Úradné zdrojeslov-lex.sk · EUR-Lex
Europaius
Slovenčina
ČeštinaDeutschFrançaisEspañolPolskiItalianoNederlandsÖsterreichBelgiquePortuguêsSvenskaDanskSuomiIrelandMagyarEestiLietuviųLatviešuSlovenščinaHrvatskiΚύπροςMaltiRomânăΕλληνικάLuxembourgБългарски
Slovenčina

Zákonník práce

Zbierka zákonov Slovenskej republiky --> Informačný systém verejnej správy Slov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla. Náchadzate sa na statickej verzií portálu. Aktuálnu verziu portálu nájdete na: www.slov-lex.sk. Preskoč na obsah 311/2001 Z. z. Vyhlásené znenie Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter. História Dátum účinnostiNovela

  1. Vyhlásené znenie
  2. 01.04.2002 - 24.07.2002 165/2002 Z. z.
  3. 25.07.2002 - 30.06.2003 408/2002 Z. z.
  4. 01.07.2003 - 31.12.2003 210/2003 Z. z.
  5. 01.01.2004 - 31.01.2004 210/2003 Z. z., 461/2003 Z. z.
  6. 01.02.2004 - 30.04.2004 5/2004 Z. z.
  7. 01.05.2004 - 30.06.2004 210/2003 Z. z.
  8. 01.07.2004 - 31.03.2005 365/2004 Z. z.
  9. 01.04.2005 - 30.06.2005 82/2005 Z. z.
  10. 01.07.2005 - 31.12.2005 244/2005 Z. z., 131/2005 Z. z.
  11. 01.01.2006 - 31.05.2006 570/2005 Z. z.
  12. 01.06.2006 - 30.06.2006 231/2006 Z. z.
  13. 01.07.2006 - 31.08.2007 124/2006 Z. z.
  14. 01.09.2007 - 11.06.2008 348/2007 Z. z.
  15. 12.06.2008 - 31.12.2008 200/2008 Z. z.
  16. 01.01.2009 - 28.02.2009 460/2008 Z. z.
  17. 01.03.2009 - 31.08.2009 49/2009 Z. z.
  18. 01.09.2009 - 28.02.2010 184/2009 Z. z.
  19. 01.03.2010 - 31.12.2010 574/2009 Z. z.
  20. 01.01.2011 - 31.03.2011 543/2010 Z. z.
  21. 01.04.2011 - 05.06.2011 48/2011 Z. z.
  22. 06.06.2011 - 31.08.2011 48/2011 Z. z.
  23. 01.09.2011 - 30.11.2011 257/2011 Z. z.
  24. 01.12.2011 - 31.12.2011 406/2011 Z. z.
  25. 01.01.2012 - 31.08.2012 512/2011 Z. z., 257/2011 Z. z.
  26. 01.09.2012 - 31.12.2012 251/2012 Z. z.
  27. 01.01.2013 - 21.08.2013 345/2012 Z. z., 361/2012 Z. z., 252/2012 Z. z.
  28. 22.08.2013 - 31.05.2014 233/2013 Z. z.
  29. 01.06.2014 - 30.06.2014 58/2014 Z. z.
  30. 01.07.2014 - 31.12.2014 183/2014 Z. z., 103/2014 Z. z.
  31. 01.01.2015 - 28.02.2015 307/2014 Z. z.
  32. 01.03.2015 - 31.03.2015 14/2015 Z. z.
  33. 01.04.2015 - 31.08.2015 61/2015 Z. z.
  34. 01.09.2015 - 31.12.2015 14/2015 Z. z., 61/2015 Z. z.
  35. 01.01.2016 - 01.01.2016 440/2015 Z. z.
  36. 02.01.2016 - 17.06.2016 378/2015 Z. z.
  37. 18.06.2016 - 30.04.2017 351/2015 Z. z.
  38. 01.05.2017 - 31.05.2017 82/2017 Z. z.
  39. 01.06.2017 - 29.12.2017 95/2017 Z. z.
  40. 30.12.2017 - 30.04.2018 335/2017 Z. z.
  41. 01.05.2018 - 31.12.2018 63/2018 Z. z.
  42. 01.01.2019 - 18.11.2019 376/2018 Z. z., 347/2018 Z. z.
  43. 19.11.2019 - 31.12.2019 380/2019 Z. z.
  44. 01.01.2020 - 26.03.2020 319/2019 Z. z., 375/2019 Z. z., 380/2019 Z. z.
  45. 27.03.2020 - 03.04.2020 63/2020 Z. z.
  46. 04.04.2020 - 16.06.2020 66/2020 Z. z.
  47. 17.06.2020 - 29.07.2020 157/2020 Z. z.
  48. 30.07.2020 - 31.12.2020 307/2019 Z. z.
  49. 01.01.2021 - 28.02.2021 294/2020 Z. z., 326/2020 Z. z.
  50. 01.03.2021 - 14.11.2021 76/2021 Z. z.
  51. 15.11.2021 - 31.12.2021 412/2021 Z. z.
  52. 01.01.2022 - 01.02.2022 76/2021 Z. z.
  53. 02.02.2022 - 28.02.2022 407/2021 Z. z.
  54. 01.03.2022 - 31.03.2022 215/2021 Z. z.
  55. 01.04.2022 - 31.05.2022 82/2022 Z. z.
  56. 01.06.2022 - 31.10.2022 125/2022 Z. z.
  57. 01.11.2022 - 30.11.2022 350/2022 Z. z.
  58. 01.12.2022 - 31.12.2022 376/2022 Z. z.
  59. 01.01.2023 - 31.03.2023 222/2022 Z. z., 76/2021 Z. z., 248/2022 Z. z.
  60. 01.04.2023 - 31.05.2023 50/2023 Z. z.
  61. 01.06.2023 - 31.12.2023 1/2023 Z. z.
  62. 01.01.2024 - 29.02.2024 530/2023 Z. z.
  63. 01.03.2024 - 31.07.2024 309/2023 Z. z.
  64. 01.08.2024 - 31.12.2024 178/2024 Z. z.
  65. 01.01.2025 - 31.01.2025 324/2024 Z. z., 172/2024 Z. z., 323/2024 Z. z.
  66. 01.02.2025 - 16.04.2025 399/2024 Z. z.
  67. 17.04.2025 - 14.07.2025 77/2025 Z. z.
  68. 15.07.2025 - 31.10.2025 142/2025 Z. z.
  69. 01.11.2025 - 31.12.2025 261/2025 Z. z.
  70. 01.01.2026 - 06.06.2026 261/2025 Z. z., 406/2025 Z. z.
  71. 07.06.2026 - 31.08.2026 76/2026 Z. z.
  72. 01.09.2026 - 300/2025 Z. z. Obsah ZÁKLADNÉ ZÁSADY Čl. 1 Čl. 2 Čl. 3 Čl. 4 Čl. 5 Čl. 6 Čl. 7 Čl. 8 Čl. 9 Čl. 10 PRVÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Pôsobnosť Zákonníka práce § 1

(1)
(2)
(3)§ 2
(1)
(2)§ 3
(1)
(2)§ 4 § 5
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)f)
(3)
(4)
(5)§ 6 Zamestnávateľ § 7
(1)
(2)
(3)
(4)§ 8
(1)
(2)§ 9
(1)
(2)
(3)§ 10
(1)
(2)Zamestnanec § 11
(1)
(2)
(3)
(4)
  1. a)
  2. b)c)
(5)§ 12 § 13 Zákaz diskriminácie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 14 Riešenie sporov Právne úkony § 15 § 16
(1)
(2)§ 17 Neplatnosť právneho úkonu
(1)
(2)
(3)Zmluva § 18 § 19
(1)
(2)§ 20 Zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov
(1)
(2)
(3)
(4)Platobná neschopnosť zamestnávateľa a uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa § 21
(1)a) b)
(2)§ 22
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)i)
(3)
(4)
(5)Informačná povinnosť § 23
(1)
(2)
(3)§ 24 § 25
(1)
(2)§ 26 Vylúčenie nároku Prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov § 27 § 28
(1)
(2)
(3)§ 29
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)
(3)§ 30 § 31
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)Dohoda o sporných nárokoch § 32 § 33
(1)
(2)
(3)
(4)§ 34 § 35 Smrť zamestnanca
(1)
(2)
(3)§ 36 Lehoty a doby
(1)
(2)§ 37 Počítanie času § 38 Doručovanie
(1)
(2)
(3)
(4)Výklad niektorých pojmov § 39
(1)
(2)
(3)
(4)§ 40
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)DRUHÁ ČASŤ PRACOVNÝ POMER § 41 Predzmluvné vzťahy
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(7)
(8)
(9)Pracovná zmluva § 42 § 43
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)
(3)
(4)
(5)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(6)§ 44
(1)
(2)
(3)§ 45 Skúšobná lehota
(1)
(2)
(3)§ 46 Vznik pracovného pomeru § 47 Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru
(1)a) b)
(2)
(3)a) b)
(4)§ 48 Pracovný pomer na určitú dobu
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)Pracovný pomer na kratší pracovný čas § 49
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)§ 50 § 51 Vedľajšia činnosť § 52 Domácky zamestnanec
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)§ 53 Uzatvorenie pracovnej zmluvy so žiakom učilišťa
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)§ 54 Dohoda o zmene pracovných podmienok Preradenie na inú prácu § 55
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)f)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 56 § 57 Pracovná cesta § 58 Dočasné pridelenie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)Skončenie pracovného pomeru § 59
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)c)
(4)§ 60 Dohoda o skončení pracovného pomeru
(1)
(2)
(3)§ 61 Výpoveď
(1)
(2)
(3)
(4)§ 62 Výpovedná doba
(1)
(2)§ 63 Výpoveď daná zamestnávateľom
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)a) b)
(3)
(4)
(5)Zákaz výpovede § 64
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)§ 65
(1)
(2)§ 66 § 67 Výpoveď daná zamestnancom Okamžité skončenie pracovného pomeru § 68
(1)a) b)
(2)
(3)§ 69
(1)a) b)
(2)
(3)
(4)§ 70 § 71 Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu
(1)
(2)
(3)§ 72 Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej lehote
(1)
(2)§ 73 Hromadné prepúšťanie
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(3)
(4)a) b)
(5)
(6)
(7)
  1. a)
  2. b)c)
(8)
(9)
(10)a) b)
(11)§ 74 Účasť príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru
(1)
(2)
(3)
(4)§ 75 Pracovný posudok a potvrdenie o zamestnaní
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(3)
(4)§ 76 Odstupné a odchodné
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru § 77 § 78
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)c)
(4)§ 79
(1)
(2)
(3)a) b)
(4)§ 80 § 81 Základné povinnosti zamestnanca
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)§ 82 Základné povinnosti vedúcich zamestnancov
  6. a)
  7. b)
  8. c)
  9. d)
  10. e)
  11. f)§ 83 Výkon inej zárobkovej činnosti
(1)
(2)
(3)§ 84 Pracovný poriadok
(1)
(2)
(3)
(4)TRETIA ČASŤ PRACOVNÝ ČAS A ČAS ODPOČINKU § 85 Pracovný čas
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 86 Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času
(1)
(2)
(3)§ 87 Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času
(1)
(2)
(3)
(4)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(5)
(6)
(7)
(8)Pružný pracovný čas § 88
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 89
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)§ 90 Začiatok a koniec pracovného času
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)§ 91 Prestávky v práci
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 92 Nepretržitý denný odpočinok
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)f)
(3)§ 93 Nepretržitý odpočinok v týždni
(1)
(2)
(3)Dni pracovného pokoja § 94
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)i)
(4)§ 95 § 96 Pracovná pohotovosť
(1)
(2)
(3)§ 97 Práca nadčas
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)c)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)a) b)
(10)
(11)
(12)§ 98 Nočná práca
(1)
(2)a) b)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)§ 99 Evidencia § 100 Dovolenka
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)Dovolenka za kalendárny rok § 101 § 102 § 103
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)
  9. i)
  10. j)k)
(6)
(7)§ 104 § 105 Dovolenka za odpracované dni Dodatková dovolenka § 106
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)h)
(3)§ 107 § 108 Ďalšia dovolenka § 109 Krátenie dovolenky
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)Spoločné ustanovenia o dovolenke § 110
(1)
(2)§ 111
(1)
(2)
(3)§ 112
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 113
(1)
(2)§ 114 § 115
(1)
(2)
(3)§ 116
(1)
(2)
(3)§ 117 ŠTVRTÁ ČASŤ MZDA, PRIEMERNÝ ZÁROBOK, NÁHRADA MZDY A NÁHRADA VÝDAVKOV Mzda § 118
(1)
(2)
(3)§ 119
(1)
(2)
(3)§ 120 Minimálne mzdové nároky
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 121 Mzda za prácu nadčas
(1)
(2)§ 122 Mzda a náhrada mzdy za sviatok
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 123 Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu
(1)
(2)§ 124 Mzdové zvýhodnenie za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(3)
(4)a) b)
(5)§ 125 Mzda pri výkone inej práce
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(7)§ 126 Mzda pri chybnej práci § 127 Naturálna mzda
