Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší

(6)§ 4 Uplatňovanie emisných limitov

(5)a) b)

(6)§ 5 Hodnotenie dodržiavania emisných limitov pre technologické zdroje a všeobecných podmienok prevádzkovania

(4)a) b)

(8)§ 7 Hodnotenie dodržiavania emisných limitov pre spaľovanie odpadov a spoluspaľovanie odpadov

(5)§ 8 Prechodné a záverečné ustanovenia

(2)§ 9 Zrušovacie ustanovenie § 10 Preberané právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie § 11 Účinnosť Prílohy Poznámky Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 338/2009 Z. z. Názov: Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší Typ: Vyhláška Dátum schválenia: 23.07.2009 Dátum vyhlásenia: 27.08.2009 Autor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Právna oblasť: Ochrana životného prostredia Nachádza sa v čiastke: 119/2009 Vzťahy predpisu Predpis vykonáva 478/2002 Z. z. Zákon o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) Predpis je zrušený 137/2010 Z. z. Zákon o ovzduší 338 VYHLÁŠKA Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 23. júla 2009, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 41 ods. 1 písm.

1. a)zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) ustanovuje: § 1 Predmet vyhlášky Táto vyhláška ustanovuje
2. a)zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa určujú emisné limity alebo všeobecné podmienky prevádzkovania,
3. b)emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov (ďalej len „zdroj“) vrátane lehôt a podmienok ich platnosti,
4. c)nové zdroje a jestvujúce zdroje,
5. d)kategorizáciu veľkých zdrojov a stredných zdrojov,
6. e)požiadavky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok. § 2 Vymedzenie základných pojmov Na účely tejto vyhlášky sa rozumie
7. a)jestvujúcim zdrojom zdroj 1. uvedený do prevádzky do 31. augusta 2009, 2. pre ktorý sa vydalo stavebné povolenie alebo obdobné povolenie do 31. augusta 2009 a ktorý bol uvedený do prevádzky do 31. decembra 2010 alebo 3. spĺňajúci podmienky podľa prvého alebo druhého bodu, ak sa pri jeho zmene vydá nové stavebné povolenie alebo obdobné povolenie od 1. septembra 2009, pričom nedôjde k zmene princípu celej technológie alebo k obnove celého zdroja,
8. b)novým zdrojom zdroj, ktorý nie je uvedený v písmene a),
9. c)časťou zdroja technologická časť alebo zariadenie zdroja vo vzťahu k uplatňovaniu emisných limitov,
10. d)odpadovými plynmi plyny, ktoré obsahujú znečisťujúce látky v tuhom, kvapalnom alebo plynnom stave, ak sú odvádzané zo zdroja alebo jeho časti a vypúšťané do vonkajšieho ovzdušia (ďalej len „ovzdušie“) ohraničeným organizovaným odvodom, napríklad technologickým potrubím, výduchom, komínom, a zo zariadenia na obmedzovanie emisií,
11. e)fugitívnymi emisiami emisie znečisťujúcej látky, ktoré nie sú odvádzané do ovzdušia v odpadových plynoch; sú to emisie, ktoré sa dostávajú do vonkajšieho ovzdušia z plošných zdrojov, napríklad emisie zo skladov palív, surovín alebo skládok odpadov, alebo z pracovných priestorov, napríklad odvetraním cez okná, dvere, svetlíky alebo odsávaním vzduchotechnikou,
12. f)celkovými emisiami znečisťujúcej látky súčet emisií odpadových plynov a fugitívnych emisií predmetnej znečisťujúcej látky,
13. g)tuhou znečisťujúcou látkou častice znečisťujúcej látky ľubovoľného tvaru, štruktúry alebo hustoty rozptýlené v plynnej fáze, ktoré sa pri odbere reprezentatívnej vzorky zachytili na vstupnej strane filtra za špecifikovaných podmienok odlučovania a nasledovne boli vysušené a zvážené za špecifikovaných podmienok podľa metódy ich zisťovania (§ 3 ods. 5, § 6 ods. 8, § 7 ods. 5),
14. h)plynnou znečisťujúcou látkou plyn, para a aerosól znečisťujúcej látky, ktoré pri odbere reprezentatívnej vzorky prechádzajú za špecifikovaných podmienok predsadeným odlučovacím zariadením na oddelenie tuhých znečisťujúcich látok a vytvárajú merací signál alebo analytickú odozvu podľa metódy ich zisťovania (§ 3 ods. 5, § 6 ods. 8, § 7 ods. 5),
15. i)štandardnými stavovými podmienkami – teplota 0 °C a tlak 101,3 kPa. § 3 Základné ustanovenia

(1)Zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa určujú emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov, je uvedený v prílohe č. 1.

(2)Kategorizácia veľkých zdrojov a stredných zdrojov je uvedená v prílohe č. 2.

(3)Všeobecné emisné limity pre vybrané znečisťujúce látky (ďalej len „všeobecný emisný limit“), technické požiadavky, všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov a podmienky ich platnosti sú uvedené v prílohe č. 3.

(4)Emisné limity pre vybrané znečisťujúce látky pri vybraných technológiách a zariadeniach (ďalej len „špecifický emisný limit“), technické požiadavky, všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov, lehoty a podmienky ich platnosti sú uvedené v prílohe č. 4.

(5)Veličiny, jednotky a prepočtové vzťahy, ktorými sú vyjadrené emisné limity, podrobnosti o špecifikovaní tuhých znečisťujúcich látok a plynných znečisťujúcich látok a použité skratky, sú uvedené v prílohe č. 5.

(6)Požiadavky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok pre nové zdroje sú uvedené v prílohe č. 6. § 4 Uplatňovanie emisných limitov

(1)Emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia znečisťujúcej látky v odpadovom plyne (ďalej len „hmotnostná koncentrácia“) alebo hmotnostný tok znečisťujúcej látky v odpadovom plyne (ďalej len „hmotnostný tok“) platí pre každé miesto odvádzania odpadového plynu zo zdroja alebo časti zdroja do ovzdušia, za ktorým už nedochádza k technologicky riadenému znižovaniu množstva znečisťujúcej látky; na bezpečnostno-poistné odvody odpadových plynov sa emisné limity, vyjadrené ako hmotnostná koncentrácia alebo hmotnostný tok, neuplatňujú. Uvedené platí, ak v prílohe č. 4 alebo v osobitnom predpise1) nie je ustanovené inak.

(2)Emisný limit vyjadrený ako hmotnosť znečisťujúcej látky vztiahnutá na jednotku produkcie alebo výkonu (ďalej len „limitný emisný faktor“), emisný stupeň, stupeň odsírenia alebo tmavosť dymu sa vzťahuje na zdroj alebo časť zdroja podľa prílohy č. 4.

(3)Všeobecné emisné limity uvedené v prílohe č. 3 platia pre veľké zdroje a stredné zdroje okrem zdrojov a znečisťujúcich látok, pre ktoré je v prílohe č. 4 alebo v osobitnom predpise,1) alebo v súhlase orgánu ochrany ovzdušia (ďalej len „súhlas“) podľa § 10 ods. 1 zákona alebo rozhodnutí orgánu ochrany ovzdušia (ďalej len „rozhodnutie“) podľa § 33 ods. 3 písm. l) zákona ustanovený iný emisný limit. Pri povoľovaní zdrojov alebo preskúmaní súhlasov a rozhodnutí podľa § 40a zákona možno konkretizovať, ktoré všeobecné emisné limity pre zdroj platia a určiť podmienky ich uplatňovania. Vyššia hodnota emisného limitu môže byť určená, iba ak sa preukáže, že všeobecný emisný limit je prísnejší ako hodnoty zodpovedajúce pre najlepšiu dostupnú techniku2) uvedenú v referenčných dokumentoch.

(4)Hodnotenie dodržiavania emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania je uvedené v § 5 až 7.

(5)Pri modernizácii zdroja alebo jeho časti podľa § 18 ods. 3 zákona, jeho rozšírení alebo dobudovaní časti zdroja, pre ktoré je potrebný súhlas podľa § 22 ods. 1 písm. a),

1. d)a
2. h)zákona, platia pre predmetnú časť zdroja emisné limity určené pre nový zdroj, ak
3. a)odpadový plyn z tejto časti zdroja nie je napojený na spoločné čistiace zariadenie s inými jestvujúcimi časťami zdroja,
4. b)podiel výrobnej kapacity modernizovaných alebo dobudovaných častí jestvujúceho zdroja je 50 % a viac z celkovej kapacity napojenej na spoločné čistiace zariadenie.

(6)Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na zariadenie na spaľovanie palív, ak sa jeho kapacita rozšíri o menovitý tepelný príkon 50 MW a viac; na toto zariadenie sa vzťahuje príloha č. 4 prvá časť bod 1.3.7. § 5 Hodnotenie dodržiavania emisných limitov pre technologické zdroje a všeobecných podmienok prevádzkovania

(1)Emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok a tmavosť dymu sa pre stacionárny zdroj, iný ako je zariadenie na spaľovanie palív, plynová turbína, stacionárny piestový spaľovací motor, spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov (ďalej len „technologický zdroj“), pri kontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak osobitný predpis1) neustanovuje inak a ak súčasne

1. a)žiadna validovaná polhodinová priemerná hodnota neprekročí dvojnásobok hodnoty emisného limitu,
2. b)žiadna validovaná priemerná denná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu,
3. c)najmenej 95 % zo všetkých validovaných polhodinových priemerných hodnôt za kalendárny mesiac neprekročí 1,2-násobok hodnoty emisného limitu.

(2)Emisný limit vyjadrený ako emisný stupeň sa pri kontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak žiadna validovaná priemerná denná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu; uvedené sa neuplatňuje, ak osobitný predpis3) ustanovuje inak.

(3)Validované priemerné hodnoty podľa odseku 1 sa určia z platných polhodinových priemerných hodnôt a validované priemerné hodnoty podľa odseku 2 z platných denných priemerných hodnôt po odpočítaní odôvodnenej hodnoty intervalu spoľahlivosti. Odôvodnená hodnota intervalu spoľahlivosti sa pre nainštalovaný merací systém určuje podľa metodiky oprávneného merania4) a výsledkov skúšky meracieho systému podľa osobitného predpisu;5) pre vybrané znečisťujúce látky odôvodnená hodnota intervalu spoľahlivosti nesmie byť vyššia, ako je uvedená v odseku 4.

(4)Hodnoty 95-percentných intervalov spoľahlivosti jednotlivého výsledku merania nesmú prekročiť uvedené percentuálne podiely z hodnôt emisných limitov určených ako denný priemer: TZL – 30 %, SO2 – 20 %, NOx – 20 %, CO – 10 %, TOC – 30 %, HF – 40 %, HCl – 40 %.

(5)Emisný limit, všeobecná podmienka prevádzkovania alebo technická požiadavka, sa pri diskontinuálnom oprávnenom meraní (ďalej len „diskontinuálne meranie“) a pri technickom výpočte považuje za dodržaný, ak žiaden výsledok jednotlivého merania alebo výsledok technického výpočtu3)

1. a)neprekročí určenú hodnotu, ak je požiadavka určená ako najvyššia hodnota,
2. b)nie je nižší ako určená hodnota, ak je požiadavka určená ako najnižšia hodnota,
3. c)nie je nižší ako dolná hodnota a súčasne neprekročí hornú hodnotu určeného intervalu hodnôt.

(6)Ustanovenie odseku 5 sa neuplatňuje, ak § 6 alebo § 7, osobitný predpis,1) rozhodnutie alebo súhlas ustanovuje inak.

(7)Emisný limit a všeobecná podmienka prevádzkovania zdroja a technické požiadavky platia počas skutočnej prevádzky zdroja okrem

1. a)nábehu, zmeny výrobno-prevádzkového režimu a odstavovania zdroja alebo jeho časti v súlade s platnou dokumentáciou a s podmienkami určenými súhlasom alebo rozhodnutím, ak príloha č. 4 neustanovuje inak,
2. b)funkčnej a inej obdobnej skúšky kontinuálneho meracieho systému, ktorá vyžaduje osobitný prevádzkový režim zdroja alebo jeho časti,
3. c)údržby kontinuálneho meracieho systému a jeho poruchy; uvedené sa nevzťahuje na diskontinuálne merania,
4. d)skúšobnej prevádzky zdroja alebo jeho časti alebo jej časového úseku za podmienok určených v súhlase,
5. e)iného času určeného súhlasom alebo rozhodnutím, ak vzhľadom na danosti technologického procesu nemožno určené emisné limity, všeobecné podmienky prevádzkovania a technické požiadavky dodržať. § 6 Hodnotenie dodržiavania emisných limitov pre zariadenia na spaľovanie palív

(1)Emisné limity pre zariadenia na spaľovanie palív uvedené v prílohe č. 4 prvej časti bodoch 1.2.1, 1.2.2 a 1.2.3 a plynové turbíny uvedené v bode 2.2.A sa pri kontinuálnom meraní považujú za dodržané, ak z vyhodnotenia výsledkov meraní za skutočný čas prevádzky vyplynie, že v kalendárnom roku

1. a)žiadna priemerná hodnota za kalendárny mesiac neprekročí hodnotu emisného limitu,
2. b)najmenej 97 % hodnôt zo všetkých štyridsaťosemhodinových priemerov neprekročí 1,1-násobok hodnoty emisného limitu pre SO2 a TZL,
3. c)najmenej 95 % hodnôt zo všetkých štyridsaťosemhodinových priemerov neprekročí 1,1-násobok hodnoty emisného limitu pre NOx.

(2)Stupeň odsírenia ustanovený v prílohe č. 4 prvej časti sa pri kontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak žiadny priemer za kalendárny mesiac alebo plávajúci priemer za 30 po sebe nasledujúcich dní nie je nižší ako hodnota určeného emisného limitu.

(3)Emisný limit, vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok alebo tmavosť dymu, sa pri diskontinuálnom meraní alebo technickom výpočte považuje za dodržaný, ak žiadna jednotlivá hodnota v každej sérii jednotlivých meraní alebo výsledok každého iného postupu technického výpočtu podľa podmienok určených súhlasom alebo rozhodnutím neprekročí hodnotu emisného limitu; stupeň odsírenia je dodržaný, ak žiadna jednotlivá hodnota nie je nižšia ako určená hodnota emisného limitu.

(4)Emisné limity pre zariadenia na spaľovanie palív uvedené v prílohe č. 4 prvej časti bode 1.2.4 a pre plynové turbíny uvedené v bode 2.2. B sa pri kontinuálnom meraní považujú za dodržané, ak z vyhodnotenia výsledkov meraní za skutočný čas prevádzky vyplynie, že v kalendárnom roku

1. a)žiadna validovaná priemerná denná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu,
2. b)najmenej 95 % zo všetkých validovaných hodinových priemerných hodnôt za rok neprekročí dvojnásobok hodnoty emisného limitu.

(5)Validované hodinové a denné priemerné hodnoty sa určia z nameraných platných priemerných hodinových hodnôt po odpočítaní hodnoty intervalu spoľahlivosti podľa § 5 ods. 4.

(6)Pri poruche alebo údržbe kontinuálneho meracieho systému sa na zistenie platného denného priemeru môžu vylúčiť najviac tri hodinové priemerné hodnoty; priemerná denná hodnota vypočítaná pri vylúčení viac ako troch hodinových priemerných hodnôt sa na účely posudzovania dodržania určeného emisného limitu považuje za neplatnú. Z hodnotenia dodržania určeného emisného limitu možno z dôvodu poruchy alebo údržby kontinuálneho meracieho systému vylúčiť najviac desať dní za rok. Ak počet vylúčených dní prekročí desať dní, na zabezpečenie spoľahlivosti kontinuálneho meracieho systému orgán ochrany ovzdušia alebo Slovenská inšpekcia životného prostredia, ak ide o zariadenia podliehajúce integrovanému povoľovaniu, postupuje podľa osobitného predpisu.6)

(7)Dodržanie emisného limitu sa posudzuje počas skutočnej prevádzky okrem

1. a)nábehu zariadenia vrátane zmeny paliva alebo zmeny výkonu, najviac však tri hodiny, a doby ich odstavovania, najviac však 60 minút, ak nie je v platnej dokumentácii alebo v podmienkach orgánu ochrany ovzdušia určené inak,
2. b)výpadku zariadenia na obmedzovanie emisií SO2 a mimoriadnych stavov uvedených v prílohe č. 4 prvej časti bode 1.3.14,
3. c)funkčnej alebo inej obdobnej skúšky kontinuálneho meracieho systému vyžadujúcej osobitný prevádzkový režim zdroja; uvedené sa nezapočítava do času výpadku zariadenia na obmedzovanie emisií podľa písmena b),
4. d)času, v ktorom nie je prevádzka kontinuálneho meracieho systému v súlade s platnou dokumentáciou a s podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia; uvedené sa nevzťahuje na diskontinuálne merania,
5. e)skúšobnej prevádzky alebo jej časového úseku za podmienok určených orgánom ochrany ovzdušia,
6. f)iného času určeného orgánom ochrany ovzdušia, ak vzhľadom na danosti technologického procesu nemožno určený emisný limit dodržať.

