Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí Aktov Svetovej poštovej únie, pozostávajúcich zo Siedmeho dodatkového protokol

Zbierka zákonov Slovenskej republiky --> Informačný systém verejnej správy Slov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla. Náchadzate sa na statickej verzií portálu. Aktuálnu verziu portálu nájdete na: www.slov-lex.sk. Preskoč na obsah 180/2006 Z. z. Vyhlásené znenie Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter. História Dátum účinnostiNovela 1. Vyhlásené znenie 2. 11.04.2006 - Obsah Prílohy Poznámky Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 180/2006 Z. z. Názov: Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí Aktov Svetovej poštovej únie, pozostávajúcich zo Siedmeho dodatkového protokolu k Ústave Svetovej poštovej únie, Generálneho poriadku Svetovej poštovej únie, Svetového poštového dohovoru a Dohody o poštových platobných službách Typ: Oznámenie Dátum vyhlásenia: 11.04.2006 Autor: Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky Právna oblasť: Medzinárodné zmluvy, dohody, dohovory Pošta a poštové služby Nachádza sa v čiastke: 66/2006 Vzťahy predpisu 180 OZNÁMENIE Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 5. októbra 2004 boli na 23. svetovom poštovom kongrese v Bukurešti prijaté Akty Svetovej poštovej únie, pozostávajúce zo Siedmeho dodatkového protokolu k Ústave Svetovej poštovej únie, Generálneho poriadku Svetovej poštovej únie, Svetového poštového dohovoru a Dohody o poštových platobných službách. Národná rada Slovenskej republiky so zmluvami vyslovila súhlas svojím uznesením č. 1956 z 9. novembra 2005 a zároveň rozhodla, že Generálny poriadok Svetovej poštovej únie, Svetový poštový dohovor a Dohoda o poštových platobných službách sú medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky ich ratifikoval 30. novembra 2005. Ratifikačná listina bola 4. januára 2006 uložená u depozitára, ktorým je generálny riaditeľ Medzinárodného úradu Svetovej poštovej únie. Akty Svetovej poštovej únie nadobudli platnosť 1. januára 2006. K oznámeniu č. 180/2006 Z. z. SIEDMY DODATKOVÝ PROTOKOL K ÚSTAVE SVETOVEJ POŠTOVEJ ÚNIE OBSAH Článok I (Dodatok k preambule) Článok II (Nový článok 1bis) Definície Článok III (Dodatok k čl. 22) Akty Únie Článok IV (Dodatok k čl. 30) Zmena Ústavy Článok V (Dodatok k čl. 31) Zmena generálneho poriadku, Dohovoru a Dohôd Článok VI Nadobudnutie účinnosti a platnosť Dodatkového protokolu Článok VII k Ústave Svetovej poštovej únie Splnomocnenci vlád členských krajín Svetovej poštovej únie na kongrese v Bukurešti vzhľadom na článok 30 ods. 2 Ústavy Svetovej poštovej únie uzavretej vo Viedni 10. júla 1964 prijali s výhradou ratifikácie nasledujúce zmeny uvedenej Ústavy. Článok I (Dodatok k preambule) V snahe rozvíjať komunikáciu medzi národmi prostredníctvom účinného vykonávania poštových služieb a prispieť k dosiahnutiu ušľachtilých cieľov medzinárodnej spolupráce v kultúrnej, sociálnej a ekonomickej oblasti splnomocnenci vlád zmluvných krajín prijali túto Ústavu s výhradou jej ratifikácie. Poslaním Únie je podporovať trvalý rozvoj kvalitných, účinných a prístupných univerzálnych poštových služieb na účely uľahčenia komunikácie medzi obyvateľmi celého sveta tým, že – zaručuje voľný obeh poštových zásielok na jednotnom poštovom území zloženom z navzájom prepojených sietí; – vyzýva na prijatie primeraných spoločných noriem a na používanie technológií; – zabezpečuje spoluprácu a vzájomnú súčinnosť medzi zainteresovanými stranami; – podporuje účinnú odbornú spoluprácu; – dbá o uspokojenie meniacich sa potrieb zákazníkov. Článok II (Nový článok 1bis) Definície 1. Na účely Aktov Svetovej poštovej únie sú nasledujúce odborné výrazy definované takto: 1.1 Poštová služba: Súbor poštových výkonov, ktorých rozsah je stanovený orgánmi Únie. Základné povinnosti viažuce sa k týmto výkonom spočívajú v plnení určitých sociálnych a ekonomických cieľov členských krajín, a to zabezpečením vyberania, triedenia, prepravy a dodávania poštových zásielok. 1.2 Členská krajina: Krajina, ktorá spĺňa podmienky uvedené v článku 2 Ústavy. 1.3 Jednotné poštové územie (jedno a to isté poštové územie): Povinnosť pre všetky zmluvné strany Aktov Svetovej poštovej únie zabezpečovať podľa zásady vzájomnosti výmenu listových zásielok, dodržiavajúc slobodu tranzitu, a zaobchádzať bez rozdielov s poštovými zásielkami, ktoré pochádzajú z iných území a ktoré sú v tranzite cez ich krajinu, ako so svojimi vlastnými zásielkami. 1.4 Sloboda tranzitu: Povinnosť sprostredkujúcej poštovej správy prevážať poštové zásielky, ktoré sú jej odovzdané v tranzite inou poštovou správou, s tým, že im vyhradí rovnaké spracovanie, aké uplatňuje na zásielky vo vnútornom styku. 1.5 Listová zásielka: Pozri opis uvedený v Dohovore. 1.6 Medzinárodná poštová služba: Poštové činnosti alebo poštové výkony upravené Aktmi. Súbor týchto činností alebo výkonov. Článok III (Dodatok k čl. 22)Akty Únie 1. Ústava, hlavný akt Únie, obsahuje základné predpisy Únie a nemôže byť predmetom výhrad. 2. Generálny poriadok obsahujúci ustanovenia na zabezpečenie používania Ústavy a činnosti Únie je záväzný pre všetky členské krajiny a nemôže byť predmetom výhrad. 3. Svetový poštový dohovor, Vykonávací poriadok o listovej pošte a Vykonávací poriadok o poštových balíkoch obsahujú spoločné predpisy medzinárodnej poštovej služby a ustanovenia týkajúce sa služieb listovej pošty a poštových balíkov. Tieto Akty sú záväzné pre všetky členské krajiny. 4. Dohody Únie a ich vykonávacie poriadky upravujú s výnimkou listovej pošty a poštových balíkov služby medzi členskými krajinami, ktoré k nim pristúpili. Záväzné sú len pre tieto krajiny. 5. Vykonávacie poriadky, ktoré obsahujú ustanovenia potrebné na vykonávanie Dohovoru a Dohôd, stanovuje Rada pre poštovú prevádzku s ohľadom na rozhodnutia prijaté kongresom. 6. Záverečné protokoly pripojené k Aktom Únie, uvedené v odsekoch 3, 4 a 5 obsahujú výhrady k týmto Aktom. Článok IV (Dodatok k čl. 30) Zmena Ústavy 1. Aby návrhy predložené kongresu a týkajúce sa tejto Ústavy boli prijaté, musia byť schválené aspoň dvoma tretinami členských krajín, ktoré majú právo hlasovať. 2. Zmeny prijaté kongresom sú predmetom Dodatkového protokolu, a ak kongres nerozhodne inak, nadobudnú platnosť spolu s Aktmi, ktoré boli obnovené v priebehu toho istého kongresu. Členské krajiny ich ratifikujú čo najskôr a s dokladmi o tejto ratifikácii sa zaobchádza podľa ustanovenia článku 26. Článok V (Dodatok k čl. 31) Zmena Generálneho poriadku, Dohovoru a Dohôd 1. Generálny poriadok, Dohovor a Dohody stanovujú podmienky, ktoré musia byť dodržané pri schvaľovaní príslušných návrhov. 2. Dohovor a Dohody nadobúdajú účinnosť súčasne a majú rovnakú dobu platnosti. Akty vzťahujúce sa na predchádzajúci kongres sa zrušujú dňom, ktorý kongres určil pre nadobudnutie účinnosti týchto Aktov. Článok VI Pristúpenie k Dodatkovému protokolu a ostatným Aktom Únie 1. Členské krajiny, ktoré nepodpísali tento protokol, môžu k nemu pristúpiť kedykoľvek. 2. Ak členské krajiny, ktoré sú stranami Aktov obnovených kongresom, tieto Akty nepodpísali, majú k nim pristúpiť čo najskôr. 3. Listiny o pristúpení týkajúce sa prípadov uvedených v odsekoch 1 a 2 musia byť odoslané generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu, ktorý úradne oboznamuje vlády členských krajín s ich uložením. Článok VII Nadobudnutie účinnosti a platnosť Dodatkového protokolu k Ústave Svetovej poštovej únie Tento Dodatkový protokol nadobudne účinnosť 1. januára 2006 a platí na dobu neurčitú. Na dôkaz toho splnomocnenci vlád členských krajín podpísali tento Dodatkový protokol, ktorý má rovnakú účinnosť a hodnotu, ako keby jeho ustanovenia boli súčasťou textu samotnej Ústavy, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu. Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie odovzdá každej strane jednu jeho kópiu. V Bukurešti 5. októbra 2004. ÚSTAVA SVETOVEJ POŠTOVEJ ÚNIE OBSAHPreambula Časť I ZÁKLADNÉ USTANOVENIA KAPITOLA I VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Článok 1 Rozsah a ciele Únie Článok 1bis Definície Článok 2 Členstvo v Únii Článok 3 Pôsobnosť únie Článok 4 Osobitné vzťahy Článok 5 Sídlo Únie Článok 6 Úradný jazyk Únie Článok 7 Menová jednotka Článok 8 Užšie Únie. Osobitné dohody Článok 9 Vzťahy s Organizáciou Spojených národov Článok 10 Vzťahy s medzinárodnými organizáciami KAPITOLA II PRISTÚPENIE ALEBO PRIJATIE DO ÚNIE. VYSTÚPENIE Z ÚNIE Článok 11 Pristúpenie alebo prijatie do Únie. Postup Článok 12 Vystúpenie z Únie. Postup KAPITOLA III ORGANIZÁCIA ÚNIE Článok 13 Orgány Únie Článok 14 Komgres Článok 15 Mimoriadne kongresy Článok 16 Administratívne konferencie (zrušený) Článok 17 Správna rada Článok 18 Rada pre poštovú prevádzku Článok 19 Osobitné komisie (zrušený) Článok 20 Medzinárodný úrad KAPITOLA IV FINANCIE ÚNIE Článok 21 Výdavky Únie. Príspevky členských krajín ČASŤ II AKTY ÚNIE KAPITOLA I VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Článok 22 Akty únie Článok 23 Platnosť Aktov Únie na územiach, s ktorými zabezpečuje medzinárodný styk niektorá členská krajina Článok 24 Právne predpisy členských krajín KAPITOLA II PRIJATIE A VYPOVEDANIE AKTOV ÚNIE Článok 25 Podpisovanie, overovanie, ratifikácia a iné spôsoby schvaľovania Aktov Únie Článok 26 Úradné oznámenie o ratifikácii a o iných spôsoboch schvaľovania Aktov Únie Článok 27 Pristúpenie k Dohodám ČLánok 28 Vypovedanie Dohody KAPITOLA III ZMENA AKTOV ÚNIE Článok 29 Predkladanie návrhov Článok 30 Zmena Ústavy Článok 31 Zmena Generálneho poriadku, Dohovoru a Dohôd KAPITOLA IV Článok 32 Rozhodcovské konanie ČASŤ III ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Článok 33 Nadobudnutie účinnosti a platnosti Ústavy ÚSTAVA SVETOVEJ POŠTOVEJ ÚNIE [Pozmenená dodatkovými protokolmi z Tokia 1969, Lausanne 1974, Hamburgu 1984, Washingtonu 1989, Soulu 1994, Pekingu 1999 a Bukurešti 20041)] Preambula2) V snahe rozvíjať komunikáciu medzi národmi prostredníctvom účinného vykonávania poštových služieb a prispieť k dosiahnutiu ušľachtilých cieľov medzinárodnej spolupráce v kultúrnej, sociálnej a ekonomickej oblasti splnomocnenci vlád zmluvných krajín prijali túto Ústavu s výhradou jej ratifikácie. Poslaním Únie je podporovať trvalý rozvoj kvalitných, účinných a prístupných univerzálnych poštových služieb na účely uľahčenia komunikácie medzi obyvateľmi celého sveta tým, že – zaručuje voľný obeh poštových zásielok na jednotnom poštovom území zloženom z navzájom prepojených sietí; – vyzýva na prijatie primeraných spoločných noriem a na používanie technológií; – zabezpečuje spoluprácu a vzájomnú súčinnosť medzi zainteresovanými stranami; – podporuje účinnú odbornú spoluprácu; – dbá o uspokojenie meniacich sa potrieb zákazníkov. ČASŤ I ZÁKLADNÉ USTANOVENIA KAPITOLA I VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Článok 1 Rozsah a ciele Únie 1. Krajiny, ktoré prijímajú túto Ústavu, tvoria jednotné poštové územie na vzájomnú výmenu listových zásielok, ktoré sa nazýva Svetová poštová únia. Na celom území Únie je zaručená sloboda tranzitu. 2. Cieľom Únie je zabezpečovať organizáciu a zdokonaľovanie poštových služieb a podporovať rozvoj medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti. 3. Únia sa v rámci svojich možností podieľa na poskytovaní poštovej odbornej pomoci, požadovanej jej členskými krajinami. Článok 1bis3) Definície 1. Na účely Aktov Svetovej poštovej únie sú nasledujúce odborné výrazy definované takto: 1.1 Poštová služba: Súbor poštových výkonov, ktorých rozsah je stanovený orgánmi Únie. Základné povinnosti viažuce sa k týmto výkonom spočívajú v plnení určitých sociálnych a ekonomických cieľov členských krajín, a to zabezpečením vyberania, triedenia, prepravy a dodávania poštových zásielok. 1.2 Členská krajina: Krajina, ktorá spĺňa podmienky uvedené v článku 2 Ústavy. 1.3 Jednotné poštové územie (jedno a to isté poštové územie): Povinnosť pre všetky zmluvné strany Aktov Svetovej poštovej únie zabezpečovať podľa zásady vzájomnosti výmenu listových zásielok, dodržiavajúc slobodu tranzitu, a zaobchádzať bez rozdielov s poštovými zásielkami, ktoré pochádzajú z iných území a ktoré sú v tranzite cez ich krajinu, ako so svojimi vlastnými zásielkami. 1.4 Sloboda tranzitu: Povinnosť sprostredkujúcej poštovej správy prevážať poštové zásielky, ktoré sú jej odovzdané v tranzite inou poštovou správou, s tým, že im vyhradí rovnaké spracovanie, aké uplatňuje na zásielky vo vnútornom styku. 1.5 Listová zásielka: Pozri opis uvedený v Dohovore. 1.6 Medzinárodná poštová služba: Poštové činnosti alebo poštové výkony upravené Aktmi. Súbor týchto činností alebo výkonov. Článok 2 Členstvo v Únii Členskými krajinami Únie sú:

1. a)krajiny, ktoré majú k dátumu nadobudnutia platnosti tejto Ústavy postavenie člena;
2. b)krajiny, ktoré sa stali členmi podľa článku 11. Článok 3 Pôsobnosť Únie Do pôsobnosti Únie patria:
3. a)územia členských krajín;
4. b)pošty vytvorené členskými krajinami na územiach, ktoré nie sú začlenené do Únie;
