Úplné znenie zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci

(1)a) b)

(4)§ 3

(2)§ 4 Účastníci právnych vzťahov

(2)DRUHÁ ČASŤ POSKYTOVANIE SOCIÁLNEJ POMOCI PRVÁ HLAVA SOCIÁLNA PREVENCIA § 5

(8)§ 8

1. a)
2. b)
3. c)
4. d)1. 2. 3.
5. e)
6. f)§ 9

(3)TRETIA HLAVA FORMY RIEŠENIA HMOTNEJ NÚDZE A RIEŠENIA SOCIÁLNEJ NÚDZE § 11

1. a)
2. b)
3. c)
4. d)
5. e)PRVÝ DIEL SOCIÁLNE PORADENSTVO § 12

(2)DRUHÝ DIEL SOCIÁLNOPRÁVNA OCHRANA § 13

(1)a)

3. b)

(2)a) b)

(8)a) b)

(9)Druhý oddiel Organizovanie spoločného stravovania § 16

(1)a) b)

(2)Tretí oddiel Prepravná služba § 17

(3)Štvrtý oddiel Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb § 18

(11)§ 19

(3)Domov sociálnych služieb § 20

(11)§ 21 § 22

(9)§ 23

(2)§ 24 Domov dôchodcov

(3)§ 25 Zariadenie chráneného bývania

(1)a) b)

(5)§ 26 Detský domov

(5)a) b)

(11)§ 27 Domov pre osamelých rodičov

(1)a) b)

(2)§ 28 Stanica opatrovateľskej služby

(3)§ 29 Zariadenie pestúnskej starostlivosti

(19)§ 30 Útulok

(1)a) b)

(2)a)

4. b)

(3)§ 31 Krízové stredisko

(2)a)

4. b)

(4)§ 32 Resocializačné stredisko

(2)a)

4. b)

(3)§ 33 Rehabilitačné stredisko

(3)§ 34 Zariadenie opatrovateľskej služby

(4)§ 34a Domov-penzión pre dôchodcov

(4)§ 35 Klub dôchodcov § 36 Jedáleň pre dôchodcov

1. a)
2. b)§ 37 Stredisko osobnej hygieny § 38 Práčovňa Piaty oddiel Sociálna pôžička § 39

(7)Šiesty oddiel Úhrada za poskytnutú sociálnu pomoc § 40

(3)a) b)

(9)§ 43

(9)§ 44

(13)§ 45

(3)§ 46 § 47

(1)a) b)

(2)ŠTVRTÝ DIEL DÁVKA SOCIÁLNEJ POMOCI § 48

(12)a) b)

(14)PIATY DIEL SOCIÁLNE SLUŽBY A PEŇAŽNÉ PRÍSPEVKY NA KOMPENZÁCIU Spoločné ustanovenia § 49

(6)§ 51 § 52

(4)§ 53

(7)§ 57

(3)§ 58 Peňažný príspevok na osobnú asistenciu

(14)§ 59 Peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky

(21)§ 60 Peňažný príspevok na opravu pomôcky

(6)§ 61 Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla

(17)§ 62 Peňažný príspevok na prepravu

(7)§ 63 Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže

(14)§ 64 Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov

(12)TRETIA ČASŤ ORGANIZÁCIA SOCIÁLNEJ POMOCI PRVÁ HLAVA ŠTÁTNE ORGÁNY SOCIÁLNEJ POMOCI A ICH PÔSOBNOSŤ § 65 Vymedzenie štátnych orgánov sociálnej pomoci

(2)§ 66 Pôsobnosť ministerstva

1. a)
2. b)
3. c)
4. d)
5. e)1. 2. 3.
6. f)
7. g)
8. h)
9. i)
10. j)
11. k)§ 67 Pôsobnosť krajského úradu
12. a)
13. b)
14. c)
15. d)1. 2. 3. 4.
16. e)
17. f)
18. g)
19. h)1. 2. 3.
20. i)
21. j)1. 2.
22. k)
23. l)
24. n)1. 2.
25. o)
26. p)
27. q)
28. r)§ 68 Pôsobnosť okresného úradu
29. a)1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18.
30. b)
31. c)1. 2.
32. d)
33. e)1. 2.
34. f)1. 2. 3. 4. 5.
35. g)1. 2.
36. h)
37. i)
38. j)
39. k)
40. l)
41. m)
42. n)
43. o)
44. p)1. 2. 3.
45. q)
46. r)
47. s)
48. t)1. 2. 3.
49. u)
50. v)
51. x)
52. y)
53. z)§ 69 Pôsobnosť Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže

(2)§ 70 Osobitné kvalifikačné predpoklady

(7)DRUHÁ HLAVA OBEC A JEJ PÔSOBNOSŤ § 71

(2)ŠTVRTÁ ČASŤ POSKYTOVANIE SOCIÁLNEJ POMOCI NEŠTÁTNYMI SUBJEKTMI PRVÁ HLAVA POSKYTOVANIE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB NEŠTÁTNYMI SUBJEKTMI § 72 § 73

(2)§ 74

(7)§ 75

(4)§ 76

(1)a)

2. b)

(4)§ 77 § 78

(3)§ 79

(4)§ 80

(3)§ 81

(2)DRUHÁ HLAVA VYKONÁVANIE SOCIÁLNEJ PREVENCIE A POSKYTOVANIE SOCIÁLNEHO PORADENSTVA NEŠTÁTNYMI SUBJEKTMI § 84

(8)TRETIA HLAVA FINANČNÝ PRÍSPEVOK NEŠTÁTNEMU SUBJEKTU A OBCI § 85

(7)§ 86

(1)a) b)

(7)ŠTVRTÁ HLAVA JEDNORAZOVÝ ÚČELOVÝ FINANČNÝ PRÍSPEVOK § 87

(3)PIATA HLAVA HOSPODÁRENIE NEŠTÁTNEHO SUBJEKTU § 88 PIATA ČASŤ FINANCOVANIE SOCIÁLNEJ POMOCI § 89

(3)§ 90

(3)ŠIESTA ČASŤ KONANIE VO VECIACH SOCIÁLNEJ POMOCI Spoločné ustanovenia § 91

(3)a) b)

(6)§ 92

(10)§ 92a

(4)§ 93 Prijímanie do zariadenia sociálnych služieb

(2)a) b)

(5)§ 94 Nástup do zariadenia sociálnych služieb

(4)§ 96 Svojvoľný odchod zo zariadenia sociálnych služieb

(2)§ 97 Skončenie poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb

(7)§ 98 Preskúmavanie rozhodnutí súdom SIEDMA ČASŤ SPOLOČNÉ USTANOVENIA § 99 Vznik nároku na sociálnu službu, na dávku sociálnej pomoci a na peňažný príspevok na kompenzáciu a vznik nároku na ich výplatu

(5)§ 100 Zánik nároku na dávku sociálnej pomoci a na peňažný príspevok na kompenzáciu, ich odňatie, zvýšenie, zníženie a zánik nároku na ich výplatu

(1)a) b)

(3)§ 100a Zánik nároku na sociálnu službu, odňatie sociálnej služby a zastavenie jej poskytovania, zníženie, zvýšenie alebo neplatenie úhrady za sociálnu službu

(1)a) b)

(3)§ 101 Preddavkové poskytovanie dávky sociálnej pomoci

(2)§ 102 Osobitný príjemca

(5)Povinnosti a zodpovednosť občanov v oblasti sociálnej pomoci § 103

(6)§ 104

(1)a) b)

(6)§ 105 Spoločná zodpovednosť štátnych orgánov sociálnej pomoci alebo obcí a občana, ktorému sa poskytuje dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu Súčinnosť a spolupráca štátnych orgánov sociálnej pomoci, obcí a ďalších právnických osôb a fyzických osôb § 106

(4)§ 107

(1)a) b)

(2)§ 108

(2)§ 109 Prechod nároku na sociálnu pomoc

(4)ÔSMA ČASŤ PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Prechodné ustanovenia § 110

(14)§ 110a § 110b § 111

(2)§ 112

(1)Sociálna pomoc je

1. a)sociálna prevencia a
2. b)riešenie hmotnej núdze alebo riešenie sociálnej núdze, v ktorej dôsledku si občan nemôže sám ani s pomocou rodiny zabezpečiť základné životné podmienky, a riešenie sociálnej núdze občana s ťažkým zdravotným postihnutím kompenzáciou sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“).

(2)Právo na zabezpečenie základných životných podmienok sa zaručuje okrem občana cudzincovi,1) osobe bez štátnej príslušnosti, utečencovi,2) odídencovi2) a zahraničnému Slovákovi3) s pobytom na území Slovenskej republiky na základe povolenia príslušného orgánu,4) ak sa im neposkytuje pomoc podľa osobitných predpisov4) alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(3)Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.5)

(4)Rodinu na účely tohto zákona tvoria jej členovia, ktorými sú manžel, manželka, dieťa a rodičia dieťaťa. § 3

(1)Sociálna pomoc sa uskutočňuje najmä prostredníctvom sociálnej práce.

(2)Sociálna práca je získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia. § 4 Účastníci právnych vzťahov

(1)Účastníci právnych vzťahov sociálnej pomoci sú:

1. a)občan,
2. b)cudzinec, osoba bez štátnej príslušnosti, utečenec, odídenec, zahraničný Slovák,
3. c)Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),
4. d)krajské úrady a okresné úrady,
5. e)Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže,
6. f)zariadenia sociálnych služieb, ktoré sú rozpočtovými organizáciami6) alebo príspevkovými organizáciami,6)
7. g)obce,
8. h)ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú sociálnu prevenciu alebo poskytujú sociálne poradenstvo alebo sociálne služby za podmienok ustanovených týmto zákonom (ďalej len „neštátny subjekt“).

(2)Rovnaké postavenie ako občan má aj osoba uvedená v odseku 1 písm. b), ktorá si uplatňuje právo na zabezpečenie základných životných podmienok podľa tohto zákona. DRUHÁ ČASŤ POSKYTOVANIE SOCIÁLNEJ POMOCI PRVÁ HLAVA SOCIÁLNA PREVENCIA § 5

(1)Sociálna prevencia je odborná činnosť na predchádzanie a na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana.

(2)Sociálna prevencia sa vykonáva najmä pre

1. a)maloletého,7) 1. ktorého doterajšia výchova je vážne ohrozená alebo vážne narušená, 2. s poruchami správania, 3. ktorý zanedbáva povinnú školskú dochádzku, 4. ktorému súd nariadil ústavnú výchovu alebo uložil ochrannú výchovu, a to pred nástupom na ich výkon, v čase ich výkonu a v čase po zrušení ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy, 5. ktorý sa dopustil konania so znakmi trestného činu, 6. ktorý je týraný,7a) pohlavne zneužívaný7b) alebo u ktorého je dôvodné podozrenie z týrania alebo z pohlavného zneužívania,
2. b)plnoletého občana, 1. ktorému bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený, 2. ktorý bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby, 3. ktorý bol prepustený zo zdravotníckeho zariadenia na liečbu drogovo závislých osôb alebo zo zariadenia na resocializáciu drogovo závislých osôb,
3. c)občana s ťažkým zdravotným postihnutím a občana s nepriaznivým zdravotným stavom. § 6

(1)Formy sociálnej prevencie sú:

1. a)vyhľadávacia činnosť,
2. b)nápravná činnosť,
3. c)rehabilitačná činnosť,
4. d)resocializačná činnosť,
5. e)organizovanie výchovno-rekreačných táborov.

(2)Vyhľadávacia činnosť je vyhľadávanie

1. a)maloletých, ktorých 1. rodičom bráni vo výkone ich práv a povinností závažná prekážka, 2. rodičia nemôžu alebo nechcú riadne plniť svoje rodičovské práva a povinnosti, alebo 3. rodičia zneužívajú svoje práva, alebo závažným spôsobom zanedbávajú svoje povinnosti,
2. b)maloletých s poruchami správania,
3. c)maloletých, pre ktorých treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť,
4. d)maloletých, u ktorých je dôvodné podozrenie z týrania alebo pohlavného zneužívania, alebo maloletých ohrozených z iných vážnych dôvodov,
5. e)občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,
6. f)občanov, ktorí potrebujú pomoc právnickej osoby alebo inej fyzickej osoby.

(3)Nápravná činnosť je súhrn postupov na dosiahnutie pozitívnej zmeny v konaní občana s cieľom zmierniť alebo prekonať hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu, ktorú občan nemôže z objektívnych dôvodov alebo zo subjektívnych dôvodov zmierniť alebo prekonať sám ani s pomocou rodiny; obsahuje aj výchovné usmerňovanie občanov, najmä s cieľom odstrániť nedostatky vo výchovných pomeroch maloletého.

(4)Rehabilitačná činnosť sú postupy na obnovu najvyššie dosiahnuteľného individuálneho stupňa osobnostného vývinu, fyzickej výkonnosti a pracovnej výkonnosti občana.

(5)Resocializačná činnosť sú postupy prevýchovy občana zamerané na zmiernenie, prekonanie a zabránenie opakovaniu dlhodobo pretrvávajúcej hmotnej núdze alebo sociálnej núdze s cieľom zapojiť občana do života v prirodzenom prostredí.

