Úradné zdrojeslov-lex.sk · EUR-Lex
Europaius
Slovenčina
ČeštinaDeutschFrançaisEspañolPolskiItalianoNederlandsÖsterreichBelgiquePortuguêsSvenskaDanskSuomiIrelandMagyarEestiLietuviųLatviešuSlovenščinaHrvatskiΚύπροςMaltiRomânăΕλληνικάLuxembourgБългарски
Slovenčina

Zákon o sociálnom zabezpečení (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

lov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom

odseku 1 písm. a) alebo o zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a).

(5)Ak občan bol zamestnaný v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií, vpočíta sa na zvýšenie základnej výmery podľa odseku 2 do doby 20 alebo 25 rokov zamestnania vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II. pracovnej kategórie a naposledy doba zamestnania I. pracovnej kategórie. § 23 Zvýšenie starobného dôchodku
(1)Občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, zvyšuje sa starobný dôchodok za každých 360 kalendárnych dní zamestnania o 4 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok; ak občan nebol zamestnaný 360 kalendárnych dní, zvyšuje sa starobný dôchodok za každých ďalších kalendárnych 90 dní zamestnania o 1 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok.
(2)Pre zvýšenie starobného dôchodku podľa odseku 1 sa do doby ďalšieho zamestnania nezapočítavajú doby pracovného voľna bez náhrady mzdy (odmeny, príjmu), doby neospravedlnenej neprítomnosti v zamestnaní a náhradné doby; ustanovenie § 10 tu neplatí, ak sa zamestnanie nevykonáva. § 24 Najvyššia výmera starobného dôchodku
(1)Najvyššia výmera starobného dôchodku je mesačne
  1. a)4 660 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
  2. a)alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
  3. b)4 070 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo

§ 21ods. 1 písm. b), c) 3 640 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie, alebo d) 3 540 Sk.

(2)Zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm.
  1. a)patrí i nad sumy uvedené v odseku 1 písm.
  2. c)a d), najviac však do sumy 4 070 Sk mesačne.
(3)Zvýšenie starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok patrí i nad sumy uvedené v odseku 1 písm. b) až d).
(4)Najvyššia výmera starobného dôchodku včítane zvýšenia za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok je 4 660 Sk mesačne. § 25 Najnižšia výmera starobného dôchodku Starobný dôchodok je najmenej 550 Sk mesačne. § 26 Podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok
(1)Občan má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 65 rokov.
(2)Žena má nárok na pomerný starobný dôchodok tiež, ak bola zamestnaná najmenej 20 rokov a dosiahla vek aspoň 60 rokov. § 27 Výška pomerného starobného dôchodku
(1)Pomerný starobný dôchodok je za každý rok zamestnania 2 % priemerného mesačného zárobku.
(2)Občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, zvyšuje sa pomerný starobný dôchodok za každý ďalší rok zamestnania do dovŕšenia 25 rokov zamestnania o 2 % priemerného mesačného zárobku.
(3)Po dovŕšení 25 rokov zamestnania sa zvyšuje pomerný starobný dôchodok podľa §
  1. § 28 Najvyššia a najnižšia výmera pomerného starobného dôchodku Pre najvyššiu a najnižšiu výmeru pomerného starobného dôchodku platia § 24 a
  2. Tretí diel Invalidný dôchodok § 29 Podmienky nároku na invalidný dôchodok
(1)Občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
  1. a)invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo
  2. b)invalidným následkom pracovného úrazu.
(2)Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
  1. a)je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie,
  2. b)je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.). Zdravotné postihnutia podmieňujúce invaliditu podľa písmena
  3. b)ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
(3)Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok je u občanov vo veku do 20 rokov menej ako 1 rok, nad 20 rokov do 22 rokov 1rok, nad 22 rokov do 24 rokov 2 roky, nad 24 rokov do 26 rokov 3 roky, nad 26 rokov do 28 rokov 4 roky, nad 28 rokov 5 rokov.
(4)Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o občana vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.
(5)Ak občan mladší ako 30 rokov získal potrebnú dobu zamestnania v niektorom z vekových pásiem uvedených v odseku 3 a bol ďalej zamestnaný, považuje sa za získanú potrebná doba zamestnania v najbližšie vyššom vekovom pásme. § 30 Výška invalidného dôchodku
(1)Pre výšku invalidného dôchodku sa k získanej dobe zamestnania pripočíta doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a 2.
(2)Ak bol občan predo dňom vzniku nároku na invalidný dôchodok zamestnaný najmenej 25 rokov alebo po dobu, ktorá s pripočítanou dobou dosahuje najmenej 25 rokov, tvorí základná výmera invalidného dôchodku a) 60 % priemerného mesačného zárobku,

§ 22ods.

1 písm.

  1. a)alebo ak sa občan stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2,
  2. b)55 % priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo ak sa stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2, alebo
  3. c)50 % priemerného mesačného zárobku.

(3)K základnej výmere sa pripočítajú občanom uvedeným v odseku 2 písm.
  1. a)a
  2. b)od 21. roku zamestnania a ostatným občanom od 26. roku zamestnania za každý rok zamestnania I. pracovnej kategórie 2%, II. pracovnej kategórie 1,5 %, III. pracovnej kategórie 1% a pripočítanej doby 1% priemerného mesačného zárobku
(4)Pre zvýšenie podľa odseku 3 sa hodnotí iba doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov.
(5)K základnej výmere sa podľa odseku 3 pripočíta najviac 25 % priemerného mesačného zárobku, a ak ide o občana, ktorý bol zamestnaný najmenej 10 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie, najviac 30 % priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia neplatia,

odseku 2 písm.

  1. a)alebo o zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm.
  2. a)alebo ak sa občan stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2. Ustanovenie § 22 ods. 5 platí obdobne.

(6)Ak doba zamestnania s pripočítanou dobou nie je 25 rokov, tvorí invalidný dôchodok 2 % priemerného mesačného zárobku za každý rok zamestnania a pripočítanej doby. § 31 Najvyššia výmera invalidného dôchodku
(1)Najvyššia výmera invalidného dôchodku je mesačne
  1. a)4 660 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
  2. a)alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach alebo ak sa stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v uvedenom zamestnaní alebo v priamej súvislosti s ním s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2,
  3. b)4 070 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo

§ 21ods.

1 písm.

  1. b)alebo ak sa stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2,
  2. c)3 640 Sk, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo ak sa stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2, alebo
  3. d)3 540 Sk.

