Úradné zdrojeslov-lex.sk · EUR-Lex
Europaius
Slovenčina
ČeštinaDeutschFrançaisEspañolPolskiItalianoNederlandsÖsterreichBelgiquePortuguêsSvenskaDanskSuomiIrelandMagyarEestiLietuviųLatviešuSlovenščinaHrvatskiΚύπροςMaltiRomânăΕλληνικάLuxembourgБългарски
Slovenčina

Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o uložení listiny o prístupe Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k Zmluve o patentovej spo

Zbierka zákonov Slovenskej republiky --> Informačný systém verejnej správy Slov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla. Náchadzate sa na statickej verzií portálu. Aktuálnu verziu portálu nájdete na: www.slov-lex.sk. Preskoč na obsah 296/1991 Zb. Vyhlásené znenie Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter. História Dátum účinnostiNovela

  1. Vyhlásené znenie
  2. 31.07.1991 - 30.06.1992
  3. 01.07.1992 - 30.09.1992
  4. 01.10.1992 - 31.12.1992
  5. 01.01.1993 - 31.12.1993
  6. 01.01.1994 - 31.12.1997
  7. 01.01.1998 - 30.06.1998
  8. 01.07.1998 - 31.12.1999
  9. 01.01.2000 - 28.02.2001
  10. 01.03.2001 - 31.03.2002
  11. 01.04.2002 - 16.10.2002
  12. 17.10.2002 - 31.12.2002
  13. 01.01.2003 - 31.12.2003
  14. 01.01.2004 - 31.03.2005
  15. 01.04.2005 - 31.03.2006
  16. 01.04.2006 - 31.03.2007
  17. 01.04.2007 - 30.06.2008
  18. 01.07.2008 - 31.12.2008 244/2008 Z. z.
  19. 01.01.2009 - 30.06.2009
  20. 01.07.2009 - 30.06.2010
  21. 01.07.2010 - 27.05.2011
  22. 28.05.2011 - 30.06.2011 157/2011 Z. z.
  23. 01.07.2011 - 30.06.2012
  24. 01.07.2012 - 31.12.2012
  25. 01.01.2013 - 30.06.2014
  26. 01.07.2014 - 30.06.2015
  27. 01.07.2015 - Obsah Prílohy Poznámky Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 296/1991 Zb. Názov: Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o uložení listiny o prístupe Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k Zmluve o patentovej spolupráci dojednanej vo Washingtone
  28. júna 1970 Typ: Oznámenie Dátum vyhlásenia: 31.07.1991 Autor: Federálne ministerstvo zahraničných vecí Právna oblasť: Medzinárodné zmluvy, dohody, dohovory Duševné vlastníctvo v medzinárodnom práve Nachádza sa v čiastke: 54/1991 Vzťahy predpisu Vykonávacie predpisy 169/2016 Z. z. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o prijatí zmien Vykonávacieho predpisu k Zmluve o patentovej spolupráci (oznámenie č. 296/1991 Zb.) v znení neskorších zmien Predpis je menený 244/2008 Z. z. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí Zmien Vykonávacieho predpisu k Zmluve o patentovej spolupráci 157/2011 Z. z. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí zmien Vykonávacieho predpisu k Zmluve o patentovej spolupráci 296 OZNÁMENIE Federálneho ministerstva zahraničných vecí Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že
  29. júna 1970 bola vo Washingtone prijatá Zmluva o patentovej spolupráci a Vykonávací predpis k nej. So Zmluvou vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a listina o prístupe Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k Zmluve o patentovej spolupráci bola uložená u depozitára, generálneho riaditeľa Svetovej organizácie duševného vlastníctva,
  30. marca
  31. Zmluva nadobudla platnosť na základe svojho článku 63 ods. 1 dňom
  32. júna
  33. Pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobúda platnosť na základe svojho článku 63 ods. 2 dňom
  34. júna
  35. Český preklad Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*) ZMLUVA O PATENTOVEJ SPOLUPRÁCI prijatá vo Washingtone
  36. júna 1970, zmenená v roku 1979 a 1984 Zmluvné štáty prajúc si prispieť k pokroku vedy a techniky, prajúc si zdokonaliť právnu ochranu vynálezov, prajúc si zjednodušiť a zhospodárniť získanie ochrany pre vynálezy tam, kde sa ochrana požaduje vo viacerých krajinách, prajúc si uľahčiť a urýchliť prístup verejnosti k technickým informáciám obsiahnutým v listinách opisujúcich nové vynálezy, prajúc si podporiť a urýchliť hospodársky pokrok rozvojových krajín prijatím opatrení na zvýšenie účinnosti ich národných alebo regionálnych právnych systémov pre ochranu vynálezov, poskytovaním ľahko prístupných informácií o existencii technických riešení zodpovedajúcich ich špecifickým potrebám a uľahčením prístupu k stále vzrastajúcemu rozsahu modernej techniky, v presvedčení, že spolupráca medzi národmi podstatne uľahčí dosiahnutie týchto cieľov, uzavreli túto Zmluvu. ÚVODNÉ USTANOVENIA Článok 1 Zriadenie Únie

(1)Štáty, ktoré sú členmi Zmluvy (ďalej len „zmluvné štáty“), vytvárajú Úniu pre spoluprácu pri podávaní prihlášok na ochranu vynálezov, pri vykonávaní rešerší k nim a pri ich prieskume, ako aj pre poskytovanie špeciálnych technických služieb. Táto Únia sa nazýva Medzinárodná únia pre patentovú spoluprácu.
(2)Žiadne ustanovenie Zmluvy nemožno vykladať tak, že by to bolo na úkor práv podľa ustanovení Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva občana krajiny, ktorá je členom tohto dohovoru, alebo toho, kto má v takej krajine pobyt. Článok 2 Vymedzenie pojmov Na účely tejto Zmluvy a Vykonávacieho predpisu, pokiaľ nie je výslovne uvedené inak: (
  1. i)pojmom „prihláška“ sa rozumie prihláška na ochranu vynálezu; všetkými odkazmi na „prihlášku“ sa rozumejú odkazy na prihlášky o udelení patentu na vynález, autorského osvedčenia na vynález, osvedčenia na úžitkový vzor, úžitkového vzoru, dodatkového patentu alebo osvedčenia, dodatkového autorského osvedčenia na vynález a dodatkového osvedčenia na úžitkový vzor; (
  2. ii)odkazmi na pojem „patent“ sa rozumejú odkazy na patent na vynález, na autorské osvedčenie na vynález, na osvedčenie na úžitkový vzor, na úžitkový vzor, na dodatkový patent alebo osvedčenie, na dodatkové autorské osvedčenie na vynález a na dodatkové osvedčenie na úžitkový vzor; (iii) pojmom „národný patent“ sa rozumie patent udelený národným úradom; (
  3. iv)pojmom „regionálny patent“ sa rozumie patent udelený národným alebo medzivládnym orgánom oprávneným udeľovať patenty s účinkami vo viacerých než jednom štáte; (
  4. v)pojmom „regionálna prihláška“ sa rozumie prihláška na regionálny patent; (
  5. vi)odkazmi na „národnú prihlášku“ sa rozumejú odkazy na prihlášky o udelení národných patentov a regionálnych patentov s výnimkou prihlášok podaných podľa Zmluvy; (vii) pojmom „medzinárodná prihláška“ sa rozumie prihláška podaná podľa Zmluvy; (viii) všetky odkazy na „prihlášku“ sa rozumejú odkazy na medzinárodné prihlášky alebo národné prihlášky; (
  6. ix)všetky odkazy na „patent“ sa rozumejú odkazy na národné patenty a regionálne patenty; (
  7. x)všetky odkazy na „národné zákonodarstvo“ sa rozumejú odkazy na národné zákonodarstvo zmluvného štátu alebo, ak ide o regionálnu prihlášku alebo o regionálny patent, na zmluvu, ktorá upravuje podávanie regionálnych prihlášok alebo udeľovanie regionálnych patentov; (
  8. xi)pojmom „dátum priority“ na účely počítania lehôt sa rozumie: (
  9. a)pri medzinárodnej prihláške, v ktorej bola uplatnená priorita podľa článku 8, dátum podania prihlášky, ktorej priorita sa takto uplatňuje; (
  10. b)pri medzinárodnej prihláške s niekoľkými uplatnenými prioritami podľa článku 8 dátum podania najstaršej prihlášky, ktorej priorita sa takto uplatňuje; (
  11. c)pri medzinárodnej prihláške bez uplatnenej priority podľa článku 8 dátum medzinárodného podania takej prihlášky; (xii) pojmom „národný úrad“ sa rozumie vládny orgán zmluvného štátu poverený udeľovaním patentov; odkazmi na „národný úrad“ sa rozumejú takisto odkazy na akýkoľvek medzivládny orgán poverený viacerými štátmi udeľovaním regionálnych patentov, ak aspoň jeden z týchto štátov je zmluvným štátom a ak tieto štáty poverili uvedený orgán výkonom povinností a práv, ktoré táto Zmluva a Vykonávací predpis ustanovujú pre národné úrady; (xiii) pojmom „určený úrad“ sa rozumie národný úrad štátu určeného prihlasovateľom podľa ustanovení hlavy I Zmluvy alebo úrad činný pre tento štát; (xiv) pojmom „zvolený úrad“ sa rozumie národný úrad štátu zvoleného prihlasovateľom podľa ustanovení hlavy II Zmluvy alebo úrad činný pre tento štát; (
  12. xv)pojmom „prijímací úrad“ sa rozumie národný úrad alebo medzivládna organizácia, kde sa podala medzinárodná prihláška; (xvi) pojmom „Únia“ sa rozumie Medzinárodná únia pre patentovú spoluprácu; (xvii) pojmom „Zhromaždenie“ sa rozumie Zhromaždenie Únie; (xviii) pojmom „Organizácia“ sa rozumie Svetová organizácia pre duševné vlastníctvo; (xix) pojmom „Medzinárodný úrad“ sa rozumie Medzinárodný úrad Organizácie a po dobu ich existencie Medzinárodné spojené úrady pre ochranu duševného vlastníctva (BIRPI); (
  13. xx)pojmom „generálny riaditeľ“ sa rozumie generálny riaditeľ Organizácie a po dobu existencie BIRPI – riaditeľ BIRPI. HLAVA I MEDZINÁRODNÁ PRIHLÁŠKA A MEDZINÁRODNÁ REŠERŠ Článok 3 Medzinárodná prihláška
(1)Prihlášky na ochranu vynálezov v ktoromkoľvek zmluvnom štáte sa môžu podávať ako medzinárodné prihlášky podľa tejto Zmluvy.
(2)Medzinárodná prihláška obsahuje v súlade s touto Zmluvou a Vykonávacím predpisom žiadosť, opis, jeden alebo viac nárokov, jeden alebo viac výkresov (kde to treba) a anotáciu.
(3)Účelom anotácie je len technická informácia a nemožno ju použiť na iný účel, najmä nie na výklad rozsahu požadovanej ochrany.
(4)Medzinárodná prihláška musí (
  1. i)byť v predpísanom jazyku; (
  2. ii)zodpovedať predpísaným požiadavkám na vonkajšiu úpravu; (iii) zodpovedať predpísanej požiadavke jednotnosti vynálezu; (
  3. iv)byť podrobená úhrade predpísaných poplatkov. Článok 4 Žiadosť
(1)Žiadosť musí obsahovať: (
  1. i)návrh, aby medzinárodná prihláška bola prerokovaná podľa Zmluvy; (
  2. ii)určenie zmluvného štátu alebo štátov, kde sa požaduje ochrana vynálezu na základe medzinárodnej prihlášky („určené štáty“); ak možno v niektorom určenom štáte získať regionálny patent a ak si prihlasovateľ praje získať radšej regionálny patent než národný, treba to uviesť v žiadosti; ak prihlasovateľ nemôže obmedziť podľa Zmluvy o regionálnom patente svoju prihlášku len na niektoré účastnícke štáty Zmluvy, potom určenie jedného z týchto štátov a požiadavka na udelenie regionálneho patentu sa budú posudzovať ako určenie všetkých spomenutých štátov; ak podľa národného zákonodarstva určeného štátu sa považuje určenie tohto štátu za regionálnu prihlášku, potom také určenie sa bude posudzovať ako požiadavka na udelenie regionálneho patentu; (iii) meno a ďalšie predpísané údaje o prihlasovateľovi a zástupcovi (ak je prihlasovateľ zastúpený); (
  3. iv)názov vynálezu; (
  4. v)meno a ďalšie predpísané údaje o vynálezcovi, pokiaľ národné zákonodarstvo aspoň jedného z určených štátov vyžaduje uvedenie týchto údajov pri podaní národnej prihlášky. Inak možno uvedené údaje uviesť buď v žiadosti, alebo v osobitných podaniach zaslaných každému z určených úradov, ktorých národné zákonodarstvo tieto údaje vyžaduje, ale dovoľuje ich predloženie neskôr ako pri podaní národnej prihlášky.
(2)Určenie každého zmluvného štátu podlieha zaplateniu predpísaného poplatku v predpísanej lehote.
(3)Pokiaľ prihlasovateľ nežiada o iné druhy ochrany podľa článku 43, platí, že určením sa požaduje ochrana spočívajúca v udelení patentu určeným štátom alebo pre určený štát. Na účely tohto odseku neplatí článok 2 (ii).
(4)Ak v žiadosti nie je uvedené meno a ďalšie predpísané údaje o vynálezcovi, nebude to mať žiadne následky v tých určených štátoch, ktorých národné právo síce tieto údaje vyžaduje, ale dovoľuje ich predloženie neskôr než pri podaní národnej prihlášky. Ak tieto údaje nie sú uvedené v osobitnom podaní, nebude to mať žiadne následky v tých určených štátoch, ktorých národné právo tieto údaje nevyžaduje. Článok 5 Opis V opise sa musí vynález vysvetliť dostatočne jasne a úplne tak, aby podľa vynálezu mohol postupovať odborník. Článok 6 Nároky Nárok alebo nároky musia definovať predmet, o ktorého ochranu sa žiada. Nároky musia byť jasné a stručné. Musia sa úplne opierať o opis. Článok 7 Výkresy
(1)S výhradou ustanovenia ods.
(2)(ii) sa výkresy požadujú vtedy, ak sú potrebné pre pochopenie vynálezu.
(2)V prípade, keď to nie je potrebné pre pochopenie vynálezu, ale povaha vynálezu pripúšťa vysvetlenie pomocou výkresov: (
  1. i)prihlasovateľ môže pripojiť také výkresy k medzinárodnej prihláške pri podaní; (
  2. ii)každý určený úrad môže požadovať, aby mu prihlasovateľ také výkresy predložil v určenej lehote. Článok 8 Uplatnenie priority
(1)Medzinárodná prihláška môže obsahovať vyhlásenie podľa ustanovení Vykonávacieho predpisu, ktorým sa uplatňuje priorita jednej alebo viacerých prvších prihlášok podaných v niektorom členskom štáte Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva alebo s účinnosťou pre taký štát.
(2)(
  1. a)S výhradou ustanovenia pododseku (
  2. b)podmienky a účinky priority uplatnené vyhlásením podľa odseku
(1)sa spravujú ustanovením článku 4 Stockholmského znenia Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva. (b) Medzinárodná prihláška, pre ktorú sa uplatňuje priorita jednej alebo niekoľkých prvších prihlášok podaných v zmluvnom štáte alebo s účinnosťou pre zmluvný štát, môže obsahovať určenie tohto štátu. V prípade, že sa v medzinárodnej prihláške uplatňuje priorita jednej alebo niekoľkých národných prihlášok podaných v určenom štáte alebo s účinnosťou pre určený štát, alebo priorita medzinárodnej prihlášky, v ktorej bol určený len jeden štát, podmienky a účinky uplatnenia priority v tomto štáte sa spravujú národným právom tohto štátu. Článok 9 Prihlasovateľ
(1)Každý občan zmluvného štátu alebo ten, kto má v zmluvnom štáte pobyt, môže podať medzinárodnú prihlášku.
(2)Zhromaždenie môže rozhodnúť o tom, že sa občanom ktorejkoľvek členskej krajiny Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva, ktorá nie je účastníkom tejto Zmluvy, a tým, čo majú v takej krajine pobyt, povoľuje podávať medzinárodné prihlášky.
(3)Pojmy pobytu a občianstva, ako aj aplikáciu týchto pojmov v prípadoch, kde ide o niekoľkých prihlasovateľov alebo keď nejde o tých istých prihlasovateľov pre všetky určené štáty, ustanovuje Vykonávací predpis. Článok 10 Prijímací úrad Medzinárodná prihláška sa podáva na ustanovenom prijímacom úrade, ktorý ju preskúma a prerokuje tak, ako je ustanovené v Zmluve a vo Vykonávacom predpise. Článok 11 Dátum podania a účinky medzinárodnej prihlášky
(1)Prijímací úrad uzná za dátum medzinárodného podania dátum, keď medzinárodná prihláška došla, a to za predpokladu, že k okamihu jej prijatia zistí, že: (
  1. i)prihlasovateľ nie je zrejme pozbavený práva, a to z dôvodu pobytu alebo občianstva, podať medzinárodnú prihlášku na prijímacom úrade; (
  2. ii)medzinárodná prihláška je v predpísanom jazyku; (iii) medzinárodná prihláška obsahuje aspoň tieto náležitosti: (
  3. a)údaj, že ide o medzinárodnú prihlášku (
  4. b)určenie aspoň jedného zmluvného štátu (
  5. c)meno prihlasovateľa určeným spôsobom (
  6. d)časť, ktorá je zjavne opisom (
  7. e)časť, ktorá je zjavne nárokom alebo nárokmi.
(2)(a) Ak prijímací úrad zistí, že medzinárodná prihláška v čase, keď došla, nespĺňala požiadavky uvedené v odseku
(1), vyzve prihlasovateľa, aby predložil podľa Vykonávacieho predpisu požadovanú opravu. (b) Ak prihlasovateľ tejto výzve podľa Vykonávacieho predpisu vyhovie, prijímací úrad uzná za dátum medzinárodného podania dátum, keď došla požadovaná oprava.
(3)S výhradou článku 64
(4)má každá medzinárodná prihláška, ktorá spĺňa požiadavky bodov (i) až (iii) odseku
(1)a pri ktorej bol uznaný dátum medzinárodného podania, účinky ako riadna národná prihláška v každom určenom štáte od dátumu medzinárodného podania, pričom sa tento dátum považuje za dátum skutočného podania v každom určenom štáte.
