Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Aktov Svetovej poštovej únie – Ôsmeho dodatkového protokolu k Ústave Svetovej

Zbierka zákonov Slovenskej republiky --> Informačný systém verejnej správy Slov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla. Náchadzate sa na statickej verzií portálu. Aktuálnu verziu portálu nájdete na: www.slov-lex.sk. Preskoč na obsah 50/2010 Z. z. Vyhlásené znenie Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter. História Dátum účinnostiNovela 1. Vyhlásené znenie 2. 18.02.2010 - Obsah Prílohy Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 50/2010 Z. z. Názov: Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Aktov Svetovej poštovej únie – Ôsmeho dodatkového protokolu k Ústave Svetovej poštovej únie, Prvého dodatkového protokolu ku Generálnemu poriadku Svetovej poštovej únie, Svetového poštového dohovoru a Dohody o poštových platobných službách Typ: Oznámenie Dátum vyhlásenia: 18.02.2010 Autor: Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky Právna oblasť: Medzinárodné zmluvy, dohody, dohovory Pošta a poštové služby Nachádza sa v čiastke: 27/2010 Vzťahy predpisu 50 OZNÁMENIE Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 12. augusta 2008 boli v Ženeve podpísané Akty Svetovej poštovej únie - Ôsmy dodatkový protokol k Ústave Svetovej poštovej únie, Prvý dodatkový protokol ku Generálnemu poriadku Svetovej poštovej únie, Svetový poštový dohovor a Dohoda o poštových platobných službách.Národná rada Slovenskej republiky s aktmi vyslovila súhlas uznesením č. 1740 z 29. októbra 2009.Národná rada Slovenskej republiky zároveň rozhodla o tom, že Prvý dodatkový protokol ku Generálnemu poriadku Svetovej poštovej únie, Svetový poštový dohovor a Dohoda o poštových platobných službách sú medzinárodné zmluvy, ktoré majú podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.Prezident Slovenskej republiky akty ratifikoval 14. decembra 2009. Ratifikačná listina bola 22. decembra 2009 uložená u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu Svetovej poštovej únie, depozitára aktov.Akty Svetovej poštovej únie nadobudli platnosť 1. januára 2010 - Ôsmy dodatkový protokol k Ústave Svetovej poštovej únie v súlade s článkom X, Prvý dodatkový protokol ku Generálnemu poriadku Svetovej poštovej únie v súlade s článkom XXVI, Svetový poštový dohovor v súlade s článkom 37 a Dohoda o poštových platobných službách v súlade s článkom 28. K oznámeniu č. 50/2010 Z. z. Akty Svetovej poštovej únie AKTY SVETOVEJ POŠTOVEJ ÚNIE: 1. Ôsmy dodatkový protokol k Ústave Svetovej poštovej únie 104 2. Prvý dodatkový protokol ku Generálnemu poriadku Svetovej poštovej únie 109 3. Svetový poštový dohovor 131 4. Dohoda o poštových platobných službách 155 ÔSMY DODATKOVÝ PROTOKOL K ÚSTAVE SVETOVEJ POŠTOVEJ ÚNIE OBSAH Článok I. (čl. 1a pozmenený) Definície II. (čl. 4 pozmenený) Osobitné vzťahy III. (čl. 8 pozmenený) Užšie únie. Osobitné dohody IV. (čl. 11 pozmenený) Pristúpenie alebo prijatie do Únie. Postup V. (čl. 22 pozmenený) Akty Únie VI. (čl. 25 pozmenený) Podpisovanie, overovanie, ratifikácia a iné spôsoby schvaľovania Aktov Únie VII. (čl. 29 pozmenený) Predkladanie návrhov VIII. (čl. 32 pozmenený) Rozhodcovské konanie IX. Pristúpenie k Dodatkovému protokolu a ostatným Aktom Únie X. Nadobudnutie účinnosti a platnosť Dodatkového protokolu k Ústave Svetovej poštovej únie ÔSMY DODATKOVÝ PROTOKOL K ÚSTAVE SVETOVEJ POŠTOVEJ ÚNIE Splnomocnenci vlád členských krajín Svetovej poštovej únie na kongrese v Ženeve vzhľadom na článok 30 ods. 2 Ústavy Svetovej poštovej únie uzavretej vo Viedni 10. júla 1964 prijali s výhradou ratifikácie nasledujúce zmeny uvedenej Ústavy. Článok I (článok 1a pozmenený) Definície 1. Na účely Aktov Svetovej poštovej únie sú nasledujúce odborné výrazy definované takto: 1.1 Poštová služba: Súbor poštových výkonov, ktorých rozsah je stanovený orgánmi Únie. Základné povinnosti viažuce sa k týmto výkonom spočívajú v plnení určitých sociálnych a ekonomických cieľov členských krajín, a to zabezpečením vyberania, triedenia, prepravy a dodávania poštových zásielok. 1.2 Členská krajina: Krajina, ktorá spĺňa podmienky uvedené v článku 2 Ústavy. 1.3 Jednotné poštové územie (jedno a to isté poštové územie): Povinnosť pre všetky zmluvné strany Aktov SPU zabezpečovať podľa zásady vzájomnosti výmenu listových zásielok, dodržiavajúc slobodu tranzitu, a zaobchádzať bez rozdielov s poštovými zásielkami, ktoré pochádzajú z iných území a ktoré sú v tranzite cez ich krajinu, ako s vlastnými zásielkami. 1.4 Sloboda tranzitu: Povinnosť sprostredkujúcej členskej krajiny zabezpečiť prevážanie poštových zásielok, ktoré sú jej odovzdané ako určené do inej členskej krajiny, s tým, že im vyhradí rovnaké spracovanie, aké uplatňuje na zásielky vo vnútornom styku. 1.5 Listová zásielka: Pozri opis uvedený v Dohovore. 1.6 Medzinárodná poštová služba: Poštové činnosti alebo poštové výkony upravené Aktmi. Súbor týchto činností alebo výkonov. 1.7 Určený poštový podnik: Každá štátna alebo neštátna entita úradne určená členskou krajinou na zabezpečovanie prevádzky poštových služieb a plnenie príslušných povinností, ktoré vyplývajú na jej území z Aktov Únie. 1.8 Výhrada: Je odchylné ustanovenie, ktorým členská krajina sleduje vylúčiť alebo pozmeniť právny účinok znenia aktu, iného ako je Ústava a Generálny poriadok, pri uplatňovaní v tejto členskej krajine. Každá výhrada musí byť zlučiteľná s predmetom a cieľom Únie, ktoré sú definované v preambule a prvom článku Ústavy. Výhrada musí byť presne odôvodnená a schválená väčšinou požadovanou na schválenie príslušného aktu a zahrnutá do jeho záverečného protokolu. Článok II (článok 4 pozmenený) Osobitné vzťahy Členské krajiny, ktorých určené poštové podniky zabezpečujú styk s územiami, ktoré nie sú začlenené do Únie, musia byť prostredníkmi iných členských krajín. Na tieto osobitné vzťahy sa uplatňujú ustanovenia Dohovoru a jeho vykonávacích poriadkov. Článok III (článok 8 pozmenený) Užšie únie. Osobitné dohody 1. Členské krajiny alebo ich určené poštové podniky môžu, ak tomu nebráni legislatíva týchto členských krajín, vytvárať užšie únie a osobitné dohody, ktoré sa týkajú medzinárodnej poštovej služby, ale s podmienkou, že v nich nebudú uvedené ustanovenia menej výhodné pre verejnosť než tie, ktoré sú obsiahnuté v Aktoch, ku ktorým členské krajiny pristúpili. 2. Užšie únie môžu vysielať na kongresy, konferencie a zasadnutia Únie, Správnej rady, ako aj Rady pre poštovú prevádzku pozorovateľov. 3. Únia môže vysielať pozorovateľov na kongresy, konferencie a zasadnutia užších únií. Článok IV (článok 11 pozmenený) Pristúpenie alebo prijatie do Únie. Postup 1. Do Únie môže vstúpiť každý člen Organizácie Spojených národov. 2. Každý zvrchovaný štát, ktorý nie je členom Organizácie Spojených národov, môže požiadať o prijatie za člena Únie. 3. Pristúpenie do Únie alebo žiadosť o prijatie musí obsahovať oficiálne vyhlásenie o pristúpení k Ústave a k povinným Aktom Únie. Toto vyhlásenie adresuje vláda príslušnej krajiny generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu, ktorý podľa prípadu buď oznámi pristúpenie, alebo konzultuje žiadosť o prijatie s členskými krajinami. 4. Krajina, ktorá nie je členom Organizácie Spojených národov, sa pokladá za prijatú členskú krajinu vtedy, ak jej žiadosť je schválená aspoň dvoma tretinami členských krajín Únie. Členské krajiny, ktoré neodpovedali v lehote štyroch mesiacov počnúc od dátumu konzultácie, sa považujú za krajiny, ktoré sa zdržali hlasovania. 5. Pristúpenie alebo prijatie za člena úradne oznamuje generálny riaditeľ Medzinárodného úradu vládam členských krajín. Pristúpenie alebo prijatie nadobúda účinnosť od dátumu tohto úradného oznámenia. Článok V (článok 22 pozmenený) Akty Únie 1. Ústava, hlavný akt Únie, obsahuje základné predpisy Únie a nemôže byť predmetom výhrady. 2. Generálny poriadok obsahujúci ustanovenia na zabezpečenie používania Ústavy a činnosti Únie je záväzný pre všetky členské krajiny a nemôže byť predmetom výhrady. 3. Svetový poštový dohovor, Vykonávací poriadok o listovej pošte a Vykonávací poriadok o poštových balíkoch obsahujú spoločné predpisy medzinárodnej poštovej služby a ustanovenia týkajúce sa služieb listovej pošty a poštových balíkov. Tieto Akty sú záväzné pre všetky členské krajiny. Členské krajiny dbajú o to, aby ich určené poštové podniky plnili povinnosti vyplývajúce z Dohovoru a jeho vykonávacích poriadkov. 4. Dohody Únie a ich vykonávacie poriadky upravujú s výnimkou listovej pošty a poštových balíkov služby medzi členskými krajinami, ktoré k nim pristúpili. Záväzné sú len pre tieto členské krajiny. Signatárske členské krajiny dbajú o to, aby ich určené poštové podniky plnili povinnosti vyplývajúce z Dohôd a z ich vykonávacích poriadkov. 5. Vykonávacie poriadky, ktoré obsahujú ustanovenia potrebné na vykonávanie Dohovoru a Dohôd, stanovuje Rada pre poštovú prevádzku s ohľadom na rozhodnutia prijaté kongresom. 6. Záverečné protokoly pripojené k Aktom Únie uvedené v odsekoch 3, 4 a 5 obsahujú výhrady k týmto Aktom. Článok VI (článok 25 pozmenený) Podpisovanie, overovanie, ratifikácia a iné spôsoby schvaľovania Aktov Únie 1. Akty Únie prijaté kongresom podpisujú splnomocnenci členských krajín. 2. Vykonávacie poriadky sú overované predsedom a generálnym tajomníkom Rady pre poštovú prevádzku. 3. Signatárske krajiny ratifikujú Ústavu čo najskôr. 4. Okrem Ústavy sa schválenie Aktov Únie riadi právnymi predpismi každej signatárskej krajiny. 5. Ak niektorá členská krajina neratifikuje Ústavu alebo neschváli ostatné Akty, ktoré podpísala, nie sú tým Ústava a ostatné Akty menej platné pre členské krajiny, ktoré ich ratifikovali alebo schválili. Článok VII (článok 29 pozmenený) Predkladanie návrhov 1. Každá členská krajina má právo predložiť buď kongresu, alebo v období medzi dvoma kongresmi návrhy k Aktom Únie, ku ktorým pristúpila. 2. Návrhy týkajúce sa Ústavy a Generálneho poriadku môžu byť však predložené len kongresu. 3. Okrem toho návrhy k vykonávacím poriadkom sa predkladajú priamo Rade pre poštovú prevádzku, ale predtým musia byť zaslané prostredníctvom Medzinárodného úradu všetkým členským krajinám a všetkým určeným poštovým podnikom. Článok VIII (článok 32 pozmenený) Rozhodcovské konanie V prípade sporu medzi dvoma alebo viacerými členskými krajinami, ktorý sa týka výkladu Aktov Únie alebo zodpovednosti, ktorá vyplýva pre členskú krajinu z používania Aktov, sa sporná otázka rieši rozhodcovským nálezom. Článok IX Pristúpenie k Dodatkovému protokolu a ostatným Aktom Únie 1. Členské krajiny, ktoré nepodpísali tento protokol, môžu k nemu pristúpiť kedykoľvek. 2. Ak členské krajiny, ktoré sú stranami Aktov obnovených kongresom, tieto Akty nepodpísali, majú k nim pristúpiť čo najskôr. 3. Listiny o pristúpení týkajúce sa prípadov uvedených v odsekoch 1 a 2 musia byť odoslané generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu, ktorý úradne oboznamuje vlády členských krajín s ich uložením. Článok X Nadobudnutie účinnosti a platnosť Dodatkového protokolu k Ústave Svetovej poštovej únie Tento Dodatkový protokol nadobudne účinnosť 1. januára 2010 a platí na neurčitý čas. Na dôkaz toho splnomocnenci vlád členských krajín podpísali tento Dodatkový protokol, ktorý má rovnakú účinnosť a hodnotu, ako keby jeho ustanovenia boli súčasťou textu samotnej Ústavy, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu. Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie odovzdá každej strane jednu jeho kópiu. V Ženeve 12. augusta 2008 PRVÝ DODATKOVÝ PROTOKOL KU GENERÁLNEMU PORIADKU SVETOVEJ POŠTOVEJ ÚNIE OBSAH Článok I. (čl. 101a nový) Funkcie kongresu II. (čl.102 pozmenený) Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Správnej rady III. (čl. 103 pozmenený) Informácia o činnostiach Správnej rady IV. (čl. 104 pozmenený) Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Rady pre poštovú prevádzku V. (čl. 105 pozmenený) Informácia o činnostiach Rady pre poštovú prevádzku VI. (čl. 106 pozmenený) Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Konzultačného výboru VII. (čl. 107 pozmenený) Informácia o činnostiach Konzultačného výboru VIII. (čl. 110 pozmenený) Dokumentačné a rokovacie jazyky a jazyky služobnej korešpondencie IX. (čl. 112 pozmenený) Pôsobnosť generálneho riaditeľa X. (čl. 114 pozmenený) Sekretariát orgánov Únie XI. (čl. 116 pozmenený) Informácie. Oznamy. Žiadosti o výklad a zmenu Aktov. Prieskumy. Postup vyrovnávania účtov XII. (čl. 118 pozmenený) Tlačivá dodávané Medzinárodným úradom XIII. (čl. 119 pozmenený) Akty užších únií a osobitné dohody XIV. (čl. 121 pozmenený) Dvojročná správa o činnostiach Únie XV. (čl. 122 pozmenený) Postup pri predkladaní návrhov kongresu XVI. (čl. 123 pozmenený) Postup pri predkladaní návrhov Rade pre poštovú prevádzku týkajúcich sa vypracovania nových vykonávacích poriadkov podľa rozhodnutí prijatých kongresom XVII. (čl. 124 pozmenený) Postup pri predkladaní návrhov medzi dvoma kongresmi XVIII. (čl. 125 pozmenený) Preskúmanie návrhov medzi dvoma kongresmi XIX. (čl. 126 pozmenený) Úradné oznamovanie rozhodnutí prijatých medzi dvoma kongresmi XX. (čl. 128 pozmenený) Stanovenie výdavkov Únie a ich úhrada XXI. (čl. 130 pozmenený) Príspevkové triedy XXII. (čl. 131 pozmenený) Platby za dodávky z Medzinárodného úradu XXIII. (čl. 132 pozmenený) Postup pri rozhodcovskom konaní XXIV. (čl. 135 pozmenený) Zmena, nadobudnutie účinnosti a platnosť Generálneho poriadku XXV. Pristúpenie k dodatkovému protokolu XXVI. Nadobudnutie účinnosti a platnosť dodatkového protokolu ku Generálnemu poriadku PRVÝ DODATKOVÝ PROTOKOL KU GENERÁLNEMU PORIADKU SVETOVEJ POŠTOVEJ ÚNIE Podpísaní splnomocnenci vlád členských krajín Únie na kongrese v Ženeve vzhľadom na článok 22 ods. 2 Ústavy Svetovej poštovej únie uzavretej vo Viedni 10. júla 1964 dohodli v Generálnom poriadku v vzájomnej zhode a s výhradou článku 25 ods. 4 uvedenej Ústavy nasledujúce zmeny. Článok I (čl. 101a) Funkcie kongresu 1. Na základe návrhov členských krajín, Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku kongres: 1.1 určuje všeobecné politiky uskutočňovania poslania a cieľa Únie, ktoré sú uvedené v preambule Ústavy a v jej prvom článku; 1.2 prerokúva a schvaľuje, podľa prípadu, návrhy na zmenu Ústavy, Generálneho poriadku, Dohovoru a Dohôd formulovaných členskými krajinami, Radami podľa článku 29 Ústavy a článku 122 Generálneho poriadku; 1.3 určuje dátum platnosti Aktov; 1.4 schvaľuje svoj rokovací poriadok a jeho príslušné zmeny; 1.5 prerokúva súhrnné správy o činnostiach, ktoré predkladá jednotlivo Správna rada, Rada pre poštovú prevádzku a Konzultačný výbor za obdobie, ktoré uplynulo od predchádzajúceho kongresu, a to podľa ustanovení článkov 103, 105 a 107 Generálneho poriadku; 1.6 schvaľuje stratégiu Únie; 1.7 určuje maximálnu výšku výdavkov Únie, a to podľa článku 21 Ústavy; 1.8 volí členské krajiny do Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku; 1.9 volí generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu; 1.10 určuje svojou rezolúciou strop výdavkov Únie na výrobu dokumentov v nemeckom, čínskom, portugalskom a ruskom jazyku. 