Občiansky zákonník
Zbierka zákonov Slovenskej republiky --> Informačný systém verejnej správy Slov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla. Náchadzate sa na statickej verzií portálu. Aktuálnu verziu portálu nájdete na: www.slov-lex.sk. Preskoč na obsah 40/1964 Zb. Vyhlásené znenie Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter. História Dátum účinnostiNovela
- Vyhlásené znenie
- 01.04.1964 - 30.06.1969
- 01.07.1969 - 31.12.1982 58/1969 Zb.
- 01.01.1983 - 31.03.1983 131/1982 Zb.
- 01.04.1983 - 30.06.1988 131/1982 Zb.
- 01.07.1988 - 31.12.1988 94/1988 Zb.
- 01.01.1989 - 28.03.1990 188/1988 Zb.
- 29.03.1990 - 30.04.1990 87/1990 Zb.
- 01.05.1990 - 31.03.1991 105/1990 Zb., 116/1990 Zb.
- 01.04.1991 - 31.12.1991 87/1991 Zb.
- 01.01.1992 - 31.12.1992 509/1991 Zb.
- 01.01.1993 - 31.12.1993 264/1992 Zb.
- 01.01.1994 - 30.09.1994 278/1993 Z. z.
- 01.10.1994 - 19.06.1997 249/1994 Z. z.
- 20.06.1997 - 29.07.1997 153/1997 Z. z.
- 30.07.1997 - 10.10.1999 211/1997 Z. z.
- 11.10.1999 - 31.07.2000 252/1999 Z. z.
- 01.08.2000 - 31.08.2001 218/2000 Z. z.
- 01.09.2001 - 30.09.2001 261/2001 Z. z.
- 01.10.2001 - 06.02.2002 281/2001 Z. z.
- 07.02.2002 - 28.02.2002 23/2002 Z. z.
- 01.03.2002 - 30.04.2002 95/2002 Z. z., 34/2002 Z. z.
- 01.05.2002 - 31.05.2002 215/2002 Z. z.
- 01.06.2002 - 31.12.2002 184/2002 Z. z.
- 01.01.2003 - 31.12.2003 526/2002 Z. z.
- 01.01.2004 - 31.03.2004 515/2003 Z. z., 504/2003 Z. z.
- 01.04.2004 - 30.04.2004 150/2004 Z. z.
- 01.05.2004 - 31.07.2004 526/2002 Z. z., 150/2004 Z. z.
- 01.08.2004 - 31.12.2004 404/2004 Z. z.
- 01.01.2005 - 30.04.2005 635/2004 Z. z.
- 01.05.2005 - 30.06.2005 171/2005 Z. z.
- 01.07.2005 - 31.07.2005 635/2004 Z. z.
- 01.08.2005 - 31.03.2006 336/2005 Z. z.
- 01.04.2006 - 12.04.2006 118/2006 Z. z.
- 13.04.2006 - 28.02.2007 188/2006 Z. z.
- 01.03.2007 - 30.04.2007 84/2007 Z. z.
- 01.05.2007 - 30.09.2007 209/2007 Z. z.
- 01.10.2007 - 31.12.2007 335/2007 Z. z.
- 01.01.2008 - 31.10.2008 568/2007 Z. z.
- 01.11.2008 - 31.12.2008 379/2008 Z. z.
- 01.01.2009 - 31.12.2009 214/2008 Z. z., 477/2008 Z. z.
- 01.01.2010 - 28.02.2010 186/2009 Z. z.
- 01.03.2010 - 31.05.2010 575/2009 Z. z.
- 01.06.2010 - 31.12.2010 129/2010 Z. z.
- 01.01.2011 - 29.06.2011 546/2010 Z. z.
- 30.06.2011 - 30.06.2011 130/2011 Z. z.
- 01.07.2011 - 29.02.2012 161/2011 Z. z.
- 01.03.2012 - 30.09.2013 69/2012 Z. z.
- 01.10.2013 - 31.05.2014 180/2013 Z. z.
- 01.06.2014 - 12.06.2014 106/2014 Z. z.
- 13.06.2014 - 31.12.2014 102/2014 Z. z.
- 01.01.2015 - 31.03.2015 335/2014 Z. z.
- 01.04.2015 - 30.09.2015 102/2014 Z. z.
- 01.10.2015 - 14.10.2015 117/2015 Z. z.
- 15.10.2015 - 31.10.2015 239/2015 Z. z.
- 01.11.2015 - 22.12.2015 273/2015 Z. z.
- 23.12.2015 - 31.12.2015 438/2015 Z. z.
- 01.01.2016 - 30.06.2016 39/2015 Z. z.
- 01.07.2016 - 31.08.2018 91/2016 Z. z., 125/2016 Z. z.
- 01.09.2018 - 30.09.2018 184/2018 Z. z.
- 01.10.2018 - 04.12.2018 213/2018 Z. z.
- 05.12.2018 - 31.12.2018 343/2018 Z. z.
- 01.01.2019 - 29.01.2019 170/2018 Z. z.
- 30.01.2019 - 30.11.2019 25/2019 Z. z.
- 01.12.2019 - 30.06.2024 394/2019 Z. z.
- 01.07.2024 - 31.10.2024 108/2024 Z. z.
- 01.11.2024 - 31.12.2025 254/2024 Z. z.
- 01.01.2026 - 30.07.2026 294/2025 Z. z., 310/2025 Z. z.
- 31.07.2026 - 310/2025 Z. z. Obsah Zásady občianskoprávnych vzťahov Článok I Článok II Článok III Článok IV Článok V Článok VI Článok VII Článok VIII PRVÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Prvá hlava OBČIANSKOPRÁVNE VZŤAHY A ICH OCHRANA § 1 § 2
(1)
(2)§ 3 § 4 § 5 § 6 Druhá hlava ÚČASTNÍCI OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV Prvý oddiel Občania § 7
(1)
(2)§ 8
(1)
(2)§ 9 § 10
(1)
(2)
(3)Ochrana osobnosti § 11 § 12
(1)
(2)
(3)§ 13 § 14 § 15
(1)
(2)§ 16 § 17 Druhý oddiel Socialistické organizácie § 18 § 19 § 20
(1)
(2)§ 21 Tretia hlava ZASTÚPENIE § 22
(1)
(2)§ 23 § 24 § 25 Zákonné zastúpenie § 26 § 27
(1)
(2)§ 28 § 29 § 30 Zastúpenie na základe plnomocenstva § 31
(1)
(2)§ 32 § 33
(1)
(2)
(3)Štvrtá hlava PRÁVNE ÚKONY § 34 § 35
(1)
(2)§ 36
(1)
(2)
(3)§ 37 § 38
(1)
(2)§ 39 § 40
(1)
(2)§ 41 § 42 Zmluvy § 43 § 44 § 45
(1)
(2)
(3)§ 46
(1)
(2)§ 47 § 48
(1)
(2)§ 49
(1)
(2)
(3)§ 50
(1)
(2)
(3)§ 51 Piata hlava ZABEZPEČENIE PRÁV A POVINNOSTÍ Ručenie § 52 § 53 § 54
(1)
(2)§ 55 § 56 Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov § 57
(1)
(2)
(3)Obmedzenie prevodu nehnuteľnosti § 58
(1)
(2)§ 59
(1)
(2)§ 60 § 61 Zloženie do úschovy § 62 Šiesta hlava ZMENA PRÁV A POVINNOSTÍ Postúpenie pohľadávky § 63
(1)
(2)§ 64
(1)
(2)§ 65 § 66 § 67 Prevzatie dlhu § 68
(1)
(2)§ 69 Pristúpenie k dlhu § 70 Siedma hlava ZÁNIK PRÁV A POVINNOSTÍ Splnenie dlhu § 71
(1)
(2)§ 72 § 73 § 74
(1)
(2)
(3)§ 75
(1)
(2)§ 76 § 77 § 78 § 79 § 80 § 81 § 82
(1)
(2)§ 83 § 84
(1)
(2)§ 85
(1)
(2)
(3)§ 86 § 87 § 88 § 89 Dohoda § 90 § 91
(1)
(2)§ 92
(1)
(2)Nemožnosť plnenia § 93
(1)
(2)
(3)Uplynutie času § 94 Smrť dlžníka alebo veriteľa § 95
(1)
(2)Započítanie § 96 § 97
(1)
(2)
(3)§ 98 Neuplatnenie práva § 99 Ôsma hlava PREMLČANIE § 100
(1)
(2)Premlčacia doba § 101 § 102 § 103 § 104 § 105 § 106
(1)
(2)§ 107
(1)
(2)§ 108 § 109 § 110
(1)
(2)
(3)Plynutie premlčacej doby § 111 § 112 § 113 § 114 Deviata hlava VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV Domácnosť § 115 Blízke osoby § 116 § 117 Veci a práva § 118 § 119
(1)
(2)§ 120 § 121
(1)
(2)
(3)Počítanie času § 122
(1)
(2)
(3)DRUHÁ ČASŤ SOCIALISTICKÉ SPOLOČENSKÉ VLASTNÍCTVO A OSOBNÉ VLASTNÍCTVO Prvá hlava SOCIALISTICKÉ SPOLOČENSKÉ VLASTNÍCTVO A USPOKOJOVANIE POTRIEB OBČANOV § 123 § 124 Druhá hlava OSOBNÉ VLASTNÍCTVO Zdroj a účel osobného vlastníctva § 125
(1)
(2)§ 126 Predmet osobného vlastníctva § 127 § 128
(1)
(2)§ 129 Obsah a ochrana osobného vlastníctva § 130
(1)
(2)§ 131
(1)
(2)§ 132 Spôsoby nadobúdania osobného vlastníctva § 133 § 134
(1)
(2)§ 135 Tretia hlava OSOBNÉ SPOLUVLASTNÍCTVO § 136
(1)
(2)Podielové spoluvlastníctvo § 137
(1)
(2)§ 138
(1)
(2)§ 139 § 140 § 141
(1)
(2)§ 142 Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov § 143 § 144 § 145
(1)
(2)§ 146 § 147 § 148
(1)
(2)§ 149
(1)
(2)
(3)§ 150 § 151 TRETIA ČASŤ OSOBNÉ UŽÍVANIE BYTOV, INÝCH MIESTNOSTÍ A POZEMKOV Prvá hlava OSOBNÉ UŽÍVANIE BYTOV § 152 § 153 § 154
(1)
(2)§ 155
(1)
(2)§ 156
(1)
(2)§ 157 Obsah práva užívania bytu § 158 § 159
(1)
(2)§ 160
(1)
(2)§ 161
(1)
(2)§ 162 § 163
(1)
(2)§ 164 § 165 § 166 § 167 Úhrada za užívanie bytu a za služby § 168
(1)
(2)
(3)§ 169 § 170
(1)
(2)
(3)§ 171 Spoločné užívanie bytu § 172
(1)
(2)§ 173
(1)
(2)§ 174 Spoločné užívanie bytu manželmi § 175
(1)
(2)
(3)§ 176
(1)
(2)§ 177
(1)
(2)
(3)§ 178 Smrť užívateľa § 179
(1)
(2)§ 180
(1)
(2)§ 181 § 182 Zánik práva užívania bytu § 183 § 184 a) b) c) d) § 185 a) b) § 186
(1)
(2)
(3)§ 187
(1)
(2)Výmena bytu § 188
(1)
(2)§ 189
(1)
(2)Druhá hlava OSOBNÉ UŽÍVANIE INÝCH OBYTNÝCH MIESTNOSTÍ § 190
(1)
(2)§ 191 § 192 § 193 § 194 § 195 Tretia hlava OSOBNÉ UŽÍVANIE MIESTNOSTÍ NESLÚŽIACICH NA BÝVANIE § 196
(1)
(2)§ 197
(1)
(2)Štvrtá hlava OSOBNÉ UŽÍVANIE POZEMKOV § 198
(1)
(2)§ 199
(1)
(2)§ 200
(1)
(2)§ 201 § 202 § 203 § 204
(1)
(2)Vznik práva osobného užívania pozemku § 205
(1)
(2)§ 206 Zánik práva osobného užívania pozemku § 207 § 208 § 209 Spoločné užívanie pozemku § 210 § 211
(1)
(2)§ 212 § 213 Spoločné užívanie pozemku manželmi § 214 § 215
(1)
(2)
(3)§ 216 Užívanie zastavaného pozemku § 217 § 218
(1)
(2)§ 219 § 220 Neoprávnená stavba § 221 ŠTVRTÁ ČASŤ SLUŽBY Prvá hlava VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O POSKYTOVANÍ SLUŽIEB § 222
(1)
(2)§ 223 § 224
(1)
(2)
(3)§ 225
(1)
(2)§ 226 § 227 § 228 Cena § 229 § 230 § 231
(1)
(2)
(3)§ 232
(1)
(2)
(3)Zodpovednosť za vykonanie služieb a za škodu § 233
(1)
(2)
(3)§ 234
(1)
(2)§ 235
(1)
(2)
(3)§ 236
(1)
(2)§ 237 § 238 Druhá hlava PREDAJ V OBCHODE § 239
(1)
(2)§ 240 § 241
(1)
(2)§ 242 § 243
(1)
(2)Akosť a množstvo § 244 § 245 § 246 Zodpovednosť za vady predanej veci § 247
(1)
(2)§ 248
(1)
(2)
(3)§ 249 § 250 § 251
(1)
(2)§ 252 § 253 § 254
(1)
(2)§ 255
(1)
(2)Predaj inými než obchodnými organizáciami § 256 Tretia hlava POŽIČIAVANIE VECÍ § 257 § 258
(1)
(2)
(3)§ 259
(1)
(2)§ 260
(1)
(2)§ 261
(1)
(2)
(3)§ 262
(1)
(2)
(3)Štvrtá hlava ZHOTOVENIE VECI NA ZÁKAZKU § 263 § 264 § 265 § 266 § 267
(1)
(2)Vykonanie služby § 268
(1)
(2)§ 269 Zodpovednosť za vady § 270
(1)
(2)§ 271
(1)
(2)
(3)§ 272 § 273
(1)
(2)§ 274 Prevzatie veci § 275
(1)
(2)Piata hlava OPRAVA A ÚPRAVA VECI § 276 Vykonanie služby § 277 § 278
(1)
(2)Zodpovednosť za vady § 279
(1)
(2)§ 280
(1)
(2)
(3)§ 281
(1)
(2)Nevyzdvihnuté veci § 282
(1)
(2)
(3)§ 283 Šiesta hlava OBSTARÁVATEĽSKÉ SLUŽBY § 284 § 285 § 286 § 287 § 288 Obstaranie predaja veci § 289 § 290 § 291 § 292
(1)
(2)§ 293 § 294 § 295
(1)
(2)Úschova § 296
(1)
(2)§ 297 § 298 § 299 Siedma hlava UBYTOVACIE SLUŽBY § 300
(1)
(2)§ 301 § 302 § 303 § 304 § 305
(1)
(2)§ 306 Ôsma hlava PREPRAVNÉ SLUŽBY Prvý oddiel Osobná preprava § 307 § 308 § 309
(1)
(2)Zodpovednosť § 310
(1)
(2)
(3)§ 311
(1)
(2)Druhý oddiel Nákladná preprava § 312
(1)
(2)
(3)§ 313
(1)
(2)§ 314 § 315
(1)
(2)Zodpovednosť § 316
(1)
(2)
(3)§ 317
(1)
(2)§ 318 Tretí oddiel Spoločné ustanovenia § 319 Osobitné prepravné predpisy § 320 Nevyzdvihnuté zásielky
(1)
(2)Deviata hlava PRÁVNA POMOC ADVOKÁTSKEJ ORGANIZÁCIE § 321
(1)
(2)§ 322
(1)
(2)§ 323 § 324 Desiata hlava PEŇAŽNÉ SLUŽBY Prvý oddiel Vklady § 325
(1)
(2)§ 326
(1)
(2)
(3)§ 327 Vklady na vkladných knižkách § 328
(1)
(2)§ 329 § 330
(1)
(2)
(3)§ 331
(1)
(2)§ 332
(1)
(2)
(3)§ 333 Vklady na bežných účtoch § 334 § 335
(1)
(2)§ 336 § 337 § 338
(1)
(2)
(3)§ 339
(1)
(2)
(3)§ 340 Druhý oddiel Pôžičky § 341
(1)
(2)§ 342 § 343
(1)
(2)§ 344 Jedenásta hlava POISTENIE Prvý oddiel Spoločné ustanovenia § 345 § 346 § 347
- a)
- b)
- c)§ 348 Druhý oddiel Poistná zmluva Uzavretie poistnej zmluvy § 349
(1)
(2)§ 350
(1)
(2)§ 351
(1)
(2)§ 352 Práva a povinnosti z poistenia § 353 § 354
(1)
(2)
(3)§ 355
(1)
(2)
(3)§ 356 § 357
(1)
(2)
(3)Zánik poistenia § 358
(1)
(2)
(3)§ 359 § 360
(1)
(2)§ 361
(1)
(2)
(3)§ 362 Tretí oddiel Poistenie majetku § 363 § 364
(1)
(2)§ 365 § 366
(1)
(2)§ 367 § 368
(1)
(2)
(3)§ 369 § 370 Štvrtý oddiel Poistenie osôb § 371 § 372
(1)
(2)
(3)§ 373 § 374 § 375 § 376 Piaty oddiel Poistenie zodpovednosti za škody § 377 § 378 § 379 § 380 § 381 § 382 § 383 PIATA ČASŤ PRÁVA A POVINNOSTI Z INÝCH PRÁVNYCH ÚKONOV Prvá hlava OBČIANSKA VÝPOMOC Spoločné ustanovenia § 384
(1)
(2)§ 385
(1)
(2)§ 386 Pôžička § 387
(1)
(2)§ 388
(1)
(2)§ 389
(1)
(2)
(3)Druhá hlava INÉ ZMLUVY Prvý oddiel Prenechanie bytu v rodinnom domčeku § 390
(1)
(2)§ 391 Druhý oddiel Prenechanie časti bytu § 394
(1)
(2)
(3)§ 395 § 396 Tretí oddiel Prenechanie nehnuteľnosti na dočasné užívanie § 397
(1)
(2)
(3)§ 398 Štvrtý oddiel Kúpa, výmena a darovanie Kúpa a výmena § 399
(1)
(2)§ 400 § 401
(1)
(2)§ 402 § 403
(1)
(2)§ 404 § 405 § 406 Darovanie § 407
(1)
(2)
(3)§ 408 § 409 Piaty oddiel Obstaranie veci iného § 410
(1)
(2)§ 411 Tretia hlava VEREJNÁ SÚŤAŽ § 412 § 413
(1)
(2)§ 414
(1)
(2)ŠIESTA ČASŤ ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU A ZA NEOPRÁVNENÝ MAJETKOVÝ PROSPECH Prvá hlava PREDCHÁDZANIE HROZIACIM ŠKODÁM A NEOPRÁVNENÉMU MAJETKOVÉMU PROSPECHU § 415 § 416
(1)
(2)§ 417
(1)
(2)§ 418
(1)
(2)§ 419 Druhá hlava ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU Prvý oddiel Všeobecná zodpovednosť Zodpovednosť občanov § 420
(1)
(2)Zodpovednosť organizácií § 421
(1)
(2)
(3)Druhý oddiel Prípady osobitnej zodpovednosti Zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania § 422
(1)
(2)
(3)§ 423 Zodpovednosť za konanie proti pravidlám socialistického spolužitia § 424 Zodpovednosť za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody § 425 Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím § 426 Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov § 427