(1)
(2)
(3)
(4)§ 128 Mzda v cudzej mene § 129 Splatnosť mzdy
(1)
(2)
(3)§ 130 Výplata mzdy
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)Zrážky zo mzdy a poradie zrážok § 131
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)h)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)§ 132 § 133 Normovanie práce
(1)
(2)
(3)Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely § 134
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)§ 135 PIATA ČASŤ PREKÁŽKY V PRÁCI § 136 Prekážky z dôvodov všeobecného záujmu
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)§ 137 Iné úkony vo všeobecnom záujme
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)i)
(2)§ 138 Náhrada mzdy pri výkone verejnej funkcie, výkone občianskej povinnosti a inom úkone vo všeobecnom záujme
(1)
(2)§ 139 Náhrada mzdy pri výkone služby v ozbrojených silách a civilnej služby
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)§ 140 Štúdium popri zamestnaní a ďalšie vzdelávanie
(1)
(2)
(3)
(4)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(5)
(6)§ 141 Dôležité osobné prekážky v práci
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)1. 2.
  4. d)1. 2. 3.
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)i)
(3)§ 142 Prekážky na strane zamestnávateľa
(1)
(2)
(3)
(4)§ 143 Prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase
(1)
(2)
(3)a) b)
(4)§ 144 Spoločné ustanovenie o prekážkach v práci
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(4)
(5)
(6)
(7)§ 145 Náhrady výdavkov poskytované zamestnancom v súvislosti s výkonom práce
(1)
(2)ŠIESTA ČASŤ OCHRANA PRÁCE Ochrana práce § 146
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 147 Povinnosti zamestnávateľa
(1)
(2)§ 148 Práva a povinnosti zamestnancov
(1)
(2)§ 149 Kontrola odborovým orgánom
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)
(3)§ 150 Inšpekcia práce SIEDMA ČASŤ PODNIKOVÁ SOCIÁLNA POLITIKA § 151 Pracovné podmienky a životné podmienky zamestnancov
(1)
(2)
(3)§ 152 Stravovanie zamestnancov
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
  1. a)
  2. b)Vzdelávanie zamestnancov § 153 § 154
(1)
(2)
(3)§ 155
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(3)
(4)
  1. a)
  2. b)c)
(5)
(6)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)Zabezpečenie zamestnanca pri dočasnej pracovnej neschopnosti, v starobe a zamestnávanie po návrate do práce § 156 § 157 Zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou § 158
(1)
(2)
(3)§ 159
(1)
(2)
(3)
(4)Pracovné podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti § 160 § 161
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)
(3)§ 162
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 163 Skončenie pracovného pomeru Úprava pracovného času § 164
(1)
(2)
(3)
(4)§ 165 Materská dovolenka a rodičovská dovolenka § 166
(1)
(2)§ 167
(1)
(2)§ 168
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 169
(1)
(2)§ 170 Prestávky na dojčenie
(1)
(2)
(3)Pracovné podmienky mladistvých zamestnancov § 171
(1)
(2)§ 172 § 173 § 174 Zákaz práce nadčas, práce v noci a pracovnej pohotovosti
(1)
(2)
(3)§ 175 Práce zakázané mladistvým zamestnancom
(1)
(2)
(3)
(4)§ 176 Lekárske vyšetrenie
(1)a) b)
(2)
(3)ÔSMA ČASŤ NÁHRADA ŠKODY Predchádzanie škodám § 177
(1)
(2)§ 178
(1)
(2)Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu § 179
(1)
(2)§ 180 § 181
(1)
(2)
(3)Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať § 182
(1)
(2)
(3)
(4)§ 183
(1)
(2)§ 184
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(3)
(4)§ 185 Zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov
(1)
(2)Rozsah a spôsob náhrady škody § 186
(1)
(2)
(3)§ 187
(1)
(2)§ 188 § 189
(1)
(2)
(3)
(4)§ 190
(1)
(2)§ 191
(1)
(2)
(3)
(4)§ 192 Všeobecná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu
(1)
(2)
(3)§ 193 Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu na odložených veciach
(1)
(2)§ 194 Zodpovednosť zamestnávateľa pri odvracaní škody Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania § 195
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 196
(1)a) b)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)
(4)
(5)§ 197 § 198
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)§ 199 § 200
(1)
(2)§ 201
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 202
(1)
(2)§ 203
(1)
(2)§ 204
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)§ 205 § 206
(1)
(2)§ 207
(1)
(2)
(3)§ 208 § 209 § 210 Poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu
(1)
(2)Náhrada za stratu na zárobku v niektorých osobitných prípadoch § 211 § 212
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)§ 213 Zárobok po pracovnom úraze
(1)
(2)Zodpovednosť za škodu v niektorých osobitných prípadoch § 214
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)c)
(4)§ 215
(1)
(2)§ 216
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)Spoločné ustanovenia o zodpovednosti zamestnávateľa § 217
(1)
(2)
(3)§ 218 § 219
(1)
(2)Plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s ním § 220
(1)
(2)
(3)§ 221
(1)
(2)§ 222 Bezdôvodné obohatenie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)DEVIATA ČASŤ DOHODY O PRÁCACH VYKONÁVANÝCH MIMO PRACOVNÉHO POMERU Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru § 223
(1)
(2)
(3)
(4)§ 224
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(3)§ 225
(1)
(2)§ 226 Dohoda o vykonaní práce
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)Dohoda o brigádnickej práci študentov § 227
(1)
(2)
(3)§ 228
(1)
(2)DESIATA ČASŤ KOLEKTÍVNE PRACOVNOPRÁVNE VZŤAHY § 229 Účasť zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch a jej formy
(1)
(2)
(3)
(4)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)Odborová organizácia § 230
(1)
(2)
(3)§ 231
(1)
(2)§ 232
(1)
(2)
(3)
(4)§ 233 Prerokovanie
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)g)
(2)§ 234 Právo na informácie
  1. a)
  2. b)§ 235 Kontrolná činnosť
  3. a)
  4. b)
  5. c)
  6. d)
  7. e)
  8. f)§ 236 Zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník
(1)
(2)
(3)
(4)Voľba členov zamestnaneckej rady, voľba zamestnaneckého dôverníka a volebné obdobie § 237
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)§ 238
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)
(3)§ 239
  1. a)
  2. b)
  3. c)§ 240 Podmienky činnosti príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady, zamestnaneckého dôverníka a zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ich ochrana
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)c)
(4)
(5)
(6)
(7)Právo na nadnárodné informácie a na prerokovanie § 241
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)§ 242 § 243 Podmienky zriadenia európskej zamestnaneckej rady alebo dohodnutého postupu na nadnárodné informácie a na prerokovanie
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)c)
(4)§ 244 Osobitný vyjednávací orgán
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)§ 245 Dohoda o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo o postupe informovania a prerokovania
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)f)
(3)
(4)
  1. a)
  2. b)Európska zamestnanecká rada zriadená na základe zákona § 246 Európska zamestnanecká rada podľa tohto zákona sa zriadi, ak
  3. a)
  4. b)
  5. c)§ 247
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)§ 248
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)
(3)a) b)
(4)§ 249 Informovanie zástupcov zamestnancov zamestnávateľa na území Slovenskej republiky § 250 Ochrana členov osobitného vyjednávacieho orgánu, členov európskej zamestnaneckej rady a zástupcov zamestnancov zabezpečujúcich iný postup JEDENÁSTA ČASŤ PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Prechodné ustanovenia § 251
(1)
(2)§ 252
(1)
(2)§ 253 § 254 § 255 Zrušovacie ustanovenie
  25. § 256 Účinnosť Prílohy Poznámky Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 311/2001 Z. z. Názov: Zákonník práce Typ: Zákon Dátum schválenia: 02.07.2001 Dátum vyhlásenia: 08.08.2001 Autor: Národná rada Slovenskej republiky Právna oblasť: Pracovno-právne vzťahy Nachádza sa v čiastke: 130/2001 Vzťahy predpisu Vykonávacie predpisy 272/2004 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien 286/2004 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov 309/2010 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 286/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov 310/2010 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien 105/2015 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 286/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov v znení nariadenia vlády č. 309/2010 Z. z. 106/2015 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien v znení nariadenia vlády č. 310/2010 Z. z. 353/2021 Z. z. Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách minimálnych mzdových nárokov na rok 2022 301/2022 Z. z. Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách minimálnych mzdových nárokov na rok 2023 373/2023 Z. z. Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách minimálnych mzdových nárokov na rok 2024 264/2024 Z. z. Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách minimálnych mzdových nárokov na rok 2025 244/2025 Z. z. Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách minimálnych mzdových nárokov na rok 2026 Predpis mení 98/1987 Zb. Zákon o osobitnom príspevku baníkom 90/1996 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o minimálnej mzde 330/1996 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci Predpis je menený 165/2002 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce 408/2002 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 210/2003 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskoriích predpisov 461/2003 Z. z. Zákon o sociálnom poistení 5/2004 Z. z. Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 365/2004 Z. z. Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) 82/2005 Z. z. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 131/2005 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov 244/2005 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 570/2005 Z. z. Zákon o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 124/2006 Z. z. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov 231/2006 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 348/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 200/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov 460/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike 49/2009 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov 184/2009 Z. z. Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov 574/2009 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov 543/2010 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 48/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 257/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 406/2011 Z. z. Zákon o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 512/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 251/2012 Z. z. Zákon o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov 252/2012 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 345/2012 Z. z. Zákon o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 361/2012 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 233/2013 Z. z. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 1/2012 z
