Úradné zdrojeslov-lex.sk · EUR-Lex
Europaius

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Obsah (9)§ 20§ 29§ 58§ 85§ 119§ 228§ 252a§ 254§ 7

lov-lex Táto stránka je

bezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez

bezpečenú webovú stránku verejnej správy SR.

bezpečená stránka vždy

čína https:// pred názvom domény webového sídla. Náchadzate sa na statickej verzií portálu. Aktuálnu verziu portálu nájdete na: www.slov-lex.sk. Preskoč na obsah 348/2007 Z. z. Vyhlásené znenie Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter. História Dátum účinnostiNovela

  1. Vyhlásené znenie
  2. 01.09.2007 - 31.12.2007
  3. 01.01.2008 - 31.10.2009
  4. 01.11.2009 - 400/2009 Z. z. Obsah Čl. I
  5. Čl. II
  6. Čl. III Čl. IV
  7. Čl. V Čl. VI Čl. VII Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 348/2007 Z. z. Názov: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony Typ: Zákon Dátum schválenia: 28.06.2007 Dátum vyhlásenia: 27.07.2007 Autor: Národná rada Slovenskej republiky Právna oblasť: Štátna správa Pracovno-právne vzťahy Nachádza sa v čiastke: 151/2007 Vzťahy predpisu Predpis mení 311/2001 Z. z. Zákonník práce 312/2001 Z. z. Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 283/2002 Z. z. Zákon o cestovných náhradách 553/2003 Z. z. Zákon o odmeňovaní niektorých

mestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov 346/2005 Z. z. Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov Predpis je menený 400/2009 Z. z. Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 348 ZÁKON z

  1. júna 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Čl. I Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 413/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z. a zákona č. 231/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
  2. V článku 1 sa slová „zdravotného stavu“ nahrádzajú slovami „nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia“.
  3. Základné zásady sa dopĺňajú článkom 11, ktorý znie: „Čl. 11

mestnávateľ môže o

mestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace s kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami

mestnanca a údaje, ktoré môžu byť významné z hľadiska práce, ktorú

mestnanec má vykonávať, vykonáva alebo vykonával.

mestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností

mestnávateľa narúšať súkromie

mestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch

mestnávateľa tým, že ho sleduje bez toho, aby bol na to upozornený, alebo kontroluje listové zásielky adresované

mestnancovi ako súkromnej osobe. Ak je u

mestnávateľa

vedený kontrolný mechanizmus, je

mestnávateľ povinný informovať

mestnanca o rozsahu kontroly a spôsoboch jej uskutočňovania.“. 3. V § 1 ods. 1 sa slová „so

mestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami“ nahrádzajú slovami „s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby“. 4. V § 1 sa

odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú: „

(2)

závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti

mestnávateľa a podriadenosti

mestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce

mestnanca pre

mestnávateľa, podľa pokynov

mestnávateľa, v jeho mene,

mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady

mestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť

mestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.

(3)Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne

podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť

ložená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.“. Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 4 a 5. 5. § 1 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: „

(6)V pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky

mestnania a pracovné podmienky

mestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.“. 6. V § 5 ods. 2 sa vypúšťajú slová „k inému

mestnávateľovi“. 7. V § 5 sa odsek 2 dopĺňa písmenom g), ktoré znie: „g) pracovné podmienky pri

mestnávaní agentúrou dočasného

mestnávania.“. 8. § 5 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: „

(6)Ak je

mestnanec vyslaný podľa § 58 do členského štátu Európskej únie, pracovné podmienky a podmienky

mestnávania sa spravujú právom štátu, na ktorého území prácu vykonáva; § 58 ods. 7 a 8 sa nepoužije.“.

  1. V § 7 sa vypúšťa odsek
  2. V § 11 ods. 1 sa vypúšťajú slová „podľa jeho pokynov

mzdu alebo

odmenu“. 11. V § 11 ods. 4 sa úvodná veta nahrádza textom: „Práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky je

kázaná. Tieto fyzické osoby môžu vykonávať ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku len pri“. 12. V § 11 ods. 5 prvá veta znie: „Výkon ľahkých prác uvedených v odseku 4 povoľuje na žiadosť

mestnávateľa príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom verejného zdravotníctva.“. 13. V § 11a ods. 1 druhá veta znie: „Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom

mestnancov aj zástupca

mestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.“. 14.

§ 20

sa vkladajú § 21 a 22, ktoré vrátane nadpisov znejú: „Nároky

mestnancov z pracovnoprávnych vzťahov pri platobnej neschopnosti

mestnávateľa § 21 Ak sa

mestnávateľ stane platobne neschopným a nemôže uspokojiť nároky

mestnancov z pracovnoprávnych vzťahov, tieto nároky sa uspokoja dávkou garančného poistenia podľa osobitného predpisu. § 22 Informačná povinnosť

(1)

mestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty je povinný písomne informovať zástupcov

mestnancov, a ak u

mestnávateľa nepôsobia zástupcovia

mestnancov, priamo

mestnancov o platobnej neschopnosti do desiatich dní od jej vzniku.

(2)

mestnanec je povinný

mestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej podstaty alebo správcovi konkurznej podstaty na ich žiadosť oznámiť všetky informácie potrebné v súvislosti s potvrdením nárokov z pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu.“. 15. V § 28 odsek 1 znie: „

(1)Ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely tohto zákona,

mestnávateľ alebo časť

mestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť

mestnávateľa alebo ich časť k inému

mestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným

mestnancom na preberajúceho

mestnávateľa.“. 16. V § 28 sa

odsek 1 vkladajú nové odseky 2 až 4, ktoré znejú: „

(2)Prevod podľa odseku 1 je prevod hospodárskej jednotky, ktorá si

chováva svoju totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov (hmotné zložky, nehmotné zložky a osobné zložky), ktorého cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková.

(3)Prevodca je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom podľa odseku 2 prestáva byť

mestnávateľom.

(4)Preberajúcim

mestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom podľa odseku 2 pokračuje ako

mestnávateľ voči prevedeným

mestnancom.“. Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 5 a 6. 17. V § 28 sa vypúšťa odsek 6. 18.

§ 29

sa vkladá § 29a, ktorý znie: „§ 29a Ak sa prevodom zmenia pracovné podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve a

mestnanec nesúhlasí so zmenou pracovných podmienok, skončí pracovný pomer

mestnávateľ z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) alebo dohodou z tých istých dôvodov.“. 19. V § 31 ods. 4 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to sa nevzťahuje na

mestnancov prijatých do

mestnania

mestnávateľom-nájomcom odo dňa vzniku nájmu.“. 20. § 31 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie: „

(9)Ustanovenia o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa nevzťahujú na

mestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz.“.

  1. V § 36 ods. 1 sa slová „§ 240 ods. 7“ nahrádzajú slovami „§ 240 ods. 8“.
  2. V § 39 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „po dohode so zástupcami

mestnancov“. 23. V § 40 ods. 5 sa slová „právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo do výchovy,“ nahrádzajú slovami „do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené

mestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení,“. 24. § 40 sa dopĺňa odsekmi 8 a 9, ktoré znejú: „

(8)

mestnanec so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je

mestnanec uznaný

invalidného podľa osobitného predpisu, ktorý svojmu

mestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku.

