Úradné zdrojeslov-lex.sk · EUR-Lex
Europaius
Slovenčina
ČeštinaDeutschFrançaisEspañolPolskiItalianoNederlandsÖsterreichBelgiquePortuguêsSvenskaDanskSuomiIrelandMagyarEestiLietuviųLatviešuSlovenščinaHrvatskiΚύπροςMaltiRomânăΕλληνικάLuxembourgБългарски
Slovenčina

Zákonník práce (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

Zbierka zákonov Slovenskej republiky --> Informačný systém verejnej správy Slov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla. Náchadzate sa na statickej verzií portálu. Aktuálnu verziu portálu nájdete na: www.slov-lex.sk. Preskoč na obsah 42/1970 Zb. Vyhlásené znenie Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter. História Dátum účinnostiNovela 1. Vyhlásené znenie 2. 06.05.1970 - Obsah Základné zásady Článok I Článok II Článok III Článok IV Článok V Článok VI Článok VII Článok VIII Článok IX Článok X PRVÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ USTANOVENIA PRVÁ HLAVA PÔSOBNOSŤ ZÁKONNÍKA PRÁCE § 1 § 2

(1)
(2)§ 3
(1)
(2)
(3)
(4)§ 4 § 5 § 6 § 7 DRUHÁ HLAVA ÚČASTNÍCI PRACOVNOPRÁVNYCH VZŤAHOV Socialistické organizácie § 8
(1)
(2)§ 9
(1)
(2)
(3)§ 10
(1)
(2)Pracovníci § 11
(1)
(2)§ 12
(1)
(2)
(3)
(4)§ 13 Zastúpenie § 14
(1)
(2)
(3)
(4)§ 15
(1)
(2)
(3)§ 16
(1)
(2)
(3)§ 17
(1)
(2)
(3)TRETIA HLAVA ÚČASŤ PRACOVNÍKOV NA ROZVOJI, RIADENÍ A KONTROLE ČINNOSTI ORGANIZÁCIE § 18
(1)
(2)
(3)§ 19
(1)
(2)Kolektívne zmluvy § 20
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 21 § 22
(1)
(2)§ 23
(1)
(2)ŠTVRTÁ HLAVA ZABEZPEČENIE PRÁVA NA PRÁCU A PRÁCA V PROSPECH SPOLOČNOSTI § 24
(1)
(2)§ 25
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(3)§ 26
(1)
(2)DRUHÁ ČASŤ PRACOVNÝ POMER PRVÁ HLAVA VZNIK, ZMENY A SKONČENIE PRACOVNÉHO POMERU § 27
(1)
(2)
(3)
(4)Prvý oddiel Pracovná zmluva a vznik pracovného pomeru § 28 § 29
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)§ 30 § 31
(1)
(2)§ 32
(1)
(2)Vznik pracovného pomeru § 33
(1)
(2)§ 34
(1)
(2)
(3)§ 35 Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru
(1)a) b)
(2)
(3)Druhý oddiel Zmeny pracovného pomeru § 36 Zmena dojednaných pracovných podmienok
(1)
(2)§ 37 Prevedenie na inú prácu
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)c)
(4)
(5)§ 38 Pracovná cesta a preloženie
(1)
(2)
(3)§ 39 Prevedenie pracovníka na pôvodné pracovné miesto § 40 Prevedenie a preloženie na žiadosť pracovníka § 41 Účasť odborových orgánov pri prevádzkovaní a prekladaní
(1)
(2)
(3)Tretí oddiel Skončenie pracovného pomeru § 42
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)§ 43 Dohoda
(1)
(2)
(3)
(4)§ 44 Výpoveď
(1)
(2)
(3)§ 45 Výpovedné lehoty
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)Výpoveď daná organizáciou § 46
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)f)
(2)
(3)
(4)§ 47
(1)
(2)
(3)Zákaz výpovede § 48
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)§ 49
  1. a)
  2. b)
  3. c)§ 50 Výpoveď daná pracovníkom § 51
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)
(3)§ 52 Okamžité zrušenie § 53
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
(3)§ 54
(1)
(2)§ 55 Skončenie pracovného pomeru dojednaného na určitú dobu § 56
(1)
(2)§ 57
(1)
(2)§ 58 Zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
(1)
(2)§ 59 Účasť odborových orgánov pri rozviazaní pracovného pomeru
(1)
(2)
(3)§ 60 Potvrdenie o zamestnaní a pracovné posudky
(1)
(2)
(3)Štvrtý oddiel Nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru § 61
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)§ 62
(1)
(2)a) b)
(3)§ 63 § 64 Piaty oddiel Voľba a vymenovanie § 65
(1)
(2)§ 66 § 67
(1)
(2)§ 68 Šiesty oddiel Súbežné pracovné pomery a vedľajšia činnosť § 69 § 70 Vedľajší pracovný pomer
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 71 Vedľajšia činnosť DRUHÁ HLAVA PRACOVNÁ DISCIPLÍNA A PRACOVNÝ PORIADOK § 72 Socialistická pracovná disciplína § 73 Základné povinnosti pracovníkov a) b) c) d) § 74 Základné povinnosti vedúcich pracovníkov
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)g)
(2)§ 75 Hodnotenie pracovných výsledkov
(1)
(2)
(3)Kárne opatrenia a ich ukladanie § 76
(1)
(2)§ 77
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)§ 78
(1)
(2)
(3)
(4)§ 79
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 80
(1)
(2)§ 81
(1)
(2)
(3)
(4)§ 82 Pracovný poriadok
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)TRETIA HLAVA PRACOVNÝ ČAS A ČAS ODPOČINKU Prvý oddiel Pracovný čas a prestávky v práci § 83 Dĺžka pracovného času
(1)
(2)
(3)
(4)Rozvrhnutie pracovného času § 84
(1)
(2)§ 85
(1)
(2)a) b)
(3)§ 86 Kratší pracovný čas
(1)
(2)
(3)Začiatok a koniec pracovného času § 87
(1)
(2)
(3)§ 88
(1)
(2)§ 89 Prestávky v práci
(1)
(2)
(3)§ 90 Nepretržitý odpočinok medzi dvoma smenami
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(3)Dni pracovného pokoja § 91
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)h)
(4)§ 92
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)§ 93 § 94 § 95 Pracovná pohotovosť Druhý oddiel Práca nadčas a nočná práca § 96
(1)
(2)
(3)§ 97
(1)
(2)
(3)
(4)§ 98
(1)
(2)§ 99 § 99a Tretí oddiel Dovolenka na zotavenie § 100 Nárok na dovolenku
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)
(4)Dĺžka dovolenky § 101
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)
(4)
(5)§ 102
(1)
(2)§ 103
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)h)
(2)
(3)
(4)§ 104 Zápočet dôb pred 1. januárom 1966 § 105 Dodatková dovolenka
(1)
(2)Nástup a prerušenie dovolenky § 106
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 107
(1)
(2)§ 108 Vplyv skončenia pracovného pomeru na dovolenku
(1)
(2)
(3)
(4)§ 109 Náhrada mzdy za dovolenku
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(3)
(4)
(5)§ 110
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)a) b)
(3)ŠTVRTÁ HLAVA MZDA, NÁHRADA MZDY A NÁHRADY VÝDAVKOV Prvý oddiel Mzda Všeobecné zásady § 111
(1)
(2)
(3)§ 112
(1)
(2)
(3)§ 113 Mzdové sústavy
(1)
(2)
(3)
(4)§ 114 Normovanie práce
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 115 Mzda pri prevedení na inú prácu
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 116 Mzda za prácu nadčas
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 117 Zvýhodnenie práce v nočných smenách § 118 Mzda a náhrada mzdy za sviatky
(1)
(2)a) b)
(3)
(4)§ 119 Mzda pri chybnej práci
(1)
(2)
(3)§ 120 Splatnosť mzdy
(1)
(2)§ 121 Výplata mzdy
(1)
(2)
(3)
(4)§ 122 Zrážky zo mzdy
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)
  9. ch)i)
(2)§ 123 Druhý oddiel Náhrada mzdy pri prekážkach v práci Prekážky na strane pracovníka § 124 Prekážky z dôvodov všeobecného záujmu
(1)
(2)
(3)§ 125 Náhrada mzdy pri výkone služby v ozbrojených silách
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 126 Školenie a štúdium popri zamestnaní
(1)
(2)
(3)Dôležité osobné prekážky v práci § 127 § 128
(1)
(2)Prekážky na strane organizácie § 129 Prestoje § 130 Ostatné prekážky na strane organizácie
(1)
(2)Tretí oddiel Náhrady výdavkov poskytované pracovníkom v súvislosti s výkonom práce § 131
(1)
(2)PIATA HLAVA BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI § 132
(1)
(2)§ 133 Úlohy organizácie
(1)
(2)
(3)§ 134 Hmotné podnety na zvyšovanie starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci
(1)
(2)§ 135 Účasť pracovníkov na zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(3)§ 136 Spoločenská kontrola Československého revolučného odborového hnutia
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)
(3)§ 137 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v družstvách
(1)
(2)
(3)
(4)§ 138 Štátny odborný dozor
(1)
(2)ŠIESTA HLAVA STAROSTLIVOSŤ O PRACOVNÍKOV Prvý oddiel Kultúrny a odborný rozvoj pracovníkov a ich pracovné podmienky § 139
(1)
(2)
(3)§ 140
(1)
(2)
(3)Starostlivosť o kvalifikáciu pracovníkov a jej zvyšovanie § 141 a) b) c) § 142
(1)
(2)
(3)
(4)§ 143
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)
(4)
  1. a)
  2. b)c)
(5)§ 144
(1)
(2)§ 145 Uloženie zvrškov a dopravných prostriedkov Druhý oddiel Zabezpečenie pri práceneschopnosti a v starobe a zamestnávanie po návrate do práce § 146 § 147
(1)
(2)
(3)§ 148
(1)
(2)
(3)SIEDMA HLAVA PRACOVNÉ PODMIENKY ŽIEN A MLADISTVÝCH Prvý oddiel Pracovné podmienky žien § 149
(1)
(2)§ 150 Zákazy niektorých prác
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)
(3)§ 151 Odpočinok medzi dvoma smenami § 152 Nočná práca
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
(3)Druhý oddiel Pracovné podmienky ťarchavých žien a matiek § 153 Prevedenie na inú prácu
(1)
(2)
(3)§ 154 Pracovné cesty a preloženie
(1)
(2)§ 155 Rozviazanie pracovného pomeru § 156 Úprava pracovného času
(1)
(2)
(3)Materská dovolenka § 157
(1)
(2)
(3)§ 158
(1)
(2)
(3)§ 159
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 160
(1)
(2)§ 161 Prestávky na dojčenie
(1)
(2)
(3)§ 162
(1)
(2)Tretí oddiel Pracovné podmienky mladistvých § 163 § 164
(1)
(2)§ 165
(1)
(2)§ 166 Zákaz práce nadčas a práce v noci
(1)
(2)
(3)§ 167 Práce zakázané mladistvým
(1)
(2)
(3)
(4)§ 168 Lekárske vyšetrenie
(1)a) b)
(2)
(3)§ 169 ÔSMA HLAVA NÁHRADA ŠKODY Prvý oddiel Predchádzanie škodám § 170
(1)
(2)§ 171
(1)
(2)
(3)Druhý oddiel Zodpovednosť pracovníka za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním Všeobecná zodpovednosť § 172
(1)
(2)
(3)§ 173
(1)
(2)
(3)§ 174
(1)
(2)§ 175 Zodpovednosť za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je pracovník povinný vyúčtovať § 176
(1)
(2)
(3)
(4)§ 177
(1)
(2)§ 178 Zodpovednosť za stratu zverených predmetov
(1)
(2)Rozsah náhrady škody § 179
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 180 § 181 § 182
(1)
(2)
(3)§ 183
(1)
(2)
(3)§ 184
(1)
(2)
(3)
(4)§ 185
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 186 Tretí oddiel Zodpovednosť organizácie § 187
(1)
(2)§ 188 § 189
(1)
(2)Zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania § 190
(1)
(2)
(3)
(4)§ 191
(1)a) b)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)
(4)
(5)§ 192 § 193
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)§ 194 § 195
(1)
(2)
(3)
(4)§ 196 § 197
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)§ 198 § 199
(1)
(2)
(3)§ 200 § 201
(1)
(2)§ 202 § 203
(1)
(2)Zodpovednosť v osobitných prípadoch § 204 Zodpovednosť za škodu na odložených veciach
(1)
(2)
(3)§ 205 Zodpovednosť pri odvracaní škody
(1)
(2)§ 206
(1)
(2)DEVIATA HLAVA PRACOVNÉ SPORY § 207
(1)
(2)§ 208 § 209
(1)
(2)§ 210
(1)
(2)
(3)§ 211
(1)
(2)§ 212 § 213
(1)
(2)§ 214
(1)
(2)§ 215
(1)
(2)§ 216 TRETIA ČASŤ UČEBNÝ POMER § 217
(1)
(2)
(3)§ 218 Povinnosti organizácie
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)§ 219 Povinnosti učňa
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)§ 220 Učebná zmluva a vznik učebného pomeru
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)
(4)§ 221 Zmeny učebného pomeru
(1)
(2)
(3)Skončenie učebného pomeru § 222
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)§ 223
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)§ 224 § 225 § 226 Zápočet učebnej doby Povinnosti organizácie pri skončení učebného pomeru § 227
(1)
(2)§ 227a
(1)
(2)
(3)§ 228 Záverečná učňovská skúška
(1)
(2)
(3)
(4)§ 229 Organizácia výchovy
(1)
(2)
(3)§ 230 Finančné a hmotné zabezpečenie učňov
(1)
(2)
(3)§ 231 ŠTVRTÁ ČASŤ DOHODY O PRÁCACH VYKONÁVANÝCH MIMO PRACOVNÉHO POMERU § 232
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)§ 233
(1)
(2)§ 234
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(3)§ 235
(1)
(2)§ 236 § 237
(1)
(2)
(3)§ 238
(1)
(2)
(3)
(4)§ 239 PIATA ČASŤ SPOLOČNÉ USTANOVENIA PRVÁ HLAVA PRÁVNE ÚKONY § 240
(1)
(2)
(3)§ 241
(1)
(2)
(3)Neplatnosť § 242
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)
(3)§ 243
(1)
(2)
(3)
(4)Zmluvy (dohody) § 244
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 245
(1)
(2)
(3)
(4)DRUHÁ HLAVA ZABEZPEČENIE PRÁV A POVINNOSTÍ Z PRACOVNOPRÁVNYCH VZŤAHOV § 246
(1)
(2)§ 247
(1)
(2)
(3)
(4)§ 248
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)TRETIA HLAVA PRECHOD PRÁV A POVINNOSTÍ Z PRACOVNOPRÁVNYCH VZŤAHOV § 249
(1)
(2)§ 250
(1)
(2)§ 251 ŠTVRTÁ HLAVA ZÁNIK PRÁV A POVINNOSTÍ Z PRACOVNOPRÁVNYCH VZŤAHOV Uspokojenie nároku § 252
(1)
(2)§ 253
(1)
(2)
(3)
(4)§ 254
(1)
(2)§ 255
(1)
(2)
(3)§ 256
(1)
(2)
(3)§ 257
(1)
(2)§ 258 Uplynutie doby § 259 Dohoda § 260 Smrť pracovníka
(1)
(2)
(3)PIATA HLAVA LEHOTY NA UPLATNENIE NÁROKOV A POČÍTANIE ČASU Lehoty na uplatnenie nárokov § 261
(1)
(2)
(3)
(4)§ 262
(1)
(2)§ 263
(1)
(2)
(3)§ 264
(1)
(2)
(3)§ 265
(1)
(2)§ 266 Počítanie času
(1)
(2)
(3)§ 266a Doručovanie
(1)
(2)
(3)ŠIESTA ČASŤ ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Osobitná úprava pracovného pomeru niektorých pracovníkov § 267
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)§ 267a
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)§ 268 § 269
  8. a)
  9. b)
  10. c)
  11. d)
  12. e)
  13. f)§ 270 § 270a
(1)
(2)
(3)
(4)Výklad niektorých pojmov § 271 § 272
(1)
(2)
(3)§ 273 § 274
(1)
(2)
(3)§ 275 Priemerný zárobok
(1)
(2)Prechodné ustanovenia § 276
(2)
(3)
(4)§ 277
(1)
(2)a) b)
(3)§ 278
(1)
(2)
(3)§ 279 Zrušovacie ustanovenia
(1)
  82. 83.
