Úplné znenie zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

lov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom

§ 7ods.

1 písm.

b)v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode, ôsmom bode a v písmene
g)a v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“), určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

(3)Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorú podľa osobitných predpisov 1) do funkcie volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) alebo vymenúva a odvoláva

a)prezident,
b)vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),
c)predseda Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda národnej rady“),
d)predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky.

(4)Funkcie, do ktorých sa štátni zamestnanci volia alebo vymenúvajú podľa odseku 3, sú na účely tohto zákona politické funkcie, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(5)Na predstaveného v politickej funkcii a na odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda národnej rady“) sa vzťahujú len ustanovenia tohto zákona o odmeňovaní, o dovolenke a o nemocenskom zabezpečení, o náhrade škody, ako aj ustanovenia § 8 ods. 3, § 17, § 25 ods. 2 písm. b) a ods. 3 a § 43 ods. 2, § 45 až 47, ak osobitný predpis neustanovuje inak; na odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady sa vzťahujú aj ustanovenia o disciplinárnej zodpovednosti a o konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru. § 6 Úrad pre štátnu službu

(1)Úrad pre štátnu službu plní úlohy v oblasti štátnej služby. Sídlom Úradu pre štátnu službu je Bratislava.

(2)Úrad pre štátnu službu

a)zabezpečuje jednotný postup pri uplatňovaní tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie,
b)vypracúva ročnú správu o uplatňovaní zákona o štátnej službe, ktorú predkladá vláde,
c)vydáva služobné predpisy na zabezpečenie uplatňovania právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby podľa tohto zákona,
d)pripravuje návrh systemizácie v štátnej službe (ďalej len „systemizácia“), zhromažďuje od služobných úradov podklady na jej zostavenie, kontroluje jej dodržiavanie a polročne predkladá informáciu o stave systemizácie vláde,
e)vykonáva výberové konanie na voľné štátnozamestnanecké miesta okrem výberového konania na voľné štátnozamestnanecké miesta

§ 7ods.

1 písm.

b)v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode, ktoré vykonajú tieto služobné úrady,
f)riadi vzdelávanie v štátnej službe, zabezpečuje jednotný systémový prístup v ďalšom vzdelávaní štátnych zamestnancov a určuje minimálne štandardy ďalšieho vzdelávania štátnych zamestnancov,
g)plní úlohy osobného úradu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
h)rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad,
i)kontroluje dodržiavanie tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov,
j)zverejňuje informácie o voľných štátnozamestnaneckých miestach v štátnej službe,
k)vedie register štátnych zamestnancov a tiež spravuje ich osobné spisy po skončení štátnozamestnaneckého pomeru; osobné spisy po skončení štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov

§ 7ods.

1 písm.

b)spravujú tieto služobné úrady,
l)plánuje a analyzuje potrebu počtu štátnozamestnaneckých miest;

§ 7ods.

1 písm.

b)v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode plánujú a analyzujú potrebu štátnych zamestnancov tieto služobné úrady,
m)vypracúva zásady odborného rastu štátnych zamestnancov a profesijnej kariéry v štátnej službe;

§ 7ods.

1 písm.

b)v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode vypracúvajú zásady odborného rastu a profesijnej kariéry štátnych zamestnancov tieto služobné úrady,
n)určuje kritériá služobného hodnotenia štátnych zamestnancov,
o)určuje pravidlá a metódy hodnotenia kvality štátnej služby v služobnom úrade,
p)vypracúva koncepcie sociálnej starostlivosti v štátnej službe,
r)vytvára a zjednocuje informačný systém v štátnej službe a určuje jeho štandardy,
s)vydáva Etický kódex štátneho zamestnanca (ďalej len „etický kódex“),
t)vydáva Vestník Úradu pre štátnu službu, v ktorom sa uverejňujú služobné predpisy, voľné štátnozamestnanecké miesta, výberové konania na obsadenie voľných štátnozamestnaneckých miest a ďalšie informácie podľa rozhodnutia Úradu pre štátnu službu,
u)vykonáva skúšky na vymenovanie do nominovanej štátnej služby,
v)rozhoduje o vzniku nároku na príplatok za štátnu službu k dôchodku podľa § 165b; na rozhodovanie o tomto nároku sa vzťahujú ustanovenia o konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru.

(3)Na plnenie úloh uvedených v odseku 2 Úrad pre štátnu službu môže zriaďovať pracovné skupiny zložené aj zo štátnych zamestnancov iných služobných úradov, môže požiadať služobný úrad o pomoc a poskytnutie informácií, dokladov a prerokúvať s ním opatrenia, ktoré sa ho týkajú. Zaradenie štátneho zamestnanca do pracovnej skupiny je podmienené jeho súhlasom a súhlasom služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu. Spôsob zriaďovania pracovných skupín upraví služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu.

(4)Ustanovenia odseku 2 písm.

d)až
i)a
l)až
n)sa nevzťahujú na súdy, ustanovenia odseku 2 písm.
d)až
i)a
l)až
n)a
u)sa nevzťahujú na prokuratúru a ustanovenia odseku 2 písm. d), e),
h)a
u)sa nevzťahujú na Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad“).

(5)Ustanovenia odseku 2 písm. d),

f)až
i)a
n)sa nevzťahujú na služobné úrady uvedené v § 7 ods. 1 písm.
b)v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode.

(6)Ustanovenia odseku 2 písm. b), c), e), f),

h)a
j)sa nevzťahujú na Vojenské spravodajstvo.

(7)Pôsobnosť Úradu pre štátnu službu ustanovenú v odseku 2 písm. f),

g)a
m)vykonáva vo vzťahu k štátnym zamestnancom
a)na súdoch Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“),
b)na prokuratúre Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“); generálna prokuratúra vykonáva vo vzťahu k štátnym zamestnancom na prokuratúre aj pôsobnosť Úradu pre štátnu službu ustanovenú v odseku 2 písm. e), h), i),
l)a n); v rozsahu tejto pôsobnosti vydáva generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) pre štátnych zamestnancov na prokuratúre služobné predpisy,
c)služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm.
b)prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode tieto služobné úrady.

(8)Pôsobnosť Úradu pre štátnu službu ustanovenú v odseku 2 písm. c), d),

f)až h),
l)až
o)a
r)vykonáva vo vzťahu k štátnym zamestnancom organizačnej zložky Vojenského spravodajstva organizačná zložka Vojenského spravodajstva.4)

(9)O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca na prokuratúre rozhoduje generálna prokuratúra. Ak ide o štátneho zamestnanca na generálnej prokuratúre, o odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru rozhoduje generálny prokurátor na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej z prokurátorov generálnej prokuratúry.

(10)O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca na najvyššom kontrolnom úrade rozhoduje predseda najvyššieho kontrolného úradu na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe.

(11)O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca

§ 7ods.

1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode rozhoduje vedúci tohto služobného úradu na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe.

(12)O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca Vojenského spravodajstva rozhoduje minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany“) na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej zo štátnych zamestnancov v štátnej službe organizačnej zložky Vojenského spravodajstva.

(13)Kontrolu dodržiavania systemizácie na najvyššom kontrolnom úrade a

§ 7ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode vykonáva národná rada alebo jej orgán, ktorý si na tento účel zriadi.

(14)Kontrolu dodržiavania systemizácie vo Vojenskom spravodajstve zabezpečuje minister obrany. § 6a Register štátnych zamestnancov

(1)Register štátnych zamestnancov obsahuje osobné údaje.4a) Zoznam osobných údajov je uvedený v prílohe č. 5.

(2)Služobný úrad je na účely vedenia registra oprávnený spracúvať osobné údaje a poskytovať osobné údaje4a) v rozsahu podľa odseku 1 Úradu pre štátnu službu.

(3)Úrad pre štátnu službu poskytuje a sprístupňuje osobné údaje4a) z registra štátnych zamestnancov v rozsahu podľa odseku 1 služobnému úradu o štátnych zamestnancoch, ktorí v služobnom úrade vykonávajú štátnu službu.

(4)Register štátnych zamestnancov obsahuje aj ďalšie údaje, ktorých rozsah a spôsob poskytovania ustanoví služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu. § 7 Služobný úrad

(1)Služobný úrad na účely tohto zákona je

a)ministerstvo a iný ústredný orgán štátnej správy,
b)orgán alebo úrad, ktorý vykonáva štátne záležitosti, a to: 1. Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária národnej rady“), 2. Kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária prezidenta“), 3. najvyšší kontrolný úrad, 4. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), 5. súd, 6. generálna prokuratúra, krajské prokuratúry, vyššia vojenská prokuratúra a vojenské obvodné prokuratúry, 7. Kancelária verejného ochrancu práv, 8. Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária súdnej rady“).
c)orgán miestnej štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
d)iný orgán štátnej správy,
e)útvar Policajného zboru, ktorý určí minister vnútra Slovenskej republiky,
f)organizačná zložka ozbrojených síl určená príslušným ministerstvom, v ktorého pôsobnosti sú ozbrojené sily,
g)organizačná zložka Vojenského spravodajstva,
h)organizačná zložka Slovenskej informačnej služby,
i)útvar Železničnej polície,
j)základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(2)Služobný úrad štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra.

(3)Najvyšší služobný úrad je služobný úrad, ktorý nemá nadriadený služobný úrad.

(4)Nadriadený služobný úrad je služobný úrad, ktorý riadi, kontroluje a koordinuje činnosť podriadeného služobného úradu podľa osobitného predpisu. § 8 Osobný úrad

(1)Osobný úrad ako osobitný útvar služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, zabezpečuje plnenie úloh, ktoré služobnému úradu vyplývajú zo štátnozamestnaneckých vzťahov. Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí neplnia úlohy štátnej správy alebo nevykonávajú štátne záležitosti podľa § 2 ods. 2 alebo 4.

(2)Osobný úrad vedúceho služobného úradu je osobný úrad jeho nadriadeného služobného úradu. Osobný úrad vedúcich služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm.

b)v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode a v písm.
g)je osobný úrad služobného úradu, v ktorom vykonávajú štátnu službu.

(3)Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, osobný úrad vedúceho služobného úradu je Úrad pre štátnu službu.

(4)Osobný úrad štátneho zamestnanca podľa § 5 ods. 5, ktorý nie je vedúcim služobného úradu, je osobný úrad služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu.

