Úradné zdrojeslov-lex.sk · EUR-Lex
Europaius

Zákon o daniach z príjmov

Obsah (23)§ 6§ 7§ 9§ 10§ 23§ 36§ 3§ 5§ 29§ 4§ 24§ 14§ 12§ 35§ 55§ 38§ 13§ 15§ 49§ 25§ 2§ 27§ 22

lov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom

tohto zákona (ďalej len „daňovníci“).

(2)Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo ktorí majú povolenie na dlhodobý pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len „bydlisko“) alebo sa tu obvykle zdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky a na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
(3)Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky bydlisko ani sa tu obvykle nezdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 22).
(4)Daňovníci, ktorí sa obvykle zdržiavajú na území Slovenskej republiky, sú tí, ktorí sa tu zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach s výnimkou tých daňovníkov, ktorí sa tu zdržiavajú na účel štúdia alebo liečenia. Do tohto obdobia sa započítava každý začatý deň pobytu s výnimkou daňovníka, ktorému zo zdrojov na území Slovenskej republiky plynú príjmy zo závislej činnosti a hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účel výkonu tejto činnosti.
(5)Daňovníci s bydliskom v zahraničí, ktorí boli zahraničnou právnickou osobou vyslaní ako odborníci s cieľom poskytnúť odbornú pomoc právnickým osobám so sídlom v Slovenskej republike a zdržiavajú sa v Slovenskej republike len s cieľom poskytnúť túto odbornú pomoc, sa považujú za daňovníkov s daňovou povinnosťou vzťahujúcou sa len na príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky. § 3 Predmet dane z príjmov fyzických osôb
(1)Predmetom dane z príjmov fyzických osôb (ďalej len „daň“) sú
  1. a)príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (§ 6),
  2. b)príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7),
  3. c)príjmy z kapitálového majetku (§ 8),
  4. d)príjmy z prenájmu (§ 9),
  5. e)ostatné príjmy (§ 10).
(2)Príjmom

odseku 1 sa rozumie peňažný príjem i nepeňažný príjem dosiahnutý aj zámenou.

(3)Nepeňažný príjem sa oceňuje cenou bežne používanou v mieste a čase plnenia, a to

jeho druhu a kvality, prípadne jeho stavu a miery opotrebenia, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(4)Predmetom dane nie sú a) príjmy získané nadobudnutím cenných papierov

osobitného zákona,1) dedením,2) vydaním3) alebo darovaním4) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci alebo majetkového práva s výnimkou príjmov z nich plynúcich a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti

§ 6

alebo

§ 7, b) úvery a pôžičky. § 4 Oslobodenie od dane

(1)Od dane je oslobodený príjem a) z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak ho predávajúci vlastnil a súčasne mal v ňom trvalý pobyt najmenej počas dvoch rokov bezprostredne pred predajom; od dane nie je oslobodený príjem z predaja takéhoto bytu alebo domu, ak o ňom daňovník účtoval5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ho evidoval

§ 9ods.

4 ako majetok prenajímaný, a to do piatich rokov od skončenia tejto činnosti; ak takýto byt alebo dom daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ak ho daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z jeho predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ho daňovník využíval na uvedené činnosti; b) z predaja nehnuteľností, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie

písmena a), ak doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne päť rokov; od dane nie je oslobodený príjem z predaja nehnuteľností, ktoré sú alebo boli predmetom podnikania daňovníka; od dane nie je oslobodený príjem z predaja nehnuteľností, o ktorých daňovník účtoval5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ich evidoval

§ 9ods.

4 ako majetok prenajímaný, a to do piatich rokov od skončenia činnosti; od dane nie je oslobodený príjem, ktorý plynie daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej v čase do piatich rokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia; ak takéto nehnuteľnosti daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z ich predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ich daňovník využíval na uvedené činnosti; c) z predaja hnuteľných vecí; od dane nie je oslobodený príjem z predaja motorových vozidiel, lietadiel a lodí, ak doba medzi nadobudnutím a predajom nepresahuje jeden rok; od dane nie je oslobodený príjem z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom podnikania daňovníka alebo o nich daňovník účtoval5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom [§ 9 ods. 1 písm. b)], alebo ich evidoval

§ 9ods.

4 ako majetok využívaný na prenájom [§ 9 ods. 1 písm. b)], a to do piatich rokov od skončenia činnosti; od dane nie je oslobodený príjem, ktorý plynie daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji hnuteľnej veci uzavretej v čase do piatich rokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia; ak takéto hnuteľné veci daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, pri určení tej časti príjmu z ich predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom tieto veci daňovník využíval na uvedené činnosti; d) z predaja cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom presahuje tri roky; predajom cenného papiera na účely tohto zákona je aj spätný predaj (vyplatenie) podielových listov. Ak doba medzi nadobudnutím a predajom tuzemských verejne obchodovateľných cenných papierov6) vrátane spätného predaja tuzemských podielových listov nepresiahne tri roky, oslobodený od dane je príjem z ich predaja znížený o výdavky

§ 10ods.

5 v sume neprevyšujúcej 50 000 Sk v kalendárnom roku; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, o ktorých daňovník účtoval,5) a príjem z kapitálového majetku (§ 8); e) z predaja nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vydaných oprávnenej osobe

osobitných predpisov,3) úroky zo štátnych dlhopisov vydaných v súvislosti s rehabilitačným konaním o nápravách krívd a prijaté náhrady oprávnenej osoby

osobitných predpisov;3)

  1. f)z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky rozložiteľných látok, ktorých doba rozkladu je kratšia ako polovica doby rozkladu porovnateľných látok neupravených týmto zariadením, s výnimkou prírodných látok a materiálov, ktoré sú svojou povahou rozložiteľné bez ďalších úprav, zariadení na využitie geotermálnej energie a zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny; od dane je oslobodený príjem dosiahnutý v kalendárnom roku, v ktorom sa tieto zariadenia uviedli do prevádzky, a v bezprostredne nasledujúcich piatich rokoch; za prvé uvedenie do prevádzky sa považujú aj prípady, keď boli zariadenia rekonštruované, ak príjmy z prevádzky týchto zariadení neboli už oslobodené do dane;
  2. g)z výroby zariadení na zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení na recykláciu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení alebo technológií na úpravu nebezpečných odpadov, ktorou sa zníži ich nebezpečnosť, objem alebo hmotnosť, z prevádzky skládok alebo ich častí slúžiacich na ukladanie nebezpečných odpadov,7) z prevádzky skládok registrovaných ako osobitne určená skládka8) a z vykonávania sanácií starých skládok nebezpečných odpadov a z prevádzky spaľovní na spaľovanie nebezpečných odpadov;
  3. h)z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak nejde o predaj cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje päť rokov; od dane nie sú oslobodené príjmy z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak o ich obstaraní daňovník účtoval,5) a to do piatich rokov od skončenia podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti; od dane nie sú oslobodené príjmy, ktoré plynú daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom prevode členských práv družstva alebo o prevode účasti na obchodných spoločnostiach v dobe do piatich rokov od nadobudnutia, aj keď zmluva o prevode bude uzatvorená až po piatich rokoch od ich nadobudnutia;
  4. i)z odpisu záväzkov pri vyrovnaní vykonanom

osobitného predpisu;9)

  1. j)zo speňaženia konkurznej podstaty;9)
  2. k)poskytovaný formou dávok, podpôr a služieb z povinného zdravotného poistenia,10) nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia11) a z poistenia v nezamestnanosti12) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu, ako aj formou sociálnych dávok poskytovaných namiesto dávok z povinného poistenia;
  3. l)prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti

osobitného predpisu.13)

(2)Od dane sú oslobodené aj
  1. a)dávky sociálnej pomoci, sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,14) štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi15) a ďalšie dávky sociálneho zabezpečenia;16)
  2. b)plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce17) s výnimkou platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy

§ 7

; c) plnenia poskytované ozbrojenými silami vojakom základnej služby, vojakom náhradnej služby, vojakom zdokonaľovacej služby, vojakom prípravnej služby a žiakom vojenských škôl

osobitných predpisov;18) d) plnenia poskytované v cudzej mene vojakom ozbrojených síl, ktorí sú vyslaní mimo územia Slovenskej republiky

osobitného predpisu;19) e) sociálne dávky a dávky výsluhového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby

osobitných predpisov;20) f) disciplinárne odmeny poskytované príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby

osobitných predpisov;21)

  1. g)plnenia poskytované občanom v súvislosti s výkonom civilnej služby;22)
  2. h)časť platu a časť náhrady platu za dovolenku v cudzej mene zamestnancov zahraničnej služby;23)
  3. i)vecné alebo peňažné dary poskytované príslušníkom, zamestnancom a členom jednotiek požiarnej ochrany a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku;24)
  4. j)odmeny vyplácané zdravotníckou správou darcom za odber krvi a iných biologických materiálov z ľudského organizmu;
  5. k)plnenia z poistenia osôb s výnimkou plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku a z dôchodkového poistenia;
  6. l)prijaté náhrady škôd, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu s výnimkou platieb prijatých ako 1. náhrada za stratu príjmu, 2. náhrada za škodu spôsobenú na majetku, o ktorom v čase vzniku škody daňovník účtoval5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ho evidoval

§ 9ods.

4, 3. náhrada za škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 7) daňovníka a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 9); m) štipendiá25) zo štátneho rozpočtu a takéto plnenia poskytované zo zahraničia, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení26) vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky27) z prostriedkov štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí a zo štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia a plnenia poskytované neziskovou organizáciou28) s výnimkou platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy

§ 6

a 7;

  1. n)prijaté ceny a výhry v hodnote neprevyšujúcej 5 000 Sk za cenu alebo výhru, pričom od dane nie sú oslobodené príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov a ceny zo športových súťaží prijatých daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 7); cena z verejnej súťaže a podobná cena plynúca zo zahraničia je oslobodená od dane v plnej výške, ak ju príjemca daroval na účely uvedené v § 12 ods. 10 v plnej výške obci alebo právnickej osobe so sídlom na území Slovenskej republiky; cenou alebo výhrou sa rozumie 1. cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže s výnimkou odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny, 2. výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania, 3. cena zo športovej súťaže;
  2. o)úroky z vkladov zo stavebného sporenia vrátane úrokov zo štátnej podpory

osobitného predpisu;29)

  1. p)úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov;30)
  2. r)výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu menu;31)
  3. s)výnosy zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu;30)
  4. t)úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane;32)
  5. u)peňažné náhrady z garančného fondu.12) § 5 Základ dane

(1)Základom dane je suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v kalendárnom roku (ďalej len „zdaňovacie obdobie“) presahujú výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, ak ďalej pri jednotlivých druhoch príjmov (§ 6 až 10) nie je ustanovené inak.
(2)Základom dane daňovníka, ktorému plynú v zdaňovacom období súbežne dva alebo viac druhov príjmov uvedených v § 6 až 10, je súčet čiastkových základov dane zistených

jednotlivých druhov príjmov s použitím ustanovenia odseku 1.