(2)
(3)
(4)§ 280 Účinnosť Poznámky Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 42/1970 Zb. Názov: Zákonník práce (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení) Typ: Úplné znenie Dátum vyhlásenia: 06.05.1970 Autor: Predsedníctvo federálneho zhromaždenia Právna oblasť: Pracovno-právne vzťahy Nachádza sa v čiastke: 12/1970 Vzťahy predpisu 42 Predsedníctvo federálneho zhromaždenia vyhlasuje úplné znenie Zákonníka práce zo
  1. júna 1965 č. 65 Zb. v znení zákona z
  2. júna 1968 č. 88 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia a v znení zákona z
  3. decembra 1969 č. 153 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce: Zákonník práce Víťazstvo socialistického spoločenského poriadku v našej krajine vytvorilo pevnú východiskovú základňu pre úsilie pracujúceho ľudu upevňovať a ďalej rozvíjať pod vedením Komunistickej strany Československa našu socialistickú spoločnosť. Oslobodená ľudská práca sa stala základným zdrojom rozvoja našej spoločnosti a blahobytu všetkého ľudu. O ňu sa opiera rozvoj národného hospodárstva a rastúca hmotná a kultúrna úroveň všetkých občanov. Práca v socializme vytvára predpoklady pre upevňovanie súladu záujmov jednotlivca sa záujmami spoločnosti. Ako člen socialistickej spoločnosti zúčastňuje sa každý pracujúci na plnení úloh socialistickej výstavby a podieľa sa na výsledkoch spoločnej práce. Socialistický poriadok zabezpečuje, aby práca každého jednotlivca slúžila na prospech celku, a tým súčasne i na prospech každého pracujúceho. Socialistický štát určuje podmienky práce, upravuje vzájomné vzťahy medzi pracovníkmi a socialistickými organizáciami, vytyčuje ich vzájomné povinnosti a zaručuje práva pracujúcich v súlade s celospoločenskými záujmami. Pre ďalší rozvoj a upevňovanie spoločenských pracovných vzťahov treba na základe zásad zakotvených v našej socialistickej ústave novo a súhrnne upraviť vzťahy v oblasti spoločenskej práce jednotným Zákonníkom práce, ktorý prispeje k dobudovaniu socialistického právneho poriadku a k upevňovaniu socialistickej zákonnosti. Zákonník práce sa stáva základným prameňom pracovného práva Československej socialistickej republiky. Vyjadruje vôľu pracujúceho ľudu upraviť socialistické pracovné vzťahy v súlade so záujmami spoločnosti, a tým i každého jednotlivca, upevňovať a postupne rozvíjať ich prechod na vzťahy komunistické. Súčasne sa stáva aktívnym činiteľom v rozvoji socialistických výrobných vzťahov. Napomáha to, aby pracujúci statočne a čestne pracovali pre spoločnosť, dôsledne dodržiavali pracovnú disciplínu, plne využívali pracovný čas a výrobné prostriedky a uvedomele upevňovali hospodársku základňu nášho štátu - socialistické vlastníctvo výrobných prostriedkov. Dodržiavanie Zákonníka práce všetkými pracujúcimi, štátnymi, hospodárskymi a odborovými orgánmi i ostatnými spoločenskými organizáciami je nástrojom upevňovania socialistického právneho poriadku a prispieva k rozvíjaniu účasti pracujúcich na riadení a správe národného hospodárstva. Vychádzajúc z týchto skutočností Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone: Základné zásady Článok I Všetci občania majú právo na prácu. V spoločnosti pracujúcich môže jednotlivec dospieť k plnému rozvinutiu svojich schopností a k uplatneniu svojich oprávnených záujmov len aktívnou účasťou na rozvoji celej spoločnosti, predovšetkým náležitým podielom na spoločenskej práci. Práca v prospech spoločnosti a podľa jej potrieb je preto prvoradou povinnosťou a súčasne prvoradým právom i vecou cti každého občana. Článok II Spoločenské zriadenie Československej socialistickej republiky vylučuje vykorisťovanie človeka človekom v akejkoľvek forme. Článok III Pracovnoprávne vzťahy, v ktorých se pracovníci zúčastňujú na spoločenskej práci podľa tohto zákonníka, môžu vzniknúť len so súhlasom občana a socialistickej organizácie. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s pravidlami socialistického spolužitia. Článok IV Pracovníci majú právo na odmenu za vykonanú prácu podľa jej množstva, akosti a spoločenského významu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Socialistické organizácie sú povinné vytvárať pracovné podmienky, ktoré pracovníkom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a znalostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a zvyšovanie kvalifikácie a ktoré prispievajú k stálosti pracovnoprávnych vzťahov. Článok V Pracovníci majú právo i prvoradú povinnosť voči spoločnosti zúčastniť sa na rozvoji, riadení a kontrole činnosti socialistickej organizácie a napomáhať rozvoj a upevňovanie vzťahov súdružskej spolupráce a vzájomnej pomoci. Socialistické organizácie sú povinné vytvárať a zlepšovať podmienky umožňujúce neustále rozširovať túto účasť. Článok VI Pracovníci sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a z funkcie, ktorou boli v socialistickej organizácii poverení, a tým upevňovať a prehlbovať socialistickú pracovnú disciplínu. Článok VII Ženy majú právo na rovnaké postavenie v práci ako muži. Ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky umožňujúce im účasť na práci nielen s ohľadom na ich fyziologické predpoklady, ale najmä s ohľadom na ich spoločenskú funkciu v materstve, pri výchove detí a pri starostlivosti o ne. Článok VIII Mladiství majú právo na prípravu na povolanie a zabezpečujú sa im pracovné podmienky umožňujúce úspešný rozvoj ich telesných a duševných schopností. Článok IX Socialistické organizácie sú povinné robiť opatrenia v záujme ochrany zdravia pracovníkov pri práci a zodpovedajú podľa tohto zákonníka za škody spôsobené pracovníkom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Pracovníkom je zabezpečená bezplatná preventívna a liečebná starostlivosť, ako i právo na hmotné zabezpečenie pri neschopnosti na prácu, v starobe a v súvislosti s ťarchavosťou a materstvom. Pracovníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa zabezpečujú pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav. Pracovníkom, ktorí splnili podmienky pre nárok na starobný dôchodok, vytvárajú sa predpoklady pre ich ďalšiu pracovnú aktivitu. Pracovnoprávne vzťahy sú v dobe neschopnosti pracovníkov na prácu z dôvodov choroby, úrazu, ťarchavosti alebo materstva chránené zákonom vo zvýšenej miere. Článok X Účasť Revolučného odborového hnutia v pracovných vzťahoch upravených týmto zákonníkom je nedeliteľnou súčasťou týchto vzťahov. PRVÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ USTANOVENIA PRVÁ HLAVA PÔSOBNOSŤ ZÁKONNÍKA PRÁCE § 1 Pri účasti občanov na spoločenskej práci vznikajú medzi občanmi a socialistickými organizáciami pracovnoprávne vzťahy. Tieto vzťahy upravuje predovšetkým Zákonník práce. § 2
(1)Na vzťahy vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie, na ktorú boli občania povolaní pracujúcim ľudom, sa Zákonník práce vzťahuje, pokiaľ to výslovne ustanovuje alebo pokiaľ to ustanovujú osobitné predpisy, prípadne stanovy spoločenských organizácií a uznesenia vydané podľa nich ústrednými orgánmi týchto organizácií.
(2)Ak sa verejná funkcia vykonáva v pracovnom pomere, spravuje sa tento pracovný pomer Zákonníkom práce. § 3
(1)Pracovné vzťahy členov, výrobných družstiev sa spravujú Zákonníkom práce v rozsahu ustanovenom v ďalších ustanoveniach.
(2)Pracovné vzťahy členov jednotných roľníckych družstiev a občanov, ktorí v družstve trvale pracujú podľa pracovných príkazov orgánov družstva a nie sú dosiaľ ani jeho členmi, ani nie sú v pracovnom pomere k družstvu, sa posudzujú podľa Zákonníka práce, len pokiaľ to tento zákonník výslovne ustanovuje alebo pokiaľ to určujú osobitné predpisy alebo stanovy.
(3)Pokiaľ jednotné roľnícke družstvá a výrobné družstvá môžu podľa stanov alebo podľa osobitných predpisov dojednávať pracovné pomery s nečlenmi družstva alebo pokiaľ uzavierajú dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 232 a nasl.), spravujú sa tieto pracovnoprávne vzťahy Zákonníkom práce.
(4)Zákonník práce se vzťahuje aj na učňov jednotných roľníckych družstiev a výrobných družstiev. § 4 Na príslušníkov ozbrojených síl v činnej službe, na príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, na príslušníkov Zboru nápravnej výchovy a na prokurátorov a vyšetrovateľov prokuratúry sa Zákonník práce vzťahuje, len pokiaľ to výslovne ustanovuje alebo pokiaľ to určujú osobitné predpisy. § 5 Na žiakov a študentov pri ich práci vo výrobe a pri prevádzkovej praxi, na vedeckých (umeleckých) ašpirantov a na členov krajských združení advokátov sa Zákonník práce vzťahuje, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak. § 6 Pracovnoprávne vzťahy medzi občanmi a cudzozemskými organizáciami, ako i medzi cudzincami pracujúcimi na území Československej socialistickej republiky a tuzemskými organizáciami sa spravujú Zákonníkom práce, pokiaľ predpisy o medzinárodnom súkromnom práve neustanovujú inak. § 7 Cudzinci a osoby bez štátnej príslušnosti smú sa do pracovného pomeru prijať, len ak im bolo udelené povolenie na pobyt na území Československej socialistickej republiky. DRUHÁ HLAVA ÚČASTNÍCI PRACOVNOPRÁVNYCH VZŤAHOV Socialistické organizácie § 8
(1)Socialistické organizácie vystupujú v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a majú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
(2)Socialistickými organizáciami sú štátne, družstevné a spoločenské organizácie, ako aj iné organizácie, ktorých činnosť prispieva k rozvoju socialistických vzťahov (ďalej len „organizácia“). § 9
(1)Právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch robí v mene organizácie predovšetkým jej štatutárny orgán. Iní pracovníci organizácie, najmä vedúci jej organizačných útvarov sú oprávnení ako orgány organizácie robiť v mene organizácie právne úkony vyplývajúce z ich funkcií ustanovených organizačnými predpismi.
(2)Organizácia môže v medziach svojej pôsobnosti písomne poveriť ďalších svojich pracovníkov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jej mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnení povereného pracovníka.
(3)Vedúci pracovníci organizácie, ktorými sa rozumejú jej orgány (odsek 1), ako aj jej ďalší pracovníci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia organizácie, sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným pracovníkom organizácie pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. § 10
(1)Právne úkony orgánov, prípadne poverených pracovníkov (§ 9 ods. 1 a 2) zaväzujú organizáciu, ktorá tiež z týchto úkonov nadobúda práva.
(2)Ak orgán alebo poverený pracovník prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony organizáciu, pokiaľ pracovník musel vedieť, že tento orgán alebo poverený pracovník svoje oprávnenie prekročil. To isté platí, ak právny úkon urobil pracovník organizácie, ktorý na to nebol oprávnený zo svojej funkcie, ani tým nebol poverený. Pracovníci § 11
(1)Spôsobilosť občana mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti vzniká, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, začiatkom kalendárneho roka, v ktorom občan dokončí povinnú školskú dochádzku; organizácia však s ním nesmie dojednať ako deň nástupu do práce alebo do učebného pomeru deň, ktorý by predchádzal dňu, keď tento občan ukončí povinnú školskú dochádzku.
(2)Pracovník môže uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti (§ 176) len po dovŕšení osemnástich rokov veku. § 12
(1)Spôsobilosť na právne úkony podľa predchádzajúceho ustanovenia môže pracovník stratiť len rozhodnutím súdu. Právne úkony, na ktoré nie je spôsobilý, robí za neho jeho zástupca; nemôže však za neho uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti.
(2)Súd spôsobilosť pracovníka na právne úkony obmedzí a určí v rozhodnutí rozsah tohto obmedzenia, ak pracovník pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony.
(3)Ak občan pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopný robiť právne úkony, súd ho spôsobilosti na právne úkony pozbaví.
(4)Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli. § 13 Pracovník môže pred komisiou pre pracovné spory ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Zastúpenie § 14
(1)Zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
(2)Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony, ani ten, koho záujmy sú v rozpore sa záujmami zastúpeného.
(3)Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. I z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
(4)Ak zástupca prekročí rozsah svojho oprávnenia, je tým zastúpený viazaný, len pokiaľ takýto úkon schváli alebo na jeho základe koná. § 15
(1)Pracovník i organizácia sa môžu dať zastúpiť iným občanom alebo inou organizáciou.
(2)Na zastúpenie je potrebné písomné plnomocenstvo, v ktorom musí byť uvedený rozsah zástupcovho oprávnenia, inak je neplatné.
(3)Ak nie je v plnomocenstve udelenom niekoľkým zástupcom určené inak, musia všetci konať spoločne. § 16
(1)Plnomocenstvo zanikne, ak ho zastúpený odvolá alebo ak ho zástupca vypovie. Odvolanie alebo vypovedanie plnomocenstva musí sa urobiť písomne, inak je neplatné. Plnomocenstvo zanikne aj smrťou niektorého z nich, prípadne zánikom organizácie.
(2)Pre iného než zástupcu a zastúpeného je zánik plnomocenstva účinný len vtedy, až sa o ňom dozvie.
(3)Ak zomrie zastúpený alebo ak vypovie zástupca plnomocenstvo, je zástupca povinný urobiť ešte všetko, čo nepripúšťa odklad, aby zastúpený neutrpel na svojich právach ujmu. Takto urobené úkony majú rovnaké právne následky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil ešte zastúpený alebo jeho dedičia. § 17
(1)Zástupcom pracovníka, ktorý bol rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola rozhodnutím súdu obmedzená, je súdom ustanovený opatrovník.
(2)Súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, koho pobyt nie je známy, ak to treba na ochranu jeho záujmov alebo záujmov spoločnosti.
(3)Ak dôjde k stretnutiu záujmov opatrovníka so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorí sú zastúpení tým istým opatrovníkom, ustanoví súd osobitného opatrovníka. TRETIA HLAVA ÚČASŤ PRACOVNÍKOV NA ROZVOJI, RIADENÍ A KONTROLE ČINNOSTI ORGANIZÁCIE § 18
(1)Účasť pracovníkov a ich kolektívov na rozvoji, riadení a kontrole činnosti organizácie je neoddeliteľnou črtou socialistickej demokracie a predpokladom úspešnej činnosti organizácie; zameriava sa predovšetkým na zabezpečenie rentability, technického rozvoja, na zvyšovanie produktivity práce, kvality a hospodárnosti výroby, na kvalitné plnenie úloh organizácie, na zvyšovanie starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, na upevňovanie pracovnej disciplíny a na zvyšovanie kvalifikácie, a tým prispieva k zvyšovaniu hmotnej a kultúrnej úrovne pracovníkov.
(2)Účasť pracovníkov a ich kolektívov na rozvoji, riadení a kontrole činnosti organizácie organizujú a rozvíjajú najmä základné organizácie Revolučného odborového hnutia, ich závodné výbory a iné ich orgány, ktorých postavenie je určené stanovami Revolučného odborového hnutia.
(3)Pracovníci organizácie sa podieľajú na rozvoji, riadení a kontrole činnosti organizácie predovšetkým formami účasti organizovanými odborovými orgánmi; prerokúvajú najmä podklady a návrhy plánov, ich rozpis, kontrolujú a hodnotia plnenie plánu a socialistické súťaženie. § 19
(1)Vedúci pracovníci sú povinní sústavne vytvárať podmienky pre rozširovanie účasti pracovníkov na rozvoji, riadení a kontrole činnosti organizácie, najmä pre rozvíjanie socialistického súťaženia, hnutia vynálezcov, novátorov a zlepšovateľov a ďalších foriem tvorivej iniciatívy a využívať skúsenosti, pripomienky a návrhy pracovníkov a odborových orgánov.
(2)Vedúci pracovníci sú povinní plniť voči základným organizáciám Revolučného odborového hnutia a odborovým orgánom ustanovené povinnosti. Kolektívne zmluvy § 20
(1)Na zabezpečovanie rozvoja organizácie a na zlepšovanie pracovných, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok pracovníkov a na upevňovanie vzťahov súdružskej spolupráce uzavierajú v mene pracovníkov orgány Revolučného odborového hnutia a v mene organizácií ich vedúci kolektívne zmluvy. Kolektívne zmluvy môžu uzavierať aj hospodárske orgány vyššieho stupňa a vyššie odborové orgány.
