Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku

(2)§ 2

1. a)
2. b)
3. c)
4. d)1. 2.
5. e)
6. f)
7. g)
8. h)
9. i)
10. j)k)

(2)§ 3

(8)§ 4

(4)§ 5 § 6 Prílohy Poznámky Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 492/2004 Z. z. Názov: Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku Typ: Vyhláška Dátum schválenia: 23.08.2004 Dátum vyhlásenia: 01.09.2004 Autor: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Právna oblasť: Znalci, tlmočníci, prekladatelia Nachádza sa v čiastke: 209/2004 Vzťahy predpisu Predpis vykonáva 382/2004 Z. z. Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov Predpis je menený 626/2007 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku 605/2008 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhlášky č. 626/2007 Z. z. 47/2009 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov 254/2010 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov 213/2017 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov 492 VYHLÁŠKA Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 23. augusta 2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 33 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje: § 1

(1)Táto vyhláška ustanovuje metódy a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku znalcom. Ustanovenia osobitného predpisu1) týmto nie sú dotknuté.

(2)Podľa tejto vyhlášky sa postupuje aj v prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí alebo ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu.2) § 2 Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

1. a)majetkom majetok podniku ako celku, časť podniku, zložka majetku podniku alebo iný majetok ako majetok podniku,
2. b)podnikom veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi3) a slúžia na prevádzkovanie podniku, alebo vzhľadom na svoju povahu majú na tento účel slúžiť,
3. c)časťou podniku útvar, ktorý je organizačne a účtovne oddeliteľný,
4. d)zložkou majetku podniku 1. hmotná súčasť majetku podniku s technicko-ekonomickým určením, ktorej hodnota je vyčísliteľná nezávisle od ostatného majetku podniku, 2. nehmotná súčasť majetku podniku, ktorá vplýva na jeho výnosový potenciál a je oddeliteľná nezávisle od ostatného majetku podniku,
5. e)iným majetkom hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý vlastní iná osoba ako podnikateľ podľa osobitného zákona3) a slúži na iné účely ako na podnikanie,
6. f)cudzími zdrojmi všetky záväzky a časové rozlíšenie,
7. g)všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty,
8. h)objektivizáciou znalecké stanovenie všeobecnej hodnoty majetku zohľadňujúce technický stav, vplyv trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory,
9. i)východiskovou hodnotou nadobúdacia a znovunadobúdacia hodnota majetku v čase ohodnotenia alebo pre vybrané zložky majetku hodnota, ktorá je ustanovená v prílohách tejto vyhlášky,
10. j)účtovnou hodnotou majetku podniku alebo jeho častí hodnota vykazovaná v účtovnej evidencii alebo v inej evidencii slúžiacej ako vstupná informácia na stanovenie všeobecnej hodnoty majetku podniku,
11. k)odčerpateľným zdrojom peňažné vyjadrenie úžitku vytváraného najmä z disponibilných ziskov, výnosov alebo zo salda peňažných tokov, ktorý sa dosiahne z činnosti podniku alebo jeho častí, alebo zo zložiek majetku podniku a ktorého výška závisí od minulého vývoja podniku, od jeho súčasného postavenia na trhu, ale predovšetkým od jeho predpokladaného vývoja.

(2)Na klasifikovanie zložiek majetku podniku sa primerane použije osobitný predpis4) platný ku dňu ohodnotenia, pritom sa prihliada na ich osobitosti a technicko-ekonomické určenie. § 3

(1)Všeobecnú hodnotu majetku podniku a časti podniku stanoví znalec z odboru podnikové hospodárstvo formou znaleckého posudku podľa jeho účelu

1. a)majetkovou metódou,
2. b)podnikateľskou metódou,
3. c)kombinovanou metódou,
4. d)likvidačnou metódou alebo
5. e)porovnávacou metódou.

(2)Základné postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku podniku a časti podniku sú ustanovené v prílohe č. 1.

(3)Majetkovou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku súčtom všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku podniku znížených o všeobecnú hodnotu cudzích zdrojov ku dňu ohodnotenia.

(4)Podnikateľskou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku kapitalizáciou odčerpateľných zdrojov za hodnotené časové obdobie podnikania.

(5)Kombinovanou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku ako vážený priemer všeobecných hodnôt podniku stanovených majetkovou a podnikateľskou metódou.

(6)Likvidačnou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku pri zrušení právnickej osoby, ktoré je spojené s likvidáciou,5) ako súčet všeobecných hodnôt zložiek majetku podniku pri zohľadnení všeobecnej hodnoty cudzích zdrojov a nákladov na likvidáciu alebo pri skončení činnosti podnikateľa konkurzom ako súčet všeobecných hodnôt zložiek majetku podniku objektivizovaný koeficientom speňažiteľnosti.

(7)Porovnávacou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku zohľadnením vybraných spoločných kritérií súboru porovnateľných podnikov s využitím transakčného prístupu, vzorového prístupu alebo burzového prístupu.

(8)Stanovená výsledná všeobecná hodnota podniku a časti podniku sa zaokrúhľuje na celé slovenské tisíckoruny. § 4

(1)Všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného majetku stanoví znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou znaleckého posudku.

(2)Nehnuteľnosti a stavby na účely osobitného predpisu6) sú oprávnení hodnotiť iba znalci z odvetvia oceňovanie nehnuteľností s výnimkou lesných pozemkov mimo zastavaného územia obcí a lesných porastov, ktoré sú oprávnení hodnotiť znalci z odvetvia oceňovanie lesov, a s výnimkou poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obcí neurčenej na stavbu, ktorú sú oprávnení hodnotiť znalci z odboru poľnohospodárstvo.

(3)Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku alebo iného majetku sa postupuje podľa príloh č. 1 až 15 tejto vyhlášky, vždy s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie tejto zložky majetku.

(4)Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložiek majetku podniku alebo iného majetku, pre ktoré nie je ustanovená metodika v prílohách č. 1 až 15 vyhlášky alebo pre ktoré nebol vydaný osobitný predpis, znalec primerane použije postup zaužívaný v iných odboroch alebo iný postup, ktorý zodpovedá príslušnému stavu vedy v danom odbore, s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie uvedených zložiek majetku. § 5 Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádza znalec z podkladov, ktoré mu predložil zadávateľ znaleckého posudku. § 6 Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra 2004. Daniel Lipšic v. r. Príloha č. 1 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. ZÁKLADNÉ POSTUPY STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY PODNIKU A ČASTÍ PODNIKU 1. Majetková metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku Všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená majetkovou metódou sa stanoví takto: kde: VŠHM – všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená majetkovou metódou [Sk], – súčet všeobecných hodnôt všetkých zložiek majetku, ktoré sú predmetom ohodnotenia [Sk], VŠHCZ – všeobecná hodnota cudzích zdrojov [Sk]. 2. Podnikateľská metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku

1. a)Všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená podnikateľskou metódou pri časovo neobmedzenej životnosti podniku sa stanoví takto: VŠHP = HOZ + HT [Sk], kde VŠHP – všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená podnikateľskou metódou [Sk], HOZ – všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [Sk], HT – trvalá hodnota [Sk]. Všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia sa stanoví takto: kde HOZ – všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [Sk], OZt – odčerpateľné zdroje počas hodnoteného obdobia [Sk], i – úroková miera v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100], n – dĺžka sledovaného obdobia [rok]. Úroková miera sa stanoví takto: CK = PK + VK [Sk], kde i – vypočítaná úroková miera v percentách odrážajúca mieru rizika, priemernú nákladovosť kapitálu a štruktúru využívaného kapitálu, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100], DS – sadzba dane z príjmu v percentách, ktorá je stanovená podľa zákona o dani z príjmov pre ohodnocovaný podnik, do výpočtu sa dosadzuje v desatinnom tvare [%/100], NPK – náklady spojené s využívaním požičaného kapitálu v percentách, t. j. úrok a iné náklady platené veriteľom, ktoré sa do výpočtu dosadzujú v desatinnom tvare [%/100], PK – objem požičaného kapitálu v slovenských korunách; pozostáva zo zložiek pasív, ktorými na účel výpočtu diskontnej sadzby sú: dlhodobé bankové úvery, bežné bankové úvery, finančné výpomoci, emitované dlhopisy, zmenky, lízing, platené nájmy a iné záväzky [Sk], NVK – náklady vlastného kapitálu v percentách, t. j. podiel na zisku očakávaný a získavaný vlastníkom za vklad svojho kapitálu do podniku, ktoré sa do výpočtu dosadzujú v desatinnom tvare [%/100], VK – objem vlastného kapitálu v slovenských korunách pozostáva zo zložiek pasív, ktorými na účel výpočtu je vlastné imanie [Sk], CK – celkový kapitál (súčet vlastného kapitálu a požičaného kapitálu) [Sk]. Trvalá hodnota sa stanoví takto: kde HT – trvalá hodnota [Sk], OZn+1 – objem odčerpateľných zdrojov v roku nasledujúcom po sledovanom období [Sk], i – úroková miera v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100], g – trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100], n – dĺžka sledovaného obdobia [rok]. Trvalá hodnota (HT) je všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov podniku a častí podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období, zohľadňujúca predpoklady podniku vytvárať odčerpateľné zdroje počas časovo neobmedzeného obdobia, ktorá je prepočítaná na súčasnú hodnotu k dátumu ohodnotenia. Trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov (
2. g)vyjadruje percentuálnu medziročnú zmenu schopnosti podniku vytvárať odčerpateľné zdroje, ktorá závisí od stavu podniku ku dňu ohodnotenia a od jeho vývoja počas sledovaného obdobia v rámci jeho odvetvia v kontexte s jeho históriou. Trvale udržateľná miera rastu sa v znaleckom posudku stanoví v súlade so zaužívanými postupmi odbornej praxe (Gordonov model, geometrické rady, aritmetické rady a pod.) a vybraný metodický postup sa v znaleckom posudku opíše.
3. b)Všeobecná hodnota podniku a častí podniku vymedzená podnikateľskou metódou pri časovo obmedzenej životnosti podniku sa stanoví takto: VŠHP = HOZ + HK [Sk], kde VŠHP – všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená podnikateľskou metódou pri časovo obmedzenej životnosti podniku [Sk], HOZ – hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [Sk], HK – konečná hodnota podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období, ktorá sa stanoví takto: kde HK – konečná hodnota podniku a častí podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období, ktorá je prepočítaná na súčasnú hodnotu k dátumu ohodnotenia [Sk], LPn+1 – predpokladaný čistý výnos zo speňaženia majetku v roku nasledujúcom po sledovanom období (likvidačný prebytok) [Sk], i – úroková miera v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100], n – dĺžka sledovaného obdobia [rok]. 3. Likvidačná metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku
4. a)Všeobecná hodnota podniku a časti podniku stanovená pri skončení podnikateľskej činnosti likvidáciou predstavuje hodnotu majetku podniku a časti podniku stanovenú likvidačnou metódou k určitému dátumu, ktorá ostáva vlastníkovi po predaji majetku, po splatení všetkých cudzích zdrojov vrátane odmeny likvidátora a všetkých nákladov na likvidáciu. Stanoví sa takto: kde: VŠHL – všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená likvidačnou metódou [Sk], – súčet všeobecných hodnôt všetkých zložiek majetku, ktoré sú predmetom ohodnotenia [Sk], VŠHCZ – všeobecná hodnota cudzích zdrojov [Sk], VŠHNL – všeobecná hodnota nákladov súvisiacich s likvidáciou (napr. odmena likvidátora, odmeny za znalecké posudky, likvidácia škôd, vyraďovanie investičného majetku, nárok zamestnancov na odstupné a pod.) [Sk].
5. b)Všeobecná hodnota podniku a časti podniku pri skončení podnikateľskej činnosti konkurzom sa stanoví likvidačnou metódou takto: kde VŠHLK – všeobecná hodnota podniku stanovená likvidačnou metódou [Sk], – súčet všeobecných hodnôt všetkých zložiek majetku, ktoré sú predmetom ohodnotenia [Sk], VŠHFÚ – všeobecná hodnota finančných účtov, ktorými sa rozumejú peniaze v pokladni a ceniny, účty v bankách, pričom pri tejto metóde ku všeobecnej hodnote finančných účtov nepatrí všeobecná hodnota krátkodobého finančného majetku, kS – súhrnný koeficient speňažiteľnosti majetku ako celku zohľadňujúci mimoriadne špecifiká, ktoré sa nebrali do úvahy pri stanovení všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku a majú vplyv na výslednú všeobecnú hodnotu majetku ako celku. Výšku súhrnného koeficientu speňažiteľnosti a v ňom zahrnuté mimoriadne špecifiká znalecká organizácia preskúmateľne zdôvodní. Spravidla sa koeficient speňažiteľnosti rovná približne 1,0 [–]. Všeobecná hodnota majetku, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávok oddelených veriteľov a tovaru pod colným dohľadom, sa v znaleckom posudku stanoví aj samostatne. 4. Kombinovaná metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku kde VŠHK – všeobecná hodnota podniku a časti podniku vypočítaná kombinovanou metódou [Sk], VŠHP – všeobecná hodnota podniku a časti podniku stanovená podnikateľskou metódou [Sk], VŠHM – všeobecná hodnota podniku a časti podniku stanovená majetkovou metódou [Sk], a – váha korigujúca podnikateľskú hodnotu podniku [–], b – váha korigujúca majetkovú hodnotu podniku [–]. V prípadoch, keď sa všeobecná hodnota stanovená podnikateľskou a majetkovou metódou približne rovnajú, alebo v prípadoch, keď je všeobecná hodnota stanovená podnikateľskou metódou vyššia, platí a = b = 1. V ostatných prípadoch platí: a > b. 5. Porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku Všeobecná hodnota podniku a častí podniku podľa transakčného prístupu sa stanoví porovnaním so vzorovými podnikmi rovnakého odvetvia a zamerania, porovnateľnej veľkosti a štruktúry, ktoré boli kúpené alebo predané v nedávnom čase. Hodnota podniku alebo jeho častí sa stanoví pomocou cenových násobkov vybraných ukazovateľov vzorových podnikov, ktoré sa použijú na ohodnocovaný podnik alebo časť podniku. Všeobecná hodnota podniku alebo jeho častí podľa vzorového prístupu sa stanoví porovnaním so vzorovými podnikmi sumarizáciou finančných ukazovateľov po zohľadnení rizikových faktorov, kontrolných príplatkov, diskontov predajnosti. Všeobecná hodnota podniku alebo jeho častí podľa burzového prístupu sa stanoví ako súčet diskontovaných budúcich dividend počas sledovaného obdobia a očakávanej majetkovej hodnoty na konci sledovaného obdobia. Výber použitých metód stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a časti podniku znalec právnická osoba jednoznačne zdôvodní. Príloha č. 2 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY NEHMOTNÉHO MAJETKU 1. Všeobecná hodnota zriaďovacích nákladov Všeobecná hodnota zriaďovacích nákladov sa stanoví len pri tých zložkách majetku, ktoré k dátumu ohodnotenia vykazujú majetkovú podstatu. Všeobecná hodnota sa stanovuje podľa príloh tejto vyhlášky a tiež na základe technicko-ekonomického určenia zriaďovacích nákladov. 2. Všeobecná hodnota softvéru Všeobecná hodnota softvéru sa stanoví v závislosti od jeho využitia pri činnosti podniku a prínosu pri realizovaní jeho podnikateľských aktivít. Všeobecnú hodnotu stanoví znalec príslušného znaleckého odboru. 3. Všeobecná hodnota nehmotných výsledkov výskumnej a obdobnej činnosti a všeobecná hodnota oceniteľných práv Stanoví sa
6. a)metódou licenčnej analógie v prípade licencií, patentov, ochranných známok a iných obchodovateľných súčastí nehmotného majetku alebo
7. b)metódou kapitalizácie odčerpateľných zdrojov; základom je stanovenie dĺžky obdobia v rokoch, počas ktorého sa nehmotný majetok bude využívať; výpočet objemu odčerpateľných zdrojov, ktoré sa vytvárajú využívaním ohodnocovaného nehmotného majetku; stanovenie podielu, ktorý pripadá na ohodnocovaný nehmotný majetok podniku z vytváraných odčerpateľných zdrojov, podľa vzťahu VŠHNIM = SHOZ . pNIM [Sk], kde VŠHNIM – všeobecná hodnota nehmotného majetku podniku. kde n – počet rokov používania nehmotného majetku podniku [rok], SHOZ – súčasná hodnota budúcich odčerpateľných zdrojov ku dňu vypracovania znaleckého posudku [Sk], pNIM – percentuálny podiel, ktorým sa ohodnocovaný nehmotný majetok podieľa na tvorbe odčerpateľných zdrojov, ktorý sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100], i – úroková miera v percentách vypočítaná podľa prílohy č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. 4. Iný nehmotný majetok Člení sa na goodwill a know-how. Všeobecná hodnota goodwillu sa stanoví ako
8. a)rozdiel medzi podnikateľskou a majetkovou hodnotou VŠHG = VŠHP – VŠHM [Sk], kde VŠHG – všeobecná hodnota goodwillu [Sk], VŠHP – všeobecná hodnota podniku alebo časti podniku stanovená podnikateľskou metódou [Sk], VŠHM – všeobecná hodnota podniku alebo časti podniku stanovená majetkovou metódou [Sk], alebo ako
9. b)súčasná hodnota rozdielu medzi hodnotou odčerpateľných zdrojov a súčinom miery rentability investovaného kapitálu a všeobecnou hodnotou majetku podniku kde OZt – objem odčerpateľných zdrojov v čase t [Sk], VŠHM – všeobecná hodnota podniku alebo časti podniku stanovená majetkovou metódou [Sk], n – počet rokov používania nehmotného majetku podniku [rok], i1 – rentabilita investovaného kapitálu v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100], i2 – úroková miera v percentách vypočítaná podľa prílohy č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Všeobecná hodnota goodwillu sa stanoví len v prípade, ak predmetom ohodnotenia je podnik ako celok, prípadne časť podniku. Všeobecná hodnota know-how sa stanoví metódou kapitalizácie odčerpateľných zdrojov. Stanoví sa dĺžka obdobia v rokoch, počas ktorého sa know-how bude využívať, vypočíta sa objem odčerpateľných zdrojov, ktoré sa vytvárajú využívaním ohodnocovaného know-how, stanoví sa podiel, ktorý pripadá na ohodnocované know-how z vytváraných odčerpateľných zdrojov. VŠHNIM = SHOZ . pNIM [Sk], kde VŠHNIM – všeobecná hodnota know-how podniku, kde n – počet rokov používania know-how podniku [rok], SHOZ – súčasná hodnota budúcich odčerpateľných zdrojov ku dňu vypracovania znaleckého posudku [Sk], pNIM – percentuálny podiel, ktorým sa ohodnocované know-how podieľa na tvorbe budúcich odčerpateľných zdrojov; do výpočtu sa dosadzuje v desatinnom tvare [%/100], i – úroková miera v percentách vypočítaná podľa prílohy č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Príloha č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. POSTUP STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY NEHNUTEĽNOSTÍ A STAVIEB A. ZÁKLADNÉ POJMY A NÁZVOSLOVIE 1. Všeobecná hodnota (VŠH) Všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. 2. Východisková hodnota stavieb (VH) Východisková hodnota je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty. 3. Technická hodnota (TH) Technická hodnota je znalecký odhad východiskovej hodnoty stavby znížený o hodnotu zodpovedajúcu výške opotrebovania. 4. Výnosová hodnota (HV) Výnosová hodnota je znalecký odhad súčasnej hodnoty budúcich disponibilných výnosov z využitia nehnuteľnosti formou prenájmu, diskontovaných rizikovou (diskontnou) sadzbou. 5. Stavby1) Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. B. ZÁKLADNÉ POSTUPY OHODNOCOVANIA NEHNUTEĽNOSTÍ A STAVIEB Všeobecná hodnota sa stanoví týmito metódami:
10. a)porovnávacia metóda,
11. b)kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahovať výnos formou prenájmu),
12. c)výnosová metóda (použije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahovať výnos),
13. d)metóda polohovej diferenciácie. Výber vhodnej metódy vykoná znalec. Výber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Podľa účelu znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne, pričom v závere bude po zdôvodnení uvedená len všeobecná hodnota určená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty. Pri ohodnocovaní nehnuteľností a stavieb nemocníc a zdravotníckych zariadení sa ako jedna z metód vždy použije metóda polohovej diferenciácie a pri hodnotení faktorov sa zohľadňuje najmä faktor – súčasný technický stav. C. TECHNICKÁ HODNOTA STAVIEB C.1 Výpočet východiskovej hodnoty (VH) Výpočet sa vykoná na báze rozpočtových ukazovateľov. Rozpočtový ukazovateľ musí byť preskúmateľný, tzn. vybraný ukazovateľ sa musí presne identifikovať názvom, zatriedením do číselníka klasifikácie stavieb a jednotkovou hodnotou určenou podľa verejne publikovaných katalógov určených ministerstvom, z ktorého bol vybraný alebo vytvorený. Jednotková hodnota sa preskúmateľným spôsobom upraví podľa jednotlivých charakteristík hodnoteného objektu (výška podlaží, plocha podlaží, vybavenosť objektu, konštrukčno-materiálová charakteristika a pod.) a prepočíta sa do cenovej úrovne k termínu, ku ktorému sa vykonáva ohodnotenie. Východisková hodnota sa stanoví podľa základného vzťahu VH = M . (RU . kCU . kV . kZP . kVP . kK . kM ) [Sk], kde M – počet merných jednotiek. Udáva počet merných jednotiek hodnoteného objektu vypočítaných podľa technickej normy, na ktorej základe bol zostavený vybraný rozpočtový ukazovateľ. RU – rozpočtový ukazovateľ Rozumie sa hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú jednotku porovnateľného objektu z katalógov rozpočtových ukazovateľov určených ministerstvom alebo stanovená tvorbou rozpočtového ukazovateľa na mernú jednotku hodnoteného objektu podľa katalógov rozpočtových ukazovateľov určených ministerstvom. Výber porovnateľného objektu (rozpočtového ukazovateľa) sa vykoná podľa zatriedenia hodnoteného objektu do číselníka príslušnej klasifikácie stavieb, na základe ktorej bol použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov zostavený. Hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú jednotku stavebného objektu, ktorý nie je uvedený v katalógoch určených ministerstvom, môže byť vytvorená cenovou kalkuláciou (ponukovým rozpočtom) alebo na základe nákladov na obstaranie. kCU – koeficient vyjadrujúci vývoj cien Vyjadruje vývoj cien stavebných prác medzi termínom ohodnotenia a obdobím, pre ktoré bol zostavený rozpočtový ukazovateľ porovnateľného objektu. Koeficient sa určí pomocou verejne publikovaných indexov vývoja cien stavebných prác a materiálov v stavebníctve vydávaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky po jednotlivých štvrťrokoch pre odbor stavebníctvo ako celok. V prípade, že k termínu ohodnotenia neboli aktuálne indexy verejne publikované, použijú sa posledné známe. kV – koeficient vplyvu vybavenosti hodnoteného objektu Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavení porovnateľného a hodnoteného objektu. Vypočíta sa podľa vzťahu kde kSi – koeficient štandardu i-tej konštrukcie alebo vybavenia zohľadňujúci štandardné, podštandardné alebo nadštandardné vybavenie. V prípade, ak sa v cenových podieloch porovnateľného objektu uvedených v katalógoch rozpočtových ukazovateľov nachádza konštrukcia alebo vybavenie, ktoré sa na hodnotenom objekte nevyskytuje, koeficient sa rovná nule. V prípade, keď je hodnotená konštrukcia alebo vybavenie podštandardné, je koeficient menší ako 1,00 a v prípade, keď je nadštandardné, je väčší ako 1,00. Pri určovaní koeficientu sa zohľadňuje aj podiel hodnotenej konštrukcie alebo vybavenia na stavbe ako celku, cpi – cenový podiel i-tej konštrukcie alebo vybavenia vybraného porovnateľného objektu uvedený v katalógoch rozpočtových ukazovateľov, cpnj – cenový podiel j-tej konštrukcie alebo vybavenia navyše, ktorý sa nevyskytuje v cenových podieloch porovnateľného objektu uvedených v katalógoch rozpočtových ukazovateľov a zistí sa z pomeru odhadnutých alebo preukázateľných obstarávacích nákladov na jej vybudovanie v čase a mieste ohodnotenia k východiskovej hodnote hodnoteného objektu. Vo výnimočných prípadoch možno koeficient stanoviť zdôvodneným odborným odhadom. V prípade zhodného výberu porovnateľného objektu oproti hodnotenému objektu sa koeficient rovná 1,0. kZP – koeficient vplyvu zastavanej plochy hodnotenej stavby Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavení závislých od zastavanej plochy v porovnaní s priemernou zastavanou plochou hodnotenej a porovnateľnej stavby. Na výpočet koeficientu sa použijú primerané vzťahy vzhľadom na použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov. Priemerná zastavaná plocha sa vypočíta ako aritmetický priemer zastavaných plôch všetkých reprezentatívnych podlaží. kVP – koeficient vplyvu konštrukčnej výšky podlaží hodnotenej stavby Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavenia závislých od konštrukčnej výšky v porovnaní s priemernou konštrukčnou výškou hodnotenej a porovnateľnej stavby. Na výpočet koeficientu sa použijú primerané vzťahy vzhľadom na použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov. Priemerná konštrukčná výška sa vypočíta ako vážený priemer konštrukčných výšok všetkých podlaží stavby alebo jej časti. Ako váha sa použije veľkosť zastavanej plochy príslušného podlažia. kK – koeficient konštrukčno-materiálovej charakteristiky Vyjadruje rozdiel ceny v závislosti od použitého materiálu nosnej konštrukcie stavby, ak to nebolo zohľadnené v kV. Pri výbere porovnateľného objektu s rovnakou konštrukčno-materiálovou charakteristikou hodnoteného objektu sa tento koeficient rovná 1,0. kM – koeficient vyjadrujúci územný vplyv Vyjadruje zvýšené, resp. znížené náklady na výstavbu v danom mieste z dôvodu dopravných vzdialeností, možnosti zariadenia staveniska a pod. Pri stavbách, ktoré majú vo zvislom alebo vodorovnom členení časť, ktorá sa typom konštrukcie alebo účelom výrazne líši podľa zatriedenia do klasifikácie stavieb (napr. dielne s kanceláriami na hornom podlaží, bytové domy s obchodmi na prvom nadzemnom podlaží, výrobné haly s administratívnymi alebo technickými prístavbami a pod.), východisková hodnota sa môže vypočítať ako súčet ohodnotení jednotlivých častí. Pri vodorovnom delení sa obstavaný priestor základov a strechy, t. j. spoločných častí stavby, rozdelí podľa pomerov obstavaného priestoru vrchnej stavby jednotlivých častí. Obdobným spôsobom sa postupuje pri vstavbách v halových objektoch. Obstavaný priestor halového objektu sa neznižuje o obstavaný priestor vstavby, výnimku tvorí zvisle oddeliteľná (samostatná) časť. V koeficiente vybavenosti halového objektu sa nezohľadňuje vybavenie vstavby a naopak. Ak obstavaný priestor časti stavby, ktorá sa typom konštrukcie alebo účelom výrazne líši podľa zatriedenia do klasifikácie stavieb, tvorí nevýrazný podiel z celkového obstavaného priestoru stavby, ohodnotenie sa vykoná podľa prevažujúcej časti. Pri inžinierskych stavbách, bytoch a nebytových priestoroch sa koeficienty vplyvu zastavanej plochy a vplyvu výšky podlaží spravidla nepoužijú. Nedokončené a poškodené stavby Nedokončenými stavbami sa rozumejú rozostavané stavby, nadstavby a prístavby v čase od začatia výstavby do vydania kolaudačného rozhodnutia stavebným úradom alebo stavby, na ktorých sa vykonáva rekonštrukcia a modernizácia. Začiatkom výstavby sa na účely tejto vyhlášky rozumie fyzické začatie stavebných prác na hodnotenom objekte. Východisková hodnota stavby, na ktorej sa s výstavbou nezačalo, sa nepočíta. Východisková hodnota nedokončenej stavby sa vypočíta ako východisková hodnota stavby dokončenej na základe projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom (ak taká projektová dokumentácia nie je alebo ak nie je v súlade so skutkovým stavom, tak podľa predpokladaného stavu stavby po jej dokončení) s tým, že sa odpočet východiskovej hodnoty nevyhotovených a nedokončených konštrukcií a vybavení vykoná podľa ich pomerného percentuálneho zastúpenia na celej stavbe. Obdobným spôsobom sa postupuje pri poškodených stavbách. Za poškodenie sa nepovažuje fyzické alebo morálne starnutie jednotlivých konštrukcií alebo vybavení, ani dôsledky zanedbanej údržby hodnoteného objektu. C.2 Výpočet technického stavu (TS) a hodnoty vyjadrujúcej opotrebenie stavby (HO) Technický stav sa vypočíta podľa vzťahu TS = 100 – O [%], kde O – opotrebenie stavby [%]. Opotrebenie stavby sa uvádza v percentách a zodpovedá znehodnoteniu technického stavu stavby v závislosti od veku, predpokladanej životnosti, spôsobu užívania stavby, údržby stavby a pod. Opotrebenie stavby sa vypočíta
