Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zá

(2)§ 2 Vymedzenie pojmov

1. a)
2. b)
3. c)
4. d)§ 3 Zoznam znečisťujúcich látok

(4)Stacionárne zdroje § 4 Veľké zdroje, stredné zdroje a malé zdroje, ich kategorizácia, časť zdroja

(4)§ 5 Jestvujúce zdroje a nové zdroje

(6)a) b)

(8)a) b)

(10)§ 7 Uplatňovanie technických požiadaviek a všeobecných podmienok prevádzkovania

(3)§ 8 Hodnotenie dodržiavania emisných limitov technických požiadaviek a všeobecných podmienok prevádzkovania pre technologické zariadenia

(6)§ 9 Hodnotenie dodržiavania emisných limitov pre energetické zariadenia

(2)a) b)

(8)§ 10 Hodnotenie dodržiavania emisných limitov, technických požiadaviek a všeobecných podmienok prevádzkovania pre spaľovanie odpadov a spoluspaľovanie odpadov

(5)§ 11 Požiadavky na zabezpečenie rozptylu znečisťujúcich látok § 12 Prechodné ustanovenie § 13 Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie § 14 Účinnosť Prílohy Poznámky Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 356/2010 Z. z. Názov: Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší Typ: Vyhláška Dátum schválenia: 12.08.2010 Dátum vyhlásenia: 15.09.2010 Autor: Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Právna oblasť: Ochrana životného prostredia Nachádza sa v čiastke: 140/2010 Vzťahy predpisu Predpis vykonáva 137/2010 Z. z. Zákon o ovzduší Predpis je zrušený 410/2012 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší 356 VYHLÁŠKA Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 12. augusta 2010, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 33 písm. a) zákona č. 137/ 2010 Z. z. o ovzduší (ďalej len „zákon“) ustanovuje: § 1 Predmet vyhlášky

(1)Táto vyhláška ustanovuje

1. a)veľké zdroje, stredné zdroje a malé zdroje a ich kategorizáciu,
2. b)jestvujúce stacionárne zdroje (ďalej len „jestvujúci zdroj“) a nové stacionárne zdroje (ďalej len „nový zdroj“),
3. c)zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa ustanovujú emisné limity,
4. d)emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia (ďalej len „stacionárny zdroj“) vrátane lehôt a podmienok ich platnosti,
5. e)požiadavky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok.

(2)Ustanovenia tejto vyhlášky sa vzťahujú na nové zdroje a jestvujúce zdroje, ak ďalej alebo v osobitnom predpise1) nie je ustanovené inak. § 2 Vymedzenie pojmov Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

1. a)odpadovým plynom plyn, ktorý obsahuje znečisťujúce látky v tuhom, kvapalnom alebo plynnom stave, ak je odvádzaný zo stacionárneho zdroja alebo časti zdroja a vypúšťaný do vonkajšieho ovzdušia (ďalej len „ovzdušie“) ohraničeným organizovaným odvodom, napríklad technologickým potrubím, výduchom, komínom a zo zariadenia na obmedzovanie emisií,
2. b)fugitívnymi emisiami emisie znečisťujúcej látky, ktoré nie sú odvádzané do ovzdušia v odpadových plynoch; sú to emisie, ktoré sa dostávajú do vonkajšieho ovzdušia z plošných stacionárnych zdrojov, napríklad emisie zo skladov palív, surovín alebo skládok odpadov, alebo z pracovných priestorov, napríklad odvetraním cez okná, dvere, svetlíky alebo odsávaním vzduchotechnikou,
3. c)celkovými emisiami znečisťujúcej látky súčet emisií odpadových plynov a fugitívnych emisií predmetnej znečisťujúcej látky,
4. d)štandardnými stavovými podmienkami – teplota 0 oC (273,15 K) a tlak 101,3 kPa. § 3 Zoznam znečisťujúcich látok

(1)Zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa ustanovujú emisné limity a toxické ekvivalenty pre určité znečisťujúce látky, je uvedený v prílohe č. 1.

(2)Plynnou znečisťujúcou látkou sa rozumie plyn, para a aerosól znečisťujúcej látky, ktoré pri odbere reprezentatívnej vzorky prechádzajú za špecifikovaných podmienok predsadeným odlučovacím zariadením na oddelenie tuhých znečisťujúcich látok a vytvárajú merací signál alebo analytickú odozvu podľa metódy ich zisťovania.

(3)Tuhou znečisťujúcou látkou sa rozumejú častice znečisťujúcej látky ľubovoľného tvaru, štruktúry alebo hustoty rozptýlené v plynnej fáze, ktoré sa pri odbere reprezentatívnej vzorky zachytili na vstupnej strane filtra za špecifikovaných podmienok odlučovania a následne boli vysušené a zvážené za špecifikovaných podmienok podľa metódy zisťovania.

(1)Ak sú pri odvádzaní odpadových plynov fyzikálne podmienky: tlak a teplota, pri ktorých sa znečisťujúce látky

1. skupiny – tuhé anorganické znečisťujúce látky môžu vyskytovať aj v kvapalnom skupenstve alebo plynnom skupenstve, za znečisťujúcu látku
2. skupiny
3. až
4. podskupiny sa považuje emisia vyjadrená ako súčet tuhých, kvapalných a plynných emisií danej znečisťujúcej látky. Pre stacionárne zdroje, pre ktoré sa začalo konanie o povolení do
5. decembra 2005, sa ustanovenie § 3 ods. 4 uplatňuje od
6. januára 2011, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené inak.

(4)Podrobnosti o špecifikovaní tuhých znečisťujúcich látok a plynných znečisťujúcich látok určujú v poradí slovenské technické normy a technické špecifikácie alebo iné zodpovedajúce dokumenty v dokumentácii pre zistenie emisie príslušnej znečisťujúcej látky v závislosti od vlastnosti látky a charakteru odpadového plynu, ak v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení nie je určené inak. Stacionárne zdroje § 4 Veľké zdroje, stredné zdroje a malé zdroje, ich kategorizácia, časť zdroja

(1)Prahové kapacity pre začlenenie stacionárneho zdroja ako veľký zdroj, stredný zdroj alebo malý zdroj podľa rozsahu znečisťovania ovzdušia a kategorizácia stacionárnych zdrojov sú uvedené v prílohe č. 2.

(2)Časťou zdroja sa rozumie vymedzená technologická časť alebo zariadenie stacionárneho zdroja vo vzťahu k uplatňovaniu emisných limitov.

(3)Energetickým zariadením je stacionárne zariadenie na spaľovanie palív, plynová turbína, stacionárny piestový spaľovací motor alebo nepriamy procesný ohrev.

(4)Technologickým zariadením je iné stacionárne zariadenie ako energetické zariadenie alebo spaľovňa odpadov. § 5 Jestvujúce zdroje a nové zdroje

(1)Jestvujúcim zdrojom sa rozumie zdroj

1. a)uvedený do prevádzky do 31. augusta 2009,
2. b)pre ktorý bolo vydané povolenie do 31. augusta 2009 a ktorý bol uvedený do prevádzky do 31. decembra 2010, alebo
3. c)spĺňajúci podmienky podľa prvého alebo druhého bodu, ak sa pri jeho zmene vydá nové povolenie od 1. septembra 2009, pričom nedôjde k zmene princípu celej technológie alebo k obnove celého stacionárneho zdroja.

(2)Novým zdrojom sa rozumie zdroj, ktorý nie je uvedený v odseku 1.

(3)Povolením sa rozumie

1. a)stavebné povolenie,
2. b)integrované povolenie,2)
3. c)ak ide o zdroj, ktorý nepodlieha stavebnému povoľovaniu, súhlas na inštaláciu technologických celkov podľa § 17 ods. 1 písm.
4. f)alebo § 32 ods. 2 zákona. Emisné limity, technické požiadavky, všeobecné podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov, lehoty a podmienky ich platnosti § 6 Uplatňovanie emisných limitov

(1)Všeobecné emisné limity znečisťujúcich látok (ďalej len „všeobecný emisný limit“), technické požiadavky, všeobecné podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov, lehoty a podmienky ich platnosti sú uvedené v prílohe č. 3.

(2)Emisné limity znečisťujúcich látok pre vybrané technológie a zariadenia (ďalej len „špecifický emisný limit“), lehoty a podmienky ich platnosti sú uvedené v prílohe č. 4.

(3)Všeobecné emisné limity platia pre veľké zdroje a stredné zdroje, ak v súhlase, podľa § 17 ods. 1, § 18 ods. 1 a 9 zákona (ďalej len „súhlas“), v rozhodnutí podľa § 31 ods. 2 zákona (ďalej len „rozhodnutie“) alebo integrovanom povolení nie je určený iný emisný limit alebo ak pre daný zdroj a znečisťujúcu látku nie je ustanovený špecifický emisný limit. Vyššiu hodnotu emisného limitu, ako je ustanovená hodnota všeobecného emisného limitu, možno určiť, len ak sa preukáže, že použitím najlepšej dostupnej techniky nemožno ustanovený emisný limit dodržať.

(4)Špecifické emisné limity platia pre veľké zdroje a stredné zdroje, ak v súhlase, rozhodnutí alebo integrovaným povolením nie je určený iný emisný limit. Špecifický emisný limit ustanovený v prílohe č. 4 prvej časti bode 1.8 platí aj pre malé zdroje.

(5)Ak energetické zariadenie alebo technologické zariadenie slúži na spoluspaľovanie odpadov, platia preň špecifické emisné limity ustanovené v prílohe č. 4 piatej časti bode 1.8.

(6)Ak je emisný limit vyjadrený ako

1. a)hmotnostná koncentrácia znečisťujúcej látky v odpadovom plyne (ďalej len „hmotnostná koncentrácia“) alebo
2. b)hmotnostný tok znečisťujúcej látky v odpadovom plyne (ďalej len „hmotnostný tok“), platí pre každé miesto odvádzania odpadového plynu zo stacionárneho zdroja alebo časti zdroja do ovzdušia, za ktorým už nedochádza k technologicky riadenému znižovaniu množstva znečisťujúcej látky; na bezpečnostno-poistné odvody odpadových plynov sa emisné limity vyjadrené ako hmotnostná koncentrácia alebo hmotnostný tok neuplatňujú. Uvedené platí, ak v prílohe č. 4 nie je ustanovené inak.

(7)Ak je emisný limit vyjadrený ako

1. a)hmotnosť znečisťujúcej látky vztiahnutá na jednotku produkcie alebo výkonu (ďalej len „limitný emisný faktor“),
2. b)emisný stupeň,
3. c)stupeň odsírenia alebo
4. d)tmavosť dymu, vzťahuje sa na stacionárny zdroj alebo časť zdroja podľa prílohy č. 4.

(8)Pri zmene časti jestvujúceho zdroja podľa § 14 ods. 1 zákona, ktorá vyžaduje zmenu súhlasu, rozhodnutia alebo integrovaného povolenia, platia pre zmenenú časť emisné limity ustanovené pre nový zdroj, ak

1. a)odpadový plyn z tejto časti zdroja nie je napojený na spoločné čistiace zariadenie s inými jestvujúcimi časťami zdroja alebo
2. b)podiel výrobnej kapacity zmenených častí zdroja je 50 % a viac z celkovej kapacity napojenej na spoločné čistiace zariadenie.

(9)Na zariadenie na spaľovanie palív a plynovú turbínu, ak sa jeho kapacita rozšíri o menovitý tepelný príkon 50 MW a viac sa nevzťahuje odsek 8; na toto zariadenie sa vzťahuje príloha č. 4 prvá časť bod 1.4.4.

(10)Veličiny, jednotky a prepočtové vzťahy, ktorými sú vyjadrené emisné limity, sú uvedené v prílohe č. 5 prvej a druhej časti. § 7 Uplatňovanie technických požiadaviek a všeobecných podmienok prevádzkovania

(1)Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre určité znečisťujúce látky sú uvedené v prílohe č. 3 druhej časti.

(2)Pre vybrané stacionárne zdroje a časti zdrojov platia technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania uvedené v prílohe č. 4.

(3)Ak energetické zariadenie alebo technologické zariadenie slúži na spoluspaľovanie odpadov, platia preň technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania uvedené v prílohe č. 4 piatej časti bode 1.4. § 8 Hodnotenie dodržiavania emisných limitov technických požiadaviek a všeobecných podmienok prevádzkovania pre technologické zariadenia

(1)Emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok a tmavosť dymu sa pre technologické zariadenie pri kontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak súčasne

1. a)žiadna validovaná priemerná denná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu,
2. b)žiadna validovaná polhodinová priemerná hodnota neprekročí dvojnásobok hodnoty emisného limitu,
3. c)najmenej 95 % zo všetkých validovaných polhodinových priemerných hodnôt za kalendárny mesiac neprekročí 1,2-násobok hodnoty emisného limitu.

(2)Emisný limit vyjadrený ako emisný stupeň sa pri kontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak žiadna validovaná priemerná denná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu.

(3)Validované priemerné hodnoty podľa odseku 1 sa určia z platných polhodinových priemerných hodnôt a validované priemerné hodnoty podľa odseku 2 z platných denných priemerných hodnôt po odpočítaní odôvodnenej hodnoty intervalu spoľahlivosti. Odôvodnená hodnota intervalu spoľahlivosti sa pre nainštalovaný merací systém určuje podľa metodiky oprávneného merania a výsledkov skúšky meracieho systému podľa osobitného predpisu;3) odôvodnená hodnota intervalu spoľahlivosti pre ustanovené znečisťujúce látky nesmie byť vyššia, ako je uvedená v prílohe č. 5 tretej časti.

(4)Emisný limit, technická požiadavka alebo všeobecná podmienka prevádzkovania sa pri diskontinuálnom oprávnenom meraní (ďalej len „diskontinuálne meranie“) a pri technickom výpočte považuje za dodržaný, ak žiaden výsledok diskontinuálneho merania alebo výsledok technického výpočtu3)

1. a)neprekročí ustanovenú hodnotu, ak je požiadavka ustanovená ako najvyššia hodnota,
2. b)nie je nižší ako ustanovená hodnota, ak je požiadavka ustanovená ako najnižšia hodnota,
3. c)nie je nižší ako dolná hodnota a súčasne neprekročí hornú hodnotu ustanoveného intervalu hodnôt, ak v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení nie je určené inak.

(5)Dodržanie emisného limitu, technickej požiadavky a všeobecnej podmienky prevádzkovania sa hodnotí počas skutočnej prevádzky stacionárneho zdroja okrem

1. a)nábehu, zmeny výrobno-prevádzkového režimu a odstavovania stacionárneho zdroja alebo jeho časti v súlade s platnou dokumentáciou, ak v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení nie je určené inak,
2. b)funkčnej a inej obdobnej skúšky kontinuálneho meracieho systému, ktorá vyžaduje osobitný prevádzkový režim stacionárneho zdroja alebo jeho časti,
3. c)údržby kontinuálneho meracieho systému a jeho poruchy; uvedené sa nevzťahuje na diskontinuálne merania,
4. d)skúšobnej prevádzky stacionárneho zdroja alebo jeho časti alebo jej časového úseku za podmienok určených v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení,
5. e)iného času určeného v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení, ak vzhľadom na danosti technologického procesu nemožno určené emisné limity, všeobecné podmienky prevádzkovania a technické požiadavky dodržať.

(6)Ak technologické zariadenie slúži na spoluspaľovanie odpadov, pre hodnotenie dodržiavania emisných limitov platia požiadavky ustanovené v § 10. § 9 Hodnotenie dodržiavania emisných limitov pre energetické zariadenia

(1)Emisné limity ustanovené v prílohe č. 4 prvej časti bodoch 1.8 a 2.3 pre zariadenia na spaľovanie palív a plynové turbíny uvedené v prílohe č. 4 prvej časti bodoch 1.2.1, 1.2.2 a 1.2.3 sa pri kontinuálnom meraní považujú za dodržané, ak z vyhodnotenia výsledkov meraní za skutočný čas prevádzky vyplynie, že v kalendárnom roku

1. a)žiadna priemerná hodnota za kalendárny mesiac neprekročí hodnotu emisného limitu,
2. b)najmenej 97 % hodnôt zo všetkých štyridsaťosemhodinových priemerov neprekročí 1,1-násobok hodnoty emisného limitu pre SO2 a TZL,
3. c)najmenej 95 % hodnôt zo všetkých štyridsaťosemhodinových priemerov neprekročí 1,1-násobok hodnoty emisného limitu pre NOX.

(2)Emisné limity ustanovené v prílohe č. 4 prvej časti bode 1.8 a 2.3 pre zariadenia na spaľovanie palív a pre plynové turbíny uvedené v prílohe č. 4 prvej časti bode 1.2.4 sa pri kontinuálnom meraní považujú za dodržané, ak z vyhodnotenia výsledkov meraní za skutočný čas prevádzky vyplynie, že v kalendárnom roku a) žiadna validovaná priemerná denná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu, b) najmenej 95 % zo všetkých validovaných hodinových priemerných hodnôt za rok neprekročí dvojnásobok hodnoty emisného limitu.

(3)Stupeň odsírenia ustanovený v prílohe č. 4 prvej časti sa pri kontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak žiadny priemer za kalendárny mesiac alebo plávajúci priemer za 30 po sebe nasledujúcich dní nie je nižší ako hodnota ustanoveného emisného limitu.

