Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky prevád
lov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom
§ 7ods.
6. 2. Odmasťovanie a čistenie povrchov Odmasťovanie kovových a nekovových materiálov sa môže vykonávať v osobitnom zariadení, ktoré je tvorené uzavretým priestorom s odsávaním odpadového plynu, alebo sa odmasťovanie vykonáva v priestore pre nástrek náterových látok (striekacie kabíny). Na takto vykonávané odmasťovanie je potrebné dodržovať emisné limity. Odmasťovacie procesy uskutočňované mimo odmasťovacieho zariadenia sa musia vykonávať tak, aby emisie prchavých organických zlúčenín boli minimalizované. Odmasťovanie sa musí vykonávať vo vymedzených priestoroch s využitím odmasťovacích stolov alebo podobných zariadení. 2.1 Odmasťovanie a čistenie povrchu kovov, elektrosúčiastok a iných materiálov a výrobkov organickými rozpúšťadlami obsahujúcimi látky karcinogénne, mutagénne a toxické pre reprodukciu [§ 3 písm. a)] a halogénovanými rozpúšťadlami [§ 3 písm. b)] 2.1.1 Odmasťovanie a čistenie povrchov látkami uvedenými v § 3 písm.
- a)a
- b)sa nesmie vykonávať mimo uzavretého priestoru s odsávaním odpadových plynov. Tieto zariadenia sa musia prevádzkovať ako uzavretý systém. 2.1.2 Pre zariadenia s prahovou hodnotou spotreby rozpúšťadiel menej ako 100 kg.rok-1 sa emisný limit touto vyhláškou nestanovuje. Ak ide o riziko ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, emisný limit sa určí osobitne. 2.1.3 Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity Činnosť Prahová spotreba rozpúšťadla Emisný limit prchavej organickej zlúčeniny v odpadových plynoch1) Emisný limit pre fugitívne emisie2) t.rok-1 mg.m-3 % Odmasťovanie a čistenie povrchov halogénovanými rozpúšťadlami podľa § 3 písm.
- b)a látkami uvedenými v § 3 písm.
- a)0,1 - 13) halogénované rozpúšťadlá 204) látky podľa § 3 písm.
- a)25) 15 > 1 -5 halogénované rozpúšťadlá 204) látky podľa § 3 písm.
- a)25) 15 > 5 halogénované rozpúšťadlá 204) látky podľa § 3 písm.
- a)25) 10 Poznámky: 1) Koncentrácia vo vlhkom plyne pri štandardných stavových podmienkach. 2) Podiel hmotnosti fugitívnych emisií a hmotnosti vstupných rozpúšťadiel. 3) Pre nové zariadenia, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do termínu nadobudnutia účinnosti vyhlášky, platia do 31.
§ 7ods.
- 4) Koncentračný emisný limit platí pri hmotnostnom toku 10 g.h-
- 5) Koncentračný emisný limit platí pri hmotnostnom toku 100 g.h-
- 2.2 Odmasťovanie a čistenie povrchu kovov, elektrosúčiastok a iných materiálov a výrobkov ostatnými organickými rozpúšťadlami [§ 3 písm. c)] 2.2.1 Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity Činnosť Prahová spotreba rozpúšťadla Emisný limit celkového orga- nického uhlíka v odpadových plynoch1) Emisný limit pre fugitívne emisie2) t.rok-1 mg.m-3 % Odmasťovanie a čistenie povrchov organickými rozpúšťadlami podľa§ 3 písm. c) 0,6 - 24) 1203) 203) > 2- 10 753) 203) > 10 753) 153) Poznámky: 1) Koncentrácia vo vlhkom plyne pri štandardných stavových podmienkach 0 oC a tlaku 101,325 kPa. 2) Podiel hmotnosti fugitívnych emisií a hmotnosti vstupných rozpúšťadiel. 3) Ak prevádzkovateľ preukáže, že priemerný obsah organických rozpúšťadiel v používaných materiáloch nepresiahne 30 % hmotnosti, môže orgán ochrany ovzdušia udeliť výnimku z uvedených emisných limitov. 4) Pre nové zariadenia, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do termínu nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky, platia do 31.
§ 7ods.
- Chemické čistenie odevov a textílií Zariadenia na chemické čistenie odevov musia byť vybavené systémom záchytu pár a úplnou recykláciou rozpúšťadla. Činnosť Prahová spotreba rozpúšťadla Emisný limit prchavej or- ganickej zlúčeniny v od- padových plynoch Emisiný limit celkových emisii1) t.rok-1 mg.m-3 g.kg-1 Chemické čistenie odevov > 0 nestanovený2) 20 Poznámky: 1) Podiel celkovej hmotnosti rozpúšťadla a celkovej hmotnosti vyčisteného a vysušeného produktu. 2) Emisný limit uvedený v § 4 ods. 10 sa neuplatňuje.