(9)Porovnateľný

mestnanec na účely tohto zákona je

mestnanec u toho istého

mestnávateľa alebo u

mestnávateľa podľa § 58, ktorý vykonáva alebo by vykonával rovnaký druh práce alebo obdobný druh práce s prihliadnutím na kvalifikáciu a odbornú prax.“. 25. § 45 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: „

(4)Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.“. 26. § 48 vrátane nadpisu znie: „§ 48 Pracovný pomer na určitú dobu
(1)Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
(2)Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac jedenkrát.
(3)Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.
(4)Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je možné len z dôvodu a)

stupovania

mestnanca, b) vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet

mestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,

  1. c)vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),
  2. d)dohodnutého v kolektívnej zmluve.

(5)Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa odseku 4 sa uvedie v pracovnej zmluve.
(6)Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je možné aj bez dôvodu uvedeného v odseku 4, ak ide o a)

mestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, b) vedúceho

mestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, c) tvorivého

mestnanca vedy, výskumu, vývoja, d)

mestnanca na výkon činnosti, pre ktorú je predpísané vzdelanie umeleckého smeru, e)

mestnanca, ktorý vykonáva opatrovateľskú službu podľa osobitného predpisu, f)

mestnanca, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, g)

mestnanca u

mestnávateľa, ktorý

mestnáva najviac 20

mestnancov, h)

mestnanca, o ktorom to ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva.

(7)

mestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu nemožno zvýhodniť alebo obmedziť, najmä ak ide o pracovné podmienky súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, v porovnaní s porovnateľným

mestnancom v pracovnom pomere na neurčitý čas.

(8)

mestnávateľ informuje vhodným spôsobom

mestnancov v pracovnom pomere na určitú dobu a zástupcov

mestnancov o pracovných miestach na neurčitý čas, ktoré sa u neho uvoľnili.

(9)Obmedzenia podľa odsekov 2 až 7 sa nevzťahujú na

mestnávanie agentúrou dočasného

mestnávania.“. 27. V § 49 ods. 5 sa slová „so

mestnancom“ nahrádzajú slovami „s porovnateľným

mestnancom“.

  1. V § 49 ods. 6 sa slová „20 hodín“ nahrádzajú slovami „15 hodín“ a v druhej vete sa slová „15 dní“ nahrádzajú slovami „30 dní“.
  2. V § 49 odsek 7 znie: „

(7)Na pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa odseku 6 sa nevzťahujú ustanovenia § 62, § 64 ods. 1 písm. a), b), d) a e), § 73, § 74 a § 240 ods. 8.“. 30. § 52 vrátane nadpisu znie: „§ 52 Domácka práca a telepráca
(1)Pracovný pomer

mestnanca, ktorý vykonáva prácu pre

mestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste (ďalej len „domácka práca") alebo vykonáva prácu pre

mestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (ďalej len „telepráca") v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje, sa spravuje týmto zákonom s týmito odchýlkami: a) nevzťahujú sa na neho ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času a o prestojoch, b) pri dôležitých osobných prekážkach v práci mu nepatrí od

mestnávateľa náhrada mzdy s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka, c) nepatrí mu mzda

prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie

prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie

nočnú prácu a mzdová kompenzácia

sťažený výkon práce.

(2)

mestnávateľ prijme pri telepráci vhodné opatrenia, najmä a)

bezpečí, nainštaluje a pravidelne udržiava technické a programové vybavenie potrebné na výkon telepráce okrem prípadov, keď

mestnanec vykonávajúci teleprácu používa svoje vlastné vybavenie, b)

bezpečuje, najmä pokiaľ ide o softvér, ochranu údajov, ktoré sa spracúvajú a používajú pri telepráci, c) informuje

mestnanca o všetkých obmedzeniach používania technického vybavenia a programového vybavenia, ako aj o sankciách v prípade porušenia týchto obmedzení.

(3)

mestnávateľ prijme opatrenia, ktoré predchádzajú izolácii

mestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu od ostatných

mestnancov a dávajú mu možnosť stretávať sa s ostatnými

mestnancami.

(4)Pracovné podmienky

mestnanca pri domáckej práci a telepráci nesmú znevýhodňovať

mestnanca v porovnaní s porovnateľným

mestnancom na pracovisku

mestnávateľa.

(5)

domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú

mestnanec vykonáva príležitostne alebo

mimoriadnych okolností so súhlasom

mestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce

predpokladu, že druh práce, ktorý

mestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje.“. 31. V § 53 ods. 3 sa vypúšťajú slová „ktorý získanú kvalifikáciu

mestnanca využíva,“. 32. V § 53 ods. 5 písmeno a) znie: „a)

mestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku povolanie, na ktoré sa pripravoval, prípadne doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c) a § 69 ods. 1 písm. a),“. 33. V § 55 ods. 2 písmeno a) znie: „a)

mestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,“. 34. V § 58 ods. 5 druhá veta znie: „Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky

mestnávania dočasne pridelených

mestnancov musia byť rovnako priaznivé ako u porovnateľného

mestnanca užívateľského

mestnávateľa, ak ďalej nie je ustanovené inak.“.

  1. V § 58 sa odsek 6 dopĺňa písmenom h), ktoré znie: „h) podmienky stravovania.“.
  2. V § 58 odsek 7 znie: „

(7)Mzdové podmienky podľa odseku 5 nemusia byť rovnako priaznivé u

mestnanca dočasne prideleného

mestnávateľom alebo agentúrou dočasného

mestnávania, ktorý plní úlohy u užívateľského

mestnávateľa menej ako tri mesiace.“. 37.

§ 58sa vkladá § 58a, ktorý znie: „§ 58a

(1)

mestnávateľ alebo agentúra dočasného

mestnávania sa môžu s užívateľským

mestnávateľom dohodnúť o dočasnom pridelení

mestnanca na výkon práce.

mestnávateľ môže s užívateľským

mestnávateľom dohodnúť dočasné pridelenie

mestnanca iba v prípade, ak sú u

mestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody.

(2)Dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi

mestnávateľom alebo agentúrou dočasného

mestnávania a užívateľským

mestnávateľom musí obsahovať a) meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a miesto trvalého pobytu dočasne prideleného

mestnanca, b) druh práce, ktorú bude dočasne pridelený

mestnanec vykonávať, vrátane predpokladov na zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu, alebo iných predpokladov podľa osobitného zákona, ak sa na výkon tohto druhu práce vyžadujú, c) dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, d) miesto výkonu práce, e) deň nástupu dočasne prideleného

mestnanca na výkon práce u užívateľského

mestnávateľa, f) pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky

mestnávania dočasne prideleného

mestnanca, ktoré musia byť rovnako priaznivé ako u porovnateľného

mestnanca užívateľského

mestnávateľa, ak tento zákon neustanovuje inak, g) podmienky,

ktorých môže

mestnanec alebo užívateľský

mestnávateľ skončiť dočasné pridelenie pred uplynutím doby dočasného pridelenia, h) číslo rozhodnutia a dátum vydania rozhodnutia, ktorým sa agentúre dočasného

mestnávania vydalo povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného

mestnávania.