2. Kongres ako najvyšší orgán Únie rieši aj iné otázky, ktoré sa týkajú najmä poštových služieb. Článok II (čl. 102 pozmenený) Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Správnej rady (Ústava čl. 17) 1. Správna rada sa skladá zo štyridsaťjeden členov, ktorí vykonávajú svoje úlohy počas obdobia medzi dvoma po sebe nasledujúcimi kongresmi. 2. Predsedníctvo patrí podľa práva hostiteľskej členskej krajine kongresu. Ak sa táto členská krajina zriekne práva na predsedníctvo, stáva sa tak riadnym členom, a tým zemepisná skupina, ku ktorej patrí, má ďalšie miesto v Rade, na ktoré sa nevzťahujú obmedzenia uvedené v odseku 3. V takom prípade zvolí Správna rada za predsedu jedného z členov, ktorí patria do zemepisnej skupiny, v ktorej je zaradená hostiteľská členská krajina. 3. Štyridsať ostatných členov Správnej rady je volených kongresom na základe spravodlivého zemepisného rozdelenia. Na každom kongrese sa obnovuje aspoň polovica členov; žiadna členská krajina nemôže byť zvolená na troch po sebe nasledujúcich kongresoch. 4. Každý člen Správnej rady určí svojho zástupcu, ktorý musí byť kompetentný v poštovej oblasti. 5. Funkcie členov v Správnej rade sú bezplatné. Výdavky na činnosť tejto Rady idú na ťarchu Únie. 6. Správna rada má nasledujúcu pôsobnosť: 6.1 vykonávať v období medzi dvoma kongresmi dozor nad všetkými činnosťami Únie, berúc na zreteľ rozhodnutia kongresu, skúmajúc otázky týkajúce sa poštovej politiky vlád a berúc na zreteľ medzinárodné reglementačné politiky týkajúce sa obchodovania so službami a hospodárskej súťaže; 6.2 prerokúvať a schvaľovať v rámci svojej pôsobnosti každú činnosť považovanú za potrebnú na zabezpečenie a posilnenie kvality a modernizácie medzinárodnej poštovej služby; 6.3 podporovať, koordinovať a dohliadať na všetky formy odbornej pomoci v pošte v rámci medzinárodnej odbornej spolupráce; 6.4 prerokúvať a schvaľovať dvojročný plán a rozpočet a účty Únie; 6.5 povoľovať, ak si to vyžadujú okolnosti, prekročenie hornej hranice výdavkov v súlade s článkom 128 ods. 3 až 5; 6.6 stanovovať Finančný poriadok SPÚ; 6.7 stanovovať predpisy spravovania Rezervného fondu; 6.8 stanovovať predpisy spravovania Osobitného fondu; 6.9 stanovovať predpisy spravovania Fondu osobitných činností; 6.10 stanovovať predpisy spravovania Dobrovoľného fondu; 6.11 zabezpečovať kontrolu činnosti Medzinárodného úradu; 6.12 povoľovať, ak sa o to žiada, výber nižšej príspevkovej triedy v súlade s podmienkami podľa článku 130 ods. 6; 6.13 povoľovať zmenu zemepisnej skupiny, ak o to žiada členská krajina, berúc do úvahy názory vyjadrené členskými krajinami, ktoré sú členmi príslušných zemepisných skupín; 6.14 stanovovať Štatút personálu a podmienky služby pre volených zamestnancov; 6.15 vytvárať a rušiť pracovné miesta v Medzinárodnom úrade so zreteľom na obmedzenia spojené s pevne stanovenou hranicou výdavkov; 6.16 stanovovať Poriadok Sociálneho fondu; 6.17 schvaľovať dvojročné správy vypracované Medzinárodným úradom o činnostiach Únie a o finančnom hospodárení a predkladať k nim pripomienky, ak je to potrebné; 6.18 rozhodovať o nadväzovaní kontaktov s členskými krajinami na účely splnenia svojich úloh; 6.19 rozhodovať po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku o nadväzovaní kontaktov s organizáciami, ktoré nie sú pozorovateľmi z moci práva, preskúmavať a schvaľovať správy Medzinárodného úradu o vzťahoch SPÚ s inými medzinárodnými inštitúciami, prijímať rozhodnutia, ktoré pokladá za vhodné, o udržiavaní týchto vzťahov a o dôsledkoch, ktoré z nich vyplývajú; vo vhodnom čase a po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku a generálnym tajomníkom určiť medzinárodné organizácie, združenia, podniky a kvalifikované osoby, ktoré majú byť pozvané, aby sa nechali zastúpiť na osobitných rokovaniach kongresu a jeho komisií, ak je to v záujme Únie alebo to môže byť na prospech prác kongresu, a poveriť generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu zaslaním potrebných pozvaní; 6.20 v prípade, ak to považuje za potrebné, stanovovať zásady, ktoré musí brať Rada pre poštovú prevádzku do úvahy pri skúmaní otázok, ktoré majú významné finančné dosahy (sadzby, terminálne odmeny, tranzitné odmeny, základná sadzba za leteckú dopravu listových zásielok a podávanie listových zásielok v zahraničí), starostlivo sledovať skúmanie týchto otázok a prerokúvať a schvaľovať návrhy Rady pre poštovú prevádzku, ktoré sa týkajú rovnakých tém, aby sa tak zabezpečil súlad s už spomenutými zásadami; 6.21 skúmať na žiadosť kongresu, Rady pre poštovú prevádzku alebo členských krajín administratívne, legislatívne a právne problémy Únie alebo medzinárodnej poštovej služby; Správnej rade prináleží rozhodovať už v uvedených oblastiach, či je, alebo nie je výhodné vykonať štúdie, o ktoré žiadajú členské krajiny v období medzi dvoma kongresmi; 6.22 vypracovať návrhy, ktoré budú predložené na schválenie buď kongresu, alebo členským krajinám v súlade s článkom 125; 6.23 schvaľovať v rámci svojich právomocí, ak sa to javí potrebné, odporúčania Rady pre poštovú prevádzku, ktoré sa týkajú prijatia nejakého právneho predpisu alebo nejakého nového praktického postupu dovtedy, než o veci rozhodne kongres; 6.24 prerokovať výročnú správu vypracovanú Radou pre poštovú prevádzku, prípadne návrhy, ktoré táto Rada predložila; 6.25 predkladať Rade pre poštovú prevádzku na prerokovanie námety štúdií v súlade s článkom 104 ods. 9.16; 6.26 určiť členskú krajinu, v ktorej sa bude konať budúci kongres, podľa článku 101 ods. 4; 6.27 vo vhodnom čase a po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku určiť počet a pôsobnosť komisií potrebných na úspešné vykonanie prác kongresu; 6.28 po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku a s výhradou schválenia kongresom určiť členské krajiny, ktoré budú pripravené: - zabezpečiť podpredsedníctva kongresu, ako aj predsedníctva a podpredsedníctva komisií, berúc do úvahy, tak ako je to možné, spravodlivé zemepisné rozdelenie členských krajín; - byť členom užších komisií kongresu; 6.29 prerokúvať a schvaľovať, po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, návrh stratégie, ktorý bude predložený kongresu; 6.30 schvaľovať štvorročnú správu o výsledkoch členských krajín pri uplatňovaní stratégie Únie, ktorú schválil predchádzajúci kongres; ide o správu vypracovanú Medzinárodným úradom a konzultovanú s Radou pre poštovú prevádzku, ktorá bude predložená nasledujúcemu kongresu; 6.31 vytvoriť rámec pre organizáciu Konzultačného výboru a v súlade s ustanoveniami článku 106 tohto poriadku ju schváliť; 6.32 vytvoriť podmienky členstva v Konzultačnom výbore a schvaľovať alebo zamietať žiadosti o členstvo podľa týchto podmienok, zabezpečiac, aby tieto žiadosti boli vyriešené urýchleným spôsobom medzi zasadnutiami Správnej rady; 6.33 určiť svojich členov do Konzultačného výboru; 6.34 prijímať správy, ako aj odporúčania Konzultačného výboru a rokovať o nich a preskúmavať jeho odporúčania, ktoré majú byť predložené kongresu. 7. Na svojom prvom zasadnutí, ktoré zvoláva predseda kongresu, Správna rada zvolí zo svojich členov štyroch podpredsedov a stanoví si rokovací poriadok. 8. Na pozvanie svojho predsedu sa Správna rada stretáva v zásade jedenkrát ročne v sídle Únie. 9. Predseda, podpredsedovia a predsedovia komisií Správnej rady tvoria riadiaci výbor. Tento výbor pripravuje a riadi práce každého zasadnutia Správnej rady. V mene Správnej rady schvaľuje dvojročnú správu o činnosti Únie predloženú Medzinárodným úradom a zabezpečuje všetky úlohy, ktoré sa mu Správna rada rozhodne zveriť alebo ktorých potreba vznikla v priebehu procesu strategického plánovania. 10. Náklady na cestovné zástupcu každého z členov Správnej rady, ktorý sa zúčastňuje na zasadnutiach tohto orgánu, hradí jeho členská krajina. Zástupca každej z členských krajín zaradených medzi rozvojové krajiny alebo menej rozvinuté podľa zoznamov vytvorených Organizáciou Spojených národov má však právo s výnimkou zasadnutí konaných počas kongresu na úhradu buď ceny spiatočnej letenky v ekonomickej triede, alebo spiatočného vlakového cestovného lístka 1. triedy, alebo nákladov na cestu iným dopravným prostriedkom s podmienkou, že táto suma nepresiahne cenu spiatočnej letenky v ekonomickej triede. Rovnaké právo je udelené aj každému členovi komisií, pracovných skupín alebo iných orgánov, keď sa stretávajú mimo kongresu a mimo rokovaní Správnej rady. 11. Predseda Rady pre poštovú prevádzku zastupuje Radu na tých zasadnutiach Správnej rady, ktoré majú na programe otázky týkajúce sa orgánu, ktorý riadi. 12. Predseda Konzultačného výboru zastupuje tento výbor na zasadnutiach Správnej rady, ak sú na programe rokovania otázky zaujímajúce Konzultačný výbor. 13. Na zabezpečenie účinného spojenia medzi prácou oboch orgánov Rada pre poštovú prevádzku môže určiť zástupcov, ktorí sa budú zúčastňovať zasadnutí Správnej rady v úlohe pozorovateľov. 14. Ak členská krajina, kde sa stretáva Správna rada, nie je členom Správnej rady, je pozývaná na zasadnutia v úlohe pozorovateľa. 15. Správna rada môže pozvať na svoje zasadnutia, bez práva hlasovať, každú medzinárodnú inštitúciu, každého zástupcu združenia alebo podniku alebo každú kvalifikovanú osobu, ktorú si želá zapojiť do svojich prác. Rovnako môže pozývať za rovnakých podmienok jednu členskú krajinu alebo viacero členských krajín, ktorých sa týkajú otázky uvedené na programe rokovania Rady. 16. Plenárnych zasadnutí a zasadnutí komisií Správnej rady sa môžu zúčastňovať, na základe ich žiadosti a bez práva hlasovať, nasledujúci pozorovatelia: 16.1 členovia Rady pre poštovú prevádzku; 16.2 členovia Konzultačného výboru; 16.3 medzivládne organizácie zaujímajúce sa o prácu Správnej rady; 16.4 iné členské krajiny Únie. 17. Správna rada môže z technických dôvodov obmedziť počet účastníkov pripadajúcich na jedného pozorovateľa. Rovnako môže obmedziť ich právo na udelenie slova počas rokovaní. 18. Členovia Správnej rady sa aktívne zúčastňujú na jej činnostiach. Pozorovatelia môžu byť na základe ich požiadania oprávnení spolupracovať na vykonávaných štúdiách, zachovávajúc podmienky, ktoré môže Rada vytvoriť na zabezpečenie výkonnosti a účinnosti svojej práce. Tiež ich možno požiadať, aby predsedali pracovným skupinám a projektovým skupinám, ak ich na to oprávňujú ich vedomosti alebo skúsenosti. Účasť pozorovateľov sa uskutočňuje bez dodatočných výdavkov Únie. 19. Za výnimočných okolností môžu byť pozorovatelia vylúčení zo zasadnutia alebo jeho časti. Rovnako môže byť obmedzené ich právo dostať niektoré dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie týkajúce sa takého obmedzenia môže prijať každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu. Správna rada môže následne, ak to považuje za potrebné, opätovne preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné. Článok III (čl. 103 pozmenený) Informácia o činnostiach Správnej rady 1. Správna rada informuje po každom svojom zasadnutí členské krajiny, ich určené poštové podniky, užšie únie a členov Konzultačného výboru o svojich činnostiach najmä zaslaním súhrnnej správy, ako aj svojich rezolúcií a rozhodnutí. 2. Správna rada pripravuje pre kongres súhrnnú správu o svojich činnostiach a zasiela ju členským krajinám, ich určeným poštovým podnikom a členom Konzultačného výboru aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu. Článok IV (čl. 104 pozmenený) Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Rady pre poštovú prevádzku (Ústava čl. 18) 1. Rada pre poštovú prevádzku sa skladá zo štyridsiatich členov, ktorí vykonávajú svoje úlohy počas obdobia medzi dvoma po sebe nasledujúcimi kongresmi. 2. Členovia Rady pre poštovú prevádzku sú volení kongresom s ohľadom na presne stanovené zemepisné rozdelenie. Dvadsaťštyri kresiel je vyhradených pre rozvojové členské krajiny a šestnásť kresiel pre rozvinuté členské krajiny. Aspoň tretina členov sa obnovuje pri príležitosti každého kongresu. 3. Každý člen Rady pre poštovú prevádzku určí svojho zástupcu, ktorý má zodpovednosť za poskytovanie služieb podľa Aktov Únie. 4. Náklady na činnosť Rady pre poštovú prevádzku hradí Únia. Jej členovia nie sú odmeňovaní. Náklady na cestovné a na pobyt zástupcov členských krajín, ktorí sa zúčastňujú Rady pre poštovú prevádzku, hradia tieto členské krajiny. Zástupca každej z členských krajín, ktoré sú považované podľa zoznamov vyhotovených Organizáciou Spojených národov za znevýhodnené, má však právo okrem zasadnutí, ktoré sa konajú počas kongresu, na preplatenie buď ceny spiatočnej letenky ekonomickej triedy, alebo spiatočného vlakového cestovného lístka 1. triedy, alebo cestovných výdavkov iným dopravným prostriedkom s podmienkou, že táto suma nepresiahne cenu spiatočnej letenky ekonomickej triedy. 5. Na svojom prvom zasadnutí, ktoré zvoláva a otvára predseda kongresu, vyberie Rada pre poštovú prevádzku spomedzi svojich členov predsedu, podpredsedu a predsedov komisií. 6. Rada pre poštovú prevádzku si stanoví rokovací poriadok. 7. Rada pre poštovú prevádzku sa schádza v zásade každoročne v sídle Únie. Dátum a miesto zasadnutia určuje jej predseda po dohode s predsedom Správnej rady a generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu. 8. Predseda, podpredseda a predsedovia komisií Rady pre poštovú prevádzku tvoria riadiaci výbor. Tento výbor pripravuje a riadi práce každého zasadnutia Rady pre poštovú prevádzku a zabezpečuje všetky úlohy, ktoré sa mu rozhodne zveriť Rada alebo ktorých potreba vznikne v priebehu procesu strategického plánovania. 