- Nanášanie náterov 4.1 Procesy a zariadenia súvisiace s nanášaním náterov Nanášanie náterov Aplikácia a ďalšie úpravy náterových látok (rôznych foriem a skupenstiev) na rôzne materiály rôznym spôsobom (najmä elektroforetickými a chemickými procesmi, striekaním, navaľovaním, máčaním, polievaním a pod.). Nanášanie náterov sa vykonáva v lakovniach. Vo výnimočných prípadoch možno vykonávať nanášanie náterov aj mimo lakovní. Nanášanie náterov mimo lakovní Aplikácia náterových látok na stacionárne objekty (najmä mostné konštrukcie, stožiare, oceľové konštrukcie, fasády budov, vnútorné plochy a iné objekty) a výnimočne aj veľkorozmerné výrobky na voľných priestranstvách. Lakovňa Je to súbor stacionárnych zariadení a technológií určených na nanášanie náterov. Lakovací, vyparovací, sušiaci a vypaľovací priestor Časť lakovne, kde sa vykonáva nanášanie, vyparovanie a sušenie alebo tepelné spracovanie náterových látok. Tento priestor je vybavený príslušným vzduchotechnickým zariadením s filtráciou, prípadne i prívodným vzduchotechnickým zariadením, zariadením na odvádzanie odpadových plynov. Lakovací priestor Lakovací priestor je technicky vymedzený priestor, v ktorom sa vykonáva nanášanie náterovej látky. Tento priestor je vybavený príslušným vzduchotechnickým zariadením s filtráciou, prípadne i prívodným vzduchotechnickým zariadením, zariadením na odvádzanie odpadových plynov. Vyparovací priestor, kabína, box, tunel V tomto priestore dochádza k vyparovaniu rozpúšťadiel z náterovej látky pred konečnou fázou sušenia naneseného povlaku. Priestor je vybavený príslušným vzduchotechnickým zariadením s filtráciou, prípadne i prívodným vzduchotechnickým zariadením, zariadením na odvádzanie odpadových plynov. Sušiaci a vypaľovací priestor V týchto priestoroch dochádza k sušeniu, vypaľovaniu alebo k inej tepelnej úprave naneseného povlaku. Priestor je vybavený príslušným vzduchotechnickým zariadením s filtráciou, prípadne i prívodným vzduchotechnickým zariadením, zariadením na odvádzanie odpadových plynov. Kombinovaný priestor, kabína, box, tunel V tomto priestore sa postupne vykonávajú jednotlivé operácie – nanášanie náterových látok, vyparovanie a sušenie naneseného povlaku. Priestor je vybavený príslušným vzduchotechnickým zariadením s filtráciou, prípadne i prívodným vzduchotechnickým zariadením, zariadením na odvádzanie odpadových plynov. 4.2 Všeobecné podmienky prevádzkovania pri nanášaní náterov Na obmedzenie emisií prchavých organických zlúčenín je potrebné použiť najlepšie dostupné techniky, ako napr. používanie lakovacích systémov s nízkym alebo žiadnym obsahom organických rozpúšťadiel, nanášanie lakovacích vrstiev s vysokou účinnosťou alebo čistenie odpadových plynov. 4.3 Nanášanie náterových látok na kovy, plasty, textil, film, papier, sklo a pod. Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity Činnosť Prahová spotreba rozpúšťadla Emisný limit ako emisný faktor celkové- ho organického uhlíka1) Emisný limit celkového orga- nického uhlíka v odpadových plynoch2) Emisný limit pre fugitívne emisie3) Emisný limit TZL2) Osobitné ustanovenia t.rok-1 g.m-2 mg.m-3 % mg.m-3 Nanášanie náterových látok 0,6 - 59) - 120 25 3 Poznámka 4), 6),7), 8) Nanášanie náterových látok > 5- 15 - 100 25 3 Poznámka 4), 6),7), 8) Nanášanie náterových látok > 15 - 50/755) 20 3 Poznámka 4), 6),7), 8) Sériové - kontinuálne nanášanie náterových látok > 5 60 50/755) 20 3 Poznámka 4), 6),7), 8) Práškové lakovanie - - 50 - 15 Poznámka 8), 10) Poznámky: 1) Merná výrobná emisia prchavých organických zlúčenín ako podiel množstva celkového organického uhlíka a veľkosti natretej plochy. 2) Koncentrácia vo vlhkom plyne pri štandardných stavových podmienkach. 3) Podiel hmotnosti fugitívnych emisií a hmotnosti vstupných rozpúšťadiel. 4) Emisný limit celkového organického uhlíka v odpadových plynoch platí pre procesy nanášania a sušenia prevádzkované za riadených podmienok. 5) Prvý emisný limit platí pre procesy sušenia, druhý pre procesy nanášania. 6) Pre zariadenia na nanášanie náterových látok na textil, ktoré používajú techniky, ktoré umožňujú opätovné použitie regenerovaných rozpúšťadiel, platí spoločne pre proces nanášania a proces sušenia emisný limit pre celkový organický uhlík v odpadových plynoch 150 mg.m-
- 7) Pri nanášaní náterových látok, ktoré nemožno vykonávať za riadených podmienok (ako napr. stavba lodí, natieranie lietadiel), sa emisné limity pre odpadové plyny a fugitívne emisie v súlade s § 4 ods. 6 neuplatňujú. 8) V prípade aplikácie systémov nanášania náterových látok s nízkym alebo žiadnym obsahom rozpúšťadiel (t. j. menším ako 10 % hmotnosti), pri ktorých nie sú splnené emisné limity pre celkový organický uhlík v odpadových plynoch, sa môže na základe odborného posudku a s prihliadnutím na vlastnosti a hmotnostný tok emitovaných látok určiť iný emisný limit. 9) Pre nové zariadenia, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do termínu nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky, platia do 31.
§ 7ods.
7. 10) Pri zariadeniach na práškové lakovanie sa prahová hodnota spotreby a bilancovanie rozpúšťadiel neuplatňujú. 4.4 Nanášanie náterov na drevené povrchy Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity Činnosť Prahová spotre- ba rozpúšťadla Emisný limit celkového organického uhlíka v odpadových plynoch1) Emisný limit pre fugitívne emisie2) Emisný limit TZL1) Osobitné usta- novenia t.rok-1 mg.m-3 % mg.m-3 Nanášanie ná- terov na dreve- né povrchy 0,6 - 156) 120 25 3 Poznámka 3), 5) > 15-25 100 25 3 Poznámka 3), 5) > 25 50/754) 20 3 Poznámka 3), 5) Poznámky: 1) Koncentrácia vo vlhkom plyne pri štandardných stavových podmienkach. 2) Podiel hmotnosti fugitívnych emisií a hmotnosti vstupných rozpúšťadiel. 3) Emisný limit celkového organického uhlíka v odpadových plynoch platí pre procesy nanášania a sušenia prevádzkované za riadených podmienok. 4) Prvý emisný limit platí pre procesy sušenia, druhý pre procesy nanášania. 5) V prípade aplikácie systémov nanášania náterových látok s nízkym alebo žiadnym obsahom rozpúšťadiel (t. j. menším ako 10 % hmotnosti), pri ktorých nie sú splnené emisné limity pre celkový organický uhlík v odpadových plynoch, sa môže na základe odborného posudku a s prihliadnutím na vlastnosti a hmotnostný tok emitovaných látok určiť iný emisný limit. 6) Pre nové zariadenia, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do termínu nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky, platia do 31.