(5)Služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu, určí, v ktorých prípadoch a za akých podmienok plní úlohy osobného úradu osobný úrad iného služobného úradu ako ten, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. § 9 Predstavený

(1)Predstavený je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je oprávnený dávať podriadenému štátnemu zamestnancovi pokyny na vykonávanie štátnej služby a je povinný plniť voči podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu pri vykonávaní štátnej služby v rozsahu určenom služobným predpisom.

(2)Predstavený podľa odseku 1 je aj nadriadený štátny zamestnanec na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ktorého právne postavenie určuje osobitný predpis.4b) Predstavený podľa odseku 1 je aj nadriadený vojak, ktorého právne postavenie určuje osobitný predpis.4c)

(3)Predstavený môže byť len štátny zamestnanec, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej služby alebo nominovanej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4)Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na predstaveného, ktorý je veľvyslancom, a na predstaveného, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis.2)

(5)Predstavený, ktorý je veľvyslancom, alebo iný predstavený, ktorý je na čele zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v cudzine, zabezpečuje jednotný výkon štátnej služby v prijímajúcom štáte. § 10 Vedúci služobného úradu

(1)Vedúci služobného úradu (ďalej len „vedúci úradu“) na účely tohto zákona je služobne najvyšší predstavený všetkým zamestnancom v príslušnom služobnom úrade. Vedúci úradu môže byť len štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe, ak tento zákon neustanovuje inak. Vedúci úradu plní úlohy spojené s riadením a kontrolou vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami v služobnom úrade, s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov a iné úlohy, ktoré mu uloží minister alebo predstavený v politickej funkcii.

(2)Vedúceho úradu vymenúva vedúci úradu nadriadeného služobného úradu. Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorý nemá nadriadený služobný úrad, vymenúva predseda Úradu pre štátnu službu (ďalej len „predseda“).

(3)Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vymenúva predseda na návrh ministra z uchádzačov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní.

(4)Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Úrad pre štátnu službu, je predseda.

(5)Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra, je generálny prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je krajská prokuratúra, je krajský prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je vyššia vojenská prokuratúra, je vyšší vojenský prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je vojenská obvodná prokuratúra, je vojenský obvodný prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je organizačná zložka Vojenského spravodajstva, je riaditeľ tejto zložky.

(6)Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, je vedúci kancelárie národnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária prezidenta, je vedúci kancelárie prezidenta. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ústavný súd, je vedúci kancelárie ústavného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je najvyšší kontrolný úrad, je predseda najvyššieho kontrolného úradu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Kancelária verejného ochrancu práv, je vedúci Kancelárie verejného ochrancu práv. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária súdnej rady, je vedúci kancelárie súdnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, je generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

(7)Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu“). Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je krajský súd, je predseda krajského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je okresný súd, je predseda okresného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je vyšší vojenský súd, je predseda vyššieho vojenského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je vojenský obvodový súd, je predseda vojenského obvodového súdu.

(8)Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm.

b)a
g)je vymenovaný podľa osobitného predpisu;5) vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm.
e)je ustanovený podľa osobitného predpisu.5a)

(9)Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorého štatutárny zástupca bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu,5b) je táto osoba.

(10)Vedúci úradu nadriadeného služobného úradu toho úradu, ktorého štatutárny zástupca bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu,5b) vymenuje túto osobu do stálej štátnej služby za vedúceho úradu podľa tohto zákona. Štatutárny zástupca vykonáva funkciu vedúceho úradu až do odvolania podľa osobitného predpisu.5b)

(11)Predseda odvolá vedúceho úradu, ktorý nemá nadriadený služobný úrad, ak

a)nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe podľa služobného hodnotenia,
b)nemôže dlhšie ako šesť mesiacov plniť povinnosti vedúceho úradu zo zdravotných dôvodov,
c)vedúci úradu písomne požiada Úrad pre štátnu službu o uvoľnenie,
d)minister predloží predsedovi písomný návrh na odvolanie vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, alebo
e)zanikol alebo sa zrušil služobný úrad.

(12)Služobný úrad zaradí odvolaného vedúceho úradu podľa odseku 11 na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto do odboru štátnej služby, pre ktorý spĺňa predpoklady podľa § 14, a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad takéto miesto nemá, postupuje a) pri odvolaní podľa odseku 11 písm. a) podľa § 40 ods. 3, b) pri odvolaní podľa odseku 11 písm. b) až e) podľa § 40 ods. 2 písm. c).

(13)Ustanovenie odseku 12 neplatí pri odvolaní vedúceho úradu v nominovanej štátnej službe, u ktorého sa postupuje podľa § 33. § 11 Služobné predpisy

(1)Služobné predpisy určujú v medziach tohto zákona podrobnosti vykonávania štátnej služby štátnych zamestnancov, určujú rozsah oprávnenia predstavených dávať štátnym zamestnancom pokyny na vykonávanie štátnej služby a plniť voči štátnym zamestnancom úlohy služobného úradu podľa tohto zákona. Služobné predpisy podriadeného služobného úradu nesmú byť v rozpore so služobnými predpismi nadriadeného služobného úradu. Služobný predpis nadriadeného služobného úradu je záväzný pre podriadený služobný úrad. So služobnými predpismi musí byť štátny zamestnanec riadne oboznámený.

(2)Služobné predpisy vydáva Úrad pre štátnu službu a služobný úrad. Systemizácia § 12

(1)Systemizácia podľa tohto zákona je počet štátnozamestnaneckých miest štátnych zamestnancov v rozpočtových kapitolách a v ich rámci v služobných úradoch alebo v skupinách služobných úradov v členení podľa funkcií (§ 16).

(2)V systemizácii sa určuje aj počet štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti (§ 55), v rámci nich aj počet štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, a počet štátnozamestnaneckých miest podľa § 25 ods. 2 písm. a) a b).

(3)Súčasťou systemizácie je aj objem mzdových prostriedkov určených na platy štátnych zamestnancov.

(4)Spôsob určenia štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat podľa odseku 2, ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“).

(5)Služobný úrad, ak tento zákon neustanovuje inak, je povinný predkladať Úradu pre štátnu službu a Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) prostredníctvom správcu rozpočtovej kapitoly podklad na zostavenie návrhu systemizácie na každý rozpočtový rok podľa stavu k 1. marcu bežného roka. Okresná prokuratúra a krajská prokuratúra predkladá tento podklad prostredníctvom generálnej prokuratúry, vyšší vojenský súd, vojenský obvodový súd a vojenská súčasť generálnej prokuratúry, vyššia vojenská prokuratúra a vojenská obvodná prokuratúra prostredníctvom Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“).

(6)Úrad pre štátnu službu je oprávnený podklad podľa odseku 5 preskúmať a vyžiadať si jeho doplnenie alebo prepracovanie.

(7)Návrh systemizácie vypracuje Úrad pre štátnu službu v spolupráci s ministerstvom financií a so správcami rozpočtových kapitol. Návrh systemizácie ministerstva obrany, služobných úradov v jeho pôsobnosti, vyššieho vojenského súdu, vojenského obvodového súdu, vojenskej súčasti generálnej prokuratúry a vojenských prokuratúr vypracuje ministerstvo obrany s ministerstvom financií a oznamujú ho Úradu pre štátnu službu. Návrh systemizácie krajských súdov a okresných súdov vypracuje ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s ministerstvom financií a oznamujú ho Úradu pre štátnu službu. Návrh systemizácie ministerstva zahraničných vecí vypracuje ministerstvo zahraničných vecí v spolupráci s ministerstvom financií a oznamujú ho Úradu pre štátnu službu. Najvyšší kontrolný úrad a služobné úrady uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode predkladajú návrh systemizácie národnej rade alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi, a následne ho oznamujú Úradu pre štátnu službu a ministerstvu financií tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

(8)Návrh systemizácie vypracovaný podľa odseku 7 predkladá Úrad pre štátnu službu do konca júna bežného roka ministerstvu financií a vláde.

(9)Systemizáciu schvaľuje vláda pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zmeny v systemizácii po schválení zákona o štátnom rozpočte vykoná vláda.

(10)Zmeny v systemizácii schválenej podľa odseku 9, ktoré nezakladajú nárok na štátny rozpočet, okrem štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, a s výnimkou zvýšeného počtu štátnozamestnaneckých miest v jednotlivých rozpočtových kapitolách, schvaľuje správca rozpočtovej kapitoly. Zmeny v systemizácii schválenej podľa odseku 9, ktoré zakladajú nárok na štátny rozpočet, schvaľuje na návrh správcu rozpočtovej kapitoly vláda alebo po poverení vládou minister financií. Vedúci príslušného služobného úradu informuje Úrad pre štátnu službu o uskutočnených zmenách v systemizácii. Zmeny v systemizácii najvyššieho kontrolného úradu a služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode možno vykonať len s predchádzajúcim súhlasom národnej rady alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi. § 13

(1)Vedúci úradu je povinný

a)sledovať, zabezpečiť a dodržiavať plnenie schválenej systemizácie,
b)oznamovať Úradu pre štátnu službu obsadenie štátnozamestnaneckého miesta v služobnom úrade a uvoľnenie štátnozamestnaneckého miesta v služobnom úrade; to sa nevzťahuje na vedúcich služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm.
b)a
g)a na vedúceho služobného úradu, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.

(2)Pôsobnosť vedúceho úradu podľa odseku 1 vykonáva vo vzťahu k

a)okresnému súdu a krajskému súdu vedúci úradu ministerstva spravodlivosti,
b)najvyššiemu súdu predseda najvyššieho súdu,
c)prokuratúre generálny prokurátor. DRUHÁ HLAVA VZNIK, ZMENA A SKONČENIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU § 14 Prijatie do štátnej služby

(1)Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto v príslušnom odbore štátnej služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu (ďalej len „uchádzač“), ak spĺňa tieto predpoklady:

a)dosiahol vek 18 rokov,
b)má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c)je bezúhonný a nebol prepustený zo štátnej služby podľa § 61 ods. 2 písm.
c)až e),
d)spĺňa kvalifikačné predpoklady,
e)je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby,
f)má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g)ovláda štátny jazyk,
h)ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu;

§ 7ods.

1 písm.

b)v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode, v ôsmom bode a v písm.
g)a v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, to určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady,
i)úspešne absolvoval výberové konanie na prípravnú štátnu službu alebo spĺňa predpoklady na dočasnú štátnu službu podľa § 25 ods. 2 písm.
a)a c),
j)je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,5c) ak sa toto oprávnenie na výkon štátnej služby požaduje.

(2)Bezúhonný občan na účely tohto zákona je občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje doložením výpisu z registra trestov6) nie starším ako tri mesiace.