(6)Výchovno-rekreačné tábory sa organizujú pre deti

1. a)občanov, ktorí sú v hmotnej núdzi,
2. b)s poruchami správania,
3. c)s ťažkým zdravotným postihnutím,
4. d)v náhradnej starostlivosti. DRUHÁ HLAVA RIEŠENIE HMOTNEJ NÚDZE A RIEŠENIE SOCIÁLNEJ NÚDZE Hmotná núdza § 7

(1)Hmotná núdza je stav, keď príjem8) občana nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným predpisom.9)

(2)Príjem občana na účely poskytnutia sociálnej pomoci podľa tohto zákona sa zisťuje v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o sociálnu pomoc, ak tento zákon neustanovuje inak; pritom sa prihliada na priemerný mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o sociálnu pomoc.

(3)Príjem občana na účely sociálnej pomoci sa vypočíta zo súčtu príjmu občana a príjmov osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú,10) tak, že sa tento súčet vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú.10)

(4)Občan môže byť v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov alebo zo subjektívnych dôvodov.

(5)Občan je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, ak si nemôže vlastným pričinením zabezpečiť alebo zvýšiť príjem najmä vzhľadom na svoj vek alebo nepriaznivý zdravotný stav. Za vlastné pričinenie sa považuje najmä vlastná práca.

(6)Občan je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, ak

1. a)si nehľadá zamestnanie za pomoci príslušného okresného úradu práce alebo inej právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa osobitného predpisu,11)
2. b)je vyradený z evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných“), pretože nespolupracuje pri hľadaní zamestnania s príslušným okresným úradom práce,
3. c)je v evidencii nezamestnaných na príslušnom okresnom úrade práce po tom, čo skončil 1. posledné zamestnanie sám bez vážnych dôvodov,12) bez udania dôvodu alebo čo s ním bolo skončené posledné zamestnanie z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny, neuspokojivých pracovných výsledkov alebo z dôvodu, pre ktorý by mohlo dôjsť k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru, alebo 2. prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti alebo činnosť spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnej osoby bez vážnych dôvodov,12)
4. d)je s výnimkou čiastočne invalidného občana v evidencii nezamestnaných na príslušnom okresnom úrade práce viac ako 24 mesiacov; obdobia vedenia občana v evidencii nezamestnaných sa na tento účel sčítavajú, ak obdobie medzi vyradením občana z evidencie nezamestnaných z dôvodu jeho pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti alebo činnosti spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnej osoby a jeho novým zaradením do evidencie nezamestnaných trvalo menej ako tri mesiace,
5. e)je v evidencii nezamestnaných na príslušnom okresnom úrade práce bez vzniku nároku na podporu v nezamestnanosti z dôvodu, že v posledných troch rokoch pred podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania nepreukázal žiadne obdobie platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti, s výnimkou občanov, u ktorých sa podmienka platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti považuje za splnenú podľa osobitného predpisu,13)
6. f)neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletému podľa osobitného predpisu14) alebo neplní súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči plnoletému nezaopatrenému dieťaťu, voči manželovi alebo voči rozvedenému manželovi podľa osobitného predpisu,15)
7. g)neuplatní všetky pohľadávky a zákonné nároky, najmä na výživné, s výnimkou príspevku na výživu rozvedeného manžela, na dávky nemocenského poistenia, na dávky dôchodkového zabezpečenia, dávky výsluhového zabezpečenia a na štátne sociálne dávky,
8. h)si neplní povinnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo spolupracujúca osoba samostatne zárobkovo činnej osoby platiť poistné na nemocenské poistenie,16)
9. i)nevznikne tomuto občanovi alebo občanom, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, s výnimkou nezaopatreného dieťaťa, nárok na prídavky na deti z dôvodu uvedeného v osobitnom predpise,16a)
10. j)ako rodič alebo ako občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, zanedbáva starostlivosť o deti v rozsahu, že príslušný orgán uložil výchovné opatrenie podľa osobitného predpisu16b) alebo súd obmedzil rodičovské práva, pozbavil rodiča rodičovských práv, zveril dieťa do výchovy iného občana než rodiča alebo nariadil ústavnú výchovu podľa osobitného predpisu.16c)

(7)Ak sa pri posudzovaní hmotnej núdze viacerých občanov, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, zistí, že jeden z týchto občanov je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, aj ďalšia plnoletá fyzická osoba sa posudzuje ako občan v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov. Nezaopatrené dieťa17) sa na účely tohto zákona vždy posudzuje ako občan v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov.

(8)Občan je povinný preukázať hľadanie zamestnania v prípadoch uvedených v odseku 6 písm. a). § 8 Možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou na prekonanie hmotnej núdze sa neskúma, ak ide o občana, ktorý

1. a)dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,18)
2. b)je invalidný podľa právoplatného rozhodnutia alebo posudku Sociálnej poisťovne z dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie,19)
3. c)je nezaopatrené dieťa,
4. d)je rodič alebo občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará 1. aspoň o jedno dieťa do piatich rokov veku alebo o staršie dieťa, ktoré nemožno umiestniť v predškolskom zariadení, 2. o tri a viac detí do siedmich rokov veku alebo 3. o dieťa, ktoré je podľa posudku príslušného orgánu dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím,
5. e)sa osobne, celodenne a riadne stará o občana, ktorý je podľa posudku príslušného orgánu občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo
6. f)skončil pracovný pomer, prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, alebo činnosť spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnej osoby bez vlastného zavinenia, alebo nebol v pracovnom pomere z dôvodov, ktoré sa podľa osobitného predpisu13) považujú za splnenie obdobia platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti, a preukáže, že si zamestnanie hľadá za pomoci príslušného okresného úradu práce alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa osobitného predpisu.11) § 9

(1)Občan nie je v hmotnej núdzi, ani keď jeho príjem8) nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným predpisom,9) ak si svojím doterajším príjmom a svojím majetkom môže riešiť hmotnú núdzu.

(2)Za majetok na účely tohto zákona sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľné veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

(3)Občan si má riešiť svoju hmotnú núdzu užívaním vlastného majetku, správou vlastného majetku, predajom vlastného majetku alebo prenájmom vlastného majetku. Od občana nemožno požadovať predaj alebo prenájom

1. a)nehnuteľnosti, ktorú užíva na primerané trvalé bývanie,
2. b)poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, ktorú užíva pre svoju potrebu,
3. c)hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti20) alebo na ktorú sa poskytla dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu,
4. d)hnuteľnej veci a nehnuteľnej veci, ktorú potrebuje na výkon svojej práce alebo na profesijnú prípravu,
5. e)osobného motorového vozidla, ktoré 1. využíva na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia alebo 2. je viac ako päťročné a jeho hodnota podľa znaleckého posudku nie je vyššia ako 100 000 Sk, alebo
6. f)hnuteľnej veci, ak by bol v rozpore s morálnymi zásadami. § 10 Sociálna núdza

(1)Sociálna núdza je stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, starostlivosť o svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania.

(2)Za sociálnu núdzu sa na účely tohto zákona považuje aj stav, keď občan s ťažkým zdravotným postihnutím potrebuje zmierniť sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia alebo ich prekonať za podmienok ustanovených týmto zákonom.

(3)Za nepriaznivý zdravotný stav sa na účely tohto zákona považujú invalidita podľa právoplatného rozhodnutia alebo posudku Sociálnej poisťovne, choroba, porucha zdravia alebo zdravotné postihnutie21) uznané príslušným ošetrujúcim lekárom. TRETIA HLAVA FORMY RIEŠENIA HMOTNEJ NÚDZE A RIEŠENIA SOCIÁLNEJ NÚDZE § 11 Formy riešenia hmotnej núdze a riešenia sociálnej núdze sú: a) sociálne poradenstvo, b) sociálnoprávna ochrana, c) sociálne služby, d) dávka sociálnej pomoci, e) sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu. PRVÝ DIEL SOCIÁLNE PORADENSTVO § 12

(1)Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na zistenie rozsahu a charakteru hmotnej núdze alebo sociálnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, na poskytnutie informácií o možnostiach riešenia hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a na usmernenie občana pri voľbe a uplatňovaní foriem sociálnej pomoci; sociálne poradenstvo sa poskytuje najmä rodinám.

(2)V rámci sociálneho poradenstva možno občanovi odporučiť poskytnutie odborných poradenských služieb špecializovanými inštitúciami. DRUHÝ DIEL SOCIÁLNOPRÁVNA OCHRANA § 13

(1)Sociálnoprávna ochrana je činnosť na ochranu práv a právom chránených záujmov občanov, najmä maloletých, a to

1. a)výchovná činnosť,
2. b)organizovanie náhradnej rodinnej starostlivosti,
3. c)rozhodovanie o 1. okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,22) ak je dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život alebo zdravie v doterajšom prostredí vážne ohrozené, 2. výchovných opatreniach,23) ak rodičia, iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa alebo iní občania ohrozujú alebo narušujú riadnu výchovu dieťaťa, ak rodičia alebo iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa vážne porušujú práva a povinnosti, najmä tým, že neutvárajú podmienky na výchovu, vzdelávanie a všestranný vývoj podľa schopností dieťaťa, alebo ak sa u dieťaťa prejavujú poruchy správania,
4. d)ďalšia činnosť.

(2)Výchovná činnosť je najmä pôsobenie na zlepšenie vzťahov medzi rodičmi a deťmi, na zlepšenie vzťahov medzi manželmi, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, alebo pôsobenie na obnovu rodinného prostredia, z ktorého boli deti vyňaté pre zlyhanie výchovnej funkcie rodiny.

(3)Organizovanie náhradnej rodinnej starostlivosti je

1. a)vedenie prehľadu detí, pre ktoré treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť, a vedenie prehľadu občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,
2. b)zabezpečovanie prípravy občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,
3. c)sprostredkovanie nadviazania osobného vzťahu detí, pre ktoré treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť, s občanmi vhodnými vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,
4. d)sledovanie vývoja detí v náhradnej rodinnej starostlivosti.

(4)Ďalšia činnosť je najmä

1. a)výkon kolízneho opatrovníka maloletých,24)
2. b)výkon funkcie opatrovníka maloletých,25)
3. c)podávanie návrhov súdu na nariadenie ústavnej výchovy a zrušenie ústavnej výchovy,26) na zrušenie výchovných opatrení uložených súdom, obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv,27)
4. d)sledovanie vývoja detí v ústavnej výchove a v ochrannej výchove,
5. e)podávanie správ vo veciach výchovy a výživy maloletých súdu a iným štátnym orgánom, Sociálnej poisťovni a Národnému úradu práce,
6. f)účasť v trestnom konaní proti mladistvým,28)
7. g)vykonávanie opatrení v záujme maloletého, ktorý nie je občan Slovenskej republiky, dovtedy, kým v jeho záujme neurobí opatrenia orgán štátu, ktorého je občanom,
8. h)spisovanie návrhov a podnetov vo veciach výchovy a výživy maloletých. TRETÍ DIEL SOCIÁLNE SLUŽBY § 14

(1)Sociálne služby sú špecializované činnosti na riešenie hmotnej núdze alebo na riešenie sociálnej núdze.

(2)Sociálne služby sú:

1. a)opatrovateľská služba,
2. b)organizovanie spoločného stravovania,
3. c)prepravná služba,
4. d)starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb,
5. e)sociálna pôžička. Prvý oddiel Opatrovateľská služba § 15

(1)Opatrovateľskú službu možno poskytovať

1. a)občanovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní 1. nevyhnutných životných úkonov, 2. nevyhnutných prác v domácnosti alebo 3. kontaktu so spoločenským prostredím, najmä sprievodom, tlmočením v posunkovej reči pre nepočujúce osoby29) a predčítaním,
2. b)dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky, ak osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť o dieťa nemôžu z vážnych dôvodov poskytovať alebo zabezpečiť rodičia alebo občan, ktorý prevzal takéto dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(2)Opatrovateľskú službu možno poskytovať aj vtedy, ak sa jednej matke

1. a)súčasne narodili tri deti a viac detí alebo
2. b)v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá.

(3)Opatrovateľskú službu v prípadoch uvedených v odseku 2 možno poskytovať do dovŕšenia troch rokov veku detí.

(4)Nevyhnutné životné úkony, nevyhnutné práce v domácnosti a formy zabezpečenia kontaktu so spoločenským prostredím sú uvedené v prílohe č. 1.

(5)Rozsah opatrovateľskej služby podľa odseku 1 písm. a) určí príslušný orgán v posudku.

(6)Vážne dôvody, pre ktoré nemožno poskytovať alebo zabezpečiť osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť o dieťa, sú:

1. a)choroba, úraz, kúpeľná liečba alebo úmrtie rodiča alebo občana, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,
2. b)pôrod matky alebo ženy, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,
3. c)nástup do práce z dôvodu vyčerpania podpory pri ošetrovaní člena rodiny, ak ide o osamelého rodiča alebo o občana uvedeného v písmene a).

(7)Za osamelého občana sa považuje slobodná žena, ovdovená žena alebo rozvedená žena, slobodný muž, ovdovený muž alebo rozvedený muž, alebo žena a muž osamelí z iných vážnych dôvodov.

(8)Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať občanovi, ktorému

1. a)sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo
2. b)je nariadená karanténa pre podozrenie z nákazy prenosnou chorobou a pri ochorení touto nákazou.

(9)Opatrovateľská služba sa poskytuje prednostne v byte občana. Druhý oddiel Organizovanie spoločného stravovania § 16

(1)Spoločné stravovanie možno organizovať pre občana, ktorého stravovanie nemožno zabezpečiť inak a ktorý

1. a)je poberateľom starobného dôchodku alebo
2. b)pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na spoločné stravovanie.