9. Rada pre poštovú prevádzku má nasledujúcu pôsobnosť: 9.1 viesť štúdie o najvýznamnejších prevádzkových, obchodných, odborných a ekonomických problémoch a o problémoch odbornej spolupráce, o ktoré sa zaujímajú všetky členské krajiny Únie alebo ich určené poštové podniky, najmä o otázkach, ktoré majú významné finančné dosahy (sadzby, terminálne odmeny, tranzitné odmeny, základná sadzba za leteckú dopravu zásielok, podiely poštových balíkov a podávanie listových zásielok v zahraničí), vypracúvať k nim informácie a názory a odporúčať k nim potrebné opatrenia; 9.2 pristúpiť k úprave vykonávacích poriadkov Únie počas šiestich mesiacov, ktoré nasledujú po skončení kongresu, ak ten nerozhodne inak; v prípade naliehavej potreby Rada pre poštovú prevádzku môže meniť uvedené poriadky aj na ďalších zasadnutiach; v oboch prípadoch zostáva Rada pre poštovú prevádzku podriadená vo veci základných zásad a politiky pokynom Správnej rady; 9.3 koordinovať praktické opatrenia na rozvoj a zlepšenie medzinárodných poštových služieb; 9.4 podniknúť všetky kroky s výhradou schválenia Správnou radou v rámci jej pôsobnosti, ktoré sú považované za potrebné na zachovanie a posilnenie kvality medzinárodnej poštovej služby a na jej modernizáciu; 9.5 vypracúvať návrhy, ktoré budú predložené na schválenie kongresu alebo členským krajinám v súlade s článkom 125; schvaľovanie Správnou radou je potrebné vtedy, keď sa tieto návrhy týkajú otázok, ktoré patria do právomoci Správnej rady; 9.6 skúmať na žiadosť členskej krajiny každý návrh tejto členskej krajiny zaslaný Medzinárodnému úradu podľa článku 124, pripraviť k nemu svoje stanoviská a poveriť Medzinárodný úrad, aby ich pripojil k uvedenému návrhu pred ich predložením na schválenie členským krajinám; 9.7 odporúčať, ak je to potrebné, a po prípadnom schválení Správnou radou a po konzultácii so všetkými členskými krajinami, prijatie právnej úpravy alebo nového praktického spôsobu konania, kým kongres rozhodne o problematike; 9.8 vypracúvať a predkladať vo forme odporúčaní členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom technické a prevádzkové normy a normy v iných oblastiach jej okruhu pôsobnosti, kde je nevyhnutný jednotný praktický spôsob konania; v prípade potreby pristupuje rovnako aj ku zmenám noriem, ktoré už stanovila; 9.9 predkladať Správnej rade prvky potrebné na vypracovanie návrhu stratégie, ktorá sa predkladá kongresu; 9.10 schvaľovať výročnú správu vyhotovenú Medzinárodným úradom o činnostiach Únie v tých častiach, ktoré sa vzťahujú na zodpovednosť a úlohy Rady pre poštovú prevádzku; 9.11 rozhodovať o nadväzovaní stykov s členskými krajinami a ich určenými poštovými podnikmi na účely plnenia svojich úloh; 9.12 pristupovať k skúmaniu problémov výučby a odborného vzdelávania, o ktoré sa zaujímajú členské krajiny a ich určené poštové podniky, ako aj nové a rozvojové krajiny; 9.13 prijímať opatrenia, ktoré sú potrebné vzhľadom na skúmanie a šírenie skúseností a pokroku, ktorý dosiahli niektoré členské krajiny a ich určené poštové podniky v oblasti techniky, prevádzky, ekonomiky a odborného vzdelávania so zameraním na poštové služby; 9.14 skúmať súčasný stav a potreby poštových služieb v nových a rozvojových krajinách a vypracúvať vhodné odporúčania o spôsoboch a prostriedkoch zlepšovania poštových služieb v týchto krajinách; 9.15 po dohode so Správnou radou prijímať vhodné opatrenia v oblasti odbornej spolupráce so všetkými členskými krajinami Únie a ich určenými poštovými podnikmi a najmä s novými a rozvojovými krajinami a ich určenými operátormi; 9.16 rokovať o všetkých ostatných otázkach, ktoré sú jej predložené niektorým z členov Rady pre poštovú prevádzku, Správnou radou alebo ktoroukoľvek členskou krajinou, alebo určeným poštovým podnikom; 9.17 prijímať a prerokúvať správy, ako aj odporúčania Konzultačného výboru a v prípade otázok zaujímajúcich Radu pre poštovú prevádzku preskúmavať a pripomienkovať predmet odporúčaní Konzultačného výboru, ktoré majú byť predložené kongresu; 9.18 určiť svojich členov do Konzultačného výboru. 10. Na základe stratégie Únie prijatej kongresom a hlavne časti týkajúcej sa stratégií stálych orgánov Únie vypracuje Rada pre poštovú prevádzku na svojom prvom zasadnutí po kongrese základný plán práce obsahujúci určitý počet postupov zameraných na realizáciu stratégií. Tento základný plán pozostávajúci z obmedzeného počtu úloh na aktuálne témy, ktoré sú v spoločnom záujme, je každoročne upravovaný s ohľadom na nové skutočnosti a priority. 11. Na zabezpečenie účinného prepojenia medzi prácami oboch orgánov Správna rada môže určiť zástupcov, ktorí sa budú zúčastňovať na zasadnutiach Rady pre poštovú prevádzku v úlohe pozorovateľov. 12. Plenárnych zasadnutí a zasadnutí komisií Rady pre poštovú prevádzku sa môžu zúčastňovať na základe ich žiadosti a bez práva hlasovať nasledujúci pozorovatelia: 12.1 členovia Správnej rady; 12.2 členovia Konzultačného výboru; 12.3 medzivládne organizácie zaujímajúce sa o práce Rady pre poštovú prevádzku; 12.4 iné členské krajiny Únie. 13. Rada pre poštovú prevádzku môže z technických dôvodov obmedziť počet účastníkov pripadajúcich na jedného pozorovateľa. Rovnako môže obmedziť ich právo na udelenie slova počas rokovaní. 14. Členovia Rady pre poštovú prevádzku sa aktívne zúčastňujú na jej činnostiach. Pozorovatelia môžu byť na základe ich požiadania oprávnení spolupracovať na vykonávaných štúdiách, zachovávajúc podmienky, ktoré môže Rada vytvoriť na zabezpečenie výkonnosti a účinnosti svojej práce. Tiež ich možno požiadať, aby predsedali pracovným skupinám a projektovým skupinám, ak ich na to oprávňujú vedomosti alebo skúsenosti. Účasť pozorovateľov sa uskutočňuje bez dodatočných výdavkov Únie. 15. Za výnimočných okolností môžu byť pozorovatelia vylúčení zo zasadnutia alebo jeho časti. Rovnako môže byť obmedzené ich právo dostávať niektoré dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie týkajúce sa takého obmedzenia môže prijať každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu. Správna rada môže následne, ak to považuje za potrebné, opätovne preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné. 16. Predseda Konzultačného výboru zastupuje tento výbor na zasadnutiach Rady pre poštovú prevádzku, ak sú na programe rokovania otázky, ktoré zaujímajú Konzultačný výbor. 17. Rada pre poštovú prevádzku môže pozývať na svoje zasadnutia bez práva hlasovať: 17.1 každú medzinárodnú inštitúciu alebo každú kvalifikovanú osobu, ktorú si želá zapojiť do svojich prác; 17.2 každú členskú krajinu, ktorá nie je členom Rady pre poštovú prevádzku; 17.3 každé združenie alebo podnik, s ktorými si želá konzultovať otázky, ktoré sa týkajú jej činnosti. Článok V (čl. 105 pozmenený) Informácia o činnostiach Rady pre poštovú prevádzku 1. Po každom zasadnutí Rada pre poštovú prevádzku informuje členské krajiny, ich určené poštové podniky, užšie únie a členov Konzultačného výboru o svojich činnostiach, zasielajúc im najmä súhrnnú správu, ako aj svoje rezolúcie a rozhodnutia. 2. Rada pre poštovú prevádzku vyhotovuje pre Správnu radu výročnú správu o svojej činnosti. 3. Rada pre poštovú prevádzku vyhotovuje pre kongres komplexnú správu o svojej činnosti a zasiela ju členským krajinám Únie, ich určeným poštovým podnikom a členom Konzultačného výboru aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu. Článok VI (čl. 106 pozmenený) Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Konzultačného výboru 1. Cieľom Konzultačného výboru je zastupovať záujmy poštového odvetvia v širšom zmysle a slúžiť ako rámec na účinný dialóg medzi zainteresovanými stranami. Pozostáva z mimovládnych organizácií, ktoré zastupujú zákazníkov, dodávateľov distribučných služieb, organizácie zamestnancov, dodávateľov tovarov a služieb, ktorí pôsobia v odvetví poštových služieb a podobných organizácií zoskupujúcich podnikateľov, ako aj podniky, ktoré si želajú prispieť k uskutočneniu poslania a cieľov Únie. Ak ide o registrované organizácie, musia byť registrované v niektorej z členských krajín Únie. Správna rada a Rada pre poštovú prevádzku určia svojich príslušných členov, ktorí budú členmi Konzultačného výboru. Okrem členov určených Správnou radou a Radou pre poštovú prevádzku je členstvo v Konzultačnom výbore podmienené na začiatku procesom predloženia žiadosti a jej schválenia. Tento proces určuje Správna rada a uskutočňuje sa v súlade s článkom 102 ods. 6.31. 2. Každý člen Konzultačného výboru si určí vlastného zástupcu. 3. Výdavky spojené s pôsobením Konzultačného výboru sú rozdelené medzi Úniu a členov výboru, a to podľa podmienok, ktoré určuje Správna rada. 4. Členovia Konzultačného výboru nedostávajú žiadny plat ani odmenu. 5. Zloženie členov Konzultačného výboru sa mení po každom kongrese, a to podľa rámca, ktorý určuje Správna rada. Predseda Správnej rady predsedá zakladajúcemu zasadnutiu Konzultačného výboru, v priebehu ktorého sa koná voľba predsedu tohto výboru. 6. Berúc do úvahy všeobecné zásady Únie, Konzultačný výbor si určuje vlastnú vnútornú organizáciu a zostavuje svoj vlastný rokovací poriadok, a to s výhradou schválenia Správnou radou, po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku. 7. Konzultačný výbor zasadá dvakrát ročne. V zásade sa zasadnutia konajú v sídle Únie počas zasadnutí Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku. Dátum a miesto konania každého zasadnutia určuje predseda Konzultačného výboru po dohode s predsedami Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku a s generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu. 8. Konzultačný výbor si stanovuje vlastný program v rámci zoznamu nasledujúcich pôsobností: 8.1 preskúmavať dokumenty a príslušné správy Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku; za výnimočných okolností môže byť obmedzené právo dostávať určité texty a dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie, ktoré sa týka takého obmedzenia, môže urobiť každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu; napokon Správna rada môže, ak to považuje za potrebné, nanovo preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné; 8.2 viesť štúdie a prerokúvať otázky, ktoré považujú členovia Konzultačného výboru za významné; 8.3 skúmať otázky, ktoré sa týkajú odvetvia poštových služieb a predkladať správy o týchto otázkach; 8.4 prispievať k prácam Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku najmä predkladaním správ a odporúčaní a na požiadanie oboch rád predkladaním názorov; 8.5 predkladať odporúčania kongresu s výhradou schválenia Správnou radou, a ak ide o otázky zaujímajúce Radu pre poštovú prevádzku, predkladajú sa tieto odporúčania po preskúmaní touto Radou a s jej pripomienkami. 9. Predseda Správnej rady a predseda Rady pre poštovú prevádzku zastupujú tieto orgány na zasadnutiach Konzultačného výboru, keď sú na programe týchto zasadnutí otázky zaujímajúce tieto orgány. 10. Konzultačný výbor môže na zabezpečenie účinného spojenia s orgánmi Únie určiť zástupcov, aby sa zúčastňovali na zasadnutiach kongresu, Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku, ako aj ich príslušných komisií ako pozorovatelia bez práva hlasovať. 11. Na základe žiadosti môžu byť členovia Konzultačného výboru prítomní na plenárnych zasadnutiach a zasadnutiach komisií Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku, a to v súlade s článkami 102 ods. 16 a 104 ods. 12. Môžu sa tiež zúčastňovať prác projektových skupín a pracovných skupín, a to podľa ustanovení článkov 102 ods. 18 a 104 ods. 14. Členovia Konzultačného výboru sa môžu zúčastňovať kongresu ako pozorovatelia bez práva hlasovať. 12. Na zasadnutiach Konzultačného výboru sa môžu zúčastňovať bez práva hlasovať nasledujúci pozorovatelia: 12.1 členovia Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku; 12.2 medzivládne organizácie zaujímajúce sa o práce Konzultačného výboru; 12.3 užšie únie; 12.4 iné členské krajiny Únie. 13. Konzultačný výbor môže z technických dôvodov obmedziť počet účastníkov pripadajúcich na jedného pozorovateľa. Rovnako môže obmedziť ich právo na udelenie slova počas rokovaní. 14. Za výnimočných okolností môžu byť pozorovatelia vylúčení zo zasadnutia alebo z jeho časti. Rovnako môže byť obmedzené ich právo dostávať niektoré dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie týkajúce sa takéhoto obmedzenia môže prijať každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu. Správna rada môže následne, ak to považuje za potrebné, opätovne preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné. 15. Medzinárodný úrad, za ktorý zodpovedá generálny riaditeľ, je sekretariátom Konzultačného výboru. Článok VII (čl. 107 pozmenený) Informácia o činnostiach Konzultačného výboru 1. Konzultačný výbor informuje po každom zasadnutí Správnu radu a Radu pre poštovú prevádzku o svojich činnostiach tak, že predsedom týchto orgánov posiela okrem iného súhrnnú správu zo svojich zasadnutí, ako aj odporúčania a názory. 2. Konzultačný výbor vyhotovuje pre Správnu radu výročnú správu o činnosti a jeden jej výtlačok zasiela Rade pre poštovú prevádzku. Táto správa je zahrnutá do dokumentácie Správnej rady zasielanej podľa článku 103 členským krajinám Únie, ich určeným poštovým podnikom a užším úniám. 3. Konzultačný výbor vyhotovuje pre kongres správu o súhrne svojej činnosti a zasiela ju členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu. Článok VIII (čl. 110 pozmenený) Dokumentačné a rokovacie jazyky a jazyky služobnej korešpondencie 1. Na dokumentáciu Únie sa používajú jazyky – francúzsky, anglický, arabský a španielsky. Rovnako sa používajú aj jazyky – čínsky, nemecký, portugalský a ruský s podmienkou, že vyhotovenie dokumentácie v týchto jazykoch je obmedzené na najdôležitejšiu základnú dokumentáciu. Iné jazyky sa tiež používajú s podmienkou, že členské krajiny, ktoré o to požiadajú, hradia všetky náklady. 2. Členská krajina alebo členské krajiny, ktoré požiadali o iný než úradný jazyk, tvoria jazykovú skupinu. 3. Medzinárodný úrad vydáva dokumentáciu v úradnom jazyku a v jazykoch vytvorených jazykových skupín buď priamo, alebo prostredníctvom regionálnych úradov týchto jazykových skupín, a to v súlade s podmienkami dohodnutými s Medzinárodným úradom. Publikovanie v rôznych jazykoch sa vykonáva podľa rovnakého vzoru. 4. Dokumentácia, ktorú vydáva priamo Medzinárodný úrad, je podľa možností odosielaná súčasne v rôznych požadovaných jazykoch. 5. Korešpondencia medzi členskými krajinami alebo ich určenými poštovými podnikmi a Medzinárodným úradom a medzi Medzinárodným úradom a tretími stranami môže byť v každom jazyku, pre ktorý má Medzinárodný úrad prekladateľskú službu. 