Úradné zdrojeslov-lex.sk · EUR-Lex
Europaius
Slovenčina
ČeštinaDeutschFrançaisEspañolPolskiItalianoNederlandsÖsterreichBelgiquePortuguêsSvenskaDanskSuomiIrelandMagyarEestiLietuviųLatviešuSlovenščinaHrvatskiΚύπροςMaltiRomânăΕλληνικάLuxembourgБългарски
Slovenčina

Zákon o sociálnom poistení

lov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom

§ 6písm.

  1. a)odo dňa odhlásenia sa z evidencie vedenej v obci,
  2. b)samostatne

§ 6písm.

  1. b)a
  2. c)odo dňa zániku oprávnenia na prevádzkovanie alebo na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti,
  3. c)samostatne

§ 6písm.

  1. d)odo dňa vyhlásenia, že skončila sústavný výkon samostatnej zárobkovej činnosti,
  2. d)samostatne

§ 6písm.

  1. e)odo dňa vystúpenia z verejnej obchodnej spoločnosti alebo z komanditnej spoločnosti alebo odo dňa výmazu verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti z obchodného registra,
  2. e)samostatne

§ 6písm.

  1. f)odo dňa skončenia platnosti zmluvy, na ktorej základe vykonávala športovú činnosť,
  2. f)samostatne

§ 6písm.

  1. g)odo dňa zániku obchodného zastúpenia podľa osobitného predpisu.23) § 22 Vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia iných fyzických osôb Povinné dôchodkové poistenie vzniká inej fyzickej osobe uvedenej v § 16 ods. 1 písm.
  2. c)až
  3. i)odo dňa, v ktorom nastala skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie, a zaniká odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom zanikla skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie. § 23 Vznik a zánik nemocenského poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej osoby

