Zákon o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

Zbierka zákonov Slovenskej republiky --> Informačný systém verejnej správy Slov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla. Náchadzate sa na statickej verzií portálu. Aktuálnu verziu portálu nájdete na: www.slov-lex.sk. Preskoč na obsah 32/1970 Zb. Vyhlásené znenie Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter. História Dátum účinnostiNovela 1. Vyhlásené znenie 2. 14.04.1970 - Obsah PRVÁ ČASŤ SPOLOČNÉ USTANOVENIA PRVÁ HLAVA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA § 1 Účel zákona

(1)

(2)§ 2 Základné zásady trestného konania

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)

(7)

(8)

(9)

(10)

(11)

(12)

(13)

(14)Spolupráca so spoločenskými organizáciami § 3

(1)

(2)§ 4

(1)

(2)§ 5 § 6

(1)

(2)Súčinnosť štátnych a iných orgánov § 7 § 8

(1)

(2)§ 9 Posudzovanie predbežných otázok

(1)

(2)§ 10 Vyňatie z právomoci orgánov činných v trestnom konaní

(1)

(2)§ 11 Neprípustnosť trestného stíhania

(1)

a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)h)

(2)§ 12 Výklad niektorých pojmov

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)

(7)

(8)

(9)

(10)

(11)

(12)

(13)

(14)DRUHÁ HLAVA SÚD A OSOBY ZÚČASTNENÉ NA KONANÍ Prvý oddiel Právomoc a príslušnosť súdov § 13 Výkon trestného súdnictva Právomoc vojenských súdov § 14

(1)

a)
b)
c)
d)e)

(2)

(3)§ 15

(1)

(2)Vecná príslušnosť § 16 § 17

(1)

(2)Miestna príslušnosť § 18

(1)

(2)§ 19

(1)

(2)Spoločné konanie § 20

(1)

(2)

(3)§ 21

(1)

(2)§ 22 Príslušnosť niekoľkých súdov § 23 Vylúčenie a spojenie veci

(1)

(2)

(3)§ 24 Spory o príslušnosť Odňatie a prikázanie veci § 25

(1)

(2)§ 26 Druhý oddiel Pomocné osoby § 27 Zapisovateľ Tlmočník § 28 § 29

(1)

(2)Tretí oddiel Vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní § 30

(1)

(2)

(3)§ 31

(1)

(2)Štvrtý oddiel Obvinený § 32 Obvinený § 33 Práva obvineného

(1)

(2)§ 34 Zákonný zástupca obvineného Piaty oddiel Obhajca § 35 Obhajca

(1)

(2)§ 36 Nutná obhajoba

(1)

a)
b)
c)d)

(2)

(3)

(4)§ 37 Zvolený obhajca

(1)

(2)Ustanovený obhajca § 38

(1)

(2)§ 39 § 40 § 41 Povinnosti a práva obhajcu

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)Šiesty oddiel Zúčastnená osoba § 42

(1)

(2)

(3)Siedmy oddiel Poškodený Oprávnenie poškodeného a uplatnenie nároku na náhradu škody § 43

(1)

(2)

(3)§ 44

(1)

(2)

(3)§ 45

(1)

(2)§ 46 Zaistenie nároku poškodeného § 47

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)§ 48

(1)

a)
b)c)

(2)§ 49 Ôsmy oddiel Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného § 50

(1)

(2)

(3)§ 51 TRETIA HLAVA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O ÚKONOCH TRESTNÉHO KONANIA § 52 Spôsob vykonávania úkonov trestného konania Prvý oddiel Dožiadanie § 53

(1)

(2)

(3)§ 54

(1)

(2)Druhý oddiel Zápisnica § 55 Spisovanie zápisnice

(1)

a)
b)
c)
d)
e)f)

(2)

(3)

(4)§ 56 Podpisovanie zápisnice

(1)

(2)§ 57 Oprava zápisnice

(1)

(2)§ 58 Zápisnica o hlasovaní

(1)a) b)

(2)

(3)

(4)

(5)Tretí oddiel Podanie § 59

(1)

(2)

(3)Štvrtý oddiel Lehoty § 60 Počítanie lehôt

(1)

(2)

(3)

(4)

a)
b)
c)
d)
e)§ 61 Navrátenie lehoty

(1)

(2)

(3)Piaty oddiel Doručovanie § 62 Všeobecné ustanovenia

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)§ 63 Doručovanie do vlastných rúk

(1)

a)
b)c)

(2)

(3)

a)
b)c)

(4)§ 64 Odopretie prijatia

(1)

(2)Šiesty oddiel Nazeranie do spisov § 65

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)Siedmy oddiel Poriadková pokuta § 66

(1)

(2)

(3)ŠTVRTÁ HLAVA ZAISTENIE OSÔB A VECÍ Prvý oddiel Väzba § 67 Dôvody väzby

a)
b)
c)§ 68 Rozhodnutie o väzbe § 69 Príkaz na dodanie do väzby

(1)

(2)

(3)§ 70 Upovedomenie o vzatí do väzby Trvanie väzby § 71

(1)

(2)§ 72

(1)

(2)

(3)§ 73 Nahradenie väzby zárukou spoločenskej organizácie alebo sľubom obvineného

(1)

(2)§ 74 Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe

(1)

(2)Druhý oddiel Zadržanie § 75 Zadržanie obvineného vyšetrovateľom alebo vyhľadávacím orgánom § 76 Zadržanie podozrivej osoby

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)§ 77 Rozhodnutie prokurátora o zadržanej osobe Tretí oddiel Vydanie a odňatie veci § 78 Povinnosť na vydanie veci

(1)

(2)

(3)§ 79 Odňatie veci

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)Vrátenie veci § 80

(1)

(2)

(3)§ 81

(1)

(2)

(3)

(4)Štvrtý oddiel Domová a osobná prehliadka § 82 Dôvody domovej a osobnej prehliadky

(1)

(2)

(3)§ 83 Príkaz na prehliadku

(1)

(2)

(3)§ 84 Predchádzajúci výsluch § 85 Výkon prehliadky

(1)

(2)

(3)

(4)Piaty oddiel Zadržanie a otvorenie zásielok § 86 Zadržanie zásielok

(1)

(2)§ 87 Otvorenie zásielok

(1)

(2)

(3)Šiesty oddiel § 88 PIATA HLAVA DOKAZOVANIE § 89 Všeobecné ustanovenia

(1)

a)
b)
c)
d)
e)f)

(2)Prvý oddiel Výpoveď obvineného § 90 Predvolanie a predvedenie

(1)

(2)

(3)§ 91

(1)

(2)§ 92

(1)

(2)

(3)§ 93

(1)

(2)

(3)§ 94

(1)

(2)§ 95

(1)

(2)

(3)§ 96 Druhý oddiel Svedkovia § 97 Povinnosť svedčiť § 98 Predvolanie a predvedenie § 99 Zákaz výsluchu

(1)

(2)

(3)§ 100 Právo odoprieť výpoveď

(1)

(2)

(3)Výsluch svedka § 101

(1)

(2)

(3)

(4)§ 102

(1)

(2)§ 103 § 104 Svedočné

(1)

(2)Tretí oddiel Znalci Pribratie znalca § 105

(1)

(2)§ 106 § 107 Príprava posudku

(1)

(2)§ 108 Výsluch znalca

(1)

(2)

(3)§ 109 Chyby posudku § 110 Posudok ústavu

(1)

(2)§ 111 Použitie osobitných predpisov o znalcoch

(1)

(2)Štvrtý oddiel Vecné a listinné dôkazy § 112

(1)

(2)Piaty oddiel Ohliadka § 113 Účel ohliadky a zápisnica o nej

(1)

(2)§ 114 Prehliadka tela a iné podobné úkony

(1)

(2)

(3)§ 115 Prehliadka a pitva mŕtvoly a jej exhumácia

(1)

(2)Vyšetrenie duševného stavu § 116

(1)

(2)

(3)§ 117 § 118 ŠIESTA HLAVA ROZHODNUTIA § 119 Spôsob rozhodovania

(1)

(2)Prvý oddiel Rozsudok Obsah rozsudku § 120

(1)

a)
b)
c)
d)e)

(2)

(3)§ 121

a)
b)§ 122

(1)

(2)§ 123 § 124 § 125 Porada a hlasovanie o rozsudku § 126 a) b) c) d) e) f) g) h) ch) § 127

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)§ 128 Vyhlásenie rozsudku

(1)

(2)

(3)§ 129 Vyhotovenie rozsudku

(1)

(2)

(3)

(4)§ 130 Doručovanie rozsudku

(1)

(2)

(3)

(4)§ 131 Oprava vyhotovenia rozsudku

(1)

(2)

(3)

(4)§ 132 Oprava odpisu rozsudku

(1)

(2)

(3)§ 133 Účinok opravy Druhý oddiel Uznesenie § 134 Obsah uznesenia

(1)

a)
b)
c)
d)e)

(2)§ 135 Vyhlásenie uznesenia § 136 Vyhotovenie uznesenia

(1)

(2)§ 137 Oznamovanie uznesenia

(1)

(2)

(3)

(4)§ 138 Použitie ustanovení o rozsudku Tretí oddiel Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí § 139 Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku

(1)a) b)

(2)

(3)§ 140 Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia

(1)a) b)

(2)

(3)

(4)SIEDMA HLAVA SŤAŽNOSŤ A KONANIE O NEJ § 141 Prípustnosť a účinok

(1)

(2)

(3)§ 142 Oprávnené osoby

(1)

(2)§ 143 Lehota a miesto na podanie

(1)

(2)§ 144 Vzdanie sa a vzatie sťažnosti späť

(1)

(2)

(3)

(4)§ 145 Dôvody sťažnosti

(1)a) b)

(2)§ 146 Konanie pred orgánom, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje

(1)

(2)

a)
b)
c)§ 146a Rozhodovanie o sťažnosti proti rozhodnutiam Rozhodnutie nadriadeného orgánu § 147

(1)a) b)

(2)§ 148

(1)

a)
b)c)

(2)§ 149

(1)a) b)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)§ 150

(1)

(2)

(3)ÔSMA HLAVA TROVY TRESTNÉHO KONANIA § 151 Trovy trestného konania, ktoré znáša štát Povinnosť na náhradu trov trestného konania § 152

(1)

a)
b)c)

(2)

(3)

(4)§ 153

(1)

(2)§ 154 Povinnosť na náhradu trov poškodeného Rozhodovanie o povinnosti na náhradu trov trestného konania a o ich výške § 155

(1)

(2)§ 156 DRUHÁ ČASŤ VYŠETROVANIE A VYHĽADÁVANIE TRESTNÝCH ČINOV A OBJASŇOVANIE PREČINOV § 157 Všeobecné ustanovenie DEVIATA HLAVA POSTUP PRED ZAČATÍM TRESTNÉHO STÍHANIA § 158

(1)

(2)

(3)

(4)§ 159

(1)a) b)

(2)

(3)a) b)

(4)DESIATA HLAVA ZAČATIE TRESTNÉHO STÍHANIA A ĎALŠÍ POSTUP V ŇOM Prvý oddiel Začatie trestného stíhania § 160

(1)

(2)Druhý oddiel Vyšetrovanie § 161 Rozsah vyšetrovania a vyšetrovacie orgány

(1)

(2)

a)
b)c)

(3)

(4)§ 162 Prijatie veci na vyšetrovanie § 163 Vznesenie obvinenia

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)§ 164 Postup pri vyšetrovaní

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)§ 165 Účasť obhajcov vo vyšetrovaní

(1)

(2)

(3)

(4)§ 166 Skončenie vyšetrovania

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)

(7)

(8)§ 167 Žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Tretí oddiel Vyhľadávanie § 168 Rozsah vyhľadávania a vyhľadávacie orgány

(1)

(2)

a)
b)c)

(3)

a)
b)
c)§ 169 Postup pri vyhľadávaní
a)
b)
c)
d)§ 170 Postup vyhľadávacieho orgánu vo veci, v ktorej je potrebné vykonať vyšetrovanie

(1)

(2)Štvrtý oddiel Rozhodnutie vyšetrovateľa a vyhľadávacieho orgánu § 171 Postúpenie veci

(1)

(2)

(3)§ 172 Zastavenie trestného stíhania

(1)

a)
b)
c)
d)
e)f)

(2)a) b)

(3)§ 173 Prerušenie trestného stíhania

(1)

a)
b)
c)
d)e)

(2)

(3)Piaty oddiel Dozor prokurátora § 174

(1)

(2)

a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)§ 175

(1)

a)
b)
c)
d)
e)
f)g)

(2)Šiesty oddiel Obžaloba § 176

(1)

(2)§ 177

(1)

a)
b)
c)
d)e)

(2)§ 178

(1)

(2)Siedmy oddiel Zverejňovanie výsledkov prípravného konania § 179 Ôsmy oddiel Objasňovanie prečinov § 179a

(1)

(2)§ 179b

(1)

a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
ch)
i)j)

(2)

a)
b)
c)§ 179c § 179d

(1)

(2)

(3)

a)
b)
c)d)

(4)a) b)

(5)

(6)§ 179e

(1)

a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)h)

(2)

(3)§ 179f

(1)

a)
b)
c)d)

(2)TRETIA ČASŤ KONANIE PRED SÚDOM JEDENÁSTA HLAVA ZÁKLADNÉ USTANOVENIA § 180

(1)

(2)§ 181 § 182

(1)

(2)

(3)§ 183

(1)

(2)

(3)

a)
b)
c)
d)§ 184

(1)

(2)DVANÁSTA HLAVA PREDBEŽNÉ PREJEDNANIE OBŽALOBY § 185 Všeobecné ustanovenia

(1)

(2)§ 186 Dôvody pre predbežné prejednanie obžaloby

(1)

a)
b)
c)
d)
e)f)

(2)

(3)§ 187 Spôsob predbežného prejednania obžaloby

(1)

(2)

(3)Rozhodnutie § 188

(1)

a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)h)

(2)

(3)§ 189 § 190

(1)

(2)§ 191

(1)

(2)

(3)§ 192 § 193

(1)

(2)§ 194 Prijatie obžaloby predsedom senátu § 195 Nové predbežné prejednanie obžaloby

(1)

(2)TRINÁSTA HLAVA HLAVNÉ POJEDNÁVANIE Prvý oddiel Príprava hlavného pojednávania § 196 Doručenie obžaloby

(1)

(2)

(3)§ 197 Náhradný sudca

(1)

(2)§ 198 Nariadenie hlavného pojednávania

(1)

(2)

(3)Druhý oddiel Verejnosť hlavného pojednávania § 199

(1)

(2)§ 200

(1)

(2)

(3)§ 201

(1)

(2)

(3)Tretí oddiel Otvorenie hlavného pojednávania § 202 Prítomnosť na hlavnom pojednávaní

(1)

(2)a) b)

(3)Vedenie hlavného pojednávania § 203

(1)

(2)