(3)Dohoda medzi

mestnávateľom alebo agentúrou dočasného

mestnávania a užívateľským

mestnávateľom o dočasnom pridelení

mestnancov musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná.“. 38. § 62 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „

(3)Ak

mestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u

mestnávateľa,

mestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku tohto

mestnanca

jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.“. 39. V § 63 ods. l písmeno c) znie: „c)

mestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,“.

  1. V § 63 ods. 2 písm. b) sa na konci vety pripájajú tieto slová: „alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu“.
  2. V § 64 ods. l písmeno b) znie: „b) pri povolaní na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie odo dňa, keď bol

mestnanec povolaný na výkon mimoriadnej služby doručením povolávacieho rozkazu alebo keď bol na výkon mimoriadnej služby povolaný mobilizačnou výzvou alebo mobilizačným oznámením, alebo ak bol

mestnancovi výkon mimoriadnej služby nariadený, až do uplynutia dvoch týždňov po jeho prepustení z tejto služby; to platí rovnako v prípade výkonu alternatívnej služby podľa osobitného predpisu,“. 42. V § 64 ods. l písm. c) sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „alebo keď sa osamelá

mestnankyňa alebo osamelý

mestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky“.

  1. V 64 ods. 1 písm. d) sa slovo „plne“ nahrádza slovom „dlhodobo“.
  2. § 65 sa vypúšťa.
  3. V § 66 prvá veta znie: „

mestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať

mestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.“. 46. V § 68 ods. l úvodnej vete sa

slovo „pomer“ vkladajú slová „výnimočne a to iba vtedy“.

  1. V § 68 ods. 2 prvej vete sa slová „jedného mesiaca“ nahrádzajú slovami „dvoch mesiacov“ a v druhej vete sa vypúšťa slovo „mesačnej“.
  2. V § 69 ods. l písmeno b) znie: „b)

mestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu

pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

mestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,“.

  1. V § 71 sa vypúšťa odsek
  2. V § 73 sa slovo „Ústredie“ vo všetkých tvaroch nahrádza slovom „úrad“ v príslušnom tvare.
  3. V § 73 ods. 1 sa vypúšťajú slová „(§ 28 ods. 3)“ a slová „dohodou z tých istých dôvodov“ sa nahrádzajú slovami „ak sa pracovný pomer skončí z iného dôvodu, ktorý nespočíva v osobe

mestnanca“. 52. V § 73 ods. 2 prvej vete sa

slová „zástupcami

mestnancov“ vkladá čiarka a slová „a ak u

mestnávateľa nepôsobia zástupcovia

mestnancov priamo s dotknutými

mestnancami“.

  1. V § 73 ods. 9 sa slová „v odseku 2“ nahrádzajú slovami „v odsekoch 2 až 4 a 6“.
  2. § 73 sa dopĺňa odsekmi 12 a 13, ktoré znejú: „

(12)Ak u

mestnávateľa nepôsobia zástupcovia

mestnancov,

mestnávateľ plní povinnosti ustanovené v odsekoch 2 až 4 priamo voči dotknutým

mestnancom.

(13)Povinnosti ustanovené v odsekoch 2 až 4 plní

mestnávateľ aj vtedy, ak rozhodnutie o hromadnom prepúšťaní prijal riadiaci

mestnávateľ uvedený v § 243 ods. 3.“. 55. V § 76 odseky 1 a 2 znejú: „

(1)

mestnancovi, s ktorým

mestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že

mestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer

mestnanca trval u

mestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

(2)

mestnancovi, s ktorým

mestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že

mestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.“. 56. V § 79 odsek 2 znie: „

(2)Ak celkový čas,

ktorý by sa mala

mestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť

mestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu

čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy

mestnancovi vôbec nepriznať.“. 57. V § 82 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „a dodržiavať zásadu poskytovania rovnakej mzdy

rovnakú prácu alebo

prácu rovnakej hodnoty podľa § 119a“.

  1. V § 83 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo obdobná“.
  2. V § 85 ods. 6 sa

slovo „karcinogenity“ vkladajú slová „alebo, ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu zdrojom ionizujúceho žiarenia kategórie A v kontrolovanom pásme pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia“. 60. V § 85 odsek 9 znie: „

(9)Priemerný týždenný pracovný čas

mestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.“. 61.

§ 85sa vkladá § 85a, ktorý znie: „§ 85a

(1)Pracovný čas

mestnanca môže byť viac ako 48 hodín týždenne v priemere,

obdobie najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, len v prípade, ak ide o zdravotníckeho

mestnanca podľa osobitného predpisu a ak

mestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí a rozsah týždenného pracovného času neprekročí 56 hodín v priemere.

(2)

mestnávateľ je povinný pri dohodnutí pracovného času podľa odseku 1

  1. a)upovedomiť o tejto skutočnosti príslušný inšpektorát práce alebo príslušný orgán dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o to požiadajú,
  2. b)viesť aktuálne záznamy o

mestnancoch, ktorých pracovný čas je takto dohodnutý, a predložiť tieto záznamy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o ne požiadajú.

(3)

mestnanec nesmie byť zo strany

mestnávateľa prenasledovaný alebo inak postihovaný

to, že nesúhlasí s rozsahom pracovného času nad 48 hodín týždenne v priemere.“.

  1. V § 86 ods. 1 sa slovo „dohode“ nahrádza slovom „prerokovaní“.
  2. V § 87 ods. 1 prvá veta znie: „Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne,

mestnávateľ môže po dohode so zástupcami

mestnancov alebo po dohode so

mestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne.“. 64. V § 87 ods. 2 prvá veta znie: „

mestnávateľ môže po dohode so zástupcami

mestnancov, a ak u

mestnávateľa nepôsobia zástupcovia

mestnancov, po dohode so

mestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce.“.

  1. V § 87 sa vypúšťa odsek
  2. V § 88 ods. 1 sa slovo „prerokovaní“ nahrádza slovom „dohode“.
  3. V § 88 sa vypúšťajú odseky 3 až
  4. Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek
  5. V § 90 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „To platí aj v prípade, ak pri striedaní

mestnancov v zmenách dôjde k súbežnému výkonu práce

mestnancov nadväzujúcich zmien, najviac po dobu jednej hodiny.“. 69. V § 90 ods. 8 sa na konci pripája táto veta: „

mestnávateľ nemôže rozvrhnúť pracovný čas tak, aby

mestnanec pracoval v nočných zmenách dva týždne po sebe nasledujúcich, okrem prípadu, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas inak.“. 70. V § 90 ods. 11 sa vypúšťa slovo „môže“ a

slovo „

mestnávateľ“ sa vkladajú slová „je povinný“. 71. V § 92 ods. 2 druhá veta znie: „Ak

mestnávateľ skráti minimálny odpočinok je povinný dodatočne poskytnúť

mestnancovi do 30 dní rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok.“. 72. V § 93 ods. 2 sa

slová „pracovný čas“ vkladajú slová „

mestnanca staršieho ako 18 rokov“. 73. V § 93 odsek 3 znie: „

(3)Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas podľa odsekov 1 a 2,

mestnávateľ môže

mestnancovi, ktorý je starší ako 18 rokov, po dohode so zástupcami

mestnancov alebo, ak u

mestnávateľa nepôsobia zástupcovia

mestnancov, po dohode so

mestnancom, rozvrhnúť pracovný čas tak, aby

mestnanec mal raz

týždeň najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu s tým, že

mestnávateľ je povinný dodatočne poskytnúť

mestnancovi náhradný nepretržitý odpočinok v týždni do ôsmich mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v týždni.“. 74. § 96 vrátane nadpisu znie: „§ 96 Pracovná pohotovosť

(1)Ak

mestnávateľ v odôvodnených prípadoch na

bezpečenie nevyhnutných úloh nariadi

mestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ide o pracovnú pohotovosť.