(1)Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nemocenské poistenie odo dňa prihlásenia sa, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká odo dňa odhlásenia sa z tohto poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nemocenské poistenie najskôr odo dňa nasledujúceho po zániku povinného nemocenského poistenia a zaniká vždy odo dňa, ktorý predchádza dňu vzniku povinného nemocenského poistenia.
(3)Dobrovoľne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká nemocenské poistenie aj z dôvodu uvedeného v § 21 ods. 3.
(4)Spolupracujúcej osobe zaniká nemocenské poistenie aj odo dňa zániku nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.
(5)Spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným zaniká nemocenské poistenie aj odo dňa, v ktorom prestal byť spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným z dôvodu zániku spoločnosti s ručením obmedzeným. § 24 Vznik a zánik dôchodkového poistenia dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby
(1)Dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe vzniká dôchodkové poistenie odo dňa prihlásenia sa, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká odo dňa odhlásenia sa z tohto poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)Dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe vzniká dôchodkové poistenie najskôr odo dňa nasledujúceho po zániku povinného dôchodkového poistenia a zaniká vždy odo dňa, ktorý predchádza vzniku povinného dôchodkového poistenia.
(3)Dobrovoľne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká dôchodkové poistenie vždy aj z dôvodu uvedeného v § 21 ods. 3.
(4)Spolupracujúcej osobe zaniká dôchodkové poistenie aj odo dňa zániku dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.
(5)Spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným zaniká dôchodkové poistenie aj odo dňa, v ktorom prestal byť spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným z dôvodu zániku spoločnosti s ručením obmedzeným.
(6)Fyzickej osobe, ktorá dobrovoľne pokračuje v dôchodkovom poistení, zaniká dôchodkové poistenie aj získaním desiatich rokov dobrovoľného pokračovania v dôchodkovom poistení. § 25 Úprava hranice príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
(1)Hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedená v § 15 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 a 2 sa zvyšuje vždy od
  1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po roku 2003 o 10 % sumy tohto príjmu platnej do
  2. júna bežného roka. Príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti po tomto zvýšení sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.
(2)Hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti zistená na základe dodatočného daňového priznania je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia alebo na vznik a zánik dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane. § 26 Vznik a zánik úrazového poistenia Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a zaniká odo dňa, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca. § 27 Prerušenie povinného nemocenského poistenia a prerušenie povinného dôchodkového poistenia
(1)Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom
  1. a)čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu42) alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu,7)
  2. b)je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo na výkon odborovej funkcie podľa osobitných predpisov,43)
  3. c)má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
  4. d)je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas vykonávania ktorej bol vzatý do väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody.
(2)Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako.
(3)Zamestnancovi a samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 11. dňa potreby ošetrovania osoby uvedenej v § 42 ods. 1 písm.
  1. a)alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 42 ods. 1 písm.
  2. b)do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti.
(4)Obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa odsekov 1 až 3 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. SIEDMY DIEL VZNIK A ZÁNIK POISTENIA V NEZAMESTNANOSTI § 28 Vznik a zánik povinného poistenia v nezamestnanosti
(1)Zamestnancovi vzniká povinné poistenie v nezamestnanosti odo dňa vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamestnanca a zaniká odo dňa zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamestnanca.
(2)Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby vzniká povinné poistenie v nezamestnanosti odo dňa vzniku služobného pomeru a zaniká odo dňa skončenia služobného pomeru.
(3)Samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká povinné poistenie v nezamestnanosti odo dňa vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a zaniká odo dňa zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.
(4)Na prerušenie povinného poistenia v nezamestnanosti platí § 27 rovnako. § 29 Vznik a zánik poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti
(1)Dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti poistenie v nezamestnanosti vzniká odo dňa prihlásenia sa, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká odo dňa odhlásenia sa z tohto poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)Dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti poistenie v nezamestnanosti vzniká najskôr odo dňa nasledujúceho po zániku povinného poistenia v nezamestnanosti a zaniká vždy odo dňa, ktorý predchádza dňu vzniku povinného poistenia v nezamestnanosti.
(3)Samostatne zárobkovo činnej osobe dobrovoľne poistenej v nezamestnanosti poistenie v nezamestnanosti zaniká aj z dôvodu uvedeného v § 21 ods. 3.
(4)Spolupracujúcej osobe zaniká poistenie v nezamestnanosti aj dňom zániku poistenia v nezamestnanosti samostatne zárobkovo činnej osobe. ÔSMY DIEL SPÔSOBILOSŤ FYZICKEJ OSOBY V PRÁVNYCH VZŤAHOCH ZÁKLADNÉHO SOCIÁLNEHO POISTENIA A POISTENIA V NEZAMESTNANOSTI § 30
(1)Spôsobilosť fyzickej osoby mať v právnych vzťahoch základného sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.
(2)Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch základného sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením 15. roku veku.
(3)Fyzická osoba mladšia ako 15 rokov veku musí byť zastúpená zákonným zástupcom. Kto je zákonný zástupca tejto fyzickej osoby, ustanovuje osobitný predpis.44)
(4)O pozbavení a o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, o zákonnom zástupcovi fyzickej osoby, ktorá bola tejto spôsobilosti pozbavená alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, a o vyhlásení fyzickej osoby za mŕtvu platí rovnako osobitný predpis.45) DEVIATY DIEL PRÁVNE ÚKONY A POČÍTANIE LEHÔT § 31 Právne úkony
(1)Na právne úkony v základnom sociálnom poistení a v poistení v nezamestnanosti platí osobitný predpis45) rovnako, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)Právny úkon, ktorý sa neurobil formou ustanovenou týmto zákonom, je neplatný. § 32 Počítanie lehôt v základnom sociálnom poistení a v poistení v nezamestnanosti
(1)Lehota určená podľa dní sa začína odo dňa, ktorý nasleduje po udalosti rozhodujúcej pre jej začiatok.
(2)Posledný deň lehoty určený podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, keď došlo k udalosti určujúcej začiatok lehoty. Ak takýto deň v mesiaci nie je, posledný deň lehoty je posledný deň v mesiaci.
(3)Ak posledný deň lehoty pripadne na deň pracovného pokoja, je posledný deň lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na príslušnom orgáne vykonávajúcom základné sociálne poistenie alebo ak sa podanie odovzdá na prepravu poštou. DRUHÁ HLAVA NEMOCENSKÉ DÁVKY PRVÝ DIEL VŠEOBECNÉ PODMIENKY NÁROKU NA NEMOCENSKÉ DÁVKY § 33 Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak
  1. a)splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo v ochrannej lehote a