(4)Emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok alebo tmavosť dymu sa pri diskontinuálnom meraní alebo technickom výpočte považuje za dodržaný, ak žiadna hodnota v každej sérii jednotlivých meraní alebo výsledok každého iného postupu technického výpočtu podľa podmienok určených v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení neprekročí hodnotu emisného limitu; stupeň odsírenia je dodržaný, ak žiadna jednotlivá hodnota nie je nižšia ako určená hodnota emisného limitu.

(5)Validované hodinové a denné priemerné hodnoty sa určia z nameraných platných priemerných hodinových hodnôt po odpočítaní hodnoty intervalu spoľahlivosti uvedeného v prílohe č. 5 tretej časti.

(6)Pri poruche alebo údržbe kontinuálneho meracieho systému možno na zistenie platného denného priemeru vylúčiť najviac tri hodinové priemerné hodnoty; priemerná denná hodnota vypočítaná pri vylúčení viac ako troch hodinových priemerných hodnôt sa na účely posudzovania dodržania určeného emisného limitu považuje za neplatnú. Z hodnotenia dodržania určeného emisného limitu možno z dôvodu poruchy alebo údržby kontinuálneho meracieho systému vylúčiť najviac desať dní za rok. Ak počet vylúčených dní prekročí desať dní, na zabezpečenie spoľahlivosti kontinuálneho meracieho systému príslušný orgán uloží opatrenie na nápravu podľa § 26 ods. 3 písm. k) zákona alebo podľa osobitného predpisu.4)

(7)Dodržanie emisného limitu sa hodnotí počas skutočnej prevádzky okrem

1. a)nábehu zariadenia vrátane zmeny paliva alebo zmeny výkonu, najviac však tri hodiny, a doby ich odstavovania, najviac však 60 minút, ak nie je v prílohe č. 4, v platnej dokumentácii, v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení určené inak,
2. b)výpadku zariadenia na obmedzovanie emisií SO2 podľa podmienok prevádzkovania zariadenia počas mimoriadnych stavov uvedených v prílohe č. 4 prvej časti bode 1.6,
3. c)funkčnej alebo inej obdobnej skúšky kontinuálneho meracieho systému vyžadujúcej osobitný prevádzkový režim stacionárneho zdroja; uvedené sa nezapočítava do času výpadku zariadenia na obmedzovanie emisií podľa písmena b),
4. d)času, v ktorom nie je prevádzka kontinuálneho meracieho systému v súlade s platnou dokumentáciou a s podmienkami určenými v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení; uvedené sa nevzťahuje na diskontinuálne merania,
5. e)skúšobnej prevádzky alebo jej časového úseku za podmienok určených v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení,
6. f)iného času určeného v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení, ak vzhľadom na danosti technologického procesu nemožno určený emisný limit dodržať.

(8)Ak energetické zariadenie slúži na spoluspaľovanie odpadov, pre hodnotenie dodržiavania emisných limitov platia požiadavky ustanovené v § 10. § 10 Hodnotenie dodržiavania emisných limitov, technických požiadaviek a všeobecných podmienok prevádzkovania pre spaľovanie odpadov a spoluspaľovanie odpadov

(1)Emisné limity pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov sa považujú za dodržané, ak sú splnené tieto podmienky:

1. a)žiadna hodnota denného priemeru neprekročí hodnotu emisného limitu ustanovenú v prílohe č. 4 piatej časti bode 1.7 alebo 1.8; ak ide o spaľovňu odpadov a CO najmenej 97 % denných priemerov v roku neprekročí hodnotu denného priemeru ustanovenú v prílohe č. 4 piatej časti bode 1.7,
2. b)žiadna priemerná hodnota hmotnostnej koncentrácie HF, HCl a SO2 za periódu odberu vzorky pri diskontinuálnom meraní neprekročí hodnotu emisného limitu ustanovenú v prílohe č. 4 piatej časti bode 1.7 alebo 1.8 ako denný priemer,
3. c)žiadna hodnota polhodinového priemeru neprekročí hodnotu emisného limitu ustanovenú v prílohe č. 4 piatej časti bode 1.7 stĺpci A, alebo ak je to relevantné, najmenej 97 % polhodinových priemerov v roku neprekročí hodnotu emisného limitu v stĺpci B,
4. d)pre krátkodobú hmotnostnú koncentráciu CO žiadna hodnota polhodinového priemeru v roku neprekročí hodnotu ustanovenú v prílohe č. 4 piatej časti bode 1.7 stĺpci A, alebo ak je to relevantné, najmenej 95 % zo všetkých 10-minútových priemerov v roku neprekročí hodnoty uvedené v stĺpci C; hodnoty sa merajú počas ľubovoľného plávajúceho 24-hodinového intervalu,
5. e)žiadna priemerná hodnota hmotnostnej koncentrácie ťažkých kovov, PCDD a PCDF neprekročí pri diskontinuálnom meraní za periódu odberu vzorky hodnotu emisného limitu ustanovenú v prílohe č. 4 piatej časti bode 1.7 alebo 1.8.

(2)Polhodinové priemery a 10-minútové priemery sa pri kontinuálnom meraní posudzujú počas skutočnej prevádzky okrem nábehu a odstávky, keď sa ešte nespaľujú odpady, a okrem prípadov podľa § 8 ods. 5, po odpočítaní hodnôt intervalu spoľahlivosti uvedených v prílohe č. 5 tretej časti. Denné priemery sa zisťujú z týchto validovaných priemerných hodnôt.

(3)Pri spoluspaľovaní odpadov sú priemerné polhodinové hmotnostné koncentrácie potrebné len na výpočet denného priemeru.

(4)Pri poruche alebo údržbe kontinuálneho meracieho systému možno na zistenie platného denného priemeru vylúčiť najviac päť polhodinových priemerov v niektorom dni. Z hodnôt použitých na ročné hodnotenie možno z dôvodu poruchy alebo údržby kontinuálneho meracieho systému vylúčiť najviac desať denných priemerov.

(5)Pre hodnotenie dodržania technických požiadaviek a všeobecných podmienok prevádzkovania platí ustanovenie § 8 ods. 4. § 11 Požiadavky na zabezpečenie rozptylu znečisťujúcich látok Požiadavky na zabezpečenie rozptylu emisií znečisťujúcich látok v ovzduší sú uvedené v prílohe č. 6. § 12 Prechodné ustanovenie Ustanovenia o nových zdrojoch okrem prílohy č. 6 prvej časti sa vzťahujú na jestvujúce zdroje od 1. januára 2016, ak v prílohách č. 1 až 4 a 6 nie je uvedené inak. § 13 Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 7. § 14 Účinnosť Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. septembra 2010. Zsolt Simon v. r. Príloha č. 1 k vyhláške č. 356/2010 Z. z. ZOZNAM ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK, PRE KTORÉ SA USTANOVUJÚ EMISNÉ LIMITY, TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA I. ZOZNAM ZNEČISŤUJÚCiCH LÁTOK, PRE KTORÉ SA USTANOVUJÚ EMISNÉ LIMITY, TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA I. ZÁKLADNÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY A VYBRANÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY tuhé znečisťujúce látky (TZL) oxid siričitý (SO2), ak je tak uvedené pre vybrané technológie v prílohe č. 4, alebo oxidy síry – oxid siričitý, oxid sírový a aerosól H2SO4 vyjadrené ako oxid siričitý (SOx) oxidy dusíka – oxid dusnatý a oxid dusičitý vyjadrené ako oxid dusičitý (NOx) oxid uhoľnatý (CO) organické látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík (TOC) pachové látky II. OSTATNÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY Jestvujúce zdroje Nové zdroje 1. skupina – znečisťujúce látky s karcinogénnym účinkom 1. podskupina 1. podskupina azbest (chryzolit, krokydolit, amozit, antofylit, aktinolit a tremolit) berýlium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Be kadmium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Cd 2-naftylamín arzén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako As azbest (chryzolit, krokydolit, amozit, antofylit, aktinolit a tremolit) berýlium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Be kadmium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Cd 2-naftylamín kobalt a jeho zlúčeniny rozpustné vo vode vyjadrené ako Co zlúčeniny chrómu v oxidačnom stupni VI vyjadrené ako Cr okrem chromanu bárnatého a olovnatého 2. podskupina 2. podskupina arzén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako As zlúčeniny chrómu v oxidačnom stupni VI vyjadrené ako Cr kobalt a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Co nikel a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Ni akrylamid akrylonitril etylénoxid nikel a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Ni okrem kovového niklu, zliatin niklu, uhličitanu nikelnatého, tetrakarbonylniklu 4-vinyl-1,2-cyklohexen-diepoxid 3. podskupina 3. podskupina akrylonitril benzén benzén 1,3-butadién 1,3-butadién 1,2-dibrómmetán epichlórhydrín (1-chlór-2,3-epoxypropán) etylénoxid hydrazín propylénoxid vinylchlorid (chlóretén) 1,2-dibrómetán epichlórhydrín (1-chlór-2,3-epoxypropán) hydrazín 1,2-propylénoxid styrénoxid o-toluidín trichlóretylén (trichlóretén) vinylchlorid (chlóretén) 2. skupina – tuhé anorganické znečisťujúce látky1) 1. podskupina 1. podskupina ortuť a jej zlúčeniny vyjadrené ako Hg tálium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Tl ortuť a jej zlúčeniny vyjadrené ako Hg tálium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Tl 2. podskupina 2. podskupina selén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Se telúr a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Te selén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Se telúr a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Te kobalt a jeho zlúčeniny okrem zlúčenín uvedených v 2. podskupine 1. skupiny vyjadrené ako Co nikel a jeho zlúčeniny okrem zlúčenín, ktoré patria do 2. podskupiny 1. skupiny olovo a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Pb 3. podskupina 3. podskupina antimón a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Sb cín a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Sn fluoridy vyjadrené ako F chróm a jeho zlúčeniny, okrem zlúčenín chrómu v oxidačnom stupni VI, vyjadrené ako Cr kyanidy vyjadrené ako CN-I mangán a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Mn meď a jej zlúčeniny vyjadrené ako Cu olovo a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Pb vanád a jeho zlúčeniny vyjadrené ako V zinok a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Zn antimón a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Sb cín a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Sn fluoridy vyjadrené ako F chróm a jeho zlúčeniny, okrem zlúčenín chrómu v oxidačnom stupni VI, vyjadrené ako Cr kyanidy vyjadrené ako CN-I mangán a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Mn meď a jej zlúčeniny vyjadrené ako Cu vanád a jeho zlúčeniny vyjadrené ako V zinok a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Zn 3. skupina znečisťujúcich látok – anorganické plyny a pary 1. podskupina 1. podskupina stibán (stibín, antimonovodík) arzán (arzín, arzenovodík) fosfán (fosfín, fosforovodík) fosgén (karbonyldichlorid) chlórkyán stibán (stibín, antimonovodík) arzán (arzín, arzenovodík) fosfán (fosfín, fosforovodík) fosgén (karbonyldichlorid) chlórkyán 2. podskupina 2. podskupina bróm a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako HBr fluór a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako HF chlór kyanovodík sulfán (sírovodík) bróm a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako HBr fluór a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako HF chlór a oxidy chlóru vyjadrené ako Cl kyanovodík sulfán (sírovodík) 3. podskupina 3. podskupina amoniak a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako NH3 anorganické plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl okrem fosgénu a chlórkyánu amoniak a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako NH3 plynné anorganické zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl okrem fosgénu, chlórkyánu a oxidov chlóru 4. skupina znečisťujúcich látok – organické plyny a pary 1. podskupina 1. podskupina acetaldehyd (etanal) anilín benzylchlorid bifenyl cyklohexylamín dietylamín 1,2-dichlóretán (etyléndichlorid) 1,1-dichlóretylén (vinylidenchlorid) dimetylamín etanolamín etylakrylát fenol formaldehyd (metanal) 2-furaldehyd (furfural) krezoly (hydroxyderiváty toluénu) kyselina akrylová (kyselina propénová) kyselina mravčia merkaptány metylakrylát metylamín nitrobenzén nitrofenoly nitrokrezoly nitrotoluén pyridín sírouhlík tetrachlóretán tioétery toluidíny(2-metylanilín, 3-metylanilín, 4-metylanilín) trichlóretylén (trichlóretén) trichlórmetán (chloroform) acetaldehyd (etanal) anilín benzylchlorid bifenyl cyklohexylamín dietylamín 1,2-dichlóretán (etyléndichlorid) 1,1-dichlóretylén (vinylidenchlorid) dimetylamín etanolamín etylakrylát fenol formaldehyd (metanal) 2-furaldehyd (furfural) krezoly (hydroxyderiváty toluénu) kyselina akrylová (kyselina propénová) kyselina mravčia merkaptány metylakrylát metylamín nitrobenzén nitrofenoly nitrokrezoly nitrotoluén pyridín sírouhlík tetrachlóretán tioétery toluidíny (2-metylanilín, 3-metylanilín, 4-metylanilín) trichlórmetán (chloroform) 2. podskupina 2. podskupina benzaldehyd butylaldehyd (butanal) cyklohexanón 1,4-dichlórbenzén 1,1-dichlóretán (etyléndichlorid) benzaldehyd 1-bróm-3-chlórpropán butylaldehyd (butanal) cyklohexanón 1,4-dichlórbenzén etylbenzén chlórbenzén 2-chloroprén (2-chlórbutadién) 2-chlórpropán izopropylbenzén (kumén) kyselina octová (kyselina etánová) metylacetát (octan metylnatý) metylmetakrylát 1-metylnaftalén 2-metylnaftalén naftalén styrén (vinylbenzén) tetrachlóretylén (perchlóretylén) toluén vinylacetát xylén (dimetylbenzén) 1,1-dichlóretán (etyléndichlorid) etylbenzén chlórbenzén 2-chloroprén (2-chlórbutadién) 2-chlórpropán izopropylbenzén (kumén) kyselina octová (kyselina etánová) mravčan etylnatý metylacetát (octan metylnatý) metylmetakrylát 1-metylnaftalén 2-metylnaftalén naftalén nitroetán nitrometán styrén (vinylbenzén) tetrachlóretylén (perchlóretylén) toluén 1,3,5-trioxan vinylacetát xylén (dimetylbenzén) 3. podskupina 3. podskupina acetón (dimetylketón, propán-2-