(1)
(2)§ 428 § 429 § 430
(1)
(2)§ 431 Zodpovednosť za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou § 432 Zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach § 433
(1)
(2)
(3)§ 434
(1)
(2)§ 435 § 436 § 437 Tretí oddiel Spoločné ustanovenia o náhrade škody Spoločná zodpovednosť § 438
(1)
(2)§ 439 § 440 Zavinenie poškodeného § 441 Spôsob a rozsah náhrady § 442
(1)
(2)
(3)§ 443 § 444 § 445 § 446 § 447
(1)
(2)§ 448
(1)
(2)§ 449
(1)
(2)
(3)Zníženie náhrady § 450 Tretia hlava ZODPOVEDNOSŤ ZA NEOPRÁVNENÝ MAJETKOVÝ PROSPECH § 451 § 452 § 453
(1)
(2)§ 454 § 455
(1)
(2)§ 456 § 457
(1)
(2)
(3)§ 458
(1)
(2)
(3)§ 459 SIEDMA ČASŤ DEDENIE MAJETKU V OSOBNOM VLASTNÍCTVE Prvá hlava NADOBÚDANIE DEDIČSTVA § 460 § 461
(1)
(2)§ 462 Odmietnutie dedičstva § 463
(1)
(2)§ 464 § 465 § 466 § 467 § 468 Dedičská nespôsobilosť § 469 Zodpovednosť za dlhy § 470
(1)
(2)§ 471
(1)
(2)§ 472
(1)
(2)Druhá hlava DEDENIE ZO ZÁKONA § 473
(1)
(2)§ 474
(1)
(2)§ 475 Tretia hlava DEDENIE ZO ZÁVETU § 476
(1)
(2)
(3)§ 477 § 478 § 479 § 480
(1)
(2)Štvrtá hlava POTVRDENIE DEDIČSTVA A VYPORIADANIE DEDIČOV § 481 § 482
(1)
(2)§ 483 § 484
(1)
(2)
(3)Piata hlava OCHRANA OPRÁVNENÉHO DEDIČA § 485
(1)
(2)§ 486 § 487 ÔSMA ČASŤ ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Prvá hlava ÚPRAVA INÝCH OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV § 488 § 489 § 490
(1)
(2)
(3)§ 491
(1)
(2)§ 492
(1)
(2)§ 493
(1)
(2)§ 494 § 495
(1)
(2)
(3)§ 496 § 497 Druhá hlava PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA § 498 § 499
(1)
(2)§ 500
(1)
(2)
(3)§ 501 § 502
(1)
(2)§ 503
(1)
(2)
(3)§ 504 § 505 § 506
(1)
(2)§ 507 § 508
(1)
(2)§ 509
- Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 40/1964 Zb. Názov: Občiansky zákonník Typ: Zákon Dátum schválenia: 26.02.1964 Dátum vyhlásenia: 05.03.1964 Autor: Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky Právna oblasť: Občianske právo Dedičské právo Dražby Exekúcie a výkon rozhodnutí Hnuteľné veci Nehnuteľnosti Občianske súdne konanie Občianskoprávne vzťahy a ich účastníci Ochrana spotrebiteľa Osobné práva Poisťovníctvo Právo duševného vlastníctva Rodinné právo Rozhodcovské konanie Vecné práva Záväzkové a zmluvné právo Zodpovednosť v občianskom práve Nachádza sa v čiastke: 19/1964 Vzťahy predpisu Vykonávacie predpisy 45/1964 Zb. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka 47/1964 Zb. Vyhláška Ministerstva financií o peňažných službách občanom 18/1965 Zb. Vyhláška Ministerstva všeobecného strojárstva a Ústrednej správy pre rozvoj miestneho hospodárstva o podmienkach údržby a opráv cestných vozidiel pre motorovú dopravu v majetku občanov a nesocialistických organizácií 23/1965 Zb. Vyhláška Ministerstva školstva a kultúry o súťažnom poriadku pre diela výtvarných umení 17/1966 Zb. Vyhláška Ministerstva dopravy o leteckom prepravnom poriadku 84/1967 Zb. Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov, ktorou sa mení vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia 124/1967 Zb. Vyhláška ministerstiev školstva a zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o čiastočnej úhrade nákladov na starostlivosť poskytovanú v niektorých zariadeniach pre mládež 137/1968 Zb. Vyhláška Ministerstva financií o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe 15/1971 Zb. Vyhláška Ministerstva dopravy, ktorou sa dopĺňa vyhláška ministerstva dopravy č. 17/1966 Zb. o leteckom prepravnom poriadku 151/1971 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení vyhláška NInisterstva dopravy č. 127/1964 Zb. o mestskom prepravnom poriadku 66/1973 Zb. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Českej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka 67/1973 Zb. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka 101/1973 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o projektových súťažiach 118/1973 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy č. 127/1964 Zb. o mestskom prepravnom poriadku v znení vyhlášky č. 151/1971 Zb. 4/1976 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 132/1964 Zb. o železničnom dopravnom poriadku v znení vyhlášky č. 98/1966 Zb. 8/1976 Zb. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva financií č. 48/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie majetku 160/1976 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej o finančnej a úverovej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe 3/1977 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o prepravnom poriadku lanových dráh 47/1978 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu o predaji bytov z národného majetku občanom a o finančnej pomoci pri modernizácii zakúpených 56/1979 Zb. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie osôb 67/1979 Zb. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky, Ministerstva obchodu Slovenskej socialistickej republiky, Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky, Ministerstva stavebníctva Slovenskej socialistickej republiky a Slovenského cenového úradu, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce poskytovanie služieb občanom 121/1980 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky o finančnej pomoci pri prevode skupinových rodinných domčekov z družstevného do osobného vlastníctva 122/1980 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky o jednorazovom príspevku na opatrenie náhradného bývania občanom, ktorí uvoľnia byt v objekte spravovanom štátnou socialistickou organizáciou 1/1982 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej z
- decembra 1981 o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe 2/1982 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 47/1978 Zb. o predaji bytov z národného majetku občanom a o finančnej pomoci pri modernizácii zakúpených bytov 31/1982 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 134/1964 Zb. o prepravnom poriadku vodnej dopravy 35/1982 Zb. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií č. 47/1964 Zb. o peňažných službách občanom v znení vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 136/1969 Zb. 69/1982 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 122/1980 Zb. o jednorazovom príspevku na opatrenie náhradného bývania občanom, ktorí uvoľnia byt v objekte spravovanom štátnou socialistickou organizáciou 100/1982 Zb. Vyhláška Ministerstva obchodu Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1981 Zb. o vnútornom obchode 158/1982 Zb. Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o poskytovaní služieb občanmi na základe povolenia národného výboru 159/1982 Zb. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 67/1973 Zb. 13/1983 Zb. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky o poistných podmienkach pre poistenie majetku 14/1983 Zb. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky o poistných podmienkach pre poistenie zodpovednosti za škody 17/1983 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o úprave niektorých náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite 152/1983 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 132/1964 Zb. o železničnom prepravnom poriadku v znení neskorších predpisov 159/1983 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej, ktorou sa mení vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej č. 1/1982 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe 160/1983 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu ktorou sa mení vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 47/1978 Zb. o predaji bytov z národného majetku občanom a o finančnej pomoci pri modernizácii zakúpených bytov v znení vyhlášky č. 2/1982 Zb. 23/1984 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 134/1964 Zb. o prepravnom poriadku vodnej dopravy v znení vyhlášky č. 31/1982 Zb. 64/1984 Zb. Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o poskytovaní dočasného ubytovania v súkromí so súhlasom národného výboru 106/1984 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy č. 133/1964 Zb. o cestnom prepravnom poriadku 1) 35/1985 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 3/1977 Zb. o prepravnom poriadku lanových dráh 44/1985 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy č. 127/1964 Zb. o mestskom prepravnom poriadku v znení neskorších predpisov 74/1985 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 132/1964 Zb. o železničnom prepravnom poriadku, v znení neskorších predpisov, vyhláška č. 126/1964 Zb. o styku medzi celoštátnymi dráhami a vlečkami a o vzťahoch medzi zúčastnenými organizáciami (vlečkové podmienky) v znení neskorších predpisov a vyhláška č. 9/1984 Zb. o kontejnerovom prepravnom poriadku 136/1985 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej individuálnej bytovej výstavbe a modernizácii rodinných domčekov v osobnom vlastníctve 2/1988 Zb. Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o predaji tovaru a poskytovaní iných služieb občanmi na základe povolenia národného výboru 164/1988 Zb. Vyhláška Ministerstva obchodu a cestovného ruchu Slovenskej socialistickej republiky o zmene a doplnení vyhlášky Ministerstva obchodu Slovenskej socialistickej republiky č. 100/1982 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1981 Zb. o vnútornom obchode 74/1989 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií a miezd Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej č. 136/1985 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe a modernizácii rodinných domčekov v osobnom vlastníctve 146/1990 Zb. Vyhláška Štátnej banky česko-slovenskej, Ministerstva financií, cien a miezd Českej republiky a Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií č. 47/1964 Zb. o peňažných službách občanom v znení neskorších predpisov 73/1991 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Štátnej banky česko-slovenskej, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej č. 136/1985 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe a modernizácii rodinných domčekov v osobnom vlastníctve v znení vyhlášky č. 74/1989 Zb. 124/1991 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva hospodárstva, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 101/1973 Zb. o projektových súťažiach 337/1991 Zb. Vyhláška ministerstva financí České republiky, kterou se mění vyhláška ministerstva financí České socialistické republiky č. 11/1983 Sb., o pojistných podmínkách pro pojištění majetku, vyhláška ministerstva financí České socialistické republiky č. 12/1983 Sb., o pojistných podmínkách pro pojištění odpovědnosti za škody, a vyhláška ministerstva financí č. 49/1964 Sb., o pojistných podmínkách pro pojištění osob, ve znění vyhlášky ministerstva financí České socialistické republiky č. 55/1979 Sb. 364/1991 Zb. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa zrušujú vyhlášky upravujúce poistné podmienky zmluvného poistenia 386/1991 Zb. Vyhláška Štátnej banky česko-slovenskej o platobnom styku a zúčtovaní 440/1991 Zb. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška o odplate za ústredné (diaľkové) vykurovanie a za dodávku teplej vody 128/1992 Zb. Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite 462/1992 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy č. 127/1964 Zb. o mestskom prepravnom poriadku v znení neskorších predpisov 208/1994 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku 47/1995 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov 87/1995 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka 312/1997 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite 19/1999 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov 220/1999 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite 277/2000 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite 310/2001 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite 388/2002 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite 268/2003 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite 586/2008 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka 281/2010 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 586/2008 Z. z. 20/2013 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov 141/2014 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov 11/2025 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov Predpis mení 47/1956 Zb. Zákon o civilnom letectve (letecký zákon) 41/1957 Zb. Zákon o využití nerastného bohatstva (banský zákon) 52/1966 Zb. Zákon o osobnom vlastníctve Predpis je menený 58/1969 Zb. Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom 131/1982 Zb. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník a upravujú sa niektoré ďalšie majetkové vzťahy 94/1988 Zb. Zákon o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve 188/1988 Zb. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce 87/1990 Zb. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník 105/1990 Zb. Zákon o súkromnom podnikaní občanov 116/1990 Zb. Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov 87/1991 Zb. Zákon o mimosúdnych rehabilitáciách 509/1991 Zb. Zákon, ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník 264/1992 Zb. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, zrušuje zákon o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) a menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony 278/1993 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu 249/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov 153/1997 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník 211/1997 Z. z. Zákon o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 252/1999 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 218/2000 Z. z. Zákon, ktorým sa dopĺňa Občiansky zákonník 261/2001 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov 281/2001 Z. z. Zákon o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov 23/2002 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov 34/2002 Z. z. Zákon o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov 95/2002 Z. z. Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 184/2002 Z. z. Zákon o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) 215/2002 Z. z. Zákon o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov 526/2002 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 504/2003 Z. z. Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov 515/2003 Z. z. Zákon o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 150/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov 404/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov 635/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 171/2005 Z. z. Zákon o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 336/2005 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 118/2006 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení zákona č. 266/2005 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov 188/2006 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov 84/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 209/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 335/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov 568/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 214/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov 379/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov 477/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike 186/2009 Z. z. Zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 575/2009 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 129/2010 Z. z. Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 546/2010 Z. z. Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 130/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 161/2011 Z. z. Zákon o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov 69/2012 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony 180/2013 Z. z. Zákon o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 102/2014 Z. z. Zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov 106/2014 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 335/2014 Z. z. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 39/2015 Z. z. Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 117/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 239/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 273/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 438/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 91/2016 Z. z. Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov 125/2016 Z. z. Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov 170/2018 Z. z. Zákon o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov 184/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 213/2018 Z. z. Zákon o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 343/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov 25/2019 Z. z. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2016 z
- októbra 2018 vo veci vyslovenia nesúladu § 446 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky 394/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov 108/2024 Z. z. Zákon o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov 254/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov 294/2025 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 310/2025 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony Predpis ruší 183/1947 Zb. Nařízení, jímž se určují zemědělské výrobní oblasti. 207/1948 Zb. Zákon o ochraně pachtýřů zemědělských podniků a pachtýřů zemědělských pozemků. 179/1950 Zb. Nariadenie o dôležitých dôvodoch na výpoveď chránených nájmov alebo na ich zrušenie bez výpovede 189/1950 Zb. Zákon o poistnej smluve 63/1951 Zb. Zákon o zodpovednosti za škody spôsobené dopravnými prostriedkami 65/1951 Zb. Zákon o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy 53/1955 Zb. Nariadenie, ktorým sa doplňuje a mení vládne nariadenie č. 1983/1947 Zb., ktorým určujú poľnohospodárske výrobne oblasti 41/1964 Zb. Zákon o hospodárení s bytmi 40 OBČIANSKY ZÁKONNÍK z
- februára 1964 V Ústave Československej socialistickej republiky sú zakotvené hlavné smery všestranného rozvoja našej spoločnosti i osobnosti človeka. Tým bol daný základ pre to, aby sa mohli súhrnne a vo vzájomnej súvislosti novo upraviť vzťahy v oblasti socialistickej výroby i práce a v oblasti osobnej spotreby občanov.Rozvoj plánovite riadenej socialistickej výroby, dôsledné uplatňovanie zásad demokratického centralizmu v riadení výroby a účinné presadzovanie záujmov celej spoločnosti v hospodárskej činnosti socialistických organizácií vyžadujú novú úpravu, ktorú obsahuje Hospodársky zákonník nadväzujúci na doterajší vývoj zákonodarstva na tomto úseku.Hospodárska sústava socialistickej spoločnosti je založená na socialistickom spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov. Miera uspokojovania hmotných i kultúrnych potrieb občanov je vo svojom súhrne závislá od rozvoja socialistického hospodárstva a u každého občana predovšetkým od jeho pracovného podielu na tomto rozvoji.Občiansky zákonník vychádza z jednoty socialistickej ekonomiky a zo súladu záujmov spoločnosti a občanov. Vymedzuje osobné vlastníctvo ako odvodené od spoločenského vlastníctva a chráni ho ako jeden z dôležitých prostriedkov uspokojovania osobných potrieb občanov.Hlavnou úlohou Občianskeho zákonníka je zakotviť a vymedziť práva a povinnosti občanov a organizácií vznikajúce v oblasti uspokojovania hmotných a kultúrnych potrieb, chrániť tieto práva, ak sa vykonávajú v súlade so záujmami spoločnosti, a prispieť k dôslednému dodržiavaniu socialistickej zákonnosti v občianskoprávnych vzťahoch.Ustanovenia Občianskeho zákonníka smerujú k upevňovaniu socialistických ekonomických i ostatných spoločenských vzťahov a k prekonávaniu prežitkov vo vedomí ľudí a pomáhajú tak vytvárať predpoklady pre premenu socialistických vzťahov vo vzťahy komunistické.Vychádzajúc z týchto skutočností Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone: Zásady občianskoprávnych vzťahov Článok I Základom občianskoprávnych vzťahov je socialistické spoločenské zriadenie. Článok II Zdrojom uspokojovania osobných potrieb občanov je neustále sa rozvíjajúca spoločenská výroba založená na socialistickom spoločenskom vlastníctve; každý je povinný toto vlastníctvo všestranne rozvíjať, upevňovať a chrániť. Článok III Uspokojovanie hmotných a kultúrnych potrieb občanov sa zabezpečuje predovšetkým odmeňovaním za prácu podľa jej množstva, akosti a spoločenského významu; podľa možností spoločnosti sa zabezpečuje aj bezplatným rozdeľovaním so zreteľom na spoločenskú dôležitosť potrieb. Článok IV Zabezpečovať uspokojovanie hmotných a kultúrnych potrieb občanov je predovšetkým úlohou socialistických organizácií; občania sa zúčastňujú na riadení činnosti a na kontrole plnenia úloh týchto organizácií. Článok V Z občianskoprávnych vzťahov vznikajú nielen vzájomné práva a povinnosti medzi účastníkmi, ale vyplývajú z nich pre nich aj práva a povinnosti voči spoločnosti. Článok VI Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov musí byť v súlade s pravidlami socialistického spolužitia. Článok VII Nikto nesmie zneužívať svoje práva proti záujmom spoločnosti alebo spoluobčanov a nikto sa nesmie na úkor spoločnosti alebo spoluobčanov obohacovať. Článok VIII Ustanovenia Občianskeho zákonníka treba uplatňovať a vykladať v zmysle týchto zásad. PRVÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Prvá hlava OBČIANSKOPRÁVNE VZŤAHY A ICH OCHRANA § 1 V oblasti uspokojovania hmotných a kultúrnych potrieb vznikajú medzi občanmi a socialistickými organizáciami a medzi občanmi navzájom občianskoprávne vzťahy. Tieto vzťahy upravuje predovšetkým Občiansky zákonník. § 2
(1)Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
(2)V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. § 3 Štátne orgány, najmä národné výbory, súdy, ako aj iné orgány, na ktoré prešli úlohy štátnych orgánov, dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv i povinností v občianskoprávnych vzťahoch a aby sa rozpor medzi účastníkmi, ak k nemu dôjde, odstránil predovšetkým dohodou. § 4 Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd. § 5 Ak je socialistické spolužitie porušené zrejmým zásahom do práva, možno sa domáhať ochrany na miestnom národnom výbore. Aby zachovávanie pravidiel socialistického spolužitia bolo obnovené, môže miestny národný výbor predbežne zásah do práva zakázať alebo uložiť, aby závadný stav bol odstránený. Právo domáhať sa ochrany na súde nie je tým dotknuté. § 6 Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť. Druhá hlava ÚČASTNÍCI OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV Prvý oddiel Občania § 7
(1)Spôsobilosť občana mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
(2)Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd občana vyhlási za mŕtveho, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestného občana, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije. § 8
(1)Spôsobilosť občana vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.