(2)Zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm.
  1. a)patrí aj nad sumy uvedené v odseku 1 písm.
  2. c)a d), najviac však do sumy 4 070 Sk mesačne. § 32 Najnižšia výmera invalidného dôchodku Invalidný dôchodok je najmenej 550 Sk mesačne. § 33 Invalidný dôchodok v mimoriadnych prípadoch
(1)Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným a získal dobu zamestnania potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok v ktoromkoľvek období 10 rokov dokončenom po vzniku invalidity; u občana mladšieho ako 24 rokov je potrebná doba dva roky.
(2)Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov. § 34 Invalidný dôchodok v súvislosti s plnením úloh v ozbrojených silách
(1)Nárok na invalidný dôchodok má aj
  1. a)občan, ktorý sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých v čase, keď vykonával službu v ozbrojených silách s výnimkou služby vojaka z povolania,
  2. b)občan povolaný na osobné úkony podľa predpisov o obrane Československej socialistickej republiky a účastník civilnej obrany, prípravy na obranu Československej socialistickej republiky6) alebo brannej výchovy,7) ak sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých v čase plnenia svojich úloh, alebo
  3. c)občan, ktorý nevykonáva službu v ozbrojených silách a stal sa invalidným následkom úrazu, ktorý bez jeho zavinenia spôsobil bojový prostriedok.
(2)Podmienka doby zamestnania potrebnej pre nárok na invalidný dôchodok sa pre nárok podľa odseku 1 považuje vždy za splnenú.
(3)Pre výšku invalidného dôchodku podľa odsekov 1 a 2 platia § 30 a 31.
(4)Občanovi uvedenému v odseku 1 písm. c) patrí invalidný dôchodok od dovŕšenia veku 18 rokov. Nové vymeranie invalidného dôchodku § 35
(1)Ak je požívateľ invalidného dôchodku po vzniku nároku na tento dôchodok zamestnaný aspoň päť rokov, vymeria sa mu na jeho žiadosť invalidný dôchodok znova. Do doby piatich rokov zamestnania sa nezapočítavajú náhradné doby a neprihliada sa na zárobky dosiahnuté v rokoch, z ktorých sa zistil priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeral invalidný dôchodok. Nové vymeranie dôchodku sa posudzuje ako vznik nároku ku dňu, od ktorého sa priznáva dôchodok; pritom sa však dôchodok prizná najskôr odo dňa podania žiadosti. Invalidný dôchodok možno novo vymerať iba raz; nemožno ho však novo vymerať, ak sa splnili podmienky nároku na starobný dôchodok alebo ak invalidný dôchodok už bol novovymeraný podľa predpisov platných po 31. decembri 1975.
(2)Podmienka trvania zamestnania po dobu piatich rokov sa považuje za splnenú, ak požívateľ invalidného dôchodku utrpel pracovný úraz, ktorý mu trvale znemožnil výkon doterajšieho zamestnania. § 36
(1)Ak požívateľ invalidného dôchodku utrpí pracovný úraz, ktorý by rovnako založil invaliditu, alebo ak sa uňho dodatočne prejaví súvislosť jeho skôr vzniknutej invalidity s pracovným úrazom, považuje sa vznik invalidity pre pracovný úraz za nový vznik nároku na dôchodok; invalidný dôchodok sa novo vymeria na základe žiadosti požívateľa dôchodku.
(2)Ak zanikla súvislosť invalidity s pracovným úrazom, vzniká od tohto dňa nárok na nový invalidný dôchodok, ak občan aj po zániku invalidity v súvislosti s pracovným úrazom je naďalej invalidný z iných príčin; podmienka potrebnej doby zamestnania sa považuje v tomto prípade vždy za splnenú. Štvrtý diel Čiastočný invalidný dôchodok § 37 Podmienky a výška nároku na čiastočný invalidný dôchodok
(1)Občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal
  1. a)čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok alebo
  2. b)čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu.
(2)Občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
  1. a)jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, alebo
  2. b)je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo
  3. c)má značne sťažené všeobecné životné podmienky; zdravotné postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
(3)Pre dobu zamestnania potrebnú pre nárok na čiastočný invalidný dôchodok platí obdobne § 29 ods. 3 až 5.
(4)Čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku.
(5)Občan má po splnení podmienok uvedených v odseku 1 nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku po dobu šiestich kalendárnych mesiacov. Po uplynutí tejto doby občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak spĺňa podmienku podstatného poklesu zárobku; podmienka podstatného poklesu zárobku sa neskúma u občana, ktorý je čiastočne invalidný podľa odseku 2 písm. c).
(6)Podmienka podstatného poklesu zárobku sa považuje za splnenú, ak mesačný priemer hrubých zárobkov občana zistený za dobu trvania nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku je nižší ako porovnateľný zárobok spravidla aspoň o tretinu. Podľa takto zisteného podstatného poklesu zárobku sa rozhoduje o trvaní nároku na čiastočný invalidný dôchodok na dobu nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov.
(7)Porovnateľný zárobok je priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava čiastočný invalidný dôchodok, neobmedzený podľa § 12 ods. 6 po úprave o prepočítavací koeficient. Úprava zárobkov o prepočítavací koeficient spočíva v ich zvýšení o 2 % za každý rok výplaty čiastočného invalidného dôchodku a v prípade, že bezprostredne pred priznaním tohto dôchodku občan poberal invalidný dôchodok, aj za dobu výplaty tohto invalidného dôchodku, ak bol čiastočný invalidný dôchodok vymeraný z rovnakého priemerného mesačného zárobku ako invalidný dôchodok; za predposledný rok výplaty týchto dôchodkov sa zárobky zvyšujú o 10 % a za posledný rok o 20 %. Výšku prepočítavacieho koeficientu za posledný rok výplaty čiastočného invalidného dôchodku, prípadne invalidného dôchodku ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením k 1. júlu bežného roka v závislosti od rastu priemernej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok.
(8)Podmienka podstatného poklesu zárobku na ďalšie trvanie nároku na čiastočný invalidný dôchodok sa skúma vždy po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov.
(9)Podmienka podstatného poklesu zárobku sa považuje za splnenú, ak
  1. a)občan nebol zárobkovo činný v období, za ktoré sa sleduje splnenie podmienky podstatného poklesu zárobku, alebo
  2. b)mesačný priemer hrubých zárobkov občana v období, za ktoré sa sleduje splnenie podmienky podstatného poklesu zárobku, nie je vyšší ako suma minimálnej mzdy7a) platná pre zamestnancov, ktorí sú poberateľmi čiastočného invalidného dôchodku v čase rozhodovania o trvaní nároku na čiastočný invalidný dôchodok.
(10)Pri určení mesačného priemeru hrubých zárobkov na účely zistenia podstatného poklesu zárobku sa do doby, z ktorej sa mesačný priemer vypočítava, nezahŕňajú náhradné doby, doby, v ktorých sa zamestnanie nevykonávalo, a doby, v ktorých občan nemal zárobok z iných dôvodov.
(11)Odmena za dohody o pracovnej činnosti sa zahŕňa do hrubých zárobkov bez ohľadu na to, či táto činnosť zakladá účasť na dôchodkovom zabezpečení.
(12)Občanovi, ktorému bol odňatý čiastočný invalidný dôchodok pre nesplnenie podmienky podstatného poklesu zárobku, vznikne nárok na tento dôchodok najskôr po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov; nový vznik nároku na čiastočný invalidný dôchodok a na jeho výplatu je podmienený podstatným poklesom zárobku podľa odseku
  1. § 38 Čiastočný invalidný dôchodok v mimoriadnych prípadoch a v súvislosti s plnením úloh v ozbrojených silách Občan má tiež nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa čiastočne invalidným stal za podmienok ustanovených v § 33 ods. 1 a v § 34 ods. 1 a 2; pre výšku čiastočného invalidného dôchodku v týchto prípadoch platí § 34 ods. 3 a 4 a § 37 ods.
  2. § 39 Nové vymeranie čiastočného invalidného dôchodku Pre nové vymeranie čiastočného invalidného dôchodku z dôvodov pracovného úrazu alebo súvislosti čiastočnej invalidity s pracovným úrazom obdobne platí §
  3. Piaty diel Dôchodok za výsluhu rokov Podmienky nároku na dôchodok za výsluhu rokov § 40
(1)Občan má nárok na dôchodok za výsluhu rokov, ak bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok ako
  1. a)veliteľ lietadla, pilot, navigátor, palubný technik-inžinier, palubný mechanik, rádiotelegrafista, rádiotelefonista, palubný sprievodca, a ak bol zamestnaný vo Zväze pre spoluprácu s armádou, aj výsadkár-inštruktor (ďalej len „výkonný letec“),
  2. b)vedúci letovej prevádzky v organizáciách v pôsobnosti federálnych ministerstiev dopravy a obrany vykonávajúci zamestnanie, ktoré bolo pred 1. januárom 1996 zaradené na účely dôchodkového zabezpečenia do II. pracovnej kategórie (ďalej len „vedúci letovej prevádzky“) alebo