(4)Každá medzinárodná prihláška, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v bodoch (i) až (iii) odseku
(1), má rovnaké účinky ako riadna národná prihláška podľa Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva. Článok 12 Odovzdanie medzinárodnej prihlášky Medzinárodnému úradu a orgánu pre medzinárodnú rešerš
(1)Jedno vyhotovenie medzinárodnej prihlášky si ponechá prijímací úrad („prijímacie vyhotovenie“), jedno vyhotovenie („archívne vyhotovenie“) sa odovzdá Medzinárodnému úradu a ďalšie vyhotovenie („rešeršové vyhotovenie“) sa odovzdá príslušnému orgánu pre medzinárodnú rešerš uvedenému v článku 16, podľa ustanovení Vykonávacieho predpisu.
(2)Archívne vyhotovenie sa považuje za autentické vyhotovenie medzinárodnej prihlášky.
(3)Medzinárodná prihláška sa považuje za vzatú späť, ak Medzinárodný úrad nedostane archívne vyhotovenie v predpísanej lehote. Článok 13 Vyhotovenie medzinárodnej prihlášky pre určené úrady
(1)Každý určený úrad môže požiadať Medzinárodný úrad, aby mu odovzdal vyhotovenie medzinárodnej prihlášky ešte pred oznámením podľa článku 20 a Medzinárodný úrad odovzdá určenému úradu toto vyhotovenie v čo najkratšom čase po uplynutí jedného roka od dátumu priority.
(2)(
  1. a)Prihlasovateľ môže odovzdať vyhotovenie svojej medzinárodnej prihlášky ktorémukoľvek určenému úradu kedykoľvek. (
  2. b)Prihlasovateľ môže kedykoľvek požiadať Medzinárodný úrad, aby odovzdal vyhotovenie jeho medzinárodnej prihlášky ktorémukoľvek určenému úradu, a Medzinárodný úrad zašle toto vyhotovenie určenému úradu v čo najkratšom čase. (
  3. c)Každý národný úrad môže oznámiť Medzinárodnému úradu, že si nepraje dostávať vyhotovenie podľa pododseku (b); v tomto prípade tento pododsek sa na uvedený úrad nevzťahuje. Článok 14 Niektoré nedostatky medzinárodnej prihlášky
(1)(
  1. a)Prijímací úrad preskúma, či medzinárodná prihláška: (
  2. i)je podpísaná v súlade s Vykonávacím predpisom; (
  3. ii)obsahuje predpísané údaje o prihlasovateľovi; (iii) obsahuje názov vynálezu; (
  4. iv)obsahuje anotáciu; (
  5. v)zodpovedá v rozsahu ustanovenom Vykonávacím predpisom požiadavkám na vonkajšiu úpravu. (
  6. b)Ak prijímací úrad zistí v tomto smere nejaký nedostatok, vyzve prihlasovateľa, aby opravil medzinárodnú prihlášku v predpísanej lehote; v prípade, že sa tak nestane, bude sa prihláška považovať za vzatú späť a prijímací úrad o tom vydá uznesenie.
(2)Ak medzinárodná prihláška odkazuje na výkresy, ktoré v skutočnosti nie sú k prihláške pripojené, prijímací úrad o tom upovedomí prihlasovateľa, a ten ich môže predložiť v predpísanej lehote; ak tak urobí, považuje sa za dátum medzinárodného podania prihlášky dátum, keď prijímaciemu úradu výkresy došli. Inak platí, že odkaz na výkresy sa neurobil.
(3)(a) Ak prijímací úrad zistí, že poplatky podľa článku 3
(4)(iv) neboli zaplatené v predpísaných lehotách alebo sa nezaplatil poplatok podľa článku 4
(2)za žiadny z určených štátov, považuje sa medzinárodná prihláška za vzatú späť a prijímací úrad o tom vydá uznesenie. (b) Ak prijímací úrad zistí, že poplatok podľa článku 4
(2)bol v predpísanej lehote zaplatený za jeden alebo viac určených štátov, nie však za všetky, potom určenie tých štátov, za ktoré nebolo v lehote zaplatené, sa považuje za vzaté späť a prijímací úrad o tom vydá uznesenie.
(4)Ak po uznaní dátumu medzinárodného podania prijímací úrad v predpísanej lehote zistí, že niektorá z požiadaviek uvedených v bodoch (i) až (iii) článku 11
(1)nebola k tomuto dátumu splnená, bude sa taká prihláška považovať za vzatú späť a prijímací úrad o tom vydá uznesenie. Článok 15 Medzinárodná rešerš
(1)Každá medzinárodná prihláška sa podrobí medzinárodnej rešerši.
(2)Cieľom medzinárodnej rešerše je zistenie relevantného známeho stavu techniky.
(3)Medzinárodná rešerš sa vykoná na základe nárokov s prihliadnutím na opis a prípadné výkresy.
(4)Orgán pre medzinárodnú rešerš uvedený v článku 16 zistí podľa svojich možností v maximálnej možnej miere relevantný známy stav techniky a v každom prípade preskúma dokumentáciu ustanovenú vo Vykonávacom predpise.
(5)(
  1. a)Ak to pripúšťa národné zákonodarstvo zmluvného štátu, na ktorého národnom úrade alebo úrade pre neho činnom podáva prihlasovateľ národnú prihlášku, môže prihlasovateľ takej národnej prihlášky za podmienok ustanovených národným zákonodarstvom žiadať, aby sa na túto prihlášku vykonala rešerš obdobná medzinárodnej rešerši („rešerš medzinárodného typu“). (
  2. b)Národný úrad zmluvného štátu alebo úrad činný pre tento štát môže, pokiaľ to dovoľuje národné zákonodarstvo tohto štátu, podrobiť rešerši medzinárodného typu všetky národné prihlášky na ňom podané. (
  3. c)Rešerš medzinárodného typu vykoná orgán pre medzinárodnú rešerš uvedený v článku 16, ktorý by bol príslušný pre vykonanie medzinárodnej rešerše, keby bola národná prihláška medzinárodnou prihláškou a podala sa na úrade uvedenom v pododsekoch (
  4. a)a (b). Ak je národná prihláška spísaná v jazyku, v ktorom orgán pre medzinárodnú rešerš prihlášky neprerokúva, rešerš medzinárodného typu sa vykoná na podklade prihlasovateľom predloženého prekladu do jazyka predpísaného pre medzinárodné prihlášky, v ktorom sa tento orgán zaviazal medzinárodné prihlášky prijímať. Národná prihláška a preklad, ak sa požaduje, sa predkladajú vo forme predpísanej pre medzinárodné prihlášky. Článok 16 Orgán pre medzinárodnú rešerš
(1)Medzinárodnú rešerš vykonáva orgán pre medzinárodnú rešerš; môže to byť buď národný úrad, alebo medzivládna organizácia, ako Medzinárodný patentový inštitút, ku ktorých úlohám patrí zostavovanie správ o rešeršiach vykonaných v materiáloch ku stavu techniky v súvislosti s vynálezmi, ktoré sú predmetom prihlasovacieho konania.
(2)Ak pred vytvorením jediného orgánu pre medzinárodnú rešerš, existuje niekoľko orgánov pre medzinárodnú rešerš, potom každý prijímací úrad určí orgán alebo orgány pre medzinárodnú rešerš príslušné na vykonanie rešerše na medzinárodné prihlášky podané na tomto úrade, a to v súlade s príslušnou dohodou podľa odseku
(3)(b).
(3)(
  1. a)Orgány pre medzinárodnú rešerš určí Zhromaždenie. Každý národný úrad a každá medzivládna organizácia, ktoré vyhovujú požiadavkám uvedeným v pododseku (c), môžu byť určené ako orgán pre medzinárodnú rešerš. (
  2. b)Podmienkou určenia je súhlas príslušného národného úradu alebo medzivládnej organizácie a uzavretie dohody medzi takým úradom alebo organizáciou a Medzinárodným úradom, pričom dohodu schvaľuje Zhromaždenie. Dohoda ustanovuje práva a povinnosti strán, najmä právny záväzok spomenutého úradu alebo organizácie, že bude aplikovať a dodržiavať všetky všeobecné pravidlá pre vykonávanie medzinárodnej rešerše. (
  3. c)Vykonávací predpis ustanovuje minimálne požiadavky, najmä pokiaľ ide o pracovné sily a dokumentáciu, ktoré musí každý úrad alebo organizácia splniť skôr, než dôjde k určeniu, a ktorým musia vyhovovať po celý čas určenia. (
  4. d)Určenie platí pre určené obdobie a možno ho predĺžiť o ďalšie obdobie. (
  5. e)Skôr než Zhromaždenie rozhodne o určení niektorého národného úradu alebo medzivládnej organizácie, alebo o predĺžení určenia, alebo skôr než dá súhlas na skončenie určenia, vypočuje Zhromaždenie príslušný úrad alebo organizáciu a zistí názor výboru pre technickú spoluprácu uvedeného v článku 56 hneď po jeho zriadení. Článok 17 Konanie pred orgánom pre medzinárodnú rešerš
(1)Konanie pred orgánom pre medzinárodnú rešerš sa spravuje ustanoveniami Zmluvy, Vykonávacieho predpisu a dohody, ktorú uzavrie Medzinárodný úrad s uvedeným orgánom v súlade so Zmluvou a Vykonávacím predpisom.
(2)(
  1. a)Ak sa orgán pre medzinárodnú rešerš domnieva: (
  2. i)že sa medzinárodná prihláška týka predmetu, na ktorý sa rešeršová povinnosť orgánu pre medzinárodnú rešerš podľa Vykonávacieho predpisu nevzťahuje, pričom orgán v takom konkrétnom prípade rozhodne, že rešerš vykonávať nebude, alebo (
  3. ii)že opis, nároky alebo výkresy nezodpovedajú predpísaným požiadavkám do tej miery, že nemožno vykonať riadnu rešerš, vydá o tom uvedený orgán uznesenie a upovedomí prihlasovateľa a Medzinárodný úrad o tom, že medzinárodná rešeršová správa sa nespracuje. (
  4. b)Ak sa zistí, že niektorý z prípadov uvedených v odseku (
  5. a)nastal len v súvislosti s niektorými nárokmi, budú v medzinárodnej rešeršovej správe tieto nároky označené, zatiaľ čo o ostatných nárokoch sa správa spracuje podľa článku 18.
(3)(
  1. a)Ak podľa názoru orgánu pre medzinárodnú rešerš nezodpovedá medzinárodná prihláška požiadavke jednotnosti vynálezu, ustanovenej Vykonávacím predpisom, vyzve orgán prihlasovateľa, aby zaplatil dodatočné poplatky. Orgán pre medzinárodnú rešerš spracuje medzinárodnú rešeršovú správu pre tie časti medzinárodnej prihlášky, ktoré sa týkajú vynálezu uvedeného v nárokoch na prvom mieste („hlavný vynález“), a ak sa vyžiadané dodatočné poplatky zaplatili v predpísanej lehote, aj pre tie časti medzinárodnej prihlášky, ktoré sa týkajú vynálezov, za ktoré sa uvedené poplatky zaplatili. (
  2. b)Národné zákonodarstvo ktoréhokoľvek určeného štátu môže ustanoviť, že v prípadoch, keď národný úrad tohto štátu zistí, že výzvu podľa pododseku (
  3. a)urobil orgán pre medzinárodnú rešerš oprávnene a že prihlasovateľ nezaplatil všetky dodatočné poplatky, budú sa tie časti medzinárodnej prihlášky, ktoré v dôsledku toho neboli predmetom rešerše, považovať, pokiaľ ide o účinky v tomto štáte, za vzaté späť, pokiaľ prihlasovateľ nezaplatí osobitný poplatok národnému úradu tohto štátu. Článok 18 Medzinárodná rešeršová správa
(1)Medzinárodná rešeršová správa sa musí spracovať v predpísanej lehote a predpísanou formou.
(2)Medzinárodnú rešeršovú správu odovzdá orgán pre medzinárodnú rešerš prihlasovateľovi a Medzinárodnému úradu hneď po spracovaní.
(3)Medzinárodnú rešeršovú správu alebo rozhodnutie podľa článku 17
(2)(a) treba preložiť podľa ustanovení Vykonávacieho predpisu. Preklady musí urobiť Medzinárodný úrad alebo musí za ne zodpovedať. Článok 19 Úprava nárokov v konaní pred Medzinárodným úradom
(1)Po tom, čo prihlasovateľ dostal medzinárodnú rešeršovú správu, má právo na jednu úpravu nárokov medzinárodnej prihlášky tým, že upravené nároky podá v predpísanej lehote na Medzinárodnom úrade. Súčasne môže predložiť spôsobom ustanoveným vo Vykonávacom predpise stručné oznámenie, v ktorom podá vysvetlenie k úpravám a označí, aký vplyv majú úpravy na opis a výkresy.
(2)Úpravy nesmú presahovať rozsah vynálezu uvedený v medzinárodnej prihláške pri podaní.
(3)Ak národné právo niektorého z určených štátov dovoľuje úpravy nad uvedený rozsah, nedodržanie odseku
(2)nemá v tomto štáte žiadne následky. Článok 20 Postúpenie určeným úradom
(1)(a) Medzinárodná prihláška spolu s medzinárodnou rešeršovou správou včítane označenia nárokov podľa článku 17
(2)(b) alebo s rozhodnutím podľa článku 17
(2)(
  1. a)sa postúpi každému určenému úradu podľa ustanovení Vykonávacieho predpisu, pokiaľ sa určený úrad tejto požiadavky sčasti alebo úplne nevzdá. (
  2. b)Postupuje sa tiež preklad (ak je predpísaný) uvedenej správy alebo uznesenia.
(2)Ak nároky boli upravené podľa ustanovení článku 19
(1), postúpi sa buď plný text nárokov pôvodne podaných aj upravených, alebo plný text nárokov pôvodne podaných s uvedením úprav a takisto prípadné oznámenie podľa článku 19
(1).
(3)Na žiadosť určeného úradu alebo prihlasovateľa zašle im orgán pre medzinárodnú rešerš, v súlade s ustanovením Vykonávacieho predpisu, kópiu materiálov citovaných v medzinárodnej rešeršovej správe. Článok 21 Medzinárodné zverejnenie
(1)Medzinárodný úrad zverejňuje medzinárodné prihlášky.
(2)(
  1. a)S výhradou ustanovení uvedených v pododseku (
  2. b)a článku 64
(3)sa medzinárodné zverejnenie medzinárodnej prihlášky vykoná ihneď po uplynutí 18 mesiacov od dátumu priority takej prihlášky. (b) Prihlasovateľ môže požiadať Medzinárodný úrad, aby zverejnil jeho medzinárodnú prihlášku kedykoľvek pred uplynutím lehoty uvedenej v pododseku (a). Medzinárodný úrad bude potom postupovať tak, ako je ustanovené vo Vykonávacom predpise.
(3)Medzinárodná rešeršová správa alebo rozhodnutia uvedené v článku 17
(2)(a) sa musia zverejniť tak, ako je predpísané vo Vykonávacom predpise.
(4)Jazyk a forma medzinárodného zverejnenia a ostatné podrobnosti sa spravujú ustanoveniami Vykonávacieho predpisu.
(5)Medzinárodné zverejnenie sa neuskutoční, ak sa medzinárodná prihláška vzala späť alebo ak sa predpokladá, že sa vzala späť skôr, než sa urobili technické prípravy pre zverejnenie.
(6)Ak medzinárodná prihláška obsahuje výrazy alebo výkresy, ktoré podľa názoru Medzinárodného úradu odporujú dobrým mravom alebo verejnému poriadku alebo ktoré sú podľa jeho názoru hanlivé podľa Vykonávacieho predpisu, môže Medzinárodný úrad také výkresy, výrazy alebo údaje vylúčiť zo zverejnenia s tým, že uvedie miesto a počet slov alebo výkresov, ktoré boli vylúčené, a dodá na žiadosť jednotlivé vyhotovenia vylúčených miest. Článok 22 Vyhotovenie, preklad a poplatky určeným úradom
(1)Prihlasovateľ dodá jedno vyhotovenie medzinárodnej prihlášky každému určenému úradu (pokiaľ už nedošlo k postúpeniu podľa článku 20), ako aj jej preklad (v súlade s predpismi) a zaplatí prípadný národný poplatok, a to najneskôr do 20 mesiacov od dátumu priority. V prípade, že národné zákonodarstvo určeného štátu vyžaduje meno a ďalšie údaje o vynálezcovi, ale netreba ich oznámiť už pri podaní národnej prihlášky, je prihlasovateľ povinný, pokiaľ tak už neurobil v žiadosti, zaslať tieto údaje národnému úradu tohto štátu alebo úradu preň činnému najneskôr do 20 mesiacov, počítané od dátumu priority.
(2)Ak orgán pre medzinárodnú rešerš vydá rozhodnutie podľa ustanovenia článku 17
(2)(a), že sa nespracuje správa o medzinárodnej rešerši, lehota na vykonanie úkonov spomenutých v odseku
(1)tohto článku je zhodná s lehotou uvedenou v odseku
(1).
(3)Zákonodarstvo každého zmluvného štátu môže na vykonanie úkonov uvedených v odsekoch
(1)a
(2)určiť lehoty dlhšie ako sú lehoty tam uvedené. Článok 23 Odklad národného konania
(1)Žiadny určený úrad nebude vybavovať medzinárodnú prihlášku ani vykonávať jej prieskum pred uplynutím príslušnej lehoty podľa článku 22.
(2)Bez zreteľa na ustanovenie odseku
(1)môže každý určený úrad vybavovať medzinárodnú prihlášku a vykonávať jej prieskum kedykoľvek na výslovnú žiadosť prihlasovateľa. Článok 24 Možnosť straty účinku v určených štátoch
(1)S výhradou ustanovenia článku 25 v prípade uvedenom v pododseku (ii) stráca medzinárodná prihláška účinok ustanovený v článku 11
(3)v každom určenom štáte a táto strata účinku má rovnaké dôsledky ako späťvzatie národnej prihlášky v tomto štáte: (
  1. i)ak prihlasovateľ vezme späť svoju medzinárodnú prihlášku alebo určenie tohto štátu; (
  2. ii)ak sa medzinárodná prihláška považuje za vzatú späť podľa ustanovení článkov 12
(3), 14
(1)(b), 14
(3)(a) alebo 14
(4)alebo ak sa považuje za vzaté späť určenie toho štátu podľa ustanovenia článku 14
(3)(b); (iii) ak prihlasovateľ nevykoná v príslušnej lehote úkony uvedené v článku 22.