(2)Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné. § 9 Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a mravnej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. § 10
(1)Ak občan pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopný robiť právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne úkony.
(2)Ak občan pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
(3)Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli. Ochrana osobnosti § 11 Občan má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti, ako aj svojho mena a prejavov osobnej povahy. § 12
(1)Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a zvukové záznamy týkajúce sa občana alebo jeho prejavov osobnej povahy smú sa použiť len s jeho privolením.
(2)Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.
(3)Podobizne, obrazové snímky a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia občana použiť primeraným spôsobom aj pre vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani takéto použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami občana. § 13 Občan má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti a aby sa následky týchto zásahov odstránili. Súd môže tiež rozhodnúť, aby sa dalo primerané zadosťučinenie. § 14 Ak sa týka zásah smerujúci proti osobnosti občana jeho činnosti v spoločenskej organizácii, môže právo na ochranu jeho osobnosti uplatniť aj táto organizácia. § 15
(1)Po smrti občana patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.
(2)Ak ide o zásah uvedený v ustanovení § 14, patrí toto právo aj organizácii. § 16 Kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu. § 17 Vzťahy vznikajúce z vytvorenia a spoločenského uplatnenia literárnych, vedeckých a umeleckých diel, ako aj vzťahy z objavov, vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyslových vzorov upravujú osobitné zákony. Druhý oddiel Socialistické organizácie § 18 Socialistickými organizáciami sú štátne, družstevné a spoločenské organizácie, ako aj iné organizácie, činnosť ktorých prispieva k rozvoju socialistických vzťahov. § 19 Socialistické organizácie vystupujú v občianskoprávnych vzťahoch vo svojom mene a majú majetkovú zodpovednosť z týchto vzťahov vyplývajúcu, pokiaľ nie je ustanovené inak. § 20
(1)Socialistická organizácia koná prostredníctvom svojich pracovníkov a členov, ktorí plnia jej úlohy.
(2)Právne úkony, ktoré v mene organizácie robia pracovníci a členovia v medziach svojich oprávnení, sú právnymi úkonmi organizácie. Ak tieto osoby prekročia rozsah svojho oprávnenia, vznikajú práva a povinnosti organizácií, len pokiaľ sa právny úkon týka úloh organizácie a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. § 21 Účastníkom občianskoprávnych vzťahov môže byť aj štát. Tretia hlava ZASTÚPENIE § 22
(1)Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
(2)Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. § 23 Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. § 24 Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. § 25 Ak zástupca prekročí rozsah svojho oprávnenia, je tým zastúpený viazaný, len pokiaľ bude takýto úkon schválený. Zákonné zastúpenie § 26 Pokiaľ občania nie sú spôsobilí na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia. § 27
(1)Kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.
(2)Zákonným zástupcom občana, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. § 28 Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. § 29 Súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo záujmov spoločnosti. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu. § 30 Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu. Zastúpenie na základe plnomocenstva § 31
(1)Občan i socialistická organizácia sa môžu dať zastúpiť iným občanom alebo organizáciou. Za tým účelom udelia plnomocenstvo, v ktorom musí byť uvedený rozsah zástupcovho oprávnenia.
(2)Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v osobitnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. § 32 Ak nie je v plnomocenstve udelenom niekoľkým zástupcom určené inak, musia konať všetci spoločne. § 33
(1)Plnomocenstvo zanikne, ak ho zastúpený odvolá alebo ak ho zástupca vypovie. Takisto zanikne smrťou niektorého z nich, prípadne zánikom organizácie.
(2)Pre iného než pre zástupcu a zastúpeného je zánik plnomocenstva účinný až vtedy, keď sa o ňom dozvie.
(3)Ak zomrie zastúpený alebo ak vypovie zástupca plnomocenstvo, je zástupca povinný urobiť ešte všetko, čo nepripúšťa odklad, aby zastúpený neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne následky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil zastúpený alebo jeho dedičia. Štvrtá hlava PRÁVNE ÚKONY § 34 Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. § 35
(1)Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
(2)Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol urobený, zodpovedá pravidlám socialistického spolužitia. § 36
(1)Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.
(2)Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.
(3)Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech. § 37 Právny úkon musí sa urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. § 38
(1)Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
(2)Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. § 39 Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti. § 40
(1)Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
(2)Pre písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu písať alebo čítať, je potrebná úradná zápisnica. § 41 Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. § 42 Ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu. Zmluvy § 43 Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. § 44 Zmluva je uzavretá, len čo sa účastníci zhodnú na jej obsahu, pokiaľ zákon nevyžaduje splnenie ďalších náležitostí. § 45
(1)Návrh na uzavretie zmluvy treba prijať v lehote určenej navrhovateľom. Ak lehota nie je určená, treba návrh prijať ihneď, ak účastníci konajú priamo; inak ho treba prijať bez zbytočného odkladu. Návrh je prijatý okamihom, keď prijatie návrhu došlo navrhovateľovi.
(2)K uzavretiu zmluvy nedôjde, ak je návrh prijatý oneskorene alebo ak druhý účastník požaduje zmenu; takýto prejav je novým návrhom.
(3)Dokiaľ návrh alebo jeho prijatie nedôjde druhému účastníkovi, môžu účastníci od svojich prejavov ustúpiť. § 46
(1)Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
(2)Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. § 47 Ak sa účastníci v predpísanej forme zhodli na obsahu zmluvy a na jej vznik je potrebné ešte rozhodnutie príslušného orgánu, sú svojimi prejavmi viazaní až do tohto rozhodnutia. Ak je rozhodnutie záporné, k zmluve nedôjde. § 48
(1)Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
(2)Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. § 49
(1)Účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhý účastník vyvolal alebo ktorý musel byť druhému účastníkovi známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.
(2)Ak bol omyl druhým účastníkom vyvolaný úmyselne, má účastník, ktorý konal v omyle, právo odstúpiť od zmluvy, nech ide o akýkoľvek omyl.
(3)Právo odstúpiť od zmluvy má i ten účastník, ktorý ju uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. § 50
(1)Účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.
(2)Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.
(3)Dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli; právo na plnenie má účastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak. To isté platí, ak tretia osoba súhlas odoprela. § 51 Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Piata hlava ZABEZPEČENIE PRÁV A POVINNOSTÍ Ručenie § 52 Pohľadávku možno zabezpečiť ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. § 53 Veriteľ je povinný na požiadanie kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi výšku svojej pohľadávky. § 54
(1)Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
(2)Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. § 55 Ručiteľ môže splnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník. § 56 Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov § 57
(1)Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
(2)Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď bola platiteľovi dohoda predložená.
(3)Ustanovenia odseku 1 a 2 platia i pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Obmedzenie prevodu nehnuteľnosti § 58
(1)Veriteľ môže uspokojenie svojej pohľadávky zabezpečiť písomnou zmluvou uzavretou s dlžníkom, ktorou dlžník berie na seba povinnosť, že neprevedie svoju nehnuteľnosť bez súhlasu veriteľa na iného, dokiaľ pohľadávka nebude uspokojená. Ak má mať obmedzenie prevodu nehnuteľnosti právne účinky i pre dedičov, musí sa to v zmluve uviesť.
(2)K zmluve je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Obmedzenie prevodu vznikne okamihom registrácie. § 59
(1)Dokiaľ obmedzenie trvá, je prevod bez súhlasu veriteľa neplatný.
(2)Ak došlo k obmedzeniu pre viacerých veriteľov, je na prevod potrebný súhlas všetkých. § 60 Poradie a spôsob uspokojenia pohľadávok zabezpečených obmedzením prevodu nehnuteľnosti pri výkone rozhodnutia upravuje Občiansky súdny poriadok. § 61 Zánikom pohľadávky alebo jej premlčaním obmedzenie prevodu nehnuteľnosti zanikne. Zloženie do úschovy § 62 Ak to povaha dlhu pripúšťa, môže sa plnenie požadované veriteľom zložiť do notárskej úschovy, najmä ak ide o pohľadávku nezročnú alebo ak ide o pohľadávku, výška ktorej je sporná. Tým zaniknú iné spôsoby zabezpečenia pohľadávky. Šiesta hlava ZMENA PRÁV A POVINNOSTÍ Postúpenie pohľadávky § 63
(1)Veriteľ môže svoju pohľadávku i bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
(2)S postúpenou pohľadávkou prechádza i jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. § 64
(1)Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskoršie smrťou veriteľa alebo obsah ktorej by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
(2)Takisto nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. § 65 Dlžník musí byť o postúpení pohľadávky upovedomený. Dokiaľ sa tak nestane, môže dlžník plniť pôvodnému veriteľovi alebo sa s ním inak vyporiadať. § 66 Ak bola pohľadávka postúpená za úhradu, zodpovedá veriteľ, ktorý ju postúpil, tomu, komu bola postúpená, za to, že v čase postúpenia trvala. Za jej vymožiteľnosť zodpovedá veriteľ iba vtedy, ak to bolo dohodnuté, a to len do výšky prijatej úhrady s príslušenstvom. § 67 I po postúpení pohľadávky zostávajú dlžníkovi zachované námietky, ktoré mal proti pohľadávke v čase postúpenia. Prevzatie dlhu § 68
(1)So súhlasom veriteľa možno dlh prevziať písomnou zmluvou, ktorú občan alebo organizácia uzavrú s dlžníkom.