1. on)alkány (parafíny) okrem metánu alkény (olefíny) okrem 1,3-butadiénu alkylalkoholy cykloalkány cykloalkény cyklické alkoholy 2-butanón (metyletylketón) butylacetát dibutyléter dietyléter difenyléter 1,2-dichlóretylén dichlórmetán (metylénchlorid) diizopropyléter dimetyléter etylacetát (octan etylnatý) etylénglykol (etán-1,2-diol) 4-hydroxy-4-metyl-2-pentanón chlóretán (etylchlorid) metylester kyseliny benzoovej 4-metyl-2-pentanón (metylizobutylketón) N-metylpyrolidón acetón (dimetylketón, propán-2-
2. on)alkány (parafíny) okrem metánu alkény (olefíny) okrem 1,3-butadiénu alkylalkoholy cykloalkány cykloalkény cyklické alkoholy 2-butanón (metyletylketón) butylacetát dibutyléter dietyléter difenyléter 1,2-dichlóretylén dichlórmetán (metylénchlorid) diizopropyléter dimetyléter etylacetát (octan etylnatý) etylénglykol (etán-1,2-diol) 4-hydroxy-4-metyl-2-pentanón chlóretán (etylchlorid) kaprolaktam metylester kyseliny benzoovej 4-metyl-2-pentanón (metylizobutylketón) N-metylpyrolidón 5. skupina – perzistentné organické zlúčeniny (POP´
3. s)1. podskupina – polychlorované dibenzo-p-dioxíny (PCDD) a polychlorované dibenzofurány (PCDF) PCDD a PCDF po prepočte na toxický ekvivalent1) 2. podskupina – polychlorované bifenyly (PCB) PCB po prepočte na toxický ekvivalent2) 3. podskupina – polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH) benzo(a)pyrén benzo(b)fluorantén benzo(k)fluorantén dibenzo(a,h)antracén indeno(1,2,3-cd)pyrén 4. podskupina – ostatné POP´s hexachlórbenzén 1) Hodnota emisného limitu pre PCDD+PCDF sa vzťahuje na celkovú hmotnostnú koncentráciu PCDD a PCDF po prepočte na toxický ekvivalent (ďalej len TEQ) uvedený v časti II bode 1. Ide o súčet hmotnostných koncentrácií konkrétnych znečisťujúcich látok po vynásobení príslušným toxickým ekvivalentom. 3) Hodnota emisného limitu pre PCB sa vzťahuje na celkovú hmotnostnú koncentráciu PCB po prepočte na toxický ekvivalent uvedený v časti II bode 2. Ide o súčet hmotnostných koncentrácií konkrétnych znečisťujúcich látok po vynásobení príslušným toxickým ekvivalentom. II. TOXICKÉ EKVIVALENTY PRE URČITÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY 1. TEQ pre PCDD + PCDF Názov Skratka TEQ 2,3,7,8 1,2,3,7,8 1,2,3,4,7,8 1,2,3,6,7,8 1,2,3,7,8,9 1,2,3,4,6,7,8 2,3,7,8 2,3,4,7,8 1,2,3,7,8 1,2,3,4,7,8 1,2,3,6,7,8 1,2,3,7,8,9 2,3,4,6,7,8 1,2,3,4,6,7,8 1,2,3,4,7,8,9 tetrachlórdibenzodioxín pentachlórdibenzodioxín hexachlórdibenzodioxín hexachlórdibenzodioxín hexachlórdibenzodioxín heptachlórdibenzodioxín oktachlórdibenzodioxín tetrachlórdibenzofurán pentachlórdibenzofurán pentachlórdibenzofurán hexachlórdibenzofurán hexachlórdibenzofurán hexachlórdibenzofurán hexachlórdibenzofurán heptachlórdibenzofurán heptachlórdibenzofurán oktachlórdibenzofurán TCDD PeCDD HxCDD HxCDD HxCDD HpCDD OCDD TCDF PeCDF PeCDF HxCDF HxCDF HxCDF HxCDF HpCDF HpCDF OCDF 1 0,5 0,1 0,1 0,1 0,01 0,001 0,1 0,5 0,05 0,1 0,1 0,1 0,1 0,01 0,01 0,001 2. TEQ pre PCB Kód UIPAC Názov PCB TEQ 77 3,3´,4,4´-tetraCB 0,0005 126 3,3´,4,4´,5-pentaCB 0,1 169 3,3´,4,4´,5,5´-hexaCB 0,01 105 2,3,3´,4,4´-pentaCB 0,0001 114 2,3,4,4´,5-pentaCB 0,0005 118 2,3´,4,4´,5-pentaCB 0,0001 123 2´,3,4,4´,5-pentaCB 0,0001 156 2,3,3´,4,4´,5-hexaCB 0,0005 157 2,3,3´,4,4´,5´-hexaCB 0,0005 167 2,3´,4,4´,5,5´-hexaCB 0,00001 189 2,3, 3´,4,4´,5,5´-heptaCB 0,0001 170 di-ortho PCB 0,0001 180 di-ortho PCB 0,00001 Príloha č. 2 k vyhláške č. 356/2010 Z. z. KATEGORIZÁCIA STACIONÁRNYCH ZDROJOV Číslo kate- górie Názov kategórie Prahová kapacita 1veľký zdroj 2stredný zdroj 1 PALIVOVO-ENERGETICKÝ PRIEMYSEL 1.1 Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom v MW ≥ 50 ≥ 0,3 1.2 Triedenie a úprava uhlia, briketárne s projektovaným výkonom v t/h ≥ 30 > 0 1.3 Výroba koksu > 0 – 1.4 Výroba generátorového plynu, svietiplynu a syntéznych plynov > 0 – 1.5 Plynové turbíny s nainštalovaným menovitým tepelným príkonom v MW ≥ 50 > 0 1.6 Stacionárne piestové spaľovacie motory s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom v MW – ≥ 0,3 1.7 Výroba bioplynu s prahovou kapacitou: – množstvo spracovanej suroviny alebo bioodpadu v t/d ≥ 100 ≥ 1 2 VÝROBA A SPRACOVANIE KOVOV 2.1 Úprava, praženie, spekanie rúd železných kovov a manipulácia s týmito materiálmi v práškovom stave > 0 – 2.2 Výroba surového železa vo vysokých peciach s projektovanou výrobnou kapacitou v t/h > 2,5 > 0 2.3 Výroba ocele, napríklad konvertory, Siemens-Martinské pece, dvojnistejové tandemové pece, elektrické pece, März-Böhlerove pece, s projektovanou výrobnou kapacitou v t/h > 2,5 > 0 2.4 Zlievarne železných kovov – výroba liatiny a liatinových výrobkov s projektovanou výrobnou kapacitou v t/d > 20 ≥ 1 2.5 Hutnícka druhovýroba a spracovanie kovov, napríklad valcovne, lisovne, kováčovne, drôtovne, kaliace pece a iné prevádzky tepelného spracovania:
4. a)valcovne s projektovanou výrobou surovej ocele v t/h
5. b)kováčske dielne s kladivami s energiou väčšou ako 50 kJ na jedno kladivo, kde spotreba tepelnej energie je väčšia ako 20 MW
6. c)lisovne a tepelné spracovanie neželezných kovov s projektovanou výrobou v t/h > 20 > 50 – > 0 ≥ 1 ≥ 1 2.6 Úprava rúd neželezných kovov a manipulácia s týmito materiálmi v práškovom stave > 0 – 2.7 Výroba neželezných kovov a ich zliatin navzájom a ferozliatin z rúd, koncentrátov alebo druhotných surovín metalurgickým, chemickým alebo elektrolytickým procesom > 0 – 2.8 Tavenie neželezných kovov vrátane zlievania zliatin, pretavovania a rafinácie kovového šrotu s projektovanou taviacou kapacitou v t/d:
7. a)pre olovo a kadmium
8. b)pre ostatné neželezné kovy > 4 > 20 > 0 > 0 2.9 Povrchové úpravy kovov, nanášanie povlakov a súvisiace činnosti okrem úprav s použitím organických rozpúšťadiel a práškovaného lakovania Povrchové úpravy:
9. a)pri použití elektrolytických postupov s projektovaným objemom kúpeľov v m3
10. b)pri použití chemických postupov s projektovaným objemom kúpeľov v m3
11. c)nanášanie kovových alebo zliatinových vrstiev a povlakov kovov a ich zliatin okrem surovej ocele v tavenine s projektovanou kapacitou nanášania v kg/h
12. d)nanášanie kovových alebo zliatinových vrstiev a povlakov kovov a ich zliatin okrem surovej ocele plameňovým, elektrooblúkovým, plazmovým alebo iným spôsobom s projektovanou kapacitou nanášania v kg/h
13. e)nanášanie ochranných povlakov z roztavených kovov s kapacitou spracovania surovej ocele s projektovanou kapacitou nanášania v kg/h
14. f)anodická oxidácia hliníkových materiálov
15. g)nanášanie nekovových povlakov, ako sú smalty a iné obdobné povrchové úpravy, s projektovanou kapacitou nanášania v m2 /h Súvisiace činnosti:
16. h)abrazívne čistenie (otryskávanie), okrem kazetových zariadení, s projektovanou kapacitou opracovaného materiálu v m2/h
17. i)termické čistenie: – s objemom vypaľovacej komory v m3 alebo – prevádzkou v h/rok
18. j)elektrolyticko-plazmové čistenie, odmasťovanie a leštenie s projektovanou kapacitou v dm2/h > 30 > 100 > 1 000 > 20 > 2 – – – – – – ≥ 1 ≥ 3 ≥ 10 ≥ 2 > 0 > 0 ≥ 20 ≥ 20 > 1 > 100 ≥ 20 2.99 Ostatné priemyselné výroby a spracovania kovov, ak:
19. a)súčasťou technológie je spaľovanie paliva s menovitým tepelným príkonom v MW
20. b)podiel hmotnostného toku emisií znečisťujúcej látky pred odlučovačom a hmotnostného toku znečisťujúcej látky, ktorý je uvedený v prílohe č. 3 v súlade so zaradením stacionárneho zdroja ako jestvujúci zdroj alebo nový zdroj: – znečisťujúce látky s karcinogénnym účinkom – organické plyny a pary – iné znečisťujúce látky ≥ 50 > 5 > 10 > 10 ≥ 0,3 ≥ 0,1 ≥ 0,2 ≥ 1 3 VÝROBA NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV 3.1 Spracovanie azbestu a výroba výrobkov obsahujúcich azbest > 0 - 3.2 Výroba cementu s projektovanou výrobnou kapacitou cementového slinku v t/d > 500 > 0 3.3 Výroba vápna s projektovanou výrobnou kapacitou v t/d > 50 > 0 3.4 Výroba magnezitu a výroba bázických žiaruvzdorných materiálov s projektovanou výrobnou kapacitou v t/d > 50 > 0 3.5 Obaľovne bitúmenových zmesí a miešarne bitúmenu s projektovanou výrobnou kapacitou zmesi v t/h ≥ 80 > 0 3.6 Zariadenia na tavenie nerastných látok vrátane spracovania taveniny a výroby nerastných vlákien s projektovanou kapacitou tavenia v t/d > 20 ≥ 0,1 3.7 Výroba skla, sklárskych výrobkov a sklených vlákien s projektovanou kapacitou tavenia v t/d > 20 ≥ 0,5 3.8 Výroba keramických výrobkov pálením, najmä škridiel, tehál, obkladačiek, porcelánu, keramiky, kameniny a žiaruvzdorných materiálov podľa: – projektovanej výrobnej kapacity v t/d alebo – objemovej kapacity pecí v m3 pri hustote vsádzky nad 300 kg/m3 > 75 > 4 ≥ 1 > 0,5 3.9 Výroba ľahčených nekovových minerálnych produktov s projektovanou výrobnou kapacitou v m3/d > 20 > 0 3.10 Kameňolomy a súvisiace spracovanie kameňa – > 0 3.11 Ťažba silikátových surovín a iných surovín na výrobu stavebných materiálov okrem stavebného piesku a štrku v mokrom stave – > 0 3.12 Výroba nepálených murovacích materiálov a prefabrikátov s projektovanou výrobnou kapacitou v m3/h – > 0 3.13 Priemyselná výroba betónu, malty alebo iných stavebných materiálov s projektovanou výrobnou kapacitou v m3 /h – ≥ 10 3.99 Ostatné priemyselné výroby nekovových minerálnych produktov – členenie podľa bodu 2.99 4 CHEMICKÝ PRIEMYSEL 4.1 Ťažba ropy a súvisiaca doprava a skladovanie > 0 – 4.2 Ťažba a skladovanie zemného plynu naftového Potrubná preprava a distribúcia zemného plynu naftového sa nepovažuje za stacionárny zdroj. > 0 – 4.3 Rafinérie ropy > 0 – 4.4 Petrochemické spracovanie ropy > 0 – 4.5 Distribučné sklady a prečerpávacie zariadenia palív, mastív, petrochemických výrobkov a iných organických kvapalín s tlakom pár podľa prílohy č. 3 druhej časti bodu 2.2, okrem skvapalnených uhľovodíkových plynov a stlačeného zemného plynu naftového, podľa: – nainštalovaného súhrnného objemu skladovania v m3 alebo – projektovaného alebo skutočného ročného obratu v m3 podľa toho, ktorý je vyšší ≥ 1 000 ≥ 10 000 > 10 > 100 4.6 Výroba syntetického kaučuku > 0 – 4.7 Výroba základných plastických hmôt na báze syntetických a prírodných polymérov okrem syntetického kaučuku > 0 – 4.8 Výroba jednoduchých uhľovodíkov, t. j. lineárnych alebo cyklických, nasýtených alebo nenasýtených, alifatických alebo aromatických > 0 – 4.9 Výroba organických halogénovaných zlúčenín > 0 – 4.10 Výroba organických zlúčenín obsahujúcich kyslík > 0 – 4.11 Výroba organických zlúčenín obsahujúcich síru > 0 – 4.12 Výroba organických zlúčenín obsahujúcich dusík okrem močoviny > 0 – 4.13 Výroba organických zlúčenín obsahujúcich fosfor > 0 – 4.14 Výroba organokovových zlúčenín > 0 – 4.15 Výroba prípravkov na ochranu rastlín a biocídov > 0 – 4.16 Výroba gumárenských pomocných prípravkov > 0 – 4.17 Výroba a spracovanie viskózy > 0 – 4.18 Výroba celulózy a jej derivátov vrátane spracovania odpadov na produkty z tejto výroby > 0 – 4.19 Výroba náterových látok, lakov, tlačiarenských farieb, lepidiel s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok > 100 ≥ 5 4.20 Výroba farmaceutických produktov s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok > 50 ≥ 5 4.21 Výroba anorganických plynných látok a zlúčenín okrem amoniaku > 0 – 4.22 Výroba anorganických kyselín > 0 – 4.23 Výroba anorganických hydroxidov > 0 – 4.24 Výroba anorganických solí okrem hnojív > 0 – 4.25 Výroba nekovov, oxidov kovov a iných obdobných anorganických zlúčenín, ako je sodík, vápnik, kremík, fosfor, karbid kremíka, karbid vápnika > 0 – 4.26 Výroba síry Clausovým procesom > 0 – 4.27 Výroba amoniaku > 0 – 4.28 Výroba močoviny > 0 – 4.29 Výroba priemyselných hnojív na báze dusíka, fosforu a draslíka – jednozložkové alebo kombinované okrem močoviny > 0 – 4.30 Výroba anorganických pigmentov, rafinačných a bieliacich prípravkov > 0 – 4.31 Výroba priemyselných výbušnín > 0 – 4.32 Výroba a spracovanie uhlíkatých materiálov:
21. a)výroba drevného uhlia s projektovanou výrobou v kg/d
22. b)výroba sadzí
23. c)vypaľovanie uhlíkatých materiálov vrátane impregnácie
24. d)mechanické spracovanie uhlíkatých materiálov ≥ 1 000 > 0 > 0 – > 0 – – > 0 4.33 Výroba a spracovanie gumy:
25. a)projektovaná spotreba organických rozpúšťadiel v t/rok
26. b)výroba surových gumárenských zmesí
27. c)projektované spracovanie gumovej zmesi v kg/h > 15 > 0 – ≥ 0,6 – ≥ 5 4.34 Výroba mydiel, saponátov a kozmetiky s projektovanou výrobnou kapacitou v kg/h:
28. a)saponáty
29. b)kozmetika – – ≥ 100 ≥ 10 4.35 Priemyselná extrakcia rastlinných olejov a živočíšnych tukov a rafinácia rastlinných olejov s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok > 10 ≥ 0,6 4.36 Výroba a zušľachťovanie papiera, lepenky s projektovaným výkonom v t/d ≥ 20 ≥ 1 4.37 Výroba hydroizolačných materiálov a podlahových krytín s projektovaným množstvom spracovaných surovín v kg/h – ≥ 500 4.38 Priemyselné spracovanie plastov:
30. a)výroba vlákien s projektovanou kapacitou v t/rok
31. b)výroba fólie a iných výrobkov s projektovaným množstvom spracovaného polyméru v kg/h
32. c)spracovanie polyesterových živíc s prídavkom styrénu a epoxidových živíc s amínmi, napríklad výroba člnov, vozíkov, automobilových dielcov, s projektovanou spotrebou surovín v kg/d
33. d)spracovanie aminoplastov a fenolových živíc s projektovanou spotrebou surovín v kg/d
34. e)výroba polyuretánových výrobkov s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok
35. f)výroba expandovaných plastov, napríklad penového polystyrénu, s projektovanou spotrebou organických nadúvadiel v t/rok Spracovanie a povrchové úpravy s použitím organických rozpúšťadiel podľa projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t/rok:
36. g)nanášanie lepidiel
37. h)povrchové laminovanie plastov
38. i)nanášanie náterov – – – – – – > 5 > 5 > 15 ≥ 1 000 ≥ 100 ≥ 100 ≥ 150 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 4.39 Výroba, regenerácia a zneškodňovanie elektrických akumulátorov a monočlánkov – > 0 4.40 Čerpacie stanice pohonných látok okrem skvapalnených uhľovodíkových plynov (LPG) a stlačeného zemného plynu naftového (CNG) podľa projektovaného ročného obratu alebo skutočného ročného obratu v m3/rok – ≥ 100 4.99 Ostatné organické a anorganické chemické výroby – členenie podľa bodu 2.99 5 NAKLADANIE S ODPADMI A KREMATÓRIÁ 5.1 Spaľovne odpadov:
39. a)klasifikovaných ako nebezpečné s projektovanou kapacitou v t/d
40. b)komunálnych s projektovanou kapacitou v t/h
41. c)iného odpadu ako nebezpečného odpadu a komunálneho odpadu s projektovanou kapacitou v t/d
42. d)experimentálne zariadenia na vývoj a testovanie s projektovaným výkonom spáleného odpadu v t/rok > 10 > 3 > 50 – > 0 > 0 > 0 ≥ 50 5.2 Veterinárne asanačné zariadenia s projektovanou kapacitou spracovania v t/d:
43. a)veterinárne asanačné zariadenia – kafilérie
44. b)veterinárne spaľovacie zariadenia > 10 > 10 > 0 > 0 5.3 Čistiarne odpadových vôd s projektovanou kapacitou čistenia podľa počtu ekvivalentných obyvateľov:5)
45. a)čistiarne komunálnych odpadových vôd
46. b)centrálne čistiarne priemyselných podnikov – – ≥ 5 000 ≥ 2 000 5.4 Zariadenie na výrobu kompostu s projektovaným výkonom spracovaného odpadu v t/h – ≥ 0,75 5.5 Krematóriá – > 0 5.6 Zariadenie na sušenie odpadov a čistiarenských kalov – > 0 5.99 Ostatné zariadenia a technológie spracovania a nakladania s odpadmi – členenie podľa bodu 2.99 6 OSTATNÝ PRIEMYSEL A ZARIADENIA 6.1 Lakovne v priemyselnej výrobe automobilov s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok > 15 – 6.2 Následná povrchová úprava vozidiel s celkovou spotrebou organického rozpúšťadla v t/rok:
47. a)nanášanie náterov okrem opravárenstva a autoopravárenstva
48. b)opravárenstvo, napríklad autobusy, nákladné vozidlá, koľajové vozidlá okrem osobných áut
49. c)autoopravárenstvo – prestriekavanie osobných áut
50. d)povrchová úprava nadrozmerných dopravných prostriedkov, ako sú lietadlá a lode – > 15 – > 15 > 0,5 > 0,5 > 0,5 6.3 Nanášanie náterov na povrchy, lakovanie s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok:
51. a)plasty, guma, sklo, film, textílie, fólie, papier, kovy okrem 6.1 a 6.2
52. b)navíjané drôty
53. c)pásové a zvitkové materiály > 5 > 5 > 25 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 6.4 Odmasťovanie a čistenie povrchov kovov, elektrosúčiastok, plastov a iných materiálov vrátane odstraňovania starých náterov organickými rozpúšťadlami s projektovanou spotrebou v t/rok:
54. a)rozpúšťadlá klasifikované ako látky s karcinogénnymi, mutagénnymi a teratogénnymi účinkami, označené ako R45, R46, R49, R60, R61
55. b)halogenované rozpúšťadlá označené ako R40 a R68
56. c)ostatné organické rozpúšťadlá > 1 > 1 > 2 > 0 > 0 > 0,6 6.5 Chemické čistenie, bielenie a farbenie textílií a ostatných vláknitých materiálov prírodného pôvodu, napríklad ľanu, bavlny, juty, podľa:
57. a)projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t/rok
58. b)projektovaného množstva bielených alebo farbených textílií alebo vlákien v t/d – > 20 > 0 ≥ 1 6.6 Nanášanie lepidiel – lepenie ostatných materiálov, okrem dreva, výrobkov z dreva a aglomerovaných materiálov, kože a výroby obuvi, s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok > 5 ≥ 0,6 6.7 Polygrafia podľa projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t/rok:
59. a)publikačná rotačná hĺbkotlač
60. b)ostatná rotačná hĺbkotlač
61. c)tepelný rotačný ofset
62. d)flexografia
63. e)lakovacie a laminovacie techniky
64. f)rotačná sieťotlač na textil, lepenku
65. g)ostatné polygrafické techniky, napríklad studený ofset, hárkové techniky a iné > 25 > 15 > 15 > 15 > 15 > 30 > 15 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 6.8 Nanášanie povlakov s použitím práškových hmôt bez použitia organických rozpúšťadiel s projektovanou spotrebou práškovej hmoty v t/rok ≥ 200 1 6.9 Priemyselné spracovanie dreva:
66. a)mechanické spracovanie kusového dreva s projektovaným množstvom spracovaného dreva v m3/d
67. b)mechanické spracovanie dezintegrovanej drevnej hmoty, ako sú piliny, stružliny, triesky, štiepky, s projektovaným množstvom spracovania v m3/d
68. c)výroba aglomerovaných plošných materiálov s projektovanou spotrebou polykondenzačných lepidiel v sušine v t/rok Spracovanie a povrchové úpravy s použitím organických rozpúšťadiel vrátane pridružených činností, napríklad začisťovania, podľa projektovanej spotreby organických rozpúšťadiel v t/rok:
69. d)nanášanie lepidiel
70. e)laminovanie dreva
71. f)nanášanie náterov
72. g)impregnácia – – ≥ 1 000 > 5 > 5 > 15 > 25 ≥ 50 ≥ 100 ≥ 10 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 ≥ 0,6 6.10 Priemyselná výroba a spracovanie kože:
73. a)výroba kože s projektovaným množstvom výrobkov v t/d
74. b)spracovanie kože, okrem výroby obuvi, lakovanie a iné nanášanie náterov (povlakov) na kožu, s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok > 12 > 10 > 0 ≥ 0,6 6.11 Výroba obuvi s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t/rok > 5 ≥ 0,6 6.12 Veľkochov hospodárskych zvierat s projektovaným počtom chovných miest:
75. a)ošípané s hmotnosťou nad 30 kg
76. b)prasnice
77. c)hydina
78. d)hovädzí dobytok
79. e)ovce
80. f)kone
81. g)kožušinové a iné obdobné úžitkové zvieratá > 2 000 > 750 > 40 000 – – – – ≥ 500 ≥ 100 ≥ 5 000 ≥ 200 ≥ 2 000 ≥ 300 ≥ 1 500 6.13 Bitúnky a ostatné porážkarne s projektovanou kapacitou živej hmotnosti v t/rok:
82. a)hydina
83. b)ostatné > 250 > 5 000 ≥ 25 ≥ 200 6.14 Cukrovary s projektovanou výrobnou kapacitou cukru v t /h – ≥ 1 6.15 Konzervárne a iné potravinárske prevádzky s projektovanou výrobnou kapacitou v t/d:
84. a)mäsových výrobkov
85. b)rastlinných výrobkov (v priemere za štvrťrok) > 75 > 300 ≥ 2,5 ≥ 10 6.16 Liehovary s projektovanou výrobnou kapacitou 100-percentného liehu v t/rok – ≥ 100 6.17 Pivovary s projektovanou výrobou v hl/rok – ≥ 5 000 6.18 Potravinárske mlyny s projektovaným výkonom v t/h – ≥ 5 6.19 Výroba priemyselných krmív a organických hnojív s projektovaným výkonom v t/h – ≥ 1 6.20 Sušiarne poľnohospodárskych a potravinárskych produktov s projektovaným výkonom v t/h – ≥ 1 6.21 Zariadenia na praženie s projektovanou kapacitou v kg/h:
86. a)kávy, kávovín,
87. b)kakaových bôbov alebo orieškov – – ≥ 75 ≥ 150 6.22 Zariadenia na údenie mäsa a rýb s projektovanou kapacitou údenia v kg/týždeň – ≥ 1 000 6.23 Výroba plsti a spracovanie inej vláknitej biomasy s projektovanou kapacitou spracovanej suroviny v t/d – ≥ 1 6.99 Ostatné priemyselné technológie, výroby a zariadenia nepatriace do bodov 1 až 5 – členenie podľa bodu 2.99 1. Technológia sa začleňuje ako veľký zdroj, ak jej kapacita zodpovedá prahovej kapacite ustanovenej pre veľké zdroje. Technológia sa začleňuje ako stredný zdroj, ak jej kapacita zodpovedá ustanovenej prahovej kapacite pre stredné zdroje a súčasne je nižšia ako prahová kapacita pre veľké zdroje. Technológia s kapacitou menšou, ako je prahová kapacita pre stredné zdroje, sa začleňuje ako malý zdroj. 2. Ak ten istý prevádzkovateľ v rámci jedného funkčného a priestorového celku prevádzkuje viac technologických liniek alebo výrobných zariadení, ktoré sa označujú spoločným číslom kategórie, ich kapacity sa na účely začlenenia stacionárneho zdroja sčítajú. 3. Prahová kapacita stacionárneho zdroja vyjadrená ako projektovaná spotreba organických rozpúšťadiel sa ustanovuje ako celkové množstvo organických rozpúšťadiel vrátane množstva rozpúšťadla, ktoré je súčasťou náterových látok. Ak je v dokumentácii uvedená len spotreba rozpúšťadla vyjadrená ako celkový organický uhlík a spotreba celkového množstva nie je zrejmá, projektovaná spotreba organických rozpúšťadiel sa vypočíta vynásobením koeficientom 1,2. Ak je v dokumentácii uvedená spotreba náterových látok a podiel množstva rozpúšťadla nie je zrejmý, projektovaná spotreba organických rozpúšťadiel sa vypočíta vynásobením koeficientom 0,6. 4. Technológia, ktorá je začlenená ako veľký zdroj, sa označuje príslušným číslom kategórie, za ktoré sa doplní bodka a číslo 1. Technológia, ktorá je začlenená ako stredný zdroj, sa označuje príslušným číslom kategórie, za ktoré sa doplní bodka a číslo 2. 5. Technológia, ktorá nie je v kategorizácii uvedená, sa začleňuje ako veľký zdroj, stredný zdroj alebo malý zdroj podľa prahových kapacít, ktoré sú uvedené v bode 2.99; označuje sa príslušným číslom skupiny kategórie s doplnením čísla 1 alebo 2 za číslom 99. Ak zaradenie do kategórie 2.99 až 5.99 podľa technického princípu alebo účelu technológie nie je zrejmé, zaraďuje sa medzi ostatné technológie a výroby a označí sa číslom 6.99.1 alebo 6.99.2. Príloha č. 3 k vyhláške č. 356/2010 Z. z. VŠEOBECNÉ EMISNÉ LIMITY, TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA PRE VEĽKÉ A STREDNÉ ZDROJE I. VŠEOBECNÉ EMISNÉ LIMITY Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky – TOC: vlhký plyn – varáky a odparky: vlhký plyn – ostatné: suchý plyn O2 ref: uplatňuje sa podľa prílohy č. 4, ak je pre danú technológiu alebo zariadenie ustanovený. Emisné limity sa uplatňujú buď ako ustanovený hmotnostný tok, alebo ako hmotnostná koncentrácia okrem TZL a TOC, pre ktoré platí ustanovená koncentrácia pre príslušný hmotnostný tok. Znečisťujúca látka Jestvujúce zdroje Nové zdroje Hmotnostný tok[g/h] Koncentrácia[mg/m3] Hmotnostný tok[g/h] Koncentrácia[mg/m3] Základné znečisťujúce látky TZL 150 150 ≥ 500 50 ≥ 200 20 SOX 1) 5 000 500 2 000 350 NOX 5 000 500 2 000 350 Ostatné znečisťujúce látky 1. skupina – znečisťujúce látky s karcinogénnym účinkom 1. podskupina 0,5 0,1 0,15 0,05 2. podskupina 5 1 1,5 0,5 3. podskupina 25 5 2,5 1 Výskyt viacerých ZL 2) podľa podskupín z jednej podskupiny Emisný limit platí pre súčet ZL danej podskupiny. 1. + 2. Platia emisné limity pre príslušné podskupiny, pričom emisný limit pre 2. podskupinu platí pre súčet emisií ZL oboch podskupín. 1. + 3. 2. + 3. 1. + 2. + 3. Platia emisné limity pre príslušné podskupiny, pričom emisný limit pre 3. podskupinu platí pre súčet emisií ZL 1. skupiny. 2. skupina – tuhé anorganické látky 1. podskupina 1 0,2 0,25 0,05 2. podskupina 5 1 2,5 0,5 3. podskupina 25 5 5 1 Výskyt viacerých ZL 2) podľa podskupín z jednej podskupiny Emisný limit pre ZL z 1. podskupiny platí pre jednotlivé ZL. Emisný limit pre ZL z 2. alebo 3. podskupiny platí pre súčet emisií ZL danej podskupiny. 1. + 2. Platia emisné limity pre príslušné podskupiny, pričom emisný limit pre ZL 2. podskupinu platí pre súčet emisií ZL oboch podskupín. 1. + 3. 2. + 3. 1. + 2. + 3. Platia emisné limity pre príslušné podskupiny, pričom emisný limit pre 3. podskupinu platí pre súčet emisií ZL 1. skupiny. 3. skupina znečisťujúcich látok – anorganické plyny a pary 1. podskupina 10 1 10 1 2. podskupina 50 5 25 3 3. podskupina 300 30 200 30 Výskyt viacerých ZL2) podľa podskupín všetky Emisný limit platí pre jednotlivé ZL. 4. skupina znečisťujúcich látok – organické plyny a pary3) 1. podskupina 100 20 100 20 2. podskupina 2 000 100 500 100 3. podskupina 3 000 150 ≤ 5004) 1504) > 5004) 1004) Výskyt viacerých ZL2) podľa podskupín z jednej podskupiny Emisný limit platí pre súčet emisií ZL danej podskupiny. 1.+ 2. Platia emisné limity pre príslušné podskupiny, pričom emisný limit pre 2. podskupinu platí pre súčet emisií ZL oboch podskupín. 1. + 3. 2. + 3. 1. + 2. + 3. Platia emisné limity pre príslušné podskupiny, pričom emisný limit pre 3. podskupinu platí pre súčet ZL 4. skupiny. 5. skupina znečisťujúcich látok POP’s benzo(a)pyrén 0,5 0,1 0,15 0,05 dibenzo(a,h)antracén 0,5 0,1 0,15 0,05 benzo(a)pyrén + dibenzo(a,h)antracén Emisný limit platí pre súčet emisií oboch ZL. O2 ref – referenčný obsah kyslíka ZL – znečisťujúca látka 1) Ak je pre stacionárny zdroj alebo časť zdroja ustanovený emisný limit ako stupeň odsírenia, emisný stupeň síry alebo je ustanovená všeobecná podmienka prevádzkovania ako najvyšší obsah síry v palive, všeobecný emisný limit pre SOX sa neuplatňuje. 2) Ak ide o výskyt znečisťujúcich látok z viacerých podskupín, emisný limit pre jestvujúce zdroje platí od 1. 1. 2016. 3) Ak je pre organické látky ustanovený špecifický emisný limit vyjadrený ako TOC, neuplatňujú sa všeobecné emisné limity pre organické plyny a pary 4. skupiny, ak to nie je v prílohy č. 4 alebo v osobitnom predpise6) uvedené inak. Emisné limity pre látky s karcinogénnym účinkom 1. skupiny 1. až 3. podskupiny ostávajú v platnosti. 4) Ak je emisný limit vyjadrený ako TOC, podiel tuhých organických znečisťujúcich látok v odpadovom plyne sa nezapočítava. II. TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA 1. TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA STACIONÁRNYCH ZDROJOV EMITUJÚCICH TUHÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY 1.1 Všeobecné činnosti Pri činnostiach, pri ktorých môžu vznikať prašné emisie, a v zariadeniach, v ktorých sa vyrábajú, upravujú, dopravujú, nakladajú, vykladajú alebo skladajú prašné materiály, je potrebné využiť technicky dostupné prostriedky s ohľadom na primeranosť nákladov na obmedzenie prašných emisií. Pri posudzovaní rozsahu opatrení je potrebné vychádzať najmä z nebezpečnosti prachu, hmotnostného toku emisií, trvania emisií, meteorologických podmienok a podmienok okolia. 1.2 Výroba, úprava, doprava, vykladanie a nakladanie prašných materiálov 1.2.1 Zariadenia na výrobu, úpravu, dopravu prašných materiálov je potrebné zakapotovať. Ak nemožno zabezpečiť prachotesnosť, je potrebné prašnosť v čo najväčšej miere prašnosť obmedzovať. Prašnú vzdušninu odvádzať na odprášenie. 1.2.2 Dráhu pádu pri sypaní prašných materiálov je potrebné obmedziť, napríklad
88. a)sypaním pomocou vodiacich plechov,
89. b)používaním výsuvných násypných potrubí schopných prispôsobiť sa meniacej výške nasypaného materiálu,
90. c)inými opatreniami. 1.2.3 Používať strojné a technické vybavenie prispôsobené sypanému materiálu, napríklad
91. a)uzatváracie drapáky,
92. b)násypné trubice s hlavicou s odsávaním,
93. c)obmedziť používanie dopravníkov so striasacím mechanizmom okrem uzatvorených priestorov. 1.2.4 Násypné otvory vybaviť vekami, klapkami, závesmi alebo nástavcami brániacimi rozprachu. 1.2.5 Pri plnení síl prašnými látkami je potrebné zachytávať vytláčaný vzduch pomocou airbagov alebo odvádzať na odprášenie. 1.2.6 Ak ide o úpravu stavebného odpadu, napríklad drvenie a súvisiace činnosti, ktoré sú vykonávané na voľnom priestranstve a pre ktoré nemožno podľa najlepšej dostupnej techniky riešiť odprašovanie zakapotovaním a odlučovaním, je potrebné udržiavať dostatočnú vlhkosť na zabránenie alebo obmedzenie prašnosti. 1.2.7 Počas prepravy prašných materiálov musí byť prepravovaný materiál zakrytý, ak nie je prašnosť obmedzená dostatočnou vlhkosťou prepravovaného materiálu. 1.2.8 Dopravné cesty a manipulačné plochy je potrebné pravidelne čistiť a udržiavať dostatočnú vlhkosť povrchov na zabránenie alebo obmedzenie rozprašovania. 1.3 Skladovanie a skládkovanie prašných materiálov Pri skladovaní a skládkovaní prašných materiálov je potrebné vykonať opatrenia, ako napríklad
94. a)skladovať prašné materiály najmä v silách,
95. b)zastrešiť a uzatvoriť sklad prašných materiálov zo všetkých strán,
96. c)zakryť povrch skladovaných a skládkovaných prašných materiálov,
97. d)zazeleniť povrch skládkovaných prašných materiálov,
98. e)založiť protiveterné zazelenené zemné valy alebo vysadiť protiveternú ochrannú zeleň,