(2)Spoločné stravovanie sa poskytuje najmä v jedálňach pre dôchodcov a v ďalších zariadeniach sociálnych služieb, kde sa poskytuje stravovanie. Tretí oddiel Prepravná služba § 17

(1)Prepravnú službu možno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý podľa posudku príslušného orgánu je odkázaný na individuálnu prepravu. Občan je odkázaný na individuálnu prepravu, ak nie je schopný

1. a)premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť rovnakým spôsobom ako zdravý občan,
2. b)orientovať sa v cestnej premávke alebo v železničnej doprave,
3. c)nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy rovnakým spôsobom ako zdravý občan alebo
4. d)zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy.

(2)Prepravnú službu nemožno poskytovať, ak individuálnu prepravu možno zabezpečiť inak.

(3)Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému sa poskytuje prepravná služba podľa tohto zákona, nemožno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla a peňažný príspevok na prepravu. Štvrtý oddiel Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb § 18

(1)Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb možno poskytovať občanovi, ktorému nemožno poskytovať inú sociálnu službu podľa tohto zákona alebo ak poskytnutie inej sociálnej služby podľa tohto zákona dostatočne nerieši hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu tohto občana.

(2)Na poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb obec a príslušný orgán zriaďuje tieto zariadenia sociálnych služieb:

1. a)domov sociálnych služieb,
2. b)domov dôchodcov,
3. c)zariadenie chráneného bývania,
4. d)detský domov,
5. e)domov pre osamelých rodičov,
6. f)stanicu opatrovateľskej služby,
7. g)zariadenie pestúnskej starostlivosti,
8. h)útulok,
9. i)krízové stredisko,
10. j)resocializačné stredisko,
11. k)rehabilitačné stredisko,
12. l)zariadenie opatrovateľskej služby.

(3)Obec zriaďuje okrem zariadení sociálnych služieb uvedených v odseku 2 aj

1. a)domov-penzión pre dôchodcov,
2. b)klub dôchodcov,
3. c)jedáleň pre dôchodcov,
4. d)stredisko osobnej hygieny,
5. e)práčovňu.

(4)Zariadenia sociálnych služieb uvedené v odseku 2 písm.

1. a)až d), ktoré zriaďuje príslušný orgán, sa zriaďujú ako rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie. Zariadenia sociálnych služieb uvedené v odseku 2 písm.
2. e)až l), ktoré zriaďuje príslušný orgán, sa zriaďujú ako rozpočtové organizácie alebo ako organizačné súčasti príslušného orgánu, ktorý zariadenia zriadil.

(5)Obec zriaďuje zariadenia sociálnych služieb ako svoje rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, iné právnické osoby30) alebo ako organizačné jednotky obce.30a)

(6)Zariadenia sociálnych služieb uvedené v odseku 2 s výnimkou zariadenia pestúnskej starostlivosti a zariadenia sociálnych služieb uvedené v odseku 3 možno účelne a vhodne zlučovať.31)

(7)Zariadenie sociálnych služieb zriadené zlúčením zariadení sociálnych služieb uvedených v odseku 2 písm. e), f),

1. h)až
2. l)môže poskytovať aj sociálne služby uvedené v § 14 ods. 2 písm.
3. a)a c).

(8)V zariadeniach sociálnych služieb sa starostlivosť poskytuje celoročne, týždenne alebo denne; možno ju poskytovať aj prechodne na určitý čas. Pri dennej starostlivosti sa starostlivosť poskytuje v pracovných dňoch a v pracovnom čase. Pri dennej starostlivosti sa neposkytuje bývanie. Pri týždennej starostlivosti sa neposkytuje starostlivosť počas sobôt a nedieľ, štátnych sviatkov a sviatkov.

(9)V zariadení sociálnych služieb nemožno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorého zdravotný stav vyžaduje ústavnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení.

(10)Domov sociálnych služieb, domov dôchodcov a detský domov sa podieľajú na zabezpečovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti a utvárajú podmienky na zriadenie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu.32) Na zabezpečovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti sa podieľa aj stanica opatrovateľskej služby, zariadenie opatrovateľskej služby a rehabilitačné stredisko.

(11)Domov sociálnych služieb pre deti a detský domov sa podieľajú na zabezpečovaní vzdelávania a prípravy na povolanie; domov sociálnych služieb pre deti sa podieľa aj na zabezpečovaní prípravy na prácu a zaškolenia. § 19

(1)Zariadenia sociálnych služieb uvedené v § 18 ods. 2 písm.

1. a)až
2. d)a
3. j)zriadené ako rozpočtové organizácie môžu zabezpečovať v rámci záujmovej činnosti alebo pracovnej terapie ďalšie činnosti ako vedľajšie hospodárstvo. Vedľajšie hospodárstvo je súčasťou hlavnej činnosti, pričom náklady na vedľajšie hospodárstvo a výnosy z vedľajšieho hospodárstva sú súčasťou rozpočtu zariadenia sociálnych služieb. Výnosy z vedľajšieho hospodárstva možno použiť na rozvoj vedľajšieho hospodárstva a na rozvoj starostlivosti poskytovanej v týchto zariadeniach sociálnych služieb.

(2)Ak je výsledkom záujmovej činnosti alebo pracovnej terapie zhotovenie hnuteľnej veci, možno poskytnúť občanovi, ktorý sa podieľal na jej zhotovení, odmenu; ak sa na zhotovení veci podieľalo viac občanov, odmena sa určí pre každého z nich rovnakým dielom.

(3)Spôsob určenia výšky odmeny podľa odseku 2 a spôsob jej vyplácania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Domov sociálnych služieb § 20

(1)V domove sociálnych služieb možno poskytovať starostlivosť občanovi so zdravotným postihnutím, ktorým sú telesné postihnutie, duševné poruchy a poruchy správania alebo zmyslové postihnutie uvedené v prílohe č. 2, alebo kombinácia postihnutí, ak

1. a)je na tento druh sociálnej služby odkázaný,
2. b)je pre neho tento druh sociálnej služby účelný, pretože 1. tomuto občanovi nemožno poskytnúť inú sociálnu službu podľa tohto zákona alebo 2. poskytnutie inej sociálnej služby podľa tohto zákona dostatočne nerieši hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu tohto občana.

(2)Posudok o zdravotnom postihnutí na účely poskytovania starostlivosti v domove sociálnych služieb vydáva príslušný orgán.

(3)V domove sociálnych služieb sa

1. a)poskytuje nevyhnutná starostlivosť, ktorou je 1. stravovanie, 2. bývanie, 3. zaopatrenie,
2. b)poskytuje ďalšia starostlivosť, ktorou je 1. výchova, 2. poradenstvo, 3. záujmová činnosť, 4. kultúrna činnosť, 5. pracovná terapia, 6. rekreačná činnosť, 7. rehabilitačná činnosť,
3. c)poskytuje osobné vybavenie, ak sa starostlivosť v domove sociálnych služieb poskytuje občanovi celoročne a občan nemá osobné vybavenie,
4. d)utvárajú podmienky na pracovné uplatnenie,
5. e)zabezpečuje úschova cenných vecí.

(4)Stravovanie je poskytovanie stravy v súlade so zásadami zdravej výživy, s prihliadnutím na vek a zdravotný stav občanov, ktorým sa stravovanie poskytuje, a podľa stravných jednotiek.

(5)Za celodenné stravovanie sa považujú raňajky, obed, večera a dve vedľajšie jedlá; pri diabetickej diéte, pri bielkovinovej diéte a pri výživnej diéte tri vedľajšie jedlá. Občan, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne alebo týždenne, je povinný odobrať v rámci tejto starostlivosti aspoň dve jedlá denne. Ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb denne, poskytujú sa tomuto občanovi raňajky, desiata, obed a olovrant. Občan, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb denne, je povinný odobrať v rámci tejto starostlivosti aspoň jedno jedlo. Počet ďalších odoberaných jedál je predmetom dohody s občanom, ktorému sa táto starostlivosť poskytuje.

(6)Za stravnú jednotku sa považuje finančná norma priemerných nákladov na potraviny (suroviny).

(7)Výšku stravnej jednotky a ďalšie podrobnosti o stravovaní vrátane spôsobu zabezpečovania stravovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(8)Za bývanie v domove sociálnych služieb sa považuje užívanie podlahovej plochy obytnej miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných priestorov, užívanie prevádzkového zariadenia obytnej miestnosti a príslušenstva obytnej miestnosti a užívanie vybavenia obytnej miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných priestorov a vecné plnenia spojené s bývaním.

(9)Za zaopatrenie sa považuje najmä

1. a)upratovanie,
2. b)poskytovanie posteľnej bielizne, pranie a žehlenie alebo mangľovanie posteľnej bielizne,
3. c)pranie, čistenie a žehlenie osobného šatstva,
4. d)poskytovanie pomoci na zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov uvedených v prílohe č. 1, ak ich poskytovanie vyžaduje nepriaznivý zdravotný stav občana.

(10)Za osobné vybavenie sa považuje osobné šatstvo, osobná obuv a hygienické potreby.

(11)Podrobnosti o poskytovaní starostlivosti v domove sociálnych služieb, o príslušenstve obytnej miestnosti, o prevádzkovom zariadení obytnej miestnosti a príslušenstva obytnej miestnosti, o vybavení obytnej miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných priestorov, o spoločných priestoroch a podrobnosti o vecných plneniach spojených s bývaním ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. § 21 Domov sociálnych služieb možno zriaďovať ako domov sociálnych služieb pre deti a domov sociálnych služieb pre dospelých. Domov sociálnych služieb pre deti a domov sociálnych služieb pre dospelých možno účelne a vhodne zlučovať. § 22

(1)V domove sociálnych služieb pre deti možno poskytovať starostlivosť dieťaťu s

1. a)telesným postihnutím,
2. b)duševnými poruchami a poruchami správania alebo
3. c)telesným postihnutím a duševnými poruchami a poruchami správania.

(2)V domove sociálnych služieb pre deti možno poskytovať starostlivosť aj dieťaťu s telesným postihnutím alebo s duševnými poruchami a poruchami správania, ktoré je zároveň zmyslovo postihnuté.

(3)V domove sociálnych služieb pre deti možno poskytovať starostlivosť dieťaťu od narodenia do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo do skončenia vzdelania za osobitných podmienok a v prípade ďalšej prípravy na povolanie do skončenia tejto prípravy na povolanie, najdlhšie do 25 rokov veku, v odôvodnených prípadoch aj dlhšie.

(4)Deťom s duševnými poruchami a poruchami správania sa pred umiestnením do domova sociálnych služieb pre deti s duševnými poruchami a poruchami správania zabezpečuje špeciálnopedagogická diagnostika, psychologická diagnostika, lekárska diagnostika a sociálna diagnostika v diagnostickom oddelení, ktoré môže zriaďovať domov sociálnych služieb pre deti s duševnými poruchami a poruchami správania.

(5)Starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti sa organizuje v skupinách s prihliadnutím na vek a schopnosť detí. Počty detí v skupine ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(6)Dieťaťu s nariadenou ústavnou výchovou, ktorému sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti celoročne, domov sociálnych služieb pre deti poskytuje mesačne vreckové.

(7)Vreckové sa poskytuje podľa veku dieťaťa, a to od 6 rokov veku dieťaťa. Ak ide o dieťa od 6 rokov do 15 rokov veku, poskytuje sa vreckové vo výške 10 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného osobitným predpisom.33) Ak ide o dieťa nad 15 rokov veku, poskytuje sa vreckové vo výške 15 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného osobitným predpisom.33)

(8)Domov sociálnych služieb pre deti poskytuje dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti celoročne, vecné dary v sume najviac 400 Sk v kalendárnom roku.

(9)Domov sociálnych služieb pre deti poskytuje pri skončení starostlivosti o deti s nariadenou ústavnou výchovou v domove sociálnych služieb, najskôr po dosiahnutí 18. roku veku, jednorazový peňažný príspevok na výbavu vo výške päťnásobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného osobitným predpisom.33) Jednorazový peňažný príspevok na výbavu sa neposkytuje, ak po skončení starostlivosti o deti s nariadenou ústavnou výchovou v domove sociálnych služieb pre deti sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre dospelých. § 23

(1)V domove sociálnych služieb pre dospelých možno poskytovať starostlivosť občanovi

1. a)s telesným postihnutím,
2. b)s duševnými poruchami a poruchami správania,
3. c)so zmyslovým postihnutím alebo
4. d)s kombináciou postihnutí.

(2)V domove sociálnych služieb pre dospelých možno poskytovať starostlivosť občanovi od skončenia povinnej školskej dochádzky, od skončenia vzdelania za osobitných podmienok, od skončenia ďalšej prípravy na povolanie a ďalším dospelým občanom so zdravotným postihnutím od 25 rokov veku. § 24 Domov dôchodcov

(1)V domove dôchodcov možno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorému nemožno poskytovať inú sociálnu službu podľa tohto zákona alebo poskytnutie inej sociálnej služby podľa tohto zákona dostatočne nerieši hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu tohto občana a ktorý

1. a)je poberateľom starobného dôchodku,
2. b)pre svoj nepriaznivý zdravotný stav vyžaduje sústavnú starostlivosť inej osoby, ktorú občanovi nemôže zabezpečiť rodina ani poskytovanie opatrovateľskej služby, alebo
3. c)poskytovanie starostlivosti v domove dôchodcov potrebuje z iných vážnych dôvodov.

