Úradné zdrojeslov-lex.sk · EUR-Lex
Europaius
Slovenčina
ČeštinaDeutschFrançaisEspañolPolskiItalianoNederlandsÖsterreichBelgiquePortuguêsSvenskaDanskSuomiIrelandMagyarEestiLietuviųLatviešuSlovenščinaHrvatskiΚύπροςMaltiRomânăΕλληνικάLuxembourgБългарски
Slovenčina

Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení

Obsah (8)§ 19§ 28§ 40§ 43§ 52§ 65§ 42§ 50

lov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom

  8. § 187 Účinnosť Prílohy Poznámky Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 149/1988 Zb. Názov: Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení Typ: Vyhláška Dátum schválenia: 16.09.1988 Dátum vyhlásenia: 22.09.1988 Autor: Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí Právna oblasť: Právo sociálneho zabezpečenia Nachádza sa v čiastke: 31/1988 Vzťahy predpisu Predpis vykonáva 100/1988 Zb. Zákon o sociálnom zabezpečení Predpis mení 124/1967 Zb. Vyhláška ministerstiev školstva a zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o čiastočnej úhrade nákladov na starostlivosť poskytovanú v niektorých zariadeniach pre mládež 128/1975 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení Predpis je menený 123/1990 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, vyhláška č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch a vyhláška č. 91/1958 Zb., ktorou sa uverejňuje opatrenie Ústrednej rady odborov o organizácii a vykonávaní nemocenského poistenia zamestnancov 260/1990 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení 313/1990 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, a vyhláška č. 235/1990 Zb., ktorou sa vykonáva zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 206/1990 Zb. o štátnom vyrovnávacom príspevku 501/1990 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa menia a dopĺňajú vyhláška č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, a vyhláška č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch 1/1991 Zb. Zákon o zamestnanosti 134/1991 Zb. Zákon o zmenách v nemocenskom zabezpečení 306/1991 Zb. Zákon o zmenách v sociálnom zabezpečení 378/1991 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky o sociálnej odkázanosti 463/1991 Zb. Zákon o životnom minime 578/1991 Zb. Zákon o štátnom rozpočte federácie na rok 1992 a o zmene daňových a niektorých ďalších zákonov 111/1992 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky o úhrade nákladov za ubytovanie a základnú starostlivosť v domovoch-penziónoch pre dôchodcov 235/1992 Zb. Zákon o zrušení pracovných kategórií a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení 259/1992 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky o zmene a doplnení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení, v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 145/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 273/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 319/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 353/1990 Zb. a vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 590/1990 Zb. 285/1992 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky o vykonávaní pracovnej rehabilitácie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou 7/1993 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia 250/1993 Z. z. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o rozsahu a bližších podmienkach poskytovania služieb v ústavoch sociálnej starostlivosti, o úhrade služby a o vreckovom 290/1994 Z. z. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení 365/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov 137/1995 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov 197/1995 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zamestnanosti 308/1995 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti sociálneho zabezpečenia 387/1996 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zamestnanosti 403/2000 Z. z. Vyhláška úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení vyhlášky úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 310/2000 Z. z. Predpis je zrušený 461/2003 Z. z. Zákon o sociálnom poistení 149 VYHLÁŠKA Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí zo
  9. septembra 1988, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanovuje podľa § 177 ods. 1 až 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon“) po dohode s federálnymi ministerstvami národnej obrany, vnútra, poľnohospodárstva a výživy, s ministerstvami zdravotníctva a sociálnych vecí a sociálnych vecí a spravodlivosti republík a Ústrednou radou odborov a po prerokovaní so Zväzom družstevných roľníkov: PRVÁ ČASŤ DÔCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE PRVÁ HLAVA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Zamestnanie § 1 K § 8 ods. 1 písm. f) zákona Štúdium sa započítava v rozsahu, v akom sa hodnotí ako sústavná príprava na budúce povolanie podľa § 24, a za rovnakých podmienok. § 2 K § 8 ods. 1 zákona