§ 7ods.
7. 4.5 Nanášanie náterov na kožu Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity Pre zariadenia s prahovou hodnotou spotreby rozpúšťadla 0,6 – 10 t.rok-1 sa touto vyhláškou emisný limit nestanovuje. Ak ide o riziká ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, určí sa emisný limit osobitne. Činnosť Prahová spotreba rozpúšťadla Emisný limit ako emisný faktor prchavých organických zlúčenín1) Emisný limit TZL2) Osobitné ustanovenia t.rok-1 g.m-2 mg.m-3 Nanášanie náterov > 10-25 85 3 na kožu > 25 75 3 > 10 150 Poznámka 3) Poznámky: 1) Podiel hmotnosti celkovej emisie organického rozpúšťadla a celkovej plochy produktu. 2) Koncentrácia vo vlhkom plyne pri štandardných stavových podmienkach 0 oC a tlaku 101,325 kPa. 3) Uvedený limit platí pre nátery bytových doplnkov a malých kožených predmetov (tašky, peňaženky, opasky a pod.). 5. Opravy a prestriekavanie áut Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity Činnosť Prahová spotreba rozpúšťadla Emisný limit celkového organického uhlíka v odpadových plynoch1) Emisný limit pre fugitívne emisie2) Emisný limit TZL1) t.rok-1 mg.m-3 % mg.m-3 Sériové lakovanie áut -1 opravy a prestriekavanie áut > 0,5 503) 25 3 Poznámky: 1) Koncentrácia vo vlhkom plyne pri štandardných stavových podmienkach. 2) Podiel hmotnosti fugitívnych emisií a hmotnosti vstupných rozpúšťadiel. 3) Dodržanie emisných limitov podľa § 5 ods. 5 sa preukazuje na základe 15-minútových priemerných hodnôt. 6. Nanášanie náterov v priemysle výroby áut 6.1 Veľkosť natretého povrchu Plocha povrchu ktoréhokoľvek z výrobkov uvedená v tabuľke 6.2 je definovaná
- a)ako plocha povrchu vypočítaná ako súčet celkovej plochy, na ktorú bol nanesený elektroforézny náter, a plochy povrchu všetkých častí pripojených k výrobku v ďalších fázach procesu nanášania náteru, ktoré sú natierané tým istým náterom, alebo
- b)ako celková plocha natretých produktov v danom zariadení. Povrch elektroforeticky nastriekavanej plochy sa vypočítava podľa vzorca: (2 x celková hmotnosť natretej karosérie) / (priemerná hrúbka kovového plášťa x hustota kovového plášťa) . Táto metóda sa použije aj pre iné natreté časti, ktoré sú vyrobené z plechu. Na výpočet povrchu ostatných pridaných častí alebo celkovej plochy natretého povrchu v zariadení možno použiť počítačový model alebo inú ekvivalentnú metódu. 6.2 Prahová spotreba rozpúšťadiel, prahová hodnota produkcie natieraných objektov a emisné limity Činnosť (prahová spotreba rozpúšťadla 15 t.rok-1 a viac) Prahová hodnota produkcie (ročná produkcia natieraných objektov - kusy) Emisný limit celkových emisií prchavých organických zlúčenín1) Emisný limit TZL2) Nové zariadenia g.m-2 Jestvujúce zariadenia g.m2 mg.m-3 Nátery osobných áut > 5 000 45 alebo 1,3 kg/karoséria + 33 60 alebo 1,9 kg/karoséria + 41 3 Ł 5 000 karosérií alebo > 3 500 podvozkov 90 alebo 1,5 kg/karoséria + 70 90 alebo 1,5 kg/karoséria + 70 3 Nátery kabín nákladných áut Ł5 000 > 5 000 65 55 85 75 3 Nátery dodávkových a nákladných áut Ł2 500 >2 500 90 70 120 90 3 Nátery autobusov Ł2 000 >2 000 210 150 290 225 3 Poznámky: 1) Hodnoty celkových emisných limitov sú vyjadrené v gramoch emitovanej organickej prchavej zlúčeniny na plochu povrchu výrobku v metroch štvorcových a v kilogramoch emitovaného rozpúšťadla na jednu karosériu. 2) Koncentrácia vo vlhkom plyne pri štandardných stavových podmienkach. 6.3 Platnosť emisných limitov Hodnota celkového emisného limitu uvedená v tabuľke 6.2 sa vzťahuje na všetky štádia procesu vykonávané v tom istom zariadení elektroforetickým nanášaním náteru alebo na akýkoľvek iný druh procesu nanášania náteru až po konečné voskovanie vrátane nanesenia vrchného náteru, ako aj rozpúšťadla použitého pri čistení technického vybavenia použitého v procese výroby vrátane striekacích kabín a ostatného fixného vybavenia, a to tak počas, ako aj mimo času trvania výroby. Hodnota celkového emisného limitu je vyjadrená ako hmotnosť všetkých emitovaných organických zlúčenín na m2 celkovej plochy natretého povrchu výrobku a ako celkové množstvo emisií organických zlúčenín na jednu karosériu auta. 6.4 Emisný limit pri spotrebe rozpúšťadla menej ako 15 t za rok Pre zariadenia na nanášanie náterov s ročnou projektovanou kapacitou nižšou ako 15 t platia emisné limity podľa bodu 5. 7. Natieranie pásov a zvitkov Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity Činnosť Prahová spotreba rozpúšťadla Emisný limit celko- vého organického uhlíka v odpado- vých plynoch1) Emisný limit pre fugitívne emisie2) Emisný li- mit TZL1) Osobitné usta- novenia t.rok-1 mg.m-3 % mg.m-3 Kontinuálne natieranie pásových plechov 0,6 - 256) 505) 5 3 Poznámka 3) 0,6 - 256) 505) 10 3 Poznámka 4) > 25 505) 5 3 Poznámka 3) > 25 505) 10 Poznámka 4) Poznámky: 1) Koncentrácia vo vlhkom plyne pri štandardných stavových podmienkach. 2) Podiel hmotnosti fugitívnych emisií a hmotnosti vstupných rozpúšťadiel. 3) Platí pre nové zariadenia. 4) Platí pre jestvujúce zariadenia. 5) Pre zariadenia, ktoré používajú technológie umožňujúce opätovné využitie regenerovaných rozpúšťadiel, platí emisný limit 150 mg.m-3. 6) Pre nové zariadenia s prahovou spotrebou rozpúšťadla 0,6 – 25 t.rok-1, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do termínu nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky, platia do 31.