(3)Kvalifikačné predpoklady na účely tohto zákona sú:

a)vzdelanie,
b)osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu,7) ak tento zákon neustanovuje inak.

(4)Vzdelanie na účely tohto zákona je

a)úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“),
b)vyššie odborné vzdelanie,
c)vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním bakalárskeho štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa“) alebo
d)vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním magisterského štúdia alebo inžinierskeho štúdia, alebo doktorského štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa“).

(5)Kvalifikačné predpoklady sú uvedené v charakteristikách platových tried štátneho zamestnanca v prílohe č. 1.

(6)Nadobudnutie vzdelania uvedeného v odseku 4 sa posudzuje podľa osobitných predpisov.8)

(7)Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu získava čakateľ v prípravnej štátnej službe (§ 19) adaptačným vstupným vzdelávaním a adaptačným prípravným vzdelávaním, ktoré sa končí skúškou pred vymenovaním štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby.

(8)Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odsekov 3, 4 a 7 nemožno odpustiť, ak tento zákon neustanovuje inak.

(9)Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na účely tohto zákona je overenie zdravotnej spôsobilosti štátneho zamestnanca vykonávať štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti upravuje osobitný predpis.9)

(10)Uchádzača možno prijať len do prípravnej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

(11)Predpoklady ustanovené v odseku 1 písm.

b)až f), ako aj predpoklad štátneho občianstva Slovenskej republiky musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby. Kvalifikačné predpoklady ustanovené v odseku 3 písm.
b)nemusí spĺňať štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe podľa § 25 ods. 2 písm. c).

(12)Predpoklady podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na občana členskej krajiny Európskej únie. Zoznam štátnozamestnaneckých miest, o ktoré sa môže uchádzať len občan, upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu. § 15 Obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest a výberové konanie na voľné štátnozamestnanecké miesta

(1)Voľné štátnozamestnanecké miesta okrem miesta predstaveného sa obsadzujú na základe určenia vedúcim úradu

a)zo štátnych zamestnancov [§ 27 písm.
b)alebo k)] alebo
b)výberovým konaním, na ktorom sa môže zúčastniť aj uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec.

(2)Ak sa obsadzuje voľné štátnozamestnanecké miesto podľa odseku 1 písm. a), štátny zamestnanec musí spĺňať predpoklady podľa § 14 a musí

a)byť zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta a vykonával štátnu službu v tom istom odbore alebo
b)o voľné štátnozamestnanecké miesto sa uchádzať.

(3)Ak sa štátnozamestnanecké miesto obsadzuje podľa odseku 1 písm. a) a uchádzajú sa o jeho obsadenie dvaja alebo viac štátnych zamestnancov, môže služobný úrad pri jeho obsadzovaní postupovať primerane podľa odsekov 6 až 9.

(4)Väčší počet voľných štátnozamestnaneckých miest v tom istom odbore štátnej služby alebo v tom istom služobnom úrade sa môže obsadiť na základe výsledkov spoločného výberového konania; na spoločné výberové konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 5 až 13 a 19.

(5)Výberovým konaním na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta v príslušnom odbore štátnej služby sa overujú schopnosti, osobnostné vlastnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe. Výberové konanie sa uskutočňuje bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, jazyk, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie uchádzačov, ich národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine alebo majetok, alebo iné postavenie (§ 3 ods. 2).

(6)Výberové konanie vyhlasuje Úrad pre štátnu službu vo Vestníku alebo v tlači, prípadne v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred jeho začatím s uvedením údajov o štátnozamestnaneckom mieste, ktorými sú:

a)názov služobného úradu vrátane obce, kde je sídlo služobného úradu alebo jeho organizačnej jednotky (ďalej len „sídlo služobného úradu“),
b)druh štátnej služby a obsadzovaná funkcia; to neplatí pri oznámení o spoločnom výberovom konaní a pri oznámení o hromadnom výberovom konaní,
c)odbor štátnej služby,
d)predpoklady na vykonávanie štátnej služby podľa § 14; to neplatí pri oznámení o spoločnom výberovom konaní a pri oznámení o hromadnom výberovom konaní,
e)zoznam požadovaných dokladov,
f)dátum a miesto podania žiadosti.

(7)Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje Úrad pre štátnu službu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Výberová komisia má päť členov, z toho najmenej jedného člena z príslušného odboru štátnej služby. Predseda výberovej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje Úrad pre štátnu službu. Ak je člen výberovej komisie predpojatý, oznámi túto skutočnosť Úradu pre štátnu službu.

(8)Výberové konanie na najvyššom kontrolnom úrade uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje predseda najvyššieho kontrolného úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Výberová komisia má päť členov. Predseda výberovej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje predseda najvyššieho kontrolného úradu. Výberové konanie

§ 7ods.

1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode a v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje vedúci tohto služobného úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Výberová komisia má päť členov, z toho najmenej troch členov z príslušného odboru štátnej služby. Predseda výberovej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje vedúci úradu.

(9)Uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h), Úrad pre štátnu službu pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím.

(10)Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadzovaní voľných štátnozamestnaneckých miest; to neplatí, ak sa výberové konanie uskutočnilo na voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho úradu alebo predstaveného v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a ktorého podľa organizačného poriadku priamo riadi minister.

(11)Súčasťou overovania schopností uchádzača je písomný test overenia schopností a osobnostných vlastností. Okruh funkcií, na ktoré sa vyžaduje overovanie schopností a osobnostných vlastností uchádzača písomným testom, a kritériá na overovanie týchto schopností určí služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu;

§ 7ods.

1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode okruh funkcií a kritériá určia tieto služobné úrady v služobnom predpise.

(12)Úrad pre štátnu službu písomne oznámi uchádzačom výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia.

(13)Ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača na voľné štátnozamestnanecké miesto do štátnej služby, pretože žiadny uchádzač nevyhovuje, Úrad pre štátnu službu vyhlási nové výberové konanie.

(14)Podrobnosti o výberovom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu.

(15)Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na súdoch ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

(16)Ustanovenia odsekov 1 až 6 a odsekov 9 až 13 sa vzťahujú aj na výberové konanie na štátnu službu na prokuratúre s tým, že pôsobnosť predsedu vykonáva generálny prokurátor a pôsobnosť Úradu pre štátnu službu generálna prokuratúra. Výberové konanie na prokuratúre uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje generálny prokurátor. Výberová komisia má päť členov; traja členovia musia byť prokurátori, dvaja členovia štátni zamestnanci z príslušného odboru štátnej služby. Predsedu výberovej komisie vymenúva generálny prokurátor. Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na prokuratúre ustanoví osobitný predpis, ktorý vydá generálny prokurátor. Tento predpis sa uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(17)Podrobnosti o výberovom konaní

§ 7ods.

1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady. Ustanovenia odsekov 1 až 13 sa použijú primerane.

(18)Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na ministerstve zahraničných vecí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí.

(19)Predseda môže po vyhlásení výberového konania, zriadení výberovej komisie a vymenovaní jej predsedu písomne poveriť vedúceho úradu toho služobného úradu, v ktorom sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto, alebo vedúceho úradu nadriadeného služobného úradu vykonaním výberového konania. § 15a Hromadné výberové konanie

(1)Na získanie štátnych zamestnancov na väčší počet štátnozamestnaneckých miest, ktorí majú mimoriadne osobnostné predpoklady a osobitné odborné znalosti, môže predseda vyhlásiť hromadné výberové konanie aj bez určenia štátnozamestnaneckých miest. Ak hromadné výberové konanie nebolo vypísané na konkrétne štátnozamestnanecké miesto, obsadenie štátnozamestnaneckého miesta úspešným uchádzačom vykoná Úrad pre štátnu službu s príslušným služobným úradom.

(2)Hromadné výberové konanie vyhlasuje predseda na obsadenie štátnozamestnaneckých miest v

až
platovej triede v jednom odbore alebo vo viacerých odboroch štátnej služby.

(3)Na hromadné výberové konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia § 15.

(4)Pri overovaní mimoriadnych osobnostných predpokladov a osobitných odborných znalostí uchádzača v hromadnom výberovom konaní spolupracuje výberová komisia s vybranými odborníkmi z oblasti personalistiky, psychológie, pedagogiky a príbuzných vedných odborov.

(5)Výberová komisia na základe výsledkov hromadného výberového konania súčasne odporučí zaradenie úspešných uchádzačov na konkrétne štátnozamestnanecké miesta v služobných úradoch. § 16 Vznik štátnozamestnaneckého pomeru

(1)Štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením sľubu (§ 18). Sľub sa skladá pri odovzdaní rozhodnutia o vymenovaní. Štátnozamestnanecký pomer nevznikne, ak uchádzač odmietol zložiť sľub alebo ho zložil s výhradou. Súčasne s rozhodnutím o vymenovaní sa štátnemu zamestnancovi odovzdá rozhodnutie o výške a zložení funkčného platu a písomné oznámenie o týždennom služobnom čase a o dĺžke dovolenky. Vymenovanie vykoná vedúci úradu okrem vymenovania do dočasnej štátnej služby odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, ktoré vykoná člen vlády, prezident, predseda národnej rady alebo podpredseda národnej rady.

(2)Vymenovanie do štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto možno uskutočniť len za predpokladu, že štátnozamestnanecké miesto podľa schválenej systemizácie je voľné.

(3)Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má podľa opisu činností na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste vykonávať v súlade s prílohou č. 1, patrí funkcia v

až
platovej triede; štátnym zamestnancom, ktorí poberajú osobný plat, patrí funkcia bez vzťahu k platovej triede. Platová trieda Platová tarifa
7 350
7 940
8 610
9 360
11 190
11 880
13 460
14 430
16 450
18 760
21 390

(4)Priemer platových tried, ktorý musí služobný úrad alebo skupina služobných úradov dodržať pri tvorbe systemizácie, môže ustanoviť nariadenie vlády; to neplatí pre služobný úrad, ktorým je krajský súd, a služobný úrad, ktorým je okresný súd, a pre služobné úrady uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode.

(5)V služobnom úrade, ktorý má okresnú pôsobnosť, patrí štátnemu zamestnancovi funkcia okresný radca, ak vykonáva najnáročnejšiu činnosť zaradenú do

platovej triedy. V služobnom úrade, ktorý má krajskú pôsobnosť, patrí štátnemu zamestnancovi funkcia krajský radca, ak vykonáva najnáročnejšiu činnosť zaradenú do
platovej triedy.