(2)Čas, počas ktorého sa

mestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje

pracovný čas.

(3)

každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku podľa odseku 2 patrí

mestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk

hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce. Ak sa

mestnávateľ so

mestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna

neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí

mestnancovi mzda podľa prvej vety a

hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna;

čas čerpania náhradného voľna

mestnancovi mzda nepatrí.

(4)Čas, počas ktorého sa

mestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času.

(5)

každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí

mestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk

hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce.

(6)Čas, keď

mestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, je aktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje

prácu nadčas.

(7)Pracovnú pohotovosť môže

mestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so

mestnancom.“. 75. V § 97 odsek 8 znie: „

(8)Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca nadčas,

ktorú

mestnanec dostal náhradné voľno, alebo ktorú vykonával pri

  1. a)naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu,
  2. b)mimoriadnych udalostiach podľa osobitného predpisu, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu.“. 76. V § 97 ods. 11 sa vypúšťajú slová „a na

bezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu“ a na konci sa pripája táto veta: „So

mestnancom, ktorý vykonáva rizikové práce, možno dohodnúť výnimočne prácu nadčas aj na

bezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu po predchádzajúcom súhlase zástupcov

mestnancov.“. 77. § 99 vrátane nadpisu znie: „§ 99 Evidencia

mestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti

mestnanca tak, aby bol

znamenaný

čiatok a koniec časového úseku, v ktorom

mestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.“. 78. V § 103 ods. 3 sa

slová „týchto škôl a ich zástupcov,“ vkladajú slová „asistentov učiteľov,“.

  1. V § 105, § 106 ods. 1 a § 109 ods. 4 sa číslovka „22“ nahrádza číslovkou „21“.
  2. V § 109 ods. 1 prvej vete sa slová „základnej služby, náhradnej služby alebo civilnej služby namiesto tejto služby“ nahrádzajú slovami „mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu“, číslovka „22“ sa nahrádza číslovkou „21“ a v druhej vete sa slovo „ktorú“ nahrádza slovom „ktoré“.
  3. V § 111 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „

mestnávateľ je povinný určiť

mestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane

mestnanca.“. 82. V § 112 ods. 2 sa vypúšťajú slová „keď

mestnanec vykonáva základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu, civilnú službu alebo civilnú službu namiesto zdokonaľovacej služby,“ a

slová „keď je“ sa vkladá slovo „

mestnanec“. 83. V § 113 odsek 2 znie: „

(2)Ak si

mestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že

mestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane

mestnanca,

mestnávateľ je povinný poskytnúť ju

mestnancovi tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak si

mestnankyňa (

mestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu)

mestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.“.

  1. V § 114 sa vypúšťajú slová „alebo civilnú službu“.
  2. V § 116 odseky 2 a 3 znejú: „

(2)

časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú

mestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí

mestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(3)

nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť

mestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.“. 86. V § 118 ods. 2 sa

slovo „obligácií“ vkladá čiarka a slová „daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

mestnanca“. 87. V § 119 odsek 3 znie: „

(3)V mzdových podmienkach

mestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania

mestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných

prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.“. 88.

§ 119

sa vkladá § 119a, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 119a Mzda

rovnakú prácu a

prácu rovnakej hodnoty

(1)Mzdové podmienky musia byť dohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Ustanovenie prvej vety sa vzťahuje na každé plnenie

prácu, ako aj na plnenia, ktoré sa vyplácajú alebo sa budú vyplácať v súvislosti so

mestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

(2)Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu

rovnakú prácu alebo

prácu rovnakej hodnoty.

rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty sa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého

mestnávateľa.

(3)Ak

mestnávateľ uplatňuje systém hodnotenia pracovných miest, hodnotenie musí vychádzať z rovnakých kritérií pre mužov a ženy bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Pri posudzovaní hodnoty práce ženy a muža môže

mestnávateľ okrem kritérií uvedených v odseku 2 uplatniť ďalšie objektívne merateľné kritériá, ktoré sa dajú uplatniť na všetkých

mestnancov bez rozdielu pohlavia.

(4)Odseky 1 až 3 sa vzťahujú aj na

mestnancov rovnakého pohlavia, ak vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.“. 89. § 120 vrátane nadpisu znie: „§ 120 Minimálne mzdové nároky

(1)

mestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie

mestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný

mestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň") príslušného pracovného miesta. Ak mzda

mestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku,

mestnávateľ poskytne

mestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

(2)Do mzdy podľa odseku 1 sa nezahŕňa mzda

prácu nadčas (§ 121), mzdové zvýhodnenie

prácu vo sviatok (§ 122), mzdové zvýhodnenie

nočnú prácu (§ 123) a mzdová kompenzácia

sťažený výkon práce (§ 124). Do počtu odpracovaných hodín sa nezahŕňajú hodiny práce nadčas.

(3)Pracovné miesto podľa odseku 1 je súhrn pracovných činností, ktoré

mestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

mestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od

mestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

(4)Sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v Sk na mesiac, ak ide o

mestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným predpisom, a koeficienta minimálnej mzdy, Stupeň Koeficient minimálnej mzdy 1 1,0 2 1,2 3 1,4 4 1,6 5 1,8 6 2,0

(5)Pri ustanovení týždenného pracovného času podľa § 85 na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov ustanovené v Sk na hodinu úmerne zvýšia.
(6)U

mestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval všetky pracovné dni alebo má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v Sk na mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci.

(7)Sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v Sk na hodinu sa

okrúhľuje na celých desať halierov. Sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v Sk na mesiac sa

okrúhľuje na celých 10 Sk.“. 90. V § 121 ods. 1 sa

prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „

mestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí

prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku.“. 91. V § 121 ods. 2 prvá veta a druhá veta znejú: „

mestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť okruh

mestnancov, s ktorými je možné dohodnúť, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne.

mestnávateľ, ktorý nemá v kolektívnej zmluve dohodnutý okruh

mestnancov podľa prvej vety, môže písomne dohodnúť s vedúcim

mestnancom, so

mestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé, metodické alebo obchodné činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých

riadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne.“. 92. § 124 vrátane nadpisu znie: „§ 124 Mzdová kompenzácia

sťažený výkon práce

(1)

mestnancovi patrí mzdová kompenzácia

sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností uvedených v odseku 2, ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva

radil do

  1. alebo
  2. kategórie podľa osobitného predpisu, a pri ich výkone intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby

mestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

(2)Pracovné činnosti, pri ktorých patrí

mestnancovi mzdová kompenzácia podľa odseku 1, sú činnosti v prostredí, v ktorom pôsobia

  1. a)chemické faktory,
  2. b)karcinogénne a mutagénne faktory,
  3. c)biologické faktory,
  4. d)prach,
  5. e)fyzikálne faktory (napríklad hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie).