§ 7ods.
- Natieranie navíjaných drôtov Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity Pre zariadenia s prahovou hodnotou spotreby rozpúšťadla 0,6 – 5 t.rok-1 sa touto vyhláškou emisný limit nestanovuje. Ak ide o riziká ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, určí sa emisný limit osobitne. Činnosť Prahová spotreba rozpúšťadla Emisný limit ako emisný faktor celko- vých prchavých orga- nických zlúčenín1) Emisný limit TZL2) Osobitné ustanovenia t.rok-1 g.kg-1 mg.m-3 Natieranie > 5 10 3 Poznámka 3) navíjaných drôtov > 5 5 3 Poznámka 4) Poznámky: 1) Podiel hmotnosti celkovej emisie organického rozpúšťadla a celkovej hmotnosti produktu. 2) Koncentrácia vo vlhkom plyne pri štandardných stavových podmienkach. 3) Platí pre nátery drôtov s priemerom menším ako 0,1 mm. 4) Platí v ostatných prípadoch.
- Nanášanie lepidiel Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity Pre zariadenia s prahovou hodnotou spotreby rozpúšťadla 0,6 – 5 t.rok-1 sa emisný limit pre fugitívne emisie touto vyhláškou nestanovuje. Ak ide o riziká ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, určí sa emisný limit osobitne. Činnosť Prahová spotreba rozpúšťadla Emisný limit celkového organického uhlíka v odpadových plynoch1) Emisný limit pre fugitívne emisie2) Osobitné ustanovenia Nanášanie lepidiel t.rok-1 mg. m3 % 0,6 - 54) 503) - 5-15 503) 25 > 15 503) 20 Poznámky: 1) Koncentrácia vo vlhkom plyne pri štandardných stavových podmienkach. 2) Podiel hmotnosti fugitívnych emisií a hmotnosti vstupných rozpúšťadiel. 3) Pre zariadenia, ktoré používajú technológiu umožňujúcu opätovné využitie regenerovaných rozpúšťadiel, platí emisný limit 150 mg.m-
- 4) Pre nové zariadenia s prahovou spotrebou rozpúšťadla 0,6 – 5 t.rok-1, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do termínu nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky, platia do 31.
§ 7ods.
- Impregnácia dreva Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity Pre zariadenia s prahovou spotrebou rozpúšťadla 0,6 – 25 t.rok-1 sa emisný limit pre fugitívne emisie a emisný limit ako emisný faktor celkových prchavých organických zlúčenín touto vyhláškou nestanovujú. Ak ide o riziká ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, určí sa emisný limit osobitne. Činnosť Prahová spotreba rozpúšťadla Emisný limit celkového organického uhlíka v odpadových plynoch1), 4) Emisný limit pre fugitívne emisie2) Emisný limit celkových emisii3) Osobitné ustanovenia t.rok-1 mg. m-3 % kg.m-3 Impregnácia dreva 0,6-25 120 - - > 25 100 45 11 Poznámky: 1) Koncentrácia vo vlhkom plyne pri štandardných stavových podmienkach. 2) Podiel hmotnosti fugitívnych emisií a hmotnosti vstupných rozpúšťadiel. 3) Podiel hmotnosti celkových emisií a celkového objemu produktu. 4) Neplatí pre zariadenia, kde sa používa na impregnáciu kreozot. Kreozot je zmes fenolov a krezolov získaných pri spracovaní čiernouhoľného a drevného dechtu.
- Laminácia dreva, kovu, textilu, vlákien a plastov Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity Pre zariadenia s prahovou spotrebou rozpúšťadla 0,6 – 5 t.rok-1 sa emisný limit touto vyhláškou nestanovuje. Ak ide o riziká ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, určí sa emisný limit osobitne. Činnosť Prahová spotreba rozpúšťadla Emisný limit celkových emisii1) t.rok-1 g.m-2 Laminovanie dreva a plastov > 5 30 Poznámka: 1) Podiel hmotnosti celkových emisií a celkovej plochy produktu.
- Výroba náterových látok, lakov, tlačiarenských farieb a lepidiel Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity Činnosť Prahová spotreba rozpúšťadla Emisný limit celkového organické- ho uhlíka v odpado- vých plynoch1) Emisný limit pre fugitívne emisie2) Emisný limit celkových emisií3) Osobitné usta novenia t. rok-1 mg.m-3 % % Výroba náterových látok, lakov, tlačiarenských farieb a lepidiel > 5 - 1005) 150 5 5 Poznámka 4) > 100 150 3 3 Poznámky: 1) Koncentrácia vo vlhkom plyne pri štandardných stavových podmienkach. 2) Podiel hmotnosti fugitívnych emisií a hmotnosti vstupných rozpúšťadiel. 3) Podiel hmotnosti celkových emisií a celkovej hmotnosti spotrebovaného organického rozpúšťadla. 4) Emisný limit pre fugitívne emisie nezahŕňa množstvo rozpúšťadla predaného alebo expedovaného ako súčasť náterových hmôt. 5) Pre nové zariadenia s prahovou spotrebou rozpúšťadla 5 – 100 t.rok-1, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do termínu nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky, platia do 31.
§ 7ods.
- Výroba obuvi Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity Pre zariadenia s prahovou hodnotou spotreby rozpúšťadla 0,6 – 5 t.rok-1 sa emisný limit touto vyhláškou nestanovuje. Ak ide o riziká ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, určí sa emisný limit osobitne. Činnosť Prahová spotreba rozpúšťadla Emisný limit ako emisný faktor celkových prchavých organických zlúčenín1) t.rok-1 g. pár obuvi-1 Výroba obuvi > 5 25 Poznámka: 1) Podiel hmotnosti celkových emisií a počtu vyrobených párov obuvi.