14. a)lineárnou metódou,
15. b)analytickou metódou. Opotrebenie nadstavieb, prístavieb a samostatne ohodnocovaných častí stavby sa pri lineárnej metóde vypočíta samostatne za každý rok ich veku rovnakým spôsobom, ale ukončenie predpokladanej životnosti sa určí vždy pre celú stavbu k rovnakému roku. Celkové opotrebenie stavby sa pri lineárnej metóde môže vypočítať ako vážený priemer opotrebení jednotlivých častí stavby, kde váhou je merná jednotka použitá pri výpočte východiskovej hodnoty. Opotrebenie nedokončených stavieb určí znalec odborným odhadom. Pri výpočte opotrebenia sa používajú tieto pojmy: Vek stavby (V) – vypočíta sa ako rozdiel roku, ku ktorému sa ohodnotenie vykonáva, a roku, v ktorom nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie. V prípadoch, keď došlo k užívaniu stavby skôr, vypočíta sa vek tak, že od roku, ku ktorému sa ohodnotenie vykonáva, sa odpočíta rok, v ktorom sa preukázateľne stavba začala užívať. Ak nemožno vek stavby takto zistiť, počíta sa podľa iného dokladu, a ak nie je ani taký doklad, určí sa zdôvodneným odborným odhadom. Základná životnosť stavby (ZZ) – rozumie sa predpokladaná životnosť daného typu stavieb s ohľadom na ich konštrukčno-materiálové riešenie a zatriedenie do klasifikácie. Udáva sa v rokoch. Životnosť stavby (Z) – rozumie sa celková predpokladaná životnosť stavby pri bežnej údržbe od jej vzniku až do úplného zániku. Udáva sa v rokoch. Životnosť stavby určuje znalec s prihliadnutím na jej konštrukčno-materiálové riešenie, technický stav, spôsob a intenzitu užívania a vykonávanú údržbu. Na určenie životnosti stavby možno použiť vzťah Z = V + T [rok], kde V – vek stavby [rok], T – znalcom určená zostatková životnosť stavby od roku, ku ktorému sa vykonáva ohodnotenie [rok]. Hodnota vyjadrujúca opotrebenie (HO) sa vypočíta ako súčet hodnôt vyjadrujúcich opotrebenie jednotlivých častí stavby podľa vzťahu kde Oi – opotrebenie i-tej časti stavby [%], VHi – východisková hodnota i-tej časti stavby [Sk], n – počet častí stavby [–]. C.3 Výpočet technickej hodnoty (TH) Výpočet sa vykoná podľa vzťahu alebo TH = VH – HO [Sk], kde TH – technická hodnota stavby [Sk], TS – technický stav stavby [%], VH – východisková hodnota stavby [Sk], HO – hodnota vyjadrujúca opotrebenie stavby [Sk]. D. VŠEOBECNÁ HODNOTA STAVIEB (VŠHS) D.1 Porovnávacia metóda Pri výpočte sa používa transakčný prístup. Na porovnanie je potrebný súbor aspoň troch nehnuteľností a stavieb. Porovnanie treba vykonať na mernú jednotku (obstavaný priestor, zastavaná plocha, podlahová plocha, dĺžka, kus a pod.) s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných objektov a ohodnocovaného objektu. Hlavné faktory porovnávania:
16. a)ekonomické (dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.),
17. b)polohové (miesto, lokalita, atraktivita a pod.),
18. c)konštrukčné a fyzické (štandard, nadštandard, podštandard, príslušenstvo a pod.). Podklady na porovnanie (doklad o prevode alebo prechode nehnuteľnosti, prípadne ponuky realitných kancelárií) musia byť identifikovateľné. Pri porovnávaní sa musia vylúčiť všetky vplyvy mimoriadnych okolností trhu (napr. príbuzenský vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim, stav tiesne predávajúceho alebo kupujúceho a pod). Pri výpočte sa môže použiť aj matematická štatistika. Na toto porovnanie je potrebný tak veľký súbor, aby boli splnené známe a platné testy matematickej štatistiky. D.2 Kombinovaná metóda Vypočíta sa podľa vzťahu kde HV – výnosová hodnota stavieb [Sk], TH – technická hodnota stavieb [Sk], a – váha výnosovej hodnoty [–], b – váha technickej hodnoty, spravidla sa rovná 1,00 [–]. Za výnosovú hodnotu dosadzujeme hodnotu stavieb bez výnosu z pozemkov. V prípadoch, keď sa výnosová hodnota stavieb približne rovná súčtu alebo je vyššia ako technická hodnota stavieb, spravidla platí: a = b = 1. V ostatných prípadoch platí: a > b. Výnosová hodnota (HV) Výnosová hodnota stavieb sa vypočíta kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov počas časovo neobmedzeného obdobia alebo kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov počas časovo obmedzeného obdobia s následným predajom. Spôsob výpočtu určí znalec. Kapitalizácia budúcich výnosov počas časovo neobmedzeného obdobia Výnosová hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu kde OZ – odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos so zohľadnením kapitalizovaného odpisu [Sk/rok], k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Minimálna výška úrokovej miery v percentách sa rovná 1,5-násobku diskontnej sadzby zverejnenej Národnou bankou Slovenska. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu. Kapitalizovaný odpis sa spravidla vypočíta podľa vzťahu kde OK – kapitalizovaný odpis [Sk/rok], ZZ – základná životnosť [rok], v prípade súboru stavieb sa dosadzuje základná životnosť určená váhovým priemerom, k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Minimálna výška úrokovej miery v percentách sa rovná 1,5-násobku diskontnej sadzby zverejnenej Národnou bankou Slovenska. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu. Kapitalizácia budúcich výnosov počas časovo obmedzeného obdobia s následným predajom Výnosová hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu kde OZt – odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos v období t [Sk/rok], n – časové obdobie výnosovosti v rokoch uvažované pre výpočet, k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Minimálna výška úrokovej miery v percentách sa rovná 1,5-násobku diskontnej sadzby zverejnenej Národnou bankou Slovenska. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu. HL – likvidačná hodnota stavieb [Sk]. Likvidačná hodnota (HL) sa vypočíta podľa vzťahu HL = VŠH – NL [Sk], kde VŠH – všeobecná hodnota stavieb vypočítaná metódou polohovej diferenciácie v čase ohodnotenia [Sk], NL – odhadované náklady spojené s prevodom nehnuteľnosti, najmä daň z prevodu nehnuteľnosti podľa daňového zákona, náklady na inzerciu, náklady na poplatky a pod. Odčerpateľný zdroj v období t (OZ) Odčerpateľným zdrojom sa rozumie ročný disponibilný výnos z využívania nehnuteľnosti formou prenájmu. Vypočíta sa ako rozdiel hrubého výnosu a nákladov na využívanie nehnuteľnosti (prevádzkových, správnych nákladov, nákladov na údržbu a pod.) znížený o odhad predpokladaných strát výnosu z nájomného s ohľadom na typ majetku, jeho polohu, využiteľnosť a pod. Hrubý výnos sa vypočíta za predpokladu 100 % prenajatia objektu ako súčin ročnej nájomnej sadzby a mernej jednotky (napr. m2 podlahovej plochy, podlažie, miestnosť, budova a pod.) Nájomné sadzby sa určia z uzatvorených nájomných zmlúv. Ak sa nájomné sadzby nedajú zistiť pre nedostatok podkladov alebo ak sa odlišujú od dosiahnuteľných výnosov pri riadnom obhospodarovaní majetku alebo stavby (príp. ich časti) nie sú v čase ohodnotenia prenajaté, vychádza sa z nájomných sadzieb, ktoré sa pri riadnom obhospodarovaní majetku dajú trvalo dosiahnuť. Náklady na využívanie nehnuteľnosti sa určia podľa predložených dokladov, najmä platobného výmeru na daň z nehnuteľností, poistnej zmluvy a pod., prípadne odhadom z východiskovej hodnoty alebo hrubého výnosu s ohľadom na veľkosť majetku a predpokladanú výšku pri jeho riadnom obhospodarovaní. Do nákladov sa nezahŕňajú náklady, ktoré sú nájomníkom platené osobitne, alebo náklady, o ktoré je znížená sadzba nájomného použitá pri výpočte hrubého výnosu. D.3 Metóda polohovej diferenciácie Metódou polohovej diferenciácie sa spravidla samostatne stanoví všeobecná hodnota pre
19. a)stavby s výnimkou bytov a nebytových priestorov,
20. b)byty a nebytové priestory. D.3.1 Stavby s výnimkou bytov a nebytových priestorov Vypočíta sa podľa základného vzťahu VŠHS= TH . kPD [Sk], kde TH – technická hodnota stavby [Sk], kPD – koeficient polohovej diferenciácie vyjadrujúci vplyv polohy a ostatných faktorov vplývajúcich na všeobecnú hodnotu v mieste a čase [–] podľa metodiky určenej ministerstvom. Koeficient polohovej diferenciácie sa môže stanoviť pre skupinu stavieb alebo jednotlivo pre každú stavbu. Pri určení koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom zohľadnia spravidla tieto faktory: – trh s nehnuteľnosťami – kúpna sila obyvateľstva, – poloha nehnuteľnosti v danej obci – vzťah k centru obce, – súčasný technický stav nehnuteľnosti, – prevládajúca zástavba v okolí nehnuteľnosti, – príslušenstvo nehnuteľnosti, – typ nehnuteľnosti, – pracovné možnosti obyvateľstva, – skladba obyvateľstva v mieste stavby, – orientácia nehnuteľnosti k svetovým stranám, – konfigurácia terénu, – pripravenosť inžinierskych sietí v blízkosti stavby, – doprava v okolí nehnuteľnosti, – občianska vybavenosť, – prírodná lokalita v bezprostrednom okolí stavby, – kvalita životného prostredia v bezprostrednom okolí stavby, – možnosti zmeny v zástavbe – územný rozvoj, – možnosti ďalšieho rozšírenia, – dosahovanie výnosu z nehnuteľnosti, – názor znalca, – iné faktory. D.3.2 Byty a nebytové priestory Vypočíta sa podľa základného vzťahu VŠHB = TH . kPD [Sk], kde TH – technická hodnota bytu, nebytového priestoru [Sk], kPD – koeficient polohovej diferenciácie vyjadrujúci vplyv polohy a ostatných faktorov vplývajúcich na všeobecnú hodnotu v mieste a čase [–]. Pri určení koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom zohľadnia spravidla tieto faktory: – trh s bytmi v danej lokalite – na sídlisku, – poloha bytového domu v danej obci – vzťah k centru obce, – súčasný technický stav bytu a bytového domu, – prevládajúca zástavba v bezprostrednom okolí bytového domu, – príslušenstvo bytového domu, – vybavenosť a príslušenstvo bytu, – pracovné možnosti obyvateľstva – miera nezamestnanosti, – skladba obyvateľstva v obytnom dome – na sídlisku, – orientácia obytných miestností k svetovým stranám, – umiestnenie bytu v bytovom dome, – počet bytov vo vchode – v bloku, – doprava v okolí bytového domu, – občianska vybavenosť v okolí bytového domu, – prírodná lokalita v bezprostrednom okolí bytového domu, – kvalita životného prostredia v bezprostrednom okolí bytového domu, – názor znalca, – iné faktory. D.4 Stavby určené na odstránenie Všeobecná hodnota stavieb, ktoré príslušný stavebný úrad nariadil alebo povolil odstrániť, sa vypočíta ako rozdiel všeobecnej hodnoty použiteľného materiálu, ktorý možno získať odstránením stavby, a nákladov na odstránenie stavby s odprataním nevyužiteľného materiálu a jeho uložením na skládku. Všeobecná hodnota stavby určenej na odstránenie na účely tejto vyhlášky nemôže byť záporná. E. VŠEOBECNÁ HODNOTA POZEMKOV (VŠHPOZ) E.1 Porovnávacia metóda Pri výpočte sa používa transakčný prístup. Na porovnanie je potrebný súbor aspoň troch pozemkov. Porovnanie treba vykonať na mernú jednotku (1 m2 pozemku)s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného pozemku. Pri porovnávaní trvalých porastov bez pozemkov sa merná jednotka určí v závislosti od ich druhu (napríklad kus, 1 ha plochy a pod.). Hlavné faktory porovnávania:
21. d)ekonomické (napríklad dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.),
22. e)polohové (napríklad miesto, lokalita, atraktivita, prístup a pod.),
23. f)fyzické (napríklad infraštruktúra a možnosť zástavby pri stavebných pozemkoch; kvalita pôdy a kvalita výsadby pri ostatných pozemkoch a pod.). Podklady na porovnanie (doklad o prevode alebo prechode nehnuteľnosti, prípadne ponuky realitných kancelárií) musia byť identifikovateľné. Pri porovnávaní sa musia vylúčiť všetky vplyvy mimoriadnych okolností trhu (napr. príbuzenský vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim, stav tiesne predávajúceho alebo kupujúceho a pod). Pri výpočte sa môže použiť aj matematická štatistika. Na toto porovnanie je potrebný tak veľký súbor, aby boli splnené známe a platné testy matematickej štatistiky. E.2 Výnosová metóda Výnosová hodnota pozemkov sa vypočíta kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov počas časovo neobmedzeného obdobia podľa vzťahu kde OZ – odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos dosiahnuteľný pri riadnom hospodárení formou prenájmu pozemku. Pri poľnohospodárskych a lesných pozemkoch je možné v odôvodnených prípadoch použiť disponibilný výnos z poľnohospodárskej alebo lesnej výroby. Stanoví sa ako rozdiel hrubého výnosu a nákladov [Sk/rok], k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Minimálna výška úrokovej miery v percentách sa rovná 1,5-násobku diskontnej sadzby zverejnenej Národnou bankou Slovenska. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu. E.3 Metóda polohovej diferenciácie E.3.1 Všeobecná hodnota pozemkov v zastavanom území obcí, nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov uvedených vo vyhláške2) v prílohe č. 1 časti C okrem pozemkov podľa oddielu 3 písm.
24. ch)a všeobecná hodnota pozemkov mimo zastavaných území obcí určených na stavbu územným plánom zóny alebo plánom sídelného útvaru, právoplatným rozhodnutím o umiestnení stavby alebo právoplatným stavebným povolením vydaným v spojenom územnom a stavebnom konaní alebo pozemkov zastavaných hlavnou stavbou sa vypočíta podľa základného vzťahu VŠHPOZ = M . VŠHMJ [Sk], kde M – výmera pozemku v m2, VŠHMJ – jednotková všeobecná hodnota pozemku v Sk/m2. Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov. Jednotková všeobecná hodnota pozemkov sa stanoví podľa vzťahu VŠHMJ = VHMJ . kPD [Sk/m2], kde VHMJ – jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa stanoví podľa tabuľky: Klasifikácia obce – názov alebo údaj podľa počtu obyvateľov VHMJ Sk/m2
25. a)Bratislava 2000,00
26. b)Krajské mestá: Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava, Žilina, Košice, Banská Bystrica a mestá: Piešťany, Vysoké Tatry, Trenčianske Teplice 800,00
27. c)Mestá: Poprad, Zvolen, Liptovský Mikuláš, Martin 500,00
28. d)Ostatné okresné mestá so sídlom okresných alebo obvodných úradov 300,00
29. e)Ostatné obce nad 15 000 obyvateľov 200,00
30. f)Ostatné obce od 5 000 do 15 000 obyvateľov 150,00
31. g)Ostatné obce od 2 000 do 5 000 obyvateľov 100,00
32. h)Ostatné obce do 2 000 obyvateľov 50,00 Obce a lokality v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie alebo rekreáciu môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 70 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V prípade záujmu o iné druhy nehnuteľností môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 50 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V takých prípadoch sa koeficient polohovej diferenciácie vzťahuje k obci, z ktorej vyplýva zvýšený záujem. kPD je koeficient polohovej diferenciácie, vypočíta sa podľa vzťahu kPD = kS . kV . kD . kP . kI . kZ [–], kde kS – koeficient všeobecnej situácie (0,70 – 2,00) sa stanoví takto: Všeobecná situácia kS 1. poľnohospodárske oblasti značne vzdialené od obcí, 0,70 – 0,80 2. stavebné územie obcí do 5 000 obyvateľov, okrajové priemyslové a poľnohospodárske časti obcí a miest do 10 000 obyvateľov 0,80 – 0,90 3. obytné časti obcí a miest od 5 000 do 10 000 obyvateľov a časti rekreačných oblastí, centrá obcí do 5 000 obyvateľov, obytné časti na predmestiach a priemyslové a poľnohospodárske oblasti miest do 50 000 obyvateľov 0,90 – 1,10 4. centrá miest od 10 000 do 50 000 obyvateľov, obytné časti miest nad 50 000 obyvateľov a ich rýchlo dostupné predmestia, prednostné oblasti vilových alebo rodinných domov v centre i mimo centra mesta, oblasti rekreačných domčekov v dôležitých centrách turistického ruchu, priemyslové a poľnohospodárske oblasti miest nad 50 000 obyvateľov 1,00 – 1,30 5. veľmi dobré obchodné a obytné časti v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov, obytné časti miest nad 100 000 obyvateľov, luxusné obytné oblasti s dobrým osvetlením a výhľadom, exkluzívne oblasti rodinných domov v dosahu miest nad 100 000 obyvateľov 1,20 – 1,60 6. veľmi dobré obchodné oblasti v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov a v kúpeľných mestách, vedľajšie ulice v centre miest nad 100 000 obyvateľov, nákupné centrá vo veľkých obytných častiach mimo centra miest nad 100 000 obyvateľov s dobrými dopravnými možnosťami 1,50 – 1,80 7. prednostné obchodné ulice a miesta v užšom centre miest nad 100 000 obyvateľov, najlepšie miesta pre obchod v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov 1,70 – 1,90 8. najlepšie miesta pre obchod v mestách nad 100 000 obyvateľov 1,80 – 2,00 kv - koeficient intenzity využitia (0,90 - 2,0) sa stanoví takto: Intenzita využitia kV 1. veľmi malé využitie, 2-podlažné súkromné rekreačné domčeky, 2–3-podlažné stavby rodinných domov s podštandardným vybavením, nepodpivničené, nízke nebytové stavby nevyužívané alebo s malým využitím, poľnohospodárske stavby bez využitia, bez zástavby v širšom okolí 0,90 2. rodinné domy s nižším štandardom vybavenia, bytové domy s podštandardným vybavením, 3–4-podlažné nebytové stavby pre priemysel s malým technickým vybavením, využívané poľnohospodárske stavby 0,95 3. rodinné domy so štandardným vybavením, bežné bytové domy, bytové domy s nebytovými priestormi, nebytové stavby pre priemysel s bežným technickým vybavením 1,00 4. nadštandardné rodinné domy; nadštandardné bytové domy, viacpodlažné nebytové stavby pre priemysel so štandardným technickým zariadením 1,05 – 1,10 5. exkluzívne bytové stavby, obchodné domy a administratívne budovy so štandardným vybavením, 5- až 7-podlažné, vysoké využitie pozemku 1,10 – 1,15 6. obchodné domy a administratívne budovy s nadštandardným vybavením, viacpodlažné obchody (5–7 podlaží a 1–2 podzemné podlažia), veľmi vysoké využitie pozemku 1,15 – 1,30 7. využitie ako v položke 6, ale exkluzívne miesta v centrách miest 1,30 – 2,0 kD – koeficient dopravných vzťahov (0,80 – 1,20) sa stanoví takto: Dopravné spojenie s obcou kD 1. pozemky v odľahlých lokalitách bez možnosti využitia hromadnej dopravy, cesty bez dokončovacích prác (nespevnené a pod.), cesta do obce alebo mesta v trvaní viac ako 30 min. 0,80 2. pozemky na okraji miest a obce so železničnou zastávkou alebo autobusovou prímestskou dopravou, doprava do mesta ešte vyhovujúca 0,85 3. pozemky na predmestiach miest, odkiaľ sa možno pešo dostať k prostriedku hromadnej dopravy alebo vlastným autom do centra do 15 min. 0,90 4. pozemky v tesnej blízkosti prostriedku hromadnej dopravy s dobrou úpravou ciest, cesta vlastným autom do centra (10 min.), územie mesta 1,00 5. pozemky na obchodných uliciach miest do 100 000 obyvateľov, v nákupných centrách väčších predmestí, intenzívny peší ruch, centrum hromadnej dopravy (autobus, trolejbus) 1,05 6. pozemky na obchodných uliciach v centre miest s počtom obyvateľov nad 100 000, so širokými ulicami a parkoviskami, autobusy a trolejbusy s hustou premávkou 1,05 – 1,20 kP – koeficient obchodnej alebo priemyselnej polohy (0,90 – 2,00) sa vypočíta takto: Obchodná poloha alebo priemyselná poloha kP 1. obchodná poloha 1,50 – 2,00 2. obchodná poloha a byty 1,20 – 1,50 3. obytná poloha 1,00 – 1,20 4. priemyselná poloha 0,90 – 1,00 5. poľnohospodárska poloha 0,90 kI – koeficient druhu pozemku (0,60 – 1,50) závisí od druhu uvedeného v katastri nehnuteľností a jeho pripravenosti (vhodnosti) na realizovanie stavby, stanoví sa takto: Druh pozemku Vybavenie pozemku kI 1. zastavaná plocha, nádvoria a záhrady pri stavbách