6. Náklady na preklad do akéhokoľvek jazyka vrátane tých, ktoré vyplývajú z uplatnenia odseku 5, hradí jazyková skupina, ktorá požaduje tento jazyk. Členské krajiny používajúce úradný jazyk hradia paušálny príspevok na preklad neoficiálnych dokumentov, ktorého výška na príspevkovú jednotku musí byť rovnaká ako u členských krajín používajúcich iný pracovný jazyk Medzinárodného úradu. Všetky ostatné náklady spojené s dodaním dokumentov hradí Únia. Horná hranica nákladov, ktoré hradí Únia za vydanie dokumentov v čínštine, nemčine, portugalčine a ruštine, sa stanoví rezolúciou kongresu. 7. Náklady, ktoré hradí jazyková skupina, sú rozdelené medzi členov tejto jazykovej skupiny úmerne k ich príspevku na výdavky Únie. Podľa iného kľúča môžu byť tieto náklady rozdelené medzi členov jazykovej skupiny za podmienky, že zúčastnené členské krajiny sa na tom dohodnú a úradne oznámia svoje rozhodnutie Medzinárodnému úradu prostredníctvom hovorcu skupiny. 8. Medzinárodný úrad vybaví každú zmenu výberu jazyka požadovaného členskou krajinou v lehote, ktorá nesmie prekročiť dva roky. 9. Pre rokovania na zasadnutiach orgánov Únie sú schválené jazyky - francúzsky, anglický, španielsky a ruský prostredníctvom prekladacieho systému - s elektronickým vybavením alebo bez neho - ktorého výber je ponechaný na posúdenie organizátorov zasadnutia, po konzultácii s generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu a príslušnými členskými krajinami. 10. Na rokovaniach podľa odseku 9 sú povolené aj iné jazyky. 11. Delegácie, ktoré používajú iné jazyky, zabezpečujú simultánny preklad do jedného z jazykov uvedených v odseku 9 buď systémom, ktorý je uvedený v tom istom odseku, ak je v ňom možné vykonať potrebné zmeny technického charakteru, alebo prostredníctvom osobitných prekladateľov. 12. Náklady na prekladateľské služby sú rozdelené medzi členské krajiny, ktoré používajú rovnaký jazyk, úmerne k ich príspevku na výdavky Únie. Avšak náklady na umiestnenie a údržbu technického zariadenia hradí Únia. 13. Členské krajiny a/alebo ich určené poštové podniky sa môžu dohodnúť na jazyku, ktorý budú používať pre služobnú korešpondenciu v ich vzájomných stykoch. Ak taká dohoda nie je, používa sa francúzština. Článok IX (čl. 112 pozmenený) Pôsobnosť generálneho riaditeľa 1. Generálny riaditeľ organizuje, spravuje a riadi Medzinárodný úrad, ktorého je právoplatným predstaviteľom. Je oprávnený zaraďovať pracovné miesta do hodností G 1 až D 2, menovať a povyšovať pracovníkov do týchto hodností. Pri menovaní do hodností P 1 až D 2 musí brať do úvahy odbornú spôsobilosť kandidátov odporúčaných členskými krajinami, ktorých sú štátnymi príslušníkmi alebo v ktorých vykonávajú svoju odbornú činnosť, berúc do úvahy spravodlivé kontinentálne zemepisné rozdelenie a jazyky. Na miesta s hodnosťou D 2 sa podľa možnosti počíta s kandidátmi z rôznych regiónov, odlišných od tých, z ktorých pochádzajú generálny riaditeľ a zástupca generálneho riaditeľa, pričom sa hlavný dôraz kladie na výkonnosť Medzinárodného úradu. V prípade pracovných miest, ktoré si vyžadujú osobitnú odbornosť, sa generálny riaditeľ môže obrátiť aj mimo uvedeného rámca. Pri menovaní nového zamestnanca berie do úvahy zásadu, že osoby, ktoré zastávajú pracovné miesta zaradené do hodností D 2, D 1 a P 5, musia byť príslušníkmi rôznych členských krajín Únie. Túto zásadu nemusí dodržiavať pri povyšovaní pracovníka Medzinárodného úradu do hodností D 2, D 1 a P 5. Okrem toho, po dosiahnutí úspechu v procese získavania kandidátov, nasledujú požiadavky týkajúce sa spravodlivého zemepisného rozdelenia a jazykov. Generálny riaditeľ informuje raz do roka Správnu radu o menovaní a povýšení do hodností P 4 až D 2. 2. Generálny riaditeľ má nasledujúcu pôsobnosť: 2.1 zabezpečovať funkciu depozitára Aktov Únie a funkciu sprostredkovateľa pri pristupovaní a pri prijímaní do Únie, ako aj pri vystupovaní z Únie; 2.2 úradne oznamovať rozhodnutia prijaté kongresom vládam všetkým členských krajín; 2.3 úradne oznamovať všetkým členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom vykonávacie poriadky, ktoré stanovila alebo upravila Rada pre poštovú prevádzku; 2.4 pripravovať návrh ročného rozpočtu Únie na čo možno najnižšej úrovni, v súlade s potrebami Únie, a predkladať ho v náležitom čase na prerokovanie Správnej rade; oznamovať členským krajinám rozpočet po jeho schválení Správnou radou a zabezpečovať jeho plnenie; 2.5 uskutočňovať osobitné činnosti požadované orgánmi Únie a činnosti, ktoré mu určujú Akty; 2.6 vyvíjať iniciatívy zamerané na dosiahnutie cieľov, ktoré boli stanovené orgánmi Únie v rámci vytýčenej politiky a jestvujúcich fondov; 2.7 predkladať Správnej rade alebo Rade pre poštovú prevádzku podnety a návrhy; 2.8 po skončení kongresu predkladať Rade pre poštovú prevádzku návrhy týkajúce sa zmien, ktoré majú byť vykonané vo vykonávacích poriadkoch z dôvodu rozhodnutí kongresu, v súlade s Rokovacím poriadkom Rady pre poštovú prevádzku; 2.9 pripravovať Správnej rade podľa pokynov vydaných radami návrh stratégie, ktorá sa má predložiť kongresu; 2.10 vyhotovovať štvorročnú správu o výsledkoch členských krajín vo veci uplatňovania stratégie Únie schválenej predchádzajúcim kongresom, ktorá má byť po schválení Správnou radou predložená nasledujúcemu kongresu; 2.11 zabezpečovať zastupovanie Únie; 2.12 slúžiť ako sprostredkovateľ vzťahov medzi: - SPÚ a užšími úniami; - SPÚ a Organizáciou Spojených národov; - SPÚ a medzinárodnými organizáciami, ktorých činnosti sú predmetom záujmu Únie; - SPÚ a medzinárodnými inštitúciami, združeniami alebo podnikmi, s ktorými si orgány Únie želajú konzultovať alebo ich zapojiť do svojich činností; 2.13 prevziať funkciu generálneho tajomníka orgánov Únie a z tohto titulu, berúc do úvahy osobitné ustanovenia tohto poriadku, dohliadať najmä: - na prípravu a organizáciu prác orgánov Únie; - na vypracovanie, vyhotovenie a rozposielanie dokumentov, správ a zápisov; - na chod sekretariátu počas zasadnutí orgánov Únie; 2.14 byť prítomný na zasadnutiach orgánov Únie a zúčastňovať sa na rokovaniach, bez práva hlasovať, s možnosťou dať sa zastupovať. Článok X (čl. 114 pozmenený) Sekretariát orgánov Únie (Ústava čl.14, 15, 17 a 18) Sekretariát orgánov Únie zabezpečuje Medzinárodný úrad, za ktorý zodpovedá generálny riaditeľ. Sekretariát zasiela všetky dokumenty, ktoré boli publikované pri príležitosti každého zasadnutia členským krajinám, ktoré sú členmi orgánu a ich určeným poštovým podnikom, členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom, ktoré spolupracujú na vykonávaných štúdiách bez toho, aby boli členmi orgánu, užším úniám, ako aj iným členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom, ktoré o to požiadajú. Článok XI (čl. 116 pozmenený) Informácie. Oznamy. Žiadosti o výklad a zmenu Aktov. Prieskumy. Postup vyrovnávania účtov (Ústava čl. 20, Generálny poriadok čl. 124, 125 a 126) 1. Medzinárodný úrad je vždy k dispozícii Správnej rade, Rade pre poštovú prevádzku, členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom, aby im poskytoval všetky potrebné informácie o otázkach, ktoré sa týkajú služby. 2. Medzinárodný úrad je poverený najmä zhromažďovať, usporadúvať, publikovať a rozposielať informácie každého druhu, ktoré sa týkajú medzinárodnej poštovej služby; na požiadanie zúčastnených strán vyjadrovať názor na sporné otázky; vybavovať žiadosti o výklad a zmenu Aktov Únie a vo všeobecnosti vykonávať štúdie a redakčné alebo dokumentačné práce, ktoré mu prideľujú Akty, alebo o ktoré by bol požiadaný v záujme Únie. 3. Medzinárodný úrad vykonáva aj prieskumy, o ktoré požiadajú členské krajiny a ich určené poštové podniky na účely poznania názoru iných členských krajín a ich určených poštových podnikov na stanovenú otázku. Výsledok prieskumu nemá charakter hlasovania a formálne nezaväzuje. 4. Z titulu zúčtovacieho úradu môže zasiahnuť do vyrovnávania účtov každého druhu, ktoré sa týkajú poštovej služby. Článok XII (čl. 118 pozmenený) Tlačivá dodávané Medzinárodným úradom (Ústava čl. 20) Medzinárodný úrad je poverený, aby dával vyhotovovať medzinárodné odpovedky a zásoboval nimi za výrobnú cenu členské krajiny alebo ich určené poštové podniky, ktoré o ne požiadajú. Článok XIII (čl. 119 pozmenený) Akty užších únií a osobitné dohody (Ústava čl. 8) 1. Medzinárodnému úradu musia byť zaslané dva výtlačky aktov užších únií a osobitných dohôd, uzatvorených na základe článku 8 Ústavy, a to prostredníctvom úradov týchto únií alebo aspoň jednou zo zmluvných strán. 2. Medzinárodný úrad dozerá na to, aby akty užších únií a osobitné dohody nestanovovali podmienky menej výhodné pre verejnosť než tie, ktoré sú stanovené v Aktoch Únie a informuje členské krajiny a ich určené poštové podniky o existencii týchto únií a vyššie uvedených dohôd. Medzinárodný úrad upozorňuje Správnu radu na každú nepravidelnosť, ktorá bola zistená na základe tohto ustanovenia. Článok XIV (čl. 121pozmenený) Dvojročná správa o činnostiach Únie (Ústava čl. 20, Generálny poriadok čl. 102 ods. 6.17) Medzinárodný úrad vypracúva dvojročnú správu o činnostiach Únie, ktorá je po schválení Správnou radou zasielaná členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom, užším úniám a Organizácii Spojených národov. Článok XV (čl. 122 pozmenený) Postup pri predkladaní návrhov kongresu (Ústava čl. 29) 1. S výhradou výnimiek podľa odsekov 2 a 5 platí pre predkladanie návrhov každého druhu, ktoré majú byť predložené kongresu prostredníctvom členských krajín, nasledujúci postup:

1. a)prijímajú sa tie návrhy, ktoré Medzinárodný úrad dostane aspoň šesť mesiacov pred stanoveným dátumom kongresu;
2. b)počas šiestich mesiacov, ktoré predchádzajú stanovenému dátumu kongresu, sa neprijme žiaden návrh redakčného charakteru;
3. c)návrhy vecného charakteru, ktoré dostane Medzinárodný úrad v období od šiesteho do štvrtého mesiaca pred stanoveným dátumom kongresu, sa prijímajú len v tom prípade, ak sú podporované aspoň dvoma členskými krajinami;
4. d)návrhy vecného charakteru, ktoré dostane Medzinárodný úrad v období od štvrtého do druhého mesiaca pred stanoveným dátumom kongresu, sa prijímajú len v tom prípade, ak sú podporované aspoň ôsmimi členskými krajinami; návrhy, ktoré prídu neskôr, sa už neprijímajú;
5. e)podporné vyhlásenia musí Medzinárodný úrad dostať v rovnakom termíne ako návrhy, na ktoré sa vzťahujú. 2. Návrhy, ktoré sa týkajú Ústavy alebo Generálneho poriadku, musí Medzinárodný úrad dostať aspoň šesť mesiacov pred otvorením kongresu; tie, ktoré dostane po tomto dátume, ale pred otvorením kongresu, môžu byť zohľadnené len v tom prípade, ak o tom rozhodne kongres dvojtretinovou väčšinou krajín zastúpených na kongrese a ak sú dodržané podmienky uvedené v odseku 1. 3. Každý návrh môže mať v zásade len jeden cieľ a môže obsahovať len zmeny, ktoré sú zdôvodniteľné týmto cieľom. Rovnako každý návrh, ktorý môže Únii spôsobiť značné náklady, musí byť doplnený o finančný vplyv, ktorý pripraví členská krajina, ktorá je jeho autorom, a to po konzultácii s Medzinárodným úradom, aby sa určili finančné zdroje potrebné na jeho uskutočnenie. 4. Návrhy redakčného charakteru označia členské krajiny, ktoré ich predkladajú, v záhlaví poznámkou „Návrh redakčného charakteru“ a Medzinárodný úrad ich publikuje pod číslom, za ktorým nasleduje písmeno R. Návrhy, ktoré nemajú takúto poznámku, ale podľa názoru Medzinárodného úradu sa týkajú len textovej úpravy, sa publikujú s príslušnou poznámkou; Medzinárodný úrad vyhotovuje zoznam týchto návrhov určených kongresu. 5. Postup, ktorý je uvedený v odsekoch 1 a 4, sa nevzťahuje ani na návrhy, ktoré sa týkajú Rokovacieho poriadku kongresov, ani na pozmeňovacie návrhy k už podaným návrhom. Článok XVI (čl. 123 pozmenený) Postup pri predkladaní návrhov Rade pre poštovú prevádzku týkajúcich sa vypracovania nových vykonávacích poriadkov podľa rozhodnutí prijatých kongresom 1. Vykonávacie poriadky Svetového poštového dohovoru a Dohody o poštových platobných službách stanovuje Rada pre poštovú prevádzku podľa rozhodnutí kongresu. 2. Návrhy, ktoré majú dôsledky na pozmeňujúce návrhy k Dohovoru alebo Dohode o poštových platobných službách, musia byť predložené Medzinárodnému úradu v rovnakom čase ako návrhy na kongres, ktorých sa týkajú. Môže ich predkladať jedna členská krajina bez podpory iných členských krajín. Tieto návrhy musia byť zaslané všetkým členským krajinám najneskôr jeden mesiac pred kongresom. 3. Ostatné návrhy týkajúce sa vykonávacích poriadkov, ktoré majú byť preskúmané Radou pre poštovú prevádzku vzhľadom na vypracovanie nových vykonávacích poriadkov do šiestich mesiacov po kongrese, musia byť predložené Medzinárodnému úradu aspoň dva mesiace pred kongresom. 4. Návrhy, ktoré sa týkajú zmien vo vykonávacích poriadkoch z dôvodu rozhodnutí kongresu, ktoré predkladajú členské krajiny, musí Medzinárodný úrad dostať najneskôr dva mesiace pred otvorením Rady pre poštovú prevádzku. Tieto návrhy musia byť zaslané všetkým členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom najneskôr jeden mesiac pred otvorením Rady pre poštovú prevádzku. Článok XVII (čl. 124 pozmenený) Postup pri predkladaní návrhov medzi dvoma kongresmi (Ústava čl. 29, Generálny poriadok čl. 116) 1. Každý návrh, ktorý sa týka Dohovoru alebo Dohody a je predložený nejakou členskou krajinou medzi dvoma kongresmi, musí byť podporený aspoň dvoma inými členskými krajinami, aby mohol byť braný do úvahy. Ak Medzinárodný úrad nedostane súčasne potrebné podporné vyhlásenia, tieto návrhy zostávajú bezpredmetné. 2. Tieto návrhy sa zasielajú ostatným členským krajinám prostredníctvom Medzinárodného úradu. 3. Návrhy, ktoré sa týkajú vykonávacích poriadkov, nepotrebujú podporu, ale Rada pre poštovú prevádzku o nich rokuje len vtedy, ak schváli ich naliehavú potrebu. Článok XVIII (čl. 125 pozmenený) Preskúmanie návrhov medzi dvoma kongresmi (Ústava čl. 29, Generálny poriadok čl. 116 a 124) 1. Každý návrh, ktorý sa týka Dohovoru, Dohôd a ich záverečných protokolov, prechádza nasledujúcim postupom: ak zaslala členská krajina návrh Medzinárodnému úradu, ten ho zasiela všetkým členským krajinám na preskúmanie. Tieto majú k dispozícii lehotu dvoch mesiacov, aby preskúmali návrh a zaslali Medzinárodnému úradu svoje prípadné pripomienky. Pozmeňujúce návrhy sa neprijímajú. Na konci lehoty dvoch mesiacov zašle Medzinárodný úrad členským krajinám všetky pripomienky, ktoré dostal, a vyzve každú členskú krajinu, aby hlasovala za návrh alebo proti návrhu. Členské krajiny, ktoré neodoslali svoj hlas v lehote dvoch mesiacov, sa považujú za krajiny, ktoré sa zdržali hlasovania. Uvedené lehoty sa počítajú od dátumu obežníkov Medzinárodného úradu. 