- Výroba farmaceutických produktov Prahová hodnota rozpúšťadiel a emisné limity Činnosť Prahová spotreba rozpúšťadla Emisný limit celkového organické- ho uhlíka v odpado- vých plynoch1) Emisný limit pre fugitívne emisie2), 4) Emisný limit celkových emisii3) Osobitné ustanovenia t.rok-1 mg.m-3 % % Výroba farmaceutických prípravkov 5 - 508) 207) 5 5 Poznámka 4), 5) 5 - 508) 207) 15 15 Poznámka 4), 6) > 50 207) 5 5 Poznámka 4), 5) > 50 207) 15 15 Poznámka 4), 6) Poznámky: 1) Koncentrácia vo vlhkom plyne pri štandardných stavových podmienkach. 2) Podiel hmotnosti fugitívnych emisií a hmotnosti vstupných rozpúšťadiel. 3) Podiel hmotnosti celkových emisií a celkovej hmotnosti spotrebovaného organického rozpúšťadla. 4) Emisný limit pre fugitívne emisie nezahŕňa množstvo rozpúšťadla predaného alebo expedovaného ako súčasť výrobkov v obaloch. 5) Platí pre nové zariadenia. 6) Platí pre jestvujúce zariadenia. 7) Pre zariadenia, ktoré používajú technológiu umožňujúcu opätovné využitie regenerovaných rozpúšťadiel, platí emisný limit 150 mg.m-
- 8) Pre nové zariadenia s prahovou spotrebou rozpúšťadla 5 – 50 t.rok-1, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do termínu nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky, platia do 31.
§ 7ods.
- Výroba a spracovanie gumy Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity Pre zariadenia s prahovou hodnotou spotreby rozpúšťadla 0,6 – 5 t.rok-1 sa emisný limit touto vyhláškou nestanovuje. Ak ide o riziká ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, určí sa emisný limit osobitne. Činnosť Prahová spotreba rozpúšťadla Emisný limit celkového organického uhlíka v odpadových plynoch 1) Emisný limit pre fugitívne emisie 2), 4) Emisný limit celkových emisií 3) Osobitné ustanovenia t.rok-1 mg. m-3 % % Výroba a spra- covanie gumy > 5 - 156) 205) 25 25 Poznámka 4) > 15 205) 25 25 Poznámka 4) Poznámky: 1) Koncentrácia vo vlhkom plyne pri štandardných stavových podmienkach 0 oC a tlaku 101,325 kPa. 2) Podiel hmotnosti fugitívnych emisií a hmotnosti vstupných rozpúšťadiel. 3) Podiel hmotnosti celkových emisií a celkovej hmotnosti spotrebovaného organického rozpúšťadla. 4) Emisný limit pre fugitívne emisie nezahŕňa množstvo rozpúšťadla predaného alebo expedovaného ako súčasť výrobkov v obaloch. 5) Pre zariadenia, ktoré používajú technológiu umožňujúcu opätovné využitie regenerovaných rozpúšťadiel, platí emisný limit 150 mg.m-
- 6) Pre nové zariadenia s prahovou spotrebou rozpúšťadla 5 – 15 t.rok-1, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do termínu nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky, platia do 31.
§ 7ods.
- Extrakcia rastlinných olejov, živočíšnych tukov a rafinácia rastlinných olejov 16.1 Všeobecné podmienky prevádzkovania 16.1.1 Odpadové plyny znečistené parami extrakčných činidiel je potrebné odviesť do zariadenia na regeneráciu rozpúšťadla. Ak nemožno regeneráciou odpadových plynov zabezpečiť emisný limit, je nutné použiť ako druhý stupeň termické alebo katalytické spaľovanie. 16.1.2 V zásobníkoch surovín, medziproduktov a hotových výrobkov je potrebné udržovať so zreteľom na vonkajšie ovzdušie podtlak. 16.1.3 Pri cirkulácii extrakčných činidiel je potrebné používať tlakové čerpadlá, aramatúry a potrubia, pri ktorých nedochádza k fugitívnym emisiám. 16.2 Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity Pre zariadenia s prahovou hodnotou spotreby rozpúšťadla 0,6 – 5 t.rok-1 sa emisný limit touto vyhláškou nestanovuje. Ak ide o riziká ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, určí sa emisný limit osobitne. Činnosť Prahová spotreba rozpúšťadla3) Emisný limit celkových emisií1) Osobitné ustanovenia Výroba rastlinných olejov, živočíšnych tukov a rafinácia olejov z materiálov t.rok-1 kg.t-1 Živočíšny tuk > 5 1,5 Ricín > 5 3 Repkové semená > 5 1 Slnečnicové semená > 5 1 Sójové bôby (normálne drvenie) > 5 0,8 Sójové bôby (biele vločky) > 5 1,2 Ostatné semená a iný rastlinný materiál > 5 3 Poznámka 2) Frakcionovanie s výnimkou odglejova- nia (odstraňovanie živice z oleja) > 5 1,5 Odglejovanie (odstraňovanie živice z oleja) > 5 4 Poznámky: 1) Podiel hmotnosti celkových emisií rozpúšťadla a celkovej hmotnosti spracovanej suroviny. 2) Hodnoty celkových emisných limitov pre zariadenia spracúvajúce jednotlivé skupiny semien a ostatných rastlinných hmôt určí orgán ochrany ovzdušia pri zohľadnení najlepších dostupných techník. 3) Pre nové zariadenia s prahovou spotrebou rozpúšťadla 5 – 10 t.rok-1, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do termínu nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky, platia do 31.
§ 7ods.