  26. júla 2013 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 98 ods. 10 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky 58/2014 Z. z. Zákon o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov 103/2014 Z. z. Zákon o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 183/2014 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 307/2014 Z. z. Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 14/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 61/2015 Z. z. Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov 351/2015 Z. z. Zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov 378/2015 Z. z. Zákon o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov 440/2015 Z. z. Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 82/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 95/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov 335/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2016 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 63/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 347/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 376/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 307/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 319/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 375/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov 380/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov 63/2020 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 66/2020 Z. z. Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony 157/2020 Z. z. Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov 294/2020 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov 326/2020 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov 76/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 215/2021 Z. z. Zákon o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov 407/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 412/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 82/2022 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 125/2022 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 222/2022 Z. z. Zákon o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov 248/2022 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 350/2022 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 376/2022 Z. z. Zákon o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 1/2023 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov 50/2023 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 309/2023 Z. z. Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov 530/2023 Z. z. Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií 172/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov 178/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov 323/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov 324/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 399/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 77/2025 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 142/2025 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 261/2025 Z. z. Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií 300/2025 Z. z. Zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vysokoškolský zákon) 406/2025 Z. z. Zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov 76/2026 Z. z. Zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty a o zmene a doplnení niektorých zákonov Predpis ruší 65/1965 Zb. Zákonník práce 62/1966 Zb. Vyhláška Štátnej plánovacej komisie o zásadách pre skracovanie pracovného času a pre úpravu pracovných a prevádzkových režimov. 63/1968 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí o zásadách pre skracovanie týždenného pracovného času a pre zavádzanie prevádzkových a pracovných režimov s päťdenným pracovným týždňom 140/1968 Zb. Vyhláška Ministerstva školstva o pracovných úľavách a hospodárskom zabezpečení študujúcich popri zamestnaní. 172/1973 Zb. Vyhláška Ústrednej rady odborov a Federálneho ministerstva financií o uvoľňovaní pracovníkov zo zamestnania na výkon funkcie v Revolučnom odborovom hnutí 75/1982 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o osobitnej dodatkovej dovolenke pracovníkov pracujúcich v podzemí hlbinných uhoľných a lignitových baní 121/1982 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o niektorých úpravách pracovného času 25/1985 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o osobitnej dodatkovej dovolenke niektorých pracovníkov organizácií stavebnej výroby 27/1985 Zb. Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o odchylnom poskytovaní nepretržitého odpočinku v týždni niektorým pracovníkom 45/1987 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o zásadách pre skrátenie pracovného času bez zníženia mzdy zo zdravotných dôvodov pracovníkom do 21 rokov veku v podzemí hlbinných baní 95/1987 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o dodatkovej dovolenke pracovníkov, ktorí pracujú s chemickými karcinogénmi 96/1987 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o zásadách pre skrátenie pracovného času bez zníženia mzdy zo zdravotných dôvodov pracovníkom, ktorí pracujú s chemickými karcinogénmi 99/1987 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o pracovno-právnych vzťahoch pracovníkov medzinárodných hospodárskych organizácií 223/1988 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky, ktorým sa vykonáva Zákonník práce 196/1989 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o pružnom pracovnom čase 120/1990 Zb. Zákon, ktorým sa upravujú niektoré vzťahy medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi 121/1990 Zb. Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o pracovnoprávnych vzťahoch pri súkromnom podnikaní občanov 466/1990 Zb. Oznámenie Federálneho ministerstva hospodárstva o vydaní výnosu o zákaze práce v podzemí hlbinných baní pre pracovníkov mladších ako 21 rokov 18/1991 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o iných úkonoch vo všeobecnom záujme 195/1991 Zb. Zákon o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru 1/1992 Zb. Zákon o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku 43/1992 Zb. Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o ustanovení minimálnych mzdových taríf a mzdového zvýhodnenia za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí a za prácu v noci 294/1997 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o podmienkach úhrady nákladov zamestnávateľovi na doplatok ku mzde alebo k platu pri prevedení zamestnanca na prácu s nižšou mzdou alebo platom z dôvodu karanténneho opatrenia 335/1997 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa v usmerňovaní miezd upravujú kvalitatívne ukazovatele, primeranosť prírastku miezd ku kvalitatívnym ukazovateľom, výška regulačného odvodu, údaje na jeho výpočet, splatnosť odvodu, spôsob jeho úhrady a hodnotené obdobie 311 ZÁKON z
  27. júla 2001 ZÁKONNÍK PRÁCE Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: ZÁKLADNÉ ZÁSADY Čl. 1 Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon prác vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo požiadavkách a v povahe práce, ktorú má zamestnanec vykonávať. Čl. 2 Pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti (§ 13 ods. 3) zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Čl. 3 Zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie. Čl. 4 Zamestnanci majú právo na pravidelné informácie o činnosti zamestnávateľa a na informácie o zásadných otázkach súvisiacich s ekonomikou a rozvojom činnosti zamestnávateľa. Zamestnanci sa vyjadrujú a predkladajú svoje návrhy k pripravovaným rozhodnutiam zamestnávateľa, ktoré môžu ovplyvniť ich postavenie v pracovnoprávnych vzťahoch. Čl. 5 Zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov. Čl. 6 Ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky. Ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky umožňujúce im účasť na práci s ohľadom na ich fyziologické predpoklady a s ohľadom na ich spoločenskú funkciu v materstve a ženám a mužom s ohľadom na ich rodinné povinnosti pri výchove detí a starostlivosti o ne. Čl. 7 Mladiství majú právo na prípravu na povolanie a zabezpečenie pracovných podmienok umožňujúcich rozvoj ich telesných a duševných schopností. Čl. 8 Zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú podľa tohto zákona za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnanci majú právo na hmotné zabezpečenie pri neschopnosti na prácu, v starobe a v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom na základe predpisov o sociálnom zabezpečení. Zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav. Pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom. Čl. 9 Zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde. Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov. Čl. 10 Zamestnanci majú právo na kolektívne vyjednávanie a právo na štrajk. Odborové orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch vrátane kolektívneho vyjednávania. Zamestnanecké rady a zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch za podmienok ustanovených zákonom; na ten účel sú zamestnávatelia povinní umožniť zástupcom zamestnancov pôsobiť na pracoviskách. PRVÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Pôsobnosť Zákonníka práce § 1
(1)Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
(2)Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.
(3)Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. § 2
(1)Na právne vzťahy pri výkone štátnej služby sa vzťahuje tento zákon, len ak to ustanovuje osobitný predpis.
