ 227. Trovy.
(1)
(2)
(3)
(4)§ 228. Predaj dlžníkových hnuteľných vecí bez exekučného titulu.
(1)
(2)
(3)
(4)§ 229. Exekučné opísanie nájomníkových hnuteľných vecí.
(1)
(2)
(3)DRUHÁ ČASŤ. OSOBITNÉ USTANOVENIA. PRVÁ HLAVA. MANŽELSKÉ VECI A OSTATNÉ VECI TÝKAJÚCE SA MANŽELOV. PRVÝ DIEL. MANŽELSKÉ VECI. § 230. Príslušnosť.
(1)
(2)
(3)Konanie. §
  1. §
  2. §
  3. §
  4. §
  5. §
  6. Osobitné ustanovenia pre konanie o neplatnosť manželstva. §
  7. §
  8. Osobitné ustanovenia pre konanie o rozvod manželstva. §
  9. §
  10. §
  11. DRUHÝ DIEL. OSTATNÉ VECI TÝKAJÚCE SA MANŽELOV. §
  12. §
  13. DRUHÁ HLAVA. VECI PORUČENSKÉ, OPATROVANSKÉ, VECI DETÍ V RODIČOVSKEJ MOCI A VECI OSVOJENIA. PRVÝ DIEL. VECI PORUČENSKÉ, OPATROVANSKÉ A VECI DETÍ V RODIČOVSKEJ MOCI. Príslušnosť. §
  14. §
  15. §
  16. Obsadenie súdu.
(1)
(2)Konanie. § 247. § 248.
(1)
(2)§ 249.
(1)
(2)§
  1. Rozhodnutie o rodičovskej moci. §
  2. Výchova a výživa detí.
(1)
(2)§ 252. Povolenie uzavrieť manželstvo.
(1)
(2)§ 253. Ustanovenie poručníka.
(1)
(2)§ 254. Zistenie imania poručenca. Zabezpečenie majetku poručenca. § 255.
(1)
(2)
(3)§ 256.
(1)
(2)
(3)§ 257. Vyúčtovanie poručníka.
(1)
(2)§ 258. Preskúmanie vyúčtovania.
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)
(3)§ 259. Schvaľovanie vyúčtovania.
(1)
(2)§
  1. Zmena poručníka. §
  2. Vydanie majetku po nadobudnutí plnoletosti poručenca.
(1)
(2)
(3)§
  1. Opatrovanci a deti v rodičovskej moci. DRUHÝ DIEL. VECI OSVOJENIA. §
  2. Príslušnosť.
(1)
(2)Obsadenie súdu a spôsob konania. §
  1. §
  2. §
  3. Zrušenie osvojenia. §
  4. §
  5. TRETIA HLAVA. UZNANIE, ZISTENIE A ZAPRETIE OTCOVSTVA. PRVÝ DIEL. UZNANIE OTCOVSTVA. § 269.
(1)
(2)
(3)§
  1. §
  2. DRUHÝ DIEL. ZISTENIE OTCOVSTVA. §
  3. Príslušnosť. Konanie. §
  4. §
  5. § 275.
(1)
(2)§ 276.
(1)
(2)§ 277.
(1)
(2)§
  1. §
  2. TRETÍ DIEL. ZAPRETIE OTCOVSTVA. §
  3. ŠTVRTÁ HLAVA. POZBAVENIE SVOJPRÁVNOSTI A POVOLENIE DRŽANIA V ÚSTAVE. PRVÝ DIEL. POZBAVENIE SVOJPRÁVNOSTI. §
  4. Príslušnosť.
(1)
(2)Obsadenie súdu a spôsob konania. § 282.
(1)
(2)§ 283.
(1)
(2)§ 284.
(1)
(2)§
  1. §
  2. § 287.
(1)
(2)§ 288.
(1)
(2)§ 289. Rozhodnutie.
(1)
(2)
(3)§ 290. Trovy konania.
(1)
(2)
(3)§ 291. Zrušenie a premena pozbavenia svojprávnosti.
(1)
(2)
(3)DRUHÝ DIEL. POVOLENIE DRŽAŤ V ÚSTAVE. § 292.
(1)
(2)§ 293.
(1)
(2)§ 294.
(1)
(2)§
  1. §
  2. PIATA HLAVA. VYHLÁSENIE ZA MŔTVEHO A DOKÁZANIE SMRTI. PRVÝ DIEL. VYHLÁSENIE ZA MŔTVEHO. §
  3. Príslušnosť. Obsadenie súdu a spôsob konania. §
  4. § 299.
(1)
(2)§
  1. Ustanovenie opatrovníka. §
  2. Vyhláška.
(1)
(2)
(3)
(4)§
  1. Zastavenie konania. §
  2. Rozhodnutie.
(1)
(2)§ 304. Zrušenie a oprava rozhodnutia.
(1)
(2)a) b)
(3)§
  1. Trovy konania. §
  2. Sťažnosť. §
  3. Výlučnosť rozhodnutia. DRUHÝ DIEL. DOKÁZANIE SMRTI. §
  4. Návrh.
(1)
(2)§
  1. Použitie iných ustanovení. ŠIESTA HLAVA. PREJEDNANIE DEDIČSTVA. §
  2. Príslušnosť. Obsadenie súdu a spôsob konania. §
  3. §
  4. §
  5. Oznámenie o úmrtí. Predbežné vyšetrovania a opatrenia. § 314.
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)h)
(2)§
  1. §
  2. §
  3. §
  4. Zabezpečenie dedičstva. §
  5. Zistenie stavu a obsahu závetu.
(1)
(2)
(3)Neprejednanie dedičstva. §
  1. §
  2. §
  3. Prejednanie dedičstva. §
  4. §
  5. § 325.
(1)
(2)
(3)§ 326.
(1)
(2)§
  1. §
  2. §
  3. § 330.
(1)a) b)
(2)§ 331.
(1)
(2)
(3)
(4)§
  1. §
  2. Skončenie prejednávania dedičstva. §
  3. Potvrdenie nadobudnutia dedičstva. a) b) c) d) e) §
  4. Dohoda o rozdelení dedičstva.
(1)
(2)§
  1. Osobitné opatrenia čo do niektorých dedičov. §
  2. Opatrenia po vydaní usnesenia o potvrdení nadobudnutia dedičstva.
(1)
(2)
(3)§
  1. Odkazy a odkazovníci. §
  2. Dodatočné objavenie majetku. §
  3. Dodatočné objavenie závetu. §
  4. Zrušenie usnesenia o potvrdení nadobudnutia dedičstva. §
  5. Odúmrť. SIEDMA HLAVA. SÚDNE UMORENIE LISTÍN. §
  6. Príslušnosť. §
  7. Obsadenie súdu a spôsob konania. §
  8. Predmet súdneho umorenia.
(1)
(2)§
  1. Návrh. §
  2. Účastníci. Konanie. §
  3. § 349.
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)§ 350.
(1)
(2)
(3)§ 351. § 352.
(1)
(2)§ 353. § 354.
(1)
(2)
(3)§ 355. § 356.
(1)
(2)§
  1. §
  2. Účinky umorenia.
(1)
(2)ÔSMA HLAVA. VECI SÚDNEJ ÚSCHOVY. §
  1. Príslušnosť. Obsadenie súdu a spôsob konania. §
  2. §
  3. § 362.
(1)
(2)
(3)§ 363.
(1)
(2)§
  1. §
  2. § 366.
(1)
(2)Staré úschovy. §
  1. §
  2. DEVIATA HLAVA. NÁJOMNÉ VECI. PRVÝ DIEL. NECHRÁNENÉ NÁJMY. §
  3. Príslušnosť. §
  4. Účastníci. Výpoveď. §
  5. §
  6. § 373.
(1)
(2)
(3)
(4)§ 374.
(1)
(2)§ 375. Rozkaz na odovzdanie alebo prevzatie.
(1)
(2)§
  1. Obsadenie súdu a spôsob konania. §
  2. Doručenie rozkazu. Konanie po odpore. § 378.
(1)
(2)§ 379.
(1)
(2)§ 380.
(1)
(2)
(3)§ 381. Účinnosť rozhodnutia proti iným osobám. DRUHÝ DIEL. CHRÁNENÉ NÁJMY. Rozsah a zánik chráneného nájomného pomeru. § 382.
(1)a) b)
(2)a) b)
(3)
  1. a)
  2. b)§ 383. § 384. Výpoveď. § 385.
(1)
(2)
(3)§ 386.
(1)
(2)§
  1. Príslušnosť. §
  2. Účastníci. Konanie. § 389.
(1)
(2)
(3)§
  1. §
  2. Účinnosť rozhodnutia. §
  3. Smluvy na určitý čas. §
  4. Smrť nájomníka.
(1)
(2)
(3)DESIATA HLAVA. VECI NÁRODNÉHO POISTENIA. §
  1. Súdna právomoc. §
  2. Príslušnosť.
(1)
(2)
(3)Konanie. § 396.
(1)
(2)
(3)
(4)§ 397.
(1)
(2)§ 398.
(1)
(2)
(3)§ 399.
(1)
(2)§ 400. § 401.
(1)
(2)§
  1. §
  2. JEDENÁSTA HLAVA. OSTATNÉ OBČIANSKE PRÁVNE VECI. §
  3. Použitie ustanovení tejto hlavy.
(1)
(2)Žaloba. §
  1. §
  2. Príslušnosť. § 407.
(1)
(2)§ 408. § 409.
(1)
(2)§ 410.
(1)
(2)Účastníci. §
  1. §
  2. §
  3. § 414.
(1)
(2)
(3)§
  1. Vedľajšie účastenstvo. §
  2. §
  3. § 418.
(1)
(2)
(3)§
  1. §
  2. Konanie. §
  3. Spočívanie konania.
(1)
(2)
(3)§ 422. Uplatnenie vzájomnej pohľadávky. Zmenkové a šekové konanie. § 423.
(1)
(2)
(3)§ 424. Rozkazné konanie. § 425.
(1)
(2)
(3)
(4)§
  1. TRETIA ČASŤ. USTANOVENIA O EXEKÚCII. PRVÁ HLAVA. SPOLOČNÉ USTANOVENIA. §
  2. Účastníci. §
  3. Exekučné tituly.
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)
  9. ch)
  10. i)§ 429. Príslušnosť.
(1)
(2)§ 430. Obsadenie súdu.
(1)
(2)§ 431. Výkonní úradníci.
(1)
(2)Nariadenie exekúcie. § 432.
(1)
(2)§
  1. §
  2. § 435.
(1)
(2)§ 436. Nariadenie exekúcie v prospech inej osoby alebo proti inej osobe, než je označená v exekučnom titule.
(1)
(2)§ 437. Exekúcia proti štátu, proti štátnym, národným a komunálnym podnikom a proti Ústrednej národnej poisťovni.
(1)
(2)§
  1. Exekúcia proti družstvám a iným právnickým osobám. §
  2. Obmedzenie exekúcie.
(1)
(2)§ 440. Postup v konaní.
(1)
(2)
(3)§ 441. Námietky dlžníka proti exekúcii.
(1)
(2)
(3)§ 442. Žaloba o vylúčenie veci z exekúcie. Odklad exekúcie. § 443.
(1)
(2)§
  1. §
  2. Zrušenie exekúcie.
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)h)
(2)Náhrada exekučných trov. § 446. § 447.
(1)
(2)
(3)§
  1. Navrátenie do predošlého stavu. DRUHÁ HLAVA. EXEKÚCIA NA VYMOŽENIE PEŇAŽNÝCH POHĽADÁVOK. PRVÝ DIEL. EXEKÚCIA NA NEHNUTEĽNÉ VECI. §
  2. Exekučné prostriedky.
(1)
(2)Prvý oddiel. Zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľné veci. Nehnuteľné veci zapísané vo verejnej knihe. § 450.
(1)
(2)§ 451.
(1)
(2)
(3)Nehnuteľné veci nezapísané vo verejnej knihe. § 452.
(1)
(2)
(3)§
  1. §
  2. §
  3. §
  4. §
  5. Druhý oddiel. Dražba nehnuteľných vecí. Nariadenie dražby. § 458.
(1)
(2)
(3)§ 459.
(1)
(2)§
  1. §
  2. Účinok nariadenia dražby pre ostatných veriteľov.
(1)
(2)§
  1. Poradie práva vymáhajúceho veriteľa. Odhad. §
  2. §
  3. §
  4. §
  5. §
  6. Dražobná vyhláška. §
  7. §
  8. a) b) c) d) e) f) g) h) ch) i) j) k) § 470.
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)§
  1. §
  2. Dražobná zábezpeka. §
  3. Najnižšia ponuka. §
  4. Zaplatenie najvyššej ponuky. §
  5. Započítanie do najvyššej ponuky. Opätovná dražba. § 476.
(1)
(2)§ 477.
(1)
(2)§ 478. Účinky priklopnutia, jeho odopretia alebo zrušenia.
(1)
(2)§ 479. Určenie záväzkov výdražcu a ich vymáhanie.
(1)
(2)§ 480. Prevzatie vecných bremien výdražcom.
(1)
(2)§
  1. Prevzatie nehnuteľnej veci. Výkon dražby. §
  2. § 483.
(1)
(2)§
  1. §
  2. § 486.
(1)
(2)
(3)
(4)§ 487. Usnesenie o priklopnutí. § 488.
(1)
(2)
(3)§ 489.
(1)
(2)Rozvrhové pojednávanie. § 490.
(1)
(2)§ 491. § 492. § 493. Rozdeľovaná podstata.
  1. a)
  2. b)
  3. c)Zásady rozvrhu. § 494.
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)§ 495.
(1)a) b)
(2)§
  1. §
  2. Pohľadávky obmedzené podmienkou.
(1)
(2)§ 498. Záručné a úverové pohľadávky.
(1)
(2)§ 499. Pohľadávky zabezpečené simultánnym záložným právom.
(1)
(2)
(3)§ 500. Vecné bremená.
(1)
(2)
(3)
(4)§ 501. Rozvrhové usnesenie.
(1)
(2)Konanie o zapretých nárokoch. §
  1. §
  2. §
  3. §
  4. Vykonanie rozvrhového usnesenia. §
  5. Knihovné usporiadanie.
(1)
(2)§
  1. Dražba nehnuteľnej veci nezapísanej vo verejnej knihe. DRUHÝ DIEL. EXEKÚCIA NA HNUTEĽNÉ VECI. §
  2. Exekučné prostriedky. Zexekvovanie. § 509.
(1)
(2)§ 510.
(1)
(2)§ 511. Veci vylúčené z exekúcie. Obmedzenie predaja.
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)§
  1. Účinky zexekvovania. §
  2. Úschova zexekvovaných vecí. §
  3. Zexekvovanie peňazí.
(1)
(2)§
  1. Veci podliehajúce skaze. §
  2. Exekúcia na príslušenstvo nehnuteľnej veci.
(1)
(2)§ 517. Nariadenie predaja zexekvovaných vecí.
(1)
(2)Dražba. § 518.
(1)
(2)§ 519.
(1)
(2)§ 520.
(1)
(2)
(3)§ 521.
(1)
(2)Výťažok predaja. § 522.
(1)
(2)§ 523.
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)
(3)Rozvrh výťažku. § 524.
(1)
(2)
(3)§
  1. §
  2. Vykonanie rozvrhového usnesenia. TRETÍ DIEL. EXEKÚCIA NA PEŇAŽNÉ POHĽADÁVKY A PLAT. §
  3. Exekučné prostriedky. §
  4. Peňažné pohľadávky. §
  5. Plat. a) b) §
  6. Peňažné pohľadávky a platy vylúčené z exekúcie.
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
(3)§ 531. Zexekvovateľné časti platu.
(1)
(2)
(3)§ 532. Zexekvovanie pre opakujúce sa dávky. § 533. Prednostné pohľadávky.
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)§ 534. Uspokojenie prednostných pohľadávok. § 535. Vypočítanie čistého platu.
(1)
(2)
(3)§ 536. Nezmeniteľnosť ustanovení o exekúcii na plat. Zexekvovanie peňažnej pohľadávky alebo platu. § 537.
(1)
(2)
(3)§ 538.
(1)
(2)§
  1. Sťažnosť poddlžníka. §
  2. Oznámenie úradu (orgánu verejnej správy) o zaplatení. §
  3. Rozsah zexekvovania.
(1)
(2)§ 542. Povinnosti dlžníka.
  1. a)
  2. b)§ 543. Práva vymáhajúceho veriteľa.
(1)
(2)§ 544. Účinky konania o žalobe vymáhajúceho veriteľa.
(1)
(2)§
  1. Účinky zaplatenia poddlžníkom. §
  2. Složenie pohľadávky poddlžníkom na súde. §
  3. Zexekvovanie pohľadávok zo zmeniek a iných cenných papierov.
(1)
(2)
(3)§
  1. Exekúcia na pohľadávky zapísané na nehnuteľnej veci. ŠTVRTÝ DIEL. EXEKÚCIA NA INÉ MAJETKOVÉ PRÁVA. Predmet exekúcie a exekučné prostriedky. §
  2. §
  3. Prenajatia. §
  4. §
  5. TRETIA HLAVA. EXEKÚCIA NA VYMOŽENIE NEPEŇAŽNÝCH NÁROKOV. Exekúcia na vydanie alebo dodanie hnuteľných vecí. §
  6. §
  7. Exekúcia vyprataním. § 555.
(1)
(2)§ 556.