(3)Ak

účtovníctva alebo evidencie vedenej

§ 9ods.

4 výdavky presiahnu príjmy uvedené v § 7 a 9, rozdiel je stratou. O stratu upravenú

§ 23

(ďalej len „daňová strata“) sa zníži úhrn čiastkových základov dane zistených

jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 s použitím ustanovenia odseku 1. Odpočítavaná daňová strata sa nezvyšuje o príjmy, o ktorých daňovník účtuje,5) ak sú zdaňované osobitnou sadzbou dane (§ 36). Daňovú stratu alebo jej časť, ktorú nemožno uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom období, v ktorom vznikla, možno odpočítať od úhrnu čiastkových základov dane zistených

jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach

ustanovení § 34.

(4)Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (§ 6) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sa považujú za príjmy plynúce daňovníkovi v tomto zdaňovacom období. U daňovníka s príjmami

§ 7

a 9 sa prihliadne na zásoby obstarané aj v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník začal činnosť. Rovnako sa posudzujú aj iné nevyhnutne vynaložené výdavky daňovníka spojené so začatím činnosti.

(5)Do základu dane sa nezahŕňajú príjmy oslobodené od dane a príjmy, pre ktoré je ďalej ustanovené, že sa z nich daň vyberá osobitnou sadzbou

§ 36zo samostatného základu dane.

(6)Príjmy uvedené v § 8 až 10, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zdaňujú u jedného z nich. § 6 Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky
(1)Príjmami zo závislej činnosti sú
  1. a)príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, zo služobného pomeru alebo z členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov z praktického výcviku;
  2. b)príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby;
  3. c)odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb;
  4. d)odmeny obvinených vo väzbe33) a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované

osobitného predpisu;34) e) príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované

osobitného predpisu;35)

  1. f)príjmy plynúce daňovníkovi v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo funkcie, aj keď sa vyplácajú ako náhrada za stratu týchto príjmov platiteľom, u ktorého daňovník nevykonáva alebo nevykonával túto závislú činnosť alebo funkciu;
  2. g)obslužné.36)

(2)Daňovník s príjmami zo závislej činnosti a funkčných požitkov sa ďalej označuje ako „zamestnanec“, platiteľ príjmu ako „zamestnávateľ“. Zamestnávateľom na účely tohto zákona je aj platiteľ príjmu uvedený v § 2 ods. 2 alebo v § 17 ods. 2, u ktorého zamestnanec vykonáva prácu

jeho príkazov, aj keď príjem za túto prácu je na základe zmluvného vzťahu vyplácaný prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely ďalších ustanovení tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník uvedený v § 2 ods. 2 alebo v § 17 ods. 2. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.

(3)Príjmami

odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny nárok pravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo funkcie. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré dostáva osoba, na ktorú prešlo príslušné právo na tieto príjmy.

(4)Príjmy

odseku 1 písm.

  1. a)a
  2. f)a odseku 9 plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorých úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom mesiaci sumu 4 000 Sk, sú po znížení

odseku 12 písm. a) samostatným základom dane (§ 36). Uvedené platí v prípade, ak ide o príjmy plynúce zamestnancovi od zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec neuplatňuje nezdaniteľné časti základu dane na výpočet preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.

(5)Príjmy uvedené v odseku 1 písm. e) sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(6)Príjmom zamestnanca, ktorému zamestnávateľ poskytuje motorové vozidlo na používanie na služobné a súkromné účely, je suma vo výške 1 % z ceny obstarania vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac používania na takéto účely, najmenej však 2 000 Sk za kalendárny mesiac. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši.
(7)Za príjem zo závislej činnosti sa nepovažuje a predmetom dane okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane

§ 3ods.

4, nie je a) náhrada cestovných výdavkov poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok

osobitných predpisov,37) ani vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené týmito predpismi;37) b) hodnota poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov

osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia vrátane ich udržiavania (napr. pracovné odevy, uniformy);

  1. c)suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vydal, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ;
  2. d)suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom38) na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca;
  3. e)hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.39)

(8)Od dane sú oslobodené okrem príjmov uvedených v § 4 aj a) nepeňažné príjmy zamestnanca poskytnuté ako
  1. suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý príjem,
  2. hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov,
  3. hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,
  4. použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 12),
  5. zvýhodnenie plynúce zamestnancovi z nižšieho úroku pri poskytnutí pôžičky od zamestnávateľa, ako je bežne používaný úrok v mieste a v čase poskytnutia tejto pôžičky, ak úhrnná suma pôžičiek poskytnutých zamestnancovi nepresiahne 50 000 Sk v kalendárnom roku; ak úhrnná suma pôžičiek presiahne 50 000 Sk v kalendárnom roku, peňažné zvýhodnenie vzťahujúce sa na celú sumu je predmetom dane

odseku 3, 6. poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie a príspevky na poistenie v nezamestnanosti

osobitných predpisov40) (ďalej len „povinné poistné“), ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca, 7. príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca

osobitného predpisu;41)

  1. b)príspevky zamestnávateľa na vstupenky na kultúrne programy a športové akcie vrátane poskytnutia vstupeniek; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 12);
  2. c)príjmy členov bytových družstiev z osobného plnenia pri svojpomocnej družstevnej bytovej výstavbe, ktoré sa im nevyplácajú v hotovosti, ale sa pripisujú na ich členské podiely;
  3. d)príjmy získané nadobudnutím zamestnaneckých akcií

osobitného predpisu42) za nižšiu ako menovitú hodnotu s výnimkou príjmov z nich plynúcich a príjmov plynúcich zo spätného odpredaja (vrátenia) týchto akcií za vyššiu ako nadobúdaciu hodnotu;

  1. e)príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ak nejde o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 22 ods. 2);
  2. f)náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993.

(9)Funkčnými požitkami na účely tohto zákona sú
  1. a)platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky a prokurátorov Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi43) a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky;
  2. b)odmeny za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy, v štátnych orgánoch, v občianskych združeniach26) a v iných záujmových združeniach alebo spoločenstvách a v profesijných komorách.
(10)Príjmami

odseku 9 a predmetom dane nie sú náhrady výdavkov a plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok

osobitných predpisov,43) s výnimkou náhrady ušlého príjmu a náhrady za stratu času.

(11)Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú rovnako aj na plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie.
(12)Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy zo závislej činnosti alebo funkčné požitky s výnimkou uvedenou v odsekoch 4 a 5 znížené o
  1. a)povinné poistné,40) ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu;
  2. b)príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec

osobitného predpisu.41) § 7 Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

(1)Príjmami z podnikania sú
  1. a)príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,44)
  2. b)príjmy zo živnosti,45)
  3. c)príjmy z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia

osobitných predpisov,46) d) podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti na zisku

odsekov 5 a 6.

(2)Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 6, sú príjmy
  1. a)z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo z iného duševného vlastníctva vrátane práv príbuzných autorskému právu,47) a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,
  2. b)z činností,48) ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním

osobitných predpisov, c) znalcov a tlmočníkov za činnosť

osobitného predpisu.49)

(3)Príjmom

odsekov 1 a 2 je aj

  1. a)príjem z akéhokoľvek nakladania s majetkom, o ktorom daňovník účtuje5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť,
  2. b)úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
  3. c)príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 23 ods. 18) na základe zmluvy o predaji podniku.50)

(4)Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odsekoch 1 až 3 s výnimkou uvedenou v odseku 8, znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 24). Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 23 až 34. Príjmy uvedené v odseku 1 písm.
  1. d)sa môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 7. Príjmy uvedené v § 22 ods. 1 písm.
  2. d)bodoch 1 až 3 plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(5)Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného

§ 23až 33.

Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk

spoločenskej zmluvy, inak rovnakým dielom.51) Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť

§ 23

až 33 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti.

(6)Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného

§ 23až 33 pripadajúca na komplementára.

Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára

spoločenskej zmluvy, inak rovnakým dielom.52) Ak vykáže komanditná spoločnosť

§ 23

až 33 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.

(7)Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa znižujú o povinné poistné,40) ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti, za predpokladu, že toto povinné poistné nie je nákladom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti. Povinné poistné platené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov alebo komanditnou spoločnosťou za komplementárov je u spoločníkov alebo u komplementárov oslobodené od dane.
(8)Samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36) sú príjmy uvedené v odseku 2 písm.
  1. a)plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ak
  2. a)ide o príjmy za príspevky do novín, časopisu, rozhlasu alebo televízie s výnimkou umeleckých výkonov53) a súčasne
  3. b)ich úhrn nepresiahne u toho istého platiteľa v kalendárnom mesiaci 4 000 Sk.
(9)Ak daňovník neuplatní daňové výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže uplatniť výdavky s výnimkou uvedenou v § 11 ods. 2 vo výške
  1. a)60 % z príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,44)
  2. b)35 % z príjmov uvedených v odseku 2 písm.
  3. a)s výnimkou príjmov

odseku 8, c) 25 % z príjmov zo živnosti, z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia

osobitných predpisov a z príjmov uvedených v odseku 2 písm. b) a c). Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.

(10)Ak daňovník uplatní výdavky

odseku 9, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti okrem výdavkov, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory, príspevky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, zo štátnych fondov a z Národného úradu práce17) a ktoré môže uplatniť najviac v preukázateľnej výške. Ak daňovník uplatní výdavky

odseku 9, je povinný používať takýto spôsob uplatnenia výdavkov aj pri ostatných druhoch príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2.

(11)O hnuteľných veciach a nehnuteľnostiach v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť obaja manželia, účtuje5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť jeden z manželov.
(12)Výdavky súvisiace s využívaním hnuteľných vecí a nehnuteľností

odseku 11 sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti.

(13)Príjem z predaja hnuteľných vecí alebo nehnuteľností uvedených v odseku 11 sa zdaňuje tomu manželovi, ktorý o nich účtoval.5)
(14)Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a) a v odseku 2 písm. a), ktoré sú výsledkom niekoľkoročnej činnosti daňovníka alebo plynú z využitia veci a práv naraz za viac rokov, možno rozdeliť rovnomerne na zdaňovacie obdobie, v ktorom sa dosiahli, a na zdaňovacie obdobie predchádzajúce, najviac však na tri pomerné časti. Príjmy z lesného hospodárstva dosiahnuté ťažbou dreva možno rozdeliť najviac na desať pomerných častí. Na výdavky vzťahujúce sa na tieto príjmy, ktoré sa už uplatnili pri zdanení príjmov v minulých zdaňovacích obdobiach, sa neprihliadne. Jedna pomerná časť sa zahrnie do základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, v ktorom daňovník dosiahol príjem, a zistí sa percento dane zo základu dane. Týmto percentom sa vypočíta daň zo zostávajúcej časti, prípadne zostávajúcich častí príjmu, ktorý daňovník dosiahol za niekoľko zdaňovacích období. Na výpočet dane sa použije sadzba dane najmenej vo výške 12 %. § 8 Príjmy z kapitálového majetku
(1)Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy

§ 6ods.