  3. c)umelec v pracovnom pomere uvedený v odseku 2, a skončil uvedené zamestnanie.
(2)Umelcom je na účely poskytovania dôchodku za výsluhu rokov
  1. a)sólista opery štátneho divadla, sólista hudobného divadla, dirigent a člen orchestra štátnej opernej scény, dirigent a člen štátneho symfonického orchestra a profesionálneho komorného súboru, profesionálny koncertný umelec-sólista, tanečný umelec (sólista baletu, choreograf, člen baletného zboru) štátneho divadla,
  2. b)dirigent, člen symfonického orchestra, vokálny sólista a tanečný umelec (sólista baletu, choreograf, člen baletného zboru) Armádneho umeleckého súboru Víta Nejedlého alebo Vojenského umeleckého súboru kapitána Jána Nálepku,
  3. c)sólista pantomímy,
  4. d)artista vykonávajúci zamestnanie, ktoré bolo pred 1. januárom 1996 zaradené na účely dôchodkového zabezpečenia do II. pracovnej kategórie,
  5. e)dirigent a člen orchestra inej než štátnej opernej scény a iného než štátneho symfonického orchestra určený ministerstvom kultúry republiky podľa umeleckej úrovne umelca a umeleckého telesa, ktorého bol členom,
  6. f)tanečný umelec (sólista baletu, choreograf, člen baletného zboru) a vokálny sólista reprezentačného umeleckého štátneho súboru určeného ministerstvom kultúry republiky. § 41
(1)Doba zamestnania potrebná pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov je
  1. a)20 rokov zamestnania sólistu baletu, choreografa alebo artistu,
  2. b)22 rokov zamestnania člena baletného zboru,
  3. c)25 rokov zamestnania sólistu opery, hudobného divadla alebo pantomímy,
  4. d)25 rokov zamestnania výkonného letca,
  5. e)25 rokov zamestnania vedúceho letovej prevádzky,
  6. f)30 rokov zamestnania dirigenta, člena orchestra, vokálneho sólistu, člena profesionálneho komorného súboru alebo koncertného umelca-sólistu.
(2)Doba zamestnania výkonného letca sa započítava do doby zamestnania potrebnej pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov podľa počtu nalietaných hodín v tomto zamestnaní ustanoveného vykonávacím predpisom jedenapolnásobne alebo dvojnásobne.
(3)Pri prestupe umelca do iného odboru umeleckej činnosti s dlhšou dobou zamestnania potrebnou pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov sa do tejto dlhšej doby započítava aj doba zamestnania v doterajšom odbore. § 42 Výška dôchodku za výsluhu rokov
(1)Dôchodok za výsluhu rokov tvorí 50 % priemerného mesačného zárobku.
(2)Dôchodok za výsluhu rokov výkonného letca a vedúceho letovej prevádzky sa zvyšuje od 26. roka zamestnania o 3 % priemerného mesačného zárobku za každý ďalší rok ich zamestnania až do výšky 75 % priemerného mesačného zárobku, ak ide o výkonného letca, alebo až do výšky 70 %, ak ide o vedúceho letovej prevádzky.
(3)Výkonnému letcovi, ktorý po vzniku nároku na dôchodok za výsluhu rokov o priznanie tohto dôchodku nepožiadal a je ďalej zamestnaný ako vedúci letovej prevádzky, sa doba tohto zamestnania započítava na zvýšenie nároku na dôchodok za výsluhu rokov výkonného letca, ale len do výšky 70 % priemerného mesačného zárobku. § 43 Priemerný mesačný zárobok Pri zisťovaní priemerného mesačného zárobku pre výšku dôchodku za výsluhu rokov sa započítavajú iba hrubé zárobky dosiahnuté v zamestnaní zakladajúcom nárok na tento dôchodok; doba iného zamestnania sa nezahŕňa do rozhodného obdobia, z ktorého sa zisťuje priemerný mesačný zárobok. § 44 Súbeh dôchodku za výsluhu rokov s príjmom zo zárobkovej činnosti
(1)Ak je požívateľ dôchodku za výsluhu rokov zárobkovo činný, kráti sa dôchodok za výsluhu rokov o sumu, o ktorú úhrn dôchodku za výsluhu rokov a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti prevyšuje priemerný mesačný zárobok neobmedzený podľa § 12 ods. 6.
(2)Určenie príjmu zo zárobkovej činnosti a spôsob krátenia dôchodku za výsluhu rokov s týmto príjmom ustanoví vykonávací predpis. Šiesty diel Vdovský dôchodok Podmienky nároku na vdovský dôchodok § 45 Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý
  1. a)splnil ku dňu smrti podmienky pre nárok na starobný dôchodok, alebo splnil ku dňu smrti podmienku doby zamestnania potrebnej pre nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo zomrel následkom pracovného úrazu, prípadne úrazu alebo ochorenia uvedeného v § 34, alebo
  2. b)bol požívateľom starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov. § 46
(1)Vdova má nárok na vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela.
(2)Po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na vdovský dôchodok, ak
  1. a)je invalidná,
  2. b)stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa,
  3. c)vychovala aspoň tri deti,
  4. d)dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti,
  5. e)dosiahla vek 50 rokov alebo
  6. f)dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie za okolností uvedených v § 19 ods. 1, alebo ktorý zomrel pri výkone služby v ozbrojených silách.
(3)Dieťaťom podľa odseku 2 písm.
  1. b)až
  2. d)sa rozumie dieťa, ktoré má alebo by malo po zomretom manželovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné (osvojené) dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa aspoň jedným z nich prevzaté do dňa smrti manžela do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
(4)Nárok na vdovský dôchodok vznikne znova, ak
  1. a)sa splní niektorá z podmienok uvedených v odseku 2 písm. a),
  2. c)až
  3. e)do dvoch rokov po zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok, alebo do piatich rokov, ak ide o nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý zomrel za okolností uvedených v odseku 2 písm. f), alebo
  4. b)vdova sa znova začne starať aspoň o jedno nezaopatrené dieťa.
(5)Vdova, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, má nárok na vdovský dôchodok, len ak mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné.
(6)Na vdovský dôchodok má nárok aj rozvedená žena, ak bola v čase smrti bývalého manžela odkázaná na príspevok na výživu, ktorý jej bol povinný bývalý manžel poskytovať.
(7)Nárok na vdovský dôchodok zaniká vydajom. § 47 Výška vdovského dôchodku
(1)Vdovský dôchodok tvorí 60 % starobného, invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, na ktorý mal alebo by mal nárok manžel v čase smrti; pri splnení podmienok nároku na dva dôchodky sa vdovský dôchodok vypočítava z vyššieho dôchodku.
(2)Vdovský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol zamestnaný, sa vymeriava z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku nárok v čase smrti.
(3)Vdovský dôchodok po požívateľovi invalidného dôchodku sa na žiadosť vymeria z invalidného dôchodku, na ktorý mal požívateľ tohto dôchodku nárok pri novom vymeraní; za deň vzniku nároku na nové vymeranie invalidného dôchodku sa v tomto prípade považuje deň smrti dôchodcu.
(4)Vdovský dôchodok je najmenej 450 Sk mesačne; nesmie však presiahnuť výšku dôchodku zomretého, z ktorého sa vdovský dôchodok vymeral.
(5)Vdovský dôchodok vdovy, ktorá nežila s manželom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti, a rozvedenej ženy nesmie byť vyšší ako výživné, prípadne príspevok na výživu; ustanovenie odseku 4 o najnižšej výmere vdovského dôchodku tu neplatí.
(6)Ak majú nárok na vdovský dôchodok vdova i rozvedená žena, nesmie úhrn ich vdovských dôchodkov prevyšovať dôchodok zomretého; ak by bol úhrn vyšší, znižujú sa tieto dôchodky pomerne. § 48 Súbeh vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti
(1)Ak je vdova zárobkovo činná, kráti sa vdovský dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn vdovského dôchodku a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti dosiahnutých za obdobie nepresahujúce 12 kalendárnych mesiacov prevyšuje sumu 2 000 Sk mesačne; po uplynutí tohto obdobia sa výška kráteného dôchodku podľa skutočne dosiahnutých zárobkov spätne neupravuje.
(2)Určenie príjmu zo zárobkovej činnosti a spôsob krátenia vdovského dôchodku pri súbehu s týmto príjmom ustanoví vykonávací predpis.
(3)Vdovský dôchodok sa nekráti zárobkovo činnej vdove
  1. a)po dobu jedného roka od smrti manžela,
  2. b)ktorá sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, alebo
  3. c)ktorej sa súčasne vypláca starobný dôchodok, alebo
  4. d)ktorá dosiahla vek 65 rokov. Siedmy diel Vdovecký dôchodok § 48a
(1)Vdovec má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ak sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa uvedené v § 46 ods. 3.
(2)Vdovecký dôchodok je 1 100 Sk mesačne.