(2)V domove dôchodcov sa

1. a)poskytuje nevyhnutná starostlivosť, ktorou je 1. stravovanie, 2. bývanie, 3. zaopatrenie,
2. b)poskytuje ďalšia starostlivosť, ktorou je 1. poradenstvo, 2. záujmová činnosť, 3. kultúrna činnosť,
3. c)poskytuje osobné vybavenie, ak sa starostlivosť v domove dôchodcov poskytuje občanovi celoročne a občan nemá osobné vybavenie,
4. d)podporuje účasť na spoločenskom živote,
5. e)zabezpečuje úschova cenných vecí.

(3)Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 2 písm.

1. a)a na poskytovanie osobného vybavenia podľa odseku 2 písm.
2. c)ustanovenia § 20 ods. 4 až 11 platia rovnako. § 25 Zariadenie chráneného bývania

(1)V zariadení chráneného bývania možno poskytovať bývanie a dohľad občanovi

1. a)so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2 alebo
2. b)s duševnou poruchou uvedenou v prílohe č. 3.

(2)Občan uvedený v odseku 1 musí byť schopný viesť samostatný život s pomocou inej osoby.

(3)Posudok o zdravotnom postihnutí uvedenom v prílohe č. 2 a posudok o duševnej poruche uvedenej v prílohe č. 3 vydáva príslušný orgán.

(4)Dohľad je sledovanie správania a činnosti občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení chráneného bývania.

(5)Na poskytovanie bývania ustanovenia § 20 ods. 8 a 11 platia rovnako. § 26 Detský domov

(1)V detskom domove možno poskytovať starostlivosť dieťaťu od narodenia do dosiahnutia plnoletosti a ďalej až do osamostatnenia, najdlhšie do 25 rokov veku; deťom sa v detskom domove poskytuje starostlivosť nahrádzajúca prirodzené rodinné prostredie. Za osamostatnenie na účely tohto zákona sa považuje zabezpečenie si bývania.

(2)V detskom domove sa

1. a)poskytuje nevyhnutná starostlivosť, ktorou je 1. stravovanie, 2. bývanie, 3. zaopatrenie,
2. b)zabezpečuje výchova,
3. c)poskytuje liečebno-výchovná starostlivosť, ktorou je špecializovaná odborná činnosť zameraná na odstránenie alebo na zmiernenie porúch psychického vývinu, osobnostného vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa,
4. d)poskytuje ďalšia starostlivosť, ktorou je 1. poradenstvo, 2. záujmová činnosť, 3. kultúrna činnosť, 4. rekreačná činnosť,
5. e)poskytuje osobné vybavenie, ak sa starostlivosť v detskom domove poskytuje dieťaťu celoročne a dieťa nemá osobné vybavenie,
6. f)zabezpečuje úschova cenných vecí.

(3)Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 2 písm.

1. a)a na poskytovanie osobného vybavenia podľa odseku 2 písm.
2. e)ustanovenia § 20 ods. 4 až 11 platia rovnako.

(4)Starostlivosť v detskom domove sa organizuje v skupinách.

(5)Detský domov môže poskytovať starostlivosť

1. a)v rodinách na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti (ďalej len „profesionálna náhradná rodina“), ktoré poskytujú deťom starostlivosť a výchovu vo vlastnom rodinnom prostredí mimo detského domova,
2. b)v sieti samostatných skupín, ktoré poskytujú starostlivosť a výchovu blízku rodinnému prostrediu so samostatným stravovaním a hospodárením s vyčleneným rozpočtom; samostatná skupina sa môže umiestniť v samostatnom byte alebo v rodinnom dome.

(6)Pri starostlivosti v detskom domove sa vychádza z psychologickej diagnostiky, pedagogickej diagnostiky a špeciálnopedagogickej diagnostiky, ktorú zabezpečuje diagnostické centrum34) pre každé dieťa. O vývine dieťaťa v detskom domove sa vedie osobný denník.

(7)Dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove, detský domov poskytuje mesačne vreckové.

(8)Vreckové sa poskytuje podľa veku dieťaťa, a to od 6 rokov veku dieťaťa. Ak ide o dieťa od 6 rokov do 15 rokov veku, poskytuje sa vreckové vo výške 10 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného osobitným predpisom.33) Ak ide o dieťa nad 15 rokov veku, poskytuje sa vreckové vo výške 15 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného osobitným predpisom.33)

(9)Detský domov poskytuje dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove, vecné dary v sume najviac 400 Sk v kalendárnom roku.

(10)Detský domov poskytuje pri skončení starostlivosti v detskom domove dieťaťu, ktorému sa poskytovala starostlivosť najskôr po dosiahnutí 18. roku veku, jednorazový peňažný príspevok na výbavu vo výške päťnásobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa ustanoveného osobitným predpisom.33) Jednorazový peňažný príspevok na výbavu sa neposkytuje, ak po skončení starostlivosti v detskom domove sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti alebo v domove sociálnych služieb pre dospelých.

(11)Podrobnosti o poskytovaní starostlivosti v detskom domove, o činnosti detského domova, o určení výšky úhrady výdavkov na dieťa v profesionálnej náhradnej rodine a podrobnosti o spôsobe vedenia účtov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. § 27 Domov pre osamelých rodičov

(1)V domove pre osamelých rodičov možno poskytovať bývanie a poradenstvo

1. a)osamelému rodičovi maloletého alebo osamelému rodičovi s maloletým, ktorých život alebo zdravie sú ohrozené alebo je ohrozená výchova maloletého, alebo
2. b)osamelej tehotnej žene, ktorá sa ocitla v sociálnej núdzi spôsobenej stratou rodinného prostredia.

(2)Na poskytovanie bývania ustanovenia § 20 ods. 8 a 11 platia rovnako. § 28 Stanica opatrovateľskej služby

(1)V stanici opatrovateľskej služby možno poskytovať starostlivosť dieťaťu od dvoch rokov veku do skončenia povinnej školskej dochádzky, ak si rodičia alebo iný občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, nemôžu na prechodný čas plniť povinnosti voči dieťaťu.

(2)V stanici opatrovateľskej služby sa poskytuje

1. a)nevyhnutná starostlivosť, ktorou je 1. stravovanie, 2. bývanie, 3. zaopatrenie,
2. b)pomoc pri príprave na školské vyučovanie, sprevádzanie do školy a zo školy alebo sprevádzanie na záujmovú činnosť a zo záujmovej činnosti,
3. c)výchovná starostlivosť o deti predškolského veku.

(3)Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 2 písm. a) ustanovenia § 20 ods. 4 až 9 a 11 platia rovnako. § 29 Zariadenie pestúnskej starostlivosti

(1)V zariadení pestúnskej starostlivosti možno poskytovať starostlivosť dieťaťu, ktoré je zverené do pestúnskej starostlivosti právoplatným rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.

(2)V zariadení pestúnskej starostlivosti občan, ktorému bolo dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti (ďalej len „pestún“), poskytuje náhradnú rodinnú starostlivosť deťom, ktoré sú zverené do pestúnskej starostlivosti, najmä súrodencom. Zariadenie pestúnskej starostlivosti možno zriadiť najmenej pre štyri deti.

(3)V zariadení pestúnskej starostlivosti možno poskytovať starostlivosť aj dieťaťu, ktoré je dočasne zverené do starostlivosti pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti.

(4)Na výkon pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti možno použiť aj byt alebo rodinný dom pestúna.

(5)Pestúnska starostlivosť v zariadení pestúnskej starostlivosti sa vykonáva na základe písomnej zmluvy pestúna s príslušným orgánom. Výkon pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti sa začína prijatím prvého dieťaťa na základe právoplatného rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti vykonávanej v zariadení pestúnskej starostlivosti.

(6)Zmluva podľa odseku 5 musí obsahovať najmä

1. a)práva a povinnosti pestúna a príslušného orgánu pri výkone pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti,
2. b)deň začatia výkonu pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti,
3. c)miesto výkonu pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti a
4. d)výšku odmeny pestúna.

(7)Pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti sa na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a poistenia v nezamestnanosti považuje za zamestnanca.

(8)Povinnosti zamestnávateľa na účely platenia poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie a poistného na dôchodkové zabezpečenie a na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti má príslušný orgán, ktorý zariadenie pestúnskej starostlivosti zriadil, alebo obec, ktorá zariadenie pestúnskej starostlivosti zriadila.

(9)Na zodpovednosť pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti za škodu spôsobenú pri plnení úloh alebo v priamej súvislosti s ním a na zodpovednosť zamestnávateľa za škodu s výnimkou zodpovednosti za škodu na odložených veciach sa vzťahujú predpisy platné pre zamestnancov v pracovnom pomere.35)

(10)Pestúnovi, ktorý vykonáva pestúnsku starostlivosť v zariadení pestúnskej starostlivosti, patrí odmena. Odmena pestúna za výkon pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti sa posudzuje ako príjem zo závislej činnosti.

(11)Odmena pestúna sa určuje ako násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom36) v závislosti od počtu detí zverených do pestúnskej starostlivosti. Pri starostlivosti o jedno dieťa až štyri deti je odmena pestúna 2,5-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom;36) pri starostlivosti o viac ako štyri deti sa odmena pestúna za každé ďalšie zverené dieťa zvyšuje o 0,6-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.36) Po zániku pestúnskej starostlivosti plnoletosťou dieťaťa odmena pestúna patrí len vtedy, ak dieťa spĺňa podmienky nezaopatrenosti podľa osobitného predpisu.17)

(12)Ak pestúnsku starostlivosť v zariadení vykonávajú manželia, odmena pestúna sa určí každému z nich osobitne tak, aby súčet ich odmien neprekročil výšku odmeny určenú podľa odseku 11.

(13)Odmena pestúna patrí aj počas voľna na zotavenie pestúna, na ktoré má pestún nárok v dĺžke piatich týždňov v kalendárnom roku.

(14)Pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti je povinný uhrádzať 10 % výdavkov na prevádzku zariadenia; výdavky spojené s údržbou a opravou zariadenia pestúnskej starostlivosti je povinný uhrádzať, ak v jednotlivom prípade neprevyšujú 100 Sk.

(15)Výdavky spojené s údržbou a opravou zariadenia pestúnskej starostlivosti, ktoré je zriadené v byte alebo v rodinnom dome pestúna, uhrádza príslušný orgán alebo obec vo výške 50 % sumy preukázateľných výdavkov, najviac vo výške 40 000 Sk, ak príslušný orgán alebo obec dali na údržbu a opravu predchádzajúci písomný súhlas.

(16)Poplatok na zriadenie telefónnej stanice v zariadení pestúnskej starostlivosti uhrádza príslušný orgán alebo obec. Pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti je povinný uhrádzať výdavky na telefonické hovory.

(17)Pestúnovi v zariadení pestúnskej starostlivosti možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla vo výške 50 % ceny osobného motorového vozidla, najviac vo výške 250 000 Sk.

(18)Pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti je povinný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla alebo jeho pomernú časť vrátiť, ak pred uplynutím piatich rokov od poskytnutia peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla prestane vykonávať pestúnsku starostlivosť v zariadení pestúnskej starostlivosti alebo ak počas výkonu pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti osobné motorové vozidlo daruje. Ak pestún počas výkonu pestúnskej starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti osobné motorové vozidlo predá pred uplynutím piatich rokov od jeho kúpy, je povinný vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla alebo jeho pomernú časť, ktorá zodpovedá cene, za ktorú osobné motorové vozidlo predal.

(19)Ak pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti zomrie pred uplynutím piatich rokov od poskytnutia peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, peňažný príspevok alebo jeho pomerná časť sa vymáha ako pohľadávka v konaní o dedičstve. § 30 Útulok

(1)V útulku možno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorý je bez prístrešia a

1. a)je v hmotnej núdzi alebo
2. b)sa zrušila ústavná výchova alebo ochranná výchova po dosiahnutí jeho plnoletosti.

(2)V útulku sa

1. a)poskytuje 1. prístrešie, 2. zaopatrenie podľa § 20 ods. 9 písm.
2. b)a d), 3. poradenstvo, 4. sociálna prevencia,
3. b)zabezpečuje stravovanie alebo utvárajú podmienky na prípravu stravy.

(3)Stravovanie v útulku sa zabezpečuje najmä dovozom stravy z iných zariadení sociálnych služieb. § 31 Krízové stredisko

(1)V krízovom stredisku možno poskytovať starostlivosť najmä maloletému

1. a)s poruchami správania,
2. b)s neskončenou prípravou na povolanie alebo
3. c)ktorého výchova je vážne ohrozená alebo vážne narušená.

(2)V krízovom stredisku sa

1. a)poskytuje 1. výchovná starostlivosť na predchádzanie sociálnopatologickým javom a na ich zmiernenie, 2. liečebno-výchovná starostlivosť podľa § 26 ods. 2 písm. c), 3. poradenstvo, 4. sociálna prevencia,
2. b)utvárajú podmienky na záujmovú činnosť.

(3)V krízovom stredisku možno poskytovať na čas potrebný na úpravu výchovných pomerov a sociálnych pomerov maloletého, najviac na tri kalendárne mesiace od začatia poskytovania starostlivosti, aj nevyhnutnú starostlivosť, ktorou je a) stravovanie, b) bývanie, c) zaopatrenie.

(4)Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 3 ustanovenia § 20 ods. 4 až 9 a 11 platia rovnako. § 32 Resocializačné stredisko

(1)V resocializačnom stredisku možno poskytovať starostlivosť drogovo závislému maloletému so skončenou povinnou školskou dochádzkou alebo plnoletému občanovi po skončení liečby v zdravotníckom zariadení na liečbu drogovo závislých osôb na základe odporúčania tohto zdravotníckeho zariadenia.