(1)
(2)
(3)§
  1. Exekúcia na vymoženie nároku na zriadenie alebo zrušenie práv na nehnuteľnej veci. §
  2. §
  3. §
  4. §
  5. §
  6. §
  7. Exekúcia na vymoženie nároku na hmotné rozdelenie majetkového spoločenstva a na úpravu hraníc. §
  8. Exekúcia na vymoženie nároku na rozdelenie spoločnej nehnuteľnej veci predajom.
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)f)
(2)Exekúcia na vymoženie nároku na zastupiteľný čin povinnej strany. §
  1. §
  2. Exekúcia na vymoženie nároku na nekonanie alebo trpenie. § 567.
(1)
(2)§
  1. §
  2. Rozsah nariadenia exekúcie na vymoženie nepeňažných nárokov.
(1)
(2)ŠTVRTÁ HLAVA. EXEKUČNÁ LIKVIDÁCIA. §
  1. Pojem a rozsah. §
  2. Účastníci. Návrh na nariadenie likvidácie. § 572.
(1)
(2)§
  1. §
  2. Konanie o návrhu.
(1)
(2)§ 575. Nariadenie likvidácie z úradnej povinnosti.
(1)
(2)§ 576. Usnesenie o nariadení likvidácie.
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)§ 577. Doručenie a uverejnenie usnesenia.
(1)
(2)
(3)Účinky nariadenia likvidácie. §
  1. §
  2. Nariadenie likvidácie má tieto účinky: a) b) c) d) e) f) g) h) §
  3. Plnenie smlúv.
(1)
(2)Správca podstaty. § 581. § 582.
(1)
(2)
(3)§ 583. Povinnosti dlžníka.
(1)
(2)
(3)Zapretie pravosti, výšky alebo poradia nároku správcom podstaty. § 584.
(1)
(2)§
  1. Speňaženie likvidačnej podstaty. §
  2. § 587.
(1)
(2)§ 588. Veci ponechané dlžníkovi.
(1)
(2)Zpráva o speňažení a vyúčtovanie odmeny. § 589.
(1)
(2)
(3)§ 590.
(1)
(2)Rozvrh výťažku. §
  1. §
  2. §
  3. § 594.
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)§ 595. Oddelní veritelia. § 596. Nároky vylúčené z uspokojenia.
  1. a)
  2. b)§ 597. Uspokojenie jednotlivých druhov nárokov.
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)§ 598. Doručenie rozvrhového usnesenia. Zrušenie likvidácie. § 599.
(1)
(2)
(3)
(4)§ 600. Osobitné ustanovenia pre likvidáciu dedičstva. § 601.
(1)
(2)§ 602. § 603.
(1)
(2)§
  1. §
  2. ŠTVRTÁ ČASŤ. USTANOVENIA O POMERE K CUDZINE. PRVÁ HLAVA. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA. PRVÝ DIEL. ZÁKLADNÉ USTANOVENIA. §
  3. Dosah ustanovení štvrtej časti. §
  4. Procesná spôsobilosť cudzincov. §
  5. Vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti. §
  6. Osvedčenie o československom práve. §
  7. Vyššie overenie súdnych a notárskych listín. DRUHÝ DIEL. PRÁVOMOC A PRÍSLUŠNOSŤ ČESKOSLOVENSKÝCH SÚDOV. §
  8. Právomoc všeobecne. §
  9. Právomoc a príslušnosť v manželských veciach.
(1)
(2)§ 613. Právomoc a príslušnosť vo veciach detí v rodičovskej moci, vo veciach poručenských a opatrovanských.
(1)
(2)
(3)§
  1. Právomoc vo veciach osvojenia. §
  2. Právomoc a príslušnosť vo veciach zistenia a zapretia otcovstva. §
  3. Právomoc a príslušnosť vo veciach pozbavenia svojprávnosti.
(1)
(2)
(3)§ 617. Právomoc a príslušnosť vo veciach vyhlásenia za mŕtveho a dokázania smrti.
(1)
(2)
(3)Právomoc a príslušnosť vo veciach prejednania dedičstva. § 618. § 619. § 620. a) b) § 621.
(1)
(2)§
  1. Právomoc a príslušnosť vo veciach súdneho umorenia listín. §
  2. Právomoc zakladajúca sa na dohode strán.
(1)
(2)
(3)
(4)Exteritoriálne osoby, budovy a miestnosti. §
  1. Právomoc československých súdov sa vzťahuje na osoby, ktoré požívajú v Československej republike exteritoriálne práva, len a) b) §
  2. § 626.
(1)
(2)TRETÍ DIEL. PRÁVNA POMOC MEDZI TUNAJŠÍMI A CUDZOZEMSKÝMI SÚDMI. Právna pomoc požadovaná cudzozemskými súdmi (úradmi). § 627. a) b) c) § 628.
(1)
(2)Právna pomoc požadovaná československými súdmi. § 629.
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)§
  1. ŠTVRTÝ DIEL. USTANOVENIA O KONANÍ. §
  2. Žalobná zábezpeka.
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)§ 632. Oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov, ustanovenie zástupcu. § 633. Zistenie cudzieho práva. Dôkaz listinami vydanými v cudzine. § 634.
(1)
(2)§ 635.
(1)
(2)DRUHÁ HLAVA. ÚČINNOSŤ A VÝKON CUDZÍCH ROZHODNUTÍ. PRVÝ DIEL. ÚČINNOSŤ CUDZÍCH ROZHODNUTÍ. Všeobecné ustanovenia. § 636. § 637.
  1. a)
  2. b)
  3. c)§ 638.
  4. a)
  5. b)
  6. c)
  7. d)
  8. e)§ 639. Spôsob uznania cudzieho rozhodnutia. Osobitné ustanovenia o uznaní cudzích rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach zistenia alebo zapretia otcovstva. § 640.
(1)
(2)§ 641.
(1)
(2)§ 642.
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)§ 643.
(1)
(2)
(3)DRUHÝ DIEL. VÝKON CUDZÍCH ROZHODNUTÍ. § 644. § 645.
(1)
(2)
(3)§
  1. §
  2. PIATA ČASŤ. KONANIE PRED ROZHODCAMI. PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA. PRVÁ HLAVA. KONANIE PRED ROZHODCAMI. § 648.
(1)
(2)§ 649.
(1)
(2)§
  1. §
  2. § 652.
(1)a) b)
(2)§ 653.
(1)
(2)§ 654. DRUHÁ HLAVA. PRECHODNÉ USTANOVENIA. Všeobecné ustanovenia. § 655.
(1)
(2)§ 656.
(1)
(2)
(3)§ 657.
(1)
(2)§
  1. §
  2. Vyhlásenie za mŕtveho a dokázanie smrti.
(1)
(2)§
  1. Pozostalostné konanie. §
  2. Konanie o súdne umorenie listín.
(1)
(2)§
  1. Upomínacie konanie. §
  2. §
  3. Exekučné tituly. §
  4. Exekúcia vnútenou správou nehnuteľnej veci. §
  5. Exekúcia vnútenou dražbou nehnuteľnej veci.
(1)
(2)Exekúcia na peňažné pohľadávky a plat. §
  1. §
  2. §
  3. §
  4. Zabezpečovacia exekúcia.
(1)
(2)§
  1. Konkurzné konanie. §
  2. Vyrovnacie konanie.
(1)
(2)§ 673. Zásadné použitie ustanovení tohto zákona.
(1)
(2)§
  1. TRETIA HLAVA. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA. §
  32. §
  33. §
  34. §
  35. Poznámky Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 142/1950 Zb. Názov: Zákon o konaní v občianskych právnych veciach (občiansky súdny poriadok) Typ: Zákon Dátum schválenia: 25.10.1950 Dátum vyhlásenia: 23.11.1950 Autor: Národné shromaždenie československej republiky Právna oblasť: Občianske súdne konanie Nachádza sa v čiastke: 60/1950 Vzťahy predpisu Vykonávacie predpisy 115/1951 Zb. Nariadenie, ktorým sa určujú sadzby odmien za úkony právnej pomoci poskytovanej advokátskými poradňami (advokátska tarifa) Predpis mení 99/1948 Zb. Zákon o národním pojištění. Predpis je menený 68/1952 Zb. Zákon, ktorým sa mení a doplňuje občiansky súdny poriadok 52/1954 Zb. Zákon, ktorým sa rozširuje pôsobnosť štátneho notárstva 63/1955 Zb. Zákonné opatrenie o súdnej exekúcii odpísaním z účtu v peňažnom ústave 66/1956 Zb. Zákon, ktorým sa mení a doplňuje zákon o organizácii súdov 15/1958 Zb. Zákon o zmene predpisov o osvojení 46/1959 Zb. Zákon o zmene právomoci súdov a o zmene a doplnení niektorých ustanovení z odboru súdnictva a štátnych notárstiev Predpis je zrušený 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
  36. ZÁKON zo dňa
  37. októbra 1950 o konaní v občianskych právnych veciach (občiansky súdny poriadok).*) Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone: PRVÁ ČASŤ. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA. PRVÁ HLAVA. ZÁKLADNÉ USTANOVENIA. §
  38. Účel zákona.
(1)Zákon o konaní v občianskych právnych veciach upravuje konanie pred občianskymi súdmi, ich rozhodovanie a výkon ich rozhodnutí tak, aby sa zabezpečila rýchla a účinná ochrana majetkových a osobných práv občanov i majetkových práv a zákonných záujmov štátu a socialistických právnických osôb.
(2)Pri vykonávaní týchto úkonov postupuje súd bez zbytočných formalít. Dbá všestranne o to, aby sa zistil skutočný stav veci, a spravodlivým rozhodovaním upevňuje socialistickú zákonnosť a vychováva občanov na plnenie ich občianskych povinností. §
  1. Dosah ustanovení prvej časti. Ustanovenia prvej časti tohto zákona s doplnkami a odchýlkami, ktoré sú uvedené v druhej až štvrtej časti, platia pre konanie v občianskych právnych veciach na riadnych súdoch. §
  2. Právomoc riadnych súdov. V občianskych právnych veciach, pokiaľ nie sú vyňaté z právomoci riadnych súdov, rozhodujú v prvej stolici okresné súdy, v druhej stolici krajské súdy. Najvyšší súd rozhoduje v prípadoch určench zákonom. §
  3. Senát. Jediný sudca.
(1)Súdy vykonávajú súdnu moc zpravidla v senátoch.
(2)Pokiaľ podľa zákona vykonáva konanie jediný sudca (ďalej len „sudca“), má práva a povinnosti senátu a predsedu senátu. §
  1. Účastníci. Účastníkom konania je ten, o právach alebo povinnostiach koho sa má v konaní rozhodovať, alebo ten, kto môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý vo svojich právach, alebo ten, koho zákon označuje za účastníka. §
  2. Prokurátor.
(1)Ak sa prokurátor domnieva, že to vyžaduje ochrana záujmov štátu alebo pracujúcich, môže v ktoromkoľvek období vstúpiť do konania a potom je oprávnený na všetky procesné úkony, ktoré môže vykonať účastník podľa stavu konania.
(2)Súd upovedomí prokurátora, ktorý vstúpil do konania, o každom pojednávaní, o ktorom upovedomuje účastníkov, a doručí mu všetky písomnosti, ktoré sa doručujú účastníkom.
(3)Osobitné ustanovenia určujú, kedy môže prokurátor urobiť návrh na začatie konania. § 7. Návod a poučenie účastníkov. Súd dáva pracujúcim potrebný návod na vykonanie ich úkonov na súde, poučuje ich o právnych následkoch spojených s týmito úkonmi alebo s ich opomenutím a dbá všestranne o to, aby pre nedostatok všeobecného alebo právnického vzdelania neutrpeli ujmu na svojich právach. DRUHÁ HLAVA. SÚDY A SÚDNE OSOBY. PRVÝ DIEL. PRÍSLUŠNOSŤ SÚDU. Všeobecný súd. § 8.
(1)Na konanie v prvej stolici je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému smeruje návrh, alebo - ak je takých účastníkov niekoľko - všeobecný súd jedného z nich.
(2)Ak niet účastníka, proti ktorému smeruje návrh, alebo ak sa konanie začína z úradnej povinnosti, je príslušný všeobecný súd účastníka, v záujme ktorého sa koná.
(3)Ak by bolo príslušných niekoľko súdov, rozhoduje výber navrhovateľa alebo predstihnutie. §
  1. Všeobecným súdom účastníka je súd, v obvode ktorého má účastník bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd jeho pobytu. §
  2. Ak československý občan nemá v Československej republike všeobecný súd, možno začať konanie v jeho veci na súde, v obvode ktorého mal tu posledné bydlisko alebo pobyt. § 11.
(1)Všeobecným súdom štátu je súd, v obvode ktorého je vec, na ktorú sa konanie vzťahuje; ak niet takej veci, súd, v obvode ktorého došlo k udalosti, z ktorej vznikol uplatňovaný nárok.
(2)Všeobecným súdom právnických osôb je súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo; v pochybnosti sa za sídlo považuje miesto, kde sa vedie správa. Ak sa vec týka prevažne organizačne nižšej správy právnických osôb, je ich všeobecným súdom súd, v obvode ktorého je sídlo tejto správy. Minister spravodlivosti môže po dohode so zúčastnenými ministrami nariadením určiť, čo sa rozumie organizačne nižšou správou. §
  1. Určenie príslušnosti Najvyšším súdom. Ak je nepochybné, že vec patrí do československej súdnej právomoci, a ak chýbajú podmienky príslušnosti alebo nemožno ich zistiť, príslušným je súd, ktorý určí Najvyšší súd. §
  2. Príslušnosť na procesné úkony, ktoré nevyžadujú rozhodovanie.
(1)Každý okresný súd je príslušný:
  1. a)spisovať zápisnice, ktoré sú potrebné pre platnosť právnych úkonov;
  2. b)doručovať oznámenia o výhrade odporu podľa § 51 občianskeho zákonníka; oznámenia sa doručujú do vlastných rúk;
  3. c)overovať odpisy a podpisy.
(2)Tieto procesné úkony vykonáva sudca. §
  1. Trvanie príslušnosti. Príslušnosť súdu sa posudzuje podľa okolností, ktoré sú tu v čase začatia konania, a trvá až do skončenia veci, i keď sa zmenily okolnosti, ktoré rozhodly o príslušnosti. §
  2. Územný rozsah činnosti súdu.
(1)Súdy vykonávajú procesné úkony iba vo svojom obvode.
(2)Ale ak je nebezpečenstvo z omeškania alebo ak je to nevyhnutne potrebné pre riadne posúdenie veci, môže súd vykonať jednotlivé procesné úkony aj mimo svojho obvodu. § 16. Dožiadanie.
(1)Ak je okresný súd dožiadaný iným československým súdom o vykonanie určitého procesného úkonu, je povinný vyhovieť dožiadaniu.
(2)Okresné súdy sú povinné vyhovieť dožiadaniu československých úradov (orgánov verejnej správy), pokiaľ to osobitné predpisy ustanovujú.
(3)Ak súd nemôže vykonať žiadaný procesný úkon vo svojom obvode a ak mu je známy príslušný súd, postúpi mu dožiadanie; inak dožiadanie vráti.
(4)Procesné úkony dožiadaného súdu vykonáva sudca.
(5)Spory vzniknuté medzi dožadujúcim súdom (úradom, orgánom verejnej správy) a dožiadaným súdom rozhoduje krajský súd nadriadený dožiadanému súdu. Prikázanie veci inému súdu. Spory o príslušnosť a o právomoc. § 17.
(1)Ak okresný súd nemôže konať v určitej veci, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, jeho nadriadený súd prikáže vec inému okresnému súdu; ak sa má prikázať vec okresnému súdu v obvode iného krajského súdu alebo ak ide o prikázanie veci inému krajskému súdu, rozhodne o tom Najvyšší súd.
(2)Rovnako sa postupuje na návrh účastníka alebo z podnetu súdu aj z dôvodov vhodnosti. Takýto návrh nemá odkladný účinok. §
  1. Spory o príslušnosť medzi okresnými súdmi, ako aj spory o právomoc medzi riadnymi a osobitnými alebo rozhodcovskými súdmi rozhoduje ich spoločný nadriadený krajský súd; ináč rozhoduje Najvyšší súd. §
  2. O prikázaní veci inému súdu (§ 17), spory o príslušnosť a spory o právomoc (§ 18) rozhoduje predseda senátu bez ústneho pojednávania. §
  3. Osobitný zákon ustanovuje, kto rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a úradmi (orgánmi verejnej správy). DRUHÝ DIEL. VYLÚČENIE SÚDNYCH OSÔB. §
  4. Dôvody vylúčenia sudcov.
(1)Sudcovia sú vylúčení z vykonávania sudcovského úradu, ak so zreteľom na ich pomer k veci alebo k účastníkom, k ich zákonným zástupcom alebo zmocnencom možno pochybovať o ich nepredpojatosti.
(2)Vo vyššej stolici sú okrem toho vylúčení sudcovia, ktorí sa zúčastnili na rozhodovaní alebo konaní v nižšej stolici. § 22. Rozhodovanie o vylúčení sudcov.
(1)Dôvody vylúčenia si všíma súd z úradnej povinnosti v každom období konania.
(2)Účastník je povinný upozorniť súd na dôvody vylúčenia hneď, len čo sa o nich dozvedel.