(2)Bez zreteľa na ustanovenie odseku
(1)môže každý určený úrad zachovať účinok ustanovený v článku 11
(3)aj v tom prípade, keď sa nepožaduje zachovanie takého účinku na základe článku 25
(2). Článok 25 Preskúmanie určenými úradmi
(1)(a) Ak prijímací úrad odmietol uznať dátum medzinárodného podania alebo vydal uznesenie, že medzinárodná prihláška sa považuje za vzatú späť, alebo keď Medzinárodný úrad urobil zistenie podľa článku 12
(3), zašle Medzinárodný úrad na žiadosť prihlasovateľa ihneď kópie všetkých dokladov založených v spise každému z určených úradov, ktoré prihlasovateľ uvedie. (
  1. b)Ak prijímací úrad vydal uznesenie, že určenie niektorého štátu sa považuje za vzaté späť, zašle Medzinárodný úrad na žiadosť prihlasovateľa ihneď kópie všetkých dokladov založených v spise národnému úradu tohto štátu. (
  2. c)Žiadosť uvedenú v pododseku (
  3. a)alebo (
  4. b)treba podať v predpísanej lehote.
(2)(
  1. a)S výhradou ustanovenia pododseku (
  2. b)a za predpokladu, že prípadný národný poplatok bol zaplatený a prípadne predpísaný preklad predložený v určenej lehote, rozhodne každý určený úrad, či odmietnutie, uznesenie alebo zistenie uvedené v odseku
(1)bolo oprávnené podľa ustanovení Zmluvy a Vykonávacieho predpisu; ak zistí, že odmietnutie alebo uznesenie bolo dôsledkom omylu alebo opomenutia na strane prijímacieho úradu alebo že zistenie bolo dôsledkom omylu alebo opomenutia na strane Medzinárodného úradu, prerokuje medzinárodnú prihlášku, pokiaľ ide o účinky v štáte určeného úradu tak, ako keby k omylu alebo opomenutiu nedošlo. (b) Ak archívne vyhotovenie došlo Medzinárodnému úradu po uplynutí lehoty predpísanej v článku 12
(3)v dôsledku omylu alebo opomenutia na strane prihlasovateľa, platí ustanovenie pododseku (a) iba za okolností uvedených v článku 48
(2). Článok 26 Možnosť vykonávania opráv na určených úradoch Žiadny určený úrad nezamietne medzinárodnú prihlášku z toho dôvodu, že sa nesplnili požiadavky Zmluvy a Vykonávacieho predpisu, bez toho, aby pred tým dal prihlasovateľovi možnosť opraviť uvedenú prihlášku v rozsahu a v konaní ustanovenom národným zákonodarstvom pre rovnaké alebo obdobné prípady pri národných prihláškach. Článok 27 Národné požiadavky
(1)Žiadne národné zákonodarstvo nesmie požadovať, aby medzinárodná prihláška vyhovovala, po stránke formálnej alebo obsahovej, iným alebo ďalším požiadavkám, než ustanovuje táto Zmluva a Vykonávací predpis.
(2)Ustanovenia odseku
(1)sa nedotýkajú ani použitia ustanovenia článku 7
(2)ani nebránia žiadnemu národnému zákonodarstvu, aby po začatí konania o medzinárodnej prihláške na určenom úrade požadovalo predloženie: (
  1. i)mena fyzickej osoby, ktorá je oprávnená prihlasovateľa ako právnickú osobu zastupovať, pokiaľ prihlasovateľ právnickou osobou je; (
  2. ii)dokladov, ktoré nie sú súčasťou medzinárodnej prihlášky, ale ktoré sú dôkazom o tvrdeniach alebo vyhláseniach v tejto prihláške urobených, včítane potvrdenia medzinárodnej prihlášky podpisom prihlasovateľa, ak túto prihlášku pri podaní podpísal jeho splnomocnenec alebo zástupca.
(3)Ak prihlasovateľ nie je pre niektorý určený štát podľa národného práva tohto štátu oprávnený podať národnú prihlášku vynálezu preto, že nie je vynálezcom, môže určený úrad medzinárodnú prihlášku zamietnuť.
(4)Ak národné zákonodarstvo, pokiaľ ide o formu a obsah národnej prihlášky, ustanoví také požiadavky, ktoré sú z hľadiska prihlasovateľov výhodnejšie než požiadavky ustanovené v Zmluve a Vykonávacom predpise pre medzinárodné prihlášky, môžu národný úrad, súdy alebo iné príslušné orgány tohto štátu alebo pre tento štát činné aplikovať na medzinárodné prihlášky výhodnejšie požiadavky národného zákonodarstva s výnimkou prípadov, keď sám prihlasovateľ trvá na tom, aby sa na jeho medzinárodnú prihlášku aplikovali požiadavky ustanovené Zmluvou a Vykonávacím predpisom.
(5)Nič v tejto Zmluve a vo Vykonávacom predpise nebráni tomu, aby si každý zmluvný štát určil také hmotnoprávne podmienky patentovateľnosti, aké si praje. Najmä ustanovenia tejto Zmluvy a Vykonávacieho predpisu týkajúce sa známeho stavu techniky slúžia výlučne na účely medzinárodného konania a každý zmluvný štát môže teda pri rozhodovaní o patentovateľnosti vynálezu, ktorý je predmetom medzinárodnej prihlášky, aplikovať svoje národné požiadavky, pokiaľ ide o známy stav techniky, a ostatné podmienky patentovateľnosti, pokiaľ nejde o požiadavky na formu a obsah prihlášok.
(6)Národné právo môže požadovať, aby prihlasovateľ predložil taký dôkaz o splnení hmotnoprávnych podmienok patentovateľnosti, aký toto právo predpisuje.
(7)Každý prijímací úrad a každý určený úrad, ktorý začal vybavovať medzinárodnú prihlášku, môže aplikovať svoje národné právo, pokiaľ ide o požiadavky na zastúpenie prihlasovateľa zástupcom oprávneným zastupovať pred týmto úradom a pokiaľ ide o povinnosť prihlasovateľa mať v určenom štáte adresu pre doručovanie.
(8)Nič v Zmluve a vo Vykonávacom predpise nebráni tomu, aby každý zmluvný štát použil také opatrenia, ktoré považuje za potrebné na ochranu svojej národnej bezpečnosti, alebo obmedzil na ochranu svojich hospodárskych záujmov právo svojich občanov alebo tých, čo majú v tomto štáte pobyt, podať medzinárodnú prihlášku. Článok 28 Úprava nárokov, opisu a výkresov na určených úradoch
(1)Prihlasovateľovi bude daná možnosť, aby upravil nároky, opis a výkresy na každom určenom úrade v predpísanej lehote. Žiadny určený úrad neudelí patent alebo neodmietne udelenie patentu pred uplynutím tejto lehoty s výnimkou výslovného súhlasu prihlasovateľa.
(2)Úpravy nesmú presahovať rozsah vynálezu, ako bol uvedený v medzinárodnej prihláške pri podaní, ibaže to národné zákonodarstvo určeného štátu pripúšťa.
(3)Úpravy sa urobia v súlade s národným zákonodarstvom určeného štátu, pokiaľ nie je inak ustanovené Zmluvou a Vykonávacím predpisom.
(4)Pokiaľ určený úrad vyžaduje preklad medzinárodnej prihlášky, musia sa úpravy urobiť v jazyku prekladu. Článok 29 Účinky medzinárodného zverejnenia
(1)Pokiaľ ide o ochranu akýchkoľvek práv prihlasovateľa v určenom štáte, účinky medzinárodného zverejnenia medzinárodnej prihlášky sú v tomto štáte s výhradou ustanovení odsekov
(2)až
(4)rovnaké ako účinky, ktoré ustanovuje národné právo určeného štátu pre povinné národné zverejnenie národných prihlášok bez prieskumu.
(2)Ak jazyk, v ktorom sa urobilo medzinárodné zverejnenie, je iný než jazyk, v ktorom je predpísané zverejnenie podľa národného zákonodarstva určeného štátu, môže národné zákonodarstvo takého štátu ustanoviť, že účinky uvedené v odseku
(1)nastanú až od doby, keď: (
  1. i)preklad do druhého jazyka bol zverejnený podľa ustanovení národného zákonodarstva alebo (
  2. ii)preklad do druhého jazyka sa sprístupnil verejnosti vyložením na verejné nahliadnutie podľa ustanovení národného zákonodarstva alebo (iii) preklad do druhého jazyka odovzdal prihlasovateľ skutočnému alebo prípadnému neoprávnenému užívateľovi vynálezu, ktorý bol predmetom medzinárodnej prihlášky, alebo (
  3. iv)sa vykonali oba úkony uvedené v pododseku (
  4. i)a (iii) alebo oba úkony uvedené v pododseku (
  5. ii)a (iii).
(3)Národné zákonodarstvo každého určeného štátu môže ustanoviť, že v prípadoch, keď došlo na žiadosť prihlasovateľa k medzinárodnému zverejneniu pred uplynutím 18 mesiacov od dátumu priority, nastanú účinky ustanovené v odseku
(1)až po uplynutí lehoty 18 mesiacov od dátumu priority.
(4)Národné zákonodarstvo každého určeného štátu môže ustanoviť, že účinky uvedené v odseku
(1)nastanú až odo dňa, keď vyhotovenie medzinárodnej prihlášky zverejnenej podľa článku 21 došlo národnému úradu alebo úradu činnému pre taký štát. Uvedený úrad zverejní dátum, keď prihláška došla, v čo najkratšom čase vo svojom Vestníku. Článok 30 Dôverný charakter medzinárodnej prihlášky
(1)(
  1. a)S výhradou ustanovenia pododseku (
  2. b)nedovolí Medzinárodný úrad a orgány pre medzinárodnú rešerš prístup k medzinárodnej prihláške žiadnej osobe ani orgánu pred jej medzinárodným zverejnením, ibaže o to požiada alebo to povolí prihlasovateľ. (
  3. b)Ustanovenie pododseku (
  4. a)sa nevzťahuje na odovzdanie príslušnému orgánu pre medzinárodnú rešerš, na odovzdanie podľa článku 13 a na postúpenie podľa článku 20.
(2)(
  1. a)Žiadny národný úrad nepovolí tretím osobám prístup k medzinárodnej prihláške, ibaže o to požiada alebo to povolí prihlasovateľ, a to pred uplynutím prvého z ďalej uvedených dátumov: (
  2. i)dátum medzinárodného zverejnenia medzinárodnej prihlášky; (
  3. ii)dátum, keď došla postúpená medzinárodná prihláška podľa článku 20; (iii) dátum, keď došlo vyhotovenie medzinárodnej prihlášky podľa článku 22. (
  4. b)Ustanovenie pododseku (
  5. a)nebráni žiadnemu národnému úradu, aby informoval tretie strany o tom, že bol určený alebo aby túto skutočnosť zverejnil. Také informácie alebo zverejnenie smie však obsahovať iba tieto údaje: názov prijímacieho úradu, meno prihlasovateľa, dátum medzinárodného podania, číslo medzinárodnej prihlášky a názov vynálezu. (
  6. c)Ustanovenie pododseku (
  7. a)nebráni určenému úradu, aby umožnil prístup k medzinárodnej prihláške na účely súdnych orgánov.
(3)Ustanovenie odseku
(2)(a) sa vzťahuje na každý prijímací úrad s výnimkou odovzdania podľa článku 12
(1).
(4)Na účely tohto článku pod pojem „prístup“ sa zahŕňa každý spôsob získania poznatkov treťou stranou včítane individuálneho oznámenia alebo všeobecného zverejnenia, pričom platí, že žiadny národný úrad zásadne nezverejní medzinárodnú prihlášku alebo jej preklad pred medzinárodným zverejnením alebo pred uplynutím lehoty 20 mesiacov od dátumu priority, pokiaľ v tejto lehote k medzinárodnému zverejneniu nedošlo. HLAVA II MEDZINÁRODNÝ PREDBEŽNÝ PRIESKUM Článok 31 Návrh na medzinárodný predbežný prieskum
(1)Na návrh prihlasovateľa je jeho medzinárodná prihláška podrobená medzinárodnému predbežnému prieskumu, ako je ustanovené ďalej v uvedených ustanoveniach a vo Vykonávacom predpise.
(2)(
  1. a)Prihlasovateľ, ktorý je podľa definície obsiahnutej vo Vykonávacom predpise občanom zmluvného štátu viazaného ustanoveniami hlavy II alebo osobou, ktorá tam má pobyt, a ktorého medzinárodná prihláška sa podala na prijímacom úrade takého štátu alebo úradu činného pre tento štát, môže podať návrh na medzinárodný predbežný prieskum. (
  2. b)Zhromaždenie môže rozhodnúť, že osobám, ktoré sú oprávnené podávať medzinárodné prihlášky, sa povoľuje podávať návrh na medzinárodný predbežný prieskum, aj keď sú občanmi štátu alebo osobami, ktoré majú pobyt v štáte, ktorý nie je zmluvným štátom alebo ktorý nie je viazaný hlavou II Zmluvy.
(3)Návrh na medzinárodný predbežný prieskum sa podáva oddelene od medzinárodnej prihlášky. Návrh musí obsahovať predpísané údaje v predpísanom jazyku a forme.
(4)(
  1. a)V návrhu sa uvedie zmluvný štát alebo zmluvné štáty, v ktorých hodlá prihlasovateľ využiť výsledky medzinárodného predbežného prieskumu („zvolené štáty“). Ďalšie zmluvné štáty sa môžu zvoliť neskôr. Voľba sa môže týkať len zmluvných štátov už skôr určených podľa ustanovenia článku 4. (
  2. b)Prihlasovatelia uvedení v odseku
(2)(a) môžu zvoliť každý zmluvný štát viazaný hlavou II. Prihlasovatelia uvedení v odseku
(2)(b) môžu zvoliť iba tie zmluvné štáty viazané hlavou II, ktoré vyhlásili, že sú s voľbou urobenou týmito prihlasovateľmi uzrozumení.
(5)Návrh podlieha predpísaným poplatkom, ktoré sa platia v predpísanej lehote.
(6)(
  1. a)Návrh sa podáva na príslušnom orgáne pre medzinárodný predbežný prieskum uvedenom v článku 32. (
  2. b)Každá neskoršia voľba sa predkladá Medzinárodnému úradu.
(7)Každý zvolený úrad dostane správu o tom, že bol zvolený. Článok 32 Orgán pre medzinárodný predbežný prieskum
(1)Medzinárodný predbežný prieskum vykonáva orgán pre medzinárodný predbežný prieskum.
(2)Pri návrhoch na medzinárodný predbežný prieskum podľa článku 31
(2)(a) prijímací úrad a pri návrhoch na medzinárodný predbežný prieskum podľa článku 31
(2)(b) Zhromaždenie určí v súlade s príslušnou dohodou uzavretou medzi orgánom alebo orgánmi pre medzinárodný predbežný prieskum a Medzinárodným úradom ten orgán alebo orgány pre medzinárodný predbežný prieskum, ktoré budú príslušné na vykonanie predbežného prieskumu.
(3)Ustanovenia článku 16
(3)sa primerane použijú aj pre orgány pre medzinárodný predbežný prieskum. Článok 33 Medzinárodný predbežný prieskum
(1)Cieľom medzinárodného predbežného prieskumu je podať predbežný a nezáväzný názor na otázku, či prihlásený vynález je nový, vyznačuje sa vynálezcovskou činnosťou (nesamozrejmosťou) a je priemyselne využiteľný.
(2)Na účely medzinárodného predbežného prieskumu sa prihlásený vynález považuje za nový, ak nie je obsiahnutý v známom stave techniky, ako je definovaný vo Vykonávacom predpise.
(3)Na účely medzinárodného predbežného prieskumu sa prihlásený vynález považuje za vynález zahŕňajúci vynálezcovskú činnosť, ak nie je s ohľadom na známy stav techniky, ako je definovaný vo Vykonávacom predpise, k predpísanému rozhodnému dátumu naporúdzi pre odborníka.
(4)Na účely medzinárodného predbežného prieskumu sa prihlásený vynález považuje za priemyselne využiteľný, ak ho možno podľa jeho povahy vyrábať alebo používať (v technickom zmysle) v niektorom odvetví priemyslu. Pojem „priemysel“ sa chápe v najširšom zmysle, a to ako v Parížskom dohovore na ochranu priemyslového vlastníctva.
(5)Uvedené zásady slúžia iba na účely medzinárodného predbežného prieskumu. Každý zmluvný štát môže použiť ďalšie alebo odlišné zásady pre rozhodnutie, či je prihlásený vynález v tomto štáte patentovateľný alebo nie.
(6)Pri medzinárodnom predbežnom prieskume sa vezmú do úvahy všetky podklady uvedené v medzinárodnej rešeršovej správe. Do úvahy možno vziať aj všetky ďalšie podklady, ktoré sa v konkrétnom prípade pokladajú za rozhodné. Článok 34 Konanie pred orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum
(1)Konanie pred orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum sa spravuje ustanoveniami Zmluvy, Vykonávacieho predpisu a dohody, ktorú uzavrie Medzinárodný úrad podľa Zmluvy a Vykonávacieho predpisu s uvedeným orgánom.
(2)(
  1. a)Prihlasovateľ má právo na písomný aj ústny styk s orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum. (
  2. b)Prihlasovateľ má právo upraviť nároky, opis a výkresy, a to predpísaným spôsobom a v predpísanej lehote pred spracovaním správy o medzinárodnom predbežnom prieskume. Úpravy nesmú presahovať rozsah vynálezu uvedený v medzinárodnej prihláške pri podaní. (
  3. c)Prihlasovateľ dostane od orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum aspoň jeden písomný posudok, s výnimkou, keď podľa názoru tohto orgánu sa splnili všetky tieto podmienky: (
  4. i)vynález vyhovuje predpokladom uvedeným v článku 33
(1); (ii) medzinárodná prihláška spĺňa požiadavky Zmluvy a Vykonávacieho predpisu v rozsahu preskúmavanom týmto orgánom; (iii) nie sú žiadne pripomienky podľa článku 35
(2), posledná veta. (d) Prihlasovateľ môže na písomný posudok podať odpoveď.