(3)§ 204

(1)

(2)Začiatok hlavného pojednávania § 205

(1)

(2)§ 206

(1)

(2)

(3)

(4)Štvrtý oddiel Dokazovanie Výsluch obžalovaného § 207

(1)

(2)§ 208 Vykonávanie ďalších dôkazov § 209 § 210 § 211

(1)a) b)

(2)a) b)

(3)§ 212 § 213

(1)

(2)§ 214 § 215 Súčinnosť strán pri dokazovaní

(1)

(2)Piaty oddiel Záver hlavného pojednávania Záverečné reči § 216

(1)

(2)

(3)

(4)§ 217 § 218 Doplnenie dokazovania

(1)

(2)Šiesty oddiel Odročenie hlavného pojednávania § 219

(1)

(2)Siedmy oddiel Rozhodnutie súdu na hlavnom pojednávaní § 220 Podklad pre rozhodnutie

(1)

(2)

(3)

(4)§ 221 Vrátenie veci prokurátorovi

(1)

(2)

(3)

(4)§ 222 Postúpenie veci

(1)

(2)

(3)§ 223 Zastavenie trestného stíhania

(1)

(2)

(3)

(4)§ 224 Prerušenie trestného stíhania

(1)

(2)

(3)

(4)Rozsudok § 225

(1)

(2)§ 226

a)
b)
c)
d)
e)§ 227 § 228

(1)

(2)§ 229

(1)

(2)

(3)§ 230

(1)

(2)

(3)Ôsmy oddiel Rozhodnutie súdu mimo hlavného pojednávania § 231

(1)

(2)ŠTRNÁSTA HLAVA VEREJNÉ ZASADNUTIE § 232 Všeobecné ustanovenie § 233 Príprava verejného zasadnutia

(1)

(2)§ 234 Prítomnosť na verejnom zasadnutí

(1)

(2)Priebeh verejného zasadnutia § 235

(1)

(2)

(3)§ 236 § 237 Podklad pre rozhodnutie § 238 Použitie ustanovení o hlavnom pojednávaní § 239 Ochranné liečenie a zhabanie veci

(1)

(2)PÄTNÁSTA HLAVA NEVEREJNÉ ZASADNUTIE § 240 § 241 § 242

(1)

(2)

(3)§ 243

(1)

(2)§ 244 ŠESTNÁSTAHLAVA ODVOLANIE A KONANIE O ŇOM § 245 Prípustnosť a účinok

(1)

(2)Oprávnené osoby § 246

(1)

a)
b)
c)d)

(2)§ 247

(1)

(2)§ 248 Lehota a miesto podania

(1)

(2)

(3)§ 249 Obsah odvolania

(1)

(2)§ 250 Vzdanie sa a vzatie odvolania späť

(1)

(2)

(3)

(4)§ 251 Konanie na súde prvého stupňa § 252 Odvolací súd Rozhodnutie odvolacieho súdu § 253

(1)

(2)§ 254

(1)

(2)§ 255 § 256 § 257

a)
b)
c)§ 258

(1)

a)
b)
c)
d)
e)f)

(2)§ 259

(1)

(2)

(3)

a)
b)c)

(4)§ 260 § 261 § 262 § 263 Konanie na odvolacom súde

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)§ 264 Konanie na súde prvého stupňa po zrušení rozsudku

(1)

(2)§ 265 Dôsledky zrušenia výroku o náhrade škody SEDEMNÁSTA HLAVA SŤAŽNOSŤ PRE PORUŠENIE ZÁKONA A KONANIE O NEJ § 266

(1)

(2)

(3)

(4)§ 266a § 267

(1)

(2)§ 268

(1)

(2)§ 269

(1)

(2)§ 270

(1)

(2)

(3)

(4)§ 271

(1)

a)
b)c)

(2)§ 272 § 273 § 274 § 275

(1)

(2)

(3)

(4)§ 276 OSEMNÁSTA HLAVA OBNOVA KONANIA Všeobecné ustanovenie § 277 Podmienky obnovy § 278

(1)

(2)

(3)

(4)§ 279

a)
b)
c)§ 280 Osoby oprávnené na návrh na povolenie obnovy

(1)

(2)

(3)

(4)§ 281 Príslušnosť súdu na rozhodnutie o obnove

(1)

(2)

(3)Konanie o návrhu na povolenie obnovy § 282

(1)

(2)

(3)§ 283

a)
b)
c)
d)§ 284

(1)

(2)

(3)§ 285 § 286

(1)

(2)

(3)Konanie po povolení obnovy § 287 § 288

(1)

(2)

(3)§ 289

a)
b)
c)DEVÄTNÁSTA HLAVA OSOBITNÉ SPÔSOBY KONANIA § 290 Všeobecné ustanovenie Prvý oddiel Konanie proti mladistvým § 291 Obhajoba mladistvého § 292 Zistenie pomerov mladistvého § 293 Väzba mladistvého Konanie pred súdom § 294

(1)

(2)§ 295 § 296 § 297

(1)

(2)

(3)

a)
b)
c)§ 298 Oznamovanie rozhodnutí

(1)

(2)§ 299 Osoby oprávnené podať opravné prostriedky

(1)

(2)§ 300 Uloženie ochrannej výchovy

(1)

(2)§ 301 Spoločné ustanovenia

(1)

(2)a) b)

(3)Druhý oddiel Konanie proti ušlému § 302

(1)§ 303 § 304 § 305 § 306

(1)

(2)Tretí oddiel Konanie počas stanného práva § 307 Vyhlásenie stanného práva

(1)

(2)

(3)§ 308 Účinky stanného práva

(1)

(2)Stanné konanie § 309

(1)

(2)§ 310

(1)

(2)

(3)§ 311 § 312

(1)

(2)§ 313

(1)

(2)§ 314 Zrušenie stanného práva

(1)

(2)Štvrtý oddiel Konanie pred samosudcom § 314a

(1)

(2)§ 314b

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)

(7)§ 314c

(1)

a)
b)
c)
d)
e)f)

(2)

(3)

(4)§ 314d DVADSIATA HLAVA VYKONÁVACIE KONANIE § 315 Príslušnosť vo vykonávacom konaní

(1)

(2)

(3)Prvý oddiel Výkon trestu smrti § 316

(1)

(2)§ 317 § 318

(1)

(2)§ 319

(1)

(2)Druhý oddiel Výkon trestu odňatia slobody § 320 Všeobecné ustanovenia

(1)

(2)

(3)§ 321 Nariadenie výkonu trestu

(1)

(2)

(3)Odklad výkonu trestu § 322

(1)

(2)

(3)

(4)§ 323

(1)

(2)

(3)

(4)§ 324 Rozhodovanie o zmene spôsobu výkonu trestu

(1)

(2)

(3)Prerušenie výkonu trestu § 325

(1)

(2)

(3)§ 326 § 327 Upustenie od výkonu trestu

(1)

(2)

(3)§ 328 Odklad a prerušenie výkonu trestu a upustenie od jeho výkonu u vojakov

(1)

(2)

(3)Podmienečné odsúdenie § 329

(1)

(2)

(3)§ 330

(1)

(2)

(3)

(4)Podmienečné prepustenie § 331

(1)

(2)

(3)§ 332

(1)

(2)§ 333

(1)

(2)

(3)§ 334 Započítanie väzby a trestu

(1)

(2)§ 335 Tretí oddiel Výkon nápravného opatrenia Nariadenie výkonu trestu § 336

(1)

(2)

(3)

(4)§ 337

(1)

(2)§ 338 Odklad a prerušenie výkonu trestu

(1)

(2)

(3)§ 339 Upustenie od výkonu trestu

(1)

(2)§ 340 Premena nápravného opatrenia Štvrtý oddiel Výkon niektorých ďalších trestov Výkon peňažného trestu § 341 § 342

(1)a) b)

(2)§ 343

(1)

a)
b)c)

(2)§ 344

(1)

(2)

(3)

(4)Výkon trestu prepadnutia majetku § 345 § 346

(1)

(2)

(3)

(4)Zaistenie výkonu trestu prepadnutia majetku § 347

(1)

(2)§ 348

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)§ 349 § 350 Podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti § 350a Výkon trestu zákazu pobytu

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)Piaty oddiel Výkon ochranného liečenia a ochrannej výchovy § 351 Nariadenie výkonu ochranného liečenia

(1)

(2)

(3)

(4)§ 352 Upustenie od výkonu ochranného liečenia § 353 Prepustenie z ochranného liečenia § 354 Nariadenie výkonu ochrannej výchovy

(1)

(2)§ 355 Upustenie od výkonu ochrannej výchovy

(1)

(2)§ 356 Prepustenie z ochrannej výchovy

(1)

(2)

(3)§ 356a Podmienečné umiestnenie mimo výchovného ústavu

(1)

(2)

(3)Predĺženie ochrannej výchovy § 357

(1)

(2)

(3)

(4)§ 358 Dozor prokurátora Šiesty oddiel Výkon niektorých iných rozhodnutí § 359 Upustenie od potrestania v dôsledku záruky § 360 Výkon väzby

(1)

(2)

(3)

(4)§ 361 Vymáhanie poriadkovej pokuty a trov trestného konania

(1)

(2)§ 362 DVADSIATA PRVÁ HLAVA ZAHLADENIE ODSÚDENIA § 363 § 364

(1)

(2)

(3)

(4)§ 365

(1)

(2)ŠTVRTÁ ČASŤ NIEKTORÉ ÚKONY SÚVISIACE S TRESTNÝM KONANÍM DVADSIATA DRUHÁ HLAVA UDELENIE MILOSTI A POUŽITIE AMNESTIE § 366 Udelenie milosti

(1)

(2)

(3)§ 367 Konanie o udelení milosti

a)
b)§ 368 Rozhodnutie o použití amnestie § 369 Podmienečné udelenie milosti § 370 Zmena výmery trestu

(1)

(2)§ 370a Rozhodovanie po zmiernení trestu smrti DVADSIATA TRETIA HLAVA § 371 až 374 DVADSIATA ŠTVRTÁ HLAVA PRÁVNY STYK S CUDZINOU § 375 Všeobecné ustanovenie Prvý oddiel Vyžiadanie z cudziny § 376

(1)

(2)

(3)

a)
b)
c)
d)§ 377

(1)

(2)§ 378

(1)

(2)

(3)Druhý oddiel Vydanie do cudziny § 379 Predbežné vyšetrenie

(1)

(2)

(3)§ 380 Rozhodnutie súdu

(1)

(2)§ 381 Vydávacia väzba

(1)

(2)

(3)§ 382 Povolenie a vykonanie vydania

(1)

(2)§ 383 Rozšírenie vydania na iný trestný čin Tretí oddiel Dožiadanie § 384 PIATA ČASŤ PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA § 385 § 386 § 387

(1)

(2)§ 388

(1)

(2)§ 389

(1)

(2)§ 390 § 391 § 392 Poznámky Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 32/1970 Zb. Názov: Zákon o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení) Typ: Úplné znenie Dátum vyhlásenia: 14.04.1970 Autor: Predsedníctvo federálneho zhromaždenia Právna oblasť: Trestné konanie Nachádza sa v čiastke: 9/1970 Vzťahy predpisu 32 PREDSEDNÍCTVO FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA vyhlasujeúplné znenie zákona z

novembra 1961 č. 141 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok), ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom zo
júna 1965 č. 57 Zb., zákonom z
júna 1969 č. 58 Zb. a zákonom z
decembra 1969 č. 149 Zb. a ďalej z úprav vykonaných zákonmi z
decembra 1968 č. 173 Zb., z
decembra 1969 č. 148 Zb., zo
decembra 1969 č. 156 Zb. a ústavným zákonom zo
decembra 1969 č. 155 Zb. ZÁKONo trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone: PRVÁ ČASŤ SPOLOČNÉ USTANOVENIA PRVÁ HLAVA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA § 1 Účel zákona

(1)Účelom Trestného poriadku je upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. Konanie pritom musí pôsobiť na upevňovanie socialistickej zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti, na výchovu občanov v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel socialistického spolužitia i čestného plnenia povinností k štátu a spoločnosti.

(2)Pomáhať k dosiahnutiu účelu trestného konania je právom a podľa ustanovení tohto zákona i povinnosťou občanov a spoločenských organizácií. § 2 Základné zásady trestného konania

(1)Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

(2)Dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nie je vyslovená vina, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť, ako by bol vinný.

(3)Prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel; výnimky sú prípustné len podľa zákona.

(4)Ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou.

(5)Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutočný stav veci, a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzajú. Objasňujú s rovnakou starostlivosťou okolnosti svedčiace proti obvinenému i okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a vykonávajú v oboch smeroch dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať a všetkými dosiahnuteľnými prostriedkami overiť všetky okolnosti prípadu.

(6)Orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

(7)Všetky orgány činné v trestnom konaní spolupracujú v najširšej miere so spoločenskými organizáciami a využívajú ich výchovné pôsobenie.

(8)Trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom.

(9)V trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát alebo samosudca; predseda senátu a samosudca rozhodujú sami len tam, kde to tento zákon výslovne ustanovuje.

(10)Trestné veci sa pred súdom prejednávajú verejne tak, aby sa pracujúci v širokej miere mohli prejednávania zúčastniť a pojednávanie sledovať. Pri hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí smie byť verejnosť vylúčená len v prípadoch výslovne ustanovených v tomto zákone.

(11)Konanie pred súdmi je ústne; dôkaz výpoveďami svedkov, znalcov a obvineného sa vykonáva spravidla tak, že súd uvedené osoby sám vyslúcha.

(12)Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, ako aj na verejnom alebo neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli pri tomto konaní vykonané.

(13)Ten, proti komu sa trestné konanie vedie, musí byť v každom období konania poučený o právach umožňujúcich mu plné uplatnenie obhajoby a o tom, že si tiež môže zvoliť obhajcu; všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné umožniť mu uplatnenie jeho práv.

(14)Každý je oprávnený používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní svoj materinský jazyk. Spolupráca so spoločenskými organizáciami § 3

(1)Orgány činné v trestnom konaní spolupracujú so spoločenskými organizáciami, aby posilnili výchovné pôsobenie trestného konania a aj týmto spôsobom trestnú činnosť zamedzovali a ju predchádzali.