33. a)
34. b)
35. c)
36. d)bez techn. infraštruktúry (vlastné zdroje) stredná vybavenosť (miestne rozvody vody, elektriny) dobrá vybavenosť (miestne rozvody vody, elektriny, zemného plynu), veľmi dobrá vybavenosť (väčšia ako v písmene
37. c)0,80 – 1,00 1,00 – 1,20 1,20 – 1,30 1,30 – 1,50 2. ostatné pozemky, napr. vodné plochy, ostatné plochy uvedené v prílohe č. 1 k vyhláške9) časti C, treťom bode písmenách
38. a)až h), pozemky určené na stavbu, poľnohospodárske a lesné pozemky v zastavanom území obce
39. a)
40. b)
41. c)
42. d)bez techn. infraštruktúry (vlastné zdroje) stredná vybavenosť (miestne rozvody vody, elektriny) dobrá vybavenosť (miestne rozvody vody, elektriny, zemného plynu), veľmi dobrá vybavenosť (väčšia ako v písmene
43. c)0,60 – 0,80 0,80 – 1,00 1,00 – 1,10 1,10 – 1,30 Vybavenosť pozemku, resp. infraštruktúra sa posudzuje z pohľadu možného priameho napojenia cez vlastné, prípadne obecné pozemky (napr. komunikácie). Hodnota koeficientu v odporúčanom intervale je závislá od náročnosti (finančnej, technickej a pod.) súvisiacej s napojením. kZ – koeficient povyšujúcich a redukujúcich faktorov (0,20 – 3,00) sa stanoví takto: Povyšujúce faktory a redukujúce faktory kZ Povyšujúce faktory: – – – –– – – pozemky určené výhľadovým plánom na vyššie využitie, než slúžia v súčasnosti, rohové parcely na obchodné účely, pozemky so stavebnou uzáverou na chránených územiach, obchodné parcely v miestach so silným turistickým ruchom, ak to nebolo zohľadnené v koeficiente kS, pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené v zvýšenej východiskovej hodnote, oblasti s výrazným zvýhodnením daňových poplatkov, iné faktory. 1,00 – 3,00 Redukujúce faktory: – – – – – – – – – – – ak sa v najbližšom čase predpokladá nižší stupeň využitia ako doteraz, spád emisií a vplyv zápachu z priemyselnej výroby, uskladnenia surovín, odpadov, z výroby potravín, z poľnohospodárskej výroby a pod., rušivý hluk z cestnej, leteckej alebo železničnej dopravy v obytných oblastiach, ekologické zaťaženie pozemku, ak sa v blízkosti obytnej, administratívnej alebo hotelovej zóny nachádzajú rušivo pôsobiace priemyselné zariadenia, pri mimoriadnom zatienení obytných miest (les, skaly, severné úbočie a pod.), svahovitosť terénu, hladina podzemnej vody, únosnosť základovej pôdy, ochranné pásma, stavebná uzávera, chránená krajinná oblasť, stavba pod povrchom pozemku, vecné bremeno (napr. právo prechodu alebo prejazdu, ochranné pásmo a pod.), iné faktory. 0,20 – 1,00 Povyšujúce faktory a redukujúce faktory je možné použiť, len ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch. E.3.2 Všeobecná hodnota poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obce neurčenej na stavbu, uvedenej v prílohe č. 1 k vyhláške2) časti A.1 prvom bode (orná pôda), v šiestom bode (trvalé trávne porasty) a pozemkov mimo zastavaného územia obce uvedených v prílohe č. 1 k vyhláške2) časti C oddiele 3 písmene
44. ch)sa vypočíta podľa základného vzťahu VŠHPOZ = M . VŠHMJ [Sk], kde M – výmera pozemku v m2, VŠHMJ – jednotková všeobecná hodnota pozemku v Sk/m2. Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov. Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa stanoví podľa vzťahu VŠHMJ = VHMJ . kPD [Sk/m2], kde VHMJ – jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa stanoví podľa osobitného zákona3 v závislosti od katastrálneho územia a okresu. Jednotková východisková hodnota pozemku uvedeného v prílohe č. 1 k vyhláške2) časti C oddiele 3 písmene
45. ch)sa rovná jednotkovej východiskovej hodnote pozemku druhu trvalý trávny porast podľa osobitného zákona. Ak je v osobitnom zákone uvedená nulová východisková hodnota, jednotková východisková hodnota ornej pôdy sa stanoví v závislosti od kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky určenej príslušnou správou katastra, prípadne potvrdenia príslušného obvodného pozemkového úradu. Jednotková východisková hodnota pozemkov druhu trvalý trávny porast a pozemkov uvedených v prílohe č. 1 k vyhláške2) časti C oddiele 3 písmene ch), ktoré majú podľa osobitného zákona uvedenú nulovú východiskovú hodnotu, rovná sa 75 % jednotkovej východiskovej hodnote pozemku druhu orná pôda určenej podľa predchádzajúcej vety [Sk/m2], kPD – koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje špecifiká polohy, využiteľnosti, dosahovania výnosu, predajnosti a pod. [–]. E.3.3 Všeobecná hodnota poľnohospodárskej pôdy vrátane porastov mimo zastavaného územia obce neurčenej na stavbu, uvedenej v prílohe č. 1 k vyhláške2) časti A.1 druhom bode (chmeľnice), treťom bode (vinice), štvrtom bode (záhrady), piatom bode (ovocné sady) sa vypočíta podľa vzťahu VŠHPOZP = VŠHPOZ + VŠHP [Sk], kde VŠHPOZ – všeobecná hodnota pozemku, ktorá sa vypočíta podľa vzťahu VŠHPOZ = M . VŠHMJ [Sk], kde M – výmera pozemku v m2, prípadne v ha, VŠHMJ – jednotková všeobecná hodnota pozemku v Sk/m2, prípadne v Sk/ha. Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov. Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa stanoví porovnávacou metódou alebo metódou polohovej diferenciácie podľa základného vzťahu VŠHMJ = VHMJ . kPD [Sk/m2], [Sk/ha], kde VHMJ – jednotková východisková hodnota pozemku sa rovná jednotkovej východiskovej hodnote pozemku druhu orná pôda podľa osobitného zákona. Ak je v osobitnom predpise uvedená nulová východisková hodnota, jednotková východisková hodnota ornej pôdy sa stanoví v závislosti od kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky určenej príslušnou správou katastra, prípadne potvrdenia príslušného obvodného pozemkového úradu. kPD – koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje špecifiká polohy, využiteľnosti, dosahovania výnosu, predajnosti a pod. [–]. VŠHP je všeobecná hodnota porastu, ktorá sa vypočíta podľa vzťahu VŠHP = VHP . kPD [Sk], kde VHP – jednotková východisková hodnota porastu sa stanoví podľa prílohy č. 15 pre ovocné stromy podľa tabuľky č. I, pre viničné porasty podľa tabuľky č. II, pre chmeľové porasty vrátane zariadenia chmeľníc podľa tabuľky č. III a pre okrasné dreviny podľa tabuľky č. X, kPD – koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje špecifiká kvality, stupňa poškodenia, dosahovania výnosu, predajnosti a pod. [–]. E.3.4 Všeobecná hodnota lesných pozemkov mimo zastavaného územia obcí a lesných porastov v zastavanom i nezastavanom území obcí uvedených v prílohe č. 1 k vyhláške2) časti B (lesné pozemky) sa vypočíta podľa základného vzťahu VŠHPOZP = VŠHLPOZ + VŠHLP [Sk], kde VŠHLPOZ – všeobecná hodnota lesného pozemku, ktorá sa vypočíta podľa vzťahov VŠHLPOZ = M . VŠHLMJ [Sk], VŠHLJM = VHLJM . kPD [Sk/ha], [Sk/m2], VHJLM = Hpz + fp [Sk/ha], [Sk/m2], Hpz = Hpzjk . zstjk [Sk/ha], [Sk/m2], fp = Zcujk . zstcjk (Hv1 + Hv2) [Sk/ha], [Sk/m2], kde VŠHLPOZ – všeobecná hodnota lesného pozemku, M – výmera lesného pozemku v ha s presnosťou na štyri desatinné miesta (m2), VŠHLMJ – jednotková všeobecná hodnota lesného pozemku sa stanoví podľa špecifických metód ohodnocovania lesov, VHLMJ – jednotková východisková hodnota lesného pozemku v Sk/ha (Sk/m2) sa stanoví ako súčet základnej hodnoty lesného pozemku pre cieľové drevinové zastúpenie podľa prílohy č. 14 tabuľky I a hodnoty faktora polohy v závislosti od približovacej a odvoznej vzdialenosti podľa prílohy č. 14 tabuľky č. II, Hpz – základná hodnota lesného pozemku v Sk za hektár sa určí ako súčet základnej hodnoty jednotlivých drevín upravenej cieľovým zastúpením, fp – hodnota faktora polohy v Sk na ha, Hpzjk – základná hodnota lesného pozemku v Sk na ha cieľových drevín k, j-tej bonity; príloha č. 14, tab. č. I, zstcjk – cieľové zastúpenie drevín k, j-tej bonity na lesnom pozemku v percentách, určené v lesnom hospodárskom pláne (LHP), Hv1, Hv2 – jednotková hodnota sadzby faktora polohy lesného pozemku za približovanie (v1) a odvoz (v2) dreva v Sk za m3; príloha č. 14, tab. č. II, Zcujk – celková zásoba produkcie dreva na pni, cieľových drevín k, j-tej bonity v rubnej dobe na hektár; príloha č. 14, tab. č. III, kPD – koeficient polohovej diferenciácie zohľadňujúci špecifiká využiteľnosti, dosahovania výnosu, predajnosti a pod., ktorý sa stanoví osobitne pre lesné pozemky a osobitne pre lesné porasty podľa vzťahu kPD = kS.kV.kL [-], kde kS – koeficient všeobecnej situácie dopytu po úžitkoch funkcií lesa sa stanoví takto: Ukazovateľ ľudnatosti okresu v počte obyvateľov na km2 Hodnota koeficienta ks lesný pozemok lesný porast nad 1000 1,5 1,3 500 – 1000 1,4 1,2 250 – 500 1,3 1,1 100 – 250 1,0 1,0 50 – 100 0,9 0,9 do 50 0,7 – 0,9 0,8 – 0,9 Údaje o ľudnatosti okresu sa získajú na okresnom úrade okresného mesta. kV – koeficient využiteľnosti lesného majetku sa stanoví takto: Skupiny lesov podľa možnosti komerčného využitia produkčnej funkcie Hodnota koeficienta kv lesný pozemok lesný porast Lesy hospodárske, s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia hore vo veku začiatku obnovy a staršie 1,3 1,20 Lesy hospodárske, s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia hore, ktoré nedosiahli vek začiatku obnovy 1,3 1,15 Lesy hospodárske, s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia dole vo veku začiatku obnovy a staršie 1,2 1,10 Lesy hospodárske, s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia dole, ktoré nedosiahli vek začiatku obnovy 1,2 1,00 Lesy osobitného určenia, s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia hore 1,3 1,05 Lesy osobitného určenia, s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia dole 1,2 0,95 – 1,0 Lesy ochranné a chránených území s 2., 3. a 4. stupňom ochrany prírody 1,0 0,90 – 0,95 Lesy chránených území s 5. stupňom ochrany prírody 0,8 – 0,9 0,85 – 0,90 Lesy v marginálnych a horších prírodných a výrobných podmienkach 0,7 – 0,8 0,80 – 0,85 Vplyv inej využiteľnosti lesného pozemku (napr. poľovné právo, bažantnice ap.) sa zohľadní pre dotknuté plochy osobitne. kL – koeficient lesnatosti časti krajiny (regiónu – okresu) sa stanoví takto: Lesnatosť časti krajiny v % Hodnota koeficienta kL lesný pozemok lesný porast do 5 % 1,3 1,2 5 – 10 % 1,1 – 1,2 1,1 10 – 20 % 1,0 1,0 20 – 30 % 0,9 0,95 30 – 40 % 0,8 0,9 40 – 60 % 0,6 – 0,7 0,85 nad 60 % 0,4 – 0,6 0,8 Lesnatosť sa zistí na lesnom úrade v sídle okresu. Minimálna základná hodnota 1 hektára lesného pozemku je 4 000 Sk. Pri nesúlade údajov o druhu pozemku v katastri nehnuteľností so skutočným stavom sa všeobecná hodnota pozemku stanovuje podľa skutočného stavu. VŠHLP – všeobecná hodnota lesného porastu, ktorá sa vypočíta podľa vzťahov VŠHLP = M . VŠHLPMJ [Sk], VŠHLPMJ = VHLPa . kPD [Sk/ha], [Sk/m2], VHLPA = Hporzijk . (1 -
46. kp)+ fp [Sk/ha], [Sk/m2], Hporzijk = [(Hutjk–cjk).faijk+cjk]kd.zstijk.z [Sk/ha], [Sk/m2], fp = ZSijk.(Hv1+Hv2) [Sk/ha], [Sk/m2], kde VŠHLPJM – jednotková všeobecná hodnota lesného porastu v Sk/ha sa stanoví ako súčin jednotkovej východiskovej hodnoty lesného porastu VHLpa a koeficienta polohovej diferenciácie (kPD), VHLPa – jednotková východisková hodnota lesného porastu v Sk/ha sa stanoví ako súčet základnej hodnoty drevín skutočného zastúpenia (k), veku (i), bonity (
47. j)a zakmenenia (z), upravenej o poškodenie lesného porastu (kp v %) a hodnoty faktora polohy(
48. fp)v Sk/ha, Hporzijk – základná hodnota lesného porastu v Sk/ha sa stanoví ako súčet hodnoty jednotkovej sadzby lesného porastu danej dreviny vo veku 3 rokov (cjk), príloha č. 15, tab. VI, a súčinu vekového hodnotového faktora dreviny (faijk), príloha č. 15, tab. IV.1–IV.6, a hodnoty ťažbového výnosu v rubnej dobe (Huťjk), príloha č. 15, tab. V, zníženého o hodnotu jednotkovej sadzby lesného porastu danej dreviny vo veku 3 rokov (cjk), príloha č. 15, tab. VI, upravený na skutočné zastúpenie dreviny a zakmenenie lesného porastu v Sk/ha, Huťjk – hodnota ťažbového výnosu v rubnej dobe, danej bonity (
49. j)a dreviny (k), príloha č. 15, tab.V, cjk – celkové pestovné náklady založenia lesného porastu vo veku 3 rokov danej bonity (
50. j)a dreviny (k), príloha č. 15, tab. VI, faijk – vekový hodnotový faktor i-tého vekového stupňa, j-tej bonity, k-tej dreviny, príloha č. 15, tab. IV.1 – IV.6, z – zakmenenie (od 0,1 – 1,0), kp – koeficient poškodenia porastu (podiel zníženia celkovej hodnoty porastu odvodený zo zníženia hodnoty zásoby dreva vo vekovom stupni), príloha č. 15, tab. IX, fp – hodnota faktora polohy v Sk na ha, určí sa ako súčin jednotkových hodnôt faktora polohy v Sk/m3, podľa prílohy č. 15, tab. VIII a skutočnej zásoby porastu v m3 (Zsijk), M – výmera lesného porastu JPRL (na štyri desatinné miesta), kd – koeficient prepočtu základnej hodnoty porastu určujúcich drevín na hodnotu priradených drevín, príloha č. 15, tab. VII, zstijk – skutočné zastúpenie drevín k, v poraste i-tého vekového stupňa, j-tej bonity, Zsijk – skutočná zásoba dreva na pni v i-tom vekovom stupni, j-tej bonity, zastúpených drevín k, Hv1, Hv2 – jednotková sadzba faktora polohy lesného porastu za približovanie (v1) a odvoz (v2) dreva v Sk za m3, príloha 15, tab. VIII, kPD – koeficient polohovej diferenciácie zohľadňujúci špecifiká využiteľnosti, dosahovania výnosu, predajnosti a pod. Porasty staršie, ako sú rubné doby v prílohe č. 15 v tab. IV.1 – IV.6, ohodnotia sa podľa údajov najvyššej rubnej doby danej dreviny ich interpoláciou s primeraným zohľadnením poklesu kvality drevných zásob. V prípade poškodenia porastu antropogénnou činnosťou, predovšetkým imisiami, jednotková východisková hodnota lesného porastu sa zníži o hodnotu identifikovaného poškodenia podľa prílohy č. 15, tab. IX. Hodnota poškodenia v stupňoch sa preberie z výsledkov pravidelného monitoringu zdravotného stavu lesa alebo sa zistí priamo v poraste (pri listnatých drevinách iba v období plnej vegetácie) na základe priemernej defoliácie drevín v poraste alebo iných relevantných postupov. Skutočná celková zásoba porastu v m3 sa preberie z lesného hospodárskeho plánu alebo sa zistí meraním. Jednotkové hodnoty polohy sa zistia v prílohe č. 15 tab.VIII na základe priemernej približovacej a odvoznej vzdialenosti konkrétneho porastu. F. VŠEOBECNÁ HODNOTA ZÁVAD F.1 Vecné bremeno Vecné bremená obmedzujú vlastníka stavby a pozemku v prospech iného. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú viazané na vlastníctvo budovy, haly, stavby a pozemku alebo patria osobe. Vecné bremená prevodom alebo prechodom stavieb a pozemkov prechádzajú na nadobúdateľa. Delia sa na vecné bremená s povinnosťou
51. a)konať (napr. poskytnúť doživotné bývanie),
52. b)zdržať sa (napr. nestavať plot nad určenú výšku),
53. c)strpieť (napr. právo prechodu, prejazdu, právo stavby, užívacie právo). Všeobecná hodnota jednotlivých vecných bremien viaznucich na nehnuteľnostiach sa stanoví iba na účely exekučného konania.4) V takých prípadoch sa všeobecná hodnota nehnuteľností a stavieb stanoví bez zohľadnenia existencie vecného bremena. V ostatných prípadoch sa existencia vecného bremena zohľadní pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb. F.2 Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena (VŠHVB) na účely exekučného konania Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena sa vykoná takto:
54. a)Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému (vlastníkovi) v období jedného roka, a hodnota tejto výhody sa vynásobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi.
55. b)Závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady pre zaťaženého (vlastníka). Výpočet sa vykoná kapitalizáciou hospodárskej ujmy (rozdielu budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným zdrojom) počas časovo obmedzeného obdobia. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu obdobie dvadsiatich rokov, pri závadách presne obmedzeného trvania toto obdobie. Všeobecná hodnota vecného bremena sa vypočíta podľa základného vzťahu kde OZt – trvalo odčerpateľný zdroj [Sk/rok], ktorý sa vypočíta ako rozdiel budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným zdrojom (napr. hodnota zvýšenia alebo zníženia ročnej nájomnej sadzby vyplývajúca z vecného bremena a pod.), n – časové obdobie trvania vecného bremena pri neobmedzenom trvaní platí: n = 20 rokov [rok], k – diskontná sadzba, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. V prípade požiadavky stanovenia všeobecnej hodnoty vecných bremien podľa § 1 ods. 2) tejto vyhlášky sa postupuje podľa časti F.2. G. VÝPOČET VŠEOBECNEJ HODNOTY NÁJMU ZA POZEMOK Všeobecnú hodnotu ročného nájmu pozemku vypočítame podľa vzťahu kde VŠHPMJ – všeobecná hodnota pozemku na mernú jednotku [Sk/m2], k – diskontná sadzba, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100], kN – koeficient zohľadňujúci daňové zaťaženie daňou z príjmu, ktorý sa rovná (100+N)/100, kde N vyjadrujú náklady spojené s dosiahnutím hrubého výnosu (daň z príjmu v percentách), n – obdobie predpokladanej návratnosti investície, spravidla 15 rokov. 1) § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. 2) Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). 3) Zákon č. 476/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov. 4) Napríklad § 139 zákona č. 233/1995 Z. z., § 87a zákona č. 511/1992 Zb. Príloha č. 4 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. POSTUP STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY STROJOVÝCH ZARIADENÍ, DRÁHOVÝCH VOZIDIEL, PLAVIDIEL A LIETADIEL Táto príloha ustanovuje postup znalcov pri vypracovaní posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty zložiek majetku: strojové zariadenia, dráhové vozidlá, plavidlá a lietadlá. A. ZÁKLADNÉ POJMY A NÁZVOSLOVIE A.1 Strojové zariadenia Strojové zariadenia sú stroje, prístroje, súbory strojov, napríklad výrobné linky, pružné výrobné systémy a pod., ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a výrobcom, dovozcom či predajcom stanovené plnenie prevádzkovo-technických funkcií. Podľa ďalej uvedeného postupu môže stanovovať hodnotu strojových zariadení len znalec z odboru strojárstvo. A.2 Dráhové vozidlá Dráhové vozidlá sú dopravné prostriedky určené na prepravu osôb, zvierat a vecí, na vykonávanie činností súvisiacich s výstavbou a údržbou dráhy alebo s prevádzkovaním dráhy, vedené pri svojom pohybe po dráhe. Dráhové vozidlá podľa technických podmienok rozdeľujeme na železničné, električkové, trolejbusové, lanové a špeciálne. Železničné koľajové vozidlá rozdeľujeme na hnacie vozidlá závislej a nezávislej trakcie a na hnané vozidlá osobné, nákladné a špeciálne. Podľa ďalej uvedeného postupu sa stanovuje hodnota dráhových vozidiel uvedených v príslušných predpisoch.1) Tieto predpisy zároveň určujú rozsah oprávnenia na výkon znaleckej činnosti v odbore doprava železničná. A.3 Lietadlá Lietadlá sú zariadenia schopné pohybu v atmosfére v dôsledku iných reakcií vzduchu, ako sú reakcie vzduchu voči zemskému povrchu.2) Znalec môže ohodnocovať lietadlá ľahšie ako vzduch s pohonom alebo bez pohonu (balóny, vzducholode) a ťažšie ako vzduch s pohonom alebo bez pohonu (klzáky, letúny a vrtuľníky). Podľa ďalej uvedeného postupu môže stanovovať hodnotu lietadiel len znalec z odboru doprava letecká. A.4 Plavidlá Plavidlá sú lode vnútrozemskej plavby, malé plavidlá, prievozné lode, plávajúce stroje alebo plávajúce zariadenia3) a námorné rekreačné plavidlá.4) Podľa ďalej uvedeného postupu môže určovať hodnotu plavidiel len znalec z odboru doprava lodná. A.5 Základné pojmy