(2)V resocializačnom stredisku sa

1. a)poskytuje 1. resocializácia a rehabilitácia s cieľom aktivizovať vnútorné schopnosti občana na prekonanie osobnostných dôsledkov a sociálnych dôsledkov drogových závislostí a na zapojenie sa do života v prirodzenom prostredí, 2. nevyhnutná starostlivosť, ktorou je stravovanie, bývanie a zaopatrenie, 3. liečebno-výchovná starostlivosť podľa § 26 ods. 2 písm. c), 4. ďalšia starostlivosť, ktorou je poradenstvo, záujmová činnosť, kultúrna činnosť a pracovná terapia,
2. b)utvárajú podmienky na pracovné uplatnenie.

(3)Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 2 písm. a) druhého bodu ustanovenia § 20 ods. 4 až 9 a 11 platia rovnako. § 33 Rehabilitačné stredisko

(1)V rehabilitačnom stredisku možno poskytovať starostlivosť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku príslušného orgánu odkázaný na obnovu najvyššie dosiahnuteľného individuálneho stupňa osobnostného vývinu a fyzickej výkonnosti.

(2)V rehabilitačnom stredisku sa poskytuje

1. a)rehabilitácia s cieľom aktivizovať vnútorné schopnosti občana na prekonanie osobnostných dôsledkov a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,
2. b)nevyhnutná starostlivosť, ktorou je stravovanie, bývanie a zaopatrenie,
3. c)poradenstvo súvisiace s ťažkým zdravotným postihnutím.

(3)Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 2 písm. b) ustanovenia § 20 ods. 4 až 9 a 11 platia rovnako. § 34 Zariadenie opatrovateľskej služby

(1)V zariadení opatrovateľskej služby možno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorý podľa posudku príslušného orgánu je odkázaný na zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov, ak tomuto občanovi nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu podľa § 15 v jeho byte.

(2)V zariadení opatrovateľskej služby nemožno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu.

(3)V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje nevyhnutná starostlivosť, ktorou je 1. stravovanie, 2. bývanie, 3. zaopatrenie.

(4)Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 3 ustanovenia § 20 ods. 4 až 9 a 11 platia rovnako. § 34a Domov-penzión pre dôchodcov

(1)V domove-penzióne pre dôchodcov možno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorému nemožno inak zabezpečiť bývanie, ak je poberateľom starobného dôchodku alebo poberateľom výsluhového dôchodku starším ako 60 rokov a ich zdravotný stav nevyžaduje sústavnú starostlivosť inej osoby.

(2)V domove-penzióne pre dôchodcov sa

1. a)poskytuje 1. bývanie, 2. zaopatrenie podľa § 20 ods. 9 písm.
2. a)a b),
3. b)poskytuje ďalšia starostlivosť, ktorou je 1. poradenstvo, 2. záujmová činnosť, 3. kultúrna činnosť,
4. c)podporuje účasť na spoločenskom živote,
5. d)utvárajú podmienky na prípravu stravy.

(3)Domov-penzión pre dôchodcov môže v rámci starostlivosti poskytovať stravovanie v rozsahu obeda na základe dohody s občanom, ktorému sa táto starostlivosť poskytuje.

(4)Na poskytovanie bývania ustanovenie § 20 ods. 8 platí rovnako. § 35 Klub dôchodcov V klube dôchodcov sa utvárajú podmienky na záujmovú činnosť, kultúrnu činnosť a na udržiavanie fyzickej aktivity a psychickej aktivity občana, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, alebo občana s nepriaznivým zdravotným stavom. § 36 Jedáleň pre dôchodcov V jedálni pre dôchodcov možno poskytovať spoločné stravovanie občanovi, ktorého stravovanie nemožno zabezpečiť inak a ktorý

1. a)je poberateľom starobného dôchodku alebo
2. b)pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na spoločné stravovanie. § 37 Stredisko osobnej hygieny V stredisku osobnej hygieny možno zabezpečovať osobnú hygienu občanovi, ktorému sa poskytuje opatrovateľská služba, alebo občanovi, ktorý je z dôvodu sociálnej neprispôsobenosti bez prístrešia. § 38 Práčovňa Práčovňa slúži pre občana, ktorému sa poskytuje opatrovateľská služba, alebo pre občana, ktorý je z dôvodu sociálnej neprispôsobenosti bez prístrešia, na pranie osobného šatstva a iného textilu, ak nemožno pranie zabezpečiť inak. Piaty oddiel Sociálna pôžička § 39

(1)Sociálnu pôžičku možno poskytovať občanovi, ktorému sa poskytuje dávka sociálnej pomoci a ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, na úhradu výdavkov na

1. a)kúpu základného vybavenia domácnosti,
2. b)opravu základného vybavenia domácnosti,
3. c)opravu strechy, rozvodu elektrickej energie, rozvodu vody a rozvodu plynu, ktoré sú príslušenstvom rodinného domu, ktorý užíva na trvalé bývanie.

(2)Základné vybavenie domácnosti je posteľ, stôl, stolička, skriňa, vykurovacie teleso, sporák, chladnička, práčka, ak nie sú súčasťou vybavenia bytového domu.

(3)Sociálnu pôžičku nemožno poskytnúť na základné vybavenie domácnosti, ktoré je súčasťou vybavenia bytového domu.

(4)Sociálna pôžička sa poskytuje na základe písomnej zmluvy o poskytnutí sociálnej pôžičky; túto zmluvu uzatvára občan s obcou.

(5)Zmluva o poskytnutí sociálnej pôžičky musí obsahovať najmä

1. a)výšku pôžičky,
2. b)účel pôžičky,
3. c)lehotu splatnosti pôžičky,
4. d)výšku splátok,
5. e)záväzok občana, že pôžičku 1. začne splácať najneskôr do troch rokov od jej poskytnutia a splatí ju do piatich rokov od jej výplaty, 2. vráti, ak ju nepoužije na účel, na ktorý sa poskytla.

(6)Sociálna pôžička je bezúročná.

(7)Sociálna pôžička sa poskytuje v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu na účet právnickej osoby alebo fyzickej osoby, od ktorej občan kupuje základné vybavenie domácnosti. Šiesty oddiel Úhrada za poskytnutú sociálnu pomoc § 40

(1)Občan nie je povinný platiť úhradu za sociálnu prevenciu, ktorú vykonávajú príslušné orgány podľa tohto zákona, za sociálne poradenstvo a za sociálnoprávnu ochranu, ktorú poskytujú príslušné orgány podľa tohto zákona. Občan nie je povinný platiť úhradu ani za sociálnu pomoc poskytovanú obcou podľa § 71 ods. 1 písm. e) až h), p) a r).

(2)Občan je povinný platiť úhradu za sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a), c) a d), ak tento zákon neustanovuje inak. Občan je povinný platiť úhradu za poskytnutú sociálnu službu podľa príjmu8) a majetku. Na použitie majetku na platenie úhrady za poskytnutú sociálnu službu ustanovenie § 9 ods. 3 platí rovnako.

(3)Za sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a),

1. c)a d), ktorá sa poskytuje nezaopatrenému dieťaťu, je povinný platiť úhradu rodič alebo občan, ktorý prevzal takéto dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Rodič platí úhradu zo svojho príjmu a majetku a z príjmu a majetku dieťaťa, ktorému sa poskytuje sociálna služba uvedená v § 14 ods. 2 písm. a),
2. c)a d). Občan, ktorý prevzal nezaopatrené dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, platí úhradu
3. a)zo svojho príjmu a z príjmu dieťaťa, ktorému sa poskytuje sociálna služba uvedená v § 14 ods. 2 písm. a),
4. c)a d), ak má voči tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť,
5. b)z príjmu dieťaťa, ktorému sa poskytuje sociálna služba uvedená v § 14 ods. 2 písm. a),
6. c)a d), ak nemá voči tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť.

(4)Za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb pre deti a v detskom domove poskytovanú nezaopatrenému dieťaťu, voči ktorému nikto nemá vyživovaciu povinnosť, alebo dieťaťu, ktoré nespĺňa podmienky nezaopatrenosti, platí úhradu dieťa zo svojho príjmu.

(5)Na účely úhrady za sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a),

1. c)a
2. d)sa do príjmu občana započítava aj zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť občana, ktorému sa sociálna služba poskytuje, a príplatok k prídavkom na dieťa, ktorému sa sociálna služba poskytuje, s výnimkou prípadov, keď sa starostlivosť v zariadení sociálnych služieb poskytuje týždenne alebo denne.

(6)Na účely úhrady za sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a),

1. c)a
2. d)sa od príjmu občana odpočítava úhrada za
3. a)inú sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a),
4. c)a
5. d)alebo jej časť, ktorú je občan povinný platiť príslušnému orgánu, obci alebo zariadeniu sociálnych služieb zriadenému ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktoré poskytuje starostlivosť,
6. b)sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a),
7. c)a
8. d)alebo jej časť, ktorú je občan povinný platiť príslušnému orgánu, obci alebo zariadeniu sociálnych služieb zriadenému ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktoré poskytuje starostlivosť, za občana, ktorému sa poskytuje sociálna služba uvedená v § 14 ods. 2 písm. a),
9. c)a d), voči ktorému má vyživovaciu povinnosť. § 41 Úhrada za poskytnutú sociálnu službu sa určuje podľa druhu poskytovanej sociálnej služby a rozsahu poskytovanej sociálnej služby. Pri poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb sa úhrada určuje aj podľa toho, či sa táto starostlivosť poskytuje celoročne, týždenne alebo denne. § 42

(1)Občan nie je povinný platiť úhradu za tlmočenie v posunkovej reči pre nepočujúce osoby a úhradu za predčítanie pre nevidiacich pri vybavovaní úradných záležitostí. Občan nie je povinný platiť úhradu ani za organizovanie spoločného stravovania.

(2)Občan nie je povinný platiť úhradu za poskytnutú sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a) a c), ak jeho príjem a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú,10) je nižší ako 1,2-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom9) alebo ak sa rovná 1,2-násobku tejto sumy.

(3)Ak príjem občana a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom,9) občan platí za poskytnutú sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 písm.

1. a)a
2. c)úhradu alebo jej časť podľa príjmu a majetku tak, aby tomuto občanovi a osobám, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, zostala z ich príjmu suma 1,2-násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom.9)

(4)Rodič nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a) a c), ktorá sa poskytuje dieťaťu, ak príjem rodiča a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je nižší ako 1,2-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom9) alebo ak sa rovná 1,2-násobku tejto sumy.

(5)Ak príjem rodiča a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom,9) rodič platí za sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a) a c), ktorá sa poskytuje dieťaťu, úhradu alebo jej časť podľa príjmu a majetku tak, aby tomuto rodičovi a osobám, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, zostala z ich príjmu suma 1,2-násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom,9) ak tento zákon neustanovuje inak.

(6)Ak súd určí rodičovi vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ktorému sa poskytuje sociálna služba uvedená v § 14 ods. 2 písm. a) a c), rodič platí za túto službu úhradu alebo jej časť do výšky súdom určeného výživného.

(7)Podľa odsekov 4 až 6 sa postupuje aj v prípade, ak občan prevzal nezaopatrené dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak má voči dieťaťu, ktorému sa poskytuje sociálna služba uvedená v § 14 ods. 2 písm. a) a c), vyživovaciu povinnosť.

(8)Na účely úhrady podľa odsekov 2, 4 a 6 za poskytnutú sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a) a c) ustanovenia § 40 ods. 2 a 3 platia rovnako.

(9)Spôsob určenia úhrady, výšku úhrady a spôsob platenia úhrady za poskytnutú sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 písm.

1. a)a
2. c)ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. § 43

(1)V zariadení pestúnskej starostlivosti a v krízovom stredisku sa úhrada za starostlivosť neplatí.

(2)Občan, ktorý je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, nie je povinný platiť úhradu za starostlivosť v útulku a v resocializačnom stredisku.

(3)Úhrada za stravovanie, bývanie a zaopatrenie sa platí v

1. a)domove sociálnych služieb s výnimkou domova sociálnych služieb pre deti,
2. b)domove dôchodcov,
3. c)rehabilitačnom stredisku,
4. d)zariadení opatrovateľskej služby.

(4)Úhrada za stravovanie a zaopatrenie sa platí v

1. a)domove sociálnych služieb pre deti,
2. b)detskom domove,
3. c)stanici opatrovateľskej služby,
4. d)útulku a resocializačnom stredisku, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5)V zariadení chráneného bývania sa úhrada platí za bývanie a dohľad a v domove pre osamelých rodičov sa úhrada platí za bývanie.

(6)Úhrada za stravovanie zahŕňa výdavky na stravnú jednotku.

(7)Úhrada za bývanie zahŕňa výdavky za užívanie podlahovej plochy obytnej miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti, spoločných priestorov, prevádzkového zariadenia obytnej miestnosti a príslušenstva obytnej miestnosti a za užívanie vybavenia obytnej miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných priestorov a vecné plnenia spojené s bývaním.

(8)Úhrada za zaopatrenie zahŕňa výdavky za upratovanie, poskytovanie posteľnej bielizne, pranie a žehlenie alebo mangľovanie posteľnej bielizne, pranie, čistenie a žehlenie osobného šatstva a poskytovanie pomoci na zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov uvedených v prílohe č. 1.