2. Návrhy zmien vykonávacích poriadkov rieši Rada pre poštovú prevádzku. 3. Ak sa návrh týka Dohody alebo jej záverečného protokolu, môžu sa na činnostiach uvedených v odseku 1 podieľať len tie členské krajiny, ktoré sú stranami tejto Dohody. Článok XIX (čl. 126 pozmenený) Úradné oznamovanie rozhodnutí prijatých medzi dvoma kongresmi (Ústava čl. 29, Generálny poriadok čl. 124 a 125) 1. Vykonané zmeny Dohovoru, Dohôd a záverečných protokolov k týmto aktom úradne oznamuje vládam členských krajín generálny riaditeľ Medzinárodného úradu. 2. Zmeny vykonané Radou pre poštovú prevádzku vo vykonávacích poriadkoch a v ich záverečných protokoloch úradne oznamuje členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom Medzinárodný úrad. Takisto sa postupuje aj pri výkladoch podľa článku 35 ods. 3.2 Dohovoru a v príslušných ustanoveniach Dohôd. Článok XX (čl. 128 pozmenený) Stanovenie výdavkov Únie a ich úhrada (Ústava čl. 21) 1. S výhradou odsekov 2 až 6 ročné výdavky, ktoré sa vzťahujú na činnosti orgánov Únie, nesmú prekročiť v roku 2009 a v ďalších rokoch tieto sumy: 37 000 000 švajčiarskych frankov na roky 2009 a 2010, 37 235 000 švajčiarskych frankov na roky 2011 a 2012. Základný limit na rok 2012 sa môže aplikovať aj na nasledujúce roky, a to v prípade, že kongres stanovený na rok 2012 sa odloží. 2. Výdavky, ktoré sa týkajú zasadnutia budúceho kongresu (cestovné náhrady sekretariátu, náklady na dopravu, náklady na technické zariadenie na simultánny preklad, náklady na vyhotovenie dokumentov počas kongresu atď.), nesmú prekročiť limit 2 900 000 švajčiarskych frankov. 3. Správna rada je oprávnená prekročiť limity stanovené v odsekoch 1 a 2, aby mohli byť brané do úvahy zvýšenia platových stupníc, dôchodkových príspevkov alebo náhrad vrátane funkčných príplatkov povolených Spojenými národmi pre ich zamestnancov v Ženeve. 4. Správna rada je tiež oprávnená každoročne upravovať podľa švajčiarskeho indexu spotrebných cien sumu iných výdavkov, ktoré sa netýkajú personálu. 5. Na rozdiel od odseku 1 Správna rada alebo v mimoriadne naliehavom prípade generálny riaditeľ môže povoliť prekročenie stanovených limitov na účely vykonania dôležitých nepredvídaných opráv budovy Medzinárodného úradu, ale tak, aby suma prekročenia neprevýšila 125 000 švajčiarskych frankov ročne. 6. Ak sa sumy, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 a 2, ukážu nedostatočné na to, aby zabezpečili plynulú činnosť Únie, možno tieto limity prekročiť len so súhlasom väčšiny členských krajín Únie. Každá konzultácia musí obsahovať úplný výklad skutočností, ktorý potvrdzuje takúto žiadosť. 7. Krajiny, ktoré sa stanú členmi Únie alebo ktoré sú prijaté za členov Únie, ako aj krajiny, ktoré vystúpia z Únie, musia zaplatiť svoj príspevok za celý rok, v priebehu ktorého nadobudlo účinnosť ich prijatie alebo vystúpenie z Únie. 8. Členské krajiny platia svoj príspevkový podiel na ročné výdavky Únie vopred, a to na základe rozpočtu stanoveného Správnou radou. Tieto príspevkové podiely musia byť zaplatené najneskôr v prvý deň finančného obdobia, na ktoré sa vzťahuje rozpočet. Po uplynutí tohto termínu sú tieto dlžné sumy úročené v prospech Únie, a to šiestimi percentami ročne počnúc od štvrtého mesiaca. 9. Ak nedoplatky povinných príspevkov, okrem úrokov dlžných Únii zo strany členskej krajiny, sú rovné alebo vyššie než suma príspevku členskej krajiny za dve predchádzajúce finančné obdobia, môže táto krajina neodvolateľne postúpiť Únii všetky alebo len časť svojich pohľadávok voči iným krajinám, a to podľa podmienok určených Správnou radou. Podmienky postúpenia pohľadávok sa definujú podľa dohody medzi členskou krajinou a jej dlžníkmi/veriteľmi a Úniou. 10. Členské krajiny, ktoré nemôžu z právnych alebo iných dôvodov uskutočniť takéto postúpenie, sú zaviazané dohodnúť si plán splácania svojich nedoplatkov. 11. Vyrovnanie nedoplatkov povinných príspevkov dlžných Únii nebude môcť presahovať obdobie desiatich rokov, okrem výnimočných situácií. 12. Za výnimočných okolností Správna rada môže oslobodiť členskú krajinu od dlžných úrokov celkom alebo od ich časti, ak krajina zaplatila celú základnú hodnotu svojich nedoplatkov. 13. Členská krajina môže byť tiež v rámci plánu splácania nedoplatkov schváleného Správnou radou oslobodená od všetkých nakumulovaných alebo bežných úrokov alebo od ich časti; oslobodenie je však podmienené úplným a presným dodržaním plánu splácania v termíne dohodnutom maximálne na desať rokov. 14. Rezervný fond, ktorého výška je stanovená Správnou radou, bol vytvorený s cieľom vykryť finančné ťažkosti Únie. Tento fond sa v prvom rade tvorí z prebytkov rozpočtu. Môže slúžiť aj na vytváranie rovnováhy rozpočtu alebo na znižovanie výšky príspevkov členských krajín. 15. Ak ide o dočasné finančné ťažkosti, vláda Švajčiarskej konfederácie poskytuje krátkodobo potrebné zálohy za podmienok, ktoré treba stanovovať spoločnou dohodou. Táto vláda bezplatne dohliada na vedenie finančných účtov, ako aj na účtovníctvo Medzinárodného úradu v limitoch stanovených kongresom. 16. Ustanovenia uvedené v odsekoch 9 až 13 sa uplatňujú analogicky ako výdavky za preklady fakturované Medzinárodným úradom členským krajinám, ktoré sú začlenené do jazykových skupín. Článok XXI (čl. 130 pozmenený) Príspevkové triedy (Ústava čl. 21, Generálny poriadok čl. 115 a 128) 1. Členské krajiny prispievajú na krytie výdavkov Únie podľa príspevkovej triedy, do ktorej sú zaradené. Príspevkové triedy sú nasledujúce: trieda s 50 jednotkami; trieda s 45 jednotkami; trieda s 40 jednotkami; trieda s 35 jednotkami; trieda s 30 jednotkami; trieda s 25 jednotkami; trieda s 20 jednotkami; trieda s 15 jednotkami; trieda s 10 jednotkami; trieda s 5 jednotkami; trieda s 3 jednotkami; trieda s 1 jednotkou; trieda s 0,5 jednotky, ktorá je vyhradená pre najmenej rozvinuté krajiny uvedené Organizáciou Spojených národov a pre iné krajiny určené Správnou radou. 2. Okrem príspevkových tried uvedených v odseku 1 každá členská krajina si môže zvoliť platiť počet príspevkových jednotiek vyšší než je príspevková trieda, do ktorej je zaradená počas obdobia minimálne sa rovnajúcemu obdobiu medzi dvoma kongresmi. Táto zmena sa oznamuje najneskôr počas kongresu. Na konci obdobia medzi dvoma kongresmi sa členská krajina automaticky vráti k svojmu pôvodnému počtu príspevkových jednotiek, a to ak sa nerozhodne pokračovať v platení vyššieho počtu príspevkových jednotiek. Platenie doplnkových príspevkov sa zvyšuje tak ako výdavky. 3. Členské krajiny sú pri ich prijatí alebo vstúpení do Únie zaradené podľa postupu uvedeného v článku 21 ods. 4 Ústavy do jednej z vyššie uvedených príspevkových tried. 4. Členské krajiny sa môžu neskôr zaradiť do nižšej príspevkovej triedy s podmienkou, že žiadosť o zmenu bola zaslaná Medzinárodnému úradu aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu. Kongres poskytuje na tieto žiadosti o zmenu príspevkovej triedy svoj nezáväzný názor. Členská krajina nie je viazaná názorom kongresu. Konečné rozhodnutie členskej krajiny musí byť zaslané sekretariátu Medzinárodného úradu pred koncom kongresu. Táto žiadosť o zmenu, ktorá sa predkladá kongresu, nadobúda účinnosť dátumom vstupu do platnosti finančných nariadení, ktoré schválil kongres. Členské krajiny, ktoré neoznámili svoje želanie zmeniť príspevkovú triedu v predpísanom termíne, zostávajú v triede, do ktorej patrili predtým. 5. Členské krajiny nemôžu žiadať zníženie o viac než jednu triedu naraz. 6. Za výnimočných okolností, ako sú prírodné katastrofy, ktoré si vyžadujú programy medzinárodnej pomoci, môže Správna rada na žiadosť členskej krajiny povoliť dočasné zníženie príspevkovej triedy o jednu triedu jedenkrát medzi dvoma kongresmi, ak krajina preukáže, že už nemôže uhrádzať príspevok podľa triedy, ktorá bola vybraná pôvodne. Členské krajiny, ktoré nepatria do kategórie najmenej rozvinutých a ktoré už sú zaradené do triedy s jednou jednotkou, môže Správna rada za rovnakých okolností dočasne preradiť do triedy s polovicou jednotky. 7. Dočasné zníženie príspevkovej triedy podľa odseku 6 môže byť povolené Správnou radou maximálne na obdobie dvoch rokov alebo až do budúceho kongresu, ak sa koná pred uplynutím uvedeného obdobia. Po skončení tohto obdobia sa príslušná krajina automaticky vráti do pôvodnej príspevkovej triedy. 8. Na rozdiel od odsekov 4 a 5 preradenie do vyššej triedy nie je obmedzené. Článok XXII (čl. 131 pozmenený) Platby za dodávky z Medzinárodného úradu (Generálny poriadok čl. 118) Platby za dodávky z Medzinárodného úradu členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom musia byť uhradené v čo najkratšom termíne a najneskôr do šiestich mesiacov, počnúc od prvého dňa mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom Medzinárodný úrad zaslal faktúru. Po uplynutí tohto termínu sú dlžné sumy úročené v prospech Únie ročne piatimi percentami odo dňa uplynutia uvedenej lehoty. Článok XXIII (čl. 132 pozmenený) Postup pri rozhodcovskom konaní (Ústava čl. 32) 1. V prípade sporu, ktorý treba urovnať rozhodcovským konaním, si každá z členských krajín, ktoré sú účastníkmi sporu, vyberie členskú krajinu, ktorá nie je priamo zúčastnená na spore. Ak tvorí spoločný prípad viacero členských krajín, sú v zmysle tohto ustanovenia považované len za jednu krajinu. 2. V prípade, že jedna z členských krajín, ktoré sú účastníkmi sporu, neprijme návrh rozhodcovského konania v šesťmesačnej lehote, počnúc od dátumu jeho zaslania, Medzinárodný úrad, ak je o to požiadaný, vyzve túto, aby určila rozhodcu alebo ho z moci úradnej určí on sám. 3. Sporné strany sa môžu dohodnúť na určení jedného rozhodcu, ktorým môže byť Medzinárodný úrad. 4. Rozhodnutie rozhodcov sa prijíma väčšinou hlasov. 5. Pri rovnosti hlasov, aby sa o spore rozhodlo, vyberú rozhodcovia ďalšiu členskú krajinu, ktorá nie je zúčastnená na spore. Ak nie je dosiahnutý súhlas vo výbere, určí túto členskú krajinu Medzinárodný úrad spomedzi členských krajín, ktoré neboli navrhované rozhodcami. 6. Ak ide o spor, ktorý sa týka niektorej z Dohôd, môžu byť za rozhodcov určené len tie členské krajiny, ktoré sú stranami tejto Dohody. 7. V prípade sporu, ktorý treba rozhodnúť rozhodcovským konaním medzi určenými poštovými podnikmi, príslušné poštové podniky sa obrátia na svoju členskú krajinu, aby konala podľa postupu uvedeného v odsekoch 1 až 6. Článok XXIV (čl. 135 pozmenený) Zmena, nadobudnutie účinnosti a platnosť Generálneho poriadku. Zmeny prijaté na kongrese sú predmetom dodatkového protokolu a nadobudnú platnosť v rovnakom čase ako Akty obnovené počas toho istého kongresu, ak tento kongres nerozhodol inak. Tento Generálny poriadok nadobudne účinnosť 1. januára 2006 a zostane v platnosti na dobu neurčitú. Článok XXV Pristúpenie k dodatkovému protokolu Členské krajiny, ktoré nepodpísali tento protokol, môžu k nemu kedykoľvek pristúpiť. Príslušné nástroje pristúpenia musia byť predložené generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu. Tento ho úradne oznámi vládam členských krajín. Článok XXVI Nadobudnutie účinnosti a platnosť dodatkového protokolu ku Generálnemu poriadku Tento dodatkový protokol nadobudne účinnosť 1. januára 2010 a platí na dobu neurčitú. Na dôkaz toho splnomocnenci vlád členských krajín podpísali tento dodatkový protokol, ktorý má rovnakú účinnosť a hodnotu, ako keby jeho ustanovenia boli súčasťou textu samotného Generálneho poriadku, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu. Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie odovzdá každej strane jednu jeho kópiu. V Ženeve 12. augusta 2008 ROKOVACÍ PORIADOK KONGRESOV OBSAH Článok 1. Všeobecné ustanovenia 2. Delegácie 3. Plná moc delegátov 4. Zasadací poriadok 5. Pozorovatelia z titulu práva 6. Hostia 7. Doyen kongresu 8. Predsedovia a podpredsedovia kongresu a komisií 9. Predsedníctvo kongresu 10. Členovia komisií 11. Pracovné skupiny 12. Sekretariát kongresu a komisií 13. Rokovacie jazyky 14. Jazyky kongresových dokumentov 15. Návrhy 16. Prerokovanie návrhov na kongrese a v komisiách 17. Rokovania 18. Organizačné a procedurálne návrhy 19. Kvórum 20. Zásada a postup hlasovania 21. Podmienky schvaľovania návrhov 22. Voľba členov Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku 23. Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu 24. Správy 25. Odvolanie sa proti rozhodnutiam komisií a kongresu 26. Schvaľovanie návrhov rozhodnutí kongresom (Akty, rezolúcie atď.) 27. Pridelenie štúdií Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku 28. Výhrady k Aktom 29. Podpis Aktov 30. Zmeny poriadku Rokovací poriadok kongresov Článok 1 Všeobecné ustanovenia Tento rokovací poriadok (ďalej len „poriadok“) sa vydáva na základe Aktov Únie a je im podriadený. V prípade odlišnosti medzi niektorým z jeho ustanovení a niektorým z ustanovení Aktov je rozhodujúce ustanovenie Aktov. Článok 2 Delegácie 1. Pod pojmom „delegácia“ sa rozumie osoba alebo skupina osôb určených členskou krajinou na účasť na kongrese. Delegácia sa skladá z vedúceho delegácie, prípadne jeho zástupcu, z jedného delegáta alebo niekoľkých delegátov a prípadne z jedného sprevádzajúceho úradníka alebo niekoľkých sprevádzajúcich úradníkov (vrátane expertov, sekretárov atď.). 2. Vedúci delegácií, ich zástupcovia, ako aj delegáti sú zástupcami členských krajín podľa článku 14 ods. 2 Ústavy, ak disponujú plnou mocou zodpovedajúcou podmienkam stanoveným v článku 3 tohto poriadku. 3. Sprevádzajúci úradníci sa môžu zúčastniť zasadnutí a majú právo zúčastniť sa rokovaní, ale v zásade nemajú právo hlasovať. Môžu však byť vedúcim svojej delegácie splnomocnení, aby hlasovali v mene svojej krajiny na zasadnutiach komisií. Takéto splnomocnenia musia byť odovzdané písomne pred začiatkom zasadnutia predsedovi príslušnej komisie. Článok 3 Plná moc delegátov 1. Plná moc delegátov musí byť podpísaná hlavou štátu alebo predsedom vlády alebo ministrom zahraničných vecí príslušnej krajiny. Musí byť spísaná v správnej a náležitej forme. Plná moc delegátov splnomocnených na podpis Aktov (splnomocnenci) musí mať vyznačený rozsah platnosti tohto podpisu (podpis s výhradou ratifikácie alebo schválenia, podpis „ad referendum“, definitívny podpis). Ak toto upresnenie chýba, je podpis považovaný za podliehajúci ratifikácii alebo schváleniu. Plná moc oprávňujúca na podpis Aktov zahŕňa bez výslovného vyjadrenia aj právo rokovať a hlasovať. Delegáti, ktorým príslušné orgány udelili plnú moc bez upresnenia ich rozsahu platnosti, sú oprávnení rokovať, hlasovať a podpísať Akty, ak z textu plnej moci výslovne nevyplýva opak. 2. Plná moc musí byť odovzdaná hneď po otvorení kongresu orgánu, ktorý je na to určený. 