(2)Spoločenské organizácie môžu upozorňovať orgány činné v trestnom konaní na prípady porušenia socialistickej zákonnosti a dávať tak podnet na začatie trestného stíhania. Môžu navrhovať, aby súd na prehĺbenie výchovného účinku trestného konania prejednal vec na pracovisku obvineného alebo v mieste jeho bydliska. So spoločenskými organizáciami súd spolupracuje pri zabezpečení účasti pracujúcich na pojednávaní súdu; tieto organizácie spolupôsobia podľa ustanovení tohto zákona pri výkone trestu nápravného opatrenia a pri výchove osôb podmienečne odsúdených a podmienečne prepustených; pomáhajú tiež vytvárať podmienky, aby odsúdený žil po vykonaní trestu riadnym životom pracujúceho človeka. § 4

(1)Základná organizácia Revolučného odborového hnutia a mládežníckej organizácie môžu po prerokovaní v kolektíve pracujúcich ponúknuť prevzatie záruky za nápravu obvineného, ak majú dôvodne za to, že sú tu predpoklady, aby sa obvinený pôsobením kolektívu napravil. Rovnaké oprávnenie má jednotné roľnícke družstvo a výrobné družstvo, ktorých je obvinený pracovníkom. Súd, ktorému bol poslaný takýto návrh, prejedná vec na hlavnom pojednávaní spravidla pred pracovným kolektívom, a ak sa rozhodne záruku prijať, vezme na ňu zreteľ pri rozhodovaní o treste. Môže najmä, pokiaľ to Trestný zákon pripúšťa, povoliť podmienečný odklad výkonu trestu, uložiť trest nápravného opatrenia alebo iný druh trestu, ktorý nie je spojený s odňatím slobody, alebo upustiť od potrestania.

(2)Organizácia, ktorá prevzala záruku, stará sa o prevýchovu a nápravu obvineného, ktorý jej bol na záruku zverený, a dbá, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom. § 5 Organizácie uvedené v § 4 ods. 1 majú právo vyslať na prejednanie veci pred okresným súdom ako svojho zástupcu spoločenského obžalobcu alebo spoločenského obhajcu, ktorý sa potom na podklade uznesenia súdu zúčastní pojednávania podľa ustanovení tohto zákona a súdu tlmočí stanovisko pracujúcich k prejednávanej trestnej veci, k osobe páchateľa a k možnostiam jeho nápravy (§ 183). § 6

(1)Organizácie uvedené v § 4 ods. 1 môžu ponúknuť, že prevezmú záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného, a žiadať na tomto podklade o jeho podmienečné prepustenie z trestu odňatia slobody alebo o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Na získanie podkladov pre takúto žiadosť môžu sa informovať o stave prevýchovy odsúdeného.

(2)Uvedené organizácie môžu tiež navrhnúť, aby väzba obvineného bola nahradená ich zárukou (§ 73 ods. 1), a podávať za odsúdeného žiadosť o udelenie milosti a o zahladenie odsúdenia. Súčinnosť štátnych a iných orgánov § 7 Orgány činné v trestnom konaní sú povinné navzájom si pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona. § 8

(1)Štátne orgány, spoločenské organizácie, pokiaľ sa zúčastňujú na plnení úloh štátnych orgánov, ako aj štátne a iné socialistické hospodárske organizácie sú povinné pomáhať orgánom činným v trestnom konaní pri plnení ich úloh, najmä s najväčším urýchlením vyhovovať ich dožiadaniam a trestné činy bez odkladu oznamovať prokurátorovi alebo orgánom Zboru národnej bezpečnosti.

(2)Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zachovávať štátne a hospodárske tajomstvo ani štátom uložená povinnosť mlčanlivosti. § 9 Posudzovanie predbežných otázok

(1)Orgány činné v trestnom konaní posudzujú predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú, samostatne; ak je tu však o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu alebo rozhodnutie spoločenskej organizácie, ktoré táto organizácia vydala pri plnení úloh štátneho orgánu, sú orgány činné v trestnom konaní takým rozhodnutím viazané, pokiaľ nejde o posúdenie viny obžalovaného.

(2)Orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené samostatne riešiť predbežné otázky týkajúce sa osobného stavu, o ktorých sa rozhoduje v konaní o občianskoprávnych veciach. Ak rozhodnutie o takej otázke nebolo ešte vydané, vyčkajú jeho vydanie; ak nie je príslušné konanie doteraz v behu, navrhne prokurátor jeho začatie. § 10 Vyňatie z právomoci orgánov činných v trestnom konaní

(1)Z právomoci orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona sú vyňaté osoby požívajúce diplomatické imunity a výsady.

(2)Ak vznikne pochybnosť o tom, či alebo do akej miery je niekto vyňatý z právomoci orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona, musí sa o tom vyžiadať vyjadrenie ministra spravodlivosti; toto vyjadrenie je pre všetky orgány činné v trestnom konaní záväzné. § 11 Neprípustnosť trestného stíhania

(1)Trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené,

a)ak to nariadi prezident republiky, použijúc svoje právo udeľovať milosť alebo amnestiu,
b)ak je trestné stíhanie premlčané,
c)ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z právomoci orgánov činných v trestnom konaní (§ 10), alebo o osobu, na stíhanie ktorej podľa zákona je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný,
d)ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná,
e)proti tomu, kto zomrel,
f)proti tomu, proti komu sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené,
g)proti tomu, proti komu sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozhodnutím miestneho ľudového súdu, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené, alebo
h)proti tomu, proti komu sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozhodnutím iného orgánu na stíhanie trestných činov oprávneného, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené.

(2)V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a) alebo b), sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. O tom treba obvineného poučiť. § 12 Výklad niektorých pojmov

(1)Orgánmi činnými v trestnom konaní sa rozumejú súd, prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán, ako aj orgán vykonávajúci objasňovanie.

(2)Kde tento zákon hovorí o súde, rozumie sa tým okresný súd, krajský súd, vojenský obvodový súd, vyšší vojenský súd a najvyššie súdy.

(3)Kde tento zákon hovorí o okresnom súde, rozumie sa tým aj obvodný súd, prípadne iný súd s rovnakou pôsobnosťou, a pokiaľ z jednotlivých ustanovení nevyplýva niečo iné, aj vojenský obvodový súd; kde tento zákon hovorí o krajskom súde, rozumie sa tým aj mestský súd v Prahe, a pokiaľ z jednotlivých ustanovení nevyplýva niečo iné, aj vyšší vojenský súd.

(4)Kde tento zákon hovorí o okresnom prokurátorovi, rozumie sa tým i obvodný prokurátor, prípadne iný prokurátor s rovnakou pôsobnosťou, a pokiaľ z jednotlivých ustanovení nevyplýva niečo iné, aj vojenský obvodový prokurátor; kde tento zákon hovorí o krajskom prokurátorovi, rozumie sa tým i mestský prokurátor v Prahe, a pokiaľ z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, aj vyšší vojenský prokurátor.

(5)Stranou sa rozumie ten, proti komu sa vedie trestné konanie, zúčastnená osoba a poškodený a v konaní pred súdom aj prokurátor a spoločenský obžalobca, prípadne spoločenský obhajca; rovnaké postavenie ako strana má aj iná osoba, na návrh alebo žiadosť ktorej sa konanie vedie, alebo ktorá podala opravný prostriedok.

(6)Pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné, rozumie sa obvineným aj obžalovaný a odsúdený.

(7)Po prijatí obžaloby sa obvinený označuje ako obžalovaný.

(8)Odsúdeným je ten, proti komu bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť.

(9)Trestným konaním sa rozumie konanie podľa tohto zákona, trestným stíhaním úsek konania od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku alebo uznesenia o zastavení trestného stíhania a prípravným konaním úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, postúpenia veci, prerušenia alebo zastavenia trestného stíhania.

(10)Kde tento zákon hovorí o trestnom čine, rozumie sa tým i prečin, pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné.

(11)Kde tento zákon hovorí o obžalobe, rozumie sa tým i návrh na potrestanie, pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné.

(12)Pokiaľ tento zákon hovorí o najvyššom súde, rozumie sa tým podľa povahy veci Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, Najvyšší súd Českej socialistickej republiky alebo Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky.

(13)Pokiaľ tento zákon hovorí o generálnom prokurátorovi, rozumie sa tým podľa povahy veci generálny prokurátor Československej socialistickej republiky, generálny prokurátor Českej socialistickej republiky alebo generálny prokurátor Slovenskej socialistickej republiky.

(14)Kde tento zákon hovorí o Ministerstve spravodlivosti, rozumie sa tým v odbore vojenského súdnictva Ministerstvo národnej obrany; kde hovorí o ministrovi spravodlivosti, rozumie sa tým v odbore vojenského súdnictva minister národnej obrany. DRUHÁ HLAVA SÚD A OSOBY ZÚČASTNENÉ NA KONANÍ Prvý oddiel Právomoc a príslušnosť súdov § 13 Výkon trestného súdnictva Súdnictvo v trestných veciach vykonávajú okresné súdy, krajské súdy, Najvyšší súd Českej socialistickej republiky, Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky, vojenské súdy a Najvyšší súd Československej socialistickej republiky. Právomoc vojenských súdov § 14

(1)Právomoci vojenských súdov podliehajú

a)vojaci v činnej službe,
b)príslušníci vojensky organizovaných a iných zborov, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon, ak sú v činnej službe,
c)osoby, ktoré sa povolaním na zvláštnu službu stali príslušníkmi ozbrojených síl,
d)osoby povolané na osobitné úkony pre potreby ozbrojených síl,
e)vojnoví zajatci.

(2)Vojaci a príslušníci zborov uvedených v odseku 1 písm. b) podliehajú i mimo činnej služby právomoci vojenských súdov pre trestné činy vojenské, ktorých sa dopustili v služobnej rovnošate.

(3)Právomoci vojenských súdov podliehajú ďalej i civilné osoby pre trestné činy vojnovej zrady (§ 114 Tr. zák.), služby v cudzom vojsku (§ 115 Tr. zák.) a nenastúpenia služby v ozbrojených silách (§ 269 až 271 Tr. zák.). § 15

(1)Právomoc vojenských súdov podľa § 14 ods. 1 sa vzťahuje len na trestné činy spáchané za trvania pomeru, ktorý túto právomoc zakladá.

(2)Ak trestný čin, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských súdov, vyšiel u osoby, ktorá podlieha právomoci vojenských súdov z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1, najavo až po skončení pomeru zakladajúceho právomoc vojenských súdov, vojenský súd môže - ak nejde o trestný čin vojenský ani o nijaký z trestných činov uvedených v § 14 ods. 3 - postúpiť vec príslušnému okresnému alebo krajskému súdu alebo prokurátor môže podať obžalobu priamo na príslušnom okresnom alebo krajskom súde; ten potom už vec vojenskému súdu postúpiť nemôže. Vecná príslušnosť § 16 Konanie v prvom stupni vykonáva, ak tento zákon neustanovuje niečo iné, okresný súd. § 17

(1)Krajský súd vykonáva v prvom stupni konanie o trestných činoch, pokiaľ na ne zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej päť rokov, alebo pokiaľ za ne možno uložiť trest smrti. O trestnom čine teroru, záškodníctva, sabotáže, podvracania republiky a poškodzovania štátu svetovej socialistickej sústavy a o trestných činoch podľa zákona na ochranu mieru koná v prvom stupni krajský súd aj vtedy, ak je dolná hranica trestu nižšia.

(2)Vyšší vojenský súd vykonáva v prvom stupni konanie aj o trestných činoch funkcionárov, pre ktoré bol určený. Miestna príslušnosť § 18

(1)Konanie vykonáva súd, v obvode ktorého bol trestný čin spáchaný.

(2)Ak nemožno miesto činu zistiť alebo ak bol čin spáchaný v cudzine, vykonáva konanie súd, v obvode ktorého obvinený býva, pracuje alebo sa zdržiava; ak sa nedajú tieto miesta zistiť alebo sú mimo územia Československej socialistickej republiky, vykonáva konanie súd, v obvode ktorého čin vyšiel najavo. § 19

(1)Konanie o trestných činoch príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, ktorí konajú službu u súčasti, pre ktorú bol zriadený vojenský súd, vykonáva tento súd.

(2)Konanie o trestných činoch funkcionárov ozbrojených síl a ozbrojených zborov vykonáva vojenský súd, ktorý bol určený na prejednanie trestných činov týchto funkcionárov. Spoločné konanie § 20

(1)O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, vykonáva sa spoločné konanie.

(2)Spoločné konanie o trestnom čine a prečine, o ktorých by mal vykonávať konanie samosudca a o trestnom čine, o ktorom patrí vykonávať konanie senátu, vykonáva senát.

(3)Ak je osoba podliehajúca právomoci vojenských súdov súčasne stíhaná pre iný trestný čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských súdov, vojenský súd vec prejedná a rozhodne, aj pokiaľ ide o súvisiaci trestný čin. Ináč sa ustanovenie odseku 1 v pomere medzi okresným a krajským súdom na jednej strane a vojenskými súdmi na druhej strane nepoužije. § 21

(1)Spoločné konanie vykonáva krajský súd, ak je príslušný vykonávať konanie aspoň o jednom z trestných činov.

(2)Spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je príslušný vykonávať konanie proti páchateľovi trestného činu alebo o najťažšom trestnom čine. § 22 Príslušnosť niekoľkých súdov Ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná príslušnosť niekoľkých súdov, vykonáva konanie z týchto súdov ten, na ktorom podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola vec postúpená nepríslušným súdom. § 23 Vylúčenie a spojenie veci

(1)Na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania.

(2)Príslušnosť súdu, ktorý vec vylúčil, sa nemení; ak však vylúči krajský súd vec, o ktorej by ináč patrilo vykonávať konanie okresnému súdu, môže ju postúpiť tomuto súdu.

(3)Ak sú tu podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby. § 24 Spory o príslušnosť Spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd, ktorý je im najbližšie spoločne nadriadený. Odňatie a prikázanie veci § 25

(1)Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

(2)Odňať vec, o ktorej patrí vykonávať konanie súdu so sídlom v Českej socialistickej republike, a prikázať ju súdu v Slovenskej socialistickej republike alebo naopak, možno len vtedy, ak s odňatím a prikázaním veci súhlasí najvyšší súd republiky, v ktorej má sídlo súd, ktorému sa vec odníma. § 26 zrušený Druhý oddiel Pomocné osoby § 27 Zapisovateľ Na spísanie zápisnice o úkonoch orgánov činných v trestnom konaní sa spravidla priberie zapisovateľ vzatý do sľubu. Ak nebol zapisovateľ pribraný, spíše zápisnicu osoba vykonávajúca úkon. Tlmočník § 28 Ak treba pretlmočiť obsah výpovede alebo písomnosti alebo ak obvinený neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, priberie sa tlmočník; tlmočník môže byť súčasne zapisovateľom. § 29

(1)O ustanovení tlmočníka, o spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení z nej, o práve odoprieť uskutočnenie tlmočníckeho úkonu, o sľube a o pripomenutí povinností pred uskutočnením tlmočníckeho úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a odmene za tlmočnícky úkon platia osobitné predpisy.

(2)Výšku náhrady a odmeny tlmočníka určí ten orgán, ktorý tlmočníka pribral, a v konaní pred súdom predseda senátu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Tretí oddiel Vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní § 30

(1)Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prokurátor, vyšetrovateľ, vyhľadávací orgán a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

(2)Sudca je ďalej vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, vyšetrovateľ, vyhľadávací orgán, spoločenský obžalobca, obhajca, spoločenský obhajca alebo ako splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného.