(3)Nárok na vdovecký dôchodok zaniká, ak ovdovený muž uzavrie znova manželstvo. Ôsmy diel Sirotský dôchodok § 49 Podmienky nároku na sirotský dôchodok
(1)Na sirotský dôchodok má nárok nezaopatrené dieťa, ak zomrel rodič (osvojiteľ) dieťaťa alebo občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak bolo dieťa v čase jeho smrti naňho prevažne odkázané výživou, ktorú zo závažných príčin nemohli zabezpečiť jeho rodičia.
(2)Za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky a potom, najdlhšie však do dovŕšenia 25 rokov,
  1. a)ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom,
  2. b)ak sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu,
  3. c)ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sústavne sa pripravovať na budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať iba za mimoriadnych podmienok alebo
  4. d)ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné vykonávať sústavné zamestnanie alebo výkon takého zamestnania by vážne zhoršil jeho zdravotný stav.
(3)Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré je po skončení povinnej školskej dochádzky vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie7a) a od skončenia povinnej školskej dochádzky mu nevznikol nárok na hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie,7b) najdlhšie do 18 rokov jeho veku.
(4)Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ak už skončilo jedno vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický titul.7c)
(5)Nárok na sirotský dôchodok nevznikne dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo jeho manželovi. Nárok na sirotský dôchodok zaniká osvojením dieťaťa; nárok sa obnovuje zrušením osvojenia. § 50 Výška sirotského dôchodku
(1)Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa tvorí 30 % a obojstranne osirelého dieťaťa 50 % starobného, invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, na ktorý mal alebo by mal zomretý nárok v čase smrti. Ustanovenia § 47 ods. 1 časti vety za bodkočiarkou a odsekov 2 a 3 tu platia obdobne.
(2)Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 400 Sk mesačne a sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa najmenej 600 Sk mesačne.
(3)Ak ide o viac detí, nesmie byť sirotský dôchodok žiadneho z nich nižší ako pomerný diel pripadajúci na jedno dieťa z úhrnu výchovného patriaceho k dôchodku. Deviaty diel Dôchodok manželky § 51
(1)Na dôchodok manželky má nárok manželka občana, ktorý bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na starobný, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo požívateľa starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, ak nie je zárobkovo činná, nemá nárok na iný dôchodok a a) dosiahla vek 65 rokov alebo b) je invalidná. Dôchodok manželky patrí len po dobu, po ktorú trvá manželstvo.
(2)Dôchodok manželky je 420 Sk mesačne. Desiaty diel Sociálny dôchodok § 52
(1)Sociálny dôchodok sa môže priznať občanovi, ktorého životné potreby nie sú zabezpečené, ak a) dosiahol vek 65 rokov alebo b) je invalidný.
(2)Sociálny dôchodok sa môže priznať až do výšky životného minima pre dospelého občana,7ca) ak je jediným zdrojom príjmu dôchodcu; ak dôchodca má aj iný dôchodok alebo príjem, sociálny dôchodok sa môže priznať až do takej výšky, aby úhrn sociálneho dôchodku a iného dôchodku alebo príjmu bol vo výške životného minima pre dospelého občana. Ak je na takýto dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu uvedený v § 54 ods. 6, tento dôchodok sa môže priznať až do výšky životného minima pre dvojicu spoločne posudzovaných dospelých občanov,7d) ak dôchodca alebo rodinný príslušník dôchodcu má aj iný dôchodok alebo príjem, sociálny dôchodok sa môže priznať do takej výšky, aby úhrn sociálneho dôchodku a iného dôchodku alebo príjmu bol vo výške životného minima pre dvojicu spoločne posudzovaných dospelých občanov. Ak podmienky na priznanie sociálneho dôchodku spĺňajú obaja manželia (druh a družka), sociálny dôchodok možno priznať iba manželovi (druhovi), a to až do výšky rozdielu medzi sumou životného minima pre dvojicu spoločne posudzovaných dospelých občanov a úhrnom dôchodkov a iných príjmov oboch manželov (druha a družky).
(3)Pri zvýšení sumy životného minima pre dospelého občana sa sociálny dôchodok môže priznať až do výšky zvýšeného životného minima7e) na základe žiadosti oprávneného najskôr od podania žiadosti. § 53 Zrušený. Jedenásty diel Spoločné ustanovenia pre dôchodky § 54 Úprava dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu
(1)Ak je starobný, invalidný, vdovský, vdovecký alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa jediným zdrojom príjmu dôchodcu a nedosahuje sumu životného minima pre dospelého občana,7ca) zvyšuje sa na túto sumu; ak dôchodca má aj iný dôchodok alebo príjem a úhrn dôchodkov a iného príjmu nedosahuje sumu životného minima pre dospelého občana, zvyšuje sa dôchodok tak, aby sa úhrn dôchodkov a iného príjmu rovnal sume životného minima pre dospelého občana.
(2)Ak je na starobný alebo invalidný dôchodok, ktorý nedosahuje sumu životného minima pre dvojicu spoločne posudzovaných dospelých občanov, odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, zvyšuje sa dôchodok na túto sumu; ak dôchodca alebo rodinný príslušník dôchodcu má aj iný dôchodok alebo príjem a úhrn dôchodkov a iných príjmov nedosahuje sumu životného minima pre dvojicu spoločne posudzovaných dospelých občanov, zvyšuje sa dôchodok tak, aby sa úhrn dôchodkov a iných príjmov rovnal sume životného minima pre dvojicu spoločne posudzovaných dospelých občanov. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia, zvýši sa dôchodok patriaci manželovi, a to spôsobom ustanoveným v prvej vete.
(3)Dôchodok sa podľa odsekov 1 a 2 zvyšuje iba vtedy, keď si dôchodca, ktorý nie je požívateľom starobného alebo invalidného dôchodku, pre starobu, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody nemôže zvýšiť životnú úroveň vlastnou prácou; to obdobne platí aj pre rodinného príslušníka dôchodcu.
(4)Pri zvýšení dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu sa neprihliada na príjem zo zárobkovej činnosti dôchodcu staršieho ako 70 rokov a jeho rodinného príslušníka staršieho ako 70 rokov alebo z pracovnej činnosti nepresahujúcej 60 pracovných dní v kalendárnom roku. Vykonávací predpis ustanoví, čo sa rozumie príjmom dôchodcu a jeho rodinného príslušníka.
(5)Zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu sa nezapočítava do výšky dôchodku rozhodnej pre výpočet iných dôchodkov.
(6)Za rodinných príslušníkov dôchodcu sa považujú, ak žijú s dôchodcom v spoločnej domácnosti a sú naňho odkázaní výživou,
  1. a)manželka (manžel),
  2. b)deti, vnuci a súrodenci za podmienok uvedených v § 49 ods. 2,
  3. c)rodičia, starí rodičia, svokor a svokra, zať a nevesta,
  4. d)sestra alebo dcéra ovdoveného, rozvedeného alebo slobodného dôchodcu, ktorá sa stará o jeho nezaopatrené dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky,
  5. e)družka (druh), ak žije s dôchodcom aspoň tri mesiace a nemá dôchodok ani iný príjem. Súbeh nárokov na dôchodky a ich výplatu § 55 Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých dôchodkov toho istého druhu alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, vypláca sa iba jeden dôchodok, a to vyšší (najvyšší). Pri súčasnom splnení podmienok nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, ale rovnakej výšky, vypláca sa dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh zanikajú nároky na dôchodky, ktoré sa nevyplácajú. § 56
(1)Ak sa súčasne splnili podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov a na výplatu vdovského alebo sirotského dôchodku alebo ak sa súčasne splnili podmienky nároku na výplatu vdovského a sirotského dôchodku, vypláca sa vyšší (najvyšší) dôchodok v plnej výške a ostatné dôchodky sa vyplácajú vo výške jednej polovice. Ak sa však súčasne splnili podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku zvýšeného za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a na výplatu vyššieho vdovského dôchodku, odpočíta sa z výšky starobného dôchodku najskôr uvedené zvýšenie a zo zostávajúcej časti dôchodku sa vypláca jedna polovica; toto zvýšenie sa pripočíta k úhrnu takto určenej časti starobného dôchodku a vdovského dôchodku. Pri rovnakej výške dôchodkov sa vypláca vo výške jednej polovice vdovský alebo sirotský dôchodok; pri rovnakej výške vdovského a sirotského dôchodku sa vypláca vo výške jednej polovice dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil.
(2)Najvyššie výmery úhrnu vyplácaných dôchodkov mesačne sú a) 4 660 Sk,