(8)Údaje na preukázanie dodržania emisných limitov kontinuálnym meraním alebo diskontinuálnym meraním sa zisťujú podľa podmienok určených v súhlase a v dokumentácii tak, aby boli reprezentatívne a zistené v poradí podľa slovenských technických noriem, ktorými sa preberajú európske technické normy; ak tieto nie sú vydané, potom podľa slovenských technických noriem, ktorými sa preberajú medzinárodné normy, alebo podľa národných technických špecifikácií, ktoré zabezpečia údaje ekvivalentnej vedeckej kvality. § 7 Hodnotenie dodržiavania emisných limitov pre spaľovanie odpadov a spoluspaľovanie odpadov

(1)Emisné limity pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov uvedené v prílohe č. 4 piatej časti bodoch 1.3 a 1.4 sa považujú za dodržané, ak sú splnené tieto podmienky:

1. a)žiadna hodnota denného priemeru neprekročí hodnotu emisného limitu a 97 % denných priemerov v roku neprekročí hodnotu emisného limitu CO ako denný priemer,
2. b)žiadna priemerná hodnota koncentrácie HF, HCl a SO2 za periódu odberu vzorky pri diskontinuálnom meraní neprekročí hodnotu emisného limitu určeného ako denný priemer,
3. c)žiadna hodnota polhodinového priemeru neprekročí hodnotu emisného limitu uvedenú v prílohe č. 4 piatej časti bode 1.3 stĺpci A, alebo ak je to relevantné, najmenej 97 % polhodinových priemerov v roku neprekročí hodnotu emisného limitu v stĺpci B,
4. d)pre krátkodobú koncentráciu CO žiadna hodnota polhodinového priemeru v roku neprekročí hodnoty uvedené v prílohe č. 4 piatej časti bode 1.3 stĺpci A, alebo ak je to relevantné, najmenej 95 % zo všetkých 10-minútových priemerov v roku nesmie prekročiť hodnoty uvedené v stĺpci C; hodnoty sa merajú počas ľubovoľného plávajúceho 24-hodinového intervalu,
5. e)žiadna priemerná hodnota koncentrácie ťažkých kovov, PCDD a PCDF za periódu odberu vzorky pri diskontinuálnom meraní neprekročí hodnotu emisného limitu.

(2)Polhodinové priemery a desaťminútové priemery sa pri kontinuálnom meraní posudzujú počas skutočnej prevádzky okrem nábehu a odstávky, keď sa ešte nespaľujú odpady, a okrem prípadov podľa § 5 ods. 6 po odpočítaní hodnôt intervalu spoľahlivosti podľa § 5 ods. 4. Denné priemery sa zisťujú z týchto validovaných priemerných hodnôt.

(3)Pri spoluspaľovaní odpadov sú priemerné polhodinové koncentrácie potrebné len na výpočet denného priemeru.

(4)Pri poruche alebo údržbe kontinuálneho meracieho systému sa na zistenie platného denného priemeru môže vylúčiť najviac päť polhodinových priemerov v niektorom dni. Z hodnôt použitých na ročné hodnotenie možno z dôvodu poruchy alebo údržby kontinuálneho meracieho systému vylúčiť najviac desať denných priemerov.

(5)Priemerné hodnoty koncentrácie ťažkých kovov, PCDD a PCDF za periódu odberu vzorky a priemerné hodnoty koncentrácie HF, HCl a SO2 za periódu odberu vzorky sa pri diskontinuálnom meraní zisťujú v mieste odberu vzorky a za časovú periódu podľa podmienok určených v súhlase tak, aby boli reprezentatívne a zistené v poradí podľa slovenských technických noriem, ktorými sa preberajú európske technické normy; ak tieto nie sú vydané, potom podľa slovenských technických noriem, ktorými sa preberajú medzinárodné normy, alebo podľa národných technických špecifikácií, ktoré zabezpečia údaje ekvivalentnej vedeckej kvality. § 8 Prechodné a záverečné ustanovenia

(1)Ustanovenia tejto vyhlášky sa vzťahujú na nové zdroje a jestvujúce zdroje, ak osobitný predpis3) neustanovuje inak.

(2)Ustanovenia o nových zdrojoch sa vzťahujú na jestvujúce zdroje od 1. januára 2016, ak v prílohách č. 4 a 6 nie je ustanovené inak. § 9 Zrušovacie ustanovenie Zrušuje sa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 706/2002 Z. z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 410/2003 Z. z., vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 260/2005 Z. z., vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 575/2005 Z. z., vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 631/2007 Z. z. a vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 573/2008 Z. z. § 10 Preberané právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie Touto vyhláškou sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 7. § 11 Účinnosť Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra 2009. Viliam Turský v. r. Príloha č. 1 k vyhláške č. 338/2009 Z. z. ZOZNAM ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK, PRE KTORÉ SA URČUJÚ EMISNÉ LIMITY, TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA I. ZÁKLADNÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY A VYBRANÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY tuhé znečisťujúce látky (TZL) oxidy síry – oxid siričitý a oxid sírový vyjadrené ako oxid siričitý (SOx) alebo výlučne oxid siričitý (SO2), ak je tak uvedené pre vybrané technológie v prílohe č. 4, oxidy dusíka – oxid dusnatý a oxid dusičitý vyjadrené ako oxid dusičitý (NOx) oxid uhoľnatý (CO) pachové látky organické plyny a pary vyjadrené ako celkový organický uhlík (TOC) polychlorované dibenzo-p-dioxíny (PCDD) a polychlorované dibenzofurány (PCDF)1) II. OSTATNÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY Jestvujúce zdroje Nové zdroje 1. skupina – znečisťujúce látky s karcinogénnym účinkom 1. podskupina 1. podskupina azbest (chryzolit, krokydolit, amozit, antofylit, aktinolit a tremolit) benzo(a)pyrén berýlium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Be dibenzo(a,h)antracén kadmium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Cd 2-naftylamín arzén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako As azbest (chryzolit, krokydolit, amozit, antofylit, aktinolit a tremolit) benzo(a)pyrén berýlium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Be dibenzo(a,h)antracén kadmium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Cd 2-naftylamín kobalt a jeho zlúčeniny rozpustné vo vode vyjadrené ako Co zlúčeniny šesťmocného chrómu vyjadrené ako Cr okrem chrómanu bárnatého a olovnatého 2. podskupina 2. podskupina arzén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako As zlúčeniny šesťmocného chrómu vyjadrené ako Cr kobalt a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Co nikel a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Ni akrylamid akrylonitril etylénoxid nikel a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Ni okrem kovového niklu, zliatin niklu, uhličitanu nikelnatého a tetrakarbonylniklu 4-vinyl-1,2-cyklohexen-diepoxid 3. podskupina 3. podskupina akrylonitril benzén 1,3-butadién 1,2-dibrómmetán epichlórhydrín (1-chlór-2,3-epoxypropán) etylénoxid hydrazín benzén 1,3-butadién 1,2-dibrómetán epichlórhydrín (1-chlór-2,3-epoxypropán) hydrazín 1,2-propylénoxid styrénoxid propylénoxid vinylchlorid (chlóretén) o-toluidín trichlóretylén (trichóretén) vinylchlorid (chlóretén) 2. skupina – tuhé anorganické znečisťujúce látky2) 1. podskupina 1. podskupina ortuť a jej zlúčeniny vyjadrené ako Hg tálium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Tl ortuť a jej zlúčeniny vyjadrené ako Hg tálium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Tl 2. podskupina 2. podskupina selén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Se telúr a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Te selén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Se telúr a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Te kobalt a jeho zlúčeniny okrem zlúčenín uvedených v 2. podskupine 1. skupiny nikel a jeho zlúčeniny okrem zlúčenín, ktoré patria do 2. podskupiny 1. skupiny olovo a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Pb 3. podskupina 3. podskupina antimón a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Sb cín a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Sn fluoridy vyjadrené ako F-I chróm a jeho zlúčeniny, okrem CrVI, vyjadrené ako Cr kyanidy vyjadrené ako CN-I mangán a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Mn meď a jej zlúčeniny vyjadrené ako Cu olovo a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Pb vanád a jeho zlúčeniny vyjadrené ako V zinok a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Zn antimón a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Sb cín a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Sn fluoridy vyjadrené ako F-I chróm a jeho zlúčeniny, okrem CrVI, vyjadrené ako Cr kyanidy vyjadrené ako CN-I mangán a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Mn meď a jej zlúčeniny vyjadrené ako Cu vanád a jeho zlúčeniny vyjadrené ako V zinok a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Zn 3. skupina – anorganické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár 1. podskupina 1. podskupina stibín (antimonovodík) arzín (arzenovodík) fosfín (fosforovodík) fosgén (karbonyldichlorid) chlórkyán stibín (antimonovodík) arzín (arzenovodík) fosfín (fosforovodík) fosgén (karbonyldichlorid) chlórkyán 2. podskupina 2. podskupina bróm a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako HBr fluór a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako HF chlór kyanovodík sulfán (sírovodík) bróm a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako HBr fluór a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako HF chlór a oxidy chlóru kyanovodík sulfán (sírovodík) 3. podskupina 3. podskupina amoniak a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako NH3 plynné anorganické zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl okrem fosgénu a chlórkyánu amoniak a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako NH3 plynné anorganické zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl okrem fosgénu, chlórkyánu a oxidov chlóru 4. skupina – organické znečisťujúce plyny a pary 1. podskupina 1. podskupina acetaldehyd (etanal) anilín benzylchlorid bifenyl cyklohexylamín dietylamín 1,2-dichlóretán (etyléndichlorid) 1,1-dichlóretylén (vinylidenchlorid) dimetylamín etanolamín etylakrylát fenol formaldehyd (metanal) 2-furaldehyd (furfural) krezoly (hydroxyderiváty toluénu) kyselina akrylová (kyselina propénová) kyselina mravčia merkaptány metylakrylát metylamín nitrobenzén nitrofenoly nitrokrezoly nitrotoluén pyridín sírouhlík tetrachlóretán tioétery toluidíny (2-metylanilín, 3-metylanilín, 4-metylanilín) trichlóretylén (trichóretén) trichlórmetán (chloroform) acetaldehyd (etanal) anilín benzylchlorid bifenyl cyklohexylamín dietylamín 1,2-dichlóretán (etyléndichlorid) 1,1-dichlóretylén (vinylidenchlorid) dimetylamín etanolamín etylakrylát fenol formaldehyd (metanal) 2-furaldehyd (furfural) krezoly (hydroxyderiváty toluénu) kyselina akrylová (kyselina propénová) kyselina mravčia merkaptány metylakrylát metylamín nitrobenzén nitrofenoly nitrokrezoly nitrotoluén pyridín sírouhlík tetrachlóretán tioétery toluidíny (2-metylanilín, 3-metylanilín, 4-metylanilín) trichlórmetán (chloroform) 2. podskupina 2. podskupina benzaldehyd butylaldehyd (butanal) cyklohexanón 1,4-dichlórbenzén 1,1-dichlóretán (etyléndichlorid) etylbenzén chlórbenzén 2-chloroprén (2-chlórbutadién) 2-chlórpropán izopropylbenzén (kumén) kyselina octová (kyselina etánová) metylacetát (octan metylnatý) metylmetakrylát benzaldehyd 1-bróm-3-chlórpropán butylaldehyd (butanal) cyklohexanón 1,4-dichlórbenzén 1,1-dichlóretán (etyléndichlorid) etylbenzén chlórbenzén 2-chloroprén (2-chlórbutadién) 2-chlórpropán izopropylbenzén (kumén) kyselina octová (kyselina etánová) mravčan etylnatý 1-metylnaftalén 2-metylnaftalén naftalén styrén (vinylbenzén) tetrachlóretylén (perchlóretylén) toluén vinylacetát xylén (dimetylbenzén) metylacetát (octan metylnatý) metylmetakrylát 1-metylnaftalén 2-metylnaftalén naftalén nitroetán nitrometán styrén (vinylbenzén) tetrachlóretylén (perchlóretylén) toluén 1,3,5-trioxan vinylacetát xylén (dimetylbenzén) 3. podskupina 3. podskupina acetón (dimetylketón, propán-2-