(3)Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem toho vylúčený sudca, ktorý sa zúčastnil rozhodovania na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie urobil alebo dal naň súhlas alebo pokyn. § 31

(1)O vylúčení rozhoduje, ak ide o sudcu, predseda súdu, ak ide o predsedu súdu, predseda nadriadeného súdu, a ak ide o inú osobu, bezprostredne nadriadený orgán, a to na podklade oznámenia osoby, o vylúčenie ktorej ide, alebo na podklade námietky niektorej zo strán. Až do rozhodnutia týchto orgánov o vylúčení vykonávajú osoby, o vylúčenie ktorých ide, len tie úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

(2)Ak sudca, o vylúčenie ktorého ide, s tým súhlasí, môže ho predseda súdu bez toho, aby o vylúčení rozhodol, nahradiť iným sudcom. Štvrtý oddiel Obvinený § 32 Obvinený Toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, možno považovať za obvineného a použiť proti nemu prostriedky dané týmto zákonom proti obvinenému až vtedy, ak bolo proti nemu vznesené obvinenie (§ 163) alebo mu bolo oznámené obvinenie (§ 169). § 33 Práva obvineného

(1)Obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, uvádzať okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť. Ak je vo väzbe, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby; vyšetrovateľ mu taký rozhovor umožní. Ak je však dôvodom väzby obava, že obvinený bude mariť vyšetrovanie [§ 67 písm. b)] a ak sa doteraz neprikročilo k oboznamovaniu s výsledkami vyšetrovania, na rozhovor bez prítomnosti tretej osoby je potrebný súhlas vyšetrovateľa. Obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky, aby uhrádzal trovy obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu. Tieto práva patria obvinenému aj vtedy, ak je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená.

(2)Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie. § 34 Zákonný zástupca obvineného Zákonný zástupca obvineného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je oprávnený obvineného zastupovať, najmä zvoliť mu obhajcu, robiť za obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa tých úkonov, ktorých sa podľa zákona môže zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca tieto práva vykonávať i proti vôli obvineného. Piaty oddiel Obhajca § 35 Obhajca

(1)Obhajcom v trestnom konaní môže byť len advokát. Ak ide v odbore vojenského súdnictva o vec zvlášť dôležitého záujmu obrany vlasti, môže prokurátor alebo predseda senátu rozhodnúť, že v nej môže byť obhajcom len dôstojník justície v činnej službe zaradený vo vojenskom súdnictve; ten má potom pri výkone obhajoby všetky práva a povinnosti obhajcu a je oslobodený od služobnej podriadenosti.

(2)Na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže byť obhajcom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník. § 36 Nutná obhajoba

(1)Obvinený musí mať obhajcu už v prípravnom konaní,

a)ak je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave (§ 116 ods. 2),
b)ak je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
c)ak ide o konanie proti mladistvému alebo
d)ak ide o konanie proti ušlému.

(2)Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní vyšetrovateľ alebo prokurátor za nevyhnutné, najmä preto, že vzhľadom na telesné alebo duševné chyby obvineného majú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.

(3)Ak sa vykonáva konanie o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov, musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní.

(4)Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny, v konaní, v ktorom sa rozhoduje o uložení ochranného liečenia, pokiaľ nejde o ochranné liečenie protialkoholické, a v stannom konaní. § 37 Zvolený obhajca

(1)Ak nepoužije obvinený právo zvoliť si obhajcu a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný zástupca, môže mu ho zvoliť jeho príbuzný v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh, ako aj zúčastnená osoba. Ak obvinený je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu tak urobiť tieto osoby i proti jeho vôli.

(2)Obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený alebo osobou na to oprávnenou zvolený, zvoliť iného obhajcu. Ustanovený obhajca § 38

(1)Ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom ho musí mať (§ 36), určí sa mu lehota na zvolenie obhajcu. Ak uplynie táto lehota márne, bude mu obhajca ustanovený.

(2)Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy si v trestnom konaní neodporujú, spravidla spoločný obhajca. § 39 Ak treba ustanoviť obhajcu, oznámi to vyšetrovateľ, prokurátor alebo predseda senátu advokátskej poradni; obhajcu ustanoví jej vedúci. V prípadoch uvedených v § 35 ods. 1 v druhej vete ustanoví obhajcu prokurátor alebo predseda senátu. § 40 Ustanovený obhajca je povinný obhajobu prevziať. Z dôležitých dôvodov môže však byť obhajca na svoju žiadosť alebo na žiadosť obvineného od povinnosti obhajovania oslobodený a namiesto neho ustanovený iný obhajca. § 41 Povinnosti a práva obhajcu

(1)Obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, účelne využívať na obhajovanie jeho záujmov prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú, a tým prispievať k správnemu objasneniu a rozhodnutiu vecí.

(2)Obhajca je oprávnený už za prípravného konania robiť za obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov (§ 65) a zúčastniť sa podľa ustanovení tohto zákona vyšetrovacích a vyhľadávacích úkonov. S obvineným, ktorý je vo väzbe, je oprávnený hovoriť v rozsahu ustanovenom v § 33 ods. 1.

(3)Obhajca je v konaní pred súdom oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť obvinený.

(4)Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže obhajca oprávnenia uvedené v odsekoch 2 a 3 vykonávať aj proti vôli obvineného.

(5)Ak nebolo splnomocnenie obhajcu pri jeho zvolení alebo ustanovení vymedzené ináč, zaniká pri skončení trestného stíhania. Aj keď splnomocnenie takto zaniklo, je obhajca oprávnený podať za obžalovaného ešte žiadosť o milosť a o odklad výkonu trestu. Šiesty oddiel Zúčastnená osoba § 42

(1)Tomu, koho vec bola zhabaná alebo podľa návrhu má byť zhabaná (zúčastnená osoba), musí sa poskytnúť možnosť, aby sa k veci vyjadril; môže byť prítomný na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí, robiť na nich návrhy, nazerať do spisov (§ 65) a podávať v prípadoch týmto zákonom ustanovených opravné prostriedky.

(2)Orgány činné v trestnom konaní sú povinné zúčastnenú osobu o jej právach poučiť a poskytnúť jej možnosť ich uplatnenia.

(3)Ak je zúčastnená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca. Siedmy oddiel Poškodený Oprávnenie poškodeného a uplatnenie nároku na náhradu škody § 43

(1)Ten, komu sa trestným činom ublížilo na zdraví, spôsobila sa majetková, morálna alebo iná škoda (poškodený), má právo robiť návrhy na doplnenie dokazovania, nazerať do spisov (§ 65), zúčastniť sa hlavného pojednávania a verejného zasadnutia konaného o odvolaní a pred skončením konania sa k veci vyjadriť.

(2)Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola trestným činom spôsobená, je oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Návrh treba urobiť najneskoršie na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania (§ 206 ods. 2). Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

(3)Návrh podľa odseku 2 môže urobiť i prokurátor, ak to vyžaduje ochrana záujmov spoločnosti, socialistických organizácií alebo pracujúcich, najmä ak bola trestným činom spôsobená škoda na majetku v socialistickom vlastníctve. § 44

(1)Oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v trestnom konaní stíhaný ako spoluobvinený.

(2)Účasť poškodeného je vylúčená v stannom konaní. V konaní o trestných činoch patriacich do príslušnosti krajského súdu (§ 17 ods. 1) rozhodne o účasti poškodeného súd podľa povahy prejednávanej veci.

(3)Návrh podľa § 43 ods. 2 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v občianskoprávnom alebo inom príslušnom konaní. § 45

(1)Ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca.

(2)Ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody (§ 43 ods. 2), prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva poškodenému, aj na jeho právneho nástupcu. § 46 Orgány činné v trestnom konaní sú povinné poškodeného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie. Zaistenie nároku poškodeného § 47

(1)Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky škody zaistiť na majetku obvineného.

(2)Časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení opíšu a obvinenému sa zakáže s nimi nakladať. Hnuteľné veci sa pritom spravidla uložia do úschovy na štátnom notárstve. Ak ide o nehnuteľnosť, doručí sa uznesenie o zaistení štátnemu notárstvu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť. Pri pohľadávkach sa prikáže dlžníkovi, aby namiesto plnenia obvinenému zložil predmet plnenia do úschovy na štátnom notárstve.

(3)Zaisťovať podľa odseku 2 nemožno nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť. Na zaistenie nároku nemožno použiť veci, ktoré nemožno podľa občianskoprávnych predpisov postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia, ani pohľadávky obvineného na výplatu odmeny z pracovnoprávneho alebo obdobného pomeru, pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu dávok z nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia.

(4)O zaistení rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo poškodeného, v prípadnom konaní prokurátor na návrh poškodeného. V prípravnom konaní prokurátor nárok zaistí i bez návrhu poškodeného, ak to vyžaduje ochrana záujmov spoločnosti, socialistických organizácií alebo pracujúcich, najmä ak bola trestným činom spôsobená škoda na majetku v socialistickom vlastníctve.

(5)Poškodeného treba o zaistení jeho nároku vždy upovedomiť s upozornením na dôvody, pre ktoré sa zaistenie podľa § 48 ods. 1 zruší. § 48

(1)Zaistenie sa zruší,

a)ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo nariadené,
b)ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené alebo ak sa skončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, alebo
c)ak uplynuli dva mesiace odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým bola vec postúpená inému orgánu.

(2)Zaistenie treba obmedziť, ak sa ukáže, že nie je potrebné v rozsahu, v ktorom bolo nariadené. Ak boli zaistením postihnuté veci patriace inej osobe ako obvinenému, vyjmú sa zo zaistenia. § 49 Proti rozhodnutiu podľa § 47 a 48 je prípustná sťažnosť, ktorá má, pokiaľ ide o zrušenie zaistenia, jeho obmedzenie alebo vyňatie zo zaistenia, odkladný účinok. Ôsmy oddiel Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného § 50

(1)Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom.

(2)Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť len osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená a ktorá je občiansky bezúhonná; na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.

(3)Ak ide v odbore vojenského súdnictva o vec zvlášť dôležitého záujmu obrany vlasti, môže prokurátor alebo predseda senátu rozhodnúť, že sa v nej môže splnomocniť len dôstojník justície v činnej službe zaradený do vojenského súdnictva. § 51 Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného je oprávnený robiť za zúčastnenú osobu alebo poškodeného návrhy a podávať za nich žiadosti a opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť zúčastnená osoba alebo poškodený. TRETIA HLAVA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O ÚKONOCH TRESTNÉHO KONANIA § 52 Spôsob vykonávania úkonov trestného konania Pri vykonávaní úkonov trestného konania sa musí zaobchádzať s osobami na úkone zúčastnenými tak, ako to vyžaduje význam a výchovný účel trestného konania; vždy treba rešpektovať ich osobnosť a ich ústavou zaručené práva. Prvý oddiel Dožiadanie § 53

(1)Súd, prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania vo svojom obvode spravidla sami. Mimo svojho obvodu vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania dožiadaním okresného súdu, prokurátora, vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu, v obvode ktorého má byť úkon vykonaný, prípadne aj dožiadaním vojenského súdu alebo vojenského prokurátora; ak vec nepripúšťa odklad alebo ak to je pre riadne posúdenie veci nevyhnutne potrebné, vykonajú však úkon i mimo svojho obvodu sami.

(2)Najvyšší súd a krajský súd môžu jednotlivé úkony i vo svojom obvode vykonať dožiadaním okresného súdu, v obvode ktorého má byť úkon vykonaný; najvyšší súd môže to urobiť aj dožiadaním krajského súdu.

(3)Vojenský súd a vojenský prokurátor môžu jednotlivé úkony trestného konania vykonať aj dožiadaním okresného súdu alebo okresného prokurátora, v obvode ktorého má byť úkon vykonaný. § 54

(1)V dožiadaní treba uviesť spisové údaje, ktorých znalosť je nevyhnutná na riadne vykonanie úkonu. Ak treba, pripojí dožadujúci orgán spisy a poukáže na tie ich časti, v ktorých sú potrebné údaje uvedené. Dožiadaný orgán je podľa povahy veci a podľa toho, čo pri vykonávaní úkonu vyšlo najavo, oprávnený a povinný vykonať i ďalšie nevyhnutné úkony, najmä vyslúchnuť ďalšie osoby a dopytovať sa na okolnosti v dožiadaní neuvedené, ak to môže prispieť k rýchlemu a správnemu rozhodnutiu veci.

(2)Úkony dožiadaného súdu vykonáva sudca z povolania; má pritom práva a povinnosti predsedu senátu. Druhý oddiel Zápisnica § 55 Spisovanie zápisnice

(1)O každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať

a)pomenovanie súdu, prokurátora alebo iného orgánu vykonávajúceho úkon,
b)miesto, čas a predmet úkonu,
c)meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko prítomných strán, meno a priezvisko zákonných zástupcov, obhajcov a splnomocnencov, ktorí sa na úkone zúčastnili,
d)stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého by bolo zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí pri úkone vyhlásených, a ak bol hneď pri úkone doručený odpis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení,
e)návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb,
f)námietky strán alebo vyslúchaných osôb proti obsahu zápisnice.

(2)Výpovede osôb, ktoré už boli vyslúchnuté, sa do zápisnice o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí zapisujú len potiaľ, pokiaľ obsahujú odchýlky alebo dodatky k predošlým výpovediam.

(3)Zápisnica o výpovedi osoby, ktorá nevie po česky ani po slovensky, spíše sa v niektorom z týchto jazykov; ak záleží na doslovnom znení výpovede, zapíše zapisovateľ alebo tlmočník do zápisnice príslušnú časť výpovede aj v jazyku, v ktorom táto osoba vypovedá.

(4)V dôležitých prípadoch možno okrem zápisnice vyhotoviť o konaní i rýchlopisný záznam, ktorý sa potom spolu s prepisom do obyčajného písma pripojí k zápisnici. Na zachytenie priebehu konania možno v prípade potreby použiť iný vhodný prostriedok. Pomôcku na to použitú treba označiť, spoľahlivo schovať a v zápisnici poznamenať, kde je uložená. § 56 Podpisovanie zápisnice

(1)Zápisnicu o hlavnom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadnutí podpisuje predseda senátu a zapisovateľ; iné zápisnice podpíše ten, kto úkon vykonal, a osoba, ktorej sa úkon týka, prípadne zapisovateľ, tlmočník, znalec alebo iná osoba pribratá k úkonu. Ak má zápisnica o výsluchu viac strán, musí vyslúchaná osoba podpísať každú stranu zápisnice. Ak odmietne vyslúchaný alebo iná osoba pribratá k úkonu zápisnicu podpísať, uvedie sa to v zápisnici s poznamenaním dôvodu odmietnutia.

