lov-lex Táto stránka je

bezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez

bezpečenú webovú stránku verejnej správy SR.

bezpečená stránka vždy

čína https:// pred názvom domény webového sídla. Náchadzate sa na statickej verzií portálu. Aktuálnu verziu portálu nájdete na: www.slov-lex.sk. Preskoč na obsah 188/1988 Zb. Vyhlásené znenie Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter. História Dátum účinnostiNovela

1. Vyhlásené znenie
2. 01.01.1989 - 31.03.2002
3. 01.04.2002 - 31.08.2008 311/2001 Z. z.
4. 01.09.2008 - 245/2008 Z. z. Obsah Čl. I
112. § 142b

hraničných vecí o dodatkovej dovolenke pracovníkov, ktorí vykonávajú zdraviu škodlivé alebo zvlášť obťažné práce, a o náhrade

stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pri niektorých chorobách z povolania. 63/1968 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí o zásadách pre skracovanie týždenného pracovného času a pre

vádzanie prevádzkových a pracovných režimov s päťdenným pracovným týždňom 140/1968 Zb. Vyhláška Ministerstva školstva o pracovných úľavách a hospodárskom

bezpečení študujúcich popri

mestnaní. 29/1984 Zb. Zákon o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) Predpis je menený 311/2001 Z. z. Zákonník práce 245/2008 Z. z. Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 188 ZÁKON zo

1. decembra 1988, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone: Čl. I Zákonník práce č. 65/1965 Zb. v znení zákona č. 153/1969 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 72/1982 Zb., zákona č. 111/1984 Zb., zákona č. 22/1985 Zb., zákona č. 52/1987 Zb. a zákona č. 98/1987 Zb. sa mení a dopĺňa takto:
2. V článku IX sa vypúšťa predposledná veta a na záver článku sa pripája táto veta: „Socialistické organizácie prerokúvajú s pracovníkmi pred vznikom nároku na starobný dôchodok ich prípadnú ďalšiu pracovnú aktivitu.“.
3. V § 1 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa novým odsekom 2, ktorý znie: „

kladá voľbou alebo vymenovaním, najskôr od jeho zvolenia alebo vymenovania.“.

1. § 3 znie: „§ 3 Pracovné vzťahy medzi družstvom a jeho členmi sa spravujú Zákonníkom práce v rozsahu ustanovenom zákonom.1)“.
2. § 5 znie: „§ 5 Pracovnoprávne vzťahy príslušníkov zborov požiarnej ochrany, učiteľov vysokých škôl, vedeckých (umeleckých) ašpirantov, členov združenia advokátov a členov posádok československých námorných lodí sa spravujú Zákonníkom práce, pokiaľ zákon neustanovuje inak.“.
3. § 6 znie: „§ 6

hraničnou majetkovou účasťou2) a organizácií s medzinárodným prvkom3) so sídlom na území Československej socialistickej republiky sa spravujú Zákonníkom práce, pokiaľ títo pracovníci nepracujú a nemajú bydlisko na území toho istého cudzieho štátu; v tomto prípade sa pracovnoprávne vzťahy spravujú právom rozhodným podľa právnych predpisov o medzinárodnom práve súkromnom.

hraničnou majetkovou účasťou ustanoviť nariadením odchylnú úpravu od Zákonníka práce, pokiaľ ide o vznik, zmeny a skončenie pracovného pomeru, pracovnú disciplínu, pracovný čas a čas odpočinku, odmeňovanie, pracovné voľno s náhradou mzdy, náhrady výdavkov v súvislosti s výkonom práce, náhradu škody a odchýlky od pracovnoprávnych predpisov o zisťovaní a pužívaní priemerného zárobku.“. 6. V § 8 ods. 1 sa

slovo „štátne" vkladajú slová „podniky, ostatné štátne," a na konci odseku 2 sa pripája táto veta: „To isté platí o organizačných jednotkách organizácií, ak to ustanovujú osobitné predpisy, prípadne stanovy spoločenských organizácií; ak však účastníkom pracovnoprávneho vzťahu je organizácia, nemôže ním byť súčasne jej organizačná jednotka a naopak.". 7. § 9 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: „

slová „nápojov alebo" vkladá slovo „iných" a v odseku 3 sa slovo „občan" nahrádza slovom „pracovník". 10. V § 17 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „

tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu". 11. § 18 znie: „§ 18

meriava sa predovšetkým na

bezpečenie rentability, technického rozvoja, zvyšovanie produktivity práce, kvality a hospodárnosti výroby, na kvalitné plnenie úloh organizácie, na zvyšovanie starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, na upevňovanie pracovnej disciplíny, na zvyšovanie kvalifikácie a na

bezpečovanie sociálneho rozvoja.

bezpečovaní rastu produktivity práce, hospodárnosti, kvality a efektívnosti výroby a urýchleného využívania výsledkov vedecko-technického pokroku sa v organizáciách uplatňujú najmä kolektívne formy organizácie práce a odmeňovania.“. 12. § 19 znie: „§ 19

bezpečovanie sociálno-ekonomického rozvoja organizácie, oprávnených záujmov a potrieb pracovníkov, na zlepšovanie pracovných, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok pracovníkov včítane podmienok pre využívanie voľného času a na upevňovanie vzťahov súdružskej spolupráce uzaviera v mene pracovníkov odborový orgán a v mene organizácie jej vedúci kolektívnu zmluvu.

čína prvým dňom obdobia, na ktoré sa zmluva uzavrela, a končí sa uplynutím tohto obdobia, ak sa doba účinnosti niektorých záväzkov v kolektívnej zmluve nedojedná odchylne.

bezpečovanie podmienok včasného uzavretia kolektívnej zmluvy,

plnenie záväzkov prijatých organizáciou v kolektívnej zmluve a

včasnú kontrolu ich plnenia zodpovedajú podľa tohto zákonníka organizácia, vedúci organizácie, ostatní vedúci pracovníci v rozsahu svojich funkcií a ďalší pracovníci menovite uvedení v kolektívnej zmluve.

vinené neplnenie týchto povinností sa posudzuje ako porušenie pracovných povinností a vyvodzujú sa z neho dôsledky podľa príslušných ustanovení tohto zákonníka.

plnenie záväzkov prijatých príslušnými odborovými orgánmi zodpovedajú tieto orgány podľa stanov.

istenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je potrebná aj dohoda s príslušným orgánom štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce a technických

riadení.