(3)Len čo sa sudcovia dozvedeli o dôvode svojho vylúčenia, sú povinní zdržať sa ďalších sudcovských úkonov, pokiaľ nejde o úkony nepripúšťajúce odklad, a oznámiť to so svojím vyjadrením predsedovi súdu. Ak sa vyskytol dôvod vylúčenia u predsedu súdu, oznámi to predseda súdu svojmu zástupcovi, a ak nemá zástupcu alebo ak by sa súd vylúčením predsedu stal neschopným usnášať sa, predsedovi nadriadeného krajského súdu; ak ide o predsedu krajského súdu, oznámi to predsedovi Najvyššieho súdu.
(4)Ak sudca (člen senátu, senát), o vylúčenie ktorého ide, s tým súhlasí, pridelí predseda súdu alebo jeho zástupca vec inému sudcovi (senátu) alebo určí do senátu miesto neho iného sudcu. Inak o vylúčení rozhodne iný senát toho istého súdu.
(5)Ak by sa okresný súd v dôsledku vylúčenia stal neschopným usnášať sa, rozhodne o vylúčení nadriadený krajský súd; ak ide o krajský súd, rozhodne Najvyšší súd.
(6)O vylúčení sa rozhoduje bez ústneho pojednávania. §
  1. Vylúčenie iných orgánov. O vylúčení pomocných súdnych orgánov a nesudcovských orgánov súdu platia ustanovenia §§ 21 a 22 primerane s tou odchýlkou, že o ich vylúčení rozhoduje predseda súdu. TRETIA HLAVA. OSOBY ZÚČASTNENÉ NA KONANÍ. PRVÝ DIEL. PROCESNÁ SPÔSOBILOSŤ. §
  2. Kto má procesnú spôsobilosť. Každý môže na súde ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v takom rozsahu, v akom sa môže vlastnými úkonmi zaväzovať. §
  3. Zastúpenie procesne nespôsobilého účastníka. Procesne nespôsobilý účastník musí byť zastúpený zákonným zástupcom. §
  4. Preukaz oprávnenia na zastupovanie. Zákonný zástupca je povinný, pokiaľ to ešte súdu nie je známe, pri svojom prvom procesnom úkone preukázať oprávnenie na zastupovanie, a ak je to potrebné, aj osobitné zmocnenie. Skúmanie procesnej spôsobilosti a odstránenie jej nedostatku. § 27.
(1)Nedostatok procesnej spôsobilosti, zákonného zastúpenia a potrebného osobitného zmocnenia si všíma súd z úradnej povinnosti v každom období konania.
(2)Ak tento nedostatok možno odstrániť, dá súd pokyn na jeho odstránenie v primeranej lehote. Pritom môže pokračovať v konaní, ale nemôže vyniesť rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak nedostatok nemožno odstrániť alebo ak márne uplynula lehota na jeho odstránenie, súd zruší doterajšie konanie; ak sa konanie začalo na návrh, súd okrem toho návrh odmietne. §
  1. Nedostatok procesnej spôsobilosti alebo zákonného zastúpenia sa odstráni tým, že účastník, ktorý nadobudol procesnú spôsobilosť, pokračuje v konaní alebo zákonný zástupca vstúpi do konania bez toho, že by tento nedostatok vytýkali. §
  2. Ustanovenie opatrovníka.
(1)Ak je nebezpečenstvo z omeškania, konajúci súd ustanoví procesne nespôsobilému účastníkovi, ktorý nemá zákonného zástupcu, opatrovníka. Toto opatrenie môže urobiť aj predseda senátu, a to bez ústneho pojednávania.
(2)Ak je nebezpečenstvo z omeškania, platí toto ustanovenie aj o procesne spôsobilom účastníkovi, ktorý sa nemôže zúčastniť na konaní.
(3)Trovy spojené s ustanovením a činnosťou opatrovníka znáša ten, kto dal podnet na jeho ustanovenie. Tým nie je dotknutý jeho prípadný nárok na ich náhradu. DRUHÝ DIEL. ZMOCNENIE A PLNOMOCENSTVO. §
  1. Zastúpenie zmocnencom. Účastník sa môže dať zastupovať zmocnencom. Účastník nemôže mať v tej istej veci súčasne viac ako jedného zmocnenca, i keď má viac zákonných zástupcov. §
  2. Zastupovanie osôb neschopných srozumiteľne sa vyjadrovať. Účastníkovi (zákonnému zástupcovi), ktorý nie je schopný srozumiteľne sa vyjadrovať, môže súd uložiť, aby si ustanovil zmocnenca; ak v takomto prípade nebude zmocnenec ustanovený, postupuje súd tak, ako keby bol účastník (zákonný zástupca) v konaní nečinný. O tom treba účastníka (zákonného zástupcu) poučiť. Kto môže byť zmocnencom. § 32.
(1)Zmocnencom môže byť každá svojprávna osoba, ktorá je občiansky bezúhonná a nie je pokútnikom.
(2)Zmocnencom môže byť aj jednotná odborová organizácia, ak ide o zastupovanie jej členov, alebo právnická osoba zriadená na zastupovanie; za túto právnickú osobu a za jednotnú odborovú organizáciu môžu na súde v zastúpení účastníka konať poprípade aj ich zamestnanci. §
  1. Osobitné predpisy ustanovujú, kedy vystupuje ako zmocnenec finančná prokuratúra. §
  2. Preukázanie plnomocenstva. Zmocnenie treba preukázať súdu listinou (plnomocenstvo). Možno ho dať aj ústne do zápisnice. §
  3. Druhy plnomocenstva. Zmocnenie možno dať pre niekoľko vecí alebo pre určitú věc (procesné plnomocenstvo) alebo pre jednotlivé procesné úkony. §
  4. Procesné plnomocenstvo.
(1)Procesné plnomocenstvo oprávňuje zmocnenca na všetky úkony, ktoré môže vykonať zmocniteľ, a nemožno ho obmedziť.
(2)Ak zmocnenec nie je advokátom, nie je oprávnený ustanoviť za seba zástupcu. §
  1. Trvanie procesného plnomocenstva. Procesné plnomocenstvo nezaniká smrťou zmocniteľa ani zmenou jeho procesnej spôsobilosti alebo zmenou jeho zákonného zastúpenia. §
  2. Odvolanie a výpoveď plnomocenstva.
(1)Odvolanie plnomocenstva zmocniteľom a výpoveď plnomocenstva zmocnencom sa stanú účinnými voči súdu chvíľou, keď oznámenie o tom dôjde súdu; voči osobám zúčastneným na konaní až chvíľou, keď im boly prostredníctvom súdu oznámené.
(2)Zmocnenec je ešte pätnásť dní od doručenia oznámenia zmocniteľovi, že mu plnomocenstvo vypovedá, oprávnený a zaviazaný konať za zmocniteľa, pokiaľ je to potrebné, aby zmocniteľ neutrpel právnu ujmu. § 39. Následky nedostatku plnomocenstva.
(1)Nedostatok plnomocenstva si všíma súd z úradnej povinnosti v každom období konania.
(2)Ak niekto vystupuje ako zmocnenec a nepreukáže plnomocenstvo, súd môže s ním konať, avšak mu uloží, aby v primeranej lehote dodatočne predložil plnomocenstvo. Kým sa tak nestane, súd nemôže vyniesť rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
(3)Ak plnomocenstvo nebude predložené v lehote určenej súdom, postupuje súd tak, ako keby za účastníka nikto nekonal. O tom treba osobu, ktorá vystupuje bez plnomocenstva, poučiť.
(4)Osobe, ktorá vystupovala bez plnomocenstva, súd na návrh uloží, aby nahradila trovy, ktoré spôsobila. ŠTVRTÁ HLAVA. KONANIE NA SÚDE PRVEJ STOLICE. PRVÝ DIEL. SÚDNA POKONÁVKA PRED ZAČATÍM KONANIA. §
  1. Právne pomery, pri ktorých to povaha veci pripúšťa, možno so schválením sudcu usporiadať súdnou pokonávkou pred začatím konania na ktoromkoľvek okresnom súde. Sudca neschváli pokonávku, ak sa prieči zákonu alebo všeobecnému záujmu. DRUHÝ DIEL. ZAČATIE KONANIA. NÁVRHY A PODANIA. §
  2. Začatie konania.
(1)Konanie na súde prvej stolice sa začína na návrh alebo z úradnej povinnosti. Z úradnej povinnosti sa začne iba vtedy, keď to zákon ustanovuje.
(2)Ak je na začatie konania potrebný návrh, konanie je začaté, len čo návrh došiel na súd (§ 42). Konanie z úradnej povinnosti je začaté, len čo súd vykonal prvý procesný úkon. § 42. Návrh na začatie konania. Návrh na začatie konania sa podáva písomným podaním alebo ústne pred sudcom do zápisnice. Návrh treba podať na príslušnom súde; ak sa podá na inom okresnom súde, postúpi ho tento príslušnému súdu. Všeobecné náležitosti písomných podaní. § 43.
(1)Písomné podania majú obsahovať:
  1. a)označenie súdu;
  2. b)meno a priezvisko, zamestnanie a bydlisko (pracovisko) navrhovateľa a ostatných účastníkov, poprípade ich zákonného zástupcu alebo zmocnenca;
  3. c)stručný a pravdivý opis skutočností a označenie dôkazov, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva;
  4. d)určitý návrh, ak je potrebný;
  5. e)vlastnoručný podpis navrhovateľa, poprípade zákonného zástupcu alebo zmocnenca.
(2)Písomné podania treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov a s potrebným počtom odpisov príloh. §
  1. Minister spravodlivosti nariadením určí, aké sú odchýlky pri písomných podaniach urobených telegraficky. §
  2. Odstránenie chýb písomných podaní.
(1)Predseda senátu sa stará o odstránenie chýb písomných podaní. Ak nemožno chyby odstrániť inak, vráti podanie účastníkovi, aby podľa pokynu v primeranej lehote chyby odstránil, a poučí ho o následkoch spojených s ich neodstránením.
(2)Ak účastník vráti opravené podanie v lehote určenej súdom, hľadí sa naň tak, ako keby sa bolo stalo v deň, keď bolo po prvé podané.
(3)Ak pokus o odstránenie chyby, ktorá prekáža vecnému vybaveniu písomného podania, ostal bez výsledku, súd odmietne podanie bez ústneho pojednávania. TRETÍ DIEL. DORUČOVANIE. §
  1. Spôsob doručovania. Do vlastných rúk adresáta treba doručiť písomnosť iba v prípadoch určených zákonom alebo ak to uzná súd z dôležitých dôvodov za potrebné. §
  2. Náhradné doručenie.
(1)Aj tam, kde sa má písomnosť doručiť do vlastných rúk, možno doručiť náhradne.
(2)Náhradné doručenie je neplatné, ak sa písomnosť doručila odporcovi adresáta. § 48. Doručovanie zmocnencovi.
(1)Ak má účastník zmocnenca s procesným plnomocenstvom, doručujú sa písomnosti zmocnencovi.
(2)Ak má niekoľko účastníkov spoločného zástupcu (zákonného zástupcu alebo zmocnenca), doručenie je vykonané pre všetkých účastníkov, ak bola písomnosť odovzdaná tomuto zástupcovi v jedinom vyhotovení. §
  1. Zmocnenec na prijímanie písomností. Ak by bolo doručovanie účastníkovi spojené s ťažkosťami alebo prieťahmi, možno mu uložiť, aby v lehote určenej súdom oznámil zmocnenca na prijímanie písomností; ak neoznámi v takomto prípade zmocnenca, budú sa písomnosti určené pre neho ukladať na súde s účinkami doručenia. O tom treba účastníka poučiť. §
  2. Odopretie prijatia doručovanej písomnosti. Ak bolo prijatie doručovanej písomnosti bezdôvodne odopreté, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď bolo prijatie odopreté; dôvodnosť odopretia posúdi súd. Doručenie verejnou vyhláškou. Ustanovenie opatrovníka. § 51.
(1)Účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, doručí sa verejnou vyhláškou, a to tak, že sa doručovaná písomnosť pripevní na čas pätnásť dní na návestnú tabuľu súdu. Uplynutím tohto času sa považuje doručenie za vykonané.
(2)Toto ustanovenie sa použije aj v prípadoch, keď sa nepodarilo doručiť účastníkovi na jeho známu adresu do cudziny. § 52.
(1)Ak prislúcha účastníkovi uvedenému v § 51 vykonať podľa obsahu doručovanej písomnosti nejaký procesný úkon, ustanoví mu súd opatrovníka. Súd oznámi vyhláškou, ktorá sa pripevní na čas aspoň pätnásť dní na návestnú tabuľu súdu, ustanovenie opatrovníka, jeho meno, priezvisko a bydlisko, stručný údaj o obsahu doručovanej písomnosti s označením súdu a prejednávanej veci, ako aj to, že opatrovník bude zastupovať účastníka, ktorému bol ustanovený, dotiaľ, kým účastník sám nevystúpi alebo nepomenuje zmocnenca.
(2)Ak je to potrebné, môže súd nariadiť, aby bola vyhláška uverejnená aj v novinách alebo iným spôsobom.
(3)Doručenie sa pokladá za vykonané, len čo bola vyhláška pripevnená na návestnú tabuľu súdu a písomnosť doručená opatrovníkovi. § 53. Právomoc predsedu senátu pri doručovaní. Nariadenia o doručovaní vydáva predseda senátu; rozhoduje aj o všetkých iných opatreniach týkajúcich sa doručovania. ŠTVRTÝ DIEL. SKÚMANIE PRÍSLUŠNOSTI A PRÁVOMOCI. § 54.
(1)Prv než súd začne konať vo veci samej, skúma z úradnej povinnosti svoju príslušnosť.
(2)Ak sa konanie začalo na návrh, súd skúma svoju príslušnosť podľa navrhovateľových údajov. Ale ak má pochybnosť o správnosti týchto údajov alebo ak sa namieta nepríslušnosť, súd vyšetrí okolnosti rozhodné pre určenie príslušnosti, a to aj z úradnej povinnosti. § 55.
(1)Iný účastník ako navrhovateľ môže namietať nepríslušnosť súdu iba pri prvom procesnom úkone, ktorý mu prislúcha, a to prv než sa pustí do konania vo veci samej. Námietku musí odôvodniť.
(2)Ak nebola vznesená námietka nepríslušnosti a súd začal konať vo veci samej, je príslušný, i keď niektorý účastník, ktorý vstúpi do konania neskoršie, namietne nepríslušnosť pri svojom prvom procesnom úkone. § 56.
(1)Ak súd zistí, že je nepríslušný, a ak sa dá podľa údajov navrhovateľa alebo podľa výsledkov vyšetrenia zistiť, a to bez vypočutia iného účastníka ako navrhovateľa, príslušný súd, súd vysloví svoju nepríslušnosť a po právoplatnosti usnesenia postúpi vec príslušnému súdu, ktorý je týmto usnesením viazaný; ak bol iný účastník ako navrhovateľ vypočutý, postúpi vec ihneď s tým istým účinkom.
(2)Ak nemožno zistiť príslušný súd ani podľa údajov navrhovateľa ani podľa výsledkov vyšetrenia, súd návrh odmietne. Ale ak zistí, že ide o prípad uvedený v § 12, postúpi vec Najvyššiemu súdu na určenie príslušného súdu. § 57.
(1)Súd si všíma z úradnej povinnosti v každom období konania:
  1. a)či vec patrí do právomoci československých súdov;
  2. b)či vec nepatrí do právomoci niektorého osobitného alebo rozhodcovského súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy) alebo či malo predchádzať súdnemu konaniu iné konanie;
  3. c)či o tej istej veci nebolo už vydané súdne rozhodnutie, ktoré sa stalo právoplatným, alebo či o tej istej veci netrvá konanie na tomto alebo inom súde, ktoré sa začalo skôr.
(2)Ak sa ukáže, že je tu niektorá z týchto prekážok, súd zruší doterajšie konanie a rozhodnutia azda už vynesené; ak sa konanie začalo na návrh, súd okrem toho návrh odmietne.
(3)Ak súd odmietne návrh podľa odseku 1 písm. b) a ak sa dá z návrhu na začatie konania zistiť, ktorý osobitný alebo rozhodcovský súd alebo úrad (orgán verejnej správy) je príslušný vo veci, postúpi návrh po právoplatnosti usnesenia o odmietnutí príslušnému súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy). O tom treba upovedomiť navrhovateľa súčasne s doručením usnesenia o odmietnutí návrhu. §
  1. Hmotnoprávne účinky spojené s podaním návrhu ostávajú zachované, ak súd postúpil návrh inému súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy), alebo ak bol návrh znovu podaný na príslušnom súde alebo úrade (u orgánu verejnej správy) do tridsiatich dní od právoplatnosti usnesenia o odmietnutí návrhu. PIATY DIEL. PRIEBEH KONANIA. §
  2. Postup v konaní. Súd postupuje v konaní z úradnej povinnosti a vedie ho tak, aby sa zistil skutočný stav veci čo najúčelnejšie a najrýchlejšie. Všetkým účastníkom treba dať rovnakú príležitosť, aby uplatnili svoje práva a aby sa vyjadrili. §
  3. Povinnosť účastníkov. Účastníci sú povinní uviesť súdu pravdivo a úplne všetky skutkové okolnosti odôvodňujúce ich návrhy, ako aj okolnosti, na ktoré sa ich súd spýta. Ústne pojednávanie. §
  4. Predseda senátu nariadi na prejednanie veci ústne pojednávanie, ak sa nemá podľa zákona rozhodnúť bez ústneho pojednávania. § 62.
(1)Predseda senátu predvolá účastníkov a iné osoby, ktoré sa majú vypočuť na ústnom pojednávaní.