5. c)územia, ktoré sú začlenené do Únie bez toho, aby boli jej členmi, lebo z hľadiska pošty závisia od členských krajín. Článok 4 Osobitné vzťahy Poštové správy, ktoré zabezpečujú styk s územiami, ktoré nie sú začlenené do Únie, musia byť prostredníkmi iných správ. Na tieto osobitné vzťahy sa uplatňujú ustanovenia Dohovoru a jeho vykonávacích poriadkov. Článok 5 Sídlo Únie Sídlo Únie a jej stálych orgánov je v Berne. Článok 6 Úradný jazyk Únie Úradným jazykom Únie je francúzština. Článok 74) Menová jednotka Menovou jednotkou, ktorá sa používa v Aktoch Únie, je účtovná jednotka Medzinárodného menového fondu (MMF). Článok 8 Užšie únie. Osobitné dohody 1. Členské krajiny alebo ich poštové správy môžu, ak tomu nebráni legislatíva týchto krajín, vytvárať užšie únie a osobitné dohody, ktoré sa týkajú medzinárodnej poštovej služby, ale pod podmienkou, že v nich nebudú uvedené ustanovenia menej výhodné pre verejnosť než tie, ktoré sú obsiahnuté v Aktoch, ku ktorým členské krajiny pristúpili. 2. Užšie únie môžu vysielať na kongresy, konferencie a zasadnutia Únie, Správnej rady, ako aj Rady pre poštovú prevádzku pozorovateľov.5) 3. Únia môže vysielať pozorovateľov na kongresy, konferencie a zasadnutia užších únií. Článok 9 Vzťahy s Organizáciou Spojených národov Vzťahy medzi Úniou a Organizáciou Spojených národov sú upravené dohodami, ktorých znenie je prílohou k tejto Ústave. Článok 10 Vzťahy s medzinárodnými organizáciami Únia môže na účely zabezpečenia úzkej spolupráce v oblasti medzinárodnej pošty spolupracovať s medzinárodnými organizáciami, ktoré majú príbuzné záujmy a činnosti. KAPITOLA II PRISTÚPENIE ALEBO PRIJATIE DO ÚNIE. VYSTÚPENIE Z ÚNIE Článok 116) Pristúpenie alebo prijatie do Únie. Postup 1. Do Únie môže vstúpiť každý člen Organizácie Spojených národov. 2. Každý zvrchovaný štát, ktorý nie je členom Organizácie Spojených národov, môže požiadať o prijatie za člena Únie. 3. Pristúpenie do Únie alebo žiadosť o prijatie musí obsahovať oficiálne vyhlásenie o pristúpení k Ústave a k povinným Aktom Únie. Toto vyhlásenie adresuje vláda príslušnej krajiny generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu, ktorý podľa prípadu buď úradne oznámi pristúpenie, alebo konzultuje žiadosť o prijatie s členskými krajinami. 4. Krajina, ktorá nie je členom Organizácie Spojených národov, sa pokladá za prijatú členskú krajinu vtedy, ak jej žiadosť je schválená aspoň dvoma tretinami členských krajín Únie. Členské krajiny, ktoré neodpovedali v lehote štyroch mesiacov, sa považujú za krajiny, ktoré sa zdržali hlasovania. 5. Pristúpenie alebo prijatie za člena úradne oznamuje generálny riaditeľ Medzinárodného úradu vládam členských krajín. Pristúpenie alebo prijatie nadobúda účinnosť od dátumu tohto úradného oznámenia. Článok 127) Vystúpenie z Únie. Postup 1. Každá krajina má možnosť vystúpiť z Únie, a to výpoveďou Ústavy, ktorú vláda príslušnej krajiny dá generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu a jeho prostredníctvom vládam členských krajín. 2. Vystúpenie z Únie nadobudne účinnosť po uplynutí jedného roka odo dňa, keď generálny riaditeľ Medzinárodného úradu prijal výpoveď podľa odseku 1. KAPITOLA III ORGANIZÁCIA ÚNIE Článok 138) Orgány Únie 1. Orgánmi Únie sú kongres, Správna rada, Rada pre poštovú prevádzku a Medzinárodný úrad. 2. Stálymi orgánmi Únie sú Správna rada, Rada pre poštovú prevádzku a Medzinárodný úrad. Článok 14 Kongres 1. Kongres je najvyšším orgánom Únie. 2. Kongres tvoria predstavitelia členských krajín. Článok 15 Mimoriadne kongresy Mimoriadny kongres sa môže konať na žiadosť alebo so súhlasom aspoň dvoch tretín členských krajín Únie. Článok 16 Administratívne konferencie (Zrušený)9) Článok 1710) Správna rada 1. Správna rada (SR) zabezpečuje v súlade s ustanoveniami Aktov Únie nepretržitosť prác Únie medzi dvoma kongresmi. 2. Členovia Správnej rady vykonávajú svoju funkciu v mene a v záujme Únie. Článok 1811) Rada pre poštovú prevádzku Rada pre poštovú prevádzku (RPP) je poverená prevádzkovými, obchodnými, odbornými a ekonomickými otázkami, ktoré sa týkajú poštovej služby. Článok 19 Osobitné komisie (Zrušený)12) Článok 2013) Medzinárodný úrad Ústredný orgán pôsobiaci v sídle Únie pod názvom Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie, riadený generálnym riaditeľom a podliehajúci kontrole Správnej rady slúži ako výkonný, podporný, styčný, informačný a konzultačný orgán. KAPITOLA IV FINANCIE ÚNIE Článok 2114) Výdavky Únie. Príspevky členských krajín 1. Každý kongres určuje maximálnu sumu, ktorú môžu dosiahnuť
6. a)ročné výdavky Únie;
7. b)výdavky, ktoré sa týkajú zvolania budúceho kongresu. 2. Maximálnu sumu výdavkov podľa odseku 1 možno prekročiť, ak si to vyžadujú okolnosti, s výhradou dodržania ustanovení Generálneho poriadku. 3. Výdavky Únie vrátane prípadných výdavkov podľa odseku 2 hradia spoločne členské krajiny Únie. Na tento účel si každá členská krajina vyberie príspevkovú triedu, do ktorej chce byť zaradená. Príspevkové triedy sú stanovené v Generálnom poriadku. 4. V prípade pristúpenia alebo prijatia do Únie podľa článku 11 si príslušná krajina slobodne vyberie príspevkovú triedu, v ktorej chce byť zaradená z hľadiska rozdelenia výdavkov Únie. ČASŤ II AKTY ÚNIE KAPITOLA I VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Článok 22 Akty Únie 1. Ústava, hlavný akt Únie, obsahuje základné predpisy Únie a nemôže byť predmetom výhrady.15) 2. Generálny poriadok obsahujúci ustanovenia na zabezpečenie používania Ústavy a činnosti Únie je záväzný pre všetky členské krajiny a nemôže byť predmetom výhrady.15) 3. Svetový poštový dohovor, Vykonávací poriadok o listovej pošte a Vykonávací poriadok o poštových balíkoch obsahujú spoločné predpisy medzinárodnej poštovej služby a ustanovenia týkajúce sa služieb listovej pošty a poštových balíkov. Tieto Akty sú záväzné pre všetky členské krajiny.16) 4. Dohody Únie a ich vykonávacie poriadky upravujú s výnimkou listovej pošty a poštových balíkov služby medzi členskými krajinami, ktoré k nim pristúpili. Záväzné sú len pre tieto krajiny.16) 5. Vykonávacie poriadky, ktoré obsahujú ustanovenia potrebné na vykonávanie Dohovoru a Dohôd, stanovuje Rada pre poštovú prevádzku s ohľadom na rozhodnutia prijaté kongresom.17) 6. Záverečné protokoly pripojené k Aktom Únie, uvedené v odsekoch 3, 4 a 5 obsahujú výhrady k týmto Aktom. Článok 2318) Platnosť Aktov Únie na územiach, s ktorými zabezpečuje medzinárodný styk niektorá členská krajina 1. Každá členská krajina môže kedykoľvek vyhlásiť, že pristúpenie k Aktom Únie z jej strany sa vzťahuje na všetky územia, s ktorými zabezpečuje medzinárodný styk, alebo len na niektoré z nich. 2. Vyhlásenie podľa odseku 1 musí byť adresované generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu. 3. Každá členská krajina môže kedykoľvek poslať generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu úradné oznámenie o vypovedaní používania Aktov Únie, ku ktorým urobila vyhlásenie podľa odseku 1. Toto úradné oznámenie nadobúda účinnosť jeden rok po dátume jeho prijatia generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu. 4. Vyhlásenia a úradné oznámenia podľa odsekov 1 a 3 zasiela na vedomie členským krajinám generálny riaditeľ Medzinárodného úradu. 5. Odseky 1 až 4 sa nevzťahujú na územia, ktoré majú postavenie člena Únie a s ktorými členská krajina zabezpečuje medzinárodný styk. Článok 24 Právne predpisy členských krajín Ustanovenia Aktov Únie nezasahujú do právnych predpisov žiadnej členskej krajiny v ničom, čo nie je výslovne stanovené v týchto Aktoch. KAPITOLA II PRIJATIE A VYPOVEDANIE AKTOV ÚNIE Článok 2519) Podpisovanie, overovanie, ratifikácia a iné spôsoby schvaľovania Aktov Únie 1. Akty Únie prijaté kongresom podpisujú splnomocnenci členských krajín. 2. Vykonávacie poriadky sú overované predsedom a generálnym tajomníkom Rady pre poštovú prevádzku.20) 3. Signatárske krajiny ratifikujú Ústavu čo najskôr. 4. Okrem Ústavy sa schválenie Aktov Únie riadi právnymi predpismi každej signatárskej krajiny. 5. Ak niektorá krajina neratifikuje Ústavu alebo neschváli ostatné Akty, ktoré podpísala, nie sú tým Ústava a ostatné Akty menej platné pre krajiny, ktoré ich ratifikovali alebo schválili. Článok 2621) Úradné oznámenie o ratifikácii a o iných spôsoboch schvaľovania Aktov Únie Doklady o ratifikácii Ústavy, jej dodatkových protokolov a prípadne doklady o schvaľovaní iných Aktov Únie sa odovzdávajú v čo najkratšom čase generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu, ktorý úradne oznámi vládam členských krajín ich predloženie. Článok 27 Pristúpenie k Dohodám 1. Členské krajiny môžu kedykoľvek pristúpiť k jednej alebo viacerým Dohodám podľa článku 22 ods. 4. 2. Pristúpenie členských krajín k Dohodám sa úradne oznamuje podľa článku 11 ods. 3. Článok 28 Vypovedanie Dohody Každá členská krajina má možnosť ukončiť svoju účasť na jednej alebo viacerých Dohodách za podmienok, ktoré sú uvedené v článku 12. KAPITOLA III ZMENA AKTOV ÚNIE Článok 29 Predkladanie návrhov 1. Poštová správa členskej krajiny má právo predložiť buď na kongres, alebo v období medzi dvoma kongresmi návrhy k Aktom Únie, ku ktorým pristúpila. 2. Návrhy týkajúce sa Ústavy a Generálneho poriadku môžu byť však predložené len kongresu. 3. Okrem toho návrhy k vykonávacím poriadkom sa predkladajú priamo Rade pre poštovú prevádzku, ale predtým musia byť zaslané prostredníctvom Medzinárodného úradu všetkým poštovým správam členských krajín.22) Článok 30 Zmena Ústavy 1. Aby návrhy predložené kongresu a týkajúce sa tejto Ústavy boli prijaté, musia byť schválené aspoň dvoma tretinami členských krajín, ktoré majú právo hlasovať.23) 2. Zmeny prijaté kongresom sú predmetom Dodatkového protokolu, a ak kongres nerozhodne inak, nadobudnú platnosť spolu s Aktmi, ktoré boli obnovené v priebehu toho istého kongresu. Členské krajiny ich ratifikujú čo najskôr a s dokladmi o tejto ratifikácii sa zaobchádza podľa ustanovenia článku 26. Článok 3124) Zmena Generálneho poriadku, Dohovoru a Dohôd 1. Generálny poriadok, Dohovor a Dohody stanovujú podmienky, ktoré musia byť dodržané pri schvaľovaní príslušných návrhov. 2. Dohovor a Dohody nadobúdajú účinnosť súčasne a majú rovnakú dobu platnosti. Akty vzťahujúce sa na predchádzajúci kongres sa zrušujú dňom, ktorý kongres určil pre nadobudnutie účinnosti týchto Aktov.25) KAPITOLA IV RIEŠENIE SPOROV Článok 32 Rozhodcovské konanie V prípade sporu medzi dvoma alebo viacerými poštovými správami členských krajín, ktorý sa týka výkladu Aktov Únie alebo zodpovednosti, ktorá vyplýva pre poštovú správu z používania Aktov, sa sporná otázka rieši rozhodcovským nálezom. ČASŤ III ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Článok 3325) Nadobudnutie účinnosti a platnosť Ústavy Táto Ústava nadobudne účinnosť 1. januára 1966 a platí na dobu neurčitú. Na dôkaz toho splnomocnenci vlád zmluvných krajín podpísali túto Ústavu v jednom vyhotovení, ktoré zostane uložené v archívoch vlády krajiny, ktorá je sídlom Únie. Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie odovzdá každej strane jednu jej kópiu. Vo Viedni 10. júla 1964. GENERÁLNY PORIADOK SVETOVEJ POŠTOVEJ ÚNIE OBSAH KAPITOLA I ČINNOSŤ ORGÁNOV ÚNIE Článok 101 Organizácia a zvolávanie kongresov a mimoriadnych kongresov Článok 102 Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Správnej rady Článok 103 Informácia o činnosti Správnej rady Článok 104 Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Rady pre poštovú prevádzku Článok 105 Informácia o činnosti Rady pre poštovú prevádzku Článok 106 Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Konzultačného výboru Článok 107 Informácia o činnostiach Konzultačného výboru Článok 108 Rokovací poriadok kongresov Článok 109 Pracovné jazyky Medzinárodného úradu Článok 110 Dokumentácie a rokovacie jazyky a jazyky pre služobnú korešpondenciu KAPITOLA II MEDZINÁRODNÝ ÚRAD Článok 111 Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu Článok 112 Pôsobnosť generáleho riaditeľa Článok 113 Pôsobnosť zástupcu generálneho riaditeľa Článok 114 Sekretariát orgánov Únie Článok 115 Zoznam členských krajín Článok 116 Informácie. Oznamy. Žiadosti o výklad a zmenu Aktov. Prieskumy. Postup vyrovnánavnia účtov Článok 117 Odborná spolupráce Článok 118 Tlačivá dodávané Medzinárodným úradom Článok 119 Akty užších únií a osobitné dohody Článok 120 Časopis Únie Článok 121 Dvojročná správa o činnostiach Únie KAPITOLA III POSTUP PRI PREDKLADANÍ A PREROKÚVANÍ NÁVRHOV Článok 122 Postup pri predkladaní návrhov kongresu Článok 123 Postup pri predkladaní návrhov Rade pre poštovú prevádzku týkajúcich sa vypracovania nových vykonávajúcich poriadkov podľa rozhodnutí prijatých kongresom Článok 124 Postup pri predkladaní návrhov medzi dvoma kongresami Článok 125 Preskúmanie návrhov medzi dvoma kongresami Článok 126 Úradné oznamovanie rozhodnutí prijatých medzi dvoma kongresami Článok 127 Nadobudnutie platnosti vykonávacích poriadkov a iných rozhodnutí prijatých medzi dvoma kongresmi KAPITOLA IV FINANCIE Článok 128 Stanovenie výdavkov Únie a ich úhrada Článok 129 Automatické sankcie Článok 130 Príspevkové triedy Článok 131 Platby za dodávky z Medzinárodného úradu KAPITOLA V ROZHODCOVSKÉ KONANIE Článok 132 Postup pri rozhodcovskom konaní KAPITOLA VI ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Článok 133 Pomienky schvaľovania návrhov ku Generálnemu poriadku Článok 134 Návrhy týkajúce sa Dohody s Organizáciou Spojených národov Článok 135 Nadobudnutie účinnosti a platnosť Generálneho poriadku ROKOVACÍ PORIADOK KONGRESOV OBSAH Článok 1 Všeobecné ustanovenia Článok 2 Delegácie Článok 3 Plné moc delegátov Článok 4 Zasadací poriadok Článok 5 Pozorovatelia z titulu práva Článok 6 Hostia Článok 7 Doyen kongresu Článok 8 Predsedovia a podpredsedovia kongresu a komisií Článok 9 Predsedníctvo kongresu Článok 10 Členovia komisií Článok 11 Pracovné skupiny Článok 12 Sekretariát kongresu a komisií Článok 13 Rokovacie jazyky Článok 14 Jazyky kongresových dokumentov Článok 15 Návrhy Článok 16 Prerokovanie návrhov na kongrese a v komisiách Článok 17 Rokovania Článok 18 Organizačné a procedúrálne návrhy Článok 19 Kvórum Článok 20 Zásada a postup hlasovania Článok 21 Podmienky schvaľovania návrhov Článok 22 Voľba členov Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku Článok 23 Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu Článok 24 Správy Článok 25 Odvolanie sa proti rozhodnutiam komisií a kongresu Článok 26 Schvaľovanie návrhov rozhodnutí kongresom (Akty, rezolúcie atď.) Článok 27 Pridelenie štúdií Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku Článok 28 Výhrady k Aktom Článok 29 Podpis Aktov Článok 30 Zmeny poriadku GENERÁLNY PORIADOK SVETOVEJ POŠTOVEJ ÚNIE Podpísaní splnomocnenci vlád členských krajín Únie, vzhľadom na článok 22 ods. 2 Ústavy Svetovej poštovej únie uzavretej vo Viedni 10. júla 1964, dohodli v tomto Generálnom poriadku, vo vzájomnom súlade a s výhradou článku 25 ods. 4 uvedenej Ústavy, nasledujúce ustanovenia na zabezpečenie vykonávania Ústavy a pôsobnosti Únie. KAPITOLA I ČINNOSŤ ORGÁNOV ÚNIE Článok 101 Organizácia a zvolávanie kongresov a mimoriadnych kongresov (Ústava čl. 14 a 15) 1. Zástupcovia členských krajín sa stretávajú na kongrese najneskôr štyri roky po ukončení roka, v ktorom sa konal predchádzajúci kongres. 2. Každá členská krajina bude zastúpená na kongrese jedným alebo viacerými splnomocnencami, ktorí sú vybavení potrebnou plnou mocou od svojej vlády. V prípade potreby sa môže dať zastupovať delegáciou inej členskej krajiny. Je však dohodnuté, že jedna delegácia môže okrem svojej vlastnej krajiny zastupovať len jednu inú členskú krajinu. 3. Na rokovaniach má každá členská krajina jeden hlas, s výhradou sankcií podľa článku 129. 4. V zásade každý kongres určí krajinu, v ktorej sa bude konať budúci kongres. Ak sa toto určenie stane neuskutočniteľným, Správna rada je oprávnená určiť krajinu, kde sa bude konať kongres, a to po dohode s príslušnou krajinou. 5. Pozývajúca vláda určí po dohode s Medzinárodným úradom definitívny dátum a presné miesto konania kongresu. V zásade rok pred týmto dátumom zašle pozývajúca vláda pozvanie vláde každej členskej krajiny. Toto pozvanie môže byť adresované buď priamo, alebo prostredníctvom inej vlády alebo generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu. 6. Keď musí byť zvolaný kongres a niet pozývajúcej vlády, Medzinárodný úrad so súhlasom Správnej rady a po dohode s vládou Švajčiarskej konfederácie prijme potrebné opatrenia na zvolanie a organizovanie kongresu v krajine, kde má svoje sídlo Únia. V tomto prípade Medzinárodný úrad vykonáva úlohy pozývajúcej vlády. 