99. f)udržiavať potrebnú vlhkosť povrchu uskladnených prašných materiálov. 2. TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA STACIONÁRNYCH ZDROJOV EMITUJÚCICH ORGANICKÉ PLYNY A PARY 2.1 Všeobecne Pri všetkých technologických procesoch a operáciách, počas ktorých sa pracuje s plynmi alebo s kvapalnými látkami s vysokým parciálnym tlakom pár, je potrebné využiť všetky technicky dostupné opatrenia s ohľadom na množstvo manipulovanej látky, jej vlastnosti a na primeranosť nákladov na obmedzenie úniku plynov a pár do ovzdušia. Toto platí pre organické plyny a pary uvedené v prílohe č. 1 skupine č. 4 a aj pre ostatné prchavé organické látky antropogénnej povahy, ktoré môžu s NOx v prítomnosti slnečného žiarenia tvoriť fotochemické oxidanty. 2.2 Opatrenia na obmedzovanie emisií prchavých organických látok s tlakom pár vyšším ako 1,32 kPa pri teplote 20oC do 76 kPa pri pracovnej teplote 2.2.1 Skladovanie 2.2.1.1 Pri skladovaní je potrebné
100. a)používať skladové nádrže s plávajúcou strechou vybavené účinným tesnením okrajov strechy,
101. b)nádrže s pevnou strechou vybaviť vnútornou plávajúcou membránou a účinným tesnením z elastických materiálov,
102. c)zabezpečiť odvod pár z nádrží s pevnou strechou na spätné získavanie alebo na zneškodňovanie,
103. d)vykonať iné opatrenia, ktoré sa uvedeným metódam vyrovnajú. 2.2.1.2 Dýchanie nádrží je potrebné eliminovať na čo najmenšiu mieru, napríklad znížením teplotných výkyvov obsahu nádrže, jej vhodnou izoláciou alebo pri nadzemných nádržiach reflexným náterom s celkovou odrazovosťou sálavého tepla 70 % a viac. 2.2.1.3 Ak ide o skladovú nádrž s objemom 1 000 m3 alebo s ročným obratom 10 000 m3, musia tieto opatrenia zabezpečiť
104. a)zníženie emisií najmenej o 90 % v porovnaní s nádržou s pevnou strechou bez plávajúceho zakrytia hladiny,
105. b)účinnosť zariadenia najmenej 95 %, ak ide o odvádzanie pár na zneškodňovanie alebo na spätné získavanie. Pre jestvujúce zdroje platí podmienka uvedená v písmene
106. a)od 1. januára 2016. 2.2.2 Prečerpávanie 2.2.2.1 Pri prečerpávaní, ako napríklad pri stáčaní z automobilových alebo zo železničných cisterien, pri plnení cisterien zo skladových nádrží alebo pri inom prečerpávaní je potrebné použiť vhodné opatrenia, ako napríklad recirkulovanie plynnej fázy alebo odvádzanie vytláčaných plynov a pár do zariadenia na zneškodňovanie alebo iné obdobne účinné opatrenia. Zariadenie na zneškodňovanie alebo na spätné získavanie prchavých organických látok musí dosahovať účinnosť najmenej 95 %. 2.2.2.2 Na prečerpávanie je potrebné používať tesné čerpadlá bez odkvapov, napríklad čerpadlá s mechanickou upchávkou. 2.2.2.3 Pri prečerpávaní kvapalín I. a II. triedy horľavosti s teplotou varu do 200 oC je potrebné používať čerpadlá s účinnými tesniacimi systémami, ktoré majú nízke straty, ako napríklad čerpadlá s mechanickými upchávkami. 2.2.2.4 Pri prečerpávaní pomocou hadíc používať hadice s automatickým uzatváraním pri rozpájaní; pre jestvujúce zdroje a pre nové zdroje s vydaným povolením do 1. januára 2011 platí táto požiadavka od 1. januára 2015. 2.2.2.5 Technické podrobnosti pri skladovaní a prečerpávaní benzínov v distribučných skladoch a na čerpacích staniciach sú ustanovené v osobitnom predpise.7) 2.2.3 Osobitné požiadavky na manipuláciu s kvapalnými organickými látkami, ktoré obsahujú viac ako 10 mg/kg látok 1. podskupiny 1. skupiny alebo viac ako 5 % hmotnosti látok 2. a 3. podskupiny 1. skupiny a 1. podskupiny 4. skupiny Manipuláciou s kvapalnými organickými látkami sa rozumie prečerpávanie, komprimovanie, uskladňovanie a doprava potrubím. 2.2.3.1 Pri čerpaní použiť osobitne tesné čerpadlá, napríklad čerpadlá s dvojitou mechanickou upchávkou s externým preplachom a bezupchávkové čerpadlá, a tak zabezpečiť uzavretý okruh čerpaných látok. 2.2.3.2 Pri stláčaní plynov a pár používať systémy viacnásobného tesnenia; odplynenie uzavieracej kvapaliny upchávok kompresora nesmie byť odvedené do ovzdušia. 2.2.3.3 Obmedzovať počet prírubových spojení potrubí, ktorými sú dopravované organické látky, ak je to z hľadiska technológie, bezpečnosti práce a údržby možné. 2.2.3.4 Prírubové spojenia je potrebné vybaviť účinným tesnením. 2.2.3.5 Klasické ventily a posúvače s pohyblivými vretenami je potrebné nahradiť vlnovcovými ventilmi vybavenými pomocnými upchávkami alebo iným rovnocenným spôsobom. 2.2.3.6 Pri prečerpávaní pomocou hadíc používať hadice s automatickým uzatváraním pri rozpájaní; pre jestvujúce zdroje a nové zdroje s vydaným povolením do 1. januára 2011 platí táto požiadavka od 1. januára 2015. 3. TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA STACIONÁRNYCH ZDROJOV EMITUJÚCICH POP's 3.1 Pre technológie a procesy, ktoré môžu byť zdrojom emisií POP's, platia požiadavky podľa osobitného predpisu.8) 3.2 Hmotnostný tok POP's je potrebné podľa technických možností obmedzovať v čo najväčšom rozsahu. Preto je potrebné popri čistení spalín alebo odpadových plynov vykonať technické opatrenia v technológii, ako aj opatrenia s dosahom na povahu vstupných látok, ktorých cieľom bude obmedziť tvorbu týchto zlúčenín. 3.3 Nové zdroje: Vhodné opatrenia vzhľadom na používanú technológiu sú najmä:
107. a)náhrada surovín s obsahom POP's a surovín, ktoré sa podieľajú na vzniku POP's,
108. b)využívanie uzavretých výrobných systémov v najväčšom rozsahu,
109. c)zníženie objemu odpadových plynov recykláciou,
110. d)rýchly prechod odpadových plynov kritickým teplotným rozsahom 200 – 400 oC,
111. e)čistenie odpadových plynov, napríklad termálnou alebo katalytickou oxidáciou odpadových plynov, adsorpciou na aktívnom uhlí alebo iným spôsobom odlučovania. 3.4 Nové zdroje: Pri termickom spracovaní druhotných surovín obmedziť emisie PCDD, PCDF buď eliminovaním chlóru a jeho organických zlúčenín na vstupe, alebo čistením odpadových plynov. Vhodné primárne opatrenia sú:
112. a)dôsledné separovanie odpadov s obsahom chlóru, napríklad PVC,
113. b)využívanie netermických, najmä mechanických postupov predúpravy, napríklad sťahovanie plastových poťahov z káblov, odčerpávanie olejov a iných kvapalín,
114. c)tavenie v atmosfére obohatenej kyslíkom,
115. d)rýchle ochladenie odpadových plynov z taviacej pece. 4. TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA STACIONÁRNYCH ZDROJOV EMITUJÚCICH PACHOVÉ LÁTKY Pri technologických procesoch a zariadeniach, pri ktorých môžu byť pri prevádzke alebo pri drobných poruchách emitované látky s intenzívnym zápachom, je potrebné vykonať technicky dostupné opatrenia na obmedzenie emisií, napríklad zakrytie zariadenia, zapuzdrovanie časti zariadenia, vytvorenie podtlaku v zapuzdrovanej časti zariadenia, vhodné skladovanie surovín, výrobkov a zvyškov. Technologické operácie, pri ktorých vznikajú pachové látky, je potrebné umiestniť do uzavretých priestorov. Odpadové plyny s intenzívnym zápachom je potrebné odviesť na čistenie, spaľovanie alebo iné zneškodnenie zodpovedajúce najlepšej dostupnej technike. Pri stanovení rozsahu požiadaviek v jednotlivých prípadoch je potrebné vziať do úvahy hlavne objemový prietok odpadových plynov, hmotnostný tok pachových látok, miestne rozptylové podmienky, trvanie emisií a vzdialenosť zariadenia od najbližšej uvažovanej alebo jestvujúcej zástavby. Príloha č. 4 k vyhláške č. 356/2010 Z. z. ŠPECIFICKÉ EMISNÉ LIMITY, TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA STACIONÁRNYCH ZDROJOV I. PALIVOVO-ENERGETICKÝ PRIEMYSEL 1. TECHNOLOGICKÉ CELKY OBSAHUJÚCE STACIONÁRNE ZARIADENIA NA SPAĽOVANIE PALÍV ( TEPLÁRNE, ELEKTRÁRNE, VÝHREVNE, KOTOLNE A ZARIADENIA NA NEPRIAMY PROCESNÝ OHREV) 1.1 Zariadenie na spaľovanie palív 1.1.1 Zariadenie na spaľovanie palív je zariadenie, ktoré slúži na oxidáciu palív na účel výroby energie; vymedzuje sa podľa agregačných pravidiel ustanovených v bode 1.3. 1.1.2 Bod 1. neplatí pre
116. a)zariadenia, v ktorých sa spaliny používajú na priame vykurovanie, sušenie alebo iné tepelné úpravy materiálov a predmetov (ďalej len „priamy procesný ohrev“),
117. b)koncové spaľovacie zariadenia určené na čistenie odpadových plynov spaľovaním, ak nie sú prevádzkované ako samostatné zariadenia na spaľovanie palív,
118. c)zariadenia na regeneráciu katalyzátorov pre katalytické krakovanie,
119. d)zariadenia na premenu sírovodíka na síru,
120. e)reaktory používané v chemickom priemysle okrem zariadení na nepriamy procesný ohrev,
121. f)koksárenské pece,
122. g)ohrievače vetra,
123. h)technické zariadenia používané na pohon vozidiel, lodí a lietadiel. 1.1.3 Špecifické emisné limity a technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre plynové turbíny sú ustanovené osobitne v bode 2 a pre stacionárne piestové spaľovacie motory v bode 3. 1.2 Členenie zariadení na spaľovanie palív vo vzťahu k uplatňovaniu emisných limitov 1.2.1 Zariadenia stacionárnych zdrojov, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie, alebo ak také nie je, povolenie na užívanie do 30. júna 1987. 1.2.2 Zariadenia stacionárnych zdrojov, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie, alebo ak také nie je, povolenie na užívanie od 1. júla 1987 do 31. marca 1998, alebo bolo vydané stavebné povolenie do 31. marca 1998 a povolenie na užívanie do 31. marca 2001. 1.2.3 Zariadenia stacionárnych zdrojov, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie od 31. marca 2001 do 27. novembra 2002 a uvedené do prevádzky do 27. novembra 2003. 1.2.4 Zariadenia stacionárnych zdrojov, pre ktoré bolo vydané stavebné povolenie od 27. novembra 2002 a uvedené do prevádzky od 27. novembra 2003. 1.3 Vymedzenie zariadenia na spaľovanie palív pre priradenie emisných limitov 1.3.1 Agregačné pravidlá Pre priradenie emisných limitov, ak odpadové plyny z dvoch alebo viacerých samostatných spaľovacích jednotiek, napríklad kotlov,
124. a)sú vypúšťané cez spoločný komín alebo
125. b)ide o zariadenia 1.2.2 až 1.2.4, ktoré by mohli byť podľa posúdenia príslušného orgánu po zohľadnení technických a ekonomických faktorov vypúšťané cez spoločný komín, zariadenie sa vymedzuje ako jeden celok v závislosti od celkového menovitého tepelného príkonu takto: 1.3.2 Zariadenie s celkovým menovitým tepelným príkonom ≥50 MW Ak celkový súčet menovitých tepelných príkonov kotlov je ≥50 MW, pre priradenie emisných limitov sa príkony spočítavajú bez ohľadu na typ spaľovaného paliva. 1.3.3 Zariadenie s celkovým menovitým tepelným príkonom (0,3 – 50) MW Ak celkový súčet menovitých tepelných príkonov spaľovacích jednotiek je v rozmedzí (0,3 – 50) MW, pre priradenie emisných limitov sa spočítavajú príkony spaľovacích jednotiek spaľujúcich palivo rovnakého typu: tuhé, kvapalné, plynné. Pri viacpalivovom systéme sa pripočítava príkon kotla k ostatným kotlom podľa prevládajúceho paliva. Ak sú do jedného komína zaústené len kotly s viacpalivovým systémom, spočítajú sa ich príkony bez ohľadu na prevládajúce palivo. Osobitne sa spočítavajú príkony kotlov s cirkulujúcou fluidnou a pretlakovou vrstvou a osobitne kotlov s výtavným ohniskom. 1.3.4 Zariadenie s menovitým tepelným príkonom Kotol alebo iná technická jednotka na spaľovanie palív s menovitým tepelným príkonom 1.3.5 Zariadenie na núdzovú prevádzku Pre zariadenie na spaľovanie palív s menovitým tepelným príkonom do 50 MW, ktoré je podľa dokumentácie používané na núdzovú a inú obdobnú prevádzku, ktorá má trvanie najviac 240 h/rok, sa emisné limity neuplatňujú. Emisie z takéhoto zariadenia musia zodpovedať požiadavkám podľa technických noriem a iných obdobných špecifikácií, ktoré sa na príslušné zariadenia vzťahujú. 1.3.6 Zariadenie s ukončením prevádzky do 20 000 h Je to zariadenie uvedené v bode 1.2.1, ktoré na základe písomného záväzku prevádzkovateľa predloženého príslušnému orgánu do 15. januára 2008 bude v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2015 prevádzkované najviac 20 000 hodín do ukončenia prevádzky. Emisné limity sa na toto zariadenie neuplatňujú. Správu o počte využitých prevádzkových hodín za uplynulý rok a o počte prevádzkových hodín, ktoré ostávajú do vyčerpania časového limitu tohto zariadenia, prevádzkovateľ predkladá príslušnému orgánu každoročne do 15. februára počnúc rokom 2009. 1.3.7 Zariadenie s obmedzeným prevádzkovým režimom Zariadenie s obmedzeným prevádzkovým režimom je zariadenie, ktoré nie je v prevádzke viac ako
126. a)2 000 hodín ročne do konca roku 2015,
127. b)1 500 hodín ročne od 1. januára 2016 priemerne v období 5 rokov. Správu o počte odprevádzkovaných hodín za uplynulý rok, ako aj päťročný priemer prevádzkovateľ predkladá príslušným orgánom každoročne do 15. februára. 1.3.8 Zariadenie na nepriamy procesný ohrev Zariadenie na nepriamy procesný ohrev je zariadenie na spaľovanie palív, ktoré je využívané na technologický ohrev, pričom spalinový prúd je od ďalšej technológie oddelený pevnou teplovýmennou plochou a množstvo a zloženie emisií je závislé len od množstva a zloženia paliva. Platia pre ne požiadavky ustanovené v bode 1 okrem špecifických technologických pecí, ako sú pekárenské cyklotermické pece, téglikové taviace pece a ohrevy taviacich vaní, s celkovým menovitým tepelným príkonom do 50 MW, kde konštrukčné riešenie zariadenia umožňuje iba obmedzene ovplyvniť tvorbu emisií; v takom prípade príslušný orgán určí emisné limity individuálne. 1.4 Uplatňovanie emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania 1.4.1 Uplatňovanie emisných limitov pre viacpalivové zariadenia Viacpalivové zariadenie na spaľovanie palív je zariadenie, ktoré môže spaľovať súčasne alebo striedavo dva alebo viac druhov palív. 1.4.1.1 Spaľovanie viacerých druhov palív v jednom zariadení striedavo Pri spaľovaní viacerých druhov palív v jednom spaľovacom zariadení tak, že je spaľovaný vždy len jeden druh paliva, platí emisný limit pre spaľovaný druh paliva. 1.4.1.2 Spaľovanie viacerých druhov palív v jednom zariadení súčasne
128. a)Pri spaľovaní viacerých druhov palív súčasne v jednom zariadení sa emisný limit určí takto: 1. pre každé palivo a danú znečisťujúcu látku sa určí emisný limit zodpovedajúci celkovému menovitému tepelnému príkonu zariadenia, 2. vypočíta sa vážený podiel emisných limitov pre jednotlivé palivá; tieto hodnoty sa získajú vynásobením hodnoty emisného limitu platného pre uvedené palivo menovitým tepelným príkonom dodaným týmto palivom a tento súčin sa vydelí celkovým menovitým príkonom zariadenia, 3. modifikovaný vážený priemer emisných limitov sa určí ako súčet vážených podielov emisných limitov jednotlivých palív po prepočte na zodpovedajúci obsah kyslíka. Postup výpočtu modifikovaného váženého priemeru emisných limitov vyjadruje vzťah: kde: ELmix(O2ref) – modifikovaný vážený priemer emisných limitov, ELi – emisný limit pre dané palivo po prepočte na O2ref zodpovedajúci celkovému MTP zariadenia, O2ref – referenčný obsah kyslíka v % objemu, ku ktorému je vztiahnutý ELmix(O2ref), O2 refi – referenčný obsah kyslíka pre i-te palivo v % objemu, Qi – tepelný príkon v i-tom palive, Qcelk – celkový tepelný príkon.