(2)V kolektívnych zmluvách môžu byť upravené podľa ďalších ustanovení tohto zákonníka, prípadne podľa predpisov a smerníc ústredných orgánov, aj niektoré pracovné a mzdové podmienky. Obsah kolektívnych zmlúv musí byť v súlade s právnymi predpismi a so záujmami spoločnosti.
(3)Kolektívne zmluvy, ich zmeny a doplnky so dojednávajú písomne. Pred podpisom ich musí schváliť príslušný odborový orgán. Organizácia je povinná uschovávať kolektívnu zmluvu ešte po dobu päť rokov od uplynutia doby jej platnosti.
(4)Za plnenie záväzkov prijatých organizáciou v kolektívnej zmluve zodpovedajú podľa tohto zákonníka popri organizácii aj vedúci pracovníci v rozsahu svojich funkcií a ďalší pracovníci menovite uvedení v kolektívnej zmluve. Zavinené neplnenie týchto záväzkov sa posudzuje ako porušenie pracovných povinností. Za plnenie záväzkov prijatých odborovými orgánmi zodpovedajú tieto orgány podľa stanov Revolučného odborového hnutia.
(5)Nároky, ktoré vznikli z kolektívnych zmlúv jednotlivým pracovníkom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky pracovníkov z pracovného pomeru. V kolektivnych zmluvách možno dohodnúť, aké dôsledky sa budú vyvodzovať z neplnenia záväzkov organizácie, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým pracovníkom, ako aj zloženie orgánu, ktorý rieši spory vzniknuté z neplnenia týchto záväzkov.
(6)Ministerstvá práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky môžu ustanoviť po dohode s príslušnými odborovými orgánmi podrobnosti o uzavieraní a obsahu kolektívnych zmlúv. § 21 Ústredné orgány vytvárajú po dohode s príslušnými odborovými orgánmi podmienky pre rozvoj tvorivej pracovnej iniciatívy, najmä v socialistickom súťažení, a podporujú rozvoj mnohotvárnych foriem účasti pracovníkov na riadení. § 22
(1)Revolučné odborové hnutie svojou výchovnou činnosťou vedie pracujúcich v súlade s celospoločenskými záujmami k jednotnému uplatňovaniu a dodržiavaniu ustanovení tohto zákonníka a ostatných pracovnoprávnych predpisov.
(2)V súlade s cieľmi činnosti Revolučného odborového hnutia podľa predchádzajúceho odseku organizujú jeho orgány účasť pracujúcich na príprave, uplatňovaní a kontrole dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, prípadne príslušných záväzkov z kolektívnych zmlúv, a na odstraňovanie nedostatkov vzniknutých z ich porušovania navrhujú, prípadne robia v súčinnosti s hospodárskymi a štátnymi orgánmi alebo orgánmi spoločenských organizácií potrebné opatrenia. Pritom smerujú k stále širšiemu uplatňovaniu foriem výchovného pôsobenia kolektívu pracujúcich. § 23
(1)Ústredné orgány, ktoré vydávajú na základe tohto zákona alebo iných zákonov pracovnoprávne predpisy pre jednotlivé odvetvia, robia tak po dohode s príslušným Ministerstvom práce a sociálnych vecí a príslušným odborovým orgánom; na vydanie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je potrebná aj dohoda s príslušným úradom bezpečnosti práce.
(2)Pripravované návrhy zákonov a návrhy ostatných právnych predpisov týkajúcich sa dôležitých záujmov pracujúcich, najmä hospodárskych, výrobných, pracovných, mzdových, zdravotných, kultúrnych a sociálnych podmienok, prerokúvajú federálne ústredné orgány s Ústrednou radou Československého revolučného odborového hnutia; ústredné orgány Českej socialistickej republiky prerokúvajú tieto návrhy s Českou radou odborových zväzov, ústredné orgány Slovenskej socialistickej republiky so Slovenskou radou odborových zväzov. ŠTVRTÁ HLAVA ZABEZPEČENIE PRÁVA NA PRÁCU A PRÁCA V PROSPECH SPOLOČNOSTI § 24
(1)Občania uskutočňujú svoje právo na prácu v súlade so záujmami spoločnosti predovšetkým ako pracovníci v pracovnom pomere k socialistickej organizácii.
(2)Organizácie získavajú pracovníkov pre plnenie svojich úloh v súlade s potrebami rozvoja národného hospodárstva za podmienok ustanovených osobitnými predpismi. § 25
(1)Organizácia smie zamestnávať v pracovnom pomere len pracovníka, ktorý preukáže, že sa skončil jeho predchádzajúci pracovný pomer; prípadne jeho členský pomer k výrobnému družstvu alebo jednotlivému roľníckemu družstvu.
(2)Toto obmedzenie sa nevzťahuje na zamestnávanie pracovníka v pracovnom pomere
  1. a)vedľajšom (§ 70),
  2. b)dojednávanom za trvania doterajšieho pracovného pomeru, ktorý bol dojednaný na kratší než určený týždenný pracovný čas,
  3. c)ak pracovník bol organizáciou, v ktorej je v pracovnom alebo členskom pomere, dočasne uvoľnený na výkon práce v inej organizácii,
  4. d)ak platnosť rozviazania doterajšieho pracovného pomeru pracovníka je predmetom súdneho sporu; ak však uplatňuje neplatnosť rozviazania pracovného pomeru organizácia, možno dojednať nový pracovný pomer iba na dobu do právoplatného ukončenia sporu.
(3)Vláda ustanoví spôsob, ako sa preukazuje vznik a skončenie pracovných vzťahov uvedených v odseku 1. § 26
(1)Národné výbory sa starajú, aby sa rozvíjala pracovná aktivita obyvateľstva, informujú občanov o pracovných príležitostiach, zabezpečujú im prácu s ohľadom na ich oprávnené záujmy a v súlade s potrebami národného hospodárstva a dozerajú, či organizácie plnia povinnosti ustanovené v predchádzajúcich ustanoveniach. Vláda Českej socialistickej republiky po prerokovaní s Českou radou odborových zväzov a vláda Slovenskej socialistickej republiky po prerokovaní so Slovenskou radou odborových zväzov môžu uložiť organizáciám, prípadne aj občanom povinnosti nevyhnutné na splnenie týchto úloh, najmä povinnosti nevyhnutné na splnenie týchto úloh, najmä povinnosť hlásiť národnému výboru potrebné skutočnosti.
(2)Vláda môže po prerokovaní s Ústrednou radou odborov*) vydať predpisy o hmotnom zabezpečení občanov pred nástupom do práce a na uľahčenie takého nástupu. DRUHÁ ČASŤ PRACOVNÝ POMER PRVÁ HLAVA VZNIK, ZMENY A SKONČENIE PRACOVNÉHO POMERU § 27
(1)Pracovník v pracovnom pomere sa podieľa v kolektíve pracovníkov svojou prácou za mzdu podľa pokynov organizácie na plnení jej úloh a zúčastňuje sa na rozvoji, riadení a kontrole jej činnosti.
(2)Pracovný pomer sa zakladá zmluvou medzi organizáciou a pracovníkom.
(3)Voľbou sa môže pracovný pomer založiť v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi, prípadne stanovami alebo uzneseniami ústredných orgánov spoločenských organizácií.
(4)Vymenovaním sa môže založiť pracovný pomer len u vedúcich pracovníkov vymenovaných do ich funkcie orgánov nadriadeným organizácii, v ktorej má pracovník svoju funkciu vykonávať. Prvý oddiel Pracovná zmluva a vznik pracovného pomeru § 28 Pred uzavretím pracovnej zmluvy je organizácia povinná oboznámiť pracovníka s právami a povinnosťami, ktoré by pre neho z pracovnej zmluvy vyplynuli, a s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. V prípadoch určených orgánmi štátnej zdravotníckej správy organizácia je povinná zabezpečiť, aby sa pracovník pred uzavretím pracovnej zmluvy podrobil vstupnej lekárskej prehliadke. § 29
(1)V pracovnej zmluve organizácia je povinná s pracovníkom dohodnúť:
  1. a)druh práce (funkciu), na ktorú sa pracovník prijíma,
  2. b)miesto výkonu práce (obec a závod alebo inak určené miesto),
  3. c)deň nástupu do práce.
(2)Okrem toho má organizácia s pracovníkom dohodnúť v pracovnej zmluve spravidla jeho mzdové zaradenie zodpovedajúce dojednanému druhu práce, prípadne ďalšie podmienky, na ktorých majú záujem. § 30 Pracovný pomer je dojednaný na neurčitý čas, pokiaľ nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania. § 31
(1)V pracovnej zmluve sa môže dojednať skúšobná doba, ktorá je, pokiaľ nebola dohodnutá kratšia skúšobná doba, jeden mesiac. Dojednaná skúšobná doba nemôže sa dodatočne predlžovať. Ak však pracovník nemôže počas skúšobnej doby pracovať pre prekážky v práci spolu dlhšie ako šesť pracovných dní, nezapočítava sa do skúšobnej doby čas trvania týchto prekážok.
(2)Skúšobná doba musí sa dojednať písomne, inak je jej dojednanie neplatné. § 32
(1)Organizácia je povinná uzavrieť pracovnú zmluvu písomne. Ak však ide o dojednanie pracovného pomeru na dobu kratšiu ako jeden mesiac, je povinná tak urobiť, len ak o to pracovník požiada alebo ak ide o pracovníka, ktorý bol rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola rozhodnutím súdu obmedzená.
(2)Jedno vyhotovenie písomnej pracovnej zmluvy je organizácia povinná vydať pracovníkovi. Vznik pracovného pomeru § 33
(1)Pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy vzniká dňom, ktorý bol dojednaný v pracovnej zmluvy ako deň nástupu do práce.
(2)Ak pracovník v dojednaný deň nenastúpi do práce bez toho, že by mu v tom bránila prekážka v práci, alebo do týždňa neupovedomí organizáciu o tejto prekážke, organizácia môže od pracovnej zmluvy odstúpiť. § 34
(1)Pracovný pomer môže vzniknúť aj na základe rámcovej pracovnej zmluvy. Rámcovú pracovnú zmluvu možno dojednať na zabezpečenie dobrovoľnej účasti pracovníkov na hromadných akciách organizovaných na výpomoc pri špičkových poľnohospodárskych a podobných krátkodobých prácach alebo na zabezpečenie práce vo výrobe a prevádzkovej praxe žiakov a študentov.
(2)Rámcovú pracovnú zmluvu uzaviera organizácia, v ktorej sa majú tieto práce vykonať, so spoločenskou organizáciou, školou alebo inou organizáciou, ktorá organizuje účasť na týchto prácach, prípadne prácu vo výbore alebo prevádzkovú prax.
(3)Pracovný pomer na základe rámcovej pracovnej zmluvy vzniká nástupom do práce bez toho, že by bolo treba uzavierať pracovnú zmluvu s jednotlivými pracovníkmi, a končí sa vykonaním dojednanej práce alebo uplynutím dojednanej doby, pokiaľ nebolo dohodnuté inak. § 35 Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru
(1)Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer
  1. a)organizácia je povinná prideľovať pracovníkovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu podľa mzdových predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv, vytvárať podmienky pre úspešné plnenie jeho pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi alebo kolektívnou alebo pracovnou zmluvou;
  2. b)pracovník je povinný podľa pokynov organizácie vykonávať osobne práce podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
(2)Pri nástupe do práce musí byť pracovník riadne oboznámený s pracovným poriadkom (§ 82) a s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať.
(3)Organizácia je povinná predkladať závodnému výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia (ďalej len „závodný výbor“) v lehotách s ním dohodnutých správy o dojednaných nových pracovných pomeroch, aby mohol kontrolovať prijímanie nových pracovníkov a ich pracovné a mzdové zaradenie. Druhý oddiel Zmeny pracovného pomeru § 36 Zmena dojednaných pracovných podmienok
(1)Dojednaný obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa organizácia a pracovník dohodnú na jeho zmene. Ak bola pracovná zmluva uzavretá písomne, organizácia musí urobiť písomne aj jej zmenu.
(2)Vykonávať práce iného druhu alebo v inom mieste, než boli dojednané v pracovnej zmluve, je pracovník povinný len výnimočne v prípadoch uvedených v § 37 a 38. § 37 Prevedenie na inú prácu
(1)Organizácia je povinná previesť pracovníka na inú prácu:
  1. a)ak pracovník stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo sociálneho zabezpečenia trvale spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu alebo ak ju nesmie vykonávať pre ochorenie chorobou z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou,
  2. b)ak ťarchavá žena alebo matka dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov vykonáva prácu, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej ťarchavosť alebo materské poslanie,
  3. c)ak je to potrebné podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami,
  4. d)ak je to potrebné podľa právoplatného rozhodnutia súdu alebo právoplatného kárneho opatrenia,
  5. e)ak bola daná pracovníkovi výpoveď preto, že nespĺňa predpoklady určené pre výkon dojednanej práce, alebo preto, že je nespôsbilý plniť povinnosti vyplývajúce z jeho pracovného pomeru, pretože nespĺňa požiadavky na túto prácu kladené, alebo výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, prípadne z dôvodu, pre ktorý možno zrušiť pracovný pomer okamžite, a ak nie je ponechanie pracovníka na jeho pôvodnej práci do uplynutia výpovednej lehoty možné.
(2)Ak nemožno dosiahnuť účel prevedenia podľa predchádzajúceho odseku prevedením pracovníka v rámci pracovnej zmluvy, môže ho organizácia previesť v týchto prípadoch i na prácu iného druhu, než aký bol dojednaný v pracovnej zmluve, a to i keby s tým pracovník nesúhlasil.
(3)Organizácia môže previesť pracovníka i bez jeho súhlasu na čas nevyhnutnej potreby na inú prácu, než ktorá bola dojednaná:
  1. a)ak nemôže pracovník vykonávať prácu pre prestoj (§ 129) alebo pre prerušenie práce spôsobené nepriaznivými poveternostnými vplyvmi,
  2. b)ak je to potrebné na odvrátenie živelnej udalosti alebo inej hroziacej nehody alebo na zmiernenie ich bezprostredných následkov,
  3. c)ak to vyžaduje iná nevyhnutná prevádzková potreba organizácie, avšak v tomto prípade najdlhšie spolu na dobu 30 pracovných dní v kalendárnom roku.
(4)Pri prevedení pracovníka na inú prácu organizácia je povinná prizerať na to, aby táto práca bola pre neho vhodná (vzhľadom na jeho zdravotný stav a schopnosti, a pokiaľ možno, i na jeho kvalifikáciu).
(5)Organizácia je povinná vopred prerokovať s pracovníkom dôvod prevedenia na inú prácu a dobu, po ktorú má prevedenie trvať; ak pracovná zmluva bola uzavretá písomne a ak prevedením pracovníka dochádza k jej zmene, organizácia je povinná vydať mu písomné potvrdenie o dôvode prevedenia na inú prácu a o dobe jeho trvania, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 3. § 38 Pracovná cesta a preloženie
(1)Organizácia môže vyslať pracovníka na dobu nevyhnutnej potreby na pracovnú cestu.
(2)Preložiť pracovníka na sústavný výkon práce do iného miesta, než bolo dojednané v pracovnej zmluve, možno len v rámci organizácie, a len keď to nevyhnutne vyžaduje jej prevádzková potreba. Organizácia je povinná s pracovníkom vopred prerokovať dôvod a dobu preloženia a prizrieť na jeho oprávnené záujmy.