(9)Spôsob určenia úhrady, výšku úhrady a spôsob platenia úhrady za stravovanie, bývanie, zaopatrenie vrátane úhrady, ktorú platí občan za starostlivosť v domove-penzióne pre dôchodcov podľa doterajších predpisov, a dohľad ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. § 44

(1)Občan nie je povinný platiť úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ak jeho príjem je nižší alebo ak sa rovná

1. a)20 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,36) ak sa tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne,
2. b)75 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,36) ak sa tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne bez poskytovania stravovania,
3. c)60 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,36) ak sa tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne s poskytovaním obeda,
4. d)50 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,36) ak sa tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb týždenne,
5. e)75 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,36) ak sa tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb denne.

(2)Občan nie je povinný platiť úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ak jeho príjem a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú,10) je nižší alebo ak sa rovná súčtu 1,2-násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom pre osoby, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a ktorým sa neposkytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, a sumy ustanovenej v odseku 1 písm. a) až e) pre občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.

(3)Ak sa v zariadení sociálnych služieb poskytuje starostlivosť len jednému z manželov a nie sú ďalšie osoby, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, ten nie je povinný platiť úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ak príjem manželov je nižší alebo ak sa rovná súčtu 1,2-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom36) pre manžela, ktorému sa neposkytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, a sumy ustanovenej v odseku 1 písm. a) až e) pre manžela, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.

(4)Ak príjem občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, je vyšší ako suma ustanovená v odseku 1 písm.

1. a)až e), občan platí úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo jej časť podľa príjmu a majetku tak, aby tomuto občanovi zostala z príjmu suma ustanovená v odseku 1 písm.
2. a)až e).

(5)Ak príjem občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je vyšší ako súčet 1,2-násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom9) pre osoby, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a ktorým sa neposkytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, a sumy ustanovenej v odseku 1 písm.

1. a)až
2. e)pre občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, občan platí úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo jej časť podľa príjmu a majetku tak, aby občanovi, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, a osobám, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a ktorým sa neposkytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, zostal z ich príjmu súčet týchto súm.

(6)Ak sa v zariadení sociálnych služieb poskytuje starostlivosť len jednému z manželov a nie sú ďalšie osoby, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, a príjem manželov je vyšší ako súčet 1,2-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom36) pre manžela, ktorému sa neposkytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, a sumy ustanovenej v odseku 1 písm. a) až e) pre manžela, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, manžel platí úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo jej časť podľa príjmu a majetku tak, aby manželom zostal z ich príjmu súčet týchto súm.

(7)Rodič nie je povinný platiť úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktorá sa poskytuje dieťaťu, ak príjem rodiča a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je nižší alebo ak sa rovná súčtu 1,2-násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom9) pre osoby, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, a sumy ustanovenej v odseku 1 písm. a) až e) pre dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.

(8)Ak príjem rodiča a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je vyšší ako súčet 1,2-násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom9) pre osoby, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, a sumy ustanovenej v odseku 1 písm.

1. a)až
2. e)pre dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, rodič platí úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktorá sa poskytuje dieťaťu, alebo jej časť podľa príjmu a majetku tak, aby tomuto rodičovi a osobám, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, zostal z ich príjmu súčet týchto súm.

(9)Pri poskytovaní starostlivosti v domove sociálnych služieb pre deti s nariadenou ústavnou výchovou celoročne alebo starostlivosti v detskom domove odsek 1 písm. a) neplatí.

(10)Ak súd určí rodičovi vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, rodič platí úhradu alebo jej časť do výšky súdom určeného výživného.

(11)Podľa odsekov 7, 8 a 10 sa postupuje aj v prípade občana, ktorý prevzal nezaopatrené dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak má voči dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, vyživovaciu povinnosť.

(12)Na účely úhrady podľa odsekov 1, 2, 3 a 7 za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb ustanovenia § 40 ods. 2 a 3 platia rovnako.

(13)Na účely úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb poskytovanú prechodne na určitý čas sa z príjmu občana, ktorému sa táto starostlivosť poskytuje, odpočítava najviac počas troch mesiacov nájomné a úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo ich podiel pripadajúci na občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb prechodne na určitý čas, ak byt užíva viac osôb. § 45

(1)Príslušný orgán, obec alebo zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktoré poskytuje starostlivosť, požaduje úhradu od osôb, ktoré majú voči občanovi, ktorému sa poskytuje sociálna služba, vyživovaciu povinnosť, a to postupne od manžela, manželky, detí alebo rodičov, ak občan, ktorému sa poskytuje sociálna služba podľa § 42 alebo § 44, nie je povinný platiť úhradu za poskytnutú sociálnu službu uvedenú v § 14 ods. 2 písm. a), c) a d) alebo platí len časť tejto úhrady.

(2)Osoba, ktorá má voči občanovi, ktorému sa poskytuje sociálna služba, vyživovaciu povinnosť, je povinná platiť úhradu alebo jej časť podľa svojho príjmu a majetku. Ustanovenia § 40, 42 a § 44 platia rovnako.

(3)Ak súd určí osobám uvedeným v odsekoch 1 a 2 vyživovaciu povinnosť voči občanovi, ktorému sa poskytujú sociálne služby uvedené v § 14 ods. 2 písm. a), c) a d), platí táto osoba úhradu alebo jej časť do výšky súdom určeného výživného. § 46 Ak medzi príslušným orgánom, obcou alebo zariadením sociálnych služieb zriadeným ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktoré poskytuje starostlivosť, a osobami uvedenými v § 45 ods. 1 a 2 nedôjde k dohode o úhrade, rozhodne o povinnosti týchto osôb platiť úhradu a o výške úhrady príslušný orgán, obec alebo zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktoré poskytuje starostlivosť. § 47

(1)Nezaplatená úhrada alebo jej časť je pohľadávkou

1. a)štátu, ak sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriaďuje príslušný orgán, alebo
2. b)obce, ak sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriaďuje obec.

(2)Peňažné pohľadávky nezanikajú smrťou občana, ktorému sa poskytovala sociálna služba za úhradu. Ak občan, ktorý bol povinný platiť úhradu, zomrie, nezaplatená úhrada za poskytnutú sociálnu službu alebo jej časť sa uplatňuje v konaní o dedičstve.37) ŠTVRTÝ DIEL DÁVKA SOCIÁLNEJ POMOCI § 48

(1)Dávka sociálnej pomoci sa poskytuje občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi, na zabezpečenie základných životných podmienok, ak tento zákon neustanovuje inak. Dávka sociálnej pomoci sa poskytuje aj dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove, ak nie je nezaopatrené dieťa17) a je v hmotnej núdzi.

(2)Ak hmotnú núdzu možno zmierniť alebo prekonať poskytnutím sociálnej služby, neposkytuje sa dávka sociálnej pomoci.

(3)Občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, sa dávkou sociálnej pomoci doplní jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy 50 % životného minima ustanoveného osobitným predpisom.9)

(4)Občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a nemá príjem zo závislej činnosti,38) sa dávkou sociálnej pomoci doplní jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom.9)

(5)Občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a má príjem zo závislej činnosti,38) sa dávkou sociálnej pomoci doplní jeho príjem v kalendárnom mesiaci do sumy 120 % životného minima ustanoveného osobitným predpisom.9)

(6)Ak sa dávka sociálnej pomoci poskytuje občanom, ktorí sú v hmotnej núdzi a ich príjmy sa posudzujú spoločne, výška dávky sociálnej pomoci sa určí tak, že sa doplní príjem všetkých občanov, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, do súm životného minima ustanoveného osobitným predpisom,9) ak tento zákon neustanovuje inak. V týchto prípadoch sa dávka sociálnej pomoci poskytuje v jednej sume.

(7)Pri posudzovaní nároku na dávku sociálnej pomoci občanom, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, a len jeden z týchto občanov má príjem zo závislej činnosti,38) za ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu sa považuje tá, ktorá nemá príjem zo závislej činnosti.38)

(8)Ak sa dávka sociálnej pomoci poskytuje na nezaopatrené dieťa, ktoré je v hmotnej núdzi z dôvodu, že povinná osoba neplní voči nemu vyživovaciu povinnosť určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, prechádza nárok dieťaťa, ktoré je z tohto rozhodnutia alebo súdom schválenej dohody oprávnené, na štát. Nárok dieťaťa prechádza na štát až do výšky poskytnutej dávky sociálnej pomoci, najviac však do výšky súdom určeného výživného alebo súdom schválenej dohody.

(9)Občan, za ktorého štát plnil vyživovaciu povinnosť čiastočne alebo úplne poskytovaním dávky sociálnej pomoci, je povinný vrátiť finančné prostriedky vo výške poskytnutej dávky sociálnej pomoci, najviac vo výške súdom určeného výživného zvýšeného o 10 % poskytnutej dávky sociálnej pomoci príslušnému orgánu, ktorý dávku sociálnej pomoci poskytol. Týmto nie sú dotknuté príslušné ustanovenia osobitných predpisov o výkone rozhodnutia.39)

(10)Dávku sociálnej pomoci možno poskytovať vo forme peňažnej dávky alebo vecnej dávky.

(11)Dávka sociálnej pomoci sa poskytuje vo forme vecnej dávky, ak nie je možné zabezpečiť použitie peňažnej dávky na účel, na ktorý sa peňažná dávka poskytuje, a v prospech všetkých spoločne posudzovaných osôb.

(12)Občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, možno poskytnúť aj jednorazovú dávku sociálnej pomoci na úhradu mimoriadnych výdavkov. Za mimoriadne výdavky na účely poskytovania jednorazovej dávky sociálnej pomoci sa považujú výdavky spojené

1. a)so záujmovou činnosťou dieťaťa, s vybavením dieťaťa do detského tábora, do školy v prírode, na lyžiarsky výcvikový kurz alebo na kúpeľnú liečbu alebo
2. b)s kúpou základného vybavenia domácnosti.

(13)Jednorazovú dávku sociálnej pomoci možno poskytnúť vo výške skutočne preukázaných výdavkov.

(14)Poskytovanie dávky sociálnej pomoci a jednorazovej dávky sociálnej pomoci sa navzájom nevylučuje. PIATY DIEL SOCIÁLNE SLUŽBY A PEŇAŽNÉ PRÍSPEVKY NA KOMPENZÁCIU Spoločné ustanovenia § 49

(1)Kompenzácia je určená na prekonanie alebo na zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia za podmienok ustanovených týmto zákonom.

(2)Za sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia sa na účely tohto zákona považuje znevýhodnenie, ktoré má občan s ťažkým zdravotným postihnutím v porovnaní so zdravým občanom rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok.

(3)Formy kompenzácie sú:

1. a)sociálne služby,
2. b)peňažné príspevky. § 50

(1)Na účely kompenzácie sa posudzuje miera funkčnej poruchy občana podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 4.

(2)Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností občana, ktorý z hľadiska predpokladov vývoja zdravotného postihnutia trvá dlhšie ako jeden rok.

(3)Miera funkčnej poruchy sa určuje v percentách.

(4)Ak má občan viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením.

(5)Mieru funkčnej poruchy ustanovenú podľa odseku 4 možno zvýšiť najviac o 20 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré spôsobujú znevýhodnenie.

(6)Miera funkčnej poruchy, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 4, sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej takému zdravotnému postihnutiu, ktoré je najviac porovnateľné v obsahu a v rozsahu znevýhodnenia so zdravotným postihnutím občana. § 51 Za občana s ťažkým zdravotným postihnutím na účely tohto zákona sa považuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. § 52

(1)Na účely kompenzácie u občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa ďalej posudzujú jeho

1. a)osobnostné predpoklady,
2. b)rodinné prostredie a
3. c)prostredie, ktoré ovplyvňuje jeho integráciu do spoločnosti.

(2)Posudzovanie osobnostných predpokladov obsahuje najmä hodnotenie vlastností a úsilia riešiť sociálnu núdzu vlastným pričinením, najmä vlastnou prácou.

(3)Posudzovanie rodinného prostredia obsahuje najmä hodnotenie rozsahu pomoci, ktorú rodina poskytuje občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím.

(4)Posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje integráciu občana s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, obsahuje najmä hodnotenie podmienok bývania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu.40) § 53

(1)Občanovi, ktorý v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia má zníženú pohybovú schopnosť alebo orientačnú schopnosť, sa poskytuje kompenzácia na zmiernenie znevýhodnenia a prekonanie znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám, najmä k stavbám občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu,40) a na uľahčenie orientácie.

(2)Znížená pohybová schopnosť alebo orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií a duševných funkcií.

(3)Formy kompenzácie zníženej pohybovej schopnosti alebo orientačnej schopnosti sú:

1. a)sociálne služby, a to 1. prepravná služba, 2. opatrovateľská služba, 3. starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,
2. b)peňažné príspevky na 1. zaobstaranie pomôcky, 2. opravu pomôcky, 3. kúpu osobného motorového vozidla, 4. prepravu, 5. osobnú asistenciu, 6. úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže. § 54

(1)Občanovi, ktorý v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia má narušenú schopnosť dorozumievania, sa poskytuje kompenzácia na umožnenie styku so spoločenským prostredím a na sprístupnenie informácií.

(2)Narušená schopnosť dorozumievania je obmedzená schopnosť dorozumievať sa v dôsledku poškodenia alebo straty telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.