§ 23

sa vkladá nový § 23a, ktorý znie: „§ 23a Pokiaľ ústredné orgány vydávajú na základe tohto zákonníka právne predpisy týkajúce sa pracovných vzťahov členov a pracovnoprávnych vzťahov pracovníkov jednotných roľníckych družstiev, robia tak po dohode so Zväzom družstevných roľníkov.“. 17. § 24 ods. 2 znie: „

podmienok ustanovených zákonom.“. 18. § 25 ods. 2 a 3 znejú: „

mestnávanie pracovníka v pracovnom pomere

1. a)vedľajšom (§ 70),
2. b)dojednanom

trvania doterajšieho pracovného pomeru, ktorý bol dojednaný na kratší ako určený týždenný pracovný čas,

1. c)ak pracovník bol organizáciou, v ktorej je v pracovnom alebo členskom pomere, dočasne uvoľnený na výkon práce v inej organizácii,
2. d)ak platnosť rozviazania doterajšieho pracovného pomeru pracovníka je predmetom súdneho sporu; nový pracovný pomer však možno dojednať iba na určitú dobu

čínajúcu najskôr dňom nasledujúcim po dni, keď sa doterajší pracovný pomer mal skončiť, a najdlhšie na dobu do právoplatného ukončenia sporu, e) dojednanom v inej organizácii na čas, keď pracovník čerpá súvisle v rozsahu najmenej piatich pracovných dní dovolenku na zotavenie v organizácii, v ktorej je

mestnaný v pracovnom pomere po určený týždenný pracovný čas, s výnimkou mladistvých pracovníkov a pracovníkov, ktorí pracujú

podmienok, pri ktorých vzniká nárok na dodatkovú alebo osobitnú dodatkovú dovolenku, prípadne majú povinnosť zúčastniť sa na rekondičnom pobyte.

znamenáva vznik a skončenie pracovného pomeru, prípadne členského pomeru k výrobnému družstvu alebo k jednotnému roľníckemu družstvu do osobných dokladov pracovníka (člena družstva); súčasne môže tiež ustanoviť, ktoré ďalšie skutočnosti týkajúce sa týchto pomerov sa

znamenávajú obdobným spôsobom. Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanoví vyhláškou vydanou po dohode s Federálnym ministerstvom vnútra podrobnosti o vykonávaní týchto záznamov.“. 19. § 26 ods. 2 a 3 znejú: „

bezpečenie občanov pred nástupom do

mestnania.“. 20. § 27 ods. 4 znie: „

ložiť pracovný pomer len u vedúcich pracovníkov vymenovaných podľa osobitných predpisov, prípadne podľa stanov spoločenských organizácií do funkcie orgánom nadriadeným organizácii, v ktorej má pracovník svoju funkciu vykonávať, a u vedúcich pracovníkov, ktorých do funkcie vymenúva vedúci organizácie. Okruh vedúcich funkcií, do ktorých pracovníkov vymenúva vedúci organizácie, ustanoví nariadením vláda Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov; to neplatí u vedúcich pracovníkov aparátov spoločenských organizácií.“. 21. § 29 znie: „§ 29

podmienok ustanovených v právnom predpise. Tieto obmedzenia sa netýkajú pracovného pomeru na určitú dobu, ktorý vznikol na základe rámcovej pracovnej zmluvy (§ 34), a vedľajšieho pracovného pomeru na určitú dobu (§ 70b ods. 2).

počítava do skúšobnej doby v rozsahu najviac desiatich pracovných dní.

bezpečenie dobrovoľnej účasti pracovníkov na hromadných akciách organizovaných na výpomoc pri špičkových poľnohospodárskych a podobných krátkodobých prácach alebo na

bezpečenie spoločensky prospešnej práce žiakov a odborno-spoločenskej praxe študentov.

bezpečenia dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu alebo ju nesmie vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo ak dosiahol na pracovisku určenom záväzným posudkom príslušného orgánu hygienickej služby najvyššiu prípustnú expozíciu, 5) b) ak tehotná žena alebo matka dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov vykonáva prácu, ktorou sa nesmú tieto ženy

mestnávať alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo materské poslanie,

1. c)ak je to nevyhnutné podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami,
2. d)ak je to potrebné podľa právoplatného rozhodnutia súdu alebo právoplatného kárneho opatrenia.

čalo trestné konanie pre podozrenie z úmyselnej trestnej činnosti spáchanej pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na škodu na majetku v socialistickom vlastníctve, a to na čas do právoplatného skončenia trestného konania, c) ak pracovník dočasne stratil predpoklady ustanovené právnymi predpismi pre výkon dojednanej práce, ale v tomto prípade najdlhšie spolu na 30 pracovných dní v kalendárnom roku.

bezpečenie záujmov obyvateľstva a ak to vyžadujú potreby obrany štátu, prípadne aj do inej organizácie.

meniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.“. 32. § 45 včítane nadpisu znie: „§ 45 Výpovedné doby

čína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí sa uplynutím posledného dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca s výnimkami vyplývajúcimi z §47 ods. 2, §48 ods. 2, §49 písm. b) a §70b ods. 1.“. 33. § 46 znie: „§ 46

niká alebo ak sa časť organizácie prevádza do inej organizácie a preberajúca organizácia nemá možnosť pracovníka

mestnávať podľa pracovnej zmluvy, c) ak sa pracovník stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie organizácie alebo príslušného orgánu o zmene jej úloh, technického vybavenia, o znížení stavu pracovníkov

účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo o iných organizačných zmenách, d) ak pracovník stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo sociálneho

bezpečenia dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu alebo ju nesmie vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo ak dosiahol na pracovisku určenom záväzným posudkom príslušného orgánu hygienickej služby najvyššiu prípustnú expozíciu, e) ak pracovník nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi pre výkon dojednanej práce alebo ak nespĺňa bez

vinenia organizácie požiadavky nevyhnutné pre riadny výkon tejto práce; ak nespĺňanie týchto požiadaviek spočíva v neuspokojivých pracovných výsledkoch, možno pracovníkovi z tohto dôvodu dať výpoveď, len ak ho organizácia v posledných 12 mesiacoch písomne vyzvala na ich odstránenie a pracovník ich v primeranom čase neodstránil, f) ak sú u pracovníka dané dôvody, pre ktoré by s ním organizácia mohla okamžite zrušiť pracovný pomer, alebo pre závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať pracovníkovi výpoveď, ak sa ho dopustil v čase pred

hladením kárneho opatrenia právoplatne uloženého

predchádzajúce porušenie pracovnej disciplíny.

mestnávať v mieste, ktoré bolo dojednané ako miesto výkonu práce, ani v mieste jeho bydliska, a to ani po predchádzajúcej príprave,

1. b)pracovník nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu organizácia ponúkla v mieste, ktoré bolo dojednané ako miesto výkonu práce, alebo v jeho bydlisku, alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu,
2. c)pri výpovedi dávanej pracovníkovi pre nespĺňanie určených predpokladov alebo požiadaviek nevyhnutných pre výkon dojednanej práce, nemôže mu ponúknuť voľné pracovné miesto primerané jeho kvalifikácii, ktoré by aj pri týchto nedostatkoch mohol

stávať.

mestnania.

bezpečený dôchodkom, z niektorého z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a) až c), pri výpovedi danej pracovníkovi preto, že nesmie ďalej vykonávať doterajšiu prácu pre ohrozenie chorobou z povolania a pri výpovedi danej pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície na pracovisku určenom záväzným posudkom príslušného orgánu hygienickej služby, je organizácia povinná

bezpečiť týmto pracovníkom nové vhodné

mestnanie, a to podľa potreby aj s pomocou svojho nadriadeného orgánu. V týchto prípadoch sa výpovedná doba skončí až vtedy, keď organizácia túto povinnosť splní, pokiaľ sa s pracovníkom nedohodne inak.

mestnanie, prípadne mu ho

bezpečiť organizácia nemá, ak pracovník nebol ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu organizácia pred výpoveďou ponúkla. Tieto povinnosti organizácie

nikajú, ak pracovník bez vážneho dôvodu odmietne nové vhodné

mestnanie, do ktorého mohol nastúpiť.“.