129. b)Pre zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom do 50 MW. Ak podiel tepelného príkonu jedného paliva je 70 % a viac, platí emisný limit podľa prevládajúceho paliva. 1.4.2 Osobitné podmienky spaľovania viacerých druhov palív v jednom zariadení platné v rafinériách 1.4.2.1 Pri spaľovaní destilačných zvyškov alebo zvyškov z konverzie z rafinérskej výroby samostatne alebo v zmesi s inými palivami vo vlastných zariadeniach na spaľovanie palív sa určí emisný limit podľa určujúceho paliva. Určujúce palivo je palivo, ktorého tepelný príkon je najmenej 50 % z celkového tepelného príkonu privedeného do zariadenia všetkými palivami. Ak je tepelný príkon určujúceho paliva menší ako 50 %, vypočíta sa emisný limit podľa tohto postupu:
130. a)určí sa emisný limit pre každé palivo a znečisťujúcu látku podľa tepelného príkonu zariadenia,
131. b)vypočíta sa emisný limit pre určujúce palivo, alebo ak ide o dve palivá s rovnakým emisným limitom, pre palivo s najväčším tepelným príkonom; táto hodnota sa získa vynásobením hodnoty emisného limitu platného pre uvedené palivo dvoma a odčítaním hodnoty emisného limitu pre palivo s najnižším emisným limitom,
132. c)vypočíta sa vážený podiel emisných limitov pre jednotlivé palivá; tieto hodnoty sa získajú, keď vypočítanú hodnotu emisného limitu určujúceho paliva vynásobíme príkonom určujúceho paliva a hodnoty emisných limitov ostatných palív vynásobíme príkonom dodaným každým palivom a tieto jednotlivé násobky vydelíme celkovým príkonom,
133. d)modifikovaný vážený priemer emisných limitov sa určí ako súčet vážených podielov emisných limitov jednotlivých palív. Uvedený postup možno vyjadriť nasledujúcim matematickým vzťahom: 1.4.2.2 Odchylne od bodu 1.4.2.1 môže príslušný orgán za podmienok, ak nedôjde k celkovému zvýšeniu množstva emisií, určiť emisný limit pre SO2 takto:
134. a)1 000 mg/m3 v priemere pre všetky zariadenia na spaľovanie palív uvedené v bodoch 1.2.1 + 1.2.2 + 1.2.3 v rámci jednej rafinérie,
135. b)600 mg/m3 v priemere pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4 v rámci jednej rafinérie s výnimkou plynových turbín. 1.4.3 Zariadenie, pre ktoré sa uplatňujú rôzne emisné limity Ak ide o zariadenie, na ktoré sa vzťahujú rôzne emisné limity z dôvodu rozšírenia alebo zmeny podľa bodu 1.4.4 alebo z dôvodu rôzneho spôsobu spaľovania, emisný limit sa vypočíta podľa bodu 1.4.1. 1.4.4 Uplatňovanie emisných limitov pri rozširovaní kapacity a pri zmenách zariadenia Ak sa kapacita zariadenia na spaľovanie palív rozšíri o menovitý tepelný príkon 50 MW a viac, pre novú časť sa uplatňuje emisný limit pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4 podľa tepelného príkonu celého zariadenia; to sa nevzťahuje na prípady uvedené v bode 1.4.2. Ak sa na zariadení na spaľovanie palív vykoná podstatná zmena podľa osobitného predpisu,9) na predmetnú časť sa uplatňujú emisné limity pre zariadenia uvedené v bode 1.2.4 podľa tepelného príkonu celého zariadenia. 1.4.5 Uplatňovanie emisných limitov pre zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom 50 MW a viac, pre ktoré bolo vydané povolenie do 31. augusta 2009 – prechodné obdobie Pre zariadenie s celkovým menovitým tepelným príkonom 50 MW a viac, pre ktoré bolo vydané povolenie do 31. augusta 2009, platí vymedzenie zariadenia ustanovené v bode 1.3.2 od 1. júla 2011. Do tohto termínu môže toto zariadenie uplatňovať emisné limity podľa vymedzenia v bode 1.3.3 alebo podľa prevládajúceho paliva podľa bodu 1.4.1.2 písm. b). 1.5 Kombinovaná výroba tepla a elektriny Pri príprave výstavby zariadenia uvedeného v bode 1.2.4 alebo pri rozširovaní zariadení uvedených v bodoch 1.2.1 až 1.2.3 podľa bodu 1.4.3 je potrebné preskúmať technické a ekonomické podmienky kombinovanej výroby tepla a elektriny. Ak sa ukážu trhové a distribučné možnosti, je potrebné realizovať kombinovanú výrobu tepla a elektriny. 1.6 Podmienky prevádzkovania zariadení počas mimoriadnych prevádzkových stavov 1.6.1 Zariadenie na spaľovanie palív možno prevádzkovať pri výpadku zariadenia na čistenie odpadových plynov najdlhšie 24 hodín, potom je potrebné obmedziť prevádzku alebo ju úplne odstaviť. Prevádzkovateľ oznámi výpadok alebo poruchu zariadenia na čistenie odpadových plynov príslušným orgánom do 48 hodín. Za žiadnych okolností nesmie celkový čas prevádzkovania zariadenia bez odlučovača presiahnuť v akomkoľvek dvanásťmesačnom období 120 hodín. 1.6.2 Odchylne od bodu 1.4.6.1 môže príslušný orgán povoliť iný čas prevádzky,
136. a)ak preváži potreba zabezpečenia dodávky energie,
137. b)ak by bolo odstavené zariadenie na spaľovanie palív na obmedzený čas nahradené iným zariadením, ktorého prevádzka by spôsobila celkové zvýšenie emisií. 1.6.3 Pre zariadenie, ktoré spaľuje palivo s takým obsahom síry, že emisný limit sa zabezpečuje bez odsírenia, možno z dôvodu prerušenia dodávky takéhoto paliva pre jeho vážny nedostatok povoliť na obmedzený čas, najviac však na šesť mesiacov, vyššie emisie SO2, ako ustanovené emisné limity. 1.6.4 Pre zariadenie, ktoré za normálnych podmienok spaľuje výlučne plynné palivo, možno z dôvodu náhleho výpadku dodávky plynu povoliť na obmedzený čas vyššie emisie znečisťujúcich látok ako ustanovené emisné limity, najviac však na desať dní, s výnimkou, ak z dôvodu prevažujúcej potreby prednostnej dodávky energie je nutné spaľovať iné palivo, ktoré si na dodržanie emisných limitov vyžaduje odlučovanie. 1.7 Palivá Palivo je každá tuhá, kvapalná alebo plynná látka používaná na spaľovanie v zariadeniach na spaľovanie palív okrem odpadov a odpadových olejov, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia piatej časti tejto prílohy. Sú to fosílne palivá a palivá z nich vyrobené, najmä hnedé a čierne palivové uhlie, lignit, rašelina, koks, brikety, nafta, vykurovacie oleje a ťažké ropné frakcie štandardizovanej kvality spaľované v rafinériách ako vlastná produkcia, rafinérske plyny, zemný plyn naftový a skvapalnené uhľovodíkové plyny, ďalej biomasa, bioplyn alebo priemyselné plyny, ak zodpovedajú nasledujúcim požiadavkám: Biomasa Biomasa používaná ako palivo sú produkty pozostávajúce z rastlinnej hmoty alebo časti rastlinnej hmoty pochádzajúce z poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, ktoré možno využiť na výrobu energie. Drevný odpad a rastlinný odpad sú tiež biomasou, ak sú uvedené v V. časti bode 1.1.1 písm.
138. b)v bodoch 1 až 5 alebo ak zodpovedajú požiadavkám technickej normy na tuhé biopalivá.10) Zemný plyn Zemný plyn je prírodný metán, ktorý neobsahuje viac ako 20 % objemu inertných plynov alebo iných zložiek. Skvapalnené uhľovodíkové plyny Skvapalnené uhľovodíkové plyny určené na vykurovanie sú zložené z plynných uhľovodíkov a ich zmesí, zodpovedajúce požiadavkám technických noriem.11) Bioplyn Bioplyn je produkt biologickej fermentácie v anaeróbnych podmienkach, napríklad skládkový plyn a kalový plyn a iné druhy. Priemyselné plyny Priemyselné plyny sú plyny uvedené v bodoch 1.8.3 a 1.9.3. 1.8 STACIONÁRNE ZARIADENIA NA SPAĽOVANIE PALÍV SO SÚHRNNÝM MENOVITÝM TEPELNÝM PRÍKONOM 50 MW 1.8.1 Tuhé palivá 1.8.1.1 Emisné limity Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 6 % objemu Ak vzhľadom na vlastnosti paliva nemožno dosiahnuť emisný limit SO2 vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, platí stupeň odsírenia za ustanovených podmienok. Emisné limity pre ďalšie ZL sa neustanovujú a neuplatňujú sa ani všeobecné emisné limity. Pritom však treba využiť dostupné opatrenia s ohľadom na primeranosť nákladov na obmedzenie ich emisií. Menovitý tepelnýpríkon [MW] Emisný limit [mg/m3] od do TZL SO2 NOX CO TOC 1) Zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1 + 1.2.2 + 1.2.3 ≥ 50 100 2 000, 2001) 600, 1 2002) 250 50 ≥ 100 100 2 000 – 4003) 8004), 2001) 600, 1 2002) 250 50 ≥ 500 – 50, 100 5) 400, 8004), 2001) 500, 6006)7), 1 2002) 250 50 od 1. januára 2016 ≥ 500 – 50, 100 5) 400, 8004) 2001) 200, 4507) 1 2002) 250 50 Zariadenia uvedené v bode 1.2.4 ≥ 50 50 850, 2001) 400 250 50 ≥ 100 30 200 200, 3001) 250 50 ≥ 300 – 30 200 200 250 50 Stupeň odsírenia [%] Zariadenia 1.2.1 + 1.2.2 + 1.2.3 Zariadenia 1.2.4 > 50 ≤ 100 60, 858) 92 % alebo SO2 ≤ 300 mg/m3 > 100 ≤ 300 75, 858) > 300 ≤ 500 90 95 % a súčasne SO2 ≤ 400 mg/m3 > 500 – 94, 929) 1) Platí pre spaľovanie biomasy. 2) Platí pre palivá s nižším obsahom VOC ako 10 % hmotnosti, pre zariadenia, ktoré začali prevádzku s takýmto palivom do 31. decembra 2000, s platnosťou do 1. januára 2018. 3) Emisný limit sa vypočíta podľa vzťahu EL = 2 400 – 4 x MTP. 4) Platí pre zariadenia s obmedzeným prevádzkovým režimom s MTP 400 MW. 5) Pre zariadenia uvedené v bode 1.2.1, ktoré spaľujú tuhé palivo s výhrevnosťou nižšou ako 5 800 kJ/kg, s obsahom vody vyšším ako 45 % hmotnosti, s kombinovaným obsahom vody a popola vyšším ako 60 % hmotnosti a s obsahom CaO vyšším ako 10 % hmotnosti. 6) Platí pre zariadenia s MTP = 500 MW. 7) Platí pre zariadenia uvedené v bode 1.2.1 s obmedzeným prevádzkovým režimom. 8) Platí pre zariadenia na spaľovanie palív s cirkulujúcou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou. 9) Platí, ak odsírovacie zariadenie bolo uvedené do prevádzky do 31. decembra 2000. 1.8.2 Kvapalné palivá 1.8.2.1 Emisné limity Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3 % objemu Ak sa emisné limity pre TZL dosahujú bez odlučovania, všeobecné emisné limity podľa prílohy č. 3 pre tuhé anorganické znečisťujúce látky zaradené v 2. skupine sa neuplatňujú. Menovitý tepelnýpríkon [MW] Emisný limit [mg/m3] od do TZL SO2 NOX CO Zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1 + 1.2.2 + 1.2.3 ≥ 50 ≤ 300 50, 1001) 1 700 450 175 > 300 ≤ 500 50, 1001) 1 700 – 4002) 450 175 > 500 – 50 400 400 175 Zariadenia uvedené v bode 1.2.4 ≥ 50 50 850 400 175 ≥ 100 30 400 – 2003) 200 175 ≥ 300 – 30 200 200 175 1) Platí pre zariadenia spaľujúce palivo s obsahom popola > 0,06 % hmotnosti. 2) Emisný limit sa vypočíta podľa vzťahu EL = 3 650 – 6,5 x MTP. 3) Emisný limit sa vypočíta podľa vzťahu EL = 500 – 1 x MTP. 1.8.3 Plynné palivá 1.8.3.1 Emisné limity Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3 % objemu Druh paliva Menovitý tepelný príkon [MW] Emisný limit [mg/m3] od do TZL SO2 NOX CO Zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1 + 1.2.2 + 1.2.3 Všeobecne ≥ 50 – 5 35 200 100 Skvapalnené uhľovodíkové plyny ≥ 50 – 5 5 300 100 Rafinérske plyny ≥ 0,3 – 5 100 200 100 Priemyselné plyny ≥ 0,3 – 5, 101),502) 35, 8003) 200 100 Zariadenia uvedené v bode 1.2.4 Všeobecne ≥ 50 – 5 35 200 100 Zemný plyn ≥ 50 ≤ 300 5 35 150 100 > 300 – 5 35 100 100 Skvapalnené uhľovodíkové plyny ≥ 50 – 5 5 200 100 Rafinérske plyny ≥ 50 – 5 35 200 100 Priemyselné plyny ≥ 50 – 5, 101), 302) 35, 4004), 2005 ) 200 100 1) Platí pre vysokopecný plyn. 2) Platí pre plyny z výroby ocele. 3) Platí pre nízkovýhrevné priemyselné plyny, napríklad nízkokalorický plyn zo splynovania rafinérskych zvyškov, vysokopecný plyn, koksárenský plyn, ich zmesi. 4) Platí pre nízkovýhrevný koksárenský plyn. 5) Platí pre nízkovýhrevné vysokopecné plyny. 1.9 STACIONÁRNE ZARIADENIA NA SPAĽOVANIE PALÍV SO SÚHRNNÝM MENOVITÝM TEPELNÝM PRÍKONOM OD 0,3 MW DO 50 MW 1.9.1 Tuhé palivá 1.9.1.1 Emisné limity Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, – biomasa: O2 ref: 11 % objemu – ostatné tuhé palivá: O2 ref: 6 % objemu Pre zariadenia s vymedzeným MTP sa uplatňujú emisné limity pre SO2 a CO buď ako ustanovená hodnota hmotnostného toku, alebo hmotnostnej koncentrácie. Ak vzhľadom na vlastnosti paliva nemožno dosiahnuť ustanovený emisný limit pre SO2 vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, platí emisný limit vyjadrený ako stupeň odsírenia. Emisné limity pre ďalšie ZL sa neustanovujú a neuplatňujú sa ani všeobecne platné emisné limity. Pritom však treba využiť dostupné opatrenia s ohľadom na primeranosť nákladov na obmedzenie ich emisií. Menovitý tepelný príkon [MW] Emisný limit [mg/m3] od do TZL SO2 NOX CO TOC1) Zariadenia s kotlami s vydanýmpovolením do 31. decembra 2010 Zariadenie s cirkulujúcou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou ≥ 0,3 ≤ 2,5 150, 2502) 2 5003) 650 850 50, 1002) > 2,5 ≤ 7 100 2 500 400 850 50 > 7 100 2 500 400 250 50 Zariadenie s výtavným ohniskom ≥ 0,3 ≤ 7 150, 2502) 2 5003) 1 200 850 > 7 150 2 5003) 1 200 250 Zariadenie s iným ohniskom a zariadenie na spaľovanie biomasy ≥ 0,3 ≤ 7 150, 2502) 2 5003) 650 850 50, 1002) > 7 150 2 5003) 650 250 50 Zariadenia s kotlami s vydaným povolením od 1. januára 2011 Zariadenie s cirkulujúcou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou ≥ 0,3 100 1 000 400 400 – ≥ 2,5 50 800 400 250 ≥ 5 50 350 300 150 – Zariadenie s výtavným ohniskom ≥ 0,3 100 2 500 1 100 400 – ≥ 5 50 2 500 1 100 250 – Zariadenie s iným ohniskom ≥ 0,3 100 2 500 650 400 – ≥ 5 50 2 500 500 150 – Zariadenie spaľujúce biomasu ≥ 0,3 100 – 350 250 20 ≥ 5 50 – 350 150 20 Hmotnostný tok[kg/h] ≥ 0,3 ≤ 5 10 5 10 Typ zariadenia Stupeň odsírenia [%] > 2,5 Fluid4) 85 1) Platí len pre spaľovanie biomasy. 2) Platí pre zariadenia s kotlami s vydaným povolením do 31. augusta 2009. 3) Pre spaľovanie biomasy s MTP 2 neuplatňuje. 4) Platí pre spaľovacie zariadenia s cirkulujúcou fluidnou vrstvou alebo s pretlakovou fluidnou vrstvou. 1.9.2 Kvapalné palivá 1.9.2.1 Všeobecná podmienka prevádzkovania V zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom (0,3 –7) MW vrátane sa nesmie spaľovať palivo s obsahom síry vyšším ako 1 % hmotnosti. 1.9.2.2 Emisné limity Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3 % objemu Ak sa emisné limity pre TZL dosahujú bez odlučovania, všeobecné emisné limity podľa prílohy č. 3 pre tuhé anorganické znečisťujúce látky zaradené v 2. skupine sa neuplatňujú. Menovitý tepelný príkon [MW] Emisný limit [mg/m3] od do TZL SO2 NOX CO Zariadenia s kotlami s vydaným povolením do 31. decembra 2010 ≥ 0,3 ≤ 7 100 – 500 175 > 7 100 1 7001) 450 175 Zariadenia s kotlami s vydaným povolením od 1. januára 2011 ≥ 0,3 100 – 350 175 ≥ 10 50 8501) 350 80 1) Pre zariadenia, ktoré spaľujú plynový olej s obsahom síry 0,1 % hmotnosti a nižším, sa emisný limit pre SO2 neustanovuje a neuplatňuje sa ani všeobecný emisný limit. 