(1)Za zamestnanie sa považuje aj pracovná činnosť jednotlivo hospodáriaceho roľníka a spolupracujúceho člena jeho rodiny v dobe od 9. mája 1945 do 30. septembra 1948.
(2)Za zamestnanie sa považuje aj pracovná činnosť občanov umiestnených v školských zariadeniach pre výkon ústavnej výchovy a ochrannej výchovy.1) § 3 K § 8 ods. 4 zákona
(1)Ako zamestnanie sa hodnotí dôchodkové poistenie jednotlivo hospodáriaceho roľníka, spolupracujúceho člena jeho rodiny a inej osoby samostatne hospodáriacej po 30. septembri 1948, ak občan
  1. a)získal v zamestnaní uvedenom v § 8 ods. 1 zákona dobu potrebnú pre nárok na starobný dôchodok alebo, ak ide o nárok na invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok, dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok,
  2. b)bol po skončení poistenia jednotlivo hospodáriaceho roľníka spolupracujúceho člena jeho rodiny alebo inej osoby samostatne hospodáriacej zamestnaný podľa § 8 ods. 1 zákona po dobu aspoň piatich rokov alebo po kratšiu dobu, ak mu vznikol nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok invaliditu (čiastočnú invaliditu) následkom pracovného úrazu utrpeného v zamestnaní, alebo
  3. c)sa stal členom jednotného roľníckeho družstva alebo pracovníkom inej socialistickej organizácie s poľnohospodárskou alebo lesnou výrobou a odovzdal svoje hospodárstvo niektorej z týchto organizácií.
(2)Pre splnenie podmienky získania potrebnej doby zamestnania podľa odseku 1 sa započítavajú aj náhradné doby.
(3)Podmienkou pre hodnotenie doby poistenia podľa odseku 1 je zaplatenie poistného; zaplatenie poistného sa však nevyžaduje, ak ide o činnosť manželky jednotlivo hospodáriaceho roľníka pred
  1. januárom
  2. Na bodu, za ktorú poistné nebolo zaplatené do dňa, od ktorého sa priznáva dôchodok, sa prihliadne ako na dobu poistenia až odo dňa zaplatenia poistného.
(4)Ak jednotlivo hospodáriaci roľník, spolupracujúci člen jeho rodiny alebo iná osoba samostatne hospodáriaca získa ku dňu splnenia podmienok nároku na pomerný starobný dôchodok dobu zamestnania aspoň 25 rokov, určí sa výška dôchodku podľa ustanovení zákona o starobnom dôchodku. Náhradné doby § 4 K § 9 ods. 1 písm. b) zákona
(1)Dobou inej vojenskej služby je doba
  1. a)vojenskej služby v Červenej armáde do 21. júna 1941,
  2. b)vojenskej služby v armáde tzv. slovenského štátu v čase neslobody (včítane zajatia), pokiaľ nejde o dobu služby vojaka z povolania,
  3. c)výkonu služby na štátnych hraniciach v bývalých oddieloch Stráže obrany štátu,
  4. d)vojenskej služby v československej alebo spojeneckej armáde v čase neslobody, ak nie sú splnené podmienky ustanovené v § 59 ods. 1 zákona.
(2)Ako doba inej vojenskej služby sa môže započítať aj doba vojenskej služby (včítane doby zajatia), najdlhšie však do 9. mája 1945, v inej ako československej alebo spojeneckej armáde, ktorú občania vykonávali povinne v čase neslobody, pokiaľ nejde o dôstojníkov alebo príslušníkov SS a obdobných útvarov2) alebo príslušníkov týchto armád, ktorí boli za trestné činy spáchané v ich službách odsúdení podľa retribučných predpisov.3)
(3)Doby vojenských služieb sa preukazujú spravidla potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom. § 5 K § 9 ods. 1 písm. c) a § 59 zákona
(1)Dobou odbojovej činnosti a väzenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v čase neslobody sa rozumie
  1. a)doba vojenskej služby v Červenej armáde od 22. júna 1941 do 9. mája 1945,
  2. b)doba služby československého dobrovoľníka v španielskej republikánskej armáde (v medzinárodných brigádach) v čase od 19. júla 1936 do 28. marca 1939 a doba, ktorú strávil v internačných táboroch vo Francúzsku,
  3. c)doba vojenskej služby československých zahraničných armád,1. československej armády na Slovensku a v jednotkách spojeneckých armád v období od 15. marca 1939 do 9. mája 1945,
  4. d)doba služby v partizánskych jednotkách, ktoré sa zúčastnili na priamych bojoch s fašistami alebo na záškodníckej činnosti v tyle nepriateľa na území československého štátu, Zväzu sovietskych socialistických republík a inej európskej krajiny,
  5. e)doba pobytu v spojeneckých krajinách pred vstupom do československej zahraničnej alebo spojeneckej armády v dobe od prechodu československých hraníc, najskôr však od 15. marca 1939, do dňa vstupu do armády, ak sú splnené podmienky pre uznanie za príslušníka československej zahraničnej alebo spojeneckej armády,
  6. f)doba strávená v nacistických väzeniach, trestniciach alebo koncentračných táboroch (v internácii) v dôsledku preukázanej perzekúcie v období od 1. októbra 1938 do 5. mája 1945 z politických, národnostných alebo rasových dôvodov,
  7. g)doba účasti na domácom alebo zahraničnom odboji v období od15. marca 1939 do 9. mája 1945 a doba účasti na Slovenskom národnom povstaní,
  8. h)doba zajatia, pokiaľ bolo v súvislosti s dobou započítateľnou podľa tohto ustanovenia, najdlhšie do 9. mája 1945,
  9. i)doba nevyhnutného liečenia na následky nezavineného zranenia alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby (činnosti) alebo v súvislosti s obmedzením osobnej slobody, pokiaľ toto liečenie bránilo výkonu zamestnania, najdlhšie do 9. mája 1945; pokiaľ nevyhnutné liečenie trvalo aj po tomto dni, hodnotí sa doba ďalšieho nevyhnutného liečenia ako náhradná doba, nie však ako doba odbojovej činnosti.
(2)Poľnou službou sa rozumie vojenská služba
  1. a)v Červenej armáde za bojov proti nepriateľom Zväzu sovietskych republík v čase od 22. júna 1941 do 9. mája 1945,
  2. b)v jednotkách 1. československého armádneho zboru v Zväze sovietskych republík v čase od 1. februára 1942 do 9. mája 1945 a v Poľskom legióne od 1. do 29. septembra 1939,
  3. c)v poľných útvaroch v československých zahraničných armádach za druhej svetovej vojny za bojov vo Francúzsku od 1. septembra 1939 do 17. júna 1940, za bojov v Severnej Afrike od 1. novembra 1940 do 31. augusta 1943 a za bojov na západnom fronte od 6. júna 1944 do 9. mája 1945, ak sa tieto útvary zúčastnili na boji proti fašizmu na západnom fronte, a v poľných útvaroch v spojeneckých armádach na západoeurópskom a iných bojiskách v čase od 1. septembra 1939 do 9. mája 1945,
  4. d)výkonného letca v československej zahraničnej armáde alebo spojeneckej armáde, parašutistu zhodeného alebo vysadeného v tyle nepriateľa a v čase od 1. augusta 1940 do 1. augusta 1941 aj doba služby príslušníka pozemných útvarov letísk a protilietadlového delostrelectva v Anglicku,
  5. e)v 1. československej armáde na Slovensku v dobe Slovenského národného povstania od 29. augusta 1944,
  6. f)československého dobrovoľníka v španielskej republikánskej armáde (v medzinárodných brigádach) v čase od 19. júla 1936 do 28. marca 1939,
  7. g)v útvaroch uvedených v odseku 1 písm. d).
(3)Dobe poľnej služby sa kladie na roveň doba nevyhnutného liečenia na následky nezavineného zranenia alebo ochorenia vzniknutých pri výkone poľnej služby, pokiaľ toto liečenie bránilo výkonu zamestnania, najdlhšie do 9. mája 1945. Doba zajatia sa nepovažuje za poľnú službu.
(4)Doby bojovej činnosti a poľnej služby sa preukazujú potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom. § 6 K § 9 ods. 1 písm. d) zákona
(1)Dobou nezamestnanosti je doba, po ktorú bol občan vedený v evidencii národného výboru ako uchádzač o zamestnanie4) po
  1. a)ukončení povinnej školskej dochádzky,
  2. b)ukončení alebo prerušení štúdia na stredných a vysokých školách, odbornej prípravy v osobitných odborných učilištiach alebo prípravy na pracovné uplatnenie vo výcvikových zariadeniach pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a v zariadeniach pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť,
  3. c)uvoľnení zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm.
  4. a)a
  5. b)zákona preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície,5)
  6. d)skončení zamestnania v súvislosti s uskutočňovaním štrukturálnych zmien v národnom hospodárstve, s likvidáciou neefektívnych prevádzok, so znižovaním správneho a riadiaceho aparátu a s inými racionalizačnými alebo organizačnými opatreniami6) a v dôsledku uplatnenia zákazu niektorých prác a pracovísk pre ženy7) a v súvislosti s prestavbou národného hospodárstva a ústredných orgánov,8)
  7. e)skončení služobného pomeru vojaka z povolania, príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a príslušníka zboru nápravnej výchovy, ak títo majú nárok na zabezpečenie primeraného umiestnenia v občianskom povolaní9) a dosiaľ neboli umiestnení. Každá z uvedených dôb sa započíta vždy najviac v rozsahu jedného roka; pritom sa prednostne započítava doba spadajúca do rozhodného obdobia.
(2)Dobou nezamestnanosti je aj iná doba než doba uvedená v odseku 1, po ktorú bol občan vedený v evidencii národného výboru ako uchádzač o zamestnanie; táto doba sa však započíta celkovo najviac v rozsahu jedného roka.
(3)Dobou nezamestnanosti je aj doba,
  1. a)po ktorú po 30. septembri 1988 manželka vojaka z povolania alebo príslušníka Zboru národnej bezpečnosti nebola zamestnaná preto, že nasledovala manžela do miesta posádky (útvaru, jednotky) určeného Federálnym ministerstvom národnej obrany alebo Federálnym ministerstvom vnútra a bola vedená v evidencii národného výboru ako uchádzačka o zamestnanie,4)
  2. b)pred 9. májom 1945, po ktorú občan nebol alebo nemohol byť zamestnaný v čase neslobody z dôvodu politického, národnostného alebo rasového útlaku, a doba výluk, štrajkov a perzekúcie pre činnosť v revolučnom robotníckom hnutí.
(4)Doba, po ktorú bol občan vedený v evidencii národného výboru ako uchádzač o zamestnanie, sa preukazuje potvrdením národného výboru, a ak ide o dobu uvedenú v odseku 3 písm. a), ešte potvrdením príslušného vojenského útvaru alebo útvaru Zboru národnej bezpečnosti. § 7 K § 9 ods. 1 písm. e) a f) a ods. 2, § 49 ods. 1 a § 71 ods. 2 zákona
(1)Za dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov sa považuje dieťa, ktoré bolo prevzaté do tejto starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa, ktorého matka zomrela, a dieťa manžela, ktoré mu bolo zverené do výchovy rozhodnutím súdu.
(2)Dobou, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní člena rodiny, sa rozumie aj doba poberania týchto dávok priznaných dobrovoľne. § 8 K § 9 ods. 1 písm. i) a k) zákona
(1)Doba prípravy na pracovné uplatnenie sa započítava ako náhradná doba, ak sa vykonávala podľa predpisov o sociálnom zabezpečení.
(2)Za blízke osoby sa považujú manželia a príbuzní v priamom rade, deti uvedené v § 7 ods. 1, súrodenci, zať a nevesta, a to ktoréhokoľvek z manželov. Podmienka osobnej starostlivosti o blízku osobu pri výkone zamestnania sa považuje za splnenú len vtedy, ak sa zamestnanie vykonáva za takých podmienok, najmä so skrátením pracovného času, ktoré nebránia riadnemu výkonu osobnej starostlivosti. § 9 K § 8 a 9 zákona Za zamestnanie sa považuje aj doba pobytu v cudzine, počas ktorej žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí (§ 43) alebo expert v zahraničí (§ 44). Táto doba sa preukazuje potvrdením organizácie, ktorá vyslala manžela ženy do zahraničia. Pre zisťovanie priemerného mesačného zárobku sa však táto doba posudzuje ako náhradná doba. § 10 Zápočet doby zamestnania v cudzine K § 11 zákona Ak ide o dobu zamestnania vykonávaného československým občanom v cudzine pred 1. januárom 1947, predpokladá sa, že sa občan zdržiaval v cudzine s povolením príslušného československého orgánu. Priemerný mesačný zárobok K § 12 ods. 2, 3 a 7, § 43 a 60 zákona § 11 Hrubé zárobky
(1)Hrubými zárobkami sú zo zamestnania vykonávaného
  1. a)v pracovnom pomere: 1. hrubá mzda (príjem), ak podlieha dani zo mzdy; nezapočítava sa však mzda, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy predpismi o dani zo mzdy;10) prémie, odmeny a podiely na hospodárskych výsledkoch sa započítavajú v tom roku, v ktorom boli vyplatené, 2. hrubá mzda (príjem), ak sa z nej vykonáva zrážka dane zo mzdy len preto, že zárobok nedosahuje zdaniteľnú výšku, 3. náhrada mzdy, pokiaľ podlieha dani zo mzdy; za takú náhradu sa nepovažuje náhrada mzdy pri výkone služby v ozbrojených silách;11) náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku na zotavenie sa započítava v tom roku, v ktorom bola vyplatená, 4. mzdové vyrovnanie poskytované občanom uvoľneným alebo prevedeným v súvislosti s uskutočňovaním štrukturálnych zmien v národnom hospodárstve, s likvidáciou neefektívnych prevádzok, so znižovaním správneho a riadiaceho aparátu a s inými racionalizačnými alebo organizačnými opatreniami,6) občanom uvoľneným v súvislosti s prestavbou národného hospodárstva a ústredných orgánov8) alebo pracovníkom v baníctve uvoľneným alebo prevedeným na inú prácu zo zdravotných dôvodov,12) 5. príspevok na zapracovanie poskytovaný v nábore vykonávanom národnými výbormi13) a príspevok vyplácaný organizáciou dlhodobo uvoľneným poslancom národného výboru,14) 6. naturálne požitky v hodnote určenej na účely dane zo mzdy,15) 7. vernostný prídavok baníkov,16) odmeny členov banských záchranných zborov pri záchranárskych zásahoch,17) stabilizačné odmeny (vernostné stabilizačné odmeny) poskytované pravidelne za nepretržité trvanie pracovného pomeru podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a mzdy a odmeny nevidomých občanov, ktorým sa poskytli mimoriadne výhody III. stupňa,18) aj keď sú od dane zo mzdy oslobodené; vernostný prídavok baníkov a stabilizačné odmeny sa započítavajú v tom roku, v ktorom boli vyplatené;