§ 31ods.

1 písm. a), b) 4 070 Sk,

§ 31ods.

1 písm. b), c) 3 640 Sk,

§ 31ods. 1 písm. c), alebo d) 3 540 Sk.

(3)Ak úhrn dôchodkov presahuje prípustnú najvyššiu výmeru uvedenú v odseku 2, zníži sa vdovský alebo sirotský dôchodok tak, aby úhrn dôchodkov tieto výmery nepresiahol, alebo sa uvedené dôchodky nevyplácajú.
(4)Pri úprave úhrnu vyplácaných dôchodkov podľa odsekov 2 a 3 sa neprihliada na sumu zvýšenia starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok; toto zvýšenie patrí aj nad najvyššie výmery uvedené v odseku 2 písm. b) až d), najviac však v takej sume, aby úhrn vyplácaných dôchodkov nepresiahol 4 660 Sk mesačne.
(5)Najvyššie výmery uvedené v odseku 2 písm.
  1. c)a
  2. d)sa zvyšujú o sumu, o ktorú sa starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok zvyšuje za dobu zamestnania získanú pred 1. januárom 1996 v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, najviac však do sumy 4 070 Sk mesačne.
(6)Pre nárok na výplatu vdoveckého dôchodku platia obdobne ustanovenia predchádzajúcich odsekov o nároku na výplatu vdovského dôchodku. § 57 Súbeh vdovského dôchodku s iným dôchodkom a príjmom zo zárobkovej činnosti
(1)Ak pracujúcej požívateľke vdovského dôchodku patrí invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, vykoná sa najskôr úprava podľa § 56 a vdovský dôchodok alebo jeho časť sa kráti pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti podľa § 48.
(2)Pri súbehu vyššieho vdovského dôchodku s nižším invalidným, čiastočným invalidným dôchodkom alebo dôchodkom za výsluhu rokov a so zárobkom nesmie byť úhrn vyplácaných dôchodkov po krátení nižší, než koľko by bol samotný invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, prípadne krátený podľa § 44. § 58 Súbeh československých dôchodkov a dôchodkov vyplácaných z cudziny
(1)Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny dôchodok rovnakého druhu z akéhokoľvek sociálneho zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), vypláca sa dôchodok z československého dôchodkového zabezpečenia znížený o sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu doby zamestnania v cudzine, ak nejde o doby uvedené v § 11 písm. b), alebo skutočnosti (napr. pracovný úraz, vojnové poškodenie) odškodnenej aj v cudzine. Suma, o ktorú sa dôchodok znižuje, nesmie presahovať výšku dôchodku vyplácaného z cudziny; ak ide o zníženie dôchodku v dôsledku zhodnotenia doby zamestnania v cudzine, ak nejde o doby uvedené v § 11 písm. b), určuje sa suma zníženia podľa pomeru doby zamestnania v Československej socialistickej republike do vzniku nároku na dôchodok a v cudzine.
(2)Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny dôchodok iného druhu z akéhokoľvek sociálneho zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), vypláca sa dôchodok z československého dôchodkového zabezpečenia znížený o polovicu nižšieho dôchodku.
(3)Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia iba vtedy, keď medzinárodná zmluva neustanovuje inak.
(4)Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže po dohode s ostatnými zúčastnenými orgánmi ustanoviť, najmä z dôvodov medzištátnej vzájomnosti, odchýlky od ustanovení odsekov 1 a 2 v prospech požívateľov dôchodkov. § 58a Príplatok k dôchodku podľa § 25 ods. 7 a 8 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení zákona č. 47/1991 Zb. sa zlučuje s dôchodkom, ku ktorému patrí, a tvorí s ním naďalej jeden celok; na výšku tohto príplatku sa však neprihliada pri úprave dôchodku podľa § 54, § 64 ods. 2 a 3 a § 68 ods. 1. Zánikom nároku na dôchodok, s ktorým sa príplatok k dôchodku zlúčil, však nie je dotknutý nárok na tento príplatok podľa zákona o súdnej rehabilitácii. Dvanásty diel Odchylné ustanovenia pre účastníkov odboja § 59 Skupiny účastníkov odboja
(1)Účastníkmi odboja sú občania, ktorí podľa potvrdenia príslušného vojenského orgánu spĺňajú podmienky ustanovené zákonom č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie v znení neskorších predpisov (ďalej len „účastníci odboja“). Pre účastníkov odboja a pozostalých po nich platia ostatné ustanovenia tohto zákona s odchýlkami ustanovenými v tomto diele.
(2)Účastníci odboja sa na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú do štyroch skupín:
  1. a)do I. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja, 1. ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky, ak v tomto čase aspoň šesť mesiacov – vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch, alebo – boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie,8) 2. ktorí aspoň dva roky vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch, 3. ktorí boli výkonnými letcami alebo parašutistami zhodenými alebo vysadenými v tyle nepriateľa, 4. ktorí zomreli v boji alebo v čase väznenia z dôvodov fašistickej perzekúcie, alebo sa za uvedených okolností stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými, ak táto invalidita trvá ku dňu vzniku nároku na dôchodok, alebo 5. ktorých odbojová činnosť trvala nepretržite od roku 1939 do oslobodenia;
  2. b)do II. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja, 1. ktorých odbojová činnosť trvala aspoň dva roky, ak v tomto čase aspoň tri mesiace – vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch, alebo – boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie, 2. ktorí aspoň šesť mesiacov vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch, alebo 3. ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky, ak nespĺňajú podmienky zaradenia do I. skupiny;
  3. c)do III. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja, 1. ktorí boli príslušníkmi ozbrojených útvarov9) alebo boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie alebo 2. ktorých odbojová činnosť trvala aspoň rok, ak nespĺňajú podmienky zaradenia do I. alebo II. skupiny;
  4. d)do IV. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja, 1. ktorých odbojová činnosť trvala kratšie ako jeden rok, alebo 2. ktorí boli účastníkmi povstania v máji 1945,10) ak nespĺňajú podmienky zaradenia do I., II. alebo III. skupiny.
(3)Nároky účastníkov odboja z 1. svetovej vojny a pozostalých po nich upravuje vykonávací predpis. § 60 Priemerný mesačný zárobok Ak účastník odboja zmenil pre zdravotné postihnutie, ktoré utrpel v súvislosti s odbojovou činnosťou, svoje doterajšie zamestnanie, zisťuje sa jeho priemerný mesačný zárobok pre výpočet dôchodku, ak je to preňho výhodnejšie, z hrubých zárobkov rovnako kvalifikovaných zdravých pracovníkov z povolania, ktoré účastník odboja predtým vykonával. § 61 Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok
(1)Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že sa od veku 60 rokov u muža a veku 55 rokov u ženy odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 55 rokov u muža a 50 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 57 rokov u muža a 52 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.
(2)Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 59 rokov u muža a 54 rokov u ženy.
(3)Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníčky odboja je 55 rokov, ak ustanovenia odsekov 1 a 2 nie sú pre ňu výhodnejšie.
(4)Ak iné ustanovenia tohto zákona o veku potrebnom pre nárok na starobný dôchodok sú výhodnejšie, platia tieto iné ustanovenia. § 62 Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok
(1)Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že sa od veku 65 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 60 rokov u účastníka odboja I. skupiny a 62 rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.
(2)Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníčky odboja I. a II. skupiny, ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov, sa určí tak, že sa od veku 60 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 55 rokov, ak ide o účastníčku odboja I. skupiny, a 57 rokov, ak ide o účastníčku odboja II. skupiny.
(3)Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 64 rokov, a ak ide o ženu, ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov, 59 rokov. § 63 Výška starobného a invalidného dôchodku
(1)Základná výmera starobného a invalidného dôchodku tvorí pre účastníkov odboja skupiny I. 60 %, II. 55 %, III. a IV. 50% priemerného mesačného zárobku.
(2)Ustanovenia § 22 ods. 2 a 4 a § 30 ods. 3 a 5 platia s tým, že
  1. a)percentné zvýšenie základnej výmery za každý rok zamestnania patrí účastníkom odboja I. a II. skupiny od 21. roka zamestnania,
  2. b)obmedzenie percentného zvýšenia na 25 % priemerného mesačného zárobku platí iba pre účastníkov odboja II., III. a IV. skupiny, ak nie sú pre nich výhodnejšie iné ustanovenia tohto zákona.
(3)Za každý začatý rok odbojovej činnosti sa zvyšuje starobný a invalidný dôchodok účastníka odboja skupiny mesačne o Sk I. 120 II. a III. 100 IV. 80 Zvýšenie dôchodku o tieto sumy patrí aj nad hranice ustanovené v odseku 2. § 64 Najvyššia a najnižšia výmera starobného a invalidného dôchodku
(1)Najvyššia výmera starobného a invalidného dôchodku účastníka odboja je 4 660 Sk mesačne.
(2)Najnižšia výmera starobného a invalidného dôchodku je, ak ide o účastníka odboja skupiny mesačne Sk I. 2 090 II. 1 750 III. 1 500 IV. 1 410
(3)Najnižšia výmera čiastočného invalidného dôchodku účastníka odboja je polovica najnižšej výmery invalidného dôchodku.
(4)Najvyššie výmery úhrnov vyplácaných dôchodkov sú 4 660 Sk mesačne, ak je jedným z vyplácaných dôchodkov starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok účastníka odboja. § 65 Vdovský dôchodok účastníčky odboja a dôchodky pozostalých po účastníkoch odboja
(1)Vdove po účastníkovi odboja patrí vdovský dôchodok, ak sa splní niektorá z podmienok ustanovených v § 46 ods. 2 písm. a), c) až e), aj po uplynutí dvoch rokov po zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok.
(2)Najnižšia výmera vdovského dôchodku vdovy po účastníkovi odboja I. skupiny je 1 300 Sk mesačne, po účastníkovi odboja II. skupiny 1 100 Sk mesačne a po účastníkovi odboja III. a IV. skupiny 1 070 Sk mesačne. Ustanovenia § 47 ods. 5 a 6 platia pritom aj tu.
(3)Ak ide o účastníčku odboja, ktorá nemá príjem zo zamestnania alebo z inej zárobkovej činnosti a poberá len vdovský dôchodok alebo vdovský a čiastočný invalidný dôchodok, je najnižšou výmerou vdovského dôchodku alebo úhrnu týchto dôchodkov suma uvedená v § 64 ods. 2 podľa toho, do ktorej skupiny účastníkov odboja je zaradená.
(4)Vdovský dôchodok sa vdove zárobkovo činnej nekráti, ak ide o účastníčku odboja alebo vdovu po účastníkovi odboja.
(5)Najnižšia výmera starobného alebo invalidného dôchodku vdovy po účastníkovi odboja, ktorá nemá nárok na vdovský dôchodok, je 1 300 Sk mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi odboja I. skupiny, 1 100 Sk mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi odboja II. skupiny, a 1 070 Sk mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi odboja III. a IV. skupiny.
(6)Najnižšia výmera sirotského dôchodku jednostranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja je 600 Sk mesačne a sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja 800 Sk mesačne. § 66 Výška sociálneho dôchodku
(1)Ak sa účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa účastníkovi odboja skupiny mesačne Sk I. 2090 II. 1 750 III. 1 500 IV. 1 410
(2)Ak sa vdove po účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa najmenej vo výške ustanovenej v § 65 ods. 2. § 67 Výška dôchodkov rodičov účastníka odboja Ak sa rodičom účastníka odboja, ktorý v súvislosti s odbojovou činnosťou padol, bol popravený alebo zomrel vo väzení, poskytuje starobný, invalidný, vdovský alebo sociálny dôchodok, patrí tento dôchodok, ak ide o jednotlivca, najmenej vo výške 1 000 Sk mesačne, a ak ide o manželskú dvojicu, najmenej vo výške 1 700 Sk mesačne. Pri úhrne dôchodkov patriacich rodičovi (rodičom) sa zvýšenie prizná k vyššiemu (najvyššiemu) dôchodku tak, aby úhrn dôchodkov dosiahol sumu 1 000 Sk mesačne, prípadne 1 700 Sk mesačne. § 68 Zrušený. § 69 Dôchodok, prípadne úhrn dôchodkov účastníka odboja spolu so zvýšením dôchodku pre bezvládnosť nesmie presiahnuť mesačne sumu uvedenú v § 70 ods. 2 písm. a). TRETIA HLAVA ZVÝŠENIE DÔCHODKU PRE BEZVLÁDNOSŤ § 70
(1)Ak je dôchodca trvale taký bezvládny, že potrebuje, aby ho ošetrovala a obsluhovala iná osoba, zvyšuje sa mu dôchodok, prípadne úhrn dôchodkov
  1. a)pri čiastočnej bezvládnosti o 200 Sk mesačne,
  2. b)pri prevažnej bezvládnosti o 400 Sk mesačne,
  3. c)pri úplnej bezvládnosti o 600 Sk mesačne.
(2)Dôchodok, prípadne úhrn dôchodkov spolu so zvýšením dôchodku pre bezvládnosť nesmie presiahnuť mesačne sumu a) 4 660 Sk,