7. Miesto zasadnutia mimoriadneho kongresu určia po dohode s Medzinárodným úradom členské krajiny, ktoré dali podnet na tento kongres. 8. Pre mimoriadne kongresy sa obdobne uplatňujú odseky 2 až 6. Článok 102 Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Správnej rady (Ústava čl. 17) 1. Správna rada sa skladá zo štyridsaťjeden členov, ktorí vykonávajú svoje úlohy počas obdobia medzi dvoma po sebe nasledujúcimi kongresmi. 2. Predsedníctvo patrí podľa práva hostiteľskej krajine kongresu. Ak sa táto krajina zriekne práva na predsedníctvo, stáva sa tak riadnym členom, a tým zemepisná skupina, ku ktorej patrí, má ďalšie miesto v Rade, na ktoré sa nevzťahujú obmedzenia uvedené v odseku 3. V takomto prípade zvolí Správna rada za predsedu jedného z členov, ktorí patria do zemepisnej skupiny, v ktorej je zaradená hostiteľská krajina. 3. Štyridsať ostatných členov Správnej rady je volených kongresom na základe spravodlivého zemepisného rozdelenia. Na každom kongrese sa obnovuje aspoň polovica členov; žiadna členská krajina nemôže byť zvolená na troch po sebe nasledujúcich kongresoch. 4. Každý člen Správnej rady určí svojho zástupcu, ktorý musí byť kompetentný v poštovej oblasti. 5. Funkcie členov v Správnej rade sú bezplatné. Výdavky na činnosť tejto Rady idú na ťarchu Únie. 6. Správna rada má nasledujúcu pôsobnosť: 6.1 vykonávať v období medzi dvoma kongresmi dozor nad všetkými činnosťami Únie, berúc na zreteľ rozhodnutia kongresu, skúmajúc otázky týkajúce sa poštovej politiky vlád a berúc na zreteľ medzinárodné reglementačné politiky týkajúce sa obchodovania so službami a hospodárskej súťaže; 6.2 prerokúvať a schvaľovať v rámci svojej pôsobnosti každú činnosť považovanú za potrebnú na zabezpečenie a posilnenie kvality a modernizácie medzinárodnej poštovej služby; 6.3 podporovať, koordinovať a dohliadať na všetky formy odbornej pomoci v pošte v rámci medzinárodnej odbornej spolupráce; 6.4 prerokúvať a schvaľovať dvojročný rozpočet a účty Únie; 6.5 povoľovať, ak si to vyžadujú okolnosti, prekročenie hornej hranice výdavkov v súlade s článkom 128 ods. 3 až 5; 6.6 stanovovať Finančný poriadok SPÚ; 6.7 stanovovať predpisy spravovania Rezervného fondu; 6.8 stanovovať predpisy spravovania Osobitného fondu; 6.9 stanovovať predpisy spravovania Fondu osobitných činností; 6.10 stanovovať predpisy spravovania Dobrovoľného fondu; 6.11 zabezpečovať kontrolu činnosti Medzinárodného úradu; 6.12 povoľovať, ak sa o to žiada, výber nižšej príspevkovej triedy v súlade s podmienkami podľa článku 130 ods. 6; 6.13 povoľovať zmenu zemepisnej skupiny, ak o to žiada krajina, berúc do úvahy názory vyjadrené krajinami, ktoré sú členmi príslušných zemepisných skupín; 6.14 stanovovať Štatút personálu a podmienky služby pre volených zamestnancov; 6.15 vytvárať a rušiť pracovné miesta v Medzinárodnom úrade so zreteľom na obmedzenia spojené s pevne stanovenou hranicou výdavkov; 6.16 stanovovať Poriadok Sociálneho fondu; 6.17 schvaľovať dvojročné správy vypracované Medzinárodným úradom o činnostiach Únie a o finančnom hospodárení a predkladať k nim pripomienky, ak je to potrebné; 6.18 rozhodovať o nadväzovaní kontaktov s poštovými správami na účely splnenia svojich úloh; 6.19 rozhodovať po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku o nadväzovaní kontaktov s organizáciami, ktoré nie sú pozorovateľmi z moci práva, preskúmavať a schvaľovať správy Medzinárodného úradu o vzťahoch SPÚ s inými medzinárodnými inštitúciami, prijímať rozhodnutia, ktoré pokladá za vhodné, o udržiavaní týchto vzťahov a o dôsledkoch, ktoré z nich vyplývajú; vo vhodnom čase a po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku a generálnym tajomníkom určiť medzinárodné organizácie, združenia, podniky a kvalifikované osoby, ktoré majú byť pozvané, aby sa nechali zastúpiť na osobitných rokovaniach kongresu a jeho komisií, ak je to v záujme Únie alebo to môže byť na prospech prác kongresu, a poveriť generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu zaslaním potrebných pozvaní; 6.20 v prípade, ak to považuje za potrebné, stanovovať zásady, ktoré musí brať Rada pre poštovú prevádzku do úvahy pri skúmaní otázok, ktoré majú významné finančné dopady (sadzby, terminálne odmeny, tranzitné odmeny, základná sadzba za leteckú dopravu listových zásielok a podávanie listových zásielok v zahraničí), starostlivo sledovať skúmanie týchto otázok a prerokúvať a schvaľovať návrhy Rady pre poštovú prevádzku, ktoré sa týkajú rovnakých tém, aby sa tak zabezpečil súlad s už spomenutými zásadami; 6.21 skúmať na žiadosť kongresu, Rady pre poštovú prevádzku alebo poštových správ administratívne, legislatívne a právne problémy Únie alebo medzinárodnej poštovej služby; Správnej rade prináleží rozhodovať v už uvedených oblastiach, či je, alebo nie je výhodné vykonať štúdie, o ktoré žiadajú poštové správy v období medzi dvoma kongresmi; 6.22 vypracovať návrhy, ktoré budú predložené na schválenie buď kongresu, alebo poštovým správam v súlade s článkom 125; 6.23 schvaľovať v rámci svojich právomocí, ak sa to javí potrebné, odporúčania Rady pre poštovú prevádzku, ktoré sa týkajú prijatia nejakého právneho predpisu alebo nejakého nového praktického postupu do doby, než o veci rozhodne kongres; 6.24 prerokovať výročnú správu vypracovanú Radou pre poštovú prevádzku, prípadne návrhy, ktoré táto Rada predložila; 6.25 predkladať Rade pre poštovú prevádzku na prerokovanie námety štúdií v súlade s článkom 104 ods. 9.16; 6.26 určiť krajinu, v ktorej sa bude konať budúci kongres v prípade podľa článku 101 ods. 4; 6.27 vo vhodnom čase a po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku určiť počet a pôsobnosť komisií potrebných na úspešné vykonanie prác kongresu; 6.28 po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku a s výhradou schválenia kongresom určiť členské krajiny, ktoré budú pripravené: – zabezpečiť podpredsedníctva kongresu, ako aj predsedníctva a podpredsedníctva komisií, berúc do úvahy, tak ako je to možné, spravodlivé zemepisné rozdelenie členských krajín; – byť členom užších komisií kongresu; 6.29 prerokúvať a schvaľovať návrh strategického plánu, ktorý bude predložený kongresu a vypracovaný Radou pre poštovú prevádzku za pomoci Medzinárodného úradu; prerokúvať a schvaľovať ročné úpravy plánu stanoveného kongresom na základe odporúčaní Rady pre poštovú prevádzku a spoločne s Radou pre poštovú prevádzku pracovať na ročnom pláne a jeho aktualizácii; 6.30 vytvoriť rámec pre organizáciu Konzultačného výboru a v súlade s ustanoveniami článku 106 tohto poriadku ju schváliť; 6.31 vytvoriť podmienky členstva v Konzultačnom výbore a schvaľovať alebo zamietať žiadosti o členstvo podľa týchto podmienok, zabezpečiac, aby tieto žiadosti boli vyriešené urýchleným spôsobom medzi zasadnutiami Správnej rady; 6.32 určiť členov do Konzultačného výboru; 6.33 prijímať správy, ako aj odporúčania Konzultačného výboru a o nich rokovať a preskúmavať jeho odporúčania, ktoré majú byť predložené kongresu. 7. Na svojom prvom zasadnutí, ktoré zvoláva predseda kongresu, Správna rada zvolí zo svojich členov štyroch podpredsedov a stanoví svoj rokovací poriadok. 8. Na pozvanie svojho predsedu sa Správna rada stretáva v zásade jedenkrát ročne v sídle Únie. 9. Predseda, podpredsedovia a predsedovia komisií Správnej rady, ako aj predseda Skupiny pre strategické plánovanie tvoria riadiaci výbor. Tento výbor pripravuje a riadi práce každého zasadnutia Správnej rady. V mene Správnej rady schvaľuje dvojročnú správu o činnosti Únie predloženú Medzinárodným úradom a zabezpečuje všetky úlohy, ktoré sa mu Správna rada rozhodne zveriť alebo ktorých potreba vznikla v priebehu procesu strategického plánovania. 10. Zástupca každého z členov Správnej rady, ktorý sa zúčastňuje na zasadnutiach tohto orgánu s výnimkou tých zasadnutí, ktoré sa konajú počas kongresu, má právo na úhradu buď ceny spiatočnej letenky v ekonomickej triede, alebo spiatočného vlakového cestovného lístka 1. triedy, alebo nákladov na cestu iným dopravným prostriedkom s podmienkou, že táto suma nepresiahne cenu spiatočnej letenky v ekonomickej triede. Rovnaké právo je udelené aj každému členovi komisií, pracovných skupín alebo iných orgánov, keď sa stretávajú mimo kongresu a mimo rokovaní Správnej rady. 11. Predseda Rady pre poštovú prevádzku zastupuje Radu na tých zasadnutiach Správnej rady, ktoré majú na programe otázky týkajúce sa orgánu, ktorý riadi. 12. Predseda Konzultačného výboru zastupuje tento výbor na zasadnutiach Správnej rady, ak sú na programe rokovania otázky zaujímajúce Konzultačný výbor. 13. Aby sa zabezpečilo účinné spojenie medzi prácou oboch orgánov, Rada pre poštovú prevádzku môže určiť zástupcov, ktorí sa budú zúčastňovať zasadnutí Správnej rady v úlohe pozorovateľov. 14. Ak poštová správa krajiny, kde sa stretáva Správna rada, nie je členom Správnej rady, je pozývaná na zasadnutia v úlohe pozorovateľa. 15. Správna rada môže pozvať na svoje zasadnutia, bez práva hlasovať, každú medzinárodnú inštitúciu, každého zástupcu združenia alebo podniku alebo každú kvalifikovanú osobu, ktorú si želá zapojiť do svojich prác. Rovnako môže pozývať za rovnakých podmienok jednu alebo viacero poštových správ členských krajín, ktorých sa týkajú otázky uvedené na programe rokovania Rady. 16. Plenárnych zasadnutí a zasadnutí komisií Správnej rady sa môžu zúčastňovať na základe ich žiadosti a bez práva hlasovať nasledujúci pozorovatelia: 16.1 členovia Rady pre poštovú prevádzku; 16.2 členovia Konzultačného výboru; 16.3 medzivládne organizácie zaujímajúce sa o prácu Správnej rady; 16.4 iné členské krajiny Únie. 17. Správna rada môže z technických dôvodov obmedziť počet účastníkov pripadajúcich na jedného pozorovateľa. Rovnako môže obmedziť ich právo na udelenie slova počas rokovaní. 18. Členovia Správnej rady sa aktívne zúčastňujú na jej činnostiach. Pozorovatelia môžu byť na základe ich požiadania oprávnení spolupracovať na vykonávaných štúdiách, zachovávajúc podmienky, ktoré môže Rada vytvoriť na zabezpečenie výkonnosti a účinnosti svojej práce. Taktiež môžu byť požiadaní, aby predsedali pracovným skupinám a projektovým skupinám, ak ich na to oprávňujú ich vedomosti alebo skúsenosti. Účasť pozorovateľov sa uskutočňuje bez dodatočných výdavkov Únie. 19. Za výnimočných okolností môžu byť pozorovatelia vylúčení zo zasadnutia alebo jeho časti. Rovnako môže byť obmedzené ich právo dostať niektoré dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie týkajúce sa takéhoto obmedzenia môže prijať každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu. Správna rada môže následne, ak to považuje za potrebné, opätovne preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné. Článok 103 Informácia o činnostiach Správnej rady 1. Správna rada informuje po každom svojom zasadnutí členské krajiny Únie, užšie únie a členov Konzultačného výboru o svojich činnostiach najmä zaslaním súhrnnej správy, ako aj svojich rezolúcií a rozhodnutí. 2. Správna rada pripravuje pre kongres súhrnnú správu o svojich činnostiach a zasiela ju poštovým správam členských krajín a členom Konzultačného výboru aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu. Článok 104 Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Rady pre poštovú prevádzku 1. Rada pre poštovú prevádzku sa skladá zo štyridsiatich členov, ktorí vykonávajú svoje úlohy počas obdobia medzi dvoma po sebe nasledujúcimi kongresmi. 2. Členovia Rady pre poštovú prevádzku sú volení kongresom, s ohľadom na presne stanovené zemepisné rozdelenie. Dvadsaťštyri kresiel je vyhradených pre rozvojové krajiny a šestnásť kresiel pre rozvinuté krajiny. Aspoň tretina členov sa obnovuje pri príležitosti každého kongresu. 3. Každý člen Rady pre poštovú prevádzku určí svojho zástupcu, ktorý má zodpovednosť za poskytovanie služieb podľa Aktov Únie. 4. Náklady na činnosť Rady pre poštovú prevádzku hradí Únia. Jej členovia nie sú odmeňovaní. Náklady na cestovné a na pobyt zástupcov poštových správ, ktorí sa zúčastňujú Rady pre poštovú prevádzku, hradia správy. Avšak zástupca každej z krajín, ktoré sú považované podľa zoznamov vyhotovených Organizáciou Spojených národov za znevýhodnené, má právo, okrem zasadnutí, ktoré sa konajú počas kongresu, na preplatenie buď ceny spiatočnej letenky ekonomickej triedy, alebo spiatočného vlakového cestovného lístka 1. triedy, alebo cestovných výdavkov iným dopravným prostriedkom s podmienkou, že táto suma nepresiahne cenu spiatočnej letenky ekonomickej triedy. 5. Na svojom prvom zasadnutí, ktoré zvoláva a otvára predseda kongresu, vyberie Rada pre poštovú prevádzku spomedzi svojich členov predsedu, podpredsedu, predsedov komisií a predsedu Skupiny pre strategické plánovanie. 6. Rada pre poštovú prevádzku stanoví svoj Rokovací poriadok. 7. Rada pre poštovú prevádzku sa schádza v zásade každoročne v sídle Únie. Dátum a miesto zasadnutia určuje jej predseda po dohode s predsedom Správnej rady a generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu. 8. Predseda, podpredseda a predsedovia komisií Rady pre poštovú prevádzku a predseda Skupiny pre strategické plánovanie tvoria riadiaci výbor. Tento výbor pripravuje a riadi práce každého zasadnutia Rady pre poštovú prevádzku a zabezpečuje všetky úlohy, ktoré sa mu rozhodne zveriť Rada alebo ktorých potreba vznikne v priebehu procesu strategického plánovania. 