  2. b)v pomere člena výrobného družstva: 1. zárobky obdobné zárobkom uvedeným v ustanovení písmena a), 2. doplnková odmena za prácu; táto odmena sa započítava v tom roku, v ktorom bola vyplatená;
  3. c)v pomere člena jednotného roľníckeho družstva: 1. pracovná odmena včítane príplatkov a doplatkov k tejto odmene, 2. prémie a výkonnostné a mimoriadne odmeny vyplácané za výsledky pracovnej činnosti, 3. odmeny z rozdelenia zisku, predovšetkým podiely na hospodárskych výsledkoch, odmeny vedúcich funkcionárov družstva, peňažné odmeny v rámci socialistického súťaženia, odmeny pri významných pracovných a životných výročiach, stabilizačné odmeny podľa osobitných predpisov, prémie a odmeny, na ktoré sa družstvu poskytli účelové dotácie vyplácané z prostriedkov na odmeňovanie v družstve; peňažné odmeny v rámci socialistického súťaženia a odmeny pri významných pracovných a životných výročiach sa však započítavajú len v rozsahu, v akom sa započítavajú pracovníkom v pracovnom pomere;19) príjmy uvedené v č. 2 a 3 sa započítavajú v tom roku, v ktorom boli vyplatené, 4. náhrada pracovnej odmeny; za takú náhradu sa však nepovažuje náhrada ušlej pracovnej odmeny pri výkone služby v ozbrojených silách; náhrada pracovnej odmeny za nevyčerpanú dovolenku na zotavenie sa započítava v tom roku, v ktorom bola vyplatená, 5. naturálne požitky v hodnote určenej na účely dane zo mzdy, 6. príspevok na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia platený družstvom;20) pred 1. januárom 1980 časť príspevku plateného družstvom na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia vo výške určenej podľa predpisov platných pred týmto dňom. Na účely určenia najvyššej percentnej výmery dôchodku sa priemerný mesačný zárobok neobmedzený podľa § 12 ods. 6 zákona znižuje o sumu zodpovedajúcu jednej dvanástine príspevku na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia vypočítaného z takého ročného príjmu, ktorý zodpovedá priemernému zárobku neobmedzenému podľa § 12 ods. 6 zákona;
  4. d)v činnostiach uvedených v prvej časti druhej hlavy a v druhej časti prvej a druhej hlavy príjmy tam uvedené.
(2)Hrubými zárobkami sú aj
  1. a)odmeny vyplatené podľa predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch;21) tieto odmeny sa započítavajú v rozsahu, v ktorom podliehajú dani, v tom roku, v ktorom boli vyplatené,
  2. b)čiastočný invalidný dôchodok, a to vo výške v ktorej bol vyplatený,
  3. c)osobitný príspevok baníkom,22)
  4. d)náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patriaca za pracovný úraz23) a náhrada za stratu na služobnom príjme po skončení neschopnosti na službu.24)
(3)Hrubými zárobkami občana, ktorý vykonáva súbežne dve alebo viac zamestnaní, je súčet hrubých zárobkov zo všetkých zamestnaní.
(4)Hrubými zárobkami, z ktorých sa zisťuje priemerný mesačný zárobok účastníka odboja v prípade uvedenom v § 60 zákona, sú hrubé zárobky rovnako kvalifikovaných zdravých pracujúcich v povolaní, ktoré účastník odboja predtým vykonával, dosahované v rozhodnom období.
(5)Za hrubý zárobok občana, ktorý bol poistený ako jednotlivo hospodáriaci roľník, spolupracujúci člen jeho rodiny alebo iná osoba samostatne hospodáriaca, sa za dobu samostatnej zárobkovej činnosti považuje suma 1000 Kčs mesačne.
(6)Ak sa za hrubé zárobky u niektorých skupín občanov považuje pevne určená suma (ďalej len „fiktívny zárobok“), je táto suma 1600 Kčs mesačne, a ak ide o invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok v súvislosti s plnením úloh v ozbrojených silách podľa § 34 a 38 zákona alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok účastníka odboja podľa § 63 ods. 4 zákona, je táto suma 2000 Kčs mesačne. § 12 Výpočet priemerného mesačného zárobku
(1)Mesačný priemer hrubých zárobkov sa určí z úhrnu zárobkov uvedených v § 11 ods. 1 a 2 za kalendárne roky, z ktorých sa zisťuje priemerný mesačný zárobok. Ak sú v kalendárnych rokoch vylúčené doby uvedené v odseku 7, súčet zárobkov uvedených v § 11 ods. 1 sa úmerne upraví podľa dĺžky týchto dôb.
(2)Hrubým zárobkom za jednotlivý celý kalendárny rok na určenie piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov je úhrn zárobkov uvedených v § 11 ods. 1 a 2 započítateľných v tomto roku. Ak sú v kalendárnom roku vylúčené doby uvedené v odseku 7, súčet zárobkov uvedených v § 11 ods. 1 sa úmerne upraví podľa dĺžky týchto dôb.
(3)Za kalendárny rok so zárobkami sa nepovažuje kalendárny rok, v ktorom občan po prvý raz vstúpil do zamestnania, pokiaľ zamestnanie netrvalo celý kalendárny rok; za prvý vstup do zamestnania sa pritom nepovažuje doba štúdia po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky, pokiaľ je to pre občana výhodnejšie.
(4)Ak nárok na dôchodok vznikol v kalendárnom roku, v ktorom občan po prvý raz vstúpil do zamestnania, vypočítava sa priemerný mesačný zárobok z hrubých zárobkov dosiahnutých v tomto roku. Ak nárok na dôchodok vznikol v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom občan po prvý raz vstúpil do zamestnania vypočítava sa priemerný mesačný zárobok z hrubých zárobkov dosiahnutých v kalendárnych rokoch so zárobkami. Doba predchádzajúca vstupu do zamestnania a doba od vzniku nároku na dôchodok do konca kalendárneho roka sa pritom posudzuje ako doba uvedená v odseku 7.
(5)Ak nárok na invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok vznikol v kalendárnom roku,
  1. a)v ktorom sa nemocenské priznané pred vznikom nároku na tento dôchodok vyplácalo do konca kalendárneho roka a dôchodok sa v tomto roku nevyplácal, alebo
  2. b)po 30. novembri, považuje sa na účely určenia rozhodného obdobia za rok vzniku nároku na invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok aj rok, ktorý po ňom nasleduje. V prípade uvedenom v ustanovení písmena
  3. b)sa pritom doba od vzniku nároku na dôchodok do konca kalendárneho roka posudzuje ako doba uvedená v odseku 7.
(6)Do kalendárneho roka sa zahŕňajú aj doby, v ktorých občan nemal žiadny zárobok.
(7)Z kalendárneho roka sa vylučujú:
  1. a)náhradné doby,
  2. b)doby pracovného voľna bez náhrady príjmu účastníkov štúdia popri zamestnaní a kombinovaného štúdia,
  3. c)doby sústavnej prípravy na budúce povolanie,
  4. d)doby, po ktoré sa poskytoval vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve,
  5. e)doby zamestnania v cudzine, ak nejde o pracovníkov v zahraničí a expertov v zahraničí. Ak občan mal v týchto dobách zárobky uvedené v § 11 ods. 1, nezapočítavajú sa do hrubých zárobkov. Ak tieto doby trvali po celý kalendárny rok a boli vylúčené, nepovažuje sa tento rok za kalendárny rok so zárobkami.
(8)V kalendárnom roku sa však náhradné doby uvedené v § 9 ods. 1 písm. e), g),
  1. h)a
  2. k)zákona a doby sústavnej prípravy na budúce povolanie v období, v ktorom sa dosiahol zárobok, nevylučujú a zárobok dosiahnutý v týchto dobách sa započítava do hrubých zárobkov, ak je takto určený hrubý zárobok v kalendárnom roku vyšší.
(9)Pri určení mesačného priemeru hrubých zárobkov podľa odseku 1 sa do obdobia, z ktorého sa priemerný mesačný zárobok zisťuje, zahŕňajú aj doby, v ktorých občan nemal žiadny zárobok; z tohto obdobia sa však vylučujú doby uvedené v odseku 7, ak boli vylúčené už pri určení hrubých zárobkov za kalendárny rok.
(10)Za uvoľnenie v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení sa na účely určenia rozhodného obdobia považuje prevedenie alebo uvoľnenie občana z doterajšieho zamestnania podľa osobitných predpisov.25) § 13 Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok občana, ktorému vznikol nárok na tento dôchodok pred dovŕšením veku 28 rokov, a občana, ktorý utrpel úraz pri osobitných druhoch činností za okolností uvedených v § 59, sa vymeriava z fiktívneho zárobku, pokiaľ skutočne dosiahnutý priemerný mesačný zárobok nie je pre neho výhodnejší. § 14 Pracovné úrazy a choroby z povolania K § 19 zákona
(1)Plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s ním sa posudzuje podľa pracovnoprávnych predpisov.
(2)Za pracovný úraz utrpený pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním sa považuje aj úraz, ktorý utrpel lekár pri záchranných prácach pod zemou v hlbinných baniach pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
(3)Za pracovný úraz utrpený pri plnení pracovných úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním sa považuje aj úraz, ktorý utrpel príslušník závodného požiarneho zboru pri zásahu.
(4)Chorobami z povolania sú choroby uvedené v prílohe č. 1 tejto vyhlášky, ak vznikli za podmienok tam ustanovených. Ak u občana ide o chorobu z povolania, posudzuje a hlásenie podáva príslušný orgán štátnej zdravotníckej správy. § 15 Výchova dieťaťa K § 21 ods. 2 a § 46 ods. 2 zákona
(1)Podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov. Pokiaľ sa však žena ujala výchovy dieťaťa po dosiahnutí ôsmeho roka jeho veku, je podmienka výchovy dieťaťa splnená, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu piatich rokov.
(2)Do potrebnej doby starostlivosti o dieťa uvedenej v odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú sa žena nemohla o dieťa osobne starať
  1. a)pre chorobu, alebo
  2. b)pretože dieťa bolo zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti.
(3)Podmienka výchovy dieťaťa sa považuje za splnenú tiež, ak sa žena starala o dieťa
  1. a)od jeho narodenia do jeho úmrtia, pokiaľ dieťa zomrelo po dosiahnutí šiestich mesiacov veku, aj keď nie je splnená podmienka uvedená v odseku 1,
  2. b)aspoň posledné tri roky pred dosiahnutím veku určeného pre vznik nároku na starobný dôchodok. § 16 Zvýšenie nároku na starobný dôchodok pri ďalšom zamestnaní K § 23 a § 27 ods. 2 a 3 zákona
(1)Pre zvýšenie starobného dôchodku za ďalšie zamestnanie sa posudzuje zamestnanie vykonávané v cudzine po vzniku nároku na tento dôchodok ako zamestnanie vykonávané v Československej socialistickej republike, ak ide o pracovníkov v zahraničí, expertov v zahraničí a občanov uvedených v § 45.
(2)Občanovi, ktorý už splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia jednotlivo hospodáriaceho roľníka, spolupracujúceho člena jeho rodiny a inej osoby samostatne hospodáriacej, sa zvyšuje starobný dôchodok za dobu zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok podľa § 33 zákona; starobný dôchodok sa zvyšuje z priemerného mesačného zárobku určeného za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok. Invalidita a čiastočná invalidita K § 29 ods. 2 a § 37 ods. 2 a 3 zákona § 17 Za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa pokladá nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy potrvá dlhšie ako jeden rok. § 18
(1)Sústavné zamestnanie je zamestnanie vykonávané s určitou pravidelnosťou tak, že nárok z neho je stálym zdrojom príjmu. Za sústavné zamestnanie sa považuje aj zamestnanie vykonávané na základe dohody o pracovnej činnosti, pokiaľ občan je zúčastnený na nemocenskom zabezpečení z tejto dohody len preto, že je požívateľom invalidného dôchodku. Sústavným zamestnaním nie je zamestnanie, ktoré nezakladá nemocenské zabezpečenie alebo ktoré netrvá aspoň po dobu šiestich mesiacov po sebe nasledujúcich alebo zamestnanie vykonávané v rámci pracovnej rehabilitácie odporúčanej národným výborom.
(2)Zamestnanie je celkom neprimerané predošlým schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho zamestnania, ak sa na jeho výkon vyžaduje oveľa nižšia kvalifikácia, než ktorá sa požadovala na výkon doterajšieho zamestnania, alebo v ňom nie je využitá odborná a úzko zameraná kvalifikácia získaná v doterajšom zamestnaní, a ak výkonom nového zamestnania občanovi poklesne zárobok spravidla aspoň o polovicu zárobku, ktorý dosahoval v doterajšom zamestnaní, prípadne na doterajšom pracovisku. Pritom doterajším pracoviskom sa rozumie pracovisko, kde občan využíval svoju kvalifikáciu, a z ktorého bol prevedený zo zdravotných dôvodov.