(3)Pokiaľ sa organizácia nedohodne s pracovníkom inak, môže ho preložiť do iného miesta, než bolo dojednané v pracovnej zmluve, najdlhšie spolu do 90 dní v kalendárnom roku. Vláda môže po prerokovaní s Ústrednou radou odborov pre niektoré skupiny pracovníkov ustanoviť, že títo pracovníci môžu byť výnimočne preložení do iného miesta i na dlhší čas, najdlhšie však na jeden rok, ak to vyžaduje zabezpečenie záujmov obyvateľstva, a ak to vyžadujú potreby obrany štátu, prípadne i do inej organizácie. § 39 Prevedenie pracovníka na pôvodné pracovné miesto Ak odpadnú dôvody, pre ktoré bol pracovník podľa predchádzajúcich ustanovení prevedený na inú prácu alebo preložený do iného miesta, než boli dojednané v pracovnej zmluve, alebo ak uplynula doba, na ktorú bola táto zmena dojednaná alebo na ktorú je možnosť takej zmeny obmedzená týmto zákonníkom [§ 37 ods. 3 písm. c) a § 38 ods. 3], je organizácia povinná zaradiť pracovníka späť na jeho pôvodnú prácu a pracovisko, pokiaľ sa s ním nedohodne inak. Ak nie je takého zaradenie možné z vážnych prevádzkových dôvodov, musí byť pracovník prevedený na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve, a to, pokiaľ možno, na tom istom pracovisku, kde pracoval predtým. § 40 Prevedenie a preloženie na žiadosť pracovníka Ak požiada pracovník o prevedenie na inú prácu alebo pracovisko, prípadne o preloženie do iného miesta, pretože podľa lekárskeho posudku nie je vhodné, aby ďalej vykonával doterajšiu prácu alebo pracoval na doterajšom pracovisku, alebo z iných vážnych dôvodov, organizácia je povinná mu vyhovieť, len čo to dovolia jej prevádzkové možnosti. Pritom musí dbať na to, aby práca i pracovisko, na ktoré pracovníka prevádza, boli pre neho vhodné. § 41 Účasť odborových orgánov pri prevádzkovaní a prekladaní
(1)Pokiaľ organizácia podľa predchádzajúcich ustanovení (§ 37 a § 38 ods. 3) výnimočne pracovníka prevádza na inú prácu alebo ho prekladá do iného miesta, než zodpovedá pracovnej zmluve, na dobu dlhšiu ako jeden mesiac a pracovník s takýmto opatrením nesúhlasí, môže organizácia urobiť také opatrenia len s predchádzajúcim súhlasom závodného výboru. Súhlas závodného výboru nie je však potrebný na prevedenie pracovníka na inú prácu podľa právoplatne uloženého kárneho opatrenia.
(2)Ak ide o mladistvého pracovníka alebo pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou, je potrebný predchádzajúci súhlas závodného výboru na každé jeho prevedenie na inú prácu alebo preloženie do iného miesta, pokiaľ majú tieto opatrenia trvať dlhšiu dobu ako jeden mesiac.
(3)Pokiaľ je na prevedenie pracovníka na inú prácu alebo na jeho preloženie do iného miesta potrebný predchádzajúci súhlas závodného výboru, je také opatrenie bez tohto súhlasu neplatné. Vláda Československej socialistickej republiky môže však po dohode s Ústrednou radou Československého revolučného odborového hnutia upraviť účasť odborových orgánov pri týchto opatreniach pre niektoré skupiny pracovníkov odchylne. Tretí oddiel Skončenie pracovného pomeru § 42
(1)Pracovný pomer sa môže rozviazať:
  1. a)dohodou,
  2. b)výpoveďou,
  3. c)okamžitým zrušením,
  4. d)zrušením v skúšobnej dobe.
(2)Pracovný pomer dojednaný na určitú dobu končí sa aj uplynutím dojednanej doby. § 43 Dohoda
(1)Ak sa organizácia a pracovník dohodnú na rozviazaní pracovného pomeru, končí sa pracovný pomer dojednaným dňom.
(2)Dohodu o rozviazaní pracovného pomeru organizácia a pracovník uzavierajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody rozviazania pracovného pomeru, ak to pracovník požaduje.
(3)Jedno vyhotovenie dohody o rozviazaní pracovného pomeru vydá organizácia pracovníkovi.
(4)Ak pracovník písomne požiada o rozviazanie pracovného pomeru k určitému dňu a ak organizácia neodmietne jeho žiadosť do 15 dní od jej doručenia, skončí sa pracovný pomer dohodou tým dňom, ktorý pracovník vo svojej žiadosti uviedol. § 44 Výpoveď
(1)Výpoveďou môže rozviazať pracovný pomer organizácia i pracovník. Výpoveď musí sa dať písomne a doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatná.
(2)Ak sa môže dať výpoveď len z dôvodu výslovne ustanoveného v tomto zákonníku, musí sa tento dôvod vo výpovedi uviesť, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede sa nemôže dodatočne meniť.
(3)Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, môže sa odvolať len s jeho súhlasom; odvolanie výpovede i súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne. § 45 Výpovedné lehoty
(1)Ak bola daná výpoveď, skončí sa pracovný pomer uplynutím výpovednej lehoty.
(2)Výpovedné lehoty sú rovnaké pre organizáciu i pracovníka a sú
  1. a)jeden mesiac u pracovníkov do 30 rokov veku,
  2. b)dva mesiace u pracovníkov od 30 do 40 rokov veku,
  3. c)tri mesiace u pracovníkov od 40 rokov veku.
(3)Výpovedná lehota sa začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Pre dĺžku výpovednej lehoty je rozhodujúci vek, ktorý pracovník dosiahne do konca kalendárneho roku, v ktorom začne plynúť výpovedná lehota. Výpoveď daná organizáciou § 46
(1)Organizácia môže dať pracovníkovi výpoveď len z týchto dôvodov:
  1. a)ak sa zrušuje alebo premiestňuje organizácia alebo jej časť,
  2. b)ak zaniká organizácia zlúčením alebo rozdelením alebo ak sa prevádza samostatná organizačná jednotka do inej organizácie a preberajúca organizácia nemá možnosť pracovníka zamestnávať podľa dojednanej pracovnej zmluvy,
  3. c)ak sa pracovník stane pre organizáciu nadbytočným vzhľadom na zmenu jej úloh, technického vybavenia alebo iné organizačné zmeny,
  4. d)ak je pracovník zo zdravotných dôvodov trvale nespohlehlivý plniť povinnosti vyplývajúce z jeho pracovného pomeru,
  5. e)ak pracovník nespĺňa predpoklady určené pre výkon dojednanej práce alebo ak je nespôsobilý plniť povinnosti vyplývajúce z jeho pracovného pomeru, pretože nespĺňa požiadavky na túto prácu kladené, najmä ak svojou činnosťou narušil socialistický spoločenský poriadok a nemá preto dôveru potrebnú na zastávanie doterajšej funkcie alebo svojho doterajšieho pracovného miesta alebo ak bez viny organizácie vykazuje neuspokojivé pracovné výsledky; pre neuspokojivé pracovné výsledky možno však dať pracovníkovi výpoveď, len ak bol na nedostatky v práci v posledných 12 mesiacoch písomne upozornený a pracovník ich v primeranom čase neodstránil;
  6. f)ak sú u pracovníka dané dôvody, pre ktoré by s ním organizácia mohla okamžite zrušiť pracovný pomer alebo ak pracovník porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať pracovníkovi výpoveď, ak mu už predtým bolo uložené kárne opatrenie alebo ak bol na možnosť výpovede aspoň upozornený pri predchádzajúcom porušení pracovnej disciplíny.
(2)Organizácia môže dať pracovníkovi výpoveď, pokiaľ nejde o výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, alebo z dôvodu, pre ktorý možno zrušiť pracovný pomer okamžite, len vtedy, ak nemá možnosť ho ďalej zamestnávať ani po predchádzajúcej príprave, a to prípadne ani na inom pracovisku, alebo ak nie je pracovník ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu na doterajšom, prípadne na inom pracovisku.
(3)Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno zrušiť pracovný pomer okamžite, môže dať organizácia pracovníkovi výpoveď len do jedného mesiaca odo dňa, keď dôvod výpovede zistila, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
(4)Ak je konanie pracovníka, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, predmetom vyšetrovania iného orgánu, začína sa jednomesačná lehota uvedená v predchádzajúcom odseku dňom, keď sa organizácia o výsledku tohto vyšetrovania dozvedela. Ak je na výpoveď potrebný súhlas okresného národného výboru (§ 50), alebo ak si organizácia vyžaduje na výpoveď súhlas vyššieho odborového orgánu (§ 59 ods. 3), nepočíta sa do tejto lehoty doba odo dňa podania žiadosti o udelenie súhlasu do dňa, keď rozhodnutie národného výboru nadobudlo právoplatnosť alebo keď bolo organizácii doručené rozhodnutie príslušného vyššieho odborového orgánu. § 47
(1)Ak pracovníkovi bola daná výpoveď pre organizačné zmeny [§ 46 ods. 1 písm. a) až c)], alebo preto, že sa stal zo zdravotných dôvodov trvale nespôsobilý plniť povinnosti vyplývajúce z jeho pracovného pomeru, je organizácia povinná v spolupráci s národným výborom účinne mu pomáhať pri získaní nového vhodného zamestnania.
(2)Pri výpovedi danej pre organizačné zmeny osamelej ťarchavej pracovníčke, osamelej pracovníčke trvale sa starajúcej o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo pracovníkovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nie je zabezpečený dôchodkom, je povinnosťou organizácie zabezpečiť týmto osobám nové vhodné zamestnanie. V týchto prípadoch výpovedná lehota sa končí len vtedy, až organizácia túto povinnosť splní, pokiaľ sa s pracovníkom nedohodne inak.
(3)Povinnosť účinne pomáhať pracovníkovi pri získaní nového vhodného zamestnania, prípadne mu ho zabezpečiť organizácia nemá, ak pracovník nebol ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu organizácia pred výpoveďou ponúkla. Tieto povinnosti organizácie zanikajú, ak pracovník odmietne bez vážneho dôvodu nové vhodné zamestnanie, do ktorého mohol nastúpiť. Zákaz výpovede § 48
(1)Organizácia nesmie dať pracovníkovi výpoveď v ochrannej dobe, t. j.
  1. a)v dobe, keď je pracovník uznaný dočasne neschopným práce pre chorobu alebo úraz, pokiaľ si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil v opilosti, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľného liečenia až do dňa ich skončenia; pri ochorení na tuberkulózu sa táto ochranná doba predlžuje o šesť mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania,
  2. b)pri povolaní na službu v ozbrojených silách odo dňa, keď bol pracovníkovi doručený povolávací rozkaz alebo keď bola uverejnená vyhláška obsahujúca hromadný povolávací rozkaz, až do uplynutia dvoch týždňov po jeho prepustení z takejto služby,
  3. c)v dobe, keď je pracovník dlhodobe plne uvoľnený na výkon verejnej funkcie,
  4. d)v dobe, keď je pracovníčka ťarchavá, a v dobe, keď sa pracovníčka trvale stará aspoň o jedno dieťa mladšie ako jeden rok, a ak ide o osamelú pracovníčku, o dieťa mladšie ako tri roky.
(2)Ak pracovníkovi bola daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná lehota mala uplynúť v tejto dobe, ochranná doba sa do výpovednej lehoty nezapočítava; pracovný pomer sa skončí až uplynutím zvyšnej časti výpovednej lehoty po skončení ochrannej doby, okrem, ak pracovník vyhlási, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá. § 49 Zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú pracovníkovi
  1. a)pre organizačné zmeny uvedené v § 46 ods. 1 písm.
  2. a)a b),
  3. b)z dôvodu, pre ktorý môže organizácia zrušiť pracovný pomer okamžite (§ 53),
  4. c)pre iné porušenie pracovnej disciplíny [§ 46 ods. 1 písm. f)], pokiaľ nejde o ťarchavú pracovníčku, pracovníčku trvale sa starajúcu o dieťa mladšie ako jeden rok alebo osamelú pracovníčku trvale sa starajúcu o dieťa mladšie ako tri roky. § 50 Pracovníkovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, alebo ktorý dosiahol vek potrebný pre nárok na plný starobný dôchodok alebo účastníkovi odboja možno dať výpoveď len po predchádzajúcom súhlase okresného národného výboru, inak je výpoveď neplatná. Výpoveď daná pracovníkom § 51
(1)Pracovník môže dať výpoveď, ak
  1. a)uzavrel s inou organizáciou pracovnú zmluvu v rámci náboru vykonávaného národným výborom,
  2. b)má prejsť na základe vykonaného konkurzu na funkciu obsadzovanú podľa osobitných predpisov týmto spôsobom alebo má byť prijatý ako riadny vedecký (umelecký) ašpirant, ako študent na vysokú školu alebo ako žiak na strednú školu, s výnimkou štúdia popri zamestnaní, alebo do učebného pomeru,
  3. c)nemôže podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy vykonávať doterajšiu prácu alebo ak mu vznikol nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, a žena aj z dôvodu ťarchavosti alebo starostlivosti o dieťa,
  4. d)organizácia porušuje podstatnú povinnosť, ktorú má voči nemu podľa pracovnej alebo kolektívnej zmluvy alebo právnych predpisov, alebo nemôže túto povinnosť plniť v dôsledku organizačných zmien alebo ak sa v posledných 12 mesiacoch nevyužíva jeho odborná kvalifikácia po dobu najmenej šiestich mesiacov,
  5. e)nasleduje manžela do miesta jeho bydliska alebo mladistvý pracovník nasleduje rodičov do miesta ich nového bydliska.
(2)Pracovník môže dať výpoveď aj z iných dôvodov, než sú uvedené v predchádzajúcom odseku, prípadne bez uvedenia dôvodu. V týchto prípadoch sa výpovedné lehoty uvedené v § 45 ods. 2 predlžujú o šesť mesiacov, pokiaľ sa organizácia nedohodne s pracovníkom inak.
(3)Vláda môže po prerokovaní s Ústrednou radou odborov rozšíriť okruh dôvodov uvedených v odseku 1 alebo na prechodný čas viazať účinnosť výpovedí dávaných podľa odseku 2 na niektoré podmienky. § 52 Ak pracovník dal organizácii výpoveď z dôvodu uvedeného v § 51 ods. 1, avšak organizácia popiera, že tu taký dôvod je, musí organizácia najneskôr do 15 dní podať na súde návrh, aby sa o tomto spore rozhodlo. Okamžité zrušenie § 53
(1)Organizácia môže zrušiť pracovný pomer okamžite len výnimočne, a to len vtedy,
  1. a)ak bol pracovník právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin nepodmienečne na trest odňatia slobody na čas dlhší ako jeden rok,
  2. b)ak pracovník porušil pracovnú disciplínu takým hrubým spôsobom, že jeho ponechanie v organizácii do uplynutia výpovednej lehoty nie je možné z dôvodu udržania pracovnej disciplíny v organizácii,
  3. c)ak pracovník narušil svojou činnosťou socialistický spoločenský poriadok takým závažným spôsobom, že jeho zotrvanie v organizácii do uplynutia výpovednej lehoty nie je možné bez ohrozenia riadneho plnenia úloh organizácie.
(2)Organizácia môže okamžite zrušiť pracovný pomer iba do 15 dní odo dňa, keď zistila dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí pätnásťdňovej lehoty obdobne platí ustanovenie § 46 odsek 4. Ak si organizácia vyžaduje na okamžité zrušenie pracovného pomeru súhlas vyššieho odborového orgánu (§ 59 ods. 3), nepočíta sa do lehoty 15 dní doba odo dňa podania žiadosti o udelenie súhlasu do dňa, keď jej bolo doručené rozhodnutie tohto orgánu.
(3)Organizácia nemôže okamžite zrušiť pracovný pomer s ťarchavou pracovníčkou, s pracovníčkou trvale sa starajúcou o dieťa mladšie ako jeden rok, ani s osamelou pracovníčkou trvale sa starajúcou o dieťa mladšie ako tri roky; môže však s ňou z dôvodov uvedených v odseku 1 rozviazať pracovný pomer výpoveďou. § 54
(1)Pracovník môže pracovný pomer okamžite zrušiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a organizácia ho nepreviedla do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú, pre neho vhodnú prácu.
(2)Pracovník, ktorý okamžite zrušil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za výpovednú lehotu. § 55 Okamžité zrušenie pracovného pomeru treba urobiť písomne, uviesť v ňom dôvod a doručiť ho druhému účastníkovi, inak je neplatné. Pôvodne uvedený dôvod nemôže sa dodatočne meniť. Skončenie pracovného pomeru dojednaného na určitú dobu § 56
(1)Pracovný pomer dojednaný na určitú dobu končí sa uplynutím tejto doby. Ak bola doba trvania pracovného pomeru určená na dobu vykonávania určitých prác, organizácia má upozorniť pracovníka na skončenie týchto prác včas, spravidla aspoň tri dni vopred.
(2)Ak pracovník pokračuje po uplynutí dojednanej doby s vedomím organizácie ďalej vo vykonávaní prác, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzavretý na neurčitý čas, pokiaľ sa organizácia nedohodne s pracovníkom inak. § 57
(1)Pred uplynutím dojednanej doby môže organizácia a pracovník rozviazať pracovný pomer dojednaný na určitú dobu dohodou, prípadne okamžitým zrušením, ak organizácia alebo pracovník má pre to dôvod ustanovený týmto zákonníkom (§ 53 a 54).