(2)Na právne vzťahy vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie sa vzťahuje tento zákon, ak to výslovne ustanovuje alebo ak to ustanovuje osobitný predpis. § 3
(1)Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2)Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave, členov posádok lodí plávajúcich pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky, zamestnancov súkromných bezpečnostných služieb a profesionálnych športovcov sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. § 4 Pracovnoprávne vzťahy medzi družstvom a jeho členmi sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. § 5
(1)Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami vykonávajúcimi prácu na území Slovenskej republiky a zahraničným zamestnávateľom, ako aj medzi cudzincami a osobami bez štátnej príslušnosti pracujúcimi na území Slovenskej republiky a zamestnávateľmi so sídlom na území Slovenskej republiky sa spravujú týmto zákonom, ak právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú inak.
(2)Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, ktorých zamestnávatelia vysielajú na výkon prác k inému zamestnávateľovi na územie členského štátu Európskej únie, sa spravujú právnymi predpismi štátu alebo príslušnou kolektívnou zmluvou platnou v tom štáte, v ktorom je práca vykonávaná a ktoré upravujú
  1. a)dĺžku pracovného času a odpočinok,
  2. b)dĺžku dovolenky,
  3. c)minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,
  4. d)bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
  5. e)pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky,
  6. f)rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie.
(3)Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije, ak sú pracovnoprávne nároky zamestnanca vyplývajúce z právnych predpisov Slovenskej republiky výhodnejšie. Výhodnosť sa posudzuje pri každom pracovnoprávnom nároku samostatne.
(4)Ustanovenie odseku 2 písm. c) sa nepoužije, ak čas, na ktorý bol zamestnanec vyslaný, nepresiahne jeden mesiac v kalendárnom roku.
(5)Ustanovenia odseku 2 písm.
  1. b)a
  2. c)sa nepoužijú, ak čas práce, ktorú vykonáva vyslaný zamestnanec, nepresiahne 22 dní v kalendárnom roku. § 6 Podmienky, za ktorých môže byť prijatý do pracovnoprávneho vzťahu cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ustanovuje osobitný predpis. Zamestnávateľ § 7
(1)Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.
(2)Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak.
(3)So zamestnancom, ktorý je štatutárnym orgánom, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila.
(4)Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať plnenie svojich úloh najmä zamestnancami v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. § 8
(1)Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch ako zamestnávateľ vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
(2)Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch ako zamestnávateľ vzniká dovŕšením 18 rokov veku; dovtedy za ňu koná zákonný zástupca. § 9
(1)V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.
(2)Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.
(3)Vedúci zamestnanci zamestnávateľa, ktorými sú jeho orgány (odsek 1), ako aj jeho ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa, sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. § 10
(1)Právne úkony štatutárnych orgánov a poverených zamestnancov (§ 9 ods. 1 a 2) zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti.
(2)Ak štatutárny orgán alebo poverený zamestnanec prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony zamestnávateľa, ak zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento štatutárny orgán alebo poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil. To isté platí, ak právny úkon urobil zamestnanec zamestnávateľa, ktorý na to nebol oprávnený zo svojej funkcie, ani tým nebol poverený. Zamestnanec § 11
(1)Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu.
(2)Spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti vzniká, ak ďalej nie je ustanovené inak, dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku; zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku.
(3)Zamestnanec môže uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti najskôr v deň, keď dovŕši 18 rokov veku.
(4)Fyzická osoba, ktorá nedovŕšila 15 rokov veku, môže výnimočne vykonávať ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú jej zdravie, bezpečnosť, jej ďalší vývoj alebo školskú dochádzku pri
  1. a)účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach,
  2. b)športových podujatiach,
  3. c)reklamných činnostiach.
(5)Fyzickej osobe, ktorá nedovŕšila 15 rokov veku, výkon ľahkých prác povoľuje príslušný inšpektorát práce po dohode s orgánom na ochranu zdravia. V povolení sa určí počet hodín a podmienky, za ktorých sa ľahké práce môžu vykonávať. § 12 Pracovnoprávny vzťah nemôže vzniknúť medzi manželmi. § 13 Zákaz diskriminácie
(1)Zamestnancom patria práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia okrem prípadu, ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon prác vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo požiadavkách a v povahe práce, ktorú má zamestnanec vykonávať.
(2)Na účely princípu rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 je nepriama diskriminácia navonok neutrálny pokyn, rozhodnutie alebo prax znevýhodňujúce podstatne väčšiu skupinu fyzických osôb, ak tento pokyn, rozhodnutie alebo prax nie sú vhodné a nevyhnutné a nemôžu sa ospravedlniť objektívnymi skutočnosťami.
(3)Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nesmie sa znižovať dôstojnosť zamestnancov na pracovisku.
(4)Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením práv a povinností ustanovených v odsekoch 1 až 3; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.
(5)Zamestnanec, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok ustanovených v odsekoch 1 až 3, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zamestnávateľ je povinný preukázať, že nedošlo k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania.
(6)Zamestnávateľ nesmie zamestnanca postihovať alebo znevýhodňovať preto, že zamestnanec uplatňuje svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov. § 14 Riešenie sporov Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Právne úkony § 15 Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. § 16
(1)Na právne úkony, pri ktorých sa vyžaduje písomná forma, je potrebná u tých, ktorí nemôžu písať alebo čítať, notárska zápisnica alebo zápisnica potvrdená dvoma súčasne prítomnými zamestnancami zamestnávateľa o tom, že právny úkon zodpovedá prejavenej vôli.
(2)Notárska zápisnica alebo zápisnica potvrdená dvoma súčasne prítomnými zamestnancami zamestnávateľa sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok a je schopný zápisnicu vlastnoručne podpísať. § 17 Neplatnosť právneho úkonu
(1)Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.
(2)Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán, právny úkon, ktorý vopred neprerokoval príslušný odborový orgán, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
(3)Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť. Zmluva § 18 Zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. § 19
(1)Účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.
(2)Od pracovnej zmluvy možno odstúpiť, len kým zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň bez toho, že by mu v tom bránila prekážka v práci, alebo do týždňa neupovedomí zamestnávateľa o tejto prekážke. § 20 Zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov
(1)Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva.
(2)Uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
(3)Ak vznikne podľa tohto zákona alebo podľa iného pracovnoprávneho predpisu povinnosť zamestnanca zaplatiť pohľadávku zamestnávateľovi alebo ak vznikne povinnosť zamestnávateľa zaplatiť pohľadávku zamestnancovi, môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba zaručiť písomným vyhlásením, že túto pohľadávku uspokojí, ak tak neurobí sám dlžník.
(4)Nárok na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a nárok na náhradu škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi úmyselne, môže zamestnávateľ so zamestnancom zabezpečiť písomnou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú zamestnanec vlastní. Platobná neschopnosť zamestnávateľa a uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa § 21
(1)Na účely uspokojovania nárokov zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti sa zamestnávateľ považuje za platobne neschopného, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu a a) súd rozhodol o vyhlásení konkurzu alebo b) súd návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku zamietol.
(2)Dňom vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň vydania uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu alebo deň vydania uznesenia súdu, ktorým súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. § 22
(1)Ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopný podľa § 21 a nemôže uspokojiť nároky zamestnancov z pracovného pomeru, uspokoja sa tieto nároky z garančného fondu podľa osobitných predpisov.
(2)Nároky zamestnancov z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojujú z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada"), sú:
  1. a)nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
  2. b)nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
  3. c)nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,
  4. d)nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancom pri skončení pracovného pomeru,
  5. e)nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru (§ 69),
  6. f)nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru (§ 79),
  7. g)nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,
  8. h)nárok na náhradu škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
  9. i)súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.
(3)Peňažná náhrada podľa odseku 2 písm.
  1. a)až
  2. f)sa poskytne zamestnancovi v sume príslušného nároku zníženého o poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie, príspevok na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov podľa osobitného predpisu, vypočítaných podľa podmienok platných v príslušnom kalendárnom mesiaci, za ktorý sa uvedený nárok zamestnanca zisťuje.
(4)Peňažná náhrada sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovného pomeru predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti alebo dňu skončenia pracovného pomeru z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
(5)Peňažná náhrada nesmie presiahnuť trojnásobok sumy priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Informačná povinnosť § 23
(1)Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty je povinný písomne informovať príslušný odborový orgán o svojej platobnej neschopnosti do piatich dní od jej vzniku.
(2)Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej podstaty alebo správcovi konkurznej podstaty na vlastnú žiadosť oznámiť všetky informácie potrebné v súvislosti s potvrdením nárokov z pracovného pomeru podľa § 22.
(3)Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty a zamestnanec sú povinní oznámiť Národnému úradu práce všetky informácie súvisiace s poskytnutím peňažnej náhrady. § 24 Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty potvrdí zamestnancovi nároky z pracovného pomeru podľa § 22 ods. 2 za posledné tri mesiace pracovného pomeru pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné tri mesiace pred skončením pracovného pomeru. Potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovného pomeru súčasne predloží Národnému úradu práce. § 25
(1)Nárok na peňažnú náhradu zamestnanec uplatňuje na Národnom úrade práce, a to do 30 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo odo dňa skončenia pracovného pomeru.
(2)Nárok na peňažnú náhradu môže zamestnanec uplatniť aj po lehote uvedenej v odseku 1, najneskôr do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo od skončenia pracovného pomeru, ak lehotu zmeškal pre dôležitú prekážku na strane zamestnanca. § 26 Vylúčenie nároku Zamestnanec nemá nárok na peňažnú náhradu, ak pracovnú zmluvu uzatvoril po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený. Prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov § 27 Ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. § 28
(1)Ak sa prevádza zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa.