§ 19ods. 5 platí obdobne pre úpravu doterajšieho zárobku.

(3)Celkom mimoriadnymi podmienkami sa rozumie najmä
  1. a)nevyhnutná celkom osobitná, spravidla individuálna úprava pracoviska, pracovných prístrojov, nástrojov a pomôcok alebo úprava prístupu na pracovisko,
  2. b)zabezpečenie osobitnej dopravy na pracovisko a späť spočívajúce v potrebe sprievodcu alebo individuálnej dopravy,
  3. c)schopnosť výkonu zamestnania výhradne formou domácej práce, alebo
  4. d)schopnosť výkonu zamestnania výhradne v chránených dielňach (chránených pracoviskách), vo výrobných družstvách invalidov a v prevádzkárňach hospodárskych zariadení zväzov invalidov, a to na pracovných miestach zodpovedajúcich potrebám občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. U občanov úplne alebo prakticky nevidomých a u občanov s anatomickou alebo funkčnou stratou dvoch končatín sa vždy predpokladá, že pracujú za celkom mimoriadnych podmienok. § 19
(1)Za podstatný pokles zárobku občana sa považuje, ak mesačný priemer jeho hrubých zárobkov zistený za posledných 12 mesiacov je nižší než porovnateľný zárobok spravidla aspoň o tretinu. Ak ide o umelcov uvedených v § 61 a občanov poskytujúcich vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru, skúma sa splnenie podmienky podstatného poklesu zárobku zo zárobkov zistených za kalendárny rok.
(2)Hrubými zárobkami podľa odseku 1 sa rozumejú zárobky uvedené v § 11 ods. 1 s výnimkou
  1. a)podielov na hospodárskych výsledkoch,
  2. b)stabilizačných odmien (vernostných stabilizačných odmien) poskytovaných pravidelne za nepretržité trvanie zamestnania podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
  3. c)vernostného prídavku baníkov,16)
  4. d)odmien poskytovaných pri významných pracovných a životných výročiach,26)
  5. e)náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku,
  6. f)príjmov za mimoriadne smeny v dňoch pracovného pokoja vykonávané z dôvodu naliehavej potreby národného hospodárstva a z krátkodobej činnosti bezprostredne smerujúcej k odstráneniu nepriaznivých dôsledkov živelných pohrôm,
  7. g)odmien do výšky 2000 Kčs ročne za dobrovoľnú verejnoprospešnú činnosť (napríklad odmeny za brigádnickú činnosť v akcií Z); odmeny z dohôd o pracovnej činnosti a príjmy občana poskytujúceho vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru sa pritom zahŕňajú do hrubých zárobkov bez ohľadu na to, či tieto činnosti zakladajú účasť na dôchodkovom zabezpečení.
(3)Pri určení priemeru hrubých zárobkov sa do obdobia, z ktorého sa priemer vypočítava, nezahŕňajú náhradné doby, doby, keď zamestnanie netrvalo, a doby keď občan nemal zárobok z iných dôvodov.
(4)Podmienka podstatného poklesu zárobku pri priznávaní čiastočne invalidného dôchodku sa hodnotí
  1. a)podľa predpokladaných zárobkov v odporúčanom zamestnaní, ak konanie prebieha v rámci prechodu z pracovnej neschopnosti do čiastočnej invalidity alebo v čase, keď žiadateľ o čiastočný invalidný dôchodok nie je zamestnaný alebo
  2. b)podľa novodosahovaných zárobkov, ak konanie prebieha mimo doby pracovnej neschopnosti v súvislosti so žiadosťou o priznanie čiastočného invalidného dôchodku podanou po prevedení na inú prácu, zmene zamestnania zo zdravotných dôvodov alebo vytvorení zvlášť uľahčených pracovných podmienok, a to za kratšiu dobu než uvedenú v odseku 1.
(5)Porovnateľný zárobok je priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava čiastočný invalidný dôchodok, ale neobmedzený podľa § 12 ods. 6 zákona, po úprave o prepočítací koeficient. Ak sa občan stal čiastočne invalidným v čase prípravy na pracovné uplatnenie, je porovnateľným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov, ktoré dosahovali pracujúci v zamestnaní, na ktoré sa občan pripravoval, v období pred priznaním dôchodku, po úprave o prepočítací koeficient. Úprava zárobkov o prepočítací koeficient spočíva v ich zvýšení o 2 % za každý rok výplaty čiastočného invalidného dôchodku a v prípade, že bezprostredne pred priznaním tohto dôchodku požíval občan invalidný dôchodok, aj za dobu výplaty invalidného dôchodku, ak bol čiastočný invalidný dôchodok vymeraný z rovnakého priemerného mesačného zárobku ako invalidný dôchodok.
(6)Podmienka podstatného poklesu zárobku sa považuje za splnenú, ak priemer hrubých zárobkov občana nie je viac ako 1400 Kčs mesačne.
(7)U občanov, ktorí pracujú v zahraničí, s výnimkou pracovníkov v zahraničí a expertov v zahraničí, sa podmienka podstatného poklesu zárobku neskúma. § 20
(1)Doterajšie zamestnanie je zamestnanie, ktoré občan pred vznikom dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu naposledy vykonával alebo na ktoré sa po ukončení základnej školy sústavne pripravoval štúdiom alebo výcvikom. Za naposledy vykonávané zamestnanie sa však nepovažuje zamestnanie, v ktorom došlo ku zníženiu zárobkov a ktoré občan začal vykonávať len v dôsledku zmeny zdravotného stavu, ktorá založila čiastočnú invaliditu, a zamestnanie, v ktorom sa nevyužila kvalifikácia, pokiaľ bolo alebo sa malo vykonávať po dobu spravidla kratšiu ako dva roky. Ak vznikol dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, považuje sa za doterajšie to zamestnanie, pri výkone ktorého úraz vznikol alebo sa zistila choroba z povolania.
(2)Rovnako kvalifikované zamestnanie je zamestnanie, ktoré kladie podobné požiadavky na občana ako doterajšie zamestnanie, spravidla mu umožňuje dosiahnuť približne rovnaký zárobok a nie je úplne vzdialené doterajšiemu zamestnaniu.
(3)Zvlášť uľahčenými pracovnými podmienkami sa rozumejú najmä
  1. a)skrátenie pracovného času alebo zníženie požiadaviek na pracovný výkon občana pracujúceho v úkole aspoň o tretinu,
  2. b)osobitná úprava pracoviska,
  3. c)výkon práce v chránených dielňach (chránených pracoviskách), vo výrobných družstvách invalidov a v prevádzkárňach hospodárskych zariadení zväzov invalidov. Za zvlášť uľahčené pracovné podmienky sa však nepovažuje zákaz výkonu len niektorých prác alebo pracovných úkonov, práce v určitom pracovnom prostredí alebo v noci alebo zmena pracovnej náplne neodôvodnená dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
(4)Pri posudzovaní, aké zamestnania je občan ešte schopný vykonávať pri svojom dlhodobom nepriaznivom zdravotnom stave, sa vždy prihliada na možnosť rekvalifikácie na iné vhodné a primerané zamestnanie, a to najmä vzhľadom na vek občana, dosiahnutú kvalifikáciu a rozsah zachovaných pracovných schopností.
(5)Invalidita (čiastočná invalidita) občanov, ktorí vykonávali službu v ozbrojených silách a neboli vojakmi z povolania (§ 167), sa posudzuje až po ich prepustení z činnej služby; doklady o poškodení ich zdravia úrazom alebo ochorením vzniknutým v súvislosti so službou v ozbrojených silách zabezpečujú a predkladajú príslušné orgány ozbrojených síl. § 21 Zdravotné postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky sú postihnutia uvedené v prílohe č. 2 tejto vyhlášky. § 22 Zápočet doby zamestnania výkonného letca pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov K § 41 ods. 2 zákona
(1)Pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov sa doba zamestnania výkonného letca započítava jedenapolnásobne, pokiaľ nalietal v kalendárnom roku
  1. a)150 až 470 letových hodín, ak ide o výkonného letca dopravných lietadiel,
  2. b)250 až 560 letových hodín, ak ide o palubného sprievodcu,
  3. c)200 až 500 letových hodín, ak ide o palubnú sprievodkyňu,
  4. d)100 až 350 letových hodín, ak ide o výkonného letca lietadiel pre letecké práce,
  5. e)50 až 100 letových hodín, ak ide o výkonného letca vrtuľníkov a
  6. f)50 až 120 letových hodín, ak ide o výkonného letca Zväzu pre spoluprácu s armádou včítane výsadkára - inštruktora a inštruktora lietania na Vysokej škole dopravnej.
(2)Pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov sa doba zamestnania výkonného letca započítava dvojnásobne, pokiaľ výkonný letec uvedený v odseku 1 nalietal vyšší počet letových hodín alebo pokiaľ výkonný letec nalietal aspoň 50 letových hodín v kalendárnom roku pri skúšaní prototypov lietadiel alebo leteckých motorov a novovyrobených alebo opravených lietadiel alebo motorov.
(3)Ak výkonný letec nalietal v kalendárnom roku nižší počet letových hodín, než je uvedený v odseku 1, prípadne v odseku 2, započítava sa mu len skutočná doba zamestnania výkonného letca, s výnimkou náhradných dôb.
(4)Výsadkárovi - inštruktorovi Zväzu pre spoluprácu s armádou sa započítava jeden zoskok z lietadla za tri letové hodiny a jedno vysadenie z lietadla za pol letovej hodiny. Za jedno vysadenie z lietadla sa považuje každý uskutočnený let, pri ktorom došlo k vysadeniu najmenej jedného výsadkára.
(5)Ak výkonný letec lietadla pre letecké práce alebo vrtuľníka alebo výkonný letec Zväzu pre spoluprácu s armádou vykonáva funkciu pilota-inštruktora alebo funkciu pilota-inšpektora, započítava sa mu každá hodina jedenapolnásobne.
(6)Ak zamestnanie výkonného letca trvá len po časť kalendárneho roka alebo ak dôjde k zmene funkcie výkonného letca uvedenej v odseku 1, počet letových hodín sa pre jedenapolnásobné, prípadne dvojnásobné započítanie príslušnej časti roka úmerne zníži.
(7)Pre najvyššiu výmeru úhrnu dôchodku za výsluhu rokov výkonného letca a iného dôchodku platí suma uvedená v § 56 ods. 2 písm.
  1. b)zákona, a ak je jedným z vyplácaných dôchodkov dôchodok za výsluhu rokov vedúceho letovej prevádzky, suma uvedená v § 56 ods. 2 písm.
  2. c)zákona.
(8)Na účely krátenia dôchodku za výsluhu rokov s príjmom zo zárobkovej činnosti sa priemerný mesačný zárobok neobmedzený podľa § 12 ods. 6 zákona upravuje o prepočítací koeficient podľa § 19 ods. 5 obdobne. § 23 Krátenie dôchodku za výsluhu rokov a vdovského dôchodku pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti K § 44 ods. 2 a § 48 ods. 2 a 3 zákona
(1)Príjmom zo zárobkovej činnosti je hrubý zárobok uvedený v § 11 ods. 1 a ods. 2 písm. d) včítane odmien z dohôd o pracovnej činnosti a peňažných dávok nemocenského zabezpečenia nahrádzajúcich pracovný príjem. Ak ide o jednotlivo hospodáriaceho roľníka, spolupracujúceho člena jeho rodiny alebo inú osobu samostatne hospodáriacu, považuje sa za príjem z jeho činnosti suma 1000 Kčs mesačne. Za príjem občanov pracujúcich v zahraničí, s výnimkou pracovníkov uvedených v § 43 a 44, sa považuje príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vycestovaním do zahraničia.
(2)Dôchodok sa skrátil od najbližšej mesačnej splátky dôchodku nasledujúcej po skutočnosti zakladajúcej krátenie podľa predpokladaného príjmu na podklade oznámenia organizácie, pre ktorú dôchodca pracuje. Vždy po uplynutí 12 mesiacov zárobkovej činnosti dôchodcu sa krátenie dôchodku pre ďalšie obdobie upraví podľa výšky skutočne dosiahnutého príjmu z tejto činnosti. Ak ide o umelca, občana poskytujúceho vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru, jednotlivo hospodáriaceho roľníka, spolupracujúceho člena jeho rodiny alebo inú osobu samostatne hospodáriacu, skráti sa dôchodok vždy po uplynutí kalendárneho roka.
(3)Krátenie dôchodku sa nemení, ak sa priemer hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti zmení najviac o 50 Kčs mesačne.
(4)Starostlivosťou vdovy o dieťa sa rozumie starostlivosť o vlastné (osvojené) dieťa a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov (§ 7 ods. 1). K § 49 ods. 2 písm. a) a § 71 ods. 2 zákona § 24 Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie
(1)Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje
  1. a)štúdium na stredných a vysokých školách27) s výnimkou štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia po dobu výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby alebo za trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov,
  2. b)odborná príprava v osobitných odborných učilištiach,
  3. c)príprava na výkon povolania zaškolením,28)
  4. d)príprava na pracovné uplatnenie vo výcvikových zariadeniach pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a v zariadeniach pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.
(2)Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie podľa odseku 1 písm.
  1. a)a
  2. b)sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka školy. Ak žiak (študent) začal plniť študijné povinnosti pred týmto dňom, začína sa jeho sústavná príprava na budúce povolanie dňom, keď začal tieto povinnosti plniť.
(3)Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje aj
  1. a)doba od skončenia výuky v jednom školskom roku do začiatku nasledujúceho školského roka, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu,
  2. b)doba školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia, pokiaľ dieťa nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť,
  3. c)doba po skončení posledného ročníka školy do vykonania určenej záverečnej skúšky, najdlhšie však do konca nasledujúceho školského roka, pokiaľ dieťa pred uplynutím tejto doby nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť,
  4. d)iné štúdium alebo výuka, ak je svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy Českej socialistickej republiky alebo Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky postavené na roveň štúdiu na školách uvedených v odseku 1 písm. a).
(4)Do doby sústavnej prípravy dieťaťa na budúce povolanie sa započítavajú aj opakované ročníky štúdia. Pri neukončenom štúdiu sa posudzuje ako doba štúdia na strednej a vysokej škole doba do dňa, ktorý je vyznačený na potvrdení školy o štúdiu. Dobou štúdia je doba, po ktorú sa štúdium prerušilo.
(5)Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje aj doba štúdia popri zamestnaní, pokiaľ žiak (študent) nie je v tejto dobe zamestnaný. § 25 Povinná školská dochádzka Za povinnú školskú dochádzku sa na účely sociálneho zabezpečenia považuje aj doba školských prázdnin nadväzujúcich na ukončenie obdobia školského vyučovania školského roka, v ktorom dieťa dovŕši posledný rok povinnej školskej dochádzky, pokiaľ dieťa v tejto dobe nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú povinnosť. § 26 Dôchodok manželky K § 51 zákona Za zárobkovú činnosť sa nepovažuje pracovná činnosť nepresahujúca 60 pracovných dní v kalendárnom roku. § 27 Sociálny dôchodok K § 52 zákona
(1)Životné potreby sa spravidla nepokladajú za zabezpečené, ak
  1. a)občan je odkázaný na príjem uvedený v § 28 ods. 1 nedosahujúci sumy uvedené v § 54 ods. 1 a 2 zákona,
  2. b)užívateľ poľnohospodárskej pôdy je odkázaný na výnos z pôdy, ktorú obhospodaruje a ktorá nepresahuje výmeru 0,4 ha.
(2)Pre priznanie a výšku sociálneho dôchodku sa neprihliada na pracovnú činnosť občana a jeho rodinného príslušníka nepresahujúcu 60 pracovných dní v kalendárnom roku.
(3)Na účely poskytovania sociálneho dôchodku sa pobyt občana v domove - penzióne pre dôchodcov nepovažuje za umiestnenie v ústave sociálnej starostlivosti. § 28 Úprava dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu K § 54 zákona
(1)Pre nárok na úpravu dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu, sa iným príjmom rozumie
  1. a)čistý príjem z akejkoľvek zárobkovej činnosti,
  2. b)výživné a príspevok na výživu rozvedeného manžela a nevydatej matke,
  3. c)čistý príjem z nehnuteľnosti,
  4. d)peňažné dávky nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce pracovný príjem,
  5. e)náhrada za stratu na zárobku,
  6. f)náhrada sa stratu na dôchodku,
  7. g)dôchodok vyplácaný z cudziny a dávka poskytovaná z cudziny ako odškodnenie za stratu zárobkovej schopnosti spôsobenú pracovným úrazom alebo vojnovým poškodením (renta),
  8. h)výsluhový prídavok v stavebníctve a iné obdobné príspevky k dôchodku poskytované organizáciami podľa osobitných predpisov s výnimkou príspevkov k dôchodkom družstevných roľníkov,
  9. i)materský príspevok,
  10. j)štipendium, s výnimkou prospechového štipendia,
  11. k)príjem (odmena) žiaka (študenta) v období odborného rozvoja,
  12. l)suma daňovej úľavy daňovníka dane zo mzdy vyplývajúca z uznania dôchodcu za vyživovanú osobu, alebo ak je suma daňovej úľavy menšia než 100 Kčs, suma 100 Kčs mesačne,
  13. m)naturálne pôžitky, a to hodnotu, akou sa započítavajú na účely dane zo mzdy,
  14. n)príjem dobrovoľnej opatrovateľky presahujúci 600 Kčs mesačne,
  15. o)opakujúce sa plnenie zo zákonnej zodpovednosti včítane poistného plnenia a pravidelné plnenie z dôchodkového pripoistenia.
(2)Za príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti sa považuje základ pre vyrubenie príslušnej dane (poľnohospodárskej, z príjmov obyvateľstva); ak je však skutočný čistý výnos nižší než tento základ preto, že občan vykonávajúci zárobkovú činnosť nemohol pracovať úplne pre nepriaznivý zdravotný stav alebo z iných vážnych dôvodov, prihliada sa na tento nižší výnos. Za príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti sa však nepovažuje príjem zo záhumienka.
(3)Za občana, ktorý plní vyživovaciu povinnosť, sa vždy považujú manžel (manželka) a občan, ktorý poberá výchovné alebo prídavky na deti alebo ktorému sa vypláca sirotský dôchodok na vlastné (osvojené) dieťa.
(4)Podmienka spoločnej domácnosti sa nepovažuje za splnenú, ak dôchodca alebo jeho rodinný príslušník uvedený v § 54 ods. 8 zákona je umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti, ak ide o celoročný alebo týždenný pobyt, v psychiatrickej liečebni alebo v liečebni pre dlhodobo chorých, a to odo dňa splatnosti štvrtej splátky dôchodku po dni umiestnenia.
(5)Na účely úpravy dôchodku ako jediného zdroja príjmu sa pobyt občana v domove - penzióne pre dôchodcov nepovažuje za umiestnenie v ústave sociálnej starostlivosti. Súbeh nárokov a zúčtovanie dávok K § 56 a 98 zákona § 29 Súbeh nárokov na starobný a vdovský dôchodok Úprava starobného dôchodku pre súbeh s vyšším vdovským dôchodkom sa nemení, pokiaľ po zvýšení starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok jeho výška presiahne výšku vdovského dôchodku. § 30 Súbeh nárokov na starobný alebo invalidný dôchodok a nemocenské
(1)Ak sa starobný dôchodok priznáva spätne aj za dobu, po ktorú sa poskytovalo nemocenské, zúčtuje sa doplatok dôchodku s nemocenským vyplateným za dobu dlhšiu, než ustanovujú predpisy o nemocenskom zabezpečení.29)
(2)Ak sa invalidný dôchodok priznáva spätne aj za dobu, po ktorú sa poskytovalo nemocenské priznané po vzniku nároku na tento dôchodok, zúčtuje sa doplatok dôchodku s nemocenským vyplateným za dobu dlhšiu, než ustanovujú predpisy o nemocenskom zabezpečení.29) § 31 Súbeh nárokov na invalidný dôchodok a prídavky na deti alebo výchovné Ak sa invalidný dôchodok priznáva dieťaťu spätne aj za dobu, po ktorú sa naň poskytovali prídavky na deti alebo výchovné, zúčtuje sa doplatok dôchodku s týmito vyplatenými dávkami; ak príplatok k prídavkom na deti alebo k výchovnému patril, zúčtuje sa doplatok dôchodku aj s týmto príplatkom. § 32 Súbeh nárokov na výchovné a prídavky na deti
(1)Ak výchovné k dôchodku na dieťa patrí za dobu, za ktorú sa už poskytovali prídavky na deti z nemocenského zabezpečenia, vyplatí sa na výchovnom len rozdiel medzi výškou výchovného a výškou prídavkov na deti.
(2)Ak sa na dieťa poskytovalo výchovné, hoci sa na toto dieťa mali poskytovať prídavky na deti, zastaví sa výplata výchovného pri výplate splátky dôchodku splatnej po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už výchovné vyplatilo. Výchovné za predchádzajúcu dobu sa nepovažuje za preplatok, pokiaľ nepresahovalo výšku, v ktorej by prídavky na deti za túto dobu inak patrili; podmienkou je, že na toto dieťa sa výchovné poskytlo len raz a že splnilo účel, na ktorý je určené.
(3)Ak v rodine dôchodcu žijú deti, z ktorých na niektoré sa vypláca výchovné jednému z manželov a na ostatné sa vypláca výchovné druhému z manželov, poskytne sa na žiadosť k súčtu súm výchovného, ktoré sa vyplácajú na tieto deti, doplatok do výšky výchovného, ktoré by sa poskytovalo na všetky deti len k jednému dôchodku. Doplatok sa rozdelí k výchovnému pomernou časťou podľa počtu detí.
(4)Ak v rodine dôchodcu žijú deti, z ktorých na niektoré sa vypláca výchovné k dôchodku a na ostatné prídavky na deti, poskytne sa na žiadosť k súčtu súm výchovného a prídavkov na deti doplatok do výšky výchovného, ktoré by mu inak patrilo na všetky tieto deti; podmienkou je, že u toho, z nemocenského zabezpečenia ktorého sa prídavky na deti poskytujú, nie sú splnené podmienky pre priznanie doplatku k prídavkom na deti.30)
(5)Ak požívateľ dôchodku neuplatnil nárok na výchovné, hoci by mu inak patrilo, je oprávnený uplatniť nárok na výchovné z jeho dôchodkového zabezpečenia druhý z rodičov, iný občan, ktorý má dieťa v priamom zaopatrení, opatrovník alebo orgán poverený úlohami starostlivosti o deti.
(6)Ustanovenia odsekov 2 a 5 platia tiež pre príplatok k výchovnému. § 33 Súbeh nárokov na dôchodky a osobitný príspevok baníkom Ak sa priznáva starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok za dobu, po ktorú sa poskytol osobitný príspevok baníkom,31) zúčtuje sa doplatok týchto dôchodkov s vyplateným príspevkom; prípadný preplatok osobitného príspevku baníkom sa na žiadosť platiteľovi tejto dávky vráti. Obmedzenie výplaty a zníženie dávok § 34 K § 99 zákona
(1)Suma, o ktorú sa dôchodok pri umiestnení dôchodcu v psychiatrickej liečebni alebo v liečebni pre dlhodobo chorých znižuje, je 1200 Kčs mesačne; dôchodok sa však zníži najviac tak, aby výplata dôchodku tvorila aspoň 30 % jeho výšky, najmenej však 310 Kčs mesačne. Ak je občan povinný uhrádzať záväzky mimo liečebne, upraví sa zníženie tak, aby dôchodca mohol uhrádzať tieto záväzky; obmedzenie zníženia dôchodku 30 % jeho výšky v tomto prípade neplatí. Za záväzky občana mimo liečebne sa považujú záväzky vyplývajúce z rozhodnutia súdu alebo orgánu štátnej správy a úhrada za užívanie bytu a služby s tým spojené.
(2)Zostatok dôchodku vypláca platiteľ dôchodku hromadným poukazom všetkým dôchodcom umiestneným v liečebni k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Rozdiely na dôchodku vzniknuté zmenou výplatného termínu sa nezúčtovávajú.
(3)Po návrate z liečebne sa občanovi doplatí spätne za posledné dva mesiace pobytu v liečebni časť dôchodku, o ktorú sa dôchodok znížil, včítane zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť, a úpravy dôchodku patriacej z dôvodu jediného zdroja príjmu.
(4)Ak bol do psychiatrickej liečebne alebo do liečebne pre dlhodobo chorých premiestnený občan, ktorému sa dôchodok znížil podľa odseku 1 alebo ktorý bol dosiaľ umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti, posudzuje sa pre určenie doby zníženia dôchodku tento občan, ako keby pokračoval v doterajšom pobyte. Obdobne sa postupuje aj v prípade, že občan uvedený v predchádzajúcej vete je znova umiestnený v psychiatrickej liečebni alebo v liečebni pre dlhodobo chorých do dvoch mesiacov od prepustenia z takej liečebne alebo z ústavu sociálnej starostlivosti.
(5)