(2)Ten, kto prevzal dlh, je povinný ho splniť namiesto pôvodného dlžníka. § 69 Ak je prevzatý dlh zabezpečený ručením, ručenie trvá ďalej, len ak ručiteľ k prevzatiu dlhu privolil. Pristúpenie k dlhu § 70 Kto bez dohody s dlžníkom písomne vyhlási veriteľovi, že splní za dlžníka jeho dlh, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Siedma hlava ZÁNIK PRÁV A POVINNOSTÍ Splnenie dlhu § 71
(1)Splnením dlh zanikne.
(2)Dlh musí byť splnený riadne a včas. § 72 Ak možno dlh splniť niekoľkorakým spôsobom, má právo voľby splnenia dlžník, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Od vykonanej voľby nemožno odstúpiť. § 73 Ak má tomu istému veriteľovi dlžník splniť niekoľko dlhov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnaný dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási, že ho chce splniť; inak sa plnením uhradí dlh najskôr zročný, a to najprv jeho príslušenstvo. § 74
(1)Ak je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, že viacerí dlžníci majú tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
(2)Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, ako zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
(3)Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ niektorý z dlžníkov nemôže svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných. § 75
(1)Ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak niet inej dohody, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel.
(2)Ak ide o plnenie viacerým veriteľom, ktoré je nedeliteľné, je dlžník oprávnený plniť ktorémukoľvek z veriteľov, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Splnením jednému z veriteľov dlh zanikne. § 76 Ak si majú zo zmluvy súčasne plniť účastníci navzájom, môže sa plnenia domáhať len ten, kto už sám dlh splnil alebo je ochotný a schopný ho splniť. § 77 Dlžník splní dlh aj vtedy, ak plní tomu, kto predloží veriteľovo potvrdenie o prijatí plnenia; to však neplatí, ak dlžník vedel, že ten, kto potvrdenie predložil, nie je oprávnený plnenie prijať. § 78 Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, keď ho veriteľ o splnenie požiadal. § 79 Ak je čas splnenia ponechaný na vôľu dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s pravidlami socialistického spolužitia. § 80 Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do zročnosti najbližšej budúcej splátky. § 81 Veriteľ je povinný prijať i čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. § 82
(1)Dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto splnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.
(2)Ak plní dlžník peňažný dlh prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je dlh splnený okamihom, keď bola suma poukázaná, ak nie je dohodnuté inak. § 83 Ak to povaha dlhu pripúšťa, možno ho z dôležitých dôvodov týkajúcich sa veriteľa splniť uložením do notárskej úschovy, najmä ak veriteľ odopiera plnenie prijať, ak je veriteľ neznámy alebo neprítomný. § 84
(1)Veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol celkom alebo sčasti splnený.
(2)Dlžník je oprávnený splnenie odoprieť, ak mu veriteľ nevydá súčasne potvrdenie. § 85
(1)Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote veriteľom mu poskytnutej, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať i len jednotlivých plnení.
(2)Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri splnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania určujú vykonávacie predpisy.
(3)Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, okrem ak by k tejto škode došlo aj inak. § 86 Ak bol v zmluve určený presný čas splnenia a zo zmluvy alebo z povahy veci vyplýva, že na oneskorenom splnení veriteľ nemôže mať záujem, musí veriteľ, ak chce trvať na splnení, oznámiť to dlžníkovi bez zbytočného odkladu; ak tak neurobí, zmluva sa zrušuje. § 87 Právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaní s plnením peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať, len pokiaľ nie je krytá úrokami z omeškania alebo poplatkom z omeškania. § 88 K omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide o plnenie veci, znáša veriteľ nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia. § 89 Ak dôjde k dohode o tom, že sa už zročný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť. Dohoda § 90 Ak sa dlžník s veriteľom dohodne, že mu namiesto toho, čo bol povinný plniť, poskytne iné plnenie, pôvodný dlh zanikne. Ak nie je dohodnuté inak, zanikne s dlhom i jeho zabezpečenie. Na ďalšie trvanie ručenia treba súhlas ručiteľa. § 91
(1)Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí mať písomnú formu.
(2)Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu až v budúcnosti vzniknúť, je neplatná. § 92
(1)Dohodou môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné. Dohoda, ktorou sa majú medzi účastníkmi upraviť všetky práva, netýka sa práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
(2)Zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvá naďalej. Ak však k dohode došlo bez súhlasu ručiteľa, môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby dohody nebolo. Nemožnosť plnenia § 93
(1)Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
(2)Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však právo, pokiaľ ide o zvyšujúce plnenie od zmluvy odstúpiť.
(3)Právo na náhradu škody ani právo na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu nie je dotknuté. Uplynutie času § 94 Práva i povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené. Smrť dlžníka alebo veriteľa § 95
(1)Smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, okrem ak jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal vykonať osobne dlžník.
(2)Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne i právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Započítanie § 96 Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, plnenie ktorých je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa pohľadávky stretnú. § 97
(1)Proti pohľadávke štátu započítanie nie je prípustné. Takisto nie je prípustné započítanie proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, okrem ak by šlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
(2)Započítať nemožno pohľadávky premlčané, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako ani pohľadávky z vkladov. Proti zročnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je zročná.
(3)Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať i pohľadávky uvedené v odseku 1 a 2. § 98 Započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine. Neuplatnenie práva § 99 K zániku práva preto, že sa v ustanovenej dobe neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne. Ôsma hlava PREMLČANIE § 100
(1)Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
(2)Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva, práv osobného užívania bytov a pozemkov, obmedzenia prevodu nehnuteľnosti, ako aj práva z vkladov na vkladnej knižke alebo na bežnom účte, pokiaľ vkladový vzťah trvá. Premlčacia doba § 101 Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. § 102 Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u organizácie, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo. § 103 Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 80), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. § 104 Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. § 105 Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva, začne plynúť premlčacia doba od úmrtia poručiteľa alebo odo dňa, keď nadobudne právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bol poručiteľ vyhlásený za mŕtveho. § 106
(1)Právo na náhradu škody sa premlčí za rok odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
(2)Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. § 107
(1)Právo na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu sa premlčí za rok odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že majetkový prospech bol neoprávnene získaný a kto ho získal.
(2)Najneskoršie sa právo na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu premlčí za tri roky, a ak ide o prospech získaný úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď k neoprávnene získanému majetkovému prospechu došlo. § 108 Práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb. § 109 Právo zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľnosti sa premlčuje za desať rokov. § 110
(1)Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
(2)Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 80), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.
(3)Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. Plynutie premlčacej doby § 111 Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. § 112 Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. § 113 Ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, alebo o práva proti týmto osobám, premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca. Už začaté premlčanie prebieha ďalej, avšak sa neskončí, dokiaľ neuplynie rok po tom, keď bude týmto osobám ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka inak pominie. § 114 Ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a maloletými deťmi a inými zastúpenými osobami na druhej strane, premlčanie sa ani nezačína ani neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenie. To platí aj o právach medzi manželmi. Deviata hlava VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV Domácnosť § 115 Domácnosť tvoria občania, ktorí spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Blízke osoby § 116 Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. § 117 Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka. Veci a práva § 118 Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci a práva, pokiaľ to povaha práva pripúšťa. § 119
(1)Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
(2)Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. § 120 Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. § 121
(1)Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
(2)Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
(3)Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Počítanie času § 122
(1)Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
(2)Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
(3)Ak pripadne posledný deň lehoty na nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň. DRUHÁ ČASŤ SOCIALISTICKÉ SPOLOČENSKÉ VLASTNÍCTVO A OSOBNÉ VLASTNÍCTVO Prvá hlava SOCIALISTICKÉ SPOLOČENSKÉ VLASTNÍCTVO A USPOKOJOVANIE POTRIEB OBČANOV § 123 Veci, ktoré sú určené pre osobnú potrebu občanov, prevádzajú sa zo socialistického spoločenského vlastníctva do ich osobného vlastníctva alebo sa im prenechávajú do osobného užívania. § 124 Spoločenskému užívaniu občanov slúžia verejné zariadenia, ako zariadenia dopravné, zdravotnícke, kultúrne, sociálne, telovýchovné a rekreačné. Druhá hlava OSOBNÉ VLASTNÍCTVO Zdroj a účel osobného vlastníctva § 125
(1)Zdrojom osobného vlastníctva je predovšetkým práca občana v prospech spoločnosti.
(2)Majetok získaný z nestatočného zdroja nepožíva ochranu osobného vlastníctva. § 126 Osobné vlastníctvo slúži na uspokojovanie hmotných a kultúrnych potrieb občanov. Predmet osobného vlastníctva § 127 V osobnom vlastníctve sú predovšetkým príjmy a úspory z práce a zo sociálneho zabezpečenia. V osobnom vlastníctve sú ďalej najmä veci domácej a osobnej potreby, rodinné domčeky a rekreačné chaty. § 128
(1)Rodinný domček je obytný dom, v ktorom aspoň dve tretiny podlahovej plochy všetkých miestností pripadajú na byty. Rodinný domček môže mať najviac päť obytných miestností nepočítajúc do toho kuchyne. Väčší počet obytných miestností môže mať, ak úhrn ich podlahovej plochy neprevyšuje 120 m2; z obytných kuchýň sa do tohto úhrnu započítavajú len plochy, o ktoré výmera kuchyne prevyšuje 12 m2.
(2)Za podmienok uvedených v odseku 1 sa za rodinný domček považuje aj obytná časť roľníckej usadlosti. § 129 V osobnom vlastníctve môže byť len jeden rodinný domček. Obsah a ochrana osobného vlastníctva § 130
(1)Vlastník má právo užívať vec pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti; má právo na úžitky a prírastky veci, ako aj právo previesť ju na iného. Ak to nie je v rozpore so záujmami spoločnosti, môže vlastník vec prenechať na užívanie inému alebo s ňou nakladať aj inak.
(2)Veci nahromadené v rozpore so záujmami spoločnosti nad mieru osobnej potreby vlastníka, jeho rodiny a domácnosti nepožívajú ochranu osobného vlastníctva. § 131
(1)Osobné vlastníctvo je nedotknuteľné. Len ak ide o dôležitý záujem spoločnosti, ktorý nemôže byť uspokojený inak, môže sa vec použiť aj bez privolenia vlastníka, avšak len dočasne, v nevyhnutnej miere a za náhradu. To platí aj vtedy, ak je krajne ohrozený život alebo zdravie občana alebo jeho naliehavý záujem.
(2)Vyvlastniť vec, ktorá je v osobnom vlastníctve, možno len v dôležitom záujme spoločnosti, a to na základe zákona a za náhradu. To isté platí, ak sa má osobné vlastníctvo k veci trvale obmedziť. § 132 Občan má právo na ochranu proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Spôsoby nadobúdania osobného vlastníctva § 133 Osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. § 134
(1)Ak sa prevádza hnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
(2)K zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy. § 135 Ak ide o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia. Tretia hlava OSOBNÉ SPOLUVLASTNÍCTVO § 136
(1)Vec môže byť v osobnom spoluvlastníctve viacerých občanov.