1. on)alkány (parafíny) okrem metánu alkény (olefíny) okrem 1,3-butadiénu alkylalkoholy cykloalkány cykloalkény cyklické alkoholy 2-butanón (metyletylketón) butylacetát dibutyléter dietyléter difenyléter 1,2-dichlóretylén dichlórmetán (metylénchlorid) diizopropyléter dimetyléter etylacetát (octan etylnatý) etylénglykol (etán-1,2-diol) 4-hydroxy-4-metyl-2-pentanón chlóretán (etylchlorid) metylester kyseliny benzoovej 4-metyl-2-pentanón (metylizobutylketón) N-metylpyrolidón acetón (dimetylketón, propán-2-
2. on)alkány (parafíny) okrem metánu alkény (olefíny) okrem 1,3-butadiénu alkylalkoholy akrylonitril cykloalkány cykloalkény cyklické alkoholy 2-butanón (metyletylketón) butylacetát dibutyléter dietyléter difenyléter 1,2-dichlóretylén dichlórmetán (metylénchlorid) diizopropyléter dimetyléter etylacetát (octan etylnatý) etylénglykol (etán-1,2-diol) 4-hydroxy-4-metyl-2-pentanón chlóretán (etylchlorid) kaprolaktam metylester kyseliny benzoovej 4-metyl-2-pentanón (metylizobutylketón) N-metylpyrolidón 1) Hodnota emisného limitu pre PCDD +PCDF sa vzťahuje na celkovú koncentráciu PCDD a PCDF po prepočte na toxický ekvivalent. Ide o súčet hmotnostných koncentrácií konkrétnych dioxínov a furánov po vynásobení príslušným toxickým ekvivalentom. Prepočet PCDD + PCDF podľa toxického ekvivalentu Názov Skratka TEQ toxický ekvivalent 2,3,7,8 tetrachlórdibenzodioxín 1,2,3,7,8 pentachlórdibenzodioxín 1,2,3,4,7,8 hexachlórdibenzodioxín 1,2,3,6,7,8 hexachlórdibenzodioxín 1,2,3,7,8,9 hexachlórdibenzodioxín 1,2,3,4,6,7,8 heptachlórdibenzodioxín oktachlórdibenzodioxín 2,3,7,8 tetrachlórdibenzofurán 2,3,4,7,8 pentachlórdibenzofurán 1,2,3,7,8 pentachlórdibenzofurán 1,2,3,4,7,8 hexachlórdibenzofurán 1,2,3,6,7,8 hexachlórdibenzofurán 1,2,3,7,8,9 hexachlórdibenzofurán 2,3,4,6,7,8 hexachlórdibenzofurán 1,2,3,4,6,7,8 heptachlórdibenzofurán 1,2,3,4,7,8,9 heptachlórdibenzofurán oktachlórdibenzofurán TCDD PeCDD HxCDD HxCDD HxCDD HpCDD OCDD TCDF PeCDF PeCDF HxCDF HxCDF HxCDF HxCDF HpCDF HpCDF OCDF 1 0,5 0,1 0,1 0,1 0,01 0,001 0,1 0,5 0,05 0,1 0,1 0,1 0,1 0,01 0,01 0,001 2) Ak sú pri odvádzaní odpadových plynov fyzikálne podmienky, t. j. tlak, teplota, pri ktorých sa znečisťujúce látky 2. skupiny – tuhé anorganické znečisťujúce látky, môžu vyskytovať aj v kvapalnom skupenstve alebo plynnom skupenstve, za znečisťujúcu látku 2. skupiny 1. až 3. podskupiny sa považuje emisia vyjadrená ako súčet tuhých, kvapalných a plynných emisií danej znečisťujúcej látky. Pre jestvujúce zdroje, pre ktoré začalo konanie o povolení stavby do 31. decembra 2005, sa toto vymedzenie uplatňuje od 1. januára 2011, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené inak. Príloha č. 2 k vyhláške č. 338/2009 Z. z. KATEGORIZÁCIA VEĽKÝCH ZDROJOV A STREDNÝCH ZDROJOV Číslo kate- górie Názov kategórie Prahová kapacita 1veľký zdroj 2stredný zdroj 1. PALIVOVO-ENERGETICKÝ PRIEMYSEL 1.1 Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom v MW ≥ 50 ≥ 0,3 1.2 Triedenie a úprava uhlia, briketárne s projektovaným výkonom v t/h ≥ 30 > 0 1.3 Výroba koksu > 0 – 1.4 Výroba generátorového plynu, svietiplynu a syntéznych plynov > 0 – 1.5 Plynové turbíny s nainštalovaným menovitým tepelným príkonom v MW ł 50 > 0 1.6 Stacionárne piestové spaľovacie motory s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom v MW – 0,3 1.7 Výroba bioplynu s prahovou kapacitou: – množstvo spracovanej suroviny alebo bioodpadu v 1 000 t/rok – množstvo spracovanej suroviny alebo bioodpadu v t/deň ≥ 3,5 ≥ 10 2. PRIEMYSELNÁ VÝROBA A SPRACOVANIE KOVOV 2.1 Úprava, praženie, spekanie rúd železných kovov a manipulácia s týmito materiálmi v práškovom stave > 0 – 2.2 Výroba surového železa vo vysokých peciach s projektovanou výrobnou kapacitou v t/h > 2,5 > 0 2.3 Výroba ocele, napríklad konvertory, Siemens-Martinské pece, dvojnistejové tandemové pece, elektrické pece, März-Böhlerove pece, s projektovanou výrobnou kapacitou v t/h > 2,5 > 0 2.4 Zlievarne železných kovov – výroba liatiny a liatinových výrobkov s projektovanou výrobnou kapacitou v t/deň > 20 ≥ 1 2.5 Hutnícka druhovýroba a spracovanie kovov, napríklad valcovne, lisovne, kováčovne, drôtovne, kaliace pece a iné prevádzky tepelného spracovania:
3. a)valcovne s projektovanou výrobou surovej ocele v t/h
4. b)kováčske dielne s kladivami s energiou väčšou ako 50 kJ na jedno kladivo, kde spotreba tepelnej energie je väčšia ako 20 MW,
5. c)lisovne a tepelné spracovanie neželezných kovov s projektovanou výrobou v t/h > 20 > 50 > 20 – > 0 ≥ 1 ≥ 1 ≥ 1 2.6 Úprava rúd neželezných kovov a manipulácia s týmito materiálmi v práškovom stave > 0 – 2.7 Výroba neželezných kovov a ich zliatin navzájom a ferozliatin z rúd, koncentrátov alebo druhotných surovín metalurgickým, chemickým alebo elektrolytickým procesom > 0 – 2.8 Tavenie neželezných kovov vrátane zlievania zliatin, pretavovania a rafinácie kovového šrotu s projektovanou taviacou kapacitou v t/deň:
6. a)pre olovo a kadmium
7. b)pre ostatné neželezné kovy > 4 > 20 > 0 > 0 2.9 Povrchové úpravy kovov, nanášanie povlakov a súvisiace činnosti okrem úprav s použitím organických rozpúšťadiel a práškovaného lakovania Povrchové úpravy:
8. a)pri použití elektrolytických postupov s projektovaným objemom kúpeľov v m3
9. b)pri použití chemických postupov s projektovaným objemom kúpeľov v m3
10. c)nanášanie kovových alebo zliatinových vrstiev a povlakov kovov a ich zliatin okrem surovej ocele v tavenine s projektovanou kapacitou nanášania v kg/h
11. d)nanášanie kovových alebo zliatinových vrstiev a povlakov kovov a ich zliatin okrem surovej ocele plameňovým, elektrooblúkovým, plazmovým a iným striekaním s projektovanou kapacitou nanášania v kg/h
12. e)nanášanie ochranných povlakov zo surovej ocele s projektovanou kapacitou nanášania v kg/h
13. f)anodická oxidácia hliníkových materiálov
14. g)nanášanie nekovových povlakov, ako sú smalty a iné obdobné povrchové úpravy, s projektovanou kapacitou nanášania v m2/h Súvisiace činnosti:
15. h)otryskávanie, okrem kazetových zariadení, s projektovanou kapacitou otryskávaného materiálu v m2/h
16. i)termické čistenie: – s objemom vypaľovacej komory v m3 – s prevádzkou v h/rok
17. j)elektrolyticko-plazmové čistenie, odmasťovanie a leštenie s projektovanou kapacitou v dm2/h > 30 > 100 > 1 000 > 20 > 2 – – – – – ≥ 1 ≥ 3 ≥ 10 ≥ 2 > 0 > 0 ≥ 20 ≥ 20 > 1 >100 ≥ 20 2.99 Ostatné priemyselné výroby a spracovania kovov:
18. a)súčasťou technológie je spaľovanie paliva s menovitým tepelným príkonom v MW
19. b)podiel hmotnostného toku emisií znečisťujúcej látky pred odlučovačom a hmotnostného toku znečisťujúcej látky, ktorý je uvedený v prílohe č. 3 v súlade so zaradením zdroja ako jestvujúci zdroj alebo nový zdroj: – organické plyny a pary – iné znečisťujúce látky ≥ 50 > 10 > 10 ≥ 0,3 ≥ 0,2 ≥ 1 3. VÝROBA NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV 3.1 Spracovanie azbestu a výroba výrobkov obsahujúcich azbest > 0 – 3.2 Výroba cementu s projektovanou výrobnou kapacitou cementového slinku v t/deň > 500 > 0 3.3 Výroba vápna s projektovanou výrobnou kapacitou v t/deň > 50 > 0 3.4 Výroba magnezitu a výroba bázických žiaruvzdorných materiálov s projektovanou výrobnou kapacitou v t/deň > 50 > 0 3.5 Obaľovne bitúmenových zmesí a miešarne bitúmenu s projektovanou výrobnou kapacitou zmesi v t/h 80 > 0 3.6 Zariadenia na tavenie nerastných látok vrátane spracovania taveniny a výroby nerastných vlákien s projektovanou kapacitou tavenia v t/deň > 20 0,1 3.7 Výroba skla, sklárskych výrobkov a sklených vlákien s projektovanou kapacitou tavenia v t/deň > 20 0,5 3.8 Výroba keramických výrobkov pálením, najmä škridiel, tehál, obkladačiek, porcelánu, keramiky, kameniny a žiaruvzdorných materiálov podľa: – projektovanej výrobnej kapacity v t/deň – objemovej kapacity pecí v m3 pri hustote vsádzky nad 300 kg/m3 > 75 > 4 ≥ 1 > 0,5 3.9 Výroba ľahčených nekovových minerálnych produktov s projektovanou výrobnou kapacitou v m3/deň > 20 > 0 3.10 Kameňolomy a súvisiace spracovanie kameňa – > 0 3.11 Ťažba silikátových surovín a iných surovín na výrobu stavebných materiálov okrem stavebného piesku a štrku z riek a jazier – > 0 3.12 Výroba nepálených murovacích materiálov a prefabrikátov s projektovanou výrobnou kapacitou v m3/h – > 0 3.13 Priemyselná výroba betónu, malty alebo iných stavebných materiálov s projektovanou výrobnou kapacitou v m3/h – 10 3.99 Ostatné priemyselné výroby nekovových minerálnych produktov – členenie podľa bodu 2.99 4. CHEMICKÝ PRIEMYSEL 4.1 Ťažba ropy a súvisiaca doprava a skladovanie > 0 – 4.2 Ťažba a skladovanie zemného plynu naftového Potrubná preprava a distribúcia zemného plynu naftového sa nepovažuje za zdroj znečisťovania ovzdušia. > 0 – 4.3 Rafinérie ropy > 0 – 4.4 Petrochemické spracovanie ropy > 0 – 4.5 Distribučné sklady a prečerpávacie zariadenia palív, mastív, petrochemických výrobkov a iných organických kvapalín s tlakom pár podľa prílohy č. 3 bodu II.2.2, okrem skvapalnených uhľovodíkových plynov a stlačeného zemného plynu naftového, podľa: – nainštalovaného súhrnného objemu skladovania v m3 – projektovaného alebo skutočného ročného obratu v m3 podľa toho, ktorý je väčší ≥ 1 000 ≥ 10 000 > 10 > 100 4.6 Výroba syntetického kaučuku > 0 – 4.7 Výroba základných plastických hmôt na báze syntetických a prírodných polymérov okrem syntetického kaučuku > 0 – 4.8 Výroba jednoduchých uhľovodíkov, t. j. lineárnych alebo cyklických, nasýtených alebo nenasýtených, alifatických alebo aromatických > 0 – 4.9 Výroba organických halogénovaných zlúčenín > 0 – 4.10 Výroba organických zlúčenín obsahujúcich kyslík > 0 – 4.11 Výroba organických zlúčenín obsahujúcich síru > 0 – 4.12 Výroba organických zlúčenín obsahujúcich dusík okrem močoviny > 0 – 4.13 Výroba organických zlúčenín obsahujúcich fosfor > 0 – 4.14 Výroba organokovových zlúčenín > 0 – 4.15 Výroba prípravkov na ochranu rastlín a biocídov > 0 – 4.16 Výroba gumárenských pomocných prípravkov > 0 – 4.17 Výroba a spracovanie viskózy > 0 – 4.18 Výroba celulózy a jej derivátov vrátane spracovania odpadov na produkty z tejto výroby > 0 – 4.19 Výroba náterových látok, lakov, tlačiarenských farieb, lepidiel s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok > 100 ł 5 4.20 Výroba farmaceutických produktov s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok > 50 ł 5 4.21 Výroba anorganických plynných látok a zlúčenín okrem amoniaku > 0 – 4.22 Výroba anorganických kyselín > 0 – 4.23 Výroba anorganických hydroxidov > 0 – 4.24 Výroba anorganických solí okrem hnojív > 0 – 4.25 Výroba nekovov, oxidov kovov a iných obdobných anorganických zlúčenín, ako je sodík, vápnik, kremík, fosfor, karbid kremíka, karbid vápnika > 0 – 4.26 Výroba síry Clausovým procesom > 0 – 4.27 Výroba amoniaku > 0 – 4.28 Výroba močoviny > 0 – 4.29 Výroba priemyselných hnojív na báze dusíka, fosforu a draslíka – jednozložkové alebo kombinované okrem močoviny > 0 – 4.30 Výroba anorganických pigmentov, rafinačných a bieliacich prípravkov > 0 – 4.31 Výroba priemyselných výbušnín > 0 – 4.32 Výroba a spracovanie uhlíkatých materiálov:
20. a)výroba drevného uhlia s projektovanou výrobou v kg/deň
21. b)výroba sadzí
22. c)vypaľovanie uhlíkatých materiálov vrátane impregnácie
23. d)mechanické spracovanie uhlíkatých materiálov 1 000 > 0 > 0 – > 0 – – > 0 4.33 Výroba a spracovanie gumy:
24. a)projektovaná spotreba organických rozpúšťadiel v t/rok
25. b)výroba surových gumárenských zmesí
26. c)projektované spracovanie gumovej zmesi v kg/h > 15 > 0 – ≥ 0,6 – ≥ 5 4.34 Výroba mydiel, saponátov a kozmetiky s projektovanou výrobnou kapacitou v kg/h:
27. a)saponáty
28. b)kozmetika – – ≥ 100 ≥ 10 4.35 Priemyselná extrakcia rastlinných olejov a živočíšnych tukov a rafinácia rastlinných olejov s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok > 10 ≥ 0,6 4.36 Výroba a zošľachťovanie papiera, lepenky s projektovaným výkonom v t/deň ≥ 20 ≥ 1 4.37 Výroba hydroizolačných materiálov a podlahových krytín s projektovaným množstvom spracovaných surovín v kg/h – ≥ 500 4.38 Priemyselné spracovanie plastov:
29. a)výroba vlákien s projektovanou kapacitou v t/rok
30. b)výroba fólie a iných výrobkov s projektovaným množstvom spracovaného polyméru v kg/h
31. c)spracovanie polyesterových živíc s prídavkom styrénu a epoxidových živíc s amínmi, napríklad výroba člnov, vozíkov, automobilových dielov, s projektovanou spotrebou surovín v kg/deň
32. d)spracovanie aminoplastov a fenolových živíc s projektovanou spotrebou surovín v kg/deň
33. e)výroba expandovaných plastov, napríklad penového polystyrénu, s projektovanou spotrebou organických nadúvadiel v t/rok Spracovanie a povrchové úpravy s použitím organických rozpúšťadiel podľa projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t/rok:
34. f)nanášanie lepidiel
35. g)povrchové laminovanie plastov
36. h)nanášanie náterov – – – – – > 5 > 5 > 15 ≥ 1 000 ≥ 100 ≥ 100 ≥ 150 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 4.39 Výroba, regenerácia a zneškodňovanie elektrických akumulátorov a monočlánkov – > 0 4.40 Čerpacie stanice pohonných látok okrem skvapalnených uhľovodíkových plynov (LPG) a stlačeného zemného plynu naftového (CNG) podľa projektovaného alebo skutočného ročného obratu v m3/rok podľa toho, ktorý je väčší – ≥ 100 4.99 Ostatné organické a anorganické chemické výroby – členenie podľa bodu 2.99 5. NAKLADANIE S ODPADMI 5.1 Spaľovne odpadov:
37. a)klasifikovaných ako nebezpečné s projektovanou kapacitou v t/deň
38. b)komunálnych s projektovanou kapacitou v t/h
39. c)iného odpadu ako nebezpečného odpadu a komunálneho odpadu s projektovanou kapacitou v t/deň
40. d)experimentálne zariadenia na vývoj a testovanie s projektovaným výkonom spáleného odpadu v t/rok > 10 > 3 > 50 – > 0 > 0 > 0 ≥ 50 5.2 Veterinárne asanačné zariadenia s projektovanou kapacitou spracovania v t/deň:
41. a)veterinárne asanačné zariadenia – kafilérie
42. b)veterinárne spaľovacie zariadenia > 10 > 10 > 0 > 0 5.3 Čistiarne odpadových vôd s projektovanou kapacitou čistenia podľa počtu ekvivalentných obyvateľov:
43. a)čistiarne komunálnych odpadových vôd
44. b)centrálne čistiarne priemyselných podnikov – – ≥ 5 000 ≥ 2 000 5.4 Zariadenie na výrobu kompostu s projektovaným výkonom spracovaného odpadu v t/h – ≥ 0,75 5.5 Krematóriá – > 0 5.6 Zariadenie na sušenie odpadov a čistiarenských kalov > 0 5.99 Ostatné zariadenia a technológie spracovania a nakladania s odpadmi – členenie podľa bodu 2.99 6. OSTATNÝ PRIEMYSEL A ZARIADENIA 6.1 Lakovne v priemyselnej výrobe automobilov s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok > 15 – 6.2 Následná povrchová úprava vozidiel s celkovou spotrebou organického rozpúšťadla v t/rok:
45. a)nanášanie náterov okrem opravárenstva a autoopravárenstva
46. b)opravárenstvo, napríklad autobusy, nákladné vozidlá, koľajové vozidlá okrem osobných áut
47. c)autoopravárenstvo – prestriekavanie osobných áut
48. d)povrchová úprava nadrozmerných dopravných prostriedkov, ako sú lietadlá a lode > 15 > 15 > 0,5 > 0,5 > 0,5 6.3 Nanášanie náterov na povrchy, lakovanie s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok:
49. a)plasty, guma, sklo, film, textílie, fólie, papier, kovy okrem 6.1 a 6.2,
50. b)navíjané drôty
51. c)pásové a zvitkové materiály > 5 > 5 > 25 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 6.4 Odmasťovanie a čistenie povrchov kovov, elektrosúčiastok a iných materiálov vrátane odstraňovania starých náterov organickými rozpúšťadlami s projektovanou spotrebou v t/rok:
52. a)rozpúšťadlá klasifikované ako látky s karcinogénnymi, mutagénnymi a teratogénnymi účinkami, označené ako R45, R46, R49, R60, R61
53. b)halogenované rozpúšťadlá označené ako R40 a R68
54. c)ostatné organické rozpúšťadlá > 1 > 1 > 2 > 0 > 0 ≥ 0,6 6.5 Chemické čistenie, bielenie a farbenie textílií a ostatných vláknitých materiálov prírodného pôvodu, napríklad ľanu, bavlny, juty podľa:
55. a)projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t/rok
56. b)projektovaného množstva bielených alebo farbených textílií alebo vlákien v t/deň – > 20 > 0 ≥ 1 6.6 Nanášanie lepidiel – lepenie ostatných materiálov, okrem dreva, výrobkov z dreva a aglomerovaných materiálov, kože a výroby obuvi, s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok > 5 ł 0,6 6.7 Polygrafia podľa projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t/rok:
57. a)publikačná rotačná hĺbkotlač
58. b)ostatná rotačná hĺbkotlač
59. c)tepelný rotačný ofset
60. d)flexografia
61. e)lakovacie a laminovacie techniky
62. f)rotačná sieťotlač na textil, lepenku
63. g)ostatné polygrafické techniky, napríklad studený ofset, hárkové techniky a iné > 25 > 15 > 15 > 15 > 15 > 30 > 15 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 6.8 Nanášanie povlakov s použitím práškových hmôt bez použitia organických rozpúšťadiel s projektovanou spotrebou práškovej hmoty v t/rok ≥ 200 ł 1 6.9 Priemyselné spracovanie dreva:
64. a)mechanické spracovanie kusového dreva s projektovaným množstvom spracovaného dreva v m3/deň
65. b)mechanické spracovanie dezintegrovanej drevnej hmoty, ako sú piliny, stružliny, triesky, štiepky, s projektovaným množstvom spracovania v m3/deň
66. c)výroba aglomerovaných plošných materiálov s projektovanou spotrebou polykondenzačných lepidiel v sušine v t/rok Spracovanie a povrchové úpravy s použitím organických rozpúšťadiel podľa projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t/rok:
67. d)nanášanie lepidiel
68. e)laminovanie dreva
69. f)nanášanie náterov
70. g)impregnácia – – 1 000 > 5 > 5 > 15 > 25 ≥ 50 ≥ 100 ≥ 10 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 6.10 Priemyselná výroba a spracovanie kože:
71. a)výroba kože s projektovaným množstvom výrobkov v t/deň
72. b)spracovanie kože, okrem výroby obuvi, lakovanie a iné nanášanie náterov (povlakov) na kožu, s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/ rok > 12 > 10 > 0 ≥ 0,6 6.11 Výroba obuvi s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok > 5 ≥ 0,6 6.12 Veľkochov hospodárskych zvierat s projektovaným počtom chovných miest:
73. a)ošípané s hmotnosťou nad 30 kg
74. b)prasnice
75. c)hydina
76. d)hovädzí dobytok
77. e)ovce
78. f)kone
79. g)kožušinové a iné obdobné úžitkové zvieratá > 2 000 > 750 > 40 000 – – – – ≥ 500 ≥ 100 ≥ 5 000 ≥ 200 ≥ 2 000 ≥ 300 ≥ 1 500 6.13 Bitúnky a ostatné porážkarne s projektovanou kapacitou živej hmotnosti v t/rok:
80. a)hydina
81. b)ostatné > 250 > 5 000 ≥ 25 ≥ 200 6.14 Cukrovary s projektovanou výrobnou kapacitou cukru v t /h – ≥ 1 6.15 Konzervárne a iné potravinárske prevádzky s projektovanou výrobnou kapacitou v t/deň:
82. a)mäsových výrobkov
83. b)rastlinných výrobkov (v priemere za štvrťrok) > 75 > 300 ≥ 2,5 ≥ 10 6.16 Liehovary s projektovanou výrobnou kapacitou 100-percentného liehu v t/rok – ≥ 100 6.17 Pivovary s projektovanou výrobou v hl/rok – ≥ 5 000 6.18 Potravinárske mlyny s projektovaným výkonom v t/h – ≥ 5 6.19 Výroba priemyselných krmív a organických hnojív s projektovaným výkonom v t/h – ≥ 1 6.20 Sušiarne poľnohospodárskych a potravinárskych produktov s projektovaným výkonom v t/h – ≥ 1 6.21 Zariadenia na praženie s projektovanou kapacitou v kg/h:
84. a)kávy, kávovín
85. b)kakaových bôbov alebo orieškov – ≥ 75 ≥ 150 6.22 Zariadenia na údenie mäsa a rýb s projektovanou kapacitou údenia v kg/týždeň – ≥ 1 000 6.23 Výroba plsti a spracovanie inej vláknitej biomasy s projektovanou kapacitou spracovanej suroviny v t/deň – ł 1 6.99 Ostatné priemyselné technológie, výroby a zariadenia nepatriace do bodov 1 až 5 – členenie podľa bodu 2.99 1. Technológia sa začleňuje ako veľký zdroj, ak jej kapacita zodpovedá určenej prahovej kapacite pre veľké zdroje. Technológia sa začleňuje ako stredný zdroj, ak jej kapacita zodpovedá určenej prahovej kapacite pre stredné zdroje a súčasne je nižšia ako prahová kapacita pre veľké zdroje. Technológia s kapacitou menšou, ako je prahová kapacita pre stredné zdroje, sa začleňuje ako malý zdroj. 2. Technológia, pre ktorú je prahová kapacita vyjadrená viacerými veličinami, sa začleňuje ako veľký zdroj, ak sa kapacita najmenej jednej časti zdroja rovná prahovej kapacite určenej aspoň pre jednu veličinu alebo je vyššia, ak v tabuľke nie je uvedené inak. Ak kapacita žiadnej časti zdroja nezodpovedá žiadnej prahovej kapacite pre veľký zdroj, technológia sa začleňuje ako stredný zdroj; ak kapacita žiadnej časti zdroja nezodpovedá ani žiadnej prahovej kapacite pre stredný zdroj, technológia sa začleňuje ako malý zdroj. 3. Technológia, ktorá je začlenená ako veľký zdroj, sa označuje príslušným číslom kategórie, za ktoré sa doplní bodka a číslo 1. Technológia, ktorá je začlenená ako stredný zdroj, sa označuje príslušným číslom kategórie, za ktoré sa doplní bodka a číslo 2. 4. Technológia, ktorá nie je v kategorizácii uvedená, sa začleňuje ako veľký zdroj, stredný zdroj alebo malý zdroj podľa prahových kapacít, ktoré sú uvedené v bode 2.99; označuje sa príslušným číslom skupiny kategórie s doplnením čísla 1 alebo 2 za číslom 99. Ak zaradenie do kategórie 2.99 až 5.99 podľa technického princípu alebo účelu technológie nie je zrejmé, zaraďuje sa medzi ostatné technológie a výroby a označí sa číslom 6.99.1 alebo 6.99.2. 5. Zdroj, ktorý podľa svojho účelu slúži výhradne na výskum, vývoj alebo skúšanie technológie, zariadení alebo výrobkov, výučbu, umeleckú a inú obdobnú činnosť, sa začleňuje ako stredný zdroj, ak jeho kapacita zodpovedá prahovej kapacite pre veľké zdroje a ako malý zdroj, ak jeho kapacita zodpovedá prahovej kapacite pre stredné zdroje stanovenej ako denná kapacita. Ak povolený čas využívania takého zdroja nie je vyšší ako 500 hodín za kalendárny rok, zdroj sa začleňuje ako malý zdroj. 6. Ak ten istý prevádzkovateľ v rámci jedného funkčného a priestorového celku prevádzkuje viac technologických liniek alebo výrobných zariadení, ktoré sa označujú spoločným číslom kategórie, ich kapacity sa na účely začlenenia zdroja sčítajú. 7. Prahová kapacita zdroja vyjadrená ako projektovaná spotreba organických rozpúšťadiel sa určuje ako celkové množstvo organických rozpúšťadiel vrátane množstva rozpúšťadla, ktoré je súčasťou náterových látok. Ak je v dokumentácii uvedená len spotreba rozpúšťadla vyjadrená ako celkový organický uhlík a spotreba celkového množstva nie je zrejmá, projektovaná spotreba organických rozpúšťadiel sa vypočíta vynásobením koeficientom 1,2. Ak je v dokumentácii uvedená spotreba náterových látok a podiel množstva rozpúšťadla nie je zrejmý, projektovaná spotreba organických rozpúšťadiel sa vypočíta vynásobením koeficientom 0,6. 8. Odpady sú klasifikované na účely kategorizácie ako nebezpečné podľa zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov v znení neskorších predpisov. Príloha č. 3 k vyhláške č. 338/2009 Z. z. VŠEOBECNÉ EMISNÉ LIMITY, TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV I. VŠEOBECNÉ EMISNÉ LIMITY PRE VYBRANÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn Varáky a odparky: vlhký plyn TOC: vlhký plyn O2 ref: uplatňuje sa podľa prílohy č. 4, ak je pre danú technológiu alebo zariadenie ustanovený Emisie znečisťujúcej látky nesmú prekročiť ustanovený hmotnostný tok (HT) alebo koncentráciu (C) okrem TZL a TOC, ktorých emisie nesmú prekročiť ustanovenú koncentráciu pre príslušný hmotnostný tok Znečisťujúca látka Jestvujúce zdroje Nové zdroje HT C HT C g/h mg/m3 g/h mg/m3 Základné znečisťujúce látky TZL 150 150 ≥ 500 50 ≥ 200 20 SOx1) 5 000 500 2 000 350 NOx 5 000 500 2 000 350 Ostatné znečisťujúce látky 1. skupina – Látky s karcinogénnym účinkom 1. podskupina 0,5 0,1 0,15 0,05 2. podskupina 5 1 1,5 0,5 3. podskupina 25 5 2.5 1 výskyt viacerých ZL2) podľa podskupín z jednej podskupiny EL platí pre súčet emisií ZL danej podskupiny 1. + 2. platia EL pre príslušné podskupiny, pričom EL pre 2. podskupinu platí pre súčet emisií znečisťujúcich látok oboch podskupín 1. + 3. 2. + 3. 1. + 2. + 3. platia EL pre príslušné podskupiny, pričom EL pre 3. podskupinu platí pre súčet emisií ZL 1. skupiny 2. skupina – Tuhé anorganické znečisťujúce látky 1. podskupina 1 0,2 0,25 0,05 2. podskupina 5 1 2,5 0,5 3. podskupina 25 5 5 1 výskyt viacerých ZL2) podľa podskupín z jednej podskupiny z 1. podskupiny: EL platí pre jednotlivé ZL z 2. alebo 3. podskupiny: EL platí pre súčet emisií ZL danej podskupiny 1. + 2. platia EL pre príslušné podskupiny, pričom EL pre 2. podskupinu platí pre súčet emisií ZL oboch podskupín 1. + 3. 2. + 3. 1. + 2. + 3. platia EL pre príslušné podskupiny, pričom EL pre 3. podskupinu platí pre súčet emisií ZL 1. skupiny 3. skupina – Anorganické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár 1. podskupina 10 1 10 1 2. podskupina 50 5 25 3 3. podskupina 300 30 200 30 výskyt viacerých ZL podľa podskupín všetky EL platí pre jednotlivé ZL 4. skupina – Organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár3),4) 1. podskupina 100 20 100 20 2. podskupina 2 000 100 500 100 3. podskupina 3 000 150 ≤ 5005) 1505) > 5005) 1005) výskyt viacerých ZL2) podľa podskupín z jednej podskupiny EL platí pre súčet emisií ZL danej podskupiny 1.+ 2. platia EL pre príslušné podskupiny, pričom EL pre 2. podskupinu platí pre súčet emisií znečisťujúcich látok oboch podskupín 1. + 3. 2. + 3. 1. + 2. + 3. platia EL pre príslušné podskupiny, pričom EL pre 3. podskupinu platí pre súčet ZL 4. skupiny O2 ref – referenčný obsah kyslíka, ZL – znečisťujúca látka, EL – emisný limit. 1) Ak je pre zdroj alebo časť zdroja ustanovený emisný limit ako stupeň odsírenia, emisný stupeň síry alebo je ustanovená všeobecná podmienka prevádzkovania ako najvyšší obsah síry v palive, všeobecný emisný limit pre SOx sa neuplatňuje. 2) Ak ide o výskyt znečisťujúcich látok z viacerých podskupín, pre jestvujúce zdroje emisný limit platí od 1. 1. 2016. 3) Ak je pre organické znečisťujúce látky ustanovený špecifický emisný limit vyjadrený ako TOC, neuplatňujú sa všeobecné emisné limity pre organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár 4. skupiny, ak to nie je v prílohe č. 4 alebo v osobitnom predpise3) uvedené inak. Emisné limity pre látky s karcinogénnym účinkom 1. skupiny 1. až 3. podskupiny ostávajú v platnosti. 4) Ak ide o nanášanie náterov alebo autoopravárenstvo, kde je obmedzovanie emisií prchavých organických látok riešené používaním regulovaných výrobkov podľa § 18 ods. 6 zákona, pre takýto zdroj alebo časť zdroja sa všeobecný emisný limit pre TZL a organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár 4. skupiny neuplatňuje. 5) Emisný limit je vyjadrený ako TOC, podiel tuhých organických znečisťujúcich látok v odpadovom plyne sa nezapočítava. II. TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA PRE VYBRANÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY 1. TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV EMITUJÚCICH TUHÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY 1.1 Všeobecné činnosti Pri činnostiach, pri ktorých môžu vznikať prašné emisie, a v zariadeniach, v ktorých sa vyrábajú, upravujú, dopravujú, nakladajú, vykladajú alebo skladajú prašné materiály, treba využiť technicky dostupné prostriedky s prihliadnutím na primeranosť nákladov na obmedzenie prašných emisií. Pri posudzovaní rozsahu opatrení treba vychádzať najmä z nebezpečnosti prachu, hmotnostného toku emisií, trvania emisií, meteorologických podmienok a podmienok okolia. 1.2 Výroba, úprava, doprava, vykladanie a nakladanie prašných materiálov Zariadenia na výrobu, úpravu a dopravu prašných materiálov treba zakapotovať. Ak nemožno zabezpečiť prachotesnosť, treba odvádzať prašnú vzdušninu na odprášenie. Pri plnení uzatvorených nádob prašnými látkami treba vytláčaný vzduch odvádzať na odprášenie. Dopravné cesty a manipulačné plochy treba pravidelne čistiť a udržiavať dostatočnú vlhkosť povrchov na zabránenie alebo obmedzenie rozprašovania. Ak ide o úpravu stavebného odpadu, napríklad drvenie a súvisiace činnosti, ktoré sú vykonávané na voľnom priestranstve a pre ktoré nemožno podľa najlepšej dostupnej techniky riešiť odprašovanie zakapotovaním a odlučovaním, v takom prípade treba udržiavať dostatočnú vlhkosť na zabránenie alebo obmedzenie prašnosti. Počas prepravy prašných materiálov musí byť prepravovaný materiál zakrytý, ak nie je prašnosť obmedzená dostatočnou vlhkosťou prepravovaného materiálu. 1.3 Skladovanie a skládkovanie prašných materiálov Pri skladovaní a skládkovaní prašných materiálov treba vykonať opatrenia, ako napríklad
86. a)skladovať prašné materiály najmä v silách,
87. b)zastrešiť a uzatvoriť sklad prašných materiálov zo všetkých strán,
88. c)zakryť povrch skladovaných a skládkovaných prašných materiálov,
89. d)zazeleniť povrch skládkovaných prašných materiálov,
90. e)založiť protiveterné zazelenené zemné valy alebo vysadiť protiveternú ochrannú zeleň,
91. f)udržiavať potrebnú vlhkosť povrchu uskladnených prašných materiálov. 2. TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV EMITUJÚCICH ORGANICKÉ PLYNY A PARY 2.1 Všeobecne Pri všetkých technologických procesoch a operáciách, počas ktorých sa pracuje s plynmi alebo s kvapalnými látkami s vysokým parciálnym tlakom pár, treba využiť všetky technicky dostupné opatrenia s prihliadnutím na množstvo manipulovanej látky, jej vlastnosti a na primeranosť nákladov na obmedzenie úniku plynov a pár do ovzdušia. Toto platí aj pre organické znečisťujúce látky uvedené v prílohe č. 1 skupine č. 4 a pre ostatné prchavé organické zlúčeniny antropogénnej povahy, ktoré môžu s NOx v prítomnosti slnečného žiarenia produkovať fotochemické oxidanty. 2.2 Opatrenia na obmedzovanie emisií prchavých organických látok s tlakom pár vyšším ako 1,32 kPa pri teplote 20 °C do 76 kPa pri pracovnej teplote 2.2.1 Skladovanie 2.2.1.1 Pri skladovaní treba