(6)Štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe (ďalej len „čakateľ“) sa zaradí do funkcie zodpovedajúcej náročnosti ním vykonávanej činnosti. § 17 Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby

(1)Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby obsahuje

a)meno a priezvisko štátneho zamestnanca, dátum a miesto narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu,
b)funkciu štátneho zamestnanca,
c)druh štátnej služby,
d)odbor štátnej služby,
e)služobný úrad vrátane sídla služobného úradu,
f)pravidelné miesto výkonu štátnej služby,
g)dĺžku kratšieho služobného času, ak bol povolený,
h)čas trvania dočasnej štátnej služby.

(2)Prílohou rozhodnutia podľa odseku 1 je opis štátnozamestnaneckého miesta. § 18 Sľub

(1)Štátny zamestnanec skladá sľub, ktorý znie: „Sľubujem na svoju česť vernosť Slovenskej republike. Pri vykonávaní štátnej služby budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, Etický kódex štátneho zamestnanca a služobné predpisy a v súlade s nimi sa budem riadiť pokynmi predstavených. Svoje povinnosti budem vykonávať riadne, čestne, svedomite a nestranne.“.

(2)Sľub je zložený, ak po jeho prečítaní ten, kto ho skladá, vyhlási „tak sľubujem“ a vyhlásenie potvrdí vlastnoručným podpisom na príslušnej listine. Na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia sľubu. § 19 Prípravná štátna služba

(1)Prípravná štátna služba je príprava na vykonávanie stálej štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby. Prípravnú štátnu službu vykonáva čakateľ.

(2)Skúšobná lehota je tri mesiace a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Do skúšobnej lehoty sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v § 73 ods. 1 okrem písmena d).

(3)Prípravná štátna služba trvá najmenej tri mesiace a najviac šesť mesiacov, ak tento zákon alebo osobitný predpis2) neustanovuje inak. Prípravná štátna služba sa predĺži najviac na jeden rok, ak je v rámci prípravnej štátnej služby štátny zamestnanec povinný získať osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu;7) predĺženie sa nevzťahuje na právnych čakateľov prokuratúry. Prípravná štátna služba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a končí sa vykonaním kvalifikačnej skúšky za účasti školiteľa.

(4)Súčasťou prípravnej štátnej služby je odborná príprava čakateľa a odborná príprava na získanie osobitných kvalifikačných predpokladov podľa osobitného predpisu7) (ďalej len „odborná príprava“), ak sa osobitné kvalifikačné predpoklady na štátnozamestnanecké miesto, na ktoré bol čakateľ vymenovaný, vyžadujú.

(5)Čakateľ vykonáva služobné úlohy pod dohľadom školiteľa. Školiteľa určuje služobný úrad zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe.

(6)Čakateľ na súde, ktorého príprava sa uskutočňuje podľa osobitných predpisov,2) vykonáva úlohy pod dohľadom školiteľa. Školiteľa určuje služobný úrad zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe a zo sudcov. Kvalifikačná skúška § 20

(1)Účelom kvalifikačnej skúšky je overiť, či čakateľ pozná a je schopný uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby vrátane znalosti tohto zákona a služobných predpisov, ako aj osobitných predpisov, ak sa na výkon funkcie požaduje získanie osobitných kvalifikačných predpokladov. V služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, iný ústredný orgán štátnej správy alebo služobný úrad uvedený v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode, účelom kvalifikačnej skúšky je ďalej overiť, či čakateľ dokáže plniť aj koncepčné úlohy a úlohy v legislatívnom procese v príslušnom odbore štátnej služby. Súčasťou kvalifikačnej skúšky je aj písomné zhodnotenie vykonávania služobných úloh čakateľom, ktoré vykoná školiteľ.

(2)Kvalifikačná skúška sa skladá z písomnej časti a z ústnej časti. Obe časti kvalifikačnej skúšky sa konajú spravidla v jeden deň. Služobný úrad určí deň konania kvalifikačnej skúšky do dvoch mesiacov odo dňa podania žiadosti čakateľa o vykonanie kvalifikačnej skúšky, najneskôr však v posledných troch mesiacoch trvania prípravnej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak. Služobný úrad zvolá kvalifikačnú komisiu a písomne pozve čakateľa aspoň jeden mesiac pred dňom konania kvalifikačnej skúšky.

(3)Deň úspešného vykonania kvalifikačnej skúšky je posledným dňom trvania prípravnej štátnej služby. Po úspešne vykonanej kvalifikačnej skúške sa čakateľ vymenuje do stálej štátnej služby. § 21 zrušený § 22 Kvalifikačná komisia

(1)Kvalifikačná komisia sa zriaďuje podľa príslušného odboru štátnej služby v najvyššom služobnom úrade.

§ 7ods.

1 písm.

a)a
b)v prvom bode až v piatom bode, v siedmom bode, v ôsmom bode a v písm. g), na generálnej prokuratúre a na najvyššom súde sa zriaďuje kvalifikačná komisia podľa príslušného odboru štátnej služby v týchto služobných úradoch.

(2)Kvalifikačnú komisiu zriaďuje vedúci úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Kvalifikačná komisia má päť členov, z toho najmenej troch členov z príslušného odboru štátnej služby. V služobnom úrade, ktorým je najvyšší súd, traja členovia kvalifikačnej komisie musia byť sudcovia. V služobnom úrade, ktorým je prokuratúra, traja členovia kvalifikačnej komisie musia byť prokurátori. V služobnom úrade, ktorým je súd, dvaja členovia kvalifikačnej komisie môžu byť sudcovia. Predseda kvalifikačnej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je v kvalifikačnej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu kvalifikačnej komisie vymenuje vedúci úradu.

(3)Kvalifikačná komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Kvalifikačná komisia sa uznáša o výsledku kvalifikačnej skúšky väčšinou hlasov všetkých členov. Člen kvalifikačnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania. Uznesenie kvalifikačnej komisie znie „vyhovel“ alebo „nevyhovel“; uznesenie sa vyhotoví písomne.

(4)Podmienky kvalifikačnej skúšky a zloženie kvalifikačnej komisie pre štátnu službu na prokuratúre ustanovuje osobitný zákon.

(5)Štátni zamestnanci

§ 7ods.

1 písm. c) vykonávajú kvalifikačnú skúšku pred kvalifikačnou komisiou zriadenou v služobnom úrade uvedenom v odseku 1, do ktorého odvetvovej pôsobnosti patrí odbor štátnej služby, v ktorom sa má kvalifikačná skúška vykonať. § 23 Zaradenie blízkych osôb

(1)Štátnych zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu,10) nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého okrem štátnych zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v cudzine.

(2)Uchádzač o štátnu službu je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1 pred vymenovaním do štátnej služby.

(3)Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas vykonávania štátnej služby. § 24 Stála štátna služba Stála štátna služba bezprostredne nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak. Nominovaná štátna služba § 24a Nominovaná štátna služba nadväzuje na stálu štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak. Štátneho zamestnanca do nominovanej štátnej služby vymenuje predseda. Podmienkou vymenovania do nominovanej štátnej služby je úspešné vykonanie nominačnej skúšky. § 24b

(1)O vykonanie nominačnej skúšky môže požiadať predsedu štátny zamestnanec v stálej štátnej službe.

(2)Štátny zamestnanec podľa odseku 1 musí spĺňať tieto podmienky:

a)najmenej dva roky trvania štátnozamestnaneckého pomeru v stálej štátnej službe, ak tento zákon neustanovuje inak,
b)vzdelanie podľa § 14 ods. 4 písm. d),
c)ovláda anglický jazyk, francúzsky jazyk alebo nemecký jazyk,
d)v posledných dvoch hodnotených obdobiach dosiahol pri služobnom hodnotení bodovú hodnotu „3“ alebo „4“, ak tento zákon neustanovuje inak,
e)spĺňa mimoriadne osobnostné predpoklady. § 24c

(1)Účelom nominačnej skúšky je overiť mimoriadne osobnostné predpoklady, odborné znalosti a úroveň ovládania cudzieho jazyka podľa § 24b ods. 2 písm. c).

(2)Mimoriadnymi osobnostnými predpokladmi podľa odseku 1 sú najmä analytické myslenie, koncepčné myslenie, strategické myslenie, angažovanosť, profesionalita, vyrovnaná a harmonická osobnosť, adaptabilita, flexibilita, riadiace schopnosti, schopnosť pracovať pod tlakom a schopnosť a vôľa učiť sa a ďalej sa vzdelávať.

(3)Deň konania nominačnej skúšky určí predseda. Úrad pre štátnu službu písomne pozve uchádzačov o nominovanú štátnu službu aspoň jeden mesiac pred dňom začatia konania nominačnej skúšky.

(4)Nominačná skúška sa uskutočňuje pred nominačnou komisiou, ktorej členov a predsedu určí predseda. Nominačná komisia má päť členov.

(5)Nominačná komisia je schopná uznášať sa, ak je prítomná väčšina jej členov. Nominačná komisia zhodnotí výsledok nominačnej skúšky a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov o nominovanú štátnu službu.

(6)Pri overovaní mimoriadnych osobnostných predpokladov, odborných znalostí a úrovne ovládania cudzieho jazyka uchádzača o nominovanú štátnu službu spolupracuje nominačná komisia s vybranými odborníkmi z oblasti personalistiky, psychológie, pedagogiky a príbuzných vedných odborov.

(7)Obsah, spôsob vykonania a kritériá hodnotenia nominačnej skúšky podľa odseku 1 určí služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu. § 25 Dočasná štátna služba

(1)Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu, v ktorej vykonáva štátnu službu odborník, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný, odborník plniaci úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, predstavený v politickej funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom, ak nejde o štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe.

(2)Do dočasnej štátnej služby možno vymenovať

a)na základe výberového konania uchádzača, ktorý je odborník,
b)bez výberového konania odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, predstaveného, ktorý je veľvyslancom,
c)bez výberového konania uchádzača na zastupovanie štátneho zamestnanca v prípade pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, výkonu základnej služby, náhradnej služby, civilnej služby, neplateného služobného voľna, zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 32, § 33 ods. 2 a § 34, dočasného preloženia alebo v prípade, že ide o štátnozamestnanecké miesto, ktoré bolo Úradu pre štátnu službu oznámené ako voľné, ak osobitný predpis10a) neustanovuje inak, do doby vymenovania vybraného uchádzača do štátnej služby.