(2)Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Podielové spoluvlastníctvo § 137
(1)Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
(2)Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. § 138
(1)Bežné veci týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať každý zo spoluvlastníkov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný.
(2)Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. § 139 Ak dôjde medzi spoluvlastníkmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. § 140 Spoluvlastník môže svoj podiel bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov previesť len na spoluvlastníka alebo na svojich potomkov; inak pre prevod podielu je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov. § 141
(1)Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
(2)Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu. § 142 Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Ak je to možné, rozdelí súd vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť v súlade so záujmami spoločnosti. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov § 143 V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom osobného vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. § 144 Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. § 145
(1)Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
(2)Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. § 146 Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. § 147 Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. § 148
(1)Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
(2)Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo pravidlám socialistického spolužitia, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva. § 149
(1)Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
(2)Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
(3)Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. § 150 Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. § 151 Ak za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo, môže sa obnoviť len rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov. TRETIA ČASŤ OSOBNÉ UŽÍVANIE BYTOV, INÝCH MIESTNOSTÍ A POZEMKOV Prvá hlava OSOBNÉ UŽÍVANIE BYTOV § 152 Socialistické organizácie, ktoré spravujú bytový majetok, sú povinné vytvárať predpoklady pre to, aby sa bytové potreby občanov náležite uspokojovali a aby sa úroveň bývania sústavne zvyšovala. § 153 Štátne, družstevné a iné socialistické organizácie prenechávajú byty občanom do osobného užívania bez určenia doby užívania, a to za úhradu, ak nie je právnym predpisom ustanovené inak. § 154
(1)Rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.
(2)Členovi stavebného bytového družstva vznikne splatením členského podielu právo, aby mu bol orgánom družstva pridelený do osobného užívania družstevný byt. § 155
(1)Právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom.
(2)O dohode o odovzdaní a prevzatí bytu sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto konal za organizáciu, a občan, ktorý s organizáciou dohodu uzavrel. V zápisnici musia byť najmä uvedené rozhodnutie o pridelení bytu, predmet a rozsah práva užívať byt včítane jeho príslušenstva, určená výška úhrady za užívanie a za služby, prípadne uvedený spôsob určenia úhrady, a popísaný stav bytu. Organizácia je povinná vydať občanovi odpis zápisnice. § 156
(1)Ak sa organizácia a občan, ktorému bol byt pridelený, nedohodnú o rozsahu príslušenstva bytu alebo o výške úhrady za užívanie a za služby, určí ich miestny národný výbor.
(2)Ak nedôjde k takejto dohode pri družstevnom byte, určí rozsah príslušenstva bytu alebo výšku úhrady za užívanie a za služby príslušný orgán družstva. § 157 Ak sa niekto nasťahoval do bytu bez rozhodnutia príslušného orgánu o pridelení bytu alebo byt získal na základe neúplných alebo nepravdivých údajov, vydá miestny národný výbor príkaz na vysťahovanie; náhradný byt ani náhradné ubytovanie sa neposkytne. Obsah práva užívania bytu § 158 Okrem práva užívať byt má užívateľ právo užívať spoločné priestory a zariadenia domu, ako aj používať služby, poskytovanie ktorých je s užívaním bytu spojené. § 159
(1)Užívatelia bytov majú právo zúčastňovať sa na správe domu, a to osobne alebo prostredníctvom osôb, ktoré si za tým účelom zvolia.
(2)Spôsob účasti užívateľov bytov na správe domov stavebných bytových družstiev upravujú stanovy družstva. § 160
(1)Užívateľ je povinný užívať byt, spoločné priestory a zariadenia domu riadne, ako aj riadne používať služby, poskytovanie ktorých je spojené s užívaním bytu.
(2)Užívatelia sú povinní pri výkone svojich práv dbať, aby bolo v dome vytvorené prostredie zabezpečujúce všetkým nerušené užívanie bytov, spoločných priestorov a zariadení domu. § 161
(1)Organizácia je povinná zabezpečiť užívateľovi plný a nerušený výkon jeho práv spojených s užívaním bytu. Najmä je povinná odovzdať mu byt v stave spôsobilom na riadne užívanie, v tomto stave ho udržiavať a podľa možností i zlepšovať, vykonávať riadnu údržbu domu a jeho zariadení a zabezpečovať aj riadne plnenie služieb, poskytovanie ktorých je spojené s užívaním bytu.
(2)Drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s obvyklým udržiavaním uhradzuje užívateľ. § 162 Ak organizácia nesplní svoju povinnosť odstrániť závady, ktoré bránia riadnemu užívaniu bytu alebo ktorými je výkon užívateľovho práva ohrozený, má užívateľ právo po predchádzajúcom upozornení organizácie závady odstrániť a požadovať od nej náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť u organizácie bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak nebolo uplatnené do šiestich mesiacov od odstránenia závad. § 163
(1)Užívateľ je povinný bez zbytočného odkladu organizácii oznámiť potrebu tých opráv v byte, ktoré má znášať organizácia, a umožniť ich vykonanie; inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.
(2)Ak sa užívateľ nepostará o včasné vykonanie drobných opráv a obvyklej údržby bytu, organizácia má právo tak urobiť po predchádzajúcom upozornení užívateľa na jeho náklad sama. § 164 Užívateľ je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil v dome sám alebo tí, ktorí s ním bývajú. Ak sa tak nestane, má organizácia právo po predchádzajúcom upozornení užívateľa závady a poškodenia odstrániť a požadovať od užívateľa náhradu. § 165 Užívateľ nesmie vykonávať stavebné úpravy ani inú podstatnú zmenu v byte bez súhlasu organizácie, a to ani na svoj náklad. § 166 Organizácia je oprávnená vykonávať stavebné úpravy bytu a iné podstatné zmeny v byte len po dohode s užívateľom. Ak organizácia vykonáva takéto úpravy na príkaz národného výboru, užívateľ je povinný ich vykonanie umožniť. § 167 Podrobnosti o spôsobe užívania bytov, spoločných priestorov a zariadení domu a o používaní služieb upravia domové poriadky vydané miestnymi národnými výbormi, pri družstevných bytoch aj osobitné domové poriadky schválené orgánom stavebného bytového družstva. Úhrada za užívanie bytu a za služby § 168
(1)Užívateľ je povinný platiť úhradu za užívanie bytu; úhrada sa platí mesačne pozadu.
(2)Úhrada za služby, poskytovanie ktorých je spojené s užívaním bytu, alebo preddavok na ne sa platí spolu s úhradou za užívanie bytu, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
(3)Výšku úhrady za užívanie bytu a za poskytovanie služieb, ako aj spôsob ich platenia ustanovujú osobitné predpisy. § 169 Ak užívateľ nezaplatí úhradu za užívanie bytu alebo za služby do piatich dní po jej zročnosti, je povinný zaplatiť organizácii poplatok z omeškania. § 170
(1)Užívateľ má právo na primeranú zľavu z úhrady za užívanie, dokiaľ organizácia napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší čas zhoršuje ich užívanie. Právo na primeranú zľavu z úhrady má užívateľ i vtedy, ak je užívanie takto zhoršené neplnením alebo vadným plnením služieb, poskytovanie ktorých je spojené s týmto užívaním.
(2)Rovnaké právo má užívateľ, ak sa stavebnými úpravami v dome podstatne alebo po dlhší čas zhoršia podmienky užívania bytu alebo domu.
(3)Užívateľ má právo na primeranú zľavu z úhrady za služby, dokiaľ ich organizácia riadne a včas neplní. § 171 Právo na zľavu z úhrady za užívanie bytu alebo za služby treba uplatniť u organizácie bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo k skutočnostiam, ktoré toto právo zakladajú. Spoločné užívanie bytu § 172
(1)Právo užívania bytu môže patriť viacerým občanom spoločne. Spoloční užívatelia majú rovnaké práva a povinnosti.
(2)Pri družstevnom byte môže právo spoločného užívania vzniknúť len medzi manželmi. § 173
(1)Bežné veci týkajúce sa spoločného užívania bytu môže vybavovať každý zo spoločných užívateľov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný.
(2)Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného užívania bytu sú oprávnení a povinní všetci spoloční užívatelia spoločne a nerozdielne. § 174 Ak dôjde medzi spoločnými užívateľmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného užívania bytu, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Spoločné užívanie bytu manželmi § 175
(1)Ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich nadobudnú právo užívať byt, vznikne právo spoločného užívania bytu manželmi.
(2)Ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného bytu, vznikne s právom spoločného užívania i spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
(3)Ustanovenia odseku 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú. § 176
(1)Ak nadobudol právo užívať byt niektorý z manželov pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom právo spoločného užívania tohto bytu uzavretím manželstva.
(2)To isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na pridelenie družstevného bytu. § 177
(1)Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o užívaní bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného užívania bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať.
(2)Ak nadobudol právo na pridelenie družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného užívania bytu rozvodom; právo byt užívať zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na byt pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného užívania družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich po vypočutí orgánu družstva o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva byť ďalej užívať; tým zanikne i spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
(3)Pri rozhodnutí o ďalšom užívaní bytu vezme súd zreteľ na záujmy maloletých detí. § 178 Rozvedenému manželovi, ktorý je povinný vysťahovať sa z bytu, môže miestny národný výbor poskytnúť namiesto náhradného bytu náhradné ubytovanie, ak mu pri rozvode neboli zverené do výchovy deti. Smrť užívateľa § 179
(1)Ak užívateľ zomrie a ak nejde o byt v spoločnom užívaní manželov, stávajú sa užívateľmi jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Užívateľmi sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého užívateľa alebo boli na neho odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roku pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.
(2)Ak zomrie užívateľ družstevného bytu a ak nejde o byt v spoločnom užívaní manželov, prechádza smrťou užívateľa jeho členstvo v družstve a právo užívať byt na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. § 180
(1)Ak zomrie jeden z manželov, ktorým patrilo právo spoločného užívania bytu, spoločné užívanie zanikne a jediným užívateľom bytu sa stane pozostalý manžel.
(2)Ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného z manželov právo spoločného užívania bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne štátne notárstvo pri vyporiadaní medzi dedičmi a pozostalým manželom. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva, prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a právo užívať byt na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. § 181 Ustanovenia § 179 ods. 1 a § 180 ods.1 platia aj v prípade, ak užívateľ opustí trvale spoločnú domácnosť. § 182 Ustanovenia § 172 až 181 neplatia pre byty trvale určené pre ubytovanie pracovníkov organizácie. Zánik práva užívania bytu § 183 Právo užívať byt zanikne písomnou dohodou medzi organizáciou a užívateľom alebo písomným oznámením užívateľa, že nechce byt užívať. V písomnom oznámení musí byť uvedená lehota, kedy sa má užívanie skončiť, a to najmenej jeden mesiac tak, aby sa skončila ku koncu kalendárneho mesiaca; ak nie je lehota uvedená, skončí sa užívanie koncom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom oznámenie organizácii došlo. § 184 Súd môže na návrh organizácie zrušiť právo užívať byt:
- a)trvale určený pre ubytovanie pracovníka organizácie, ak doterajší užívateľ prestal pre ňu pracovať a organizácia naliehavo potrebuje byt pre iného svojho pracovníka.V odôvodnených prípadoch môže súd uložiť organizácii povinnosť nahradiť užívateľovi sťahovacie náklady;
- b)ak užívateľ alebo tí, ktorí s ním bývajú, napriek výstrahe hrubo porušujú zásady socialistického spolužitia alebo ak užívateľ hrubo porušuje svoje povinnosti, najmä tým, že neplatí úhradu za užívanie bytu alebo za služby po čas dlhší ako tri mesiace;
- c)ak užívateľ má dva byty;
- d)ak užívateľ neužíva bez vážnych dôvodov byt vôbec alebo ho užíva len občas. § 185 Miestny národný výbor môže právo užívať byt zrušiť:
- a)ak ide o nadmerný byt podľa predpisov o hospodárení s bytmi;
- b)ak je potrebné s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno ďalej užívať. § 186
(1)Užívateľ nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je pridelený primeraný náhradný byt. I bez pridelenia náhradného bytu je povinný sa z bytu vysťahovať, ak podľa zákona stačí poskytnúť náhradné ubytovanie alebo ak nie je potrebné poskytnúť ani náhradný byt ani náhradné ubytovanie.