1. V § 48 ods. 2 sa slová „lehota" a „lehoty" nahrádzajú slovami „doba" a „doby".
2. V § 49 písm. b) časť vety pred bodkočiarkou znie: „z dôvodu, pre ktorý môže organizácia okamžite zrušiť pracovný pomer, pokiaľ nejde o pracovníčku na materskej dovolenke (§ 157 ods. 1)" a v časti vety

bodkočiarkou sa slová „lehota" nahrádzajú slovami „doba".

1. V § 50 sa v oboch vetách vypúšťa slovo „okresného".
2. § 51 včítane nadpisu znie: „§ 51 Výpoveď daná pracovníkom Pracovník môže dať organizácii výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.“.
3. § 52 sa vypúšťa.
4. § 53 znie: „§ 53

čiatku a plynutí mesačnej lehoty obdobne platia ustanovenia §46 ods. 3 a 4. Ak si organizácia vyžaduje na okamžité zrušenie súhlas príslušného vyššieho odborového orgánu (§ 59 ods. 4), nepočíta sa do mesačnej lehoty doba odo dňa podania žiadosti o udelenie súhlasu do dňa, keď jej bolo doručené rozhodnutie tohto orgánu.

meniť s iným, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné; uvedený dôvod nesmú dodatočne meniť.“.

1. § 57 znie: „§ 57 Pred uplynutím dojednanej doby môže sa skončiť pracovný pomer na určitú dobu aj ostatnými spôsobmi uvedenými v § 42.“.
2. V § 58 ods. 1 sa slová „kedykoľvek písomne bez uvedenia dôvodu" nahrádzajú slovami „písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.".
3. § 59 včítane nadpisu znie: „§ 59 Účasť odborových orgánov pri rozviazaní pracovného pomeru

mestnaní

mestnanie, na jej žiadosť v lehote 15 dní posudok o pracovnej činnosti pracovníka (pracovný posudok). To isté platí, ak o vydanie pracovného posudku požiada pracovník; organizácia však nie je povinná vydať mu ho skôr ako dva mesiace pred skončením jeho pracovného pomeru. Pracovným posudkom nie sú správy alebo posudky o pracovníkovi vyžadované štátnymi orgánmi na účely konania pred nimi.

mestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, skutočnosti rozhodné pre posúdenie jeho nároku na dovolenku na zotavenie a záväzky pracovníka voči organizácii, a či, v akej výške, v akom poradí a v čí prospech sa vykonávajú z pracovníkovej mzdy zrážky, ako aj ďalšie skutočnosti ustanovené právnymi predpismi.

mestnaní nesúhlasí, môže sa domáhať v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o ich obsahu dozvedel, v rozhodcovskej komisii, aby sa organizácii uložilo primerane ich upraviť.“. 47. V § 61 ods. 1 v poslednej vete sa na konci vypúšťa jej časť

bodkočiarkou a v odseku 3 písm.

1. a)a
2. b)toho istého ustanovenia sa slová „lehoty" nahrádzajú slovami „doby". 48. V § 62 ods. 2 písm.
3. a)sa slovo „lehoty" nahrádza slovom „doby". 49. § 64 znie: „§ 64 Neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením, zrušením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže tak organizácia, ako aj pracovník uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť týmto rozviazaním.“. 50. § 65 ods. 2 znie: „

ložený vymenovaním vzniká dňom, ktorý bol určený na nástup funkcie. Odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa pracovný pomer nekončí; o skončení tohto pracovného pomeru platia ustanovenia o skončení pracovného pomeru dojednaného pracovnou zmluvou. Vymenovanie i odvolanie z funkcie treba vopred prerokovať s príslušným vyšším odborovým orgánom, a ak ide o vedúceho pracovníka, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci organizácie, s príslušným odborovým orgánom. Organizácia prerokuje s pracovníkom odvolaným z funkcie jeho ďalšie pracovné

radenie v organizácii, a ak sa nedohodnú inak, prevedie ho aj bez jeho súhlasu na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii. Na toto prevedenie nie je potrebný súhlas odborového orgánu.“. 51. § 67 znie: „§ 67 Ak bol do funkcie vedúceho pracovníka organizácie zvolený alebo vymenovaný pracovník, ktorý už v nej bol v tomto čase v pracovnom pomere, uplynutím volebného obdobia, odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa jeho pracovný pomer nekončí. Organizácia s ním prerokuje ďalšie pracovné

radenie v organizácii, a ak sa nedohodnú inak, prevedie ho i bez jeho súhlasu na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii. Na toto prevedenie nie je potrebný súhlas odborového orgánu. Vymenovanie i odvolanie z funkcie, do ktorej bol pracovník vymenovaný, treba vopred prerokovať aj v tých prípadoch s príslušným vyšším odborovým orgánom, a ak ide o vedúceho pracovníka, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci organizácie, s príslušným odborovým orgánom.“. 52. V § 69 sa slovo „uzavrel" nahrádza slovom „dojednal" a

slovo „iné" sa vkladá slovo „právne". 53. Nadpis „Vedľajší pracovný pomer" sa presúva nad § 70, ktorý znie: „§ 70

trvania pracovného pomeru, v ktorom je

mestnaný po určený týždenný pracovný čas (§ 83), výnimočne práce aj v ďalšom pracovnom pomere, ide o hlavný a vedľajší pracovný pomer. Vedľajší pracovný pomer možno dojednať iba na kratší než určený týždenný pracovný čas.

podmienok ustanovených v § 25 ods. 2 písm. e).

§ 70sa vkladajú nové § 70a a 70b, ktoré znejú: „§ 70a

mestnaný v hlavnom pracovnom pomere. Oznámenie musí byť písomné a musí sa v ňom uviesť názov a sídlo organizácie, ktorá pracovníka prijala, doba trvania vedľajšieho pracovného pomeru, druh práce a rozsah dojednaného týždenného pracovného času. Vláda Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov ustanoví nariadením, v ktorých prípadoch nie je oznámenie potrebné.

mestnaný v hlavnom pracovnom pomere, môže pracovníkovi dať príkaz, aby rozviazal vedľajší pracovný pomer, len čo zistí, že sa nesplnila oznamovacia povinnosť podľa predchádzajúceho odseku alebo že výkon práce vo vedľajšom pracovnom pomere bráni pracovníkovi riadne plniť povinnosti vyplývajúce pre neho z hlavného pracovného pomeru, alebo je podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo sociálneho

bezpečenia na ujmu jeho zdravia, alebo je inak v rozpore s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú. Príkaz musí byť písomný a musí sa v ňom uviesť niektorý z dôvodov ustanovených v tomto odseku, inak je príkaz neplatný.

mietnutý, sa vedľajší pracovný pomer končí.