1.9.3 Plynné palivá 1.9.3.1 Emisné limity Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 3 % objemu Druh paliva Menovitý tepelný príkon [MW] Emisný limit [mg/m3] od do TZL SO2 NOX CO Zariadenia s kotlami s vydaným povolením do 31. decembra 2010 Všeobecne ≥ 0,3 5 35 200 100 ZPN > 0,3 -1) -1) 200 100 Skvapalnené uhľovodíkové plyny ≥ 0,3 -1) -1) 300 100 Rafinérske plyny ≥ 0,3 5 100 200 100 Priemyselné plyny ≥ 0,3 5, 102), 503) 35, 8004) 200 100 Zariadenia s kotlami s vydaným povolením od 1. januára 2011 Všeobecne ≥ 0,3 5 35 1005), 200 80 ZPN ≥ 0,3 -1) -1) 200 50 Skvapalnené uhľovodíkové plyny ≥ 0,3 -1) -1) 300 50 Rafinérske plyny ≥ 0,3 5 100 200 80 Priemyselné plyny ≥ 0,3 5, 102), 303) 35, 8004) 200 80 ZPN – zemný plyn naftový 1) Pre zariadenia, ktoré spaľujú zemný plyn z verejnej distribučnej siete alebo skvapalnené uhľovodíkové plyny, sa emisný limit pre TZL a SO2 neustanovuje a neuplatňujú sa ani všeobecné emisné limity. 2) Platí pre vysokopecný plyn. 3) Platí pre plyny z výroby ocele. 4) Platí pre nízkovýhrevné priemyselné plyny, napríklad nízkokalorický plyn zo splynovania rafinérskych zvyškov, vysokopecný plyn, koksárenský plyn, ich zmesi a bioplyn. 5) Platí pre zariadenia s pretlakovými horákmi. 1.10 ZARIADENIA S MENOVITÝM TEPELNÝM PRÍKONOM 1.10.1 Všeobecná podmienka prevádzkovania 1.10.1.1 Spaľovanie uhlia {{V zariadeniach na spaľovanie tuhých palív sa môže spaľovať len palivo, ktoré spĺňa požiadavky na kvalitu palív podľa osobitného predpisu.12) 1.10.1.2 Spaľovanie biomasy V kotloch s menovitým tepelným príkonom do 0,3 MW sa môže spaľovať len čisté nekontaminované prírodné drevo mechanicky upravené podľa požiadaviek výrobcu kotla, napríklad kusové drevo, brikety, štiepky, pelety alebo iná prírodná biomasa upravená na palivo podľa požiadaviek výrobcu kotla, napríklad slama, trstina. 1.10.1.3 Spaľovanie kvapalných palív V zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív sa môže spaľovať len palivo, ktoré spĺňa požiadavku na kvalitu palív podľa osobitného predpisu.12) 1.10.2 Požiadavky na tmavosť dymu Typ paliva Prevádzkový stav Tmavosť dymu Doba Tuhé palivo Bežná prevádzka 2. stupeň podľa Ringelmana Rozkurovanie zo studeného stavu 3. stupeň podľa Ringelmana alebo 60 % opacity najviac 3 h Odstavovanie najviac 30 min Kvapalné palivo Bežná prevádzka 4. stupeň podľa Bacharacha pre žiaden z troch po sebe idúcich testov a súčasne 3. stupeň podľa Bacharacha pre dva z troch po sebe idúcich testov Rozkurovanie – 2. PLYNOVÉ TURBÍNY Plynová turbína je rotujúci stroj, ktorý premieňa tepelnú energiu na mechanickú prácu, a jej hlavnými strojnotechnologickými prvkami sú kompresor, spaľovacia komora, v ktorej sa palivo spaľuje na vyhriatie pracovného média, a turbína. 2.1 Členenie a vymedzenie zariadenia pre priradenie emisných limitov Zariadenie sa člení podľa bodu 1.2 a vymedzuje v súlade s kritériami ustanovenými v bode 1.3.1. 2.2 Integrácia kotla s plynovou turbínou Pri zaradení spalinového kotla za plynovú turbínu platia emisné limity a podmienky ich platnosti ako pre plynové turbíny. Pri prikurovaní spalinového kotla, ak ide o:
139. a)zariadenie s celkovým menovitým tepelným príkonom ≥ 50 MW alebo
140. b)zariadenie s celkovým menovitým príkonom 2.3 Emisné limity Podmienky platnosti emisných limitov Štandardné stavové podmienky, suchý plyn, O2 ref: 15 % objemu Tepelný príkon, účinnosť, základné zaťaženie plynových turbín sa uplatňuje podľa ISO normy. Emisné limity platia pre jednotlivé turbíny pri základnom zaťažení vyššom ako 70 %. Pre zariadenie s MTP 50 MW používané výlučne na núdzovú prevádzku do 500 h/rok sa emisné limity neuplatòujú. Menovitý tepelný príkonalebo objemový tok spalín Druh paliva Emisný limit Tmavosť dymu[stupne Bacharacha] Hmotnostná koncentrácia [mg/m3] TZL1) SO22) NOX CO Zariadenia uvedené v bodoch 1.2.1+1.2.2 + 1.2.3 MW alebo 3/h plynné – – 3503) 100 kvapalné všetky stavy: 4. st. 600, 1 7004) 3503) 100 20 MW alebo 60 000 m3/h plynné – – 3003) 100 kvapalné trvalá prevádzka: 2. st. nábeh: 3. st. 600, 1 7004) 3003) 100 Zariadenie uvedené v bode 1.2.4 plynné – – 1503) 100 kvapalné všetky stavy: 4. st. 6002) 2003) 100 20 – 50 MW plynné – – 1503) 100 kvapalné trvalá prevádzka: 2. st. nábeh: 3. st.1) 6002) 2003) 100 50 MW zemný plyn – – 50, 755) 100 iné plynné – – 120 100 kvapalné trvalá prevádzka: 2. st. nábeh: 3. st.1) 6002) 1206) 100 1) Emisný limit pre TZL ustanovený pre nábeh sa preukazuje v intervale ustanovenom osobitným predpisom3) len vtedy, ak sa v tomto intervale nábeh uskutočňuje. 2) Pri spaľovaní plynového oleja alebo motorovej nafty s obsahom síry do 0,1 % hmotnosti sa emisný limit pre SO2 neuplatňuje. 3) Emisné limity platia pre jednotlivé plynové turbíny s tepelnou účinnosťou do 30 % vrátane. Pre plynové turbíny s účinnosťou viac ako 30 % sa emisný limit koriguje vynásobením hodnotou podielu h/30, kde h je skutočná účinnosť v %. 4) Platí pre turbíny, ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. marca 1998 alebo pre ktoré bolo vydané povolenie do 31. marca 1998 a ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. marca 2001. 5) Emisný limit 75 mg/m3 platí pre plynové turbíny použité – v kombinovanej výrobe tepla a elektriny s celkovou účinnosťou viac ako 75 %, – v zariadeniach s kombinovanými cyklami s celkovou elektrickou účinnosťou viac ako 55 % v ročnom priemere, – na mechanický pohon. Pre jednostupňové plynové turbíny, ktoré nepatria do žiadnej z uvedených kategórií a ktoré majú účinnosť vyššiu ako 35 % – pri základnom zaťažení určenom podľa podmienok ISO, sa emisný limit vypočíta podľa vzťahu: EL = 50x η/35, kde h je účinnosť plynovej turbíny v % pri základnom zaťažení podľa ISO. 6) Emisný limit platí pre plynový olej a motorovú naftu. 3. STACIONÁRNE PIESTOVÉ SPAĽOVACIE MOTORY 3.1 Všeobecné podmienky prevádzkovania – obmedzenie obsahu síry v palive V stacionárnych spaľovacích motoroch možno spaľovať len plynné palivá a kvapalné palivá s obsahom síry najviac 0,1 % hmotnosti. 3.2 Emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje 1) Platí pre spaľovanie kvapalných palív. 2) Platí pre spaľovanie bioplynu. B. Nové zdroje TABLE_17 1) Platí pre spaľovanie kvapalných palív a bioplynu. 2) Platí pre spaľovanie kvapalných palív. 3) Platí pre spaľovanie bioplynu. 4. ZARIADENIA NA SUŠENIE ALEBO INÉ TEPELNÉ ÚPRAVY, PRI KTORÝCH DOCHÁDZA K PRIAMEMU STYKU SPALÍN ALEBO PLAMEŇA S OHRIEVANÝM MÉDIOM – PRIAMY PROCESNÝ OHREV 4.1 Platnosť všeobecných podmienok prevádzkovania a emisných limitov Všeobecné podmienky prevádzkovania podľa bodu 4.2 a emisné limity podľa bodu 4.3 platia pre všetky kategórie stacionárnych zdrojov, ak nie je ďalej ustanovené inak. 4.2 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania 4.2.1 V zariadeniach na sušenie alebo na iné tepelné úpravy možno spaľovať len plynné palivá, skvapalnené uhľovodíkové plyny, kvapalné palivá s obsahom síry najviac 1 % hmotnosti alebo tuhé palivá s mernou sírnatosťou najviac 0,5 g/MJ. 4.2.2 Nové zdroje: Pri procese sušenia je potrebné spaľovať palivo v samostatnej komore, odkiaľ sa spaliny následne odvádzajú do sušiaceho zariadenia. Táto požiadavka platí pre stacionárne zdroje s vydaným povolením od 1. januára 2011. 4.3 Emisné limity TABLE_18 1) Emisný limit pre CO pre stacionárne zdroje s vydaným povolením do 31. decembra 2010 platí od 1. januára 2016. 5. ZARIADENIE NA MLETIE ALEBO SUŠENIE UHLIA 5.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje Odpadové plyny z mletia a zo sušenia uhlia je potrebné odvádzať do spaľovacej komory kotla; ak to nie je možné, je potrebné emisie TZL obmedzovať iným spôsobom, pričom platí emisný limit uvedený v bode 5.2. 5.2 Emisný limit Emisný limit pre nové zdroje TABLE_19 1) Pre stacionárne zdroje s vydaným povolením do 31. decembra 2010 platí uvedený emisný limit od 1. januára 2016. 6. TRIEDENIE A ÚPRAVA UHLIA, BRIKETÁRNE 6.1 Emisné limity Emisné limity pre nové zdroje TABLE_20 7. VÝROBA KOKSU 7.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania 7.1.1 Vykurovanie koksárenských batérií Hmotnostná koncentrácia H2S vo vykurovacom plyne nesmie prekročiť hodnotu 500 mg/m3. 7.1.2 Príprava koksárenskej vsádzky Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s ohľadom na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou. 7.1.3 Plnenie koksovacích komôr
141. a)Plniace plyny je potrebné zaviesť do technologického plynu alebo do inej koksovacej komory, ak je taký odvod s ohľadom na ďalšie spracovanie surového dechtu možný. V opačnom prípade sa musia spaľovať.
142. b)Všetky otvory koksárenských batérií musia byť utesnené tak, aby v uzavretom stave pri vizuálnej kontrole podiel dymiacich otvorov oproti celkovému počtu otvorov na koksovacej batérii nebol vyšší ako 10 %. 7.1.4 Vytláčanie koksu Vytláčať možno len úplne skoksovanú vsádzku. Pri vytláčaní koksu sa musia odpadové plyny odviesť do odprašovacieho zariadenia. 7.1.5 Chladenie koksu Pri chladení koksu je potrebné zaviesť procesy s nízkymi emisiami TZL, ako napríklad suché chladenie koksu. 7.1.6 Triediarne koksu Zariadenia na drvenie a triedenie koksu sa musia odsávať a odprašovať. 7.1.7 Chemické prevádzky koksární
143. a)Zariadenia chemických prevádzok musia byť zabezpečené proti únikom prchavých látok do ovzdušia.
144. b)Odpadové vody z priameho chladenia plynu nesmú byť v priamom styku s ovzduším.
145. c)Koksárenský plyn na výstupe z chemických prevádzok môže obsahovať najviac 500 mg/m3 H2S.
146. d)Koksárenský plyn sa nesmie priamo vypúšťať do ovzdušia. 7.2 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre stacionárne zdroje s vydaným povolením do 31. marca 1998 a uvedené do prevádzky do 31. marca 2001 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre uvedené stacionárne zdroje podľa bodu 7.1.5 platia pre uvedené zariadenia od 1. januára 2015 a podľa bodov 7.1.1, 7.1.7/b a 7.1.7/c platia od 1. januára 2011. 7.3 Emisné limity TABLE_21 1) Platí pre zariadenia s vydaným povolením od 1. januára 2011. 2) Platí pre zariadenia s vydaným povolením do 31. decembra 2010 od 1. januára 2012. 3) Ringelmanovej stupnice. 4) Platí v mesačnom priemere. 5) Platí v ročnom priemere. 8. SPLYNOVANIE A SKVAPALŇOVANIE UHLIA, VÝROBA GENERÁTOROVÉHO PLYNU, SVIETIPLYNU, SYNTÉZNYCH PLYNOV A VÝROBA BIOPLYNU 8.1 Emisné limity Emisné limity pre nové zdroje TABLE_22 1) Pre stacionárne zdroje s vydaným povolením do 31. decembra 2010 platia uvedené emisné limity od 1. januára 2016. II. VÝROBA A SPRACOVANIE KOVOV 1. ÚPRAVA ŽELEZNEJ RUDY Príprava vsádzky pre aglomeráciu, aglomerácia, chladenie, drvenie, triedenie a manipulácia s aglomerátom. 1.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s ohľadom na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou. 1.2 Emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje TABLE_23 1) Platí pre aj Hg v plynnom skupenstve. 2) Platí pri spracovaní sulfidických rúd. 3) Platí pri spracovaní karbonátových rúd. B. Emisné limity pre nové zdroje TABLE_24 1) Platí pre zariadenia s kapacitou: > 150 t/d aglomerátu pre železnú rudu alebo koncentrát, > 30 t/d aglomerátu pre praženie rudy s obsahom Cu, Pb alebo Zn alebo pre akékoľvek spracovanie rudy s obsahom Au a Hg. 2) Platí pri spracúvaní sulfidických rúd. 3) Platí pri spracúvaní karbonátových rúd. 2. VÝROBA SUROVÉHO ŽELEZA, VYSOKÉ PECE Tento bod zahŕňa požiadavky na výrobu železa z prvotných alebo druhotných surovín vrátane kontinuálneho liatia. 2.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania 2.1.1 Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku je potrebné podľa technických možností a s ohľadom na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním alebo hermetizáciou zariadenia. 2.1.2 Nové zdroje: vysokopecné plyny musia byť energeticky využívané. Ak využívanie vysokopecných plynov nie je možné z dôvodu bezpečnosti, ako aj v núdzových prípadoch, musia byť odvádzané na poľný horák. 2.2 Emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje TABLE_25 1) Pri spracovaní druhotných surovín v zariadení, ktoré podlieha integrovanému povoľovaniu, platí emisný limit pre PCDD + PCDF podľa osobitného predpisu.8) B. Emisné limity pre nové zdroje TABLE_26 1) Pri spracovaní druhotných surovín v zariadení, ktoré podlieha integrovanému povoľovaniu, platí emisný limit pre PCDD + PCDF podľa osobitného predpisu.8) 2) Platí pre zariadenia s vydaným povolením do 31. augusta. 2009. 3. VÝROBA OCELE 3.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania 3.1.1 Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s ohľadom na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia. 3.1.2 Konvertorový plyn a ostatné odpadové plyny s obsahom CO je potrebné podľa možnosti zachytávať na ďalšie využitie alebo zneškodniť spaľovaním. Ak sa odpadové plyny privádzajú na dodatočné spaľovanie, príslušný orgán určí podmienky spaľovania, najmä účinnosť spaľovania, hmotnostnú koncentráciu CO, teplotu spaľovania a potrebnú zdržnú dobu. 3.1.3 Pri delení ťažkého kovového odpadu na vsádzku rezaním kyslíkom je potrebné podľa technických možností s ohľadom na primeranosť nákladov zabezpečiť odsávanie a odprášenie odpadových plynov. 3.1.4 Nové zdroje: odpadové plyny s obsahom prachu je potrebné zachytávať v mieste vzniku, napríklad pri plnení a vyprázdňovaní konvertoru, doplňovaní surového železa, odtruskovaní, pri úprave surovej ocele, a odvádzať na odprášenie. Pri doplňovaní surového železa možno obmedziť tvorbu odpadových plynov inertizáciou prostredia, napríklad atmosférou CO2. 3.1.5 Nové zdroje: Konvertorový plyn musí byť energeticky využívaný. Ak nemožno konvertorový plyn využiť z bezpečnostno-technických dôvodov a v núdzových prípadoch je potrebné ho spaľovať na poľnom horáku. 3.1.6 Nové zdroje: Odpadové plyny z elektrických oblúkových pecí je potrebné zachytávať primárne priamo z otvoru veka pece a sekundárne z priestoru haly pri vsádzke, tavení a odpichu a odvádzať na čistenie. Odfiltrovaný prach je potrebné v najväčšej miere využiť. 3.2 Emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje TABLE_27 1) Pri spracovaní druhotných surovín v zariadení, ktoré podlieha integrovanému povoľovaniu, platí emisný limit pre PCDD + PCDF podľa osobitného predpisu.8) 2) Pre energetické využitie konvertorového plynu platia emisné limity ustanovené v prvej časti bodoch 1.8.3 a 1.9.3 podľa MTP zariadenia. 3) Platí pre konvertorový plyn odvádzaný na poľný horák. B. Emisné limity pre nové zdroje TABLE_28 1) Pri spracovaní druhotných surovín v zariadení, ktoré podlieha integrovanému povoľovaniu, platí emisný limit pre PCDD + PCDF podľa osobitného predpisu.8) 2) Pre energetické využitie konvertorového plynu platia emisné limity ustanovené v prvej časti bode 1.8.3 alebo 1.9.3 podľa MTP zariadenia. 3) Platí pre konvertorový plyn odvádzaný na poľný horák. 4) Platí pre stacionárne zdroje s vydaným povolením od 1. januára 2016. 5) Pre stacionárne zdroje s vydaným povolením do 31. decembra 2010 platí uvedený emisný limit od 1. januára 2016. 