9. Rada pre poštovú prevádzku má nasledujúcu pôsobnosť: 9.1 viesť štúdie o najvýznamnejších prevádzkových, obchodných, odborných a ekonomických problémoch a o problémoch odbornej spolupráce, o ktoré sa zaujímajú poštové správy všetkých členských krajín Únie, najmä o otázkach, ktoré majú významné finančné dopady (sadzby, terminálne odmeny, tranzitné odmeny, základná sadzba za leteckú dopravu zásielok, podiely poštových balíkov a podávanie listových zásielok v zahraničí), vypracúvať k nim informácie a názory a odporúčať k nim potrebné opatrenia; 9.2 pristúpiť k úprave vykonávacích poriadkov Únie počas šiestich mesiacov, ktoré nasledujú po skončení kongresu, ak ten nerozhodne inak; v prípade naliehavej potreby Rada pre poštovú prevádzku môže meniť uvedené poriadky aj na ďalších zasadnutiach; v oboch prípadoch zostáva Rada pre poštovú prevádzku podriadená vo veci základných zásad a politiky pokynom Správnej rady; 9.3 koordinovať praktické opatrenia pre rozvoj a zlepšenie medzinárodných poštových služieb; 9.4 podniknúť všetky kroky, s výhradou schválenia Správnou radou v rámci jej pôsobnosti, ktoré sú považované za potrebné na zachovanie a posilnenie kvality medzinárodnej poštovej služby a na jej modernizáciu; 9.5 vypracúvať návrhy, ktoré budú predložené na schválenie kongresu alebo poštovým správam v súlade s článkom 125; schvaľovanie Správnou radou je potrebné vtedy, keď sa tieto návrhy týkajú otázok, ktoré patria do právomoci Správnej rady; 9.6 skúmať na žiadosť poštovej správy členskej krajiny každý návrh tejto poštovej správy zaslaný Medzinárodnému úradu podľa článku 124, pripraviť k nemu svoje stanoviská a poveriť Medzinárodný úrad, aby ich pripojil k uvedenému návrhu pred ich predložením na schválenie poštovým správam členských krajín; 9.7 odporúčať, ak je to potrebné, a po prípadnom schválení Správnou radou a po konzultácii so všetkými poštovými správami, prijatie právnej úpravy alebo nového praktického spôsobu konania, kým kongres rozhodne o problematike; 9.8 vypracúvať a predkladať vo forme odporúčaní pre poštové správy technické a prevádzkové normy a normy v iných oblastiach jej okruhu pôsobnosti, kde je nevyhnutný jednotný praktický spôsob konania; v prípade potreby pristupuje rovnako aj ku zmenám noriem, ktoré už stanovila; 9.9 preveriť po konzultácii so Správnou radou a s jej súhlasom návrh strategického plánu SPÚ, vypracovaného Medzinárodným úradom, ktorý má byť predložený kongresu; každoročne upraviť plán schválený kongresom, a to za pomoci Skupiny pre strategické plánovanie a Medzinárodného úradu, ako aj so súhlasom Správnej rady; 9.10 schvaľovať výročnú správu vyhotovenú Medzinárodným úradom o činnostiach Únie v tých častiach, ktoré sa vzťahujú na zodpovednosť a úlohy Rady pre poštovú prevádzku; 9.11 rozhodovať o nadväzovaní stykov s poštovými správami na účely plnenia svojich úloh; 9.12 pristupovať k skúmaniu problémov výučby a odborného vzdelávania, o ktoré sa zaujímajú nové a rozvojové krajiny; 9.13 prijímať opatrenia, ktoré sú potrebné vzhľadom na skúmanie a šírenie skúseností a pokroku, ktorý dosiahli niektoré krajiny v oblasti techniky, prevádzky, ekonomiky a odborného vzdelávania so zameraním na poštové služby; 9.14 skúmať súčasný stav a potreby poštových služieb v nových a rozvojových krajinách a vypracúvať vhodné odporúčania o spôsoboch a prostriedkoch zlepšovania poštových služieb v týchto krajinách; 9.15 po dohode so Správnou radou prijímať vhodné opatrenia v oblasti odbornej spolupráce so všetkými členskými krajinami Únie, najmä s novými a rozvojovými krajinami; 9.16 rokovať o všetkých ostatných otázkach, ktoré sú jej predložené niektorým z členov Rady pre poštovú prevádzku, Správnou radou alebo ktoroukoľvek poštovou správou členskej krajiny; 9.17 prijímať a prerokúvať správy, ako aj odporúčania Konzultačného výboru a v prípade otázok zaujímajúcich Radu pre poštovú prevádzku preskúmavať a pripomienkovať predmet odporúčaní Konzultačného výboru, ktoré majú byť predložené kongresu; 9.18 určiť členov do Konzultačného výboru. 10. Na základe strategického plánu SPÚ prijatého kongresom, a hlavne časti týkajúcej sa stratégií stálych orgánov Únie, vypracuje Rada pre poštovú prevádzku na svojom prvom zasadnutí po kongrese základný plán práce obsahujúci určitý počet postupov zameraných na realizáciu stratégií. Tento základný plán pozostávajúci z obmedzeného počtu úloh na aktuálne témy, ktoré sú v spoločnom záujme, je každoročne upravovaný s ohľadom na nové skutočnosti a priority, ako aj na zmeny strategického plánu. 11. Aby sa zabezpečilo účinné prepojenie medzi prácami oboch orgánov, Správna rada môže určiť zástupcov, ktorí sa budú zúčastňovať na zasadnutiach Rady pre poštovú prevádzku v úlohe pozorovateľov. 12. Plenárnych zasadnutí a zasadnutí komisií Rady pre poštovú prevádzku sa môžu zúčastňovať, na základe ich žiadosti a bez práva hlasovať, nasledujúci pozorovatelia: 12.1 členovia Správnej rady; 12.2 členovia Konzultačného výboru; 12.3 medzivládne organizácie zaujímajúce sa o práce Rady pre poštovú prevádzku; 12.4 iné členské krajiny Únie. 13. Rada pre poštovú prevádzku môže z technických dôvodov obmedziť počet účastníkov pripadajúcich na jedného pozorovateľa. Rovnako môže obmedziť ich právo na udelenie slova počas rokovaní. 14. Členovia Rady pre poštovú prevádzku sa aktívne zúčastňujú na jej činnostiach. Pozorovatelia môžu byť na základe ich požiadania oprávnení spolupracovať na vykonávaných štúdiách, zachovávajúc podmienky, ktoré môže Rada vytvoriť na zabezpečenie výkonnosti a účinnosti svojej práce. Taktiež môžu byť požiadaní, aby predsedali pracovným skupinám a projektovým skupinám, ak ich na to oprávňujú vedomosti alebo skúsenosti. Účasť pozorovateľov sa uskutočňuje bez dodatočných výdavkov Únie. 15. Za výnimočných okolností môžu byť pozorovatelia vylúčení zo zasadnutia alebo jeho časti. Rovnako môže byť obmedzené ich právo dostávať niektoré dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie týkajúce sa takéhoto obmedzenia môže prijať každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu. Správna rada môže následne, ak to považuje za potrebné, opätovne preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné. 16. Predseda Konzultačného výboru zastupuje tento výbor na zasadnutiach Rady pre poštovú prevádzku, ak sú na programe rokovania otázky, ktoré zaujímajú Konzultačný výbor. 17. Rada pre poštovú prevádzku môže pozývať na svoje zasadnutia, bez práva hlasovať: 17.1 každú medzinárodnú inštitúciu alebo každú kvalifikovanú osobu, ktorú si želá zapojiť do svojich prác; 17.2 poštové správy členských krajín, ktoré nie sú členmi Rady pre poštovú prevádzku; 17.3 každé združenie alebo podnik, s ktorými si želá konzultovať otázky, ktoré sa týkajú jej činnosti. Článok 105 Informácia o činnostiach Rady pre poštovú prevádzku 1. Rada pre poštovú prevádzku informuje po každom zasadnutí členské krajiny Únie, užšie únie a členov Konzultačného výboru o svojich činnostiach, zasielajúc im najmä súhrnnú správu, ako aj svoje rezolúcie a rozhodnutia. 2. Rada pre poštovú prevádzku vyhotovuje pre Správnu radu výročnú správu o svojej činnosti. 3. Rada pre poštovú prevádzku vyhotovuje pre kongres komplexnú správu o svojej činnosti a zasiela ju poštovým správam členských krajín Únie a členom Konzultačného výboru aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu. Článok 106 Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Konzultačného výboru 1. Cieľom Konzultačného výboru je zastupovať záujmy poštového odvetvia v širšom zmysle a slúžiť ako rámec pre účinný dialóg medzi zainteresovanými stranami. Pozostáva z mimovládnych organizácií, ktoré zastupujú zákazníkov, dodávateľov distribučných služieb, organizácie zamestnancov, dodávateľov tovarov a služieb, ktorí pôsobia pre odvetvie poštových služieb a podobných organizácií zoskupujúcich podnikateľov, ako aj podniky, ktoré sú zainteresované na medzinárodných poštových službách. Ak ide o registrované organizácie, musia byť registrované v niektorej z členských krajín Únie. Správna rada a Rada pre poštovú prevádzku určia svojich príslušných členov, ktorí budú členmi Konzultačného výboru. Okrem členov určených Správnou radou a Radou pre poštovú prevádzku je členstvo v Konzultačnom výbore podmienené na začiatku procesom predloženia žiadosti a jej schválenia. Tento proces určuje Správna rada a uskutočňuje sa v súlade s článkom 102 ods. 6.31. 2. Každý člen Konzultačného výboru určí svojho vlastného zástupcu. 3. Výdavky spojené s pôsobením Konzultačného výboru sú rozdelené medzi Úniu a členov výboru, a to podľa podmienok, ktoré určuje Správna rada. 4. Členovia Konzultačného výboru nedostávajú žiadny plat ani odmenu. 5. Zloženie členov Konzultačného výboru sa mení po každom kongrese, a to podľa rámca, ktorý určuje Správna rada. Predseda Správnej rady predsedá zakladajúcemu zasadnutiu Konzultačného výboru, v priebehu ktorého sa koná voľba predsedu tohto výboru. 6. Berúc do úvahy všeobecné zásady Únie Konzultačný výbor určuje svoju vlastnú vnútornú organizáciu a zostavuje svoj vlastný rokovací poriadok, a to s výhradou schválenia Správnou radou, po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku. 7. Konzultačný výbor zasadá dvakrát ročne. V zásade sa zasadnutia konajú v sídle Únie počas zasadnutí Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku. Dátum a miesto konania každého zasadnutia určuje predseda Konzultačného výboru po dohode s predsedami Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku a s generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu. 8. Konzultačný výbor stanovuje svoj vlastný program v rámci zoznamu nasledujúcich pôsobností: 8.1 preskúmavať dokumenty a príslušné správy Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku; za výnimočných okolností môže byť obmedzené právo dostávať určité texty a dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie, ktoré sa týka takéhoto obmedzenia, môže urobiť každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu; napokon Správna rada môže, ak to považuje za potrebné, nanovo preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné; 8.2 viesť štúdie a prerokúvať otázky, ktoré považujú členovia Konzultačného výboru za významné; 8.3 skúmať otázky, ktoré sa týkajú odvetvia poštových služieb a predkladať správy o týchto otázkach; 8.4 prispievať k prácam Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku najmä predkladaním správ a odporúčaní a na požiadanie oboch rád predkladaním názorov; 8.5 predkladať odporúčania kongresu s výhradou schválenia Správnou radou, a ak ide o otázky zaujímajúce Radu pre poštovú prevádzku, predkladajú sa tieto odporúčania po preskúmaní touto Radou a s jej pripomienkami. 9. Predseda Správnej rady a predseda Rady pre poštovú prevádzku zastupujú tieto orgány na zasadnutiach Konzultačného výboru, keď sú na programe týchto zasadnutí otázky zaujímajúce tieto orgány. 10. Konzultačný výbor môže na zabezpečenie účinného spojenia s orgánmi Únie určiť zástupcov, aby sa zúčastňovali na zasadnutiach kongresu, Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku, ako aj ich príslušných komisií ako pozorovatelia bez práva hlasovať. 11. Na základe žiadosti môžu byť členovia Konzultačného výboru prítomní na plenárnych zasadnutiach a zasadnutiach komisií Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku, a to v súlade s článkami 102 ods. 16 a 104 ods. 12. Môžu sa taktiež zúčastňovať prác projektových skupín a pracovných skupín, a to podľa ustanovení článkov 102 ods. 18 a 104 ods. 14. Členovia Konzultačného výboru sa môžu zúčastňovať kongresu ako pozorovatelia bez práva hlasovať. 12. Na zasadnutiach Konzultačného výboru sa môžu zúčastňovať bez práva hlasovať nasledujúci pozorovatelia: 12.1 členovia Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku; 12.2 medzivládne organizácie zaujímajúce sa o práce Konzultačného výboru; 12.3 užšie únie; 12.4 iné členské krajiny Únie. 13. Konzultačný výbor môže z technických dôvodov obmedziť počet účastníkov pripadajúcich na jedného pozorovateľa. Rovnako môže obmedziť ich právo na udelenie slova počas rokovaní. 14. Za výnimočných okolností môžu byť pozorovatelia vylúčení zo zasadnutia alebo jeho časti. Rovnako môže byť obmedzené ich právo dostávať niektoré dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie týkajúce sa takéhoto obmedzenia môže prijať každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu. Správna rada môže následne, ak to považuje za potrebné, opätovne preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné. 15. Medzinárodný úrad, za ktorý zodpovedá generálny riaditeľ, je sekretariátom Konzultačného výboru. Článok 107 Informácia o činnostiach Konzultačného výboru 1. Konzultačný výbor informuje po každom zasadnutí Správnu radu a Radu pre poštovú prevádzku o svojich činnostiach tak, že predsedom týchto orgánov posiela okrem iného súhrnnú správu zo svojich zasadnutí, ako aj odporúčania a názory. 2. Konzultačný výbor vyhotovuje pre Správnu radu výročnú správu o činnosti a jeden jej výtlačok zasiela Rade pre poštovú prevádzku. Táto správa je zahrnutá do dokumentácie Správnej rady zasielanej podľa článku 103 členským krajinám Únie a užším úniám. 3. Konzultačný výbor vyhotovuje pre kongres správu o súhrne svojej činnosti a zasiela ju poštovým správam členských krajín Únie a užším úniám aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu. Článok 108 Rokovací poriadok kongresov 1. Na organizovanie svojich prác a na vedenie svojich rokovaní používa kongres Rokovací poriadok kongresov. 2. Každý kongres môže zmeniť tento poriadok za podmienok, ktoré sú stanovené v samotnom rokovacom poriadku. Článok 109 Pracovné jazyky Medzinárodného úradu Pracovné jazyky Medzinárodného úradu sú francúzština a angličtina. Článok 110 Dokumentačné a rokovacie jazyky a jazyky pre služobnú korešpondenciu 1. Na dokumentáciu Únie sa používajú jazyky – francúzsky, anglický, arabský a španielsky. Rovnako sa používajú aj jazyky – čínsky, nemecký, portugalský a ruský s podmienkou, že vyhotovenie dokumentácie v týchto jazykoch je obmedzené na najdôležitejšiu základnú dokumentáciu. Iné jazyky sa tiež používajú s podmienkou, že členské krajiny, ktoré o to požiadajú, hradia všetky náklady. 2. Členská krajina alebo členské krajiny, ktoré požiadali o iný než úradný jazyk, tvoria jazykovú skupinu. 3. Medzinárodný úrad vydáva dokumentáciu v úradnom jazyku a v jazykoch vytvorených jazykových skupín buď priamo, alebo prostredníctvom regionálnych úradov týchto jazykových skupín, a to v súlade s podmienkami dohodnutými s Medzinárodným úradom. Publikovanie v rôznych jazykoch sa vykonáva podľa rovnakého vzoru. 4. Dokumentácia, ktorú vydáva priamo Medzinárodný úrad, je podľa možností odosielaná súčasne v rôznych požadovaných jazykoch. 5. Korešpondencia medzi poštovými správami a Medzinárodným úradom a medzi Medzinárodným úradom a tretími stranami môže byť v každom jazyku, pre ktorý má Medzinárodný úrad prekladateľskú službu. 6. Náklady na preklad do akéhokoľvek jazyka vrátane tých, ktoré vyplývajú z uplatnenia odseku 5, hradí jazyková skupina, ktorá požaduje tento jazyk. Členské krajiny používajúce úradný jazyk hradia paušálny príspevok na preklad neoficiálnych dokumentov, ktorého výška na príspevkovú jednotku musí byť rovnaká ako u členských krajín používajúcich iný pracovný jazyk Medzinárodného úradu. Všetky ostatné náklady spojené s dodaním dokumentov hradí Únia. Horná hranica nákladov, ktoré hradí Únia za vydanie dokumentov v čínštine, nemčine, portugalčine a ruštine, sa stanoví rezolúciou kongresu. 7. Náklady, ktoré hradí jazyková skupina, sú rozdelené medzi členov tejto jazykovej skupiny úmerne k ich príspevku na výdavky Únie. Podľa iného kľúča môžu byť tieto náklady rozdelené medzi členov jazykovej skupiny za podmienky, že zúčastnené strany sa na tom dohodnú a úradne oznámia svoje rozhodnutie Medzinárodnému úradu prostredníctvom hovorcu skupiny. 8. Medzinárodný úrad vybaví každú zmenu výberu jazyka požadovaného členskou krajinou v lehote, ktorá nesmie prekročiť dva roky. 9. Pre rokovania na zasadnutiach orgánov Únie sú schválené jazyky – francúzsky, anglický, španielsky a ruský prostredníctvom prekladacieho systému – s elektronickým vybavením alebo bez neho – ktorého výber je ponechaný na posúdenie organizátorov zasadnutia, po konzultácii s generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu a príslušnými členskými krajinami. 