(1)Na účely tejto prílohy

1. a)skupinou je funkčne, konštrukčne, úžitkovo, významovo kompaktný celok zložky majetku,
2. b)príslušenstvom zložky majetku sú predmety, ktoré tvoria so zložkou majetku jeden majetkový celok a sú súčasťou jej obstarávacej ceny a evidencie,
3. c)štandardnou výbavou zložky majetku je výbava zahrnutá obvykle vo vstupnej cene zložky majetku,
4. d)mimoriadnou výbavou zložky majetku je vybavenosť zložky majetku nad rámec štandardne dodávanej výbavy zložky majetku výrobcom alebo dovozcom, autorizovaným distribútorom alebo predajcom a tiež výbava, ktorej vstupná cena nie je zahrnutá vo vstupnej cene zložky majetku. Zásady stanovenia hodnoty mimoriadnej výbavy sú totožné so zásadami stanovenia hodnoty zložky majetku,
5. e)medzným stavom je stav zložky majetku, v ktorom musí byť ďalšie používanie zložky majetku prerušené alebo ukončené,
6. f)opotrebením je postupné znehodnocovanie zložky majetku v procese jej používania, ktoré môže byť fyzické a morálne,
7. g)fyzickým opotrebením je postupné, spravidla dlhší čas trvajúce zhoršovanie fyzických parametrov zložky majetku vznikajúce štandardným používaním zložky majetku spôsobom zodpovedajúcim povahe a účelu, na ktorý má slúžiť pri rešpektovaní predpisov a pokynov výrobcov alebo dodávateľov na jej prevádzku,
8. h)morálnym opotrebením je opotrebenie, ktoré vzniká ako dôsledok technického pokroku, pričom zložka majetku vyrobená na rovnaký účel ako jej predchádzajúca má technicky dokonalejšie parametre alebo pri približne rovnakom výkone nižšiu energetickú náročnosť prevádzky, resp. náročnosť obsluhy, čím hodnota skôr vyrobenej zložky majetku s menšou výkonnosťou spravidla klesá, alebo sa zložka s rovnakými parametrami spravidla predáva lacnejšie,
9. i)údržbou je súhrn činností zabezpečujúcich štandardnú technickú spôsobilosť a hospodárnosť prevádzky zložky majetku, spomaľujúci fyzické opotrebenie, predchádzajúci jeho následkom a odstraňujúci drobnejšie chyby, spravidla bez demontáže dielov a bez výmeny súčiastok a podľa predpisov výrobcu alebo dodávateľa zložky majetku,
10. j)opravou je súhrn činností, ktorými sa odstraňujú následky poškodenia, opotrebenia alebo straty prevádzkyschopnosti celku, skupín alebo dielcov zložky majetku za účelom uvedenia zložky majetku do prevádzkyschopného stavu, pričom nemusia byť zachované pôvodné rozmery a tvar novej zložky majetku,
11. k)bežnou opravou je oprava, pri ktorej sa obnovuje prevádzkyschopnosť skupiny alebo zložky majetku ako celku. Spravidla sa uskutočňuje výmenou chybných alebo opotrebovaných súčiastok za nové, opravené alebo renovované. Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovania zložky majetku,
12. l)celkovou opravou je oprava skupiny takého rozsahu v predpísanom rozsahu a kvalite podľa predpisov výrobcu, pri ktorej sa po úplnej demontáži skupiny vymieňajú všetky poškodené alebo opotrebované časti zložky majetku za nové, opravené alebo renovované. Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovania zložky majetku,
13. m)generálnou opravou je oprava v predpísanom rozsahu a kvalite podľa predpisov výrobcu, pri ktorej sa vykoná celková oprava všetkých skupín zložky majetku, resp. sa oprava vykoná výmenným spôsobom skupín za funkčné skupiny, ktoré mali celkovú opravu (retrofit). Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovania zložky majetku,
14. n)záručnou opravou je oprava zložky majetku v záručnej dobe,
15. o)renováciou súčiastky je oprava, pri ktorej sa poškodenej alebo opotrebovanej časti súčiastky alebo súčiastky zložky majetku vráti jej geometrický tvar, rozmery, funkčné vlastnosti, pričom sa obyčajne zachováva životnosť súčiastky porovnateľná s jej pôvodnou životnosťou,
16. p)modernizáciou je úprava zložky majetku, pri ktorej sa zlepší jej vybavenosť, zvýšia sa jej úžitkové vlastnosti alebo rozšíri sa jej použiteľnosť,
17. r)rekonštrukciou je úprava zložky majetku, ktorou sa zmení účel použitia a technické parametre alebo nastáva kvalitatívna zmena výkonnosti,
18. s)nákladmi na opravu zložky majetku sú náklady na vykonanie úkonov opráv štandardnou technológiou nutných na odstránenie následkov poškodenia, opotrebenia alebo straty prevádzkyschopnosti zložky majetku spojených s uvedením zložky majetku do prevádzkyschopného stavu porovnateľného so stavom zložky majetku, v akom bola pred poškodením,
19. t)výškou škody je skutočná škoda vyjadrená rozdielom všeobecnej hodnoty zložky majetku pred jej poškodením a jej všeobecnej hodnoty po odstránení poškodenia, aj predpokladaného poškodenia, štandardnými postupmi, pri zohľadnení nákladov na opravu zložky majetku a všeobecnej hodnoty zvyškov zložky majetku k dátumu vzniku poškodenia. Výška škody pri totálnom zničení zložky majetku zodpovedá všeobecnej hodnote zložky majetku pred jej poškodením,
20. u)všeobecnou hodnotou zvyškov zložky majetku je všeobecná hodnota častí alebo skupín poškodenej zložky majetku stanovená k dátumu poškodenia zložky majetku, ktoré sú využiteľné, najmä ako už použité náhradné diely po odpočítaní nákladov na ich demontáž, prípadné čistenie, skladovanie a predaj, resp. ako odpad,
21. v)likvidačnou hodnotou je predpokladaná predajná hodnota dielcov zložky majetku alebo zložky majetku po odpočítaní nevyhnutných nákladov spojených s jej likvidáciou v súvislosti s ukončením podnikateľskej činnosti majiteľa zložky majetku alebo jej vyradením z evidencie.

(2)Zložky majetku sa na účely hodnotenia delia na tieto kategórie:

1. a)zložky majetku, ktoré majú vstupnú cenu uvedenú v slovenských korunách,
2. b)zložky majetku zahraničnej výroby, ktoré majú vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene,
3. c)zložky majetku vyhotovené vlastnou činnosťou alebo iným spôsobom, bez cenových kalkulácií,
4. d)zložky majetku nové, poškodené,
5. e)jednoúčelové zložky majetku,
6. f)zložky majetku, pri ktorých nemožno vykonať obhliadku,
7. g)zložky majetku zaradené alebo nezaradené do používania,
8. h)zložky majetku nadobudnuté na základe zmluvy o nájme,
9. i)technologické celky,
10. j)modernizované a rekonštruované zložky majetku,
11. k)zložky majetku, ktoré mali celkovú alebo generálnu opravu,
12. l)morálne opotrebované zložky majetku,
13. m)príslušenstvo, náhradné dielce, mimoriadna výbava zložky majetku, nástroje a náradie,
14. n)zásoby strojových zariadení, dráhových vozidiel, plavidiel a lietadiel. A.6 Skupiny zložky majetku a pomerný podiel skupiny zložky majetku PDS

(1)Zložka majetku sa hodnotí zásadne ako celok s výnimkou prípadu, keď niektorá skupina zložky majetku má podstatne iný technický stav, resp. niektorá skupina zložky majetku má výrazne odlišnú životnosť. V takom prípade sa zložka majetku hodnotí rozčlenená na skupiny. Metodika ohodnocovania skupín je rovnaká ako metodika ohodnocovania celku. O tom, či zložku majetku pri ohodnocovaní treba, alebo netreba členiť na skupiny, rozhoduje znalec, pričom skupinu kvantifikuje stanovením pomerného podielu skupiny zložky majetku PDS.