1 alebo § 7 ods. 1 písm. d), sú

  1. a)úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, podiely na zisku akciovej spoločnosti (dividendy) a podiely na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach, podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách a podiely členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkových spoločenstiev,54)
  2. b)úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách vrátane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte a z bežného účtu s výnimkou úrokov uvedených v § 7 ods. 3,
  3. c)úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,
  4. d)podiely na zisku tichého spoločníka z účasti na podnikaní, ak sa nepoužijú na doplnenie vkladu zníženého o podiely na stratách do pôvodnej výšky,
  5. e)plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia s výnimkou plnení z dôchodkového zabezpečenia a z doplnkového dôchodkového poistenia

osobitného predpisu41) znížené o zaplatené poistné; na výpočet základu dane sa použije § 10 ods. 3 písm. e), f) výnosy zo zmeniek.

(2)Príjmom z kapitálového majetku je aj
  1. a)výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a nižšou predajnou hodnotou pri jeho vydaní alebo pri vrátení zamestnaneckej akcie z rozdielu medzi jej menovitou hodnotou a nižšou predajnou hodnotou pri jej vydaní; v prípade predčasného spätného nákupu sa použije namiesto menovitej hodnoty cena spätného nákupu,
  2. b)príjmy z prevodu predkupného práva na cenné papiere.
(3)Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b),
  1. d)a
  2. e)a v odseku 2 písm. a), plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36); v prípade štátnych dlhopisov, ktorých výnos je určený pevnou úrokovou sadzbou, sa tento výnos u majiteľa zahrnie do základu dane pri splatnosti dlhopisu. Ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane)

§ 5ods. 2.

(4)Príjmy uvedené v odseku 1 písm.
  1. c)a
  2. f)neznížené o výdavky a príjmy uvedené v odseku 2 písm.
  3. b)znížené o cenu obstarania predkupného práva sú základom dane (čiastkovým základom dane).
(5)Úroky a iné výnosy plynúce z vkladov, ktoré prijíma banka alebo pobočka zahraničnej banky55) len od svojich zamestnancov za iných podmienok ako od ostatných fyzických osôb, sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). § 9 Príjmy z prenájmu
(1)Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v § 6 až 8, sú príjmy
  1. a)z prenájmu nehnuteľností (ich častí) alebo bytov (ich častí),
  2. b)z prenájmu hnuteľných vecí s výnimkou príležitostného prenájmu

§ 10ods. 1 písm. b).

(2)Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odseku 1 znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 24). Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 23 až 34. Príjem z prenájmu, ktorý plynie daňovníkovi uvedenému v § 2 ods. 3, je samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(3)Ak daňovník neuplatní daňové výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže ich uplatniť vo výške 25 % z úhrnu príjmov uvedených v odseku 1. Ak daňovník uplatní výdavky

tohto odseku, sú v sumách výdavkov zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z prenájmu. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.

(4)Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odseku 1 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o
  1. a)príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede,
  2. b)hmotnom majetku a nehmotnom majetku, ktorý možno odpisovať,
  3. c)tvorbe a použití rezervy na opravy hmotného majetku, ak rezervu vytvára,
  4. d)zásobách, pohľadávkach a záväzkoch v zdaňovacom období, v ktorom sa skončí prenájom.
(5)Evidenciu

odseku 4 je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť

osobitného predpisu.56)

(6)Ak sa daňovník, ktorý má príjmy

odseku 1 a uplatňuje pri týchto príjmoch preukázateľne vynaložené daňové výdavky, rozhodne namiesto vedenia evidencie

odseku 4 účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva z osobitných predpisov,5) je povinný

týchto predpisov postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia. § 10 Ostatné príjmy

(1)Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy

§ 6

až 9, sú najmä

  1. a)príjmy z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy,
  2. b)príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,
  3. c)príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, ak nejde o činnosť vykonávanú v rámci podnikania [§ 7 ods. 1 písm. a)],
  4. d)príjmy z predaja vlastných nehnuteľností alebo hnuteľných vecí a cenných papierov s výnimkou uvedenou v § 4,
  5. e)príjmy z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva s výnimkou uvedenou v § 4,
  6. f)príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,57)
  7. g)prijaté výživné, dôchodky58) a obdobné opakujúce sa požitky s výnimkou uvedenou v písm.
  8. m)a v § 4,
  9. h)podiel spoločníka obchodnej spoločnosti s výnimkou spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti alebo podiel člena družstva na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti alebo družstva,
  10. i)vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti s výnimkou spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti alebo pri zániku členstva v družstve,
  11. j)výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm.
  12. b)a v § 4,
  13. k)ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží s výnimkou uvedenou v § 4,
  14. l)podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch vypomáhajúcich osôb,
  15. m)dávky poskytované z doplnkového dôchodkového poistenia

osobitného predpisu.41)

(2)Od dane sú okrem príjmov uvedených v § 4 oslobodené aj a) príjmy

odseku 1 písm.

  1. a)až c), ak ich úhrn u daňovníka nepresiahne v zdaňovacom období 10 000 Sk,
  2. b)výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného

osobitných predpisov59) v hodnote neprevyšujúcej 300 000 Sk za každú výhru.

(3)Základom dane (čiastkovým základom dane) je príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Základom dane (čiastkovým základom dane) a) pri príjmoch z predaja tuzemských verejne obchodovateľných cenných papierov6) vrátane spätného predaja (vyplatenia) tuzemských podielových listov znížených o výdavky

odseku 5 je suma prevyšujúca 50 000 Sk, b) pri príjmoch

odseku 1 písm.

  1. j)a k), ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí, je príjem neznížený o výdavky,
  2. c)pri nepeňažnom vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva u spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva je rozdiel, ktorý vznikne pri jeho ocenení

§ 29ods.

1 písm. c) a jeho obstarávacou cenou

§ 29ods.

1 písm. a) alebo zostatkovou cenou zistenou

§ 29ods.

2 v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje, ak je vkladom majetok, ktorý sa

tohto zákona odpisoval; uvedený postup sa neuplatní, ak je vkladom majetok, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane

§ 4ods.

1 písm. a),

  1. b)a e),
  2. d)pri predaji osobných dopravných prostriedkov, o ktorých daňovník účtoval,5) s limitovanou vstupnou cenou

§ 24ods.

2 písm. a) alebo limitovaným nájomným

§ 24ods.

3 písm. f), je zostatková cena a časť predajnej ceny

§ 23ods.

20, e) je dôchodok

osobitných predpisov58) po znížení o sumu ceny obstarania rovnomerne rozdelenú na obdobie poberania dôchodku; toto obdobie sa zistí ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života

údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať. Dôchodky poskytované zamestnávateľom svojim zamestnancom, a to aj bývalým zamestnancom, sú príjmami

§ 6.

(4)Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnú aj príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) a e), ktoré plynú zo splátok na základe uzavretej kúpnej zmluvy alebo prevodu, alebo z preddavku na základe uzavretej zmluvy o budúcom predaji alebo prevode v tom zdaňovacom období, v ktorom boli dosiahnuté.
(5)Pri príjmoch

odseku 1 písm.

  1. d)je výdavkom
  2. a)kúpna cena, ktorú daňovník za vec preukázateľne zaplatil,
  3. b)cena zistená na účely dane z dedičstva alebo dane z darovania,60) ak daňovník vec nadobudol dedením alebo darovaním,
  4. c)zostatková cena

§ 29ods.

2, ak ide o majetok, o ktorom daňovník účtoval5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom (§ 9), alebo ho evidoval

§ 9ods.

4 ako majetok využívaný na prenájom,

  1. d)cena veci zistená v čase jej nadobudnutia, ak ju daňovník získal zámenou,
  2. e)finančné prostriedky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil na technické zhodnotenie, opravu a údržbu veci vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci s výnimkou výdavkov na osobné účely daňovníka,
  3. f)zaplatená daň z prevodu a prechodu nehnuteľností,60) ak ide o príjem z predaja nehnuteľnosti,
  4. g)výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov,
  5. h)výdavky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil, ak ide o majetok, ktorý daňovník obstaral alebo vyrobil vo vlastnej réžii.

(6)Výdavkom

odseku 5 nie je hodnota daňovníkovej vlastnej práce na veci, ktorú si sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil.

(7)Pri príjmoch

odseku 1 písm. e),

  1. h)a
  2. i)sa za výdavok považuje vklad alebo nadobúdacia cena podielu. Nepeňažný vklad sa oceňuje rovnako ako nepeňažný príjem v čase vykonania vkladu do obchodnej spoločnosti alebo družstva (§ 3 ods. 3). Ak je vkladom majetok, ktorý bol na účely tohto zákona odpisovaný, považuje sa za výdavok zostatková cena

§ 29ods.

2. Ak je vkladom nehnuteľnosť obstaraná alebo nadobudnutá v čase kratšom ako dva roky pred vložením do spoločnosti alebo družstva, považuje sa za obstarávací alebo nadobúdací výdavok cena tejto nehnuteľnosti alebo zostatková cena

§ 29ods.

2, ak ide o nehnuteľnosť už odpisovanú

tohto zákona.

(8)Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy

odseku 1 písm.

  1. d)a
  2. e)v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľností alebo na prevod obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno

tohto ustanovenia uplatniť.

(9)Ak daňovník pri príjmoch

odseku 1 písm. c) neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmu, môže uplatniť výdavky vo výške 50 % z týchto príjmov.

(10)Príjmy

odseku 1 písm.

  1. h)až
  2. k)a
  3. m)plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak plynú tieto príjmy zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane)

§ 5ods. 2.

(11)Príjmy z cien z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak je v cene z verejnej súťaže zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa o sumu pripadajúcu na túto odmenu základ dane zdaňovaný osobitnou sadzbou dane a táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 7. U daňovníkov (§ 2 ods. 2), u ktorých je športová činnosť inou samostatnou zárobkovou činnosťou, sa považujú prijaté ceny zo športových súťaží za príjmy uvedené v § 7. Ak príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane)

§ 5ods.

  1. Príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov sa považujú za príjmy uvedené v §
  2. § 11 Výpočet príjmu spoluvlastníka, účastníka združenia, ktoré nie je právnickou osobou, a vypomáhajúcej osoby

(1)Príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú medzi daňovníkov

ich spoluvlastníckych podielov.61)

(2)Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) s výnimkou príjmov, ktoré sa zdaňujú

§ 14

a 15, na základe písomnej zmluvy o združení62) alebo písomného vyhlásenia o združení sa63) a daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozdeľujú medzi daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. Rovnako sa rozdeľujú príjmy a daňové výdavky pri spoločnom podnikaní (§ 7) na základe písomnej zmluvy o združení62) medzi fyzickými osobami a právnickými osobami.