  2. b)za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu uvedeného v § 36 ods. 1 alebo 2, v § 42 ods. 1 a v § 51 ods. 1 písm. a), nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 až 7. § 34 Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby
(1)Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak
  1. a)splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo v ochrannej lehote a
  2. b)zaplatili poistné na nemocenské poistenie za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(2)Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, nárok na nemocenskú dávku vznikne, ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie.
(3)Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, ktorým vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v ochrannej lehote, nárok na nemocenskú dávku vznikne, ak zaplatili poistné na nemocenské poistenie za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie. § 35 Ochranná lehota
(1)Ochranná lehota je 42 dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)Ochranná lehota
  1. a)poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako 42 dní, je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie,
  2. b)poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je šesť mesiacov.
(3)Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ochranná lehota nemôže byť viac ako 42 dní.
(4)Ochranná lehota nevzniká, ak nemocenské poistenie
  1. a)bolo prerušené podľa § 27 ods. 1 a 2,
  2. b)zaniklo v období, v ktorom má poistenec nárok na výplatu starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
(5)Ochranná lehota zaniká, ak nezanikla skôr, dňom, od ktorého má poistenec nárok na výplatu starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. DRUHÝ DIEL NEMOCENSKÉ Podmienky nároku na nemocenské § 36
(1)Poistenec má nárok na nemocenské, ak nevykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je nemocensky poistený, pretože bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného podľa osobitného predpisu46) na výkon zárobkovej činnosti (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť") alebo poistencovi bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.47)
(2)Poistenkyňa má nárok na nemocenské aj vtedy, ak nevykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je nemocensky poistená, pretože bola uznaná v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom za dočasne práceneschopnú a nemá nárok na materské.
(3)Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má po splnení podmienok ustanovených v odseku 1 alebo 2 a v § 34 nárok na nemocenské, ak v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby. § 37
(1)Poistencovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti a zaniká odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo odo dňa uznania invalidity alebo čiastočnej invalidity, najneskôr uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporné obdobie"), ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.
(3)Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia podľa odseku 1, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistenec počas tohto obdobia nemocenského poistenia nebol dočasne práceneschopný.
(4)Poistenkyni, ktorá je v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu dočasne práceneschopná, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské. § 38
(1)Poistencovi, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu,47) vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa obdobia, v ktorom bolo nariadené karanténne opatrenie, a zaniká posledným dňom obdobia, v ktorom bolo nariadené karanténne opatrenie.
(2)Obdobie nariadeného karanténneho opatrenia sa nezapočítava do podporného obdobia podľa § 37 ods. 1 a 3. § 39 Poskytovanie nemocenského Nemocenské sa poskytuje za dni. Výška nemocenského § 40 Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 59, ak tento zákon neustanovuje inak. § 41 Poistenec má nárok na nemocenské vo výške polovice nemocenského podľa § 40 odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. TRETÍ DIEL OŠETROVNÉ § 42 Podmienky nároku na ošetrovné
(1)Poistenec má nárok na ošetrovné, ak nevykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je nemocensky poistený, pretože
  1. a)ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou, alebo
  2. b)sa stará o dieťa do desiatich rokov veku, ak 1. dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu,47) 2. predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu47) alebo 3. fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu47) alebo v súvislosti s pôrodom bola prijatá do ústavnej starostlivosti, a preto sa nemôže o dieťa starať.
(2)Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je
  1. a)vlastné dieťa alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky),
  2. b)dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. § 43 Poskytovanie ošetrovného Ošetrovné sa poskytuje za dni. Výška ošetrovného § 44 Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 59. § 45
(1)Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné, ak osobitný predpis neustanovuje inak,48) od prvého dňa potreby ošetrovania osoby uvedenej v § 42 ods. 1 písm.
  1. a)alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 42 ods. 1 písm.
  2. b)a zaniká odo dňa skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti, najneskôr uplynutím desiateho dňa.
(2)Ošetrovné patrí v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi. § 46 Poistenec nemá nárok na ošetrovné v období, v ktorom má nárok na
  1. a)nemocenské,
  2. b)materské,
  3. c)rodičovský príspevok s výnimkou, ak ide o poistenca, ktorý počas poberania rodičovského príspevku vo výške podľa osobitného predpisu49) vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je nemocensky poistený. ŠTVRTÝ DIEL VYROVNÁVACIA DÁVKA § 47 Podmienky nároku na vyrovnávaciu dávku
(1)Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak počas tehotenstva je preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu50) zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
(2)Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode je preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu50) zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
(3)Podľa tohto zákona sa za preradenie na inú prácu v tehotenstve a materstve považuje, aj keď nedochádza k zmene druhu práce,
  1. a)zníženie normovaného výkonu práce, ktorým sa odstránia príčiny, na ktorých základe je také vykonávanie práce zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy alebo jej zdravie, alebo materstvo, s výnimkou kratšieho pracovného času,
  2. b)oslobodenie od vykonávania niektorých pracovných činností pri prácach, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo alebo jej zdravie, alebo materstvo, s výnimkou oslobodenia tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode od vykonávania uvedených pracovných činností v kratšom pracovnom čase,
  3. c)preradenie tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode na iné pracovisko alebo pracovné miesto, ak jej doterajšie pracovisko alebo pracovné miesto patrí medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo ak dochádzanie na doterajšie pracovisko alebo pracovné miesto ohrozuje podľa lekárskeho posudku tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo materstvo,
  4. d)oslobodenie od vykonávania nočnej práce tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode. Poskytovanie vyrovnávacej dávky § 48 Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak v jeho priebehu zamestnankyňa bola preradená na inú prácu alebo sa preradenie skončilo. § 49
(1)Vyrovnávacia dávka sa poskytuje v období, v ktorom zamestnankyňa mala po preradení na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 až 7.