čína sa dňom, v ktorom sa doručila výpoveď.

podmienok ustanovených pre rozvrhnutie inak vhodne upraveného pracovného času (§ 86 ods. 2 a 3). Pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času sa posudzuje dodržanie dojednaného rozsahu pracovného času

celú dobu, na ktorú sa vedľajší pracovný pomer dojednal, najdlhšie však

obdobie 12 mesiacov.

mestnávať mladistvých pracovníkov.

bezpečovať odmeňovanie pracovníkov dôsledne podľa mzdových predpisov a v súlade s nimi podľa vnútorných mzdových predpisov alebo kolektívnych zmlúv a diferencovať mzdu pracovníkov podľa ich výkonnosti a zásluh o konečné výsledky práce,“. V tom istom odseku v ustanovení písmena

1. f)sa vypúšťajú slová „ideologickej a", v ustanovení písmena
2. g)sa slovo „pracovnoprávnych a" nahrádza slovami „právnych a" a na konci sa pripájajú slová „včítane ukladania kárnych opatrení v rámci svojej kárnej právomoci (§ 78 ods. 1 a 2),". K tomu istému odseku sa pripája ustanovenie písmena h), ktoré znie: „h)

bezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku v socialistickom vlastníctve a oznamovať príslušným štátnym orgánom podozrenie z trestnej činnosti pracovníkov spáchanej pri výkone práce alebo v súvislosti s ním.“. V odseku 2 toho istého ustanovenia sa na konci poslednej vety slovo „rodičmi" nahrádza slovami „zákonnými zástupcami". 59. V § 75 v odseku 1 v prvej vete sa

slová „spolu s" vkladajú slová „príslušnými odborovými" a slová „Revolučného odborového hnutia" sa vypúšťajú; v odseku 2 sa

slovo „najmä" vkladajú slová „

vynikajúce pracovné výsledky, pracovnú iniciatívu a výsledky".

1. Nadpis nad § 76 sa vypúšťa.
2. § 77 víčtane nadpisu znie: „§ 77 Kárne opatrenia

hladením kárneho opatrenia právoplatne uloženého

predchádzajúce porušenie pracovnej disciplíny (§ 79a).

závažné porušenie pracovnej disciplíny a uloží sa

ň niektoré z kárnych opatrení uvedených v odseku 1 písm.

1. c)až
2. e)alebo podľa odseku 2, prípadne podľa § 82 ods. 6.“. 62. Nad § 78 sa vkladá nadpis, ktorý znie: „Ukladanie kárnych opatrení“. V odseku 1 sa pripája táto veta: „Kárne opatrenie uvedené v § 77 ods. 1 písm.
3. a)ukladá aj bezprostredne nadriadený vedúci pracovník.". 63. § 79 znie: „§ 79

hraničí porušil pracovnú disciplínu

svojho pobytu v cudzine, možno mu

také porušenie pracovnej disciplíny uložiť kárne opatrenie ešte do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny. Ak sa v priebehu lehoty pre uloženie kárneho opatrenia stane porušenie pracovnej disciplíny predmetom vyšetrovania iného orgánu, možno uložiť kárne opatrenie ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa organizácia dozvedela o výsledku tohto vyšetrovania, a v prípadoch uvedených v § 78 ods. 2 odo dňa, keď sa o ňom dozvedel orgán jej nadriadený.

§ 79

sa vkladá nový § 79a, ktorý včítane nadpisu znie: „§ 79a

hladenie kárneho opatrenia

jedno porušenie pracovnej disciplíny sa uloží pracovníkovi len jedno kárne opatrenie. Kárne opatrenie nemožno uložiť

porušenie pracovnej disciplíny, ak

ň pracovníkovi právoplatne uložil opatrenie iný orgán než orgán organizácie alebo ak bol preň právoplatne odsúdený. Kárne opatrenie sa neuloží, ak organizácia pri porušení pracovnej disciplíny postupuje podľa § 46 ods. 1 písm. f) alebo § 53.“. 66. § 81 znie: „§ 81

vádzania a rozvrhnutia.

vedenie skráteného pracovného času bez zníženia mzdy zo zdravotných dôvodov pod rozsah ustanovený podľa predchádzajúceho odseku povoľuje príslušné ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí republiky po dohode s príslušným odborovým orgánom

podmienok ustanovených vyhláškou Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí.“. 69. § 84 ods. 1 znie: „

podmienok ustanovených nariadením príslušnej vlády [§ 92 ods. 3 písm. b)] určiť odchylne nepretržitý odpočinok v týždni; priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom v určitom období, spravidla štvortýždňovom, presahovať hranicu určenú pre týždenný pracovný čas. Obdobne môže byť rozvrhnutý pracovný čas pre určité organizačné útvary alebo druhy prác, ak to vyžadujú zvláštne podmienky prevádzky, alebo z iných závažných dôvodov.

podmienok ustanovených nariadením príslušnej vlády [§ 92 ods. 3 písm. b)] určiť odchylne nepretržitý odpočinok v týždni.“. 71.

§ 85

sa vkladajú nové § 85a a 85b, ktoré znejú: „§ 85a Pre pracovníkov v doprave a spojoch a pracovníkov colnej správy môžu rozvrhnúť pracovný čas príslušné ústredné orgány pracovnoprávnym predpisom. § 85b Podľa zásad schválených vládou Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov môže Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanoviť vyhláškou podmienky,

ktorých môže byť pracovný čas rozvrhnutý inak než podľa § 87 ods. 2 (pružný pracovný čas) a odchýlky nevyhnutné na jeho

vedenie, najmä pokiaľ ide o prácu nadčas a prekážky v práci s náhradou mzdy. O

vedení pružného pracovného času rozhoduje vedúci organizácie po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu.“. 72. § 86 včítane nadpisu znie: „§ 86 Kratší pracovný čas a iná úprava pracovného času

tých istých podmienok na jeho žiadosť dojednať v pracovnej zmluve.

mestnávajúcim baníkov pracujúcich pod zemou môžu po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí ustanoviť pracovnoprávnym predpisom, aký čas z času potrebného na osobnú očistu po skončení práce možno

počítať baníkom pracujúcim pod zemou do pracovného času.“.

1. V § 89 sa v odseku 1 číslovka „15" nahrádza číslovkou „30" a v odsekoch 2 a 3 sa slová „závodného výboru" nahrádzajú slovami „príslušného odborového orgánu".
2. § 90 ods. 2 znie: „

riadeniach a pri poskytovaní iných služieb obyvateľstvu,

1. d)pri naliehavých opravných prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva pre život alebo zdravie pracovníkov,
2. e)pri živelných udalostiach a v iných obdobných mimoriadnych prípadoch. Ženám pracujúcim v nepretržitých prevádzkach sa však môže tento odpočinok skrátiť iba na 11 hodín.". V odseku 3 toho istého ustanovenia sa slová „energetiky, pôšt a telekomunikácii" nahrádzajú slovami „spojov a energetiky" a slová „po dohode s príslušnými odborovými orgánmi" sa nahrádzajú slovami „pracovnoprávnym predpisom" a slovo „nerovnomernou" sa nahrádza slovom „nerovnakou“. 77. V § 91 ods. 2 na konci sa slová „závodného výboru" nahrádzajú slovami „príslušného odborového orgánu" a v odseku 4 na konci sa slovo „závodu" nahrádza slovami „objektov organizácie". 78. V § 92 ods. 3 sa

slovo „ustanoviť" pripája slovo „nariadením". Ustanovenie písmena b) znie: „b) v ktorých prípadoch a

akých podmienok sa môže pracovníkom v poľnohospodárstve a pracovníkom, ktorých pracovný čas je rozvrhnutý nerovnomerne podľa § 85, poskytovať nepretržitý odpočinok v týždni raz

dva týždne.“. Ustanovenie písmena c) sa vypúšťa.