10. Na rokovaniach podľa odseku 9 sú povolené aj iné jazyky. 11. Delegácie, ktoré používajú iné jazyky, zabezpečujú simultánny preklad do jedného z jazykov uvedených v odseku 9 buď systémom, ktorý je uvedený v tom istom odseku, ak je v ňom možné vykonať potrebné zmeny technického charakteru, alebo prostredníctvom osobitných prekladateľov. 12. Náklady na prekladateľské služby sú rozdelené medzi členské krajiny, ktoré používajú rovnaký jazyk, úmerne k ich príspevku na výdavky Únie. Avšak náklady na umiestnenie a údržbu technického zariadenia hradí Únia. 13. Poštové správy sa môžu dohodnúť na jazyku, ktorý budú používať pre služobnú korešpondenciu v ich vzájomných stykoch. Ak taká dohoda nie je, používa sa francúzština. KAPITOLA II MEDZINÁRODNÝ ÚRAD Článok 111 Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu 1. Generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu volí kongres na obdobie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi kongresmi. Minimálna dĺžka ich mandátu je štyri roky. Ich mandát sa obnovuje len jedenkrát. Ak kongres nerozhodne inak, dátum ich nástupu do funkcií je stanovený na 1. január roka, ktorý nasleduje po kongrese. 2. Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu zašle vládam členských krajín najneskôr sedem mesiacov pred otvorením kongresu nótu, v ktorej ich vyzve, aby predložili svoje prípadné kandidatúry na miesta generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa a zároveň oznámi, či úradujúci generálny riaditeľ a úradujúci zástupca generálneho riaditeľa majú záujem o prípadné obnovenie ich pôvodného mandátu. Kandidatúry doplnené životopisom musia byť v Medzinárodnom úrade aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu. Kandidáti musia byť štátnymi príslušníkmi členských krajín, ktoré ich navrhujú. Medzinárodný úrad vypracuje dokumentáciu potrebnú na kongres. Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa sa koná tajným hlasovaním a prvá sa koná voľba generálneho riaditeľa. 3. V prípade, že dôjde k uvoľneniu miesta generálneho riaditeľa, zástupca generálneho riaditeľa prevezme úlohy generálneho riaditeľa až do konca mandátu, ktorý bol určený generálnemu riaditeľovi; na toto miesto môže byť volený a prijatý ako kandidát z moci úradnej s výhradou, že jeho pôvodný mandát zástupcu generálneho riaditeľa nebol už jedenkrát obnovovaný predchádzajúcim kongresom a že prejaví záujem, aby bol považovaný za kandidáta na miesto generálneho riaditeľa. 4. V prípade súčasného uvoľnenia miest generálneho riaditeľa a jeho zástupcu, Správna rada zvolí, a to na základe kandidatúr prijatých v rámci konkurzu, zástupcu generálneho riaditeľa na obdobie až do budúceho kongresu. Na predkladanie kandidatúr sa obdobne uplatňuje odsek 2. 5. V prípade uvoľnenia miesta zástupcu generálneho riaditeľa Správna rada poverí na návrh generálneho riaditeľa jedného z riaditeľov Medzinárodného úradu s hodnosťou D 2 prevzatím úloh zástupcu generálneho riaditeľa až do budúceho kongresu. Článok 112 Pôsobnosť generálneho riaditeľa 1. Generálny riaditeľ organizuje, spravuje a riadi Medzinárodný úrad, ktorého je právoplatným predstaviteľom. Je oprávnený zaraďovať pracovné miesta do hodností G 1 až D 2, menovať a povyšovať pracovníkov do týchto hodností. Pri menovaní do hodností P 1 až D 2 musí brať do úvahy odbornú spôsobilosť kandidátov odporúčaných poštovými správami členských krajín, ktorých sú štátnymi príslušníkmi, alebo v ktorých vykonávajú svoju odbornú činnosť, berúc do úvahy spravodlivé kontinentálne zemepisné rozdelenie a jazyky. Na miesta s hodnosťou D 2 sa podľa možnosti počíta s kandidátmi z rôznych regiónov, odlišných od tých, z ktorých pochádzajú generálny riaditeľ a zástupca generálneho riaditeľa, pričom sa hlavný dôraz kladie na výkonnosť Medzinárodného úradu. V prípade pracovných miest, ktoré si vyžadujú osobitnú odbornosť, sa generálny riaditeľ môže obrátiť aj mimo poštových správ. Pri menovaní nového zamestnanca berie do úvahy zásadu, že osoby, ktoré zastávajú pracovné miesta zaradené do hodností D 2, D 1 a P 5, musia byť príslušníkmi rôznych členských krajín Únie. Túto zásadu nemusí dodržiavať pri povyšovaní pracovníka Medzinárodného úradu do hodností D 2, D 1 a P 5. Okrem toho po dosiahnutí úspechu v procese získavania kandidátov nasledujú požiadavky týkajúce sa spravodlivého zemepisného rozdelenia a jazykov. Generálny riaditeľ informuje raz do roka Správnu radu o menovaní a povýšení do hodností P 4 až D 2. 2. Generálny riaditeľ má nasledujúcu pôsobnosť: 2.1 zabezpečovať funkciu depozitára Aktov Únie a funkciu sprostredkovateľa pri pristupovaní a pri prijímaní do Únie, ako aj pri vystupovaní z Únie; 2.2 úradne oznamovať rozhodnutia prijaté kongresom vládam všetkým členských krajín; 2.3 úradne oznamovať všetkým poštovým správam vykonávacie poriadky, ktoré stanovila alebo upravila Rada pre poštovú prevádzku; 2.4 pripravovať návrh ročného rozpočtu Únie na čo možno najnižšej úrovni, v súlade s potrebami Únie, a predkladať ho v náležitom čase na prerokovanie Správnej rade; oznamovať členským krajinám rozpočet po jeho schválení Správnou radou a zabezpečovať jeho plnenie; 2.5 uskutočňovať osobitné činnosti požadované orgánmi Únie a činnosti, ktoré mu určujú Akty; 2.6 vyvíjať iniciatívy zamerané na dosiahnutie cieľov, ktoré boli stanovené orgánmi Únie v rámci vytýčenej politiky a jestvujúcich fondov; 2.7 predkladať Správnej rade alebo Rade pre poštovú prevádzku podnety a návrhy; 2.8 po skončení kongresu predkladať Rade pre poštovú prevádzku návrhy týkajúce sa zmien, ktoré majú byť vykonané vo vykonávacích poriadkoch z dôvodu rozhodnutí kongresu, v súlade s Rokovacím poriadkom Rady pre poštovú prevádzku; 2.9 pripravovať Rade pre poštovú prevádzku podľa ňou vydaných pokynov návrh strategického plánu, ktorý má byť predložený kongresu, a návrh ročnej úpravy; 2.10 zabezpečovať zastupovanie Únie; 2.11 slúžiť ako sprostredkovateľ vzťahov medzi: – SPÚ a užšími úniami; – SPÚ a Organizáciou Spojených národov; – SPÚ a medzinárodnými organizáciami, ktorých činnosti sú predmetom záujmu Únie; – SPÚ a medzinárodnými inštitúciami, združeniami alebo podnikmi, s ktorými si orgány Únie želajú konzultovať alebo ich zapojiť do svojich činností; 2.12 prevziať funkciu generálneho tajomníka orgánov Únie a z tohto titulu, berúc do úvahy osobitné ustanovenia tohto poriadku, dohliadať najmä: – na prípravu a organizáciu prác orgánov Únie; – na vypracovanie, vyhotovenie a rozposielanie dokumentov, správ a zápisov; – na chod sekretariátu počas zasadnutí orgánov Únie; 2.13 byť prítomný na zasadnutiach orgánov Únie a zúčastňovať sa na rokovaniach, bez práva hlasovať, s možnosťou dať sa zastupovať. Článok 113 Pôsobnosť zástupcu generálneho riaditeľa 1. Zástupca generálneho riaditeľa pomáha generálnemu riaditeľovi a zodpovedá sa mu. 2. V prípade neprítomnosti alebo prekážky generálneho riaditeľa, vykonávateľom jeho funkcií je zástupca generálneho riaditeľa. Rovnako je to aj v prípade uvoľnenia miesta generálneho riaditeľa podľa článku 111 ods. 3. Článok 114 Sekretariát orgánov Únie (Ústava čl. 14, 15, 17 a 18) Sekretariát orgánov Únie zabezpečuje Medzinárodný úrad, za ktorý zodpovedá generálny riaditeľ. Sekretariát zasiela všetky dokumenty, ktoré boli publikované pri príležitosti každého zasadnutia, poštovým správam, ktoré sú členmi orgánu, poštovým správam krajín, ktoré spolupracujú na vykonávaných štúdiách bez toho, aby boli členmi orgánu, užším úniám, ako aj iným poštovým správam členských krajín, ktoré o to požiadajú. Článok 115 Zoznam členských krajín (Ústava čl. 2) Medzinárodný úrad zostavuje a vedie zoznam členských krajín Únie s označením ich príspevkovej triedy, zemepisnej skupiny a ich postavenia so zreteľom na Akty Únie. Článok 116 Informácie. Oznamy. Žiadosti o výklad a zmenu Aktov. Prieskumy. Postup vyrovnávania účtov (Ústava čl. 20, Generálny poriadok čl. 124, 125 a 126) 1. Medzinárodný úrad je vždy k dispozícii Správnej rade, Rade pre poštovú prevádzku a poštovým správam, aby im poskytoval všetky potrebné informácie o otázkach, ktoré sa týkajú služby. 2. Medzinárodný úrad je poverený najmä zhromažďovať, usporadúvať, publikovať a rozposielať informácie každého druhu, ktoré sa týkajú medzinárodnej poštovej služby; na požiadanie zúčastnených strán vyjadrovať názor na sporné otázky; vybavovať žiadosti o výklad a zmenu Aktov Únie a vo všeobecnosti vykonávať štúdie a redakčné alebo dokumentačné práce, ktoré mu prideľujú Akty alebo o ktoré by bol požiadaný v záujme Únie. 3. Medzinárodný úrad vykonáva aj prieskumy, o ktoré požiadajú poštové správy, na účely poznania názoru iných poštových správ na stanovenú otázku. Výsledok prieskumu nemá charakter hlasovania a formálne nezaväzuje. 4. Z titulu zúčtovacieho úradu môže zasiahnuť do vyrovnávania účtov každého druhu, ktoré sa týkajú poštovej služby. Článok 117 Odborná spolupráca (Ústava čl. 1) Medzinárodný úrad je poverený, aby v rámci medzinárodnej odbornej spolupráce rozvíjal poštovú odbornú spoluprácu vo všetkých jej formách. Článok 118 Tlačivá dodávané Medzinárodným úradom (Ústava čl. 20) Medzinárodný úrad je poverený, aby dával vyhotovovať medzinárodné odpovedky a zásoboval nimi za výrobnú cenu tie poštové správy, ktoré o ne požiadajú. Článok 119 Akty užších únií a osobitné dohody (Ústava čl. 8) 1. Medzinárodnému úradu musia byť zaslané dva výtlačky aktov užších únií a osobitných dohôd uzatvorených na základe článku 8 Ústavy, a to prostredníctvom úradov týchto únií alebo aspoň jednou zo zmluvných strán. 2. Medzinárodný úrad dozerá na to, aby akty užších únií a osobitné dohody nestanovovali podmienky menej výhodné pre verejnosť než tie, ktoré sú stanovené v Aktoch Únie, a informuje poštové správy o existencii týchto únií a vyššie uvedených dohôd. Medzinárodný úrad upozorňuje Správnu radu na každú nepravidelnosť, ktorá bola zistená na základe tohto ustanovenia. Článok 120 Časopis Únie Medzinárodný úrad vydáva na základe dokumentov, ktoré má k dispozícii, časopis v jazyku nemeckom, anglickom, arabskom, čínskom, španielskom, francúzskom a ruskom. Článok 121 Dvojročná správa o činnostiach Únie (Ústava čl. 20, Generálny poriadok čl. 102 ods. 6.17) Medzinárodný úrad vypracúva dvojročnú správu o činnostiach Únie, ktorá je po schválení Správnou radou zasielaná poštovým správam, užším úniám a Organizácii Spojených národov. KAPITOLA III POSTUP PRI PREDKLADANÍ A PREROKÚVANÍ NÁVRHOV Článok 122 Postup pri predkladaní návrhov kongresu 1. S výhradou výnimiek podľa odsekov 2 a 5 platí pre predkladanie návrhov každého druhu, ktoré majú byť predložené kongresu prostredníctvom poštových správ členských krajín, nasledujúci postup:
8. a)prijímajú sa tie návrhy, ktoré Medzinárodný úrad dostane aspoň šesť mesiacov pred stanoveným dátumom kongresu;
9. b)počas šiestich mesiacov, ktoré predchádzajú stanovenému dátumu kongresu, sa neprijme žiaden návrh redakčného charakteru;
10. c)návrhy vecného charakteru, ktoré dostane Medzinárodný úrad v období od šiesteho do štvrtého mesiaca pred stanoveným dátumom kongresu, sa prijímajú len v tom prípade, ak sú podporované aspoň dvoma poštovými správami;
11. d)návrhy vecného charakteru, ktoré dostane Medzinárodný úrad v období od štvrtého do druhého mesiaca pred stanoveným dátumom kongresu, sa prijímajú len v tom prípade, ak sú podporované aspoň ôsmimi poštovými správami; návrhy, ktoré prídu neskôr, sa už neprijímajú;
12. e)podporné vyhlásenia musí Medzinárodný úrad dostať v rovnakom termíne ako návrhy, na ktoré sa vzťahujú. 2. Návrhy, ktoré sa týkajú Ústavy alebo Generálneho poriadku, musí Medzinárodný úrad dostať aspoň šesť mesiacov pred otvorením kongresu; tie, ktoré dostane po tomto dátume, ale pred otvorením kongresu, môžu byť zohľadnené len v tom prípade, ak o tom rozhodne kongres dvojtretinovou väčšinou krajín zastúpených na kongrese a ak sú dodržané podmienky uvedené v odseku 1. 3. Každý návrh môže mať v zásade len jeden cieľ a môže obsahovať len zmeny, ktoré sú zdôvodniteľné týmto cieľom. 4. Návrhy redakčného charakteru označia poštové správy, ktoré ich predkladajú, v záhlaví poznámkou „Návrh redakčného charakteru“ a Medzinárodný úrad ich publikuje pod číslom, za ktorým nasleduje písmeno R. Návrhy, ktoré nemajú takúto poznámku, ale podľa názoru Medzinárodného úradu sa týkajú len textovej úpravy, sa publikujú s príslušnou poznámkou; Medzinárodný úrad vyhotovuje zoznam týchto návrhov určených kongresu. 5. Postup, ktorý je uvedený v odsekoch 1 a 4, sa nevzťahuje ani na návrhy, ktoré sa týkajú Rokovacieho poriadku kongresov, ani na pozmeňovacie návrhy k už podaným návrhom. Článok 123 Postup pri predkladaní návrhov Rade pre poštovú prevádzku týkajúcich sa vypracovania nových vykonávacích poriadkov podľa rozhodnutí prijatých kongresom 1. Vykonávacie poriadky Svetového poštového dohovoru a Dohody o poštových platobných službách stanovuje Rada pre poštovú prevádzku podľa rozhodnutí kongresu. 2. Návrhy, ktoré majú dôsledky na pozmeňujúce návrhy k Dohovoru alebo Dohode o poštových platobných službách, musia byť predložené Medzinárodnému úradu v rovnakom čase ako návrhy na kongres, ktorých sa týkajú. Môže ich predkladať poštová správa jednej členskej krajiny SPÚ bez podpory poštových správ iných členských krajín. Tieto návrhy musia byť zaslané všetkým členským krajinám najneskôr jeden mesiac pred kongresom. 3. Ostatné návrhy týkajúce sa vykonávacích poriadkov, ktoré majú byť preskúmané Radou pre poštovú prevádzku vzhľadom na vypracovanie nových vykonávacích poriadkov do šiestich mesiacov po kongrese, musia byť predložené Medzinárodnému úradu aspoň dva mesiace pred kongresom. 4. Návrhy, ktoré sa týkajú zmien vo vykonávacích poriadkoch z dôvodu rozhodnutí kongresu, ktoré predkladajú poštové správy členských krajín, musí Medzinárodný úrad dostať najneskôr dva mesiace pred otvorením Rady pre poštovú prevádzku. Tieto návrhy musia byť zaslané všetkým členským krajinám najneskôr jeden mesiac pred otvorením Rady pre poštovú prevádzku. Článok 124 Postup pri predkladaní návrhov medzi dvoma kongresmi (Ústava čl. 29, Generálny poriadok čl. 116) 1. Každý návrh, ktorý sa týka Dohovoru alebo Dohôd a je predložený nejakou poštovou správou medzi dvoma kongresmi, musí byť podporený aspoň dvoma inými poštovými správami, aby mohol byť braný do úvahy. Ak Medzinárodný úrad nedostane súčasne potrebné podporné vyhlásenia, tieto návrhy zostávajú bezpredmetné. 2. Tieto návrhy sa zasielajú ostatným poštovým správam prostredníctvom Medzinárodného úradu. 