(2)Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode. § 50 Výška vyrovnávacej dávky Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom určeným podľa § 60 a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu. PIATY DIEL MATERSKÉ Podmienky nároku na materské § 51
(1)Poistenkyňa má nárok na materské, ak
  1. a)z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa nevykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je nemocensky poistená, a
  2. b)v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.
(2)Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.51)
(4)Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, má nárok na materské do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské.
(5)Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 4, má nárok na materské do konca 22. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské.
(6)Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.
(7)Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské.
(8)Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu. § 52
(1)Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 22 týždňov od vzniku nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa, ak
  1. a)z dôvodu starostlivosti o dieťa nevykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je nemocensky poistený, a
  2. b)v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní; do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.
(2)Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je
  1. a)otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
  2. b)otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
  3. c)manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
  4. d)manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
  5. e)fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu. § 53 Ak poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, nárok na materské jej vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak
  6. a)jej trvala ochranná lehota ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu alebo
  7. b)ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu poberala nemocenské alebo ošetrovné. § 54
(1)Ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká odo dňa prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa.
(2)Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká odo dňa skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započíta do celkového obdobia trvania nároku na materské. § 55 Poskytovanie materského
(1)Materské sa poskytuje za dni.
(2)Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. § 56 Výška materského Výška materského je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 59. ŠIESTY DIEL KÚPEĽNÁ STAROSTLIVOSŤ § 57 Kúpeľná starostlivosť
(1)Kúpeľná starostlivosť môže byť poskytnutá poistencovi, ktorý má v dôsledku choroby52) pokles pracovnej schopnosti a podľa návrhu ošetrujúceho lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poistenca do pracovného procesu.
(2)O výbere poistencov na kúpeľnú starostlivosť sa rozhoduje na základe lekárskeho návrhu.
(3)Pri kúpeľnej starostlivosti patrí poistencovi nemocenské, ak sa táto starostlivosť poskytuje mimo dovolenky na zotavenie pri chorobách uvedených v indikačnom zozname53) ako „X".
(4)Náklady spojené s kúpeľnou starostlivosťou hradí Sociálna poisťovňa zo základného sociálneho poistenia; ich súčasťou sú náklady na liečebnú zložku a na stravovanie. Ubytovanie a cestovné výdavky nie sú súčasťou nákladov hradených Sociálnou poisťovňou.
(5)Kúpeľnú starostlivosť zabezpečuje Sociálna poisťovňa v kúpeľných zariadeniach, ktoré spĺňajú podmienky podľa osobitného predpisu.54) Na zabezpečenie jej vykonávania uzatvára Sociálna poisťovňa s týmito zariadeniami zmluvy, ktoré obsahujú najmä podmienky, zameranie, rozsah a sumu nákladov spojených s poskytovaním kúpeľnej starostlivosti. SIEDMY DIEL SPOLOČNÉ USTANOVENIA O NEMOCENSKÝCH DÁVKACH § 58 Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu
(1)Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)Ak poistencovi vzniklo nemocenské poistenie
  1. a)v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca tohto kalendárneho roka,
  2. b)v kalendárnom roku, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku,
  3. c)v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku.
(3)Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.
(4)Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu podľa osobitného predpisu,50) sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.
(5)Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie. § 59 Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých poistencom v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. § 60 Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 59. Mesačný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor. § 61 Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok
(1)Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak
  1. a)poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 58 ods. 1 a 2 príjem zo zárobkovej činnosti, z ktorej je nemocensky poistený, alebo
  2. b)poistencovi vznikol nárok na nemocenskú dávku v deň vzniku nemocenského poistenia.
(2)Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca je jedna tridsatina mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu, z ktorých by sa určil vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku.
(3)Pravdepodobný denný vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je jedna tridsatina vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku. ÔSMY DIEL NÁROKY Z NEMOCENSKÉHO POISTENIA V OSOBITNÝCH PRÍPADOCH § 62 Nárok na nemocenské dávky pri trvaní nemocenského poistenia z viacerých zárobkových činností
(1)Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každej zárobkovej činnosti, z ktorej je poistenec nemocensky poistený.
(2)Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých zárobkových činností, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z činností, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku a nemocenská dávka sa vypláca len jedna. § 63 Nároky z nemocenského poistenia pri vojenskej službe v ozbrojených silách a pri civilnej službe
(1)Ak bol poistenec povolaný na výkon základnej služby, náhradnej služby, zdokonaľovacej služby,34) mimoriadnej vojenskej služby35) alebo ak vykonával prípravnú službu55) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo bol povolaný na výkon civilnej služby,36) nemá za obdobie výkonu tejto služby nárok na nemocenské dávky.
(2)Ak skutočnosť zakladajúca nárok na nemocenskú dávku vznikla poistencovi v období výkonu základnej služby, náhradnej služby, zdokonaľovacej služby,34) mimoriadnej vojenskej služby35) alebo prípravnej služby55) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby36) a trvá aj po skončení tejto služby, poistenec má nárok na nemocenskú dávku odo dňa nasledujúceho po skončení výkonu tejto vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby.
(3)Ak skutočnosť zakladajúca nárok na nemocenskú dávku vznikla poistencovi
  1. a)do troch dní po skončení výkonu základnej služby, náhradnej služby, zdokonaľovacej služby,34) mimoriadnej vojenskej služby35) alebo prípravnej služby55) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby,36) skôr než opäť začal vykonávať zárobkovú činnosť, má nárok na nemocenskú dávku, ktorá sa určí z pravdepodobného vymeriavacieho základu, alebo
  2. b)po troch dňoch od skončenia vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby36) a poistenec nezačal vykonávať zárobkovú činnosť, nevzniká nárok na nemocenskú dávku.
(4)Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe sa podmienka výkonu zárobkovej činnosti podľa odseku 3 písm. a) považuje za splnenú. TRETIA HLAVA DÔCHODKOVÉ DÁVKY PRVÝ DIEL VYMEDZENIE POJMOV DÔCHODKOVÉHO POISTENIA Obdobie dôchodkového poistenia § 64