(2)Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom alebo neverejnom zasadnutí, podpíše ju iný člen senátu. Ak je táto prekážka u inej osoby alebo u samosudcu, poznamená sa v zápisnici dôvod, prečo podpis odpadol. § 57 Oprava zápisnice

(1)O oprave a doplnení zápisnice o hlavnom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadnutí a taktiež o námietkach proti takej zápisnici rozhoduje súd, o zápisnicu ktorého ide. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

(2)Ten, kto viedol pojednávanie alebo vykonávanie úkonu, môže i po podpise zápisnice nariadiť alebo vykonať opravu pisárskych chýb alebo iných zrejmých nesprávností. Oprava sa vykoná tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný; opravu podpíše ten, kto ju nariadil. § 58 Zápisnica o hlasovaní

(1)V zápisnici o hlasovaní sa uvedie okrem všeobecných náležitostí (§ 55 ods. 1)

a)postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok rozhodnutia,
b)mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení i so stručným odôvodnením.

(2)Zápis o všetkých hlasovaniach, ktoré sa vyskytli v priebehu toho istého pojednávania, pojme sa do jedinej zápisnice o hlasovaní.

(3)Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.

(4)Zápisnica o hlasovaní sa zalepí a pripojí k zápisnici o pojednávaní. Otvoriť ju smie len predseda senátu na nadriadenom súde pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda senátu najvyššieho súdu alebo predseda najvyššieho súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie zákona, ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nazretí ju opäť zalepí a otvorenie potvrdí svojím podpisom.

(5)Zápisnica o hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa senát uzniesol jednomyseľne a ktorým predchádzala porada iba v pojednávacej sieni bez prerušenia pojednávania; v zápisnici o pojednávaní sa v takom prípade poznamená, že k uzneseniu došlo bez prerušenia pojednávania. Tretí oddiel Podanie § 59

(1)Podanie sa posudzuje vždy podľa svojho obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky alebo ďalekopisom.

(2)Ak sa robí trestné oznámenie ústne, treba oznamovateľa vypočuť o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o dôkazoch a o výške škody spôsobenej oznámeným činom; ak je oznamovateľ súčasne poškodeným alebo jeho splnomocnencom, musí sa vypočuť aj o tom, či žiada, aby súd rozhodol v trestnom konaní o jeho nároku na náhradu škody. Výsluch sa má vykonať tak, aby sa získal podklad pre ďalšie konanie.

(3)Ak bola zápisnica o ústne urobenom trestnom oznámení spísaná na súde, pošle ju súd bez odkladu prokurátorovi. Štvrtý oddiel Lehoty § 60 Počítanie lehôt

(1)Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.

(2)Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

(3)Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň.

(4)Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote

a)podané na poštu a adresované súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo vyhľadávaciemu orgánu, u ktorého sa má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť,
b)urobené na súde alebo u prokurátora, ktorý má vo veci rozhodnúť,
c)urobené príslušníkom ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe u jeho náčelníka,
d)urobené u náčelníka nápravného zariadenia, v ktorom je ten, kto podanie robí, vo väzbe alebo v treste alebo
e)urobené ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde alebo u okresného prokurátora. § 61 Navrátenie lehoty

(1)Ak zmešká obvinený alebo jeho obhajca z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí mu orgán, ktorému patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty. O navrátenie lehoty treba požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak nebol opravný prostriedok ešte podaný, treba ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie proti rozsudku, možno odvolanie odôvodniť ešte v lehote ôsmich dní od doručenia uznesenia o povolení navrátenia lehoty.

(2)Ak bol opravný prostriedok už zamietnutý ako omeškaný, zruší orgán pri povolení navrátenia lehoty súčasne i svoje rozhodnutie o zamietnutí opravného prostriedku.

(3)Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj vtedy, ak sa ukáže, že lehota na podanie opravného prostriedku, ktorý bol zamietnutý ako omeškaný, zmeškaná nebola. Piaty oddiel Doručovanie § 62 Všeobecné ustanovenia

(1)Ak nebola písomnosť doručená pri úkone trestného konania, doručí sa spravidla poštou.

(2)V prípade potreby možno požiadať o doručenie orgán miestneho národného výboru a v prípadoch obzvlášť naliehavých, najmä pri nariadenom predvedení, pri neúspešnosti pokusu doručiť iným spôsobom do vlastných rúk adresáta zásielku, pri ktorej je uloženie vylúčené, alebo pri nebezpečenstve, že prieťah v doručovaní povedie k zmareniu konania, aj orgán Zboru národnej bezpečnosti.

(3)Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručí sa inej dorastenej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná písomnosť prevziať a jej odovzdanie obstarať.

(4)Ak niet takej osoby, uloží sa písomnosť na pošte alebo na miestnom národnom výbore a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(5)Písomnosti určené osobám požívajúcim diplomatické imunity a výsady alebo osobám v ich bytoch sa predložia Ministerstvu spravodlivosti; to zariadi ich doručenie. § 63 Doručovanie do vlastných rúk

(1)Do vlastných rúk sa doručuje

a)obvinenému obžaloba a predvolanie,
b)osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok odpis tohto rozhodnutia,
c)iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán z dôležitých dôvodov nariadi.

(2)Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa rozhodnutie na pošte alebo na miestnom národnom výbore a adresát sa o tomto uložení vhodným spôsobom upovedomí. Ak si nevyzdvihne adresát zásielku do troch dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(3)Uložiť doručovanú zásielku podľa odseku 2 nemožno, ak sa doručuje

a)obvinenému obžaloba alebo predvolanie na hlavné pojednávanie alebo na verejné zasadnutie,
b)obžalovanému odpis rozsudku, proti ktorému môže podať odvolanie,
c)iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán z dôležitých dôvodov nariadi.

(4)Ak je uloženie doručovanej zásielky vylúčené, musí to odosielateľ na zásielke nápadne vyznačiť. § 64 Odopretie prijatia

(1)Ak odoprie adresát písomnosť prijať, poznamená sa to na doručenke spolu s dátumom a dôvodom odopretia a písomnosť sa vráti.

(2)Ak uzná predseda senátu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, ktorý písomnosť odoslal, že prijatie bolo odopreté bezdôvodne, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie bolo odopreté; na tento následok musí doručovateľ adresáta upozorniť. Šiesty oddiel Nazeranie do spisov § 65

(1)Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba, ich obhajcovia a splnomocnenci, ako aj spoločenský obžalobca a spoločenský obhajca majú právo nazerať do spisov, s výnimkou zápisnice o hlasovaní, a robiť si výpisky a poznámky. To isté právo majú zákonní zástupcovia obvineného, poškodeného alebo zúčastnenej osoby, ak tieto osoby sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony, alebo ak ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Iné osoby tak môžu robiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom prokurátora, vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu, len pokiaľ je to potrebné na uplatnenie ich práv.

(2)V prípravnom konaní môže prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán nazretie do spisu zo závažných dôvodov odoprieť. Závažnosť dôvodov, z ktorých nazretie do spisu odoprel vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, je na žiadosť osoby, ktorej sa nazretie odoprelo, prokurátor povinný urýchlene preskúmať. Nazretie do spisu nemožno odoprieť obvinenému a obhajcovi, ak sa už prikročilo k oboznamovaniu obvineného s výsledkami vyšetrovania alebo vyhľadávania.

(3)Tomu, kto mal právo byť pri úkone prítomný, nemôže sa odoprieť nazretie do zápisnice o takom úkone. Obvinenému a jeho obhajcovi nemôže sa odoprieť nazretie do uznesenia o vznesení obvinenia (§ 163) alebo do záznamu o oznámení obvinenia (§ 169).

(4)Práva štátnych orgánov nazerať do spisov podľa iných zákonných predpisov nie sú ustanovením predchádzajúcich odsekov dotknuté.

(5)Pri povoľovaní nazerať do spisov je nevyhnutné urobiť také opatrenie, aby bolo zachované štátne, hospodárske a služobné tajomstvo. Siedmy oddiel Poriadková pokuta § 66

(1)Kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo sa voči súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo vyhľadávaciemu orgánu správa urážlivo alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz daný mu podľa tohto zákona, toho môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán potrestať poriadkovou pokutou do 500 Kčs. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(2)Ak sa dopustí takého konania príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe, môže sa prenechať náčelníkovi, aby ho potrestal podľa disciplinárneho poriadku.

(3)Ak sa dopustí takého konania osoba, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže sa prenechať náčelníkovi nápravného zariadenia, aby ju potrestal disciplinárne. ŠTVRTÁ HLAVA ZAISTENIE OSÔB A VECÍ Prvý oddiel Väzba § 67 Dôvody väzby Obvinený smie byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu,

a)že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť hneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo zamestnanie alebo ak mu hrozí vysoký trest,
b)že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených alebo ináč mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie alebo
c)že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. § 68 Rozhodnutie o väzbe Vziať do väzby možno iba osobu, proti ktorej bolo vznesené obvinenie (§ 163) alebo ktorej bolo oznámené obvinenie (§ 169). O väzbe rozhoduje súd, v prípravnom konaní prokurátor. § 69 Príkaz na dodanie do väzby

(1)Ak je to potrebné, vydá orgán, ktorý rozhoduje o väzbe, príkaz aby obvinený bol dodaný do väzby. V konaní pred súdom vydá tento príkaz predseda senátu.

(2)Dodanie vykonajú na podklade príkazu orgány Zboru národnej bezpečnosti, ktoré sú tiež povinné, ak je to na vykonanie príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvineného.

(3)Osoba dodaná do väzby musí byť do 48 hodín vyslúchnutá a musí jej byť oznámené rozhodnutie o väzbe. § 70 Upovedomenie o vzatí do väzby O vzatí do väzby treba bez prieťahov upovedomiť niektorého rodinného príslušníka obvineného, ako aj vedúceho jeho pracoviska. O vzatí do väzby príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru treba upovedomiť aj jeho veliteľa alebo náčelníka. Trvanie väzby § 71

(1)Väzba v prípravnom konaní, včítane konania podľa desiatej hlavy, môže trvať najviac dva mesiace. Predĺžiť túto lehotu môže len nadriadený prokurátor.

(2)Čas uvedený v odseku 1 sa počíta odo dňa, v ktorom došlo k obmedzeniu osobnej slobody obvineného. § 72

(1)Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby ešte trvajú; ak odpadne dôvod väzby, musí byť obvinený hneď prepustený na slobodu.

(2)Obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. O jeho žiadosti musí súd a v prípravnom konaní prokurátor neodkladne rozhodnúť. Ak bola žiadosť obvineného zamietnutá, môže ju, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí štrnástich dní.

(3)Ak súhlasí prokurátor s prepustením obvineného na slobodu, môže v konaní pred súdom o prepustení z väzby rozhodnúť predseda senátu. § 73 Nahradenie väzby zárukou spoločenskej organizácie alebo sľubom obvineného

(1)Ak tu je len dôvod väzby uvedený v § 67 písm.

a)alebo
c)a organizácia uvedená v § 4 ods. 1 ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie sa obvineného a za to, že sa na vyzvanie ustanoví na súd, k prokurátorovi alebo k vyšetrovateľovi, môže orgán rozhodujúci o väzbe, ak považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu vyšetrovaného prípadu za dostatočnú, ju prijať a ponechať obvineného na slobode alebo ho na slobodu prepustiť.

(2)Rovnako môže orgán rozhodujúci o väzbe postupovať, ak tu je len dôvod väzby uvedený v § 67 písm. a) a obvinený dá písomný sľub, že sa na vyzvanie ustanoví na súd, k prokurátorovi alebo k vyšetrovateľovi a že každú zmenu svojho pobytu vopred ohlási, ak považuje orgán vzhľadom na osobu obvineného a na povahu vyšetrovaného prípadu sľub za dostatočný. § 74 Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe

(1)Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť.

(2)Odkladný účinok má iba sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o prepustení obvineného z väzby. Ak však prokurátor pri vyhlásení takého rozhodnutia bol prítomný, má jeho sťažnosť odkladný účinok len vtedy, ak bola podaná hneď po vyhlásení rozhodnutia; ak ide o prepustenie z väzby po oslobodzujúcom rozsudku, má sťažnosť prokurátora odkladný účinok len vtedy, ak prokurátor podal aj odvolanie proti rozsudku. Druhý oddiel Zadržanie § 75 Zadržanie obvineného vyšetrovateľom alebo vyhľadávacím orgánom Ak je tu niektorý z dôvodov väzby (§ 67) a pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie prokurátora o väzbe vopred zadovážiť, môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán obvineného zadržať predbežne sám. Je však povinný vykonané zadržanie prokurátorovi bez odkladu ohlásiť a najneskoršie do 48 hodín od zadržania obvineného prokurátorovi odovzdať alebo prepustiť na slobodu. Spolu s obvineným odovzdá prokurátorovi i odpis zápisnice, ktorú spísal pri zadržaní, a prípadne i ďalší materiál, ktorý prokurátor potrebuje, aby mohol rozhodnúť o väzbe. § 76 Zadržanie podozrivej osoby

(1)Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže, ak je tu niektorý z dôvodov väzby (§ 67), vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán v naliehavých prípadoch zadržať, i keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie podľa § 163 ani jej nebolo oznámené obvinenie podľa § 169. Na zadržanie treba predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec nepripúšťa odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola oná osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.

(2)Osobu, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine, smie zadržať ktokoľvek, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie jej totožnosti, na zamedzenie úteku alebo na zabezpečenie dôkazu. Je však povinný odovzdať zadržaného hneď prokurátorovi alebo vyšetrovateľovi alebo orgánu Zboru národnej bezpečnosti; zadržaného príslušníka ozbrojených síl môže tiež odovzdať najbližšiemu útvaru ozbrojených síl alebo správcovi posádky. Ak nemožno zadržaného takto odovzdať, treba niektorému z uvedených orgánov zadržanie aspoň hneď oznámiť.

(3)Orgán, ktorý zadržanie vykonal, spíše o ňom bez odkladu zápisnicu, v ktorej označí miesto, čas a bližšie okolnosti zadržania, ako aj jeho podstatné dôvody a uvedie osobné údaje zadržanej osoby. Odpis zápisnice doručí bez odkladu prokurátorovi. Obdobne postupuje orgán, ktorý prevzal osobu zadržanú podľa odseku 2.

(4)Orgán, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému zadržaná osoba bola odovzdaná, túto osobu neodkladne vyslúchne a prepustí ju na slobodu, ak bude podozrenie rozptýlené alebo dôvody zadržania z inej príčiny odpadnú. Ak neprepustí zadržanú osobu na slobodu, je tento orgán povinný odovzdať ju najneskoršie do 48 hodín od zadržania alebo prevzatia spolu s dôkazným materiálom prokurátorovi.