6. Príloha č. 3 k vyhláške č. 409/2003 Z. z. REDUKČNÝ PLÁN 1. Princíp redukčného plánu Redukčný plán je súbor technických a organizačných opatrení na zníženie emisií prchavých organických zlúčenín pre určité zariadenia. Tento plán umožňuje prevádzkovateľovi zariadenia znížiť emisie v takej miere, ktorá by sa dosiahla uplatnením emisných limitov určených v prílohe č. 2. Na tento účel môže prevádzkovateľ zariadenia použiť akúkoľvek schému znižovania emisií vypracovanú špeciálne pre jeho zariadenie za predpokladu, že nakoniec dosiahne rovnaké zníženie emisií. 2. Návod na vypracovanie redukčného plánu Pri aplikácii náterov, lakov, lepidiel alebo tlačiarenských farieb možno využiť nasledujúci redukčný plán. Ak nasledujúca metóda nie je vhodná, orgán ochrany ovzdušia môže prevádzkovateľovi zariadenia povoliť iný alternatívny plán, ktorý spĺňa uvedené princípy. Pri vypracovaní redukčného plánu treba vychádzať z nasledujúcich skutočností:
- a)ak sa majú nahradiť doposiaľ používané materiály materiálmi obsahujúcimi menej rozpúšťadiel alebo žiadne rozpúšťadlá, ale ktoré sú ešte v štádiu vývoja, prevádzkovateľovi zariadenia sa má poskytnúť predĺžené časové obdobie na realizáciu jeho redukčného plánu,
- b)východiskom prípravy redukčného plánu má byť množstvo emisií prchavých organických zlúčenín, ak by sa nevykonali žiadne opatrenia na zníženie emisií. Redukčný plán je určený pre zariadenia, pri ktorých možno predpokladať konštantný obsah tuhých zložiek v produkte, ktorý sa môže využiť na definíciu referenčného bodu redukčného plánu. Prevádzkovateľ zariadenia predloží redukčný plán znižovania emisií, ktorý obsahuje najmä zníženie priemerného obsahu rozpúšťadiel v celkovom vstupe alebo zvýšenie účinnosti využitia tuhých zložiek v náterových látkach, ktorými sa dosiahne zníženie celkových emisií prchavých organických zlúčenín na úroveň daného percentuálneho podielu ročných referenčných emisií, tzv. cieľových emisií. Pri tomto znižovaní emisií je potrebné dodržať nasledujúci harmonogram. Určené časové obdobie Maximálne povolené celkové ročné emisie Nové zariadenia Jestvujúce zariadenia do termínu vstupu SR do EÚ do 31. 12. 2005 cieľové emisie x 1,5 do 31. 10. 2004 do 31. 10. 2007 cieľové emisie 3. Výpočet cieľovej emisie prchavých organických zlúčenín 3.1 Definícia cieľovej emisie Cieľová emisia je celkové množstvo tuhých zložiek v spotrebovaných materiáloch x K1 x K2. Tuhé látky sú všetky látky v náteroch, tlačiarenských farbách, lakoch a lepidlách, ktoré sa vytvrdia po odparení vody alebo prchavých organických zlúčenín. 3.2 Určenie koeficientu K1 Hodnota koeficientu K1 pre jednotlivé činnosti je určená v nasledujúcej tabuľke. Orgán ochrany ovzdušia môže tieto faktory pre jednotlivé zariadenia a činnosti upraviť tak, aby odrážali preukázané zvýšenie účinnosti vo využití tuhých látok. Činnosť Faktor K1 Rotačná hĺbkotlač; flexografická tlač; laminovanie ako súčasť tlačiarenskej činnosti; lakovanie ako súčasť tlačiarenskej činnosti; impregnácia dreva; natieranie textílii, tkanín, fólií a papiera; nanášanie lepidla 4 Natieranie pásov a zvitkov; natieranie navíjaných drôtov; opravy a prestriekavanie áut 3 Nátery pre styk s potravinami; natieranie na volnom priestranstve 2,33 Rotačná sieťotlač; iné nátery 1,5 3.3 Výpočet koeficientu K2 Hodnota koeficientu K2 sa určuje z hodnoty emisného limitu pre fugitívne emisie takto:
- a)pre zariadenia a činnosti uvedené v prílohe č. 2 bode 5, bode 4.3 s prahovou hodnotou spotreby rozpúšťadla menej ako 15 t.rok-1 a v bode 4.4 s prahovou hodnotou spotreby rozpúšťadla menej ako 25 t.rok-1 je
- b)pre všetky ostatné zariadenia je 3.4 Podmienka splnenia redukčného plánu Redukčný plán je splnený, keď skutočné množstvo celkových emisií podľa ročnej bilancie rozpúšťadiel je menšie alebo sa rovná hodnote cieľovej emisie. Metodika výpočtu ročnej bilancie rozpúšťadiel je uvedená v prílohe č. 4. Príloha č. 4 k vyhláške č. 409/2003 Z. z. POSTUP VYPRACOVANIA ROČNEJ BILANCIE ROZPÚŠŤADIEL 1. Zásady vypracovania Bilancovanie rozpúšťadiel slúži na
- a)preukázanie plnenia požiadaviek uvedených v § 5,
- b)prešetrenie ďalších možností zníženia emisií,