§ 28ods. 3 platí aj tu. § 35 K § 100 zákona

(1)Dôchodcovi, ktorý vykonáva trest odňatia slobody po dobu dlhšiu ako jeden mesiac alebo je vo väzbe, sa vypláca po úprave podľa odseku 2 časť dôchodku vo výške potrebnej na úhradu za užívanie bytu a služby s tým spojené, ako aj na úhradu výživného, prípadne príspevku na výživu, ktoré má dôchodca povinnosť poskytovať podľa súdneho rozhodnutia inej osobe než uvedenej v odseku 2, a iných právnych záväzkov, s výnimkou úhrady peňažného trestu alebo pokuty, pre ktoré sa vykonávajú zrážky z dôchodku.
(2)Manželke a deťom dôchodcu sa vypláca časť dôchodku vo výške 40 % dôchodku, ak ide o jednu osobu, 60 % dôchodku, ak ide o dve osoby, a 80 % dôchodku, ak ide o tri a viac uvedených osôb; pokiaľ však tieto osoby majú nárok voči dôchodcovi na výživné priznané súdom, vypláca sa im časť dôchodku vo výške tohto výživného. § 36 Bezvládnosť K § 70 zákona
(1)Čiastočne bezvládny je dôchodca, ktorý potrebuje dlhodobo pomoc inej osoby pri niektorých nevyhnutných životných úkonoch, napríklad pri umývaní, česaní a obliekaní. Za čiastočne bezvládneho sa vždy považuje občan prakticky nevidomý.
(2)Prevážne bezvládny je dôchodca, ktorý potrebuje okrem pomoci uvedenej v odseku 1 pravidelnú pomoc inej osoby pri hlavných životných úkonoch, napríklad pri chôdzi a pri výkone fyziologickej potreby. Za prevážne bezvládneho sa vždy považuje občan úplne nevidomý.
(3)Úplne bezvládny je dôchodca, ktorý úplne stratil schopnosť sebaobsluhy, potrebuje sústavné ošetrovanie a je odkázaný trvalo na pomoc inej osoby pri všetkých životných úkonoch.
(4)Na účely poskytovania zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť sa pobyt dôchodcu v domove - penzióne pre dôchodcov nepovažuje za umiestnenie v ústave sociálnej starostlivosti. § 37 Dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú K § 9 ods. 1 písm. e) a § 71 ods. 5 zákona
(1)Za dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa sa považuje dieťa, ktorého ochorenie alebo stav uvedený v prílohe č. 3 tejto vyhlášky potrvá dlhšie ako jeden rok.
(2)Mimoriadnou starostlivosťou o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa sa rozumie individuálne poskytovaná starostlivosť, ktorá svojím rozsahom a intenzitou značne prevyšuje starostlivosť o zdravé dieťa rovnakého veku, a to potrebou opakovaného ošetrovania v priebehu dňa, prípadne sústavnej (väčšinou každodennej) rehabilitácie alebo cvičenia, nevyhnutnosťou prípravy individuálneho diétneho stravovania, potrebou zvýšeného dohľadu alebo pomocou inej osoby pri niektorých životných úkonoch. Dieťa vyžadujúce túto starostlivosť je spravidla schopné navštevovať predškolské a školské zariadenia určené pre také deti alebo výnimočne aj predškolské a školské zariadenia pre zdravé deti, pokiaľ pre to rodina dieťaťa a príslušné zariadenie vytvoria potrebné podmienky.
(3)Mimoriadnou starostlivosťou osobitne náročnou o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa sa rozumie starostlivosť uvedená v odseku 2, ak je vo zvýšenom rozsahu potrebná v priebehu dňa, pokiaľ ide o ošetrovanie, aj v noci, alebo ak ide o dieťa, ktoré vyžaduje nepretržitý dohľad alebo je odkázané na pomoc inej osoby pri väčšine alebo všetkých nevyhnutných životných úkonoch. Dieťa vyžadujúce túto starostlivosť nie je schopné navštevovať zariadenia uvedené v odseku 2 s výnimkou zariadení pre zrakovo postihnutých, ak ide o dieťa úplne nevidomé vo veku do 14 rokov.
(4)Liečebný pobyt dlhodobo ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa vyžadujúceho mimoriadnu starostlivosť alebo mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú v ústavnom zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti sa začínajúc siedmym mesiacom považuje za umiestnenie v ústave (zariadení) pre také deti.
(5)Výchovné na dieťa, ktoré je v zaopatrení ústavu (zariadenia) s týždenným pobytom, sa vypláca tomuto ústavu (zariadeniu) len vtedy, ak ústav (zariadenie) poskytuje dieťaťu plné priame zaopatrenie. Plným priamym zaopatrením sa rozumie stravovanie, ubytovanie a ošatenie. DRUHÁ HLAVA OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE NIEKTORÉ SKUPINY OBČANOV § 38 Domácki pracovníci Do hrubého zárobku domáckeho pracovníka sa nezapočítavajú režijné náklady a cena surovín, ktoré si domácky pracovník obstaráva na vlastné náklady. § 39 Pracovníci, ktorí sa pripravujú na výkon povolania zaškolením
(1)Za mesačný hrubý zárobok pracovníka, ktorý sa pripravuje na výkon povolania zaškolením,32) sa považuje fiktívny zárobok, pokiaľ skutočný hrubý zárobok z výkonu zamestnania nie je vyšší.
(2)Ak sa tento pracovník stal invalidným alebo čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu, považuje sa za hrubý zárobok, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie, mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v posledných troch kalendárnych mesiacoch pred mesiacom, v ktorom došlo k pracovnému úrazu. § 40 Sezónni a kampaňoví pracovníci
(1)Do doby zamestnania sezónneho a kampaňového pracovníka33) sa započítava každý kalendárny mesiac, v ktorom bol pracovník zúčastnený na nemocenskom zabezpečení aspoň časť mesiaca. Ak pracovník odpracoval na sezónnych a kampaňových prácach v kalendárnom roku aspoň 150 dní a dosiahol v tomto roku za tieto práce hrubý zárobok aspoň 3000 Kčs, započítava sa do doby zamestnania celý kalendárny rok.
(2)Hrubými zárobkami sú aj zárobky za kalendárne mesiace, v ktorých sezónny a kampaňový pracovník nebol zúčastnený na nemocenskom zabezpečení; tieto kalendárne mesiace sa tiež zahŕňajú do doby, za ktorú sa zisťuje priemerný mesačný zárobok. § 41 Pracovníci na nepravidelnú výpomoc
(1)Do doby zamestnania pracovníka na nepravidelnú výpomoc34) sa započítava každý kalendárny mesiac, v ktorom bol pracovník zúčastnený na nemocenskom zabezpečení aspoň časť mesiaca.
(2)

§ 40ods. 2 platí obdobne. § 42 Občania činní na základe dohody o pracovnej činnosti

(1)Za hrubý zárobok občana činného na základe dohody o pracovnej činnosti35) sa považuje odmena za dojednané práce podrobená dani zo mzdy.
(2)

§ 40ods.

2 platí obdobne, pokiaľ občan činný na základe dohody o pracovnej činnosti nie je už zabezpečený z dôvodu inej činnosti alebo poberania starobného alebo invalidného dôchodku.

(3)Ak občan činný na základe dohody o pracovnej činnosti je už zabezpečený z dôvodu inej činnosti alebo poberá starobný alebo invalidný dôchodok, posudzuje sa v dôchodkovom zabezpečení úraz, ktorý utrpí pri výkone dojednaných prác alebo v priamej súvislosti s ním, ako pracovný úraz. § 43 Pracovníci v zahraničí
(1)Pracovníkmi v zahraničí sú pracovníci československých organizácií, ktorí sú československými občanmi a sú pridelení alebo prijatí na výkon činnosti pre tieto organizácie mimo územia československej socialistickej republiky.
(2)Za hrubý zárobok pracovníka v zahraničí sa považuje hrubý funkčný plat, ktorý mu patrí podľa príslušnej mzdovej úpravy po dobu jeho činnosti v zahraničí.
(3)Ak pracovníkovi v zahraničí nepatrí funkčný plat alebo ak nie je určený, považuje sa za hrubý zárobok suma, ktorú podľa povahy jeho činnosti v zahraničí určí príslušný ústredný orgán v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby.
(4)Ak je hrubý zárobok podľa odsekov 2 a 3 nižší než mesačná hrubá mzda (plat), ktorá pracovníkovi patrila v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy pre službu v zahraničí, považuje sa za hrubý zárobok táto mesačná mzda (plat); ak však v období 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia došlo k trvalej zmene základnej mzdy (platu) pracovníka, považuje sa za hrubý zárobok mesačná hrubá mzda (plat), ktorá mu patrila v priemere od tejto zmeny do konca uvedeného obdobia.
(5)Prídavok zahraničnej služby, prípadne iný príplatok alebo zvýšenie platu poskytované na úhradu zvýšených výdavkov v zahraničí, sa do hrubého zárobku podľa odsekov 2 až 4 nezapočítava.
(6)Ak pracovníkovi v dobe jeho činnosti v zahraničí vypláca plat československá organizácia, ku ktorej nie je v pracovnom pomere, oznámi táto organizácia údaje o výške platu a iné podklady potrebné na dôchodkové zabezpečenie organizácii, ktorá plní povinnosti organizácie na účely sociálneho zabezpečenia. § 44 Experti v zahraničí
(1)Za expertov v zahraničí sa považujú československí občania, ktorí v rámci medzinárodnej spolupráce sú so súhlasom československých orgánov činní v zahraničí pre zahraničných zamestnávateľov (podniky).
(2)Rovnako ako experti v zahraničí sa posudzujú československí občania, ktorí boli vyslaní na študijný pobyt, prípadne na štúdium v zahraničí, a poberajú v zahraničí štipendium od československej alebo zahraničnej organizácie.
(3)Za expertov v zahraničí sa nepovažujú československí občania, ktorí síce vykonávajú činnosť uvedenú v odseku 1, ale sú za ňu odmieňaní výhradne československou organizáciou v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby; títo občania - pokiaľ sú československými občanmi - sú zabezpečení podľa § 43.
(4)Za hrubý plat experta v zahraničí sa považuje jeho mesačný hrubý zárobok, ktorý mu patril v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy pre službu v zahraničí.

§ 43ods.

4 časti vety za bodkočiarkou platí aj tu. § 45 Ustanovenia § 43 a 44 sa nevzťahuje na

  1. a)členov posádok a iných pracovníkov v československých dopravných prostriedkoch,
  2. b)občanov vyslaných na zahraničnú pracovnú cestu, ktorým sa po dobu tejto pracovnej cesty poskytuje náhrada výdavkov,
  3. c)občanov, ktorí v dobe odchodu do zahraničia sú zabezpečení ako umelci, u ktorých aj po dobu ich činnosti v zahraničí zostávajú zachované podmienky pre ďalšie trvanie doterajšieho zabezpečenia,
  4. d)členov jednotlivých roľníckych družstiev, u ktorých aj po dobu ich činnosti v zahraničí zostávajú zachované podmienky pre ďalšie trvanie doterajšieho zabezpečenia. § 46 Poslanci zákonodárnych zborov

(1)Poslancom zákonodárnych zborov, ktorí sú zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení z dôvodu svojho zamestnania a nie sú úplne uvoľnení na výkon poslaneckej funkcie, sa zahŕňa do hrubých zárobkov tretina náhrady, ktorá im patrí na úhradu výdavkov súvisiacich s výkonom poslaneckej funkcie; ak sa namiesto tejto náhrady priznal neuvoľnenému podpredsedovi zákonodarného zboru osobný funkčný príplatok, zahŕňa sa do hrubých zárobkov aj tretina tohto príplatku. Funkčné odmeny poskytované poslancom, ktoré podliehajú dani zo mzdy, sa zahŕňajú do hrubých zárobkov v plnom rozsahu.
(2)Úraz, ktorý utrpí poslanec zákonodarného zboru pri plnení úloh vyplývajúcich z poslaneckej funkcie alebo v priamej súvislosti s ním, sa považuje za pracovný úraz.

§ 19ods. 2 zákona platí obdobne. Poslanci národný výborov § 47

(1)Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení predseda národného výboru, jeho podpredsedovia (námestníci), tajomník, ďalší členovia rady a predsedovia komisií národného výboru, ak
  1. a)sú úplne uvoľnení na výkon funkcie zo svojho zamestnania alebo z inej činnosti (dlhodobo uvoľnení poslanci),
  2. b)na výkon funkcie môžu vykonávať svoje doterajšie zamestnanie len sčasti a sú už z dôvodu tohto zamestnania dôchodkovo zabezpečení,
  3. c)sú požívateľmi invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku a vykonávajú funkciu aspoň po polovicu neskráteného pracovného času, alebo
  4. d)spĺňajú podmienky pre nárok na starobný dôchodok alebo sú požívateľmi iného dôchodku a vykonávajú funkciu dlhodobo uvoľneného poslanca.
(2)Úraz, ktorý utrpí poslanec pri plnení úloh vyplývajúcich z funkcie alebo v priamej súvislosti s ním, sa považuje za pracovný úraz.

§ 19ods. 2 zákona platí obdobne. § 48

(1)Ak úraz utrpel poslanec národného výboru, ktorý nie je dôchodkovo zabezpečený a stal sa následkom tohto úrazu invalidným (čiastočne invalidným), patrí mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo výške patriacej pri pracovnom úraze; dôchodok sa vymeriava z fiktívneho zárobku.
(2)Ak úraz utrpel poslanec národného výboru, ktorý je požívateľom starobného, invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku, nevykonáva zamestnanie ani nie je dôchodkovo zabezpečený podľa § 47 a stal sa následkom tohto úrazu invalidným (čiastočne invalidným), patrí mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo výške patriacej pri pracovnom úraze, a to z jeho priemerného mesačného zárobku, najmenej však z fiktívneho zárobku.
(3)Úrazom sa rozumie úraz utrpený za okolností uvedených v § 47 ods. 2. § 49
(1)Odmeny poskytované národným výborom poslancovi národného výboru, ktorý nie je dôchodkovo zabezpečený podľa § 47, ale je dôchodkovo zabezpečený z inej činnosti, sa započítavajú do hrubých zárobkov; poslancom národného výboru uvedeným v § 47 ods. 1 písm.
  1. b)a
  2. c)sa tieto odmeny započítavajú včítane tej časti odmeny, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy. Ak ide o požívateľa čiastočného invalidného dôchodku, nezahŕňajú sa tieto odmeny do hrubých zárobkov pri posudzovaní podmienky podstatného poklesu zárobku.
(2)Náhrady ušlého zárobku poskytované národným výborom, prípadne iným orgánom poslancovi uvedenému v odseku 1 a príspevky poskytované národným výborom dlhodobo uvoľnenému poslancovi, ktorý prešiel na národný výbor nižšieho stupňa,14) sa započítavajú do hrubých zárobkov.
(3)Orgán, ktorý poskytol odmenu, náhradu ušlého zárobku alebo príspevok podľa odsekov 1 a 2, je povinný žiadateľovi o dôchodok na jeho žiadosť písomne oznámiť ich výšku. § 50 Členovia výborov ľudovej kontroly Pre dôchodkové zabezpečenie členov výborov ľudovej kontroly36) platia obdobne § 47 až 49. § 51 Advokáti
(1)Členstvo advokáta v advokátskej organizácii sa považuje za zamestnanie.
(2)Za hrubý zárobok advokáta sa považujú jeho hrubé príjmy na odmenách za prácu v advokátskej organizácii vyplácané podľa predpisov o odmieňaní za činnosť v advokácii, pokiaľ podliehajú dani zo mzdy; za hrubý zárobok sa však nepovažujú príjmy, ktoré sú oslobodené od dane zo mzdy predpismi o dani zo mzdy. Žiaci a študenti § 52
(1)Za mesačný hrubý zárobok žiaka a študenta sa považuje fiktívny zárobok. Ak žiakovi alebo študentovi patrí odmena37) alebo hrubý zárobok zo zamestnania v niektorom mesiaci vyšší, považuje sa za jeho zárobok v tomto mesiaci skutočne dosiahnutý hrubý zárobok (odmena).
(2)Ak sa žiak alebo študent stal invalidným (čiastočne invalidným) následkom pracovného úrazu, považuje sa za jeho hrubý zárobok, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie, mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v posledných troch kalendárnych mesiacoch pred pracovným úrazom.
(3)Úraz, ktorý žiak alebo študent utrpel pri vyučovaní alebo v priamej súvislosti s ním, sa považuje za pracovný úraz;

§ 19ods. 2 zákona platí obdobne. § 53

(1)Pre občanov, ktorí sú účastníkmi štúdia popri zamestnaní alebo kombinovaného štúdia a sú zamestnaní, neplatí

§ 52ods. 1 a 2.