(2)PDS je percentuálne vyjadrenie podielu príslušnej skupiny z novej zložky majetku ako celku bez mimoriadnej výbavy. Vypočíta sa podľa vzťahov , , , kde VHs – východisková hodnota skupiny zložky majetku [Sk], VH – východisková hodnota zložky majetku [Sk], VCs – vstupná cena skupiny zložky majetku [Sk], VC – vstupná cena zložky majetku [Sk], PHs – porovnateľná hodnota skupiny zložky majetku [Sk], PH – porovnateľná hodnota zložky majetku [Sk]. VHs, resp. PHssa stanovia postupom na stanovenie VH podľa časti A.16, resp. A.17.

(3)Ak nie sú k dispozícii vstupné údaje na výpočet PDS, pomerný diel skupiny zložky majetku sa stanoví odborným odhadom alebo porovnaním so zložkou majetku, pre ktorú sú tieto hodnoty známe.

(4)Platí : Σ PDS všetkých skupín zložky majetku = 100 %. A.7 Predpokladaná životnosť (Ž) [roky, h, počet výrobných cyklov]

(1)Je to predpokladaná technická životnosť zložky majetku v rokoch (napr. strojové zariadenia, lietadlá, plavidlá, dopravné zariadenia), v hodinách (napr. lietadla) alebo uvedená počtom výrobných cyklov (špeciálne náradie, nástroje a pod.), stanovená na základe technických parametrov zložky majetku a jej normálneho používania za predpokladu vykonávania údržby a opráv podľa pokynov výrobcu alebo predajcu zložky majetku. Životnosť strojových zariadení stanoví znalec v rokoch podľa tabuliek uvedených v časti B.2.

(2)Znalec v odôvodnených prípadoch môže pre hodnotené strojové zariadenie stanoviť aj inú hodnotu predpokladanej životnosti zložky majetku, ako je uvedená v tabuľkách časti B.2.

(3)Znalec pri ohodnocovaní strojového zariadenia členeného na skupiny môže pre jednotlivé skupiny v odôvodnených prípadoch stanoviť aj inú predpokladanú životnosť skupín, aká je stanovená pre nečlenené strojové zariadenie podľa časti B.2.

(4)Ak má ohodnocovaná zložka majetku uvedenú životnosť v pracovných hodinách, v prípade potreby sa prepočíta na životnosť v rokoch (jeden mesiac je 1/12 roka = 0,083 roka, pri jednozmennej prevádzke jeden pracovný deň má 8 pracovných hodín a jeden pracovný rok má 250 pracovných dní, pri trvalej prevádzke má pracovný deň 24 hodín, rok 365 dní). A.8 Doba prevádzky (r) [roky, počet odpracovaných výrobných cyklov, hodiny] Doba prevádzky je doba zložky majetku (skupiny) uvedená v skutočne odpracovaných mesiacoch, v hodinách od dátumu jej prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od jej uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebo generálnej opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie po dátum ohodnotenia, resp. počtom odpracovaných cyklov pri zložkách majetku, ktoré majú predpokladanú životnosť uvedenú počtom výrobných cyklov. Ak mala zložka majetku od dátumu zaradenia do prevádzky z rôznych dôvodov prerušenú prevádzku, znalec to musí do posudku uviesť a dokladovať. A.9 Koeficient zmennosti kZ) [–] Koeficient zmennosti sa určuje podľa režimu práce len pre zložky majetku: strojové zariadenia podľa časti B.

1. Pre dráhové vozidlá a plavidlá vo vzťahu na výpočet základnej amortizácie znalec stanoví kZ =
2. A.10 Zostatkové percento prevádzkyschopnosti (ZO) [%] Je to zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku, ktoré zostáva po skončení predpokladanej životnosti zložky majetku. Číselná hodnota ZO pri strojových zariadeniach sa stanoví podľa časti B.
3. A.11 Východiskový technický stav (VTS) [%] Je to technický stav novej zložky majetku, prípadne zložky majetku po celkovej alebo generálnej oprave, modernizácii alebo rekonštrukcii vo vzťahu k novej zložke majetku. Vyjadruje sa v percentách. Východiskový technický stav zložky majetku sa stanoví na základe predložených dokladov, ktoré hodnoverne opisujú jej stav, najmä kúpna zmluva, odovzdávací protokol, záručný list, zápis z odbornej skúšky alebo prehliadky podľa osobitných predpisov5) alebo iný hodnoverný doklad. Ak sa na zložke majetku (skupine) nevykonala celková alebo generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, jej východiskový technický stav sa rovná 100 %. Ak sa na zložke majetku vykonala celková alebo generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, jej východiskový technický stav sa stanoví podľa ďalej uvedeného postupu.

(1)VTS továrensky vyrobenej novej zložky majetku, novej zložky majetku vyrobenej vlastnou činnosťou alebo novej skupiny je 100 %.

(2)VTS skupiny zložky majetku po celkovej oprave znalec stanoví odborným odhadom v rozsahu 60 – 90 % továrensky novej skupiny podľa kvality vykonanej opravy a s prípadným zohľadnením podmienok závodu, v ktorom bola oprava realizovaná. Pre skupinu zložky majetku, ktorá bola opravovaná v zahraničí alebo ktorá sa doviezla ako repasovaná z výrobného alebo porovnateľného závodu, VTS = 100 %.

(3)VTS zložky majetku po jej generálnej oprave znalec stanoví v rozsahu 60 – 90 % podľa kvality vykonanej opravy a s prípadným zohľadnením podmienok závodu, v ktorom bola oprava realizovaná. Pre zložku majetku, ktorá bola opravovaná vo výrobnom alebo porovnateľnom závode v zahraničí, alebo ktorá sa doviezla ako repasovaná z výrobného alebo porovnateľného závodu zo zahraničia, VTS = 100 %.

(4)Východiskový technický stav celej zložky majetku členenej na skupiny z dôvodu, že jedna alebo viac jej skupín mala celkovú opravu, vypočíta sa podľa vzťahu , kde VTSSi – východiskový technický stav i-tej skupiny zložky majetku stanovenej podľa časti A.11 odsekov 1 a 2 [%], PDSi – pomerný podiel i-tej skupiny zložky majetku [%], i – i-tá skupina zložky majetku, i = 1 až n, n – počet skupín zložky majetku.

(5)Východiskový technický stav mimoriadnej výbavy VTSMV stanoví sa postupom uvedeným v časti A.11 odsekoch 1 až 3 pre VTS.

(6)Východiskový technický stav zložky majetku, ktorú nemožno obhliadnuť, sa stanoví:

1. a)ak pre danú zložku majetku existujú doklady o tom, že pôvodný majiteľ ju zakúpil ako novú, tak VTS = 100 %,
2. b)ak doklady nie sú k dispozícii, znalec stanoví hodnotu VTS podľa iných relevantných dostupných údajov.

(7)Východiskový technický stav náradia, mimoriadnej výbavy a pomocného zariadenia stanoví sa podľa časti A.11 odsekov 1 až 3.

(8)Východiskový technický stav linky sa stanoví:

1. a)ak je linka zostavená z nových továrensky vyrobených strojov, tak VTS = 100 % pre celú linku,
2. b)ak je linka zložená zo strojov s rôznou percentuálnou hodnotou VTS, stanovenou podľa časti A.11 odsekov 1 a 3, tak VTS sa stanoví podľa vzťahu , kde VTS – východiskový technický stav linky [ %], n – počet strojov linky, i – i-tý stroj linky, i = 1 až n, VTSi – východiskový technický stav i-tého stroja linky, stanovený podľa časti A.11 odsekov 1 až 3 [%], kli – koeficient podľa vzťahu [–], , kde VHi – východisková hodnota i-tého stroja linky [Sk], VHl – východisková hodnota linky [Sk]. Platí: súčet hodnôt kli = 1. Vzťah pre VTS v tomto odseku znalec použije len v prípade, ak niektorý stroj linky mal generálnu opravu.

(9)Východiskový technický stav rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku sa stanoví:

1. a)ak všetky skupiny zložky majetku, ktorá bola rekonštruovaná alebo modernizovaná (mala technické zhodnotenie), boli rekonštruované alebo modernizované a mali VTS skupín po vykonanej úprave rovnú 100 %, aj východiskový technický stav rekonštruovanej, modernizovanej zložky majetku – VTS je 100 %,
2. b)ak hodnotená zložka majetku bola rekonštruovaná alebo modernizovaná tak, že niektoré skupiny zložky majetku mali celkovú opravu (CO), t. j. mali VTSS menšiu ako 100 %, tak východiskový technický stav rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku VTS sa vypočíta podľa vzťahu , kde VTS – východiskový technický stav rekonštruovanej /modernizovanej zložky majetku [%], VTSS – východiskový technický stav skupín, ktoré nemali technické zhodnotenie, ich VTSS = 100 % [%], PDS – pomerný podiel skupín zložky majetku, ktoré nemali technické zhodnotenie [%], VTStz – východiskový technický stav skupín zložky majetku, ktoré mali technické zhodnotenie, ich VTStz PDStz – pomerný podiel skupín, ktoré mali technické zhodnotenie, pričom PDStz = (100 – PDS) [%]. VTStz znalec určí podľa časti A.11 odsekov 1 až 3.

(10)Východiskový technický stav zložky majetku, pre ktorú nie je dostupná dokumentácia, stanoví znalec na základe

1. a)obhliadky zložky majetku,
2. b)informácií prevádzkovateľa (majiteľa a pod.), resp informácií uvedených v spisových materiáloch konania pred štátnymi orgánmi, výpovedí svedkov a pod.),
3. c)odborným odhadom.

(11)Postup stanovenia VTS znalec zdôvodní. A.12 Základná amortizácia za dobu prevádzky (ZA) [%] je percentuálnou mierou fyzického opotrebovania zložky majetku počas jej skutočnej prevádzky. Pre strojové zariadenia po zaradení zložky majetku do kategórie podľa tabuliek časti B.2 sa priradí tomuto stroju hodnota predpokladanej životnosti zložky majetku a zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku v súlade s časťami A.7 a A.10. Výpočet základnej amortizácie znalec stanoví v súlade s časťou B.2. A.13 Skutočný technický stav (TS) [%] je taký technický stav zložky majetku, ktorý predstavuje jej reálny zostatkový technický a morálny stav k dátumu ohodnocovania.

(1)Skutočný technický stav zložky majetkusa stanoví na základe vykonanej obhliadky, pričom sa zohľadnia všetky zistené skutočnosti, najmä úplnosť, kompletnosť, funkčnosť, spôsob vykonávania údržby a opráv, schopnosť plniť účel, na ktorý bola zložka majetku určená. Zistené skutočnosti sa uvedú v posudku.

(2)Ak nie je možné vykonať obhliadku zložky majetku, technický stav sa stanoví podľa dostupných podkladov, najmä informácií vlastníkov, prevádzkovateľov, výpovedí svedkov, spisového materiálu. Postup znalec zdôvodní.

(3)Postup stanovenia skutočného technického stavu zložky majetku je uvedený v časti B.

1. A.14 Zmena technického stavu (Z) [%] Zmena technického stavu vyjadruje zmenu technického stavu zložky majetku (horší alebo lepší technický stav) zrážkou (-Z) alebo prirážkou (+Z), ako je predpokladaný stav daný základnou amortizáciou zložky majetku. Hodnota Z rovnajúca sa 0 % znamená, že skutočný technický stav zložky majetku je totožný s predpokladaným stavom daným základnou amortizáciou zložky majetku. Zmenu technického stavu zložky majetku znalec stanoví v súlade s časťou B.
2. A.15 Koeficient morálneho opotrebenia zložky majetku – kMO [–] Vyjadruje mieru morálneho opotrebenia zložky majetku. Znalec ho stanoví v súlade s časťou B.
3. A.16 Vstupná cena zložky majetku VC [Sk, cudzia mena] Vstupná cena sa stanovuje k času hodnotenia zložky majetku z podkladov poskytnutých zadávateľom posudku. Môže byť v úrovni s daňou, resp. s DPH alebo bez dane, resp. bez DPH. Za vstupnú cenu zložky majetku možno na účely stanovenia hodnoty zložky majetku považovať – obstarávaciu cenu, – vlastné náklady.

(1)Obstarávacia cena – OC [Sk, cudzia mena] Do obstarávacej ceny možno zahrnúť nasledujúce položky: – cena zložky majetku, – náklady na projektovú prípravu, – náklady na inžiniersku činnosť (technologický dozor, autorský dozor, stavebný dozor, odborné prehliadky, odborné skúšky, úradné skúšky a pod.), – pri prototype náklady na vývoj a vyhotovenie prototypu či funkčných vzoriek – náklady na dopravu, – náklady na montáž, – náklady na softvér, ak nie je súčasťou ceny zložky majetku, – clo, dovozná prirážka, – daň z obratu, resp. daň z pridanej hodnoty u majiteľa, ktorý nie je platiteľom DPH. Do obstarávacej ceny zložky majetku sa nezahŕňajú – penále, poplatky z omeškania a peňažné náhrady škôd súvisiace s obstaraním zložky majetku, – výdavky na prípravu pracovníkov pre obsluhu zložky majetku (zaškolenie), – výdavky súvisiace s prípravou a zabezpečením zložky majetku, ktoré vznikli po uvedení obstaranej investície do používania, – výdavky na opravy a udržiavanie zložky majetku, – dane súvisiace s obstaraním zložky majetku, ktoré zákon o daniach z príjmov neuznáva za výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, – spotrebný materiál (napr. nástroje, papier na tlač a pod.), – výdavky na vybavenie zložky majetku zásobami a náhradnými dielmi, ktoré vznikli po uvedení obstaranej investície do používania, – zabezpečovacie, konzervačné, udržiavacie, dekonzervačné práce v prípade zastavenia obstarávanej investície, – poplatky za lízing, – úroky z úverov na obstaranie zložky majetku. Takto stanovenú obstarávaciu cenu OC možno považovať v plnom rozsahu za vstupnú cenu VC. Ak sa OC určená znalcom líši od hodnoty OC z účtovnej evidencie uvedenej v časti II posudku, znalec v časti III posudku túto skutočnosť uvedie. Znalec ním stanovenú úroveň OC a jej postup zdôvodní. OC pri zahraničnej zložke majetku, ak ju majiteľ zložky majetku nemá uvedenú v Sk, ale v cudzej mene, uvedie sa v tejto mene. Ak majiteľ zložky majetku nemá OC, v posudku sa uvedie ako neznáma.

(2)Vlastné náklady – VN [Sk] Ak zložka majetku nebola obstaraná nákupom ako celok, alebo ide o svojpomocne vyrobenú zložku majetku (napr. vyrobenú vlastnou činnosťou, jednoúčelovú zložku majetku, prípravok, výrobná pomôcka a podobne), jej vstupnú cenu znalec stanoví ako vlastné náklady. Sú to všetky opodstatnené priame a nepriame náklady vynaložené na výrobu (výrobná réžia), ale aj nepriame náklady správneho charakteru (správna réžia) v prípade, že vlastná výrobná činnosť presahuje jedno účtovné obdobie (je dlhodobého charakteru). Znalec v posudku uvedie rozpis jednotlivých nákladových položiek a čísla účtovných dokladov, resp. ich kópie vloží do príloh znaleckého posudku. Vlastné náklady možno považovať za vstupnú cenu pre zložku majetku vytvorené vlastnou činnosťou. Jednotlivé položky vlastných nákladov musia byť v súlade s položkami pre OC uvedenými v časti A.16 odseku

1. Ak majiteľ zložky majetku vytvorenej vlastnou činnosťou nemá kompletné alebo hodnoverné údaje o vlastných nákladoch, môže sa obstarávacia cena zložky majetku stanoviť aj ako porovnateľná hodnota zložky majetku – PH, časťA.
2. Hodnota vlastných nákladov nemá byť vyššia ako obstarávacia cena novej továrensky vyrobenej porovnateľnej zložky majetku z hľadiska jej funkcie a veľkosti. A.17 Východisková hodnota (VH) [Sk] Východisková hodnota zložky majetku sa používa na výpočet technickej hodnoty zložky majetku TH a všeobecnej hodnoty zložky majetku VŠH. Postup stanovenia VH na účely stanovenia hodnoty je uvedený v časti B.
3. A.18 Porovnateľná hodnota (PH) [Sk]

(1)Ak nie je možné zistiť VC alebo VH hodnotenej zložky majetku, znalec stanoví porovnateľnú hodnotu hodnotenej zložky majetku PH jej porovnaním s porovnateľnou zložkou, ktorej vstupná cena je známa, resp. s porovnateľnou zložkou rovnakej kategórie a rovnakej položky v kategórii podľa časti B.2, ktorej vstupná cena je známa.