(2)Ak je užívateľ povinný sa z bytu vysťahovať preto, že byt bez vážnych dôvodov užíva len občas, stačí poskytnúť namiesto náhradného bytu náhradné ubytovanie. Ani náhradný byt ani náhradné ubytovanie sa neposkytne, ak je užívateľ povinný sa z bytu vysťahovať preto, že má dva byty alebo že bez vážnych dôvodov neužíva byt vôbec.
(3)V prípadoch, v ktorých zákon ustanovuje, že užívateľ bytu nie je povinný sa vysťahovať, dokiaľ mu nie je pridelený primeraný náhradný byt alebo zabezpečené náhradné ubytovanie, zanikne právo užívať byt až dňom, keď dôjde k prideleniu náhradného bytu alebo k zabezpečeniu náhradného ubytovania. § 187
(1)Ak byt trvale určený pre ubytovanie pracovníka organizácie po jeho smrti alebo po rozvode jeho manželstva užívajú ďalej manžel, prípadne osoby uvedené v § 179 ods.1, nie sú povinné sa z bytu vysťahovať, dokiaľ im nie je pridelený primeraný náhradný byt, ak nestačí podľa zákona poskytnúť náhradné ubytovanie. To platí i v prípade, ak pracovník organizácie opustí trvale spoločnú domácnosť.
(2)Zánikom členstva užívateľa v stavebnom bytovom družstve zanikne právo užívať družstevný byt. Užívateľ nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je pridelený primeraný náhradný byt. Vrátenia členského podielu sa môže člen domáhať až po vysťahovaní z bytu. Výmena bytu § 188
(1)Užívatelia sa môžu dohodnúť o výmene bytu. Dohoda musí mať písomnú formu a musí ju schváliť miestny národný výbor alebo iný orgán podľa predpisov o hospodárení s bytmi na to príslušný. Dohodu o výmene bytov v domoch stavebného bytového družstva schvaľuje orgán družstva.
(2)Pre vznik práva užívať vymenený byt platí ustanovenie § 155. § 189
(1)Právo na splnenie dohody o výmene bytov musí sa uplatniť na súde do troch mesiacov od schválenia dohody; inak právo zanikne.
(2)Ak dodatočne nastanú u niektorého z účastníkov také závažné okolnosti, že nie je možné splnenie dohody od neho spravodlivo požadovať, môže od dohody odstúpiť; musí však tak urobiť bez zbytočného odkladu. Povinnosť na náhradu škody tým nie je dotknutá. Druhá hlava OSOBNÉ UŽÍVANIE INÝCH OBYTNÝCH MIESTNOSTÍ § 190
(1)Rozhodnutím o pridelení obytnej miestnosti v zariadeniach určených na trvalé bývanie vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o užívaní miestnosti.
(2)Právo užívať obytnú miestnosť vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí miestnosti do užívania. § 191 Užívatelia miestností majú právo zúčastňovať sa na správe zariadenia prostredníctvom osôb, ktoré si za tým účelom zvolia. § 192 Ak sú o užívaní tej istej miestnosti uzavreté dohody s viacerými občanmi, je každý z nich samostatným užívateľom, a to v rozsahu, ktorý mu bol v dohode vymedzený. § 193 Ak je užívateľ povinný sa z miestnosti vysťahovať, stačí mu poskytnúť náhradné ubytovanie. § 194 O užívaní obytných miestností v zariadeniach určených na trvalé bývanie platia primerane ustanovenia o užívaní bytov s výnimkou ustanovení § 154 až 156, 159, 161 ods.2, § 163 ods.2, § 167 a 172 až 181. § 195 Podrobnosti o užívaní obytných miestností v zariadeniach určených na trvalé bývanie, spoločných priestorov a spoločných zariadení a o používaní služieb s užívaním spojených upravujú ubytovacie poriadky. Tretia hlava OSOBNÉ UŽÍVANIE MIESTNOSTÍ NESLÚŽIACICH NA BÝVANIE § 196
(1)Rozhodnutím o pridelení miestnosti neslúžiacej na bývanie (garáže, ateliéry, skladištia a pod.) vydaným miestnym národným výborom alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o užívaní miestnosti. Ak ide o miestnosti stavebných bytových družstiev, prideľuje tieto miestnosti členom užívajúcim družstevný byt orgán družstva.
(2)Právo užívať miestnosť neslúžiacu na bývanie vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí miestnosti do užívania. § 197
(1)O užívaní miestností neslúžiacich na bývanie platia primerane ustanovenia o užívaní bytov s výnimkou ustanovení § 152 až 154, 155 ods.1, § 184 písm. a), c), § 185 písm. a), § 186 a 187. Ustanovenia o spoločnom užívaní bytu manželmi však nemožno použiť, ak ide o miestnosť slúžiacu na výkon povolania len jedného manžela.
(2)Miestny národný výbor môže zrušiť užívanie aj vtedy, ak sa má miestnosť, ktorá už nie je potrebná na plánovité hospodárenie s nebytovými miestnosťami, premeniť na miestnosť slúžiacu na bývanie. Miestny národný výbor poskytne užívateľovi náhradnú miestnosť, ak sú pre to dôležité dôvody. Štvrtá hlava OSOBNÉ UŽÍVANIE POZEMKOV § 198
(1)Právo osobného užívania pozemkov slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi, mohli vystavať rodinný domček, rekreačnú chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku; toto právo možno zriadiť aj k pozemkom, na ktorých sú už tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené. Právo osobného užívania nie je časovo obmedzené a prechádza na dediča.
(2)Právo osobného užívania sa zriaďuje za úhradu; bezplatne sa zriaďuje, len ak to ustanovuje osobitný predpis. § 199
(1)Právo osobného užívania môže sa zriadiť len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom spoločenskom vlastníctve a ktoré sú podľa územných plánov alebo územných rozhodnutí určené na výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo garáží alebo na zriaďovanie záhradiek. Pôda určená na iné účely, najmä poľnohospodárska pôda, nesmie sa na zriadenie práva osobného užívania použiť.
(2)Na rovnaký účel môže byť v osobnom užívaní občana len jeden pozemok. § 200
(1)Výmera pozemku prenechaného na výstavbu rodinného domčeka alebo na výstavbu rekreačnej chaty sa určí podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia. Pozemok na výstavbu rodinného domčeka nesmie byť väčší ako 800 m2, pozemok na výstavbu rekreačnej chaty väčší ako 400 m2 a pozemok prenechaný na zriadenie záhradky nesmie byť väčší ako 400 m2; výmera pozemku prenechaného na výstavbu garáže nesmie prevyšovať výmeru na ten účel nevyhnutne potrebnú.
(2)Najvyššia prípustná výmera pozemku môže sa výnimočne prekročiť, len keby inak vznikol pozemok nevhodného tvaru alebo by došlo k nehospodárnemu zastavaniu pozemku. § 201 Užívateľ má právo užívať pozemok pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti, a to v súlade s účelom, pre ktorý bolo toto právo zriadené. § 202 Právo osobného užívania pozemku nemožno zmluvne prevádzať. Prechod práva užívania zastavaného pozemku pri prevode stavby upravuje ustanovenie § 218. § 203 Užívateľ má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho práva osobného užívania pozemku neoprávnene zasahuje. § 204
(1)I bez privolenia užívateľa môže sa pozemok, ku ktorému bolo zriadené právo osobného užívania, použiť v dôležitom záujme spoločnosti, ktorý nemôže byť inak uspokojený, avšak len dočasne, v nevyhnutnej miere a za náhradu. To isté platí, ak je krajne ohrozený život alebo zdravie občana alebo jeho naliehavý záujem.
(2)Len v dôležitom záujme spoločnosti za podmienok platných pre vyvlastnenie možno právo osobného užívania pozemku odňať, a to na základe zákona a za náhradu. Vznik práva osobného užívania pozemku § 205
(1)Rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor.
(2)Na podklade pridelenia pozemku do osobného užívania uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo organizácia, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú formu; je k nej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne registráciou dohody na štátnom notárstve. § 206 Dohoda musí obsahovať najmä označenie pozemku prideleného do osobného užívania, účel a rozsah užívania a výšku úhrady. Zánik práva osobného užívania pozemku § 207 Právo osobného užívania pozemku zanikne dohodou účastníkov; dohoda musí mať písomnú formu. § 208 Súd môže na návrh národného výboru alebo organizácie (§ 205 ods.2) zrušiť právo osobného užívania, ak užívateľ neužíva pozemok vôbec alebo ho užíva na iný ako dohodnutý účel, napriek tomu, že bol na následky svojho konania upozornený. § 209 Ak zanikne právo osobného užívania pozemku a ak sa účastníci nedohodnú o vyporiadaní, vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd; pritom prihliadne na výšku úhrady, ktorú občan zaplatil za právo osobného užívania, a na náklady, ktoré účelne vynaložil na trvalé zlepšenie pozemku, prípadne na jeho osadenie. Spoločné užívanie pozemku § 210 Právo osobného užívania toho istého pozemku môže vzniknúť aj viacerým občanom spoločne. § 211
(1)Bežné veci týkajúce sa spoločného užívania pozemku môže vybavovať každý zo spoločných užívateľov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný.
(2)Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného užívania pozemku sú oprávnení a povinní všetci spoloční užívatelia spoločne a nerozdielne. § 212 Ak dôjde medzi spoločnými užívateľmi pozemku k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného užívania, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. § 213 Ak dôjde k zániku práva spoločného užívania pozemku, dohodnú sa užívatelia o vzájomnom vyporiadaní. Každý z nich je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak nedôjde k dohode, rozhodne na návrh niektorého z nich o vyporiadaní súd. Spoločné užívanie pozemku manželmi § 214 Ak uzavreli dohodu o osobnom užívaní pozemku za trvania manželstva obaja manželia alebo jeden z nich, vznikne im právo spoločného užívania pozemku. Toto právo však nevznikne, ak uzavrie dohode jeden z manželov, ktorí spolu trvale nežijú. § 215
(1)Zánikom manželstva zanikne i právo spoločného užívania pozemku manželmi.
(2)Ak zanikne manželstvo rozvodom a ak sa manželia nedohodnú o tom, ktorý z nich sa stane užívateľom pozemku a ako sa vyporiadajú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva.
(3)Ustanovenie odseku 2 platí aj vtedy, ak zanikne za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. § 216 O spoločnom užívaní pozemku manželmi platia ustanovenia § 211 až 213. Užívanie zastavaného pozemku § 217 Rodinný domček, rekreačná chata alebo garáž vystavané užívateľom na pozemku na ten účel určenom sú v jeho osobnom vlastníctve. § 218
(1)S prevodom vlastníctva k stavbe zriadenej na pozemku prechádza na nadobúdateľa stavby i právo osobného užívania pozemku.