(5)Na ustanovenia § 91, 92, 93 a 95 treba primerane dbať i vtedy, ak je zadržaná osoba vyslúchaná v čase, keď proti nej nebolo ešte vznesené obvinenie podľa § 163 ani jej nebolo oznámené obvinenie podľa § 169. § 77 Rozhodnutie prokurátora o zadržanej osobe Ak nenariadil prokurátor prepustiť osobu zadržanú podľa predchádzajúcich ustanovení na slobodu už na podklade hlásenia o zadržaní obvineného (§ 75) alebo na podklade zápisnice o zadržaní podozrivého (§ 76 ods. 3), je povinný najneskoršie do 48 hodín po tom, čo mu bola zadržaná osoba odovzdaná, rozhodnúť podľa § 68 o jej vzatí do väzby alebo ju prepustiť na slobodu. Tretí oddiel Vydanie a odňatie veci § 78 Povinnosť na vydanie veci

(1)Kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo vyhľadávaciemu orgánu; ak ju treba pre účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia (§ 66).

(2)Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na listinu, ktorej obsah sa týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, že došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti (§ 99).

(3)Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán. § 79 Odňatie veci

(1)Ak nebude vec dôležitá pre trestné konanie na vyzvanie vydaná tým, ktorý ju má pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora, vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu odňatá. Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.

(2)Ak nevykoná orgán, ktorý príkaz na odňatie veci vydal, odňatie veci sám, vykoná ho na podklade príkazu orgán Zboru národnej bezpečnosti.

(3)Bez predchádzajúceho súhlasu uvedeného v odseku 1 môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán vydať príkaz len vtedy, ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec nepripúšťa odklad.

(4)K odňatiu veci sa podľa možnosti priberie osoba, ktorá nie je na veci zúčastnená.

(5)Zápisnica o vydaní a odňatí veci musí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej alebo odňatej veci, ktorý by umožnil určiť jej totožnosť.

(6)Osobe, ktorá vec vydala alebo ktorej bola vec odňatá, vydá orgán, ktorý úkon vykonal, hneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo odpis zápisnice. Vrátenie veci § 80

(1)Ak vec, ktorá bola podľa § 78 vydaná alebo podľa § 79 odňatá, na ďalšie konanie už nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vráti sa tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa tomu, právo koho na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec uloží do úschovy na štátnom notárstve a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v konaní o občianskoprávnych veciach.

(2)Ak je nebezpečenstvo, že sa vec, ktorá nemohla byť vrátená alebo vydaná podľa odseku 1, skazí, predá sa a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy na štátnom notárstve. Na predaj sa použijú primerane predpisy o súdnom predaji zexekvovaných hnuteľných vecí.

(3)Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 robí predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán. Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán potrebuje na to predchádzajúci súhlas prokurátora. Proti rozhodnutiu o vrátení a vydaní veci, ako aj o uložení do úschovy je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. § 81

(1)Ak bola obvineným vydaná alebo mu odňatá vec, ktorú získal alebo pravdepodobne získal trestným činom, a buď nie je známe, komu vec patrí, alebo nie je známy pobyt poškodeného, vyhlási sa verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom na vypátranie poškodeného najúčelnejším, a to spolu s vyzvaním, aby sa poškodený prihlásil do šiestich mesiacov od vyhlásenia.

(2)Ak uplatnil v lehote uvedenej v odseku 1 nárok na vec niekto iný ako obvinený, postupuje sa podľa § 80 ods. 1. Ak nárok na vec neuplatnil nikto iný, vydá sa vec, alebo ak bola medzitým pre nebezpečenstvo skazy už predaná, suma za ňu utŕžená obvinenému na jeho žiadosť, pokiaľ nejde o vec, ktorú získal trestným činom. Ak ide o takú vec alebo ak nepožiadal obvinený o vrátenie veci, vec sa odovzdá národnému výboru, ktorý vykoná jej realizáciu. Tým nie je dotknuté právo vlastníka žiadať vydanie sumy utŕženej za vec.

(3)Ak ide o bezcennú vec, možno ju zničiť, a ak ide o vec nepatrnej ceny, možno ju odovzdať národnému výboru na realizáciu, a to v oboch prípadoch i bez predchádzajúceho vyhlásenia opisu.

(4)Opatrenia a rozhodnutia uvedené v odsekoch 1 až 3 robí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán. Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán potrebuje na to predchádzajúci súhlas prokurátora. Proti uzneseniu o vydaní veci, odovzdaní veci národnému výboru na realizáciu alebo o zničení veci je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Štvrtý oddiel Domová a osobná prehliadka § 82 Dôvody domovej a osobnej prehliadky

(1)Domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inej miestnosti alebo v priestore k nim patriacom je vec dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá z trestného činu.

(2)Osobnú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že niekto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie.

(3)U zadržanej osoby a u osoby, ktorá má byť dodaná alebo ktorá sa berie do väzby, možno vykonať osobnú prehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má pri sebe zbraň alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie vlastné alebo cudzie. § 83 Príkaz na prehliadku

(1)Nariadiť domovú alebo osobnú prehliadku je oprávnený predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán. Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán na to potrebuje predchádzajúci súhlas prokurátora. Príkaz na domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa osobe, u ktorej sa prehliadka vykonáva, pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskoršie do 48 hodín po nej.

(2)Ak nevykoná domovú alebo osobnú prehliadku orgán, ktorý ju nariadil, vykoná ju na jeho príkaz orgán Zboru národnej bezpečnosti.

(3)Bez príkazu alebo súhlasu uvedeného v odseku 1 môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán alebo orgán Zboru národnej bezpečnosti vykonať domovú alebo osobnú prehliadku len vtedy, keď nemožno príkaz alebo súhlas vopred získať a vec nepripúšťa odklad, alebo ak ide o osobu pristihnutú pri čine alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na dodanie do väzby. Bez príkazu alebo súhlasu možno tiež vykonať osobnú prehliadku v prípadoch uvedených v § 82 ods. 3. § 84 Predchádzajúci výsluch Domovú alebo osobnú prehliadku možno vykonať len po predchádzajúcom výsluchu toho, u koho alebo na kom sa má vykonať, a to len vtedy, keď sa výsluchom nedosiahlo ani dobrovoľné vydanie hľadanej veci, ani odstránenie iných dôvodov, ktoré viedli k prehliadke. Predchádzajúci výsluch nie je potrebný, ak vec nepripúšťa odklad a výsluch nemožno vykonať okamžite. § 85 Výkon prehliadky

(1)Orgán vykonávajúci domovú prehliadku je povinný umožniť osobe, u ktorej sa prehliadka vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti účasť pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto osoby poučiť.

(2)K výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať osobu, ktorá nie je na veci zúčastnená. Orgán vykonávajúci prehliadku sa preukáže svojím oprávnením.

(3)V zápisnici o prehliadke treba tiež uviesť, či boli dodržané ustanovenia o predchádzajúcom výsluchu, prípadne označiť dôvody, prečo dodržané neboli. Ak došlo pri prehliadke k vydaniu alebo odňatiu veci, treba pojať do zápisnice aj údaje uvedené v § 79 ods. 5.

(4)Osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, vydá orgán, ktorý ju vykonal, hneď, a ak to nie je možné, najneskoršie do 48 hodín po nej písomné potvrdenie o jej výsledku, ako aj o prevzatí vecí, ktoré boli pri prehliadke vydané alebo odňaté, alebo odpis zápisnice. Piaty oddiel Zadržanie a otvorenie zásielok § 86 Zadržanie zásielok

(1)Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť obsah nedoručených telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré pochádzajú od obvineného alebo sú jemu určené, nariadi predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, aby mu ich pošta alebo podnik vykonávajúci ich prepravu vydali; vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán potrebuje na to predchádzajúci súhlas prokurátora.

(2)Bez nariadenia uvedeného v odseku 1 môže byť preprava zásielky zadržaná na príkaz vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu alebo aj orgánu Zboru národnej bezpečnosti, ale len vtedy, ak nemožno toto nariadenie vopred zadovážiť a vec nepripúšťa odklad. Ak nedôjde pošte alebo podniku vykonávajúcemu prepravu zásielok v takom prípade do troch dní nariadenie predsedu senátu, prokurátora, vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu, aby mu boli zásielky vydané, nesmie pošta alebo podnik prepravu zásielok ďalej zdržiavať. § 87 Otvorenie zásielok

(1)Zásielku vydanú podľa § 86 ods. 1 smie otvoriť len predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán; vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán potrebuje na otvorenie predchádzajúci súhlas prokurátora.

(2)Otvorená zásielka sa odovzdá adresátovi, a ak nie je jeho pobyt známy, niektorému z jeho rodinných príslušníkov; ináč sa zásielka vráti odosielateľovi. Ak je však obava, že by odovzdanie zásielky malo škodlivý vplyv na trestné stíhanie, pripojí sa zásielka ku spisu; ak je to vhodné, oznámi sa adresátovi obsah listu alebo telegramu. Ak nie je jeho pobyt známy, urobí sa oznámenie niektorému z jeho rodinných príslušníkov.

(3)Zásielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potrebné, odovzdá sa hneď adresátovi alebo sa vráti pošte alebo podniku, ktorý ju vydal. Šiesty oddiel § 88 zrušený PIATA HLAVA DOKAZOVANIE § 89 Všeobecné ustanovenia

(1)V trestnom stíhaní treba dokazovať najmä,

a)či sa stal skutok, v ktorom sa vidí trestný čin,
b)či tento skutok spáchal obvinený a z akých pohnútok,
c)okolnosti, ktoré majú vplyv na stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť,
d)okolnosti závažné pre posúdenie osobných pomerov páchateľa,
e)okolnosti umožňujúce určenie povahy a výšky škody spôsobenej trestným činom,
f)okolnosti, ktoré viedli k trestnej činnosti alebo umožnili jej spáchanie.

(2)Za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci, najmä výpovede obvineného a svedkov, znalecké posudky, veci a listiny dôležité pre trestné konanie a ohliadka. Prvý oddiel Výpoveď obvineného § 90 Predvolanie a predvedenie

(1)Ak sa neustanoví obvinený, ktorý bol riadne predvolaný, na výsluch bez dostatočného ospravedlnenia, možno ho predviesť; na to a na iné následky neustanovenia sa (§ 66) musí byť v predvolaní upozornený.

(2)Obvinený môže byť predvedený i bez predchádzajúceho predvolania, ak je to nevyhnutné pre úspešné vykonanie trestného konania, najmä keď sa skrýva alebo nemá stále bydlisko.

(3)O predvedenie treba požiadať príslušný orgán Zboru národnej bezpečnosti; ak však ide o mladistvého, možno tak urobiť, len ak ho nemožno predviesť pracovníkom súdu, prokuratúry alebo orgánu povereného starostlivosťou o mládež. O predvedenie príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe treba požiadať jeho veliteľa alebo náčelníka. Výsluch obvineného § 91

(1)Výsluch obvineného sa vykonáva tak, aby poskytol, pokiaľ možno, úplný a jasný obraz o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie. K výpovedi alebo k priznaniu nesmie byť obvinený nijakým spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba rešpektovať jeho osobnosť. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať a všetkými dosiahnuteľnými dôkazmi overiť všetky okolnosti prípadu.

(2)Ak je obvinených viac, vyslúchajú sa oddelene. § 92

(1)Pred prvým výsluchom treba vždy zistiť totožnosť obvineného, jeho rodinné, majetkové a zárobkové pomery a predchádzajúce tresty, objasniť mu podstatu vzneseného obvinenia a poučiť ho o jeho právach. Obsah poučenia sa poznamená v zápisnici.

(2)Obvinenému musí byť daná možnosť k obvineniu sa podrobne vyjadriť, najmä súvisle opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť okolnosti, ktoré obvinenie zoslabujú alebo vyvracajú a ponúknuť o nich dôkazy.

(3)Obvinenému môžu sa klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na odstránenie neúplnosti, nejasnosti a rozporov. Otázky musia sa klásť jasne a zrozumiteľne, bez predstierania klamlivých a nepravdivých okolností; nesmie sa v nich naznačiť, ako na ne odpovedať. § 93

(1)Obvinenému sa môže dovoliť, aby skôr, než dá odpoveď, nazrel do písomných poznámok, ktoré musí vyslúchajúcemu, ak o to požiada, predložiť na nazretie; táto okolnosť musí sa v zápisnici poznamenať.

(2)Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal; až potom mu má byť osoba alebo vec ukázaná, a to spravidla medzi niekoľkými osobami alebo niekoľkými vecami toho istého druhu.

(3)Ak to treba na zistenie pravosti rukopisu, môže byť obvinený vyzvaný, aby napísal potrebný počet slov; k tomu však nesmie byť nijakým spôsobom donucovaný. Obvinený je však povinný vždy strpieť úkony potrebné na to, aby sa zistila jeho totožnosť. § 94

(1)Ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou svedka alebo spoluobvineného a rozpor nemožno vyjasniť ináč, môže byť obvinený postavený týmto osobám tvárou v tvár.

(2)Osoby postavené tvárou v tvár môžu si klásť navzájom otázky len so súhlasom vyslúchajúceho. § 95

(1)Výpoveď obvineného sa do zápisnice zapíše spravidla podľa diktátu vyslúchajúceho, v priamej reči a pokiaľ možno doslova.

(2)Ak nejde o zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom zasadnutí, musí byť zápisnica po skončení výsluchu obvinenému predložená na prečítanie, alebo ak o to požiada, prečítaná; obvinený má právo žiadať, aby bola zápisnica doplnená alebo aby v nej boli vykonané opravy v súhlase s jeho výpoveďou. O tomto práve treba obvineného poučiť.

(3)Zápisnicu o výsluchu, ktorý bol vykonaný bez pribratia zapisovateľa, treba vyslúchanému pred podpisom prečítať alebo na prečítanie predložiť v prítomnosti nezúčastnenej osoby. Ak vyslúchaný má proti obsahu zápisnice námietky, treba ich prejednať v prítomnosti pribranej osoby a výsledok prejednania pojať do zápisnice. § 96 zrušený Druhý oddiel Svedkovia § 97 Povinnosť svedčiť Každý je povinný na predvolanie sa ustanoviť a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. § 98 Predvolanie a predvedenie Ak sa svedok, hoci bol riadne predvolaný, bez dostatočného ospravedlnenia neustanoví, môže byť predvedený. Na to a na iné následky neustanovenia sa (§ 66) musí byť svedok v predvolaní upozornený. Ak sa neustanoví príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe, treba požiadať jeho veliteľa alebo náčelníka, aby oznámil dôvod, prečo sa predvolaný neustanovil, prípadne, aby ho dal predviesť. § 99 Zákaz výsluchu

(1)Svedok nesmie byť vyslúchnutý o okolnostiach, ktoré tvoria štátne tajomstvo, ktoré je povinný zachovať v tajnosti, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom oslobodený; oslobodenie možno odoprieť len vtedy, keby výpoveď spôsobila štátu vážnu škodu.