(3)Príjmy

§ 7ods.

1 písm.

  1. a)až
  2. c)a § 7 ods. 2 s výnimkou príjmov účastníkov združenia62) a spoločníkov pozemkových spoločenstiev63) a príjmov uvedených v § 7 ods. 1 písm.
  3. a)a b), ktoré sa zdaňujú

§ 14

a 15, dosiahnuté za výpomoci osôb, ktoré žijú v domácnosti64) s daňovníkom, a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú na tieto vypomáhajúce osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a výdavkoch bol v úhrne najviac 20 %. Príjmy nemožno rozdeľovať na deti povinné školskou dochádzkou ani v kalendárnom roku, v ktorom ju skončia, ani na deti, ani na manželku (manžela), ak sa uplatňujú ako vyživované osoby (§ 12). § 12 Zníženie základu dane

(1)Základ dane sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane

odsekov 2 a 3 a o hodnotu darov

odseku 10.

(2)Nezdaniteľné časti základu dane sú sumy
  1. a)38 760 Sk ročne na daňovníka;
  2. b)11 400 Sk ročne na vyživované dieťa žijúce v domácnosti64) s daňovníkom; prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti64) nemá vplyv na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane; táto suma sa zvyšuje na dvojnásobok ročne, ak

rozhodnutia alebo posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne ide o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť;

  1. c)12 000 Sk ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti,64) ak nemá vlastné príjmy presahujúce 38 760 Sk ročne. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky15) a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie;
  2. d)8 400 Sk ročne, ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok;
  3. e)16 800 Sk ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok na priznanie je invalidita, alebo je daňovník

osobitných predpisov invalidný, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov ako z dôvodu jeho invalidity.

(3)Ak je daňovník držiteľom preukazu o ťažkom zdravotnom postihnutí, zvyšuje sa suma

odseku 2 písm.

  1. d)alebo písm.
  2. e)na 48 000 Sk ročne, a to aj keď nepoberá čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Tieto sumy možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný dôchodok, výsluhový dôchodok,65) výsluhový príspevok vyplácaný, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov,66) invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok.

(4)Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu

odseku 2 písm. a), ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku65) alebo výsluhového príspevku vyplácaného, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov66) (ďalej len „dôchodky“) alebo mu tieto dôchodky boli priznané spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a sú vyššie ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane

odseku 2 písm. a). Ak suma týchto dôchodkov neprevyšuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane

odseku 2 písm. a), zníži sa základ dane

odseku 2 písm. a) len vo výške rozdielu medzi vyplatenou sumou týchto dôchodkov a sumou, o ktorú sa znižuje základ dane

odseku 2 písm. a). Na prídavky na deti a na príplatok k prídavkom na deti sa neprihliada.

(5)Daňovníkovi uvedenému v § 2 ods. 3 sa základ dane neznižuje o sumy uvedené v odseku 2 písm. b) až e) a v odseku 3.
(6)Za vyživované dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa druhého z manželov a vnuk, ak jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie uplatniť) sa považuje
  1. a)maloleté dieťa,
  2. b)plnoleté dieťa až do dovŕšenia veku 26 rokov, ak nepoberá invalidný dôchodok a 1. sústavne sa pripravuje na budúce povolanie67) štúdiom alebo predpísaným výcvikom, alebo 2. nemôže sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu, alebo 3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie, alebo 4. na budúce povolanie je schopné sa pripravovať len za mimoriadnych podmienok.
(7)Ak dieťa uvedené v odseku 6 uzavrie manželstvo a žije v domácnosti64) s manželom (manželkou), môže uplatniť manžel (manželka) zníženie základu dane

odseku 2 písm. c). Ak manžel (manželka) nemá príjmy, z ktorých by mohol (mohla) toto zníženie základu dane uplatniť, môže uplatniť zníženie základu dane

odseku 2 písm. b) rodič dieťaťa alebo daňovník, u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v spoločnej domácnosti.64)

(8)Ak v rámci jednej domácnosti64) vyživujú dieťa (deti) viacerí daňovníci (napr. manželia), môže ho (ich) na účely dane uplatniť len jeden z nich. Pri použití odseku 9 môže uplatniť dieťa (deti) po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky nároku spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nárok si uplatní alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.
(9)Daňovník, u ktorého podmienky na zníženie základu dane

odseku 2 písm.

  1. b)až
  2. e)a odseku 3 trvajú len jeden mesiac alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, si môže znížiť základ dane len o sumu vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky. Zníženie základu dane na dieťa uplatní daňovník už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie.

(10)Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov poskytnutých obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže, na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti a na telovýchovné a športové účely, ak úhrnná hodnota darov v zdaňovacom období je aspoň 500 Sk; v úhrne možno odpočítať najviac 10 % zo základu dane nezníženého o nezdaniteľné časti základu dane

odsekov 2 a 3; ako dar na zdravotnícke účely sa hodnota jedného odberu krvi a iných biologických materiálov bezpríspevkového darcu oceňuje sumou 2 000 Sk.

(11)Súčasťou hodnoty darov daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, ktorú možno odpočítať od základu dane

odseku 10, je aj časť hodnoty darov poskytnutých verejnou obchodnou spoločnosťou na účely vymedzené v odseku 10 určená v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje základ dane alebo daňová strata

§ 7ods. 5.

(12)Súčasťou hodnoty darov daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, ktorú možno odpočítať od základu dane

odseku 10, je aj časť hodnoty darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou na účely vymedzené v odseku 10 pripadajúca na komplementára v pomere, v akom sa rozdeľuje na jednotlivých komplementárov základ dane alebo daňová strata

§ 7ods. 6. § 13 Sadzba dane

(1)Daň zo základu dane s výnimkou základu dane

§ 14ods.

5 zníženého

§ 12

, zaokrúhleného na celé stovky Sk nadol sa vypočíta nad Sk do Sk - 90 000 12 % 90 000 150 000 10 800 Sk + 20 % zo základu presahujúceho 90 000 Sk 150 000 240 000 22 800 Sk + 25 % zo základu presahujúceho 150 000 Sk 240 000 396 000 45 300 Sk + 30 % zo základu presahujúceho 240 000 Sk 396 000 564 000 92 100 Sk + 35 % zo základu presahujúceho 396 000 Sk 564 000 1 128000 150 900 Sk + 40 % zo základu presahujúceho 564 000 Sk 1 128 000 a viac 376 500 Sk + 42 % zo základu presahujúceho 1 128 000 Sk

(2)Daň vypočítaná

odseku 1 sa znižuje o sumy

§ 35ods. 16. § 14 Osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov vykonávajúcich poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo

(1)Daňovník, ktorý má príjmy

§ 7ods.

1 písm.

  1. a)a tieto v zdaňovacom období nepresiahnu 1 500 000 Sk, môže uplatniť výdavky vo výške 65 % z týchto príjmov, ak
  2. a)nemá iné druhy príjmov uvedené v § 6 až 10 okrem príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36), a
  3. b)nie je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty68) a
  4. c)nie je registrovaný ako platiteľ spotrebnej dane69) a
  5. d)neuplatňuje daňové výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (§ 24) alebo výdavky

§ 7ods. 9.

(2)Ak daňovník uplatní výdavky

odseku 1, sú v sumách výdavkov zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z podnikania okrem zaplateného povinného poistného,40) ktoré je daňovník povinný platiť

osobitného predpisu, a výdavkov, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory, príspevky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, zo štátnych fondov a z Národného úradu práce17) a ktoré môže uplatniť naviac v preukázateľnej výške.

(3)Daňovník, ktorý má príjmy

§ 7ods.

1 písm. a) a uplatňuje pri týchto príjmoch výdavky

odsekov 1 a 2, vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o

  1. a)príjmoch v časovom slede,
  2. b)hmotnom majetku a nehmotnom majetku využívanom na podnikanie,
  3. c)pohľadávkach a záväzkoch,
  4. d)prijatých a vydaných účtovných dokladoch.5)

(4)Daňovník je povinný evidenciu

tohto zákona a

osobitných predpisov70) uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť.56)

(5)Základom dane je rozdiel medzi príjmami a výdavkami

odsekov 1 a 2.

(6)Daň zo základu dane zníženého

§ 12zaokrúhleného na celé stovky Sk nadol je 7 %.

Vypočítaná daň sa neznižuje o sumy

§ 35ods. 16.

(7)Daňovníkovi, ktorý spĺňa podmienky

predchádzajúcich odsekov, sa poskytuje úľava na dani vo výške 100 % dane vykázanej v daňovom priznaní počas prvých troch bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počítaných od roku, v ktorom dosiahol po prvýkrát príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, za podmienok, ak

  1. a)ide o daňovníka, ktorému prvé osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo44) nadobudlo právoplatnosť po 31. decembri 1999, a
  2. b)pokračuje vo vykonávaní tejto činnosti počas aspoň troch bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov od roku, za ktorý sa mu poskytla úľava na dani, a
  3. c)nárok na úľavu na dani uplatní v daňovom priznaní (§ 38).

(8)Ak daňovník nesplní podmienky uvedené v odseku 7, je povinný sumu dane vo výške poskytnutej úľavy zaplatiť v lehote do 30 dní odo dňa vzniku skutočnosti preukazujúcej ich nesplnenie. Ak v tejto lehote daňovník daň nezaplatí, správca dane dorubí daň a vyrubí penále a úrok

§ 55.

(9)Na daňovníka, ktorý platí daň

odseku 6, sa nevzťahujú ustanovenia o platení preddavkov (§ 40). § 15 Osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré živnosti

(1)Daňovník, ktorý má príjmy

§ 7ods.

1 písm. b) z činností uvedených v prílohe č. 1 a príjmy z výroby predmetov, ktoré sú výsledkom jeho tvorivej činnosti,71) sa môže rozhodnúť pre osobitný spôsob zdaňovania a platenia dane (ďalej len „paušálna daň“) z týchto príjmov na bežné zdaňovacie obdobie.