(3)

sťažený výkon práce podľa odseku 1 patrí

mestnancovi popri dosiahnutej mzde

každú hodinu práce mzdová kompenzácia najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk

hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce.

(4)Mzdovú kompenzáciu možno poskytovať aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré

mestnancovi prácu sťažujú alebo

mestnanca negatívne ovplyvňujú alebo pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia uvedených v odseku 2.

(5)Pri dohodnutí mzdovej kompenzácie

sťažený výkon práce podľa odseku 4 sa odsek 3 neuplatní.“. 93. V § 125 ods. 4 sa

slová „odvody do poistných fondov“ vkladajú slová „a príspevky na starobné dôchodkové sporenie“.

  1. § 126 sa vypúšťa.
  2. V § 129 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.
  3. V § 129 ods. 3 sa slovo „

mestnania“ nahrádza slovami „pracovného pomeru“ a na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.“. 97. V § 130 ods. 2 sa slová „S domáckym

mestnancom“ nahrádzajú slovami „So

mestnancom vykonávajúcim domácku prácu“. 98. V § 130 ods. 8 sa

slovo „povinný“ vkladá čiarka a slová „po vykonaní zrážok podľa § 131,“. 99. V § 131 odseky 1 až 3 znejú: „

(1)Zo mzdy

mestnanca

mestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí

mestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol

vinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

(2)Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže

mestnávateľ zraziť zo mzdy len a) preddavok na mzdu, ktorý je

mestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,

  1. b)sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,
  2. c)peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené

mestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov, d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažného príspevku

opatrovanie, ak je

mestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,

  1. e)nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
  2. f)náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

mestnanca alebo jej časť, na ktorú

mestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol, g) náhradu mzdy

dovolenku, na ktorú

mestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol, h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je

mestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 3.

(3)Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže

mestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so

mestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť

mestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov

mestnanca vyplýva z osobitného predpisu.“. 100. V § 133 odsek 3 znie: „

(3)Ak

vádzanie a zmeny noriem spotreby práce nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve,

mestnávateľ

vádza normy a ich zmeny vykonáva až po dohode so zástupcami

mestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu.“. 101. V § 134 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Ak

mestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 5,

mestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých

mestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup

mestnávateľ uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.“. 102. V § 134 ods. 7 sa

druhú vetu vkladajú nové vety, ktoré znejú: „Počet rozhodujúcich období

mestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov,

ktoré sa mzda poskytuje. Mzda poskytnutá

mestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 sa považuje

mzdu poskytnutú

obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov.“. 103. V § 134 odsek 9 znie: „

(9)Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku

mestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre

mestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.“.

  1. V § 134 ods. 11 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo v pracovnej zmluve“.
  2. V § 137 sa

odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú: „

(2)Výkon verejnej funkcie na účely tohto zákona je plnenie povinností vyplývajúcich z funkcie, ktorá je vymedzená funkčným obdobím alebo časovým obdobím a obsadzovaná na základe priamej voľby alebo nepriamej voľby alebo vymenovaním podľa osobitných predpisov.
(3)

mestnancovi, ktorý vykonáva verejnú funkciu popri plnení povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, môže byť z dôvodu výkonu verejnej funkcie poskytnuté pracovné voľno v rozsahu najviac 30 pracovných dní alebo zmien v kalendárnom roku, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“. Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 4 a 5. 106. V § 137 ods. 4 sa

písmenom

  1. f)vkladá nové písmeno g), ktoré znie: „
  2. g)občana, ktorému vznikla branná povinnosť a v období krízovej situácie je povinný vykonať mimoriadnu službu alebo v čase vojny alebo vojnového stavu alternatívnu službu,“. Doterajšie písmená
  3. g)až
  4. i)sa označujú ako písmená
  5. h)až j). 107. § 138 znie: „§ 138

(1)

mestnávateľ poskytne

mestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na rekondičných pobytoch, na povinných lekárskych prehliadkach a na účasť zástupcov

mestnancov na vzdelávaní.

(2)

mestnávateľ ďalej poskytne

mestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na darovaní krvi, aferéze a darovaní ďalších biologických materiálov. Pracovné voľno patrí na nevyhnutne potrebný čas a to

čas cesty na odber a späť a

čas na zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti

sahujú do pracovného času

mestnanca. Podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že čas potrebný na jeho zotavenie sa predlžuje, najviac po dobu

sahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber. Ak nedôjde k odberu, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku len

preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v práci.“. 108. § 139 vrátane nadpisu znie: „§ 139 Náhrada mzdy pri plnení brannej povinnosti a pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách

(1)Ak je

mestnanec povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušnú územnú vojenskú správu alebo na lekárske vyšetrenie,

mestnávateľ mu poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas.

(2)Ak je

mestnanec povinný dostaviť sa osobne na odbornú prípravu do určeného vojenského útvaru,

mestnávateľ mu poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas.

(3)Ak má

mestnanec nastúpiť na odbornú prípravu v mieste natoľko vzdialenom od svojho bydliska, prípadne pracoviska, že cesta verejnou dopravou trvá viac ako šesť hodín, má nárok na jeden deň pracovného voľna.

(4)

mestnancovi po skončení odbornej prípravy

mestnávateľ poskytne

čas odbornej prípravy náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

(5)Na cestu z miesta, kde

mestnanec skončil odbornú prípravu, do miesta bydliska, prípadne pracoviska, patrí

mestnancovi jeden deň pracovného voľna

podmienok uvedených v odseku 3.

(6)

čas pracovného voľna poskytnutého podľa odsekov 1 až 3 a 5 patrí

mestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(7)

mestnanec je povinný nastúpiť do práce najneskôr druhý deň po skončení odbornej prípravy.

(8)Náklady

mestnávateľa na náhradu mzdy

poskytnuté pracovné voľno podľa odseku 1

mestnávateľovi uhradí príslušná územná vojenská správa.

(9)Náklady

mestnávateľa na náhradu mzdy

poskytnuté pracovné voľno podľa odsekov 2, 3 a 5

mestnávateľovi uhradí vojenský útvar, v ktorom

mestnanec odbornú prípravu vykonával.“. 109. V § 140 ods. 3 písmená

  1. c)a
  2. d)znejú: „
  3. c)päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolutória,
  4. d)40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania,“. 110. V § 141 ods. 2 úvodná veta znie: „

mestnávateľ je povinný poskytnúť

mestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:“. 111. V § 141 ods. 2 písmeno

  1. e)znie: „
  2. e)svadba; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe a pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča

mestnanca,“.

  1. V § 141 ods. 2 písm. f) sa slová „ťažko zdravotne postihnutý“ nahrádzajú slovami „so zdravotným postihnutím“.
  2. V § 141 odsek 3 znie: „

(3)

mestnávateľ môže poskytnúť

mestnancovi z dôvodov uvedených v odseku 2 ďalšie pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy, alebo mu môže poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy z iných vážnych dôvodov, najmä na

riadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času.“. 114. § 141 sa dopĺňa odsekmi 4 až 6, ktoré znejú: „

(4)

jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času

mestnanca.