(3)Odborník v dočasnej štátnej službe, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný, vykonáva štátnu službu samostatne, na určitú dobu, najdlhšie päť rokov. Predstavený v politickej funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom, ak nejde o štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, vykonávajú štátnu službu samostatne po dobu vykonávania funkcie predstaveného. Štátny zamestnanec vymenovaný podľa odseku 2 písm. c) vykonáva štátnu službu na určitú dobu, najdlhšie na päť rokov. Odborník v dočasnej štátnej službe plniaci úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady vykonáva štátnu službu počas doby výkonu funkcie člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady; to neplatí, ak ho člen vlády, prezident, predseda národnej rady alebo podpredseda národnej rady odvolá alebo sa sám funkcie vzdá.

(4)Dočasná štátna služba podľa odseku 2 písm.

a)a
c)zahŕňa skúšobnú lehotu, ktorá je tri mesiace, a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. § 26 Vymenovanie do štátnej služby v osobitných prípadoch

(1)Uchádzač, ktorý bol v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o opätovné vymenovanie do stálej štátnej služby alebo do nominovanej štátnej služby bez toho, aby musel znovu vykonať prípravnú štátnu službu, ak od skončenia stálej štátnej služby alebo nominovanej štátnej služby neuplynuli viac ako tri roky a ak znova zloží sľub; uchádzač, ktorý bol v nominovanej štátnej službe a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o opätovné vymenovanie do nominovanej štátnej služby bez toho, aby musel znovu vykonať prípravnú štátnu službu, aj ak uplynuli viac ako tri roky, avšak menej ako šesť rokov od skončenia nominovanej štátnej služby, ak vykoná nominačnú skúšku a znova zloží sľub.

(2)Uchádzač, ktorý bol v dočasnej štátnej službe najmenej dva roky a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o vymenovanie do stálej štátnej služby bez toho, aby musel vykonať prípravnú štátnu službu, ak od skončenia dočasnej štátnej služby neuplynuli tri roky, vykoná kvalifikačnú skúšku a znova zloží sľub.

(3)Predstavený, ktorý bol v dočasnej štátnej službe najmenej dva roky a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o vymenovanie do stálej štátnej služby bez toho, aby musel vykonať prípravnú štátnu službu, ak znova zloží sľub.

(4)Uchádzača, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu,3) možno vymenovať do stálej štátnej služby bez výberového konania, ak požiadal o vymenovanie na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu,3) ak takýto uchádzač a) bezprostredne predtým vykonával činnosť v štátnej službe podľa osobitného predpisu3) na tomto mieste, b) spĺňa predpoklady podľa § 14 ods. 1 písm. a) až h), c) zložil sľub.

(5)Uchádzača, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu,3) a od jej skončenia neuplynuli viac ako dva roky, v služobnom úrade plnil úlohy štátnej správy alebo vykonával štátne záležitosti podľa § 2 ods. 2, spĺňa predpoklady podľa § 14 a zloží sľub, možno na základe jeho žiadosti vymenovať priamo do stálej štátnej služby bez toho, aby musel vykonať prípravnú štátnu službu. Zmena štátnozamestnaneckého pomeru § 27 Zmena štátnozamestnaneckého pomeru je

a)dočasné preloženie,
b)trvalé preloženie,
c)vymenovanie za predstaveného,
d)zastupovanie predstaveného presahujúce dva týždne, alebo ak sa uvoľní miesto predstaveného v služobnom úrade,
e)odvolanie predstaveného,
f)zaradenie štátnej zamestnankyne mimo činnej štátnej služby z dôvodu tehotenstva a materstva,
g)zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby z dôvodu zvolenia do funkcie vo vyššom odborovom orgáne podľa § 119,
h)zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodu zmeny systemizácie v nominovanej štátnej službe,
i)zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo závažného služobného previnenia alebo podozrenia zo spáchania trestného činu,
j)zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodov vylučujúcich vykonávanie štátnej služby,
k)opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby.
l)dočasné vyslanie na vykonávanie štátnej služby do cudziny (ďalej len „dočasné vyslanie“). § 28

(1)Zmena štátnozamestnaneckého pomeru sa môže vykonať len v tom istom odbore štátnej služby okrem zmeny podľa § 27 písm. f); z jedného odboru štátnej služby do iného odboru štátnej služby možno zmenu vykonať len vtedy, ak ju štátny zamestnanec môže vykonávať so zreteľom na plnenie kvalifikačného predpokladu a vzhľadom na doterajšiu náročnosť ním vykonávanej štátnej služby a na výsledky služobného hodnotenia.

(2)Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru vykoná rozhodnutím vedúci úradu, ktorý je príslušný podľa § 10. Trvalé preloženie vykoná rozhodnutím vedúci úradu, v ktorom bude štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu po dohode s vedúcim úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

(3)V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby je štátny zamestnanec povinný dodržiavať povinnosti štátneho zamestnanca okrem povinnosti vykonávať štátnu službu. § 29 Dočasné preloženie a trvalé preloženie

(1)Štátneho zamestnanca možno dočasne preložiť bez jeho súhlasu na vykonávanie štátnej služby na určený čas, najdlhšie na šesť mesiacov, a s jeho súhlasom aj na čas dlhší ako šesť mesiacov, najdlhšie však na päť rokov, do iného odboru štátnej služby, do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby alebo do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby a v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa mu zmení opis štátnozamestnaneckého miesta alebo pravidelné miesto výkonu štátnej služby a ak nejde o zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27 písm. l); štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe možno trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby v rámci toho istého odboru štátnej služby aj bez jeho súhlasu.

(2)Počas preloženia podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat najmenej v sume, ktorá by mu patrila, ak by nebol dočasne preložený; ak je štátny zamestnanec podľa odseku 1 preložený do iného služobného úradu, funkčný plat mu určí tento služobný úrad.

(3)Štátneho zamestnanca možno bez jeho súhlasu opätovne dočasne preložiť až po uplynutí 24 mesiacov od prvého dňa predchádzajúceho dočasného preloženia.

(4)Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby, do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby alebo do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby a v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení opis štátnozamestnaneckého miesta.

(5)Po uplynutí času preloženia štátneho zamestnanca podľa odseku 1 a odseku 3 sa štátny zamestnanec zaradí do toho istého odboru štátnej služby služobného úradu, v ktorom vykonával štátnu službu pred preložením, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. § 30 Vymenovanie predstaveného a zastupovanie predstaveného

(1)Predstaveného vymenúva vedúci úradu na základe výberového konania, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Predstaveného v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a ktorého podľa organizačného poriadku10b) priamo riadi minister, a predstaveného v služobnom úrade podľa § 7 ods. 1 písm. c), ktorého priamo riadi minister, vymenúva vedúci úradu na návrh ministra z uchádzačov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní. Na výberovom konaní sa okrem štátneho zamestnanca môže zúčastniť aj uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec. Na výberovom konaní na miesto predstaveného, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine a ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí, môže sa zúčastniť iba štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe v tomto služobnom úrade. Štátnozamestnanecké miesto predstaveného, ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí a ktorý nevykonáva štátnu službu v cudzine, a jeho štátnozamestnanecké miesto bolo uvoľnené podľa § 27 písm. l), možno obsadiť bez výberového konania štátnym zamestnancom, ktorý vykonával štátnu službu v cudzine na štátnozamestnaneckom mieste predstaveného, a od skončenia výkonu tejto služby v cudzine neuplynulo viac ako 60 dní. Uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec, alebo uchádzač, ktorý je v dočasnej štátnej službe alebo v prípravnej štátnej službe, po úspešnom výberovom konaní sa vymenuje do stálej štátnej služby, ak zloží sľub.

(2)Na výberové konanie na vymenovanie za predstaveného sa primerane použijú ustanovenia § 15.

(3)Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na prokuratúru, na Vojenské spravodajstvo a na sudcov vykonávajúcich stáž podľa osobitného zákona.3a)

(4)Zástupcom vedúceho úradu je štátny zamestnanec, ktorý zastupuje vedúceho úradu v celom rozsahu jeho práv a povinností, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zástupcu vedúceho úradu vymenúva a odvoláva vedúci úradu.

(5)Vedúci úradu vymenuje štátneho zamestnanca na zastupovanie predstaveného počas jeho neprítomnosti presahujúcej dva týždne, alebo ak sa uvoľní miesto predstaveného v služobnom úrade. Zastupovanie nesmie presiahnuť šesť po sebe nasledujúcich mesiacov v kalendárnom roku; to neplatí v prípade zastupovania predstaveného, ktorý je veľvyslancom. § 31 Odvolanie predstaveného

(1)Vedúci úradu odvolá predstaveného v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe, ak

a)sa zmenou organizačnej štruktúry služobného úradu zrušil útvar, ktorý riadi,
b)nevykazuje požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby podľa služobného hodnotenia,
c)nemôže dlhšie ako šesť mesiacov plniť povinnosti predstaveného zo zdravotných dôvodov,
d)predstavený písomne požiada služobný úrad o uvoľnenie alebo
e)uplynula doba, na ktorú bol vymenovaný predstavený, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine a ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí.

(2)Vykonávanie funkcie predstaveného podľa odseku 1 sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Čas od vydania rozhodnutia do skončenia vykonávania funkcie predstaveného nesmie byť dlhší ako jeden mesiac.

(3)Vykonávanie funkcie predstaveného sa skončí dňom právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 61 ods. 2 písm. b).

(4)Služobný úrad zaradí odvolaného predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad takéto miesto nemá, postupuje a) pri odvolaní podľa odseku 1 písm. a), c) a d) podľa § 40 ods. 2 písm. c), b) pri odvolaní podľa odseku 1 písm. b) podľa § 40 ods. 3.

(5)Ustanovenie odseku 4 neplatí pri odvolaní predstaveného v nominovanej štátnej službe, u ktorého sa postupuje podľa § 33. Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby § 32 Ak vykonáva tehotná štátna zamestnankyňa štátnu službu, ktorá je tehotnej štátnej zamestnankyni podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a služobný úrad nemôže vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, ani ju preložiť do štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná, zaradí sa do nástupu na materskú dovolenku mimo činnej štátnej služby. To platí rovnako o štátnej zamestnankyni po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Štátnej zamestnankyni patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat, ktorý jej patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby. § 33

(1)Ak sa v systemizácii znížil počet štátnozamestnaneckých miest, štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe sa nekončí. Štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe, ktorého štátnozamestnanecké miesto sa zrušilo, zaradí sa mimo činnej štátnej služby najdlhšie na 18 mesiacov. Počas 12 mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, a počas ďalších šiestich mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Ak takto vypočítaná suma je nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom,11) patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe suma minimálnej mzdy platná odo dňa zaradenia mimo činnej štátnej služby.