(1)Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia s výnimkou obdobia uvedeného v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného u zamestnanca sa považuje za splnenú.
(3)Obdobie dôchodkového poistenia osôb uvedených v § 16 ods. 1 písm.
  1. e)až
  2. g)sa započíta ako obdobie povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak fyzická osoba získala aspoň jeden rok dôchodkového poistenia ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, spolupracujúca osoba, spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným alebo ako fyzická osoba uvedená v § 16 ods. 1 písm. h).
(4)Obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby uvedenej v § 16 ods. 1 písm. c) sa započítava ako obdobie povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak táto fyzická osoba získala aspoň jeden rok dôchodkového poistenia ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, spolupracujúca osoba, spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným alebo ako fyzická osoba uvedená v § 16 ods. 1 písm. h), toto obdobie spolu s obdobím výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, nezískala v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu56) a nebol jej priznaný invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.56)
(5)Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu56) a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.56)
(6)Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby uvedenej v § 16 ods. 1 písm. c) a obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak tieto obdobia boli zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.56)
(7)Ak sa kryjú obdobia dôchodkového poistenia navzájom, hodnotí sa to isté obdobie dôchodkového poistenia len raz.
(8)Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. § 65
(1)Fyzická osoba uvedená v § 16 ods. 1 písm. e) je rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, jeho manžel (manželka) a fyzická osoba, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
(2)Ak sa dieťaťu poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne alebo týždenne, starostlivosť fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 o toto dieťa sa nepovažuje podľa tohto zákona za osobnú a celodennú starostlivosť.
(3)To isté obdobie osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa sa hodnotí ako obdobie dôchodkového poistenia len jednej fyzickej osobe. § 66 Osobný vymeriavací základ Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých poistenec platil poistné na dôchodkové poistenie. § 67 Osobný mzdový bod
(1)Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(2)Osobný mzdový bod za obdobie dôchodkového poistenia fyzických osôb uvedených v § 16 ods. 1 písm. c), d),
  1. f)až i), ktoré trvalo celý kalendárny rok, je 0,3. Osobný mzdový bod za obdobie dôchodkového poistenia fyzických osôb uvedených v § 16 ods. 1 písm. e), ktoré trvalo celý kalendárny rok, je 0,5. Ak obdobie dôchodkového poistenia trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia poistenia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za obdobie dôchodkového poistenia fyzických osôb uvedených v § 16 ods. 1 písm.
  2. c)až i), ktoré trvalo celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa toto obdobie poistenia získalo. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na sedem desatinných miest nahor. § 68 Priemerný osobný mzdový bod
(1)Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa vyjadruje v dňoch prepočítaných na roky a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške, z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej 2 sa započítava jedna tretina a na výšku prevyšujúcu 2 sa neprihliada.
(3)V období rokov 2004 až 2013 sa výška priemerného osobného mzdového bodu, na ktorú sa neprihliadalo v predchádzajúcom kalendárnom roku, zvyšuje vždy k
  1. januáru kalendárneho roka o 0,
  2. Od
  3. januára 2013 sa na priemerný osobný mzdový bod vo výške nad 3 neprihliada.
(4)Priemerný osobný mzdový bod po úprave podľa odsekov 2 a 3 sa určí na štyri desatinné miesta.
(5)Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom,
  1. a)v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia alebo
  2. b)do ktorého patrí deň, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok, ak poistenec po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok ďalej vykonával zárobkovú činnosť, z ktorej bol dôchodkovo poistený, až do tohto dňa a nepoberal starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok.
(6)Poistencovi, ktorý má rozhodujúce obdobie podľa odseku 5 písm. a) a b), na určenie sumy starobného dôchodku alebo pomerného starobného dôchodku sa použije priemerný osobný mzdový bod z toho rozhodujúceho obdobia, v ktorom je tento bod vyšší.
(7)Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 1. januárom 1993, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odsekov 5 až 7 nie je najmenej päť kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1993 postupne tak, aby v ňom bolo päť takýchto kalendárnych rokov. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá päť kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Rozhodujúce obdobie sa nepredlžuje, ak osobné mzdové body nemožno určiť z dôvodu, že poistenec, ktorý bol povinný platiť poistné na dôchodkové poistenie, nezaplatil toto poistné.
(9)Ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 5 až 8 je kratšie ako jeden kalendárny rok, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na dôchodkové poistenie dosiahnutých v tomto kratšom období a počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia. Odsek 4 platí rovnako.
(10)Ak vznikol nárok na dôchodkovú dávku v kalendárnom roku, v ktorom poistencovi prvý raz vzniklo dôchodkové poistenie, priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v období od vzniku dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodkovú dávku a obdobia tohto dôchodkového poistenia. Druhá veta odseku 1 a odsek 4 platia rovnako.
(11)Ak poistencovi vznikol nárok na dôchodkovú dávku v deň vzniku dôchodkového poistenia, priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky je osobný mzdový bod určený ako podiel pravdepodobného vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku, a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný vymeriavací základ zamestnanca je mzda, plat, odmena za prácu alebo služobný príjem, z ktorého by sa určil vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku. Pravdepodobný vymeriavací základ povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby je jedna dvanástina vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku. § 69 Dôchodková hodnota
(1)Dôchodková hodnota je 168,88 Sk.
(2)Dôchodková hodnota platná k
  1. decembru kalendárneho roka sa zvyšuje od
  2. januára nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková hodnota zvyšuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od
  3. januára do
  4. decembra príslušného kalendárneho roka.
(3)Priemerná mzda uvedená v odseku 2 je priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky zistená štatistickým úradom.
(4)Dôchodková hodnota sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor.
(5)Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 4, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.
(6)Výšku aktuálnej dôchodkovej hodnoty po roku 2003 na príslušný kalendárny rok ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov. DRUHÝ DIEL STAROBNÝ DÔCHODOK § 70 Podmienky nároku na starobný dôchodok
(1)Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov a dovŕšil najmenej vek potrebný na nárok na starobný dôchodok (ďalej len „dôchodkový vek").
(2)Dôchodkový vek je 60 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)Poistenkyni, ktorá vychovala päť detí a viac detí a v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2019 dovŕšila vek 53 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že sa k veku 53 rokov pripočíta