(3)Formy kompenzácie narušenej schopnosti dorozumievania sú:

1. a)sociálne služby, a to 1. opatrovateľská služba, 2. starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,
2. b)peňažné príspevky na 1. zaobstaranie pomôcky, 2. opravu pomôcky, 3. osobnú asistenciu. § 55

(1)Občanovi, ktorý v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia má obmedzenú schopnosť alebo stratil schopnosť vykonávať nevyhnutné životné úkony alebo nevyhnutné práce v domácnosti uvedené v prílohe č. 1, alebo činnosti uvedené v prílohe č. 5, sa poskytuje kompenzácia zameraná na zabezpečenie týchto úkonov, prác alebo činností.

(2)Obmedzenie schopnosti alebo strata schopnosti vykonávať nevyhnutné životné úkony alebo nevyhnutné práce v domácnosti uvedené v prílohe č. 1, alebo činnosti uvedené v prílohe č. 5 je stav, keď občan v dôsledku poškodenia alebo straty telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií nemôže vykonávať tieto úkony, práce alebo činnosti sám.

(3)Formy kompenzácie obmedzenej schopnosti alebo straty schopnosti vykonávať nevyhnutné životné úkony alebo nevyhnutné práce v domácnosti uvedené v prílohe č. 1, alebo činnosti uvedené v prílohe č. 5 sú:

1. a)sociálne služby, a to 1. opatrovateľská služba, 2. starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,
2. b)peňažné príspevky na 1. zaobstaranie pomôcky, 2. opravu pomôcky, 3. osobnú asistenciu. § 56

(1)Občanovi sa v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia kompenzujú aj zvýšené výdavky

1. a)na diétne stravovanie,
2. b)na zabezpečenie prostriedkov osobnej hygieny a bytovej hygieny,
3. c)súvisiace 1. s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, 2. so zabezpečením prevádzky pomôcky, 3. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, 4. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.

(2)Za zvýšené výdavky na diétne stravovanie sa na účely tohto zákona považujú výdavky na obstaranie potravín spojených s dodržiavaním špecifického diétneho režimu.

(3)Za zvýšené výdavky na zabezpečenie osobnej hygieny a bytovej hygieny sa na účely tohto zákona považujú výdavky súvisiace so zabezpečovaním bežnej osobnej hygieny a hygieny domácnosti v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia občana.

(4)Za zvýšené výdavky súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia sa na účely tohto zákona považujú výdavky spojené s obnovou a s nákupom predmetov bežnej osobnej spotreby a bytovej spotreby, ktoré sa nadmerne opotrebúvajú v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia občana.

(5)Za zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky pomôcky a prevádzky osobného motorového vozidla sa na účely tohto zákona považujú výdavky na elektrickú energiu a na pohonné látky, ktoré slúžia na ich prevádzku.

(6)Za zvýšené výdavky súvisiace so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom sa na účely tohto zákona považujú výdavky na krmivo a na veterinárnu starostlivosť.

(7)Formy kompenzácie zvýšených výdavkov sú peňažné príspevky na zvýšené výdavky. § 57

(1)Na základe posúdenia podľa § 50 ods. 1 a § 52 ods. 1 sa vydáva posudok o

1. a)miere funkčnej poruchy,
2. b)tom, či ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím,
3. c)sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia.

(2)Súčasťou posudku uvedeného v odseku 1 je vždy návrh formy kompenzácie.

(3)Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vydáva preukaz, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 6. Preukaz je určený aj na uplatnenie ďalších kompenzácií podľa osobitných predpisov.41) § 58 Peňažný príspevok na osobnú asistenciu

(1)Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa § 57 odkázaný na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať najskôr od šiesteho roku veku dieťaťa. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať, ak osobnú asistenciu dieťaťu od šiesteho roku veku do dosiahnutia jeho plnoletosti vykonáva rodič alebo občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo ak osobnú asistenciu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím vykonáva fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka41a) tohto občana.

(2)Osobná asistencia občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím je zameraná na zmiernenie znevýhodnenia a na prekonanie znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám občianskeho vybavenia, na umožnenie styku so spoločenským prostredím, na sprístupnenie informácií a na zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov alebo nevyhnutných prác v domácnosti uvedených v prílohe č. 1, alebo činností uvedených v prílohe č. 5, ktoré tomuto občanovi poskytuje osobný asistent, prípadne osobní asistenti.

(3)Občan, ktorý vykonáva osobnú asistenciu (ďalej len „osobný asistent“), musí mať aspoň 18 rokov veku a spôsobilosť na právne úkony.

(4)Rozsah osobnej asistencie sa určuje na základe činností, ktoré si nemôže občan s ťažkým zdravotným postihnutím vykonať sám, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na vykonanie týchto činností. Zoznam činností na účely určenia rozsahu osobnej asistencie je uvedený v prílohe č. 5. Počet hodín osobnej asistencie sa určuje na obdobie kalendárneho roka. Z takto určeného počtu hodín sa vypočíta rozsah priemernej osobnej asistencie na jeden deň. Rozsah priemernej osobnej asistencie na jeden deň môže byť najviac 20 hodín. Počet hodín osobnej asistencie určených na obdobie kalendárneho roku, ktoré osobný asistent neodpracoval v tomto kalendárnom roku, nemožno uplatniť v nasledujúcom kalendárnom roku. Ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím podá žiadosť v priebehu kalendárneho roku, prizná sa tomuto občanovi na obdobie tohto roka pomerná časť z určeného rozsahu osobnej asistencie na kalendárny rok.

(5)Rodičia s výnimkou rodičov, ktorým nemožno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa odseku 1, deti, súrodenci, manžel alebo manželka občana s ťažkým zdravotným postihnutím môžu vykonávať osobnú asistenciu v rozsahu najviac 50 % určeného rozsahu osobnej asistencie.

(6)Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa poskytuje vo výške, ktorá zodpovedá rozsahu osobnej asistencie určenej v slovenských korunách, ak príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím je nižší alebo sa rovná trojnásobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.36)

(7)Príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím na účely peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa vypočíta podľa § 7 ods. 3.

(8)Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu je vo výške 1,6 % zo sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.36)

(9)Ak príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím je vyšší ako trojnásobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,36) od príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa odpočíta suma trojnásobku životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.36) Ak tento rozdiel je nižší ako rozsah osobnej asistencie určenej v slovenských korunách, výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa rovná rozdielu týchto dvoch súm. Ak rozdiel medzi príjmom občana s ťažkým zdravotným postihnutím a trojnásobkom sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom36) je vyšší ako rozsah osobnej asistencie určenej v slovenských korunách, nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu nevznikne.

(10)Obdobie, za ktoré sa zisťuje príjem podľa odseku 7, je šesť kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť o peňažný príspevok na osobnú asistenciu. U samostatne zárobkovo činných osôb je týmto obdobím predchádzajúci kalendárny rok.

(11)Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa vypláca mesačne podľa počtu hodín osobnej asistencie, ktoré osobný asistent odpracoval v predchádzajúcom mesiaci pre občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný predložiť podklady za každý mesiac príslušnému orgánu na vyúčtovanie najneskôr do piateho dňa nasledujúceho mesiaca. Príslušný orgán vyplatí peňažný príspevok na osobnú asistenciu najneskôr do 15 dní od predloženia vyúčtovania.

(12)Občan s ťažkým zdravotným postihnutím uzatvára s osobným asistentom zmluvu o výkone osobnej asistencie,41b) podľa ktorej je osobný asistent povinný vykonávať osobnú asistenciu. Zmluva o výkone osobnej asistencie musí obsahovať najmä

1. a)druh vykonávaných činností podľa zoznamu činností uvedeného v prílohe č. 5 a rozsah vykonávaných činností,
2. b)miesto vykonávaných činností,
3. c)obdobie vykonávania osobnej asistencie,
4. d)práva a povinnosti osobného asistenta,
5. e)výšku odmeny a spôsob vyplácania odmeny,
6. f)dôvody odstúpenia od zmluvy.

(13)Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný jedno vyhotovenie zmluvy o výkone osobnej asistencie alebo jej kópiu predložiť príslušnému orgánu.

(14)Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný poskytovať osobnému asistentovi odmenu podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie. § 59 Peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky

(1)Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa § 57 odkázaný na pomôcku, možno poskytnúť peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky, ak sa táto pomôcka neposkytuje ani nepožičiava na základe zdravotného poistenia,42) s výnimkou druhého mechanického vozíka, druhého elektrického vozíka alebo druhého načúvacieho aparátu.

(2)Peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky možno poskytnúť na

1. a)kúpu pomôcky,
2. b)zácvik (výcvik) pomôcky alebo zácvik (výcvik) používania pomôcky,
3. c)úpravu pomôcky.

(3)Za pomôcku sa považuje hnuteľná vec, ktorá slúži na zmiernenie alebo na prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Za pomôcku sa považuje aj pes so špeciálnym výcvikom. Skutočnosť, že ide o psa so špeciálnym výcvikom, preukazuje občan s ťažkým zdravotným postihnutím osobitným potvrdením.

(4)Osobné motorové vozidlo sa považuje za pomôcku len na účely zácviku pomôcky a úpravy pomôcky, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5)Zácvik je činnosť potrebná na získanie vedomostí, zručností a schopností na používanie pomôcky. Úprava pomôcky je prispôsobenie pomôcky individuálnym potrebám občana s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane zavedenia pomôcky do prevádzky.

(6)Výška peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky s výnimkou výšky peňažného príspevku na zaobstaranie psa so špeciálnym výcvikom sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny pomôcky a príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím uvedených v prílohe č. 7.

(7)Výška peňažného príspevku na zaobstaranie psa so špeciálnym výcvikom sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny psa so špeciálnym výcvikom a príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím uvedených v prílohe č. 7a.

(8)Na výpočet príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 7. Na zisťovanie príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 10.

(9)Peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky možno poskytnúť najviac vo výške 260 000 Sk.

(10)Peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky podľa odseku 9 možno poskytnúť na základe dokladu o cene pomôcky alebo na základe dokladu o kúpe pomôcky vyhotoveného právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorých predmetom činnosti je zaobstarávanie pomôcok a ktoré majú na túto činnosť oprávnenie, alebo na základe kúpnej zmluvy medzi občanmi, alebo na základe zmluvy o vykonaní zácviku pomôcky medzi občanom s ťažkým zdravotným postihnutím a právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorých predmetom činnosti je vykonanie zácviku pomôcky a ktoré majú na túto činnosť oprávnenie, alebo na základe zmluvy o vykonaní zácviku pomôcky medzi občanmi, alebo na základe zmluvy o úprave pomôcky medzi občanom s ťažkým zdravotným postihnutím a právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorých predmetom činnosti je úprava pomôcky a ktoré majú na túto činnosť oprávnenie, alebo na základe zmluvy o úprave pomôcky medzi občanmi. Zaobstaranie pomôcky, ktoré môže byť predmetom činnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, je výroba, kúpa, predaj alebo distribúcia pomôcok.

(11)Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný predložiť príslušnému orgánu doklady uvedené v odseku 10 ako súčasť žiadosti.

(12)Ak je cena pomôcky, na ktorú je občan odkázaný, vyššia ako cena, na ktorej základe bol určený peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky, príslušný orgán vyplatí občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky poskytnutého na základe dokladu o cene pomôcky a výškou peňažného príspevku určeného na základe dokladu o kúpe pomôcky najneskôr do 30 dní od predloženia dokladu o skutočnej cene pomôcky, najviac však do výšky uvedenej v odseku 9.

(13)Ak je cena pomôcky, na ktorú je občan odkázaný, nižšia ako cena, na ktorej základe bol určený peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky, občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný vrátiť rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky poskytnutého na základe dokladu o cene pomôcky a výškou peňažného príspevku určeného na základe dokladu o kúpe pomôcky najneskôr do 30 dní od predloženia dokladu o skutočnej cene pomôcky.

(14)Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím možno poskytnúť peňažný príspevok na zaobstaranie viacerých pomôcok, ak spĺňa podmienky na poskytnutie peňažného príspevku na zaobstaranie každej z týchto pomôcok.

(15)Ďalší peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky rovnakého druhu, určený na kúpu pomôcky možno poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím až po uplynutí troch rokov od predchádzajúceho poskytnutia peňažného príspevku na takúto pomôcku, ak táto pomôcka si vyžaduje opravu a cena opravy alebo cena opravy s cenou všetkých doterajších opráv by presiahla výšku 50 % ceny pomôcky.

(16)Ďalší peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky rovnakého druhu, určený na kúpu pomôcky možno poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím aj pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 15, ak pomôcka, na ktorú bol poskytnutý peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky, určený na kúpu pomôcky, prestane plniť svoj účel.

(17)Ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky najmenej vo výške 5 000 Sk, zomrie, dedičia sú povinní vrátiť peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky, jeho pomernú časť alebo pomôcku.

(18)Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný vrátiť peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky alebo jeho pomernú časť, ak pomôcku pred uplynutím piatich rokov od poskytnutia tohto peňažného príspevku predá alebo daruje.

(19)Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný vrátiť pomôcku alebo peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky alebo jeho pomernú časť, ak pomôcku pred uplynutím piatich rokov od poskytnutia tohto peňažného príspevku nevyužíva z dôvodu, že prestala plniť svoj účel; pomôcku je povinný vrátiť, ak je funkčná. Lehota piatich rokov začína plynúť prvým dňom v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom rozhodnutie o poskytnutí peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky nadobudlo právoplatnosť.