(2)Ak sa štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe stane dôvodne podozrivým zo závažného služobného previnenia alebo podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, zaradí sa mimo činnej štátnej služby; štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe sa z uvedených dôvodov môže zaradiť mimo činnej štátnej služby. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby mu patrí 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Výška funkčného platu podľa druhej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu, najviac do sumy, ktorou je 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby.

(3)Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodov uvedených v odseku 2, sa po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby doplatí najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený, ak

a)štátny zamestnanec nebol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu alebo
b)disciplinárne konanie vedené proti štátnemu zamestnancovi sa právoplatne skončilo inak ako uložením disciplinárneho opatrenia za závažné služobné previnenie; to neplatí, ak disciplinárne konanie sa zastavilo preto, že štátnozamestnanecký pomer sa skončil na základe žiadosti štátneho zamestnanca. § 34 Dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby

(1)Odo dňa, ktorým sa štátny zamestnanec stal poslancom Európskeho parlamentu, poslancom národnej rady, prezidentom, členom vlády, predsedom najvyššieho kontrolného úradu alebo podpredsedom najvyššieho kontrolného úradu, sudcom ústavného súdu, guvernérom alebo viceguvernérom Národnej banky Slovenska, členom bankovej rady Národnej banky Slovenska, starostom, primátorom, predsedom vyššieho územného celku, poslancom obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie, poslancom vyššieho územného celku dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie, alebo expertom medzinárodnej organizácie, ktorý za vykonávanie funkcie dostáva plat, sa štátny zamestnanec zaradí mimo činnej štátnej služby na čas, po ktorý bude uvedené činnosti vykonávať. Za tento čas mu nepatrí plat štátneho zamestnanca.

(2)Štátny zamestnanec, ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho štátnu službu v cudzine alebo ktorý nasleduje manžela do miesta výkonu verejnej služby, ktoré je podľa pracovnej zmluvy v cudzine, zaradí sa mimo činnej štátnej služby; počas zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby mu nepatrí plat štátneho zamestnanca.

(3)Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom vyslať na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie. Počas vyslania sa štátny zamestnanec zaradí mimo činnej štátnej služby. Doba vyslania je najmenej šesť mesiacov a najviac štyri roky, pričom o skončení, skrátení alebo predĺžení vyslania rozhoduje vedúci úradu. Počas vyslania patrí štátnemu zamestnancovi plat, ktorý by mu patril, ak by nebol vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta, a tiež má nárok na náhradu výdavkov súvisiacich s vyslaním okrem náhrady výdavkov, ktorú mu preukázateľne poskytla inštitúcia Európskej únie, do ktorej bol vyslaný. § 34a zrušený § 35 Opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby

(1)Ak odpadnú dôvody zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu.

(2)Ak štátneho zamestnanca, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby, služobný úrad nemôže zaradiť na to isté štátnozamestnanecké miesto, postupuje pri tom podľa § 29 v spolupráci s Úradom pre štátnu službu.

(3)Zaradenie štátneho zamestnanca v štátnej službe mimo činnej štátnej služby sa skončí najneskôr dňom splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok. § 35a Dočasné vyslanie

(1)Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania je spravidla tri roky.

(2)O dočasnom vyslaní rozhoduje vedúci úradu alebo vedúci úradu po dohode s vedúcim úradu, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, alebo s vedúcim zastupiteľského úradu. Rozhodnutie o dočasnom vyslaní sa štátnemu zamestnancovi oznámi písomne.

(3)O skončení, skrátení alebo predĺžení dočasného vyslania rozhoduje vedúci úradu. Dočasné vyslanie skončí dňom, ktorý je uvedený v rozhodnutí o skončení dočasného vyslania.

(4)Na predstaveného, ktorý je veľvyslancom, sa odseky 1 až 3 vzťahujú primerane. § 36 Pracovná cesta a zahraničná pracovná cesta

(1)Pracovná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby do iného miesta, ako je jeho pravidelné miesto výkonu štátnej služby, vrátane času vykonávania štátnej služby v mieste, ktoré je cieľom pracovnej cesty, do skončenia tejto pracovnej cesty.

(2)Zahraničná pracovná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby do zahraničia vrátane vykonávania štátnej služby v zahraničí do skončenia tejto cesty.

(3)Služobný úrad vyšle štátneho zamestnanca na pracovnú cestu alebo zahraničnú pracovnú cestu na návrh predstaveného, o ktorom to ustanoví služobný predpis, na čas nevyhnutnej potreby. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu, cieľ, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Služobný úrad je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy štátneho zamestnanca.

(4)Pravidelné miesto výkonu štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov je miesto uvedené v rozhodnutí o vymenovaní do štátnej služby [§ 17 písm. f)]. § 37 Náhrada výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou alebo so zahraničnou pracovnou cestou

(1)Štátnemu zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu alebo zahraničnú pracovnú cestu patrí náhrada výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou alebo so zahraničnou pracovnou cestou. Pri ich poskytovaní sa postupuje podľa osobitného predpisu.12)

(2)Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí, poskytuje sa náhrada výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou. Pri ich poskytovaní sa postupuje podľa osobitného predpisu.12) § 38 Náhrada výdavkov súvisiacich s preložením

(1)Štátny zamestnanec má počas dočasného preloženia, ak nejde o preloženie do sídla služobného úradu v cudzine, nárok na náhradu výdavkov ako pri pracovnej ceste, ak je preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby.

(2)Štátny zamestnanec má pri trvalom preložení, ak nejde o preloženie do sídla služobného úradu v cudzine, nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov a na náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov, ak je preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby. § 39 Skončenie a zánik štátnozamestnaneckého pomeru

(1)Štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí

a)odvolaním zo štátnozamestnaneckého miesta z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 až 3,
b)uložením disciplinárneho opatrenia prepustenia z nominovanej štátnej služby, prepustenia zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby, prepustenia z prípravnej štátnej služby [§ 61 ods. 2 písm.
c)až e)],
c)na žiadosť štátneho zamestnanca (§ 41),
d)v skúšobnej lehote (§ 42) alebo
e)uplynutím dočasnej štátnej služby (§ 43).

(2)Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona (§ 43).

(3)Štátnozamestnanecký pomer zaniká smrťou štátneho zamestnanca. § 40 Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom

(1)Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním, ak štátny zamestnanec prestal spĺňať predpoklady nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby, a to

a)stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
b)nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
c)nemá dlhodobo zdravotnú spôsobilosť podľa rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia alebo podľa posudku alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
d)stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami [§ 14 ods. 1 písm. j)], ak štátny zamestnanec nebol trvale preložený podľa § 29 ods. 4.

(2)V prípravnej štátnej službe, v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov:

a)štátny zamestnanec nevykazuje podľa záveru služobného hodnotenia požadované výsledky v štátnej službe,
b)zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta v systemizácii, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 4; v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu, a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 25 ods. 2 písm. c), alebo
c)nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá a so štátnym zamestnancom sa nedohodne inak, pričom sa mu poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu.

(3)Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer so štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe alebo nominovanej štátnej službe odvolaním, ak štátny zamestnanec podľa záverov v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich služobných hodnoteniach nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe. Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer s odvolaným vedúcim úradu podľa § 10 ods. 11 písm. a) alebo s predstaveným podľa § 31 ods. 1 písm. b), ak tento nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe podľa záveru služobného hodnotenia.

(4)Štátnozamestnanecký pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.

(5)Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia prepustenia z nominovanej štátnej služby, prepustenia zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby okrem predstaveného v politickej funkcii alebo prepustenia z prípravnej štátnej služby. § 41 Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na žiadosť štátneho zamestnanca

(1)Na základe písomnej žiadosti štátneho zamestnanca sa štátnozamestnanecký pomer skončí rozhodnutím služobného úradu, ktoré musí služobný úrad vydať do 30 dní od doručenia tejto žiadosti.

(2)Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Lehota od vydania rozhodnutia do dňa určeného v rozhodnutí nesmie byť dlhšia ako 30 dní.

(3)Ak služobný úrad nevydá rozhodnutie v lehote ustanovenej v odseku 1, štátnozamestnanecký pomer sa skončí 60. dňom od doručenia žiadosti štátneho zamestnanca. § 42 Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej lehote Štátnozamestnanecký pomer možno skončiť v skúšobnej lehote počas prípravnej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu tak zo strany služobného úradu, ako aj zo strany štátneho zamestnanca. Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Lehota od vydania rozhodnutia do dňa určeného v rozhodnutí nesmie byť dlhšia ako 15 dní a nesmie sa skončiť po uplynutí skúšobnej lehoty; ak štátny zamestnanec požiada o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, vedúci úradu vydá rozhodnutie do troch dní od oznámenia skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátnym zamestnancom, štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uvedeným v oznámení, najskôr však dňom jeho doručenia štátnemu zamestnancovi. § 43 Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona

(1)Štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí dňom

a)uplynutia prípravnej štátnej služby, ak nebola úspešne vykonaná kvalifikačná skúška,
b)uplynutia dočasnej štátnej služby,
c)nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo ak výkon trestu nebol podmienečne odložený,
d)nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
e)ktorým štátny zamestnanec dovŕši vek 65 rokov s výnimkou štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe podľa § 25 ods. 2 písm.
a)a c), alebo
f)uplynutia času zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, ak štátneho zamestnanca nemožno opätovne zaradiť na štátnozamestnanecké miesto podľa § 35 ods. 2.

(2)Štátnozamestnanecký pomer predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom v dočasnej štátnej službe (§ 25), a odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z tejto funkcie alebo dňom vzdania sa tejto funkcie.

(3)Písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona obsahuje údaj o dni, ktorým sa štátnozamestnanecký pomer skončil, a o dôvode skončenia. Písomné potvrdenie vydá vedúci úradu. § 44 Neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru Ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. § 45 Služobný posudok

(1)Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi služobný posudok najneskôr dva týždne pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Služobný posudok môže obsahovať iba skutočnosti týkajúce sa vykonávania štátnej služby.

(2)Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi služobný posudok písomne; vychádza pritom zo služobného hodnotenia a z osobného spisu štátneho zamestnanca. § 46 Potvrdenie o štátnej službe

(1)Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru písomné potvrdenie o štátnej službe, pritom vychádza z osobného spisu štátneho zamestnanca.