(2)Ak utrpí občan, ktorý je účastníkom štúdia popri zamestnaní alebo kombinovaného štúdia, úraz za okolností uvedených v § 52 ods. 3, považuje sa taký úraz za pracovný úraz utrpený v zamestnaní. § 54 Interní vedeckí a umeleckí ašpiranti
(1)Za hrubý zárobok interného vedeckého ašpiranta36) sa považuje štipendium včítane tej časti, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy, a odmena, prípadne prémie za úspešné riešenie úloh.39)
(2)Za hrubý zárobok interného umeleckého ašpiranta40) sa považuje štipendium včítane tej časti, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy, a odmeny vyplácané za pedagogickú činnosť vykonávanú v rámci študijného plánu.41)
(3)Za hrubý zárobok interného vedeckého alebo umeleckého ašpiranta vyslaného na štipendijný pobyt v zahraničí sa považuje suma zodpovedajúca štipendiu, ktoré by mu patrilo v Československej socialistickej republike.
(4)Úraz, ktorý interný vedecký alebo umelecký ašpirant utrpel pri činnosti vykonávanej podľa jeho študijného plánu alebo v priamej súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz;

§ 19ods. 2 zákona platí obdobne.

(5)Úraz, ktorý utrpel externý vedecký alebo umelecký ašpirant, ktorý je dôchodkovo zabezpečený z dôvodu inej činnosti, pri činnosti vykonávanej podľa jeho študijného plánu alebo v priamej súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz;

§ 19ods.

2 zákona platí obdobne. § 55 Športovci Za hrubý zárobok dlhodobo uvoľneného športovca, ktorý je účastníkom celoštátnej súťaže vrcholového športu sa považujú odmeny poskytované príslušnou telovýchovnou jednotou podľa osobitných predpisov.42) § 56 Dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby

(1)Ako doba zamestnania dobrovoľných pracovníkov opatrovateľskej služby organizovanej národným výborom (ďalej len „opatrovatelia“) sa započítava každý kalendárny mesiac, v ktorom bol opatrovateľ zúčastnený na nemocenskom zabezpečení43) aspoň časť mesiaca.
(2)Za mesačný hrubý zárobok opatrovateľa sa považuje odmena za vykonané opatrovateľské služby; započítava sa za ten mesiac, za ktorý sa zúčtovala.
(3)Za hrubá zárobky sa považujú aj odmeny za kalendárne mesiace, v ktorých opatrovateľ nebol zúčastnený na nemocenskom zabezpečení; tieto kalendárne mesiace sa zahŕňajú tiež do doby, za ktorú sa zisťuje priemerný mesačný zárobok.
(4)Úraz, ktorý opatrovateľ utrpel pri výkone opatrovateľskej služby vykonávanej podľa pokynov národného výboru alebo v priamej súvislosti s takým výkonom, sa považuje za pracovný úraz;

§ 19ods. 2 zákona platí obdobne.

(5)Ak sa opatrovateľ stal invalidným (čiastočne invalidným) vymeriava sa invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok z priemerného mesačného zárobku, najmenej však z fiktívneho zárobku. § 57 Občania so zmenenou pracovnou schopnosťou pripravujúci sa na pracovné uplatnenie
(1)Doba, po ktorú sa občan so zmenenou pracovnou schopnosťou pripravuje na pracovné uplatnenie podľa odporúčania národného výboru, sa považuje za dobu zamestnania, ak občan nie je zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení už z dôvodu inej činnosti.
(2)Za mesačný hrubý zárobok občana so zmenenou pracovnou schopnosťou pripravujúceho sa na pracovné uplatnenie sa považuje fiktívny zárobok, pokiaľ nie je skutočne dosiahnutý zárobok vyšší.
(3)Úraz, ktorý občan so zmenenou pracovnou schopnosťou utrpel pri príprave na pracovné uplatnenie alebo v súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz;

§ 19ods. 2 zákona platí obdobne. § 58 Odsúdení

(1)Dôchodkovo zabezpečený je odsúdený, ktorý v dobe výkonu trestu odňatia slobody je zaradený na pravidelný výkon prác; účasť na zabezpečení vzniká dňom zaradenia na tieto práce, najskôr však dňom 1. januára 1953, a zaniká dňom, keď odsúdený bol z výkonu týchto prác odvolaný. Dôchodkové zabezpečenie sa nevzťahuje na odsúdených, ktorí vykonávajú len príležitostné práce, ktorých výkon nezakladá nemocenské poistenie. Dôchodkovo zabezpečený je aj odsúdený, ktorý sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom.
(2)Za hrubý zárobok odsúdeného sa považuje hrubá pracovná odmena za vykonanú prácu, a ak ide o odsúdeného, ktorý sa pripravuje na budúce povolanie, fiktívny zárobok. Ak sa priznalo odškodnenie za väzbu alebo za výkon trestu, započítava sa náhrada zodpovedajúca ušlému zárobku v kalendárnom roku väzby alebo trestu do hrubého zárobku za tento rok.
(3)Pri posudzovaní invalidity (čiastočnej invalidity) odsúdeného sa za jeho doterajšie zamestnanie považuje jeho zamestnanie pred začiatkom výkonu trestu; ak však odsúdený vykonával počas výkonu trestu dlhšie ako dva roky práce vyššej kvalifikácie alebo utrpel pri výkone týchto prác pracovný úraz, ktorý viedol k vzniku invalidity (čiastočnej invalidity), považujú sa za doterajšie zamestnanie tieto práce. Zdravotnícka služba zboru nápravnej výchovy spolupôsobí v konaní národného výboru o invalidite (čiastočnej invalidite) odsúdeného.
(4)Žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia, na ktorú vznikol nárok počas výkonu trestu, podáva odsúdený prostredníctvom nápravnovýchovného ústavu alebo ústavu pre výkon väzby. Pre vedenie evidencie a podávanie hlásení o odsúdených platia obdobne ustanovenia § 147 ods. 1, § 149, 150, 151 a 153. Prepustenie dôchodcu z výkonu trestu je tento ústav povinný ohlásiť príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia.
(5)Dôchodkovo zabezpečení podľa odsekov 1 až 4 sú aj obvinení vo väzbe, pokiaľ sú zaradení do práce za podmienok uvedených v odseku 1. Ústav, v ktorom sa vykonáva väzba, je povinný vzatie do väzby (prepustenie z väzby) obvineného, ktorý je požívateľom dávky dôchodkového zabezpečenia, ohlásiť príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia. Dôchodkové zabezpečenie pre prípad úrazu utrpeného pri osobitných druhoch činností § 59 K § 6 ods. 2 písm. c) a § 19 ods. 2 písm. e) zákona
(1)Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí pre invaliditu (čiastočnú invaliditu) spôsobenú úrazom, ktorý utrpeli
  1. a)členovia komisií národných výborov, spolupracovníci výborov ľudovej kontroly, sudcovia z ľudu a iní funkcionári pri výkone verejnej funkcie alebo v priamej súvislosti s ním, pokiaľ nie sú dôchodkovo zabezpečení už podľa § 47 až 50,
  2. b)dobrovoľní požiarnici a občania pomáhajúci alebo plniaci povinnosť v požiarnej ochrane; pri plnení úloh a výcviku v odbore požiarnej ochrany, pri zásahu proti živelným pohromám alebo nehodám a pri odstraňovaní ich následkov,
  3. c)zdravotníci, funkcionári, členovia a dobrovoľní spolupracovníci Československého Červeného kríža pri priamej účasti na plnení úloh tejto organizácie včítane potrebného výcviku,
  4. d)darcovia pri účasti na všetkých úkonoch potrebných na odber krvi, aferézy a kostnej drene,
  5. e)dobrovoľní členovia Horskej služby pri plnení úloh Horskej služby včítane potrebného výcviku,
  6. f)dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby pri výkone tejto služby vykonávanej podľa pokynov národného výboru alebo v priamej súvislosti s takým výkonom, pokiaľ nie sú zabezpečení podľa § 56,
  7. g)účastníci organizovanej telesnej výchovy po ukončení ôsmich rokov povinnej školskej dochádzky s výnimkou účastníkov tejto výchovy zo zahraničia, ak sa im úraz prihodil ako cvičencom, športovcom, turistom alebo ako dobrovoľným organizačným a výchovným pracovníkom pri činnosti vykonávanej podľa pokynov príslušného vedúceho alebo telovýchovnej zložky, ktorá poskytuje príležitosť na túto činnosť v súlade s príslušnými pravidlami a poriadkami,
  8. h)účastníci krátkodobých alebo bezplatných brigád,44)
  9. i)vedúci a ďalší občania činní v pionierskych táboroch organizovaných spoločenskými organizáciami alebo národnými výbormi, pokiaľ nie sú zabezpečení z dôvodu inej činnosti,
  10. j)občania pri aktívnej účasti na opatreniach proti živelným pohromám alebo nehodám, pri odstraňovaní ich následkov alebo pri inej záslužnej činnosti vykonávanej bez právneho záväzku v prospech spoločnosti.
(2)Úrazu uvedenému v odseku 1 sa kladie na roveň ochorenie na prenosné a parazitárne choroby, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti s činnosťami uvedenými v odseku 1.
(3)Dôchodok sa vymeriava vo výške patriacej pri pracovnom úraze z fiktívneho zárobku, pokiaľ nie je pre oprávneného výhodnejšie vymerať dôchodok
  1. a)z priemerného mesačného zárobku z jeho zamestnania, a
  2. b)ak ide o nepracujúceho požívateľa starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, z priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa dôchodok vymeral.
(4)Občanom uvedeným v odseku 1 patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok najskôr od dovŕšenia veku 18 rokov.
(5)Po zomretom na následky úrazu uvedeného v odsekoch 1 a 2 patria pozostalým vdovský a sirotský dôchodok. § 60
(1)Občan uplatňujúci nárok podľa § 59 oznámi úraz bez prieťahov príslušnej organizácii. Darcovia uvedení v § 59 ods. 1 písm. d) ohlásia úraz príslušnému ústavu národného zdravia. Dobrovoľný pracovník opatrovateľskej služby ohlási úraz národnému výboru, ktorý ho poveril výkonom opatrovateľskej služby.
(2)Organizácia uvedená v odseku 1 je povinná ohlásiť úraz po vykonanom vyšetrovaní, najneskôr do ôsmich dní, príslušnému národnému výboru s presným opísaním okolností prípadu a je povinná i naďalej spolupôsobiť pri zisťovaní skutočností rozhodných pre posúdenie nároku. Ak ide o účastníkov krátkodobých alebo bezplatných brigád, je povinná organizácia, pre ktorú brigádnici pracujú, viesť, uschovať a predkladať podľa pokynov orgánov sociálneho zabezpečenia ich evidenciu včítane odpracovaných dní; potrebné podklady pre splnenie týchto úloh je povinný tejto organizácii poskytnúť organizátor brigády. DRUHÁ ČASŤ SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE OBČANOV VYKONÁVAJÚCICH SAMOSTATNÚ ZÁROBKOVÚ ČINNOSŤ PRVÁ HLAVA ZABEZPEČENIE UMELCOV K § 2 ods. 1 písm. c) a § 6 ods. 1 písm. d) zákona Prvý diel Účasť na zabezpečení § 61
(1)Na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení podľa tejto hlavy sú zúčastnení v kalendárnom roku ako pracovníci v pracovnom pomere s odchýlkami ďalej uvedenými spisovatelia, prekladatelia slovesných diel, scenáristi, hudobní skladatelia, režiséri, choreografovia, majstri husliari, výtvarní umelci, reštaurátori diel výtvarných umení, architekti, novinári, výkonní umelci a artisti (ďalej len "umelci"), s výnimkou členov súborov záujmovej umeleckej činnosti, ak a) podľa vyjadrenia organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov vykonávajú sústavne umeleckú činnosť ako svoje povolanie tvoriace trvalý zdroj príjmu, ale nie v pracovnom pomere, a b) ich príjem z tejto činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku je najmenej 12 000 Kčs.
(2)Umelec je zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení podľa tohto dielu tiež, ak jeho príjem v predchádzajúcom kalendárnom roku nedosiahol 12 000 Kčs len preto, že
  1. a)bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne neschopného na výkon umeleckej činnosti alebo mu bola nariadená karanténa,
  2. b)bol v kúpeľnej starostlivosti,
  3. c)vykonával základnú alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách (náhradnú službu, vojenské cvičenie a pod.) alebo
  4. d)sa staral o dieťa vo veku do troch rokov a umeleckú činnosť nevykonával z týchto dôvodov najmenej 30 kalendárnych dní; v predchádzajúcom kalendárnom roku však musí umelec dosiahnuť v čase, keď tieto dôvody netrvali, pomernú časť príjmu 12 000 Kčs.
(3)V prvom roku umeleckej činnosti alebo ak dôvody uvedené v odseku 2 trvali po celý rok, sa považuje podmienka príjmu v predchádzajúcom kalendárnom roku za splnenú.
(4)Účasť na zabezpečení umelca vzniká dňom, ktorým podľa vyjadrenia organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov začal umelec vykonávať sústavne umeleckú činnosť, a zaniká dňom, ktorým podľa vyjadrenia uvedenej organizácie umelec túto činnosť skončil.
(5)Ak umelec vykonáva umeleckú činnosť súbežne s inou činnosťou zakladajúcou nemocenské a dôchodkové zabezpečenie, je zabezpečený z každej tejto činnosti. Ak však umelec vykonáva súbežne inú činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti, ak poskytuje vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru alebo je činný ako jednotlivo hospodáriaci roľník, spolupracujúci člen jeho rodiny alebo iná osoba samostatne hospodáriaca, je zúčastnený na zabezpečení len ako umelec.
(6)Umelecká činnosť vykonávaná pred 1. januárom 1969 sa započítava ako zamestnanie, len pokiaľ podliehala poisteniu. § 62
(1)Príjmom umelca je jeho hrubý príjem z umeleckej činnosti znížený o skutočné režijné náklady spojené s touto činnosťou, ak podlieha dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti.
(2)Príjem sa započítava v kalendárnom roku, v ktorom sa vyplatil; to platí aj pre preddavok.
(3)Za príjem umelca v prvom roku zabezpečenia sa považuje suma 12 000 Kčs, pokiaľ skutočne dosiahnutý príjem nie je vyšší. Ak nárok na dávku vznikne v prvom roku výkonu umeleckej činnosti, je príjmom umelca v tomto roku suma 12 000 Kčs. § 63 Spolupôsobiace organizácie umelcov
(1)Pri vykonávaní zabezpečenia umelcov spolupôsobia u
  1. a)spisovateľov, prekladateľov slovesných diel, scenáristov, hudobných skladateľov, režisérov, choreografov, výtvarných umelcov, reštaurátorov diel výtvarných umení, architektov a výkonných umelcov, s výnimkou hudobníkov z povolania, estrádnych umelcov a artistov, príslušné kultúrne fondy podľa zásad dohodnutých s umeleckými zväzmi,
  2. b)novinárov Zväz českých novinárov a Zväz slovenských novinárov,
  3. c)hudobníkov z povolania, estrádnych umelcov a artistov organizácie oprávnené na sprostredkovanie ich činnosti.45)
(2)Spolupôsobiace organizácie sledujú činnosť umelcov a poskytujú národnému výboru, ktorý rozhoduje o zabezpečení umelca podklady a informácie potrebné na vykonávanie zabezpečenia, najmä
  1. a)že umelec vykonáva sústavne umeleckú činnosť ako svoje povolanie tvoriace trvalý zdroj príjmu,
  2. b)o začiatku a skončení výkonu umeleckej činnosti pre vznik a zánik zabezpečenia,
  3. c)o výške hrubých príjmov umelca, ktoré boli podrobené dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti za kalendárny rok, o výške tejto dane, o výške čistých príjmov a výške režijných nákladov spojených s umeleckou činnosťou v tomto roku, a to najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka,
  4. d)o skutočnostiach rozhodných pre posúdenie nároku na dávky pri pracovnom úraze,
  5. e)o skutočnostiach rozhodných pre plnenie ohlasovacej povinnosti podľa § 150 a 153. Druhý diel Nemocenské zabezpečenie § 64 Dávky
(1)Z nemocenského zabezpečenia sa umelcom poskytujú tieto dávky:
  1. a)kúpeľná starostlivosť,
  2. b)nemocenské,
  3. c)peňažná pomoc v materstve,
  4. d)podpora pri narodení dieťaťa,
  5. e)prídavky na deti,
  6. f)pohrebné.
(2)Pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, platia pre poskytovanie dávok nemocenského zabezpečenia uvedených v odseku 1 predpisy o poskytovaní obdobných dávok pracovníkom v pracovnom pomere. Nemocenské § 65
(1)Umelcovi patrí namiesto príjmu nemocenské, ak je pre chorobu, úraz, po dobu karantény alebo po dobu kúpeľnej starostlivosti uznaný za dočasne neschopného na výkon umeleckej činnosti.
(2)Nemocenské patrí za kalendárne dni a určí sa z priemerného čistého denného príjmu, najviac zo sumy 107 Kčs.
(3)Výška dennej sumy nemocenského za prvé tri kalendárne dni neschopnosti na výkon umeleckej činnosti tvorí 70 % priemerného čistého denného príjmu a za štvrtý a každý ďalší kalendárny deň tejto neschopnosti 90 % priemerného čistého denného príjmu. Pri neschopnosti na výkon umeleckej činnosti pre úraz utrpený pri výkone tejto činnosti a po dobu karantény patrí nemocenské vo výške 90 % priemerného čistého denného príjmu od prvého dňa neschopnosti.
(4)Ak sa nemocenské poskytuje podľa tohto dielu za tú istú dobu popri nemocenskom poskytovanom podľa iných predpisov, určí sa nemocenské podľa tohto dielu najviac sumou, ktorá spolu s nemocenským poskytovaným podľa iných predpisov neprevýši za kalendárny deň sumu 75 Kčs, ak ide o prvé tri kalendárne dni neschopnosti, sumu 96 Kčs za štvrtý a každý ďalší deň neschopnosti a sumu 107 Kčs pri zvýšení pre aktívnu tuberkulózu. § 66
(1)Priemerný čistý denný príjem sa určí z príjmu umelca za obdobie kalendárneho roka alebo troch kalendárnych rokov, podľa toho, čo je pre umelca výhodnejšie, predchádzajúce roku, v ktorom vznikol nárok na nemocenské.
(2)Priemerný čistý denný príjem sa vypočíta tak, že sa príjem umelca uvedený v § 62 ods. 1 po odpočítaní dane z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti delí počtom kalendárnych dní pripadajúcich na obdobie, za ktoré sa tento príjem zisťuje; do počtu kalendárnych dní sa pritom nezahŕňajú doby uvedené v odseku 3.
(3)U umelca, ktorý uplatňuje nárok na nemocenské v prvom roku zabezpečenia, a u umelca, ktorý nemohol vykonávať umeleckú činnosť po celý kalendárny rok, pretože
  1. a)bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne neschopného na výkon umeleckej činnosti alebo mu bola nariadená karanténa,
  2. b)bol v kúpeľnej starostlivosti,
  3. c)vykonával základnú alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách, alebo
  4. d)staral sa o dieťa vo veku do troch rokov, sa za príjem považuje suma 12 000 Kčs, pokiaľ skutočne dosiahnutý príjem nie je vyšší. § 67 Peňažná pomoc v materstve
(1)Peňažná pomoc v materstve patrí umelkyni odo dňa prerušenia umeleckej činnosti, a to od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.
(2)Peňažná pomoc v materstve patrí za kalendárne dni vo výške 90 % priemerného čistého denného príjmu;