(2)Práva a povinnosti doterajšieho zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorých pracovnoprávne vzťahy do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.
(3)Časť zamestnávateľa na účely tohto zákona je každá organizačná zložka, ktorá je schopná samostatnej činnosti bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková. § 29
(1)Zamestnávateľ je povinný najneskôr jeden mesiac pred tým, ako dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, písomne informovať príslušný odborový orgán o
  1. a)dátume alebo navrhovanom dátume prechodu,
  2. b)dôvodoch prechodu,
  3. c)pracovnoprávnych, ekonomických a sociálnych dôsledkoch prechodu na zamestnancov,
  4. d)plánovaných opatreniach prechodu vzťahujúcich sa na zamestnancov.
(2)Zamestnávateľ je povinný s cieľom dosiahnuť dohodu najneskôr mesiac pred tým, ako uskutoční opatrenia vzťahujúce sa na zamestnancov, prerokovať tieto opatrenia s príslušným odborovým orgánom.
(3)Povinnosti ustanovené v odsekoch 1 a 2 sa vzťahujú aj na preberajúceho zamestnávateľa. § 30 Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú smrťou zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, na jeho dedičov. § 31
(1)Ak sa predáva zamestnávateľ alebo jeho časť, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú z predávajúceho zamestnávateľa na kupujúceho zamestnávateľa.
(2)Ak po odstúpení od zmluvy o predaji zamestnávateľa alebo jeho časti nedôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na ďalšieho nadobúdateľa, uspokojenie nárokov z pracovnoprávnych vzťahov zabezpečuje predávajúci zamestnávateľ.
(3)Ak zamestnávateľ-prenajímateľ dá do nájmu časť zamestnávateľa inému zamestnávateľovi, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnancom tejto časti prechádzajú na zamestnávateľa-nájomcu.
(4)Ak po skončení nájmu zamestnávateľa alebo jeho časti nedôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na ďalšieho nájomcu, uspokojenie nárokov z pracovnoprávnych vzťahov zabezpečuje zamestnávateľ-prenajímateľ.
(5)Ak sa zrušuje zamestnávateľ, určí orgán, ktorý zamestnávateľa zrušuje, ktorý zamestnávateľ je povinný uspokojiť nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa alebo uplatňovať jeho nároky.
(6)Ak sa pri zrušení zamestnávateľa vykonáva jeho likvidácia, má likvidátor povinnosť uspokojiť nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa.
(7)Ak dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, je zamestnávateľ povinný dodržiavať kolektívnu zmluvu dohodnutú predchádzajúcim zamestnávateľom, a to až do skončenia jej účinnosti.
(8)Pri prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov z doterajšieho zamestnávateľa na preberajúceho zamestnávateľa právne postavenie a funkcia zástupcov zamestnancov zostávajú zachované do uplynutia funkčného obdobia, ak sa nedohodnú inak. Dohoda o sporných nárokoch § 32 Účastníci si môžu upraviť svoje sporné nároky dohodou o sporných nárokoch, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná. § 33
(1)Nárok je potrebné uspokojiť na mieste ustanovenom týmto zákonom alebo dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo toho, čí nárok sa má uspokojiť.
(2)Ak sa uspokojuje nárok doručovaním poštou, je nárok uspokojený okamihom doručenia plnenia. Ak sa nárok uspokojuje prostredníctvom banky alebo pobočky zahraničnej banky v Slovenskej republike, je nárok uspokojený pripísaním peňažných prostriedkov na účet oprávneného.
(3)Ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do siedmich dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.
(4)Nárok možno uspokojiť aj zložením do úradnej úschovy. § 34 Ak je zamestnávateľ alebo zamestnanec povinný uspokojiť viac peňažných nárokov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých peňažných nárokov, je vyrovnaný ten nárok, o ktorom povinný pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojený nárok najskôr splatný. § 35 Smrť zamestnanca
(1)Ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet.
(2)Peňažné nároky zamestnávateľa zanikajú smrťou zamestnanca s výnimkou nárokov, o ktorých sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré zamestnanec pred svojou smrťou písomne uznal čo do dôvodu aj sumy, a nárokov na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo stratou predmetov zverených zamestnancovi na písomné potvrdenie.
(3)Nárok na náhradu za bolesť a nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia [§ 198 ods. 1 písm. b)] zaniká smrťou zamestnanca. § 36 Lehoty a doby
(1)K zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 25 ods. 2, § 63 ods. 3 a 4, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 74 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 103 ods. 4 a § 193 ods. 2. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.
(2)Nepremlčujú sa nároky zamestnanca na náhradu za stratu na zárobku a na náhradu za stratu na dôchodku z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania (§ 200 až 202) alebo inej škody na zdraví (§ 192) a nároky na náhradu nákladov na výživu pozostalých (§ 207). Nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú. § 37 Počítanie času Doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby. § 38 Doručovanie
(1)Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku.
(2)Písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk".
(3)Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.
(4)Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. Výklad niektorých pojmov § 39
(1)Príslušný odborový orgán, príslušný vyšší odborový orgán alebo príslušný ústredný odborový orgán na účely tohto zákona je orgán, ktorý je oprávnený vystupovať v právnych vzťahoch v mene príslušnej odborovej organizácie. Príslušný ústredný odborový orgán je aj orgán, ktorý je oprávnený vystupovať v právnych vzťahoch v mene príslušného zväzu odborových organizácií; v družstve, kde súčasťou členstva je aj pracovný vzťah člena k družstvu, na účely tohto zákona odborovým orgánom je osobitný orgán družstva volený členskou schôdzou.
(2)Príslušná organizácia zamestnávateľa na účely tohto zákona je organizácia, ktorá je oprávnená vystupovať v právnych vzťahoch v mene príslušného zamestnávateľa. Príslušná ústredná organizácia zamestnávateľa na účely tohto zákona je organizácia, ktorá je oprávnená vystupovať v právnych vzťahoch v mene príslušnej organizácie zamestnávateľov.
(3)Právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.
(4)Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané ústrednými orgánmi alebo zamestnávateľmi po dohode s príslušným orgánom inšpekcie práce, s príslušným orgánom na ochranu zdravia a s príslušným odborovým orgánom. § 40
(1)Osamelý zamestnanec je zamestnanec, ktorý žije sám a je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena.
(2)Za osamelého zamestnanca sa považuje aj osamelý muž alebo žena z iných vážnych dôvodov.
(3)Mladistvý zamestnanec je zamestnanec mladší ako 18 rokov.
(4)Kto je zákonný zástupca mladistvého zamestnanca, ustanovuje osobitný predpis.
(5)Rodinný príslušník na účely tohto zákona je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo do výchovy, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti. DRUHÁ ČASŤ PRACOVNÝ POMER § 41 Predzmluvné vzťahy
(1)Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.
(2)Ak sa na výkon práce vyžaduje zdravotná spôsobilosť na prácu alebo psychická spôsobilosť na prácu podľa osobitných predpisov, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne spôsobilou alebo psychicky spôsobilou na túto prácu.
(3)Zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu s mladistvým iba po predchádzajúcom lekárskom vyšetrení mladistvého.
(4)Na uzatvorenie pracovnej zmluvy s mladistvým je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie jeho zákonného zástupcu.
(5)Zamestnávateľ môže od fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o prvé zamestnanie, vyžadovať len informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú má vykonávať. Zamestnávateľ môže od fyzickej osoby, ktorá už bola zamestnávaná, požadovať predloženie pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní.
(6)Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie
  1. a)o tehotenstve s výnimkou, ak ide o prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná,
  2. b)o rodinných pomeroch,
  3. c)o bezúhonnosti s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť, alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať,
  4. d)o politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnosti,
  5. e)ktorými by sa poškodila osobnosť uchádzača.
(7)Fyzická osoba je povinná informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu, a o dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa.
(8)Zamestnávateľ pri prijímaní fyzickej osoby do zamestnania nesmie porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, ak ide o prístup k zamestnaniu (§ 13 ods. 1 a 2).
(9)Ak zamestnávateľ pri vzniku pracovného pomeru poruší povinnosti ustanovené v odsekoch 5, 6 a 8, fyzická osoba má právo na primeranú peňažnú náhradu v sume dvojnásobku mesačnej mzdy, ktorá by jej patrila podľa odseku 1. Pracovná zmluva § 42 Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. § 43
(1)V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
  1. a)druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma (opis pracovných činností),
  2. b)miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
  3. c)deň nástupu do práce,
  4. d)mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
(2)Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.
(3)Ak sú pracovné podmienky podľa odseku 1 písm. d) a odseku 2 dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy; inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona.
(4)V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.
(5)Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ v pracovnej zmluve ďalej uvedie
  1. a)dobu výkonu práce v cudzine,
  2. b)menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť,
  3. c)ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách,
  4. d)prípadné podmienky návratu zamestnanca z cudziny.
(6)Informácie uvedené v odseku 5 sa poskytnú zamestnancovi len vtedy, ak čas zamestnania v cudzine presiahne jeden mesiac. § 44
(1)Ak písomná pracovná zmluva neobsahuje podmienky ustanovené v § 43 ods. 2, 4 a 5, je zamestnávateľ povinný najneskôr do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru vyhotoviť zamestnancovi písomné oznámenie obsahujúce tieto podmienky.
(2)Ak sa má pracovný pomer skončiť pred uplynutím jedného mesiaca od nástupu do zamestnania, musí zamestnávateľ zamestnancovi vydať písomné oznámenie o prijatí do zamestnania najneskôr do skončenia pracovného pomeru.
(3)Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ je povinný písomné oznámenie o prijatí do zamestnania vydať pred odchodom zamestnanca do cudziny. § 45 Skúšobná lehota
(1)V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú lehotu, ktorá je najviac tri mesiace. Skúšobnú lehotu nemožno predlžovať.