(2)Potvrdenie o štátnej službe obsahuje najmä údaj o

a)čase trvania štátnozamestnaneckého pomeru,
b)záväzkoch štátneho zamestnanca súvisiacich so štátnozamestnaneckým pomerom,
c)poradí zrážok vykonávaných z platu štátneho zamestnanca a v prospech koho sú z platu štátneho zamestnanca vykonávané zrážky,
d)skončení prípravnej štátnej služby, stálej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckých miest v systemizácii,
e)funkcii a funkčnom plate štátneho zamestnanca, ak o to štátny zamestnanec písomne požiada,
f)skutočnostiach rozhodujúcich na posúdenie nároku na dovolenku. § 47 Osobný spis štátneho zamestnanca

(1)Všetky písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis štátneho zamestnanca vedie osobný úrad.

(2)Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť odpisy písomností, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy z písomností a fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise.

(3)Služobný úrad môže poskytovať informácie o štátnom zamestnancovi len s jeho súhlasom alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.13)

(4)Po skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobný úrad odovzdá osobný spis Úradu pre štátnu službu. Osobný spis štátneho zamestnanca na súde odovzdá služobný úrad ministerstvu spravodlivosti. Osobný spis štátneho zamestnanca na prokuratúre odovzdá služobný úrad generálnej prokuratúre. Osobné spisy štátnych zamestnancov služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm.

b)v prvom bode až vo štvrtom bode, v ôsmom bode a v písm.
g)sa ponechávajú v týchto služobných úradoch. Osobný spis štátneho zamestnanca sa uchováva 40 rokov po skončení štátnozamestnaneckého pomeru. § 48 Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca

(1)Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca vykoná predstavený raz za rok. Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe vykoná predstavený pri skončení prípravnej štátnej služby.

(2)Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca obsahuje hodnotenie vykonávania štátnej služby z hľadiska

a)plnenia písomného pokynu predstaveného o služobných úlohách,
b)celkovej výkonnosti a prínosu pre služobný úrad pozostávajúcich najmä zo správnosti, včasnosti, samostatnosti a iniciatívy pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania štátnej služby alebo súvisiacich s vykonávaním štátnej služby,
c)dodržiavania etického kódexu a služobnej disciplíny.

(3)Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca sa týka všetkých štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon. Služobné hodnotenie vedúceho úradu vykonáva vedúci nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, služobné hodnotenie vedúceho úradu vykoná predseda. Tretia veta sa nevzťahuje na súdy, na prokuratúru a na predstaveného v politickej funkcii. Služobné hodnotenie vedúceho úradu uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode, v ôsmom bode a v písm. g) vykonáva ten, kto ho vymenoval.

(4)Záver služobného hodnotenia pozostáva zo slovného vyjadrenia a jemu zodpovedajúcej bodovej hodnoty. Záver služobného hodnotenia a jeho bodovej hodnoty znie:

a)„vykazuje mimoriadne výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „4“,
b)„vykazuje vyšší stupeň požadovaných výsledkov pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „3“,
c)„vykazuje uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „2“,
d)„vykazuje čiastočne uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „1“,
e)„nevykazuje požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „0“.

(5)Ak štátny zamestnanec nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe, ďalšie služobné hodnotenie štátneho zamestnanca sa môže vykonať už po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa doručenia služobného hodnotenia. § 49 Ocenenie konania pri mimoriadnych udalostiach Služobný úrad môže poskytnúť štátnemu zamestnancovi ocenenie za zásluhy pri osobnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach. Ocenením je peňažný dar, vecný dar alebo iný dar. § 50 Sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby

(1)Štátny zamestnanec môže podať vo veciach vykonávania štátnej služby sťažnosť, ak predpokladá, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov sú alebo boli vo veciach vykonávania štátnej služby porušené; to neplatí, ak boli práva porušené rozhodnutím podľa tohto zákona a je možné proti nemu podať opravný prostriedok; v takom prípade sa podanie neposudzuje ako sťažnosť.

(2)Štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému úradu.

(3)Na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci úradu. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu úradu, na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci nadriadeného služobného úradu; ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, na vybavenie sťažnosti je príslušný predseda. To sa nevzťahuje na vybavenie sťažnosti generálneho prokurátora a predsedu najvyššieho súdu. Na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu úradu uvedenému v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode a na vybavenie sťažnosti proti predsedovi je príslušný ten, kto ho vymenoval.

(4)Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu je príslušný vedúci nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu je príslušný predseda. To sa nevzťahuje na vybavenie sťažnosti generálneho prokurátora a predsedu najvyššieho súdu. Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu uvedeného v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode je príslušný ten, kto ho vymenoval.

(5)Na lehoty, vybavovanie a prešetrovanie sťažnosti sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.13a) § 51 Služobný preukaz štátneho zamestnanca Štátny zamestnanec sa pri vykonávaní štátnej služby preukazuje služobným preukazom. Služobný preukaz vyhotoví služobný úrad. TRETIA HLAVA PRÁVA A POVINNOSTI ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA § 52 Práva štátneho zamestnanca

(1)Štátny zamestnanec má právo

a)na utvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,
b)na plat podľa tohto zákona, alebo ak ide o štátneho zamestnanca

§ 7ods.

1 písm.

b)v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode, na plat podľa osobitného predpisu,14)
c)na zabezpečenie prehlbovania kvalifikácie,
d)odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a služobnú úlohu, ktorá nepatrí podľa osobitných predpisov do pôsobnosti služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu, alebo ak táto úloha nepatrí do jeho odboru štátnej služby,
e)odmietnuť vykonanie služobnej úlohy, ktorá podľa osobitných predpisov, služobných predpisov alebo vydaných pokynov patrí do výlučnej pôsobnosti predstaveného,
f)nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie,
g)podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu.

(2)Štátny zamestnanec má okrem práva podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. § 53 Povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca

(1)Štátny zamestnanec je povinný

a)zachovávať vernosť Slovenskej republike pri vykonávaní štátnej služby,
b)dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, etický kódex a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,
c)plniť služobné úlohy osobne, zodpovedne, riadne a včas,
d)vykonávať všetky úlohy, ktoré patria v odbore štátnej služby k jeho služobným povinnostiam; na plnenie konkrétnych úloh vydá predstavený na účely služobného hodnotenia (§ 48) štátnemu zamestnancovi písomný pokyn najneskôr do jedného mesiaca od vydania rozhodnutia o služobnom hodnotení (§ 48),
e)zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení pracovného pomeru, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim úradu, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
f)vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne a zdržať sa pri výkone štátnej služby všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania,
g)prehlbovať si kvalifikáciu,
h)zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté pri vykonávaní štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb, alebo právnických osôb; táto povinnosť platí aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru,
i)dbať, aby žiadna jeho politická činnosť nepoškodzovala dôveru verejnosti a jeho služobného úradu v jeho schopnosť plniť služobné úlohy nestranne a lojálne,
j)poskytovať služobnému úradu informácie vo veciach svojho osobného stavu a o jeho zmenách,
k)upozorniť služobný úrad na akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,
l)oznámiť služobnému úradu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo že jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
m)zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť štátnej služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť, prípadne nestrannosť rozhodovania,
n)ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a využívať ho iba na oprávnené účely,
o)správať sa slušne k predstaveným, k ostatným štátnym zamestnancom a zamestnancom služobného úradu a v služobnom styku s fyzickými osobami a právnickými osobami,
p)dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší týždenný služobný čas,
r)byť pri vykonávaní štátnej služby slušne oblečený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
s)zastupovať predstaveného v rozsahu jeho činnosti, ak mu to bolo uložené služobným úradom,
t)plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona,
u)zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení a služieb, ktoré boli štátnemu zamestnancovi zverené,
v)oznámiť predstavenému, prípadne orgánu činnému v trestnom konaní stratu, poškodenie majetku vo vlastníctve alebo v správe služobného úradu.

(2)Štátny zamestnanec nesmie

a)vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná jeho funkcie alebo ohrozuje jeho nestrannosť,
b)v súvislosti s vykonávaním štátnej služby prijímať dary alebo iné výhody od fyzickej osoby alebo právnickej osoby s výnimkou darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom,
c)sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk so 1. štátom, 2. obcou, 3. vyšším územným celkom, 4. štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky a s inou právnickou osobou zriadenou štátom, 5. rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou alebo zariadením obce, 6. rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou vyššieho územného celku alebo 7. inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku,
d)požadovať alebo prijímať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,
e)nadobúdať majetok od štátu, obce, vyššieho územného celku alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej dražbe, ak osobitný predpis14a) neustanovuje inak, s výnimkou, ak obec alebo vyšší územný celok zverejní podmienky nadobudnutia majetku; to sa vzťahuje aj na blízke osoby10) štátneho zamestnanca,
f)používať symboly spojené s výkonom štátnej služby na osobný prospech,
g)zneužívať výhody vyplývajúce z vykonávania štátnej služby, a to ani po skončení štátnozamestnaneckého pomeru,
h)zvýhodňovať blízke osoby10) pri vykonávaní štátnej služby, poskytovať nepravdivé vyhlásenia, vyhotovovať falzifikáty a nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonávaním štátnej služby.

(3)Etický kódex na základe spoločensky všeobecne uznávaných a všeobecne uplatňovaných morálnych pravidiel a hodnôt spoločenského styku upravuje zásady správania štátneho zamestnanca pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom etického kódexu sú základné pravidlá správania štátneho zamestnanca, ktoré je povinný dodržiavať z hľadiska etiky spoločenského styku s občanmi a právnickými osobami, s predstavenými a inými štátnymi zamestnancami. § 54 Majetkové priznanie štátneho zamestnanca

(1)Štátny zamestnanec je počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru povinný deklarovať svoje majetkové pomery

a)do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru podľa stavu ku dňu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,
b)do 31. marca každého kalendárneho roka podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

(2)Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na všetok majetok štátneho zamestnanca, pričom majetkové priznanie musí obsahovať údaje o

a)nehnuteľnom majetku,
b)hnuteľných veciach,
c)majetkových právach a iných majetkových hodnotách.

(3)Majetok uvedený v odseku 2 písm.

a)sa neoceňuje. Majetok uvedený v odseku 2 písm.
b)a
c)štátny zamestnanec na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou. Tento majetok sa v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia ako 500 000 Sk. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na tieto účely delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.15)

(4)Súčasťou majetkového priznania štátneho zamestnanca je aj čestné vyhlásenie štátneho zamestnanca, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,16) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

(5)Úmyselné uvedenie neúplných údajov alebo nepravdivých údajov v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení štátneho zamestnanca sa považuje za závažné služobné previnenie (§ 60 ods. 2).