(3)(
  1. a)Ak podľa názoru orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum medzinárodná prihláška nevyhovuje požiadavke jednotnosti vynálezu ustanovenej vo Vykonávacom predpise, môže orgán vyzvať prihlasovateľa, aby podľa svojej voľby buď obmedzil svoje nároky tak, aby uvedenej požiadavke vyhovovali, alebo zaplatil dodatočné poplatky. (
  2. b)Národné zákonodarstvo každého zvoleného štátu môže ustanoviť, že v tých prípadoch, keď sa prihlasovateľ rozhodne obmedziť svoje nároky podľa ustanovenia pododseku (a), budú sa tie časti medzinárodnej prihlášky, ktoré v dôsledku obmedzenia nie sú predmetom medzinárodného predbežného prieskumu, pokiaľ ide o účinky v tomto štáte, považovať za vzaté späť, ibaže prihlasovateľ zaplatí národnému úradu tohto štátu osobitný poplatok. (
  3. c)Ak prihlasovateľ nevyhovie výzve uvedenej v pododseku (
  4. a)v predpísanej lehote, orgán pre medzinárodný predbežný prieskum spracuje správu o medzinárodnom predbežnom prieskume k tým častiam medzinárodnej prihlášky, ktoré možno považovať za hlavný vynález, a v správe uvedie rozhodné skutočnosti. Národné zákonodarstvo každého zvoleného štátu môže ustanoviť, že v prípade, keď jeho národný úrad uzná výzvu za oprávnenú, budú sa tie časti medzinárodnej prihlášky, ktoré sa netýkajú hlavného vynálezu, pokiaľ ide o účinky v tomto štáte, považovať za vzaté späť, ibaže prihlasovateľ zaplatí tomuto úradu osobitný poplatok.
(4)(
  1. a)Ak sa orgán pre medzinárodný prieskum domnieva: (
  2. i)že sa medzinárodná prihláška týka predmetu, na ktorý sa prieskumná povinnosť orgánu pre medzinárodný predbežný prieskum podľa Vykonávacieho predpisu nevzťahuje, pričom orgán v takom konkrétnom prípade rozhodne, že prieskum vykonávať nebude, alebo (
  3. ii)že opis, nároky alebo výkresy sú tak nejasné alebo nároky sú tak neprimerane vysvetlené opisom, že nemožno vypracovať riadny posudok o novosti, vynálezcovskej činnosti (nesamozrejmosti), alebo priemyselnej využiteľnosti prihláseného vynálezu, nebude sa uvedený orgán zaoberať otázkami spomenutými v článku 33
(1)a upovedomí o tom prihlasovateľa s uvedením dôvodov. (
  1. b)Ak sa zistí, že niektorý z prípadov uvedených v pododseku (
  2. a)nastal len v niektorých nárokoch alebo v súvislosti s niektorými nárokmi, ustanovenia spomenutého pododseku sa použijú iba na uvedené nároky. Článok 35 Správa o medzinárodnom predbežnom prieskume
(1)Správa o medzinárodnom predbežnom prieskume sa spracuje v určenej lehote a v predpísanej forme.
(2)Správa o medzinárodnom predbežnom prieskume neobsahuje žiadnu zmienku o tom, či prihlásený vynález je alebo sa zdá byť patentovateľný, či nepatentovateľný podľa národného zákonodarstva niektorého štátu. Je v nej uvedené, s výhradou ustanovenia odseku
(3), pokiaľ ide o každý nárok, či tento nárok ukazuje, že spĺňa požiadavky novosti, vynálezcovskej činnosti (nie naporúdzi existujúceho riešenia) a priemyselnej využiteľnosti, ako sú na účely medzinárodného predbežného prieskumu ustanovené v článku 33
(1)až
(4). Správa bude obsahovať citáciu materiálov, o ktorých sa predpokladá, že podporujú v nej uvedený záver, a vysvetlenia podľa okolností prípadu. Správa môže obsahovať aj iné pripomienky ustanovené Vykonávacím predpisom.
(3)(a) Ak sa v čase spracovania správy o medzinárodnom predbežnom prieskume orgán pre medzinárodný predbežný prieskum domnieva, že nastala niektorá okolnosť uvedená v článku 34
(4)(a), uvedie to v správe s udaním dôvodov. Správa nebude obsahovať náležitosti podľa odseku
(2). (b) Ak sa zistí, že nastali okolnosti podľa článku 34
(4)(b), bude mať správa o medzinárodnom predbežnom prieskume obsah podľa pododseku (a), pokiaľ ide o príslušné nároky, zatiaľ čo, pokiaľ ide o ostatné nároky, bude jej obsah zodpovedať odseku
(2). Článok 36 Odovzdanie, preklad a oznámenie správy o medzinárodnom predbežnom prieskume
(1)Správa o medzinárodnom predbežnom prieskume spolu s predpísanými prílohami sa odovzdá prihlasovateľovi a Medzinárodnému úradu.
(2)(
  1. a)Správa o medzinárodnom predbežnom prieskume a jej prílohy sa preložia do predpísaných jazykov. (
  2. b)Preklad uvedenej správy vyhotoví Medzinárodný úrad alebo bude za jeho vyhotovenie zodpovedný, preklad uvedených príloh však vyhotoví prihlasovateľ.
(3)(
  1. a)Správu o medzinárodnom predbežnom prieskume spolu s predpísaným prekladom a jej prílohy (v pôvodnom jazyku) oznámi Medzinárodný úrad každému zvolenému úradu. (
  2. b)Predpísaný preklad príloh odovzdá v predpísanej lehote zvoleným úradom prihlasovateľ.
(4)Ustanovenie článku 20
(3)sa primerane použije aj pri kópiách všetkých materiálov uvedených v správe o medzinárodnom predbežnom prieskume, pokiaľ neboli uvedené už v medzinárodnej rešeršovej správe. Článok 37 Späťvzatie návrhu alebo voľby
(1)Prihlasovateľ môže vziať späť každú urobenú voľbu aj všetky voľby.
(2)Ak vezme späť voľbu všetkých zvolených štátov, predpokladá sa, že sa vzal späť aj návrh na medzinárodný predbežný prieskum.
(3)(
  1. a)Každé späťvzatie treba oznámiť Medzinárodnému úradu. (
  2. b)Medzinárodný úrad informuje v tom zmysle príslušné zvolené úrady a príslušný orgán pre medzinárodný predbežný prieskum.
(4)(
  1. a)S výhradou ustanovenia pododseku (
  2. b)sa späťvzatie návrhu na medzinárodný predbežný prieskum alebo voľby zmluvného štátu považuje za späťvzatie medzinárodnej prihlášky, pokiaľ ide o tento štát, ibaže národné zákonodarstvo tohto štátu ustanovuje niečo iné. (
  3. b)Späťvzatie návrhu na medzinárodný predbežný prieskum alebo voľby sa nepovažuje za späťvzatie medzinárodnej prihlášky, ak dôjde k späťvzatiu pred uplynutím príslušnej lehoty podľa článku 22; každý zmluvný štát môže však ustanoviť vo svojom národnom zákonodarstve, že to platí len vtedy, ak dostal jeho národný úrad v uvedenej lehote vyhotovenie medzinárodnej prihlášky spolu s prípadným prekladom a platbou na národný poplatok. Článok 38 Dôverný charakter medzinárodného predbežného prieskumu
(1)Ani Medzinárodný úrad ani orgán pre medzinárodný predbežný prieskum nepovolí podľa a s výhradou článku 30
(4)prístup k spisu o medzinárodnom predbežnom prieskume žiadnej osobe ani orgánu, ibaže o to požiada alebo to povolí prihlasovateľ, s výnimkou zvolených úradov po spracovaní správy o medzinárodnom predbežnom prieskume.
(2)S výhradou ustanovení odseku
(1)a článku 36
(1)a
(3)a článku 37
(3)(b) Medzinárodný úrad ani orgán pre medzinárodný predbežný prieskum neposkytuje informácie o tom, či bola alebo nebola vydaná správa o medzinárodnom predbežnom prieskume, či bol alebo nebol vzatý späť návrh na medzinárodný predbežný prieskum alebo niektorá voľba, ibaže o to požiada alebo to povolí prihlasovateľ. Článok 39 Vyhotovenie, preklad a poplatok pre zvolené úrady
(1)(
  1. a)Ak došlo k voľbe zmluvného štátu pred uplynutím devätnásteho mesiaca od dátumu priority, nevzťahujú sa na tento štát ustanovenia článku 22 a prihlasovateľ predloží každému zvolenému úradu jedno vyhotovenie medzinárodnej prihlášky (pokiaľ už nedošlo k postúpeniu uvedenému v článku 20) a jej prípadný preklad a uhradí mu prípadný národný poplatok, a to najneskôr pred uplynutím lehoty tridsiatich mesiacov od dátumu priority. (
  2. b)Národné zákonodarstvo môže na vykonanie úkonov uvedených v pododseku (
  3. a)určiť lehoty dlhšie, než je lehota tam uvedená
(2)Strata účinku ustanoveného v článku 11
(3)nastane vo zvolenom štáte s rovnakými dôsledkami ako späťvzatie národnej prihlášky v tomto štáte, ak prihlasovateľ nevykoná úkony podľa odseku
(1)(a) v príslušnej lehote podľa odseku
(1)(a) alebo (b).
(3)Každý zvolený úrad môže zachovať účinok ustanovený v článku 11
(3)aj vtedy, keď prihlasovateľ nesplní požiadavky ustanovené v odsekoch
(1)(a) alebo (b). Článok 40 Odklad národného prieskumu a ďalšieho konania
(1)Ak došlo k voľbe niektorého zmluvného štátu pred uplynutím 19 mesiacov od dátumu priority, nevzťahujú sa ustanovenia článku 23 na tento štát a národný úrad tohto štátu alebo úrad činný pre tento štát neprikročí, s výnimkou ustanovenia odseku
(2), k prieskumu medzinárodnej prihlášky a k ďalšiemu konaniu o nej skôr, než uplynie príslušná lehota podľa článku 39.
(2)Bez ohľadu na ustanovenie
(1)môže každý zvolený úrad pristúpiť na výslovnú žiadosť prihlasovateľa k prieskumu medzinárodnej prihlášky a k jej ďalšiemu konaniu kedykoľvek. Článok 41 Úprava nárokov, opisu a výkresov na zvolených úradoch
(1)Prihlasovateľ má možnosť upraviť nároky, opis a výkresy na každom zvolenom úrade v predpísanej lehote. Zvolený úrad neudelí patent alebo neodoprie udelenie patentu pred uplynutím tejto lehoty, ibaže na to prihlasovateľ udelí výslovný súhlas.
(2)Úpravy nesmú presahovať rozsah vynálezu uvedený v medzinárodnej prihláške pri podaní, ibaže národné právo zvoleného štátu dovoľuje, aby úpravy tento rozsah presahovali.
(3)Úpravy musia byť v súlade s národným zákonodarstvom zvoleného štátu vo všetkom, čo nie je upravené Zmluvou alebo Vykonávacím predpisom.
(4)Ak zvolený úrad požaduje preklad medzinárodnej prihlášky, musia byť úpravy v jazyku prekladu. Článok 42 Výsledky národného prieskumu na zvolených úradoch Žiadny zvolený úrad, ktorý dostane správu o medzinárodnom predbežnom prieskume, nesmie požadovať, aby prihlasovateľ predložil kópie akýchkoľvek dokladov súvisiacich s prieskumom tej istej medzinárodnej prihlášky na niektorom inom zvolenom úrade alebo aby poskytol informácie o ich obsahu. HLAVA III SPOLOČNÉ USTANOVENIA Článok 43 Žiadosť o určitý druh ochrany Prihlasovateľ môže v súlade s Vykonávacím predpisom, pokiaľ ide o každý určený alebo zvolený štát, v ktorom sa určitý druh ochrany pripúšťa, oznámiť, že jeho medzinárodná prihláška smeruje k udeleniu autorského osvedčenia na vynález, osvedčenia na úžitkový vzor alebo úžitkového vzoru a nie k udeleniu patentu; alebo môže oznámiť, že smeruje k udeleniu dodatkového patentu alebo osvedčenia, dodatkového autorského osvedčenia na vynález alebo dodatkového osvedčenia na úžitkový vzor, pričom výsledný účinok sa bude riadiť výberom prihlasovateľa. Na účely tohto článku a príslušných ustanovení Vykonávacieho predpisu neplatí článok 2 (ii). Článok 44 Žiadosť o dva druhy ochrany Vo všetkých určených alebo zvolených štátoch, ktorých zákonodarstvo pripúšťa jedinú prihlášku smerujúcu tak k udeleniu patentu alebo iného druhu ochrany uvedeného v článku 43, ako aj k udeleniu ďalšieho spomenutého druhu ochrany, môže prihlasovateľ v súlade s Vykonávacím predpisom oznámiť dva druhy ochrany, ktorých udelenie požaduje, a výsledný účinok sa bude riadiť oznámením prihlasovateľa. Na účely tohto článku a príslušných ustanovení Vykonávacieho predpisu neplatí článok 2 (ii). Článok 45 Zmluvy o regionálnom patente
(1)Každá zmluva, podľa ktorej sa predpokladá udeľovanie regionálnych patentov („zmluva o regionálnom patente“) a ktorá dáva všetkým osobám oprávneným podľa článku 9 na podávanie medzinárodných prihlášok právo podávať prihlášky smerujúce k udeleniu takých patentov, môže ustanoviť, že medzinárodné prihlášky s určením alebo voľbou štátu, ktorý je súčasne účastníkom zmluvy o regionálnom patente a Zmluvy, možno podať ako prihlášky smerujúce k udeleniu regionálneho patentu.
(2)Národné zákonodarstvo takého určeného alebo zvoleného štátu môže ustanoviť, že každé určenie alebo zvolenie tohto štátu v medzinárodnej prihláške sa považuje za oznámenie, že prihlasovateľ chce získať regionálny patent podľa zmluvy o regionálnom patente. Článok 46 Nesprávny preklad medzinárodnej prihlášky Ak v dôsledku nesprávneho prekladu medzinárodnej prihlášky presahuje rozsah niektorého patentu udeleného na základe tejto prihlášky rozsah medzinárodnej prihlášky v jej pôvodnom jazyku, príslušné orgány príslušného zmluvného štátu môžu primerane a so spätnou platnosťou obmedziť rozsah patentu a vyhlásiť ho za neplatný a zrušený v tej miere, v ktorej jeho rozsah prekročil rozsah medzinárodnej prihlášky v jej pôvodnom jazyku. Článok 47 Lehoty
(1)Podrobnosti o počítaní lehôt uvedených v Zmluve sa spravujú Vykonávacím predpisom.
(2)(
  1. a)Všetky lehoty uvedené v hlave I a II tejto Zmluvy môžu byť zmenené rozhodnutím zmluvných štátov, a to bez revízie Zmluvy podľa článku 60. (
  2. b)Také rozhodnutia sa prijmú v Zhromaždení alebo na základe písomného hlasovania a musia byť jednomyseľné. (
  3. c)Podrobnosti o tomto konaní ustanovuje Vykonávací predpis. Článok 48 Nedodržanie niektorých lehôt
(1)Ak sa niektorá lehota ustanovená v Zmluve alebo vo Vykonávacom predpise nedodržala v dôsledku prerušenia poštového styku alebo neodvrátiteľnej straty alebo oneskorenia v poštovej doprave, bude sa lehota pokladať za dodržanú v prípadoch ustanovených Vykonávacím predpisom, ktorý ustanovuje aj dôkazy a iné podmienky.
(2)(
  1. a)Každý zmluvný štát, pokiaľ sa jeho týka, ospravedlní nedodržanie lehoty z tých dôvodov, ktoré pripúšťa jeho národné zákonodarstvo. (
  2. b)Každý zmluvný štát, pokiaľ sa jeho týka, môže ospravedlniť nedodržanie lehoty, ku ktorému došlo z iných dôvodov než tých, ktoré sú uvedené v pododseku (a). Článok 49 Právo vystupovať pred medzinárodnými orgánmi Každý právny zástupca, patentový zástupca alebo iná osoba oprávnená vystupovať pred národným úradom, kde bola medzinárodná prihláška podaná, je oprávnená vystupovať pred Medzinárodným úradom, príslušným orgánom pre medzinárodnú rešerš aj príslušným orgánom pre medzinárodný predbežný prieskum, pokiaľ ide o túto prihlášku. HLAVA IV TECHNICKÉ SLUŽBY Článok 50 Patentové informačné služby
(1)Medzinárodný úrad môže poskytovať služby (nazývané v tomto článku „informačné služby“) dodávaním technických a iných príslušných informácií, ktoré má k dispozícii na základe uverejnených materiálov, najmä patentov a zverejnených prihlášok.
(2)Medzinárodný úrad môže poskytovať tieto informačné služby buď priamo, alebo prostredníctvom jedného alebo niekoľkých orgánov pre medzinárodnú rešerš alebo iných národných alebo medzinárodných špecializovaných inštitúcií, s ktorými môže uzavrieť zmluvy.
(3)Informačné služby sa uskutočňujú tak, aby umožňovali najmä tým zmluvným štátom, ktoré patria k rozvojovým krajinám, získanie technických poznatkov a techniky včítane existujúceho zverejneného „know-how“.
(4)Informačné služby sa poskytujú vládam zmluvných štátov, ich občanom a osobám, ktoré v nich majú pobyt. Zhromaždenie môže rozhodnúť o poskytovaní týchto služieb nad tento rámec.
(5)(a) Všetky služby vládam zmluvných štátov sa poskytujú za úhradu hotových výdavkov; pre vlády zmluvných štátov, ktoré patria k rozvojovým krajinám, sa však služby poskytujú za úhradu nižšiu, pokiaľ možno rozdiel kryť ziskom, ktorý vznikne za služby poskytované iným odberateľom než vládam zmluvných štátov, alebo z prostriedkov uvedených v článku 54
(4). (
  1. b)Hotové výdavky uvedené v pododseku (
  2. a)sú výdavky presahujúce obvyklé náklady za služby národného úradu alebo záväzky orgánu pre medzinárodnú rešerš.
(6)V podrobnostiach sa ustanovenia tohto článku spravujú rozhodnutím Zhromaždenia a v medziach ním určených rozhodnutím pracovných skupín, ktoré môže Zhromaždenie na ten účel zriadiť.
(7)Ak to považuje za potrebné, odporučí Zhromaždenie ďalšie spôsoby získavania prostriedkov okrem tých, ktoré sú uvedené v odseku
(5). Článok 51 Technická pomoc
(1)Zhromaždenie vytvorí výbor pre technickú pomoc (nazývaný v tomto článku „výbor“).
(2)(
  1. a)Členovia výboru sa volia zo zmluvných štátov s patričným ohľadom na zastúpenie rozvojových krajín. (
  2. b)Generálny riaditeľ pozýva z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť výboru zástupcov medzivládnych organizácií zaoberajúcich sa technickou pomocou rozvojovým krajinám, aby sa zúčastnili na prácach výboru.