(2)Výpoveďou môže organizácia rozviazať pracovný pomer dojednaný na určitú dobu pred uplynutím tejto doby z dôvodov uvedených v § 46, s výnimkou odseku 1 písm.
  1. b)a c), pracovník z dôvodov uvedených v § 51 ods. 1 písm. a),
  2. c)a d), pokiaľ v písomne uzavretej pracovnej zmluve nebol okruh výpovedných dôvodov pre takto dojednaný pracovný pomer výslovne vymedzený inak. § 58 Zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
(1)V skušobne dobe môže tak organizácia, ako i pracovník zrušiť pracovný pomer kedykoľvek písomne bez uvedenia dôvodov.
(2)Písomné oznámenie o zrušení pracovného pomeru má sa doručiť druhej strane spravidla aspoň tri dni predo dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. § 59 Účasť odborových orgánov pri rozviazaní pracovného pomeru
(1)Organizácia môže dať pracovníkovi výpoveď alebo okamžite s ním zrušiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom závodného výboru. Bez predchádzajúceho súhlase závodného výboru je takéto rozviazanie pracovného pomeru neplatné. Vláda Československej socialistickej republiky môže na návrh Ústrednej rady Československého revolučného odborového hnutia upraviť pôsobnosť odborových orgánov pri týchto opatreniach pre niektoré skupiny pracovníkov odchylne.
(2)Iné prípady rozviazania pracovného pomeru organizácia je povinná predkladať na kontrolu závodnému výboru v lehotách s ním dohodnutých.
(3)Ak závodný výbor odmietol dať organizácii súhlas na rozviazanie pracovného pomeru s pracovníkom výpoveďou alebo okamžitým zrušením, môže organizácia požiadať príslušný vyšší odborový orgán o preskúmanie jeho stanoviska. Ak vyšší odborový orgán zistí, že nesúhlas závodného výboru s rozviazaním pracovného pomeru je v rozpore so záujmami spoločnosti, môže jeho rozhodnutie zrušiť a sám dať súhlas na rozviazanie pracovného pomeru namiesto závodného výboru. § 60 Potvrdenie o zamestnaní a pracovné posudky
(1)Pri skončení pracovného pomeru je organizácia povinná vydať pracovníkovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, dosiahnutú kvalifikáciu pracovníka, skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie jeho nároku na dovolenku na zotavenie a na dávky nemocenského poistenia, a či, v akej výške, v akom poradí a v čí prospech sa vykonávajú z pracovníkovej mzdy zrážky.
(2)Ak organizácia podáva inej organizácii alebo štátnemu orgánu posudok o pracovnej činnosti pracovníka za trvania pracovného pomeru alebo i po jeho skončení, musí pracovníka oboznámiť s jeho obsahom a na požiadanie mu vydať jeho odpis. Pri skončení pracovného pomeru musí organizácia vydať pracovníkovi posudok o jeho pracovnej činnosti.
(3)Ak pracovník nesúhlasí s obsahom potvrdenia o zamestnaní alebo posudku o svojej pracovnej činnosti, môže sa domáhať do troch mesiacov odo dňa, keď sa o jeho obsahu dozvedel, v komisii pre pracovné spory, aby organizácii bolo uložené primerane ho upraviť. Štvrtý oddiel Nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru § 61
(1)Ak organizácia dala pracovníkovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušila pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak pracovník oznámil organizácii, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnávala, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a organizácia je povinná poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí pracovníkovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil organizácii, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu organizácia umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru; za dobu pred uplatnením neplatnosti rozviazania pracovného pomeru na súde mu však táto náhrada patrí najdlhšie za jeden mesiac.
(2)Ak organizácia rozviazala pracovný pomer neplatne, avšak pracovník netrvá na tom, aby ho organizácia ďalej zamestnávala, platí, pokiaľ sa s organizáciou nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou,
  1. a)ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej lehoty,
  2. b)ak bol pracovný pomer neplatne zrušený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer týmto zrušením skončiť; v týchto prípadoch pracovník má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za dobu výpovednej lehoty. § 62
(1)Ak dal pracovník neplatnú výpoveď alebo ak neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a organizácia mu oznámila, že trvá na tom, aby ďalej vykonával svoju prácu, pracovný pomer trvá i naďalej. Ak pracovník nevyhovie tejto jej výzve, organizácia môže od neho žiadať náhradu škody, ktorá jej tým vznikla (§ 179) odo dňa, keď mu oznámila, že trvá na ďalšom vykonávaní práce; za dobu pred uplatnením neplatnosti rozviazania pracovného pomeru na súde jej však táto náhrada patrí najdlhšie za jeden mesiac.
(2)Ak pracovník rozviazal pracovný pomer neplatne, ale organizácia netrvá na tom, aby pracovník v nej ďalej pracoval, platí, pokiaľ sa s pracovníkom nedohodne inak, že jeho pracovný pomer sa skončil dohodou,
  1. a)ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej lehoty,
  2. b)ak bol pracovný pomer neplatne zrušený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer týmto zrušením skončiť.
(3)V prípadoch uvedených v predchádzajúcom odseku organizácia nemôže voči pracovníkovi uplatňovať náhradu škody. § 63 Pri neplatnej dohode o rozviazaní pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nárokov pracovníka na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej pracovníkovi organizáciou (§ 61). Organizácia nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody uplatňovať nemôže. § 64 Neplatnosť rozviazania pracovného pomeru môže tak pracovník, ako aj organizácia uplatniť na súde najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť týmto rozviazaním. Piaty oddiel Voľba a vymenovanie § 65
(1)Pracovný pomer založený voľbou vzniká dňom, ktorý bol určený na nástup do funkcie, pre ktorú bol pracovník zvolený, a končí sa uplynutím volebného obdobia, odvolaním z funkcie alebo vzdaním sa funkcie.
(2)Pracovný pomer založený vymenovaním vzniká dňom, ktorý bol určený na nástup funkcie. Odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa pracovný pomer nekončí; o skončení tohto pracovného pomeru platia ustanovenia o skončení pracovného pomeru dojednaného pracovnou zmluvou. Vymenovanie i odvolanie z funkcie treba prerokovať s príslušným vyšším odborovým orgánom. Organizácia alebo orgán, ktorý pracovníka odvolal, prerokuje s ním prevedenie na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii. § 66 Organizácia, v ktorej je pracovník v čase zvolenia alebo vymenovania do funkcie v pracovnom pomere, je povinná umožniť mu výkon funkcie a poskytnúť mu za tým účelom pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo na jeho žiadosť rozviazať s ním pracovný pomer. § 67
(1)Ak bol na vedúcu funkciu v organizácii zvolený alebo vymenovaný nadriadeným orgánom pracovník, ktorý už v nej bol v tom čase v pracovnom pomere, uplynutím volebného obdobia ani odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa jeho pracovný pomer nekončí. Organizácia, prípadne orgán, ktorý pracovníka odvolal, prerokuje s ním prevedenie na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii.
(2)Vymenovanie i odvolanie z funkcie, do ktorej bol pracovník vymenovaný, treba prerokovať i v týchto prípadoch s príslušným vyšším odborovým orgánom. § 68 Pre pracovné pomery založené voľbou alebo vymenovaním platia inak, ustanovenia o pracovnom pomere dojednanom pracovnou zmluvou. Šiesty oddiel Súbežné pracovné pomery a vedľajšia činnosť § 69 Ak pracovník uzavrel niekoľko pracovných pomerov, posudzujú sa práva a povinnosti z nich vyplývajúce samostatne, pokiaľ tento zákonník alebo iné predpisy neustanovujú inak. § 70 Vedľajší pracovný pomer
(1)Ak vykonáva pracovník za trvania pracovného pomeru, v ktorom je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas (§ 83), výnimočne práce ešte aj pre inú organizáciu v pracovnom pomere, ide v tejto organizácii o vedľajší pracovný pomer.
(2)Organizácia môže uzavrieť s pracovníkom, ktorý je už v pracovnom pomere v inej organizácii, vedľajší pracovný pomer len po predchádzajúcom písomnom súhlase tejto organizácie. Pokiaľ by práca vo vedľajšom pracovnom pomere bránila pracovníkovi riadne plniť povinnosti vyplývajúce pre neho z jeho doterajšieho pracovného pomeru alebo by bola na ujmu jeho zdravia, môže mu táto organizácia uložiť, aby vedľajší pracovný pomer ukončil. Pracovník je potom povinný vedľajší pracovný pomer riadne ukončiť.
(3)Organizácia i pracovník môžu vedľajší pracovný pomer rozviazať výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu s jednomesačnou výpovednou lehotou a na toto rozviazanie sa nevzťahuje zákaz výpovede (§ 48 a 50).
(4)Organizácie nesmú zamestnávať vo vedľajšom pracovnom pomere mladistvých pracovníkov.
(5)Ako vedľajší pracovný pomer sa posudzuje aj pracovný pomer dojednaný členom výrobného družstva alebo jednotného roľníckeho družstva, ak má tento člen v družstve plný pracovný úväzok. § 71 Vedľajšia činnosť Vedľajšou činnosťou je činnosť, ktorú vykonáva pracovník v organizácii, v ktorej je v pracovnom pomere, po dohode s touto organizáciou mimo pracovného času určeného pre tento pracovný pomer a ktorá spočíva v prácach iného druhu, než boli dojednané v pracovnej zmluve. Vedľajšia činnosť môže sa vykonávať v súbežnom pracovnom pomere (§ 69 a 70) alebo na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. DRUHÁ HLAVA PRACOVNÁ DISCIPLÍNA A PRACOVNÝ PORIADOK § 72 Socialistická pracovná disciplína Základným predpokladom úspešného plnenia úloh organizácie je socialistická pracovná disciplína. Socialistická pracovná disciplína spočíva v uvedomelom plnení úloh, ktoré pre pracovníkov vyplývajú z ich účasti na spoločenskej práci. Je založená na vzťahoch súdružskej spolupráce a vzájomnej pomoci pracovníkov a na ich uvedomelom pomere k práci. Z neho vyplýva aj rozvíjanie iniciatívy v práci, zvyšovanie ideologickej a odbornej úrovne, upozorňovanie na zistené nedostatky, ich odstraňovanie, pomoc v boji proti rušiteľom pracovnej disciplíny a dodržiavanie právnych predpisov a zásad socialistického správania pri spoločnej práci. § 73 Základné povinnosti pracovníkov Pracovníci sú povinní najmä a) pracovať svedomite a riadne podľa svojich síl, znalostí a schopností, plniť pokyny nadriadených a dodržiavať zásady súdružskej spolupráce, b) plne využívať pracovný čas a výrobné prostriedky na vykonávanie zverených prác, c) dodržiavať predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a predpisy o požiarnej bezpečnosti, d) riadne hospodáriť s prostriedkami zverenými im organizáciou a strážiť a ochraňovať majetok v socialistickom vlastníctve pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím. § 74 Základné povinnosti vedúcich pracovníkov
(1)Vedúci pracovníci sú ďalej povinní najmä
  1. a)riadiť a kontrolovať prácu a pravidelne hodnotiť pomer pracovníkov k práci a k pracovnému kolektívu a ich pracovné výsledky.
  2. b)v záujme zvyšovania produktivity práce čo najlepšie organizovať prácu a dbať na to, aby výroba zodpovedala podľa hospodárskych a technických možností požiadavkám technicko-ekonomického rozvoja,
  3. c)vytvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
  4. d)dôsledne uplatňovať socialistické zásady odmeňovania za prácu a zabezpečovať odmeňovanie vynikajúcich pracovných zásluh jednotlivých pracovníkov,
  5. e)zabezpečovať predpoklady pre tvorivú iniciatívu pracovníkov a pre ich aktívnu účasť na rozvoji, riadení a kontrole činnosti organizácie,
  6. f)vytvárať priaznivé podmienky pre zvyšovanie ideologickej a odbornej úrovne pracovníkov a pre uspokojovanie ich kultúrnych a sociálnych potrieb,
  7. g)viesť pracovníkov k pracovnej disciplíne, oceňovať iniciatívu a pracovné zásluhy, zabezpečovať, aby sa budovateľské úsilie pracujúcich nenarušovalo prejavmi nedisciplinovanosti a neplnením pracovných povinností, a vyvodzovať dôsledky z porušenia pracovných povinností.
(2)Vedúci pracovníci spolupracujú pri zabezpečovaní pracovnej disciplíny so spoločenskými organizáciami, najmä s Revolučným odborovým hnutím a Československým zväzom mládeže. Prerokúvajú s nimi udeľovanie vyznamenaní, pochvál a odmien, ako i porušovanie pracovnej disciplíny a najvhodnejšie formy nápravy. Vytvárajú podmienky, aby sa čo najúčinnejšie uplatňovali prostriedky spoločenského pôsobenia a výchovy. Pokiaľ ide o mladistvých pracovníkov, spolupracujú aj s ich rodičmi. § 75 Hodnotenie pracovných výsledkov
(1)Vedúci pracovníci spolu s orgánmi Revolučného odborového hnutia hodnotia pracovné výsledky jednotlivých pracovníkov a pracovných kolektívov, najmä nové prejavy iniciatívy pracujúcich, ktoré vytvárajú predpoklady pre úspešné plnenie úloh organizácie. Organizácia je povinná prerokovať s pracovníkom hodnotenie jeho pracovných výsledkov a na požiadanie vydať mu jeho odpis.
(2)Jednotlivcom i pracovným kolektívom sa dostáva morálneho uznania a hmotných odmien najmä v socialistickom súťažení.
(3)Za obetavú prácu a za vynikajúce výkony na poli hospodárskej výstavby, vedy, techniky a kultúry udeľujú sa pracovníkom a kolektívom vyznamenania. Udeľovanie vyznamenaní upravujú osobitné predpisy. Kárne opatrenia a ich ukladanie § 76
(1)Vedúci pracovníci pôsobia výchovne v úzkej súčinnosti so spoločenskými organizáciami na pracovníkov, ktorí porušia pracovnú disciplínu, a dbajú na to, aby si uvedomili nesprávnosť svojho konania a napravili jeho škodlivé následky.
(2)Ak sa pracovník dopustí menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, je vedúci pracovník povinný mu to vytknúť a poučiť ho o nesprávnosti jeho konania, prípadne požiadať aj orgán spoločenskej organizácie, aby toto porušenie pracovnej disciplíny s pracovníkom prerokoval. § 77 Pri závažnom alebo opätovnom porušení pracovnej disciplíny (§ 73 a 74) možno pracovníkovi uložiť ako výchovný prostriedok niektoré z týchto kárnych opatrení:
  1. a)pokarhanie,
  2. b)verejné pokarhanie,
  3. c)zníženie, prípadne odobratie prémií alebo odmien alebo iných zložiek mzdy vyjadrujúcich osobné ohodnotenie na dobu až troch mesiacov,
  4. d)prevedenie na menej platenú prácu na dobu až troch mesiacov, prípadne zníženie základného alebo funkčného platu až o 10 % na dobu až troch mesiacov. § 78
(1)Kárne opatrenia ukladá vedúci organizácie alebo iný ním splnomocnený vedúci pracovník.
(2)Vedúcemu organizácie a jeho zástupcovi ukladá kárne opatrenia vedúci orgánu, ktorý je organizácii bezprostredne nadriadený, alebo iný ním splnomocnený vedúci pracovník tohto orgánu. To platí i vtedy, ak sa ukladá kárne opatrenie za porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil vedúci organizácie, prípadne jeho zástupca spoločne s podriadeným pracovníkom.
(3)Pred uložením kárneho opatrenia musí sa vždy spoľahlivo zistiť skutočný stav a pracovníkovi sa musí poskytnúť možnosť sa obhajovať.
(4)Pri ukladaní kárnych opatrení sa prizerá na závažnosť porušenia pracovnej disciplíny, na spôsobenú škodu, na mieru zavinenia, na okolnosti, za ktorých k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, a na doterajší postoj pracovníka k práci a k majetku v socialistickom vlastníctve. § 79
(1)Kárne opatrenie môže sa uložiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o porušení pracovnej disciplíny organizácia dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď pracovník pracovnú disciplínu porušil. Ak je konanie pracovníka, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, predmetom vyšetrovania iného orgánu, začína sa jednomesačná lehota pre uloženie kárneho opatrenia dňom, keď sa organizácia o výsledku tohto vyšetrovania dozvedela.