6) Platí v ročnom priemere. 4. ZLIEVARENSKÉ TECHNOLÓGIE 4.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania 4.1.1 Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností a s ohľadom na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia. 4.1.2 Organické plyny a pary vznikajúce pri výrobe jadier a foriem je potrebné odsávať a zachytávať. Pri používaní fenolformaldehydovej živice pri výrobe jadier príslušný orgán určí emisný limit pre fenol a formaldehyd. 4.1.3 Pri spracovaní druhotných surovín v zariadení, ktoré podlieha integrovanému povoľovaniu, platí emisný limit pre PCDD + PCDF podľa osobitného predpisu.8) 5. VÝROBA LIATINY 5.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania 5.1.1 Emisie znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku je potrebné podľa technických možností s ohľadom na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia, využívaním alebo spaľovaním CO. 5.1.2 Ak sa odpadové plyny privádzajú na dodatočné spaľovanie, príslušný orgán určí podmienky spaľovania, najmä účinnosť spaľovania, hmotnostnú koncentráciu CO, teplotu spaľovania a potrebnú zdržnú dobu. 5.2 Emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje TABLE_29 1) Pri spracovaní druhotných surovín v zariadení, ktoré podlieha integrovanému povoľovaniu, platí emisný limit pre PCDD + PCDF podľa osobitného predpisu.8) 2) Platí pre horúcoveterné kuplové pece s rekuperátorom. B. Emisné limity pre nové zdroje TABLE_30 1) Pri spracovaní druhotných surovín v zariadení, ktoré podlieha integrovanému povoľovaniu, platí emisný limit pre PCDD + PCDF podľa osobitného predpisu.8) 2) Platí vrátane ostatných technologických uzlov, ako sú úpravárenské zariadenia, výroba foriem a jadier, odlievanie, vytĺkanie foriem, čistenie odliatkov, dokončievacie operácie. 3) Platí pre horúcoveterné kuplové pece s rekuperátorom. 6. HUTNÍCKA DRUHOVÝROBA 6.1 Emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje TABLE_31 1) Pre ohrievacie pece spaľujúce zemný plyn sa emisný limit pre TZL a SOX neuplatňuje. 2) Platí pre vykurovací plyn ako zmes vysokopecného a koksárenského plynu. 3) Platí pre zariadenia s predhrievaním vzduchu. B. Emisné limity pre nové zdroje TABLE_32 1) Pre ohrievacie pece spaľujúce zemný plyn sa emisný limit pre TZL a SOX neuplatňuje. 2) Pre ohrievacie pece spaľujúce zemný plyn sa emisný limit pre SOX neuplatňuje. 7. VÝROBA A SPRACOVANIE NEŽELEZNÝCH KOVOV A FEROZLIATIN Ustanovenia tohto bodu sa netýkajú výroby a spracúvania ortuti a hliníka. 7.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s ohľadom na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia. 7.2 Emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje TABLE_33 1) Pri spracovaní druhotných surovín v zariadení, ktoré podlieha integrovanému povoľovaniu, platí emisný limit pre PCDD + PCDF podľa osobitného predpisu.8) 2) Pri zabezpečení opatrení na obmedzenie emisií SO3. B. Emisné limity pre nové zdroje TABLE_34 1) Pri spracovaní druhotných surovín v zariadení, ktoré podlieha integrovanému povoľovaniu, platí emisný limit pre PCDD + PCDF podľa osobitného predpisu.8) 2) Platí vrátane pecí typu Imperial Smelting. 3) Platí pre zariadenia na výrobu Cu, Pb a Zn z rúd, koncentrátov alebo druhotných surovín metalurgickými procesmi s kapacitou spracovania kovu: pre primárne zariadenia > 30 t/d, pre sekundárne zariadenia > 15 t/d. 4) Platí pre spracovanie odplynov na H2SO4 pri výrobe Cu, pri zabezpečení opatrení na obmedzenie emisií SO3. 8. VÝROBA FEROZLIATIN ELEKTROTERMICKÝMI A METALOTERMICKÝMI POSTUPMI 8.1 Emisné limity Emisné limity pre nové zdroje TABLE_35 1) Pre stacionárne zdroje s vydaným povolením do 31. decembra 2010 platí uvedený emisný limit od 1. januára 2016. 9. VÝROBA ORTUTI 9.1 Emisné limity TABLE_36 10. VÝROBA HLINÍKA 10.1 Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje 10.1.1 Zariadenie na výrobu hliníka z druhotných surovín 10.1.2.1 Na úpravu taveniny sa nesmie používať hexachlóretán. 10.1.2.2 V zariadeniach možno spaľovať len zemný plyn naftový, skvapalnené uhľovodíkové plyny, kvapalné palivá s obsahom síry najviac 1 % hmotnosti alebo tuhé palivá s mernou sírnatosťou najviac 0,5 g/MJ. 10.1.2 Zariadenia na výrobu hliníka z rúd elektrolytickými s predleptanými diskontinuálnymi anódami s vydaným povolením od 1. januára 2011 Elektrolytické pece musia byť uzavreté. Otváranie pecí a počet anódových efektov je potrebné obmedziť, pričom prevádzka elektrolytických pecí musí byť čo najviac automatizovaná. 10.2 Emisné limity TABLE_37 1) Pri spracovaní druhotných surovín, ak ide o zdroje podliehajúce integrovanému povoľovaniu, platí emisný limit pre PCDD + PCDF podľa osobitného predpisu.8) 2) Platí pre rotačné bubnové pece s kyslíkovopalivovými horákmi. 3) Platí v dennom priemere. 11. ŽIAROVÉ NANÁŠANIE OCHRANNÝCH POVLAKOV KOVOV 11.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje Pri žiarovom pozinkovaní je potrebné odpadové plyny od pozinkovacích vaní odvádzať na čistenie. 11.2 Emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje TABLE_38 1) Platí pre vykurovací plyn ako zmes vysokopecného a koksárenského plynu. 2) Platí pre zariadenia s predhrievaním vzduchu. B. Emisné limity pre nové zdroje TABLE_39 1) Platí pre vykurovací plyn ako zmes vysokopecného a koksárenského plynu. 2) Platí pre zariadenia s predhrievaním vzduchu. 12. ZARIADENIE PRE POVRCHOVÚ ÚPRAVU KOVOV Tento bod sa uplatňuje na zariadenia s použitím chemických a elektrolytických postupov, ako je morenie, leptanie, leštenie, pasivácia, brunírovanie, galvanizovanie a iné technológie, okrem úprav s použitím organických rozpúšťadiel a práškového lakovania. 12.1 Emisné limity Emisné limity pre nové zdroje TABLE_40 13. ČISTENIE NÁRADIA, NÁSTROJOV ALEBO INÝCH KOVOVÝCH PREDMETOV TERMICKÝMI POSTUPMI 13.1 Emisné limity Emisné limity pre nové zdroje TABLE_41 III. VÝROBA NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV 1. VÝROBA CEMENTU 1.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje 1.1.1 Všetok sypký slinovací materiál musí byť skladovaný v silách alebo v uzavretých priestoroch. 1.1.2 Odpadové plyny zo síl je potrebné odsávať a odvádzať na odprášenie. 1.2 Emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje TABLE_42 1) Platí v mesačnom priemere. B. Emisné limity pre nové zdroje 1) Pre pece s vydaným povolením do 31. decembra 2005. 2) Platí v mesačnom priemere. TABLE_43 2. VÝROBA VÁPNA 2.1 Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje Pri výrobe vápna v šachtových peciach nesmie byť v odpadových plynoch obsah CO vyšší ako 2 % objemu. 2.2 Emisné limity TABLE_44 1) Platí pre proces, v ktorom sa využíva odpadový plyn z pece na vápno. 2) Platí v mesačnom priemere. 3. VÝROBA MAGNEZITU 3.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania 3.1.1 Pri vypaľovaní slinku z tuhých prachových a briketovaných odpadov z čistenia odpadových plynov a pri vypaľovaní žiaruvzdorných tvárnic možno použiť kvapalné palivá s obsahom síry najviac 1 % hmotnosti. 3.1.2 Pri používaní plastifikátorov s obsahom síry viac ako 0,18 % hmotnosti je potrebné využiť všetky dostupné riešenia na použitie plastifikátorov s nižším obsahom síry zodpovedajúce možnostiam najlepšej dostupnej techniky. 3.1.3 Nové zdroje: odpadové plyny z procesu sušenia tvárnic pred vypaľovaním je potrebné spaľovať. 3.2 Emisné limity TABLE_45 1) Platí do 31. decembra 2011 pre stacionárne zdroje uvedené do prevádzky do 31. marca 1998 a pre stacionárne zdroje s vydaným povolením do 31. marca 1998, ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. marca 2001. 2) Platí pri použití plastifikátorov s obsahom síry > 0,18 % hmotnosti. 3) Platí v mesačnom priemere; nevzťahuje sa na stacionárne zdroje uvedené v odkaze1. 4. OBAĽOVNE BITÚMENOVÝCH ZMESÍ A MIEŠIARNE BITÚMENOV 4.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania 4.1.1 Pri výrobe bitúmenových zmesí sa nesmie používať kvapalné palivo s obsahom síry vyšším ako 1 % alebo tuhé palivo s mernou sírnatosťou vyššou ako 0,5 g/MJ. 4.1.2 Nové zdroje: Odpadové plyny s obsahom organických látok z bitúmenových zmesí napríklad od miešačky a z dopravníkov je potrebné odvádzať na čistenie alebo na spaľovanie do sušiaceho bubna. 4.1.3 Nové zdroje s vydaným povolením od 1. januára 2011 Pri sušení kameniva sa musí palivo spaľovať v samostatnej komore, odkiaľ sa spaliny následne odvádzajú do sušiaceho zariadenia. 4.2 Emisné limity TABLE_46 1) Pre zariadenia, ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. marca 2001. 2) Pre zariadenia s vydaným povolením do 31. decembra 2003 sa emisný limit pre CO a TOC neuplatňuje do 31. decembra 2015. 5. VÝROBA SKLA, SKLÁRSKYCH VÝROBKOV VRÁTANE SKLENÝCH VLÁKEN Požiadavky platia pre výrobu skla, sklárskych výrobkov a sklených vláken vrátane pretavovania z polotovarov a črepov. 5.1 Emisné limity TABLE_47 1) Pri nitrátovom čerení hmotnostná koncentrácia NOx nesmie prekročiť dvojnásobok uvedených hodnôt. 2) Platí pre zemný plyn. 3) Platí pre generátorový plyn. 4) Platí pre rekuperatívne kontinuálne taviace agregáty. 5) Platí pre regeneratívne kontinuálne taviace agregáty. 6) Platí pre diskontinuálne taviace agregáty. 6. ZARIADENIA NA TAVENIE MINERÁLNYCH LÁTOK VRÁTANE SPRACOVANIA TAVENINY 6.1 Tavenie minerálnych látok – emisné limity A. Emisné limity pre stacionárne zdroje, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra 2005 s platnosťou do 31. decembra 2010 TABLE_48 1) Platí pre taviaci výkon pece – stacionárne zdroje, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby od 1. januára 2006 – stacionárne zdroje, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra 2005 s platnosťou od 1. januára 2011 TABLE_49 MVTK – obsah minerálne viazaného tvarovacieho kameniva v zmesi 1) Platí pre taviaci výkon pece 1) Platí pre zariadenia, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra 2005 s platnosťou do 31. decembra 2010. 2) Platí pre nanášanie vrstiev na tkaninu. 3) Platí pre impregnáciu a sušenie. B. Emisné limity pre nové zdroje TABLE_51 1) Platí pre nanášanie vrstiev na tkaninu. 2) Platí pre impregnáciu a sušenie. 3) Platí pre stacionárne zdroje s vydaným povolením od 1. januára 2011. 4) Pre stacionárne zdroje s vydaným povolením do 31. decembra 2010 platí uvedený emisný limit do 31. decembra 2015. 7. ZARIADENIA NA VYPAĽOVANIE KERAMICKÝCH VÝROBKOV PRI POUŽITÍ HLINY AKO SUROVINY Napríklad výroba tehál, krytinových tašiek, obkladačiek, kameniny 7.1 Emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje TABLE_52 B. Emisné limity pre nové zdroje TABLE_53 1) Platí pre kontinuálnu prevádzku. 2) Platí pre diskontinuálnu prevádzku. 8. ZARIADENIE NA EXPANDOVANIE PERLITU, BRIDLICE A HLINY 8.1 Emisné limity pre nové zdroje TABLE_54 9. OSTATNÉ STACIONÁRNE ZDROJE PRIEMYSLU VÝROBY NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV 9.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania Emisie TZL zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s ohľadom na primeranosť nákladov obmedziť, napríklad odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou. 9.2 Emisný limit A. Emisný limit pre jestvujúce zdroje TABLE_55 B. Emisný limit pre nové zdroje TABLE_56 IV. CHEMICKÝ PRIEMYSEL 1. VÝROBA CHLÓRU 1.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania 1.1.1 Všetky druhy koncových, technologických a iných odpadových plynov obsahujúcich chlór sa musia zaviesť do zariadenia na odstránenie chlóru. 1.1.2 Z pracovného priestoru elektrolýzy je potrebné zabezpečiť centrálne odsávanie a odvádzanie odpadových plynov alebo vykonať iné účinné opatrenia obmedzujúce úniky ortuti do pracovného priestoru. 1.2 Emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje TABLE_57 1) Platí v ročnom priemere. B. Emisné limity pre nové zdroje TABLE_58 1) Platí v ročnom priemere. 2. VÝROBA CHLOROVODÍKA A KYSELINY CHLOROVODÍKOVEJ 2.1 Emisné limity TABLE_59 1) Platí v mesačnom priemere. 3. VÝROBA SÍRY (CLAUSOV PROCES) 3.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania Odpadové plyny s obsahom H2S sa musia dodatočne spaľovať. 3.2 Emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje TABLE_60 B. Emisné limity pre nové zdroje TABLE_61 4. VÝROBA KYSELINY SÍROVEJ 4.1 Emisný limit TABLE_62 1) Platí v ročnom priemere po prepočítaní na 100 % H2SO4. 5. VÝROBA AMONIAKU 5.1 Emisný limit TABLE_63 1) Platí v mesačnom priemere. 6. VÝROBA KYSELINY DUSIČNEJ A JEJ SOLÍ 6.1 Emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje TABLE_64 1) Ak HNO3 vzniká ako vedľajší produkt absorpcie pri odlučovaní odpadových plynov, emisné limity uvedené v tomto bode sa neuplatňujú. B. Emisné limity pre nové zdroje TABLE_65 1) Ak HNO3 vzniká ako vedľajší produkt absorpcie pri odlučovaní odpadových plynov, emisné limity uvedené v tomto bode sa neuplatňujú. 2) Platí pre zariadenia, ktoré boli uvedené do prevádzky do 31. augusta 2009. 7. VÝROBA HNOJÍV 7.1 Emisné limity A. Emisné limity pre jestvujúce zdroje TABLE_66 1) Platí pre zariadenie, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra 2002. B. Emisné limity pre nové zdroje TABLE_67 1) Platí pre zariadenie, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. decembra 2002. 2) Platí pre celkový prach vrátane ťažko odbúrateľných a vysokotoxických organických látok. 8. VÝROBA OXIDU TITANIČITÉHO 8.1 Sulfátový proces výroby oxidu titaničitého 8.1.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania Pri všetkých operáciách, pri ktorých môžu unikať do ovzdušia kvapôčky H2SO4, je potrebné inštalovať odlučovače kvapiek. S cieľom znížiť emisie SOx je potrebné pre zariadenia na praženie solí vznikajúcich pri úprave odpadov voliť najlepšiu dostupnú techniku s ohľadom na primeranosť nákladov. 8.1.2 Emisné limity TABLE_68 1) Platí pre všetky TZL z výrobného zariadenia, najmä rudný prach, prachový pigment a prach zo zuhoľnatených zvyškov. 2) Platí vrátane kvapiek H2SO4 pre rôzne štádiá výrobného procesu a procesu úpravy inertného odpadu. 3) Meranie hmotnostnej koncentrácie a objemového prietoku odpadových plynov je potrebné vykonať v rovnakom čase a za rovnakých podmienok teploty a vlhkosti. 8.2 Chlórový proces výroby oxidu titaničitého 8.2.1 Emisné limity TABLE_69 1) Platí pre všetky TZL z výrobného zariadenia, najmä rudný prach, prachový pigment a prach zo zuhoľnatených zvyškov. 2) Platí v dennom priemere. 3) Platí pre každú nameranú hodnotu. 9. RAFINÉRIE ROPY, PETROCHEMICKÉ SPRACOVANIE ROPY 9.1 Technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania 9.1.1 Emisie prchavých organických látok je potrebné obmedzovať. 9.1.2 Opatrenia na obmedzovanie emisií prchavých organických látok s tlakom pár vyšším ako 1,32 kPa pri teplot