- c)poskytovanie informácií verejnosti o spotrebe rozpúšťadiel, o emisiách z rozpúšťadiel a o plnení určených požiadaviek. 2. Veličiny na vypracovanie hmotnostnej bilancie rozpúšťadiel Vstupy organických rozpúšťadiel (I): I1 Množstvo organických rozpúšťadiel alebo ich množstvo v prípravkoch, ktoré boli zakúpené a ktoré sa používajú ako vstup do procesu za časové obdobie, za ktoré sa vypočítava hmotnostná bilancia. I2 Množstvo organických rozpúšťadiel alebo ich množstvo v použitých prípravkoch, ktoré boli regenerované a opätovne sa použijú ako vstup do procesu (recyklované rozpúšťadlo sa započítava vždy, keď sa použije na danú činnosť). Výstupy organických rozpúšťadiel (O): O1 Emisie v odpadových plynoch. O2 Straty organických rozpúšťadiel v odpadových vodách, ktoré sa odvádzajú z procesu; v relevantnom prípade je potrebné pri výpočte O5 zohľadniť čistenie odpadových vôd. O3 Množstvo organických rozpúšťadiel, ktoré zostávajú ako znečistenie alebo zvyšky vo výrobkoch vychádzajúcich z procesu. O4 Množstvo nezachytených rozpúšťadiel uvoľnených do ovzdušia. Všeobecne sa sem zahŕňa bežná ventilácia miestností, pri ktorej sa vzduch z pracovného prostredia odvádza do vonkajšieho ovzdušia cez okná, dvere, vetracie alebo iné otvory. O5 Straty organických rozpúšťadiel alebo organických zlúčenín spôsobené chemickými alebo fyzikálnymi reakciami (napr. spálením alebo inou úpravou odpadových plynov alebo odpadových vôd, alebo ktoré sa zachytili, napr. adsorpciou, ak neboli započítané do položiek O6, O7 alebo O8). O6 Organické rozpúšťadlá obsiahnuté v zhromaždenom odpade. O7 Organické rozpúšťadlá alebo organické rozpúšťadlá obsiahnuté v prípravkoch, ktoré sa predali alebo ktoré sú určené na predaj ako komerčný produkt. O8 Organické rozpúšťadlá obsiahnuté v prípravkoch, ktoré sa regenerovali na opätovné použitie, ale sa nepovažujú za vstup do procesu, ak už neboli započítané v rámci položky O7. O9 Organické rozpúšťadlá, ktoré unikli iným spôsobom. 3. Postup použitia bilancie rozpúšťadiel na preukázanie plnenia požiadaviek na zníženie emisií Spôsob a metóda použitia bilancie rozpúšťadiel závisia od konkrétnych požiadaviek, ktoré sa majú overiť. 3.1 Overenie súladu s plnením znižovania emisií podľa prílohy č. 3, ak sú emisné limity celkových emisií vyjadrené ako množstvo emisií rozpúšťadla na jednotku výroby alebo iný parameter podľa prílohy č. 2 3.1.1 Celková spotreba organických rozpúšťadiel Pre všetky činnosti uvedené v prílohe č. 1 sa vypracúva ročný plán hospodárenia s rozpúšťadlami. Spotreba rozpúšťadiel C sa vypočíta zo vzťahu: C = I1 – O8 Zároveň je potrebné stanoviť celkové množstvo tuhých látok obsiahnutých v použitých náterových materiáloch ako násobok celkovej ročnej spotreby použitých materiálov a podielu tuhých látok v týchto materiáloch, aby bolo možné odvodiť referenčné ročné množstvo emisií a cieľové množstvo emisií na každý rok. 3.1.2 Množstvo celkových emisií Celkové množstvo emisií E sa vypočíta zo vzťahu: E = F + O1, kde F sú fugitívne emisie definované v bode 4.2.1. Na určenie množstva emisií na jednotku výroby sa údaj o množstve emisií vydelí príslušným parametrom výrobku. 3.1.3 Na posúdenie plnenia požiadaviek uvedených v § 4 ods. 15 písm.
- b)bode 2 sa bilancia rozpúšťadiel vykonáva pre každú činnosť a výsledný údaj sa porovnáva s celkovými emisiami, ktoré by boli relevantné v prípade splnenia emisných limitov pre každú činnosť zvlášť. 3.2 Určenie fugitívnych emisií 3.2.1 Metodika výpočtu fugitívnych emisií (F) Fugitívne emisie sa vypočítajú z nasledujúcich rovníc: F = I1 – O1 – O5 – O6 – O7 – O8, alebo F = O2 + O3 + O4 + O9. Toto množstvo sa môže zistiť priamym meraním jednotlivých veličín. Alternatívne ako ekvivalent sa môže použiť výpočet založený na iných prostriedkoch, napr. na účinnosti zachytávania emisií v danom procese, technickým rozborom a pod. Hodnota fugitívnych emisií je vyjadrená v percentách ako podiel hmotnosti fugitívnych emisií (F) a celkovej hmotnosti vstupných rozpúšťadiel (I), kde I = I1 + I2. 3.2.2 Frekvencia Určenie vybraných vstupov a výstupov, ktoré sú potrebné na výpočet fugitívnych emisií, sa môže urobiť krátkym, ale zato kompletným súborom meraní. Súbor meraní pri stredných zdrojoch netreba opakovať, ak nedôjde k zmene alebo úprave technického vybavenia. Pri veľkých zdrojoch sa urobí meranie raz za šesť kalendárnych rokov. Príloha č. 5 k vyhláške č. 409/2003 Z. z. OZNAMOVACÍ LIST POUŽÍVATEĽA ORGANICKÝCH ROZPÚŠŤADIEL Prevádzkovatelia veľkých zdrojov a stredných zdrojov, ktorí používajú organické rozpúšťadlá a ďalšie produkty s obsahom prchavých organických zlúčenín, predkladajú hlásenie o spotrebe organických rozpúšťadiel za uplynulý rok doplnený ročnou bilanciou podľa prílohy č. 4 na predpísaných tlačivách, ktoré sú uverejnené vo Vestníku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v nasledujúcom rozsahu: 1. Údaje o prevádzkovateľovi. 2. Názov činnosti podľa prílohy č. 1. 3. Celková ročná spotreba rozpúšťadiel uvedených v § 3 písm.
- a)vrátane obsahu týchto látok v ďalších produktoch v t.rok-1. 4. Celková ročná spotreba halogénovaných rozpúšťadiel uvedených v § 3 písm.
- b)vrátane obsahu týchto látok v ďalších produktoch v t.rok-1. 5. Celková ročná spotreba ostatných rozpúšťadiel uvedených v § 3 písm.