(2)Ak sa pracovník nedopustil počas jedného roka od právoplatného uloženia kárneho opatrenia ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny (§ 77 a § 80 ods. 2), posudzuje sa, akoby sa mu kárne opatrenie nebolo uložilo.
(3)Ak pracovník dosahuje mimoriadne pracovné výsledky, môže pracovník, ktorý kárne opatrenie uložil, aj pred uplynutím jedného roka rozhodnúť, že sa pracovník posudzuje, akoby sa mu kárne opatrenie nebolo uložilo.
(4)Uložením kárneho opatrenia nie je pracovník zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil porušením pracovnej disciplíny.
(5)Rozhodnutie o kárnom opatrení sa vydáva písomne a doručuje sa pracovníkovi; ak bolo kárne opatrenie uložené mladistvému, doručuje sa aj jeho zákonnému zástupcovi. § 80
(1)Pracovníkovi sa nemôže uložiť kárne opatrenie, ak nesplní pokyn, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi.
(2)Kárne opatrenie nemožno uložiť za porušenie pracovnej disciplíny, ak bolo pracovníkovi za túto činnosť uložené iné opatrenie alebo ak bol za ňu trestaný. § 81
(1)Proti rozhodnutiu, ktorým bolo uložené pokarhanie, môže pracovník podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia námietky organizácii, ktorej pracovník kárne opatrenie uložil; podanie námietok nemá odkladný účinok. Pracovník, ktorý pokarhanie uložil, môže námietkam v plnom rozsahu vyhovieť, inak ich postúpi svojmu bezprostredne nadriadenému, ktorý rozhodnutie o uložení pokarhania potvrdí alebo zruší s konečnou platnosťou; ak pokarhanie uložil vedúci organizácie, patrí mu rozhodnúť aj o námietkach.
(2)Ak pracovník nesúhlasí s rozhodnutím, ktorým mu bolo uložené niektoré z kárnych opatrení uvedených v § 77 písm. b) až d), môže do 15 dní od jeho doručenia podať komisii pre pracovné spory návrh, aby ho zrušila. Podanie návrhu nemá odkladný účinok, len ak ide o kárne opatrenia uvedené v § 77 ods. 1 písm. c).
(3)Komisia pre pracovné spory návrh prejedná a rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia potvrdí alebo zruší. To isté platí, ak rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia preskúmava súd (§ 211 a 212). Účastníkmi konania sú organizácia, ktorej pracovník kárne opatrenia uložil, a pracovník, ktorému bolo kárne opatrenie uložené.
(4)Ak nadobudne právoplatnosť rozhodnutie komisie pre pracovné spory, ktorým rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia bolo zrušené, môže vedúci organizácie uložiť nové kárne opatrenie len do 15 dní odo dňa, keď rozhodnutie o zrušení nadobudlo právoplatnosť; pritom je viazaný právnym názorom komisie pre pracovné spory. To isté platí vtedy, ak rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia zrušil súd. § 82 Pracovný poriadok
(1)V záujme úspešného plnenia úloh organizácií sa za účelom vnútorného poriadku, správnej organizácie práce a upevňovania pracovnej disciplíny vydávajú v organizaciách pracovné poriadky.
(2)Pracovný poriadok bližšie rozvádza v súlade s právnymi predpismi ustanovenia tohto zákonníka podľa osobitných podmienok v organizácii.
(3)Pracovný poriadok vydáva organizácia, pokiaľ nadriadené orgány nevydali pracovné poriadky pre organizácie nimi riadené. Nadriadené orgány a organizácie vydávajú pracovné poriadky s predchádzajúcim súhlasom príslušných orgánov Revolučného odborového hnutia, inak sú tieto pracovné poriadky neplatné.
(4)Pracovný poriadok je záväzný pre organizáciu a pre všetkých jej pracovníkov. Nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najneskôr však dňom, keď bol v organizácii vyhlásený.
(5)Všetci pracovníci musia byť s pracovným poriadkom oboznámení. Pracovný poriadok musí byť všetkým pracovníkom organizácie verejne prístupný.
(6)Pre pracovníkov v doprave vydá príslušný ústredný orgán po dohode s ústredným výborom odborového zväzu disciplinárne poriadky, v ktorých môže ustanoviť ako ďalšie kárne opatrenia zníženie osobnej hodnosti a prevedenie na iné práce až na dobu jedného roka. TRETIA HLAVA PRACOVNÝ ČAS A ČAS ODPOČINKU Prvý oddiel Pracovný čas a prestávky v práci § 83 Dĺžka pracovného času
(1)Pracovný čas je najviac 46 hodín týždenne.
(2)Pracovníci mladší ako 16 rokov majú pracovný čas najviac 36 hodín týždenne. Mladiství pracovníci starší ako 16 rokov, ktorí smú pracovať v baníctve v podzemí pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, pretože tieto práce sú nevyhnutné pre ich prípravu na povolanie, majú pri týchto prácach pracovný čas najviac 40 hodín týždenne.
(3)Rozsah skrátenia pracovného času bez zníženia mzdy a zásady pre jeho uskutočňovanie ustanoví po prerokovaní s Ústrednou radou Československého revolučného odborového hnutia vláda Československej socialistickej republiky. Vlády Českej socialistickej republiky po prerokovaní s Českou radou odborových zväzov a Slovenskej socialistickej republiky po prerokovaní so Slovenskou radou odborových zväzov rozhodnú o postupe pri zavádzaní skráteného pracovného času a ustanovia podrobnejšie podmienky, podľa ktorých môžu organizácie skrátený pracovný čas zaviesť.
(4)Zavedenie skráteného pracovného času bez zníženia mzdy zo zdravotných dôvodov pod rozsah ustanovený podľa odseku 3 povoľujú ministerstvá práce o sociálnych vecí Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky po dohode s ministerstvami zdravotníctva a príslušnými odborovými orgánmi podľa zásad ustanovených federálnym Ministerstvom práce a sociálnych vecí po dohode s Ústrednou radou Československého revolučného odborového hnutia. Rozvrhnutie pracovného času § 84
(1)O rozvrhnutí týždenného pracovného času rozhoduje podľa zásad ustanovených vládou Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou Československého revolučného odborového hnutia vedúci organizácie po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu.
(2)Týždenný pracovný čas sa rozvrhuje tak, aby pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času nepresiahol v jednotlivých dňoch deväť hodín. Pri rozvrhnutí pracovného času prihliada vedúci organizácie na možnosti zabezpečenia plynulej dopravy pracujúcich do zamestnania, zásobovanie elektrinou, plynom, výhrevnou parou a na to, aby rozdelenie pracovného času nebolo v rozpore s hľadiskami bezpečnej a zdravej práce a so záujmami obyvateľstva a aby nebola narušená činnosť nadväzujúcich organizácií. § 85
(1)Ak nedovoľuje povaha práce alebo podmienky prevádzky, aby sa pracovný čas rozvrhol podľa predchádzajúceho ustanovenia rovnomerne na jednotlivé týždne, môže vedúci organizácie rozvrhnúť pracovný čas odchylne; priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom v určitom období, spravidla štvortýždňovom, presahovať hranicu určenú pre týždenný pracovný čas. Obdobne sa môže rozvrhnúť pracovný čas pre určité závody alebo druhy prác, ak to vyžadujú zvláštne podmienky prevádzky, alebo z iných závažných dôvodov.
(2)Podľa smerníc vydaných ústredným orgánom po dohode s príslušným odborovým orgánom môžu vedúci organizácií rozvrhnúť pracovný čas tak, aby priemerný týždenný pracovný čas nepresahoval hranicu určenú pre týždenný pracovný čas
  1. a)v období celého kalendárneho roka, pokiaľ ide o pracovné činnosti, v ktorých sa v priebehu kalendárneho roka prejavuje rozdielna potreba práce,
  2. b)v období sezóny alebo kampane pri sezónnych alebo kampaňových prácach.
(3)Pracovníkom v doprave môžu po dohode s príslušnými odborovými orgánmi rozvrhnúť pracovný čas orgány splnomocnené Ministerstvom dopravy Českej socialistickej republiky a Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej socialistickej republiky. § 86 Kratší pracovný čas
(1)Organizácia môže pre pracovné miesta, kde povaha práce nevyžaduje plný pracovný čas, dojednať s pracovníkom v pracovnej zmluve kratší pracovný čas. Môže ho tiež pracovníkovi povoliť na jeho žiadosť, ak má pre to zdravotné alebo iné vážne dôvody, a ak to dovoľuje prevádzka organizácie. Organizácie sú povinné vytvárať podmienky, aby sa takýmto žiadostiam mohlo vyhovieť.
(2)Pracovníkovi, ktorému bol takto povolený kratší pracovný čas alebo ktorý bol prijatý na pracovné miesto, pre ktoré bol určený kratší pracovný čas, patrí mzda zodpovedajúca tomuto kratšiemu pracovnému času.
(3)Kratší pracovný čas nemusí sa rozvrhnúť na všetky pracovné dni v týždni. Začiatok a koniec pracovného času § 87
(1)Pri rozvrhnutí pracovného času treba sa usilovať o plné využitie výrobných zariadení všestranným zvyšovaním smennosti a o využitie všetkých rezerv produktivity práce. Vedúci organizácie dbá pri rozvrhnutí pracovného času na využitie výrobných zariadení v dvoch smenách tam, kde z technologických alebo hospodárskych dôvodov nie je nevyhnutná trojsmenná alebo nepretržitá prevádzka, a zabezpečuje, aby všetky smeny mali pracovné podmienky rovnakej úrovne.
(2)Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných smien určí vedúci organizácie s predchádzajúcim súhlasom závodného výboru.
(3)Pracovný čas tej istej smeny môže vedúci organizácie po predchádzajúcom súhlase závodného výboru rozdeliť na dve časti; v poľnohospodárstve, v doprave a v spojoch môže byť pracovný čas tej istej smeny takto rozdelený i na viac častí. Vedúci organizácie pritom prihliada na možnosti zabezpečenia plynulej dopravy pracujúcich do zamestnania, zásobovanie elektrinou, plynom, výhrevnou parou a na to, aby tieto rozdelenia pracovného času neboli v rozpore so záujmami obyvateľstva. § 88
(1)Pracovník je povinný byť na začiatku pracovného času už na svojom pracovisku a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.
(2)Ústredné orgány nadriadené organizáciám zamestnávajúcim baníkov pracujúcich pod zemou môžu po dohode s príslušnými ministerstvami financií a plánovania a s príslušnými odborovými orgánmi určiť, aký čas z času potrebného na osobnú očistu po skončení práce možno započítať pracovníkom pracujúcim na pracoviskách pod zemou do pracovného času. § 89 Prestávky v práci
(1)Organizácia je povinná poskytnúť pracovníkovi najdlhšie po piatich hodinách nepretržitej práce pracovnú prestávku na jedenie a oddych v trvaní najmenej 15 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa pracovníkovi i bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na oddych a jedenie.
(2)Organizácia môže s predchádzajúcim súhlasom závodného výboru určiť primerane dlhú prestávku na obed.
(3)Začiatok a koniec týchto prestávok určí vedúci organizácie s predchádzajúcim súhlasom závodného výboru. § 90 Nepretržitý odpočinok medzi dvoma smenami
(1)Organizácia je povinná rozvrhnúť pracovný čas tak, aby pracovník mal medzi koncom jednej smeny a začiatkom nasledujúcej smeny nepretržitý odpočinok aspoň po dobu 12 hodín.
(2)Tento odpočinok môže sa skrátiť až na osem hodín pracovníkovi staršiemu ako 18 rokov:
  1. a)v nepretržitých prevádzkach a v turnusovej službe,
  2. b)v poľnohospodárstve,
  3. c)v závodoch verejného stravovania a v kultúrnych zariadeniach,
  4. d)pri naliehavých opravných prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva pre život alebo zdravie pracovníkov,
  5. e)pri živelných udalostiach a v iných obdobných mimoriadnych prípadoch. Ženám pracujúcim v nepretržitých prevádzkach môže sa však tento odpočinok skrátiť iba na 11 hodín.
(3)Ústredné orgány vykonávajúce štátnu správu v odboroch dopravy, energetiky, pôšt a telekomunikácií môžu po dohode s príslušnými odborovými orgánmi určiť, v ktorých prípadoch možno pracovníkom skrátiť odpočinok medzi dvoma smenami až na šesť hodín, prípadne u ktorých pracovníkov s nepravidelným nástupom do práce a s nerovnomernou dĺžkou smien možno tento odpočinok medzi smenami skrátiť i pod túto hranicu. Dĺžka tohto odpočinku sa však musí rovnať najmenej dĺžke predchádzajúcej smeny, pokiaľ táto smena bola kratšia ako šesť hodín. Prerušenie práce kratšie ako tri hodiny sa za odpočinok nepovažuje. Dni pracovného pokoja § 91
(1)Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok pracovníka v týždni, a sviatky.
(2)Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po predchádzajúcom súhlase závodného výboru.
(3)V deň nepretržitého odpočinku v týždni možno pracovníkovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:
  1. a)naliehavé opravné práce,
  2. b)nakladacie a vykladacie práce,
  3. c)inventúrne a uzávierkové práce,
  4. d)práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za pracovníka, ktorý sa nedostavil na smenu,
  5. e)práce na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva pre život alebo zdravie alebo pri živelných udalostiach a v iných obdobných mimoriadnych prípadoch,
  6. f)práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
  7. g)práce lodných posádok,
  8. h)kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat.
(4)Vo sviatok možno pracovníkovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení závodu. § 92
(1)Vedúci organizácie je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby pracovník mal raz týždenne nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín.
(2)Pokiaľ to umožňuje prevádzka organizácie, určí sa nepretržitý odpočinok v týždni všetkým pracovníkom na rovnaký deň a tak, aby do neho spadala nedeľa.
(3)Vláda Českej socialistickej republiky po prerokovaní s Českou radou odborových zväzov a vláda Slovenskej socialistickej republiky po prerokovaní so Slovenskou radou odborových zväzov môžu ustanoviť,
  1. a)že nepretržitý odpočinok v týždni môže byť vo výnimočných prípadoch skrátený až na 24 hodín; u pracovníkov s kratším pracovným časom až na 18 hodín a u pracovníkov v spojoch a na námorných lodiach aj pod tieto hranice,
  2. b)v ktorých prípadoch sa môže pracovníkom v poľnohospodárstve poskytovať nepretržitý odpočinok v týždni raz za dva týždne. § 93 Pri všetkých úpravách pracovného času podľa predchádzajúcich ustanovení treba brať zreteľ na situáciu v energetike a v doprave; vedúci organizácií musia preto dbať na pokyny krajského národného výboru vydané po dohode s krajskou odborovou radou na zabezpečenie plynulej dopravy pracujúcich a zásobovanie elektrinou, plynom a výhrevnou parou. § 94 Aby pracovníci mohli lepšie využiť dni pracovného pokoja na oddych, i so zreteľom na potreby národného hospodárstva, môže vláda na návrh Ústrednej rady odborov*) určiť, že sa v súvislosti so sviatkami dni pracovného pokoja presunujú na iné dni tak, aby deň alebo viacej dní pracovného pokoja na seba nadväzovalo, prípadne urobiť z týchto dôvodov aj iné presuny pracovného času. § 95 Pracovná pohotovosť Ústredné orgány môžu po dohode s ústredvými výbormi príslušných odborových zväzov určiť, v ktorých prípadoch a za akých podmienok môžu organizácie nariadiť pracovníkom pracovnú pohotovosť, v akom rozsahu sa táto pohotovosť započítava do pracovného času, a spôsob jej odmeňovania. Druhý oddiel Práca nadčas a nočná práca § 96
(1)Prácou nadčas je práca vykonávaná pracovníkom na príkaz organizácie alebo a jej súhlasom nad týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozdelenia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných smien (§ 84 a 85 a § 87 ods. 2). U pracovníkov s kratším pracovným časom (§ 86) je prácou nadčas práca presahujúca určený týždenný pracovný čas (§ 83).
(2)Prácou nadčas nie je, ak pracovník nadpracúva prácou vykonávanou nad týždenný pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu organizácia poskytla na jeho žiadosť, alebo pracovný čas, ktorý musel odpadnúť pre nepriaznivé poveternostné vplyvy.