(2)Paušálnu daň môže platiť daňovník, a) ktorý má živnostenské oprávnenie len na činnosti

odseku 1 a b) ktorého úhrn príjmov z činností

odseku 1 v predchádzajúcom zdaňovacom období s výnimkou príjmov zdaňovaných osobitnou sadzbou dane (§ 36) nepresiahol 1 500 000 Sk a

  1. c)ktorý nemal v predchádzajúcom zdaňovacom období iné druhy príjmov uvedených v § 6 až 10 s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36), a príjmov oslobodených od dane a
  2. d)ktorý nie je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty68) a
  3. e)ktorý nie je registrovaný ako platiteľ spotrebnej dane.69)

(3)Daňovník, ktorý spĺňa podmienky

odseku 2 a rozhodne sa pre platenie paušálnej dane, vedie na daňové účely počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o

  1. a)príjmoch v časovom slede preukázateľným spôsobom,70)
  2. b)hmotnom majetku a nehmotnom majetku využívanom na podnikanie,
  3. c)pohľadávkach a záväzkoch,
  4. d)prijatých a vydaných účtovných dokladoch.5)

(4)Daňovník je povinný evidenciu

tohto zákona a

osobitných predpisov70) uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo paušálnu daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť.56)

(5)Ak daňovník podá daňové priznanie k paušálnej dani a v bežnom zdaňovacom období a) úhrn jeho príjmov z činností

odseku 1 s výnimkou príjmov zdaňovaných osobitnou sadzbou dane (§ 36) v bežnom zdaňovacom období presiahne sumu 1 500 000 Sk, alebo

  1. b)daňovníkovi začnú plynúť v zdaňovacom období aj iné druhy príjmov uvedené v § 6 až 10 s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36), a príjmov oslobodených od dane, alebo
  2. c)sa stane registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty,68) alebo
  3. d)sa stane registrovaným platiteľom spotrebnej dane,69) je povinný odo dňa vzniku týchto skutočností viesť účtovníctvo

osobitného predpisu5) a za celé zdaňovacie obdobie je povinný vypočítať základ dane

§ 5

, podať daňové priznanie

§ 38

a zaplatiť daň

§ 13. Zaplatená paušálna daň sa považuje za preddavok na daň na celé bežné zdaňovacie obdobie.

(6)Paušálna daň sa platí na bežné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania k paušálnej dani

odsekov 7 a 8. O zaplatení paušálnej dane vydá správca dane potvrdenie

osobitného predpisu.72)

(7)Daňovník, ktorý sa rozhodne pre platenie paušálnej dane, je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 31. januára bežného zdaňovacieho obdobia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu daň z príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom zdaňovacom období z činností

odseku 1.

(8)Daňovník, ktorý začne vykonávať činnosť

odseku 1 po 31. januári bežného zdaňovacieho obdobia a rozhodne sa pre platenie paušálnej dane, je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti živnostenského oprávnenia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu daň, najmenej však 4 000 Sk, z predpokladanej výšky príjmov z činností

odseku 1.

(9)Sadzba paušálnej dane z príjmov zaokrúhlených na celé koruny nadol je 2 % z príjmov do 500 000 Sk 2,25 % z príjmov do 1 000 000 Sk 2,5 % z príjmov do 1 500 000 Sk.
(10)Paušálna daň sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
(11)Paušálna daň vypočítaná

odseku 9 sa neznižuje o sumy

§ 35ods. 16.

(12)Na platenie paušálnej dane sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 40. § 16 Úľava na paušálnej dani
(1)Daňovníkovi s príjmami

§ 7ods.

1 písm. b) dosiahnutými z činností

§ 15ods.

1, ktorého prvé živnostenské oprávnenie nadobudlo právoplatnosť po 31. decembri 1999, sa poskytne úľava na paušálnej dani (§ 15) vo výške 100 % tejto dane uvedenej v daňovom priznaní v prvých dvoch rokoch vykonávania činnosti a vo výške 50 % tejto dane uvedenej v daňovom priznaní v treťom roku vykonávania činnosti, ak

  1. a)daňovník bol bezprostredne pred začatím vykonávania činnosti evidovaný nepretržite aspoň šesť mesiacov v evidencii Národného úradu práce ako nezamestnaný občan hľadajúci zamestnanie, alebo
  2. b)daňovník zamestnáva aspoň dvoch zamestnancov počas týchto troch celých zdaňovacích období, ktorí boli bezprostredne pred prijatím do zamestnania k daňovníkovi nepretržite evidovaní aspoň tri mesiace v evidencii Národného úradu práce ako nezamestnaní občania hľadajúci zamestnanie.

(2)Ak daňovník nepokračuje vo vykonávaní činností

§ 15ods.

1 počas aspoň troch bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov od roku, za ktorý sa mu poskytla úľava na paušálnej dani, a nesplní podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) alebo b), je povinný sumu dane vo výške poskytnutej úľavy zaplatiť v lehote do 30 dní odo dňa vzniku skutočnosti preukazujúcej jej nesplnenie. Ak v tejto lehote daňovník daň nezaplatí, správca dane dorubí daň a vyrubí penále a úrok

§ 55. TRETIA ČASŤ DAŇ Z PRÍJMOV PRÁVNICKÝCH OSÔB § 17 Daňovníci dane z príjmov právnických osôb

(1)Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú právnické osoby a subjekty, ktoré nie sú ani fyzickými osobami, ani právnickými osobami (ďalej len „daňovníci“).
(2)Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky, ale aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
(3)Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje iba na príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky (§ 22). § 18 Predmet dane
(1)Predmetom dane sú príjmy (výnosy) zo všetkej činnosti a z nakladania so všetkým majetkom (ďalej len „príjmy“), ak nie je ďalej ustanovené inak. Príjmom na účely tohto zákona je peňažné plnenie a nepeňažné plnenie ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to

druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia.

(2)Predmetom dane nie sú príjmy získané nadobudnutím akcií

osobitného predpisu,1) dedením2) alebo darovaním4) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, prípadne majetkového práva s výnimkou z nich plynúcich príjmov a s výnimkou darov, ktoré boli prijaté na účely

§ 12ods. 10 a § 20 ods. 7, ak sa nepoužili na ustanovené účely.

(3)Predmetom dane u investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy73) sú všetky príjmy investičnej (správcovskej) spoločnosti a príjmy podielových fondov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).
(4)Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,74) sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).
(5)Daňovníkmi

odseku 4 sú záujmové združenia právnických osôb, ak majú tieto združenia právnu subjektivitu, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pozemkové spoločenstvá, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, neinvestičné fondy, doplnkové dôchodkové poisťovne,41) zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, Fond ochrany vkladov, Slovenský pozemkový fond, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a Fond na podporu zahraničného obchodu.

(6)Predmetom dane verejnej obchodnej spoločnosti, Národnej banky Slovenska75) a Fondu národného majetku Slovenskej republiky76) sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).
(7)Predmetom dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka.
(8)Predmetom dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť základu dane komanditnej spoločnosti pripadajúca na komplementára. § 19 Oslobodenie od dane
(1)Od dane sú oslobodené
  1. a)príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5 plynúce z činnosti, na ktorej účel daňovník vznikol, ak táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu voči iným osobám, a ktorá je ich základným poslaním vymedzeným osobitným predpisom s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36); v rozpočtových a príspevkových organizáciách sú od dane oslobodené aj príjmy z činnosti, ktorá je vymedzená zriaďovateľom v zriaďovacej listine na plnenie jej základného účelu,77) a príjmy z prenájmu zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36),
  2. b)príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5, ak nepresiahli za zdaňovacie obdobie 300 000 Sk okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), a príjmov oslobodených od dane

tohto zákona; pri predaji majetku, ktorý daňovník využíval na výkon svojej činnosti, sa do ustanoveného limitu započíta rozdiel, o ktorý príjem z predaja tohto majetku prevyšuje výdavok na jeho obstaranie. Ak takto vymedzené príjmy presiahnu 300 000 Sk, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad uvedenú sumu. Výdavky nezahŕňané do základu dane, priraďované k sume oslobodených príjmov sa určia v rovnakom pomere, v akom je suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom zahŕňaným do základu dane,

  1. c)príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky rozložiteľných látok, ktorých doba rozkladu je kratšia ako polovica doby rozkladu porovnateľných látok neupravených týmto zariadením s výnimkou prírodných látok a materiálov, ktoré sú svojou povahou rozložiteľné bez ďalších úprav, zariadení na využitie geotermálnej energie, zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny do inštalovaného výkonu 1 MW, a to v kalendárnom roku, v ktorom boli po prvýkrát uvedené do prevádzky, a v bezprostredne nasledujúcich piatich rokoch. Za prvé uvedenie do prevádzky sa považujú aj prípady, keď boli zariadenia rekonštruované, ak príjmy z prevádzky týchto zariadení neboli už oslobodené,
  2. d)príjmy štátnych fondov a príjmy Fondu ochrany vkladov,78) ktoré sú ustanovené ako zdroj príjmov osobitnými predpismi79) okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36),
  3. e)príjmy plynúce z odpisu záväzkov pri vyrovnaní vykonanom

osobitného predpisu,9)

  1. f)príjmy plynúce zo speňaženia konkurznej podstaty,9)
  2. g)príjmy obcí z prenájmu a predaja majetku obcí.

(2)Od dane sú oslobodené aj a) členské príspevky

stanov, štatútu, zriaďovacích alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami,

  1. b)výnosy z kostolných zbierok, príjmy za cirkevné úkony a príspevky členov štátom uznaných cirkví a náboženských spoločností,
  2. c)výnosy zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu,30)
  3. d)výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu menu,31)
  4. e)úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov,30)
  5. f)príjmy, o ktoré prevyšujú súvisiace výdavky, ak tieto príjmy plynú z výroby zariadení na zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení na recykláciu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení alebo technológií na úpravu nebezpečných odpadov, ktorou sa zníži ich nebezpečnosť, objem alebo hmotnosť, z prevádzky skládok alebo ich častí slúžiacich na ukladanie nebezpečných odpadov,7) z prevádzky skládok registrovaných ako osobitne určená skládka8) a z vykonávania sanácií starých skládok nebezpečných odpadov a z prevádzky spaľovní na spaľovanie nebezpečných odpadov,
  6. g)príjmy bytových družstiev z nájomného za družstevné byty a družstevné garáže a poplatky za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov,
  7. h)príjmy vysokých škôl a fakúlt získané z podnikateľskej činnosti vykonávanej v súvislosti s plnením ich hlavných úloh80) s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36),
  8. i)úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane.32) § 20 Zistenie základu dane

(1)Základ dane sa zistí

§ 23až 34.

(2)Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú likvidáciou alebo vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku81) v zdaňovacom období

§ 49

, je hospodársky výsledok zistený

osobitného predpisu,5) upravený

§ 23. Na zníženie základu dane počas likvidácie alebo počas konkurzu sa nepoužijú ustanovenia odseku 12 a § 34.

(3)Základ dane investičnej (správcovskej) spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy73) sa zisťuje len za investičnú (správcovskú) spoločnosť.
(4)Základ dane komanditnej spoločnosti sa zisťuje za spoločnosť ako celok

§ 23až 33.

Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komplementárov.82) Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata komanditnej spoločnosti sa rozdeľuje rovnako ako základ dane.

(5)Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka

§ 23ods. 11.