§ 65ods.

4 a § 66 platí tu obdobne. § 68 Prídavky na deti Pre nárok na prídavky na deti sa podmienky pracovného úväzku a odpracovanej doby považujú za splnené, pokiaľ je umelec zúčastnený na zabezpečení podľa tejto hlavy. § 69 Prídavky na deti, podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné sa neposkytujú, pokiaľ patria obdobné dávky z nemocenského zabezpečenia podľa iných predpisov. Tretí diel Dôchodkové zabezpečenie § 70 Za hrubé zárobky umelca sa považuje príjem uvedený v § 62 ods. 1 § 71 Starobný a vdovský dôchodok sa poskytuje umelcom pri ďalšom výkone umeleckej činnosti za podmienok ustanovených pre poskytovanie týchto dôchodkov v § 3 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 142/1983 Zb. o poskytovaní dôchodkov niektorým pracujúcim dôchodcom, s tým, že sa podmienka dojednania zamestnania na dobu určitú, najviac na dobu jedného roka, považuje za splnenú; príjmy, ktoré podliehajú dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti, sa pritom započítavajú v tom mesiaci, v ktorom boli vyplatené. Štvrtý diel Zabezpečenie pri službe v ozbrojených silách § 72

(1)Umelcom patrí pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky, uvedených v § 111 ods. 2, náhrada príjmu.
(2)Náhrada príjmu tvorí za každý kalendárny deň vojenského cvičenia (inej služby)
  1. a)50 % priemerného čistého denného príjmu, ak umelec nevyživuje žiadnu osobu,
  2. b)65 % priemerného čistého denného príjmu, ak umelec vyživuje aspoň jednu osobu,
  3. c)90 % priemerného čistého denného príjmu, ak umelec vyživuje aspoň dve osoby, a
  4. d)95% priemerného čistého denného príjmu, ak umelec vyživuje tri a viac osôb.
(3)Priemerná čistý denný príjem sa určí podľa § 66.
(4)Vyživovanými osobami sa rozumejú osoby, ktoré sa uznávajú za vyživované pre poskytovanie náhrady mzdy pri vojenskom cvičení pracovníkom v pracovnom pomere.46) DRUHÁ HLAVA ZABEZPEČENIE OBČANOV POSKYTUJÚCICH SLUŽBY NA ZÁKLADE POVOLENIA NÁRODNÉHO VÝBORU K § 2 ods. 1 písm. c) a § 6 ods. 1 písm. d) zákona Prvý diel Účasť na zabezpečení § 73
(1)Občan poskytujúci vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru47) (ďalej len „občan poskytujúci služby“) je zúčastnený v kalendárnom roku na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení podľa tejto hlavy, ak
  1. a)nie je zúčastnený na zabezpečení z dôvodu inej činnosti,
  2. b)nepoberá starobný alebo invalidný dôchodok a
  3. c)z príjmov dosiahnutých z výkonu povolenej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku je povinný platiť daň z príjmov obyvateľstva.48)
(2)Občan poskytujúci služby je zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení tiež, ak jeho príjmy v predchádzajúcom kalendárnom roku nedosiahli zdaniteľnú výšku len preto, že
  1. a)povolenie na poskytovanie služieb udelil národný výbor až v priebehu roka,
  2. b)bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne neschopného na výkon povolenej činnosti alebo mu bola nariadená karanténa,
  3. c)bol v kúpeľnej starostlivosti,
  4. d)vykonával základnú alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách alebo
  5. e)staral sa o dieťa vo veku do troch rokov a povolenú činnosť nevykonával z týchto dôvodov najmenej 30 kalendárnych dní; v predchádzajúcom kalendárnom roku však občan poskytujúci služby musí dosiahnuť v dobe, keď uvedené dôvody netrvali, pomernú časť príjmov uvedených v odseku 1 písm.
  6. c)zodpovedajúcu tejto dobe.
(3)Ak dôvody uvedené v odseku 2 písm.
  1. b)až
  2. e)trvali po celý predchádzajúci kalendárny rok, považuje sa podmienky ustanovená v odseku 1 písm.
  3. c)za splnenú.
(4)Pre účasť na zabezpečení v kalendárnom roku, v ktorom sa občanovi poskytujúcemu služby udelilo povolenie na túto činnosť, sa za dosiahnutý príjem [odsek 1 písm. c)] považuje predpokladaný ročný príjem určený národným výborom.
(5)Ak občan poskytujúci služby vykonáva tiež činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti,35) je zúčastnený na zabezpečení len podľa tejto hlavy.
(6)Nemocenské a dôchodkové zabezpečenie občana poskytujúceho služby vzniká najskôr dňom, od ktorého je občan oprávnený podľa povolenia národného výboru vykonávať túto činnosť, a zaniká dňom skončenia platnosti povolenia. Druhý diel Nemocenské zabezpečenie § 74 Dávky
(1)Z nemocenského zabezpečenia sa občanom poskytujúcim služby poskytujú tieto dávky:
  1. a)kúpeľná starostlivosť,
  2. b)nemocenské,
  3. c)peňažná pomoc v materstve,
  4. d)podpora pri narodení dieťaťa,
  5. e)prídavky na deti,
  6. f)pohrebné.
(2)Pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, platia pre poskytovanie dávok nemocenského zabezpečenia uvedených v odseku 1 predpisy o poskytovaní obdobných dávok pracovníkom v pracovnom pomere. Nemocenské § 75
(1)Občanovi poskytujúcemu služby patrí namiesto príjmu nemocenské, ak je pre chorobu, úraz, po dobu karantény alebo po dobu kúpeľnej starostlivosti uznaný za dočasne neschopného na výkon povolenej činnosti, ak počas tejto doby občan alebo niekto iný v jeho prospech túto činnosť nevykonáva.
(2)Nemocenské patrí za kalendárne dni a určí sa z priemerného čistého denného príjmu, najviac však zo sumy 107 Kčs.
(3)Výška dennej sumy nemocenského za prvé tri kalendárne dni neschopnosti na výkon povolenej činnosti tvorí 70 % priemerného čistého denného príjmu a za štvrtý a každý ďalší kalendárny deň tejto neschopnosti tvorí 90 % priemerného čistého denného príjmu. Pri neschopnosti na výkon povolenej činnosti pre úraz utrpený pri výkone tejto činnosti patrí nemocenské vo výške 90 % priemerného čistého denného príjmu od prvého dňa neschopnosti. § 76
(1)Priemerný čistý denný príjem sa určí z príjmu dosiahnutého výkonom povolenej činnosti za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na nemocenské, a to po odpočítaní výdavkov spojených s výkonom tejto činnosti a dane z príjmov obyvateľstva.
(2)U občana poskytujúce služby,
  1. a)ktorý nemohol vykonávať povolenú činnosť po celý kalendárny rok z dôvodov uvedených v § 73 ods. 2,
  2. b)ktorému sa udelilo povolenie až po 30. septembri kalendárneho roka, alebo
  3. c)ktorému vznikol nárok na nemocenské v kalendárnom roku, v ktorom sa mu udelilo povolenie, sa za dosiahnutý príjem považuje pravdepodobný ročný príjem určený národným výborom. Pri určení pravdepodobného ročného príjmu národný výbor vychádza z predpokladaného príjmu, ktorý by občan mohol dosiahnuť, keby povolenú činnosť vykonával po celý kalendárny rok, po odčítaní predpokladaných výdavkov a zodpovedajúcej dane z príjmov obyvateľstva.
(3)Priemerný čistý denný príjem sa vypočíta tak, že sa dosiahnutý príjem delí počtom kalendárnych dní pripadajúcich na kalendárny rok, za ktorý sa zisťuje započítaný príjem; do počtu kalendárnych dní sa pritom nezahŕňajú doby uvedené v § 73 ods. 2, prípadne doba pred vydaním povolenia. § 77 Peňažná pomoc v materstve
(1)Peňažná pomoc v materstve patrí odo dňa prerušenia výkonu povolenej činnosti, a to od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pre týmto dňom.
(2)Peňažná pomoc v materstve patrí za kalendárne dni vo výške 90% priemerného čistého denného príjmu; ustanovenia § 75 a 76 platia obdobne. § 78 Prídavky na deti Pre nárok na prídavky na deti sa podmienky pracovného úväzku a odpracovanej doby považujú za splnené, pokiaľ občan poskytujúci služby je zúčastnený na zabezpečení podľa tejto hlavy. Tretí diel Dôchodkové zabezpečenie § 79
(1)Za hrubé zárobky občana poskytujúceho služby sa považujú príjmy dosiahnuté výkonom povolenej činnosti po odpočítaní výdavkov spojených s výkonom tejto činnosti.
(2)Do hrubých zárobkov sa započítava aj príjem z povolenej činnosti po odpočítaní výdavkov spojených s jej výkonom dosiahnutý v kalendárnom roku, v ktorom občan poskytujúci služby nebol zúčastnený na zabezpečení podľa tejto hlavy len preto, že jeho príjem nedosiahol zdaniteľnú výšku.
(3)