(3)(
  1. a)Úlohou výboru je organizovať a dohliadať na technickú pomoc zmluvným štátom, ktoré patria k rozvojovým krajinám, za účelom rozvoja ich patentových systémov, a to buď na národnom, alebo na regionálnom základe. (
  2. b)Technická pomoc zahŕňa najmä výchovu špecialistov, vysielanie expertov a dodávku pomôcok tak za účelom predvedenia, ako aj pre prevádzku.
(4)Pre financovanie projektov podľa tohto článku sa bude Medzinárodný úrad usilovať o uzavretie zmlúv jednak s medzinárodnými finančnými organizáciami a medzivládnymi organizáciami, najmä s Organizáciou Spojených národov, agentúrami Spojených národov a so špecializovanými inštitúciami Spojených národov, ktoré sa zaoberajú technickou pomocou, jednak s vládami štátov, ktoré technickú pomoc dostávajú.
(5)V podrobnostiach sa ustanovenia tohto článku spravujú rozhodnutím Zhromaždenia a v medziach ním určených rozhodnutiami tých pracovných skupín, ktoré Zhromaždenie na ten účel zriaďuje. Článok 52 Vzťahy k ostatným ustanoveniam Zmluvy Ustanovenia tejto hlavy sa nedotýkajú finančných ustanovení obsiahnutých v ostatných hlavách tejto Zmluvy. Tieto ustanovenia nemožno použiť pre túto hlavu ani pre jej vykonanie. HLAVA V ADMINISTRATÍVNE USTANOVENIA Článok 53 Zhromaždenie
(1)(a) Zhromaždenie sa skladá, s výhradou článku 57
(8), zo zmluvných štátov. (b) Vláda každého zmluvného štátu je zastúpená jedným delegátom, ktorému môžu pomáhať zástupcovia, poradcovia a experti.
(2)(
  1. a)Zhromaždenie: (
  2. i)prerokúva všetky záležitosti, ktoré sa týkajú udržiavania a rozvoja Únie a vykonávania Zmluvy; (
  3. ii)plní tie úlohy, ktoré sú mu menovite uložené inými ustanoveniami Zmluvy; (iii) dáva pokyny Medzinárodnému úradu, pokiaľ ide o prípravu revíznych konferencií; (
  4. iv)reviduje a schvaľuje správy a činnosť generálneho riaditeľa, pokiaľ sa týkajú Únie, a dáva mu všetky potrebné inštrukcie vo veciach, ktoré sú v kompetencii Únie; (
  5. v)reviduje a schvaľuje správy a činnosť výkonného výboru zriadeného podľa odseku
(9)a dáva mu inštrukcie; (
  1. vi)určuje plán, prijíma dvojročný rozpočet Únie a schvaľuje konečné vyúčtovanie; (vii) prijíma finančné opatrenia Únie; (viii) vytvára také výbory a pracovné skupiny, ktoré považuje za vhodné na dosiahnutie cieľov Únie; (
  2. ix)ustanovuje, ktoré iné než zmluvné štáty, a s prihliadnutím na ustanovenie odseku
(8), ktoré medzivládne a medzinárodné nevládne organizácie majú právo účasti na jeho schôdzach ako pozorovatelia; (
  1. x)vykonáva všetku potrebnú činnosť na dosiahnutie cieľov Únie a také ďalšie úlohy, ktoré sú vhodné podľa Zmluvy. (
  2. b)Pokiaľ ide o záležitosti, ktoré zaujímajú takisto iné Únie riadené Organizáciou, zhromaždenie robí svoje rozhodnutia až potom, keď vypočulo odporúčanie koordinačného výboru Organizácie.
(3)Delegát môže zastupovať iba jeden štát a hlasovať len v jeho mene.
(4)Každý zmluvný štát má jeden zmluvný hlas.
(5)(
  1. a)Polovica zmluvných štátov tvorí kvórum. (
  2. b)V prípade nedostatku kvóra, môže Zhromaždenie robiť rozhodnutia, ale tieto rozhodnutia s výnimkou tých, ktoré sa týkajú jeho vlastného konania, nadobudnú účinnosť, len keď sa získa kvórum a požadovaná väčšina hlasov písomným hlasovaním, ako je uvedené vo Vykonávacom predpise.
(6)(a) S výhradou ustanovení článkov 47
(2)(b), 58
(2)(b), 58
(3)a 61
(2)(
  1. b)sa pre rozhodnutie Zhromaždenia vyžaduje dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov. (
  2. b)Abstencie sa nepovažujú za hlasy.
(7)Pokiaľ ide o záležitosti, ktoré sa výlučne týkajú štátov viazaných ustanoveniami hlavy II, každá zmienka o zmluvných štátoch urobená v odsekoch
(4),
(5)a
(6)sa vzťahuje len na štáty viazané ustanoveniami hlavy II.
(8)Každá medzivládna organizácia určená za orgán pre medzinárodnú rešerš alebo orgán pre medzinárodný predbežný prieskum má na schôdzach Zhromaždenia právo účasti ako pozorovateľ.
(9)Len čo počet zmluvných štátov prekročí štyridsať, Zhromaždenie zriadi výkonný výbor. Každá zmienka o výkonnom výbore v Zmluve alebo vo Vykonávacom predpise sa uplatní, len pokiaľ bol už výbor zriadený.
(10)Až do zriadenia výkonného výboru Zhromaždenie schvaľuje v medziach plánu a dvojročného rozpočtu ročné plány a ročné rozpočty pripravené generálnym riaditeľom.
(11)(
  1. a)Zhromaždenie sa schádza každý druhý kalendárny rok na riadnom zasadaní zvolanom generálnym riaditeľom, a ak nedôjde k výnimočným okolnostiam, v rovnakej dobe a na tom istom mieste ako generálne zhromaždenie Organizácie. (
  2. b)Zhromaždenie sa schádza na mimoriadnom zasadaní zvolenom generálnym riaditeľom na žiadosť výkonného výboru alebo na žiadosť jednej štvrtiny zmluvných štátov.
(12)Zhromaždenia prijíma svoj vlastný rokovací poriadok. Článok 54 Výkonný výbor
(1)Len čo zhromaždenie zriadi výkonný výbor, riadi sa tento výbor ďalej uvedenými ustanoveniami.
(2)(a) Výkonný výbor s výhradou ustanovení článku 57
(8)tvoria štáty zvolené Zhromaždením zo štátov, ktoré sú členmi Zhromaždenia. (b) Vláda každého štátu, ktorý je členom výkonného výboru, je zastúpená jedným delegátom, ktorému môžu pomáhať zástupcovia, poradcovia a experti.
(3)Počet štátov, ktoré sú členmi výkonného výboru, zodpovedá štvrtine počtu štátov, ktoré sú členmi Zhromaždenia. Pri určovaní počtu miest sa zvyšok, ktorý zostáva po vydelení štyrmi, neberie do úvahy.
(4)Pri voľbe členov výkonného výboru prihliada Zhromaždenie na spravodlivé zemepisné rozdelenie.
(5)(
  1. a)Každý člen výkonného výboru zostáva vo funkcii od skončenia zasadania Zhromaždenia, na ktorom bol zvolený, až do skončenia nasledujúceho riadneho zasadania Zhromaždenia. (
  2. b)Členovia výkonného výboru môžu byť zvolení znova, ale najviac v počte dvoch tretín takých členov (
  3. c)Zhromaždenie prijme podrobné pravidlá voľby a prípadného znovuzvolenia člena výkonného výboru.
(6)(
  1. a)Výkonný výbor: (
  2. i)pripravuje návrh rokovacieho programu Zhromaždenia; (
  3. ii)predkladá Zhromaždeniu návrh plánu a dvojročného rozpočtu Únie, pripravených generálnym riaditeľom; (iii) (zrušené) (
  4. iv)predkladá Zhromaždeniu pravidelné správy generálneho riaditeľa a ročné revízne účtovné správy s príslušným komentárom; (
  5. v)podniká všetky potrebné opatrenia na vykonávanie plánu Únie generálnym riaditeľom v súlade s rozhodnutiami Zhromaždenia a podľa okolností, ktoré vznikli medzi dvoma riadnymi zasadaniami Zhromaždenia; (
  6. vi)vykonáva všetky ostatné úlohy, ktoré sú mu v rámci tejto Zmluvy zverené. (
  7. b)Pokiaľ ide o záležitosti, ktoré zaujímajú takisto iné únie riadené Organizáciou, výkonný výbor robí svoje rozhodnutia až potom, čo vypočul odporúčanie koordinačného výboru Organizácie.
(7)(
  1. a)Výkonný výbor sa schádza raz za rok na riadnom zasadaní, ktoré zvolá generálny riaditeľ, pokiaľ možno v rovnakej dobe a na tom istom mieste ako koordinačný výbor Organizácie. (
  2. b)Výkonný výbor sa schádza na mimoriadnom zasadaní, ktoré zvolá generálny riaditeľ buď zo svojej vlastnej iniciatívy, alebo na žiadosť predsedu výkonného výboru alebo na žiadosť jednej štvrtiny jeho členov.
(8)(
  1. a)Každý štát, ktorý je členom výkonného výboru, má jeden hlas. (
  2. b)Polovica štátov, ktoré sú členmi výkonného výboru tvoria kvórum. (
  3. c)Rozhodnutia sa prijímajú prostou väčšinou odovzdaných hlasov. (
  4. d)Abstencie sa nepovažujú za hlasy. (
  5. e)Delegát môže zastupovať iba jeden štát a hlasovať len v jeho mene.
(9)Zmluvné štáty, ktoré nie sú členmi výkonného výboru, majú právo účasti na jeho zasadaní ako pozorovatelia, rovnako ako všetky medzivládne organizácie určené za orgán pre medzinárodnú rešerš, alebo orgán pre medzinárodný predbežný prieskum.
(10)Výkonný výbor prijíma svoj vlastný rokovací poriadok. Článok 55 Medzinárodný úrad
(1)Administratívne úlohy, ktoré sa týkajú Únie, vykonáva Medzinárodný úrad.
(2)Medzinárodný úrad zabezpečuje sekretariát pre rôzne orgány Únie.
(3)Generálny riaditeľ je vedúci funkcionár Únie a zastupuje Úniu navonok.
(4)Medzinárodný úrad vydáva Vestník a iné publikácie uvedené vo Vykonávacom predpise alebo vyžiadané Zhromaždením.
(5)Vo Vykonávacom predpise sa ustanovuje, aké služby sú povinné poskytovať národné úrady Medzinárodnému úradu a orgánom pre medzinárodnú rešerš a medzinárodný predbežný prieskum pri plnení ich úloh podľa Zmluvy.
(6)Generálny riaditeľ a člen aparátu ním určený sa zúčastňujú bez hlasovacieho práva na všetkých zasadaniach Zhromaždenia, výkonného výboru alebo iného výboru alebo pracovnej skupiny zriadenej podľa Zmluvy alebo Vykonávacieho predpisu. Generálny riaditeľ alebo ním určený člen aparátu je z úradnej povinnosti tajomníkom týchto orgánov.
(7)(
  1. a)Medzinárodný úrad vykonáva prípravy pre revízne konferencie podľa inštrukcií Zhromaždenia a v spolupráci s výkonným výborom. (
  2. b)Medzinárodný úrad môže vo veci príprav revíznej konferencie konzultovať medzivládne a medzinárodne nevládne organizácie. (
  3. c)Generálny riaditeľ a osoby ním určené sa zúčastňujú bez hlasovacieho práva na rokovaniach revíznych konferencií. (
  4. d)Medzinárodný úrad vykonáva aj ďalšie úlohy, ktoré mu budú pridelené. Článok 56 Výbor pre technickú spoluprácu
(1)Zhromaždenie zriadi výbor pre technickú spoluprácu (v tomto článku ďalej len „výbor“).
(2)(
  1. a)Zhromaždenie určí zloženie výboru a vymenuje jeho členov, pričom prihliada na spravodlivé zastúpenie rozvojových krajín. (
  2. b)Orgány pre medzinárodnú rešerš a orgány pre medzinárodný predbežný prieskum sú členmi výboru z úradnej povinnosti. Ak je taký orgán národným úradom zmluvného štátu, nemôže mať tento štát vo výbore už žiadneho iného zástupcu. (
  3. c)Ak to počet zmluvných štátov umožňuje, je celkový počet členov výboru väčší než dvojnásobok počtu členov z úradnej povinnosti. (
  4. d)Generálny riaditeľ vyzve z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť výboru zástupcov zainteresovaných organizácií, aby sa zúčastnili na rokovaniach, o ktoré majú záujem.
(3)Cieľom výboru je prispievať radami a odporúčaniami: (
  1. i)k trvalému zlepšovaniu služieb určených v Zmluve; (
  2. ii)pokiaľ je niekoľko orgánov pre medzinárodnú rešerš a niekoľko orgánov pre medzinárodný predbežný prieskum, k maximálnej jednotnosti ich dokumentácie a pracovných metód a k maximálne jednotnej a vysokej kvalite ich správ; (iii) na výzvu Zhromaždenia alebo výkonného výboru k riešeniu technických problémov špecifických pre vytvorenie jediného orgánu pre medzinárodnú rešerš.
(4)Každý zmluvný štát a každá zainteresovaná medzinárodná organizácia sa môže obrátiť písomne na výbor s otázkami, ktoré prislúchajú do právomoci výboru.
(5)Výbor sa môže so svojou radou alebo odporúčaním obrátiť na generálneho riaditeľa alebo jeho prostredníctvom na Zhromaždenie, výkonný výbor, na všetky alebo niektoré orgány pre medzinárodnú rešerš a pre medzinárodný predbežný prieskum a na všetky alebo niektoré prijímacie úrady.
(6)(
  1. a)Generálny riaditeľ odovzdá výkonnému výboru vo všetkých prípadoch texty všetkých rád a odporúčaní výboru. Sám môže k takým textom pripojiť komentár. (
  2. b)Výkonný výbor sa môže vyjadriť ku každej rade, odporúčaniu alebo k inej činnosti výboru a môže vyzvať výbor, aby preštudoval otázky, ktoré patria do jeho kompetencie, a podal o tom správu. Výkonný výbor môže odovzdať Zhromaždeniu rady, odporúčania a správy výboru s príslušným komentárom.
(7)Do zriadenia výkonného výboru sa odkaz na výkonný výbor v odseku
(6)považuje za odkaz na Zhromaždenie.
(8)Postup výboru sa v podrobnostiach riadi rozhodnutiami Zhromaždenia. Článok 57 Financovanie
(1)(
  1. a)Únia má rozpočet. (
  2. b)Rozpočet Únie zahŕňa vlastné príjmy a vydania Únie a jej príspevok na rozpočet spoločných výdavkov únií riadených Organizáciou. (
  3. c)Výdavky, ktoré sa nedotýkajú výlučne Únie, ale tiež jednej alebo viacerých únií riadených Organizáciou, sa považujú za spoločné výdavky únií. Podiel Únie na takých spoločných výdavkoch je úmerný tomu, aký má na nich Únia záujem.
(2)Rozpočet Únie sa zostavuje so zreteľom na požiadavky koordinácie s rozpočtami ostatných únií riadených Organizáciou.
(3)S výhradou ustanovenia odseku
(5)je rozpočet Únie financovaný z týchto zdrojov: (
  1. i)z poplatkov a dávok za služby poskytované Medzinárodným úradom vo vzťahu k Únii; (
  2. ii)z predaja publikácií Medzinárodného úradu vo vzťahu k Únii a z honorárov za ne; (iii) z darov, odkazov a subvencií; (
  3. iv)z nájomného, úrokov a iných rôznych príjmov.
(4)Výška poplatkov a dávok, ktoré patria Medzinárodnému úradu, a ceny za jeho publikácie sa určia tak, aby za normálnych okolností postačili na krytie všetkých výdavkov Medzinárodného úradu spojených so správou tejto Zmluvy.
(5)(
  1. a)V prípade, že niektorý finančný rok sa skončí so schodkom, zaplatia zmluvné štáty, s výhradou ustanovení pododsekov (
  2. b)a (c), príspevok na jeho krytie. (
  3. b)O výške príspevku každého zmluvného štátu rozhodne Zhromaždenie, pričom vezme do úvahy počet medzinárodných prihlášok, ktoré vyšli z každého z týchto štátov v príslušnom roku. (
  4. c)Ak je zabezpečené buď úplné, alebo čiastočné provizórne krytie schodku inými prostriedkami, môže Zhromaždenie rozhodnúť, že sa schodok prevedie a od zmluvných štátov sa nebude žiadať platenie príspevkov. (
  5. d)Ak to umožňuje finančná situácia Únie, môže Zhromaždenie rozhodnúť, že príspevky zaplatené podľa ustanovenia pododseku (
  6. a)sa vrátia štátom, ktoré ich zaplatili. (
  7. e)Zmluvný štát, ktorý nezaplatil do dvoch rokov od dátumu splatnosti určeného zhromaždením svoj príspevok podľa pododseku (b), nemôže vykonávať svoje hlasovacie právo v žiadnom orgáne Únie. Napriek tomu však každý orgán Únie môže dovoliť, aby taký štát vykonával svoje hlasovacie právo v tomto orgáne dovtedy potiaľ, pokiaľ uzná, že zdržanie platby bolo spôsobené výnimočnými a neodvrátiteľnými okolnosťami.
(6)Ak k prijatiu rozpočtu nedôjde pred začiatkom nového finančného obdobia, zostane v tej istej výške ako rozpočet predchádzajúceho roka, ako je ustanovené vo finančných predpisoch.
(7)(
  1. a)Únia má prevádzkový fond zriadený jednorazovou platbou každého zmluvného štátu. Ak tento fond nebude postačovať, urobí Zhromaždenie opatrenie na jeho zvýšenie. Ak časť tohto fondu nie je ďalej potrebná, vráti sa. (
  2. b)Výška začiatočnej platby každého zmluvného štátu na uvedený fond alebo jeho podiel na zvýšenie fondu určí Zhromaždenie podľa podobných zásad, aké sú uvedené v odseku
(5)(b). (
  1. c)Platobné podmienky určí Zhromaždenie na návrh generálneho riaditeľa a po vypočutí odporúčania koordinačného výboru Organizácie. (
  2. d)Každá vrátená suma bude úmerná sumám zaplateným každým zmluvným štátom, pričom sa vezme do úvahy dátum zaplatenia týchto súm.