1. V § 93 sa slová „krajskou odborovou radou" nahrádzajú slovami „príslušným odborovým orgánom".
2. § 94 znie: „§ 94 Aby pracovníci mohli lepšie využívať dni pracovného pokoja na oddych a so zreteľom na potreby národného hospodárstva, môže podľa zásad schválených vládou Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov ustanoviť vyhláškou Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí, že sa dni pracovného pokoja presúvajú v súvislosti so sviatkami na iné dni tak, aby deň alebo viac dní pracovného pokoja na seba nadväzovalo, prípadne urobiť z týchto dôvodov aj iné presuny pracovného času.“.
3. § 95 včítane nadpisu znie: „§ 95 Pracovná pohotovosť

podmienok a v rozsahu ustanovenom v pracovnoprávnom predpise; v ostatných prípadoch možno s pracovníkom pracovnú pohotovosť dohodnúť.

akých podmienok a v akom rozsahu môžu organizácie nariadiť pracovníkom pracovnú pohotovosť, v akom rozsahu sa pracovná pohotovosť

počítava do pracovného času a spôsob jej odmeňovania. Pre organizácie a pracovníkov viacerých odvetví môže takú úpravu ustanoviť pracovnoprávnym predpisom Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí.“. 82. § 96 znie: „§ 96

prácu nadčas považovať len prácu vykonávanú nad určený pracovný čas, a to na príkaz organizácie alebo s jej súhlasom.“. 83. § 97 znie: „§ 97

podmienok uvedených v § 91 ods. 2 až 4 aj na dni pracovného pokoja; nepretržitý odpočinok medzi dvoma smenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako šesť hodín.

určených podmienok nárok na a) dovolenku

kalendárny rok alebo na jej pomernú časť, b) dovolenku

odpracované dni,

1. c)dodatkovú dovolenku,
2. d)osobitnú dodatkovú dovolenku,
3. e)ďalšiu dovolenku. Dovolenka

kalendárny rok § 101

kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite po dobu celého kalendárneho roka.

odpracovaný sa považuje deň, v ktorom pracovník odpracoval prevažnú časť svojej smeny; časti smien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky

kalendárny rok. § 102

tento kalendárny rok

niká.

akých podmienok sa môže dovolenka poskytovať v kalendárnych dňoch. § 103

počítava, pokiaľ spadá do doby po 18. roku veku pracovníka, doba

1. a)keď sa žena alebo osamelý pracovník trvale starali o dieťa vo veku do troch rokov,
2. b)výkonu služby v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch a v Zbore nápravnej výchovy,
3. c)úspešne ukončeného štúdia,
4. d)vedeckej (umeleckej) ašpirantúry,
5. e)členstva v jednotnom roľníckom družstve alebo vo výrobnom družstve,
6. f)osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom zdravotníckom

riadení, 6) osobnej starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžadovalo mimoriadnu starostlivosť, pokiaľ nebolo umiestnené v ústave pre také deti,

1. g)prípravy na povolanie vykonávanej podľa osobitných predpisov,7)
2. h)po ktorú bol pracovník vedený v evidencii národného výboru ako uchádzač o

mestnanie alebo poberal invalidný dôchodok, i) väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak bolo trestné stíhanie proti pracovníkovi

stavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj v neskoršom konaní, a trestu odňatia slobody vykonaného na podklade zrušeného rozsudku, ktorá presahuje výmeru miernejšieho trestu uloženého v neskoršom konaní.

počítateľné doby strávené v cudzine sa

počítavajú do doby rozhodnej pre dĺžku dovolenky, len ak sa pracovník zdržiaval mimo územia Československej socialistickej republiky s povolením príslušných štátnych orgánov.

počítavajú so súhlasom príslušného ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí republiky daným po dohode s Českou odborovou radou alebo Slovenskou odborovou radou.

počítavajú všetky doby pracovného pomeru a doby uvedené v predchádzajúcich odsekoch, aj keď spadajú do doby pred 1. januárom 1966.

počítavajú sa len raz. § 104 Dovolenka

odpracované dni Pracovníkovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku

kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku v tej istej organizácii prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka

odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky

kalendárny rok

každých 22 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku (§ 101 ods. 1 druhá veta). § 105 Dodatková dovolenka, osobitná dodatková dovolenka a ďalšia dovolenka

týchto podmienok len časť kalendárneho roka, prislúcha mu

každých 22 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

akých podmienok a v akej dĺžke. Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanoví vyhláškou po dohode s ministerstvami zdravotníctva a sociálnych vecí republík druhy prác zvlášť obťažných alebo zdraviu škodlivých a pracovísk a oblastí, kde sa také práce vykonávajú; pritom môže bližšie určiť okruh pracovníkov, ktorým sa dodatková dovolenka poskytuje, a vymedziť druh a rozsah podmienok, ktoré odôvodňujú jej poskytovanie.

akých podmienok a v akej dĺžke majú nárok na osobitnú dodatkovú dovolenku

1. a)pracovníci so stálym pracoviskom pod zemou pri ťažbe nerastov, pokiaľ odpracujú smeny určené ťažobným režimom na sobotu,
2. b)pracovníci organizácií stavebnej výroby pracujúci na stavbách

zvlášť sťažených pracovných podmienok a v odlúčení od rodín, c) ďalší pracovníci, ktorí vykonávajú mimoriadne dôležité práce pre ekonomický rozvoj spoločnosti, a pracovníčky a osamelí pracovníci starajúci sa o viac detí.

každý týždeň dovolenky čerpanej v období s nižšou potrebou práce ďalšia dovolenka v trvaní dvoch dní, najviac však jeden týždeň. Obdobie s nižšou potrebou práce ustanoví pracovnoprávnym predpisom príslušný ústredný orgán. Spoločné ustanovenia o dovolenke na zotavenie § 106

nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho a bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru pracovníka k tej istej organizácii. § 107

neodpracovanú dobu. § 108

vinenia vznikli preto, že organizácia zmenila jemu určenú dobu čerpania dovolenky alebo že ho z dovolenky odvolala.

prácu nadčas alebo

prácu vo sviatok tak, že by pripadlo do doby dovolenky, je povinná určiť mu náhradné voľno na iný deň.“. 87.

§ 110sa vkladajú nové § 110a, 110b a 110c, ktoré znejú: „§ 110a

mestnanie, môže mu ktorákoľvek zo zúčastnených organizácií poskytnúť dovolenku (časť dovolenky), na ktorú mu vznikol (vznikne) nárok v druhej organizácii, ak o to pracovník požiada najneskôr pred skončením pracovného pomeru v doterajšej organizácii a zúčastnené organizácie sa dohodnú na úhrade vyplatenej náhrady mzdy

dovolenku (jej časť), na ktorú pracovníkovi v organizácii poskytujúcej dovolenku (jej časť) nárok nevznikol. Zmenou

mestnania podľa predchádzajúcej vety sa rozumie skončenie pracovného pomeru v doterajšej organizácii a nástup pracovníka bez zbytočného prieťahu do nového pracovného pomeru v inej organizácii.

bežný kalendárny rok. § 110b

dobu čerpania dovolenky náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku a prípadné naturálne požitky.

nevyčerpanú dovolenku možno pracovníkovi poskytnúť len vtedy, ak pracovník nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roka

1. a)pretože mu organizácia neurčila dobu čerpania dovolenky alebo mu určila nesprávnu dĺžku dovolenky,
2. b)pre prekážky v práci na strane pracovníka,
3. c)pre skončenie pracovného pomeru.

dovolenku alebo jej časť, ktorú pracovník nemohol vyčerpať, prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.