  1. a)v roku 2003 štyri kalendárne mesiace,
  2. b)v roku 2004 osem kalendárnych mesiacov,
  3. c)v roku 2005 dvanásť kalendárnych mesiacov,
  4. d)v roku 2006 šestnásť kalendárnych mesiacov,
  5. e)v roku 2007 dvadsať kalendárnych mesiacov,
  6. f)v roku 2008 dvadsaťštyri kalendárnych mesiacov,
  7. g)v roku 2009 dvadsaťdeväť kalendárnych mesiacov,
  8. h)v roku 2010 tridsaťštyri kalendárnych mesiacov,
  9. i)v roku 2011 tridsaťdeväť kalendárnych mesiacov,
  10. j)v roku 2012 štyridsaťštyri kalendárnych mesiacov,
  11. k)v roku 2013 štyridsaťdeväť kalendárnych mesiacov,
  12. l)v roku 2014 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
  13. m)v roku 2015 päťdesiatdeväť kalendárnych mesiacov,
  14. n)v roku 2016 šesťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
  15. o)v roku 2017 šesťdesiatdeväť kalendárnych mesiacov,
  16. p)v roku 2018 sedemdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
  17. q)v roku 2019 sedemdesiatdeväť kalendárnych mesiacov.
(4)Poistenkyni, ktorá vychovala tri deti alebo štyri deti a v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2019 dovŕšila vek 54 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že sa k veku 54 rokov pripočíta
  1. a)v roku 2003 štyri kalendárne mesiace,
  2. b)v roku 2004 osem kalendárnych mesiacov,
  3. c)v roku 2005 dvanásť kalendárnych mesiacov,
  4. d)v roku 2006 šestnásť kalendárnych mesiacov,
  5. e)v roku 2007 dvadsať kalendárnych mesiacov,
  6. f)v roku 2008 dvadsaťštyri kalendárnych mesiacov,
  7. g)v roku 2009 dvadsaťosem kalendárnych mesiacov,
  8. h)v roku 2010 tridsaťdva kalendárnych mesiacov,
  9. i)v roku 2011 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
  10. j)v roku 2012 štyridsať kalendárnych mesiacov,
  11. k)v roku 2013 štyridsaťštyri kalendárnych mesiacov,
  12. l)v roku 2014 štyridsaťosem kalendárnych mesiacov,
  13. m)v roku 2015 päťdesiatdva kalendárnych mesiacov,
  14. n)v roku 2016 päťdesiatšesť kalendárnych mesiacov,
  15. o)v roku 2017 šesťdesiat kalendárnych mesiacov,
  16. p)v roku 2018 šesťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
  17. q)v roku 2019 šesťdesiatosem kalendárnych mesiacov.
(5)Poistenkyni, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2019 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že sa k veku 55 rokov pripočíta
  1. a)v roku 2003 tri kalendárne mesiace,
  2. b)v roku 2004 šesť kalendárnych mesiacov,
  3. c)v roku 2005 deväť kalendárnych mesiacov,
  4. d)v roku 2006 dvanásť kalendárnych mesiacov,
  5. e)v roku 2007 pätnásť kalendárnych mesiacov,
  6. f)v roku 2008 osemnásť kalendárnych mesiacov,
  7. g)v roku 2009 dvadsaťjeden kalendárnych mesiacov,
  8. h)v roku 2010 dvadsaťštyri kalendárnych mesiacov,
  9. i)v roku 2011 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
  10. j)v roku 2012 tridsať kalendárnych mesiacov,
  11. k)v roku 2013 tridsaťtri kalendárnych mesiacov,
  12. l)v roku 2014 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
  13. m)v roku 2015 štyridsať kalendárnych mesiacov,
  14. n)v roku 2016 štyridsaťštyri kalendárnych mesiacov,
  15. o)v roku 2017 štyridsaťosem kalendárnych mesiacov,
  16. p)v roku 2018 päťdesiatdva kalendárnych mesiacov,
  17. q)v roku 2019 päťdesiatšesť kalendárnych mesiacov.
(6)Poistenkyni, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2019 dovŕšila vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že sa k veku 56 rokov pripočíta
  1. a)v roku 2003 dva kalendárne mesiace,
  2. b)v roku 2004 štyri kalendárne mesiace,
  3. c)v roku 2005 šesť kalendárnych mesiacov,
  4. d)v roku 2006 osem kalendárnych mesiacov,
  5. e)v roku 2007 desať kalendárnych mesiacov,
  6. f)v roku 2008 dvanásť kalendárnych mesiacov,
  7. g)v roku 2009 pätnásť kalendárnych mesiacov,
  8. h)v roku 2010 osemnásť kalendárnych mesiacov,
  9. i)v roku 2011 dvadsaťjeden kalendárnych mesiacov,
  10. j)v roku 2012 dvadsaťštyri kalendárnych mesiacov,
  11. k)v roku 2013 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
  12. l)v roku 2014 tridsať kalendárnych mesiacov,
  13. m)v roku 2015 tridsaťtri kalendárnych mesiacov,
  14. n)v roku 2016 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
  15. o)v roku 2017 tridsaťdeväť kalendárnych mesiacov,
  16. p)v roku 2018 štyridsaťdva kalendárnych mesiacov,
  17. q)v roku 2019 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov.
(7)Poistenkyni, ktorá v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2019 dovŕšila vek 57 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že sa k veku 57 rokov pripočíta
  1. a)v roku 2003 dva kalendárne mesiace,
  2. b)v roku 2004 štyri kalendárne mesiace,
  3. c)v roku 2005 šesť kalendárnych mesiacov,
  4. d)v roku 2006 osem kalendárnych mesiacov,
  5. e)v roku 2007 desať kalendárnych mesiacov,
  6. f)v roku 2008 dvanásť kalendárnych mesiacov,
  7. g)v roku 2009 štrnásť kalendárnych mesiacov,
  8. h)v roku 2010 šestnásť kalendárnych mesiacov,
  9. i)v roku 2011 osemnásť kalendárnych mesiacov,
  10. j)v roku 2012 dvadsať kalendárnych mesiacov,
  11. k)v roku 2013 dvadsaťdva kalendárnych mesiacov,
  12. l)v roku 2014 dvadsaťštyri kalendárnych mesiacov,
  13. m)v roku 2015 dvadsaťšesť kalendárnych mesiacov,
  14. n)v roku 2016 dvadsaťosem kalendárnych mesiacov,
  15. o)v roku 2017 tridsať kalendárnych mesiacov,
  16. p)v roku 2018 tridsaťdva kalendárnych mesiacov,
  17. q)v roku 2019 tridsaťštyri kalendárnych mesiacov.
(8)Dôchodkový vek určený podľa odsekov 3 až 7 je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenkyne.
(9)Ak deň dovŕšenia dôchodkového veku určeného podľa odsekov 3 až 7 pripadne na deň, ktorý sa číselne nezhoduje s dňom narodenia poistenkyne, za deň dovŕšenia dôchodkového veku sa považuje posledný deň posledného pripočítaného kalendárneho mesiaca. § 71 Určenie sumy starobného dôchodku
(1)Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 68 ods. 1 druhá veta platí rovnako.
(2)Ak poistenec vykonával zárobkovú činnosť, z ktorej bol dôchodkovo poistený, po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie výkonu zárobkovej činnosti po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok výkonu zárobkovej činnosti po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. TRETÍ DIEL POMERNÝ STAROBNÝ DÔCHODOK § 72 Podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok Poistenec má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, dovŕšil vek najmenej 65 rokov a nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok. § 73 Určenie sumy pomerného starobného dôchodku
(1)Suma pomerného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 68 ods. 1 druhá veta platí rovnako.
(2)Ak poistenec vykonával zárobkovú činnosť, z ktorej bol dôchodkovo poistený, po splnení podmienok nároku na pomerný starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma pomerného starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie výkonu zárobkovej činnosti po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Ustanovenie § 71 ods. 2 druhej vety platí rovnako. ŠTVRTÝ DIEL INVALIDNÝ DÔCHODOK § 74 Podmienky nároku na invalidný dôchodok Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 76 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok. § 75 Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
(1)Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 66 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
(2)Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3)Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené pre nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.56)
(4)Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
  1. a)výpisu zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
  2. b)komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(5)Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 3.
(6)Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