(2)Svedok nesmie byť vyslúchaný ani vtedy, keby svojou výpoveďou porušil štátom uloženú povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme túto povinnosť má, oslobodený.

(3)Zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú výpoveď týkajúcu sa trestného činu, ktorý má svedok povinnosť oznámiť podľa trestného zákona. § 100 Právo odoprieť výpoveď

(1)Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh; ak je obvinených viac a svedok je v uvedenom pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných obvinených len vtedy, keď nemožno odlúčiť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede týkajúcej sa obvineného, s ktorým je svedok v tomto pomere.

(2)Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom pokolení, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi alebo iným osobám v rodine alebo v obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu.

(3)Odoprieť výpoveď ako svedok nemôže však ten, kto má povinnosť trestný čin, ktorého sa svedecká výpoveď týka, oznámiť podľa trestného zákona. Výsluch svedka § 101

(1)Pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť, jeho pomer k obvinenému, poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, a ak treba, aj o zákaze výsluchu, ako aj o tom, že je povinný vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčať. Ďalej musí byť poučený o význame svedeckej výpovede z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch krivej výpovede. Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako pätnásť rokov, treba ju poučiť primerane na jej vek.

(2)Na začiatku výsluchu treba sa svedka opýtať na pomer k prejednávanej veci a k stranám a podľa potreby aj na iné okolnosti významné pre zistenie jeho hodnovernosti. Svedkovi sa musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie a odkiaľ sa dozvedel okolnosti ním uvádzané.

(3)Svedkovi sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na odstránenie neúplnosti, nejasnosti a rozporov. Svedkovi nesmú sa klásť otázky, v ktorých by boli obsiahnuté okolnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede.

(4)Ak to treba na zistenie pravosti rukopisu, môže sa svedkovi prikázať, aby napísal potrebný počet slov. § 102

(1)Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako pätnásť rokov o okolnostiach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby výsluch v ďalšom konaní spravidla sa už nemusel opakovať; k výsluchu sa priberie pedagóg alebo iná osoba majúca skúsenosti s výchovou mládeže, ktorá by so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vyslúchanej osoby prispela k správnemu vedeniu výsluchu. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, môžu byť pribraní i rodičia.

(2)V ďalšom konaní má byť taká osoba vyslúchnutá znova len v nevyhnutných prípadoch. V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených v § 211. Osoba, ktorá bola k výsluchu pribraná, sa podľa potreby vyslúchne na správnosť a úplnosť zápisnice, na spôsob, ktorým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, ktorým vyslúchaná osoba vypovedala. § 103 Ustanovenia § 93 ods. 1 a 2, § 94 a 95 o výsluchu obvineného sa použijú primerane i na výsluch svedka. § 104 Svedočné

(1)Svedok má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej odmeny za prácu (svedočné). Nárok zaniká, ak ho svedok neuplatní do troch dní po svojom výsluchu alebo po tom, čo mu bolo oznámené, že k výsluchu nedôjde; na to musí byť svedok upozornený.

(2)Výšku svedočného určí ten, kto svedka predvolal, a v konaní pred súdom predseda senátu. Tretí oddiel Znalci Pribratie znalca § 105

(1)Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, priberie sa znalec. Namiesto pribrania znalca z odboru lekárstva možno sa uspokojiť v jednoduchých prípadoch s lekárskym potvrdením, o správnosti ktorého niet pochybnosti.

(2)Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť dôležitej, treba pribrať dvoch znalcov. Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o prehliadku a pitvu mŕtvoly (§ 115) alebo o vyšetrenie duševného stavu (§ 116). Na prehliadku a pitvu mŕtvoly smie nebyť pribraný ako znalec ten lekár, ktorý zomretého ošetroval za choroby, ktorá smrti bezprostredne predchádzala. § 106 Znalec musí byť v predvolaní upozornený na následky neustanovenia sa (§ 66) a na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by bol vylúčený alebo ktoré mu inak bránia byť vo veci činný ako znalec. § 107 Príprava posudku

(1)Znalcovi, ktorý je poverený úkonom, sa poskytnú potrebné vysvetlenia zo spisu a vymedzia sa jeho úlohy. Pritom treba dbať na to, že znalcovi nepatrí vykonávať hodnotenie dôkazov a riešiť právne otázky. Ak to je na podanie posudku potrebné, dovolí sa znalcovi nazrieť do spisov alebo sa mu spisy požičajú. Môže sa mu tiež dovoliť, aby bol prítomný pri výsluchu obvineného a svedkov a aby im kládol otázky vzťahujúce sa na predmet znaleckého vyšetrovania. Znalec môže tiež navrhnúť, aby boli inými dôkazmi napred objasnené okolnosti potrebné na podanie posudku.

(2)Znalcovi sa spravidla uloží, aby posudok vypracoval písomne. § 108 Výsluch znalca

(1)Ak vypracoval znalec posudok písomne, postačí, aby sa pri výsluchu naň odvolal a ho potvrdil. Ak nebol posudok vypracovaný písomne, nadiktuje ho znalec pri výsluchu do zápisnice.

(2)Ak sa pribralo viac znalcov, ktorí dospeli po vzájomnej porade k súhlasným záverom, podá za všetkých posudok ten z nich, ktorého sami na to určili; ak sa závery znalcov rozchádzajú, treba vyslúchnuť každého osobitne.

(3)V prípravnom konaní možno od výsluchu znalca upustiť, ak nemá vyhľadávací orgán, vyšetrovateľ ani prokurátor o spoľahlivosti a úplnosti písomne podaného znaleckého posudku pochybnosti. § 109 Chyby posudku Ak je pochybnosť o správnosti posudku alebo ak je posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie. Keby to neviedlo k výsledku, priberie sa iný znalec. § 110 Posudok ústavu

(1)Vo výnimočných, obzvlášť obťažných prípadoch, vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie, možno požiadať štátny orgán alebo štátny ústav, aby sám podal posudok alebo preskúmal posudok podaný znalcom.

(2)Štátny orgán alebo štátny ústav podá posudok písomne. V ňom označí osobu, ktorá posudok vypracovala a môže byť v prípade potreby ako znalec vypočutá. Ak ide o prípad, v ktorom by bolo treba pribrať dvoch znalcov (§ 105 ods. 2), uvedie štátny orgán alebo štátny ústav v posudku dve takéto osoby. § 111 Použitie osobitných predpisov o znalcoch

(1)O ustanovovaní znalca, o spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení z nej, o práve odoprieť vykonanie znaleckého úkonu, o sľube a o pripomenutí povinností pred vykonaním znaleckého úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a o odmene za znalecký úkon (znalečné) platia osobitné predpisy.

(2)Výšku znalečného určí ten, kto znalca pribral, a v konaní pred súdom predseda senátu. Proti rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Štvrtý oddiel Vecné a listinné dôkazy § 112

(1)Vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol trestný čin spáchaný, iné predmety, ktoré dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť a môžu byť prostriedkom na odhalenie a zistenie trestného činu a jeho páchateľa, ako aj stopy trestného činu.

(2)Listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré svojím obsahom dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť vzťahujúcu sa na trestný čin alebo na obvineného. Piaty oddiel Ohliadka § 113 Účel ohliadky a zápisnica o nej

(1)Ohliadka sa robí, ak majú byť priamym pozorovaním objasnené skutočnosti dôležité pre trestné konanie. Na ohliadku sa spravidla priberie znalec.

(2)Zápisnica o ohliadke musí poskytovať úplný a verný obraz predmetu ohliadky; majú sa preto k nej priložiť fotografie, náčrty a iné pomôcky. § 114 Prehliadka tela a iné podobné úkony

(1)Prehliadke tela je povinný sa podrobiť každý, ak nevyhnutne treba zistiť, či sú na jeho tele stopy alebo následky trestného činu. Ak prehliadku tela nerobí lekár, môže ju vykonať len osoba toho istého pohlavia.

(2)Ak na dôkaz treba vykonať skúšku krvi alebo iný obdobný úkon, je osoba, o ktorú ide, povinná strpieť, aby jej lekár alebo odborný zdravotný pracovník odobral krv alebo u nej vykonal iný potrebný úkon, ak nie je spojený s nebezpečenstvom pre jej zdravie.

(3)O povinnosti podľa odsekov 1 a 2 treba túto osobu poučiť s upozornením na následky nevyhovenia (§ 66). § 115 Prehliadka a pitva mŕtvoly a jej exhumácia

(1)Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom, musí byť mŕtvola prehliadnutá a pitvaná. Pochovať mŕtvolu možno v takých prípadoch len so súhlasom prokurátora alebo vyšetrovateľa. O tom rozhodne prokurátor alebo vyšetrovateľ s najväčším urýchlením.

(2)Exhumáciu mŕtvoly môže nariadiť predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor. Vyšetrenie duševného stavu § 116

(1)Ak treba vyšetriť duševný stav obvineného, priberú sa k tomu vždy dvaja znalci z odboru psychiatrie.

(2)Ak nemožno duševný stav vyšetriť ináč, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovateľ so súhlasom prokurátora nariadiť, aby osoba obvinená z trestného činu bola pozorovaná v zdravotníckom ústave, alebo ak je obvinený vo väzbe, aj v osobitných oddeleniach nápravného zariadenia. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(3)Ak zistia znalci u obvineného príznaky nasvedčujúce jeho nepríčetnosti alebo zmenšenej príčetnosti, vyslovia sa súčasne o tom, či je jeho pobyt na slobode nebezpečný. § 117 Pozorovanie duševného stavu nemá trvať dlhšie ako dva mesiace; do toho času treba podať posudok. Na odôvodnenú žiadosť znalcov môže súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovateľ so súhlasom prokurátora túto lehotu predĺžiť, nie však viac ako o mesiac. Proti predĺženiu lehoty je prípustná sťažnosť. § 118 Ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, možno znalecky vyšetriť i duševný stav svedka. Pozorovanie duševného stavu svedka podľa § 116 ods. 2 nie je však prípustné. ŠIESTA HLAVA ROZHODNUTIA § 119 Spôsob rozhodovania

(1)Súd rozhoduje rozsudkom, kde to zákon výslovne ustanovuje; v ostatných prípadoch rozhoduje uznesením.

(2)Prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán rozhodujú, ak zákon neustanovuje niečo iné, uznesením. Prvý oddiel Rozsudok Obsah rozsudku § 120

(1)Rozsudok po úvodných slovách „V mene republiky“ musí obsahovať

a)označenie súdu, o rozsudok ktorého ide, a ak nejde o rozsudok pléna najvyššieho súdu, aj mená a priezviská sudcov, ktorí sa na rozhodnutí zúčastnili,
b)deň a miesto vyhlásenia rozsudku,
c)výrok rozsudku s uvedení zákonných ustanovení, ktoré boli použité,
d)odôvodnenie a
e)poučenie o opravnom prostriedku.

(2)Obžalovaný musí byť v rozsudku označený údajom svojho mena a priezviska, dňa a miesta narodenia, svojho zamestnania a bydliska, prípadne inými údajmi potrebnými na to, aby nemohol byť zamenený s inou osobou. Ak ide o osobu podliehajúcu právomoci vojenských súdov, uvedie sa i hodnosť obžalovaného a útvar, ktorého je príslušníkom.

(3)Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale i uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne i uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov včítane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. § 121 Do rozsudku, ktorým sa rozhoduje otázka viny, pojme súd aj výrok a) o náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu včas uplatnený (§ 43 ods. 2), b) o ochrannom opatrení, ak o ňom bolo na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní rozhodnuté. § 122

(1)Odsudzujúci rozsudok musí obsahovať výrok o treste s uvedením zákonných ustanovení, podľa ktorých bol trest vymeraný alebo podľa ktorých bolo od potrestania upustené, a to prípadne s poukazom na prijatú záruku spoločenskej organizácie. Ak bol uložený trest, ktorého výkon možno podmienečne odložiť, musí rozsudok obsahovať aj výrok o tom, či bol podmienečný odklad povolený, a prípadne, na aké podmienky je viazaný. Ak bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, rozsudok musí obsahovať výrok o spôsobe výkonu tohto trestu (§ 39a, 81 Tr. zák.). Ak je odsúdený obzvlášť nebezpečným recidivistom, treba výrok o tom taktiež pojať do rozsudku.

(2)Vo výroku oslobodzujúceho rozsudku musí sa uviesť, o ktorý z dôvodov uvedených v § 226 sa oslobodenie spod obžaloby opiera. § 123 Súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na podklade odvolania, sťažnosti pre porušenie zákona alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, pojme do nového rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže. § 124 V rozsudku, ktorým ukladá súhrnný trest, musí súd označiť tie skoršie rozsudky, z ktorých nový rozsudok zvyšuje výrok o treste a nahrádza ho výrokom o súhrnnom treste. § 125 V odôvodnení rozsudku súd stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenie oprel, existenciu ktorých skutočností pokladá so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporujú, a prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Výrok o treste treba odôvodniť z hľadiska stupňa nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť a osobných pomerov páchateľa. Ak bol do rozsudku pojatý výrok, že obvinený je obzvlášť nebezpečným recidivistom, treba i tento výrok odôvodniť. Ak ponúkla spoločenská organizácia prevzatie záruky za nápravu páchateľa, musí súd v rozsudku vyložiť, aké stanovisko k ponuke zaujal, a svoje stanovisko odôvodniť. Ak boli do rozsudku pojaté ďalšie výroky, treba odôvodniť i tieto výroky. Porada a hlasovanie o rozsudku § 126 Pri porade o rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine a treste, posúdi súd najmä, a) či sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, b) či tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu, c) či tento skutok spáchal obžalovaný, d) či je obžalovaný za tento skutok trestne zodpovedný, e) či trestnosť skutku nezanikla, f) či prijíma záruku ponúknutú spoločenskou organizáciou za nápravu obžalovaného, g) či a aký trest má byť obžalovanému uložený, h) či a v akom rozsahu má byť obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu, ch) či a aké ochranné opatrenie má byť uložené. § 127

(1)Na porade a hlasovaní nesmie byť okrem sudcov zúčastnivších sa pojednávania, ktoré rozsudku bezprostredne predchádzalo, a zapisovateľa prítomný nikto iný. O obsahu porady treba zachovať mlčanlivosť.

(2)Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov. Ak nemožno väčšinu dosiahnuť, pripočítavajú sa hlasy obžalovanému najmenej priaznivé k hlasom po nich priaznivejším tak dlho, až sa dosiahne väčšina. Ak je sporné, ktorá mienka je obžalovanému priaznivejšia, rozhodne sa o tom hlasovaním.

(3)Každý člen senátu musí hlasovať, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný. Pri hlasovaní o treste sa však môžu hlasovania zdržať tí, ktorí hlasovali pre oslobodenie spod obžaloby; ich hlasy sa pripočítajú k hlasu pre obžalovaného najpriaznivejšiemu.