štyri týždne nevyčerpanej dovolenky.

dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol.

nevyčerpanú dodatkovú dovolenku a osobitnú dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť; táto dovolenka sa musí vždy vyčerpať, a to prednostne. § 110c Vláda Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov ustanoví nariadením, ktoré doby sa posudzujú ako výkon práce, aj keď pracovník nepracuje.“. 88. Štvrtá hlava prvý oddiel znie: „ŠTVRTÁ HLAVA MZDA, NÁHRADA MZDY A NÁHRADY VÝDAVKOV Prvý oddiel Mzda § 111 Všeobecné zásady

vykonanú prácu mzda.

ktorých sa vykonáva, predpokladov pre jej výkon, osobných schopností pracovníkov a ich zásluh o dosiahnuté výsledky pracovných kolektívov i organizácie.

bezpečovať rast životnej úrovne.

ručujú nároky vzniknuté na základnú mzdu, mzdové príplatky, osobné ohodnotenie, a pokiaľ tak ustanovuje mzdový predpis, aj nároky vzniknuté na ďalšie mzdové zložky.

podmienok ustanovených mzdovým predpisom osobný účet mzdy vedúceho organizácie. Na osobný účet sa prevádzajú mzdovým predpisom ustanovené nadtarifné zložky mzdy, na ktoré vznikol nárok. Mzdový predpis ustanovuje, po akej dobe, prípadne

akých podmienok sa príslušné sumy mzdy z osobného účtu vedúcemu organizácie vyplatia a v ktorých prípadoch nárok na ne v závislosti od jeho dlhodobých pracovných výsledkov alebo hospodárskych výsledkov organizácie sčasti alebo celkom

niká. § 114 Normovanie práce

bezpečuje organizácia uplatnením noriem spotreby práce a ďalšou sústavnou racionalizáciou práce.

účasti pracujúcich. Organizácia je povinná

bezpečiť, aby predpoklady pre uplatnenie noriem boli vytvorené pred

čatím práce.

čatím práce a nesmú sa uplatniť so spätnou platnosťou. § 115 Mzda pri výkone inej práce

akých podmienok, po akú dobu a v akej výške prislúcha pracovníkovi mzda alebo doplatok k dosiahnutej mzde, ak vykonáva v rámci pracovnej zmluvy prácu odmeňovanú nižšou mzdovu tarifou, než zodpovedá jeho kvalifikácii, prípadne práci, na ktorú bol prevedený na základe dohodnutej zmeny pracovnej zmluvy.

vinil, prislúcha mu mzda podľa vykonávanej práce. V mzdových predpisoch, prípadne v súlade s nimi v kolektívnych zmluvách sa ustanovuje, v akej výške prislúcha pracovníkovi mzda, ak prestoj nezavinil alebo ak bol prevedený na inú prácu pre prerušenie práce spôsobené nepriaznivými poveternostnými vplyvmi.

čaté trestné konanie pre podozrenie z úmyselnej trestnej činnosti uvedenej v §37 ods. 2 písm. b), prislúcha mu mzda podľa vykonávanej práce; ak však nebude právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin spáchaný pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na škodu na majetku v socialistickom vlastníctve, prislúcha pracovníkovi

dobu prevedenia doplatok do výšky priemerného zárobku, ktorý dosahoval pred prevedením.

akých podmienok uhradí národný výbor náklady na prípadný doplatok mzdy organizácii, ktorá ho poskytla.

ručuje po dobu prevedenia, najdlhšie však po dobu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov odo dňa prevedenia. To platí aj vtedy, ak pracovník prejde podľa predchádzajúcej vety do pracovného pomeru v inej organizácii, pretože pre neho doterajšia organizácia nemá inú vhodnú prácu; doterajšia organizácia je povinná nahradiť organizácii, do ktorej pracovník prešiel, vyplatený doplatok mzdy. Do doby 12 mesiacov sa nezapočítava doba, po ktorú nebol pracovník v pracovnom pomere.

vinením priemerný výkon dosahovaný pracovníkmi vykonávajúcimi rovnakú prácu. § 116 Náhradné voľno a mzda

prácu nadčas

prácu nadčas (§ 96) poskytuje organizácia popri dosiahnutej mzde predovšetkým náhradné voľno. Pracovníkom, ktorí vykonávajú robotnícke povolania, možno poskytnúť náhradné voľno

prácu nadčas len po dohode s nimi. Pri poskytovaní náhradného voľna treba dbať na potreby výroby, plánované úlohy a ostatné prevádzkové potreby a prihliadať na oprávnené záujmy pracovníkov.

hodinu práce nadčas k dosiahnutej mzde príplatok vo výške najmenej 25 %, a ak ide o prácu nadčas v noci alebo v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni, príplatok vo výške 50 % mzdovej tarify. Mzdový predpis môže ustanoviť vyšší, prípadne jednotný príplatok; jednotný príplatok nesmie byť nižší ako 33 % mzdovej tarify.

prácu nadčas vykonávanú v noci alebo v deň pracovného pokoja im však prislúcha, s výnimkou vedúceho organizácie, náhradné voľno; ustanovenie predchádzajúceho odseku platí aj tu.

prácu nadčas poskytovať primeranú paušálnu sumu. § 117 Mzda a náhrada mzdy

sviatky

prácu vo sviatok prislúcha pracovníkovi

každú odpracovanú hodinu popri mzde príplatok vo výške jeho priemerného zárobku pripadajúceho na jednu hodinu. Príplatok sa poskytuje aj

prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku v týždni.

prácu vo sviatok neprislúcha pracovníkovi, a) ktorému sa

prácu vykonávanú vo sviatok poskytne náhradné voľno; toto náhradné voľno môže organizácia pracovníkovi poskytnúť len na jeho žiadosť, b) u ktorého sa prihliadlo na prípadnú prácu nadčas už pri určení mzdy;

prácu vykonávanú vo sviatok mu prislúcha náhradné voľno, ktoré organizácia musí poskytnúť, pokiaľ sa s ním nedohodne inak, v dobe do troch kalendárnych mesiacov, inak pracovníkovi vznikne nárok na príplatok

prácu vo sviatok.

deň, v ktorom sa mu poskytlo

prácu vo sviatok náhradné voľno.

sviatok neprislúcha pracovníkovi, ktorý neospravedlnene

meškal smenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu alebo smenu nariadenú organizáciou na sviatok (§ 91 ods. 4), prípadne časť niektorej z týchto smien. § 118 Mzda pri chybnej práci

vinene svojou chybnou prácou nepodarok (chybný výrobok), neprislúcha mu

prácu na ňom mzda. Ak možno nepodarok opraviť a ak pracovník urobí opravu sám, prislúcha mu mzda

prácu na tomto výrobku, nie však mzda

vykonanie opravy. Ak pracovník nepodarok nezavinil, prislúcha mu mzda ako

bezchybnú prácu. Táto mzda mu prislúcha aj vtedy, ak sa mu po oznámení závady neuložilo

staviť prácu. Obdobne ako pri nepodarkoch sa postupuje aj pri chybnom vykonávaní montáží, opráv, úprav a stavebných prác.