(8)(
  1. a)V dohode o ústrednom sídle uzavretej so štátom, na ktorého území má Organizácia svoje ústredie, sa ustanovuje, že tento štát poskytne preddavky, ak nebudú prevádzkové fondy postačovať. Výška týchto preddavkov a podmienky, za ktorých sa poskytujú, budú predmetom osobitných dohôd uzavieraných z prípadu na prípad medzi týmto štátom a Organizáciou. Pokiaľ trvá jeho záväzok poskytovať preddavky, bude tento štát mať z úradnej povinnosti miesto v Zhromaždení a vo výkonnom výbore. (
  2. b)Štát uvedený v pododseku (
  3. a)a Organizácia majú právo písomne vypovedať záväzok poskytovať preddavky. Výpoveď nadobudne účinnosť za tri roky od konca toho roku, v ktorom bola podaná.
(9)Revíziu účtov vykonáva jeden alebo viac zmluvných štátov alebo externých revízorov, ako je ustanovené vo finančných predpisoch. Určí ich s ich súhlasom Zhromaždenie. Článok 58 Vykonávací predpis
(1)Vykonávací predpis pripojený k Zmluve obsahuje pravidlá: (
  1. i)týkajúce sa záležitostí, v ktorých Zmluva výslovne odkazuje na Vykonávací predpis alebo výslovne ustanovuje, že také pravidlá sú alebo budú predpísané; (
  2. ii)týkajúce sa administratívnych náležitostí, záležitostí alebo konania; (iii) týkajúce sa podrobností pri aplikácii ustanovení Zmluvy.
(2)(
  1. a)Zhromaždenie môže vykonať zmenu Vykonávacieho predpisu. (
  2. b)S výhradou ustanovenia odseku
(3)sa na vykonanie zmien požaduje trojštvrtinová väčšina odovzdaných hlasov.
(3)(
  1. a)Vo Vykonávacom predpise sú uvedené pravidlá, ktoré sa môžu zmeniť: (
  2. i)iba jednomyseľným súhlasom alebo (
  3. ii)iba vtedy, keď žiaden zo zmluvných štátov, ktorých národný úrad pôsobí ako orgán pre medzinárodnú rešerš alebo orgán pre medzinárodný predbežný prieskum, neprejaví nesúhlas, a pokiaľ taký orgán je medzivládnou organizáciou, ak neprejaví nesúhlas ten zmluvný štát, ktorý je členom tejto medzivládnej organizácie a je na to splnomocnený ostatnými členskými štátmi združenými v príslušnom orgáne tejto organizácie. (
  4. b)Ak sa má také pravidlo naďalej z uvedeného špeciálneho režimu vylúčiť, musia byť splnené podmienky uvedené v pododseku (
  5. a)(
  6. i)alebo v pododseku (
  7. a)(
  8. ii)podľa okolností. (
  9. c)Ak sa má nejaké pravidlo naďalej do jedného alebo druhého špeciálneho režimu podľa pododseku (
  10. a)zahrnúť, musí byť na to jednomyseľný súhlas.
(4)Vykonávací predpis ustanovuje, že generálny riaditeľ vydá pod dohľadom Zhromaždenia Administratívne smernice.
(5)V prípade rozporu medzi ustanoveniami Zmluvy a ustanoveniami Vykonávacieho predpisu má znenie Zmluvy prednosť. HLAVA VI SPORY Článok 59 Spory S výhradou článku 64
(5)môže každý spor medzi dvoma alebo viacerými zmluvnými štátmi, ktorý sa týka výkladu alebo aplikácie Zmluvy alebo Vykonávacieho predpisu a ktorý nebol vybavený zmierom, predložiť jeden z týchto štátov na Medzinárodnom súdnom dvore ako návrh podľa poriadku tohto súdu, ibaže sa tieto štáty dohodnú na inom spôsobe riešenia. Zmluvný štát, ktorý spor predkladá súdu, bude o tom informovať Medzinárodný úrad. Medzinárodný úrad upozorní na túto záležitosť ostatné zmluvné štáty. HLAVA VII REVÍZIE A ZMENY Článok 60 Revízia Zmluvy
(1)Zmluvu možno periodicky revidovať na osobitnej konferencii zmluvných štátov.
(2)O zvolení revíznej konferencie rozhodne Zhromaždenie.
(3)Medzivládna organizácia určená ako orgán pre medzinárodnú rešerš alebo orgán pre medzinárodný predbežný prieskum má právo účasti na revíznej konferencii ako pozorovateľ.
(4)Články 53
(5),
(9)a
(11), 54, 55
(4)až
(8), 56 a 57 môže zmeniť buď revízna konferencia, alebo sa môžu zmeniť podľa ustanovení článku 61. Článok 61 Zmena niektorých ustanovení Zmluvy
(1)(a) Návrhy na zmenu článkov 53
(5),
(9)a
(11), 54, 55
(4)až
(8), 56 a 57 môžu vychádzať z iniciatívy každého štátu, ktorý je členom Zhromaždenia, z iniciatívy výkonného výboru alebo generálneho riaditeľa. (b) Také návrhy oznámi generálny riaditeľ zmluvným štátom aspoň šesť mesiacov pred ich prerokovaním na Zhromaždení.
(2)(a) Zmeny článkov uvedených v odseku
(1)musí schváliť Zhromaždenie. (b) Na schválenie sa vyžaduje trojštvrtinová väčšina odovzdaných hlasov.
(3)(a) Zmena článkov uvedených v odseku
(1)nadobúda účinnosť jeden mesiac po tom, čo generálny riaditeľ dostane písomné oznámenia o prijatí zmien v príslušnom ústavnom konaní od troch štvrtín štátov, ktoré boli členmi Zhromaždenia v čase prijatia zmeny. (
  1. b)Každá takto prijatá zmena v uvedených článkoch je záväzná pre všetky štáty, ktoré sú členmi Zhromaždenia v čase, keď zmena nadobúda účinnosť, s tým, že akákoľvek zmena, ktorá znamená zvýšenie finančných záväzkov zmluvných štátov, zaväzuje iba tie štáty, ktoré podali oznámenie o prijatí takej zmeny. (
  2. b)Každá zmena prijatá podľa pododseku (
  3. a)zaväzuje všetky štáty, ktoré sa stanú členmi Zhromaždenia po dátume, keď zmena nadobudla účinnosť podľa ustanovenia pododseku (a). HLAVA VIII ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Článok 62 Členstvo v Zmluve
(1)Každý štát, ktorý je členom Medzinárodnej Únie na ochranu priemyselného vlastníctva, sa môže stať členom tejto Zmluvy: (
  1. i)jej podpisom a dodatočným uložením ratifikačnej listiny alebo (
  2. ii)uložením listiny o prístupy k Zmluve.
(2)Listiny o ratifikácii alebo o prístupe sa uložia u generálneho riaditeľa.
(3)Ustanovenia článku 24 Stockholmského znenia Parížskeho Dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva platia aj pre túto Zmluvu.
(4)Odsek
(3)nemožno v žiadnom prípade vykladať tak, že obsahuje uznanie alebo tichý súhlas zmluvného štátu s faktickou situáciou na území, na ktorom Zmluvu aplikuje iný zmluvný štát v dôsledku uvedeného článku. Článok 63 Účinnosť Zmluvy
(1)(a) S výhradou ustanovenia odseku
(3)nadobúda táto Zmluva účinnosť tri mesiace po tom, čo osem štátov uložilo svoje ratifikačné listiny alebo listiny o prístupe za predpokladu, že aspoň štyri z týchto štátov spĺňajú jednu z nasledujúcich podmienok: (
  1. i)počet prihlášok podaných v tomto štáte presiahol podľa posledných ročných štatistík zverejnených Medzinárodným úradom 40 000; (
  2. ii)občania tohto štátu alebo osoby, ktoré tam majú pobyt, podľa posledných ročných štatistík zverejnených Medzinárodným úradom podali aspoň 1000 prihlášok v jednej cudzej krajine; (iii) národný úrad tohto štátu dostal podľa posledných ročných štatistík uverejnených Medzinárodným úradom aspoň 10 000 prihlášok od občanov cudzích krajín alebo osôb, ktoré v nich majú pobyt. (
  3. b)Na účely tohto odseku výraz „prihlášky“ nezahŕňa prihlášky úžitkových vzorov.
(2)S výhradou odseku
(3)je pre každý štát, ktorý sa nestal členom Zmluvy v okamihu, keď nadobudla účinnosť podľa ustanovenia odseku
(1), táto Zmluva záväzná tri mesiace po tom, čo uložil svoju ratifikačnú listinu alebo listinu o prístupe.
(3)Ustanovenia hlavy II a zodpovedajúce pravidlá Vykonávacieho predpisu pripojeného k Zmluve sa však použijú až po dátume, keď tri štáty, z ktorých každý spĺňa aspoň jednu z podmienok uvedených v odseku
(1), sa stanú členmi tejto Zmluvy bez toho, aby podľa ustanovenia článku 64
(1)vyhlásili, že nechcú byť viazané ustanoveniami hlavy II. Tento dátum však nemôže predchádzať prvotné nadobudnutie účinnosti podľa odseku
(1). Článok 64 Výhrady
(1)(
  1. a)Každý štát môže vyhlásiť, že nie je viazaný ustanoveniami hlavy II. (
  2. b)Štáty, ktoré urobia vyhlásenie podľa ustanovenia pododseku (a), nie sú viazané ustanoveniami hlavy II ani zodpovedajúcimi ustanoveniami Vykonávacieho predpisu.
(2)(a) Každý štát, ktorý neurobil vyhlásenie podľa odseku
(1)(a), môže vyhlásiť, že: (i) nie je viazaný ustanoveniami článku 39
(1), pokiaľ ide o predloženie vyhotovenia medzinárodnej prihlášky a jej prípadného prekladu; (
  1. ii)záväzok týkajúci sa odkladu národného konania, ako je ustanovený v článku 40, nebude na prekážku zverejnenia medzinárodnej prihlášky alebo jej prekladu národným úradom alebo jeho prostredníctvom, pričom sa však rozumie, že tento štát nie je oslobodený od povinností ustanovených v článkoch 30 a 38. (
  2. b)Štáty, ktoré urobia také vyhlásenie, budú ním viazané.
(3)(
  1. a)Každý štát môže vyhlásiť, že pokiaľ ide oň, nevyžaduje medzinárodné zverejnenie medzinárodnej prihlášky. (
  2. b)V prípadoch, keď pri uplynutí 18 mesiacov od dátumu priority obsahuje medzinárodná prihláška určenia iba takých štátov, ktoré urobili vyhlásenie podľa ustanovenia pododseku (a), nebude medzinárodná prihláška podľa článku 21
(2)zverejnená. (
  1. c)Aj v prípadoch, kde platí ustanovenie pododseku (b), zverejní Medzinárodný úrad medzinárodnú prihlášku: (
  2. i)na žiadosť prihlasovateľa, ako je ustanovené vo Vykonávacom predpise; (
  3. ii)v prípade, že národnú prihlášku alebo patent založený na medzinárodnej prihláške zverejnil ten národný úrad niektorého určeného štátu alebo v jeho mene, ktorý urobil vyhlásenie podľa ustanovenia pododseku (a), a to ihneď po takom zverejnení, nie však skôr, než po uplynutí 18 mesiacov od dátumu priority.
(4)(
  1. a)Každý štát, ktorého národné zákonodarstvo priznáva jeho patentom účinok na známy stav techniky od doby pred zverejnením, ale nezrovnoprávňuje na účely známeho stavu techniky dátum priority uplatňovanej podľa Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva s dátumom skutočného podania v tomto štáte, môže vyhlásiť, že podanie medzinárodnej prihlášky, v ktorej je tento štát určený, mimo jeho územia, nie je na účely známeho stavu techniky rovnoprávne s prihláškou skutočne podanou na jeho území. (
  2. b)Každý štát, ktorý urobí vyhlásenie podľa pododseku (a), nebude v tomto rozsahu viazaný článkom 11
(3). (c) Každý štát, ktorý urobí vyhlásenie uvedené v pododseku (a), uvedie zároveň písomne dátum a podmienky, od ktorého a podľa ktorých na jeho území nastáva účinok na známy stav techniky tých medzinárodných prihlášok, v ktorých bol označený. Toto vyhlásenie možno kedykoľvek zmeniť oznámením zaslaným generálnemu riaditeľovi.
(5)Každý štát môže vyhlásiť, že nie je viazaný článkom 59. Pokiaľ sa týka sporov medzi zmluvným štátom, ktorý urobil také vyhlásenie, s ostatnými zmluvnými štátmi, neplatia ustanovenia článku 59.
(6)(a) Každé vyhlásenie podľa tohto článku musí sa urobiť písomne. Môže sa urobiť pri podpise Zmluvy, pri uložení ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe alebo, s výnimkou prípadu uvedeného v odseku
(5), kedykoľvek neskôr oznámením zaslaným generálnemu riaditeľovi. V prípade takého oznámenia nadobúda vyhlásenie účinnosť šesť mesiacov po tom, čo došlo generálnemu riaditeľovi, a nebude mať vplyv na medzinárodné prihlášky podané pred uplynutím uvedenej šesťmesačnej lehoty. (b) Každé vyhlásenie podľa tohto článku možno kedykoľvek vziať späť oznámením zaslaným generálnemu riaditeľovi. Také späťvzatie nadobúda účinnosť tri mesiace po tom, čo došlo generálnemu riaditeľovi, a v prípade späťvzatia vyhlásenia podľa odseku
(3)to nebude mať vplyv na medzinárodné prihlášky podané pred uplynutím uvedenej trojmesačnej lehoty.
(7)Iné výhrady k Zmluve okrem tých, ktoré sú uvedené v odsekoch
(1)až
(5), sú neprípustné. Článok 65 Postupné uplatňovanie Zmluvy
(1)Ak dohoda s orgánom pre medzinárodnú rešerš alebo pre medzinárodný predbežný prieskum ustanovuje prechodné obmedzenie počtu alebo druhu medzinárodných prihlášok, ktoré sa tieto orgány zaväzujú vybaviť, Zhromaždenie prijme potrebné opatrenia na postupné uplatňovanie Zmluvy a Vykonávacieho predpisu, pokiaľ ide o dané kategórie medzinárodných prihlášok. Toto opatrenie platí aj pre žiadosti o rešerš medzinárodného typu podľa článku 15
(5).
(2)Zhromaždenie určí lehoty, od ktorých s výhradou ustanovenia odseku
(1)môže podávať medzinárodné prihlášky a predkladať návrhy na medzinárodný predbežný prieskum. Tieto lehoty nesmú byť dlhšie ako šesť mesiacov od dátumu, keď Zmluva nadobudla účinnosť podľa ustanovení článku 63
(1), prípadne keď hlava II sa začala používať podľa článku 63
(3). Článok 66 Výpoveď
(1)Každý zmluvný štát môže vypovedať Zmluvu oznámením zaslaným generálnemu riaditeľovi.
(2)Výpoveď nadobúda účinnosť šesť mesiacov po tom, čo oznámenie došlo generálnemu riaditeľovi. Nebudú tým dotknuté účinky medzinárodnej prihlášky vo vypovedajúcom štáte, pokiaľ sa medzinárodná prihláška podala pred uplynutím tejto šesťmesačnej lehoty alebo pokiaľ sa pred jej uplynutím urobila voľba vypovedajúceho štátu. Článok 67 Podpisy a úradné jazyky
(1)(
  1. a)Zmluva sa podpisuje v jednom vyhotovení v anglickom a francúzskom jazyku, pričom oba texty sú rovnako autentické. (
  2. b)Úradné texty vyhotoví generálny riaditeľ po konzultácii s príslušnými vládami v nemeckom, japonskom, portugalskom, ruskom a španielskom jazyku a v ďalších jazykoch, ktoré určí Zhromaždenie.
(2)Zmluva je prístupná na podpis vo Washingtone do
  1. decembra
  2. Článok 68 Uloženie Zmluvy
(1)Originál Zmluvy sa uloží u generálneho riaditeľa po tom, čo už nebude prístupná na podpis.
(2)Generálny riaditeľ odovzdá dve ním overené vyhotovenia Zmluvy a k nej pripojeného Vykonávacieho predpisu vládam všetkých štátov, ktoré sú členmi Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva, a na požiadanie vládam iných štátov.
(3)Generálny riaditeľ vykoná registráciu Zmluvy na sekretariáte Spojených národov.