92. a)používať skladové nádrže s plávajúcou strechou vybavené účinným tesnením okrajov strechy,
93. b)nádrže s pevnou strechou vybaviť vnútornou plávajúcou membránou a účinným tesnením z elastických materiálov,
94. c)zabezpečiť odvod pár z nádrží s pevnou strechou na spätné získavanie alebo na zneškodňovanie,
95. d)vykonať iné opatrenia, ktoré sa uvedeným metódam vyrovnajú. 2.2.1.2 Dýchanie nádrží treba eliminovať na čo najmenšiu mieru, napríklad znížením teplotných výkyvov obsahu nádrže, jej vhodnou izoláciou alebo pri nadzemných nádržiach reflexným náterom s celkovou odrazovosťou sálavého tepla 70 % a viac. 2.2.1.3 V prípade, že ide o skladovú nádrž s objemom 1 000 m3 alebo s ročným obratom 10 000 m3, musia tieto opatrenia zabezpečiť
96. a)zníženie emisií aspoň o 90 % v porovnaní s nádržou s pevnou strechou bez plávajúceho zakrytia hladiny,
97. b)v prípade odvádzania pár na zneškodňovanie alebo na spätné získavanie účinnosť zariadenia najmenej 95 %, t. j. emisný stupeň nesmie prekročiť 5 %. Pre jestvujúce zdroje platí podmienka uvedená v písmene
98. a)od 1. januára 2016. 2.2.2 Prečerpávanie 2.2.2.1 Pri prečerpávaní, napríklad pri stáčaní z automobilových alebo zo železničných cisterien, pri plnení cisterien zo skladových nádrží alebo pri inom prečerpávaní treba použiť vhodné opatrenia, ako napríklad recirkulovanie plynnej fázy alebo odvádzanie vytláčaných plynov a pár do zariadenia na zneškodňovanie alebo iné obdobne účinné opatrenia. Emisný stupeň uhľovodíkov zo zariadenia na ich zneškodňovanie alebo na spätné získavanie nesmie byť vyšší ako 5 %, t. j. účinnosť zariadenia musí byť najmenej 95 %. 2.2.2.2 Na prečerpávanie treba používať tesné čerpadlá bez odkvapov, napríklad čerpadlá s mechanickou upchávkou. 2.2.2.3 Pri prečerpávaní kvapalín I. a II. triedy horľavosti s teplotou varu do 200° C treba používať čerpadlá s účinnými tesniacimi systémami, ktoré majú nízke straty, napríklad čerpadlá s mechanickými upchávkami. 2.2.2.4 Technické podrobnosti pri skladovaní a prečerpávaní benzínov v distribučných skladoch a na čerpacích staniciach sú ustanovené v osobitnom predpise.7) 2.3 Manipulácia s kvapalnými organickými látkami, ktoré obsahujú viac ako10 mg/kg látok 1. podskupiny 1. skupiny a viac ako 5 % látok 2. a 3. podskupiny 1. skupiny a 1. podskupiny 4. skupiny Pri manipulácii s týmito látkami treba na zamedzenie úniku plynov a pár do ovzdušia vykonať osobitné opatrenia:
99. a)pri čerpaní použiť osobitne tesné čerpadlá, napríklad čerpadlá s dvojitou mechanickou upchávkou s externým preplachom a bezupchávkové čerpadlá, a tak zabezpečiť uzavretý okruh čerpaných látok,
100. b)pri stláčaní plynov a pár používať systémy viacnásobného tesnenia; odplynenie uzavieracej kvapaliny upchávok kompresora nesmie byť odvedené do ovzdušia,
101. c)obmedzovať počet prírubových spojení potrubí, ktorými sú dopravované organické plyny a pary, ak je to z hľadiska technológie, bezpečnosti práce a údržby možné,
102. d)klasické ventily a posúvače s pohyblivými vretenami treba nahradiť vlnovcovými ventilmi vybavenými pomocnými upchávkami alebo iným rovnocenným spôsobom,
103. e)v prípade vysokostabilných látok a látok 1. skupiny a látok 1. podskupiny 4. skupiny treba vybaviť prírubové spojenia účinnými tesneniami. Manipuláciou s kvapalnými organickými látkami sa rozumie čerpanie, komprimovanie, uskladňovanie a doprava potrubím. 3. TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV EMITUJÚCICH PERZISTENTNÉ ORGANICKÉ LÁTKY (POP'
104. s)Hmotnostný tok týchto látok treba podľa technických možností obmedzovať v čo najväčšom rozsahu. Preto treba popri čistení spalín alebo odpadových plynov vykonať technické opatrenia v technologickom procese, ako aj opatrenia s dosahom na povahu vstupných látok, ktorých cieľom bude znížiť tvorbu týchto zlúčenín. Vhodné opatrenia vzhľadom na používanú technológiu pre nové zdroje sú najmä:
105. a)náhrada surovín s obsahom POP's a surovín, ktoré vytvárajú emisie POP's,
106. b)využívanie uzavretých výrobných systémov v najväčšom rozsahu,
107. c)zníženie objemu odpadových plynov recykláciou,
108. d)rýchly prechod odpadových plynov kritickým teplotným rozsahom,
109. e)čistenie odpadových plynov, napríklad termálna a katalytická oxidácia odpadových plynov, adsorpcia na aktívnom uhlí, tkanivové filtre. Pri termickom spracovaní druhotných surovín obmedziť emisie PCDD, PCDF buď eliminovaním chlóru a jeho organických zlúčenín na vstupe, alebo čistením odpadových plynov. Vhodné primárne opatrenia pre nové zdroje sú:
110. a)dôsledné separovanie odpadov s obsahom chlóru, napríklad PVC,
111. b)využívanie netermických, najmä mechanických postupov predúpravy, napríklad sťahovanie plastových poťahov z káblov, odčerpávanie olejov a iných kvapalín,
112. c)tavenie v atmosfére obohatenej kyslíkom,
113. d)rýchle ochladenie odpadových plynov z taviacej pece. 4. TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV EMITUJÚCICH PACHOVÉ LÁTKY Pri technologických procesoch a zariadeniach, pri ktorých môžu byť pri prevádzke alebo pri drobných poruchách emitované látky s intenzívnym zápachom, treba vykonať technicky dostupné opatrenia na obmedzenie emisií, napríklad zakrytie zariadenia, zapuzdrovanie časti zariadenia, vytvorenie podtlaku v zapuzdrovanej časti zariadenia, vhodné skladovanie surovín, výrobkov a zvyškov. Technologické operácie, pri ktorých vznikajú pachové látky, treba umiestniť do uzavretých priestorov. Odpadové plyny s intenzívnym zápachom treba odviesť na čistenie alebo inú vhodnú likvidáciu zodpovedajúcu stavu použitia najlepšej dostupnej techniky. Pri stanovení rozsahu požiadaviek v jednotlivých prípadoch treba vziať do úvahy hlavne objemový prietok odpadových plynov, hmotnostný tok pachových látok, miestne rozptylové podmienky, trvanie emisií a vzdialenosť zariadenia od najbližšej uvažovanej alebo jestvujúcej zástavby. Príloha č. 4 k vyhláške č. 338/2009 Z. z. ŠPECIFICKÉ EMISNÉ LIMITY A TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV ZNEČISŤOVANIA I. PALIVOVO-ENERGETICKÝ PRIEMYSEL 1. Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív (teplárne, elektrárne, výhrevne a zariadenia na nepriamy procesný ohrev) 1.1 Zariadenia na spaľovanie palív Zariadenie na spaľovanie palív je zariadenie, ktoré slúži na oxidáciu palív na účely výroby energie v súlade s vymedzením ustanoveným v bode 1.3. Požiadavky na spaľovacie zariadenia uvedené v bode 1 sa nevzťahujú na
114. a)zariadenia, v ktorých sa produkty spaľovania používajú na priame vykurovanie, sušenie alebo iné tepelné spracovanie materiálov a predmetov (ďalej len „priamy ohrev“),
115. b)koncové spaľovacie zariadenia, t. j. zariadenia, ktoré sú určené na čistenie odpadových plynov spaľovaním, ak nie sú prevádzkované ako samostatné zariadenia na spaľovanie palív,
116. c)zariadenia na regeneráciu katalyzátorov pre katalytické krakovanie,
117. d)zariadenia na premenu sírovodíka na síru,
118. e)reaktory používané v chemickom priemysle okrem zariadení na nepriamy procesný ohrev,
119. f)koksárenské pece,
120. g)ohrievače vetra,
121. h)technické zariadenia používané na pohon vozidiel, lodí a lietadiel,
122. i)plynové turbíny,
123. j)stacionárne piestové motory. 1.2 Členenie zariadení na spaľovanie palív vo vzťahu k uplatňovaniu emisných limitov 1.2.1 Zariadenia zdrojov, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie, alebo ak také nie je, povolenie na užívanie do 30. júna 1987. 1.2.2 Zariadenia zdrojov, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie, alebo ak také nie je, povolenie na užívanie od 1. júla 1987 do 31. marca 1998, alebo bolo vydané stavebné povolenie do 31. marca 1998 a povolenie na užívanie do 31. marca 2001. 1.2.3 Zariadenia zdrojov, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie od 31. marca 2001 do 27. novembra 2002 a ktoré boli uvedené do prevádzky do 27. novembra 2003. 1.2.4 Zariadenia zdrojov, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie od 27. novembra 2002, alebo zariadenia zdrojov, ktoré sú uvedené do prevádzky od 27. novembra 2003. 1.3 Vymedzenie zariadenia na spaľovanie palív pre priradenie emisných limitov 1.3.1 Agregačné pravidlá Ak odpadové plyny z dvoch alebo viacerých samostatných spaľovacích zariadení
124. a)sú vypúšťané cez spoločný komín alebo
125. b)podľa posúdenia orgánu ochrany ovzdušia pri výstavbe zariadenia po zohľadnení technických a ekonomických faktorov mohli by byť odpadové plyny vypúšťané cez spoločný komín, pre priradenie emisných limitov sa zariadenie vymedzuje ako jeden celok v závislosti od celkového menovitého príkonu. 1.3.2 Zariadenie s celkovým menovitým príkonom 50 MW a viac Ak celkový súčet menovitých tepelných príkonov kotlov je 50 MW a viac, pre priradenie emisných limitov sa príkony spočítavajú bez ohľadu na druh spaľovaného paliva. 1.3.3 Zariadenia s celkovým menovitým príkonom od 0,3 MW do 50 MW Ak celkový súčet menovitých tepelných príkonov kotlov je v rozmedzí od 0,3 do 50 MW, pre priradenie emisných limitov sa spočítavajú príkony kotlov spaľujúcich palivo rovnakého typu: tuhé, kvapalné, plynné. Pri viacpalivovom systéme sa pripočítava príkon kotla k ostatným kotlom podľa prevládajúceho paliva. V prípade, že do jedného komína sú zaústené len kotly s viacpalivovým systémom, spočítajú sa ich príkony bez ohľadu na prevládajúce palivo. Osobitne sa spočítavajú príkony kotlov s cirkulujúcou fluidnou a pretlakovou vrstvou a osobitne kotlov s výtavným ohniskom. 1.3.4 Zariadenia s celkovým menovitým príkonom do 0,3 MW Kotly alebo iné technické jednotky na spaľovanie palív s menovitým tepelným príkonom do 0,3 MW sa považujú za samostatné zariadenia a nespočítavajú sa navzájom ani s ostatnými kotlami. Emisné limity podľa I. časti bodu 1.5 sa na ne nevzťahujú. 1.3.5 Zariadenia na núdzovú prevádzku Pre zariadenia na spaľovanie palív s menovitým tepelným príkonom do 50 MW, ktoré sa podľa dokumentácie používajú na núdzovú a inú obdobnú prevádzku, ktorá má trvanie najviac 240 h/rok, sa emisné limity neuplatňujú. Emisie z takýchto zariadení majú zodpovedať požiadavkám podľa technických noriem a iných obdobných špecifikácií, ktoré sa na príslušné zariadenia vzťahujú. 1.3.6 Zariadenia s ukončením prevádzky do 20 000 hodín Sú to zariadenia uvedené v bode 1.2.1, ktoré na základe písomného záväzku prevádzkovateľa predloženého orgánu ochrany ovzdušia do 15. januára 2008 budú v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2015 prevádzkované najviac 20 000 hodín do ukončenia prevádzky. Emisné limity sa na tieto zariadenia neuplatňujú. Správu o počte využitých prevádzkových hodín za uplynulý rok a o počte prevádzkových hodín, ktoré ostávajú do vyčerpania časového limitu tohto zariadenia, prevádzkovateľ predkladá príslušnému orgánu ochrany ovzdušia a Slovenskej inšpekcii životného prostredia každoročne do 15. februára počnúc rokom 2009. 1.3.7 Zariadenia s obmedzeným prevádzkovým režimom Zariadenie s obmedzeným prevádzkovým režimom je zariadenie, ktoré nie je v prevádzke viac ako
126. a)2 000 hodín ročne do konca roku 2015,
127. b)1 500 hodín ročne od 1. januára 2016 priemerne v období 5 rokov. 1.3.8 Zariadenie na nepriamy procesný ohrev Zariadenie na nepriamy procesný ohrev je zariadenie na spaľovanie palív, ktoré je využívané na technologický ohrev, pričom spalinový prúd je od ďalšej technológie oddelený pevnou teplovýmennou plochou a množstvo a zloženie emisií je závislé len od množstva a zloženia paliva. Pre špecifické technologické pece, kde spôsob spaľovania vplýva na zloženie emisií, napríklad pekárenské cyklotermické pece, téglikové taviace pece a ohrevy taviacich vaní, s celkovým príkonom do 50 MW, emisné limity určí orgán ochrany ovzdušia individuálne. 1.3.9 Uplatňovanie emisných limitov pri rozširovaní kapacity a pri zmenách zariadenia Ak sa kapacita zariadenia na spaľovanie palív rozšíri o menovitý príkon 50 MW a viac, pre novú časť sa uplatňuje emisný limit pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4 podľa tepelného príkonu celého zariadenia; to sa nevzťahuje na prípady uvedené v bode 1.3.11. Ak sa na zariadení na spaľovanie palív vykoná podstatná zmena podľa osobitného predpisu,8) na predmetnú časť sa uplatňujú emisné limity pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4. 1.3.10 Uplatňovanie emisných limitov pre viacpalivové zariadenia 1.3.10.1 Viacpalivové zariadenie na spaľovanie palív je zariadenie, ktoré môže spaľovať súčasne alebo striedavo dva druhy alebo viac druhov palív. 1.3.10.2 Spaľovanie viacerých druhov palív v jednom zariadení striedavo Pri spaľovaní viacerých druhov palív v jednom spaľovacom zariadení tak, že je spaľovaný vždy len jeden druh paliva, platí emisný limit pre spaľovaný druh paliva. 1.3.10.3 Spaľovanie viacerých druhov palív súčasne v jednom zariadení
128. a)Pri spaľovaní viacerých druhov palív súčasne v jednom zariadení sa emisný limit určí takto: 1. pre každé palivo a danú znečisťujúcu látku sa určí emisný limit zodpovedajúci celkovému menovitému tepelnému príkonu zariadenia, 2. vypočíta sa vážený podiel emisných limitov pre jednotlivé palivá; tieto hodnoty sa získajú vynásobením hodnoty emisného limitu platného pre uvedené palivo menovitým tepelným príkonom dodaným týmto palivom a tento súčin sa vydelí celkovým menovitým príkonom zariadenia, 3. modifikovaný vážený priemer emisných limitov sa určí ako súčet vážených podielov emisných limitov jednotlivých palív po prepočte na zodpovedajúci obsah kyslíka. Postup výpočtu modifikovaného váženého priemeru emisných limitov vyjadruje vzťah: kde: ELmix(O2ref) – celkový emisný limit, ELi – emisný limit pre dané palivo po prepočte na O2ref, zodpovedajúci celkovému MTP zariadenia, O2 ref – referenčný obsah kyslíka pre prevládajúce palivo podľa príkonu v % objemu, O2 ref,i – referenčný obsah kyslíka pre i-te palivo v % objemu, Qi – tepelný príkon v i-tom palive, Qcelk – celkový tepelný príkon.