chybné vykonanie iných prác, než sú uvedené v predchádzajúcom odseku, podmienky a mieru postihu na mzde. Postih vykoná organizácia v období, v ktorom zistila chybnú prácu, najneskôr však v lehote troch rokov od chybného vykonania práce. § 119 Splatnosť mzdy a náhrady mzdy

mesačné obdobie vo výplatných termínoch určených podľa zásad ustanovených vyhláškou Federálneho ministerstva financií a predsedu Štátnej banky československej vydanou po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí a Ústrednou radou odborov po prerokovaní s Federálnym štatistickým úradom. V mzdových predpisoch, prípadne v súlade s nimi v kolektívnych zmluvách možno ustanoviť že niektoré zložky mzdy (najmä prémie, odmeny, podiely na hospodárskych výsledkoch) sú splatné neskôr.

mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak to umožňuje technika výpočtu miezd. § 120 Výplata mzdy a náhrady mzdy

šle mu organizácia mzdu (náhradu mzdy) v deň určený pre jej výplatu, prípadne najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, pokiaľ sa nedohodnú inak.

bezpečenia, pokiaľ je pracovník povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa právnych predpisov o sociálnom

bezpečení,

1. g)nevyúčtovaný preddavok na náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov,
2. h)náborové a iné príspevky, ako aj náhrady sťahovacích výdavkov, ktoré boli pracovníkovi vyplatené v nábore a ktoré je pracovník povinný podľa pracovnoprávnych predpisov vrátiť,
3. i)náhradu mzdy

dovolenku na zotavenie, na ktorú pracovník stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol, j) sumy materského príspevku, ktoré je pracovníčka (pracovník) povinná vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa zákona o materskom príspevku.

vádzanie a zmeny noriem spotreby práce a opatrenia na použitie prostriedkov na mzdy môže organizácia vykonávať len s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu, pokiaľ vláda Československej socialistickej republiky po dohode s Ústrednou radou odborov neustanoví nariadením účasť odborových orgánov pri týchto opatreniach pre niektoré skupiny pracovníkov odchylne.

pracovnú pohotovosť, prípadne iné mzdové zložky,

1. b)druhy mzdových foriem,
2. c)podmienky hmotnej

intersovanosti vedúceho organizácie a podmienky pre prevádzanie nadtarifných zložiek jeho mzdy na osobný účet mzdy (§ 113 ods. 5),

1. d)tvorbu a čerpanie mzdových prostriedkov,
2. e)naturálne požitky,
3. f)náhrady výdavkov spojených s výkonom práce včítane výšky náhrady mzdy

čas strávený cestou v pracovnom čase na pracovnej ceste a náhrady

používanie vlastných vozidiel, náradia,

riadenia a predmetov potrebných na výkon práce, g) príspevky, prípadne postup organizácií v súvislosti s nástupom do pracovného pomeru a s jeho ukončením.

slovo "určiť" vkladá slovo "nariadením" a ustanovenie odseku 4 znie: „

prvé dva týždne tejto služby. Táto náhrada mzdy je splatná najneskôr tri dni predo dňom určeným na nástup vojenskej služby.

každú smenu (pracovný deň) alebo jej prevažnú časť, ktorú pracovník neospravedlnene

mešká v dobe štyroch týždňov bezprostredne predchádzajúcich nástupu vojenskej služby, kráti mu organizácia náhradu mzdy

jeden až tri dni; ak pracovník

mešká neospravedlnene smenu alebo jej prevažnú časť v čase po vyplatení náhrady mzdy, je povinný vrátiť organizácii sumu zodpovedajúcu skráteniu náhrady mzdy.

jeden týždeň odo dňa určeného na nastúpenie druhej alebo ďalšej časti služby.

mestnaní

dobu školenia a cestovné náhrady po dobu školenia a v súvislosti s ním poskytuje pracovníkovi spoločenská organizácia; môže sa však s organizáciou dohodnúť, že náhradu mzdy v dohodnutej výške bude pracovníkovi po dobu školenia poskytovať organizácia a že spoločenská organizácia jej vyplatené sumy uhradí.

mestnaní, v ktorých má pracovník získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo požiadavky nevyhnuté na riadny výkon práce dojednané v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane pracovníka.

mestnaní

účelom prehĺbenia kvalifikácie na výkon práce dojednanej v pracovnej zmluve (§ 141a) je výkonom práce,

ktorý prislúcha pracovníkovi mzda.

bezpečenia pracovníkov študujúcich popri

mestnaní a pracovníkov pri účasti na školení uvedených v odseku 2, prípadne aj výšku náhrady mzdy poskytovanej po dobu tohto školenia.“. 92. V § 127 ods. 1 sa

slová „(karanténne opatrenie)" vkladajú slová „prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom

riadení, ktoré nebolo možné

bezpečiť mimo pracovného času pracovníka" a

slovo „upravujú" sa vkladá slovo „právne". V odseku 2 toho istého ustanovenia sa

slovo „podľa" vkladá slovo „právnych"." 93. V § 128 ods. 2 sa

slovo „určí" vkladá slovo „nariadením" a odkaz na „§ 125 ods. 3" sa nahrádza odkazom na „§ 125 ods. 4". 94. V § 129 sa odkaz na „[§ 37 ods. 3 písm. a) a § 115 ods. 2]" nahrádza odkazom na „[§ 37 ods. 4 písm. a) a § 115 ods. 2]" a

slovo „prípadne" sa vkladajú slová „v súlade s nimi". 95. V § 130 ods. 2 sa

slovo „prípadne" vkladajú slová „v súlade s nimi" a slovo „však" sa vypúšťa.

1. V § 131 sa slovo „osobitnými" nahrádza slovom „pracovnoprávnymi".
2. § 133 včítane nadpisu znie: „§ 133 Úlohy organizácie

riadenia a vykonávať technické a organizačné opatrenia podľa právnych a ostatných predpisov na

istenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podľa nových poznatkov vedy a techniky, b) sústavne oboznamovať s právnymi a ostatnými predpismi na

istenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a s novými poznatkami bezpečnostnej techniky vedúcich pracovníkov i všetkých ostatných pracovníkov, pravidelne overovať ich znalosti týchto predpisov a sústavne vyžadovať a kontrolovať ich dodržiavanie, c)

raďovať pracovníkov na prácu a pracovisko so zreteľom na ich schopnosti a zdravotný stav a nepripustiť, aby pracovník vykonával práce, ktorých výkon by bol v rozpore s právnymi a ostatnými predpismi na

istenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo s lekárskym posudkom včítane práce nadčas alebo v noci, d) sústavne kontrolovať úroveň starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, stav technickej prevencie, dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a odstraňovať zistené závady, ako aj príčiny porúch a havárií technických

riadení, e) bezodkladne zisťovať a odstraňovať príčiny pracovných úrazov a chorôb z povolania, viesť ich evidenciu, oznamovať ich príslušným orgánom a robiť opatrenia potrebné na nápravu.

bezpečovať riadne hospodárenie s nimi.