§ 31ods.

1 písm. a), b) 4 070 Sk,

§ 31ods.

1 písm. b), c) 3 640 Sk,

§ 31ods. 1 písm. c), alebo d) 3 540 Sk.

(3)Sirotský dôchodok sa pre bezvládnosť zvyšuje najskôr od siedmeho roka veku dieťaťa. ŠTVRTÁ HLAVA VÝCHOVNÉ K DÔCHODKOM A PRÍPLATOK K VÝCHOVNÉMU § 71 Zrušený. PIATA HLAVA ĎALŠIE DÁVKY POSKYTOVANÉ DÔCHODCOM § 72
(1)Kúpeľná starostlivosť, podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné sa poskytujú požívateľom dôchodkov a ich rodinným príslušníkom uvedeným v § 54 ods. 6 za podmienok a vo výške ako pracujúcim v pracovnom pomere podľa predpisov o nemocenskom poistení, ak sa splnili podmienky ich poskytnutia v čase trvania nároku na dôchodok alebo v ochrannej lehote a ak ich nemožno poskytnúť podľa predpisov o nemocenskom poistení alebo iných predpisov nemocenského zabezpečenia.
(2)Ochranná lehota je 42 dní odo dňa, ktorým zanikol nárok na dôchodok. U žien, ktorým zanikol nárok na dôchodok v čase tehotenstva, je ochranná lehota šesť mesiacov. TRETIA ČASŤ SOCIÁLNA STAROSTLIVOSŤ PRVÁ HLAVA ROZSAH SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI § 73
(1)Sociálnou starostlivosťou zabezpečuje štát pomoc občanom, ktorých životné potreby nie sú dostatočne zabezpečené príjmami z pracovnej činnosti, dávkami dôchodkového alebo nemocenského zabezpečenia, prípadne inými príjmami, a občanom, ktorí ju potrebujú vzhľadom na svoj zdravotný stav alebo vek alebo ktorí bez pomoci spoločnosti nemôžu prekonať ťažkú životnú situáciu alebo nepriaznivé životné pomery.
(2)V oblasti sociálnej starostlivosti štát zabezpečuje poradenskú a výchovnú činnosť, najmä výchovu k zodpovednému rodičovstvu, k upevňovaniu rodinných vzťahov a k vzájomnej pomoci medzi občanmi, predovšetkým k pomoci občanom ťažko zdravotne postihnutým a starým občanom, a poskytuje ďalšie dávky a služby.
(3)Pri plnení úloh sociálnej starostlivosti štátne orgány úzko spolupracujú s obcami, s občianskymi združeniami, s cirkevnými, charitatívnymi a inými organizáciami.
(4)Organizácie umožňujú svojim bývalým pracovníkom (členom výrobných družstiev a členom jednotných roľníckych družstiev), ktorí odišli do starobného alebo invalidného dôchodku, účasť na kultúrnych, spoločenských, rekreačných a iných akciách organizácie a na závodnom stravovaní, ak ich organizácia poskytuje svojim pracovníkom (členom).
(5)Sociálna starostlivosť zahŕňa najmä starostlivosť
  1. a)o rodinu a deti,
  2. b)o občanov ťažko zdravotne postihnutých,
  3. c)o starých občanov,
  4. d)o občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc,
  5. e)o občanov spoločensky neprispôsobených.
(6)V rámci sociálnej starostlivosti sa poskytujú najmä tieto dávky a služby:
  1. a)peňažné dávky,
  2. b)vecné dávky,
  3. c)výchovná a poradenská starostlivosť,
  4. d)sociálno-právna ochrana,
  5. e)pracovná rehabilitácia,
  6. f)ústavná sociálna starostlivosť,
  7. g)starostlivosť v ostatných zariadeniach sociálnej starostlivosti,
  8. h)opatrovateľská služba,
  9. i)stravovanie,
  10. j)kultúrna a rekreačná starostlivosť,
  11. k)mimoriadne výhody pre niektoré skupiny občanov ťažko zdravotne postihnutých,
  12. l)bezúročné pôžičky. § 73a
(1)Sociálne služby môžu poskytovať aj právnické osoby a fyzické osoby.
(2)Príslušné štátne orgány a obce môžu právnickým osobám a fyzickým osobám poskytujúcim sociálne služby poskytovať príspevky na úhradu nákladov za tieto služby; v týchto prípadoch majú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia a obce právo kontrolovať hospodárenie s poskytnutými príspevkami a požadovať vyúčtovanie a právo na vrátenie poskytnutých príspevkov, ak boli použité v rozpore s účelom, na ktorý sa poskytli.
(3)Príslušné štátne orgány majú právo sledovať úroveň poskytovaných sociálnych služieb a dodržiavanie nevyhnutných, najmä zdravotníckych a hygienických podmienok, a ukladať opatrenia na odstránenie zistených závad. DRUHÁ HLAVA STAROSTLIVOSŤ O RODINU A DETI § 74 Pomoc rodinám s deťmi
(1)Príslušné štátne orgány a obce poskytujú na zabezpečenie životných potrieb nezaopatreným deťom, ich rodičom, najmä osamelým matkám (otcom) starajúcim sa o nezaopatrené deti, ženám v čase tehotenstva a prípadne ďalším občanom, ktorí majú v priamej starostlivosti nezaopatrené dieťa, služby a dávky sociálnej starostlivosti, a to najmä príspevok na výživu dieťaťa, príspevok na rekreáciu detí dôchodcu a ďalšie peňažné dávky, vecné dávky, opatrovateľskú službu a starostlivosť v zariadeniach sociálnej starostlivosti.
(2)Príslušné štátne orgány a obce v spolupráci so školami, zdravotníckymi zariadeniami a ďalšími organizáciami pripravujú deti a mládež poradenskou a výchovnou činnosťou na manželstvo a zodpovedné rodičovstvo, napomáhajú vytvárať priaznivé vzťahy v rodinách ohrozených rozvratom a prispievajú k prekonávaniu dôsledkov tohto rozvratu. Na plnenie týchto úloh príslušné štátne orgány môžu zriaďovať špecializované poradenské pracoviská. Príslušné štátne orgány zisťujú prípady ohrozeného alebo narušeného vývoja detí, pôsobia na odstránenie jeho príčin a dôsledkov a zabezpečujú sociálno-právnu ochranu týchto detí. § 75 Zrušený. TRETIA HLAVA ZABEZPEČENIE OBČANOV VYKONÁVAJÚCICH SLUŽBU V OZBROJENÝCH SILÁCH A ČLENOV ICH RODÍN Zrušená. ŠTVRTÁ HLAVA STAROSTLIVOSŤ O OBČANOV SO ZMENENOU PRACOVNOU SCHOPNOSŤOU § 80 Zrušený. § 81 Zrušený. § 82 Zrušený. § 83 Zrušený. § 84 Zrušený. § 85 Zrušený. PIATA HLAVA STAROSTLIVOSŤ O ŤAŽKO ZDRAVOTNE POSTIHNUTÝCH OBČANOV A STARÝCH OBČANOV § 86
(1)Občanom ťažko zdravotne postihnutým a starým občanom poskytujú príslušné štátne orgány a obce služby, vecné a peňažné dávky na zmiernenie alebo prekonanie následkov ich postihnutia a uspokojovanie potrieb odôvodnených starnutím.
(2)Služby sociálnej starostlivosti sa poskytujú v domácnostiach alebo zariadeniach sociálnej starostlivosti.
(3)Občanom s ťažkým telesným, zmyslovým alebo mentálnym postihnutím, ktoré podstatne obmedzuje ich pohybovú alebo orientačnú schopnosť, sa poskytujú mimoriadne výhody podľa druhu a stupňa postihnutia, najmä v doprave alebo pri potrebe sprievodcu.
(4)Štát je povinný osobám uvedeným v odseku 3 vytvárať podmienky na ich začlenenie do spoločenského a verejného života vrátane vhodného pracovného zaradenia a uplatnenia. § 87
(1)Ústavy sociálnej starostlivosti poskytujú ťažko zdravotne postihnutým občanom a starým občanom tieto nevyhnutné služby: stravovanie, bývanie a zaopatrenie, ak osobitný predpis neustanovuje inak,12a) v prípade potreby osobné vybavenie, rehabilitáciu, kultúrnu a rekreačnú starostlivosť, výchovnú a poradenskú starostlivosť; zabezpečujú tiež poskytovanie zdravotníckej starostlivosti a umožňujú im účasť na verejnom a spoločenskom živote, pracovné uplatnenie alebo pracovnú činnosť.
(2)Ťažko zdravotne postihnutým deťom a mládeži poskytujú ústavy sociálnej starostlivosti okrem nevyhnutných služieb uvedených v odseku 1 aj vzdelávanie a prípravu na povolanie.
(3)Ústavná sociálna starostlivosť sa poskytuje formou celoročného, týždenného, denného alebo prechodného pobytu. § 88 Zrušený. § 89 Zrušený. ŠIESTA HLAVA STAROSTLIVOSŤ O OBČANOV, KTORÍ POTREBUJÚ OSOBITNÚ POMOC, A O OBČANOV SPOLOČENSKY NEPRISPÔSOBENÝCH § 90
(1)Občanom, ktorých životné potreby nie sú zabezpečené vlastnými príjmami preto, že nie sú v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ani nevykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť, ani sa nepripravujú na budúce povolanie a sú vedení na príslušnom úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorý im nemôže zabezpečiť vhodné zamestnanie, a sú sociálne odkázaní,12b) poskytujú obvodné úrady a obce služby, vecné a peňažné dávky.
(2)Občanom, ktorí sa prechodne ocitli v mimoriadne ťažkých pomeroch alebo ktorí v nich žijú, sa poskytuje výchovná a poradenská starostlivosť, služby, vecné a peňažné dávky, prípadne bezúročné pôžičky, aby mohli tieto pomery prekonať, ak tak nemôžu urobiť vlastným pričinením. § 91
(1)Príslušné štátne orgány a obce v spolupráci s ostatnými štátnymi orgánmi, občianskymi združeniami, cirkevnými, charitatívnymi a inými organizáciami poskytujú starostlivosť občanom spoločensky neprispôsobeným (napríklad občanom po skončení protialkoholického alebo protitoxikomanického liečenia, po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody), ktorou sa sleduje riešenie sociálnych dôsledkov ich spoločenskej neprispôsobenosti. Cieľom tejto starostlivosti je vytvárať aktívny vzťah týchto občanov k práci a spoločnosti a napomáhať, aby viedli riadny spôsob života.
(2)Spoločensky neprispôsobeným občanom sa poskytuje najmä pomoc pri pracovnom umiestnení,13) výchovná a poradenská starostlivosť, pomoc pri ubytovaní a ubytovanie v zariadeniach sociálnej starostlivosti, vecné dávky, prípadne peňažné dávky a bezúročné pôžičky. SIEDMA HLAVA ÚHRADA NÁKLADOV SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI § 92
(1)Dávky a služby sociálnej starostlivosti sa poskytujú bez úhrady nákladov alebo za plnú, alebo čiastočnú úhradu. O povinnosti príjemcu uhradiť náklady za poskytnutú dávku alebo službu sociálnej starostlivosti rozhoduje príslušný štátny orgán alebo obec, ktorý dávku alebo službu sociálnej starostlivosti poskytol.
(2)Dávkami a službami sociálnej starostlivosti, za ktoré nemožno vyžadovať úhradu, sú
  1. a)mimoriadne výhody a peňažné dávky pre niektoré skupiny občanov ťažko zdravotne postihnutých a niektoré nevyhnutné úkony opatrovateľskej služby,
  2. b)výchovná a poradenská starostlivosť,
  3. c)sociálno-právna ochrana,
  4. d)ďalšie služby a dávky ustanovené vykonávacím predpisom.
(3)Za sociálne potrebných občanov uhrádza náklady na ostatné dávky a služby sociálnej starostlivosti úplne alebo čiastočne štát. V týchto prípadoch však môže príslušný štátny orgán od osôb povinných výživou voči tomuto občanovi požadovať úhradu nákladov za dávku alebo službu, a to postupne od manžela (manželky), detí alebo rodičov občana, ktorému sa dávka alebo služba poskytla; od detí možno úhradu nákladov požadovať iba vtedy, keď rodičovi nevznikol nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, alebo na dôchodok za výsluhu rokov, a od rodičov len vtedy, keď sa dávka alebo služba poskytla nezaopatrenému dieťaťu.
(4)Ak medzi príslušným štátnym orgánom a osobami uvedenými v odseku 3 nedôjde k dohode o úhrade nákladov za poskytnuté dávky alebo služby, rozhodne o povinnosti týchto osôb uhradiť náklady a o výške tejto úhrady súd na návrh príslušného štátneho orgánu. O úhrade nákladov ústavnej sociálnej starostlivosti poskytovanej nezaopatreným deťom, ktoré majú uhrádzať ich rodičia, však rozhoduje príslušný štátny orgán.
(5)Pri ustanovení výšky úhrady podľa odsekov 1, 3 a 4 sa vychádza z príjmov a rodinných a majetkových pomerov občana, od ktorého sa úhrada požaduje; pri zmene týchto pomerov sa môže výška úhrady upraviť znova odo dňa ich zmeny. Ak ide o opakujúce sa plnenie, možno uložiť aj povinnosť uhrádzať sumy, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. Sumy dlžné za poskytnutie dávky alebo služby sa neúrokujú. § 93