129. b)Pre zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom do 50 MW. Ak podiel tepelného príkonu jedného paliva je 70 % a viac, platí emisný limit podľa prevládajúceho paliva. 1.3.11 Osobitné podmienky spaľovania viacerých druhov palív v jednom zariadení platné v rafinériách 1.3.11.1 Pri spaľovaní destilačných zvyškov alebo zvyškov z konverzie z rafinérskej výroby samostatne alebo v zmesi s inými palivami vo vlastných zariadeniach na spaľovanie palív sa určuje emisný limit podľa určujúceho paliva, t. j. palivo, pre ktoré je určený najvyšší emisný limit, ak tepelný príkon tohto paliva je najmenej 50 % z celkového tepelného príkonu privedeného do zariadenia všetkými palivami. Ak je tepelný príkon určujúceho paliva menší ako 50 %, vypočíta sa emisný limit podľa tohto postupu:
130. a)určí sa emisný limit pre každé palivo a znečisťujúcu látku podľa tepelného príkonu zariadenia,
131. b)vypočíta sa emisný limit pre určujúce palivo, alebo v prípade dvoch palív s rovnakým emisným limitom, pre palivo s najväčším tepelným príkonom; táto hodnota sa získa vynásobením hodnoty emisného limitu platného pre uvedené palivo dvoma a odčítaním hodnoty emisného limitu pre palivo s najnižším emisným limitom,
132. c)vypočíta sa vážený podiel emisných limitov pre jednotlivé palivá; tieto hodnoty sa získajú, keď vypočítanú hodnotu emisného limitu určujúceho paliva vynásobíme príkonom určujúceho paliva a hodnoty emisných limitov ostatných palív vynásobíme príkonom dodaným každým palivom a tieto jednotlivé násobky vydelíme celkovým príkonom,
133. d)modifikovaný vážený priemer emisných limitov sa určí ako súčet vážených podielov emisných limitov jednotlivých palív. Uvedený postup možno vyjadriť nasledovným matematickým vzťahom: 1.3.11.2 Odchylne od bodu 1.3.11.1 môže orgán ochrany ovzdušia za podmienok, ak nedôjde k celkovému zvýšeniu množstva emisií, upraviť emisný limit pre SO2 takto:
134. a)1 000 mg/m3 v priemere pre všetky zariadenia na spaľovanie palív uvedené v bodoch 1.2.1 + 1.2.2 + 1.2.3 v rámci jednej rafinérie,
135. b)600 mg/m3 v priemere pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4 v rámci jednej rafinérie s výnimkou plynových turbín. 1.3.12 Zariadenia, pre ktoré sa uplatňujú rôzne emisné limity Ak ide o zariadenie, na ktoré sa vzťahujú rôzne emisné limity z dôvodu rozšírenia alebo zmeny podľa bodu 1.3.9 alebo z dôvodu rôzneho spôsobu spaľovania, emisný limit sa vypočíta podľa bodu 1.3.10. 1.3.13 Uplatňovanie emisných limitov pre zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom 50 MW a viac, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie do 31. augusta 2009 – prechodné obdobie Pre zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom 50 MW a viac, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie do 31. augusta 2009, platí vymedzenie zariadenia ustanovené v bode 1.3.2 od 1. júla 2011. Do tohto termínu môžu tieto zariadenia uplatňovať emisné limity podľa vymedzenia v bode 1.3.3 alebo podľa prevládajúceho paliva podľa bodu 1.3.10 písm. b). 1.3.14 Podmienky prevádzkovania zariadení počas mimoriadnych stavov 1.3.14.1 Podmienky prevádzkovania Zariadenie na spaľovanie palív možno prevádzkovať pri výpadku zariadenia na čistenie odpadových plynov najdlhšie 24 hodín, potom treba obmedziť prevádzku, prípadne ju úplne odstaviť. Prevádzkovateľ oznámi výpadok alebo poruchu zariadenia na čistenie odpadových plynov orgánu ochrany ovzdušia a Slovenskej inšpekcii životného prostredia do 48 hodín. Za žiadnych okolností nesmie celkový čas prevádzkovania zariadenia bez odlučovača presiahnuť v akomkoľvek dvanásťmesačnom období 120 hodín. 1.3.14.2 Odchylne od bodu 1.3.14.1 môže orgán ochrany ovzdušia povoliť iný čas,
136. a)ak preváži potreba zabezpečenia dodávky energie,
137. b)ak by bolo odstavené zariadenie na spaľovanie palív na obmedzený čas nahradené iným zariadením, ktorého prevádzka by spôsobila celkové zvýšenie emisií. 1.3.14.3 Pre zariadenie, ktoré spaľuje palivo s takým obsahom síry, že emisný limit sa zabezpečuje bez odsírenia, možno z dôvodu prerušenia dodávky takéhoto paliva pre jeho vážny nedostatok povoliť na obmedzený čas, najviac však na šesť mesiacov, vyššie emisie SO2, ako sú určené emisné limity. 1.3.14.4 Pre zariadenia, ktoré za normálnych podmienok spaľujú výlučne plynné palivo, možno z dôvodu náhleho výpadku dodávky plynu povoliť na obmedzený čas vyššie emisie znečisťujúcich látok, ako sú určené emisné limity, najviac však na desať dní, s výnimkou, ak z dôvodu prevažujúcej potreby prednostnej dodávky energie je nutné spaľovať iné palivo, ktoré si na dodržanie emisných limitov vyžaduje odlučovanie. 1.4 Palivá Palivo je každá tuhá, kvapalná alebo plynná látka používaná na spaľovanie v zariadeniach na spaľovanie palív okrem odpadov a odpadových olejov, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia V. časti tejto prílohy. Sú to fosílne palivá a palivá z nich vyrobené, najmä hnedé a čierne palivové uhlie, lignit, rašelina, koks, brikety, nafta, vykurovacie oleje a ťažké ropné frakcie štandardizovanej kvality spaľované v rafinériách ako vlastná produkcia, zemný plyn naftový a skvapalnené uhľovodíkové plyny, ďalej biomasa, bioplyn, prípadne priemyselné plyny, ak zodpovedajú týmto požiadavkám: Biomasa Biomasa používaná ako palivo sú produkty pozostávajúce z rastlinnej hmoty alebo časti rastlinnej hmoty pochádzajúce z poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, ktoré možno využiť na výrobu energie. Drevný odpad a rastlinný odpad sú tiež biomasou, ak sú uvedené v V. časti bode 1.1.1 písm.
138. b)v bodoch 1 až 5. Zemný plyn Zemný plyn je prírodný metán, ktorý neobsahuje viac ako 20 % objemu inertných plynov alebo iných zložiek. Skvapalnené uhľovodíkové plyny Skvapalnené uhľovodíkové plyny určené na vykurovanie sú zložené z plynných uhľovodíkov a ich zmesí a zodpovedajú požiadavkám noriem.9) Bioplyn Bioplyn je produkt biologickej fermentácie v anaeróbnych podmienkach, napríklad skládkový plyn a kalový plyn a iné druhy. Priemyselné plyny Priemyselné plyny sú plyny uvedené v bode 1.5.3. 1.5 Stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším 1.5.1 Tuhé palivá A. Emisné limity pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1 + 1.2.2 + 1.2.3 Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, 6 % objemu Spaľovanie biomasy v zariadeniach s MTP 2 ref: 11 % objemu Emisie CO pre zariadenia s MTP (0,3 – 7) MW vrátane nesmú prekročiť ustanovenú hodnotu hmotnostného toku alebo koncentrácie. Ak vzhľadom na vlastnosti paliva nemožno dosiahnuť emisný limit SO2 vyjadrený ako koncentrácia, uplatňuje sa stupeň odsírenia. Menovitý tepelný príkon MTP[MW] Emisný limit [mg/m3] od do TZL SO2 NOx CO TOC1) > 0,3 1 250 2 5002) 650 1 2003) 850 100 > 1 2,5 250 2 5002) 650 1 2003) 850 50 > 2,5 7 150 fluid:100 2 5002) 650, 1 2003) fluid: 400 850 50 > 7 150 fluid:100 2 5002) 650, 1 2003) fluid: 400 250 50 ≥ 50 100 2 000, 2001) 600 1 2003) 250 50 ≥100 100 2 000 – 4004) 800,5) 2001) 600 1 2003) 250 50 ≥ 500 – 50 1006) 400, 8005) 2001) 500, 6007),8) 1 2003) 250 50 od 1. januára 2016: 500 – 50 1006) 400, 8005) 2001) 200, 4508) 1 2003) 250 50 Hmotnostný tok [kg/h] ≥ 0,3 7 10 5 Typ zariadenia Stupeň odsírenia [%] > 2,5 300 fluid 85 > 50 100 ostatné zariadenia 60 > 100 300 75 > 300 500 90 > 500 – 94, 929) 1) Platí pre spaľovanie biomasy. 2) Pre spaľovanie biomasy s MTP L 2,5 MW a emisný limit pre TOC pre zariadenia s MTP L 1 MW, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie do 31. augusta 2009. 3) Platí pre palivá s nižším obsahom VOC ako 10 % hmotnosti, pre zariadenia, ktoré začali prevádzku s takýmto palivom do 31. decembra 2000 s platnosťou do 1. januára 2018. 4) Emisný limit sa vypočíta podľa vzťahu EL = 2 400 – 4 x MTP. 5) Platí pre zariadenia s obmedzeným prevádzkovým režimom s MTP 400 MW. 6) Pre zariadenia uvedené v bode 1.2.1, ktoré spaľujú tuhé palivo s výhrevnosťou nižšou ako 5 800 kJ/kg, s obsahom vody vyšším ako 45 % hmotnosti, s kombinovaným obsahom vody a popola vyšším ako 60 % hmotnosti a s obsahom CaO vyšším ako 10 % hmotnosti. 7) Platí pre zariadenia s MTP = 500 MW. 8) Platí pre zariadenia uvedené v bode 1.2.1 s obmedzeným prevádzkovým režimom. 9) Platí, ak odsírovacie zariadenie bolo uvedené do prevádzky do 31. decembra 2000. B. Emisné limity pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4 Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 6 % objemu Spaľovanie biomasy v zariadeniach s MTP 2 ref: 11 % objemu Emisné limity SO2 a CO pre zariadenia s vymedzeným MTP nesmú prekročiť ustanovenú hodnotu hmotnostného toku alebo koncentrácie. Ak vzhľadom na vlastnosti paliva nemožno dosiahnuť určený emisný limit SO2 vyjadrený ako koncentrácia, uplatňuje sa emisný limit vyjadrený ako stupeň odsírenia. Menovitý tepelný príkon[MW] Emisný limit [mg/m3] od do TZL SO2 NOx CO TOC1) ≥ 0,3 2,5 150, 2503) 2 5002) 650 850 50, 1003) > 2,5 7 150, 2503) fluid: 100 2 5002) 650 fluid: 400 850 50 > 7 150 fluid:100 2 5002) 650 fluid: 400 250 50 ≥ 50 50 850 400 250 50 ≥ 100 30 200 200, 3001) 250 50 ≥ 300 – 30 200 200 250 50 Hmotnostný tok [kg/h] ≥ 0,3 10 ≥ 0,3 ≤ 7 5 Stupeň odsírenia [%] >100 ≤ 300 92 % alebo koncentrácia SO2 ≤ 300 mg/m3 > 300 – 95 % a súčasne koncentrácia SO2 ≤ 400 mg/m3 1) Platí len pre spaľovanie biomasy. 2) Pre spaľovanie biomasy s MTP 3) Emisný limit pre TZL pre zariadenia s MTP Ł 2,5 MW a emisný limit pre TOC pre zariadenia s MTP Ł 1 MW, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie do 31. augusta 2009. Emisné limity pre ostatné znečisťujúce látky uvedené v prílohe č. 1 Emisné limity pre ostatné znečisťujúce látky sa neurčujú a neuplatňujú sa ani všeobecne platné emisné limity. Pritom však treba využiť dostupné opatrenia s prihliadnutím na primeranosť nákladov na obmedzenie ich emisií. 1.5.2 Kvapalné palivá A. Emisné limity pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1 + 1.2.2 + 1.2.3 Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3 % objemu Ak sa emisné limity pre TZL dosahujú bez odlučovania, všeobecné emisné limity podľa prílohy č. 3 pre tuhé anorganické znečisťujúce látky zaradené v 2. skupine sa neuplatňujú. Menovitý tepelný príkon[MW] Emisný limit [mg/m3] od do TZL SO2 NOx CO ≥ 0,3 7 100 – 500 175 > 7 100 1 700 450 175 ≥ 50 300 50, 1001) 1 700 450 175 > 300 500 50, 1001) 1 700 – 4002) 450 175 > 500 – 50 400 400 175 1) Platí pre zariadenia spaľujúce palivo s obsahom popola > 0,06 % hmotnosti. 2) Emisný limit sa vypočíta podľa vzťahu: EL = 3 650 – 6,5 x MTP. B. Emisné limity pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4 Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3 % objemu Ak sa emisné limity pre TZL dosahujú bez odlučovania, všeobecné emisné limity podľa prílohy č. 3 pre tuhé anorganické znečisťujúce látky zaradené v 2. skupine sa neuplatňujú. Menovitý tepelný príkon[MW] Emisný limit [mg/m3] od do TZL SO2 NOx CO > 0,3 7 100 – 500 175 > 7 100 1 700 450 175 > 50 50 850 400 175 > 100 30 400 – 2001) 200 175 > 300 – 30 200 200 175 1) Emisný limit sa vypočíta podľa vzťahu EL = 500 – 1 x MTP. C. Všeobecná podmienka prevádzkovania V zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s príkonom (0,3 – 7) MW vrátane sa nesmie spaľovať palivo s obsahom síry vyšším ako 1 % hmotnosti. 1.5.3 Plynné palivá A. Emisné limity pre zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1 + 1.2.2 + 1.2.3 Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3 % objemu Druh paliva Menovitý tepelný príkon[MW] Emisný limit [mg/m3] od do TZL SO2 NOx CO Všeobecne ≥ 0,3 50 51) 351) 200 100 ≥ 50 – 5 35 200 100 Skvapalnené uhľovodíkové plyny ≥ 0,3 51) 351) 300 100 ≥ 50 – 5 5 300 100 Rafinérske plyny ≥ 0,3 – 5 100 200 100 Priemyselné plyny ≥ 0,3 – všeobecne: 5 vysokopecný plyn: 10 plyny z výroby ocele: 50 všeobecne: 35 8002) 200 100 1) Pre zariadenia, ktoré spaľujú zemný plyn z verejnej distribučnej siete alebo skvapalnené uhľovodíkové plyny, sa emisný limit pre TZL a SO2 neurčuje a neuplatňujú sa ani všeobecné emisné limity. 2) Platí pre nízkovýhrevné priemyselné plyny, napríklad nízkokalorický plyn zo splynovania rafinérskych zvyškov, vysokopecný plyn, koksárenský plyn a ich zmesi. B. Emisné limity pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4 Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3 % objemu Druh paliva Menovitý tepelný príkon[MW] Emisný limit [mg/m3] od do TZL SO2 NOx CO Všeobecne > 0,3 – 5 35 200 100 Zemný plyn ≥ 0,3 51) 351) 200 100 ≥ 50 300 5 35 150 100 > 300 – 5 35 100 100 Skvapalnené uhľovodíkové plyny ≥ 0,3 51) 51) 300 100 ≥ 50 – 5 5 200 100 Rafinérske plyny ≥ 0,3 5 100 200 100 ≥ 50 – 5 35 200 100 Priemyselné plyny2) ≥ 0,3 všeobecne: 5 vysokopecný plyn: 10 plyny z výroby ocele: 30 všeobecne: 35 8003) 200 100 > 50 – všeobecne: 35 koksárenský plyn3): 400 vysokepecné plyny3): 200 200 100 1) Pre zariadenia, ktoré spaľujú zemný plyn z verejnej distribučnej siete alebo skvapalnené uhľovodíkové plyny, sa emisný limit pre TZL a SO2 neurčuje a neuplatňuje sa ani všeobecný emisný limit. 2) Napríklad vysokopecný, koksárenský, kalový plyn a ich zmesi. 3) Nízkovýhrevné priemyselné plyny. 1.5.4 Kombinovaná výroba tepla a elektriny Pri príprave výstavby zariadení uvedených v bode 1.2.4 alebo pri rozširovaní zariadení uvedených v bodoch 1.2.1 až 1.2.3 podľa bodu 1.3.7 treba preskúmať technické a ekonomické podmienky kombinovanej výroby tepla a elektriny. Ak sa ukážu trhové a distribučné možnosti, treba kombinovanú výrobu tepla a elektriny realizovať. 1.6 ZARIADENIA S MENOVITÝM TEPELNÝM PRÍKONOM NIŽŠÍM AKO 0,3 MW 1. Všeobecná podmienka prevádzkovania
139. a)Spaľovanie uhlia V zariadeniach na spaľovanie tuhých palív sa môže spaľovať len palivo, ktoré spĺňa požiadavky na kvalitu palív podľa osobitného predpisu.10)
140. b)Spaľovanie biomasy V kotloch s menovitým tepelným príkonom do 0,3 MW sa môže spaľovať len čisté nekontaminované prírodné drevo mechanicky upravené podľa požiadaviek výrobcu kotla, napríklad kusové drevo, brikety, štiepky, pelety, prípadne iná prírodná biomasa upravená na palivo podľa požiadaviek výrobcu kotla, napríklad slama, trstina.