(2)Skúšobná lehota sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca.
(3)Skúšobná lehota sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná. § 46 Vznik pracovného pomeru Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. § 47 Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru
(1)Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
  1. a)zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,
  2. b)zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
(2)Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, a s ustanoveniami upravujúcimi zákaz diskriminácie.
(3)Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré
  1. a)sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi,
  2. b)bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.
(4)Zamestnávateľ je povinný predkladať príslušnému odborovému orgánu správy o dohodnutých nových pracovných pomeroch v lehotách, ktoré s ním dohodol. § 48 Pracovný pomer na určitú dobu
(1)Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
(2)Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky.
(3)Predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu možno len v prípade zastupovania zamestnancov v dôsledku pracovnej neschopnosti, dovolenky, materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, výkonu verejnej funkcie, výkonu základnej služby, náhradnej služby, civilnej služby, výkonu opatrovateľskej služby podľa osobitného predpisu, ďalej pri prácach, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku. Tento dôvod sa uvedie v pracovnej zmluve. Za opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu sa považuje pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím 12 mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.
(4)Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť aj bez dôvodov uvedených v odseku 3 so zamestnancami na výkon činnosti, pre ktorú je predpísané školské vzdelanie umeleckého smeru, so zamestnancami zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najviac 20 zamestnancov, so zamestnancami pôsobiacimi v diplomatických misiách Slovenskej republiky v zahraničí a so zamestnancami, o ktorých to ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva.
(5)Zamestnanec v pracovnom pomere dohodnutom na určitú dobu sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť, najmä ak ide o pracovné podmienky s ohľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, v porovnaní so zamestnancom v pracovnom pomere dohodnutom na neurčitý čas.
(6)Zamestnávateľ je povinný písomne informovať zamestnancov na mieste, ktoré je zamestnancovi prístupné u zamestnávateľa, o pracovných miestach na určitý čas, ktoré sa u neho uvoľnili. Pracovný pomer na kratší pracovný čas § 49
(1)Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas.
(2)Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas.
(3)Zamestnávateľ je povinný utvárať podmienky, aby sa žiadostiam o zmenu rozsahu týždenného pracovného času mohlo vyhovieť.
(4)Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.
(5)Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času.
(6)Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní so zamestnancom zamestnaným na ustanovený týždenný pracovný čas.
(7)Zamestnávateľ je povinný zamestnancov a príslušný odborový orgán informovať o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas. § 50 Ak zamestnanec dohodol niekoľko pracovných pomerov, posudzujú sa práva a povinnosti z nich vyplývajúce samostatne, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. § 51 Vedľajšia činnosť Vedľajšia činnosť je činnosť, ktorú vykonáva zamestnanec pre zamestnávateľa, s ktorým je v pracovnom pomere, mimo pracovného času určeného pre tento pracovný pomer a ktorá spočíva v prácach iného druhu, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve. Vedľajšiu činnosť možno vykonávať len v ďalšom pracovnom pomere alebo na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. § 52 Domácky zamestnanec
(1)Pracovný pomer zamestnanca, ktorý nevykonáva prácu na pracovisku zamestnávateľa, ale podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve pre neho vykonáva dohodnutú prácu doma alebo na inom dohodnutom mieste v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje (ďalej len „domácky zamestnanec"), sa spravuje týmto zákonom s týmito odchýlkami:
  1. a)nevzťahujú sa na neho ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času a o prestojoch,
  2. b)pri dôležitých osobných prekážkach v práci mu nepatrí od zamestnávateľa náhrada mzdy s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka, vlastnej svadby a svadby detí,
  3. c)nepatrí mu mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí.
(2)Zamestnanec, ktorý príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním vykonáva svoju prácu ako zamestnanec doma alebo na inom ako obvyklom mieste výkonu práce, za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje, nepovažuje sa za domáckeho zamestnanca. § 53 Uzatvorenie pracovnej zmluvy so žiakom učilišťa
(1)Po úspešnom vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky alebo po skončení štúdia (prípravy na povolanie) je zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravoval na povolanie, povinný uzatvoriť so žiakom stredného odborného učilišťa, odborného učilišťa alebo učilišťa (ďalej len „učilište") pracovnú zmluvu a umožniť mu ďalší odborný rast. Skúšobnú lehotu nemožno dohodnúť. Dohodnutý druh práce musí zodpovedať kvalifikácii získanej v učebnom alebo študijnom odbore. Uzatvorenie pracovnej zmluvy môže zamestnávateľ odmietnuť len po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom, ak nemá pre žiaka vhodnú prácu, pretože sa menia jeho úlohy, alebo pre zdravotnú nespôsobilosť žiaka. Pracovnú zmluvu môže zamestnávateľ so žiakom uzatvoriť aj pred skončením štúdia (prípravy na povolanie) najskôr v deň, keď dovŕši 15 rokov veku.
(2)Zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravuje na povolanie, môže so žiakom učilišťa uzatvoriť dohodu, v ktorej sa žiak zaviaže, že po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky alebo po skončení štúdia (prípravy na povolanie) zotrvá u zamestnávateľa v pracovnom pomere po určitý čas, najviac tri roky. Do obdobia zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítavajú obdobia uvedené v § 155 ods. 4. Dohoda sa môže uzatvoriť len pri uzatváraní pracovnej zmluvy; musí sa uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
(3)Ak zamestnancovi vznikne v čase, po ktorý sa zaviazal zotrvať v pracovnom pomere podľa odseku 2, pracovný pomer alebo obdobný služobný pomer, alebo pracovný vzťah k inému zamestnávateľovi, ktorý získanú kvalifikáciu zamestnanca využíva, je tento zamestnávateľ povinný uhradiť predchádzajúcemu zamestnávateľovi pomernú časť primeraných nákladov na jeho výchovu v učebnom odbore alebo v študijnom odbore, ak sa nedohodnú inak. To isté platí, ak zamestnancovi vznikne v tomto čase niektorý z uvedených pracovných vzťahov u ďalšieho zamestnávateľa (u ďalších zamestnávateľov).
(4)Uhrádzajú sa primerané náklady za celý čas výchovy v učilišti. Pomerná časť primeraných nákladov je časť, ktorá zodpovedá nesplnenému času záväzku.
(5)Povinnosť zamestnávateľa uhradiť náklady nevzniká, ak
  1. a)zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy, alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia povolanie, na ktoré sa pripravoval, prípadne doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm.
  2. c)a § 69 ods. 1,
  3. b)predchádzajúci zamestnávateľ porušuje povinnosť, ktorú má voči zamestnancovi podľa pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy, alebo právnych predpisov,
  4. c)zamestnanec nasleduje manžela do miesta jeho bydliska alebo mladistvý zamestnanec nasleduje rodičov do miesta ich nového bydliska,
  5. d)predchádzajúci zamestnávateľ skončí so zamestnancom pracovný pomer s výnimkou § 63 ods. 1 písm.
  6. e)a § 68 ods. 1,
  7. e)z údajov predchádzajúceho zamestnávateľa v potvrdení o zamestnaní nevyplýva, že ďalšiemu zamestnávateľovi vznikne povinnosť uhradiť tieto náklady. § 54 Dohoda o zmene pracovných podmienok Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. Preradenie na inú prácu § 55
(1)Vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených v odsekoch 2 a 4.
(2)Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak
  1. a)zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy, alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia dlhodobo spôsobilosť vykonávať naďalej doterajšiu prácu alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak dosiahol na pracovisku najvyššiu prípustnú expozíciu určenú záväzným posudkom príslušného orgánu na ochranu zdravia,
  2. b)tehotná žena alebo matka dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov vykonáva prácu, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo materské poslanie,
  3. c)je to nevyhnutné podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami,
  4. d)je to nevyhnutné podľa právoplatného rozhodnutia súdu alebo iného príslušného orgánu,
  5. e)zamestnanec pracujúci v noci na základe lekárskeho posudku je uznaný za nespôsobilého na nočnú prácu,
  6. f)tehotná žena alebo matka dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov pracujúca v noci požiada o preradenie na dennú prácu.
(3)Ak nemožno dosiahnuť účel preradenia podľa odseku 2 preradením zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ preradiť zamestnanca v týchto prípadoch po dohode aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve.
(4)Zamestnávateľ môže preradiť zamestnanca aj bez jeho súhlasu na čas nevyhnutnej potreby na inú prácu, ako bola dohodnutá, ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov.
(5)Práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnanca podľa odseku 3, musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Zamestnávateľ je povinný prihliadnuť aj na to, aby táto práca bola pre zamestnanca vhodná vzhľadom na jeho schopnosti a kvalifikáciu.
(6)Zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať so zamestnancom dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie trvať. Ak preradením zamestnanca dochádza k zmene pracovnej zmluvy, zamestnávateľ je povinný vydať mu písomné oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu a o jeho trvaní okrem prípadov uvedených v odseku 4. § 56 Pred uzatvorením dohody o zmene pracovných podmienok podľa § 54 a pred preradením zamestnanca na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve podľa § 55, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť jeho lekárske vyšetrenie v prípadoch ustanovených osobitným predpisom. Úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť nemožno od zamestnanca požadovať. § 57 Pracovná cesta Zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal. § 58 Dočasné pridelenie
(1)Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. V dohode musí byť uvedený názov právnickej osoby alebo meno a priezvisko fyzickej osoby, ku ktorej sa zamestnanec prideľuje, deň, keď dočasné pridelenie vznikne, druh práce, miesto výkonu práce, mzda a obdobie, na ktoré sa dočasné pridelenie dohodlo.