(6)Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa odsekov 1 a 2 sa oznamujú vedúcemu úradu, ak ide o vedúceho úradu, predsedovi, a ak ide o predsedu, predsedovi vlády, ktorí zabezpečia vyhodnotenie majetkových priznaní v príslušných služobných úradoch na účely zistenia prírastku majetku štátneho zamestnanca a ich uchovávanie.

(7)Na výzvu vedúceho úradu, predsedu alebo predsedu vlády, najmä ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť v majetkovom priznaní, ak ide o majetok podľa odseku 2 písm. a), aj údaje o právnom dôvode a dátume jeho nadobudnutia, o cene jeho obstarania, pri vlastnej výstavbe výdavky na jeho obstaranie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu podľa osobitného predpisu17) a aj údaje o majetku podľa odseku 2 písm. b) a c), ktorého súhrnná hodnota je nižšia ako 500 000 Sk. § 55 Povinnosti štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti

(1)Vedúci úradu so súhlasom Úradu pre štátnu službu určí, ktoré štátnozamestnanecké miesta služobného úradu určené v systemizácii sú miesta mimoriadnej významnosti okrem štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti, na ktoré sa vzťahuje osobný plat; štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti sú tie štátnozamestnanecké miesta, ktoré sú rozhodujúce najmä na plnenie programového vyhlásenia vlády alebo úloh spojených s čerpaním finančných prostriedkov Európskej únie. Štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, určuje vláda pri schválení systemizácie.

(2)Štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je povinný

a)viesť zoznam stretnutí s osobami v služobnom úrade, ktoré nie sú štátnymi zamestnancami služobného úradu alebo zamestnancami služobného úradu, okrem stretnutí, o ktorých bol vyhotovený písomný záznam a prezenčná listina podpísaná účastníkmi stretnutia, a okrem stretnutí s členom vlády pôsobiacim v služobnom úrade,
b)viesť zoznam stretnutí mimo služobného úradu s osobami, ktoré sú účastníkmi konania pred služobným úradom, a s osobami, ktorých záujmy inak priamo ovplyvňuje konanie štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti a ktorých predmetom bolo plnenie služobných úloh v služobnom úrade; to sa nevzťahuje na stretnutia, o ktorých bol vyhotovený písomný záznam a prezenčná listina podpísaná účastníkmi stretnutia,
c)viesť zoznam stretnutí mimo služobného úradu s osobami, ktoré sú štatutárnymi orgánmi, zamestnancami, vlastníkmi alebo zástupcami právnických osôb, ktoré sú účastníkmi konania alebo ktorých záujmy inak priamo ovplyvňuje konanie štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti; to sa nevzťahuje na stretnutia, o ktorých bol vyhotovený písomný záznam a prezenčná listina podpísaná účastníkmi stretnutia,
d)zverejňovať zoznam podľa písmen
a)až
c)podľa osobitného predpisu,18)
e)oznámiť Úradu pre štátnu službu akékoľvek príjmy zo zárobkovej činnosti vykonávanej mimo štátnej služby,
f)informovať o obsahu stretnutí na požiadanie služobného úradu.

(3)Štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho manžela, ktorý s ním žije v domácnosti, a to aj vtedy, ak manželia uzatvorili dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom ustanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku. Ak manželia uzatvorili dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom ustanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku, štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti deklaruje majetkové pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.

(4)Nedodržanie povinností podľa odsekov 2 a 3 sa považuje za závažné služobné previnenie podľa § 60 ods. 2. § 56 Konanie vo veciach majetkového priznania štátneho zamestnanca

(1)Ak štátny zamestnanec nepodá včas majetkové priznanie podľa § 54, vyzve ho vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády na dodatočné splnenie tejto povinnosti, najneskôr v lehote 30 dní.

(2)Vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády preskúma úplnosť majetkového priznania a v prípade potreby štátneho zamestnanca vyzve, aby ho v lehote 30 dní v potrebnom rozsahu spresnil alebo doplnil.

(3)Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania podľa § 54 ods. 6 zistia u štátneho zamestnanca majetkové prírastky, ktoré presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov, štátny zamestnanec je povinný vyčísliť alebo preukázať ich pôvod. Na splnenie tejto povinnosti vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády určí štátnemu zamestnancovi primeranú lehotu, najmenej 60 dní.

(4)Nesplnenie niektorej z povinností podľa odsekov 1 až 3 vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády oznámi spolu s návrhom na začatie disciplinárneho konania príslušnej disciplinárnej komisii. Rovnako sa postupuje, ak vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády nepovažuje splnenie povinnosti podľa odseku 3 za dostatočné a má odôvodnené pochybnosti o statočnosti pôvodu majetkového prírastku štátneho zamestnanca alebo o hodnovernosti ním preukazovaných skutočností týkajúcich sa pôvodu majetkového prírastku. § 57 Pokyny predstaveného na vykonávanie štátnej služby

(1)Štátny zamestnanec je povinný riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi predstaveného, ak sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predstavený pritom nesmie prekročiť rozsah svojho oprávnenia podľa osobitných predpisov vzťahujúcich sa na vykonávanie jeho štátnej služby.

(2)Predstavený nie je oprávnený ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi služobné úlohy, ktoré má podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo služobných predpisov vykonať osobne.

(3)Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že pokyn, ktorý mu bol uložený, je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi, je povinný písomne upozorniť na túto skutočnosť predstaveného skôr, ako tento pokyn začne plniť. Ak predstavený trvá na splnení pokynu, je povinný štátnemu zamestnancovi oznámiť to písomne. § 58 Povinnosti predstaveného Okrem plnenia povinností štátneho zamestnanca podľa § 53 až 55 je predstavený ďalej povinný

a)riadiť a kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami,
b)dávať písomné podnety vedúcemu úradu na disciplinárne konanie, ak sa dozvedel o porušení povinností podriadeným štátnym zamestnancom; vedúci úradu je povinný podnet posúdiť, a ak zistí disciplinárnu zodpovednosť, podá návrh disciplinárnej komisii na disciplinárne konanie,
c)určiť zástupcu z podriadených štátnych zamestnancov na zastupovanie v rozsahu písomného poverenia v čase svojej neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne; zástupcu môže určiť, ak s tým podriadený štátny zamestnanec súhlasí,
d)utvárať podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby štátnymi zamestnancami,
e)slušne sa správať voči podriadeným štátnym zamestnancom,
f)zastupovať služobný úrad v disciplinárnom konaní na základe poverenia vedúcim úradu,
g)vykonávať služobné hodnotenie jemu podriadených štátnych zamestnancov. § 59 Obmedzenie podnikania a inej zárobkovej činnosti

(1)Štátny zamestnanec nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť, ak tento zákon neustanovuje inak. Štátny zamestnanec je povinný zamestnávateľovi písomne oznámiť príjem z vykonávania ostatných činností uvedených v odseku 3, ktorý v uplynulom kalendárnom roku presiahol sumu 50 000 Sk, do 31. marca kalendárneho roka. Inou zárobkovou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu.19)

(2)Štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. To neplatí, ak je štátny zamestnanec vyslaný do takého orgánu vládou alebo služobným úradom. Štátny zamestnanec v súvislosti s členstvom v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb nemôže od príslušnej právnickej osoby poberať odmenu.

(3)Obmedzenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť štátneho zamestnanca v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie alebo člena komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť člena v rozkladovej komisii, na činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly podľa osobitného zákona,19a) na vykonávanie funkcie člena orgánu Úradu pre finančný trh,19b) Fondu ochrany vkladov19b) alebo Garančného fondu investícií19b) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu. Činnosť znalca alebo tlmočníka môže štátny zamestnanec vykonávať len vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva pre súd, pre iný štátny orgán, pre obec, pre vyšší územný celok, pre Národnú banku Slovenska19c) alebo pre Úrad pre finančný trh.19d)

(4)Ak je predmetom činností uvedených v odseku 3 plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí (§ 2 ods. 2), môže služobný úrad umožniť ich vykonávanie štátnemu zamestnancovi aj v služobnom čase. Ak sa majú takéto činnosti vykonávať mimo pravidelného miesta výkonu štátnej služby, môže služobný úrad vyslať štátneho zamestnanca na pracovnú cestu.

(5)Ustanovením odseku 4 nie je dotknuté právo na odmenu za činnosti v odseku 3.

(6)Štátny zamestnanec sa nesmie počas jedného roka od skončenia vykonávania štátnej služby zamestnať v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu u osôb, ktorým jeho rozhodnutím bola poskytnutá štátna pomoc, podpora, výhoda alebo odpustenie povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

(7)Obmedzenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na vykonávanie verejnej služby v cudzine štátnym zamestnancom, ktorému bolo poskytnuté neplatené služobné voľno.

(8)Porušenie obmedzení podľa odsekov 1 a 2 sa považuje za závažné služobné previnenie (§ 60 ods. 2). Disciplinárna zodpovednosť v štátnej službe § 60

(1)Štátny zamestnanec zodpovedá za služobné previnenie. Služobné previnenie je zavinené porušenie povinností štátneho zamestnanca.

(2)Závažné služobné previnenie je konanie uvedené v odseku 1, ak vzhľadom na povahu porušenej služobnej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované služobné previnenie alebo na inú priťažujúcu okolnosť je jeho škodlivosť zvýšená. § 61

(1)Za služobné previnenie možno štátnemu zamestnancovi uložiť tieto disciplinárne opatrenia:

a)písomné pokarhanie alebo
b)zníženie funkčného platu o 15 % najviac na tri mesiace.

(2)Za závažné služobné previnenie možno štátnemu zamestnancovi uložiť tieto disciplinárne opatrenia:

a)zníženie funkčného platu o 30 % najviac na tri mesiace,
b)odvolanie predstaveného,
c)prepustenie z nominovanej štátnej služby,
d)prepustenie zo stálej štátnej služby,
e)prepustenie z dočasnej štátnej služby okrem predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom, alebo
f)prepustenie z prípravnej štátnej služby. § 62 zrušený § 63 zrušený § 64 zrušený § 65 zrušený § 66 zrušený ŠTVRTÁ HLAVA PODMIENKY VYKONÁVANIA ŠTÁTNEJ SLUŽBY § 67

(1)Služobný čas štátneho zamestnanca je časový úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.

(2)Služobný čas štátneho zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Štátny zamestnanec, ktorý má služobný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva štátnu službu striedavo v obidvoch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má služob

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.