(4)Generálny riaditeľ odovzdá dve ním overené vyhotovenia každej zmeny Zmluvy a Vykonávacieho predpisu vládam všetkých zmluvných štátov a na požiadanie aj vládam iných štátov. Článok 69 Oznámenie Generálny riaditeľ oznámi vládam všetkých členských štátov Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva: (i) podpisy podľa článku 62; (ii) uloženie ratifikačných listín alebo listín o prístupe podľa článku 62; (iii) dátum, keď Zmluva nadobudla účinnosť, a dátum, od ktorého sa použije hlava II podľa článku 63
(3); (iv) vyhlásenia urobené podľa článku 64
(1)až
(5); (v) späťvzatie vyhlásení urobené podľa článku 64
(6)(b); (vi) výpovede, ktoré došli podľa článku 66; (vii) vyhlásenia urobené podľa článku 31
(4). VYKONÁVACÍ PREDPIS k Zmluve o patentovej spolupráci zmenený naposledy v roku 1984 ČASŤ A Úvodné pravidlá PRAVIDLO I SKRÁTENÉ VÝRAZY 1.1 Zmysel skrátených výrazov (
  1. a)Vo Vykonávacom predpise slovo „Zmluva“ znamená Zmluvu o patentovej spolupráci. (
  2. b)Vo Vykonávacom predpise slová „hlava“ a „článok“ sa vzťahujú na príslušnú hlavu a článok Zmluvy. PRAVIDLO II VÝKLAD NIEKTORÝCH SLOV 2.1 „Prihlasovateľ“ Ak sa použije slovo „prihlasovateľ“, znamená to tiež zástupcu a iného splnomocnenca prihlasovateľa, a to s výnimkou tých prípadov, keď z textu alebo povahy ustanovení alebo z textovej súvislosti, v ktorých je také slovo použité, jasne vyplýva opak, teda najmä v prípadoch, keď sa predpis odvoláva na pobyt alebo na štátnu príslušnosť prihlasovateľa. 2.2 „Zástupca“ Ak sa použije slovo „zástupca“, znamená to každú osobu, ktorá má právo zastupovať pred medzinárodnými orgánmi podľa článku 49, a pokiaľ nič iné jasne nevyplýva z textu alebo povahy príslušného ustanovenia alebo z textovej súvislosti, v ktorých je také slovo použité, znamená to tiež spoločného splnomocnenca uvedeného v pravidle 4.8. 2.3 „Podpis“ Ak národné zákonodarstvo, používané prijímacím úradom alebo príslušným orgánom pre medzinárodnú rešerš alebo pre medzinárodný predbežný prieskum, vyžaduje použitie pečiatky namiesto podpisu, bude pre tento úrad alebo orgán výraz „podpis“ znamenať „pečiatku“. ČASŤ B Pravidlá, ktoré sa týkajú hlavy I Zmluvy PRAVIDLO 3 ŽIADOSŤ (FORMA) 3.1 Tlačený formulár Žiadosť sa podáva na tlačenom formulári. 3.2 Možnosť získať formuláre Tlačené formuláre poskytne prihlasovateľovi bezplatne prijímací úrad alebo Medzinárodný úrad, ak si to prijímací úrad praje. 3.3 Kontrolný zoznam (
  3. a)Tlačený formulár obsahuje zoznam, ktorý po vyplnení udáva: (
  4. i)celkový počet listov, ktoré obsahuje medzinárodná prihláška, a počet listov každej časti medzinárodnej prihlášky (žiadosť, opis, nároky, výkresy, anotácie); (
  5. ii)či k medzinárodnej prihláške tak, ako bola podaná, sú alebo nie sú pripojené plnomocnenstvo (t. j. doklad ustanovujúci zástupcu alebo spoločného splnomocnenca), odpis všeobecného plnomocnenstva, prioritný doklad, doklad týkajúci sa úhrady poplatkov, ako aj akýkoľvek iný doklad (špecifikovaný v kontrolnom zozname); (iii) číslo obrázku výkresov, ktorý prihlasovateľ navrhuje zverejniť súčasne s anotáciou na prednej strane brožúry vo Vestníku; vo výnimočných prípadoch môže prihlasovateľ navrhnúť viac ako jeden obrázek. (
  6. b)Kontrolný zoznam vyplní prihlasovateľ, a ak tak prihlasovateľ neurobí sám, vyplní ho prijímací úrad a vykoná v ňom príslušnú poznámku; prijímací úrad však nevypĺňa číslo uvedené v odseku (
  7. a)(iii). 3.4 Podrobnosti S výhradou ustanovenia pravidla 3.3 upravia podrobnosti týkajúce sa tlačeného formulára Administratívne smernice. PRAVIDLO 4 ŽIADOSŤ (OBSAH) 4.1 Povinný a fakultatívny obsah; podpis (
  8. a)Žiadosť musí obsahovať: (
  9. i)petit; (
  10. ii)názov vynálezu; (iii) údaje týkajúce sa prihlasovateľa a zástupcu, ak je zástupca ustanovený; (
  11. iv)určenie štátov; (
  12. v)údaje týkajúce sa vynálezcu, ak národné zákonodarstvo aspoň jedného z určených štátov požaduje, aby sa meno vynálezcu uviedlo pri podaní národnej prihlášky. (
  13. b)Žiadosť prípadne obsahuje: (
  14. i)uplatnenie priority; (
  15. ii)odkaz na prvšiu medzinárodnú rešerš alebo na prvšiu rešerš medzinárodného typu alebo na inú rešerš; (iii) výber určitých druhov ochrany; (
  16. iv)údaj, že prihlasovateľ chce získať regionálny patent, a mená určených štátov, pre ktoré chce taký patent získať; (
  17. v)odkaz na základnú prihlášku alebo na základný patent. (
  18. c)Žiadosť môže obsahovať: (
  19. i)údaje týkajúce sa vynálezcu, ak národné zákonodarstvo žiadneho z určených štátov nepožaduje, aby sa meno vynálezcu uviedlo pri podaní národnej prihlášky; (
  20. ii)požiadavku adresovanú prijímaciemu úradu, aby odovzdal medzinárodnému úradu prioritný doklad, a to v prípade, že prihláška, z ktorej sa priorita uplatňuje, bola podaná na národnom úrade alebo na medzivládnom orgáne, ktoré sú prijímacím úradom. (
  21. d)Žiadosť musí byť podpísaná. 4.2 Petit Petit musí mať ďalej uvedený obsah, pričom sa odporúča toto jeho znenie: „Podpísaný žiada, aby táto medzinárodná prihláška bola prerokovaná podľa Zmluvy o patentovej spolupráci.“. 4.3 Názov vynálezu Názov vynálezu musí byť krátky (odporúča sa názov s dvoma až siedmimi slovami, pokiaľ je v angličtine alebo v preklade do angličtiny) a presný. 4.4 Mená a adresy (
  22. a)Mená fyzických osôb sa uvádzajú priezviskom a menom (menami), priezvisko sa uvádza pred menom (menami). (
  23. b)Názvy právnických osôb sa uvádzajú ich úplným úradným označením. (
  24. c)Adresy sa uvádzajú tak, aby sa tým splnili obvyklé požiadavky na účely rýchleho poštového doručenia na uvedenú adresu, a v každom prípade musia obsahovať všetky potrebné správne jednotky až po číslo domu, pokiaľ to pripadá do úvahy. V tých prípadoch, keď národné zákonodarstvo určeného štátu nepožaduje uvedenie domového čísla; nebude mať opomenutie takého čísla v tomto štáte žiadny následok. Odporúča sa uviesť telegrafnú a ďalekopisnú adresu a číslo telefónu zástupcu alebo spoločného splnomocnenca alebo, ak nebol v žiadosti zástupca alebo spoločný splnomocnenec ustanovený, prihlasovateľa, ktorý je v žiadosti menovaný ako prvý. (
  25. d)Pre každého prihlasovateľa, vynálezcu alebo zástupcu sa smie uviesť iba jedna adresa, ak však nebol ustanovený zástupca na zastupovanie prihlasovateľa alebo všetkých prihlasovateľov, pokiaľ je ich viac ako jeden, smie prihlasovateľ, alebo ak je viac prihlasovateľov, spoločný splnomocnenec, uviesť navyše k akejkoľvek inej adrese uvedenej v žiadosti ešte aj adresu, na ktorú sa majú zasielať oznámenia. 4.5 Prihlasovateľ (
  26. a)V žiadosti sa musí uviesť meno, adresa, štátna príslušnosť a sídlo prihlasovateľa alebo každého prihlasovateľa, ak ich je viac. (
  27. b)Štátna príslušnosť prihlasovateľa sa musí uviesť názvom štátu, ktorého je príslušníkom. (
  28. c)Sídlo prihlasovateľa sa musí uviesť názvom štátu, na ktorého území má pobyt. 4.6 Vynálezca (
  29. a)V prípade uplatnenia pravidla 4.1 (
  30. a)(
  31. v)musí žiadosť obsahovať meno a adresu vynálezcu alebo každého vynálezcu, ak je ich viac. (
  32. b)Ak je prihlasovateľ vynálezcom, musí žiadosť obsahovať namiesto údaja uvedeného v odseku (
  33. a)oznámenie v tomto smere. (
  34. c)V žiadosti možno pre rôzne určené štáty uviesť rôzne osoby ako vynálezcov vtedy, ak sú v tomto smere požiadavky obsiahnuté v národnom zákonodarstve určených štátov rôzne. V takom prípade bude žiadosť obsahovať osobitné vyhlásenie pre každý určený štát alebo skupinu štátov, v ktorom sa jedna alebo niekoľko osôb, prípadne tá istá osoba alebo tie isté osoby považujú za vynálezcov. 4.7 Zástupca Ak sú ustanovení zástupcovia, uvedie sa to v žiadosti a súčasne sa uvedú ich mená a adresy. 4.8 Zastupovanie niekoľkých prihlasovateľov, ktorí nemajú spoločného zástupcu (
  35. a)Ak ide o viac než jediného prihlasovateľa a žiadosť neuvádza jediného zástupcu pre zastupovanie všetkých prihlasovateľov („spoločný zástupca“), treba v nej menovať jedného z prihlasovateľov, ktorý je oprávnený podať medzinárodnú prihlášku podľa článku 9, a to ako ich spoločného splnomocnenca. (
  36. b)Ak ide o viac ako jedného prihlasovateľa a v žiadosti sa neuvádza spoločný zástupca ani nemenuje spoločný splnomocnenec podľa odseku (a), považuje sa za spoločného splnomocnenca prvý z prihlasovateľov uvedených v žiadosti, ktorý je oprávnený podať medzinárodnú prihlášku na tom prijímacom úrade, na ktorom sa medzinárodná prihláška podala (pozri pravidlo 19.1 (a)). 4.9 Určenie štátov Zmluvné štáty musia byť v žiadosti uvedené svojimi názvami. 4.10 Uplatnenie priority (
  37. a)Vyhlásenie uvedené v článku 8
(1)sa uvedie v žiadosti; pozostáva z vyhlásenia o tom, že sa uplatňuje priorita z prvšej prihlášky, a musí obsahovať: (
  1. i)názov krajiny, v ktorej bola podaná prvšia prihláška, ak nie je regionálnou alebo medzinárodnou prihláškou; ak je prvšia prihláška regionálnou alebo medzinárodnou prihláškou, názov krajiny alebo krajín, pre ktorú alebo pre ktoré bola podaná; (
  2. ii)dátum podania; (iii) číslo podanej prihlášky; (
  3. iv)národný úrad alebo medzinárodnú organizáciu, v ktorej bola podaná prvšia prihláška, ak je regionálnou alebo medzinárodnou prihláškou; (
  4. b)Ak žiadosť neobsahuje súčasne: (
  5. i)názov krajiny, bola podaná prvšia prihláška, ak nejde o regionálnu alebo medzinárodnú prihlášku, alebo názov aspoň jednej z krajín, pre ktoré bola podaná, ak ide o regionálnu alebo medzinárodnú prihlášku, (
  6. ii)a dátum podania, predpokladá sa na účely konania podľa Zmluvy, že priorita sa neuplatnila, ibaže v dôsledku zrejmého omylu údaj o krajine alebo o dátume buď chýba, alebo je chybný; pokiaľ možno údaj alebo správny údaj o krajine alebo o dátume alebo správnom dátume zistiť na základe kópie prvšej prihlášky, ktorá dôjde prijímaciemu úradu predtým, než odovzdá archívne vyhotovenie Medzinárodnému úradu, považuje sa omyl za zjavný omyl. (
  7. c)Ak číslo prvšej prihlášky nie je uvedené v žiadosti, alebo prihlasovateľ ho oznámi Medzinárodnému úradu alebo prijímaciemu úradu pred uplynutím 16 mesiacov od dátumu priority, budú to všetky určené úrady považovať za včasné oznámenie. (
  8. d)Ak dátum podania prvšej prihlášky, ktorý je uvedený v žiadosti, nespadá do obdobia 1 roka pred dátumom medzinárodného podania, prijímací úrad, alebo ak to prijímací úrad opomenie urobiť, Medzinárodný úrad vyzve prihlasovateľa, aby požiadal buď o zrušenie vyhlásenia urobeného podľa článku 8
(1), alebo ak dátum prvšej prihlášky bol vyznačený chybne, o opravu uvedeného dátumu. Ak prihlasovateľ nevyhovie do jedného mesiaca od dátumu výzvy, vyhlásenie urobené podľa článku 8
(1)bude zrušené z úradnej moci. (
  1. e)Ak sa uplatňujú priority z niekoľkých prvších prihlášok, platia pre každú z nich ustanovenia odsekov (
  2. a)až (d). 4.11 Odkaz na prvšiu rešerš Ak bola podľa článku 15
(5)pre prihlášku požadovaná medzinárodná rešerš alebo rešerš medzinárodného typu ak si prihlasovateľ praje, aby orgán pre medzinárodnú rešerš založil medzinárodnú rešeršovú správu úplne alebo čiastočne na výsledkoch rešerše inej než medzinárodnej alebo medzinárodného typu vykonanej národným úradom alebo medzivládnou organizáciou, ktoré sú orgánom pre medzinárodnú rešerš pre medzinárodnú prihlášku, žiadosť musí na túto skutočnosť odkázať. Taký odkaz musí buď identifikovať prihlášku (prípadne jej preklad), pre ktorú bola prvšia rešerš vykonaná, s uvedením krajiny, dátumu a čísla alebo musí identifikovať spomenutú rešerš, s uvedením, podľa okolností, dátumu a čísla žiadosti o rešerš. 4.12 Výber niektorých druhov ochrany (
  1. a)Ak si prihlasovateľ praje, aby sa jeho medzinárodná prihláška v niektorom určenom štáte prerokúvala nie ako prihláška patentu, ale ako prihláška na niektorý iný druh ochrany uvedený v článku 43, musí to uviesť v žiadosti. Na účely tohto odseku neplatí článok 2 (ii). (
  2. b)V prípade uvedenom v článku 44 prihlasovateľ uvedie oba druhy ochrany, a ak požaduje jeden z dvoch druhov ochrany prednostne, uvedie aj to, ktorý druh ochrany považuje za prednostný a ktorý za podporný. 4.13 Uvádzanie základnej prihlášky alebo základného patentu Ak si prihlasovateľ praje, aby sa jeho medzinárodná prihláška prerokúvala v niektorom z určených štátov ako prihláška o dodatkový patent alebo dodatkové osvedčenie, dodatkové autorské osvedčenie na vynález alebo dodatkové osvedčenie na úžitkový vzor, musí uviesť základnú prihlášku alebo základný patent, základné autorské osvedčenie na vynález alebo základné osvedčenie o úžitkovom vzore, na ktorý sa dodatkový patent alebo osvedčenie, dodatkové autorské osvedčenie na vynález alebo dodatkové osvedčenie o úžitkovom vzore bude vzťahovať, ak bude udelené. Na účel tohto odseku neplatí článok 2 (ii). 4.14 „Pokračovanie“ alebo „čiastkové pokračovanie“ Ak si prihlasovateľ praje prerokovať svoju medzinárodnú prihlášku v niektorom z určených štátov vo forme prihlášky, ktorá je „pokračovaním“ alebo „čiastkovým pokračovaním“ prvšej prihlášky, musí to uviesť v žiadosti a opísať príslušnú základnú prihlášku. 4.15 Podpis Žiadosť musí prihlasovateľ podpísať. 4.16 Prepis a preklad určitých slov (
  3. a)Ak meno alebo adresa nie sú napísané latinskou abecedou, musia sa takisto uviesť v latinskej abecede, a to buď v prepise, alebo v anglickom preklade. Prihlasovateľ rozhodne, ktoré slová sa len prepíšu a ktoré preložia. (
  4. b)Ak meno krajiny nie je napísané latinskou abecedou, musí sa takisto uviesť v anglickom jazyku. 4.17 Dodatkové údaje (
  5. a)Žiadosť nesmie obsahovať žiadne iné údaje než tie, ktoré sú uvedené v pravidlách 4.1 až 4.16, pričom Administratívne smernice môžu dovoliť, nie však nariadiť aby boli do žiadosti zahrnuté dodatkové údaje týmito predpismi vymenované. (
  6. b)Ak žiadosť obsahuje iné údaje než tie, ktoré sú uvedené v pravidlách 4.1 až 4.16, alebo ktoré dovoľujú podľa odseku (
  7. a)Administratívne smernice, prijímací úrad tieto dodatkové údaje vyčiarkne z úradnej moci. PRAVIDLO 5 OPIS 5.1 Spôsob opisu (
  8. a)Opis musí začínať opakovaním názvu vynálezu uvedeného v žiadosti a ďalej obsahovať: (
  9. i)spresnenie technického odboru, ktorého sa vynález týka; (
  10. ii)uvedenie známeho stavu techniky, ktorý prihlasovateľ pozná a ktorý môže byť užitočný pre porozumenie, rešerš a prieskum vynálezu, a pokiaľ možno uvedenie materiálov, z ktorých tento stav vyplýva; (iii) vlastný opis prihláseného vynálezu takými výrazmi, aby bolo možné technickému problému (aj keď nebol výslovne ako taký uvedený) a jeho riešeniu porozumieť, a uvedenie prípadných výhodných účinkov vynálezu v porovnaní so známym stavom techniky; (
  11. iv)krátky opis prípadných výkresov; (
  12. v)uvedenie aspoň najlepšieho spôsobu, ktorým by bolo možné podľa názoru prihlasovateľa uskutočniť prihlásený vynález; to sa urobí pomocou príkladov, a keď je to vhodné, odkazom na prípadné výkresy; keď národné zákonodarstvo určeného štátu nevyžaduje opis najlepšieho spôsobu, ale uspokojí sa s opisom akéhokoľvek príkladu vyhotovenia (bez ohľadu na to, či je považovaný za najlepší alebo nie), nemá opomenutie opísať najlepší spôsob vyhotovenia účinky v tomto štáte; (
  13. vi)výslovné uvedenie spôsobu, akým sa môže predmet vynálezu vhodne využívať v priemysle, pokiaľ to celkom jasne nevyplýva z opisu alebo z povahy vynálezu, a spôsobu, akým sa môže vyrábať alebo používať, alebo ak sa môže iba používať, spôsob, ktorým sa môže používať. Pojmom „priemysel“ sa rozumie jeho najširší zmysel ako v Parížskom dohovore na ochranu priemyslového vlastníctva. (
  14. b)Spôsob a poradie opisu uvedené v odseku (
  15. a)treba dodržať s výnimkou prípadov, keď pre povahu vynálezu by bol iný spôsob alebo iné poradie lepšie pre porozumenie a hospodárnejšie vysvetlenie. (
  16. c)S výhradou ustanovenia odseku (
  17. b)uvedie sa každá časť spomenutá v odseku (