(2)Predseda senátu pripraví ústne pojednávanie tak, aby bolo zpravidla možné vec prejednať a skončiť na jedinom pojednávaní. V složitejších prípadoch môže predseda senátu najmä účastníkom uložiť, aby sa v lehote, ktorú im určí, vyjadrili písomne alebo ústne do zápisnice o skutkovom základe prejednávanej veci a označili dôkazy. Môže im tiež uložiť, aby predložili listiny. § 63.
(1)Ústne pojednávanie je verejné.
(2)Verejnosť možno vylúčiť pre celé ústne pojednávanie alebo pre jeho časť, len ak by verejným prejednaním veci boli ohrozené štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo, mravnosť alebo dôležité záujmy účastníkov. Usnesenie o vylúčení verejnosti sa verejne vyhlási. Súd môže však v takom prípade z dôležitých dôvodov dovoliť jednotlivým osobám, aby boli prítomné.
(3)I keď bola verejnosť vylúčená, rozhodnutie vo veci sa vyhlási verejne. § 64.
(1)Ústne pojednávanie vedie predseda senátu.
(2)Z dôležitého dôvodu môže predseda senátu - na ústnom pojednávaní senát - ústne pojednávanie odročiť, a to buď na návrh alebo z úradnej povinnosti. Na začiatku nového ústneho pojednávania predseda senátu vyloží doterajší stav konania. Ak sa zmenilo složenie senátu, predseda senátu oznámi podľa spisov celý obsah prednesov a vykonaných dôkazov.
(3)Ak sa niektorý účastník ohradí proti opatreniu, ktoré urobil predseda senátu, rozhodne senát.
(4)O skončení ústneho pojednávania rozhoduje senát. § 65.
(1)Predseda senátu dbá, aby bol zachovaný poriadok a vážnosť ústneho pojednávania. Ak treba vykázať z pojednávacej miestnosti osobu, ktorá ruší pojednávanie, či ide o poslucháča alebo o osobu zúčastnenú na pojednávaní, rozhodne o tom senát. Okolnosti, pre ktoré sa zakročilo proti osobe rušiacej pojednávanie, sa uvedú v zápisnici.
(2)Ak bol takto z pojednávacej miestnosti vykázaný účastník, má to tie isté následky, ako keby sa bol vzdialil dobrovoľne. Vykázanie zástupcu nemôže byť na ujmu zastúpeného.
(3)Ak dôjde pre neprístojné správanie sa niektorej osoby k odročeniu ústneho pojednávania, uloží jej súd náhradu trov, ktoré tým vznikli. § 66.
(1)Ústne pojednávanie sa koná v prítomnosti zapisovateľa, ktorý spíše o pojednávaní zápisnicu.
(2)Zápisnica má obsahovať najmä:
  1. a)označenie súdu;
  2. b)miesto, čas a predmet pojednávania;
  3. c)mená a priezviská úradných osôb, ktoré sa zúčastnili na pojednávaní, a mená a priezviská prítomných účastníkov a ich zástupcov;
  4. d)stručný, ale výstižný opis priebehu pojednávania, najmä podané návrhy, obsah súdnej pokonávky a výroky rozhodnutí s poznámkou, že bolo dané poučenie o opravných prostriedkoch. § 67.
(1)Zápisnicu podpíše predseda senátu, zapisovateľ, účastníci, ich zástupcovia a tlmočník; ak zápisnica obsahuje súdnu pokonávku alebo výrok rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, podpíšu ju aj členovia senátu. Ak sa účastník alebo zástupca vzdiali pred podpisom, poznamená sa to v zápisnici; ak odoprie podpis, poznamenajú sa tu aj dôvody, ktoré uviedol.
(2)Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu, podpíše ju iný člen senátu. Ak nemôže iná osoba pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu, nie je potrebný jej podpis. Dôvod, prečo podpis odpadol, sa poznamená v zápisnici.
(3)Námietky proti zneniu zápisnice pojme súd do zápisnice alebo uloží účastníkovi, aby ich podal písomne. §
  1. Iné pojednávania a podobné sudcovské úkony. Ustanovenia platné pre ústne pojednávanie sa použijú primerane podľa povahy veci na iné pojednávania a podobné sudcovské úkony. §
  2. Výsluch účastníka. Ak to súd pokladá za potrebné, môže účastníka kedykoľvek za konania vyslúchnuť. Preto mu môže uložiť, aby sa ustanovil osobne; ak sa účastník bez ospravedlnenia neustanovil, súd ho môže dať predviesť. §
  3. Predbežné otázky.
(1)Pre svoje rozhodnutie je súd oprávnený urobiť si úsudok i o predbežných otázkach, o ktorých by patrilo rozhodnúť inému súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy).
(2)Ale ak sa už začalo konanie o predbežnej otázke na príslušnom súde alebo u úradu (orgánu verejnej správy), alebo ak je tu podozrenie z trestného činu alebo priestupku a odsúdenie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, súd zpravidla preruší konanie až do právoplatného rozhodnutia o predbežnej otázke alebo o trestnom čine alebo o priestupku. §
  1. Spojenie niekoľkých vecí. Súd môže spojiť na spoločné konanie, poprípade i rozhodnutie, veci, ktoré sú u neho začaté a spolu súvisia, či už medzi tými istými alebo inými účastníkmi. §
  2. Zmena návrhu. Účastníci môžu za konania meniť svoje návrhy vo veci samej. Súd nepripustí zmenu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohly byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Vzatie návrhu zpät, uznanie a vzdanie sa nároku, súdna pokonávka. §
  3. Ak je na začatie konania potrebný návrh účastníka, navrhovateľ môže vziať návrh zpäť, kým súd nezačal konať vo veci samej. Ak vzatie návrhu zpät dôjde rozhodujúcemu súdu neskoršie, najneskoršie však do rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súd rozhodne o vzatí návrhu zpät, a ak mu prizná účinnosť, konanie zastaví. §
  4. Kým súd nerozhodol vo veci samej, zaviazaný môže na súde nárok uznať a oprávnený sa môže na súde svojho nároku vzdať. Súd rozhodne, či prejavu účastníka prizná účinnosť. Ak prizná prejavu účinnosť, nevydá o tom osobitné usnesenie, ale rozhodne podľa prejavu účastníka. §
  5. Pokiaľ to povaha veci pripúšťa, účastníci môžu skončiť konanie aj súdnou pokonávkou. Súd rozhodne o schválení pokonávky. O pokonávku, ktorú možno schváliť, má sa súd vždy pokúsiť. §
  6. Súd neprizná účinnosť vzatiu návrhu zpät, uznaniu alebo vzdaniu sa nároku a neschváli pokonávku, ak sa prejav účastníka prieči zákonu alebo všeobecnému záujmu. Ak súd neprizná prejavu účinnosť alebo ak neschváli pokonávku, pokračuje v konaní. Nečinnosť účastníkov. §
  7. Nečinnosť účastníkov neprekáža pokračovať v konaní. § 78.
(1)Ak účastník v danej lehote nepodal vyjadrenie alebo sa, hoci bol predvolaný na výsluch, neustanovil, predpokladá sa, že sa nemieni vyjadriť.
(2)Ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, môže pripojiť doložku, že ak sa účastník v určenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať jeho súhlas. § 79. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanovil na ústne pojednávanie, pojednáva sa v jeho neprítomnosti; ale ak dôjde k odročeniu pojednávania, treba účastníka znova predvolať. Prerušenie konania. § 80.
(1)Ak účastník, ktorý nie je zastúpený zmocnencom s procesným plnomocenstvom, zomrie, stratí procesnú spôsobilosť alebo sa nemôže zúčastniť na konaní pre trvalejšiu prekážku, súd posúdi, aké vhodné opatrenie má urobiť.
(2)Súd môže konanie prerušiť alebo ustanoviť opatrovníka a v konaní pokračovať. Súd ustanoví opatrovníka a pokračuje v konaní najmä vtedy, ak by sa prerušením zmaril účel konania alebo ak by vznikla ostatným účastníkom nepomerná ujma.
(3)Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa použijú primerane, ak nastali okolnosti uvedené v odseku 1 u zákonného zástupcu, ktorý nebol zastúpený zmocnencom s procesným plnomocenstvom. § 81. Prerušenie má ten účinok, že sa nekonajú pojednávania a že lehoty podľa tohto zákona neplynú. § 82.
(1)I keď súd konanie nepreruší, lehoty neplynú (§ 81) pre toho, kto zomrel alebo stratil procesnú spôsobilosť a nebol v konaní zastúpený zmocnencom s procesným plnomocenstvom, kým nie je ustanovený opatrovník alebo kým niekto nevstúpi namiesto neho do konania.
(2)Toto ustanovenie sa použije primerane, ak nastanú také okolnosti u zákonného zástupcu, ktorý nie je zastúpený zmocnencom s procesným plnomocenstvom. §
  1. Súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie. Po odpadnutí prekážky pokračuje súd z úradnej povinnosti v konaní a lehoty začnú plynúť znova. Lehoty. §
  2. Ak zákon neustanovuje určité lehoty, má súd určiť na vykonanie procesných úkonov primeranú lehotu. Súd môže lehotu, ktorú určil, z dôležitých dôvodov predĺžiť alebo skrátiť. § 85.
(1)Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, ktorého sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.
(2)Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa posledného týždňa alebo mesiaca, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením odpovedá dňu, ktorého sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak tento deň v poslednom mesiaci lehoty chýba, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
(3)Ak koniec lehoty pripadne na deň pracovného pokoja, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň.
(4)Dni poštovej dopravy sa do lehoty nezapočítavajú. § 86. Navrátenie do predošlého stavu.
(1)Ak účastník alebo jeho zástupca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal procesný úkon, ktorý mu prislúchal, a preto bol z tohto úkonu vylúčený, môže sa domáhať navrátenia do predošlého stavu.
(2)Návrh na navrátenie do predošlého stavu treba podať do pätnástich dní odo dňa, keď odpadol dôvod zmeškania, a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon, pokiaľ je to podľa povahy veci možné. O návrhu rozhodne usnesením súd, na ktorom sa mal zmeškaný úkon vykonať, a to - ak to považuje za potrebné - po ústnom pojednávaní.
(3)Návrh nemá odkladný účinok. Avšak súd, ktorý o ňom rozhoduje, môže na žiadosť účastníka i bez vypočutia odporcu nariadiť odklad konania alebo exekúcie, ak sa podľa prednesených údajov javí pravdepodobným, že návrh bude mať úspech. Na žiadosť účastníka môže súd odklad odvolať. § 87. Nazretie do súdnych spisov.
(1)Účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdnych spisov, vynímajúc zápisnice o poradách súdu, a môžu si z nich urobiť odpisy alebo výpisy.
(2)Tretie osoby môžu nazrieť do súdnych spisov a urobiť si z nich odpisy alebo výpisy len so svolením predsedu senátu. ŠIESTY DIEL. DOKAZOVANIE. Dokazovanie všeobecne. § 88.
(1)Účastník má navrhnúť a označiť dôkazné prostriedky, ktorými chce dokázať pravdivosť jednotlivých skutkových tvrdení.
(2)Súd z úradnej povinnosti zadováži a vykoná aj také dôkazy, ktoré nenavrhol žiadny účastník, ak sú pre rozhodnutie významné. §
  1. Skutočnosti všeobecne známe a skutočnosti, ktoré sú súdu známe z jeho úradnej činnosti, zásadne netreba dokazovať. Avšak súd podľa potreby účastníkov na tieto skutočnosti upozorní. §
  2. Netreba dokazovať skutočnosti, pre ktoré zákon ustanovuje domnienku. Vyvrátiť domnienku je prípustné, pokiaľ to zákon nevylučuje. §
  3. Zvyklosti platné v určitom mieste alebo odbore, stanovy právnických osôb, miestne a iné podobné osobitné predpisy treba dokazovať, iba pokiaľ nie sú súdu známe. §
  4. Ak rozhodnutie závisí od toho, či bol spáchaný trestný čin alebo priestupok a kto ho spáchal, je súd viazaný čo do týchto okolností obsahom právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia trestného súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy) v trestnej veci. §
  5. Pri zisťovaní skutkového stavu zhodnotí súd výsledky vykonaného dokazovania, berúc starostlivo do úvahy všetko, čo vyšlo najavo alebo čo sa stalo za konania, v to počítajúc i to, čo účastníci za konania uviedli. §
  6. Ak je nárok istý čo do základu, ale jeho výšku nemožno buď vôbec bezpečne zistiť alebo len s nepomernými ťažkosťami, môže ju súd určiť podľa voľného uváženia. § 95.
(1)Dokazovanie vykonáva rozhodujúci súd, ktorý však môže zo závažných dôvodov o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd.
(2)Na pripravenie rozhodnutia senátu môže i predseda senátu dať vykonať dožiadaným súdom jednotlivé dôkazy, ktorých vykonanie priamo senátom by robilo ťažkosti.
(3)V odôvodnených prípadoch môže senát vykonaním jednotlivých dôkazov poveriť predsedu alebo niektorého člena senátu. § 96.
(1)Dožiadaný alebo poverený sudca vo veci, o ktorej sa má rozhodnúť po ústnom pojednávaní, upovedomí účastníkov o pojednávaní nariadenom na dokazovanie, ak sa vopred nevzdali práva účasti.
(2)Neprítomnosť riadne upovedomených účastníkov neprekáža vykonať dôkazy. §
  1. Predseda senátu oznámi výsledky dokazovania, ktoré vykonal dožiadaný alebo poverený sudca. §
  2. Senát môže v každom prípade nariadiť, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním opakovali. §
  3. Dôkazné prostriedky.
(1)Dôkazné prostriedky sú všetky prostriedky spôsobilé na zistenie pravdy; najmä sú to svedkovia, znalci, listiny a ohliadka.
(2)Tie isté prostriedky možno použiť na spravdepodobnenie. Svedkovia. § 100.
(1)Každý je povinný na predvolanie sa ustanoviť na súd a vypovedať ako svedok.
(2)Riadne predvolanému svedkovi, ktorý bez náležitého ospravedlnenia nesplní túto občiansku povinnosť, môže súd uložiť náhradu spôsobených trov a pokutu do 5000 Kčs. Ak sa svedok neustanoví ani na opätovné predvolanie, môže mu súd uložiť náhradu ďalších trov, opätovnú pokutu a dať ho predviesť na jeho trovy. Vymožené pokuty pripadajú štátu.
(3)Ak svedok dodatočne ospravedlní svoje neustanovenie sa, môže súd vyslovené následky neustanovenia sa zrušiť. §
  1. Pred výsluchom súd poučí svedka o dôvodoch, pre ktoré nemožno ho vyslúchať a pre ktoré by mohol odoprieť svedectvo, a o tom, že je povinný vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčovať. Ďalej ho poučí o význame svedeckej výpovede s hľadiska občianskej cti a o trestných následkoch krivej výpovede. §
  2. Ako svedka nemožno vyslúchať toho, kto by výpoveďou: a) prezradil štátne tajomstvo; b) porušil štátom výslovne uloženú alebo štátom uznanú povinnosť mlčanlivosti, pokiaľ ho od nej neoslobodil príslušný orgán alebo ten, v záujme koho má túto povinnosť. § 103.
(1)Svedok môže odoprieť výpoveď, ak by výpoveďou mohol spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám. Jeho blízkymi osobami sú jeho manžel, osoby, ktoré sú s ním alebo s jeho manželom príbuzné buď v priamom alebo pobočnom pokolení včítane až do bratranca (sesternice), a iné osoby, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti ako členovia rodiny; príbuzenskému pomeru sa rovná pomer založený osvojením.
(2)Svedok musí oznámiť súdu dôvod odopretia výpovede. O oprávnenosti odoprieť výpoveď rozhodne súd, ktorý svedka vyslúcha.
(3)Svedkovi, ktorý bez udania dôvodu alebo po neuznaní predneseného dôvodu odoprie svedčiť, hoci bol upozornený na následky, môže súd uložiť náhradu trov spôsobených odopretím výpovede a pokutu do 5000 Kčs. Vymožené pokuty pripadajú štátu. §
  1. Na začiatku výsluchu spýta sa súd svedka na jeho meno, priezvisko, vek, rodinný stav, zamestnanie, bydlisko, ďalej na jeho pomer k účastníkom, poprípade aj na iné okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na jeho hodnovernosť. Potom sa dá svedkovi príležitosť, aby súvisle uviedol všetko, čo vie o predmete výsluchu. Svedkovi treba dať otázky potrebné na vysvetlenie a doplnenie výpovede, najmä na objasnenie, odkiaľ má svoje vedomosti. §
  2. Svedka vyslúcha predseda senátu. Členovia senátu, prokurátor a so súhlasom predsedu účastníci a znalci môžu dávať svedkovi otázky. §
  3. Predseda senátu môže svedkovi zakázať, aby bol prítomný pri prejednávaní veci. § 107.
(1)Svedok má nárok na náhradu potrebných hotových výdavkov a ušlej odmeny za prácu. Nárok svedka zaniká, ak ho svedok neuplatní najneskoršie do troch dní po svojom výsluchu, a ak nedôjde k výsluchu, do troch dní po tom, keď mu to bolo oznámené.
(2)O svedočnom rozhodne predseda senátu; usnesenie o tom sa nedoručuje. Znalci. § 108.
(1)Ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti, súd priberie zpravidla po vypočutí účastníkov jedného alebo viac znalcov, aby podali posudok.
(2)Namiesto znalca pribratého pôvodne môže súd pribrať iného znalca.