(7)Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
(8)Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho zamestnania, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
(9)Ak v prílohe č. 3 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
(10)Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. § 76
(1)Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok, nad 20 rokov do 22 rokov je najmenej jeden rok, nad 22 rokov do 24 rokov je najmenej dva roky, nad 24 rokov do 26 rokov je najmenej tri roky, nad 26 rokov do 28 rokov je najmenej štyri roky, nad 28 rokov je najmenej päť rokov.
(2)Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.
(3)Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú. § 77 Určenie sumy invalidného dôchodku Suma invalidného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 68 ods. 1 druhá veta platí rovnako. PIATY DIEL ČIASTOČNÝ INVALIDNÝ DÔCHODOK § 78 Podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok
(1)Poistenec má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal čiastočne invalidný a získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 76.
(2)Poistenec je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 33 %, ale najviac o 66 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; § 75 odseky 2 až 10 platia rovnako.
(3)Poistencovi, ktorý sa stal čiastočne invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v § 76 ods. 1 považuje za splnenú. § 79 Suma čiastočného invalidného dôchodku
(1)Suma čiastočného invalidného dôchodku sa určuje z invalidného dôchodku percentuálnym podielom poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť.
(2)Ak sa počas trvania nároku na čiastočný invalidný dôchodok zmení pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, suma čiastočného invalidného dôchodku sa určí podľa odseku 1 zo sumy invalidného dôchodku určenej ako súčin priemerného osobného mzdového bodu získaného v rozhodujúcom období pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na čiastočný invalidný dôchodok vrátane obdobia pripočítaného od vzniku nároku na čiastočný invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v kalendárnom roku, v ktorom sa zmenil pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť; § 68 ods. 1 druhá veta platí rovnako. § 80 Nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku
(1)Ak bol čiastočný invalidný dôchodok priznaný v období od
  1. januára do
  2. júna, poistenec má nárok na jeho výplatu do
  3. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok.
(2)Ak bol čiastočný invalidný dôchodok priznaný v období od
  1. júla do
  2. decembra, poistenec má nárok na jeho výplatu do
  3. júna kalendárneho roka nasledujúceho dva roky po kalendárnom roku, v ktorom bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok.
(3)Po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 1 alebo 2 poistenec má nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku do 30. júna každého nasledujúceho kalendárneho roka, ak má pokles zárobku.
(4)Rozhodujúce obdobie, za ktoré sa prvýkrát zisťuje pokles zárobku po uplynutí obdobia nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku uvedeného v odseku 1, je obdobie od priznania čiastočného invalidného dôchodku do konca kalendárneho roka, v ktorom bol tento dôchodok priznaný. Pri ďalšom zisťovaní poklesu zárobku rozhodujúce obdobie je vždy obdobie od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa zisťuje pokles zárobku.
(5)Rozhodujúce obdobie, za ktoré sa zisťuje pokles zárobku po uplynutí obdobia nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku uvedeného v odseku 2, je vždy obdobie od
  1. januára do
  2. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa zisťuje pokles zárobku.
(6)Pokles zárobku je splnený, ak osobný mzdový bod v porovnaní s priemerným porovnateľným osobným mzdovým bodom poklesol najmenej o percentuálny pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť. Osobný mzdový bod sa určí ako podiel pomernej časti príjmu zo zárobkovej činnosti, z ktorej bol poistenec povinne dôchodkovo poistený za rozhodujúce obdobie, a pomernej časti všeobecného vymeriavacieho základu. Ak sa v rozhodujúcom období zmení pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, pokles zárobku je splnený, ak osobný mzdový bod v porovnaní s priemerným porovnateľným osobným mzdovým bodom poklesol najmenej o priemerný percentuálny pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný percentuálny pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť sa určí tak, že sa súčet dní rozhodujúceho obdobia pred zmenou tohto poklesu schopnosti vynásobených mierou poklesu schopnosti poistenca v tomto období a dní rozhodujúceho obdobia po zmene poklesu schopnosti vynásobených zmenenou mierou poklesu schopnosti vydelí číslom 365. Priemerný percentuálny pokles schopnosti poistenca sa zaokrúhľuje na celé číslo nadol.
(7)Pomerná časť príjmu zo zárobkovej činnosti, z ktorej bol poistenec povinne dôchodkovo poistený, je príjem pripadajúci na jeden deň rozhodujúceho obdobia.
(8)Príjem zo zárobkovej činnosti podľa odseku 7 je vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie.
(9)Pomerná časť všeobecného vymeriavacieho základu je všeobecný vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň kalendárneho roka, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa zisťuje pokles zárobku.
(10)Priemerný porovnateľný osobný mzdový bod je podiel súčtu porovnateľných osobných mzdových bodov za kalendárne roky rozhodujúceho obdobia, z ktorého sa zisťoval priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy čiastočného invalidného dôchodku, a počtu kalendárnych rokov tohto rozhodujúceho obdobia.
(11)Porovnateľný osobný mzdový bod za každý kalendárny rok rozhodujúceho obdobia uvedeného v odseku 10 sa určí ako podiel príjmu zo zárobkovej činnosti uvedeného v odseku 8 a všeobecného vymeriavacieho základu.
(12)Pokles zárobku je splnený aj vtedy, ak poberateľ čiastočného invalidného dôchodku v celom období, za ktoré sa sleduje pokles zárobku, nevykonával zárobkovú činnosť, z ktorej by bol povinne dôchodkovo poistený, alebo ak pomerná časť príjmu zo zárobkovej činnosti, z ktorej bol poistenec povinne dôchodkovo poistený, nie je vyššia ako suma minimálnej mzdy zamestnancov,57) ktorá platí k 1. júlu kalendárneho roka, v ktorom sa rozhoduje o nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku, pripadajúca na jeden deň.
(13)Pokles zárobku sa nezisťuje za obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia.
(14)Osobný mzdový bod ustanovený v odseku 6 a porovnateľný osobný mzdový bod ustanovený v odseku 11 sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(15)Pomerná časť príjmu ustanovená v odseku 7 a pomerná časť všeobecného vymeriavacieho základu ustanovená v odseku 9 sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor. ŠIESTY DIEL VDOVSKÝ DÔCHODOK A VDOVECKÝ DÔCHODOK § 81 Podmienky nároku na vdovský dôchodok a podmienky nároku na vdovecký dôchodok
(1)Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý
  1. a)ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku,
  2. b)ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok alebo
  3. c)zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2)Vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela.
(3)Po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak
  1. a)sa stará o nezaopatrené dieťa,
  2. b)je invalidná alebo
  3. c)dovŕšila dôchodkový vek.
(4)Nárok na výplatu vdovského dôchodku vznikne znovu, ak sa vdova znovu začne starať o nezaopatrené dieťa.
(5)Nezaopatrené dieťa podľa odseku 3 písm. a) a podľa odseku 4 je dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.
(6)Nárok na vdovský dôchodok zaniká
  1. a)uzatvorením manželstva,
  2. b)dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť manžela.
(7)Pre nárok vdovca na vdovecký dôchodok po manželke platia odseky 1 až 6 rovnako.