(3)Ústredné orgány vykonávajúce štátnu správu v odboroch dopravy, energetiky, pôšt a telekomunikácií môžu po dohode s príslušným odborovým orgánom pre pracovníkov v doprave s nepravidelným nástupom do práce a s nerovnomernou dĺžkou smien a pre niektorých pracovníkov v spojoch a v energetike vymedziť prácu nadčas odchylne od ustanovenia odseku 1 s tým, že aj v týchto prípadoch možno za prácu nadčas považovať len prácu vykonávanú na príkaz organizácie alebo a jej súhlasom. § 97
(1)Prácu nadčas možno nariadiť len vo výnimočných prípadoch, ak ide o naliehavý záujem spoločnosti.
(2)Práca nadčas nesmie u pracovníka byť dlhšia ako osem hodín v jednotlivých týždňoch. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na práce poľnohospodárske, sezónne a kampaňové, na dopravu a spoje, na nepretržité prevádzky, na mimoriadne naliehavé práce spojené so zásobovaním obyvateľov a s poskytovaním služieb obyvateľstvu a na opravárske a údržbárske práce v bytových organizáciách. V nepretržitých prevádzkach nesmie však priemerný pracovný čas presiahnuť 56 hodín týždenne.
(3)V kalendárnom roku možno nariadiť pracovníkovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. V odôvodnených prípadoch môže ústredný orgán po dohode s ústredným výborom príslušného odborového zväzu povoliť organizácii, aby jej pracovníci v kalendárnom roku pracovali nadčas až 180 hodín.
(4)Vláda môže po prerokovaní s Ústrednou radou odborov povoliť prácu nadčas z vážnych dôvodov na prechodný čas i nad hranice určené v predchádzajúcich odsekoch a určiť, ktoré druhy nadčasovej práce sa nezahŕňajú do počtu hodín najvyššie prípustnej nadčasovej práce v roku. § 98
(1)Ústredné orgány vydajú po prerokovaní s ústredným výborom príslušného odborového zväzu smernice o nariaďovaní nadčasovej práce.
(2)Celkový rozsah nadčasovej práce na jednotlivé prevádzky alebo pracoviská určí vedúci organizácie s predchádzajúcim súhlasom závodného výboru. Súhlas závodného výboru je potrebný aj na prípadné prekročenie určeného rozsahu. § 99 Nočnou prácou je práca vykonávaná v čase medzi
  1. a
  2. hodinou. § 99a Vláda Československej socialistickej republiky môže po dohode s Ústrednou radou Československého revolučného odborového hnutia upraviť pre niektoré skupiny pracovníkov pôsobnosť závodných výborov pri hromadných úpravách pracovného času odchylne od ustanovení obsiahnutých v tejto hlave. Tretí oddiel Dovolenka na zotavenie § 100 Nárok na dovolenku
(1)Pracovník, ktorého pracovný pomer k organizácii trvá nepretržite aspoň 5 mesiacov (čakacia doba), má nárok na dovolenku na zotavenie za kalendárny rok, ak v ňom vykonával prácu v tejto organizácii aspoň 75 dní.
(2)Splnenie podmienky čakacej doby ani odpracovanie 75 dní sa nevyžaduje,
  1. a)ak pracovník dojednal pracovný pomer na základe náboru pracovníkov uskutočňovaného národnými výbormi alebo ak vstupuje do pracovného pomeru po splnení záväzku uzavretého na základe takého náboru,
  2. b)ak pracovník zmenil zamestnanie v dôsledku organizačných zmien [§ 46 ods. 1. písm.
  3. a)až c)),
  4. c)ak pracovník vstúpil do zamestnania potom, keď s ním organizácia rozviazala pracovný pomer preto, že sa stal zo zdravotných dôvodov trvale nespôsobilým plniť povinnosti vyplývajúce z jeho pracovného pomeru, ak zmenil zamestnanie preto, že nemôže podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánov štátnej zdravotníckej správy vykonávať doterajšiu prácu, ak zmenila zamestnanie ťarchavá pracovníčka alebo ak ho zmenila zamestnaná matka z dôvodu starostlivosti o svoje dieťa.
(3)Pracovníkovi patrí za kalendárny rok, v ktorom vstúpil do zamestnania, pomerná časť dovolenky; musí však splniť v organizácii podmienky uvedené v odseku 1, pokiaľ nejde o pracovníka, u ktorého sa ich splnenie nevyžaduje.
(4)Organizácia môže pracovníkovi, ktorý bol prijatý na jej podnet, výnimočne poskytnúť po dohode se závodným výborom pomernú časť dovolenky, aj keď nespĺňa podmienky pre vznik nároku na dovolenku. Dĺžka dovolenky § 101
(1)Základná výmera dovolenky je dva kalendárne týždne v kalendárnom roku.
(2)Nárok na tri kalendárne týždne dovolenky má pracovník, ktorý do konca bežného kalendárneho roka
  1. a)dovŕši aspoň päť rokov pracovného pomeru po 18. roku veku,
  2. b)nedosiahne 18 rokov veku,
  3. c)dosiahne 50 rokov veku.
(3)Dovolenka vo výmere štyroch kalendárnych týždňov patrí pracovníkovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕší aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku.
(4)Nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky je povinný pracovník preukázať pred nástupom dovolenky, najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje nárok na dlhšiu dovolenku; inak nárok na dlhšiu dovolenku za tento kalendárny rok zaniká.
(5)Ak čerpá pracovník s pracovným časom nerovnomerne rozvrhnutým na jednotlivé týždne dovolenku po častiach kratších ako jeden týždeň, patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko by ich v celoročnom priemere pripadlo na dobu jeho dovolenky čerpanej vcelku. Pre pracovníkov v doprave, energetike, spojoch a v poľnohospodárstve s pracovným časom nerovnomerne rozvrhnutým na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka určia počet pracovných dní pripadajúcich na dobu ich dovolenky ústredné orgány vykonávajúce štátnu správu v odboroch dopravy, energetiky, pôšt a telekomunikácií, poľnohospodárstva a výživy. § 102
(1)Dovolenka učňov je štyri kalendárne týždne v kalendárnom roku. Banícki učni, pokiaľ z dôvodov výučby pracujú pod zemou, majú nárok na päť kalendárnych týždňov dovolenky.
(2)Dovolenka učiteľov je osem kalendárnych týždňov, dovolenka učiteliek materských škôl šesť kalendárnych týždňov, dovolenka vychovávateľov štyri kalendárne týždne v kalendárnom roku. § 103
(1)Do doby trvania pracovného pomeru sa započítava, pokiaľ spadá do doby po 18. roku veku pracovníka, doba
  1. a)keď sa žena trvale starala o dieťa vo veku do troch rokov,
  2. b)výkonu služby v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch a v Zbore nápravnej výchovy,
  3. c)úspešne ukončeného štúdia,
  4. d)vedeckej (umeleckej) ašpirantúry,
  5. e)členstva v jednotnom roľníckom družstve alebo vo výrobnom družstve a doba, po ktorú bol občan trvale pracovne činný v jednotnom roľníckom družstve a nebol ani jeho členom ani v pracovnom pomere v družstve, pokiaľ táto činnosť zakladala účasť na sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov,
  6. f)starostlivosti o invalidného rodinného príslušníka, ktorý potreboval stálu starostlivosť a nebol umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti, a doba prípravy na povolanie podľa predpisov o sociálnom zabezpečení,
  7. g)doba, po ktorú pracovník poberal príspevok pred umiestnením, prípadne pred nástupom nového zamestnania podľa príslušných predpisov,
  8. h)doba väzby (doba výkonu trestu odňatia slobody), ak bolo trestné stíhanie proti pracovníkovi zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj v neskoršom konaní, a doba výkonu trestu odňatia slobody vykonaného na podklade zrušeného rozsudku, ktorá presahuje výmeru miernejšieho trestu uloženého v neskoršom konaní.
(2)Doby uvedené v predchádzajúcom odseku sa nezapočítavajú, pokiaľ spadajú do doby trvania pracovného pomeru; ak sa kryjú navzájom, započítavajú sa len raz.
(3)Iné doby možno pracovníkovi do doby trvania pracovného pomeru na účely dovolenky započítať so súhlasom ústredného orgánu daným po dohode s príslušným odborovým orgánom.
(4)Doba trvania pracovného pomeru v cudzine, prípadne iné započítateľné doby strávené v cudzine sa započítavajú do doby rozhodujúcej pre dĺžku dovolenky, len ak sa pracovník zdržiaval mimo územia Československej socialistickej republiky s povolením príslušných štátnych orgánov; výnimky môžu povoliť ústredné orgány. § 104 Zápočet dôb pred 1. januárom 1966 Do doby trvania pracovného pomeru sa započítavajú všetky doby pracovného pomeru a doby uvedené v § 103 ods. 1 a 3, aj keď spadajú do doby pred 1. januárom 1966. § 105 Dodatková dovolenka
(1)Pracovník, ktorý pracuje v tej istej organizácii po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného kalendárneho týždňa. Ak pracuje za týchto podmienok len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 25 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky, a to aj keď mu nevznikol nárok na dovolenku podľa § 100.
(2)Vláda určí na návrh Ústrednej rady odborov,*) ktorí ďalší pracovníci vykonávajúci práce zvlášť obťažné alebo zdraviu škodlivé majú nárok na dodatkovú dovolenku, za akých podmienok a v akej dĺžke. Nástup a prerušenie dovolenky § 106
(1)Nástup dovolenky určuje organizácia podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom závodného výboru tak, aby si pracovník mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní plánu dovoleniek treba prizerať na úlohy organizácie a na oprávnené záujmy pracovníka. Ak sa poskytuje pracovníkovi dovolenka výnimočne v niekoľkých častiach, musí aspoň jedna časť byť najmenej jeden týždeň a u mladistvých dva týždne. Deň nástupu dovolenky je organizácia povinná oznámiť pracovníkovi aspoň 14 dní vopred; táto lehota sa môže výnimočne skrátiť, ak dá na to súhlas závodný výbor.
(2)Organizácia je povinná nahradiť pracovníkovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli preto, že organizácia zmenila jemu určený nástup dovolenky alebo že ho odvolala z dovolenky.
(3)Organizácia môže určiť pracovníkovi nástup dovolenky, len čo splnil podmienku čakacej doby alebo len čo mu bola odpustená (§ 100 ods. 4). Ak však pracovník neodpracuje v organizácii do konca kalendárneho roka ani 75 dní, je povinný vrátiť jej náhradu mzdy, ktorá mu bola vyplatená za dobu dovolenky alebo za jej pomernú časť, na ktorú mu nárok nevznikol, pokiaľ sa mu splnenie tejto podmienky takisto neodpustilo.
(4)Ak si pracovník nemohol dovolenku vyčerpať v kalendárnom roku z naliehavých prevádzkových dôvodov alebo preto, že mu organizácia neurčila jej nástup, alebo pre prekážky v práci, je organizácia povinná poskytnúť ju pracovníkovi tak, aby sa skončila najneskôr do 30. apríla budúceho roka.
(5)Organizácia nesmie určiť nástup dovolenky na dobu, keď pracovník vykonáva vojenskú činnú službu, keď je uznaný práceneschopným pre chorobu alebo úraz, ani na dobu, po ktorú je pracovníčka na materskej dovolenke (§ 157). Na dobu ostatných prekážok v práci na strane pracovníka smie organizácia určiť pracovníkovi nástup dovolenky len na jeho žiadosť. Ak pracovníčka požiada organizáciu o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej dovolenky (§ 157 ods. 1), je organizácia povinná jej žiadosti vyhovieť. § 107
(1)Ak nastúpi pracovník počas dovolenky službu v ozbrojených silách alebo ak bol uznaný práceneschopným pre chorobu alebo úraz, dovolenka sa mu prerušuje. Dovolenka pracovníčky sa prerušuje aj nástupom materskej dovolenky.
(2)Ak pripadne v dobe dovolenky pracovníka sviatok na deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom, nezapočítava sa mu do dovolenky. Ak organizácia určila pracovníkovi náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok tak, že by pripadlo do doby dovolenky, je povinná určiť mu náhradné voľno na iný deň. § 108 Vplyv skončenia pracovného pomeru na dovolenku
(1)Pri skončení pracovného pomeru pracovník má nárok na pomernú časť dovolenky; musí však splniť podmienky pre vznik nároku na dovolenku, pokiaľ nejde o pracovníka, u ktorého sa ich splnenie nevyžaduje. Pracovníkovi, ktorý rozviaže pracovný pomer z toho dôvodu, že mu vznikol nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, a pracovníčke, ktorá rozviaže pracovný pomer z dôvodu ťarchavosti alebo starostlivosti o dieťa, patrí pomerná časť dovolenky, i keď v organizácii nevykonávali v kalendárnom roku prácu 75 dní.
(2)Pracovník, s ktorým organizácia okamžite zrušila pracovný pomer, stráca voči nej nárok na pomernú časť dovolenky za bežný kalendárny rok.
(3)Ak sa skončí pracovný pomer po vyčerpaní dovolenky alebo jej časti, je pracovník povinný vrátiť náhradu mzdy, ktorú mu organizácia vyplatila za dovolenku alebo jej pomernú časť, na ktorú stratil nárok; to platí obdobne aj o vybratí tej časti dovolenky, na ktorú mu nárok nevznikol.
(4)Ak zmení zamestnanie pracovník, ktorý v organizácii splnil podmienku čakacej doby, môže mu ktorákoľvek zo zúčastnených organizácií poskytnúť celú dovolenku, prípadne jej zvyšujúcu časť, ak o to pracovník požiada najneskôr pri rozviazaní pracovného pomeru a zúčastnené organizácie sa dohodnú na úhrade náhrady mzdy za dovolenku (jej časť), na ktorú pracovníkovi v organizácii poskytujúcej dovolenku (jej časť) nárok nevznikol. § 109 Náhrada mzdy za dovolenku
(1)Pracovníkovi patrí po dobu dovolenky náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku a prípadné naturálne požitky. Náhrada mzdy po dobu dovolenky je splatná v obvyklých výplatných termínoch. Na požiadanie pracovníka musí sa mu náhrada splatná počas dovolenky vyplatiť už pred nastúpením dovolenky.
(2)Poskytovanie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku je prípustné, len ak nemohol pracovník vyčerpať dovolenku alebo jej časť ani do 30. apríla budúceho kalendárneho roka
  1. a)z naliehavých prevádzkových dôvodov,
  2. b)preto, že mu organizácia neurčila jej nástup,
  3. c)pre prekážky v práci,
  4. d)preto, že mu organizácia určila nesprávnu dĺžku dovolenky,
  5. e)preto, že došlo k rozviazaniu pracovného pomeru.
(3)Za dovolenku alebo jej časť, ktorú pracovník nemohol vyčerpať, patrí mu náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Organizácia je povinná vždy umožniť pracovníkovi vyčerpať aspoň jeden týždeň dovolenky a mladistvému pracovníkovi dva týždne. Za túto časť dovolenky nemožno poskytnúť náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku; to neplatí, ak sa táto časť dovolenky nemohla vyčerpať pre prekážky v práci na strane pracovníka.
(4)Učiteľom a učiteľkám materských škôl patrí náhrada mzdy najviac za štyri kalendárne týždne nevyčerpanej dovolenky.
(5)Za dodatkovú dovolenku nemožno náhradu mzdy poskytnúť; táto dovolenka sa musí vždy vyčerpať, a to prednostne. § 110
(1)Vláda určí na návrh Ústrednej rady odborov,*)
  1. a)ktoré doby sa posudzujú ako výkon práce i keď pracovník nepracuje,
  2. b)spôsob krátenia dovolenky, ak pracovník nepracuje,
  3. c)podmienky pre poskytovanie dovolenky sezónnym a kampaňovým pracovníkom,
  4. d)ktorá organizácia poskytne dovolenku pracovníkom v poľnohospodárstve, ktorí boli uvoľnení na výkon práce pre inú organizáciu na obdobie vegetačného pokoja alebo jeho časť,
  5. e)za akých podmienok možno predĺžiť dovolenku až o jeden týždeň pracovníkom v organizáciách s prácami sezónnej povahy, ktorí čerpajú dovolenku mimo sezóny.
(2)Federálne Ministerstvo práce a sociálnych vecí môže po dohode so zúčastnenými ústrednými a odborovými orgánmi ustanoviť podmienky,
  1. a)za ktorých môžu členovia posádok lodí určených výhradne alebo čiastočne pre plavbu na mori čerpať dovolenku až do konca budúceho kalendárneho roka,
  2. b)poskytovania dovolenky v tuzemsku pracovníkom, ktorí nastupují na pracovisko mimo územia Československej socialistickej republiky alebo sa z takého pracoviska vracajú.