(2)Nový vlastník stavby je povinný vyporiadať sa s predchádzajúcim užívateľom pozemku; pritom treba prihliadnuť na výšku úhrady, ktorá bola za užívanie zaplatená, ako aj na náklady, ktoré pôvodný užívateľ účelne vynaložil na trvalé zlepšenie pozemku, prípadne na jeho osadenie. Dohoda o vyporiadaní je súčasťou zmluvy o prevode stavby. § 219 Právo osobného užívania pozemku, na ktorom je zriadená stavba, zanikne, ak stavba prejde do socialistického spoločenského vlastníctva. Právo osobného užívania sa musí pritom vyporiadať. § 220 Ak ide o pozemok, na ktorom bola zriadená stavba, nemožno použiť ustanovenia § 207 až 209. Neoprávnená stavba § 221 Ak zriadi na pozemku stavbu občan, ktorý nie je oprávnený pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený ho užívať na iný účel, rozhodne o vlastníctve k stavbe súd. Stavebníkovi môže však vlastníctvo k stavbe priznať, len ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd môže tiež rozhodnúť, že stavebník je povinný stavbu na svoj náklad odstrániť. ŠTVRTÁ ČASŤ SLUŽBY Prvá hlava VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O POSKYTOVANÍ SLUŽIEB § 222
(1)Službami poskytujú socialistické organizácie občanom vecné plnenie, výkony, ako aj iné plnenia na uspokojovanie ich hmotných a kultúrnych potrieb.
(2)Ustanovenia tohto zákona o službách platia i pre služby poskytované podľa osobitných predpisov, pokiaľ to nimi nie je vylúčené. § 223 Organizácie poskytujúce služby sú povinné vytvárať predpoklady pre ich poskytovanie tak, aby spoločensky odôvodnené požiadavky občanov boli riadne a plynule uspokojované. § 224
(1)Služby sa poskytujú na základe zmlúv alebo na základe iných skutočností ustanovených právnymi predpismi.
(2)Ak poskytnutie služby patrí k úlohám organizácie, organizácia je povinná na žiadosť občana ju poskytnúť, okrem ak by to nebolo v medziach jej prevádzkových možností (§ 223).
(3)Ustanovenia o službách poskytovaných na základe zmluvy použijú sa primerane i pre služby poskytované na základe iných skutočností, ak niet osobitnej úpravy. § 225
(1)Služby sa poskytujú ako služby platené, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovujú, že sa poskytujú bezplatne.
(2)Ak občan zneužije služby poskytnuté celkom alebo sčasti bezplatne, je povinný nahradiť náklady, ktoré tým organizácii vznikli, aj keď z toho nemal majetkový prospech. § 226 Organizácia je povinná poskytnúť službu tak, aby potreba občana mohla byť riadne uspokojená; ak to povaha služby vyžaduje, organizácia je povinná občana o nej tiež správne a úplne informovať. § 227 Občan je povinný poskytnúť organizácii súčinnosť, ktorá je na vykonanie služby potrebná. Ak občan potrebnú súčinnosť včas neposkytne, organizácia má právo na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré jej tým vznikli. Ak občan súčinnosť neposkytne ani v dodatočnej primeranej lehote danej mu organizáciou, organizácia môže okrem toho od zmluvy odstúpiť. § 228 Ak prevedie organizácia na občana poskytnutou službou vlastníctvo k veci, nemôžu sa proti nemu uplatniť práva iných osôb týkajúce sa tejto veci. To isté platí, ak občan poskytnutou službou nadobudne právo vec užívať. Cena § 229 Cena sa určí pri uzavretí zmluvy podľa cenových predpisov. § 230 Ak bola cena dohodnutá podľa rozpočtu, nesmie byť bez súhlasu občana zvýšená. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať len vtedy, ak ich občan písomne schválil alebo ak práce dodatočne písomne objednal. § 231
(1)Ak nemožno cenu pri uzavretí zmluvy určiť pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak organizácia zistí dodatočne, že bude potrebné cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinná občana na to bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novo určenú cenu; inak nemá právo na zaplatenie rozdielu v cene.
(2)Občan je oprávnený po oznámení novo určenej ceny od zmluvy odstúpiť; ak od zmluvy odstúpi, je povinný zaplatiť organizácii sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne určenej ceny, len pokiaľ mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech. Odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo občana na náhradu škody.
(3)Ak neodstúpi občan od zmluvy bez zbytočného odkladu, je povinný zaplatiť za poskytnutú službu novo určenú vyššiu cenu. § 232
(1)Cena je splatná spravidla v hotovosti po poskytnutí služby. Ak je to odôvodnené povahou služby alebo ustanovené osobitným predpisom, môže organizácia požadovať preddavok alebo zaplatenie ceny vopred.
(2)Ak sa cena za poskytnutú službu fakturuje, občan je povinný zaplatiť cenu do siedmich dní po doručení faktúry, ak nie je osobitným predpisom ustanovené inak. V pochybnostiach sa má za to, že faktúra bola občanovi doručená tretieho dňa po odoslaní. Na zročnosť musí byť občan vo faktúre upozornený. Kedy je organizácia povinná fakturovať, ustanovujú osobitné predpisy.
(3)Ak občan nezaplatí fakturovanú cenu za službu, na ktorú sa vzťahuje povinnosť organizácie na fakturovanie, je povinný platiť poplatok z omeškania. Ak je faktúra nesprávna, občan nie je povinný poplatok z omeškania platiť; je oprávnený požadovať vydanie novej faktúry. Zodpovednosť za vykonanie služieb a za škodu § 233
(1)Za riadne a včasné poskytnutie služieb zodpovedajú organizácie spôsobmi v tomto zákone ustanovenými alebo účastníkmi dohodnutými.
(2)Ak je s poskytnutím služby spojený prístup do bytov alebo k osobnému majetku občanov, organizácia zodpovedá aj za škodu spôsobenú pri tejto príležitosti zavinením osôb, ktoré na poskytnutie služby použila. Ten, kto škodu spôsobil úmyselne, zodpovedá za ňu spoločne a nerozdielne s organizáciou.
(3)Zodpovednosť ustanovenú zákonom nemôžu účastníci vylúčiť ani obmedziť. § 234
(1)Občan má právo od zmluvy odstúpiť, ak služba nebola vykonaná ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorú poskytol. Ak odstúpi od zmluvy, je povinný zaplatiť organizácii sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a na vzniknuté náklady, len pokiaľ mal z čiastočného plnenia služby majetkový prospech.
(2)Odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo na náhradu škody. § 235
(1)Ak bola služba poskytnutá vadne, má občan právo na bezplatné odstránenie vady alebo na doplnenie služby. Ak to nie je dobre možné, má právo na nové poskytnutie služby alebo na zrušenie zmluvy, ak služba pre vadnosť vykonania nemôže riadne plniť svoj účel; v ostatných prípadoch vadného vykonania služby má občan právo na primeranú zľavu.
(2)Právo na nové poskytnutie služby občanovi nepatrí, ak ide o službu, ktorá bola poskytnutá hromadne.
(3)Písomným vyhlásením vydaným občanovi môže organizácia za poskytnutie služby prevziať zodpovednosť vo väčšom rozsahu, než je uvedené v odseku 1 a 2. V písomnom vyhlásení určí organizácia podmienky a rozsah tejto zodpovednosti. § 236
(1)Práva zo zodpovednosti za vady poskytnutej služby musí občan uplatniť u organizácie bez zbytočného odkladu. Práva zaniknú, ak neboli uplatnené do šiestich mesiacov od poskytnutia služby, pokiaľ v tomto zákone nie je pre ich uplatnenie ustanovená iná lehota.
(2)Občan má právo na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Toto právo musí sa uplatniť u organizácie najneskôr do jedného mesiaca po uplynutí doby, do ktorej musí byť uplatnené právo zo zodpovednosti za vady; inak právo zanikne. § 237 Organizácia zodpovedá za poškodenie, stratu alebo zničenie veci, ktorú na vykonanie služby od občana prevzala, okrem ak by k škode došlo aj inak. § 238 Organizácia zodpovedá i za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri poskytnutí služby použili; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Druhá hlava PREDAJ V OBCHODE § 239
(1)Občan má právo, aby mu obchodná organizácia predala podľa jeho výberu veci určené na predaj.
(2)Z predaja vzniká organizácii povinnosť predanú vec kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť organizácii jej cenu. § 240 Veci, pri ktorých to vyžaduje ich povaha, ako aj veci, na predaj ktorých je organizácia určená, ale ktoré bežne nevedie, predávajú sa na objednávku. Objednanú vec je organizácia povinná obstarať v dohodnutej lehote, a ak nie je lehota dohodnutá, v lehote okolnostiam primeranej. Ak sa tak nestane, občan je oprávnený od zmluvy odstúpiť. Odstúpením kupujúceho od zmluvy nie je dotknuté jeho právo na náhradu škody. § 241
(1)Ak je organizácia podľa dohody s občanom alebo podľa povahy veci povinná dodať vec na miesto občanom určené, občan je povinný prevziať vec pri dodaní. V ostatných prípadoch je občan povinný prevziať vec pri predaji, ak sa s organizáciou nedohodne inak.
(2)Ak občan neprevezme vec v čase uvedenom v odseku 1, organizácia je oprávnená požadovať poplatok za uskladnenie; výšku poplatku ustanovuje osobitný predpis. § 242 Služby, ktoré sa s predajom veci obvykle neposkytujú, musia sa osobitne dohodnúť. § 243
(1)Predáva sa za hotové; inak než za hotové sa predáva len v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi.
(2)Pri veciach vystavených na predaj musia byť ich ceny viditeľne vyznačené. Akosť a množstvo § 244 Predávaná vec musí mať požadovanú akosť, množstvo, mieru alebo váhu a musí byť bez vád, najmä musí zodpovedať technickým normám. Ak to povaha veci pripúšťa, má občan právo, aby sa vec pred ním prekontrolovala, alebo aby sa mu jej činnosť predviedla. § 245 Ak je potrebné, aby sa pri užívaní veci zachovali osobitné pravidlá, najmä ak sa užívanie spravuje technickou normou, organizácia je povinná občana s nimi oboznámiť, okrem ak ide o pravidlá všeobecne známe. Ak organizácia túto povinnosť nesplní, je povinná občanovi nahradiť z toho vzniknutú škodu. § 246 Veci, ktoré majú vady, ktoré nebránia, aby sa veci mohli užívať na určený účel, smú sa predávať len za nižšie ceny; kupujúceho treba upozorniť, že vec má vadu a o akú vadu ide, ak to nie je už z povahy predaja zrejmé. Zodpovednosť za vady predanej veci § 247
(1)Organizácia zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí. Pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Pri veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktorú sa zľava poskytla.
(2)Ak nejde o veci, ktoré sa rýchle kazia, alebo o použité veci, zodpovedá organizácia i za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe (záruka). § 248
(1)Záručná doba je šesť mesiacov; ak ide o predaj potravinárskeho tovaru, záručná doba je osem dní, pri predaji krmív tri týždne a pri predaji zvierat šesť týždňov. Ak je na predávanej veci, jej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota, do ktorej sa musí vec použiť, neskončí sa záručná doba pred uplynutím tejto lehoty.
(2)Pri predaji vecí, ktoré sú určené na to, aby sa používali dlhší čas, osobitné predpisy ustanovujú záručnú dobu dlhšiu ako šesť mesiacov. Záručná doba prevyšujúca šesť mesiacov sa môže týkať aj len niektorej súčiastky veci. Organizácia je povinná vydať kupujúcemu pri predaji záručný list s vyznačením záručnej doby.
(3)Vyhlásením v záručnom liste vydanom občanovi môže organizácia poskytnúť záruku presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V záručnom liste organizácia určí podmienky a rozsah tejto záruky. § 249 Záručné doby začínajú plynúť od prevzatia veci kupujúcim. § 250 Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, občan má právo, aby bola bezplatne, včas a riadne odstránená. Organizácia je povinná odstrániť vadu najneskoršie v lehote, ktorá bola pre služby toho istého druhu krajským národným výborom ustanovená. Ak vec nebola ešte použitá, môže občan namiesto odstránenia vady požadovať výmenu veci, alebo ak sa vada týka len súčiastky veci, výmenu súčiastky. Organizácia môže vždy nami