(8)Ustanovenia o vzniku nároku na vdovecký dôchodok platia rovnako aj na vdovcov, ktorí ovdoveli v predchádzajúcom období a ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona spĺňajú podmienky ustanovené v odsekoch 1 až 6. § 82 Suma vdovského dôchodku a suma vdoveckého dôchodku
(1)Suma vdovského dôchodku je 60 % starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Ak sú splnené podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.
(2)Vdovský dôchodok po poberateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok je 60 % čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý mal jeho poberateľ nárok ku dňu smrti.
(3)Na určenie sumy vdoveckého dôchodku platia odseky 1 a 2 rovnako. SIEDMY DIEL SIROTSKÝ DÔCHODOK § 83 Podmienky nároku na sirotský dôchodok
(1)Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2)Nárok na sirotský dôchodok nevzniká nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo po jeho manželovi.
(3)Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká osvojením nezaopatreného dieťaťa. Zrušením osvojenia nárok na výplatu sirotského dôchodku vznikne opätovne.
(4)Nárok na sirotský dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého nezaopatrené dieťa úmyselne spôsobilo smrť fyzickej osoby, po ktorej vznikol nárok na sirotský dôchodok. § 84 Suma sirotského dôchodku
(1)Suma sirotského dôchodku je 30 % starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok.
(2)Sirotský dôchodok po poberateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, je 30 % čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý mal jeho poberateľ nárok ku dňu smrti.
(3)Ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa splnil podmienky nároku na dva dôchodky, sirotský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku. ÔSMY DIEL KÚPEĽNÁ STAROSTLIVOSŤ § 85 Kúpeľná starostlivosť z dôchodkového poistenia
(1)Kúpeľná starostlivosť z dôchodkového poistenia môže byť poskytnutá poberateľom dôchodkov za podmienok ako poberateľom nemocenských dávok.
(2)Náklady spojené s kúpeľnou starostlivosťou hradenou z dôchodkového poistenia zahŕňajú náklady na liečebnú zložku, stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky. DEVIATY DIEL Spoločné ustanovenia o dôchodkových dávkach § 86
(1)Povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bolo zaplatené dlžné poistné na dôchodkové poistenie.
(2)Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe kontroly vykonanej správcom dane zmení vymeriavací základ povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého už bola určená tejto osobe dôchodková dávka, zmena sumy dôchodkovej dávky sa vykoná od splátky dôchodkovej dávky splatnej po kalendárnom mesiaci, v ktorom poberateľ tejto dávky bol povinný predložiť dodatočné daňové priznanie Sociálnej poisťovni alebo v ktorom správca dane oznámil zmenu základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby. § 87
(1)Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal niektorú z týchto dôchodkových dávok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než ktorý bol poistencovi určený na výpočet predchádzajúcej dôchodkovej dávky.
(2)Ak predchádzajúca dôchodková dávka bola vypočítaná podľa predpisov platných pred 1. júlom 2003, určí sa osobný mzdový bod podľa § 67 za každý kalendárny rok patriaci do piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodujúcom období, z ktorých bol určený priemerný mesačný zárobok na výpočet predchádzajúcej dôchodkovej dávky. Priemerný osobný mzdový bod sa určí za týchto päť kalendárnych rokov a upravuje sa podľa tohto zákona. Ak bol priemerný mesačný zárobok určený z nižšieho počtu kalendárnych rokov, priemerný osobný mzdový bod sa určí z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Ak hrubý zárobok bola pevne určená suma, osobný mzdový bod sa určí z tejto sumy. § 88
(1)Poberateľ starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku nemá nárok na výplatu tohto dôchodku počas obdobia, v ktorom vykonáva zárobkovú činnosť, a počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom sa mu poskytuje nemocenské, plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu,4) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)Poberateľ starobného dôchodku alebo pomerného starobného dôchodku, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť dohodnutú najviac na obdobie troch rokov, má nárok na výplatu starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku, a to aj počas obdobia, v ktorom mu patrí nemocenské, plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu.4)
(3)Samostatne zárobkovo činnej osobe, spolupracujúcej osobe, spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným, primátorovi mesta a starostovi obce sa podmienka dohodnutia zárobkovej činnosti najviac na obdobie troch rokov považuje za splnenú. § 89
(1)Invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok sa nevypláca počas obdobia poberania nemocenského, platu alebo služobného príjmu podľa osobitného predpisu4) priznaného pred vznikom nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok.
(2)Nárok na výplatu invalidného dôchodku zaniká, ak poberateľ tohto dôchodku začne vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistený. To neplatí, ak poberateľ invalidného dôchodku vykonáva činnosť zamestnanca v pracovnom pomere na kratší pracovný čas nepresahujúci 20 hodín týždenne. § 90 Súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok
(1)Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých dôchodkových dávok toho istého druhu z dôchodkového poistenia, s výnimkou nárokov na výplatu sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného dieťaťa, alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku, vypláca sa iba jedna dôchodková dávka, a to tá, ktorá je vyššia alebo najvyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok sa vypláca tá dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh nárokov na ich výplatu zanikajú nároky na dôchodkové dávky, ktoré sa nevyplácajú.
(2)Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu dôchodkovej dávky uvedenej v odseku 1 a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej polovice vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.
(3)Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu dôchodkovej dávky uvedenej v odseku 1 a podmienky nároku na vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok a podmienky nároku na sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky sa vyplácajú v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vyplácajú v sume jednej polovice vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky.
(4)Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na sirotské dôchodky obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v plnej sume dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil.
(5)Ak priznaním starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku dôjde k súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa rozhodne po zvýšení dôchodku, prípadne dôchodkov podľa § 91.
(6)Pri vzniku nárokov na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov a pri vzniku nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov po tom istom poistencovi nesmie úhrn sumy týchto dôchodkových dávok presiahnuť 100 % dôchodkovej dávky zomretého poistenca, na ktorú mal nárok alebo by bol mal nárok ku dňu smrti; to neplatí, ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu zaokrúhľovania dôchodkových dávok podľa § 118 ods. 5. Ak úhrn dôchodkových dávok presiahne túto sumu, suma každej z uvedených dôchodkových dávok sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená. To platí rovnako aj pre úhrn súm sirotských dôchodkov po tom istom zomretom poistencovi. Ak niektorému z poberateľov uvedených dôchodkových dávok zanikne nárok na túto dôchodkovú

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.