(2)Počas dočasného pridelenia ukladá zamestnancovi v mene zamestnávateľa, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na ten účel pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako ostatným zamestnancom zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec dočasne pridelený. Vedúci zamestnanci zamestnávateľa, ku ktorému bol zamestnanec dočasne pridelený, nemôžu voči dočasne pridelenému zamestnancovi robiť právne úkony v mene zamestnávateľa, ktorý zamestnanca dočasne pridelil.
(3)Počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu alebo aj cestovné náhrady zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil.
(4)Ak zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, uhradil zamestnancovi škodu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním u zamestnávateľa, ku ktorému bol dočasne pridelený, má nárok na náhradu voči tomuto zamestnávateľovi, ak sa zamestnávatelia nedohodnú inak.
(5)Dočasné pridelenie sa skončí uplynutím času, na ktorý sa dohodlo. Pred uplynutím tohto času sa končí dočasné pridelenie dohodou účastníkov pracovného pomeru alebo uplynutím desiatich pracovných dní odo dňa, keď sa prejav vôle účastníka skončiť dočasné pridelenie druhému účastníkovi oznámil. Skončenie pracovného pomeru § 59
(1)Pracovný pomer možno skončiť
  1. a)dohodou,
  2. b)výpoveďou,
  3. c)okamžitým skončením,
  4. d)skončením v skúšobnej lehote.
(2)Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.
(3)Pracovný pomer cudzinca alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ak k jeho skončeniu nedošlo už iným spôsobom, sa skončí dňom, ktorým
  1. a)sa má skončiť jeho pobyt na území Slovenskej republiky podľa vykonateľného rozhodnutia o odňatí povolenia na pobyt,
  2. b)nadobudne právoplatnosť rozsudok ukladajúci tejto osobe trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky,
  3. c)uplynula doba, na ktorú bolo vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky,
(4)Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca. § 60 Dohoda o skončení pracovného pomeru
(1)Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
(2)Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.
(3)Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi. § 61 Výpoveď
(1)Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
(2)Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
(3)Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas šiestich mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.
(4)Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne. § 62 Výpovedná doba
(1)Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je dva mesiace. Pri výpovedi z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) je výpovedná doba tri mesiace.
(2)Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak. § 63 Výpoveď daná zamestnávateľom
(1)Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
  1. a)sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť,
  2. b)sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,
  3. c)zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy, alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak dosiahol na pracovisku najvyššiu prípustnú expozíciu určenú záväzným posudkom príslušného orgánu na ochranu zdravia,
  4. d)zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce alebo ak zamestnanec nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon tejto práce; ak nespĺňanie týchto požiadaviek spočíva v neuspokojivých pracovných výsledkoch, možno zamestnancovi z tohto dôvodu dať výpoveď, len ak ho zamestnávateľ v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na ich odstránenie a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,
  5. e)sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre sústavné menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
(2)Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
  1. a)zamestnávateľ ani jeho nástupca nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, ani v mieste jeho bydliska, a to ani po predchádzajúcej príprave,
  2. b)zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, alebo v jeho bydlisku, alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
(3)Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.
(4)Ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 3 konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania. Ak je na výpoveď potrebný súhlas Národného úradu práce, nepočíta sa do tejto lehoty čas odo dňa podania žiadosti o udelenie súhlasu do dňa, keď rozhodnutie Národného úradu práce nadobudlo právoplatnosť.
(5)Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. Zákaz výpovede § 64
(1)Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to
  1. a)v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľného liečenia až do dňa ich skončenia; pri ochorení na tuberkulózu sa táto ochranná doba predlžuje o šesť mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania (liečenia),
  2. b)pri povolaní do služby v ozbrojených silách odo dňa, keď bol zamestnanec povolaný na výkon základnej služby doručením povolávacieho rozkazu alebo keď bol na výkon mimoriadnej služby povolaný mobilizačnou výzvou alebo mobilizačným oznámením, alebo povolávacím rozkazom, až do uplynutia dvoch týždňov po jeho prepustení z takej služby; to platí rovnako v prípade civilnej služby,
  3. c)v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná alebo keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, alebo keď sa zamestnankyňa alebo zamestnanec trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky,
  4. d)v dobe, keď je zamestnanec plne uvoľnený na výkon verejnej funkcie,
  5. e)v dobe, keď je zamestnanec pracujúci v noci uznaný na základe lekárskeho posudku dočasne nespôsobilým na nočnú prácu.
(2)Ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v tejto dobe, ochranná doba sa do výpovednej doby nezapočítava; pracovný pomer sa skončí až uplynutím zvyšnej časti výpovednej doby po skončení ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.
(3)Zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi
  1. a)z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a),
  2. b)z dôvodu, pre ktorý môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer, ak nejde o zamestnankyňu na materskej dovolenke a o zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1); ak je daná zamestnankyni alebo zamestnancovi výpoveď z tohto dôvodu pred nástupom na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku tak, že by výpovedná doba uplynula v čase tejto materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, skončí sa výpovedná doba súčasne s materskou dovolenkou a rodičovskou dovolenkou,
  3. c)pre iné porušenie pracovnej disciplíny [§ 63 ods. 1 písm. e)], ak nejde o tehotnú zamestnankyňu alebo ak nejde o zamestnankyňu alebo zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, § 65
(1)Pri výpovedi danej zamestnancovi preto, že nesmie ďalej vykonávať doterajšiu prácu pre ohrozenie chorobou z povolania, a pri výpovedi danej pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície na pracovisku určenej záväzným posudkom príslušného orgánu na ochranu zdravia, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť týmto zamestnancom nové vhodné zamestnanie. V tých prípadoch sa výpovedná doba skončí až vtedy, keď zamestnávateľ túto povinnosť splní, ak sa so zamestnancom nedohodne inak.
(2)Povinnosť zabezpečiť zamestnancovi nové vhodné zamestnanie zamestnávateľ nemá, ak zamestnanec nebol ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ pred výpoveďou ponúkol. Táto povinnosť zamestnávateľa zaniká, ak zamestnanec bez vážneho dôvodu odmietne vhodné zamestnanie, do ktorého mohol nastúpiť. § 66 Zamestnancovi so zmenenou pracovnou schopnosťou a zamestnancovi so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu (ďalej len „zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou") môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom Národného úradu práce, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e). § 67 Výpoveď daná zamestnancom Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Okamžité skončenie pracovného pomeru § 68
(1)Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer len výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec
  1. a)bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody na čas dlhší ako jeden rok alebo ak bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin spáchaný pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej na šesť mesiacov,
  2. b)porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom.
(2)Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.
(3)Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou alebo zamestnancom, ak sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna a neposkytuje sa jej starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo ústavná starostlivosť v zdravotníckom zariadení. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou. § 69
(1)Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
  1. a)podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu,
  2. b)zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti.
(2)Mladistvý zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky.
(3)Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
(4)Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. § 70 Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. § 71 Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu
(1)Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.
(2)Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
(3)Pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59. § 72 Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej lehote
(1)V skúšobnej lehote môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
(2)Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. § 73 Hromadné prepúšťanie
(1)Ak zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa (§ 28 ods. 3) rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm.
  1. a)a
  2. b)alebo dohodou z tých istých dôvodov počas 90 dní najmenej s 20 zamestnancami, ide o hromadné prepúšťanie.
(2)S cieľom dosiahnuť dohodu je zamestnávateľ povinný najneskôr jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať s príslušným odborovým orgánom opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu zamestnancov alebo ho obmedziť, predovšetkým prerokovať možnosť ich umiestnenia vo vhodnom zamestnaní na iných svojich pracoviskách, a to aj po predchádzajúcej príprave, a opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov hromadného prepúšťania zamestnancov. Na ten účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť príslušnému odborovému orgánu všetky potrebné informácie a písomne ho informovať najmä o a) dôvodoch hromadného prepúšťania, b) počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať, c) celkovom počte a štruktúre zamestnancov, ktorých zamestnáva, d) dobe, počas ktorej sa hromadné prepúšťanie bude uskutočňovať, e) kritériách na výber zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať.
(3)Odpis písomnej informácie podľa odseku 2 zamestnávateľ doručí súčasne aj Národnému úradu práce.
(4)Zamestnávateľ po prerokovaní hromadného prepúšťania s príslušným odborovým orgánom je povinný predložiť písomnú informáciu o výsledku prerokovania a) Národnému úradu práce, b) príslušnému odborovému orgánu.
(5)Príslušný odborový orgán môže Národnému úradu práce predložiť pripomienky týkajúce sa hromadného prepúšťania.
(6)Pri hromadnom prepúšťaní zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm.
  1. a)a
  2. b)alebo návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou z tých istých dôvodov najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie podľa odseku 4.
(7)Zamestnávateľ s Národným úradom práce prerokuje opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu alebo ho obmedziť, a to najmä
  1. a)podmienky udržania zamestnanosti,
  2. b)možnosti zamestnať uvoľňovaných zamestnancov u iných zamestnávateľov,
  3. c)možnosti pracovného uplatnenia uvoľňovaných zamestnancov v prípade ich rekvalifikácie.
(8)Lehotu ustanovenú v odseku 6 Národný úrad práce využije na hľadanie riešení problémov spojených s plánovaným hromadným prepúšťaním.
(9)Ak zamestnávateľ poruší povinnosti ustanovené v odseku 2, má zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer v rámci hromadného prepúšťania, nárok na náhradu mzdy najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného zárobku podľa § 134.
(10)Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa nevzťahujú na
  1. a)skončenie pracovného pomeru uzatvoreného na určitú dobu uplynutím tejto doby,
  2. b)členov posádok lodí plávajúcich pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky.
(11)Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa nevzťahujú na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz. § 74 Účasť príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru
(1)Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom, inak sú neplatné.