  18. a)vhodným nadpisom v súlade s odporúčaním obsiahnutým v Administratívnych smerniciach. PRAVIDLO 6 NÁROKY 6.1 Počet a číslovanie nárokov (
  19. a)Počet nárokov musí byť primeraný povahe prihláseného vynálezu. (
  20. b)Ak je nárokov niekoľko, musia byť číslované za sebou arabskými číslicami. (
  21. c)Spôsob číslovania v tých prípadoch, keď dochádza k úprave nárokov, sa spravuje Administratívnymi smernicami. 6.2 Odkazy na iné časti medzinárodnej prihlášky (
  22. a)Nároky sa nesmú, s výnimkou prípadov, kde je to nevyhnutne potrebné, opierať, pokiaľ ide o technické znaky vynálezu, o odkazy na opis alebo výkresy. Najmä sa nesmú opierať o také odkazy, ako je napríklad: „ako je opísané v časti ... opisu“ alebo „ako je znázornené na obrázku ... výkresov“. (
  23. b)V tých prípadoch, keď medzinárodná prihláška obsahuje výkresy, dáva sa prednosť tomu, aby technické znaky v nárokoch sprevádzali vzťahové značky, ktoré sa ich týkajú. Ak sa použijú, dáva sa prednosť tomu, aby boli v zátvorkách. Ak použitie vzťahových značiek nijako zvlášť neuľahčuje rýchlejšie pochopenie nároku, potom sa nepoužijú. Vzťahové značky môže určený úrad na účely zverejnenia týmto úradom vypustiť. 6.3 Spôsob zostavovania nárokov (
  24. a)Definícia predmetu, o ktorého ochranu sa žiada, pozostáva z technických znakov vynálezu. (
  25. b)Ak je to vhodné, musia nároky obsahovať: (
  26. i)úvodnú časť označujúcu tie technické znaky vynálezu, ktoré sú potrebné pre definíciu prihláseného predmetu, ktoré sú však v kombinácii súčasťou známeho stavu techniky; (
  27. ii)význakovú časť, ktorej predchádzajú napr. slová „vyznačujúce sa“, „vyznačené tým“, „pričom zlepšenie spočíva v tom“ alebo iné slová s rovnakým významom a ktorá stručne uvádza technické znaky, o ktorých ochranu sa v spojení so znakom uvedeným v bode (
  28. i)žiada. (
  29. c)Tam, kde národné zákonodarstvo určeného štátu nevyžaduje, aby boli nároky zostavené spôsobom uvedeným v odseku (b), nebude mať opomenutie uvedeného spôsobu zostavenia nárokov žiadne následky pre tento štát za predpokladu, že skutočne použitý spôsob zostavenia nárokov je v súlade s požiadavkami národného zákonodarstva tohto štátu. 6.4 Závislé nároky (
  30. a)Každý nárok, ktorý obsahuje všetky znaky jedného alebo viacerých ostatných nárokov (nárok v závislej forme, tu uvádzaný ako „závislý nárok“), musí obsahovať odvolanie, pokiaľ možno na začiatku, na iný nárok alebo na iné nároky a potom musí uviesť ďalšie nárokované znaky. Každý závislý nárok, ktorý sa odvoláva na viac než jeden z ostatných nárokov („viacnásobne závislý nárok“) sa smie odvolávať na tieto nároky iba alternatívne. Viacnásobne závislé nároky nesmú slúžiť ako podklad pre iné viacnásobne závislé nároky. Ak národné zákonodarstvo národného úradu, ktorý koná ako orgán pre medzinárodnú rešerš, neumožňuje, aby viacnásobne závislé nároky boli zostavené spôsobom odlišným od toho, ktorý je uvedený vo dvoch predchádzajúcich vetách, potom opomenutie zostaviť nároky takým spôsobom môže viesť k ich označeniu v medzinárodnej rešeršovej správe podľa článku 17
(2)(b). Skutočnosť, že nároky nie sú zostavené uvedeným spôsobom, nemá v určenom štáte následky, pokiaľ boli nároky zostavené v súlade s národným zákonodarstvom tohto štátu. (
  1. b)Každý závislý nárok musí byť formulovaný tak, aby obsahoval všetky obmedzenia obsiahnuté v nároku, na ktorý sa odvoláva. Viacnásobne závislý nárok musí byť formulovaný tak, aby obsahoval všetky obmedzenia obsiahnuté v tom konkrétnom nároku, v súvislosti s ktorým je práve zamýšľaný. (
  2. c)Všetky závislé nároky, ktoré sa odvolávajú na jediný predchádzajúci nárok, a všetky závislé nároky, ktoré sa odvolávajú na niekoľko predchádzajúcich nárokov, budú podľa možnosti a čo najvhodnejšie zlúčené do skupín. 6.5 Úžitkové vzory Každý určený štát, v ktorom sa žiada o udelenie úžitkového vzoru na základe medzinárodnej prihlášky, môže namiesto pravidiel 6.1 až 6.4 použiť vo veciach tam upravených ustanovenia svojho národného zákonodarstva o úžitkových vzoroch, pokiaľ sa konanie o medzinárodnej prihláške začalo v tomto štáte, a za predpokladu, že sa prihlasovateľovi poskytnú aspoň dva mesiace od uplynutia lehoty podľa článku 22 na prispôsobenie prihlášky požiadavkám národného zákonodarstva. PRAVIDLO 7 VÝKRESY 7.1 Technologické schémy a diagramy Technologické schémy a diagramy sa považujú za výkresy. 7.2 Lehota Lehota uvedená v článku 7
(2)(
  1. ii)musí zodpovedať okolnostiam daného prípadu a nesmie byť kratšia ako 2 mesiace od dátumu písomnej výzvy, v ktorej sa žiada o predloženie výkresov alebo dodatkových výkresov podľa uvedeného ustanovenia. PRAVIDLO 8 ANOTÁCIA 8.1 Obsah a forma anotácie (
  2. a)Anotácia musí obsahovať: (
  3. i)súhrn podstaty vynálezu, ako vyplýva z opisu nákov a prípadných výkresov; v súhrne musí byť uvedený technický odbor, ktorého sa vynález týka, a jeho formulácia musí umožňovať jasné pochopenie technického problému, jadra riešenia tohto problému vynálezom a základné využitie alebo väčší počet základných využití vynálezu; (
  4. ii)tam, kde to pripadá do úvahy, chemický vzorec, ktorý zo všetkých vzorcov uvedených v medzinárodnej prihláške najlepšie charakterizuje vynález. (
  5. b)Anotácia musí byť taká stručná, ako to dovoľuje podstata vynálezu (pokiaľ možno 50 až 150 slov, ak je v angličtine alebo preložená do angličtiny). (
  6. c)Anotácia nesmie obsahovať údaje o tvrdených výhodách alebo hodnote prihláseného vynálezu ani o jeho uvažovanej upotrebiteľnosti. (
  7. d)Každý podstatný technický znak uvedený v anotácii a zobrazený na výkrese medzinárodnej prihlášky musí byť doplnený vzťahovou značkou umiestnenou v zátvorkách. 8.2 Obrázok (
  8. a)Ak prihlasovateľ opomenie urobiť návrh podľa pravidla 3.3 (
  9. a)(iii) alebo ak orgán pre medzinárodnú rešerš uzná, že vynález by lepšie charakterizoval iný obrázok alebo obrázky než ten alebo tie, ktoré navrhuje prihlasovateľ, potom označí, s výhradou ustanovenia článku (b), ten obrázok alebo tie obrázky, ktoré sa pripoja k anotácii, až ju Medzinárodný úrad zverejní. V takom prípade sa k anotácii pripojí obrázok alebo obrázky označené orgánom povereným medzinárodnou rešeršou. Inak sa k anotácii pripojí len, s výhradou článku (b), obrázok alebo obrázky navrhnuté prihlasovateľom. (
  10. b)Pokiaľ orgán poverený medzinárodnou rešeršou uzná, že na pochopenie anotácie sa nehodí žiadny obrázok výkresov, oznámi to Medzinárodnému úradu. V takom prípade sa k anotácii pri zverejnení Medzinárodným úradom nepripojí žiadny obrázok, aj keď prihlasovateľ urobil návrh podľa pravidla 3.3 (
  11. a)(iii). 8.3 Hlavné zásady formulácie Anotácia sa formuluje tak, aby mohla účinne slúžiť ako orientačná pomôcka na účely rešerše v príslušnom odvetví techniky, najmä aby napomáhala vedcom, inžinierom alebo výskumným pracovníkom zistiť, či treba študovať celú medzinárodnú prihlášku. PRAVIDLO 9 VÝRAZY A POD., KTORÉ SA NESMÚ POUŽIŤ 9.1 Vymedzenie Medzinárodná prihláška nesmie obsahovať: (
  12. i)výrazy alebo výkresy, ktoré odporujú dobrým mravom; (
  13. ii)výrazy alebo výkresy, ktoré sa priečia verejnému poriadku; (iii) hanlivé údaje o výrobkoch alebo postupoch akejkoľvek inej osoby než prihlasovateľa alebo o výhodách a hodnote prihlášok alebo patentov takej osoby (jednoduché porovnanie so súčasným stavom techniky nie je samo osebe hanlivé); (
  14. iv)akékoľvek vyhlásenia alebo iné veci, ktoré sú vzhľadom na okolnosti zrejme bezvýznamné alebo nepotrebné. 9.2 Pripomienka rozporu s predpismi Prijímací úrad a orgán pre medzinárodnú rešerš môžu urobiť pripomienku, že medzinárodná prihláška nie je v súlade s pravidlom 9.1, a môžu navrhnúť prihlasovateľovi, aby dobrovoľne urobil príslušné opravy medzinárodnej prihlášky. Ak pripomienku urobil prijímací úrad, informuje o tom príslušný orgán pre medzinárodnú rešerš a Medzinárodný úrad; ak ju urobil orgán pre medzinárodnú rešerš, informuje o tom prijímací úrad a Medzinárodný úrad. 9.3 Odkaz na článok 21
(6)„Hanlivé údaje“ uvedené v článku 21
(6)majú význam vymedzený pravidlom 9.1 (iii). PRAVIDLO 10 TERMINOLÓGIA A ZNAČKY 10.1 Terminológia a značky (
  1. a)Jednotky váh a mier musia byť vyjadrené v metrickej sústave, prípadne aj v metrickej sústave, ak sú najprv vyjadrené v inej sústave. (
  2. b)Teploty musia byť vyjadrené v stupňoch Celzia, prípadne aj v stupňoch Celzia, ak sú najprv vyjadrené inak. (
  3. c)zrušené (
  4. d)Pre údaje o teple, energii, svetle, zvuku a magnetizme, ako aj pre matematické vzorce a elektrické jednotky sa musia dodržať zásady medzinárodnej praxe; pre chemické vzorce sa použijú symboly, atómové hmotnosti a molekulárne vzorce používané všeobecne. (
  5. e)Všeobecne sa používajú iba také technické výrazy, značky a symboly, ktoré sú v odbore všeobecne zavedené. (
  6. f)Ak je medzinárodná prihláška alebo jej preklad v angličtine alebo v japončine, začiatok každého desatinného zlomku sa označuje bodkou; ak je medzinárodná prihláška alebo jej preklad v inom jazyku než v angličtine alebo japončine, označuje sa čiarkou. 10.2 Dôslednosť V celej medzinárodnej prihláške sa dôsledne používa zvolená terminológia a značky. PRAVIDLO 11 POŽIADAVKY NA VONKAJŠIU ÚPRAVU MEDZINÁRODNEJ PRIHLÁŠKY 11.1 Počet vyhotovení (
  7. a)S výhradou ustanovenia odseku (
  8. b)sa podávajú medzinárodné prihlášky a každý z dokladov uvedených v kontrolnom zozname (pravidlo 3.3 (
  9. a)(ii)) v jednom vyhotovení. (
  10. b)Každý prijímací úrad môže požadovať, aby medzinárodná prihláška a každý doklad uvedený v kontrolnom zozname (pravidlo 3.3 (
  11. a)(ii)), s výnimkou potvrdenia o zaplatení poplatkov alebo šeku na zaplatenie poplatkov, boli podané vo dvoch alebo troch vyhotoveniach. V takom prípade je prijímací úrad zodpovedný za overenie toho, že druhé a tretie vyhotovenie je zhodné s archívnym vyhotovením. 11.2 Vhodnosť na reprodukciu (
  12. a)Všetky časti medzinárodnej prihlášky (t. j. žiadosť, opis, nároky, výkresy a anotácia) musia byť predložené tak, aby ich bolo možno priamo fotograficky, elektrostaticky, ofsetovou tlačou a mikrofilmom reprodukovať v akomkoľvek počte kópií. (
  13. b)Všetky listy musia byť bez záhybov a trhlín; nesmú byť preložené. (
  14. c)Používa sa iba jedna strana každého listu. (
  15. d)S výhradou pravidla 11.10 (
  16. d)a pravidla 11.13 (
  17. j)sa každý list použije v zvislej polohe (t. j. kratšie strany hore a dole). 11.3 Použiteľný materiál Všetky časti medzinárodnej prihlášky musia byť na papieri, ktorý je ohybný, silný, biely, hladký, nelesklý a trvanlivý. 11.4 Oddelené listy a pod. (
  18. a)Každá časť medzinárodnej prihlášky (žiadosť, opis, nároky, anotácia) sa začína na novom liste. (
  19. b)Všetky listy medzinárodnej prihlášky sa spoja tak, aby sa pri štúdiu mohli ľahko obracať, aby sa dali ľahko rozpojiť a zase zložiť dohromady v tých prípadoch, keď boli oddelené na reprodukčné účely. 11.5 Rozmery listov Rozmery listov musia zodpovedať formátu A4 (29,7 cm x 21 cm). Každý prijímací úrad však môže prijať medzinárodné prihlášky na listoch iných rozmerov za predpokladu, že archívne vyhotovenie odovzdávané Medzinárodnému úradu a rešeršové vyhotovenie, ak to žiada príslušný orgán pre medzinárodnú rešerš, budú na formáte A4. 11.6 Okraje (
  20. a)Minimálne okraje listov obsahujúcich žiadosť, opis, nároky a anotáciu sú tieto: – horný okraj 2 cm – ľavý okraj 2,5 cm – pravý okraj 2 cm – spodný okraj 2 cm (
  21. b)Odporúčané maximálne okraje uvedené v odseku (
  22. a)sú tieto: – horný okraj 4 cm – ľavý okraj 4 cm – pravý okraj 4 cm – spodný okraj 3 cm (
  23. c)Na listoch s výkresmi nesmie byť použiteľná plocha väčšia ako 26,2 cm x 17,00 cm. Listy nesmú mať okolo použiteľnej alebo použitej plochy rámček. Minimálne okraje sú tieto: – horný okraj 2,5 cm – ľavý okraj 2,5 cm – pravý okraj 1,5 cm – spodný okraj 1,0 cm (
  24. d)Okraje uvedené v odsekoch (
  25. a)až (
  26. c)sa týkajú listov formátu A4. Aj keď prijímací úrad prijíma iné formáty, musí archívne vyhotovenie formátu A4 a v danom prípade aj rešeršové vyhotovenie formátu A4 zachovávať uvedené okraje. (
  27. e)Okraje medzinárodnej prihlášky musia byť pri jej podaní úplne prázdne. 11.7 Číslovanie listov (
  28. a)Všetky listy, ktoré obsahuje medzinárodná prihláška, musia byť číslované za sebou arabskými číslicami, (
  29. b)Čísla listov sa umiestnia hore uprostred každého listu, nezasahujú však do horného okraja. 11.8 Číslovanie riadkov (
  30. a)Naliehavo sa odporúča číslovať každý piaty riadok každého listu opisu a každého listu nárokov. (
  31. b)Čísla sa uvádzajú na ľavej strane vpravo od okraja. 11.9 Spôsob písania textu (
  32. a)Žiadosť, opis, nároky a anotácia sa píšu strojom alebo sa tlačia. (
  33. b)V prípade potreby možno napísať rukou alebo nakresliť iba grafické symboly a znaky, chemické alebo matematické vzorce a niektoré znaky v japončine. (
  34. c)Strojopis má medziriadkovú medzeru 1 1/2. (
  35. d)Všetky textové časti musia byť napísané takým písmom, pri ktorom sú veľké písmená vysoké najmenej 0,21 cm, čiernou nezmazateľnou farbou a tak, aby boli splnené požiadavky uvedené v pravidle 11.2. (
  36. e)Údaje uvedené o medzerách a o rozmeroch písmen v odsekoch (
  37. c)a (
  38. d)sa nevzťahujú na texty písané v japončine. 11.10 Výkresy, vzorce a tabuľky v textovej časti (
  39. a)V žiadosti, opise, nárokoch a anotácii nesmú byť výkresy. (
  40. b)V opise, nárokoch a anotácii smú byť chemické a matematické vzorce. (
  41. c)V opise a v anotácii smú byť tabuľky; nárok smie obsahovať tabuľky iba vtedy, ak je to vzhľadom na predmet tohto nároku vhodné. (
  42. d)Tabuľky a matematické alebo chemické vzorce môžu byť na liste umiestnené vodorovne, pokiaľ ich nemožno uspokojivo umiestniť zvisle; listy, na ktorých sú tabuľky alebo chemické alebo matematické vzorce umiestnené vodorovne, sa zaraďujú tak, aby horné časti tabuliek alebo vzorcov boli na ľavej strane listu. 11.11 Texty na výkresoch (
  43. a)Výkresy nesmú obsahovať texty, iba jednotlivé slovo alebo jednotlivé slová, ak je to úplne nevyhnutné, napr. slovo ako: „voda“, „para“, „otvorené“, „zatvorené“, „rez AB“. Pri elektrických obvodoch, blokových schémach a technologických diagramoch môžu byť len krátke heslá nevyhnutne potrebné pre porozumenie. (
  44. b)Všetky použité slová musia byť umiestnené tak, aby sa mohli pri preklade prelepiť bez porušenia niektorej čiary výkresov. 11.12 Prepisy a pod. Na listoch sa nesmie nadmerne mazať, listy nesmú obsahovať prepisy, preklepy alebo vsuvky medzi riadkami. Porušenie tohto pravidla možno prejsť len vtedy, pokiaľ nie je sporná pôvodnosť obsahu a ohrozená požiadavka dobrej reprodukcie. 11.13 Osobitné požiadavky na výkresy (
  45. a)Výkresy musia byť vyhotovené trvanlivými, čiernymi, dostatočne sýtymi a tmavými, rovnako hrubými a dobre ohraničenými čiarami a ťahmi bez použitia farieb. (
  46. b)Rezy musia byť opatrené obvyklým šrafovaním, ktoré nesmie brániť ľahkej čitateľnosti vzťahových značiek a vynášacích čiar. (
  47. c)Mierka výkresov a zreteľnosti ich grafického vyhotovenia musia byť také, aby sa aj pri fotografickej reprodukcii s lineárnym zmenšením na dve tretiny dali bez ťažkostí rozoznať všetky detaily. (
  48. d)Ak sa vo výnimočných prípadoch na výkresoch uvedie mierka, musí sa znázorniť graficky. (
  49. e)Všetky číslice, písmená a vynášacie čiary obsiahnuté vo výkrese musia byť jednoduché a jasné. V spojení s číslicami a písmenami sa nesmú používať zátvorky, krúžky alebo úvodzovky. (
  50. f)Všetky čiary výkresov sa musia riadne nakresliť rysovacími pomôckami. (
  51. g)Každý prvok určitého obrázku musí byť úmerný ostatným prvkom obrázku, ibaže použitie rôznych mierok je nevyhnutné pre jasnosť obrázku. (
  52. h)Vý

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.