(3)Súd môže tiež požiadať príslušné úrady (orgány verejnej správy) alebo ústavy, aby podaly alebo preskúmaly znalecký posudok. § 109. Za znalca nemožno pribrať toho, u koho sa vyskytuje dôvod obdobný dôvodu, pre ktorý je vylúčený sudca. Znalec je povinný oznámiť súdu skutočnosti nasvedčujúce jeho vylúčeniu; ak to neurobí, zodpovedá účastníkom za trovy, ktoré tým zavinil. § 110.
(1)Znalcovi možno uložiť, aby posudok podal písomne.
(2)Niekoľko znalcov možno vypočuť spoločne; znalci môžu podať spoločný posudok. § 111.
(1)Znalec má nárok na náhradu hotových výdavkov spojených so znaleckým výkonom a na primeranú odmenu (znalečné).
(2)O znalečnom rozhoduje predseda senátu; ak znalec nevyúčtoval svoje nároky do konca konania alebo v lehote určenej predsedom, rozhodne o nich z úradnej povinnosti. Rozhodnutie o znalečnom sa doručí aj znalcovi. § 112. Ustanovenia §§ 100 až 105 platia pre znalca primerane. Ako znalec je povinný byť činný len ten, kto je ustanovený ako stály prísažný znalec pre odbor, znalosť ktorého je potrebná na posúdenie závažných skutočností, a ten, kto taký odbor vykonáva ako svoje povolanie. Listiny. § 113.
(1)Súd môže uložiť účastníkovi, o ktorom je podľa výsledkov doterajšieho konania známe, že má listinu potrebnú na dôkaz, aby ju predložil.
(2)Ak účastník bezdôvodne odoprie listinu predložiť, súd použije proti nemu ustanovenia o právnych následkoch bezdôvodného odopretia svedeckej výpovede. § 114.
(1)Súd môže aj tretej osobe uložiť, aby mu listinu, ktorú má, predložila na nazretie. Ak súd po nazretí zistí, že listinou možno dokázať okolnosť dôležitú pre objasnenie skutkového stavu, vykoná listinou dôkaz.
(2)Ak tretia osoba bezdôvodne odoprie predložiť listinu súdu na nazretie, súd použije proti nej ustanovenia o právnych následkoch bezdôvodného odopretia svedeckej výpovede. § 115.
(1)O predložení listiny účastníkom a tretími osobami platia obdobne ustanovenia §§ 102 a 103.
(2)O nároku tretích osôb na náhradu platí obdobne ustanovenie §
  1. §
  2. Súd môže sám zadovážiť listinu od iného súdu alebo od úradu (orgánu verejnej správy). §
  3. Na vykonanie dôkazu na ústnom pojednávaní oznámi súd obsah predloženej listiny alebo jej príslušnej časti účastníkom a vyzve ich, aby sa o nej vyjadrili. § 118.
(1)Verejnými sú listiny, ktoré vydaly československé súdy alebo úrady (orgány verejnej správy) v medziach svojej právomoci a v predpísanej forme, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými zákonnými predpismi vyhlásené za verejné.
(2)Verejné listiny podávajú, pokiaľ nie je dokázaný opak, dôkaz o pravdivosti toho, že nariadenie alebo vyhlásenie v nich obsiahnuté vydal ich výstavca, ako aj toho, čo je v nich osvedčené alebo potvrdené.
(3)Každá iná listina je súkromnou listinou, ktorú súd zhodnotí ako iný dôkazný prostriedok. Ohliadka. § 119. Súd po prípadnom vypočutí účastníkov určí, v akom smere a akým spôsobom sa vykoná ohliadka. § 120.
(1)O povinnosti účastníkov a tretích osôb predložiť predmet ohliadky, poprípade o ich povinnosti dať súhlas na vykonanie ohliadky, platia obdobne ustanovenia §§ 113 až 115.
(2)O nároku tretích osôb na náhradu platí obdobne ustanovenie §
  1. §
  2. Ohliadku predmetu nemožno vykonať, ak by bola spojená s prezradením štátneho tajomstva alebo s porušením štátom výslovne uloženej alebo štátom uznanej povinnosti mlčanlivosti. §
  3. Ostatné dôkazné prostriedky. Spôsob vykonania dôkazov inými dôkaznými prostriedkami určí súd podľa ich povahy. Zabezpečenie dôkazov. §
  4. Pred začatím konania možno na žiadosť účastníka, a za konania i z úradnej povinnosti zabezpečiť dôkaz, ak je obava, že dôkaz nebude možné neskoršie vykonať vôbec alebo iba s veľkými ťažkosťami. § 124.
(1)Návrh na zabezpečenie dôkazu sa podáva na rozhodujúcom súde a v naliehavom prípade, alebo ak sa konanie dosiaľ nezačalo, na okresnom súde, v obvode ktorého je ohrozený dôkazný prostriedok.
(2)V návrhu na zabezpečenie dôkazu treba uviesť odporcu, poprípade dôvod, prečo ho nemožno uviesť, ďalej označiť skutočnosti, ktoré sa majú dokázať, a dôkazné prostriedky. §
  1. Zabezpečenie dôkazu vykoná sudca spôsobom predpísaným pre dôkaz, o ktorý ide. Pozve naň navrhovateľa a jeho odporcu, ak je známy. §
  2. Trovy zabezpečenia dôkazu, vykonaného pred začatím konania, znáša navrhovateľ. Tým nie je dotknutý jeho prípadný nárok na ich náhradu v neskoršom konaní. SIEDMY DIEL. TROVY KONANIA. Povinnosť znášať a nahradiť trovy konania. §
  3. Pokiaľ nie je ustanovené inak, znáša každý účastník sám bez nároku na náhradu trovy spojené so svojimi procesnými úkonmi a trovy úkonov, ktoré v jeho záujme nariadil súd z úradnej povinnosti. § 128.
(1)Súd môže uložiť složenie preddavku účastníkovi, v záujme ktorého z úradnej povinnosti nariadil úkon vyžadujúci trovy, alebo účastníkovi, ktorého procesný úkon dal k trovám podnet.
(2)Ak tento preddavok nebol včas složený, súd posúdi, či sa má zamýšľaný procesný úkon predsa vykonať a preddavok exekúciou vymáhať alebo či sa má od procesného úkonu upustiť.
(3)Štátu nemožno uložiť, aby složil preddavok alebo akúkoľvek zábezpeku. §
  1. Účastník má nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo obranu práva, počítajúc v to trovy právneho zastúpenia, ak mal proti odporcovi úplný úspech vo veci; súd mu môže priznať náhradu všetkých trov aj vtedy, ak mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti nároku alebo ak výška jeho nároku závisela od voľného uváženia alebo od dôkazu znalcami. Inak súd trovy pomerne rozdelí, poprípade vzájomne zruší. §
  2. Súd môže výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi uložiť, aby znášal bez nároku na náhradu svoje trovy konania, počítajúc v to trovy právneho zastúpenia, alebo ich časť, i keď mal v konaní úspech. §
  3. Účastník je povinný nahradiť trovy odporcovi, ktorý nedal príčinu na uplatnenie nároku na súde a včas ho uznal. §
  4. Účastníkovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo zmocnencovi môže súd uložiť, aby znášali bez nároku na náhradu alebo nahradili trovy, vzniknuté náhodou, ktorá sa im prihodila, alebo trovy, ktoré spôsobili svojím zavinením, najmä zbytočnou rozvlačnosťou podaní, oneskorenými prednesmi alebo ich zmenou, nepravdivými tvrdeniami alebo neodôvodnenými návrhmi. §
  5. Trovy procesných úkonov prokurátora a dôkazov ním navrhnutých znáša štát bez nároku na náhradu. Tým nie sú dotknuté ustanovenia o trovách účastníkov v ich vzájomnom pomere. §
  6. Niekoľko účastníkov.
(1)Ak je niekoľko účastníkov, znášajú trovy podľa pomeru účastenstva vo veci.
(2)V rovnakom pomere sú účastníci oprávnení požadovať náhradu trov, poprípade povinní ich nahradiť. Trovy súdnej pokonávky, zrušeného alebo zastaveného konania. §
  1. Ak sa konanie medzi účastníkmi skončilo súdnou pokonávkou a ak nebolo o trovách ujednané nič iné, trovy sa vzájomne zrušujú. §
  2. Trovy zrušeného alebo zastaveného konania sa vzájomne zrušujú. Avšak ten, kto má vinu na tom, že sa konanie muselo zrušiť alebo zastaviť, je povinný nahradiť trovy konania. Rozhodnutie o náhrade trov konania. §
  3. O náhrade trov konania rozhoduje súd z úradnej povinnosti. Ak rozhodnutie o náhrade trov závisí od výsledku konania vo veci samej, súd rozhodne o náhrade až v rozhodnutí, ktorým bola vec v príslušnej stolici úplne vybavená. § 138.
(1)Trovy upraví súd podľa sadzieb vydaných nariadením ministra spravodlivosti.
(2)Pri vyhlasovaní rozhodnutia môže si súd vyhradiť, že trovy určí v písomnom vyhotovení rozhodnutia. V tomto prípade senát môže sveriť úpravu trov členovi senátu, ktorému bolo uložené vypracovať rozhodnutie. § 139. Rozhodnutie o náhrade trov je vykonateľné vždy až po nadobudnutí právoplatnosti. Oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov. Ustanovenie zástupcu. § 140.
(1)Súd prizná účastníkovi na jeho žiadosť na čas ďalšieho konania oslobodenie od súdnych poplatkov, ak účastník nie je už oslobodený podľa poplatkových predpisov, poprípade aj oslobodenie od preddavkov a iných výdavkov na súdne úkony (ďalej len „preddavky“), ak by účastník nemohol znášať tieto trovy bez ohrozenia potrebnej vlastnej výživy alebo výživy osôb, ktorým má podľa zákona poskytovať úhradu na osobné potreby; rovnaké oslobodenie prizná súd na žiadosť právnickej osobe alebo úradne ustanovenému orgánu pre správu majetkovej podstaty, ak potrebnú úhradu nemožno zadovážiť z prostriedkov právnickej osoby alebo z majetkovej podstaty zastupovanej úradne ustanoveným orgánom.
(2)Oslobodenie od preddavkov možno priznať i bez oslobodenia od súdnych poplatkov, alebo aj len čiastočne. § 141. Súd neprizná oslobodenie podľa § 140, ak sa uplatňovanie alebo obrana práva javia svojvoľnými alebo zrejme bezúspešnými, alebo ak sa dá dôvodne predpokladať, že uplatňovaný nárok bol účastníkovi postúpený len preto, aby sa dosiahlo oslobodenie. § 142.
(1)Ak sú tu podmienky § 140 ods. 1 a ak je to potrebné na ochranu účastníka, právnickej osoby alebo úradne ustanoveného orgánu pre správu majetkovej podstaty, ustanoví im súd na ich žiadosť zástupcu. Ak bol za zástupcu ustanovený advokát, určí jeho osobu krajské sdruženie advokátov, v obvode ktorého je súd príslušný vykonať procesné úkony.
(2)Usnesenie o ustanovení takéhoto zástupcu nahradzuje procesné plnomocenstvo. § 143.
(1)Priznať oslobodenie podľa § 140 alebo ustanoviť zástupcu podľa § 142 možno len vtedy, ak účastník predloží súdu potvrdenie miestneho národného výboru a ak ide o súdneho chránenca, potvrdenie poručenského (opatrovanského) súdu o osobných, rodinných, majetkových a zárobkových pomeroch; právnickej osobe alebo úradne ustanovenému orgánu pre správu majetkovej podstaty možno priznať oslobodenie alebo ustanoviť zástupcu len vtedy, ak predložia súdu potvrdenie príslušného dozorného orgánu.
(2)Podrobné predpisy vydá vláda nariadením. § 144.
(1)Ak ide o uplatňovanie práva ešte len zamýšľané, môže priznať oslobodenie alebo ustanoviť zástupcu ktorýkoľvek okresný súd; inak súd, na ktorom sa konanie začína alebo sa koná.
(2)Priznané oslobodenie je účinné ku dňu podania žiadosti. § 145.
(1)Priznané oslobodenie súd odníme, poprípade i so zpätným účinkom, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že tu neboli podmienky určené zákonom alebo že tieto podmienky zanikli.
(2)Ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že tu neboli podmienky určené zákonom pre ustanovenie zástupcu alebo že tieto podmienky zanikli, súd zruší ustanovenie zástupcu a účastníkovi uloží dodatočne nahradiť výdavky zástupcu; ak je zástupcom advokát, i zaplatiť jeho odmenu. § 146.
(1)Ak bolo odporcovi účastníka oslobodeného od súdnych poplatkov a preddavkov, ktorý sám takto nebol oslobodený, uložené celkom alebo zčasti nahradiť trovy, súd určí zvlášť trovy alebo ich časť, ktoré má tento neoslobodený odporca nahradiť účastníkovi, a zvlášť trovy alebo ich časť, ktoré má zaplatiť štátu.
(2)Ak sa konanie medzi týmito účastníkmi skončilo súdnou pokonávkou, je pre určenie trov, ktoré má odporca oslobodeného účastníka zaplatiť štátu, rozhodujúci obsah súdnej pokonávky vo veci samej.
(3)Pri vzájomnom zrušení trov konania medzi týmito účastníkmi určí súd sumu trov, ktorú má odporca oslobodeného účastníka zaplatiť štátu. §
  1. Vo veciach týkajúcich sa oslobodenia a ustanovenia zástupcu rozhoduje predseda senátu bez ústneho pojednávania. PIATA HLAVA. ROZHODNUTIA. §
  2. Forma rozhodnutí. Pokiaľ nie je v zákone ustanovené ináč, rozsudkom sa rozhoduje vo veci samej tam, kde sa rozhoduje po ústnom pojednávaní. Inak sa rozhoduje usnesením. PRVÝ DIEL. ROZSUDOK. §
  3. Obsah a druhy rozsudkov.
(1)Rozsudok má vyčerpať celý predmet konania.
(2)Súd však môže rozsudkom rozhodnúť, ak je to účelné, najprv oddelene i len o časti predmetu konania.
(3)Ak je predmet konania sporný čo do základu i čo do výšky, súd môže najprv rozsudkom rozhodnúť o základe; ak uzná základ za opodstatnený, pokračuje v konaní až po právoplatnosti tohto rozsudku. § 150. Stav rozhodný pre rozsudok.
(1)Pre rozsudok je rozhodný stav v čase jeho vynesenia.
(2)Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť i povinnosť plniť dávky, ktoré sa stanú sročnými až po vynesení rozsudku. Lehota na plnenie. § 151.
(1)Ak sa v rozsudku uloží povinnosť plniť, určí súd na splnenie povinnosti lehotu pätnásť dní.
(2)V odôvodnených prípadoch môže súd určiť kratšiu alebo dlhšiu lehotu, poprípade vysloviť, že záväzok sa má splniť v splátkach, ktorých výšku a podmienky splatnosti určí.
(3)Ak je predmetom záväzku plnenie opakujúcich sa dávok, ktoré sa stanú sročnými po vynesení rozsudku, treba v rozsudku určiť deň plnenia. § 152.
(1)Lehoty na plnenie sa počítajú odo dňa doručenia rozsudku.
(2)Ale ak bol podaný opravný prostriedok proti rozsudku bez predbežnej vykonateľnosti, lehota na plnenie sa počíta od právoplatnosti rozsudku. §
  1. Viazanosť súdu rozsudkom. Súd je viazaný svojím rozsudkom, len čo ho vyhlásil. §
  2. Účasť sudcov na vynesení rozsudku. Na vynesení rozsudku sa môžu zúčastniť iba sudcovia, za účasti ktorých sa ústne pojednávanie skončilo. §
  3. Porada a hlasovanie.
(1)Pri porade a hlasovaní senátu nesmie byť prítomný okrem sudcov a zapisovateľa nikto iný. O porade a hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica.
(2)Sudcovia z ľudu hlasujú pred sudcami z povolania, a to mladší pred staršími. Predseda hlasuje naposledy.
(3)Na rozsudok je potrebná väčšina hlasov. Všetci členovia senátu sú povinní hlasovať, i keď boli prehlasovaní v niektorej predbežnej otázke. § 156. Vyhlásenie a doručenie rozsudku.
(1)Rozsudok treba vždy vyhlásiť; vyhlási ho predseda senátu.
(2)Rozsudky sa vyhlasujú v mene republiky.
(3)Vyhlásenie sa má stať zpravidla hneď po skončení ústneho pojednávania; ak to nie možné, možno na vyhlásenie rozsudku odročiť ústne pojednávanie najviac na čas pätnásť dní.
(4)Vyhlasuje sa úplné znenie výroku a podstatné dôvody, jako aj poučenie o opravnom prostriedku.
(5)Rozsudok treba účastníkom vždy doručiť. Vyhotovenie rozsudku. § 157. Vyhotovenie rozsudku má po úvodných slovách „V mene republiky“ obsahovať:
  1. a)označenie súdu a mená a priezviská sudcov, ktorí sa zúčastnili na vynesení rozsudku;
  2. b)mená a priezviská účastníkov, ich zamestnanie, bydlisko a postavenie v konaní, mená a priezviská ich zákonných zástupcov alebo zmocnencov;
  3. c)predmet konania;
  4. d)deň vyhlásenia;
  5. e)výrok;
  6. f)odôvodnenie so stránky skutkovej a právnej s poučením o opravnom prostriedku. § 158.
(1)Vyhotovenie rozsudku podpíše predseda senátu.