141. c)Spaľovanie kvapalných palív V zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív sa môže spaľovať len palivo, ktoré spĺňa požiadavku na kvalitu palív podľa osobitného predpisu.10) 2. Požiadavky na tmavosť dymu Druh paliva Prevádzkový stav Emisný limit Doba Tuhé palivo Bežná prevádzka 2. stupeň podľa Ringelmana Rozkurovanie zo studeného stavu 3.stupeň podľa Ringelmana alebo 60 % opacity najviac 3 hodiny Odstavovanie najviac 30 minút Kvapalné palivo Bežná prevádzka 4. stupeň podľa Bacharacha pre žiaden z troch po sebe idúcich testoch a súčasne 3. stupeň podľa Bacharacha pre dva z troch po sebe idúcich testov Rozkurovanie – 2. PLYNOVÉ TURBÍNY 2.1 Plynová turbína je rotujúci stroj, ktorý premieňa tepelnú energiu na mechanickú prácu, a jej hlavnými strojnotechnologickými prvkami sú kompresor, spaľovacia komora, v ktorej sa palivo spaľuje na vyhriatie pracovného média, a turbína. 2.2 Emisný limit pre znečisťujúce látky A. Zariadenie, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 27. novembra 2002 alebo ktoré je uvedené do prevádzky do 27. novembra 2003 Podmienky platnosti emisnýchlimitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 15 % objemu Tepelný príkon, účinnosť, základné zaťaženie plynových turbín sa uplatňuje podľa ISO normy. Emisné limity platia pre jednotlivé turbíny pri základnom zaťažení vyššom ako 70 %. Emisné limity neplatia pre plynové turbíny používané výlučne na núdzovú prevádzku do 500 h/rok. Menovitý tepelný príkon aleboobjemový tok spalín Druh paliva Emisný limit Tmavosť dymu[stupne Bacharacha] Koncentrácia [mg/m3] TZL1) SO22) NOx CO MW alebo 3/h plynné – – 3503) 100 kvapalné všetky stavy: 4. st. 600 1 7004) 3503) 100 ≥ 20 MW alebo ≥ 60 000 m3/h plynné – – 3003) 100 kvapalné trvalá prevádzka: 2. st. nábeh: 3. st. 600 1 7004) 3003) 100 1) Emisný limit pre TZL ustanovený pre nábeh sa preukazuje v intervale ustanovenom osobitným predpisom5) len vtedy, ak sa v tomto intervale nábeh uskutočňuje. 2) Pri spaľovaní plynového oleja alebo motorovej nafty s obsahom síry do 0,1 % hmotnosti sa emisný limit pre SO2 neuplatňuje. 3) Emisné limity platia pre jednotlivé plynové turbíny s tepelnou účinnosťou do 30 % vrátane. Pre plynové turbíny s účinnosťou viac ako 30 % sa emisný limit koriguje vynásobením hodnotou podielu h/30, kde h je skutočná účinnosť v %. 4) Platí pre turbíny, ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. marca 1998 alebo pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie alebo obdobné povolenie do 31. marca 1998 a ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. marca 2001. B. Zariadenie, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby od 27. novembra 2002 alebo ktoré je uvedené do prevádzky od 27. novembra 2003 Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 15 % objemu Tepelný príkon, účinnosť, základné zaťaženie plynových turbín sa uplatňuje podľa ISO normy. Emisné limity platia pre jednotlivé turbíny pri základnom zaťažení vyššom ako 70 %. Emisné limity neplatia pre plynové turbíny používané výlučne na núdzovú prevádzku do 500 h/rok. Menovitý tepelný príkon[MW] Druh paliva Emisný limit Tmavosť dymu [stupne Bacharacha] Koncentrácia [mg/m3] TZL SO2 NOx CO plynné – – 1503) 100 kvapalné všetky stavy: 4. st. 6002) 2003) 100 20 – 50 plynné – – 1503) 100 kvapalné trvalá prevádzka: 2. st. nábeh: 3. st .1) 6002) 2003) 100 > 50 zemný plyn – 354) 50, 755) 100 iné plynné – 5,6) 2007) 4008) 120 100 kvapalné trvalá prevádzka: 2. st. nábeh: 3. st.1) 6002) 1209) 100 1) Emisný limit pre TZL ustanovený pre nábeh sa preukazuje v intervale ustanovenom osobitným predpisom5) len vtedy, ak sa v tomto intervale nábeh uskutočňuje. 2) Pri spaľovaní plynového oleja alebo motorovej nafty s obsahom síry do 0,1 % hmotnosti sa emisný limit pre SO2 neuplatňuje. 3) Emisné limity platia pre jednotlivé plynové turbíny s tepelnou účinnosťou do 30 % vrátane. Pre plynové turbíny s účinnosťou viac ako 30 % sa emisný limit koriguje vynásobením hodnotou podielu h/30, kde h je skutočná účinnosť v % . 4) Pre zariadenia postavené do 31. augusta 2009 sa emisný limit pre SO2 do 30. júna 2011 neuplatňuje. 5) Emisný limit 75 mg/m3 platí pre plynové turbíny použité – v kombinovanej výrobe tepla a elektriny s celkovou účinnosťou viac ako 75 %, – v zariadeniach s kombinovanými cyklami s celkovou elektrickou účinnosťou viac ako 55 % v ročnom priemere, – na mechanický pohon. Pre jednostupňové plynové turbíny, ktoré nepatria do žiadnej z uvedených kategórií a ktoré majú účinnosť vyššiu ako 35 % – pri základnom zaťažení určenom podľa podmienok ISO, sa emisný limit vypočíta podľa vzťahu: EL = 50 x h/35, kde h je účinnosť plynovej turbíny v % pri základnom zaťažení podľa ISO. 6) Platí pre skvapalnené uhľovodíkové plyny. Pre zariadenia postavené do 31. augusta 2009 sa emisný limit pre SO2 do 30. júna 2011 neuplatňuje. 7) Platí pre nízkovýhrevné vysokopecné plyny. Pre zariadenia postavené do 31. augusta 2009 sa emisný limit pre SO2 do 30. júna 2011 neuplatňuje. 8) Platí pre nízkovýhrevné koksárenské plyny. Pre zariadenia postavené do 31. augusta 2009 sa emisný limit pre SO2 do 30. júna 2011 neuplatňuje. 9) Emisný limit platí pre plynový olej a motorovú naftu. 2.3 Integrácia kotla s plynovou turbínou V prípade zaradenia spalinového kotla za plynovú turbínu platia emisné limity a podmienky ich platnosti ako pre plynové turbíny. V prípade prikurovania spalinového kotla sa počíta emisný limit ako vážený priemer emisného limitu pre plynovú turbínu a spalinový kotol podľa vzťahu uvedeného v bode 1.3.9. 3. STACIONÁRNE PIESTOVÉ SPAĽOVACIE MOTORY 3.1 Všeobecné podmienky prevádzkovania – obmedzenie obsahu síry v palive V stacionárnych spaľovacích motoroch možno spaľovať len plynné palivá a kvapalné palivá s obsahom síry najviac 0,1 % hmotnosti. 3.2 Emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje Podmienky platnosti emisného limitu Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 5 % objemu Emisné limity neplatia pre zariadenia používané výlučne na núdzovú prevádzku do 500 h/rok. Typ motora Menovitý tepelný príkon[MW] Emisný limit [mg/m3] od do TZL NOx CO Vznetové motory všetky > 0,3 1301) 4 000 650 všetky > 3 – 1301) 2 000 650 Ostatné motory, napríklad zážihové štvortaktné > 0,3 – 500 650 dvojtaktné > 0,3 – 800 650, 1 3002) 1) Platí pre spaľovanie kvapalných palív. 2) Platí pre spaľovanie bioplynu. B. Emisné limity pre nové zdroje Podmienky platnosti emisného limitu Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 5 % objemu Emisné limity neplatia pre zariadenia používané výlučne na núdzovú prevádzku do 500 h/rok. Typ motora Menovitý tepelný príkon[MW] Emisný limit [mg/m3] od do TZL NOx CO Vznetové motory všetky > 0,3 1301) 1 000 650 všetky > 3 – 202) 500 650 Ostatné motory, napríklad zážihové štvortaktné > 0,3 – 1301) 500 650 dvojtaktné > 0,3 – 1301) 800 650, 1 3003) 1) Platí pre spaľovanie kvapalných palív a bioplynu. 2) Platí pre spaľovanie kvapalných palív. 3) Platí pre spaľovanie bioplynu. 4. ZARIADENIA NA SUŠENIE ALEBO INÉ TEPELNÉ ÚPRAVY, PRI KTORÝCH DOCHÁDZA K PRIAMEMU STYKU SPALÍN ALEBO PLAMEŇA S OHRIEVANÝM MÉDIOM 4.1 Platnosť všeobecných podmienok prevádzkovania a emisných limitov Všeobecné podmienky prevádzkovania podľa bodu 4.2 a emisné limity podľa bodu 4.3 platia pre všetky kategórie zdrojov, ak nie je ďalej v tejto prílohe ustanovené inak. 4.2 Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje V zariadeniach na sušenie alebo na iné tepelné úpravy možno spaľovať len plynné palivá, skvapalnené uhľovodíkové plyny, kvapalné palivá s obsahom síry najviac 1 % hmotnosti alebo tuhé palivá s mernou sírnatosťou najviac 0,5 g/MJ. 4.3 Emisné limity Ak ide o zariadenie na sušenie alebo iné tepelné úpravy, uplatňujú sa emisné limity pre znečisťujúce látky, ktorých emisie závisia len od paliva a od spôsobu spaľovania, ktoré platia pre príslušné zariadenie na spaľovanie palív podľa menovitého tepelného príkonu zariadenia a druhu paliva, pri štandardných podmienkach po prepočte na suchý plyn a referenčný obsah kyslíka 17 % objemu, ak nie je pre predmetnú technológiu ustanovené inak. 5. TRIEDENIE A ÚPRAVA UHLIA, BRIKETÁRNE 5.1 Emisné limity pre nové zdroje Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, – triedenie uhlia: suchý plyn – tepelná úprava: vlhký plyn Technologický uzol Emisný limit [mg/m3] TZL TOC Triedenie a iná studená úprava uhlia 100 Tepelná úprava uhlia (briketárne, nízkoteplotná karbonizácia, sušenie) 100 50 6. VÝROBA KOKSU 6.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania 6.1.1 Vykurovanie koksárenských batérií Koncentrácia H2S vo vykurovacom plyne nesmie prekročiť hodnotu 500 mg/m3. 6.1.2 Príprava koksárenskej vsádzky Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou. 6.1.3 Plnenie koksovacích komôr
142. a)Plniace plyny treba zaviesť do technologického plynu alebo do inej koksovacej komory, ak je taký odvod s ohľadom na ďalšie spracovanie surového dechtu možný. V opačnom prípade sa musia spaľovať.
143. b)Všetky otvory koksárenských batérií musia byť utesnené tak, aby v uzavretom stave pri vizuálnej kontrole podiel dymiacich otvorov oproti celkovému počtu otvorov na koksovacej batérii nebol vyšší ako 10 %. 6.1.4 Vytláčanie koksu Vytláčať možno len úplne skoksovanú vsádzku. Pri vytláčaní koksu sa musia odpadové plyny odviesť do odprašovacieho zariadenia. 6.1.5 Chladenie koksu Pri chladení koksu treba zaviesť procesy s nízkymi emisiami TZL, napríklad suché chladenie koksu. 6.1.6 Triediarne koksu Zariadenia na drvenie a triedenie koksu sa musia odsávať a odprašovať. 6.1.7 Chemické prevádzky koksární
144. a)Zariadenia chemických prevádzok musia byť zabezpečené proti únikom prchavých látok do ovzdušia.
145. b)Odpadové vody z priameho chladenia plynu nesmú byť v priamom styku s ovzduším.
146. c)Koksárenský plyn na výstupe z chemických prevádzok môže obsahovať najviac 500 mg/m3 H2S.
147. d)Koksárenský plyn sa nesmie priamo vypúšťať do ovzdušia. 6.2 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre zdroje povolené do 31. marca 1998 a uvedené do prevádzky do 31. marca 2001 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre uvedené zdroje podľa bodu 6.1.5 budú platiť od 1. januára 2015 a podľa bodov 6.1.1, 6.1.7 písm.
148. b)a 6.1.7 písm.
149. c)budú platiť od 1. januára 2011. 6.3 Emisné limity Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, – TZL: suchý plyn, – NOx: suchý plyn, O2 ref: 5 % objemu Technologická časť Emisný limit [mg/m3] TZL NOx Príprava koksárenskej vsádzky 50 Plnenie koksovacích komôr – odplyny zo spaľovania plniacich plynov 50 Triediarne koksu 50 Tmavosť dymu Ohrev koksárenských batérií – dym z koksárenskej batérie 2. stupeň1) 500 Limitný emisný faktor TZL Vytláčanie koksu – celkové emisie 0,035 kg/t koksu2) Chladenie koksu – suché chladenie 0,02 kg/t koksu2) – mokré chladenie 0,1 kg/t koksu3) 1) Ringelmanovej stupnice. 2) Platí v mesačnom priemere. 3) Platí v ročnom priemere. II. VÝROBA A SPRACOVANIE KOVOV A POVRCHOVÁ ÚPRAVA KOVOV 1. ÚPRAVA ŽELEZNEJ RUDY Príprava vsádzky pre aglomeráciu, aglomerácia, chladenie, drvenie, triedenie a manipulácia s aglomerátom. 1.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou. 1.2 Emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky – pre aglomeráciu, praženie a peletizáciu: suchý plyn O2 ref: 19 % objemu – ostatné časti: suchý plyn Magnetizačné praženie rúd a ich peletizácia v rotačných peciach: Ak nemožno dosiahnuť hodnotu emisného limitu vyjadreného ako koncentrácia bez odsírenia, platí stupeň odsírenia. Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TZL SOx NOx CO Hg1) Príprava vsádzky pre aglomeráciu 50 Aglomerácia 100 400 1 0002) 400 6 000 8 0003) 1 Magnetizačné praženie rúd a ich peletizácia v rotačných peciach 100 2 500 Manipulácia s pražencom: drvenie, mletie, triedenie chladenie 50 100 Stupeň odsírenia Aglomerácia a peletizácia 40 % 1) Platí aj pre Hg v plynnom skupenstve. 2) Platí pri spracovaní sulfidických rúd. 3) Platí pri spracovaní karbonátových rúd. B. Emisné limity pre nové zdroje Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn – pre aglomeráciu, praženie a peletizáciu: suchý plyn, O2 ref: 19 % objemu – ostatné časti: suchý plyn Peletizácia: Ak nemožno hodnotu emisného limitu vyjadreného ako koncentrácia SO2 dosiahnuť bez odsírenia, platí stupeň odsírenia. Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TZL SOx NOx CO Hg Príprava vsádzky pre aglomeráciu 50 Aglomerácia 100 501) 400 1 0002) 400 6 000 8 0003) 1 Peletizácia vrátane magnetizačného praženia 100 251) 2 500 Manipulácia s pražencom: drvenie, mletie, triedenie a sušenie 50, 251) Limitný emisný faktor TZL Peletizácia vrátane triedenia, drvenia, sušenia 40 g/t vyrobených peliet Stupeň odsírenia Peletizácia 40 % 1) Platí pre zariadenia s kapacitou: > 150 t/deň aglomerátu pre železnú rudu alebo koncentrát, > 30 t/deň aglomerátu pre praženie rudy s obsahom Cu, Pb alebo Zn alebo pre akékoľvek spracovanie rudy s obsahom Au a Hg. 2) Platí pri spracovaní sulfidických rúd. 3) Platí pri spracovaní karbonátových rúd. 2. VÝROBA SUROVÉHO ŽELEZA, VYSOKÉ PECE Tento bod zahŕňa požiadavky na výrobu železa z prvotných alebo druhotných surovín vrátane kontinuálneho liatia. 2.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania 2.1.1 Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku je potrebné podľa technických možností a s prihliadnutím na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia. 2.1.2 Nové zdroje: vysokopecné plyny musia byť energeticky využívané. Ak využívanie vysokopecných plynov nie je možné z dôvodu bezpečnosti, ako aj v núdzových prípadoch, musia byť odvedené na poľný horák. 2.2 Emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn – ohrievače vetra: suchý plyn, O2 ref: 7 % objemu – ostatné časti zdroja: suchý plyn Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TZL CO Doprava a manipulácia s vysokopecnou vsádzkou 50 Odlievanie 100 Ohrievače vetra (kaupre) 100 6 000 B. Emisné limity pre nové zdroje Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn – ohrievače vetra: suchý plyn, O2 ref: 7 % objemu – ostatné časti zdroja: suchý plyn Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TZL SOx NOx CO Doprava a manipulácia s vysokopecnou vsádzkou 50 Odlievanie 50, 1001) 400 Ohrievače vetra (kaupre) 50, 1001) 2 500 400 4 000 6 0001) 1) Platí pre zariadenia, ktoré majú vydané stavebné povolenie do 31. augusta 2009. 3. VÝROBA OCELE 3.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania 3.1.1 Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia. 3.1.2 Konvertorový plyn a ostatné odpadové plyny s obsahom CO je potrebné podľa možnosti zachytávať na ďalšie využitie alebo zneškodniť spaľovaním. Ak sa odpadové plyny privádzajú na dodatočné spaľovanie, orgán ochrany ovzdušia určí podmienky spaľovania, najmä účinnosť spaľovania, koncentráciu CO, teplotu spaľovania a potrebnú zdržnú dobu. 3.1.3 Pri delení ťažkého kovového odpadu na vsádzku – rezanie kyslíkom je potrebné podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť nákladov zabezpečiť odsávanie a odprášenie odpadových plynov. 3.2 Emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn Ak sa odvádzajú vyčistené odpadové plyny na koncové spaľovanie, platia emisné limity pre TZL pred spaľovaním. Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TZL NOx Doprava a manipulácia so vsádzkou alebo produktom a delenie kovového odpadu rezaním kyslíkom 50 Kyslíkové konvertory 50 Elektrické oblúkové pece a indukčné pece ≥ 20 t vsádzky 75 50 400 400 B. Emisné limity pre nové zdroje Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn Ak sa odvádzajú vyčistené odpadové plyny na koncové spaľovanie, platia emisné limity pre TZL pred spaľovaním. Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TZL SOx NOx CO Doprava a manipulácia so vsádzkou alebo produktom a delenie kovového odpadu rezaním kyslíkom 50 Kyslíkové konvertory 50 400 400 Nistejové pece s intenzifikáciou kyslíkom 50 400 400 Elektrické oblúkové pece 20 400 1 000 Elektrické indukčné pece s výkonom > 2,5 t 50 400 1 000 Panvové pece 50 400 1 000 Limitný emisný faktor CO1) Kyslíkové konvertory 8 kg/t tekutej ocele Nistejové pece 16 kg/t tekutej ocele 1) Platí v ročnom priemere. 4. ZLIEVARENSKÉ TECHNOLÓGIE 4.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania 4.1.1 Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností a s prihliadnutím na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia. 4.1.2 Pri výrobe jadier a foriem je potrebné vznikajúce organické znečisťujúce látky odsávať a zachytávať. 5. VÝROBA LIATINY 5.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania 5.1.1 Emisie znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku je potrebné podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia, využívaním alebo spaľovaním CO. 5.1.2 Ak sa odpadové plyny privádzajú na dodatočné spaľovanie, orgán ochrany ovzdušia určí podmienky spaľovania, najmä účinnosť spaľovania, koncentráciu CO, teplotu spaľovania a potrebnú zdržnú dobu. 5.2 Emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TZL CO Kuplové pece – s výkonom – s výkonom ≥ 10 t/h a viac 100 75 1 0001) 1 0001) Odsávanie z dopravy a manipulácie 50 1) Platí pre horúcoveterné kuplové pece s rekuperátorom. B. Emisné limity pre nové zdroje Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TZL NOx CO HF Doprava a manipulácia so vsádzkou alebo produktom1) 50 Elektrické oblúkové pece 20 400 1 000 Elektrické indukčné pece 50 Kuplové pece 20 1 0002) 1 000 Rotačné bubnové pece plynné palivá 20 400 200 kvapalné palivá 30 400 300 Elektrické pretavovanie trosky 1 1) Platí vrátane ostatných technologických uzlov, ako sú úpravárenské zariadenia, výroba foriem a jadier, odlievanie, vytĺkanie foriem, čistenie odliatkov, dokončievacie operácie. 2) Platí pre horúcoveterné kuplové pece s rekuperátorom. 6. HUTNÍCKA DRUHOVÝROBA 6.1. Emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 5 % objemu Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TZL SOx NOx Valcovne, drôtovne, kováčovne 50 8001) 400 8002) 1) Platí pre vykurovací plyn ako zmes vysokopecného a koksárenského plynu. 2) Platí pre zariadenia s predhrievaním vzduchu. B. Emisné limity pre nové zdroje Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TZL SOx NOx CO Valcovne, drôtovne, kováčovne 50 500 400 800 7. VÝROBA A SPRACOVANIE NEŽELEZNÝCH KOVOV A FEROZLIATIN Ustanovenia uvedené v bode 7 sa netýkajú výroby a spracúvania ortuti a hliníka. 7.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia. 7.2 Emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TZL SOx Spaliny z pecných agregátov 50 Odpadové plyny z odsávania z dopravy a manipulácie 50 Spracovanie odpadových plynov na H2SO4 pri výrobe Cu 100 1 5001) 1) Pri zabezpečení opatrení na obmedzenie emisií SO3. B. Emisné limity pre nové zdroje Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TZL SOx NOx Doprava a manipulácia so surovinou alebo produktom 50 Pecné agregáty1) Výroba olova 102) 20 400 Výroba medi a zinku 50 202) 1 5003) Ostatné vroby 50 Pretavovanie a odlievanie neželezných kovov a zliatin 10 1) Platí vrátane pecí typu Imperial Smelting. 2) Platí pre zariadenia na výrobu Cu, Pb a Zn z rúd, koncentrátov alebo druhotných surovín metalurgickými procesmi s kapacitou spracovania kovu: pre primárne zariadenia > 30 t/deň, pre sekundárne zariadenia > 15 t/deň. 3) Platí pre spracovanie odplynov na H2SO4 pri výrobe Cu, pri zabezpečení opatrení na obmedzenie emisií SO3. 8. VÝROBA ORTUTI 8.1 Emisné limity Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TZL As Hg Sb + Cu Výroba ortuti na báze tetraedritových koncentrátov 50 4 7 19 9. VÝROBA HLINÍKA 9.1 Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje 9.1.1 Na úpravu taveniny sa nesmie používať hexachlóretán. 9.1.2 V zariadeniach na sušenie možno spaľovať len zemný plyn naftový, skvapalnené uhľovodíkové plyny, kvapalné palivá s obsahom síry najviac 1 % hmotnosti alebo tuhé palivá s mernou sírnatosťou najviac 0,5 g/MJ. 9.2 Emisné limity Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TZL SOx NOx HF Elektrolýza odpadový plyn odsávaný z elektolyzérov 30 2 odsávanie z výrobných priestorov 1 Výroba oxidu hlinitého všetky operácie 50 Výroba uhlíkatých elektród rotačné pece s využitím tepla spalín 50 400 1 300 rotačné pece bez využitia tepla spalín 50 400 1 800 Pretavovanie a odlievanie hliníka – nové zdroje 10 5001) Technológia Limitný emisný faktor TZL2) HF2) Elektrolýza vrátane odsávania výrobných priestorov 5 kg/t hliníka 0,5 kg/t hliníka 1) Platí pre rotačné bubnové pece s kyslíkovopalivovými horákmi. 2) Platí v dennom priemere. 10. NANÁŠANIE OCHRANNÝCH POVLAKOV KOVOV (žiarové) 10.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje Pri žiarovom pozinkovaní je potrebné odpadové plyny od pozinkovacích vaní odvádzať na čistenie. 10.2 Emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, – TZL, SOx, NOx: suchý plyn, O2 ref: 5 % objemu – Zn: suchý plyn, O2 ref: 19 % objemu Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] SOx NOx Zn Žiarové pozinkovanie 8001) 400 8002) 20 1) Platí pre vykurovací plyn ako zmes vysokopecného a koksárenského plynu. 2) Platí pre zariadenia s predhrievaním vzduchu. B. Emisné limity pre nové zdroje Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, – SO2, NOx: suchý plyn, O2 ref: 5 % objemu – Zn: suchý plyn, O2 ref: 19 % objemu Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] SOx NOx Zn Žiarové pozinkovanie 8001) 400 8002) 10 1) Platí pre vykurovací plyn ako zmes vysokopecného a koksárenského plynu. 2) Platí pre zariadenia s predhrievaním vzduchu. 11. ZARIADENIE PRE POVRCHOVÚ ÚPRAVU KOVOV Tento bod sa uplatňuje na zariadenia s použitím chemických a elektrolytických postupov, ako sú morenie, leptanie, leštenie, pasivácia, brunírovanie, galvanizovanie a iné technológie, okrem úprav s použitím organických rozpúšťadiel a práškového lakovania. 11.1 Emisné limity Emisné limity pre nové zdroje Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn Povrchové úpravy Emisný limit [mg/m3] HCl S použitím HCl 10 12. ČISTENIE NÁRADIA, NÁSTROJOV ALEBO INÝCH KOVOVÝCH PREDMETOV TERMICKÝMI POSTUPMI 12.1 Emisné limity Emisné limity pre nové zdroje Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, vlhký plyn, O2 ref: 11 % objemu Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TOC Termické procesy okrem koncového katalytického spaľovania 20 III. VÝROBA NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV 1. VÝROBA CEMENTU 1.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje 1.1.1 Všetok sypký slinovací materiál musí byť skladovaný v silách alebo v uzavretých priestoroch. 1.1.2 Odpadové plyny zo síl treba odsávať a odvádzať na odprášenie. 1.2 Emisné limity A. Emisný limit pre jestvujúce zdroje Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 11 % objemu Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TZL SOx NOx Všetky operácie 50 Výpal slinku Rotačné pece s disperzným predohrievačom 50 400 1 300 Ostatné pece 50 400 1 500 Limitný emisný faktor TZL1) Všetky operácie 1,5 kg/t vypáleného slinku 1) Platí v mesačnom priemere. B. Emisný limit pre nové zdroje Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 10 % objemu Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TZL SOx NOx Všetky operácie 50 Výpal slinku Suché pece 50 400 500 1 2001) Ostatné pece 50 400 800 1 2001) Limitný emisný faktor TZL2) Všetky operácie 1,5 kg/t vypáleného slinku 1) Platí pre pece, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie do 31. decembra 2005. 2) Platí v mesačnom priemere. 2. VÝROBA VÁPNA 2.1 Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje Pri výrobe vápna v šachtových peciach nesmie byť v odpadových plynoch obsah CO vyšší ako 2 % objemu. 2.2 Emisné limity Podmienky platnosti emisných limitov Suchý spôsob výroby: štandardné stavové podmienky, suchý plyn, – jestvujúce zdroje: O2 ref: 11 % objemu, – nové zdroje: O2 ref: 10 % objemu Mokrý spôsob výroby: štandardné stavové podmienky, vlhký plyn – jestvujúce zdroje: O2 ref: 11 % objemu – nové zdroje: O2 ref: 10 % objemu Hydrátor vápna: štandardné stavové podmienky, vlhký plyn Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TZL NOx Všetky operácie 501) Vypaľovacie pece 50 1 500 Limitný emisný faktor TZL1) Všetky operácie vrátane hydrátora vápna 1,5 kg/t vypáleného vápna 1) Platí v mesačnom priemere. 3. VÝROBA MAGNEZITU 3.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania 3.1.1 Pri vypaľovaní slinku z tuhých prachových a briketovaných odpadov z čistenia odpadových plynov a pri vypaľovaní žiaruvzdorných tvárnic sa môžu použiť kvapalné palivá s obsahom síry najviac 1 % hmotnosti. 3.1.2 Pri používaní plastifikátorov s obsahom síry viac ako 0,18 % hmotnosti je potrebné využiť všetky dostupné riešenia na použitie plastifikátorov s nižším obsahom síry zodpovedajúce možnostiam najlepšej dostupnej techniky. 3.1.3 Nové zdroje: odpadové plyny z procesu sušenia tvárnic pred vypaľovaním je potrebné spaľovať. 3.2 Emisné limity Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 11 % objemu Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TZL SOx NOx Všetky operácie a všetky suroviny 50 Výroba slinku Výpal slinku z vyťažených (primárnych) magnezitových surovín 50 400 1 500 Výpal slinku z tuhých prachových a briketovaných odpadov z čistenia odpadových plynov 50 – 1 500 2 5001) Výroba žiaruvzdorných tvárnic Sušenie tvárnic pred vypaľovaním 50 Vypaľovanie žiaruvzdorných tvárnic 50 500 1 5002) 1 500 Limitný emisný faktor TZL3) Všetky operácie a všetky suroviny 1,5 kg/t vypáleného magnezitu 1) Platí do 31. decembra 2011 pre zariadenia a zdroje, ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. marca 1998 alebo pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie alebo obdobné povolenie do 31. marca 1998 a ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. marca 2001. 2) Platí pri použití plastifikátorov s obsahom síry > 0,18 % hmotnosti. 3) Platí v mesačnom priemere; nevzťahuje sa na zdroje uvedené v odkaze 1). 4. OBAĽOVNE BITÚMENOVÝCH ZMESÍ A MIEŠIARNE BITÚMENOV 4.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania 4.1.1 Pri výrobe bitúmenových zmesí sa nesmie používať kvapalné palivo s obsahom síry vyšším ako 1 % alebo tuhé palivo s mernou sírnatosťou vyššou ako 0,5 g/mJ. 4.1.2 Nové zdroje: odpadové plyny obsahujúce organické látky z bitúmenových zmesí napríklad od miešačky a z dopravníkových pásov je potrebné odvádzať na čistenie, napríklad zavedením znečisteného vzduchu na spaľovanie do sušiaceho bubna. 4.2 Emisné limity Podmienky platnosti emisných limitov Technológia, priamy ohrev: štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 17 % objemu Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TZL CO TOC Technológia, priamy ohrev 30, 501) 5002) 502) 1) Pre zariadenia, ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. marca 2001. 2) Pre zariadenia, ktoré boli povolené do 31. decembra 2003, sa emisný limit pre CO a TOC neuplatňuje. 5. VÝROBA SKLA, SKLÁRSKYCH VÝROBKOV VRÁTANE SKLENÝCH VLÁKEN Požiadavky platia pre výrobu skla, sklárskych výrobkov vrátane sklených vláken vrátane pretavovania z polotovarov a črepov. 5.1 Emisné limity Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: – kontinuálne taviace agregáty 13 % objemu – diskontinuálne taviace agregáty 17 % objemu Pri vykurovaní zmesou paliva a kyslíka orgán ochrany ovzdušia určí osobitné podmienky. Pri nitrátovom čerení koncentrácia NOx nesmie prekročiť dvojnásobok uvedených hodnôt. V prípade elektrického vykurovania taviacich pecí orgán ochrany ovzdušia určí emisné limity pre SO2 a NOx individuálne. Emisie ťažkých kovov nesmú prekročiť ustanovenú hodnotu hmotnostného toku alebo koncentrácie. Emisný limit [mg/m3] TZL SOx NOx ťažké kovy HF HCL súčet:As,Cr, Cd,Co, Ni, Se súčet:Sb, Sn, Mn,Cu, Pb, V Výroba skla, sklárskych výrobkov vrátane sklených vláken 50 5001) 1 7502) 1 6003) 2 5004) 1 1005) 1 5 7 30 Hmotnostný tok [kg/h] 0,005 0,025 1) Platí pre zemný plyn. 2) Platí pre generátorový plyn. 3) Platí pre rekuperatívne kontinuálne taviace agregáty. 4) Platí pre regeneratívne kontinuálne taviace agregáty. 5) Platí pre diskontinuálne taviace agregáty. 6. ZARIADENIA NA TAVENIE MINERÁLNYCH LÁTOK VRÁTANE SPRACOVANIA TAVENINY 6.1 Tavenie minerálnych látok – emisné limity A. Emisné limity pre zdroje, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra 2005 s platnosťou do 31. decembra 2010 Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 13 % objemu Emisie NOx nesmú prekročiť ustanovenú hodnotu hmotnostného toku alebo koncentrácie Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TZL SOx NOx CO HF H2S Manipulácia so vsádzkou, doprava 50 Kuplové pece 1001) 75 1 800 500 1 000 5 5 Hmotnostný tok NOx Kuplové pece 5 kg/h 1) Platí pre taviaci výkon pece B. Emisné limity pre zdroje alebo zariadenia, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby od 1. januára 2006, a pre zariadenia, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra 2005 s platnosťou od 1. januára 2011 Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn – jestvujúce zdroje ustanovené v bode A: O2 ref: 13 % objemu – ostatné zdroje: O2 ref: 8 % objemu Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TZL SOx NOx CO HF H2S Manipulácia so vsádzkou, doprava 50 Kuplové pece, ak sa používa surovina Len prírodný kameň alebo zmesi kameňov 1001) 7 5 600 500 3502) 1 000 5 5 MVTK 1001) 75 1 100 500 3502) 1 000 5 5 MVTK ≥ 45 % hmot. a pri kompletnej recyklácii odfiltrovaného prachu 1001) 75 1 500 500 3502) 1 000 5 5 MVTK – obsah minerálne viazaného tvarovacieho kameniva v zmesi. 1) Platí pre taviaci výkon pece 2) Platí pre termické dopaľovanie odpadových plynov. 6.2 Usadzovanie, vytvrdzovanie a sušenie minerálnych a sklených vláken s organickými spájadlami – emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn Časť zdroja Emisný limit [mg/m3] TZL SOx NOx ∑ Fenol a formaldehyd NH3 Zberná komora 75, 801) 500 350, 5001) 30, 401) 802) Vytvrdzovacia komora 75, 801) 500 350, 5001) 30, 401) 803) Píla a ostatné zariadenia 20, 501) – – 30, 401) – 1