(1)Občania platia úhradu za služby v ústavoch sociálnej starostlivosti poskytované podľa § 87. V prípade pobytu v ústave sociálnej starostlivosti platia úhradu za pobyt. Rozsah a druh poskytovaných služieb vrátane ich poskytovania v rámci pobytu sa upraví dohodou s výnimkou nariadenej ochrannej alebo ústavnej výchovy.
(2)Výšku úhrady, spôsob jej určenia a platenia a prípady, v ktorých občania úhradu neplatia alebo ju platia len čiastočne, podmienky a výšku vreckového ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vyhláškou. ŠTVRTÁ ČASŤ SPOLOČNÉ USTANOVENIA PRVÁ HLAVA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O NÁROKOCH A VÝPLATÁCH DÁVOK A POSKYTOVANÍ SLUŽIEB SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA § 94 Vznik nároku na dávku a jej výplatu
(1)Nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len „dávka“) vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.
(2)Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, ak nie je ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná.
(3)Dávka, na ktorú vzniká nárok rozhodnutím príslušného orgánu, sa môže priznať a vyplácať najskôr od začiatku mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o poskytnutí tejto dávky. Dodatočné priznanie, zmeny výšky a zánik nároku na dávku a jej výplatu § 95
(1)Ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, alebo že sa neprávom odoprela alebo že sa priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí, dávka sa zvýši alebo prizná.
(2)Dávka sa zvýši alebo prizná podľa odseku 1 odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac však za tri roky späť odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na dávku alebo na jej zvýšenie.
(3)Dávka uvedená v § 94 ods. 3 sa môže odňať najskôr odo dňa, ktorým sa zmenili skutočnosti rozhodné pre jej priznanie. § 96
(1)Ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že dávka sa priznala neprávom, dávka sa odníme.
(2)Ak sa zistí, že dávka sa priznala vo vyššej sume, ako patrí, dávka sa zníži.
(3)Ak sa zmenia skutočnosti rozhodné pre nárok na výplatu dávky, jej výplata sa zastaví alebo sa dávka vypláca v nižšej alebo vyššej sume.
(4)Dávka sa odníme alebo zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila. Dávka podmienená dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom však patrí v doterajšej výške až do dňa predchádzajúceho dňu jej najbližšej výplaty, ktorá nasleduje po dni doručenia rozhodnutia o odňatí alebo znížení dávky alebo zastavení jej výplaty. Ak sa výplata tejto dávky zastavila podľa § 106 ods. 3 a ak sa zistí, že občan prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným už pred zastavením výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia jej výplaty; ak sa zistí, že občan prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným až po zastavení výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa, ktorým prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným.
(5)Ak zanikol nárok na dávku alebo na jej výplatu, prípadne na časť výplaty pre priznanie inej dávky, zúčtujú sa sumy inej dávky patriace odo dňa jej priznania so sumami doterajšej dávky vyplatenými za ten istý čas. § 96a
(1)Dávka sociálnej starostlivosti sa poskytne preddavkovo, ak sa začalo konanie o poskytnutie dávky nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia alebo štátnej sociálnej dávky, konanie o určenie otcovstva, konanie o určenie výživného alebo konanie o nárokoch z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu vrátane mzdových nárokov. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného v takomto konaní zúčtuje príslušný orgán12c) poskytnutú dávku sociálnej starostlivosti s prihliadnutím na výšku priznanej dávky nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia alebo štátnej sociálnej dávky, výšku výživného alebo výšku mzdových nárokov.
(2)Dávka sociálnej starostlivosti sa zníži alebo odníme, ak sa nevyužíva na účel, na ktorý bola poskytnutá. Tým nie je dotknutá povinnosť zabezpečiť výživu a základné osobné potreby nezaopatrených detí. § 97
(1)Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.
(2)Nárok na výplatu dávky alebo jej časti zaniká, ak nie je uvedené inak, uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrí. Nárok na výplatu výchovného za jednotlivé kalendárne mesiace zaniká, ak sa neuplatnil do troch rokov od posledného mesiaca, za ktorý patrí. Uvedené lehoty neplynú počas konania o dávke a po dobu, po ktorú občanovi, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený. Obmedzenie výplaty a zníženie dávok § 98
(1)Starobný dôchodok sa nevypláca po dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a po dobu, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské, ak sa ďalej neustanovuje inak.
(2)Ak občan vykonáva zamestnanie dojednané na dobu najviac jedného roka, starobný dôchodok sa vypláca, a to aj za dobu, keď mu patrí nemocenské z tohto zamestnania.
(3)Zamestnaním sa rozumie zamestnanie v pracovnom pomere, pracovná činnosť v pomere člena výrobného družstva a poľnohospodárskeho družstva, práce vykonávané na základe dohody o pracovnej činnosti, služba v ozbrojených silách a iné činnosti, ktoré sa podľa tohto zákona alebo predpisov vydaných podľa neho hodnotia pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku. Zamestnaním sa rozumie aj činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby bez ohľadu na to, či je zúčastnená na sociálnom zabezpečení; u samostatne zárobkovo činnej osoby sa podmienka dojednania zamestnania na dobu najviac jedného roka považuje za splnenú.
(4)Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok sa nevypláca po dobu poskytovania nemocenského priznaného na podklade nemocenského zabezpečenia z doby pred vznikom nároku na dôchodok. Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa § 34 ods. 1 písm. a) a § 38 sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za ktorej výkonu došlo k úrazu alebo ochoreniu; to platí obdobne, ak k úrazu alebo ochoreniu došlo pri výkone civilnej služby.
(5)Ak sa priznáva starobný alebo invalidný dôchodok spätne aj za dobu, po ktorú sa poskytovalo hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie,27) zúčtuje sa doplatok dôchodku s vyplateným hmotným zabezpečením; to neplatí, ak ide o invalidný dôchodok priznaný podľa § 29 ods. 2 písm. b). § 99 Zrušený. § 100
(1)Ak dôchodca vykonáva trest odňatia slobody dlhší ako jeden mesiac alebo je vo väzbe, dôchodok sa nevypláca. Ak bol dôchodca vo výkone trestu odňatia slobody neprevyšujúcom tri mesiace, vyplatí sa mu dôchodok spätne za jeden mesiac; ak bol prepustený z väzby bez toho, žeby bol odsúdený, vyplatí sa mu dôchodok spätne za celý čas väzby.
(2)Dôchodcovi uvedenému v odseku 1, jeho manželke a deťom uvedeným v § 71 ods. 2 sa na žiadosť vypláca časť dôchodku, najmenej však jedna polovica, ktorá je potrebná na úhradu ich potrieb alebo záväzkov, a to za podmienok a vo výške ustanovených vykonávacím predpisom; výchovné sa vypláca neobmedzene. Ak sa vyplácala časť dôchodku, najmenej však jedna polovica, a ak sa dôchodcovi dopláca dôchodok spätne, vyplatí sa mu len rozdiel. § 101 Lehoty na výplatu dávok a zaokrúhľovanie výšky dávok
(1)Dávky sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách určených platiteľom dávky, ak vykonávací predpis neustanoví inak. Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa vypláca spolu s dôchodkom, ku ktorému patrí.
(2)Dávky sa môžu vyplácať preddavkom; preddavky sa zúčtovávajú za obdobie nepresahujúce 12 mesiacov, ak nejde o zúčtovanie dôchodku z cudziny. Ak dávky nedosahujú 100 Sk mesačne, môžu sa vyplácať v dlhších ako mesačných lehotách. Podrobnosti ustanoví vykonávací predpis.
(3)Výška dávok sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor. § 102 Výplata dávok oprávneným a iným príjemcom
(1)Dávky sa vyplácajú v hotovosti; na základe žiadosti oprávneného sa dávka dôchodkového zabezpečenia alebo jej časť môže poukazovať na účet oprávneného v československom peňažnom ústave. Príjemcom dávky je oprávnený alebo jeho zákonný zástupca, alebo osobitný príjemca.
(2)Osobitným príjemcom je
  1. a)občan určený rozhodnutím príslušného štátneho orgánu,
  2. b)občan, ktorému sa vyplácal sirotský dôchodok do dňa nadobudnutia spôsobilosti dieťaťa na právne úkony, a to od tohto dňa,
  3. c)právnická osoba určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu.
(3)Príslušný štátny orgán ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom v prípadoch, keby sa výplatou dávky doterajšiemu príjemcovi zrejme nedosiahol účel, na ktorý má dávka slúžiť, alebo keby sa tým poškodzovali záujmy osôb, ktoré je dôchodca povinný vyživovať, alebo ak oprávnený, prípadne jeho zákonný zástupca nemôže výplatu prijímať. Súhlas oprávneného, prípadne jeho zákonného zástupcu s ustanovením osobitného príjemcu sa vyžaduje iba v prípade, že oprávnený, prípadne jeho zákonný zástupca nemôže výplatu prijímať.
(4)Zákonný zástupca a osobitný príjemca sú povinní dávku použiť iba v prospech oprávneného a osôb, ktoré je oprávnený povinný vyživovať. Osobitný príjemca ustanovený oprávnenému, ktorý nemôže výplatu prijímať, používa dávku podľa pokynov oprávneného.
(5)Príslušný štátny orgán dohliada, ako ním ustanovený osobitný príjemca plní svoje povinnosti; ak osobitný príjemca svoje povinnosti neplní, príslušný štátny orgán ustanoví iného príjemcu.
(6)Ak sa dávka vypláca osobitnému príjemcovi podľa odseku 2 písm. b), môže on alebo oprávnený kedykoľvek po nadobudnutí spôsobilosti na právne úkony požiadať platiteľa dávky, aby sa dávka vyplácala už do rúk oprávneného; ak tak neurobí, vypláca sa dávka aj naďalej doterajšiemu príjemcovi.
(7)Ak sa dávka vypláca osobitnému príjemcovi podľa odseku 2 písm. c), môže sa vyplatiť bezhotovostným prevodom z účtu príslušného štátneho orgánu alebo obce na účet osobitného príjemcu. § 103 Nárok na dávky a služby a ich poskytovanie vo vzťahu k cudzine
(1)Na dávky a služby nemajú nárok občania, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Československej socialistickej republiky.
(2)Dávky sa nevyplácajú do cudziny a nepatria za čas, po ktorý sa oprávnený zdržiava v cudzine trvale. O tom, že sa dávka pri pobyte v cudzine do cudziny nevypláca, sa nevydáva rozhodnutie. Služby sociálnej starostlivosti sa počas pobytu v cudzine neposkytujú.
(3)Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia iba vtedy, keď medzinárodná zmluva neustanoví inak.
(4)Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky môže po dohode s ostatnými zúčastnenými orgánmi výnosom ustanoviť podmienky nároku a výplaty dávok odchylne od ustanovení odsekov 1 a 2 alebo môže povoliť výnimky z ustanovení odsekov 1 a 2. § 104 Prechod nároku pri úmrtí oprávneného
(1)Nárok na dávku zaniká dňom smrti oprávneného.
(2)Ak oprávnený zomrel po uplatnení nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, vstupujú do ďalšieho konania o dávke a nadobúdajú nárok na sumy splatné do dňa smrti oprávneného postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti. Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok po zomretom.
(3)Ak sa dávka priznala pred smrťou oprávneného, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili do dňa smrti oprávneného, členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok ustanovených v odseku 2.