- c)vrátane obsahu týchto látok v ďalších produktoch v t.rok-1. Príloha č. 6 k vyhláške č. 409/2003 Z. z. EMISNÉ LIMITY A PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA PRE VYBRANÉ JESTVUJÚCE ZARIADENIA 1. Nanášanie náterových látok na povrchy kovov, plastov, textilu, papiera, dreva vrátane opravy áut 1.1 Všeobecné podmienky prevádzkovania V zariadeniach na lakovanie je potrebné vykonať dostupné opatrenia s prihliadnutím na vynaložené náklady na obmedzovanie emisií, ako napr. používanie lakovacích systémov s nízkym alebo so žiadnym obsahom organických riedidiel, nanášanie lakovacích vrstiev s vysokou účinnosťou alebo čistenie odpadových plynov s cieľom dosiahnuť úroveň emisných limitov podľa osobitného predpisu.1) 1.2 Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok (čiastočky laku) v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 3 mg.m-3. Pri práškovom lakovaní nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok prekročiť hodnotu 15 mg.m-3. 1.3 Emisný limit organických zlúčenín pre striekacie kabíny (striekacie zóny) Pre odpadové plyny zo striekacích kabín neplatia všeobecné emisné limity podľa osobitného predpisu.1) 1.4 Emisný limit organických zlúčenín pre sušenie Emisie prchavých organických zlúčenín vyjadrené ako celkový organický uhlík v odpadových plynoch zo sušiarne nesmú prekročiť hodnotu 50 mg.m-3. Ak sa odpadové plyny privádzajú na dodatočné spaľovanie, orgán ochrany ovzdušia určí podmienky spaľovania, ako napr. koncentráciu oxidu uhoľnatého, teplotu spaľovania a potrebnú zádrž. 1.5 Pri použití bezrozpúšťadlových (práškovacích) alebo nízkorozpúšťadlových lakovacích systémov limity organických látok a podmienky prevádzkovania určí orgán ochrany ovzdušia s prihliadnutím na hmotnostný tok emitovaných prchavých organických látok. 2. Sériové nanášanie náterov v priemysle áut 2.1 Všeobecné podmienky prevádzkovania V zariadeniach na sériové lakovanie je potrebné urobiť dostupné opatrenia s prihliadnutím na vynaložené náklady na obmedzovanie emisií, ako napr. používanie lakovacích systémov s nízkym alebo so žiadnym obsahom organických riedidiel, nanášanie lakovacích vrstiev s vysokou účinnosťou, odsávaním a čistením odpadových plynov. 2.2 Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok (čiastočky laku) v odpadových plynoch nesmie prekročiť hodnotu 3 mg.m-3. 2.3 Emisný limit pre organické zlúčeniny z celého zariadenia Emisie organických zlúčenín v odpadových plynoch z celého zariadenia vrátane konzervácie nesmú prekročiť hodnotu v mesačnom priemere pri
- a)jednofarebnom lakovaní 60 g.m-2 lakovanej plochy,
- b)metalizačnom a viacfarebnom lakovaní 120 g.m-2 lakovanej plochy. 2.4 Emisný limit organických zlúčenín pre striekacie kabíny (striekacie zóny) Pre odpadové plyny zo striekacích kabín neplatia všeobecné emisné limity podľa osobitného predpisu.1) 2.5 Emisný limit organických zlúčenín pri sušení Emisie prchavých organických zlúčenín vyjadrené ako celkový organický uhlík v odpadových plynoch zo sušiarne nesmú prekročiť hodnotu 50 mg.m-3. Ak sa odpadové plyny privádzajú na dodatočné spaľovanie, orgán ochrany ovzdušia určí podmienky spaľovania, ako napr. koncentráciu oxidu uhoľnatého, teplotu spaľovania a potrebnú zádrž. 3. Chemické čistenie odevov a textílií 3.1 Všeobecné podmienky prevádzkovania V prevádzkach na čistenie textílií pomocou chlórovaných uhľovodíkov sa musia koncentrované pary uhľovodíkov z čistiacich strojov zachytávať. 3.2 Emisný limit pre organické zlúčeniny 3.2.1 Čistenie pomocou chlórovaných uhľovodíkov V prevádzkach na čistenie textílií pomocou chlórovaných uhľovodíkov koncentrácia pár rozpúšťadla v plynoch odsávaných zo sušiarní a z pracovného prostredia nesmie prekročiť pri hmotnosti jednej dávky textílií
- a)do 30 kg 150 mg.m-3,
- b)30 kg a viac 100 mg.m-3. Celkový emisný faktor nesmie prekročiť hodnotu 30 g rozpúšťadla na 1 kg čistených textílií v mesačnom priemere. 3.2.2 Čistenie pomocou technického benzínu V prevádzkach na čistenie textílií pomocou technického benzínu 150/200 nesmie prekročiť koncentrácia benzínu v odpadovom plyne hodnotu 6 000 mg.m-3. Celkový emisný faktor nesmie prekročiť hodnotu 150 g na 1 kg čistených textílií v mesačnom priemere. 4. Odmasťovanie a čistenie povrchu kovov, elektrosúčiastok a iných materiálov 4.1 Všeobecné podmienky prevádzkovania Pri zariadeniach na odmasťovanie kovových súčiastok pomocou chlórovaných uhľovodíkov je potrebné podľa technických možností a s prihliadnutím na primeranosť výdavkov pary rozpúšťadiel odsávať a zneškodňovať. 4.2 Emisný limit pre organické zlúčeniny V plynoch zo strojov na odmasťovanie kovových súčiastok pomocou chlórovaných uhľovodíkov koncentrácia pár rozpúšťadla nesmie prekročiť pri hmotnostnom toku 0,5 kg.h-1 a pri vyššom hodnotu 100 mg.m-3. 1) Príloha č. 3 výnosu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 2/2002 Z. z. na vykonanie zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch (oznámenie č. 384/2002 Z. z.). 2) Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 706/2002 Z. z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 410/2003 Z. z. 3) Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 408/2003 Z. z. o monitorovaní emisií a kvality ovzdušia. 4) § 19 ods. 1 písm.
- d)zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší).§ 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 200/1999 Z. z. o požiadavkách na vedenie prevádzkovej evidencie zdrojov znečisťovania a o rozsahu ďalších údajov, ktoré sú prevádzkovatelia zdrojov znečisťovania povinní poskytovať orgánu ochrany ovzdušia. 5) Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 706/2002 Z. z. v znení vyhlášky č. 410/2003 Z. z. 1) Príloha č. 3 časť II body 4.2 a 4.3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 706/2002 Z. z. Kontakt Ministerstvo spravodlivosti SR Sekcia edičných činností Račianska 71, 813 11 Bratislava Infolinka 02 888 91 862 02 888 91 879 Email helpdesk@slov-lex.sk Prevádzkovateľom služby je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Vytvorené v súlade s Jednotným dizajn manuálom elektronických služieb.