§ 42ods. 3 platí aj tu. Štvrtý diel Zabezpečenie pri službe v ozbrojených silách § 80

(1)Občanovi poskytujúcemu služby patrí pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky uvedených v § 112 ods. 2 náhrada príjmu.
(2)Náhrada príjmu tvorí za každý kalendárny deň vojenského cvičenia (inej služby)
  1. a)50 % priemerného čistého denného príjmu, ak občan poskytujúci služby nevyživuje žiadnu osobu,
  2. b)65 % priemerného čistého denného príjmu, ak občan poskytujúci služby vyživuje aspoň jednu osobu,
  3. c)90 % priemerného čistého denného príjmu, ak občan poskytujúci služby vyživuje aspoň dve osoby, a
  4. d)95 % priemerného čistého denného príjmu, ak občan poskytujúci služby vyživuje tri a viac osôb.
(3)Priemerný čistý denný príjem sa určí podľa § 76.
(4)Vyživovanými osobami sa rozumejú osoby, ktoré sa uznávajú za vyživované pri poskytovaní náhrady mzdy pri vojenskom cvičení pracovníkom v pracovnom pomere.46) Piaty diel Povinnosti pri vykonávaní zabezpečenia § 81
(1)Národný výbor, ktorý vydal povolenie na poskytovanie služieb, a národný výbor príslušný na vyrubenie dane z príjmov obyvateľstva majú povinnosti poskytovať národnému výboru, ktorý rozhoduje o nemocenskom zabezpečení občanov poskytujúcich služby, všetky podklady potrebné na vykonávanie sociálneho zabezpečenia týchto občanov a zasielať ich do troch dní odo dňa, keď nastali skutočnosti zakladajúce túto ohlasovaciu povinnosť.
(2)Občan poskytujúci služby je povinný bez prieťahov oznámiť národnému výboru, ktorý vydal povolenie na poskytovanie služieb, úraz utrpený pri výkone povolenej činnosti, a ak ide o ženu, prerušenie výkonu povolenej činnosti z dôvodu starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov. Tento národný výbor je povinný s občanom poskytujúcim služby spísať záznam o úraze a spolupôsobiť pri zisťovaní skutočností rozhodných pre posúdenie nároku na dávky pri pracovnom úraze. TRETIA HLAVA ZABEZPEČENIE JEDNOTLIVO HOSPODÁRIACICH ROĽNÍKOV A INÝCH OSÔB SAMOSTATNE HOSPODÁRIACICH K § 2 ods. 1 písm. c) a § 6 ods. 2 zákona Prvý diel Účasť na poistení Osobný rozsah § 82 Jednotlivo hospodáriaci roľník, spolupracujúci člen jeho rodiny a iná osoba samostatne hospodáriaca sú poistení na dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia podľa tejto hlavy. § 83
(1)Jednotlivo hospodáriacim roľníkom je roľník, ktorý je osobne zárobkovo činný vo svojom hospodárstve na vlastný účet a obhospodaruje najmenej 0,4 ha poľnohospodárskej pôdy.
(2)Spolupracujúcimi členmi rodiny sú, ak sa trvale zúčastňujú na zárobkovej činnosti jednotlivo hospodáriaceho roľníka, manželka (manžel), deti a súrodenci od skončenia povinnej školskej dochádzky, rodičia, svokor, svokra, zať a nevesta, družka (druh) jednotlivo hospodáriaceho roľníka, ako aj manželka (manžel) spolupracujúceho člena rodiny.
(3)Ak hospodárstvo prevádzkujú spoločne členovia rodiny, považuje sa za jednotlivo hospodáriaceho roľníka ten z nich, kto hospodárstvo spravuje, a ostatní členovia rodiny sa považujú za spolupracujúcich členov rodiny. Pri pochybnosti sa predpokladá, že hospodárstvo spravujú v tomto poradí: manžel, ovdovený manžel (manželka), najstarší člen rodiny. § 84 Inou osobou samostatne hospodáriacou je osoba, ktorá na základe povolenia príslušného orgánu
  1. a)predáva vlastné po domácky vyrábané alebo spracované výrobky,49)
  2. b)vykonáva cestnú dopravu pre cudzie potreby,50)
  3. c)vyučuje za odplatu,51)
  4. d)poskytuje dočasné ubytovanie v súkromí,52)
  5. e)vykonáva technickú zábavnú činnosť.53) Podmienky poistenia § 85 Jednotlivo hospodáriaci roľník, spolupracujúci člen jeho rodiny a iná osoba samostatne hospodáriaca (ďalej len „osoba samostatne hospodáriaca) sú poistení, ak
  6. a)nie sú zabezpečení z inej činnosti; preukážkou v poistení však nie je zamestnanie, ktoré netrvá dlhšie ako šesť mesiacov po sebe nasledujúcich,
  7. b)nepoberajú starobný, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, a
  8. c)zaplatil poistné. § 86
(1)Poistenie osôb samostatne hospodáriacich vzniká najskôr dňom, od ktorého sa začala vykonávať zárobková činnosť; ak ide o inú osobu samostatne hospodáriacu, najskôr dňom, od kedy sa jej zárobková činnosť povolila.
(2)Poistenie osoby samostatne hospodáriacej nevznikne, ak po skončení zamestnania, ktoré trvalo dlhšie ako šesť mesiacov po sebe nasledujúcich, vstúpi do jedného mesiaca znova do zamestnania.
(3)Poistenie osôb samostatne hospodáriacich zaniká dňom, od ktorého sa prestala zárobková činnosť trvale vykonávať, alebo dňom skončenia platnosti povolenia. § 87
(1)Poistné je 50 Kčs mesačne za každú poistenú osobu a platí sa národnému výboru bez osobitného vymerania do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Ak to národný výbor povolí, platí sa poistné v iných než mesačných lehotách.
(2)Osoba samostatne hospodáriaca je povinná podať na národnom výbore do ôsmich dní od vzniku poistenia prihlášku na poistenie a do ôsmich dní po jeho zániku odhlášku. Druhý diel Dôchodkové poistenie § 88 Druhy dávok Z dôchodkového poistenia sa osobám samostatne hospodáriacim poskytujú tieto dávky:
  1. a)dôchodky, 1. starobný, 2. invalidný, 3. čiastočný invalidný pri pracovnom úraze, 4. vdovský, 5. sirotský;
  2. b)zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť;
  3. c)výchovné k dôchodkom a príplatok k výchovnému;
  4. d)ďalšie dávky poskytované dôchodcom 1. kúpeľná starostlivosť, 2. podpora pri narodení dieťaťa, 3. pohrebné. § 89 Zápočet doby
(1)Pre nárok na dôchodok a jeho výšku sa započítava len doba zárobkovej činnosti, za ktorú sa zaplatilo poistné. Na dobu, za ktorú sa poistné nezaplatilo do dňa, od ktorého sa priznáva dôchodok, sa prihliadne ako na dobu poistenia až odo dňa zaplatenia poistného.
(2)Ak občan, ktorý získal dobu dôchodkového poistenia aj dobu dôchodkového zabezpečenia podľa § 6 ods. 1 zákona, nespĺňa podmienky nároku na priznanie dávky dôchodkového zabezpečenia podľa zákona, hodnotí sa pre nárok a výšku dávok podľa tejto hlavy doba dôchodkového zabezpečenia podľa § 6 zákona ako doba dôchodkového poistenia. § 90 Starobný dôchodok Osoba samostatne hospodáriaca má nárok na starobný dôchodok, ak bola poistená aspoň 15 rokov, dosiahla vek aspoň 65 rokov a nepoberá invalidný dôchodok. § 91 Invalidný dôchodok
(1)Osoba samostatne hospodáriaca má nárok na invalidný dôchodok, ak je invalidná a získala potrebnú dobu poistenia; potrebná doba poistenia sa posudzuje obdobne podľa § 29 zákona.
(2)Osoba samostatne hospodáriaca je invalidnou, ak sa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav stala neschopnou vykonávať akúkoľvek sústavnú zárobkovú činnosť alebo ak by výkon takej činnosti vážne zhoršil jej zdravotný stav. § 92 Výška starobného a invalidného dôchodku
(1)Starobný a invalidný dôchodok je 550 Kčs mesačne, a ak osoba samostatne hospodáriaca získala viac ako 15 rokov poistenia, 630 Kčs mesačne.
(2)Invalidný dôchodok osoby samostatne hospodáriacej, ktorá sa stala invalidnou následkom pracovného úrazu, je o 50 Kčs mesačne vyšší než dôchodok ustanovený podľa odseku 1. Ustanovenia § 30 ods. 7 druhej vety zákona platí aj tu. § 93 Čiastočný invalidný dôchodok pri pracovnom úraze
(1)Osoba samostatne hospodáriaca má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stala čiastočne invalidnou následkom pracovného úrazu.
(2)Osoba samostatne hospodáriaca je čiastočne invalidnou, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jej pracovná schopnosť podstatne poklesla. Podstatným poklesom pracovnej schopnosti sa rozumie taký pokles telesných alebo duševných síl, ktorý spôsobuje zníženie pracovného výkonu aspoň o tretinu.
(3)Čiastočný invalidný dôchodok je 300 Kčs mesačne. § 94 Pracovný úraz
(1)Pracovným úrazom jednotlivo hospodáriaceho roľníka a spolupracujúceho člena jeho rodiny je úraz utrpený v súvislosti s prevádzkou vlastného hospodárstva. Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz utrpený a) pri vzájomnom vypomáhaní v poľnohospodárskych prácach, b) pri melioračných prácach a c) pri zvoze dreva.
(2)Pracovným úrazom inej osoby samostatne hospodáriacej je úraz utrpený v súvislosti s výkonom povolenej činnosti.
(3)Pracovným úrazom sa kladú na roveň choroby z povolania uvedené v prílohe č. 1 tejto vyhlášky, ak vznikli za podmienok tam ustanovených.
(4)Úpravou podľa § 91 až 93 nie je dotknuté použitie § 59, ak je to pre občana výhodnejšie. § 95 Vdovský a sirotský dôchodok
(1)Pozostalí po osobe samostatne hospodáriacej majú nárok na vdovský a sirotský dôchodok za podmienok ustanovených v § 45, 46 a 49 zákona.
(2)Vdovský dôchodok sa vymeriava zo starobného alebo invalidného dôchodku osoby samostatne hospodáriacej a tvorí 60 % z dôchodkov uvedených v § 92; ustanovenia v § 47 ods. 5 a 6 a § 48 zákona platia obdobne.
(3)Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je 400 Kčs mesačne a obojstranne osirelého dieťaťa 600 Kčs mesačne;

§ 50ods.

3 zákona platí obdobne. § 96 Úprava dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu Dôchodky priznané podľa tejto hlavy, ktoré sú jediným zdrojom príjmu, sa upravujú za podmienok ustanovených v § 54 zákona. § 97 Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa poskytuje vo výške a za podmienok ustanovených v § 70 zákona. § 98 Výchovné Požívateľovi starobného a invalidného dôchodku a požívateľke vdovského dôchodku patrí výchovné a príplatok k výchovnému za podmienok a vo výške ustanovených v § 71 zákona. § 99 Ďalšie dávky poskytované dôchodcom Dávky uvedené v § 88 písm. d) sa poskytujú za podmienok a vo výške ustanovených v § 72 zákona. Odchýlky pre účastníkov odboja § 100 Pre dôchodkové poistenie osôb samostatne hospodáriacich, ktoré sú účastníkmi odboja, a pozostalých po nich, platia obdobne ustanovenia zákona o skupinách účastníkov odboja, o invalidnom a čiastočnom invalidnom dôchodku účastníka odboja, ak invalidita, prípadne čiastočná invalidita vznikla v súvislosti s odbojovou činnosťou, o najvyššej a najnižšej výmere starobného a invalidného dôchodku účastníka odboja, o najnižšej výmere vdovského dôchodku vdovy po účastníkovi odboja alebo vdovy, ktorá je účastníčkou odboja, a o opätovnom vzniku nároku týchto vdov na vdovský dôchodok, o krátení jej vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti, o najnižších výmerách starobného a invalidného dôchodku vdovy po účastníkovi odboja, ktorá nemá nárok na vdovský dôchodok, o výške sirotského dôchodku dieťaťa po účastníkovi odboja a o výške dôchodkov rodičov účastníka odboja a o úprave dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu, a o zvýšení dôchodku pre bezvládnosť; inak platia ustanovenia tejto hlavy s ďalej uvedenými odchýlkami. § 101

(1)Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že od veku 65 rokov sa odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek je najmenej 60 rokov, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a 62 rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.
(2)Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 64 rokov. § 102 Za každý začatý rok odbojovej činnosti sa zvyšuje dôchodok účastníka odboja skupiny mesačne o Kčs I. 120 II. a III. 100 IV. 80. Tretí diel Nemocenské poistenie § 103 Podpora pri narodení dieťaťa Podpora pri narodení dieťaťa patrí vo výške 2000 Kčs na každé dieťa narodené osobne samostatne hospodáriacej alebo jej rodinnej príslušníčke, ak pôrod nastal v dobe trvania dôchodkového poistenia alebo najskôr do šiestich mesiacov po jeho skončení a poistné je zaplatené. Manželke alebo družke zomrelej osoby samostatne hospodáriacej patrí podpora pri narodení dieťaťa z poistenia zomretého tiež vtedy, ak pôrod nastal v dobe 300 dní od jeho úmrtia a poistné je zaplatené. § 104 Prídavky na deti
(1)Prídavky na deti patria osobe samostatne hospodáriacej, ak má nezaopatrené deti a poistné je zaplatené.
(2)Osobe samosta

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.