(4)Nároky prechádzajúce na osoby uvedené v odsekoch 2 a 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto pozostalých. § 105 Postúpenie a zrážky
(1)Nároky na dávky sa nemôžu postúpiť.
(2)Dohoda o zrážkach z dôchodku sa môže uzavrieť iba pre pohľadávky na výživnom a na príspevku na výživu, a to až do sumy, ktorú možno zraziť výkonom rozhodnutia. Občan môže s platiteľom dávky uzavrieť dohodu o zrážkach z dôchodku na úhradu preplatku na dávke, a to až do sumy, ktorú možno zraziť výkonom rozhodnutia. Ostatné dávky nemôžu byť predmetom dohody o zrážkach.
(3)Pre výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku platia predpisy o výkone súdnych rozhodnutí zrážkami zo mzdy. Ak však ide o výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku občana, ktorý zo svojho dôchodku uhrádza náklady za pobyt v ústave sociálnej starostlivosti, ktorého zriaďovateľom je štát alebo obec, nepodlieha výkonu rozhodnutia suma potrebná na úhradu pobytu a suma rovnajúca sa výške vreckového v týchto ústavoch; zostávajúca časť dôchodku potom podlieha výkonu rozhodnutia celá. Ostatné dávky nepodliehajú výkonu rozhodnutia. DRUHÁ HLAVA POVINNOSTI A ZODPOVEDNOSŤ OBČANOV A ORGANIZÁCIÍ V SOCIÁLNOM ZABEZPEČENÍ Povinnosti a zodpovednosť občanov § 106
(1)Oprávnený alebo iný príjemca dávky alebo služby sociálnej starostlivosti je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku a výplatu alebo poskytovanie.
(2)Ak bol oprávnený alebo iný príjemca vyzvaný orgánom sociálneho zabezpečenia, aby osvedčil skutočnosti rozhodné pre nárok na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku alebo výplatu, je povinný výzve vyhovieť, a to v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak orgán sociálneho zabezpečenia neurčil dlhšiu lehotu; ak tak neurobí v určenej lehote, môže sa výplata dávky, prípadne poskytovanie služby sociálnej starostlivosti zastaviť, ak oprávnený alebo iný príjemca bol vo výzve na tento následok upozornený.
(3)Výplata dávky alebo poskytovanie služby sociálnej starostlivosti podmienené nepriaznivým zdravotným stavom sa môže zastaviť, ak sa občan, ktorého zdravotný stav treba zistiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu a občan, prípadne jeho zákonný zástupca alebo osobitný príjemca sa upozornil na možnosť zastavenia výplaty dávky alebo poskytovania služby sociálnej starostlivosti.
(4)Ak sa občan so zmenenou pracovnou schopnosťou nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu, nepovažuje sa odo dňa uvedeného v rozhodnutí orgánu sociálneho zabezpečenia za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou; podmienkou však je, že bol na túto možnosť občan so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo jeho zákonný zástupca upozornený.
(5)Občania, od ktorých je príslušný štátny orgán oprávnený požadovať úhradu nákladov vynaložených na dávky alebo služby sociálnej starostlivosti, sú povinní v lehote uvedenej v odseku 2 osvedčiť výšku svojich príjmov a hlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodné pre výšku tejto úhrady. § 107
(1)Príjemca dávky, ktorý nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä vtedy, keď nesplnil ohlasovaciu povinnosť, dávku vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť.
(2)O povinnosti vrátiť dávku poskytnutú neprávom alebo v nesprávnej výške rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní, znížení alebo odňatí dávky alebo jej časti. Sumy neprávom prijaté sa môžu zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo zo mzdy oprávneného; pritom obdobne platia predpisy o výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.
(3)Nárok na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia túto skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, výkonu rozhodnutia, alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.
(4)O povinnosti uhradiť výdavky vynaložené na službu sociálnej starostlivosti poskytnutú neprávom, bez úhrady nákladov alebo len za nižšiu úhradu platia ustanovenia odsekov 1 až 3.
(5)Rozhodnutie vydané podľa odsekov 2 a 4 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov po uplynutí lehoty ustanovenej pre splnenie uloženej povinnosti. § 108 Povinnosť organizácií viesť záznamy a podávať hlásenia na účely sociálneho zabezpečenia
(1)Organizácie sú povinné viesť potrebné záznamy o skutočnostiach rozhodných pre nároky na dávky, ich výšku a výplatu a predkladať ich príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia.
(2)Zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu sú organizácie povinné písomne hlásiť, ak nie je určené inak, do ôsmich dní; vykonávací predpis ustanoví náležitosti a spôsob hlásenia. Na výzvu orgánov sociálneho zabezpečenia sú organizácie povinné podať hlásenie a predložiť záznamy v lehote určenej týmto orgánom, ak lehota nie je určená do ôsmich dní od doručenia výzvy.
(3)Orgány sociálneho zabezpečenia majú právo preskúmať správnosť a úplnosť záznamov a hlásení a včasnosť a spôsob ich predloženia a podania. § 109 Zodpovednosť organizácie
(1)Ak organizácia nepodala hlásenie alebo nepredložila záznam buď vôbec, alebo nie určeným spôsobom, alebo včas alebo podané hlásenie, predložený záznam alebo údaje potvrdené organizáciou boli nesprávne a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.
(2)O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy rozhoduje orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý je príslušný rozhodovať o dávke. Nárok na náhradu neprávom vyplatených súm zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia zistil, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku a počas výkonu rozhodnutia. § 110 Spoločná zodpovednosť organizácie a príjemcu dávky Ak organizácia i príjemca dávky spôsobili, že dávka sa poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, zodpovedajú za vrátenie neprávom vyplatenej sumy spoločne a nerozdielne. Organizácia a príjemca dávky sa vzájomne vyrovnajú podľa miery zavinenia. Spory o vzájomné vyrovnanie medzi organizáciou a príjemcom dávky rozhodujú v prvom stupni krajské súdy. § 111 Vstup do organizácií a kontrolné oprávnenie Poverení pracovníci orgánov sociálneho zabezpečenia sú oprávnení vstupovať do organizácií, na pracoviská a do zariadení sociálnej starostlivosti a kontrolovať plnenie povinností uložených predpismi sociálneho zabezpečenia; na odstránenie zistených nedostatkov sú oprávnení vyžadovať prijatie opatrení na nápravu. Organizácie a zariadenia sú povinné poskytnúť povereným pracovníkom potrebnú súčinnosť. § 112
(1)Za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, zákonov národných rád o pôsobnosti orgánov republík v sociálnom zabezpečení, ustanovení § 101 zákona č. 121/1975 Zb. a z predpisov ich vykonávajúcich je príslušný štátny orgán oprávnený uložiť organizácii pokutu až do sumy 100 000 Sk a pri opätovnom porušení povinností, za nedodržanie ktorých sa už pokuta uložila, pokutu až do sumy 500 000 Sk.
(2)Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa príslušný štátny orgán dozvedel o porušení povinností, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď ich organizácia porušila. Pokutu nemožno uložiť, ak organizácii za to isté porušenie povinností už pokutu alebo inú majetkovú sankciu uložil iný orgán podľa iných právnych predpisov alebo ak ide o orgán (útvar) vykonávajúci sociálne zabezpečenie vojakov z povolania. § 113 Povinnosti zdravotníckych zariadení Zdravotnícke zariadenia sú povinné pre orgány sociálneho zabezpečenia vyšetriť zdravotný stav občanov v konaní o dávkach alebo službách sociálnej starostlivosti, vydávať výpisy z chorobopisov a podávať lekárske nálezy, posudky, správy o priebehu choroby a potrebné hlásenia a podklady, ktoré sú potrebné pri rozhodovaní o dávke alebo službe sociálnej starostlivosti. Pre podávanie hlásení a vydávanie výpisov z chorobopisov platia lehoty uvedené v § 108 ods. 2. TRETIA HLAVA ORGANIZÁCIA A RIADENIE Prvý diel Orgány sociálneho zabezpečenia a ich pôsobnosť § 114
(1)Orgánmi sociálneho zabezpečenia sú Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rád.
(2)Ak ide o sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, sú orgánmi sociálneho zabezpečenia federálne ministerstvá národnej obrany a vnútra, ministerstvá vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík a orgány uvedené v § 142. § 115 Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí riadi rozvoj sociálneho zabezpečenia, dbá o účelné vynakladanie štátnych prostriedkov určených na sociálne zabezpečenie, pripravuje návrhy medzinárodných zmlúv a zabezpečuje úlohy vyplývajúce z týchto zmlúv a plní ďalšie úlohy ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi;14) pritom spolupracuje s ostatnými orgánmi sociálneho zabezpečenia a koordinuje jednotné uplatňovanie sociálnej politiky. § 116
(1)Ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí republík a – ak ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy – federálne ministerstvá národnej obrany a vnútra a ministerstvá spravodlivosti republík postupujú pri plnení úloh v oblasti sociálneho zabezpečenia v súčinnosti s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí.
(2)O dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú príslušné štátne orgány republík a – ak ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy – orgány uvedené v § 142. Ak niektorý z uvedených orgánov priznal dávku dôchodkového zabezpečenia, ktorá vylučuje poskytovanie inej dávky dôchodkového zabezpečenia ním vyplácanej, ale priznanej iným orgánom, rozhodne súčasne o odňatí tejto dávky. Ak sa splnili podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov a vdovského alebo sirotského dôchodku, vypláca oba dôchodky orgán, ktorý vypláca starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov. § 117 Zrušený. § 118 Zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov vo veciach sociálneho zabezpečenia posudzujú príslušné štátne orgány, prípadne, ak tak ustanovia zákony národných rád, v prípadoch vyžadujúcich osobitné odborné znalosti ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí republík. Druhý diel Konanie § 119 Začatie konania
(1)Konanie o dávke dôchodkového zabezpečenia sa začína na základe písomnej žiadosti. Za deň uplatnenia nároku na túto dávku sa považuje deň, keď sa oprávnený prvý raz obrátil na príslušnú organizáciu alebo na príslušný orgán so žiadosťou o jej priznanie.
(2)Konanie o zmene poskytovania alebo výšky už priznanej dávky dôchodkového zabezpečenia sa začína na základe písomnej žiadosti alebo z podnetu orgánu, ktorý je príslušný rozhodnúť o tejto zmene, ak nie je ustanovené inak.
(3)Konanie o dávke sociálnej starostlivosti alebo službe sociálnej starostlivosti sa začína na žiadosť; konanie môže začať bez žiadosti aj orgán, ktorý je príslušný priznať túto dávku alebo službu, najmä na základe upozornenia iných orgánov, spoločenských organizácií alebo občanov. § 120 Podávanie žiadosti o dávky a služby
(1)Žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia podávajú a) pracovníci v pracovnom pomere v organizácii, s ktorou sú v

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.