(4)Sudcovia z ľudu hlasujú pred ostatnými sudcami. Mladší sudcovia hlasujú pred staršími a na vojenských súdoch a vo vojenskom kolégiu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky sudcovia hodnosťou nižší pred sudcami hodnosťou vyššími. Predseda senátu hlasuje naposledy.

(5)O hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica (§ 58). § 128 Vyhlásenie rozsudku

(1)Rozsudok treba vždy vyhlásiť; vyhlasuje ho predseda senátu.

(2)Vyhlasujú sa úvodné slová „V mene republiky“, úplné znenie výroku, aspoň podstatná časť odôvodnenia a poučenie o opravnom prostriedku. Vyhlásenie musí byť v úplnej zhode s obsahom rozsudku, tak ako bol odhlasovaný.

(3)Rozsudok sa vyhlási spravidla hneď po ukončení pojednávania, ktoré rozsudku predchádzalo; ak to nie je možné, možno pre vyhlásenie rozsudku pojednávanie odročiť najviac o tri dni. § 129 Vyhotovenie rozsudku

(1)Každý rozsudok treba vyhotoviť písomne. Vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom rozsudku, tak ako bol vyhlásený.

(2)Ak nebol rozsudok písomne vyhotovený už na porade, vyhotoví ho spravidla do piatich dní po vyhlásení predseda senátu. Môže však jeho vyhotovením poveriť niektorého sudcu, ktorý bol členom senátu.

(3)Ak nemôže predseda senátu ani iný jeho člen vyhlásený rozsudok písomne vyhotoviť pre prekážku dlhšieho trvania, vyhotoví ho na príkaz predsedu súdu iný sudca. Ak ide o samosudcu, vyhotoví rozsudok sudca určený predsedom súdu.

(4)Vyhotovenie rozsudku podpíše predseda senátu a ten, kto ho vypracoval. Ak nemôže predseda senátu podpísať vyhotovenie rozsudku pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše ho za neho iný člen senátu; dôvod toho sa na vyhotovení rozsudku poznamená. § 130 Doručovanie rozsudku

(1)Rozsudok sa v odpise doporučí obžalovanému, prokurátorovi, zúčastnenej osobe a poškodenému, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, a to aj keď boli pri vyhlásení rozsudku prítomní.

(2)Ak má obžalovaný obhajcu alebo zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku aj im.

(3)Ak majú zúčastnená osoba alebo poškodený zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku len zákonnému zástupcovi; ak majú splnomocnenca, doručí sa len splnomocnencovi.

(4)Ak vystupoval na hlavnom pojednávaní spoločenský obžalobca alebo spoločenský obhajca, doručí sa odpis rozsudku aj spoločenskej organizácii, ktorá ho vyslala. § 131 Oprava vyhotovenia rozsudku

(1)Predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek opraviť pisárske chyby a iné zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo vo vyhotovení rozsudku, tak, aby vyhotovenie bolo v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený. Opravu môže nariadiť i súd vyššieho stupňa.

(2)Odpis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený odpis rozsudku.

(3)Proti rozhodnutiu o oprave podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4)Po právoplatnosti uznesenia o oprave sa oprava vykoná tak na vyhotovení rozsudku, ako i v odpisoch, ktoré sa od osôb, ktorým boli doručené, vyžiadajú na ten účel späť. § 132 Oprava odpisu rozsudku

(1)Nesprávnosti, ku ktorým došlo v odpisoch rozsudku, opraví predseda senátu osobitným uznesením tak, aby odpisy boli v úplnej zhode s vyhotovením rozsudku.

(2)Odpis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený chybný odpis rozsudku.

(3)Oprava sa urobí na všetkých chybných odpisoch rozsudku, ktoré sa od osôb, ktorým boli doručené, vyžiadajú na ten účel späť. § 133 Účinok opravy Ak sa oprava vyhotovenia rozsudku alebo oprava odpisu rozsudku podstatne dotkla obsahu niektorého z výrokov rozsudku, plynie prokurátorovi a osobe opraveným výrokom priamo dotknutej lehota na odvolanie od doručenia odpisu uznesenia o oprave, a ak bola proti uzneseniu o oprave podaná sťažnosť, od doručenia rozhodnutia o sťažnosti. O tom treba osobu výrokom priamo dotknutú poučiť. Druhý oddiel Uznesenie § 134 Obsah uznesenia

(1)Uznesenie musí obsahovať

a)označenie orgánu, o rozhodnutie ktorého ide,
b)deň a miesto rozhodnutia,
c)výrok uznesenia s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité,
d)odôvodnenie a
e)poučenie o opravnom prostriedku.

(2)V odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, najmä uviesť skutočnosti, ktoré boli vzaté za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na podklade ktorých posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona. § 135 Vyhlásenie uznesenia Vyhlásiť treba len tie uznesenia, ktoré boli urobené pri úkone vykonávanom za účasti osoby, ktorej sa uznesenie dotýka, ako aj uznesenia, ktoré boli urobené na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí. § 136 Vyhotovenie uznesenia

(1)Netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa len upravuje priebeh konania alebo spôsob vykonania dôkazov alebo ktorými sa nariaďuje alebo pripravuje pojednávanie súdu.

(2)Rovnako netreba vyhotovovať uznesenia, ktoré sú zapísané v plnom svojom znení v zápisnici o úkone, okrem prípadu, že by bolo treba odpis takého uznesenia doručovať niektorej osobe. Ak sa má v takom prípade doručiť iba prokurátorovi, možno mu doručiť odpis zápisnice. § 137 Oznamovanie uznesenia

(1)Uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením odpisu uznesenia.

(2)Ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť obhajcu, prípadne splnomocnenca, postačí, že uznesenie bolo vyhlásené buď onej osobe alebo jej obhajcovi, prípadne splnomocnencovi; ak sa oznamuje uznesenie doručením odpisu, doručí sa len obhajcovi, prípadne splnomocnencovi. Ak ide o osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, ktorá obhajcu, prípadne splnomocnenca nemá, oznámi sa uznesenie jej zákonnému zástupcovi.

(3)Ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, uznesenie, proti ktorému má sťažnosť, treba ho oznámiť tak jemu, ako aj jeho obhajcovi a jeho zákonnému zástupcovi. Ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave, treba také uznesenie oznámiť tak obvinenému, ako aj jeho obhajcovi i vtedy, ak je obvinený osobou, ktorej spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená.

(4)Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o opravnom prostriedku, sa prokurátorovi, osobe ktorej sa rozhodnutie priamo dotýka, a osobe, ktorá svojím návrhom dala na uznesenie podnet, vždy v odpise doručí. § 138 Použitie ustanovení o rozsudku Ak tento oddiel neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia prvého oddielu tejto hlavy o rozsudku. Tretí oddiel Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí § 139 Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku

(1)Rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný,

a)ak zákon proti nemu odvolanie nepripúšťa,
b)ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, avšak
aa)odvolanie v lehote podané nebolo,
bb)oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne zvali späť, alebo
cc)podané odvolanie bolo zamietnuté.

(2)Odvolanie podané len poškodeným a odvolanie podané len zúčastnenou osobou nebráni tomu, aby ostatné časti rozsudku nadobudli právoplatnosť a boli vykonané. Ani odvolanie týkajúce sa len niektorého z viacerých obžalovaných nebráni tomu, aby rozsudok u ostatných obžalovaných nadobudol právoplatnosť a bol vykonaný.

(3)Ak bola lehota na podanie odvolania zmeškaná, avšak bola podaná oprávnenou osobou žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno rozsudok vykonať až do právoplatnosti rozhodnutia o tejto žiadosti. § 140 Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia

(1)Uznesenie je právoplatné, a vykonateľné,

a)ak zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť,
b)ak zákon síce proti nemu pripúšťa sťažnosť, avšak
aa)sťažnosť v lehote podaná nebola,
bb)oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali alebo ju výslovne vzali späť, alebo
cc)podaná sťažnosť bola zamietnutá.

(2)Uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz nenadobudlo právoplatnosť, ak zákon proti nemu síce pripúšťa sťažnosť, avšak nepriznáva jej odkladný účinok.

(3)Sťažnosť, ktorá sa týka len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých vecí, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým uznesením, nebráni ani v prípade, že má odkladný účinok, tomu, aby uznesenie nadobudlo právoplatnosť a bolo vykonané v ostatných častiach, ak ich možno oddeliť.

(4)Ak bola lehota na podanie sťažnosti majúcej odkladný účinok zmeškaná, avšak bola podaná oprávnenou osobou žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno uznesenie vykonať až do právoplatného rozhodnutia o tejto žiadosti. SIEDMA HLAVA SŤAŽNOSŤ A KONANIE O NEJ § 141 Prípustnosť a účinok

(1)Opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.

(2)Sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu. Uznesenie súdu a prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, kde to zákon výslovne pripúšťa a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni. Proti uzneseniu generálneho prokurátora a najvyššieho súdu sťažnosť nie je prípustná.

(3)Sťažnosť má odkladný účinok, len kde to zákon výslovne ustanovuje. § 142 Oprávnené osoby

(1)Ak neustanovuje zákon niečo iné, môže sťažnosť podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo dotýka alebo ktorá na uznesenie dala podnet svojím návrhom, na ktorý ju zákon oprávňuje; proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to i v prospech obvineného.

(2)Proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení môžu podať sťažnosť v prospech obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. § 143 Lehota a miesto na podanie

(1)Sťažnosť sa podáva u orgánu, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, a to do troch dní od oznámenia uznesenia (§ 137); ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako i jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

(2)Osobám, ktoré podľa ustanovenia § 142 ods. 2 môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie lehota vždy samostatne. § 144 Vzdanie sa a vzatie sťažnosti späť

(1)Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.

(2)Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, dokiaľ sa o nej nerozhodlo. Sťažnosť prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.

(3)Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo za obvineného obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s výslovným súhlasom obvineného. Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť späť aj bez súhlasu obvineného. V tom prípade plynie obvinenému nová lehota na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola vzatá späť.

(4)Vzatie sťažnosti späť vezme, ak niet prekážok, uznesením na vedomie orgán povolaný na rozhodnutie o sťažnosti, a ak nebola vec doteraz tomuto orgánu predložená, orgán, proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje; v konaní pred súdom rozhoduje o tom predseda senátu. § 145 Dôvody sťažnosti

(1)Uznesenie možno napadnúť

a)pre nesprávnosť niektorého jeho výroku alebo
b)pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.

(2)Sťažnosť možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. § 146 Konanie pred orgánom, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje

(1)Orgán, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, môže jej sám vyhovieť, ak sa zmena nedotkne pôvodného uznesenia práv inej osoby. Ak ide o uznesenie vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu, ktoré bolo vydané s predchádzajúcim súhlasom prokurátora alebo na jeho pokyn, môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán sám sťažnosti vyhovieť len s predchádzajúcim súhlasom prokurátora.

(2)Ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie

a)vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán prokurátorovi, ktorý vykonáva nad prípravným konaním dozor, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor dal súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi,
b)prokurátor nadriadenému prokurátorovi,
c)predseda senátu okresného súdu nadriadenému krajskému súdu, predseda senátu krajského súdu najvyššiemu súdu; pritom doručí, ak treba, odpis sťažnosti prokurátorovi a osobe, ktorá by mohla byť rozhodnutím o sťažnosti priamo dotknutá. § 146a Rozhodovanie o sťažnosti proti rozhodnutiam o zaistení osôb alebo majetku O sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým
a)prokurátor vzal obvineného do väzby alebo zamietol žiadosť obvineného o prepustenie z väzby,
b)prokurátor alebo vyšetrovateľ nariadil, aby obvinený bol pozorovaný v zdravotníckom ústave, alebo ak je obvinený vo väzbe, v osobitnom oddelení nápravného zariadenia (§ 116),
c)prokurátor zaistil majetok obvineného na zaistenie nároku poškodeného (§ 47),
d)prokurátor zaistil majetok obvineného (§ 347), rozhoduje súd, v obvode ktorého je činný prokurátor alebo vyšetrovateľ, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, a to spravidla do piatich dní. Rozhodnutie nadriadeného orgánu § 147

(1)Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a)správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľ podať sťažnosť, a
b)konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu.

(2)Ak sa týka sťažnosť len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých vecí, o ktorých sa rozhodlo tým istým uznesením, preskúma nadriadený orgán len správnosť výrokov týkajúcich sa tejto osoby alebo tejto veci a konanie predchádzajúce preskúmavanej časti uznesenia. § 148

(1)Nadriadený orgán zamietne sťažnosť,

a)ak nie je prípustná,
b)ak bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c)ak nie je dôvodná.

(2)Ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená osoba podala oneskorene len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením, ktoré jej bolo dané pri oznámení uznesenia. § 149

(1)Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, buď

a)rozhodne vo veci sám, alebo
b)uloží orgánu, proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje, aby o veci znovu konal a rozhodol.

(2)Súd rozhodujúci o sťažnosti proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania môže tiež, ak je to pre náležité objasnenie veci potrebné, pri zrušení napadnutého uznesenia vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie, a to aj v tom prípade, že trestné stíhanie bolo zastavené až po prijatí obžaloby (§ 223 a 231). Ustanovenie § 191 platí aj tu.

(3)Ak je chybná len časť napadnutého uznesenia a možno ju oddeliť od ostatných alebo ak sa týka sťažnosť len časti uznesenia (§ 147 ods. 2), obmedzí nadriadený orgán svoje rozhodnutie podľa odseku 1 len na onú časť.

(4)Ak chyba záleží v tom, že v napadnutom uznesení niektorý výrok chýba alebo je neúplný, môže nadriadený orgán bez toho, že by vyslovil zrušenie napadnutého uznesenia, buď ho sám doplniť, alebo uložiť orgánu, proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

(5)Súd rozhodujúci o sťažnosti môže, ak to pokladá za nevyhnutné, nariadiť, aby vec bola znovu v prvom stupni prejednaná a bolo o nej rozhodnuté v inom zložení senátu alebo iným súdom toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.

(6)Orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil orgán nadriadený, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil. § 150

(1)Orgán rozhodujúci o sťažnosti nemôže z jej podnetu zmeniť uznesenie v neprospech osoby, ktorá sťažnosť podala alebo v prospech ktorej bola sťažnosť podaná.

(2)Ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech obvineného z dôvodu, ktorý je na prospech aj niektorému spoluobvinenému, zmení uznesenie aj v prospech tohto spoluobvineného.

(3)Ustanovenie odseku 1 platí primerane i pre orgán, ktorému bola vec prikázaná na nové prejednanie a rozhodnutie. ÔSMA HLAVA TROVY TRESTNÉHO KONANIA § 151 Trovy trestného konania, ktoré znáša štát Trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania včítane vykonávacieho konania znáša štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného, ani výdavky spôsobené pribraním obhajcu a splnomocnenca. Povinnosť na náhradu trov trestného konania § 152

(1)Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahrad

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.