(20)Vrátenú pomôcku možno poskytnúť zariadeniu sociálnych služieb alebo občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý o ňu prejaví záujem, za predpokladu, že pomôcka je vhodná na kompenzáciu. Pomôcka sa poskytne na základe písomnej zmluvy o poskytnutí pomôcky, ktorú uzatvorí príslušný orgán so zariadením sociálnych služieb alebo s občanom s ťažkým zdravotným postihnutím.

(21)Obdobie, za ktoré je občan s ťažkým zdravotným postihnutím povinný vrátiť pomernú časť peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky, začína plynúť prvým dňom v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom občan s ťažkým zdravotným postihnutím predal pomôcku alebo daroval pomôcku, na ktorú bol občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím poskytnutý peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky alebo v ktorom príslušný orgán zistil, že pomôcka, na ktorú bol poskytnutý tento peňažný príspevok, prestala plniť svoj účel. To platí aj na vrátenie pomernej časti peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky dedičmi podľa odseku 17. § 60 Peňažný príspevok na opravu pomôcky

(1)Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa § 57 odkázaný na pomôcku a táto pomôcka vyžaduje opravu alebo pes so špeciálnym výcvikom vyžaduje chirurgický zákrok v rámci veterinárnej starostlivosti, možno poskytnúť peňažný príspevok na opravu pomôcky alebo na chirurgický zákrok v rámci veterinárnej starostlivosti na psovi so špeciálnym výcvikom (ďalej len „peňažný príspevok na opravu pomôcky“) s výnimkou pomôcky, ktorá sa poskytuje alebo požičiava na základe zdravotného poistenia.

(2)Peňažný príspevok na opravu pomôcky možno poskytnúť, ak cena opravy alebo cena opravy s cenou všetkých doterajších opráv účtovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorých predmetom činnosti je oprava pomôcky a majú na túto činnosť oprávnenie alebo na základe zmluvy o oprave medzi občanmi, nepresiahne spravidla 50 % ceny novej pomôcky.

(3)Výška peňažného príspevku na opravu pomôcky sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny opravy pomôcky a príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím uvedených v prílohe č. 8.

(4)Na výpočet príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 7. Na zisťovanie príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 10.

(5)Peňažný príspevok na opravu pomôcky sa poskytne na základe dokladu o oprave pomôcky vyhotoveného právnickou osobou alebo fyzickou osobou uvedenou v odseku 2 alebo na základe zmluvy o oprave medzi občanmi.

(6)Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný predložiť príslušnému orgánu doklady uvedené v odseku 5. § 61 Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla

(1)Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa § 57 odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

(2)Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím len do konca kalendárneho roku, v ktorom dovŕši 68 rokov veku.

(3)Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť aj rodičovi nezaopatreného dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím alebo občanovi, ktorý prevzal dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. To neplatí, ak ide o nezaopatrené dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne, s výnimkou nezaopatreného dieťaťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v takomto zariadení na účely liečenia, plnenia povinnej školskej dochádzky alebo sústavnej prípravy na povolanie.

(4)Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla nemožno poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne.

(5)Výška peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny osobného motorového vozidla, ktorá je najviac 500 000 Sk, a príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím uvedených v prílohe č. 9.

(6)Na výpočet príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 7. Na zisťovanie príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 10.

(7)Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť najviac vo výške 230 000 Sk.

(8)Ak sa znížená pohybová schopnosť alebo orientačná schopnosť viacerých občanov s ťažkým zdravotným postihnutím zabezpečuje kúpou jedného osobného motorového vozidla, výška peňažného príspevku sa určí pre každého z nich z časti kúpnej ceny osobného motorového vozidla, ktorá pripadá na každého z nich.

(9)Ďalší peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť až po uplynutí piatich rokov od predchádzajúceho poskytnutia tohto peňažného príspevku. Podmienka uplynutia piatich rokov sa považuje za splnenú, ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím peňažný príspevok alebo jeho pomernú časť vráti.

(10)Pri poskytovaní ďalšieho peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla po uplynutí piatich rokov sa výška peňažného príspevku určí podľa odsekov 5 až 7 v závislosti od ceny predaného osobného motorového vozidla, na ktorého kúpu bol poskytnutý predchádzajúci peňažný príspevok. Od ceny nového osobného motorového vozidla, na ktorého kúpu sa poskytuje peňažný príspevok, sa odpočíta časť ceny, ktorá sa rovná výške podielu peňažného príspevku na cene osobného motorového vozidla, na ktorého kúpu bol poskytnutý predchádzajúci peňažný príspevok.

(11)Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla alebo jeho pomernú časť, ak osobné motorové vozidlo pred uplynutím piatich rokov od poskytnutia tohto peňažného príspevku predá alebo daruje. Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla alebo jeho pomernú časť aj vtedy, ak osobné motorové vozidlo, na ktorého kúpu sa poskytol tento príspevok, sa nevyužíva na individuálnu prepravu občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Lehota piatich rokov začína plynúť prvým dňom v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom rozhodnutie o poskytnutí peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla nadobudlo právoplatnosť.

(12)Ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím zomrie pred uplynutím piatich rokov od poskytnutia peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, peňažný príspevok alebo jeho pomerná časť sa vymáha ako pohľadávka v konaní o dedičstve.

(13)Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla sa poskytne na základe dokladu o cene osobného motorového vozidla alebo na základe dokladu o kúpe osobného motorového vozidla vyhotoveného právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorých predmetom činnosti je predaj osobných motorových vozidiel alebo sprostredkovanie tohto predaja a majú na túto činnosť oprávnenie, alebo na základe kúpnej zmluvy medzi občanmi.

(14)Obdobie, za ktoré je občan s ťažkým zdravotným postihnutím povinný vrátiť pomernú časť peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, začína plynúť prvým dňom v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom občan s ťažkým zdravotným postihnutím predal osobné motorové vozidlo alebo daroval osobné motorové vozidlo, na ktorého kúpu bol občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. To platí aj na vrátenie pomernej časti peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, ktorá sa vymáha ako pohľadávka v konaní o dedičstve podľa odseku 12.

(15)Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný predložiť príslušnému orgánu doklady uvedené v odseku 13.

(16)Ak je cena osobného motorového vozidla vyššia ako cena, na ktorej základe bol určený peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, príslušný orgán vyplatí občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla poskytnutého na základe dokladu o cene osobného motorového vozidla a výškou peňažného príspevku určeného na základe dokladu o kúpe osobného motorového vozidla najneskôr do 30 dní od predloženia dokladu o skutočnej cene osobného motorového vozidla, najviac však do výšky uvedenej v odseku 7.

(17)Ak je cena osobného motorového vozidla nižšia ako cena, na ktorej základe bol určený peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný vrátiť rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla poskytnutého na základe dokladu o cene osobného motorového vozidla a výškou peňažného príspevku určeného na základe dokladu o kúpe osobného motorového vozidla najneskôr do 30 dní od predloženia dokladu o skutočnej cene osobného motorového vozidla. § 62 Peňažný príspevok na prepravu

(1)Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa § 57 odkázaný na individuálnu prepravu, možno poskytnúť peňažný príspevok na prepravu.

(2)Peňažný príspevok na prepravu nemožno poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému sa poskytuje prepravná služba alebo ktorý je vlastníkom osobného motorového vozidla, na ktorého kúpu sa tomuto občanovi poskytol peňažný príspevok. To neplatí, ak sa preprava občana s ťažkým zdravotným postihnutím má vykonať v čase, keď osobné motorové vozidlo, na ktorého kúpu sa poskytol peňažný príspevok, nie je technicky spôsobilé na cestnú premávku podľa osobitného predpisu.43)

(3)Peňažný príspevok na prepravu sa poskytuje na základe preukázaných výdavkov na prepravu zabezpečovanú právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie prepravy. Prepravu môže výnimočne zabezpečovať aj iná fyzická osoba. Ak prepravu zabezpečuje iná fyzická osoba, pri vyúčtovaní prepravy sa sadzba na 1 km určuje podľa osobitného predpisu.44)

(4)Výška peňažného príspevku na prepravu sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od preukázaných nákladov na prepravu a od príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím uvedených v prílohe č. 10.

(5)Na výpočet príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 7. Na zisťovanie príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 10.

(6)Peňažný príspevok na prepravu možno poskytnúť najviac vo výške 4 000 Sk mesačne.

(7)Peňažný príspevok na prepravu sa poskytuje preddavkovo najviac vo výške 4 000 Sk mesačne. Preplatky a nedoplatky sa vyúčtujú ku koncu každého štvrťroka. Nevyčerpanú časť peňažného príspevku na prepravu za kalendárny mesiac nemožno využiť v inom kalendárnom mesiaci v rámci štvrťroka. § 63 Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže

(1)Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa § 57 odkázaný na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže s cieľom dosiahnuť ich bezbariérovosť, možno poskytnúť peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže. Peňažný príspevok možno poskytnúť aj na úpravu vstupu do bytového domu a na úpravu prístupu k výťahu. Za bariéry v byte, bytovom dome, rodinnom dome a v garáži sa považujú prekážky, v ktorých dôsledku občan s ťažkým zdravotným postihnutím nie je schopný sa premiestňovať, orientovať, dorozumievať, vykonávať nevyhnutné životné úkony alebo nevyhnutné práce v domácnosti uvedené v prílohe č. 1, alebo vykonávať činnosti uvedené v prílohe č. 5 rovnakým spôsobom ako zdravý občan rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok.

(2)Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže možno poskytnúť, ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím má v byte alebo v rodinnom dome trvalý pobyt alebo je vlastníkom garáže alebo garáž je súčasťou nájomného bytu, ale nie je súčasťou zariadenia sociálnych služieb. Poskytnutie peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa týka aj ich príslušenstva.

(3)Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže možno poskytnúť, ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím vopred uzatvorí písomnú zmluvu s príslušným orgánom, v ktorej sa zaviaže, že v prípade zmeny trvalého pobytu, predaja, darovania alebo prenájmu bytu, rodinného domu alebo garáže inej osobe pred uplynutím 10 rokov od poskytnutia tohto peňažného príspevku peňažný príspevok alebo jeho pomernú časť vráti.

(4)Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže nemožno poskytnúť na úpravy vykonané pred podaním žiadosti o tento peňažný príspevok.

(5)Výška peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny potrebnej úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže a od príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím uvedených v prílohe č. 7.

(6)Na výpočet príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 7. Na zisťovanie príjmu sa vzťahuje § 58 ods. 10.

(7)Na účely výpočtu výšky peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa zohľadňuje cena úpravy bytu alebo rodinného domu najviac vo výške 250 000 Sk a cena úpravy garáže najviac vo výške 50 000 Sk.

(8)Občan s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému sa poskytol peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, vykoná vyúčtovanie tohto príspevku do jedného mesiaca od skončenia úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže.

(9)Ak sa úpravy, na ktoré sa poskytol peňažný príspevok, neuskutočnili v celom rozsahu, občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný pomernú časť vyplateného peňažného príspevku vrátiť najneskôr do 30 dní od vyúčtovania tohto peňažného príspevku.

(10)Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa poskytne na základe dokladu o cene úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže vyhotoveného právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorých predmetom činnosti je vykonávanie úprav a majú na túto činnosť oprávnenie.

(11)Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný predložiť príslušnému orgánu doklady uvedené v odseku 10.

(12)Ak je cena potrebnej úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže vyššia ako cena, na ktorej základe bol určený peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, príslušný orgán vyplatí občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže poskytnutého na základe dokladu o cene úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže a výškou peňažného príspevku určeného na základe dokladu o úprave bytu, rodinného domu alebo garáže najneskôr do 30 dní od predloženia dokladu o skutočnej cene potrebnej úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže, najviac do výšky uvedenej v odseku 7.

(13)Ak je cena potrebnej úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže nižšia ako cena, na ktorej základe bol určený peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný vrátiť rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže poskytnutého na základe dokladu o cene úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže a výškou peňažného príspevku určeného na základe dokladu o úprave bytu, rodinného domu alebo garáže najneskôr do 30 dní od predloženia dokladu o skutočnej cene potrebnej úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže.

(14)Ďalší príspevok na inú úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže možno poskytnúť až po vyúčtovaní predchádzajúceho príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže. § 64 Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov

(1)Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa § 57 odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky

1. a)na diétne stravovanie,
2. b)na zabezpečenie prostriedkov osobnej hygieny a bytovej hygieny,
3. c)súvisiace 1. s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, 2. so zabezpečením prevádzky pomôcky, 3. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, 4. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.

(2)Kompenzácia na každé zvýšenie výdavkov uvedených v odseku 1 sa posudzuje samostatne.

(3)Výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie je 25 % zo sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.36)

(4)Výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na zabezpečenie prostriedkov osobnej hygieny a bytovej hygieny, zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia je 15 % zo sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.36)

(5)Výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky pomôcky z dôvodu zvýšenej spotreby elektrickej energie a pohonných látok, ktoré slúžia na prevádzku pomôcky, je 2,5 % zo sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.36)

(6)Výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla je 20 % zo sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.36)

(7)Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno poskytnúť, ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím, rodič nezaopatreného dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím alebo občan, ktorý prevzal dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, je vlastník alebo držiteľ osobného motorového vozidla.

(8)Peňažné príspevky uvedené v odsekoch 3 až 6 sa poskytujú mesačne.

(9)Výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom je 1 200 Sk mesačne.

(10)Peňažný prís