(2)Porovnateľná hodnota PH zložky majetku sa stanovuje k dátumu obstarania (zhotovenia) zložky majetku alebo k dátumu jej hodnotenia.

(3)Porovnateľná hodnota PH sa stanoví porovnaním hodnotenej zložky majetku s takou porovnateľnou továrensky vyrobenou novou zložkou, ktorej cena je známa a ktorá je s hodnotenou zložkou porovnateľná výkonom, vybavenosťou a úžitkovosťou. Typ porovnateľnej zložky majetku a jej presnú špecifikáciu spolu so spôsobom určenia jej ceny znalec uvedie v posudku. Ak VC viacerých porovnateľných zložiek nie sú zhodné, znalec môže stanoviť PH ako priemernú hodnotu viacerých zložiek majetku.

(4)Porovnateľnú hodnotu PH v prípade, ak porovnateľná zložka majetku má s hodnotenou zložkou len približne rovnaký výkon, vybavenosť a úžitkovosť, možno v krajnom prípade stanoviť aj pomocou rozpočtovej ceny (PH = hmotnosť hodnotenej zložky majetku × cena 1 kg hmotnosti zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok jej výroby alebo hodnotenia, resp. PH = rozhodujúci parameter × cena jednotky rozhodujúceho parametra zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok jej výroby alebo hodnotenia a pod.).

(5)Porovnateľnú hodnotu PH v prípade, ak porovnateľná zložka majetku, ktorej VC je známa, má s hodnotenou zložkou rozdielny výkon a vybavenosť, možno v krajnom prípade stanoviť aj pomocou rozpočtovej ceny (PH = hmotnosť hodnotenej zložky majetku × cena 1 kg hmotnosti zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok jej výroby alebo hodnotenia, PH = rozhodujúci parameter × cena jednotky rozhodujúceho parametra zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok jej výroby alebo hodnotenia a pod.), pričom rozdielnosť použitých veličín hodnotenej zložky majetku a porovnateľnej zložky majetku (hmotnosť, rozhodujúci parameter a pod.) znalec spravidla zhodnotí korekčným koeficientom kK.

(6)Porovnateľná hodnota PH sa vzťahuje aj na zložku majetku zhotovenú vlastnou činnosťou, ďalej na zložku majetku, ktorej OC zistená u majiteľa je v porovnaní s obdobnými zložkami neprimerane vysoká, a aj na zložku majetku, na ktorú majiteľ nemá cenovú kalkuláciu. A.19 Technická hodnota zložky majetku (TH) [Sk]

(1)Je to zvyšok technickej životnosti zložky majetku vyjadrený v slovenských korunách k dátumu jej ohodnocovania. Technická hodnota zložky majetku sa stanoví na základe skutočného technického stavu zložky majetku k dátumu stanovenia hodnoty zložky majetku pri zohľadnení jej východiskovej hodnoty.

(2)Postup stanovenia technickej hodnoty zložky majetku je uvedený v časti B.

1. A.20 Technická hodnota mimoriadnej výbavy (THMV) [Sk] Je to hodnota zvyšujúca technickú hodnotu zložky majetku o hodnotu jej mimoriadnej výbavy k dátumu jej ohodnocovania. Postup stanovenia technickej hodnoty mimoriadnej výbavy zložky majetku je totožný s postupom stanovenia TH zložky majetku. A.21 Koeficient predajnosti zložky majetku (kP) [–] Predstavuje vo všeobecnosti pomer medzi spriemerovanými, skutočne dosahovanými predajnými cenami a technickou hodnotou TH určitej, resp. porovnateľnej zložky majetku v danom čase a mieste jej ohodnocovania. Pri stanovovaní koeficientu predajnosti znalec postupuje podľa časti B.5, pričom postup náležite zdôvodní. A.22 Všeobecná hodnota (VŠH) [Sk] Všeobecná hodnota zložky majetku je hodnota zložky majetku v danom mieste a čase, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebovania zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť typu zložky majetku). Vyjadruje hodnotu zložky majetku pri jej predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodujúcemu dátumu. Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná všeobecná hodnota zložky majetku je vrátane dane z pridanej hodnoty, alebo bez dane z pridanej hodnoty. A.23 Stanovenie výšky škody VŠ [Sk] Stanovenie výšky škody vzniknutej na zložke majetku vychádza predovšetkým zo všeobecnej hodnoty zložky majetku k dátumu jej poškodenia a nákladov potrebných na jej opravu. Postup stanovenia výšky škody je uvedený v časti B.
2. A.24 Stanovenie likvidačnej hodnoty zložky majetku VŠHLO [Sk]

(1)Likvidačná hodnota zložky majetku sa stanovuje v prípadoch, keď

1. a)vlastník zložky majetku končí podnikateľskú činnosť likvidáciou,
2. b)vlastník zložky majetku končí podnikateľskú činnosť konkurzom, pričom nasleduje likvidácia zložky majetku,
3. c)vlastník zložky majetku končí podnikateľskú činnosť iným spôsobom, pričom nasleduje likvidácia zložky majetku.

(2)Pri stanovení likvidačnej hodnoty zložky majetku musí znalec jednoznačne stanoviť, či hodnotená zložka majetku je určená na likvidovanie.

(3)Postup stanovenia likvidačnej hodnoty zložky majetku je uvedený v časti B.7. A.25 Zaokrúhľovanie výpočtov Údaje v procese stanovenia všeobecnej hodnoty zložky majetku sa zaokrúhľujú takto:

1. a)doba prevádzky zložky majetku r, kurz cudzej meny kCM a koeficienty predajnosti zložky majetku kP na tri desatinné miesta,
2. b)indexy cien IC, koeficient indexov cien kIC, koeficient zmennosti zložky majetku kZ, koeficient využiteľnosti kV, základná amortizácia zložky majetku ZA, technický stav zložky majetku TS, koeficient morálneho opotrebenia zložky majetku kMO, zmena technického stavu Z, technická hodnota zložky majetku TH na dve desatinné miesta,
3. c)východisková hodnota zložky majetku VH sa zaokrúhľuje na celé koruny,
4. d)východisková hodnota zložky majetku VH a všeobecná hodnota VŠH bez DPH do hodnoty 10,– Sk vrátane sa nezaokrúhľujú,
5. e)všeobecná hodnota zložky majetku v úrovni bez DPH na celé koruny a v úrovni s DPH na desaťhaliere. B. POSTUP PRI VÝPOČTE HODNOTY Všeobecná hodnota sa vypočíta týmto postupom: B.1 Východisková hodnota (VH) Východisková hodnota zložky majetku sa používa na výpočet hodnoty zložky majetku. Znalec východiskovú hodnotu stanoví buď ako obstarávaciu cenu zložky majetku pre dátum ohodnocovania zložky, alebo ako objektivizovanú cenu z pôvodnej obstarávacej ceny zložky majetku, pričom znalec zdôvodní postup tejto objektivizácie. B.1.1 Východisková hodnota zložky majetku, ktorý má VC uvedenú v Sk
6. a)Východisková hodnota VH zložky majetku bez ohľadu na krajinu jej obstarania, ak zložka majetku – bola obstaraná pred viac ako 10 rokmi (vzhľadom na dátum jej hodnotenia), – v súčasnosti sa už nevyrába, spravidla sa stanoví ako pôvodná VC, resp. porovnateľná hodnota PH: VH = VC [Sk] alebo VH = PH [Sk], kde VC – vstupná cena zložky majetku v roku obstarania zložky majetku [Sk], PH – porovnateľná hodnota zložky majetku v roku obstarania zložky majetku, stanovená podľa časti A.18 [Sk]. V odôvodnených prípadoch znalec pri stanovení VH podľa tohto bodu môže sa od tohto pravidla odchýliť a môže aj pre zložku majetku obstaranú pred viac ako 10 rokmi (ak je jej predpokladaná životnosť Ž vyššia ako 10 rokov) a tiež pre zložku majetku, ktorej životnosť je nižšia ako 10 rokov a bola obstaraná pred viac rokmi, ako je jej životnosť, stanoviť VH podľa časti B.1.1 písmen
7. b)a
8. c)tejto kapitoly;
9. b)východisková hodnota VH zložky majetku bez ohľadu na krajinu jej obstarania, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v Sk, ak zložka majetku – bola obstaraná pred menej ako 10 rokmi (vrátane desiateho roku obstarania), – v súčasnosti sa bez významných zmien vyrába, – je známa jej VC, resp. PH platná pre rok jej hodnotenia, stanoví sa ako VC, resp. porovnateľná hodnota PH v roku hodnotenia: VH = VC [Sk] alebo VH = PH [Sk], kde VC – vstupná cena zložky majetku v roku hodnotenia zložky majetku [Sk], PH – porovnateľná hodnota zložky majetku v roku hodnotenia zložky majetku, stanovená podľa časti A.18 [Sk];
10. c)východisková hodnota VH zložky majetku s ohľadom na krajinu jej obstarania, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v Sk, ak zložka majetku – bola obstaraná pred menej ako 10 rokmi (vrátane desiateho roku obstarania), – v súčasnosti sa bez významných zmien vyrába, – nie je známa jej VC, resp. PH platná pre rok jej hodnotenia, stanoví sa ako pôvodná VC, resp. porovnateľná hodnota PH, vynásobená koeficientom indexov cien kIC, resp. kICZ: VH = VC • kIC(kICZ) [Sk], VH = PH • kIC(kICZ) [Sk], kde VC – vstupná cena zložky majetku stanovená v čase jej prvotného obstarania [Sk], PH – porovnateľná hodnota zložky majetku v čase jej prvotného obstarania [Sk], kIC (kICZ) – koeficient indexov cien (ktorý pre zložku majetku vyrobenú v krajinách [–], bývalého východného bloku je kIC a pre zložku majetku vyrobenú v krajinách mimo bývalého východného bloku je kICZ) sa vypočíta pomocou indexov cien IC pre príslušné roky a klasifikáciu produkcie zložky majetku: , ak v období stanovenia ICoh, ICob je rovnaký vzťažný dátum alebo , ak v období stanovenia ICoh, ICob sú dva rozdielne vzťažné dátumy na stanovenie ICoh, ICob – uvedený vzťah platí pre vzťažný dátum ICoh = priemer roka 2000 *), kde ICoh – predpokladaný priemerný index ceny pre príslušnú klasifikáciu produkcie zložky majetku a mesiac (kvartál, polrok, rok) hodnotenia zložky majetku [%], ICob – index ceny pre príslušnú klasifikáciu produkcie zložky majetku v roku obstarania zložky majetku so vzťažným dátumom iným, ako je priemer roka 2000 [%], *) IC2000 – index ceny pre príslušnú klasifikáciu produkcie zložky majetku a vzťažný dátum je ako príklad uvedený priemer roka 2000 [%]. Indexy cien sa spravidla stanovia na základe hodnoverných štatistických podkladov, ktoré vydávajú oficiálne štatistické úrady (napr. pre zložku majetku vyrobenú v krajinách bývalého východného bloku je Štatistický úrad Slovenskej republiky a pre zložku majetku vyrobenú v krajinách mimo bývalého východného bloku je EUROSTAT PRESS OFFICE LUXEMBOURG) pre príslušnú klasifikáciu produkcie zložky majetku a príslušný rok. Ak sa hodnotí strojová linka alebo strojový technologický celok, v ktorom rôzne stroje patria do rôznych kategórií, alebo nie sú známe indexy cien pre príslušnú kategóriu strojov, môže znalec určiť koeficient indexu cien ako koeficient za odvetvie strojárstvo. Ak pre dátum hodnotenia nemá znalec k dispozícii index cien ICoh, vypočíta ho napr. tak, ako keby sa index ceny v roku hodnotenia zmenil oproti predchádzajúcemu roku o hodnotu rozdielu indexov cien za ostatné 2 roky, v ktorých je ICoh známy, a pod. Znalec pri stanovovaní VH podľa časti B.1.1 písmen
11. b)a
12. c)preferuje postup stanovenia VH podľa časti B.1.1 písmena b). Analogickým postupom sa určí východisková hodnota pre skupinu zložky majetku, mimoriadnu výbavu, strojovú linku, náradie a pomocné zariadenie, modernizovanú, rekonštruovanú alebo opravenú zložku majetku, ktorej vstupná cena je stanovená v Sk. Znalec taktiež skúma, či vo VC, resp. VCCM je zahrnuté clo a dovozná prirážka. Ak nie je, znalec štandardným postupom stanoví VH s prihliadnutím na aktuálne hodnoty cla, resp. dovoznej prirážky. Znalec v posudku postup stanovenia VH zdôvodní. B.1.2 Východisková hodnota zložky majetku, ktorý má vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene
13. a)Východisková hodnota VH zložky majetku pre zložku majetku bez ohľadu na krajinu jej obstarania, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene, ak zložka majetku – bola obstaraná pred viac ako 10 rokmi (vzhľadom na dátum jej hodnotenia), – v súčasnosti sa už nevyrába, stanoví sa podľa vzťahov VH = VCCM • kCM [Sk] alebo VH = PHCM • kCM [Sk], kde VH – východisková hodnota zahraničnej zložky majetku, ktorej vstupná cena je udaná v cudzej mene [Sk], VCCM – vstupná cena zahraničnej zložky majetku v cudzej mene pre rok obstarania zložky majetku [cudzia mena], PHCM – porovnateľná hodnota zahraničnej zložky majetku v cudzej mene pre rok obstarania zložky majetku [cudzia mena], kCM – kurz cudzej meny podľa platného kurzu tejto meny podľa NBS pre dátum obstarania zložky majetku [–]. V technicky odôvodnených prípadoch sa znalec pri stanovovaní VH podľa tohto bodu môže od tohto pravidla odchýliť a môže aj pre zložku majetku vekovo staršiu alebo mladšiu, ako je uvedené vyššie, stanoviť VH podľa časti B.1.2 písmen
14. b)alebo c);
15. b)východisková hodnota VH zložky majetku, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene, bez ohľadu na krajinu jej obstarania, ak zložka majetku – bola obstaraná pred menej ako 10 rokmi (vrátane desiateho roku obstarania), – v súčasnosti sa bez významných zmien vyrába, – je známa jej VCCM, resp. PHCM platná pre rok jej hodnotenia, stanoví sa ako VC, resp. porovnateľná hodnota PH v roku hodnotenia vypočítaná podľa vzťahov VH = VCCM • kCM [Sk] alebo VH = PHCM • kCM [Sk], kde VH – východisková hodnota zahraničnej zložky majetku, ktorej vstupná cena je udaná v cudzej mene [Sk], VCCM – vstupná cena zahraničnej zložky majetku v cudzej mene pre rok hodnotenia zložky majetku [cudzia mena], PHCM – porovnateľná hodnota zahraničnej zložky majetku v cudzej mene pre rok hodnotenia zložky majetku [cudzia mena], kCM – kurz cudzej meny podľa platného kurzu tejto meny podľa NBS k dátumu hodnotenia zložky majetku [–];
16. c)východisková hodnota VH zložky majetku, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene, ak zložka majetku – bola obstaraná pred menej ako 10 rokmi (vrátane desiateho roku obstarania), – v súčasnosti sa bez významných zmien vyrába, – nie je známa jej VCCM, resp. PHCM platná pre rok jej hodnotenia, stanoví sa podľa vzťahov VH = VCCM • kCM • kI [Sk] alebo VH = PHCM • kCM • kI [Sk], kde VH – východisková hodnota zahraničnej zložky majetku, ktorej vstupná cena je udaná v cudzej mene [Sk], VCCM – vstupná cena zahraničnej zložky majetku v cudzej mene pre rok obstarania zložky majetku [cudzia mena], PHCM – porovnateľná hodnota zahraničnej zložky majetku v cudzej mene pre rok obstarania zložky majetku [cudzia mena], kCM – kurz cudzej meny podľa platného kurzu tejto meny podľa NBS k dátumu obstarania zložky majetku [–], kI – koeficient indexov cien zahraničnej zložky majetku, ktorý sa vypočíta z indexov cien [–], pre jednotlivé roky podľa zásad uvedených v časti B.1.1 písmene c). Hodnota kurzu cudzej meny sa spolu s poradovým číslom kurzového lístka NBS a dátumom platnosti kurzového lístka uvedie v posudku. Ak sa hodnotí strojová linka alebo strojový technologický celok, v ktorom rôzne stroje patria do rôznych kategórií, alebo nie sú známe indexy cien pre príslušné kategórie strojov, môže znalec určiť koeficient indexu cien pre rozhodujúcu skupinu strojov v linke alebo technologického celku, alebo ako koeficient za odvetvie strojárstvo. Ak pre dátum hodnotenia nemá znalec k dispozícii index cien ICohz, vypočíta ho napr. tak, ako keby sa index ceny v roku hodnotenia zmenil oproti predchádzajúcemu roku o hodnotu rozdielu indexov cien za ostatné 2 roky, v ktorých je ICohz známy. Analogickým postupom sa určí východisková hodnota pre skupinu zložky majetku, mimoriadnu výbavu, strojovú linku, náradie a pomocné zariadenia, modernizovanú, rekonštruovanú alebo opravenú zložku majetku, ktorej vstupná cena je stanovená v cudzej mene. Znalec taktiež skúma, či vo VC, resp. VCCM je zahrnuté clo a dovozná prirážka. Ak nie je, znalec štandardným postupom stanoví VH s prihliadnutím na aktuálne hodnoty cla, resp. dovoznej prirážky. Znalec pri stanovovaní VH podľa časti B.1.2 písmen
17. b)a
18. c)preferuje postup stanovenia VH podľa časti B.1.2 písmena b). Znalec postup stanovenia VH zdôvodní. B.1.3 Východisková hodnota zložky majetku, ktorej VC je neznáma Pri stanovovaní východiskovej hodnoty VH zložky majetku, ktorej VC je neznáma, VH stanoví znalec ako PH zložky majetku v roku jej výroby, resp. v roku jej hodnotenia podľa častí B.1.1 a B.1.2. B.1.4 Východisková hodnota zložky majetku továrensky novej, ale poškodenej Východiskovú hodnotu VH znalec stanoví z príslušnej VC podľa častí B.1.1 a B.1.2. Výšku škody znalec vypočíta podľa časti B.6. B.1.5 Východisková hodnota zložky majetku, pri ktorej nemožno vykonať obhliadku Východisková hodnota sa stanoví zo vstupnej ceny, prípadne z porovnateľnej hodnoty zložky majetku podľa častí B.1.1. a B.1.2. B.1.6 Východisková hodnota zložky majetku zhotovenej vlastnou činnosťou alebo iným spôsobom aj bez cenových kalkulácií Východiskovú hodnotu zložky majetku VH zhotovenej vlastnou činnosťou alebo iným spôsobom aj bez cenových kalkulácií možno stanoviť ako porovnateľnú hodnotu zložky majetku PH alebo podľa hodnoty vlastných nákladov stanovených podľa časti A.16.2. Z pôvodnej hodnoty vlastných nákladov podľa celkového stavu, spracovateľskej úrovne a úžitkových vlastností zložky majetku znalec stanoví príslušné zrážky alebo prirážky. Východisková hodnota VH sa vypočíta podľa časti B.1.1. B.1.7 Východisková hodnota jednoúčelovej zložky majetku Východisková hodnota jednoúčelovej zložky majetku VH sa stanoví zo vstupnej ceny uvedenej v protokole o prevzatí zložky majetku do používania, podľa zostavy dlhodobého majetku, resp. podľa iných hodnoverných podkladov podľa časti B.1.1. B.1.8 Východisková hodnota zložky majetku na účely reštitúcie Východisková hodnota zložky majetku VH na reštitučné účely sa vypočíta ako VH stanovená podľa časti B.1.1, resp. pre PH, pričom VH, resp. PH sa stanoví pre rok 1991,6) ak nie je osobitným predpisom stanovené inak. B.1.9 Východisková hodnota zložky majetku nadobudnutej na základe zmluvy o nájme zložky majetku Východisková hodnota zložky majetku VH nadobudnutej na základe zmluvy o kúpe najatej veci (finančný, operatívny, spätný lízing) sa stanovuje z pôvodnej VC zložky majetku (t. j. bez ceny za služby lízingovej spoločnosti, prípadne aj dane z pridanej hodnoty) podľa časti B.1.1 a B.1.2. B.1.10 Východisková hodnota zložky majetku, na ktorej sa v tuzemsku vykonala generálna alebo celková oprava Východisková hodnota zložky majetku, ktorá mala generálnu opravu (GO) alebo celkovú opravu (CO) vykonanú v tuzemsku, sa stanoví takto:
19. a)ak sa GO, resp. CO vykonala pred dlhšou dobou, ako je predpokladaná životnosť Ž hodnotenej zložky majetku podľa časti A.7 (táto doba sa vzťahuje na dátum hodnotenia), o nákladoch na GO, resp. CO sa neuvažuje a východisková hodnota zložky majetku sa bude rovnať východiskovej hodnote zložky majetku stanovenej podľa časti B.1.1 alebo časti B.1.2; v tomto prípade znalec pre výpočet VH stanoví úroveň východiskového technického stavu VTS = 100 %,
20. b)ak sa GO, resp. CO vykonala v dobe kratšej, ako je predpokladaná životnosť zložky majetku Ž podľa časti A.7 (táto doba sa vzťahuje na dátum hodnotenia), východisková hodnota zložky majetku sa určí podľa tohto postupu: 1. podľa zásad časti A.16 sa stanoví vstupná cena novej zložky majetku pre dátum jej obstarania, 2. vypočíta sa technická hodnota zložky majetku vyjadrená v korunách TH podľa zásad časti A.19 k dátumu započatia GO, resp. CO (ak je presný dátum opravy známy, ak nie je, tak k 1. 7. roku realizácie opravy) pre technický stav TS v % vypočítaný podľa časti A.13; znalec stanoví ±Z podľa reálneho stavu zložky majetku pred GO, resp. CO, 3. zistia sa náklady na vykonanie GO, resp. CO, t. j. NGO, resp. NCO z účtovnej evidencie pre dátum ukončenia GO, resp. CO, 4. vypočíta sa východisková hodnota nákladov VHN na GO, resp. CO podľa časti B.1.1, a to tak, že do vzťahov podľa časti B.1.10 písm. a),
21. b)alebo
22. c)sa namiesto VC dosadí hodnota NGO, resp. NCO, kde NGO, resp. NCO sú náklady na GO, resp. CO pre dátum ukončenia GO, resp. CO; koeficient indexu cien kIC sa stanoví pre dátum hodnotenia zložky majetku podľa príslušných zásad tejto kapitoly, 5. východisková hodnota zložky majetku alebo skupiny zložky majetku VH bude súčtom vypočítanej TH a východiskovej hodnoty nákladov na GO, resp. CO: VH = TH*) + VHN [Sk], kde VH – východisková hodnota opravenej zložky majetku alebo skupiny zložky majetku [Sk], TH – technická hodnota hodnotenej zložky majetku alebo skupiny zložky majetku k dátumu ukončenia práce zložky majetku alebo skupiny zložky majetku pred vykonanou opravou*) [Sk], VHN – východisková hodnota nákladov na opravu zložky majetku alebo skupiny zložky majetku [Sk], *) V prípade takého vykonania GO, že sa niektoré skupiny zložky majetku vymenili za nové skupiny, resp. za skupiny z inej ako opravovanej zložky majetku (čiže ich cena je zahrnutá vo VHN), TH sa vypočíta len pre zvyšné skupiny z opravovanej zložky majetku, pre ktoré znalec stanoví ich celkovú hodnotu PDS podľa časti A.6 a VTS podľa časti A.11. Ak mala zložka majetku počas svojej predpokladanej životnosti viacero GO, týmto postupom sa stanoví VH po ostatnej vykonanej GO. Ak sa GO, resp. CO preukázateľne vykonala a zadávateľ posudku nemá dokladované nákladové položky na vykonanú GO, resp. CO, znalec môže stanoviť NGO, resp. NCO odborným odhadom podľa kvality opravy. Údajnú vykonanú GO môže znalec aj nezohľadniť, musí to však v posudku zdôvodniť. Ak sa GO vykonala výmenným spôsobom, tak sa za TH dosadí TH = 0 Sk a VH = VHN zložky majetku, kde VHN je východisková hodnota zložky, ktorá bola dodaná namiesto opravovanej zložky majetku.
23. c)východisková hodnota zložky majetku dovezenej zo zahraničia, ktorá mala GO, resp. tzv. repasáciu vo výrobnom alebo porovnateľnom závode, sa stanoví podľa časti B.1.1 z hodnoty, ktorá bola zaplatená dodávateľovi zložky majetku,
24. d)ak NGO, resp. NCO už boli zahrnuté do pôvodnej VC, tak VH zložky majetku po generálnej alebo celkovej oprave znalec stanoví podľa časti B.1.1, kde za VC znalec dosadí obstarávaciu cenu zložky po oprave zložky majetku. B.1.11 Východisková hodnota zložky majetku, ktorá sa v tuzemsku rekonštruovala alebo modernizovala
25. a)ak sa stanovuje východisková hodnota takým spôsobom rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku, že v zložke majetku zostal zvyšok nerekonštruovaných skupín zložky majetku, VH sa vypočíta podľa vzťahu: , kde VH – východisková hodnota rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku [Sk], TH – technická hodnota upravovanej zložky majetku vyjadrená v korunách, vypočítaná pre dobu ukončenia práce zložky majetku pred jej úpravou [Sk], PDS – pomerný podiel skupín zložky majetku, ktoré sa nerekonštruovali, resp. nemodernizovali [%], kV – koeficient využiteľnosti, zhodnotenia pomerných podielov skupín (1– PDS/100) vykonaným technickým zhodnotením [–], VHN – východisková hodnota nákladov na rekonštrukciu alebo modernizáciu zložky majetku, ktorá sa stanoví podľa časti B.1.1, kde za VC znalec dosadí NRM = obstarávaciu cenu nákladov na modernizáciu, resp. rekonštrukciu – NRM [Sk]; prípadný koeficient indexu cien kIC sa stanoví pre dátum hodnotenia zložky majetku podľa príslušných zásad tejto kapitoly [Sk],
26. b)ak sa stanovuje východisková hodnota takým spôsobom rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku, že pôvodná zložka majetku sa nerekonštruovala, nemodernizovala a rekonštrukcia, resp. modernizácia zložky majetku sa vykonala v zásade len pridaním ďalších skupín k pôvodnej zložke, VH sa vypočíta podľa vzťahu: VH = TH + VHN [Sk], kde VH – východisková hodnota rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku [Sk], TH – technická hodnota hodnotenej zložky majetku vyjadrená v korunách, vypočítaná podľa časti A.19 pre dobu práce zložky majetku pred jej úpravou [Sk], VHN – východisková hodnota nákladov na rekonštrukciu alebo modernizáciu zložky majetku stanovená podľa časti B.1.1 [Sk], Ak sa rekonštrukcia, resp. modernizácia preukázateľne vykonala a zadávateľ posudku nemá od nej doklady nákladových položiek, znalec môže stanoviť VH aj odborným odhadom podľa kvality úprav.
27. c)ak obstarávacia cena nákladov na modernizáciu, resp. rekonštrukciu – NRM už bola zahrnutá do ceny zložky VC po vykonanom technickom zhodnotení, znalec túto skutočnosť uvedie v posudku; VH vo vzťahu k časti B.1.11 písm.
28. b)sa stanoví podľa časti B.1.1, kde za VC znalec dosadí NRM; koeficient indexu cien kIC sa stanoví pre dátum hodnotenia zložky majetku podľa príslušných zásad tejto prílohy. B.2 Základná amortizácia strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla (ZA) B.2.1.Vzťahy na výpočet základnej amortizácie pre stroje, dráhové vozidlá a plavidlá B.2.1.1 Vzťahy na výpočet základnej amortizácie pre stroje, dráhové vozidlá a plavidlá nečlenené na skupiny s rešpektovaním obmedzujúcich podmienok uvedených ďalej
29. a)pre r.kZ ≤ Ž: ,
30. b)pre r.kZ > Ž: ZA = VTS - ZO[%], kde r – počet odpracovaných rokov [roky], kz – koeficient zmennosti stroja, pre dráhové vozidlá a plavidlá kZ =1 [–], Ž – predpokladaná životnosť stroja, dráhového vozidla, plavidla [roky], ZO – zostatkové percento prevádzkyschopného stroja, dráhového vozidla, plavidla po skončení predpokladanej životnosti Ž [%], VTS – východiskový technický stav stroja, dráhového vozidla, plavidla [%]. Obmedzujúce podmienky výpočtu ZA podľa časti B.2.1.1 písm.
31. a)sú tieto: 1. pre zložku majetku, ktorej VTS = 100 %, je vzťah pre ZA podľa časti B.2.1.1 písm.
32. a)platný len pre r ∙ kZ ≤ Ž, 2. pre zložku majetku, ktorej VTS = 100 % a súčin r. kz > Ž, je vzťah podľa časti B.2.1.1 písm.
33. a)neplatný a ZA sa vypočíta podľa vzťahu ZA = 100 - ZO [%], 3. pre zložku majetku, ktorej VTS , 4. ak pre zložku majetku, ktorej VTS Z je , pre výpočet ZA neplatí vzťah pre ZA podľa časti B.2.1.1 písm. a). V takom prípade sa ZA vypočíta podľa vzťahu: ZA = VTS - ZO [%]. B.2.1.2 Vzťahy na výpočet základnej amortizácie pre skupiny zložiek majetku ZAs (stroje, dráhové vozidlá a plavidlá) a zložky majetku členenej na skupiny
34. a)základná amortizácia skupiny zložky majetku – ZAS sa vypočíta pre príslušnú skupinu zložky majetku podľa časti B.2.1.1, kde sa vstupné hodnoty stanovia pre príslušnú skupinu; hodnoty Ž a ZO sa stanovia ako pre nečlenenú zložku majetku v súlade s časťami A.7 a A.10,
35. b)pre zložku majetku členenú na skupiny a pre takú zložku majetku, pri ktorej sa základná amortizácia skupín zložky majetku vypočítala podľa časti B.2.1.2 písm. a), celková amortizácia zložky majetku ZA sa stanoví podľa vzťahu: , kde n – počet skupín zložky majetku, ZASi – ZA i-tej skupiny zložky majetku stanovená podľa časti B.2.1.2 písm.
36. a)[%], PDSi – pomerný podiel i-tej skupiny zložky majetku [%], i – i-tá skupina zložky majetku, i = 1 až n. Podľa tohto pravidla sa hodnota ZA počíta aj v takom prípade, ak je ZA L (VTS – ZO). Ak je ZA > (VTS – ZO), vtedy sa ZA stanoví podľa vzťahu: ZA = VTS - ZO [%]. B.2.1.3 Základná amortizácia zložky majetku, ktorú nemožno obhliadnuť – ZA Základná amortizácia sa stanoví ako pre zložku majetku úmerne opotrebovanú za dobu jej prevádzky, prípadne na základe údajov majiteľa, ktoré písomne deklaruje a ktoré sa stanú prílohou znaleckého posudku. B.2.1.4 Základná amortizácia náradia, pomocného zariadenia, ktoré má predpokladanú životnosť Ž uvedenú v rokoch – ZA
37. a)ak je nutné stanoviť amortizáciu náradia alebo pomocného zariadenia, ZA sa stanoví podľa vzťahu pre ZA v časti B.2.1.1, pričom ich reálnu hodnotu životnosti Ž, zostatkové percento prevádzkyschopnosti ZO a koeficient zmennosti kZ určí znalec; ak sa nástroj, náradie alebo pomocné zariadenie nedá renovovať, hodnota ZO sa stanoví na takú úroveň, aby VŠH sa rovnala hodnote odpadu,
38. b)pre náradie znalec posúdi stanovené hodnoty Ž a ZO v tabuľkách časti B.2 uvedených ďalej, a ak sú pre konkrétne ohodnocované náradie nevhodné, stanoví a zdôvodní iné podklady na výpočet ZA, B.2.1.5 Zá