3. Delegáti, ktorí nedisponujú plnou mocou alebo ju nepredložia, sa môžu, ak boli svojou vládou ohlásení pozývajúcej vláde, zúčastniť na rokovaniach a hlasovať od okamihu, keď sa začnú podieľať na prácach kongresu. To isté platí pre delegátov, ktorých plná moc nebola uznaná pre niektoré odchýlky. Títo delegáti už nebudú mať právo hlasovať od okamihu, keď kongres schváli poslednú správu komisie pre overovanie plnej moci, v ktorej bude uvedené, že ich plná moc chýba alebo sú v nej odchýlky, a to až do doby, keď bude vykonaná náprava. Posledná správa komisie musí byť schválená kongresom pred voľbami, s výnimkou voľby predsedu kongresu, a pred schválením návrhov Aktov. 4. Plná moc členskej krajiny, ktorá je zastúpená na kongrese delegáciou inej členskej krajiny (splnomocnenie), musí mať rovnakú formu ako plná moc uvedená v odseku 1. 5. Plná moc a splnomocnenie zasielané telegraficky sa neprijímajú. Uznávajú sa však telegramy odpovedajúce na žiadosť o informáciu vo veci plnej moci. 6. Delegácia, ktorá sa po predložení svojej plnej moci nemôže zúčastniť na jednom rokovaní alebo viacerých rokovaniach, môže poveriť svojím zastupovaním delegáciu inej členskej krajiny pod podmienkou, že to písomne ohlási predsedovi príslušného zasadnutia. Jedna delegácia však môže zastupovať okrem svojej členskej krajiny iba jednu ďalšiu členskú krajinu. 7. Delegáti členských krajín, ktoré nie sú stranami niektorej Dohody, sa môžu bez práva hlasovať zúčastniť rokovaní kongresu týkajúcich sa tejto Dohody. Článok 4 Zasadací poriadok 1. Na zasadnutiach kongresu a komisií sú delegácie zoradené podľa francúzskeho abecedného poriadku názvov prítomných členských krajín. 2. Predseda Správnej rady určí v náležitej dobe žrebom meno krajiny, ktorá zaujme pri zasadnutiach kongresu a komisií miesto na čele pléna oproti predsedníckemu stolu. Článok 5 Pozorovatelia z titulu práva 1. Zástupcovia Organizácie Spojených národov sú pozývaní, aby sa zúčastňovali rokovaní kongresu ako pozorovatelia. 2. Užšie únie sú prijaté na zasadnutia kongresu a jeho komisií ako pozorovatelia. 3. Liga arabských štátov a Africká únia (AÚ) sú prijaté na zasadnutia kongresu a jeho komisií ako pozorovatelia. 4. Členovia Konzultačného výboru sú prijatí na zasadnutia kongresu a jeho komisií ako pozorovatelia. 5. Pozorovatelia uvedení v odsekoch 1 až 4 nemajú právo hlasovať, ale môže im byť s povolením predsedajúceho udelené slovo. 6. Za výnimočných okolností môže byť právo pozorovateľov uvedených v odseku 4 zúčastňovať sa na niektorých zasadnutiach alebo častiach zasadnutí obmedzené, ak si to vyžaduje dôvernosť riešenej veci. Musia o tom však byť čo najrýchlejšie informovaní. Rozhodnutie, ktoré sa týka takéhoto obmedzenia, môže byť vykonané každým príslušným orgánom alebo jeho predsedom, a to podľa prípadu. Tieto rozhodnutia posudzuje Úrad kongresu, ktorý je oprávnený ich potvrdiť, alebo ich zamietnuť hlasovaním jednoduchou väčšinou. Článok 6 Hostia 1. Zástupcov špecializovaných inštitúcií Organizácie Spojených národov a medzivládnych organizácií, ktorí sa majú zúčastniť odborných zasadnutí kongresu a komisií, ak sa rokuje o otázkach zaujímajúcich tieto organizácie, určuje Správna rada. 2. Na osobitné zasadnutia kongresu a komisií sú prijatí zástupcovia každého medzinárodného orgánu a každého združenia alebo podniku, alebo každá kvalifikovaná osoba, ktorých riadne určí Správna rada. 3. Hostia uvedení v odseku 1 a 2 nemajú právo hlasovať, ale môže im byť s povolením predsedajúceho udelené slovo. Článok 7 Doyen kongresu 1. Členská krajina, v ktorej bude zasadať kongres, navrhne po dohode s Medzinárodným úradom doyena kongresu. Správna rada pristúpi vo vhodnom čase k schváleniu tohto návrhu. 2. Počas otvorenia prvého plenárneho zasadnutia každého kongresu zastáva doyen funkciu predsedu kongresu, až kým kongres nezvolí svojho predsedu. Okrem toho vykonáva funkcie, ktorými ho poveruje tento poriadok. Článok 8 Predsedovia a podpredsedovia kongresu a komisií 1. Na svojom prvom plenárnom zasadnutí volí kongres na návrh doyena predsedu kongresu, potom schvaľuje na návrh Správnej rady tie členské krajiny, ktoré budú zabezpečovať funkcie podpredsedov kongresu, ako aj predsedov a podpredsedov komisií. Tieto funkcie sa prideľujú, ak je to možné, s prihliadnutím na spravodlivé zemepisné rozdelenie členských krajín. 2. Predsedovia otvárajú a ukončujú zasadnutia, ktorým predsedajú, vedú diskusie, udeľujú slovo rečníkom, dávajú hlasovať o návrhoch a uvádzajú väčšinu potrebnú na hlasovanie, vyhlasujú rozhodnutia a prípadne, s výhradou schválenia kongresom, podávajú výklad týchto rozhodnutí. 3. Predsedovia dohliadajú na dodržovanie tohto predpisu a zachovanie poriadku počas zasadnutí. 4. Každá delegácia sa môže odvolať na kongres alebo na komisiu proti rozhodnutiu predsedu kongresu alebo komisie na základe ustanovení poriadku alebo na základe jeho výkladu; rozhodnutie predsedu však zostáva v platnosti, ak nebolo zrušené väčšinou prítomných a hlasujúcich členov. 5. Ak nemôže členská krajina poverená predsedníctvom naďalej zabezpečovať túto funkciu, kongres alebo komisia určí jedného z podpredsedov, ktorý ju zastúpi. Článok 9 Predsedníctvo kongresu 1. Predsedníctvo je ústredný orgán poverený riadiť práce kongresu. Skladá sa z predsedu a podpredsedov kongresu, ako aj predsedov komisií. Schádza sa pravidelne, aby rokovalo o priebehu prác kongresu a jeho komisií a aby formulovalo odporúčania s cieľom tento priebeh podporiť. Pomáha predsedovi pri vypracovaní programu každého plenárneho zasadnutia a pri koordinácii prác komisií. Dáva odporúčania, ktoré sa vzťahujú na ukončenie kongresu. 2. Generálny tajomník kongresu a zástupca generálneho tajomníka, ktorí sú uvedení v článku 12 ods. 1, sa zúčastňujú na zasadnutiach predsedníctva. Článok 10 Členovia komisií 1. Členské krajiny zastúpené na kongrese sú z moci práva členmi komisií poverených prerokovaním návrhov k Ústave, Generálnemu poriadku a k Dohovoru. 2. Členské krajiny zastúpené na kongrese, ktoré sú stranami jednej alebo viacerých fakultatívnych Dohôd, sú z moci práva členmi komisie alebo komisií poverených úpravou týchto Dohôd. Právo hlasovať je u členov tejto komisie alebo týchto komisií obmedzené na Dohodu alebo Dohody, ktorej alebo ktorých sú stranami. 3. Delegácie, ktoré nie sú členmi komisií prerokúvajúcich Dohôd, majú možnosť byť prítomné na rokovaniach týchto komisií a zúčastniť sa na rokovaniach bez práva hlasovať. Článok 11 Pracovné skupiny Kongres a každá komisia môžu vytvárať pracovné skupiny na skúmanie osobitných otázok. Článok 12 Sekretariát kongresu a komisií 1. Generálny riaditeľ a zástupca generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu vykonávajú vo vzájomnom ohľade funkcie generálneho tajomníka a zástupcu generálneho tajomníka kongresu. 2. Generálny tajomník a zástupca generálneho tajomníka sú prítomní na zasadnutiach kongresu a predsedníctva kongresu a na rokovaniach sa zúčastňujú bez práva hlasovať. Za rovnakých podmienok sa môžu zúčastniť na zasadnutiach komisií alebo poveriť svojím zastúpením niektorého vysokého úradníka Medzinárodného úradu. 3. Práce sekretariátu kongresu, Úradu kongresu a komisií zabezpečujú pracovníci Medzinárodného úradu v spolupráci s hostiteľskou členskou krajinou. 4. Vysokí úradníci Medzinárodného úradu vykonávajú funkcie tajomníkov kongresu, Úradu kongresu a komisií. Pomáhajú predsedovi počas rokovaní a zodpovedajú za vyhotovenie správ. 5. Tajomníkom kongresu a komisií pomáhajú zástupcovia tajomníkov. Článok 13 Rokovacie jazyky 1. S výhradou odseku 2 sa na rokovania prostredníctvom simultánneho alebo následného prekladu môžu používať francúzština, angličtina, španielčina a ruština. 2. Rokovanie redakčnej komisie prebieha vo francúzštine. 3. Na rokovania uvedené v odseku 1 sú povolené aj iné jazyky. V tomto ohľade má prednosť jazyk hostiteľskej krajiny. Delegácie, ktoré používajú iné jazyky, zabezpečia simultánny preklad do niektorého z jazykov uvedených v odseku 1 buď pomocou systému simultánneho prekladu, ak je možné vykonať technické úpravy, alebo osobitnými tlmočníkmi. 4. Náklady na inštaláciu a údržbu technického zariadenia znáša Únia. 5. Náklady na prekladateľskú službu sa rozdeľujú medzi členské krajiny používajúce ten istý jazyk v pomere k ich príspevku na výdavky Únie. Článok 14 Jazyky kongresových dokumentov 1. Dokumenty vypracované počas kongresu vrátane návrhov rozhodnutí predkladaných kongresu na schválenie publikuje sekretariát kongresu vo francúzštine. 2. Na tento účel musia byť dokumenty pochádzajúce od delegácií členských krajín predkladané vo francúzštine buď priamo, alebo prostredníctvom prekladateľských služieb pri sekretariáte kongresu. 3. Tieto služby, organizované na vlastné náklady jazykovými skupinami zriadenými podľa príslušných ustanovení Generálneho poriadku, môžu tiež prekladať dokumenty kongresu do svojich príslušných jazykov. Článok 15 Návrhy 1. Všetky otázky predložené kongresu sú predmetom návrhov. 2. Všetky návrhy publikované Medzinárodným úradom pred otvorením kongresu sa považujú za predložené kongresu. 3. Dva mesiace pred otvorením kongresu nebude vzatý do úvahy žiaden návrh okrem tých, ktoré smerujú k pozmeneniu pôvodných návrhov. 4. Za pozmeňovací návrh sa považuje každý návrh na zmenu, ktorý bez toho, aby menil podstatu návrhu, obsahuje zrušenie, doplnenie časti pôvodného návrhu, alebo úpravu časti tohto návrhu. Žiaden návrh na zmenu nebude považovaný za pozmeňovací návrh, ak je nezlučiteľný so zmyslom alebo zámerom pôvodného návrhu. V sporných prípadoch rozhodne o tejto otázke kongres alebo komisia. 5. Pozmeňovacie návrhy predložené kongresu vo veci už podaných návrhov musia byť predložené sekretariátu písomne vo francúzštine predpoludním dňa, ktorý predchádza dňu ich prerokúvania tak, aby mohli byť v ten istý deň rozdané delegátom. Táto lehota neplatí pre pozmeňovacie návrhy vyplývajúce priamo z diskusií kongresu alebo komisií. V tomto poslednom prípade musí predkladateľ, ak je to požadované, predložiť svoj text písomne vo francúzštine alebo v prípade ťažkostí v inom rokovacom jazyku. Príslušný predseda návrh prečíta alebo ho dá prečítať. 6. Postup uvedený v odseku 5 platí aj pri predkladaní návrhov, ktorých cieľom nie je zmena textu Aktov (návrhy rezolúcií, odporúčaní, stanovísk atď.), ak tieto návrhy vyplynú z činnosti kongresu. 7. Každý návrh alebo pozmeňovací návrh musí obsahovať konečnú formu textu, ktorý má byť zaradený do Aktov Únie, samozrejme, s výhradou spresnenia redakčnou komisiou. Článok 16 Prerokovanie návrhov na kongrese a v komisiách 1. Návrhy redakčnej povahy (za ich číslom nasleduje písmeno R) sa prideľujú redakčnej komisii buď priamo, ak Medzinárodný úrad nemá žiadne pochybnosti o ich povahe (ich zoznam pre redakčnú komisiu zostavuje Medzinárodný úrad), alebo, ak má Medzinárodný úrad pochybnosti o ich povahe, potom, ako ostatné komisie potvrdili ich povahu ako čisto redakčnú (zoznam takýchto návrhov sa tiež zostavuje pre príslušné komisie). Ak sú však také návrhy viazané na iné návrhy s vecnými zmenami, ktoré majú byť riešené kongresom alebo inými komisiami, začne redakčná komisia s ich prerokúvaním až potom, ako sa kongres alebo ostatné komisie vyjadria k príslušným návrhom na vecné zmeny. Návrhy, ktorých číslo nie je doplnené písmenom R, ktoré však majú podľa názoru Medzinárodného úradu redakčnú povahu, sa odovzdávajú priamo komisiám, ktoré prerokúvajú príslušné návrhy na vecné zmeny. Tieto komisie na začiatku svojej práce rozhodnú, ktoré z týchto návrhov budú pridelené priamo redakčnej komisii. Medzinárodný úrad zostavuje zoznam týchto návrhov pre príslušné komisie. 2. Ak je k jednej otázke podaných niekoľko návrhov, rozhodne predseda o poradí ich prerokúvania; v zásade sa začína návrhom, ktorý sa najviac odchyľuje od základného textu a ktorý obsahuje najväčšiu zmenu vo vzťahu k doterajšiemu textu. 3. Ak môže byť návrh rozdelený na niekoľko častí, môže byť každá z nich so súhlasom predkladateľa návrhu alebo pléna prerokovaná a predložená na hlasovanie oddelene. 4. Každý návrh, ktorý jeho predkladateľ na kongrese alebo v komisii vzal späť, môže byť opätovne predložený delegáciou inej členskej krajiny. Rovnako ak predkladateľ pôvodného návrhu prijal pozmeňovací návrh, môže iná delegácia opätovne predložiť pôvodný nepozmenený návrh. 5. Každý pozmeňovací návrh, ktorý bol prijatý delegáciou, ktorá predložila pôvodný návrh, sa ihneď začlení do textu pôvodného návrhu. Ak predkladateľ pôvodného návrhu neprijme pozmeňovací návrh, predseda rozhodne, či sa má hlasovať najskôr o pozmeňovacom návrhu alebo o návrhu pôvodnom; vychádza sa zo znenia, ktoré sa najviac odchyľuje od zmyslu alebo cieľa základného textu a ktoré prináša najväčšiu zmenu vo vzťahu k doterajšiemu textu. 6. Spôsobom uvedeným v odseku 5 sa postupuje aj vtedy, ak je k návrhu podaných viacero pozmeňovacích návrhov. 7. Predseda kongresu a predsedovia komisií zabezpečujú po každom zasadnutí odovzdanie písomne prijatých návrhov, pozmeňovacích návrhov alebo rozhodnutí redakčnej komisii. Článok 17 Rokovania 1. Delegáti sa môžu ujať slova až vtedy, keď dostanú súhlas predsedu zasadnutia. Odporúča sa im hovoriť pomaly a zreteľne. Predseda musí dať delegátom možnosť vyjadriť slobodne a úplne svoj názor na prerokúvanú vec, pokiaľ je to zlučiteľné so zvyčajným priebehom rokovaní. 2. Ak väčšina prítomných a hlasujúcich členov nerozhodne inak, vystúpenia nemôžu trvať dlhšie ako päť minút. Predseda má právo prerušiť každého rečníka, ktorý prekročil uvedený čas. Môže tiež vyzvať delegáta, aby neodbočoval od témy. 3. V priebehu diskusie môže predseda so súhlasom väčšiny prítomných a hlasujúcich členov vyhlásiť zoznam prihlásených rečníkov za uzavretý, ak ho predtým prečítal. Keď je zoznam vyčerpaný, vyhlási diskusiu za ukončenú s výhradou, že predkladateľ prerokúvaného návrhu má i po uzavretí zoznamu právo odpovedať na každé vystúpenie. 4. Predseda môže tiež so súhlasom väčšiny prítomných a hlasujúcich členov obmedziť počet vystúpení jednej a tej istej delegácie k určitému návrhu alebo ku skupine návrhov; predkladateľ návrhu však musí mať možnosť svoj návrh uviesť a vystúpiť neskôr, ak o to požiada, aby uviedol nové skutočnosti ako odpoveď na vystúpenia iných delegácií, a to tak, aby mohol mať posledné slovo, ak o to požiada. 5. So súhlasom väčšiny prítomných a hlasujúcich členov môže predseda obmedziť počet vystúpení k určitému návrhu alebo ku skupine návrhov; toto obmedzenie nesmie byť nižšie ako päť rečníkov za a päť rečníkov proti prerokúvanému návrhu. Článok 18 Organizačné a procedurálne návrhy 1. Počas diskusie o ktorejkoľvek otázke, prípadne dokonca i po skončení diskusie, môže ktorákoľvek delegácia podať organizačný návrh, v ktorom sa požaduje: - vysvetlenie k priebehu rozpravy; - dodržiavanie rokovacieho poriadku; - zmena poradia diskusie o návrhoch, ktoré navrhol predseda. Organizačný návrh má prednosť pred všetkými otázkami vrátane procedurálnych návrhov uvedených v odseku 3. 2. Predseda okamžite podá požadované spresnenia alebo urobí rozhodnutia, ktoré považuje za vhodné vo veci organizačného návrhu. V prípade námietky sa okamžite pristúpi k hlasovaniu o rozhodnutí predsedu. 3. Okrem toho môže delegácia počas diskusie o nejakej otázke uviesť procedurálny návrh s cieľom navrhnúť:
6. a)prerušenie zasadnutia;
7. b)ukončenie zasadnutia;
8. c)odloženie diskusie o prerokúvanej otázke;
9. d)ukončenie diskusie o prerokúvanej otázke. Procedurálne návrhy majú prednosť v uvedenom poradí pred všetkými ostatnými návrhmi okrem organizačných návrhov uvedených v odseku 1. 4. O podaných návrhoch na prerušenie alebo ukončenie zasadnutia sa diskusia nevedie, ale sa o nich ihneď hlasuje. 5. Ak delegácia navrhuje odloženie alebo ukončenie diskusie o prerokúvanej otázke, je udelené slovo iba dvom rečníkom, ktorí sú proti odloženiu alebo za ukončenie diskusie, po čom sa o návrhu hlasuje. 6. Delegácia, ktorá podá organizačný alebo procedurálny návrh, nemôže vo svojom vystúpení riešiť podstatu prerokúvanej otázky. Predkladateľ procedurálneho návrhu ho môže vziať späť ešte pred tým, ako sa o ňom hlasuje, a každý návrh, ktorý by bol stiahnutý späť, môže iná delegácia prevziať pozmenený alebo nepozmenený. Článok 19 Kvórum 1. S výhradou odsekov 2 a 3 tvorí kvórum potrebné na otvorenie zasadnutia a na hlasovanie polovica členských krajín, ktoré sú zastúpené na kongrese a majú právo hlasovať. 2. Pri hlasovaní o zmene Ústavy a Generálneho poriadku tvorí požadované kvórum dve tretiny členských krajín Únie, ktoré majú právo hlasovať. 3. Pokiaľ ide o Dohody, tvorí potrebné kvórum na otvorenie zasadnutí a na hlasovanie polovica členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré sú stranami príslušnej Dohody a majú právo hlasovať. 4. Prítomné delegácie, ktoré sa na určitom hlasovaní nezúčastnia alebo ktoré vyhlásia, že sa na hlasovaní nechcú zúčastniť, sa nepovažujú pri určovaní kvóra požadovaného podľa odsekov 1 až 3 za neprítomné. Článok 20 Zásada a postup hlasovania 1. O otázkach, ktoré nie je možné vyriešiť spoločnou dohodou, sa rozhoduje hlasovaním. 2. Hlasovanie sa vykonáva buď tradičným spôsobom, alebo elektronickým hlasovacím zariadením. V zásade sa vykonáva elektronickým zariadením, ak ho má plénum k dispozícii. Pri tajnom hlasovaní je však možné postupovať podľa tradičného systému, ak o to požiada niektorá delegácia a ak jej žiadosť podporí väčšina prítomných a hlasujúcich delegácií. 3. Pri tradičnom spôsobe sa hlasuje takto:
10. a)zdvihnutím ruky: ak výsledok tohto hlasovania vyvolá pochybnosti, môže predseda z vlastnej vôle alebo na žiadosť niektorej delegácie ihneď pristúpiť k hlasovaniu o tejto otázke podľa vyvolávania názvov krajín;
11. b)podľa vyvolávania názvov krajín: na žiadosť delegácie alebo podľa vôle predsedu; vyvolávanie zastúpených krajín sa vykonáva podľa francúzskej abecedy, počnúc krajinou, ktorej názov predseda vylosuje; výsledok hlasovania spolu so zoznamom krajín a s údajom, ako hlasovali, sa uvádza v správe zo zasadnutia;
12. c)tajným hlasovaním: použitím hlasovacieho lístka na žiadosť dvoch delegácií; v tomto prípade určí predseda troch skrutátorov, berúc do úvahy zásadu spravodlivého zemepisného zastúpenia a úroveň hospodárskeho rozvoja členských krajín, a urobí potrebné opatrenia, aby zabezpečil tajnosť hlasovania. 4. Pri použití elektronického zariadenia sa hlasuje takto:
13. a)nezaznamenávané hlasovanie: nahrádza hlasovanie zdvihnutím ruky;
14. b)zaznamenávané hlasovanie: nahrádza hlasovanie podľa vyvolávania názvov krajín; k takémuto hlasovaniu podľa názvov krajín sa však pristúpi iba vtedy, ak o to požiada niektorá z delegácií a ak tento návrh podporí väčšina prítomných a hlasujúcich delegácií;
15. c)tajné hlasovanie: nahrádza tajné hlasovanie hlasovacími lístkami. 5. Pri ktoromkoľvek používanom spôsobe má tajné hlasovanie prednosť pred všetkými ostatnými spôsobmi hlasovania. 6. Len čo sa začne hlasovanie, nemôže ho žiadna delegácia prerušiť, s výnimkou, že ide o organizačný návrh týkajúci sa spôsobu, ktorým sa hlasovanie vykonáva. 7. Po hlasovaní môže predseda povoliť delegátom, aby svoje hlasovanie vysvetlili. Článok 21 Podmienky schvaľovania návrhov 1. Aby mohli byť návrhy na zmenu Aktov schválené, musia byť odsúhlasené:
16. a)v prípade Ústavy: najmenej dvoma tretinami členských krajín Únie, ktoré majú právo hlasovať;
17. b)v prípade Generálneho poriadku: väčšinou členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré majú právo hlasovať;
18. c)v prípade Dohovoru: väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín, ktoré majú právo hlasovať;
19. d)v prípade Dohôd: väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín, ktoré sú stranami príslušných Dohôd, ktoré majú právo hlasovať. 2. V procedurálnych otázkach, ktoré nie je možné vyriešiť spoločnou dohodou, sa rozhoduje väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín s právom hlasovať. Rovnaký postup platí pre rozhodnutia, ktoré sa netýkajú zmien Aktov, iba ak by kongres rozhodol väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín, ktoré majú právo hlasovať, inak. 3. S výhradou odseku 5 sa pod pojmom prítomné a hlasujúce členské krajiny rozumejú členské krajiny, ktoré majú právo hlasovať, hlasujúce „za“ alebo „proti“, pričom tie, ktoré sa hlasovania zdržali, sa nezohľadňujú pri počítaní potrebných hlasov pre väčšinu; rovnako sa ani pri tajnom hlasovaní nezohľadňujú nevyplnené alebo neplatné lístky. 4. Pri rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý. 5. Ak počet tých, ktorí sa zdržali hlasovania, a nevyplnených alebo neplatných hlasovacích lístkov presiahne polovicu hlasujúcich (za, proti, zdržanie sa), je prerokovanie otázky odložené na nasledujúce zasadnutie, pri ktorom sa už nebude zohľadňovať zdržanie sa rovnako ako nevyplnené alebo neplatné lístky. Článok 22 Voľba členov Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku Ak dostane niekoľko krajín pri voľbách členov Správnej rady alebo Rady pre poštovú prevádzku rovnaký počet hlasov, rozhodne medzi nimi predseda žrebom. Článok 23 Voľba generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu 1. Voľby generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu a zástupcu generálneho riaditeľa sa vykonávajú tajným hlasovaním postupne na jednom alebo viacerých zasadnutiach v ten istý deň. Zvolený je kandidát, ktorý dostal väčšinu hlasov prítomných a hlasujúcich členských krajín. Hlasovanie sa opakuje v toľkých kolách, koľko je potrebné, kým určitý kandidát nedosiahne uvedenú väčšinu. 2. Za prítomné a hlasujúce členské krajiny sa považujú tie, ktoré hlasujú za niektorého z riadne ohlásených kandidátov; zdržanie sa hlasovania sa nezohľadňuje pri počítaní hlasov potrebných na dosiahnutie väčšiny; rovnako sa nezohľadňujú nevyplnené alebo neplatné hlasovacie lístky. 3. Ak počet zdržaní sa hlasovania a nevyplnených alebo neplatných hlasovacích lístkov presiahne polovicu hlasujúcich podľa odseku 2, je voľba odložená na nasledujúce zasadnutie, pri ktorom sa už nebude zohľadňovať zdržanie sa hlasovania rovnako ako nevyplnené alebo neplatné lístky. 4. Kandidát, ktorý v jednom kole hlasovania získal najmenej hlasov, je vyradený. 5. V prípade rovnosti hlasov sa pristupuje k dodatočnému hlasovaniu, a ak je to potrebné, k druhému dodatočnému hlasovaniu, aby bolo medzi kandidátmi spravodlivo rozhodnuté, pričom sa hlasuje iba o týchto kandidátoch. Ak je výsledok nerozhodný, predseda o ňom rozhodne žrebom. 6. Kandidáti na miesta generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu môžu byť, na základe ich žiadosti, zastúpení pri sčítaní hlasov. Článok 24 Správy 1. V správach z plenárnych zasadnutí kongresu je zaznamenaný priebeh zasadnutí, stručne sú zhrnuté jednotlivé vystúpenia a uvedené sú v nich návrhy a výsledok rokovaní. 2. Rokovania zasadnutí komisií sú predmetom správ určených kongresu. Pracovné skupiny spravidla zostavujú správu pre orgán, ktorý ich vytvoril. 3. Každý delegát má však právo požadovať, aby do správ bolo uvedené stručne alebo v plnom znení akékoľvek vyhlásenie, ktoré urobil, pod podmienkou, že francúzsky alebo anglický text tohto vyhlásenia odovzdá sekretariátu najneskôr do dvoch hodín od skončenia zasadnutia. 4. Od okamihu, keď bol rozdaný prvý text návrhu správ, majú delegáti lehotu dvadsaťštyri hodín na predloženie svojich pripomienok sekretariátu, ktorý slúži podľa potreby ako sprostredkovateľ medzi účastníkom a predsedom daného zasadnutia. 5. Spravidla a s výhradou odseku 4 predloží predseda na začiatku každého zasadnutia kongresu správu z predchádzajúceho zasadnutia na schválenie. Rovnako sa postupuje aj so správami komisií. Správy z posledných zasadnutí, ktoré nemohli byť schválené na kongrese alebo v komisii, schvaľujú príslušní predsedovia. Medzinárodný úrad prihliada aj na prípadné pripomienky, ktoré mu delegáti členských krajín oznámia v lehote štyridsiatich dní od odoslania uvedených správ. 6. Medzinárodný úrad je oprávnený opraviť v správach zo zasadnutí kongresu a komisií vecné chyby, ktoré neboli zistené pri ich schvaľovaní podľa odseku 5. Článok 25 Odvolanie sa proti rozhodnutiam komisií a kongresu 1. Každá delegácia sa môže odvolať proti rozhodnutiam vo veci návrhov (Akty, rezolúcie a pod.), ktoré boli schválené alebo zamietnuté komisiou. Odvolanie musí byť úradne oznámené predsedovi kongresu písomne v lehote 48 hodín po skončení zasadnutia komisie, v ktorej bol návrh schválený alebo zamietnutý. Odvolanie bude preskúmané na nasledujúcom plenárnom zasadnutí. 2. Návrh, ktorý bol schválený alebo zamietnutý kongresom, môže byť znovu prerokovaný tým istým kongresom, iba ak odvolanie podporí najmenej desať delegácií. Toto odvolanie musí byť schválené dvoma tretinami prítomných a hlasujúcich členov s právom hlasovať. Táto možnosť sa obmedzuje na návrhy predložené priamo na plenárne zasadnutia, majúc na zreteli, že tá istá otázka môže byť predmetom len jedného odvolania. Článok 26 Schvaľovanie návrhov rozhodnutí kongresom (Akty, rezolúcie atď.) 1. Spravidla každý návrh aktu predloženého redakčnou komisiou je prerokúvaný po jednotlivých článkoch. Predseda môže so súhlasom väčšiny postupovať rýchlejším spôsobom, napr. kapitola za kapitolou. Môže byť považovaný za prijatý až po kladnom hlasovaní o celom návrhu. Na toto hlasovanie sa vzťahuje ustanovenie článku 21 ods. 1. 2. Medzinárodný úrad je oprávnený opravovať v záverečných Aktoch vecné chyby, ktoré neboli zistené pri prerokúvaní návrhov Aktov, číslovanie článkov a paragrafov, ako aj odkazov. 3. Návrhy iných rozhodnutí ako tých, ktoré menia Akty, predložené redakčnou komisiou sú spravidla prerokúvané ako celok. Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na návrhy takých rozhodnutí. Článok 27 Pridelenie štúdií Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku Na odporúčanie svojho Úradu kongres prideľuje štúdie Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku podľa zloženia a príslušných právomocí týchto dvoch orgánov v súlade s článkami 102 a 104 Generálneho poriadku. Článok 28 Výhrady k Aktom 1. Výhrady sa musia predkladať sekretariátu vo forme písomného návrhu v jednom z pracovných jazykov Medzinárodného úradu (návrhy týkajúce sa záverečného protokolu) čo najskôr po schválení príslušného návrhu k článku, ktorý je predmetom výhrady. 2. Sekretariát určuje termín na predloženie výhrad tak, aby mu bolo umožnené rozdávať všetkým členským krajinám návrhy výhrad pred schválením záverečného protokolu kongresom. Sekretariát oznámi tento termín členským krajinám. 3. Výhrady k Aktom Únie, ktoré boli predložené po termíne určenom sekretariátom, nevezme do úvahy ani sekretariát, ani kongres. Článok 29 Podpis Aktov Akty definitívne schválené kongresom sa predkladajú na podpis splnomocnencom. Článok 30 Zmeny poriadku 1. Každý kongres môže zmeniť rokovací poriadok. Návrhy na zmenu tohto poriadku, ak nie sú predkladané orgánom Svetovej poštovej únie, ktorý je na ich podávanie oprávnený, musia byť na kongrese podporované najmenej desiatimi delegáciami, aby ich bolo možné prerokovať. 