tým účelom sú povinné

bezpečovať dodržiavanie zákazu fajčenia na pracoviskách ustanoveného osobitnými predpismi a určiť v pracovných poriadkoch zákaz fajčenia na pracoviskách, kde pracujú aj nefajčiari.

plnenie úloh organizácie v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zodpovedajú vedúci pracovníci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu svojich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností.

isťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

bezpečuje Revolučné odborové hnutie organizátorskou a výchovnou činnosťou v súdružskej spolupráci s organizáciami.

istenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; dodržiavať ostatné predpisy a pokyny na

istenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečného správania sa na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými boli riadne oboznámení,

1. b)nepožívať alkoholické nápoje a nezneužívať iné omamné prostriedky na pracoviskách organizácie a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk, nenastupovať pod ich vplyvom do práce a dodržiavať určený zákaz fajčenia na pracoviskách,
2. c)používať pri práci ochranné

riadenia a osobné ochranné pracovné prostriedky, starať sa o ne a riadne s nimi hospodáriť,

1. d)zúčastňovať sa na školení a výcviku uskutočňovanom organizáciou v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podrobiť sa skúškam a lekárskym prehliadkam ustanoveným právnym predpisom,
2. e)zúčastňovať sa v prípadoch a

podmienok ustanovených pracovnoprávnym predpisom na rekondičných pobytoch, f) oznamovať svojmu nadriadenému alebo orgánom dozoru nad bezpečnosťou práce a technických

riadení nedostatky a závady, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie pri práci, a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich odstraňovaní, g) podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva organizácia alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistili, či pracovníci nie sú pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných prostriedkov; okruh orgánov a pracovníkov organizácie oprávnených dať pracovníkovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie organizácia v pracovnom poriadku.

akých podmienok sú v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania pracovníci vykonávajúci vybrané povolania povinní zúčastniť sa v čase určenom organizáciou na rekondičných pobytoch a v akom rozsahu; pritom môže určiť aj výšku poskytovanej náhrady mzdy.

riadenie organizácií pre pracovníkov a kontrolovať hospodárenie organizácií s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,". V odseku 3 sa vypúšťajú slová „Revolučnému odborovému hnutiu“. 100. § 137 včítane nadpisu znie: „§ 137 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v družstvách Vo výrobných družstvách a v jednotných roľníckych družstvách

isťujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci predstavenstvo a popri ňom na úsekoch svojej činnosti aj ostatné orgány družstva, ako aj všetci členovia, prípadne pracovníci poverení organizovaním, riadením a kontrolou práce.“.

1. V § 138 sa vypúšťa odsek 2; zároveň sa zrušuje číslovanie odseku
3. V šiestej hlave nadpis prvého oddielu znie: „Prvý oddiel Pracovné a životné podmienky pracovníkov a ich odborný rozvoj".
4. § 139 znie: „§ 139

riadenia pre pracovníkov. Organizácie sú takisto povinné zriaďovať a udržiavať zdravotnícke

riadenia v rozsahu a

podmienok ustanovených právnymi predpismi o starostlivosti o zdravie ľudu.

bezpečovať pracovníkom vo všetkých smenách závodné stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy a vhodné nápoje priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť nemajú voči pracovníkom vyslaným na pracovnú cestu a v prípadoch, keď to vylučujú podmienky výkonu práce na pracoviskách.

akých podmienok je pracovník povinný uhradiť organizácii v rámci závodného stravovania jedno hlavné jedlo denne.

tým účelom najmä budujú, vybavujú, udržiavajú a zlepšujú kultúrne, telovýchovné športové, turistické a rekreačné

riadenia a

bezpečujú ich technickú prevádzku. Organizácie pritom úzko spolupracujú so spoločenskými organizáciami, najmä s Revolučným odborovým hnutím a Socialistickým zväzom mládeže.“. 105. § 141 znie: „§ 141

bezpečovať, aby boli

mestnávaní prácami zodpovedajúcimi dosiahnutej kvalifikácii.

tým účelom organizácie najmä a) zriaďujú vlastné vzdelávacie

riadenia, b) odporúčajú pracovníkov pre štúdium, ako aj pre štúdium popri

mestnaní, toto štúdium im umožňujú a poskytujú im hmotné

bezpečenie podľa právnych predpisov, c) umožňujú pracovníkom súdružskú výmenu skúseností s pracovníkmi iných organizácií.

§ 141

sa vkladá nový § 141a, ktorý znie: „§ 141a Pracovník je povinný prehlbovať si sústavne kvalifikáciu na výkon práce dojednanej v pracovnej zmluve; prehlbovaním kvalifikácie sa rozumie tiež jej udržiavanie a obnovovanie. Organizácia je oprávnená uložiť pracovníkovi účasť na školení na prehĺbenie kvalifikácie.“. 107. § 142 znie: „§ 142

bezpečuje organizácia získanie kvalifikácie

školením alebo

učením. Po skončení

školenia alebo

učenia vydá o tom organizácia pracovníkovi osvedčenie.

školiť alebo

učiť pracovníka, ktorý prechádza na nové pracovisko alebo na nový druh práce alebo spôsob práce, pokiaľ je to potrebné najmä pri zmenách v organizácii práce alebo iných racionalizačných opatreniach.

§ 142

sa vkladajú nové § 142a a 142b, ktoré znejú: „§ 142a Pokiaľ právne predpisy neustanovujú inak, Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanoví vyhláškou po dohode s ministerstvami školstva, mládeže a telesnej výchovy republík, v ktorých prípadoch a

akých podmienok sú organizácie oprávnené overovať spôsobilosť pracovníkov na vykonávanú prácu (atestácia); pritom najmä určia zásady výberu pracovných miest (funkcií) a postupu overovania spôsobilosti.“. § 142b

bezpečenie podľa § 126 ods. 4 len vtedy, ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou organizácie; zvýšením kvalifikácie sa rozumie tiež jej získanie alebo rozšírenie.

staviť poskytovanie pracovných úľav a hmotného

bezpečenia, ak

1. a)pracovník sa stal dlhodobo nespôsobilým na výkon práce, pre ktorú si zvyšuje kvalifikáciu; v takom prípade mu organizácia môže poskytovať pracovné voľno bez náhrady mzdy,
2. b)pracovník bez

vinenia organizácie po dlhší čas neplní bez vážneho dôvodu podstatné povinnosti pri zvyšovaní kvalifikácie.". 109. § 143 znie: „§ 143

väzuje umožniť pracovníkovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovných úľav a hmotného

bezpečenia a pracovník sa

väzuje zvýšiť si kvalifikáciu a zotrvať v organizácii po určitý čas v pracovnom pomere alebo uhradiť jej náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie, a to aj vtedy, ak pracovník rozviaže pracovný pomer pred zvýšením kvalifikácie. Dohodu nemožno dojednať, ak ide o prehlbovanie kvalifikácie pre prácu dojednanú v pracovnej zmluve, ktoré je povinnosťou pracovníka (§ 141a).

väzuje zotrvať v organizácii v pracovnom pomere,

1. c)druhy nákladov, ktoré bude povinný pracovník uhradiť organizácii, ak nesplní svoj záväzok zotrvať v nej v pracovnom pomere,
2. d)najvyššia celková suma, ktorú bude pracovník povinný uhradiť, inak je dohoda neplatná.