(6)Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na jednotlivého komplementára; pritom táto časť základu dane sa stanoví v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov.52)
(7)Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane poskytnutých služieb obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k poskytnutiu daru, ak hodnota poskytnutého daru je aspoň 2 000 Sk, pritom v úhrne možno odpočítať najviac 2 % zo základu dane. Odpočítať možno len dary poskytnuté na financovanie vedy a vzdelania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, na telovýchovné a športové účely, do Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu nájomných bytov.
(8)Ustanovenie odseku 7 sa nevzťahuje na štátne podniky a obchodné spoločnosti, ktorých jediným spoločníkom alebo akcionárom je Slovenská republika, a na daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5.
(9)Hodnota darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou na účely

odseku 7 sa rozdeľuje medzi komplementárov a komanditistov v rovnakom pomere, v akom sa znižuje základ dane

odseku 4. Časť hodnoty darov pripadajúca na komplementárov sa delí medzi jednotlivých komplementárov v rovnakom pomere, v akom sa delí základ dane

odseku 6.

(10)Súčasťou hodnoty darov, ktorú možno odpočítať od základu dane

odseku 7 u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť hodnoty darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou pripadajúca na jednotlivého komplementára

odseku 9.

(11)Súčasťou hodnoty darov, ktorú možno odpočítať od základu dane

odseku 7 u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť hodnoty darov poskytnutých verejnou obchodnou spoločnosťou na účely

odseku 7 stanovená v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje základ dane alebo daňová strata

§ 23ods. 11.

(12)Od základu dane možno odpočítať aj príspevok do výšky 0,2 % z objemu zúčtovaných miezd zaplatený najviac jednému združeniu právnických osôb, vyplývajúci z členstva v tomto združení založenému na účel ochrany záujmov platiteľa okrem príspevku, ktorého povinnosť úhrad vyplýva priamo zo zákona a príspevok je súčasťou výdavkov

§ 24ods. 3 písm. a). § 21 Sadzba dane

(1)Sadzba dane s výnimkou odsekov 2 a 3 je 29 % zo základu dane zníženého o položky odpočítateľné od základu dane

tohto zákona.

(2)Sadzba dane u daňovníka zabezpečujúceho poľnohospodársku výrobu, ktorého tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby vrátane ďalších činností nadväzujúcich na túto výrobu tvoria viac ako 50 % z celkových tržieb, je l5 %.
(3)Sadzba dane u daňovníka, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, ak súčasne podiel zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou12) a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím12) predstavuje viac ako 50 % z priemerného prepočítaného počtu zamestnancov, je 18 %. Na výpočet je rozhodujúci priemerný prepočítaný počet týchto zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou12) a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím12) v zdaňovacom období

spôsobu výpočtu určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky. ŠTVRTÁ ČASŤ SPOLOČNÉ USTANOVENIA § 22 Zdroj príjmov

(1)Príjmom plynúcim zo zdroja na území Slovenskej republiky u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3 je peňažné plnenie a nepeňažné plnenie
  1. a)z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne vrátane príjmov z nakladania s jej majetkom;
  2. b)zo závislej činnosti, ak nejde o príjmy uvedené v písmene
  3. d)bode 3, ktorá sa vykonáva na území Slovenskej republiky alebo na plavidlách plávajúcich pod slovenskou štátnou vlajkou alebo na palubách slovenských lietadiel;
  4. c)z obchodného, technického alebo z iného poradenstva, z poskytovania služieb, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a z podobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky, ak nejde o príjmy

písmena a); d) z úhrad od právnických osôb alebo fyzických osôb so sídlom alebo s bydliskom na území Slovenskej republiky, ak nejde o príjmy

písmena a), a od stálych prevádzkarní daňovníkov so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorými sú najmä

  1. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how),
  2. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,
  3. príjmy odborníka z právnej a z účtovnej činnosti, prednášajúceho, umelca, architekta, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalších podobných činností osobne vykonávaných alebo zhodnocovaných na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo, alebo cez sprostredkujúcu osobu,
  4. podiely na zisku, vyrovnacie podiely, podiely na likvidačnom zostatku obchodných spoločností a družstiev a iné príjmy z držby kapitálového majetku; za podiel na zisku sa na účely tohto zákona považuje aj rozdiel medzi cenou dojednanou zahraničnými závislými osobami a cenou používanou medzi nezávislými osobami v obchodných vzťahoch (§ 23) a úroky, ktoré sa neuznávajú ako daňový výdavok (náklad)

§ 25ods.

1 písm. w),

  1. časť zisku po zdanení vyplácaná tichému spoločníkovi,
  2. úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných a vkladových účtoch a z cenných papierov,
  3. príjmy z nájomného týkajúceho sa veci umiestnenej na území Slovenskej republiky,
  4. odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
  5. výhry v stávkach, lotériách a iných podobných hrách, výhry z reklamných súťaží a zo žrebovania, ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží,
  6. výživné, dôchodky a podobné plnenia,
  7. príjmy z predaja nehnuteľností alebo ich častí vrátane bytov umiestnených na území Slovenskej republiky,
  8. príjmy z predaja hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky, z cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území Slovenskej republiky, z majetkových práv registrovaných na území Slovenskej republiky a z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky.

(2)Stálou prevádzkarňou na účely tohto zákona je trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, ktorého prostredníctvom daňovníci uvedení v § 2 ods. 3 alebo v § 17 ods. 3 vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto vedenia, pobočka, kancelária, dielňa, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sú stálou prevádzkarňou, ak trvajú dlhšie ako šesť mesiacov. Vykonávanie opravárenskej činnosti, poskytovanie činností a služieb uvedených v odseku 1 písm. c) daňovníkom, zamestnancami daňovníka alebo osobami pre neho pracujúcimi sa považuje za stálu prevádzkareň len vtedy, ak trvanie činností presiahne v úhrne 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v priebehu dvanástich kalendárnych mesiacov nasledujúcich po sebe; za stálu prevádzkareň sa považuje aj osoba, ktorá koná v mene subjektu so sídlom alebo bydliskom v zahraničí a obvykle uzatvára v jeho mene zmluvy na základe splnomocnenia.
(3)Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi

§ 2ods.

3 a § 17 ods. 3 a ktorý im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam. Na zabezpečenie preddavku na daň z uvedených príjmov sa použije § 53 ods. 2. § 23 Základ dane

(1)Základom dane je rozdiel medzi príjmami s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodených od dane a daňovými výdavkami (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Ak daňové výdavky presahujú príjmy, rozdiel je daňovou stratou.
(2)Pri zisťovaní základu dane

odseku 1 sa vychádza

  1. a)u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva5) z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
  2. b)u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva5) z hospodárskeho výsledku.

(3)Hospodársky výsledok alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami

odseku 2 pri zisťovaní základu dane sa a) zvýši o sumy, ktoré nemožno

tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré do daňových výdavkov boli zahrnuté v nesprávnej výške,

  1. b)zvýši o sumy, ktoré neoprávnene skrátili príjmy,
  2. c)zvýši o sumy, ktoré neboli zaplatené do konca zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy

§ 24ods.

3, d) zvýši o sumy, ktoré neboli zaplatené a zníži o sumy, ktoré neboli prijaté do konca zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy

odseku 16, e) zníži o sumy, ktoré boli zaplatené, ak ide o sumy

§ 24ods.

3, a to v zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo, f) zníži o sumy, ktoré boli zaplatené a zvýši o sumy, ktoré boli prijaté, ak ide o sumy

odseku 16, a to v zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.

(4)Do základu dane

odseku 1 sa nezahŕňa

  1. a)príjem, z ktorého sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), ktorej vybraním je daňová povinnosť splnená,
  2. b)príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri následnom znížení základného imania,
  3. c)suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená

tohto zákona alebo

doterajších predpisov, d) daň z pridanej hodnoty, na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočet pri registrácii

osobitného predpisu,68) vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob,

  1. e)výnos z dlhopisov30) alebo jeho pomerná časť zahŕňaná do nákladov alebo príjmov pri predaji dlhopisov,
  2. f)suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov,
  3. g)výnos z odpísaného záväzku, ktorého plnenie je prevzaté a uhradené novým dlžníkom,
  4. h)zúčtovaný výnos prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok

§ 24

, i) strata vzniknutá pri predaji podniku predávajúcemu v prípade, ak kúpna cena nebola určená súčtom cien

jednotlivých druhov predávaného majetku, ale ako celok jednou sumou.

(5)Súčasťou základu dane

odseku 1 je aj nepeňažný príjem.

(6)Súčasťou základu dane závislých osôb je aj rozdiel dohodnutých cien medzi závislými osobami (ďalej len „rozdiel“) vypočítaný

odsekov 7 až 9, pričom na účely tohto zákona je

  1. a)závislou osobou majetkovo alebo personálne prepojená osoba,
  2. b)tuzemskou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba s tuzemskou právnickou osobou alebo tuzemské fyzické osoby navzájom alebo tuzemské právnické osoby navzájom,
  3. c)zahraničnou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba alebo tuzemská právnická osoba so zahraničnou fyzickou osobou alebo zahraničnou právnickou osobou,
  4. d)majetkovým prepojením viac ako 25 % účasť na základnom imaní druhých osôb alebo viac ako 25 % podiel na hlasovacích právach druhých osôb, ako aj obchodný vzťah medzi blízkymi osobami83) navzájom,
  5. e)personálnym prepojením účasť na riadení alebo na kontrole druhej osoby, a to aj prostredníctvom blízkych osôb alebo spoločníkov obchodnej spoločnosti a ich blízkych osôb.

(7)Rozdiel, ktorý je súčasťou základu dane

odseku 6, sa vyčísli vtedy, ak pri obchodných vzťahoch sú ceny medzi zahraničnými závislými osobami vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery odlišné ako ceny používané medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom táto odchýlka znížila základ dane. Za cenu, ktorá by bola dohodnutá medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch pri stanovení výšky úroku a pôžičky, sa na účely tohto ustanovenia považuje úrok vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v čase uzatvorenia zmluvy. Bližšie podrobnosti o princípoch tvorby cien, o metódach tvorby cien a o spôsobe zisťovania rozdielu medzi cenou dohodnutou závislými osobami pri obchodných vzťahoch a cenou používanou medzi nezávislými osobami v bežných obchodných vzťahoch ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie konkrétnej metódy tvorby cien

všeobecne záväzného právneho predpisu. Ak správca dane odsúhlasí daňovníkom navrhovanú metódu tvorby cien, uplatní sa táto metóda najmenej počas jedného zdaňovacieho obdobia, pričom k jej zmene nemôže dôjsť v priebehu zdaňovacieho obdobia.

(8)Správca dane môže povoliť zahraničnej závislej osobe na území Slovenskej republiky úpravu základu dane, ak daňová správa krajiny, s ktorou má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí. Povolenie takejto úpravy správca dane písomne oznámi daňovníkovi.
(9)Súčasťou základu dane

odseku 6 je aj rozdiel v cenách dohodnutý medzi tuzemskými závislými osobami, ak tieto ceny nezohľadňujú vynaložené náklady a primeraný zisk, ktorý by inak zohľadňovali vo vzťahu k nezávislým osobám.