3. Návrhy, ktoré sa týkajú vykonávacích poriadkov, nepotrebujú podporu, ale Rada pre poštovú prevádzku o nich rokuje len vtedy, ak schváli ich naliehavú potrebu. Článok 125 Preskúmanie návrhov medzi dvoma kongresmi (Ústava čl. 29, Generálny poriadok čl. 116 a 124) 1. Každý návrh, ktorý sa týka Dohovoru, Dohôd a ich záverečných protokolov, prechádza nasledujúcim postupom: ak zaslala poštová správa členskej krajiny návrh Medzinárodnému úradu, ten ho zasiela všetkým poštovým správam členských krajín na preskúmanie. Tieto majú k dispozícii lehotu dvoch mesiacov, aby preskúmali návrh a zaslali Medzinárodnému úradu svoje prípadné pripomienky. Pozmeňujúce návrhy sa neprijímajú. Na konci lehoty dvoch mesiacov zašle Medzinárodný úrad poštovým správam členských krajín všetky pripomienky, ktoré dostal, a vyzve poštovú správu každej členskej krajiny, aby hlasovala za alebo proti návrhu. Poštové správy členských krajín, ktoré neodoslali svoj hlas v lehote dvoch mesiacov, sa považujú za správy, ktoré sa zdržali hlasovania. Uvedené lehoty sa počítajú od dátumu obežníkov Medzinárodného úradu. 2. Návrhy zmien vykonávacích poriadkov rieši Rada pre poštovú prevádzku. 3. Ak sa návrh týka Dohody alebo jej záverečného protokolu, môžu sa na činnostiach uvedených v odseku 1 podieľať len tie poštové správy členských krajín, ktoré sú stranami tejto Dohody. Článok 126 Úradné oznamovanie rozhodnutí prijatých medzi dvoma kongresmi (Ústava čl. 29, Generálny poriadok čl. 124 a 125) 1. Vykonané zmeny Dohovoru, Dohôd a záverečných protokolov k týmto aktom úradne oznamuje vládam členských krajín generálny riaditeľ Medzinárodného úradu. 2. Zmeny vykonané Radou pre poštovú prevádzku vo vykonávacích poriadkoch a v ich záverečných protokoloch úradne oznamuje poštovým správam Medzinárodný úrad. Takisto sa postupuje aj pri výkladoch podľa článku 36 ods. 3.2 Dohovoru a v príslušných ustanoveniach Dohôd. Článok 127 Nadobudnutie platnosti vykonávacích poriadkov a iných rozhodnutí prijatých medzi dvoma kongresmi 1. Vykonávacie poriadky nadobúdajú účinnosť v rovnaký deň a uzavierajú sa na rovnakú dobu ako Akty dohodnuté na kongrese. 2. S výhradou odseku 1 pozmeňujúce rozhodnutia o Aktoch Únie schválené medzi dvoma kongresmi nadobúdajú účinnosť najskôr tri mesiace po ich úradnom oznámení. KAPITOLA IV FINANCIE Článok 128 Stanovenie výdavkov Únie a ich úhrada (Ústava čl. 21) 1. S výhradou odsekov 2 až 6 ročné výdavky, ktoré sa vzťahujú na činnosti orgánov Únie, nesmú prekročiť v roku 2005 a v ďalších rokoch tieto sumy: 37 000 000 švajčiarskych frankov na roky 2005 až 2008. Základný limit na rok 2008 sa môže aplikovať aj na nasledujúce roky, a to v prípade, že kongres stanovený na rok 2008 sa odloží. 2. Výdavky, ktoré sa týkajú zasadnutia budúceho kongresu (cestovné náhrady sekretariátu, náklady na dopravu, náklady na technické zariadenie na simultánny preklad, náklady na vyhotovenie dokumentov počas kongresu atď.), nesmú prekročiť limit 2 900 000 švajčiarskych frankov. 3. Správna rada je oprávnená prekročiť limity stanovené v odsekoch 1 a 2, aby mohli byť brané do úvahy zvýšenia platových stupníc, dôchodkových príspevkov alebo náhrad vrátane funkčných príplatkov povolených Spojenými národmi pre ich zamestnancov v Ženeve. 4. Správna rada je tiež oprávnená každoročne upravovať podľa švajčiarskeho indexu spotrebných cien sumu iných výdavkov, ktoré sa netýkajú personálu. 5. Na rozdiel od odseku 1 Správna rada alebo v mimoriadne naliehavom prípade generálny riaditeľ môže povoliť prekročenie stanovených limitov na účely vykonania dôležitých nepredvídaných opráv budovy Medzinárodného úradu, ale tak, aby suma prekročenia neprevýšila 125 000 švajčiarskych frankov ročne. 6. Ak sa sumy, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 a 2, ukážu nedostatočné na to, aby zabezpečili plynulú činnosť Únie, je možné tieto limity prekročiť len so súhlasom väčšiny členských krajín Únie. Každá konzultácia musí obsahovať úplný výklad skutočností, ktorý potvrdzuje takúto žiadosť. 7. Krajiny, ktoré sa stanú členmi Únie alebo ktoré sú prijaté za členov Únie, ako aj krajiny, ktoré vystúpia z Únie, musia zaplatiť svoj príspevok za celý rok, v priebehu ktorého nadobudlo účinnosť ich prijatie alebo vystúpenie z Únie. 8. Členské krajiny platia svoj príspevkový podiel na ročné výdavky Únie vopred, a to na základe rozpočtu stanoveného Správnou radou. Tieto príspevkové podiely musia byť zaplatené najneskôr v prvý deň finančného obdobia, na ktoré sa vzťahuje rozpočet. Po uplynutí tohto termínu sú tieto dlžné sumy úročené v prospech Únie, a to tromi percentami ročne počas prvých šiestich mesiacov a šiestimi percentami ročne počnúc od siedmeho mesiaca. 9. Ak nedoplatky povinných príspevkov, okrem úrokov dlžných Únii zo strany členskej krajiny, sú rovné alebo vyššie než suma príspevku členskej krajiny za dve predchádzajúce finančné obdobia, môže táto krajina neodvolateľne postúpiť Únii všetky alebo len časť svojich pohľadávok voči iným krajinám, a to podľa podmienok určených Správnou radou. Podmienky postúpenia pohľadávok sa definujú podľa dohody medzi členskou krajinou a jej dlžníkmi/veriteľmi a Úniou. 10. Členské krajiny, ktoré nemôžu z právnych alebo iných dôvodov uskutočniť takéto postúpenie, sú zaviazané dohodnúť si plán splácania svojich nedoplatkov. 11. Vyrovnanie nedoplatkov povinných príspevkov dlžných Únii nebude môcť presahovať obdobie desiatich rokov, okrem výnimočných situácií. 12. Za výnimočných okolností Správna rada môže oslobodiť členskú krajinu od dlžných úrokov celkom alebo od ich časti, ak krajina zaplatila celú základnú hodnotu svojich nedoplatkov. 13. Členská krajina môže byť taktiež v rámci plánu splácania nedoplatkov schváleného Správnou radou oslobodená od všetkých nakumulovaných alebo bežných úrokov, alebo od ich časti; oslobodenie je však podmienené úplným a presným dodržaním plánu splácania v termíne dohodnutom maximálne na desať rokov. 14. Rezervný fond, ktorého výška je stanovená Správnou radou, bol vytvorený s cieľom vykryť finančné ťažkosti Únie. Tento fond sa v prvom rade tvorí z prebytkov rozpočtu. Môže slúžiť aj na vytváranie rovnováhy rozpočtu alebo na znižovanie výšky príspevkov členských krajín. 15. Pokiaľ ide o dočasné finančné ťažkosti, vláda Švajčiarskej konfederácie poskytuje krátkodobo potrebné zálohy za podmienok, ktoré je potrebné stanovovať spoločnou dohodou. Táto vláda bezplatne dohliada na vedenie finančných účtov, ako aj na účtovníctvo Medzinárodného úradu v limitoch stanovených kongresom. Článok 129 Automatické sankcie 1. Ak členská krajina nemôže vykonať splácanie podľa článku 128 ods. 9 a ak nesúhlasí s uskutočnením splácania podľa plánu, ktorý navrhol Medzinárodný úrad v súlade s článkom 128 ods. 10, alebo ak nesplní tento plán, automaticky stratí svoje právo hlasovať na kongrese a zasadnutiach Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku a nebude ju možné voliť za člena do týchto dvoch rád. 2. Automatické sankcie sa odstránia z moci úradnej a s okamžitým účinkom hneď, ako dotyčná členská krajina úplne splatí svoje nedoplatky povinných príspevkov dlžných Únii spolu s úrokmi alebo súhlasí s plánom splácania svojich nedoplatkov. Článok 130 Príspevkové triedy (Ústava čl. 21, Generálny poriadok čl. 115 a 128) 1. Členské krajiny prispievajú na krytie výdavkov Únie podľa príspevkovej triedy, do ktorej sú zaradené. Príspevkové triedy sú nasledujúce: trieda s 50 jednotkami; trieda so 45 jednotkami; trieda so 40 jednotkami; trieda s 35 jednotkami; trieda s 30 jednotkami; trieda s 25 jednotkami; trieda s 20 jednotkami; trieda s 15 jednotkami; trieda s 10 jednotkami; trieda s 5 jednotkami; trieda s 3 jednotkami; trieda s 1 jednotkou; trieda s 0,5 jednotky, ktorá je vyhradená pre najmenej rozvinuté krajiny uvedené Organizáciou Spojených národov a pre iné krajiny určené Správnou radou. 2. Okrem príspevkových tried uvedených v odseku 1 každá členská krajina si môže zvoliť platiť počet príspevkových jednotiek vyšší než päťdesiat. 3. Členské krajiny sú pri ich prijatí alebo vstúpení do Únie zaradené, podľa postupu uvedeného v článku 21 ods. 4 Ústavy, do jednej z vyššie uvedených príspevkových tried. 4. Členské krajiny môžu neskôr zmeniť príspevkovú triedu s podmienkou, aby táto zmena bola úradne oznámená Medzinárodnému úradu aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu. Toto úradné oznámenie, ktoré sa predkladá kongresu, nadobúda účinnosť dátumom vstupu do platnosti finančných nariadení, ktoré schválil kongres. Členské krajiny, ktoré neoznámili svoje želanie zmeniť príspevkovú triedu v predpísanom termíne, zostávajú v triede, do ktorej patrili predtým. 5. Členské krajiny nemôžu žiadať zníženie o viac než jednu triedu naraz. 6. Za výnimočných okolností, ako sú prírodné katastrofy, ktoré si vyžadujú programy medzinárodnej pomoci, môže Správna rada na žiadosť členskej krajiny povoliť dočasné zníženie príspevkovej triedy o jednu triedu jedenkrát medzi dvoma kongresmi, ak krajina preukáže, že už nemôže uhrádzať príspevok podľa triedy, ktorá bola vybraná pôvodne. Členské krajiny, ktoré nepatria do kategórie najmenej rozvinutých a ktoré už sú zaradené do triedy s jednou jednotkou, môže Správna rada za rovnakých okolností dočasne preradiť do triedy s polovicou jednotky. 7. Dočasné zníženie príspevkovej triedy podľa odseku 6 môže byť povolené Správnou radou maximálne na obdobie dvoch rokov alebo až do budúceho kongresu, ak sa tento koná pred uplynutím uvedeného obdobia. Po skončení tohto obdobia sa príslušná krajina automaticky vráti do pôvodnej príspevkovej triedy. 8. Na rozdiel od odsekov 4 a 5 preradenie do vyššej triedy nie je obmedzené. Článok 131 Platby za dodávky z Medzinárodného úradu (Generálny poriadok čl. 118) Platby za dodávky z Medzinárodného úradu poštovým správam musia byť uhradené v čo najkratšom termíne a najneskôr do šiestich mesiacov, počnúc od prvého dňa mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom Medzinárodný úrad zaslal faktúru. Po uplynutí tohto termínu sú dlžné sumy úročené v prospech Únie ročne piatimi percentami odo dňa uplynutia uvedenej lehoty. KAPITOLA V ROZHODCOVSKÉ KONANIE Článok 132 Postup pri rozhodcovskom konaní (Ústava čl. 32) 1. V prípade sporu, ktorý treba urovnať rozhodcovským konaním, si každá z poštových správ, ktoré sú účastníkmi sporu, vyberá poštovú správu členskej krajiny, ktorá nie je priamo zúčastnená na spore. Ak tvorí spoločný prípad viacero poštových správ, sú v zmysle tohto ustanovenia považované len za jednu správu. 2. V prípade, že jedna z poštových správ, ktoré sú účastníkmi sporu, neprijme návrh rozhodcovského konania v šesťmesačnej lehote, Medzinárodný úrad, ak je o to požiadaný, vyzve túto poštovú správu, aby určila rozhodcu alebo ho z moci úradnej určí on sám. 3. Sporné strany sa môžu dohodnúť na určení jedného rozhodcu, ktorým môže byť Medzinárodný úrad. 4. Rozhodnutie rozhodcov sa prijíma väčšinou hlasov. 5. Pri rovnosti hlasov, aby sa o spore rozhodlo, vyberú rozhodcovia ďalšiu poštovú správu, ktorá nie je zúčastnená na spore. Ak nie je dosiahnutý súhlas vo výbere, určí túto poštovú správu Medzinárodný úrad spomedzi poštových správ, ktoré neboli navrhované rozhodcami. 6. Ak ide o spor, ktorý sa týka niektorej z Dohôd, môžu byť za rozhodcov určené len tie poštové správy, ktoré sú stranami tejto Dohody. KAPITOLA VI ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Článok 133 Podmienky schvaľovania návrhov ku Generálnemu poriadku Aby návrhy ku Generálnemu poriadku, ktoré boli predložené kongresu, nadobudli platnosť, musia byť schválené väčšinou členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré majú právo hlasovať. V čase hlasovania musia byť prítomné aspoň dve tretiny členských krajín Únie, ktoré majú právo hlasovať. Článok 134 Návrhy týkajúce sa Dohody s Organizáciou Spojených národov (Ústava čl. 9) Podmienky schvaľovania stanovené v článku 133 sa vzťahujú aj na návrhy, ktoré majú zmeniť dohody uzavreté medzi Svetovou poštovou úniou a Organizáciou Spojených národov, pokiaľ tieto dohody nestanovujú podmienky pozmeňovania ustanovení, ktoré obsahujú. Článok 135 Nadobudnutie účinnosti a platnosť Generálneho poriadku Tento Generálny poriadok nadobudne účinnosť 1. januára 2006 a zostane v platnosti na dobu neurčitú. Na dôkaz toho splnomocnenci vlád členských krajín podpísali tento Generálny poriadok v jednom vyhotovení, ktoré je uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu. Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie odovzdá každej strane jednu jeho kópiu. V Bukurešti 5. októbra 2004. ROKOVACÍ PORIADOK KONGRESOV Článok 1 Všeobecné ustanovenia Tento rokovací poriadok (ďalej len „poriadok“) sa vydáva na základe Aktov Únie a je im podriadený. V prípade odlišnosti medzi niektorým z jeho ustanovení a niektorým z ustanovení Aktov je rozhodujúce ustanovenie Aktov. Článok 2 Delegácie 1. Pod pojmom „delegácia“ sa rozumie osoba alebo skupina osôb určených členskou krajinou na účasť na kongrese. Delegácia sa skladá z vedúceho delegácie, prípadne jeho zástupcu, z jedného alebo niekoľkých delegátov a prípadne z jedného alebo niekoľkých sprevádzajúcich úradníkov (vrátane expertov, sekretárov atď.). 2. Vedúci delegácií, ich zástupcovia, ako aj delegáti sú zástupcami členských krajín podľa článku 14 ods. 2 Ústavy, ak disponujú plnou mocou zodpovedajúcou podmienkam stanoveným v článku 3 tohto poriadku. 3. Sprevádzajúci úradníci sa môžu zúčastniť zasadnutí a majú právo zúčastniť sa rokovaní, ale v zásade nemajú právo hlasovať. Môžu však byť vedúcim svojej delegácie splnomocnení, aby hlasovali v mene svojej krajiny na zasadnutiach komisií. Takéto splnomocnenia musia byť odovzdané písomne pred začiatkom zasadnutia predsedovi príslušnej komisie. Článok 3 Plná moc delegátov 1. Plná moc delegátov musí byť podpísaná hlavou štátu alebo predsedom vlády, alebo ministrom zahraničných vecí príslušnej krajiny. Musí byť spísaná v správnej a náležitej forme. Plná moc delegátov splnomocnených na podpis Aktov (splnomocnenci) musí mať vyznačený rozsah platnosti tohto podpisu (podpis s výhradou ratifikácie alebo schválenia, podpis „ad referendum“, definitívny podpis). Ak toto upresnenie chýba, je podpis považovaný za podliehajúci ratifikácii alebo schváleniu. Plná moc oprávňujúca na podpis Aktov zahŕňa bez výslovného vyjadrenia aj právo rokovať a hlasovať. Delegáti, ktorým príslušné orgány udelili plnú moc bez upresnenia ich rozsahu platnosti, sú oprávnení rokovať, hlasovať a podpísať Akty, ak z textu plnej moci výslovne nevyplýva opak. 2. Plná moc musí byť odovzdaná hneď po otvorení kongresu orgánu, ktorý je na to určený. 3. Delegáti, ktorí nedisponujú plnou mocou alebo ju nepredložia, sa môžu, ak boli svojou vládou ohlásení pozývajúcej vláde, zúčastniť na rokovaniach a hlasovať od okamihu, keď sa začnú podieľať na prácach kongresu. To isté platí pre delegátov, ktorých plná moc nebola uznaná pre niektoré odchýlky. Títo delegáti už nebudú mať právo hlasovať od okamihu, keď kongres schváli poslednú správu komisie pre overovanie plnej moci, v ktorej bude uvedené, že ich plná moc chýba alebo sú v nej odchýlky, a to až do doby, keď bude vykonaná náprava. Posledná správa komisie musí byť schválená kongresom pred voľbami, s výnimkou voľby predsedu kongresu, a pred schválením návrhov Aktov. 