(2)Ak nemôže predseda senátu podpísať vyhotovenie rozsudku pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše za neho iný člen senátu; dôvod sa poznamená na vyhotovení rozsudku. Oprava a doplnenie. § 159.
(1)Chyby v písaní a počítaní, ako aj iné podobné zrejmé nesprávnosti v rozsudku alebo jeho vyhotovení, predseda senátu môže kedykoľvek bez ústneho pojednávania opraviť, a to aj z úradnej povinnosti. Opravu môže nariadiť i súd vyššej stolice.
(2)Opravné usnesenie sa doručí účastníkom, oprava sa vyznačí na vyhotovení rozsudku a podľa možnosti aj na rovnopisoch vyhotovenia už vydaných.
(3)Vykonávanie opravy nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku.
(4)Ale ak sa opravou rozsudku zmení jeho výrok, môže účastník dotknutý zmenou opravenú časť výroku napadnúť prípustným opravným prostriedkom v lehote počítanej od doručenia opravného usnesenia. § 160.
(1)Ak súd nerozhodol v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže ktorýkoľvek účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku žiadať o jeho doplnenie. V žiadosti treba uviesť určitý návrh na doplnenie. Súd rozhodne o žiadosti podľa povahy veci buď po ústnom pojednávaní alebo bez neho.
(2)Ak súd vyhovie žiadosti o doplnenie, vynesie vo veci doplňujúci rozsudok; ak nevyhovie, žiadosť usnesením zamietne.
(3)Na doplňujúci rozsudok sa inak použijú obdobne ustanovenia o rozsudkoch.
(4)Konanie o doplnenie nemá odkladný účinok na opravné prostriedky proti rozsudku ani na jeho vykonateľnosť. § 161. Právoplatnosť.
(1)Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom, je právoplatný.
(2)Vzdanie sa opravného prostriedku je účinné, len ak sa stalo na súde po vyhlásení rozsudku. § 162. Zmena rozsudku. Ak bol účastník právoplatným rozsudkom odsúdený plniť dávky, ktoré sa stanú sročnými až po vynesení rozsudku, a ak sa podstatne zmenili okolnosti, na základe ktorých určil súd výšku dávok alebo ich trvanie, môže ktorýkoľvek účastník podať návrh na zmenu určenej výšky dávok alebo ich trvania. Skorší rozsudok možno zmeniť iba s účinkami odo dňa podania návrhu. Predbežná vykonateľnosť. § 163. Predbežná vykonateľnosť sa bez ohľadu na opravný prostriedok vysloví vo výroku rozsudku odsudzujúceho na plnenie:
  1. a)pracovného príjmu za čas najviac troch mesiacov;
  2. b)náhrady a odmeny, ktoré náležia pôvodcom za použitie ich pôvodcovských práv, ako aj obdobných náhrad a odmien náležiacich výkonným umelcom a vedeckým pracovníkom za ich výkony;
  3. c)úhrady osobných potrieb za čas najviac troch mesiacov pred začatím konania, ako aj jednotlivých dávok, ktoré sa stanú sročnými do právoplatnosti rozsudku;
  4. d)v peniazoch alebo v iných veciach určených podľa druhu alebo v cenných papieroch, ak je záväzok preukázaný verejnou listinou;
  5. e)na základe uznania nároku. § 164.
(1)Okrem prípadov uvedených v § 163 možno predbežnú vykonateľnosť vysloviť na návrh účastníka, ak by mu inak hrozilo nebezpečenstvo značnej a ťažko nahraditeľnej ujmy alebo ak je obava, že splnenie sa stane vôbec nemožným.
(2)Vyslovenie predbežnej vykonateľnosti podľa odseku 1 sa môže týkať celého nároku alebo jeho časti a možno ho viazať na složenie primeranej zábezpeky. §
  1. Účinky súdnej pokonávky. Súdna pokonávka, ktorú súd schválil, má účinky právoplatného rozsudku. DRUHÝ DIEL. USNESENIE. §
  2. Viazanosť súdu usnesením.
(1)Súd je viazaný svojím usnesením, len čo ho vyhlásil, a ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo odovzdané na vyhotovenie.
(2)Súd nie je viazaný svojím usnesením, ktoré sa týka iba vedenia konania, najmä nie usnesením a nariadením o doručení (§§ 46 až 53), usnesením, ktorým sa upravuje priebeh konania, nariaďuje dokazovanie a určuje spôsob jeho vykonania (§§ 59, 64, 68, 71, 88, 95, 98, 106, 108, 110, 116, 119, 122), nariaďuje ústne pojednávanie a určuje iné termíny (§§ 61, 68), alebo urobí opatrenie na ich prípravu (§§ 62, 68). § 167. Vyhlásenie a doručenie.
(1)Usnesenie treba prítomným účastníkom vyhlásiť.
(2)Usnesenie treba doručiť účastníkom, ak majú proti nemu opravný prostriedok alebo právo viesť podľa neho exekúciu.
(3)Účastníkom neprítomným pri vyhlásení treba okrem prípadov uvedených v odseku 2 doručiť usnesenie aj vtedy, ak to vyžaduje vedenie konania.
(4)Usnesenie, ktorým sa zamieta návrh účastníka bez vypočutia iných účastníkov, netreba týmto účastníkom doručovať. § 168. Písomné vyhotovenie.
(1)Písomné vyhotovenie usnesenia má obsahovať náležitosti uvedené v § 157 písm. a) až f); mená a priezviská účastníkov sa uvedú, len pokiaľ to vyžaduje povaha veci, o ktorej sa v usnesení rozhoduje.
(2)Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa usnesením úplne vyhovuje návrhu, ktorému iný účastník neodporoval. §
  1. Vykonateľnosť. Usnesenie je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, pokiaľ súd vzhľadom na zvláštne okolnosti prípadu neodložil jeho vykonateľnosť alebo pokiaľ zákon neustanovuje inak. To platí aj vtedy, ak sa má usnesenie vykonať inak než exekúciou. §
  2. Podporná platnosť ustanovení o rozsudku. Na usnesenie sa inak použijú obdobne ustanovenia platné pre rozsudky. ŠIESTA HLAVA. OPRAVNÉ PROSTRIEDKY. §
  3. Posudzovanie opravných prostriedkov. Nesprávne pomenovaný opravný prostriedok treba posúdiť podľa jeho obsahu. PRVÝ DIEL. RIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY. Prvý oddiel. Odvolanie. §
  4. Prípustnosť.
(1)Odvolanie je prípustné proti každému rozsudku okresného súdu. Nie je prípustné odvolať sa len proti dôvodom rozsudku.
(2)Ak sa súčasne nenapadá výrok rozsudku vo veci samej, je proti iným rozhodnutiam pojatým do výroku rozsudku, najmä proti rozhodnutiam o trovách konania a o procesnej námietke, opravným prostriedkom sťažnosť. § 173. Lehota na podanie odvolania.
(1)Na podanie odvolania je lehota pätnásť dní odo dňa doručenia rozsudku.
(2)Odvolanie nie je podané oneskorene, ak ho podala oprávnená osoba po uplynutí tejto lehoty iba preto, že sa spravovala nesprávnym poučením súdu, alebo ak ho podala v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia rozsudku priamo na odvolacom súde. § 174. Osoby oprávnené podať odvolanie. Odvolanie môže podať účastník alebo prokurátor. Náležitosti. § 175. Odvolanie možno podať písomným podaním alebo ústne do zápisnice na súde, ktorý vyniesol rozsudok. Advokát alebo notár, i keď sú sami účastníkmi, môžu podať odvolanie iba písomne. § 176. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach podania obsahovať:
  1. a)označenie rozsudku, proti ktorému sa podáva;
  2. b)odvolací návrh;
  3. c)dôvody, poprípade i nové skutkové tvrdenia a dôkazy. § 177. Podporná platnosť ustanovení o konaní na súde prvej stolice. Pokiaľ z ďalších ustanovení nevyplýva iné, použijú sa pre konanie na odvolacom súde obdobne ustanovenia platné pre konanie na súde prvej stolice; nemožno však návrh na začatie konania vziať zpät. § 178. Odkladný účinok.
(1)Ak oprávnená osoba podala včas odvolanie, napadnutý rozsudok až do vybavenia odvolania nestane sa právoplatným, a pokiaľ nejde o rozsudok predbežne vykonateľný, odkladá sa jeho vykonateľnosť.
(2)Ak sa rozsudok týka niekoľkých odporcov alebo niekoľkých nárokov so samostatným skutkovým základom a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektorých odporcov alebo niektoré nároky, nenapadnutá časť rozsudku nadobúda právoplatnosť. Konanie o odvolaní. § 179.
(1)Ak je predseda senátu súdu prvej stolice toho názoru, že odvolanie je podané oneskorene alebo osobou neoprávnenou, alebo že je neprípustné preto, že napadá len dôvody rozsudku, predloží ho spolu so spismi a so zprávou o tom príslušnému odvolaciemu súdu. To isté urobí, ak sa márne pokúsil o odstránenie chýb odvolania (§§ 176, 45 ods. 1 a 2).
(2)Ak nejde o žiadny z týchto prípadov, predseda senátu zašle jeden rovnopis odvolania odporcovi odvolateľa. Odvolateľov odporca môže do pätnástich dní odpovedať na odvolanie písomným podaním alebo ústne do zápisnice (§ 175); o tom ho treba poučiť. Po uplynutí tejto lehoty alebo len čo došla odpoveď na odvolanie, predloží predseda senátu odvolanie spolu so spismi odvolaciemu súdu. § 180.
(1)V prípadoch uvedených v § 179 ods. 1 odmietne odvolací súd odvolanie usnesením bez ústneho pojednávania. Rovnako rozhodne, ak až na ústnom pojednávaní zistí, že sú tu takéto podmienky.
(2)Ak je odvolací súd toho názoru, že odvolanie nie je podané oneskorene alebo osobou na to neoprávnenou, alebo že nie je neprípustné preto, že napadá len dôvody rozsudku, doručí predseda odvolacieho senátu jedno vyhotovenie odporcovi odvolateľa. Odvolateľov odporca môže na odvolanie odpovedať do pätnástich dní písomným podaním alebo ústne do zápisnice (§ 175), a to priamo na odvolacom súde; o tom ho treba poučiť.
(3)Ak odvolanie bolo podané priamo na odvolacom súde, postúpi ho predseda odvolacieho senátu súdu prvej stolice, aby postupoval podľa § 179 ods.
  1. §
  2. Ak nebolo odvolanie odmietnuté bez ústneho pojednávania podľa § 180 ods. 1, predseda senátu nariadi ústne pojednávanie. §
  3. Po otvorení ústneho pojednávania predseda senátu alebo ním poverený člen senátu prednesie podľa obsahu spisov súdu prvej stolice stav veci, ako aj doterajší priebeh konania, pokiaľ je to potrebné, aby sa porozumelo odvolaciemu návrhu a aby sa mohla preskúmať správnosť napadnutého rozhodnutia. Po tomto prednese a prípadných poznámkach prednesie predseda alebo ním poverený člen senátu obsah odvolania a odpovede; keď sa tak stalo, upozorní predseda účastníkov, že môžu svoje návrhy ústne odôvodniť. § 183.
(1)Odvolací súd nie je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil súd prvej stolice. Účastníci môžu predniesť aj skutkové okolnosti a ponúknuť dôkazy, ktoré neboly v konaní na súde prvej stolice ani uvedené ani ponúknuté. Odvolací súd môže nariadiť, aby sa dokazovanie vykonané na súde prvej stolice opakovalo.
(2)Odvolateľ môže až do skončenia odvolacieho pojednávania svoj návrh vo veci samej, urobený na súde prvej stolice, zmeniť, ak môžu byť výsledky konania na odvolacom súde v súvislosti s výsledkami konania na súde prvej stolice podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.
(3)Až do skončenia odvolacieho pojednávania možno meniť i odvolacie návrhy i odvolacie dôvody. Súd môže rozsudok prvej stolice zrušiť, i keď je navrhovaná jeho zmena, a naopak.
(4)Súd však nepripustí zmenu podľa odsekov 2 a 3:
  1. a)ak sa zmena týka účastníkov, proti ktorým odvolanie nesmerovalo;
  2. b)ak sa zmena týka tých nárokov uplatňovaných v konaní, ktoré majú samostatný skutkový základ a neboli dotknuté odvolaním. § 184. Odvolací súd prejedná vec v medziach odvolacích návrhov (§ 183 ods. 3 a 4). Pritom si všíma chyby konania na súde prvej stolice, len pokiaľ mohly mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu. § 185.
(1)Odvolací súd rozhodne zpravidla rozsudkom vo veci samej, a to tak, že rozsudok súdu prvej stolice potvrdí alebo zmení.
(2)Vo svojom rozsudku sa môže odvolací súd odvolať i na skutkový stav zistený súdom prvej stolice. § 186.
(1)Odvolací súd môže usnesením zrušiť rozsudok súdu prvej stolice a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a na rozhodnutie, ak sa súd prvej stolice nezaoberal v podstatných bodoch skutkovým stavom veci, vychádzajúc z iného právneho názoru než odvolací súd.
(2)Odvolací súd môže takto postupovať aj vtedy, keď zistí chyby konania uvedené v § 184 a ak by ich odstránenie vyžadovalo neúmerné doplnenie konania; ak to vyžaduje povaha veci, môže zrušiť i konanie na súde prvej stolice.
(3)Súd prvej stolice je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. § 187. Trovy odvolacieho konania.
(1)Ustanovenia o trovách konania na súde prvej stolice platia i pre konanie odvolacie.
(2)Ak súd druhej stolice zmení rozsudok súdu prvej stolice, rozhodne aj o trovách predchádzajúceho konania; ak zruší rozsudok, poprípade i konanie súdu prvej stolice, uloží tomuto súdu, aby v novom rozhodnutí rozhodol aj o trovách opravného konania. § 188. Vzatie odvolania zpät. Odvolateľ môže vziať odvolanie zpät do vynesenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Čo do účinnosti vzatia odvolania zpät platia primerane ustanovenia §§ 73 a 76. § 189. Doručenie rozhodnutia. Po skončení odvolacieho konania vráti odvolací súd spisy súdu prvej stolice; súd prvej stolice doručí rozhodnutie odvolacieho súdu účastníkom. Druhý oddiel. Sťažnosť. Prípustnosť. § 190. Proti usneseniu okresného súdu je prípustná sťažnosť, ak ide o usnesenie, ktorým je súd viazaný (§ 166). § 191. Sťažnosť nie je prípustná proti usneseniu dožiadaného alebo povereného sudcu; avšak je prípustná, pokiaľ ju zákon nevylučuje, proti usneseniu dožadujúceho alebo poverujúceho súdu, ktorý rozhodol o ohradení sa postihnutej osoby. § 192. Sťažnosť nie je prípustná proti rozhodnutiu:
  1. a)ktorým bol vylúčený sudca (§ 22);
  2. b)ktorým bolo vrátené podanie s pokynmi a poučením na odstránenie chýb podania (§ 45);
  3. c)ktorým bola postúpená vec pre nepríslušnosť súdu po vypočutí účastníka (§ 56 ods.1);
  4. d)ktorým bol zamietnutý návrh na vylúčenie verejnosti (§§ 63, 68);
  5. e)ktorým bola alebo nebola pripustená zmena návrhu (§ 72), alebo ktorým bola alebo nebola priznaná účinnosť prejavu účastníka o vzatí návrhu zpät (§ 73), uznaniu alebo vzdaniu sa nároku (§ 74), alebo ktorým bola alebo nebola schválená súdna pokonávka (§§ 40, 75);
  6. f)ktorým bola predĺžená lehota alebo zamietnutý návrh na jej predĺženie (§ 84);
  7. g)ktorým bolo povolené navrátenie do predošlého stavu (§ 86);
  8. h)ktorým sa rozhodlo o svedočnom (§ 107) alebo o nárokoch tretích osôb na náhradu (§ 115 ods. 2, § 120 ods. 2);
  9. ch)ktorým bolo povolené zabezpečenie dôkazu (§ 123);
  10. i)ktorým bolo uložené složiť preddavok na trovy (§ 128). § 193. Novoty. Sťažnosť možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy, pokiaľ z iných ustanovení nevyplýva iné a pokiaľ to povaha veci pripúšťa. Konanie a rozhodnutie o sťažnosti. § 194.
(1)Súd prvej stolice môže sám vyhovieť sťažnosti, ak sa napáda sťažnosťou usnesenie, z ktorého nenadobudla doteraz právo osoba odchylná od sťažovateľa, alebo ak ide o usnesenie, ktorým bola uložená pokuta alebo nariadené predvedenie.
(2)Ak súd prvej stolice nemieni vyhovieť sťažnosti alebo ak sa napáda sťažnosťou aj iné usnesenie než usnesenie uvedené v odseku 1, vykoná predseda senátu vyšetrenie, pokiaľ ho uzná podľa obsahu sťažnosti za potrebné, a predloží sťažnosť spolu so spismi súdu druhej stolice. § 195.
(1)Súd druhej stolice rozhodne o sťažnosti usnesením zpravidla bez ústneho pojednávania.