(5)Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku

mestnanca.

(6)

mestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť

mestnanca v práci

čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv; mzda, ani náhrada mzdy

mestnancovi nepatrí. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje

neospravedlnenú neprítomnosť

mestnanca v práci.“. 115. V § 144 ods. 4 prvá veta znie: „Na účely dovolenky sa posudzuje čas

meškaný pre dôležité osobné prekážky v práci, ktoré sa uvádzajú v § 141 ods. 2 ako výkon práce.“ a

prvú vetu sa vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ostatné dôležité osobné prekážky v práci sa na účely dovolenky neposudzujú ako výkon práce.“. 116. V § 149 ods. 1 písmeno c) znie: „c) požadovať od

mestnávateľa odstránenie nedostatkov v prevádzke, na strojoch a

riadeniach alebo pri pracovných postupoch a prerušenie práce v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia

mestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku

mestnávateľa s jeho vedomím,“. 117. V § 149 sa

odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú: „

(2)O nedostatkoch podľa odseku 1 písm. c) je odborový orgán povinný vypracovať protokol. Protokol obsahuje označenie odborového orgánu, ktorý kontrolu vykonal, dátum a čas vykonania kontroly a nedostatky zistené kontrolou v prevádzke, na strojoch a

riadeniach alebo pri pracovných postupoch, ktoré odborový orgán požaduje odstrániť. V prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia protokol obsahuje aj požiadavku na prerušenie práce s označením práce a času, odkedy sa požaduje práca prerušiť. Súčasťou protokolu je vyjadrenie

mestnávateľa k zisteným nedostatkom.

(3)O požiadavke na prerušenie práce podľa odseku 1 písm. c) je odborový orgán povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť príslušný orgán inšpekcie práce alebo príslušný orgán štátnej banskej správy. Požiadavka na prerušenie práce odborového orgánu trvá až do odstránenia nedostatkov

mestnávateľom, inak do skončenia jej preskúmania príslušným orgánom inšpekcie práce alebo príslušným orgánom štátnej banskej správy.“. Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 4. 118. § 152 vrátane nadpisu znie: „§ 152 Stravovanie

mestnancov

(1)

mestnávateľ je povinný

bezpečovať

mestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči

mestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou

mestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť

mestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na

mestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v

hraničí.

(2)

mestnávateľ

bezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja

mestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom

riadení, v stravovacom

riadení iného

mestnávateľa alebo

bezpečí stravovanie pre svojich

mestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má

mestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín,

mestnávateľ môže

bezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

(3)

mestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho

mestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

(4)Pri

bezpečovaní stravovania

mestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

(5)

mestnávateľ poskytne

mestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť

mestnávateľa

bezpečiť

mestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak

mestnávateľ nemôže

bezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak

mestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania

mestnancov

bezpečených

mestnávateľom.

(6)

mestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie podľa odseku 5 aj

mestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie podľa odseku 2 alebo ak by stravovanie podľa odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

(7)

mestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami

mestnancov a) upraviť podmienky,

ktorých bude

mestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti

mestnanca v práci, b) umožniť stravovať sa

mestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien

rovnakých podmienok ako ostatným

mestnancom, c) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým

bezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa odseku 3.“. 119. V § 155 ods. 5 sa

prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „

mestnávateľ, ktorý

mestnáva menej ako 20

mestnancov, môže so

mestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 50 000 Sk.“ a slová „takom prípade“ sa nahrádzajú slovami „týchto prípadoch“.

  1. V § 157 sa slová „zdokonaľovacej služby, mimoriadnej služby a civilnej služby vykonávanej namiesto zdokonaľovacej služby“ nahrádzajú slovami „mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby“.
  2. V § 161 ods. 1 sa vypúšťajú slová „všetkým ženám,“.
  3. § 163 sa vypúšťa.
  4. V § 168 ods. 1 sa

slová „materská dovolenka“ vkladajú slová „a rodičovská dovolenka“. 124. V § 168 ods. 2 sa

slová „materská dovolenka“ vkladajú slová „a rodičovská dovolenka“. 125. V § 181 ods. 1 druhej vete sa vypúšťajú slová „a aký je spoločenský význam škody, ako aj na osobné a majetkové pomery

mestnanca, ktorý povinnosť nesplnil“ a v tretej vete sa slovo „trojnásobku“ nahrádza slovom „štvornásobku“.

  1. V § 186 ods. 2 sa slovo „trojnásobku“ nahrádza slovom „štvornásobku“.
  2. § 190 sa vypúšťa.
  3. V § 191 ods. 4 sa vypúšťajú slová „spôsobenej vyrobením nepodarku alebo“.
  4. § 216 sa vypúšťa.
  5. V § 223 odsek l znie: „

(1)

mestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na

bezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Na pracovnoprávny vzťah

ložený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti.“. 131. V § 224 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „prípadne

pomoci rodinných príslušníkov uvedených v dohode,“.

  1. V § 224 ods. 2 písm. e) sa na konci pripájajú tieto slová: „a dohody o pracovnej činnosti“.
  2. V § 225 ods. 1 sa

slovom „pomere“ vypúšťa čiarka a vypúšťajú sa slová „aj keď túto škodu spôsobili jeho rodinní príslušníci, ktorí mu pri práci pomáhali“.

  1. V § 225 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.
  2. V § 226 ods. 1 sa číslovka „300“ nahrádza číslovkou „350“.
  3. V § 227 ods. 1 sa

slovom „študenta“ čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „aj keď predpokladaný rozsah nepresahuje 100 hodín v kalendárnom roku.“.

  1. V § 227 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.
  2. V § 228 ods. 2 sa slovo „zrušenie“ vo všetkých tvaroch nahrádza slovom „skončenie“ v príslušnom tvare a v piatej vete sa vypúšťajú slová „pracovného pomeru“. 139.

§ 228sa vkladá § 228a, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 228a Dohoda o pracovnej činnosti

(1)Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.
(2)Dohodu o pracovnej činnosti je

mestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena

vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je

mestnávateľ povinný vydať

mestnancovi.

(3)Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu alebo na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa

čína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.“. 140. V § 229 odsek 7 znie: „

(7)Ak u

mestnávateľa pôsobia popri sebe odborová organizácia a

mestnanecká rada, odborovej organizácii patrí právo na kolektívne vyjednávanie, na spolurozhodovanie, na kontrolnú činnosť a na informácie, a

mestnaneckej rade patrí právo na prerokovanie a na informácie.“. 141. V § 230 odsek 1 znie: „

(1)Odborová organizácia je občianske združenie podľa osobitného predpisu. Odborová organizácia je povinná písomne informovať

mestnávateľa o

čatí svojho pôsobenia u

mestnávateľa a predložiť mu zoznam členov odborového orgánu.“. 142. V § 230 odsek 3 znie: „

(3)

mestnávateľ je povinný po dohode so zástupcami

mestnacov umožniť vstup do priestorov

mestnávateľa, súvisiacich s účelom vstupu, aj osobe, ktorá nie je

mestnancom

mestnávateľa, ak táto osoba koná v mene odborovej organizácie, v ktorej je združený jeho

mestnanec, na účel uplatňovania práv

mestnancov; táto osoba je povinná v nevyhnutnom rozsahu dodržiavať, vzhľadom na účel vstupu, povinnosti a opatrenia ustanovené pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia, osobitné predpisy a vnútorné predpisy

mestnávateľa. Odborový orgán je povinný oznámiť

mestnávateľovi osobu konajúcu v mene odborovej organizácie, účel a termín vstupu do priestorov

mestnávateľa.“.