4. Plná moc členskej krajiny, ktorá je zastúpená na kongrese delegáciou inej členskej krajiny (splnomocnenie), musí mať rovnakú formu ako plná moc uvedená v odseku 1. 5. Plná moc a splnomocnenie zasielané telegraficky sa neprijímajú. Uznávajú sa však telegramy odpovedajúce na žiadosť o informáciu vo veci plnej moci. 6. Delegácia, ktorá sa po predložení svojej plnej moci nemôže zúčastniť na jednom alebo viacerých rokovaniach, môže poveriť svojím zastupovaním delegáciu inej krajiny pod podmienkou, že to písomne ohlási predsedovi príslušného zasadnutia. Jedna delegácia však môže zastupovať okrem svojej krajiny iba jednu ďalšiu krajinu. 7. Delegáti členských krajín, ktoré nie sú stranami niektorej Dohody, sa môžu bez práva hlasovať zúčastniť rokovaní kongresu týkajúcich sa tejto Dohody. Článok 4 Zasadací poriadok 1. Na zasadnutiach kongresu a komisií sú delegácie zoradené podľa francúzskeho abecedného poriadku názvov prítomných členských krajín. 2. Predseda Správnej rady určí v náležitej dobe žrebom meno krajiny, ktorá zaujme pri zasadnutiach kongresu a komisií miesto na čele pléna oproti predsedníckemu stolu. Článok 5 Pozorovatelia z titulu práva 1. Zástupcovia Organizácie Spojených národov sú pozývaní, aby sa zúčastňovali rokovaní kongresu ako pozorovatelia. 2. Užšie únie sú prijaté na zasadnutia kongresu a jeho komisií ako pozorovatelia. 3. Liga arabských štátov a Africká únia (AÚ) sú prijaté na zasadnutia kongresu a jeho komisií ako pozorovatelia. 4. Členovia Konzultačného výboru sú prijatí na zasadnutia kongresu a jeho komisií ako pozorovatelia. 5. Pozorovatelia uvedení v odsekoch 1 až 4 nemajú právo hlasovať, ale môže im byť s povolením predsedajúceho udelené slovo. 6. Za výnimočných okolností môže byť právo pozorovateľov uvedených v odseku 4 zúčastňovať sa na niektorých zasadnutiach alebo častiach zasadnutí obmedzené, ak si to vyžaduje dôvernosť riešenej veci. Musia o tom však byť čo najrýchlejšie informovaní. Rozhodnutie, ktoré sa týka takého obmedzenia, môže byť vykonané každým príslušným orgánom alebo jeho predsedom, a to podľa prípadu. Tieto rozhodnutia posudzuje Úrad kongresu, ktorý je oprávnený ich potvrdiť alebo ich zamietnuť hlasovaním jednoduchou väčšinou. Článok 6 Hostia 1. Zástupcov špecializovaných inštitúcií Organizácie Spojených národov a medzivládnych organizácií, ktorí sa majú zúčastniť odborných zasadnutí kongresu a komisií, ak sa rokuje o otázkach zaujímajúcich tieto organizácie, určuje Správna rada. 2. Na osobitné zasadnutia kongresu a komisií sú prijatí zástupcovia každého medzinárodného orgánu a každého združenia alebo podniku alebo každá kvalifikovaná osoba, ktorých riadne určí Správna rada. 3. Hostia uvedení v odseku 1 a 2 nemajú právo hlasovať, ale môže im byť s povolením predsedajúceho udelené slovo. Článok 7 Doyen kongresu 1. Poštová správa krajiny, v ktorej bude zasadať kongres, navrhne po dohode s Medzinárodným úradom doyena kongresu. Správna rada pristúpi vo vhodnom čase k schváleniu tohto návrhu. 2. Počas otvorenia prvého plenárneho zasadnutia každého kongresu zastáva doyen funkciu predsedu kongresu, až kým kongres nezvolí svojho predsedu. Okrem toho vykonáva funkcie, ktorými ho poveruje tento poriadok. Článok 8 Predsedovia a podpredsedovia kongresu a komisií 1. Na svojom prvom plenárnom zasadnutí volí kongres na návrh doyena predsedu kongresu, potom schvaľuje na návrh Správnej rady tie členské krajiny, ktoré budú zabezpečovať funkcie podpredsedov kongresu, ako i predsedov a podpredsedov komisií. Tieto funkcie sa prideľujú, pokiaľ je to možné, s prihliadnutím na spravodlivé zemepisné rozdelenie členských krajín. 2. Predsedovia otvárajú a ukončujú zasadnutia, ktorým predsedajú, vedú diskusie, udeľujú slovo rečníkom, dávajú hlasovať o návrhoch a uvádzajú väčšinu potrebnú na hlasovanie, vyhlasujú rozhodnutia a prípadne, s výhradou schválenia kongresom, podávajú výklad týchto rozhodnutí. 3. Predsedovia dohliadajú na dodržovanie tohto predpisu a zachovanie poriadku počas zasadnutí. 4. Každá delegácia sa môže odvolať na kongres alebo na komisiu proti rozhodnutiu predsedu kongresu alebo komisie na základe ustanovení poriadku alebo na základe jeho výkladu; rozhodnutie predsedu však zostáva v platnosti, pokiaľ nebolo zrušené väčšinou prítomných a hlasujúcich členov. 5. Pokiaľ nemôže členská krajina poverená predsedníctvom naďalej zabezpečovať túto funkciu, kongres alebo komisia určí jedného z podpredsedov, ktorý ju zastúpi. Článok 9 Predsedníctvo kongresu 1. Predsedníctvo je ústredný orgán poverený riadiť práce kongresu. Skladá sa z predsedu a podpredsedov kongresu, ako i predsedov komisií. Schádza sa pravidelne, aby rokovalo o priebehu prác kongresu a jeho komisií a aby formulovalo odporúčania s cieľom tento priebeh podporiť. Pomáha predsedovi pri vypracovaní programu každého plenárneho zasadnutia a pri koordinácii prác komisií. Dáva odporúčania, ktoré sa vzťahujú na ukončenie kongresu. 2. Generálny tajomník kongresu a zástupca generálneho tajomníka, ktorí sú uvedení v článku 12 ods. 1, sa zúčastňujú na zasadnutiach predsedníctva. Článok 10 Členovia komisií 1. Členské krajiny zastúpené na kongrese sú z moci práva členmi komisií poverených prerokovaním návrhov k Ústave, ku Generálnemu poriadku a k Dohovoru. 2. Členské krajiny zastúpené na kongrese, ktoré sú stranami jednej alebo viacerých fakultatívnych Dohôd, sú z moci práva členmi komisie alebo komisií poverených úpravou týchto Dohôd. Právo hlasovať je u členov tejto komisie alebo týchto komisií obmedzené na Dohodu alebo Dohody, ktorej alebo ktorých sú stranami. 3. Delegácie, ktoré nie sú členmi komisií prerokúvajúcich Dohody, majú možnosť byť prítomné na rokovaniach týchto komisií a zúčastniť sa na rokovaniach bez práva hlasovať. Článok 11 Pracovné skupiny Kongres a každá komisia môžu vytvárať pracovné skupiny na skúmanie osobitných otázok. Článok 12 Sekretariát kongresu a komisií 1. Generálny riaditeľ a zástupca generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu vykonávajú vo vzájomnom ohľade funkcie generálneho tajomníka a zástupcu generálneho tajomníka kongresu. 2. Generálny tajomník a zástupca generálneho tajomníka sú prítomní na zasadnutiach kongresu a predsedníctva kongresu a rokovaní sa zúčastňujú bez práva hlasovať. Za rovnakých podmienok sa môžu zúčastniť zasadnutí komisií alebo poveriť svojím zastúpením niektorého vysokého úradníka Medzinárodného úradu. 3. Práce sekretariátu kongresu, predsedníctva kongresu a komisií zabezpečujú pracovníci Medzinárodného úradu v spolupráci s poštovou správou hostiteľskej krajiny. 4. Vysokí úradníci Medzinárodného úradu vykonávajú funkcie tajomníkov kongresu, predsedníctva kongresu a komisií. Pomáhajú predsedovi počas rokovaní a zodpovedajú za vyhotovenie správ. 5. Tajomníkom kongresu a komisií pomáhajú zástupcovia tajomníkov. Článok 13 Rokovacie jazyky 1. S výhradou odseku 2 sa na rokovania prostredníctvom simultánneho alebo následného prekladu môže používať francúzština, angličtina, španielčina a ruština. 2. Rokovanie redakčnej komisie prebieha vo francúzštine. 3. Na rokovania uvedené v odseku 1 sú povolené aj iné jazyky. V tomto ohľade má prednosť jazyk hostiteľskej krajiny. Delegácie, ktoré používajú iné jazyky, zabezpečia simultánny preklad do niektorého z jazykov uvedených v odseku 1 buď pomocou systému simultánneho prekladu, ak je možné vykonať technické úpravy, alebo osobitnými tlmočníkmi. 4. Náklady na inštaláciu a údržbu technického zariadenia znáša Únia. 5. Náklady na prekladateľskú službu sa rozdeľujú medzi členské krajiny používajúce ten istý jazyk v pomere k ich príspevku na výdavky Únie. Článok 14 Jazyky kongresových dokumentov 1. Dokumenty vypracované počas kongresu vrátane návrhov rozhodnutí predkladaných kongresu na schválenie publikuje sekretariát kongresu vo francúzštine. 2. Na tento účel musia byť dokumenty pochádzajúce od delegácií členských krajín predkladané vo francúzštine buď priamo, alebo prostredníctvom prekladateľských služieb pri sekretariáte kongresu. 3. Tieto služby, organizované na vlastné náklady jazykovými skupinami zriadenými podľa príslušných ustanovení Generálneho poriadku, môžu tiež prekladať dokumenty kongresu do svojich príslušných jazykov. Článok 15 Návrhy 1. Všetky otázky predložené kongresu sú predmetom návrhov. 2. Všetky návrhy publikované Medzinárodným úradom pred otvorením kongresu sa považujú za predložené kongresu. 3. Dva mesiace pred otvorením kongresu nebude vzatý do úvahy žiaden návrh okrem tých, ktoré smerujú k pozmeneniu pôvodných návrhov. 4. Za pozmeňovací návrh sa považuje každý návrh na zmenu, ktorý bez toho, aby menil podstatu návrhu, obsahuje zrušenie, doplnenie časti pôvodného návrhu alebo úpravu časti tohto návrhu. Žiaden návrh na zmenu nebude považovaný za pozmeňovací návrh, ak je nezlučiteľný so zmyslom alebo zámerom pôvodného návrhu. V sporných prípadoch rozhodne o tejto otázke kongres alebo komisia. 5. Pozmeňovacie návrhy predložené kongresu vo veci už podaných návrhov musia byť predložené sekretariátu písomne vo francúzštine predpoludním dňa, ktorý predchádza dňu ich prerokúvania tak, aby mohli byť v ten istý deň rozdané delegátom. Táto lehota neplatí pre pozmeňovacie návrhy vyplývajúce priamo z diskusií kongresu alebo komisií. V tomto poslednom prípade musí predkladateľ, ak je to požadované, predložiť svoj text písomne vo francúzštine alebo v prípade ťažkostí v inom rokovacom jazyku. Príslušný predseda návrh prečíta alebo ho dá prečítať. 6. Postup uvedený v odseku 5 platí aj pri predkladaní návrhov, ktorých cieľom nie je zmena textu Aktov (návrhy rezolúcií, odporúčaní, stanovísk atď.). 7. Každý návrh alebo pozmeňovací návrh musí obsahovať konečnú formu textu, ktorý má byť zaradený do Aktov Únie, samozrejme s výhradou upresnenia redakčnou komisiou. Článok 16 Prerokovanie návrhov na kongrese a v komisiách 1. Návrhy redakčnej povahy (za ich číslom nasleduje písmeno R) sa prideľujú redakčnej komisii buď priamo, ak Medzinárodný úrad nemá žiadne pochybnosti o ich povahe (ich zoznam pre redakčnú komisiu zostavuje Medzinárodný úrad), alebo, ak má Medzinárodný úrad pochybnosti o ich povahe, po tom, ako ostatné komisie potvrdili ich povahu ako čisto redakčnú (zoznam takých návrhov sa tiež zostavuje pre príslušné komisie). Ak sú však také návrhy viazané na iné návrhy s vecnými zmenami, ktoré majú byť riešené kongresom alebo inými komisiami, začne redakčná komisia s ich prerokúvaním až po tom, ako sa kongres alebo ostatné komisie vyjadria k príslušným návrhom na vecné zmeny. Návrhy, ktorých číslo nie je doplnené písmenom R, ktoré však majú podľa názoru Medzinárodného úradu redakčnú povahu, sa odovzdávajú priamo komisiám, ktoré prerokúvajú príslušné návrhy na vecné zmeny. Tieto komisie na začiatku svojej práce rozhodnú, ktoré z týchto návrhov budú pridelené priamo redakčnej komisii. Medzinárodný úrad zostavuje zoznam týchto návrhov pre príslušné komisie. 2. Ak je k jednej otázke podaných niekoľko návrhov, rozhodne predseda o poradí ich prerokúvania; v zásade sa začína návrhom, ktorý sa najviac odchyľuje od základného textu a ktorý obsahuje najväčšiu zmenu vo vzťahu k doterajšiemu textu. 3. Ak môže byť návrh rozdelený na niekoľko častí, môže byť každá z nich so súhlasom predkladateľa návrhu alebo pléna prerokovaná a predložená na hlasovanie oddelene. 4. Každý návrh, ktorý jeho predkladateľ na kongrese alebo v komisii vzal späť, môže byť opätovne predložený delegáciou inej členskej krajiny. Rovnako ak predkladateľ pôvodného návrhu prijal pozmeňovací návrh, môže iná delegácia opätovne predložiť pôvodný nepozmenený návrh. 5. Každý pozmeňovací návrh, ktorý bol prijatý delegáciou, ktorá predložila pôvodný návrh, sa ihneď začlení do textu pôvodného návrhu. Ak predkladateľ pôvodného návrhu neprijme pozmeňovací návrh, predseda rozhodne, či sa má hlasovať najskôr o pozmeňovacom návrhu, alebo o návrhu pôvodnom; vychádza sa zo znenia, ktoré sa najviac odchyľuje od zmyslu alebo cieľa základného textu a ktoré prináša najväčšiu zmenu vo vzťahu k doterajšiemu textu. 6. Spôsobom uvedeným v odseku 5 sa postupuje aj vtedy, ak je k návrhu podaných viacero pozmeňovacích návrhov. 7. Predseda kongresu a predsedovia komisií zabezpečujú po každom zasadnutí odovzdanie písomne prijatých návrhov, pozmeňovacích návrhov alebo rozhodnutí redakčnej komisii. Článok 17 Rokovania 1. Delegáti sa môžu ujať slova až vtedy, keď dostanú súhlas predsedu zasadnutia. Odporúča sa im hovoriť pomaly a zreteľne. Predseda musí dať delegátom možnosť vyjadriť slobodne a úplne svoj názor na prerokúvanú vec, pokiaľ je to zlučiteľné so zvyčajným priebehom rokovaní. 2. Ak väčšina prítomných a hlasujúcich členov nerozhodne inak, vystúpenia nemôžu trvať dlhšie ako päť minút. Predseda má právo prerušiť každého rečníka, ktorý prekročil uvedenú dobu. Môže tiež vyzvať delegáta, aby neodbočoval od témy. 3. V priebehu diskusie môže predseda so súhlasom väčšiny prítomných a hlasujúcich členov vyhlásiť zoznam prihlásených rečníkov za uzavretý, ak ho predtým prečítal. Keď je zoznam vyčerpaný, vyhlási diskusiu za ukončenú s výhradou, že predkladateľ prerokúvaného návrhu má i po uzavretí zoznamu právo odpovedať na každé vystúpenie. 4. Predseda môže tiež so súhlasom väčšiny prítomných a hlasujúcich členov obmedziť počet vystúpení jednej a tej istej delegácie k určitému návrhu alebo ku skupine návrhov; predkladateľ návrhu však musí mať možnosť svoj návrh uviesť a vystúpiť neskôr, ak o to požiada, aby uviedol nové skutočnosti ako odpoveď na vystúpenia iných delegácií, a to tak, aby mohol mať posledné slovo, ak o to požiada. 5. So súhlasom väčšiny prítomných a hlasujúcich členov môže predseda obmedziť počet vystúpení k určitému návrhu alebo ku skupine návrhov; toto obmedzenie nesmie byť nižšie ako päť rečníkov za a päť rečníkov proti prerokúvanému návrhu. Článok 18 Organizačné a procedurálne návrhy 1. Počas diskusie o ktorejkoľvek otázke, prípadne dokonca i po skončení diskusie môže ktorákoľvek delegácia podať organizačný návrh, v ktorom sa požaduje: – vysvetlenie k priebehu rozpravy; – dodržiavanie rokovacieho poriadku; – zmena poradia diskusie o návrhoch, ktoré navrhol predseda. Organizačný návrh má prednosť pred všetkými otázkami vrátane procedurálnych návrhov uvedených v odseku 3. 2. Predseda okamžite podá požadované upresnenia alebo urobí rozhodnutia, ktoré považuje za vhodné vo veci organizačného návrhu. V prípade námietky sa okamžite pristúpi k hlasovaniu o rozhodnutí predsedu. 3. Okrem toho môže delegácia počas diskusie o nejakej otázke uviesť procedurálny návrh s cieľom navrhnúť:
13. a)prerušenie zasadnutia;
14. b)ukončenie zasadnutia;
15. c)odloženie diskusie o prerokúvanej otázke;
16. d)ukončenie diskusie o prerokúvanej otázke. Procedurálne návrhy majú prednosť v uvedenom poradí pred všetkými ostatnými návrhmi okrem organizačných návrhov uvedených v odseku 1. 4. O podaných návrhoch na prerušenie alebo ukončenie zasadnutia sa diskusia nevedie, ale sa o nich ihneď hlasuje. 5. Ak delegácia navrhuje odloženie alebo ukončenie diskusie o prerokúvanej otázke, je udelené slovo iba dvom rečníkom, ktorí sú proti odloženiu alebo za ukončenie diskusie, po čom sa o návrhu hlasuje. 6. Delegácia, ktorá podá organizačný alebo procedurálny návrh, nemôže vo svojom vystúpení riešiť podstatu prerokúvanej otázky. Predkladateľ procedurálneho návrhu ho môže vziať späť ešte predtým, ako sa o ňom hlasuje, a každý návrh, ktorý by bol stiahnutý späť, môže iná delegácia prevziať pozmenený alebo nepozmenený. Článok 19 Kvórum 1. S výhradou odsekov 2 a 3 tvorí kvórum potrebné na otvorenie zasadnutia a na hlasovanie polovica členských krajín, ktoré sú zastúpené na kongrese a majú právo hlasovať. 2. Pri hlasovaní o zmene Ústavy a Generálneho poriadku tvorí požadované kvórum dve tretiny členských krajín Únie, ktoré majú právo hlasovať. 3. Pokiaľ ide o Dohody, tvorí potrebné kvórum na otvorenie zasadnutí a na hlasovanie polovica členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré sú stranami príslušnej Dohody a majú právo hlasovať. 4. Prítomné delegácie, ktoré sa na určitom hlasovaní nezúčastnia alebo ktoré vyhlásia, že sa na hlasovaní nechcú zúčastniť, sa nepovažujú pri určovaní kvóra požadovaného podľa odsekov 1 až 3 za neprítomné. Článok 20 Zásada a postup hlasovania 1. O otázkach, ktoré nie je možné vyriešiť spoločnou dohodou, sa rozhoduje hlasovaním. 2. Hlasovanie sa vykonáva buď tradičným spôsobom, alebo elektronickým hlasovacím zariadením. V zásade sa vykonáva elektronickým zariadením, ak ho má plénum k dispozícii. Pri tajnom hlasovaní je však možné postupovať podľa tradičného systému, ak o to požiada niektorá delegácia a ak jej žiadosť podporí väčšina prítomných a hlasujúcich delegácií. 3. Pri tradičnom spôsobe sa hlasuje takto:
17. a)zdvihnutím ruky: ak výsledok tohto hlasovania vyvolá pochybnosti, môže predseda z vlastnej vôle alebo na žiadosť niektorej delegácie ihneď pristúpiť k hlasovaniu o tejto otázke podľa vyvolávania názvov krajín;
18. b)podľa vyvolávania názvov krajín: na žiadosť delegácie alebo podľa vôle predsedu; vyvolávanie zastúpených krajín sa vykonáva podľa francúzskej abecedy, počnúc krajinou, ktorej názov predseda vylosuje; výsledok hlasovania spolu so zoznamom krajín a s údajom, ako hlasovali, sa uvádza v správe zo zasadnutia;
19. c)tajným hlasovaním: použitím hlasovacieho lístka na žiadosť dvoch delegácií; v tom prípade určí predseda troch skrutátorov a urobí potrebné opatrenia, aby zabezpečil tajnosť hlasovania. 4. Pri použití elektronického zariadenia sa hlasuje takto:
20. a)nezaznamenávané hlasovanie: nahrádza hlasovanie zdvihnutím ruky;
21. b)zaznamenávané hlasovanie: nahrádza hlasovanie podľa vyvolávania názvov krajín; k takémuto hlasovaniu podľa názvov krajín sa však pristúpi iba vtedy, ak o to požiada niektorá z delegácií a ak tento návrh podporí väčšina prítomných a hlasujúcich delegácií;
22. c)tajné hlasovanie: nahrádza tajné hlasovanie hlasovacími lístkami. 5. Pri ktoromkoľvek používanom spôsobe má tajné hlasovanie prednosť pred všetkými ostatnými spôsobmi hlasovania. 6. Len čo sa začne hlasovanie, nemôže ho žiadna delegácia prerušiť s výnimkou, že ide o organizačný návrh týkajúci sa spôsobu, ktorým sa hlasovanie vykonáva. 7. Po hlasovaní môže predseda povoliť delegátom, aby svoje hlasovanie vysvetlili. Článok 21 Podmienky schvaľovania návrhov 1. Aby mohli byť návrhy na zmenu Aktov schválené, musia byť odsúhlasené:
23. a)v prípade Ústavy: najmenej dvomi tretinami členských krajín Únie, ktoré majú právo hlasovať;
24. b)v prípade Generálneho poriadku: väčšinou členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré majú právo hlasovať;
25. c)v prípade Dohovoru: väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín, ktoré majú právo hlasovať;
26. d)v prípade Dohôd: väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín, ktoré sú stranami príslušných Dohôd, ktoré majú právo hlasovať. 2. V procedurálnych otázkach, ktoré nie je možné vyriešiť spoločnou dohodou, sa rozhoduje väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín s právom hlasovať. Rovnaký postup platí pre rozhodnutia, ktoré sa netýkajú zmien Aktov, iba ak by kongres rozhodol väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín, ktoré majú právo hlasovať, inak. 3. S výhradou odseku 5 sa pod pojmom prítomné a hlasujúce členské krajiny rozumejú členské krajiny, ktoré majú právo hlasovať, hlasujúce „za“ alebo „proti“, pričom tie, ktoré sa hlasovania zdržali, sa nezohľadňujú pri počítaní potrebných hlasov pre väčšinu; rovnako sa ani pri tajnom hlasovaní nezohľadňujú nevyplnené alebo neplatné lístky. 4. Pri rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý. 5. Ak počet tých, ktorí sa zdržali hlasovania, a nevyplnených alebo neplatných hlasovacích lístkov presiahne polovicu hlasujúcich (za, proti, zdržanie sa), je prerokovanie otázky odložené na nasledujúce zasadnutie, pri ktorom sa už nebude zohľadňovať zdržanie sa rovnako ako nevyplnené alebo neplatné lístky. Článok 22 Voľba členov Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku Ak dostane niekoľko krajín pri voľbách členov Správnej rady alebo Rady pre poštovú prevádzku rovnaký počet hlasov, rozhodne medzi nimi predseda žrebom. Článok 23 Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu 1. Voľby generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu a zástupcu generálneho riaditeľa sa vykonávajú tajným hlasovaním postupne na jednom alebo viacerých zasadnutiach v ten istý deň. Zvolený je kandidát, ktorý dostal väčšinu hlasov prítomných a hlasujúcich členských krajín. Hlasovanie sa opakuje v toľkých kolách, koľko je potrebných, kým určitý kandidát nedosiahne uvedenú väčšinu. 2. Za prítomné a hlasujúce členské krajiny sa považujú tie, ktoré hlasujú za niektorého z riadne ohlásených kandidátov; zdržanie sa hlasovania sa nezohľadňuje pri počítaní hlasov potrebných na dosiahnutie väčšiny; rovnako sa nezohľadňujú nevyplnené alebo neplatné hlasovacie lístky. 3. Ak počet zdržaní sa hlasovania a nevyplnených alebo neplatných hlasovacích lístkov presiahne polovicu hlasujúcich podľa odseku 2, je voľba odložená na nasledujúce zasadnutie, pri ktorom sa už nebude zohľadňovať zdržanie sa hlasovania rovnako ako nevyplnené alebo neplatné lístky. 4. Kandidát, ktorý v jednom kole hlasovania získal najmenej hlasov, je vyradený. 5. V prípade rovnosti hlasov sa pristupuje k dodatočnému hlasovaniu, a ak je to potrebné, k druhému dodatočnému hlasovaniu, aby bolo medzi kandidátmi spravodlivo rozhodnuté, pričom sa hlasuje iba o týchto kandidátoch. Ak je výsledok nerozhodný, predseda o ňom rozhodne žrebom. Článok 24 Správy 1. V správach z plenárnych zasadnutí kongresu je zaznamenaný priebeh zasadnutí, stručne sú zhrnuté jednotlivé vystúpenia a uvedené sú v nich návrhy a výsledok rokovaní. 2. Rokovania zasadnutí komisií sú predmetom správ určených kongresu. Pracovné skupiny spravidla zostavujú správu pre orgán, ktorý ich vytvoril. 3. Každý delegát má však právo požadovať, aby do správ bolo uvedené stručne alebo v plnom znení akékoľvek vyhlásenie, ktoré urobil, pod podmienkou, že francúzsky alebo anglický text tohto vyhlásenia odovzdá sekretariátu najneskôr do dvoch hodín od skončenia zasadnutia. 4. Od okamihu, keď bol rozdaný prvý text návrhu správ, majú delegáti lehotu 24 hodín na predloženie svojich pripomienok sekretariátu, ktorý slúži podľa potreby ako sprostredkovateľ medzi účastníkom a predsedom daného zasadnutia. 5. Spravidla a s výhradou odseku 4 predloží predseda na začiatku každého zasadnutia kongresu správu z predchádzajúceho zasadnutia na schválenie. Rovnako sa postupuje aj so správami komisií. Správy z posledných zasadnutí, ktoré nemohli byť schválené na kongrese alebo v komisii, schvaľujú príslušní predsedovia. Medzinárodný úrad prihliada aj na prípadné pripomienky, ktoré mu delegáti členských krajín oznámia v lehote 40 dní od odoslania uvedených správ. 6. Medzinárodný úrad je oprávnený opraviť v správach zo zasadnutí kongresu a komisií vecné chyby, ktoré neboli zistené pri ich schvaľovaní podľa odseku 5. Článok 25 Odvolanie sa proti rozhodnutiam komisií a kongresu 1. Každá delegácia sa môže odvolať proti rozhodnutiam vo veci návrhov (Akty, rezolúcie a pod.), ktoré boli schválené alebo zamietnuté komisiou. Odvolanie musí byť úradne oznámené predsedovi kongresu písomne v lehote 48 hodín po skončení zasadnutia komisie, v ktorej bol návrh schválený alebo zamietnutý. Odvolanie bude preskúmané na nasledujúcom plenárnom zasadnutí. 2. Návrh, ktorý bol schválený alebo zamietnutý kongresom, môže byť znovu prerokovaný tým istým kongresom, iba ak odvolanie podporí najmenej desať delegácií. Toto odvolanie musí byť schválené dvoma tretinami prítomných a hlasujúcich členov s právom hlasovať. Táto možnosť sa obmedzuje na návrhy predložené priamo na plenárne zasadnutia, majúc na zreteli, že tá istá otázka môže byť predmetom len jedného odvolania. Článok 26 Schvaľovanie návrhov rozhodnutí kongresom (Akty, rezolúcie atď.) 1. Spravidla každý návrh Aktu predloženého redakčnou komisiou je prerokúvaný po jednotlivých článkoch. Predseda môže so súhlasom väčšiny postupovať rýchlejším spôsobom, napr. kapitola za kapitolou. Môže byť považovaný za prijatý až po kladnom hlasovaní o celom návrhu. Na toto hlasovanie sa vzťahuje ustanovenie článku 21 ods. 1. 2. Medzinárodný úrad je oprávnený opravovať v záverečných Aktoch vecné chyby, ktoré neboli zistené pri prerokúvaní návrhov Aktov, číslovanie článkov a paragrafov, ako aj odkazov. 3. Návrhy iných rozhodnutí ako tých, ktoré menia Akty, predložené redakčnou komisiou sú spravidla prerokúvané ako celok. Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na návrhy takých rozhodnutí. Článok 27 Pridelenie štúdií Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku Na odporúčanie svojho predsedníctva kongres prideľuje štúdie Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku podľa zloženia a príslušných právomocí týchto dvoch orgánov v súlade s článkami 102 a 104 Generálneho poriadku. Článok 28 Výhrady k Aktom 1. Výhrady sa musia predkladať sekretariátu vo forme písomného návrhu v jednom z pracovných jazykov Medzinárodného úradu (návrhy týkajúce sa záverečného protokolu) čo najskôr po schválení príslušného návrhu k článku, ktorý je predmetom výhrady. 2. Sekretariát určuje termín na predloženie výhrad tak, aby mu bolo umožnené rozdávať všetkým členským krajinám návrhy výhrad pred schválením záverečného protokolu kongresom. Sekretariát oznámi tento termín členským krajinám. 3. Výhrady k Aktom Únie, ktoré boli predložené po termíne určenom sekretariátom, nevezme do úvahy ani sekretariát, ani kongres. Článok 29 Podpis Aktov Akty definitívne schválené kongresom sa predkladajú na podpis splnomocnencom. Článok 30 Zmeny poriadku 1. Každý kongres môže zmeniť rokovací poriadok. Návrhy na zmenu tohto poriadku, ak nie sú predkladané orgánom Svetovej poštovej únie, ktorý je na ich podávanie oprávnený, musia byť na kongrese podporované najmenej desiatimi delegáciami, aby ich bolo možné prerokovať. 2. Aby mohli byť zmeny schválené, musia byť návrhy na zmeny tohto poriadku odsúhlasené najmenej dvoma tretinami členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré majú právo hlasovať. SVETOVÝ POŠTOVÝ DOHOVOR OBSAH ČASŤ I SPOLOČNÉ PRAVIDLÁ PRE MEDZINÁRODNÚ POŠTOVÚ SLUŽBU JEDINÁ KAPITOLA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Článok 1 Definície Článok 2 Určenie subjektu alebo subjektov, ktoré majú plniť povinnosti vyplývajúce z prístupenia k Dohovoru Článok 3 Univerzálna poštová služba Článok 4 Sloboda tranzitu Článok 5 Vlastníctvo poštových zásielok. Vrátenie. Zmena alebo oprava adresy. Doposielanie. Vrátenie nedoručiteľných zásielok odosielateľovi Článok 6 Sadzby Článok 7 Oslobodenie od poštových sadzieb Článok 8 Poštové známky Článok 9 Bezpečnosť pošty Článok 10 Životné prostredie Článok 11 Poistenie pravidiel ČASŤ II USTANOVENIA O LISTOVEJ POŠTE A POŠTOVÝCH BALÍKOCH KAPITOLA 1 POSKYTOVANIE SLUŽIEB Článok 12 Základné služby Článok 13 Doplnkové služby Článok 14 Elektronická pošta, EMS, integrovaná logistika a nové služby Článok 15 Nepovolené zásielky. Zákazy Článok 16 Dovolené rádioaktívne a biologické materiály Článok 17 Reklamácie Článok 18 Colná kontrola. Clo a iné poplatky Článok 19 Výmena priamych záverov s vojenskými jednotkami Článok 20 Normy a ciele kvality služby KAPITOLA 2 ZODPOVEDNOSŤ Článok 21 Zodpovednosť poštových správ. Náhrady Článok 22 Oslobodenie poštových správ od zodpovednosti Článok 23 Zodpovednosť odosielateľa Článok 24 Výplata náhrady Článok 25 Možnosť vybrania náhrady škody od odosielateľa alebo od adresáta Článok 26 Reciprocita uplatňovaná na výhrady k zodpovednosti KAPITOLA 3 OSOBITNÉ USTANOVENIA O LISTOVEJ POŠTE Článok 27 Podávanie listových zásielok v zahraničí ČASŤ III ODMEŇOVANIE KAPITOLA I OSOBITNÉ USTANOVENIA O LISTOVEJ POŠTE Článok 28 Terminálne odmeny. Všeobecné ustanovenia Článok 29 Terminálne odmeny. Ustanovenia platné pri výmene medzi krajinami cieľového systému Článok 30 Terminálne odmeny. Ustanovenia platné pre toky zásielok smerom do krajín prechodného systému, z krajín prechodného systému a medzi krajinami prechodného systému Článok 31 Fond na zlepšovanie kvality služby Článok 32 Tranzitné odmeny KAPITOLA 2 OSTATNÉ USTANOVENIA Článok 33 Základné sadzby a ustanovenia o odmenách za leteckú dopravu Článok 34 Pozemné a námorné podiely poštových balíkov Článok 35 Právomoc Rady pre poštovú prevádzku určiť výšku odmien a podielov ČASŤ IV ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Článok 36 Podmienky na schvaľovanie návrhov k Dohovoru a vykonávacím poriadkom Článok 37 Výhrady predložené počas kongresu Článok 38 Nadobudnutie účinnosti a platnosť Dohovoru ZÁVEREČNÝ PROTOKOL SVETOVÉHO POŠTOVÉHO PROTOKOLU Článok I Vlastníctvo poštových zásielok. Vrátenie. Zmena alebo oprava adresy Článok II Sadzby Článok III Výnimka z oslobodenia od poštových sadzieb za slepecké zásielky Článok IV Základné služby Článok V Zrušený Článok VI Doručenka Článok VII Služba odpovedných zásielok v medzinárodnom styku (CCRI/IBRS) Článok VIII Zákazy (listová pošta) Článok IX Zákazy (poštové balíky) Článok X Veci podliehajúce clu Článok XI Reklamácie Článok XII Sadzba za predloženie colnici Článok XIII Podávanie listových zásielok v zahraničí Článok XIV Výnimočné príchodné pozemné podiely Článok XV Osobi