(2)Členovi príslušného odborového orgánu, ktorý je oprávnený spolurozhodovať so zamestnávateľom v čase jeho funkčného obdobia a v dobe jedného roka po jeho skončení, môže zamestnávateľ dať výpoveď alebo okamžite s ním skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu; inak sú neplatné. Ak príslušný odborový orgán odmietol udeliť predchádzajúci súhlas k výpovedi alebo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, zamestnávateľ má právo v lehote 30 dní požiadať príslušný inšpektorát práce o súhlas k výpovedi alebo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.
(3)Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas podľa odseku 2 len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.
(4)S inými prípadmi skončenia pracovného pomeru, ako sú uvedené v odseku 1, je zamestnávateľ povinný oboznámiť príslušný odborový orgán v lehotách s ním dohodnutých. § 75 Pracovný posudok a potvrdenie o zamestnaní
(1)Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania. Zamestnávateľ však nie je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Pracovným posudkom sú všetky písomnosti týkajúce sa hodnotenia práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce. Zamestnanec má právo nahliadnuť do osobného spisu a robiť si z neho odpisy.
(2)Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä
  1. a)dobu trvania pracovného pomeru,
  2. b)druh vykonávaných prác,
  3. c)či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať,
  4. d)údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a pre výpočet podpory v nezamestnanosti,
  5. e)údaj o dohode o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia, alebo prípravy na povolanie vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí (§ 53 ods. 2).
(3)Ak zamestnanec s obsahom pracovného posudku alebo potvrdenia o zamestnaní nesúhlasí a zamestnávateľ na požiadanie zamestnanca pracovný posudok alebo potvrdenie o zamestnaní neupraví alebo nedoplní, môže sa domáhať v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o ich obsahu dozvedel, na súde, aby bol zamestnávateľ zaviazaný primerane ich upraviť.
(4)Iné informácie je zamestnávateľ oprávnený o zamestnancovi podávať iba s jeho súhlasom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. § 76 Odstupné a odchodné
(1)Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm.
  1. a)a
  2. b)alebo dohodou z tých istých dôvodov, a zamestnankyni, s ktorou zamestnávateľ skončí pracovný pomer v dôsledku uplatnenia zákazu niektorých prác a pracovísk pre ženy, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume dvojnásobku ich priemerného mesačného zárobku podľa § 134.
(2)Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.
(3)Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona.
(4)Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.
(5)Pri prvom skončení pracovného pomeru, po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku podľa § 134. Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru § 77 Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej lehote alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. § 78
(1)Ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej lehote a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.
(2)Ak nevykonával zamestnanec prácu v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu škody, ktorá mu tým vznikla, odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na ďalšom vykonávaní práce.
(3)Ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak
  1. a)bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
  2. b)bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť,
  3. c)bol pracovný pomer neplatne skončený v skúšobnej lehote, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
(4)Zamestnávateľ nemôže voči zamestnancovi uplatňovať náhradu škody v prípadoch ustanovených v odseku 3. § 79
(1)Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej lehote a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zamestnávateľ je povinný mu poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.
(2)Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.
(3)Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
  1. a)bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
  2. b)bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej lehote, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
(4)V prípadoch ustanovených v odseku 3 písm.
  1. b)zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov. § 80 Pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody. § 81 Základné povinnosti zamestnanca Zamestnanec je povinný najmä
  2. a)pracovať svedomite a riadne podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi,
  3. b)byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,
  4. c)dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,
  5. d)hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
  6. e)zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám. § 82 Základné povinnosti vedúcich zamestnancov Vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 povinný najmä
  7. a)riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,
  8. b)utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
  9. c)zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv,
  10. d)utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb,
  11. e)zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,
  12. f)zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa. § 83 Výkon inej zárobkovej činnosti
(1)Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.
(2)Zamestnávateľ môže udelený súhlas podľa odseku 1 písomne odvolať. V písomnom odvolaní súhlasu je zamestnávateľ povinný uviesť dôvody zmeny svojho rozhodnutia. Zamestnanec je potom povinný bez zbytočného odkladu zárobkovú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.
(3)Obmedzenia ustanovené v odsekoch 1 a 2 sa nevzťahujú na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti. § 84 Pracovný poriadok
(1)Zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu, inak je neplatný.
(2)Pracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi ustanovenia tohto zákona podľa osobitných podmienok zamestnávateľa.
(3)Pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov. Nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol u zamestnávateľa zverejnený.
(4)Každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený. Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný. TRETIA ČASŤ PRACOVNÝ ČAS A ČAS ODPOČINKU § 85 Pracovný čas
(1)Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.
(2)Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.
(3)Pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázanými chemickými karcinogénmi pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity alebo ktorý pracuje s ionizujúcim žiarením, je najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne.
(4)Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov.
(5)Pracovný čas, ktorý zamestnávateľ určí podľa odsekov 1 až 4, je ustanovený týždenný pracovný čas.
(6)Pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas je najviac 48 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. § 86 Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času
(1)O rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozhoduje zamestnávateľ po dohode s príslušným odborovým orgánom.
(2)Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času na jednotlivé týždne rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne tri hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahne deväť hodín. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom v určitom období, spravidla štvortýždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas.
(3)Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozvrhuje zamestnávateľ týždenný pracovný čas zásadne na päť pracovných dní v týždni. § 87 Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času
(1)Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode s príslušným odborovým orgánom rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne, najviac na štyri mesiace. Ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce, môže zamestnávateľ po dohode s príslušným odborovým orgánom rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na dobu nepresahujúcu 12 mesiacov.
(2)Pri rozvrhnutí pracovného času nerovnomerne na jednotlivé týždne, týždenný pracovný čas nesmie presahovať v dohodnutej dobe ustanovený týždenný pracovný čas. Rovnako môže byť rozvrhnutý pracovný čas pre určité organizačné útvary alebo druhy prác.
(3)Pracovný čas zamestnanca staršieho ako 18 rokov môže výnimočne presiahnuť v priebehu 24 hodín osem hodín.
(4)U zamestnanca pracujúceho v noci môže pracovný čas v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín, len ak ide o zamestnanca
  1. a)zabezpečujúceho ochranu majetku alebo osôb,
  2. b)ktorého bydlisko a pracovisko je od seba značne vzdialené, a tam, kde sú od seba vzdialené rôzne pracoviská,
  3. c)v nepretržitých prevádzkach,
  4. d)v poľnohospodárstve,
  5. e)pri sezónnych prácach.
(5)U zamestnanca vykonávajúceho ťažkú telesnú prácu alebo duševnú prácu, alebo prácu, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, nesmie pracovný čas presiahnuť osem hodín v priebehu 24 hodín. Okruh ťažkých telesných prác alebo duševných prác, alebo prác, pri ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, vymedzí zamestnávateľ v dohode s príslušným odborovým orgánom v súlade s právnymi predpismi na ochranu zdravia.
(6)Zamestnávateľ, ktorý je fyzickou osobou, môže rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne za podmienok ustanovených v odsekoch 1 až 5 len po dohode so zamestnancom.
(7)Zamestnancovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, tehotnej žene, žene alebo mužovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa vo veku do 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním.
(8)Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín. Pružný pracovný čas § 88
(1)V záujme zvýšenia efektívnosti práce a lepšieho zabezpečenia potrieb zamestnancov môže zamestnávateľ po dohode s príslušným odborovým orgánom zaviesť pružný pracovný čas.
(2)Pri uplatnení pružného pracovného času si zamestnanec volí sám začiatok alebo aj koniec pracovného času v jednotlivých dňoch v rámci časových úsekov určených zamestnávateľom (voliteľný pracovný čas). Medzi dva úseky voliteľného pracovného času je vložený časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku (základný pracovný čas). Pružný pracovný čas možno uplatňovať pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času na jednotlivé týždne a aj pri jeho nerovnomernom rozvrhnutí.
(3)Začiatok a koniec základného pracovného času určí zamestnávateľ tak, aby pri určenom týždennom pracovnom čase 40 hodín bol základný pracovný čas v jednotlivých pracovných dňoch najmenej päť hodín.
(4)Voliteľný pracovný čas rozvrhne zamestnávateľ na začiatok a koniec pracovnej zmeny tak, aby úsek voliteľného pracovného času na začiatku pracovnej zmeny bol pri určenom týždennom pracovnom čase 40 hodín najmenej jednu hodinu.
(5)Ak je týždenný pracovný čas menej ako 40 hodín, postupuje sa podľa odsekov 3 a 4 s tým, že sa dĺžka úsekov základného pracovného času a voliteľného pracovného času určí v pomere k týždennému pracovnému času.
(6)Základný pracovný čas spolu s úsekmi voliteľného pracovného času tvorí denný prevádzkový čas. § 89
(1)Pružný pracovný čas sa uplatní ako
  1. a)pružný pracovný deň, pri ktorom si zamestnanec sám volí začiatok pracovnej zmeny a je povinný v príslušnom pracovnom dni odpracovať celú pracovnú zmenu pripadajúcu na ten deň podľa zamestnávateľom určeného rozvrhu pracovného času,
  2. b)pružný pracovný týždeň pri rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, pri ktorom si zamestnanec sám volí začiatok a koniec pracovných zmien a je povinný v príslušnom týždni odpracovať celý určený týždenný pracovný čas, pričom dĺžka pracovnej zmeny môže byť najviac 12 hodín,
  3. c)pružné štvortýždňové pracovné obdobie pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, pri ktorom si zamestnanec sám volí začiatok a koniec pracovných zmien a je povinný v období štyroch po sebe idúcich týždňov, ktoré určí zamestnávateľ, odpracovať pracovný čas určený zamestnávateľom na toto štvortýždňové obdobie.
(2)Na prípadný výkon práce presahujúci pri uplatnení pružného pracovného dňa dĺžku pr

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.