  1. V § 232 sa vypúšťa odsek
  2. Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a
  3. V § 239 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak sa so

mestnávateľom nedohodnú, najneskôr do troch pracovných dní po oznámení

mestnávateľovi o vstupe na jeho pracoviská; § 230 ods. 3 sa použije primerane,“. 145. V § 240 sa

odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „

(3)

mestnávateľ poskytne

mestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy, na výkon funkcie v odborovom orgáne na čas dohodnutý medzi

mestnávateľom a príslušným odborovým orgánom a na výkon funkcie člena

mestnaneckej rady alebo

mestnaneckého dôverníka na čas dohodnutý medzi

mestnávateľom a

mestnaneckou radou alebo

mestnaneckým dôverníkom. Ak k dohode nedôjde,

mestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu a) 4 hodín mesačne najmenej jednému zástupcovi odborového orgánu odborovej organizácie, ktorá má menej ako 50 členov

mestnaných u

mestnávateľa, b) 12 hodín mesačne najmenej jednému zástupcovi odborového orgánu odborovej organizácie, ktorá má 50 a viac členov

mestnaných u

mestnávateľa, c) 16 hodín mesačne najmenej jednému zástupcovi odborového orgánu odborovej organizácie, ktorá má 100 a viac členov

mestnaných u

mestnávateľa, d) 4 hodín mesačne najmenej jednému členovi

mestnaneckej rady alebo

mestnaneckému dôverníkovi.

mestnávateľ má právo skontrolovať, či

mestnanec využíva poskytnuté voľno podľa prvej vety a druhej vety na účel, na ktorý bolo poskytnuté.“. Doterajšie odseky 3 až 9 sa označujú ako odseky 4 až

  1. V § 240 ods. 7 sa slová „šiestich mesiacov“ nahrádzajú slovami „jedného roka“.
  2. V § 240 ods. 8 prvá veta znie: „

mestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi

mestnaneckej rady alebo

mestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov

mestnancov.“.

  1. V § 240 ods. 9 sa slová „odseku 7“ nahrádzajú slovami „odseku 8“.
  2. V § 240 ods. 10 sa slová „odsekov 1 až 8“ nahrádzajú slovami „odsekov 1, 2, 4 až 9“.
  3. V § 244 ods. 3 prvej vete sa slová „najviac 17 členov“ nahrádzajú slovami „maximálny počet sa rovná počtu členských štátov“. 151.

§ 252a

sa vkladá § 252b, ktorý znie: „§ 252b Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred

  1. septembrom 2007, ak nie je ďalej ustanovené inak. Právne úkony urobené pred
  2. septembrom 2007 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy platnej do
  3. augusta 2007.“. 152.

§ 254

sa vkladá § 254a, ktorý vrátane nadpisu znie: „Záverečné ustanovenia § 254a Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.“. 153. V prílohe v písm. b) sa

slová „remeselných prác;“ vkladajú slová „výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve;“. 154. V prílohe v písm. d) sa

slová „duševnou námahou;“ vkladajú slová „poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odborné činnosti v zdravotníctve so zodpovednosťou

zdravie ľudí;“. 155. V prílohe v písm. e) sa

slová „v rámci systému;“ vkladajú slová „výkon odborných a špecializovaných činností v príslušnom odbore zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou

zdravie ľudí;“. 156. V prílohe v písm. f) sa

slová „spoločenskými dôsledkami;“ vkladajú slová „výkon špecializovaných a certifikovaných činností v zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou

zdravie a životy ľudí;“.

  1. Doterajšia príloha sa označuje ako príloha č. 1 a dopĺňa sa príloha č. 2, ktorá znie: „Príloha č. 2 k zákonu č. 311/2001 Z. z. ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
  2. Smernica Rady 80/987/EHS z
  3. októbra 1980 o ochrane

mestnancov pri platobnej neschopnosti ich

mestnávateľa (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 283,

  1. 1980)v znení smernice Rady 87/164/EHS z
  2. marca 1987 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 66,
  3. 1987) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z
  4. septembra 2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 270,
  5. 2002).
  6. Smernica Rady 91/383/EHS z
  7. júna 1991 doplňujúca opatrenia na podporu zlepšení v ochrane bezpečnosti a zdravia pri práci pracovníkov s pracovným pomerom na dobu určitú alebo s dočasným pracovným pomerom (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 206,
  8. 1991).
  9. Smernica Rady 91/533/EHS zo
  10. októbra 1991 o povinnosti

mestnávateľa informovať

mestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 288, 18. 10. 1991). 4. Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o

vedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16

(1)smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 348,
  1. 1992).
  2. Smernica Rady 94/33/ES z
  3. júna 1994 o ochrane mladých ľudí pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 216,
  4. 1994).
  5. Smernica Rady 94/45/ES z
  6. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej

mestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania

mestnancov a prerokovania s nimi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 254,

  1. 1994) v znení smernice Rady 97/74/ES z
  2. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 10,
  3. 1998) a smernice Rady 2006/109/ES z
  4. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363,
  5. 2006).
  6. Smernica Rady 96/34/ES z
  7. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 145,
  8. 1996) v znení smernice Rady 97/75/ES z
  9. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L
  10. 1998).
  11. Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 96/71/ES zo
  12. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 18,
  13. 1997).
  14. Smernica Rady 97/81/ES z
  15. decembra 1997 týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 14,
  16. 1998) v znení smernice Rady 98/23/ES zo
  17. apríla 1998 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 131,
  18. 1998).
  19. Smernica Rady 98/59/ES z
  20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 225,
  21. 1998).
  22. Smernica Rady 1999/70/ES z
  23. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 175,
  24. 1999).
  25. Smernica Rady 2000/43/ES z
  26. júna 2000, ktorou sa

vádza zásada rovnakého

obchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1; Ú. v. ES L 180,

  1. 2000).
  2. Smernica Rady 2000/78/ES z
  3. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké

obchádzanie v

mestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 303,

  1. 2000).
  2. Smernica Rady 2001/23/ES z
  3. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa

chovania práv

mestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 82,

  1. 2001).
  2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z
  3. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so

mestnancami v Európskom spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 80,