(2)Ak to považuje súd druhej stolice za potrebné, nariadi vypočuť účastníkov alebo iné vyšetrenie; v prípadoch, kde sa rozhodlo v prvej stolici po ústnom pojednávaní, môže nariadiť i ústne pojednávanie. § 196. Pokiaľ z ustanovení o sťažnosti nevyplýva iné, použijú sa pre sťažnosť obdobne ustanovenia platné pre odvolanie. DRUHÝ DIEL. MIMORIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY. Prvý oddiel. Obnova konania. Prípustnosť. § 197. Právoplatné rozhodnutie vo veci samej možno napadnúť návrhom na obnovu konania:
  1. a)ak sú tu nové skutočnosti, dôkazy alebo právoplatné rozhodnutie súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy), ktoré účastník nemohol bez svojej viny použiť v základnom konaní, alebo ak možno vykonať dôkazy nariadené v základnom konaní, pretože odpadly prekážky, ktoré vtedy bránily ich vykonaniu; z týchto dôvodov je obnova konania prípustná, len pokiaľ mohly privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej;
  2. b)ak sa rozhodlo v neprospech účastníka v dôsledku trestného činu sudcu. § 198. Súdnu pokonávku možno napadnúť návrhom na obnovu konania, pokiaľ možno dôvody obnovy vzťahovať podľa povahy veci i na súdnu pokonávku. § 199. Obnova konania nie je prípustná:
  3. a)ak ide o rozhodnutie, ktorým sa vyslovilo, že tu manželstvo nie je, alebo ktorým sa vyslovila neplatnosť manželstva alebo rozvod, okrem ak by išlo o otázku dobromyseľnosti pri uzavieraní manželstva alebo viny na rozvode;
  4. b)v konaní o vyhlásenie za mŕtveho alebo o dokázanie smrti, v konaní o prejednanie dedičstva, v konaní o súdne umorenie listín a v konaní exekučnom;
  5. c)ak možno zrušenie alebo zmenu rozhodnutia dosiahnuť bez obnovy konania, nepočítajúc v to sťažnosť pre porušenie zákona, alebo ak je obnova konania vylúčená povahou veci. Lehota na podanie návrhu. § 200.
(1)Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov.
(2)Lehota sa počíta odo dňa právoplatnosti rozhodnutia v základnom konaní, poprípade schválenia súdnej pokonávky; ale ak sa účastník len neskoršie dozvedel o dôvode obnovy alebo ak ho len neskoršie mohol uplatniť, lehota sa počíta odo dňa, keď sa dozvedel o dôvode obnovy alebo keď ho mohol uplatniť.
(3)Ak uplynulo päť rokov od času, keď sa rozhodnutie stalo právoplatným, poprípade keď bola schválená súdna pokonávka, návrh na obnovu konania možno podať, len ak účastníkovi bola nezákonným postupom súdu odňatá možnosť konať na súde. § 201. Pri zmeškaní lehoty na podanie návrhu na obnovu konania nie je prípustné navrátenie do predošlého stavu. § 202. Náležitosti návrhu na obnovu. Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach podania obsahovať:
  1. a)označenie rozhodnutia alebo súdnej pokonávky, proti ktorým smeruje;
  2. b)uvedenie zákonného dôvodu obnovy;
  3. c)skutočnosti dokazujúce zachovanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania;
  4. d)určitý návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo súdnej pokonávky a na vynesenie nového rozhodnutia;
  5. e)skutočnosti a dôkazy na odôvodnenie návrhu na obnovu konania. § 203. Príslušnosť súdu. O návrhu na obnovu konania rozhoduje súd, ktorý rozhodol vo veci v prvej stolici. § 204. Osoby oprávnené podať návrh na obnovu konania. Návrh na obnovu konania môže podať účastník alebo prokurátor. Konanie. § 205.
(1)Ak je návrh na obnovu konania podaný zrejme oneskorene alebo ak sa nezakladá na žiadnom zákonnom dôvode alebo ak obnova konania nie je prípustná podľa § 199, súd odmietne návrh usnesením bez ústneho pojednávania. Rovnako rozhodne, ak sa až na ústnom pojednávaní zistí, že sú tu také skutočnosti.
(2)Ak návrh podala osoba neoprávnená, súd ho odmietne usnesením po ústnom pojednávaní. § 206.
(1)Ak sa navrhuje obnova konania pre trestný čin uvedený v § 197 písm. b) alebo pre iný trestný čin, oznámi súd, pokiaľ sa ešte nezačalo trestné konanie, vec prokurátorovi a vyčká výsledok trestného konania.
(2)Keď trestný súd alebo prokurátor oznamuje súdu usnesenie, že sa konanie nezačalo alebo že sa zastavuje, označí výslovne dôvod, prečo sa tak stalo. § 207.
(1)S konaním o návrhu na obnovu možno spojiť konanie vo veci samej.
(2)Ak súd rozhodol najprv o povolení obnovy, môže konať vo veci samej až vtedy, keď sa rozhodnutie o povolení obnovy stalo právoplatným. § 208.
(1)Ak sa z uplatňovaných dôvodov obnovy javí pravdepodobným, že návrh na obnovu konania bude mať úspech, môže súd na návrh účastníka i bez vypočutia odporcu usnesením nariadiť odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia alebo súdnej pokonávky.
(2)Súd môže takéto svoje usnesenie na návrh zrušiť.
(3)Proti usneseniam podľa odsekov 1 a 2 niet opravného prostriedku. § 209.
(1)Na konanie o návrhu na obnovu, počítajúc v to opravné prostriedky, sa inak použijú ustanovenia platné pre základné konanie.
(2)Vydržanie alebo premlčanie práva, ktoré nastalo za konania alebo po jeho skončení, nemožno uplatniť v konaní o obnovu na ujmu účastníka, v prospech ktorého bola povolená obnova.
(3)V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne súd o náhrade trov základného konania i konania o obnovu. Druhý oddiel. Sťažnosť pre porušenie zákona. § 210. Prípustnosť.
(1)Generálny prokurátor môže proti právoplatnému rozhodnutiu občianskeho súdu podať sťažnosť pre porušenie zákona, ak je toho názoru, že v konaní alebo pri rozhodovaní bol porušený zákon.
(2)Pre chyby konania možno podať sťažnosť pre porušenie zákona iba vtedy, ak ide o veci, ktoré nepatria do právomoci československých súdov alebo aspoň súdov riadnych, alebo ak chyby konania maly za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
(3)Sťažnosť pre porušenie zákona nemožno podať proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu. § 211. Podanie a náležitosti.
(1)Sťažnosť pre porušenie zákona nie je viazaná lehotou. Podáva sa písomne na Najvyššom súde.
(2)Okrem všeobecných náležitostí podania musí sťažnosť obsahovať:
  1. a)označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje;
  2. b)údaj o tom, v čom sa vidí porušenie zákona, s náležitým odôvodnením;
  3. c)určité vyjadrenie, či sa navrhuje iba výrok, že bol porušený zákon, alebo aj zrušenie či zmena pôvodného rozhodnutia a aká.
(3)Generálny prokurátor môže až do rozhodnutia o sťažnosti meniť jej dôvody a návrh. §
  1. Vyžiadanie súdnych spisov generálnym prokurátorom. Generálny prokurátor si môže vyžiadať od ktoréhokoľvek súdu spisy o právoplatne skončenom konaní, aby mohol posúdiť, či sú tu dôvody na podanie sťažnosti pre porušenie zákona. §
  2. Odloženie vykonateľnosti pôvodného rozhodnutia. Ak generálny prokurátor navrhuje aj zrušenie alebo zmenu pôvodného rozhodnutia, Najvyšší súd môže i z úradnej povinnosti pred rozhodnutím o sťažnosti odložiť vykonateľnosť pôvodného rozhodnutia. Konanie a rozhodnutie Najvyššieho súdu. § 214.
(1)Najvyšší súd rozhodne o sťažnosti pre porušenie zákona rozsudkom bez ústneho pojednávania po vypočutí generálneho prokurátora.
(2)Najvyšší súd môže potrebné vyšetrenie nariadiť i z úradnej povinnosti. § 215.
(1)Najvyšší súd v rozsudku buď vysloví, že bol porušený zákon, alebo sťažnosť zamietne.
(2)Rozsudok treba odôvodniť; doručí sa generálnemu prokurátorovi, a ak je to možné, aj účastníkom alebo ich právnym nástupcom. § 216. Konanie na pôvodnom súde.
(1)Ak Najvyšší súd v rozsudku vyslovil, že bol porušený zákon, účastník alebo jeho právny nástupca môžu do pätnástich dní odo dňa doručenia rozsudku navrhnúť na súde, ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici, zrušenie alebo zmenu pôvodného rozhodnutia.
(2)Ak Najvyšší súd vyhovel sťažnosti pre porušenie zákona a ak generálny prokurátor, účastník alebo jeho právny nástupca navrhli zrušenie alebo zmenu pôvodného rozhodnutia, odkladá sa vykonateľnosť pôvodného rozhodnutia do právoplatnosti nového rozhodnutia vo veci.
(3)Ak bol urobený návrh podľa odseku 1 alebo ak už generálny prokurátor podal taký návrh, urobí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici, opatrenia vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu, súc pritom viazaný jeho právnym názorom. Na toto konanie sa použijú primerane ustanovenia platné pre obnovu konania. § 217. Účinky rozsudku Najvyššieho súdu. Okrem prípadu uvedeného v § 216 nemá rozsudok Najvyššieho súdu právny účinok na právne pomery účastníkov pôvodného konania. Právne pomery tretích osôb nemôžu byť dotknuté ani novým rozhodnutím vo veci, okrem ak im porušenie zákona bolo alebo muselo byť známe. § 218. Neprípustnosť návrhu na zrušenie alebo zmenu pôvodného rozhodnutia Návrh na zrušenie alebo zmenu pôvodného rozhodnutia je neprípustný:
  1. a)ak ide o rozhodnutie, ktorým sa vyslovilo, že tu manželstvo nie je, alebo ktorým sa vyslovila neplatnosť manželstva alebo rozvod, okrem ak ide o otázku dobromyseľnosti pri uzavieraní manželstva alebo viny na rozvode;
  2. b)v konaní o vyhlásenie za mŕtveho alebo o dokázanie smrti;
  3. c)ak možno zrušenie alebo zmenu chybného rozhodnutia dosiahnuť bez podania sťažnosti pre porušenie zákona, nepočítajúc v to obnovu konania, alebo ak je takýto návrh vylúčený povahou veci. SIEDMA HLAVA. PREDBEŽNÉ OPATRENIA. § 219. Prípustnosť. Súd môže nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby sa ešte pred rozhodnutím predbežne upravily pomery účastníkov, alebo ak je obava, že inak by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. § 220. Príslušnosť. Predbežné opatrenie nariadi súd, na ktorom je začaté konanie vo veci samej. Ak sa konanie vo veci samej doteraz nezačalo, nariadi ho súd, ktorý by bol na začatie konania vo veci samej príslušný. Obsadenie súdu a spôsob konania. § 221. Konanie podľa tejto hlavy vykoná bez ústneho pojednávania súd v rovnakom obsadení ako vo veci samej; ak konanie vo veci samej nebolo doteraz začaté, vykoná konanie sudca. § 222. Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh oprávneného účastníka; ak ide o konanie, ktoré sa začína z úradnej povinnosti, môže súd nariadiť predbežné opatrenie i bez návrhu. § 223. O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd po vykonaní prípadne potrebného vyšetrenia, a ak to považuje za účelné a povaha veci to pripúšťa, i po vypočutí účastníkov alebo niektorého z nich. Ak sa to javí vhodným a povaha veci to pripúšťa, môže navrhovateľovi uložiť, aby složil primeranú zábezpeku. § 224. V usnesení, ktorým súd nariadi predbežné opatrenie, určí lehotu, po uplynutí ktorej stráca predbežné opatrenie účinnosť; ak sa súdne konanie, o ktoré ide, doteraz nezačalo a ak je na jeho začatie potrebný návrh účastníka, ktorý predbežné opatrenie navrhol, súd mu zároveň uloží lehotu, v ktorej má podať návrh na začatie konania. § 225. Obsah. Predbežným opatrením môže súd najmä nariadiť:
  4. a)odporcovi, aby v určenej lehote složil do súdnej úschovy peňažnú sumu, vkladnú knižku, cenný papier alebo iný predmet, súci na súdnu úschovu;
  5. b)odporcovi, aby nijako nenakladal s určitými vecami alebo právami; ak sa zákaz týka nehnuteľnej veci alebo práv na nehnuteľnú vec, zapíše sa do pozemkovej alebo železničnej knihy (ďalej len „verejná kniha“) alebo do listiny uloženej na súde s účinkom proti tretím osobám; ak sa zákaz týka hnuteľných vecí, možno ho spojiť s nariadením vhodnej úschovy;
  6. c)poddlžníkovi, aby v čase sročnosti složil určenú sumu peňazí alebo vec miesto svojmu veriteľovi do súdnej alebo inej úschovy;
  7. d)dlžníkovi, aby plnil oprávnenému predbežne určenú úhradu osobných potrieb podľa zákona;
  8. e)odporcovi alebo tretej osobe, aby niečo konali alebo aby sa niečoho zdržali alebo trpeli, aby navrhovateľ niečo konal alebo nekonal. § 226. Zrušenie.
(1)Ak sa zmenia pomery tak, že predbežné opatrenie nie je už potrebné ani účelné, súd ho zruší na návrh alebo z úradnej povinnosti.
(2)Okrem toho treba predbežné opatrenie zrušiť z úradnej povinnosti, ak:
  1. a)navrhovateľ nesložil včas zábezpeku (§ 223);
  2. b)oprávnený nepodal včas návrh na začatie súdneho konania (§ 224);
  3. c)došlo už k vydaniu právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorého výkon sa mal predbežným opatrením zabezpečiť, a oprávnenému nebol zabezpečovaný nárok priznaný;
  4. d)oprávnený nadobudol možnosť viesť exekúciu a do pätnástich dní od tohto času nepodal návrh na jej nariadenie. § 227. Trovy.
(1)Trovy vzniknuté v súvislosti s predbežným opatrením znáša navrhovateľ, vynímajúc trovy odporcu.
(2)O prípadnom nároku na náhradu týchto trov voči odporcovi a o prípadnom nároku odporcu na náhradu jeho trov rozhodne súd, ktorý rozhodol v konaní vo veci samej, a ak nedošlo k tomuto konaniu, rozhodne súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie.
(3)V prípade odseku 2 použijú sa obdobne ustanovenia o náhrade trov.
(4)Ak sa predbežné opatrenie zruší z iného dôvodu než preto, že navrhovateľovi bol nárok priznaný alebo že jeho nárok bol uspokojený, navrhovateľ nahradí odporcovi i tretej osobe všetky ujmy, ktoré im spôsobil. O tom rozhodne súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie. § 228. Predaj dlžníkových hnuteľných vecí bez exekučného titulu.
(1)Ak zákon dovoľuje, aby sa veriteľ uspokojil súdnym predajom dlžníkových hnuteľných vecí bez exekučného titulu, nariadi predaj na návrh veriteľa súd, v obvode ktorého sú veci.
(2)Predaj nariaďuje a ďalej koná sudca bez ústneho pojednávania. Predaj sa nariadi bez vypočutia dlžníka.
(3)Predaj možno vykonať aj vtedy, ak usnesenie nariaďujúce predaj nie je doteraz právoplatné; ale ak bola proti tomuto usneseniu podaná sťažnosť, môže súd, pokiaľ nejde o veci podliehajúce skaze, výkon predaja odložiť až do právoplatnosti usnesenia, ktorým bol nariadený predaj.
(4)Inak pre výkon predaja platia ustanovenia tohto zákona o exekučnom predaji hnuteľných vecí. § 229. Exekučné opísanie nájomníkových hnuteľných vecí.
(1)Exekučné opísanie hnuteľných vecí podľa § 394 ods. 2 občianskeho zákonníka nariadi a vykoná súd, v obvode ktorého je predmet exekučného opísania.
(2)Exekučné opísanie hnuteľných vecí je neprípustné při veciach vylúčených z exekúcie.
(3)Konanie vykonáva sudca bez ústneho pojednávania; exekučné opísanie vykoná výkonný úradník (§ 431). DRUHÁ ČASŤ. OSOBITNÉ USTANOVENIA. PRVÁ HLAVA. MANŽELSKÉ VECI A OSTATNÉ VECI TÝKAJÚCE SA MANŽELOV. PRVÝ DIEL. MANŽELSKÉ VECI. § 230. Príslušnosť.
(1)Na konanie o rozvod, neplatnosť manželstva a určenie, či tu je alebo nie je manželstvo (manželské veci), je príslušný súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko.