(10)Základ dane stálej prevádzkarne (§ 22 ods. 2) daňovníka so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí (§ 2 ods. 3 a § 17 ods. 3) vykázaný

odseku 1 nemôže byť nižší, ako by dosiahol z tej istej alebo podobnej činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok daňovník so sídlom alebo s bydliskom na území Slovenskej republiky. Na jeho úpravu sa použije aj postup uvedený v odsekoch 6 a 7. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom, na jeho určenie možno použiť aj pomer zisku k nákladom alebo k hrubým príjmom pri porovnateľných činnostiach alebo porovnateľnú výšku obchodného rozpätia a podobné porovnateľné ukazovatele v prípade, ak sa preukázateľnejšie vyčísli základ dane. Rovnako možno použiť metódu rozdelenia celkových ziskov zriaďovateľa stálej prevádzkarne jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám. Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Ak správca dane odsúhlasí navrhovanú metódu určenia základu dane, uplatní sa táto daňovníkom navrhnutá a odôvodnená metóda najmenej počas jedného zdaňovacieho obdobia, pričom k zmene metódy nemôže dôjsť v priebehu zdaňovacieho obdobia.

(11)Verejná obchodná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok (§ 23 až 33). Tento základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov tak, ako sa rozdeľuje zisk52)

spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata verejnej obchodnej spoločnosti sa delí rovnako ako základ dane.

(12)Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania (§ 7 a § 49 ods. 4 a 7) alebo v ktorom dochádza k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) alebo prenájmu (§ 9), upraví daňovník, ktorý a) účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu

§ 9ods.

4, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok

§ 24, a výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 24 ods.

2 písm.

  1. s)a o pomernú výšku nájomného vrátane nájomného pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane;
  2. b)účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu;
  3. c)uplatňuje výdavky

§ 7ods. 9, § 9 ods. 3 alebo § 14 ods. 1 a 2, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 24 ods. 2 písm. s).

(13)Na účely zistenia základu dane fyzickej osoby

odseku 12 skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu

tohto zákona je zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania, skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.

(14)Daňovník, ktorý zmenil spôsob uplatňovania výdavkov

§ 24

na spôsob

§ 7ods.

9 alebo § 9 ods. 3 alebo § 14 ods. 1 a 2, alebo ak začal účtovať po období, v ktorom nebol účtovnou jednotkou,5) upraví základ dane

odseku 12 za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo tejto zmene.

(15)Do základu dane daňovníkov

odseku 1 sa zahŕňajú aj úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách a úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch okrem daňovníkov, ktorým sa daň z týchto príjmov vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), ktorej vybraním je daňová povinnosť splnená.

(16)Do základu dane daňovník zahŕňa zmluvné pokuty a úroky z omeškania84) v tom zdaňovacom období, v ktorom ich prijal. Úrokom z omeškania na účely tohto zákona sa rozumie aj rozdiel medzi výškou úroku dohodnutou pri riadnom a včasnom splácaní úveru a výškou, na ktorú sa úrok zvyšuje v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru.
(17)Daňovník, ktorý účtoval o náklade, ktorý je daňovým výdavkom

§ 24ods. 3, zahrnie tento do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol uhradený.

(18)Do základu dane u daňovníka, ktorý predáva podnik alebo jeho časť, sa zahrnie aj rozdiel, o ktorý príjem z predaja podniku v dohodnutej kúpnej cene zvýšenej o záväzky, upravenej (zníženej) o stav prevádzaných peňažných prostriedkov na bankových účtoch a v hotovosti, prevyšuje hodnotu predávaného podniku alebo jeho časti zahŕňanú do výdavkov (nákladov). Daňovník, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo, zahrnie do výdavkov aj sumu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré, ak by boli uhradené pred predajom podniku, boli by u predávajúceho daňovým výdavkom

§ 24. Príjem z predaja podniku sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom nadobudla účinnosť zmluva o predaji podniku.

(19)Súčasťou základu dane daňovníka s príjmami

§ 7

a 9, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu

§ 9ods.

4 alebo § 15 ods. 3, alebo ktorý uplatňuje výdavky

§ 7ods.

9, § 9 ods. 3 alebo § 14 ods. 1 a 2 pri vklade pohľadávky do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo pri postúpení pohľadávky, je hodnota tejto pohľadávky, a to aj v prípade, ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, ako je jej hodnota. Pri vklade pohľadávky alebo jej postúpení za cenu vyššiu, ako je jej hodnota, sa za príjem považuje táto vyššia cena.

(20)Do základu dane sa pri predaji osobných dopravných prostriedkov s limitovanou vstupnou cenou

§ 24ods.

2 písm. a) zahrnie aj zostatková cena z určeného limitu a súčasne časť predajnej ceny, ktorá zodpovedá pomeru určeného limitu k obstarávacej cene tohto osobného dopravného prostriedku. Pri predaji osobných dopravných prostriedkov s limitovaným nájomným

§ 24ods.

3 písm. f) sa do základu dane zahrnie časť predajnej ceny, ktorá zodpovedá pomeru ustanoveného limitu k celkovému zaplatenému nájomnému. Rovnako ako pri predaji osobných dopravných prostriedkov s limitovanou vstupnou cenou sa postupuje aj pri ich vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva.

(21)Súčasťou základu dane je aj rozdiel medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva u spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva

§ 29ods.

1 písm.

  1. c)a jeho
  2. a)zostatkovou cenou zistenou

§ 29ods.

2 v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje, za predpokladu, že ide o právnickú osobu (§ 17) alebo fyzickú osobu (§ 2), ktoré na účely tohto zákona už majetok odpisovali, b) obstarávacou cenou

§ 29ods.

1 písm.

  1. a)v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje, ak fyzická osoba na ocenenie vkladu neuplatní postup ustanovený v § 29 ods. 1 písm.
  2. a)bodoch 1 až 3.

(22)Súčasťou základu dane daňovníka

§ 2ods.

2 a § 17 ods. 2 je aj časť základu dane stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí s výnimkou prípadu, ak základom dane stálej prevádzkarne je daňová strata. Na prepočet sa použije kurz slovenskej koruny k cudzím menám vyhlásený Národnou bankou Slovenska k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. a) nižším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva

§ 29ods.

1 písm. c) a jeho 1. vstupnou cenou

§ 29ods.

1, ak ide o majetok vylúčený z odpisovania

§ 27

, pri ktorom možno pri predaji výdavky spojené s jeho obstaraním zahrnúť do daňových výdavkov len do výšky príjmov z predaja [§ 24 ods. 2 písm. e)], 2. zostatkovou cenou

§ 29ods.

2 v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje u fyzickej osoby (§ 2) a právnickej osoby (§ 17), ktoré na účely tohto zákona už majetok odpisovali, 3. obstarávacou cenou

§ 29ods.

1 písm. a) alebo jeho zostatkovou cenou

§ 29ods.

2, ak ide o majetok, ktorý už bol touto fyzickou osobou odpisovaný;

  1. b)nižším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva cenných papierov, zmeniek, obchodného podielu a hodnoty pohľadávok v rozsahu uplatňovania § 24 ods. 2 písm.
  2. o)až r);
  3. c)cenou majetku nadobudnutého dedením alebo darovaním oceneného

§ 29ods.

1 písm. d) a jeho nižším ocenením na účely nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v rozsahu

písmen a) a b); rovnako sa postupuje aj pri majetku ocenenom

§ 29ods. 1 písm. b) pri nepeňažnom vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva.

(23)Súčasťou základu dane daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je aj daň z pridanej hodnoty, na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočet pri registrácii

osobitného predpisu,68) okrem dane, ktorá sa

odseku 4 písm. d) nezahŕňa do základu dane. Daňové výdavky § 24

(1)Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve5) daňovníka. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis,85) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.
(2)Daňové výdavky

odseku 1, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú

  1. a)odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 26 až 33) s výnimkou uvedenou v § 25; z dopravných prostriedkov využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do daňových výdavkov zahŕňajú takto: 1. z osobných automobilov vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) a nákladných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.54) s výnimkou osobných dodávkových automobilov najviac zo sumy 450 000 Sk, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu (§ 29), 2. z osobných dopravných prostriedkov (kód Klasifikácie produkcie 35.12 – Rekreačné a športové člny a 35.3 – Lietadlá) s obstarávacou cenou neprevyšujúcou 1 400 000 Sk najviac zo sumy 700 000 Sk, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu (§ 29), 3. z osobných dopravných prostriedkov (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s obstarávacou cenou prevyšujúcou 1 400 000 Sk zo sumy rovnajúcej sa 50 % z obstarávacej ceny, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu (§ 29);
  2. b)zostatková cena (§ 29 ods. 2) hmotného majetku a nehmotného majetku len do výšky príjmov z jeho predaja alebo do výšky náhrad zahrnutých do základu dane s výnimkou uvedenou v písmene
  3. c)a s výnimkou zostatkovej ceny bytu v bytovom dome prevádzaného právnym nástupcom štátneho podniku1) do vlastníctva doterajšieho nájomcu, ak je predaj uskutočnený za najvyššiu cenu ustanovenú

osobitného predpisu;86)

  1. prístroje určené pre domácnosť (kód Klasifikácie produkcie 29.7),
  2. televízne prijímače, rozhlasové prijímače a prístroje na záznam a reprodukciu zvuku alebo obrazu (kód Klasifikácie produkcie 32.3), ktoré sa nevyužívajú na zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb alebo sa nepoužívajú na účely zabezpečovania ochrany majetku daňovníka,
  3. nábytok (kód Klasifikácie produkcie 36.1),
  4. hudobné nástroje (kód Klasifikácie produkcie 36.3),
  5. zariadenia určené na stolové alebo spoločenské hry (kód Klasifikácie produkcie 36.50.4),
  6. nástroje, prístroje a modely určené na predvádzacie účely (kód Klasifikácie produkcie 36.63.74),
  7. umelé kvetiny (kód Klasifikácie produkcie
  8. 63.77),
  9. osobné automobily (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2), nákladné terénne automobily (kód Klasifikácie produkcie 34.10.4 a 34.10.54), motocykle a prívesné vozíky k motocyklom (kód Klasifikácie produkcie 35.41.1),
  10. osobné dopravné prostriedky (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) odpisované

§ 24ods.

2 písm.