(3)Spôsob výpočtu a výšku náhrady mzdy za dobu dovolenky pre pracovníkov v doprave, energetike, v spojoch a v poľnohospodárstve s pracovným časom nerovnomerne rozvrhnutým na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka určia ústredné orgány vykonávajúce štátnu správu v odboroch dopravy, energetiky, pôšt a telekomunikácií, poľnohospodárstva a výživy. ŠTVRTÁ HLAVA MZDA, NÁHRADA MZDY A NÁHRADY VÝDAVKOV Prvý oddiel Mzda Všeobecné zásady § 111
(1)Pracovníkom patrí za vykonanú prácu mzda.
(2)Mzdy sa určujú podľa množstva, akosti a spoločenského významu práce tak, aby účinne podporovali hmotný záujem pracovníkov na dosahovaní čo najlepších hospodárskych výsledkov, na raste výroby a produktivity práce, zvyšovaní hospodárnosti, kvality a úžitkovej hodnoty výrobkov a aby zvyšovali záujem pracovníkov o rast ich kvalifikácie. Primeraná časť celkovej mzdy pracovníkov sa v odvetviach a odboroch, v ktorých sú pre to predpoklady, poskytuje ako podiel na hospodárskych výsledkoch organizácií dosahovaných pri uspokojovaní spoločenských potrieb.
(3)Takto určené mzdy prispievajú k upevňovaniu socialistických pracovných vzťahov, k prehĺbeniu súladu hmotných záujmov jednotlivcov a kolektívov pracujúcich so záujmami spoločnosti, napomáhajú zvyšovanie socialistického uvedomenia pracujúcich a sú dôležitým činiteľom zvyšovania životnej úrovne. § 112
(1)Organizácia je povinná poskytovať pracovníkovi mzdu podľa mzdových predpisov, prípadne podľa príslušných ustanovení kolektívnych zmlúv. Poskytovanie inej mzdy nie je prípustné.
(2)Organizácia nesmie poskytovať pracovníkom v súvislosti s pracovným pomerom popri mzde iné plnenia peňažnej hodnoty, pokiaľ to osobitné predpisy nedovoľujú.
(3)Osobitné predpisy určujú, ktoré orgány riadia a vykonávajú mzdovú politiku a vydávajú mzdové predpisy, a upravujú rozsah pôsobnosti a zodpovednosť týchto orgánov. § 113 Mzdové sústavy
(1)Mzdou sa rozumie základná mzda, prémie, príplatky a ostatné odmeny poskytované za plnenie pracovných úloh i ako podiely na hospodárskych výsledkoch organizácie. Podkladom pre určenie základných miezd je hodnotenie práce a povolanie, ako aj kvalifikácia pracovníkov. Výšku základných miezd určujú mzdové tarify pre jednotlivé druhy prác a povolaní.
(2)Základnými mzdovými formami sú mzda časová a úkolová. Formy mzdy sa určujú tak, aby sa čo najlepšie spojil hmotný záujem jednotlivca so záujmami pracovného kolektívu a celej spoločnosti na dosahovaní najlepších pracovných výsledkov. Forma mzdy má byť jednoduchá a pracovníkom zrozumiteľná, aby prispievala k čo najväčšej účinnosti mzdy.
(3)Na zvýšenie ekonomickej účinnosti mzdy možno k základnej mzde poskytovať prémie podľa plnenia vopred určených ukazovateľov a za mimoriadne pracovné výsledky odmeny. Ďalej možno poskytovať pracovníkom odmeny ako ich podiely na hospodárskych výsledkoch organizácie.
(4)Mzdové sústavy pre jednotlivé odvetvia alebo odbory národného hospodárstva, prípadne pre skupiny pracovníkov sa upravujú mzdovými predpismi, prípadne v rámci predpisov a smerníc ústredných orgánov kolektívnymi zmluvami. V mzdových predpisoch sa tiež ustanovuje, v akom rozsahu patrí pracovníkovi mzda nezávisle od hospodárskych výsledkov organizácie. § 114 Normovanie práce
(1)Ekonomická účinnosť miezd na pracoviskách sa zabezpečuje najmä uplatnením pokrokových noriem spotreby práce.
(2)Normy spotreby práce určí organizácia, prípadne jej nadriadený orgán za účasti pracujúcich. Organizácia je povinná zabezpečiť, aby predpoklady pre uplatnenie pokrokových noriem boli vytvorené pred začatím práce.
(3)Pri každej zmene technických alebo organizačných podmienok vykonávanej práce musí sa zmeniť aj norma spotreby práce. Zmenu normy treba urobiť aj vtedy, ak došlo pri jej určení k preukázateľnej chybe alebo nesprávnosti. V iných prípadoch nemožno normy zmeniť.
(4)Ak sa zistí, že normy spotreby práce nezodpovedajú vo väčšom rozsahu dosiahnutej technickej a organizačnej úrovni výroby, môže orgán nadriadený organizácii po dohode s vyšším odborovým orgánom urobiť opatrenia na preskúmanie a úpravu noriem.
(5)Normy spotreby práce a ich zmeny musia sa pracovníkom oznámiť vždy pred začatím práce a nesmú sa uplatniť so spätnou platnosťou. § 115 Mzda pri prevedení na inú prácu
(1)Mzdové predpisy ustanovujú, za akých podmienok, po akú dobu a v akej výške patrí pracovníkovi doplatok k dosiahnutej mzde, ak vykonáva v rámci pracovnej zmluvy prácu odmeňovanú nižšou mzdovou tarifou, než zodpovedá jeho kvalifikácii, prípadne prácu, na ktorú bol prevedený na základe dohodnutej zmeny pracovnej zmluvy.
(2)Ak je pracovník prevedený na inú prácu pre prestoj (§ 129), ktorý zavinil, patrí mu mzda podľa vykonávanej práce. V mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách sa ustanovuje, v akej výške patrí pracovníkovi mzda, ak prestoj nezavinil alebo ak bol prevedený na inú prácu pre prerušenie práce spôsobené nepriaznivými poveternostnými vplyvmi.
(3)Ak je pracovník prevedený na inú prácu, než bola dojednaná, pretože to vyžadovalo odvrátenie živelnej udalosti alebo inej hroziacej nehody alebo zmiernenie ich bezprostredných následkov alebo iná nevyhnutná prevádzková potreba organizácie [§ 37 ods. 3 písm. b) a c)], patrí mu mzda podľa vykonávanej práce, najmenej však vo výške priemerného zárobku, ktorý dosahoval pred prevedením.
(4)Ak je pracovník prevedený na prácu, pre ktorú je určená nižšia mzda, z dôvodov karanténneho opatrenia, ktoré mu bolo uložené podľa predpisov o starostlivosti o zdravie ľude, patrí mu mzda podľa vykonávanej práce, najmenej však vo výške priemerného zárobku, ktorý dosahoval pred prevedením. Vláda alebo orgán ňou splnomocnený môže po prerokovaní s Ústrednou radou odborov určiť, za ktorých podmienok uhradí národný výbor náklady na prípadný doplatok mzdy organizácii, ktorá ho poskytla.
(5)Ak je pracovník prevedený na prácu, pre ktorú je určená nižšia mzda, pre ochorenie chorobou z povolania alebo ohrozenie touto chorobou, je odmeňovaný podľa ustanovenia predchádzajúceho odseku s tým, že sa mu priemerný zárobok zaručuje po dobu prevedenia, najdlhšie však po dobu jedného roka odo dňa prevedenia. Tým nie sú dotknuté jeho nároky podľa § 190 a nasl.
(6)Doplatok do priemerného zárobku pracovníkovi nepatrí, ak nedosahuje pri práci, na ktorú bol prevedený, vlastným zavinením priemerný výkon dosahovaný pracovníkmi vykonávajúcimi rovnakú prácu. § 116 Mzda za prácu nadčas
(1)Za prácu nadčas (§ 96) sa poskytuje zásadne náhradné voľno. Pracovníkom, ktorí sú odmeňovaní podľa sústavy robotníckych miezd, možno poskytnúť náhradné voľno za prácu nadčas len po dohode s nimi. Pri poskytovaní náhradného voľna treba dbať na potreby výroby a plánovaných úloh.
(2)Pracovníkovi, ktorému nebolo poskytnuté náhradné voľno, patrí za každú hodinu práce nadčas k dosiahnutej mzde príplatok vo výške najmenej 25 %, a ak ide o prácu nadčas v noci alebo v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni, príplatok vo výške 50 %. Podkladom pre výpočet príplatku je základná mzda pracovníka.
(3)Za prácu nadčas vo dne, v noci a v deň nepretržitého odpočinku v týždni možno mzdovými predpismi, prípadne v kolektívnych zmluvách ustanoviť jednotný príplatok, ak to odôvodňuje povaha práce.
(4)V mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách môže sa ustanoviť, že za prácu nadčas možno výnimočne poskytovať aj primeranú paušálnu sumu. Niektorým skupinám pracovníkov, najmä pracovníkom vykonávajúcim práce riadiace alebo spojené so zvýšenou zodpovednosťou, možno určiť mzdu tak, aby sa už v nej prizeralo na prípadnú prácu nadčas. Za prácu nadčas vykonanú v noci alebo v deň pracovného pokoja patrí im však náhradné voľno.
(5)V mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách sa môže ustanoviť, v ktorých prípadoch patrí výnimočne i týmto pracovníkom za prácu nadčas vykonávanú v noci alebo v deň pracovného pokoja namiesto náhradného voľna základná mzda s príslušným príplatkom.
(6)Pre organizácie, v ktorých možno vykonávanie práce nadčas len ťažko kontrolovať, môže sa v smerniciach vydaných podľa § 98 ustanoviť, že náhradné voľno alebo príplatok za prácu nadčas sa poskytuje len vtedy, ak išlo o prácu nadčas vykonávanú so súhlasom organizácie. § 117 Zvýhodnenie práce v nočných smenách Pracovníkom sa za prácu v nočných smenách poskytuje mzdové zvýhodnenie. Okruh týchto pracovníkov, podmienky pre poskytovanie mzdového zvýhodnenia, jeho rozsah a formu ustanovujú mzdové predpisy. § 118 Mzda a náhrada mzdy za sviatky
(1)Za prácu vo sviatok patrí pracovníkovi za každú odpracovanú hodinu popri mzde príplatok vo výške jeho priemerného zárobku pripadajúceho na jednu hodinu. Príplatok sa poskytuje i za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku v týždni.
(2)Príplatok za prácu vo sviatok nepatrí
  1. a)pracovníkom, ktorým sa za prácu vykonávanú vo sviatok poskytne náhradné voľno; toto náhradné voľno môže organizácia pracovníkovi poskytnúť len na jeho žiadosť,
  2. b)pracovníkom, u ktorých sa prizeralo na prípadnú prácu nadčas už pri určení mzdy; za prácu vykonávanú vo sviatok im patrí náhradné voľno.
(3)Pracovníkovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku, pokiaľ mu mzda ušla v dôsledku sviatku. Náhrada mzdy v tejto výške patrí aj pracovníkovi za deň, v ktorom sa mu poskytlo za prácu vo sviatok náhradné voľno.
(4)Náhrada mzdy za sviatok nepatrí pracovníkovi, ktorý neospravedlnene zameškal smenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu alebo smenu nariadenú organizáciou na sviatok (§ 91 ods. 4), prípadne časť niektorej z týchto smien. O tom, či ide o neospravedlnené zameškanie smeny alebo jej časti, rozhoduje organizácia po dohode so závodným výborom. § 119 Mzda pri chybnej práci
(1)Ak zaviní pracovník, ktorý je odmeňovaný podľa sústavy robotníckych miezd, chybnou prácou nepodarok, nepatrí mu za prácu na ňom mzda. Ak možno nepodarok opraviť a ak urobí pracovník opravu sám, patrí mu mzda za prácu na tomto výrobku, nie však mzda za vykonanie opravy.
(2)Ak pracovník nepodarok nezavinil, patrí mu mzda ako za bezchybnú prácu. Táto mzda mu patrí aj vtedy, ak mu po oznámení závady príslušný vedúci neuložil zastaviť prácu alebo ak výrobok prevzala technická kontrola organizácie ako vyhovujúci.
(3)Obdobne ako pri nepodarkoch sa postupuje aj pri chybnom vykonávaní montáží, opráv, úprav a stavebných prác. § 120 Splatnosť mzdy
(1)Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie vo výplatných termínoch určených podľa zásad ustanovených vládou. Prémie a odmeny môžu sa vyplácať za dlhšie časové obdobie ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.
(2)Pri skončení pracovného pomeru je mzda za vykonanú prácu splatná v deň skončenia pracovného pomeru; prémie alebo iné premenlivé zložky mzdy, ktorých výška nie je v tomto čase ešte známa, sú splatné v najbližšom výplatnom termíne po zistení ich výšky. § 121 Výplata mzdy
(1)Mzda sa vypláca pracovníkovi v peniazoch. Naturálne pôžitky, najmä služobný byt, poskytujú sa ako súčasť mzdy alebo popri mzde len v celkom výnimočných prípadoch a najviac v rozsahu ustanovenom mzdovými alebo inými predpismi.
(2)Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku. Výnimku môže určiť organizácia s predchádzajúcim súhlasom závodného výboru, ak je to z prevádzkových dôvodov nevyhnutne potrebné. Ak sa nemôže pracovník dostaviť pre výplatu z vážnych dôvodov, prípadne ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu organizácia mzdu v deň určený pre jej výplatu, prípadne najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoj náklad a nebezpečenstvo.
(3)Pri mesačnom vyúčtovaní mzdy je organizácia povinná vydať pracovníkovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach zo mzdy. Na žiadosť pracovníka predloží mu organizácia na nahliadnutie doklady, na základe ktorých bola mzda vypočítaná.
(4)Pracovník môže na prijatie mzdy písomne splnomocniť inú osobu. Manželovi možno mzdu vyplatiť len na základe písomného splnomocnenia. Bez písomného splnomocnenia možno vyplatiť mzdu inej osobe než pracovníkovi, len pokiaľ to ustanovuje zákon.*) § 122 Zrážky zo mzdy
(1)Zrážky zo mzdy možno vykonať len na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Inak môže organizácia zraziť zo mzdy len
  1. a)daň zo mzdy,
  2. b)sumy prepadajúce štátu v dôsledku právoplatne uloženého nápravného opatrenia,
  3. c)sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadených súdom alebo národným výborom,
  4. d)peňažné tresty (pokuty) a náhrady uložené pracovníkovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov alebo sumy, ktoré je pracovník povinný uhradiť na základe právoplatného kárneho opatrenia,
  5. e)preplatky na dávkach nemocenského poistenia, pokiaľ je pracovník povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa predpisov o nemocenskom poistení,
  6. f)neprávom prijaté sumy dávok sociálneho zabezpečenia, pokiaľ je pracovník povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa predpisov o sociálnom zabezpečení,
  7. g)nevyúčtovaný preddavok na náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov,
  8. h)náborový príspevok a ostatné príspevky (ich pomernú časť), ako aj náhradu sťahovacích výdavkov, ktoré boli pracovníkovi vyplatené v nábore a ktoré je pracovník povinný podľa predpisov o tomto nábore vrátiť preto, že v organizácii neodpracoval dobu, na ktorú uzavrel pracovnú zmluvu,
  9. ch)pri skončení pracovného pomeru náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú pracovník stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
  10. i)sumy materského príspevku, ktoré je pracovníčka povinná vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa zákona o materskom príspevku.
(2)Poradie zrážok zo mzdy určí vláda. § 123 Zavádzať mzdové sústavy a ich zmeny, určovať podmienky pre prémiovanie a pre poskytovanie odmien, zavádzať a meniť normy spotreby práce a robiť opatrenia na použitie prostriedkov na mzdy organizácia môže len s predchádzajúcim súhlasom závodného výboru, pokiaľ vláda Československej socialistickej republiky po dohode s Ústrednou radou Československého revolučného odborového hnutia neupraví účasť odborových orgánov pri týchto opatreniach pre niektoré skupiny pracovníkov odchylne. Vláda Československej socialistickej republiky môže po dohode s Ústrednou radou Československého revolučného odborového hnutia vo výnimočných prípadoch ustanoviť, že pre niektoré skupiny pracovníkov je potrebný na priznanie kvalifikačnej triedy a na určenie základných miezd pracovníkom predchádzajúci súhlas závodného výboru. Druhý oddiel

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.