(2)Ak manželia nemali posledné spoločné bydlisko v Československej republike, je na konanie príslušný všeobecný súd odporcu; ak tu niet ani takého súdu, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
(3)Ak sa má neplatnosť manželstva vysloviť z úradnej povinnosti a ak manželia nemali spoločné bydlisko v Československej republike, je na konanie príslušný všeobecný súd jedného alebo druhého manžela. Konanie. §
  1. Účastníkmi konania sú manželia. §
  2. Jeden rovnopis návrhu na začatie konania sa doručí odporcovi do vlastných rúk. Upovedomenie o začatí konania z úradnej povinnosti sa doručí obom manželom do vlastných rúk. §
  3. Súd zpravidla vyslúchne oboch manželov osobne, a to hneď na prvom ústnom pojednávaní. §
  4. Návrh na začatie konania možno vziať zpät aj za odvolacieho konania a nie je potrebné, aby súd vzatiu návrhu zpät priznal účinnosť. §
  5. S výnimkou konania o neplatnosť manželstva je prípustné spočívanie konania (§ 421). §
  6. Uznaniu nároku nemôže súd priznať účinnosť (§ 74). Osobitné ustanovenia pre konanie o neplatnosť manželstva. §
  7. Otázku neplatnosti manželstva nemožno riešiť v inom konaní, a to ani ako predbežnú otázku. §
  8. Ak jeden z manželov zomrie pred tým, než sa rozhodnutie stane právoplatným, súd usnesením zastaví konanie a zruší prípadne už vynesené rozhodnutie, pokiaľ zákon nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo. Osobitné ustanovenia pre konanie o rozvod manželstva. §
  9. Ak sa druhý manžel pripojí k návrhu na rozvod manželstva a ak sa shodujú návrhy oboch manželov čo do viny na rozvode, môže sa súd obmedziť pre zistenie rozvratu a viny na ňom na výsluch účastníkov. §
  10. Ak sú tu maloleté deti, urobí súd ešte pred vyslovením rozvodu manželstva opatrenie, aby všeobecný súd maloletých detí podmienečne - pre prípad, že bude rozvod vyslovený - upravil práva a povinnosti rodičov voči maloletým deťom a ich majetku. §
  11. Ak jeden z manželov zomrie pred tým, než sa rozhodnutie stane právoplatným, súd usnesením zastaví konanie a zruší prípadne už vynesené rozhodnutie. DRUHÝ DIEL. OSTATNÉ VECI TÝKAJÚCE SA MANŽELOV. §
  12. V ostatných veciach týkajúcich sa manželov, upravených v zákone o rodinnom práve, sa rozhoduje po ústnom pojednávaní usnesením. §
  13. Ak je s návrhom na rozvod alebo neplatnosť manželstva spojený návrh na úhradu osobných potrieb alebo ak došlo k spojeniu takýchto konaní, súd rozhodne rozsudkom aj o úhrade osobných potrieb. DRUHÁ HLAVA. VECI PORUČENSKÉ, OPATROVANSKÉ, VECI DETÍ V RODIČOVSKEJ MOCI A VECI OSVOJENIA. PRVÝ DIEL. VECI PORUČENSKÉ, OPATROVANSKÉ A VECI DETÍ V RODIČOVSKEJ MOCI. Príslušnosť. §
  14. Súdom príslušným pre veci poručenské, opatrovanské a pre věci detí v rodičovskej moci je všeobecný súd chránenca. Ak tento súd nie je známy alebo ak nemôže bez ujmy pre chránenca včas zakročiť, zakročí súd, v obvode ktorého má chránenec pobyt; avšak len čo je to možné, postúpi vec príslušnému súdu. §
  15. V záujme chránenca môže súd na návrh alebo z úradnej povinnosti svoju príslušnosť preniesť na iný súd. Ak druhý súd nesúhlasí s prenesením, rozhodne jeho nadriadený krajský súd. §
  16. Obsadenie súdu.
(1)Senát koná a rozhoduje o výchove a výžive detí a o úprave stykov rodičov s deťmi, o povolení uzavrieť manželstvo (§ 252), o schvaľovaní dôležitých úkonov poručníka za poručenca (§ 256), o schvaľovaní vyúčtovania zo správy poručencovho imania (§ 259), o odvolaní poručníka a o priezvisku, poprípade aj o mene dieťaťa; ďalej o výkone rodičovskej moci, o jej zániku a o všetkých jej obmedzeniach.
(2)V ostatných prípadoch koná a rozhoduje sudca. Konanie. § 247. Konanie sa začína z úradnej povinnosti, pokiaľ z povahy veci nevyplýva, že sa má začať iba na návrh. § 248.
(1)Senát rozhoduje po ústnom pojednávaní usnesením.
(2)Sudca rozhoduje bez ústneho pojednávania. § 249.
(1)V dôležitých alebo pochybných prípadoch vypočuje súd i chránenca, pokiaľ je tento schopný posúdiť svoje záujmy; ak možno od toho očakávať objasnenie a posúdenie potrebnosti alebo vhodnosti navrhnutého alebo zamýšľaného opatrenia, vypočuje súd aj jeho najbližších príbuzných alebo iné osoby oboznámené s pomerami.
(2)Súd má zpravidla, najmä ak ide o maloletého, konať v súčinnosti s verejnými orgánmi a zariadeniami, ktoré slúžia na ochranu alebo prospech chránencov. §
  1. Rozhodnutie o rodičovskej moci. Ak sa rodičia nedohodnú o výkone rodičovskej moci, rozhodne súd, akým spôsobom sa má rodičovská moc vykonávať, najmä ktorý z rodičov má maloletého zastupovať. §
  2. Výchova a výživa detí.
(1)Ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, rozhodne súd o tom, komu sa má dieťa sveriť do výchovy a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu; pokiaľ je to potrebné, upraví aj styk rodičov s dieťaťom. Rozhodnutie možno nahradiť dohodou rodičov, ktorá však vyžaduje schválenie súdu.
(2)Súd určí rozsah vyživovacej povinnosti, i keď rodičia žijú spolu, ak jeden z nich neplní svoje povinnosti dobrovoľne. § 252. Povolenie uzavrieť manželstvo.
(1)Osobám maloletým, postihnutým duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutým povoľuje uzavretie manželstva súd. Pred rozhodnutím vypočuje takú osobu, a to v neprítomnosti iných osôb, aby sa presvedčil o tom, či má skutočne vôľu vstúpiť do manželstva. Podľa možnosti vypočuje aj druhú osobu hodlajúcu uzavrieť manželstvo a vyšetrí osobné vlastnosti oboch.
(2)Usnesenie o povolení uzavrieť manželstvo má obsahovať aj meno a priezvisko oboch osôb, ktoré hodlajú uzavrieť manželstvo. § 253. Ustanovenie poručníka.
(1)Po vhodnom poučení složí poručník do rúk sudcu sľub, že sa bude riadne starať o telesný a duševný rozvoj poručenca, najmä o jeho výchovu a výživu tak, aby bol náležite pripravený prispievať svojou prácou, podľa svojich schopností a náklonností, k prospechu spoločnosti, ďalej že bude poručenca riadne zastupovať, že bude spravovať jeho imanie so starostlivosťou riadneho hospodára a pritom dbať na pokyny súdu.
(2)Po složení sľubu vydá súd poručníkovi listinu o jeho ustanovení. § 254. Zistenie imania poručenca. Súd vykoná súpis všetkého poručencovho imania, a ak to uzná za vhodné, i jeho odhad. Vykonaním súpisu a odhadu môže súd poveriť miestny národný výbor. Zabezpečenie majetku poručenca. § 255.
(1)Hotové peniaze, pokiaľ sa v záujme poručenca nepoužijú inak, treba uložiť v peňažnom ústave alebo zakúpiť za ne štátne dlhopisy alebo iné verejné dlhopisy postavené im naroveň. V rukách poručníka možno ponechať iba toľko peňazí, koľko treba na úhradu bežných potrieb poručenca a na riadne hospodárenie.
(2)Cennosti a dôležité listiny sa zpravidla uložia do súdnej úschovy. Pri nehnuteľných veciach treba nariadiť zápis maloletosti.
(3)Nehnuteľné veci možno scudziť iba v prípade nevyhnutnosti alebo na zrejmý prospech poručenca. § 256.
(1)Dôležitými úkonmi poručníka za poručenca, ktoré vyžadujú schválenie súdu, sú najmä zrieknutie sa alebo odmietnutie dedičstva, vzdanie sa práv, uzavretie pokonávky, poskytnutie alebo vypovedanie pôžičky, scudzenie, nadobudnutie alebo zaťaženie nehnuteľných vecí a práv k nim.
(2)Súd má pri schvaľovaní právnych úkonov dbať najmä o to, aby poručenec po dosiahnutí plnoletosti nebol príliš obmedzovaný v nakladaní so svojím majetkom.
(3)I usnesenie, ktorým sa návrhu vyhovuje, treba vždy odôvodniť. Písomné smluvy treba opatriť schvaľovacou doložkou. § 257. Vyúčtovanie poručníka.
(1)Vyúčtovanie zo správy poručencovho imania predkladá poručník v obdobiach a ku dňom, ktoré určí súd zpravidla pri jeho ustanovení.
(2)Poručníci predložia vyúčtovanie zpravidla písomne, a to i s dokladmi. Iba jednoduché vyúčtovanie, skladajúce sa z niekoľko málo položiek príjmov a výdavkov, možno spísať do zápisnice. § 258. Preskúmanie vyúčtovania.
(1)Na preskúmanie vyúčtovania predvolá súd poručníka, poručenca, ak je tento schopný posúdiť svoje záujmy, poprípade znalca, ak to vyžaduje rozsah alebo složitosť vyúčtovania. Pritom treba vyšetriť najmä:
  1. a)či bol majetok úplne uvedený tak, ako je uvedený v súpise, poprípade v súdnych spisoch alebo v poslednom vyúčtovaní;
  2. b)či jednotlivé položky vyúčtovania súhlasia s dokladmi;
  3. c)či je všetok majetok náležite uschovaný a zabezpečený;
  4. d)či bola správa účelná a prospešná.
(2)Ak vyjde najavo, že k niektorým právnym úkonom došlo bez potrebného súdneho schválenia, môže ich súd schváliť dodatočne.
(3)Pri preskúmaní vyúčtovania nemá sa súd zpravidla pozastavovať nad nepatrnými nedostatkami a nemá požadovať nákladné doklady pri nepatrných položkách. § 259. Schvaľovanie vyúčtovania.
(1)V usnesení, ktorým sa schvaľuje vyúčtovanie, treba uviesť, kto vyúčtovanie podal a za ktorý čas, či ho súd uznal za správne, aká je konečná suma čistého majetku, aká hotovosť je v rukách poručníka a aké mal poručenec príjmy a výdavky vo vyúčtovacom období. Do usnesenia treba pojať aj príkaz na odstránenie prípadných chýb.
(2)Po schválení záverečného vyúčtovania vydá súd bývalému poručencovi na jeho žiadosť všetky doklady. §
  1. Zmena poručníka. Pri zmene poručníka súd vyzve doterajšieho poručníka, aby odovzdal majetok, poprípade jeho správu novému poručníkovi a preukázal to súdu. §
  2. Vydanie majetku po nadobudnutí plnoletosti poručenca.
(1)Po skončení poručenstva je súd povinný vydať poručencovi jeho majetok.
(2)Súd predovšetkým vyzve poručenca, aby v určitej lehote prevzal majetok. Výzvu treba doručiť do vlastných rúk. Súčasne vyzve poručníka, aby odovzdal majetok poručencovi a odovzdanie preukázal súdu. Ak poručenec neprevezme majetok, naloží sa s ním podľa ustanovení o súdnych úschovách.
(3)Pri nehnuteľných veciach súd po skončení poručenstva nariadi výmaz zápisu maloletosti. §
  1. Opatrovanci a deti v rodičovskej moci. Predchádzajúce ustanovenia o poručníkoch, poručencoch a o ochrane poručencov použijú sa primerane na opatrovníkov, opatrovancov a deti v rodičovskej moci. DRUHÝ DIEL. VECI OSVOJENIA. §
  2. Príslušnosť.
(1)Súdom príslušným na rozhodnutie o osvojení je všeobecný súd osvojenca, a ak je osvojenec poručencom, poručenský súd.
(2)Ak niet v Československej republike takého súdu, je na rozhodnutie príslušný všeobecný súd osvojiteľa. Obsadenie súdu a spôsob konania. §
  1. Senát rozhoduje po ústnom pojednávaní usnesením. §
  2. Pred rozhodnutím o osvojení vypočuje súd - podľa možnosti osobne - osvojiteľa a jeho manžela, ak je potrebný jeho súhlas, zákonných zástupcov osvojenca, orgán verejnej starostlivosti o mládež, osvojenca, ak je tento schopný posúdiť dosah osvojenia, a rodičov, i keď nie sú jeho zákonnými zástupcami. §
  3. V usnesení, ktorým súd vysloví osvojenie, uvedie, aké priezvisko bude osvojenec používať. Usnesenie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť. Jeden rovnopis právoplatného usnesenia sa osobitne uloží na súde. Zrušenie osvojenia. §
  4. Súdom príslušným na rozhodnutie o zrušení osvojenského pomeru je súd, ktorý vyslovil osvojenie. O takom zrušení osvojenského pomeru platia primerane §§ 264 až
  5. §
  6. Dohodu o zrušení osvojenia medzi osvojiteľom a plnoletým osvojencom môže spísať sudca ktoréhokoľvek súdu; odpis zápisnice o zrušení osvojenia zašle súdu, ktorý osvojenie vyslovil, aby ju osobitne uložil a vyznačil zrušenie v spisoch o osvojení. TRETIA HLAVA. UZNANIE, ZISTENIE A ZAPRETIE OTCOVSTVA. PRVÝ DIEL. UZNANIE OTCOVSTVA. § 269.
(1)Ak sa narodí dieťa, u ktorého otcovstvo nie je určené zákonnou domnienkou svedčiacou proti manželovi matky ani uznaním otcovstva, súd z úradnej povinnosti vypočuje matku dieťaťa o tom, koho označuje za otca dieťaťa, poprípade s kým obcovala v rozhodnom čase. V tomto prípade vypočuje súd ďalej toho, kto je označený za otca, či otcovstvo uznáva a či chce dobrovoľne plniť rodičovské povinnosti.
(2)Uznanie otcovstva na súde sa zapíše do zápisnice.
(3)Príslušným na konanie je všeobecný súd dieťaťa, a ak je dieťa poručencom, poručenský súd. §
  1. Ak nedošlo k uznaniu otcovstva podľa § 44 zákona o rodinnom práve, treba podať žalobu o zistenie otcovstva. Ak matka (poručník) nepodá žalobu v primeranom čase, ustanoví súd maloletému dieťaťu opatrovníka (nového poručníka) a upraví ho, aby v mene dieťaťa podal žalobu. §
  2. Úkony podľa §§ 269 a 270 vykoná sudca bez ústneho pojednávania. DRUHÝ DIEL. ZISTENIE OTCOVSTVA. §
  3. Príslušnosť. Ak sa má žaloba podať proti opatrovníkovi, je príslušný všeobecný súd žalobcu. Konanie. §
  4. Na konanie o zistenie otcovstva sa použijú ustanovenia jedenástej hlavy s doplnkami uvedenými v ďalších ustanoveniach tohto dielu. §
  5. Otázku zistenia otcovstva nemožno riešiť v inom konaní, a to ani ako predbežnú otázku. § 275.
(1)Dieťa, jeho matka, domnelý otec a podľa potreby aj iné osoby sú povinné dať si odňať krv na vykonanie krvnej skúšky. Ak sa niektorá z týchto osôb bez závažného dôvodu zdráha tak urobiť, možno použiť donucovacie prostriedky podľa § 100 ods. 2 a 3 a § 103 ods. 3. Proti usneseniu, ktorým súd vyhlási zdráhanie za bezdôvodné, môže podať sťažnosť iba ten, kto má byť vyšetrený.
(2)Toto ustanovenie sa použije obdobne na iné podobné dôkazné prostriedky. § 276.
(1)Ak je začaté konanie o zistenie otcovstva na žalobu iba jedného z oprávnených, bráni prejednaniu žaloby druhého oprávneného prekážka uvedená v § 57 ods. 1 písm. c).
(2)Oprávnený, ktorý nepodal žalobu, môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník; účinok rozsudku sa na neho vzťahuje, i keď nevstúpil do konania. § 277.
(1)Ak žalobca za konania o zistenie otcovstva zomrie, konanie sa preruší. V konaní môže pokračovať druhý oprávnený na žalobu. Do šesť mesiacov od smrti dieťaťa môžu podať žalobu o zistenie otcovstva aj jeho potomci, ak preukážu na tomto zistení právny záujem; za tých istých podmienok a v tej istej lehote môžu potomci dieťaťa navrhnúť, aby sa v prerušenom konaní pokračovalo.
(2)Konanie o zistenie otcovstva sa preruší aj vtedy, keď zomrie žalovaný. V konaní možno pokračovať proti opatrovníkovi, ktorého ustanoví žalovanému súd prejednávajúci vec. §
  1. Ak bolo právoplatne rozhodnuté, že neskorší manžel nie je otcom dieťaťa znovu vydatej matky (§ 42 ods. 2 zákona o rodinnom práve), šesťmesačná lehota na zapretie otcovstva sa pre skoršieho manžela začína dňom, keď sa dozvedel o tomto právoplatnom rozhodnutí. §
  2. Ak je so žalobou o zistenie otcovstva spojený aj návrh na určenie povinnosti uhradiť osobné potreby dieťaťa alebo ak došlo k spojeniu takých konaní, súd rozhodne rozsudkom aj o úhrade osobných potrieb. TRETÍ DIEL. ZAPRETIE OTCOVSTVA. §
  3. Na konanie o zapretie otcovstva platia obdobne ustanovenia druhého dielu. ŠTVRTÁ HLAVA. POZBAVENIE SVOJPRÁVNOSTI A POVOLENIE DRŽANIA V ÚSTAVE. PRVÝ DIEL. POZBAVENIE SVOJPRÁVNOSTI. §
  4. Príslušnosť.
(1)Príslušným na konanie je súd, v obvode ktorého má všeobecný súd osoba, ktorá má byť pozbavená svojprávnosti. Ak je takáto osoba v psychiatrickej liečebni alebo v inom podobnom ústave (ďalej len „ústav“), je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého je ústav.
(2)Ak osoba, ktorá má byť pozbavená svojprávnosti, zmení za konania svoje bydlisko alebo pobyt, môže súd

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.