  1. a)druhého a tretieho bodu vrátane tých, ktoré boli nadobudnuté pred rokom 2000 a nevzťahuje sa na tieto osobné dopravné prostriedky limit odpisovania, zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo jeho technickým zhodnotením sa v súlade s osobitným predpisom zahrnie do obstarávacej (vstupnej, zvýšenej vstupnej alebo zostatkovej) ceny;5)
  2. c)zostatková cena (§ 29 ods. 2) pestovateľských celkov trvalých porastov a zvierat

prílohy č. 2 pri ich vyradení; d) zostatková cena (§ 29 ods. 2) hmotného majetku, ktorý je daňovník povinný odovzdať

osobitných predpisov87) aj po 30. júni 1998, znížená o prijaté dotácie na jeho obstaranie; e) pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania

§ 27

výdavok (náklad) spojený s jeho nadobudnutím, pričom pri predaji majetku uvedeného v § 27 ods. 1 písm. e),

  1. f)a
  2. g)a § 27 ods. 2 písm.
  3. b)a
  4. d)a pozemkov nedotknutých ťažbou možno výdavok spojený s jeho nadobudnutím zahrnúť len do výšky príjmu z predaja;
  5. f)výdavky (náklady), na ktorých úhradu je daňovník povinný

osobitných zákonov;88) g) výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia

osobitných predpisov;89) h) vytvorené rezervy vo výške

osobitného predpisu90) alebo rezervy, pri ktorých tvorbe osobitný zákon ustanoví, že sú výdavkom (nákladom)

odseku 1; rezerva na opravu hmotného majetku sa môže tvoriť

vypracovaného rozpočtu nákladov na opravu len rovnomerne počas najmenej dvoch rokov, a to najviac do výšky 80 % vstupnej ceny alebo zvýšenej vstupnej ceny hmotného majetku evidovanej ku koncu zdaňovacieho obdobia roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa začala rezerva tvoriť, s výnimkou nehnuteľností obstaraných pred 31. decembrom 1992, pri ktorých sa vstupná cena zvyšuje o vykonané technické zhodnotenie do 31. decembra 1998;

  1. i)výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na 1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk, 2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné závodné zdravotnícke zariadenia,91) 3. vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia, výchovu žiakov a na stredné odborné učilištia, ak ich nie je povinný uhrádzať príslušný orgán štátnej správy, 4. príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom,92) 5. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu danom pracovnoprávnymi predpismi;93)
  2. j)výdavky (náklady) na pracovné cesty,94) a to do výšky, na ktorú vzniká nárok

osobitných predpisov,94) pritom

  1. na ubytovanie, dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami a na nevyhnutné výdavky spojené s pracovnou cestou v preukázanej výške,
  2. ak pracovnú cestu vykonáva zamestnanec

§ 6

motorovým vozidlom, ktoré mu neposkytol zamestnávateľ, vo výške náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky a sadzby základnej náhrady, 3. stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné

osobitného predpisu,94) 4. stravné pri tuzemských pracovných cestách, a to iba pre zamestnancov

§ 6; k) daňovníkom nezavinené škody 1.

vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy (požiaru a výbuchu, blesku, víchrice s rýchlosťou nad 75 km/h, povodne, záplavy, krupobitia, zosuvu pôdy, skál a lavín a zemetrasenia), 2. spôsobené

potvrdenia polície neznámym páchateľom, ak od vzniku tejto škody uplynul najmenej jeden kalendárny rok;

  1. l)výdavky (náklady) civilnej ochrany spojené s prípravou na sebaochranu a vzájomnú pomoc a so starostlivosťou o prostriedky individuálnej ochrany;
  2. m)výdavky (náklady) na zabezpečenie požiarnej ochrany;95)
  3. n)výdavky (náklady) spojené s uchovaním výrobných schopností na zabezpečenie obranyschopnosti štátu;96)
  4. o)výdavky vo výške úhrnu cien obstarania5) cenných papierov s výnimkou zmeniek v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, pri 1. cenných papieroch, s ktorými sa obchoduje na trhu kótovaných cenných papierov, ak cena obstarania nie je vyššia a príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka o 10 % od priemerného kurzu v deň nákupu alebo predaja zverejneného burzou cenných papierov, 2. ostatných cenných papieroch vrátane cenných papierov, pri ktorých nie je dodržaná podmienka uvedená v bode 1, najviac do výšky príjmov z ich predaja; toto ustanovenie sa nepoužije na cenné papiere daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi na základe osobitného zákona;97) Do úhrnu cien obstarania a cien predaja cenných papierov sa nezahrnú ceny obstarania a ceny predaja tých cenných papierov, ktoré sú predmetom obchodov uzavretých na burze cenných papierov, pri ktorých je súčasne dohodnutý spätný termínový obchod. Ustanovenia bodov 1 a 2 sa použijú v prípade, ak úhrn cien obstarania cenných papierov predaných v zdaňovacom období je vyšší ako úhrn príjmov z ich predaja;
  5. p)výdavky vo výške ceny obstarania 1. obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou ceny obstarania podielu na akciovej spoločnosti (akcie), pre ktorú platí ustanovenie písmena o), 2. zmenky, o ktorej je účtované5) ako o cennom papieri, pri ich predaji len do výšky príjmov z predaja posudzovaná za každý predaj jednotlivo;
  6. r)hodnota pohľadávky pri jej postúpení do výšky príjmu plynúceho z postúpenia a cena obstarania5) pohľadávky nadobudnutej postúpením, a to do výšky príjmu plynúceho z jej úhrady dlžníkom alebo postupníkom pri jej následnom postúpení;
  7. s)výdavok vo výške odpisu nominálnej hodnoty pohľadávky5) alebo jej neuhradenej časti alebo cena obstarania pohľadávky nadobudnutej postúpením voči dlžníkovi u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, 1. u ktorého súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, 2. na základe výsledku konkurzného alebo vyrovnacieho konania, 3. ktorý zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním na dedičoch dlžníka, 4. ktorá nepresahuje 1 000 Sk, ak sa trvale upúšťa od jej vymáhania z dôvodu, že náklady na jej vymáhanie by presiahli hodnotu pohľadávky, 5. ak majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania alebo na krytie trov výkonu súdneho rozhodnutia a súd exekúciu na návrh oprávneného alebo výkon rozhodnutia zastaví, 6. ak pohľadávka bola klasifikovaná ako stratová a ak na túto pohľadávku možno tvoriť opravnú položku zahŕňanú do výdavkov (nákladov)

osobitného zákona vo výške 100 % nominálnej hodnoty pohľadávky;

  1. t)výdavok vo výške odvodu z výťažku;59)
  2. u)výdavky (náklady) na reklamu tovarov, služieb a iných výkonov súvisiacich s dosiahnutím príjmov daňovníka, a to formou 1. inzercie v periodických a neperiodických publikáciách a iných tlačovinách, na audiovizuálnych nosičoch, v elektronických médiách, a to najmä v televízii, rozhlase, na internete, v satelitnom a káblovom vysielaní, 2. zverejňovania plagátov, reklamných nápisov, transparentov, 3. propagácie a vystavovania exponátov, 4. priamych výdavkov súvisiacich so zhotovením reklám vo vlastnej réžii;
  3. v)výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky

cien platných v čase použitia vozidla, prepočítané

spotreby uvedenej v technickom preukaze, alebo ak sa táto spotreba v technickom preukaze neuvádza,

spotreby preukázanej iným podobným preukazným dokladom. Pri výpočte spotreby pohonných látok sa postupuje spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.98) Pri osobných automobiloch vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) a nákladných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.54) s výnimkou osobných dodávkových automobilov využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb, najviac však do výšky 85 % z takto preukázaných výdavkov; w) výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, zo štátnych fondov a z Národného úradu práce.17)

(3)Daňovými výdavkami

odseku 1 len po zaplatení sú

  1. a)príspevky právnickým osobám, ak táto povinnosť vyplýva zo zákona;
  2. b)poistné uhrádzané daňovníkom, ak súvisí s príjmom, ktorý je predmetom dane;
  3. c)poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti hradené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov tejto spoločnosti, komanditnou spoločnosťou za komplementárov a poistné hradené zamestnávateľom

osobitných predpisov40) a výdavky na sociálne dávky poskytované namiesto dávok povinného poistenia; d) daň z nehnuteľností, a to aj v prípade, ak bude zaplatená pôvodným vlastníkom pri zmene vlastníckych práv k nehnuteľnosti počas zdaňovacieho obdobia, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností zaplatená daňovníkom alebo ručiteľom, cestná daň, ako aj ďalšie dane s výnimkou uvedenou v § 25 a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani, daň z pridanej hodnoty, ktorá súvisí s výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, 1. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie

osobitného predpisu68) s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a na nehmotný majetok, a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň z pridanej hodnoty je daňovník povinný zvýšiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob, 2. ak na jej odpočet platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok alebo ak uplatňuje nárok na odpočet dane koeficientom s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny

§ 29ods.

4; e) úhrady

§ 22ods.

l písm.

  1. c)a písm.
  2. d)bodov l a 2 plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3;
  3. f)nájomné vrátane nájomného za veci s právom kúpy prenajatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie; pri dopravných prostriedkoch využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do daňových výdavkov zahrnie zaplatené nájomné rovnomerne počas trvania nájomnej zmluvy takto: 1. pri osobných automobiloch (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) s výnimkou dodávkových automobilov a z motorových vozidiel na špeciálne účely inde neuvedených (kód Klasifikácie produkcie 34.10.54) len pri terénnych vozidlách najviac suma 550 000 Sk, 2. pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s dohodnutým nájomným neprevyšujúcim 1 600 000 Sk najviac suma 800 000 Sk, 3. pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s dohodnutým nájomným prevyšujúcim 1 600 000 Sk suma rovnajúca sa 50 % nájomného, a to vrátane kúpnej ceny, za ktorú prevzal nájomca prenajímanú vec do vlastníctva;
  4. g)úhrady za iné obchodné služby (kód Klasifikácie produkcie 74.1);
  5. h)odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv,99) ak súvisia s dosahovanými príjmami uhrádzané fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie

osobitného predpisu,100) s výnimkou odplaty (provízie) za sprostredkovanie stavebného sporenia a poistenia, ktorá sa zahrnie do výdavkov (nákladov) po jej zaplatení fyzickej osobe alebo právnickej osobe a s výnimkou provízie

§ 25

; provízie za sprostredkovanie predaja tovaru sa zahrnú do výdavkov najviac vo výške rozdielu, o ktorý príjmy z predaja tovaru prevyšujú náklady vynaložené na predaný tovar s výnimkou nákladov na sprostredkovanie kúpy predávaného tovaru; i) príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov

osobitného predpisu41) do výšky 3 % úhrnu miezd zúčtovaných do výdavkov (nákladov) zamestnávateľa;

  1. j)úroky z omeškania zaplatené veriteľovi za neplnenie peňažného záväzku alebo jeho časti v určenom termíne do výšky určenej osobitným predpisom,101)
  2. k)úroky z úverov a pôžičiek s výnimkou úrokov platených subjektom, ktoré sú založené v súlade s osobitnými predpismi na tento účel;
  3. l)dobrovoľné príspevky tuzemských vývozcov a tuzemských dovozcov platené do Fondu na podporu zahraničného obchodu najviac do sumy 1 % zo základu dane;
  4. m)provízie za vymáhanie pohľadávky, ak vyplatená provízia preukázateľne súvisí s dosiahnutým príjmom a jej výšku daňovník preukázateľne odôvodní a ak vymožená suma pohľadávky je najmenej vo výške vyplatenej provízie.

(4)Pri splnení podmienok ustanovených v odseku 3 písm. f) sa nájomné pri doje

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.