  1. 2002).
  2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo
  3. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. EÚ L 299,
  4. 2003).
  5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z
  6. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého

obchádzania s mužmi a ženami vo veciach

mestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204,

  1. 2006).“. Čl. II Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 131/2002 Z. z., zákona č. 143/2002 Z. z., zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 667/2002 Z. z., zákona č. 139/2003 Z. z., zákona č. 267/2003 Z. z., zákona č. 453/2003 Z. z., zákona č. 550/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 403/2004 Z. z., zákona č. 612/2004 Z. z., zákona č. 728/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 664/2006 Z. z., zákona č. 107/2007 Z. z. a zákona č. 199/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
  2. V § 48 ods. 1 sa slová „30 dní od skončenia hodnoteného obdobia“ nahrádzajú slovami „konca kalendárneho roka hodnoteného obdobia“.
  3. V § 78 sa odsek 1 dopĺňa písmenom n), ktoré znie: „n) plat

neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania jeho štátnej služby.“. 3. Nadpis pod § 96 znie: „Odmeňovanie

služobnú pohotovosť a náhrada

pohotovosť“. 4. V § 96 odseky 1 a 2 znejú: „

(1)Ak je štátnemu

mestnancovi nariadená alebo s ním dohodnutá služobná pohotovosť v mieste vykonávania jeho štátnej služby, patrí mu

každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti 50 %, a ak ide o deň služobného pokoja 100 % z príslušnej časti jeho funkčného platu.

neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby štátnemu

mestnancovi nepatrí príplatok podľa § 86 až 88 a § 93. Ak sa služobný úrad so štátnym

mestnancom dohodne na poskytnutí náhradného voľna

neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby, patrí štátnemu

mestnancovi plat podľa prvej vety a

hodinu tejto služobnej pohotovosti hodina náhradného voľna;

čas čerpania náhradného voľna štátnemu

mestnancovi nepatrí funkčný plat.

(2)Ak je štátnemu

mestnancovi nariadená alebo s ním dohodnutá služobná pohotovosť mimo miesta vykonávania jeho štátnej služby, patrí mu

každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti

  1. a)náhrada v sume 15 % príslušnej časti jeho funkčného platu alebo 25 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,
  2. b)s možnosťou použitia pridelených mobilných prostriedkov spojenia náhrada v sume 5 % príslušnej časti jeho funkčného platu alebo 10 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.“. 5. V § 103 ods. 4 sa slová „odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia vlády o zvýšení platových taríf štátnych

mestnancov (§ 105), najneskôr od

  1. septembra kalendárneho roka“ nahrádzajú slovami „od
  2. januára kalendárneho roka nasledujúceho po hodnotenom období“.
  3. V § 149 ods. 1 sa slová „§ 96 ods. 1 a 2“ nahrádzajú slovami „§ 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7“ a slová „§ 240 ods. 1 až 6“ sa nahrádzajú slovami „§ 240 ods. 1 až 7“. Čl. III Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z. a zákona č. 312/2005 Z. z. sa mení takto: V § 6 odsek 1 znie: „

(1)

mestnancovi patria počas dočasného pridelenia7)náhrady v rozsahu a vo výške ako pri pracovnej ceste. Ak je

mestnanec dočasne pridelený do členského štátu Európskej únie,7a) patria mu náhrady v rozsahu a vo výške ako pri

hraničnej pracovnej ceste.“. Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie: „7a) § 5 ods. 6 Zákonníka práce.“. Čl. IV Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých

mestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z. a zákona č. 231/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 4 sa odsek 1 dopĺňa písmenom o), ktoré znie: „o) plat

neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku.“.

  1. V § 7 ods. 10 sa slová „
  2. júla“ nahrádzajú slovami „
  3. januára“ a slová „
  4. júnu“ nahrádzajú slovami „
  5. decembru“.
  6. V § 7 ods. 11 sa slová „
  7. júnu“ nahrádzajú slovami „
  8. decembru“. 4.

§ 7sa vkladá § 7a, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 7a Osobný plat

(1)

mestnancovi s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý na vedeckovýskumnom pracovisku alebo na vysokej škole na základe poverenia

mestnávateľom vykonáva výskumnú a vývojovú činnosť, vedecko-pedagogickú činnosť alebo umelecko-pedagogickú činnosť v rámci riešenia medzinárodných projektov a tuzemských projektov financovaných zo

hraničných zdrojov alebo z tuzemských zdrojov s výnimkou verejných financií,

mestnávateľ môže namiesto tarifného platu podľa § 7 priznať osobný plat. Osobný plat nesmie byť nižší ako tarifný plat, ktorý by

mestnancovi patril podľa § 7.

(2)Osobný plat sa

mestnancovi prizná v pomernej výške v závislosti od rozsahu účasti na riešení projektu.“. 5. Nadpis pod § 21 znie: „Odmeňovanie

pracovnú pohotovosť a náhrada

pohotovosť“. 6. V § 21 odseky 1 a 2 znejú: „

(1)Ak je

mestnancovi nariadená alebo s ním dohodnutá pracovná pohotovosť na pracovisku, patrí mu

každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti 50 %, a ak ide o deň pracovného pokoja 100 % hodinovej sadzby funkčného platu.

neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku

mestnancovi nepatrí príplatok podľa § 16 až 19. Ak sa

mestnávateľ so

mestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna

neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí

mestnancovi plat podľa prvej vety a

hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna;

čas čerpania náhradného voľna

mestnancovi nepatrí funkčný plat.

(2)Ak je

mestnancovi nariadená alebo s ním dohodnutá pracovná pohotovosť mimo pracoviska, patrí mu

každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti

  1. a)náhrada v sume 15 % hodinovej sadzby jeho funkčného platu alebo 25 % tejto sumy, ak ide o deň pracovného pokoja,
  2. b)s možnosťou použitia pridelených mobilných prostriedkov spojenia, náhrada v sume 5 % hodinovej sadzby jeho funkčného platu alebo 10 % tejto sumy, ak ide o deň pracovného pokoja.“. 7. V § 29 ods. 4 sa slová „§ 96 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 96 ods. 3 a 5“. Čl. V Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2007 Z. z. sa mení takto: V § 191 ods. 1 sa slová „§ 1 ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 1 ods. 4“ a slová „§ 137 ods. 1, 2 a 3 písm. a), b), i),
  3. j)a l)“ sa nahrádzajú slovami „§ 137 ods. 1, 4 a 5 písm. a), b), i),
  4. j)a l)“. Čl. VI Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 165/2002 Z. z., zákonom č. 408/2002 Z. z., zákonom č. 413/2002 Z. z., zákonom č. 210/2003 Z. z., zákonom č. 461/2003 Z. z., zákonom č. 5/2004 Z. z., zákonom č. 365/2004 Z. z., zákonom č. 82/2005 Z. z., zákonom č. 131/2005 Z. z., zákonom č. 244/2005 Z. z., zákonom č. 570/2005 Z. z., zákonom č. 124/2006 Z. z., zákonom č. 231/2006 Z. z. a týmto zákonom. Čl. VII Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2007 okrem čl. IV druhého bodu a tretieho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008. Ivan Gašparovič v. r.Pavol Paška v. r.Robert Fico v. r. Kontakt Ministerstvo spravodlivosti SR Sekcia edičných činností Račianska 71, 813 11 Bratislava Infolinka 02 888 91 862 02 888 91 879 Email helpdesk@slov-lex.sk Prevádzkovateľom služby je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Vytvorené v súlade s Jednotným dizajn manuálom elektronických služieb.

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.