2. Aby mohli byť zmeny schválené, musia byť návrhy na zmeny tohto poriadku odsúhlasené najmenej dvoma tretinami členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré majú právo hlasovať. SVETOVÝ POŠTOVÝ DOHOVOR OBSAH Časť I Spoločné pravidlá pre medzinárodnú poštovú službu Jediná kapitola Všeobecné ustanovenia Článok 1. Definície 2. Určenie subjektu alebo subjektov plniacich povinnosti vyplývajúce z pristúpenia k Dohovoru 3. Univerzálna poštová služba 4. Sloboda tranzitu 5. Vlastníctvo poštových zásielok. Vrátenie. Zmena alebo oprava adresy. Doposielanie. Vrátenie nedoručiteľných zásielok odosielateľovi 6. Sadzby 7. Oslobodenie od poštových sadzieb 8. Poštové známky 9. Bezpečnosť pošty 10. Trvalo udržateľný rozvoj 11. Porušenie pravidiel Časť II Ustanovenia o listovej pošte a poštových balíkoch Kapitola 1 Poskytovanie služieb 12. Základné služby 13. Doplnkové služby 14. Elektronická pošta, EMS, integrovaná logistika a nové služby 15. Nepovolené zásielky. Zákazy 16. Dovolené rádioaktívne materiály a nákazlivé látky 17. Reklamácie 18. Colná kontrola. Clo a iné poplatky 19. Výmena priamych záverov s vojenskými jednotkami 20. Normy a ciele kvality služby Kapitola 2 Zodpovednosť 21. Zodpovednosť určených poštových podnikov. Náhrady 22. Oslobodenie členských krajín a určených poštových podnikov od zodpovednosti 23. Zodpovednosť odosielateľa 24. Výplata náhrady 25. Možnosť vybrania náhrady škody od odosielateľa alebo od adresáta Kapitola 3 Osobitné ustanovenia o listovej pošte 26. Podávanie listových zásielok v zahraničí Časť III Odmeňovanie Kapitola 1 Osobitné ustanovenia o listovej pošte 27. Terminálne odmeny. Všeobecné ustanovenia 28. Terminálne odmeny. Ustanovenia platné pre toky zásielok medzi určenými poštovými podnikmi krajín cieľového systému 29. Terminálne odmeny. Ustanovenia platné pre toky zásielok smerom k určeným poštovým podnikom, od určených poštových podnikov a medzi určenými poštovými podnikmi prechodného systému 30. Fond na zlepšovanie kvality služby 31. Tranzitné odmeny Kapitola 2 Ostatné ustanovenia 32. Základné sadzby a ustanovenia o odmenách za leteckú dopravu 33. Pozemné a námorné podiely poštových balíkov 34. Právomoc Rady pre poštovú prevádzku určiť výšku odmien a podielov Časť IV Záverečné ustanovenia 35. Podmienky na schvaľovanie návrhov k Dohovoru a vykonávacím poriadkom 36. Výhrady predložené počas kongresu 37. Nadobudnutie účinnosti a platnosť Dohovoru Záverečný protokol Svetového poštového dohovoru Článok I. Vlastníctvo poštových zásielok. Vrátenie. Zmena alebo oprava adresy II. Sadzby III. Výnimka z oslobodenia od poštových sadzieb za slepecké zásielky IV. Základné služby V. Doručenka VI. Služba odpovedných zásielok v medzinárodnom styku (CCRI/IBRS) VII. Zákazy (listová pošta) VIII. Zákazy (poštové balíky) IX. Dovolené rádioaktívne materiály a nákazlivé látky X. Veci podliehajúce clu XI. Reklamácie XII. Sadzba za predloženie colnici XIII. Podávanie listových zásielok v zahraničí XIV. Výnimočné príchodné pozemné podiely XV. Osobitné sadzby SVETOVÝ POŠTOVÝ DOHOVOR Podpísaní splnomocnenci vlád členských krajín Únie vzhľadom na článok 22 ods. 3 Ústavy Svetovej poštovej únie, uzavretej vo Viedni 10. júla 1964, dohodli v tomto Dohovore vo vzájomnom súlade a s výhradou článku 25 ods. 4 uvedenej Ústavy všeobecné pravidlá pre medzinárodnú poštovú službu. Časť I Spoločné pravidlá pre medzinárodnú poštovú službu Jediná kapitola Všeobecné ustanovenia Článok 1 Definície 1. Na účely Svetového poštového dohovoru boli definované nasledujúce odborné výrazy: 1.1 balík: zásielka prepravovaná podľa podmienok Dohovoru a Vykonávacieho poriadku o poštových balíkoch; 1.2 priamy záver: vrece alebo súbor vriec alebo iných označených nádob zaplombovaných alebo zapečatených, ktoré obsahujú poštové zásielky; 1.3 nesprávne prepravené závery: obaly prijaté inou výmennou poštou, než je výmenná pošta uvedená na vlajočke (vreca); 1.4 nesprávne smerované zásielky: zásielky prijaté výmennou poštou, ktoré ale boli určené výmennej pošte inej členskej krajiny; 1.5 poštová zásielka: druhový odborný výraz označujúci každé odoslanie uskutočnené poštou (listová zásielka, poštový balík, poštový poukaz atď.); 1.6 tranzitné odmeny: odmena za výkony uskutočnené dopravcom v prechádzanej krajine (určený poštový podnik, iná služba alebo kombinácia oboch), ktorá sa týka pozemného, námorného a/alebo leteckého tranzitu záverov; 1.7 terminálne odmeny: odmena, ktorú je dlžný odosielajúci určený poštový podnik určenému poštovému podniku krajiny určenia z titulu úhrady výdavkov spojených so spracovaním zásielok listovej pošty prijatých v krajine určenia; 1.8 určený poštový podnik: každá štátna alebo neštátna entita úradne určená členskou krajinou na zabezpečovanie prevádzky poštových služieb a plnenie príslušných povinností, ktoré vyplývajú na jej území z Aktov Únie; 1.9 balíček: zásielka prepravovaná podľa podmienok Dohovoru a Vykonávacieho poriadku o listovej pošte; 1.10 príchodný pozemný podiel: odmena, ktorú je dlžný určený poštový podnik odosielajúcej krajiny určenému poštovému podniku krajiny určenia z titulu úhrady výdavkov za spracovanie poštového balíka v krajine určenia; 1.11 tranzitný pozemný podiel: odmena za výkony uskutočnené dopravcom v prechádzanej krajine (určený poštový podnik, iná služba alebo kombinácia oboch), ktorá sa týka pozemného a/alebo leteckého tranzitu za spracovanie poštového balíka na jej území; 1.12 námorný podiel: odmena za výkony uskutočnené dopravcom (určený poštový podnik, iná služba alebo kombinácia oboch), ktorý sa zúčastňuje na námornej doprave poštového balíka; 1.13 univerzálna poštová služba: trvalé poskytovanie kvalitných základných poštových služieb všetkým zákazníkom na celom území členskej krajiny za prijateľné ceny; 1.14 otvorený tranzit: tranzit zásielok prostredníctvom sprostredkujúcej krajiny, ktorých počet alebo hmotnosť nevyžaduje vytvorenie priameho záveru pre krajinu určenia. Článok 2 Určenie subjektu alebo subjektov, ktoré majú plniť povinnosti vyplývajúce z pristúpenia k Dohovoru Členské krajiny úradne oznámia Medzinárodnému úradu do šiestich mesiacov po skončení kongresu názov a adresu vládneho orgánu, ktorý dohliada na poštové veci. Okrem toho členské krajiny oznámia Medzinárodnému úradu do šiestich mesiacov po skončení kongresu názov a adresu určeného poštového podniku alebo určených poštových podnikov úradne určených na zabezpečovanie prevádzky poštových služieb a plnenie povinností vyplývajúcich z Aktov Únie na ich území. V období medzi dvoma kongresmi musí byť Medzinárodnému úradu čo najskôr úradne oznámená každá zmena týkajúca sa vládnych orgánov a úradne určených poštových podnikov. Článok 3 Univerzálna poštová služba 1. S cieľom podporiť pojem jednotné poštové územie Únie členské krajiny zabezpečia, aby mali všetci používatelia/zákazníci právo na univerzálnu poštovú službu, ktorému zodpovedá trvalé poskytovanie kvalitných základných poštových služieb na všetkých miestach ich územia za prijateľné ceny. 2. V tejto súvislosti členské krajiny zabezpečia v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov alebo inými obvyklými prostriedkami rozsah ponúkaných poštových služieb, ako aj podmienky kvality a prijateľné ceny, berúc do úvahy súčasne potreby obyvateľstva a národné podmienky členských krajín. 3. Členské krajiny zabezpečia, aby prevádzkovatelia zodpovední za poskytovanie univerzálnej poštovej služby dodržiavali ponuku poštových služieb a normy kvality. 4. Členské krajiny zabezpečia, aby univerzálna poštová služba bola poskytovaná takým účinným spôsobom, ktorý zaručí jej trvalosť. Článok 4 Sloboda tranzitu 1. Sloboda tranzitu je vyjadrená v článku 1 Ústavy. Zaväzuje každú členskú krajinu zabezpečiť, aby jej určené poštové podniky prepravovali priame závery a listové zásielky v otvorenom tranzite, ktoré jej odovzdá iný určený poštový podnik, vždy najrýchlejšími cestami a najbezpečnejšími prostriedkami, ktoré používa pre vlastné zásielky. Táto zásada sa rovnako vzťahuje aj na nesprávne smerované zásielky alebo závery. 2. Členské krajiny, ktoré sa nezúčastňujú na výmene listov obsahujúcich nákazlivé látky alebo rádioaktívne látky, majú možnosť nepovoliť prevážanie týchto zásielok v otvorenom tranzite cez ich územie. To isté sa týka listových zásielok, iných ako sú listy, lístky a slepecké zásielky. To sa rovnako vzťahuje na tlačivá, periodickú tlač, časopisy, balíčky a vrecia M, ktoré nevyhovujú vnútroštátnym právnym predpisom upravujúcim podmienky ich uverejnenia alebo obehu v prechádzanej krajine. 3. Sloboda tranzitu poštových balíkov, ktoré majú byť smerované pozemnými a námornými cestami, je obmedzená na územie krajín, ktoré sa zúčastňujú na tejto službe. 4. Sloboda tranzitu leteckých balíkov je zaručená na celom území Únie. Členské krajiny, ktoré sa nezúčastňujú na službe poštových balíkov, nie sú povinné smerovať letecké balíky pozemnou cestou. 5. Ak členská krajina nedodržuje ustanovenia o slobode tranzitu, môžu ostatné členské krajiny zastaviť poštovú službu s touto členskou krajinou. Článok 5 Vlastníctvo poštových zásielok. Vrátenie. Zmena alebo oprava adresy. Doposielanie. Vrátenie nedoručiteľných zásielok odosielateľovi 1. Každá poštová zásielka zostáva vlastníctvom odosielateľa až dovtedy, kým nie je dodaná oprávnenej osobe, okrem prípadu, keď táto zásielka bola zhabaná podľa vnútroštátnych právnych predpisov krajiny pôvodu alebo krajiny určenia a v prípade uplatnenia článku 15 ods. 2.1.1 alebo ods. 3 podľa vnútroštátnych právnych predpisov v tranzitnej krajine. 2. Odosielateľ poštovej zásielky môže žiadať vrátenie zásielky, zmenu alebo opravu adresy. Sadzby a ostatné podmienky sú stanovené vo vykonávacích poriadkoch. 3. Členské krajiny sa ubezpečia, že ich určené poštové podniky doposielajú poštové zásielky v prípade zmeny adresy adresáta a vracajú nedoručiteľné zásielky odosielateľovi. Sadzby a ostatné podmienky sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch. Článok 6 Sadzby 1. Sadzby za rôzne medzinárodné poštové a osobitné služby stanovujú členské krajiny alebo ich určené poštové podniky v závislosti od národnej legislatívy a podľa zásad uvedených v Dohovore a vo vykonávacích poriadkoch. V zásade sa musia vzťahovať na náklady poskytovania týchto služieb. 2. Členská krajina pôvodu alebo jej určený poštový podnik určuje v závislosti od vnútroštátnych právnych predpisov sadzby výplatného za dopravu listových zásielok a poštových balíkov. Sadzby výplatného zahŕňajú dodanie zásielok do bydliska adresátov, pokiaľ je v krajine určenia zabezpečená služba dodávania príslušných zásielok. 3. Používané sadzby vrátane tých, ktoré sú v Aktoch stanovené ako orientačné, sa musia prinajmenšom rovnať tým, ktoré sa vyberajú za zásielky vnútroštátneho styku rovnakých vlastností (druh, množstvo, čas spracovania atď.). 4. Členské krajiny alebo ich určené poštové podniky v závislosti od vnútroštátnych právnych predpisov sú oprávnené prekročiť všetky sadzby, ktoré sú v Aktoch uvedené ako orientačné. 5. Nad minimálnu úroveň sadzieb stanovenú v odseku 3 môžu členské krajiny alebo ich určené poštové podniky, vychádzajúc zo svojich vnútroštátnych právnych predpisov, povoľovať znížené sadzby pre listové zásielky a pre poštové balíky podané na území členskej krajiny. Predovšetkým majú možnosť poskytovať osobitné sadzby pre používateľov pošty s veľkým objemom zásielok. 6. Je zakázané vyberať od zákazníkov akékoľvek iné poštové sadzby než tie, ktoré sú stanovené v Aktoch. 7. Okrem prípadov stanovených v Aktoch inak ponecháva si každý určený poštový podnik tie sadzby, ktoré vybral. Článok 7 Oslobodenie od poštových sadzieb 1. Zásada 1.1 Prípady oslobodenia od poštových sadzieb sú výslovne uvedené v Dohovore. Vykonávacie poriadky však môžu určiť ustanovenia, ktoré predpokladajú tak oslobodenie od zaplatenia výplatného, ako aj oslobodenie od zaplatenia tranzitných odmien, terminálnych odmien a príchodných podielov pre listové zásielky a poštové balíky, ktoré sa týkajú poštovej služby a boli zaslané členskými krajinami, určenými poštovými podnikmi a užšími úniami. Okrem toho listové zásielky a poštové balíky odoslané Medzinárodným úradom SPÚ smerom k užším úniám, členským krajinám a určeným poštovým podnikom sú považované za zásielky poštovej služby a sú oslobodené od všetkých poštových sadzieb. Členská krajina pôvodu alebo jej určený poštový podnik má však možnosť vyberať letecké príplatky za zásielky uvedené v poslednom prípade. 2. Vojnoví zajatci a internované civilné osoby 2.1 Okrem leteckých príplatkov sú oslobodené od všetkých poštových sadzieb listové zásielky, poštové balíky a zásielky poštových peňažných služieb adresované vojnovým zajatcom alebo posielané vojnovými zajatcami, a to buď priamo, alebo prostredníctvom úradov, ktoré sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch Dohovoru a Dohody o poštových platobných službách. Bojujúce osoby, prijaté a internované v neutrálnej krajine, sú postavené na roveň vojnovým zajatcom, pokiaľ ide o príslušné uplatňovanie predchádzajúcich ustanovení. 2.2 Ustanovenia uvedené v odseku 2.1 platia aj pre listové zásielky, poštové balíky a zásielky poštových peňažných služieb pochádzajúce z iných krajín a adresované internovaným civilným osobám alebo posielané internovanými civilnými osobami vymedzenými v Ženevskom dohovore z 12. augusta 1949 o ochrane civilných osôb počas vojny, a to buď priamo, alebo prostredníctvom úradov, ktoré sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch Dohovoru a Dohody o poštových platobných službách. 2.3 Úrady uvedené vo vykonávacích poriadkoch Dohovoru a Dohody o poštových platobných službách sú oslobodené aj od poštových sadzieb za listové zásielky, poštové balíky a zásielky poštových peňažných služieb týkajúce sa osôb uvedených v odsekoch 2.1 a 2.2, ktoré posielajú alebo dostávajú, a to buď priamo, alebo ako sprostredkovatelia. 2.4 Balíky sú oslobodené od poštových sadzieb až do hmotnosti päť kilogramov. Hranica hmotnosti sa zvyšuje na desať kilogramov, ak ide o balíky, ktorých obsah je nedeliteľný, a ak ide o balíky, ktoré sú adresované táboru alebo táborovým dôverníkom („hommes de confiance“), s tým, aby boli dodané zajatcom. 2.5 Vo vyúčtovaní medzi určenými poštovými podnikmi sa za služobné balíky a balíky vojnových zajatcov a internovaných civilných osôb nepočíta s podielmi s výnimkou odmien za leteckú dopravu používanú pre letecké balíky. 3. Slepecké zásielky 3.1 Okrem leteckých príplatkov sú slepecké zásielky oslobodené od všetkých poštových sadzieb. Článok 8 Poštové známky 1. Označenie „poštová známka“ je chránené týmto Dohovorom a je výlučne vyhradené pre známky, ktoré plnia podmienky tohto článku a vykonávacích poriadkov. 2. Poštová známka: 2.1 je vydávaná a uvádzaná do obehu výlučne pod autoritou členskej krajiny alebo územia v súlade s Aktmi Únie; 2.2 je prejavom suverenity a predstavuje dôkaz zaplatenia výplatného, ktoré zodpovedá jej nominálnej hodnote, keď je nalepená na poštovú zásielku, v súlade s Aktmi Únie; 2.3 musí byť v obehu v členskej krajine alebo na vydávajúcom území a používa sa na účely výplatného alebo filatelie v súlade s vnútroštátnymi predpismi; 2.4 musí byť dostupná všetkým obyvateľom členskej krajiny alebo vydávajúceho územia. 3. Poštová známka obsahuje: 3.1 latinkou1) napísaný názov členskej krajiny alebo vydávajúceho územia; 3.2. nominálnu hodnotu vyjadrenú: 3.2.1 v zásade v úradnej mene členskej krajiny alebo vydávajúceho územia alebo predstavenú vo forme písmena alebo symbolu; 3.2.2 inými špecifickými identifikačnými znakmi. 4. Štátne znaky, úradné kontrolné znaky a symboly medzivládnych organizácií uvedené na poštových známkach sú chránené podľa Parížskeho dohovoru na ochranu duševného vlastníctva. 5. Námety a motívy poštových známok: 5.1 musia byť v súlade s duchom preambuly Ústavy Únie a s rozhodnutiami prijatými orgánmi Únie; 5.2 musia mať úzky vzťah s kultúrnou identitou členskej krajiny alebo územia alebo prispievať k šíreniu kultúry alebo udržiavaniu mieru; 5.3 musia mať, ak ide o spomienky na osobnosti alebo udalosti, ktoré nie sú z členskej krajiny alebo vydávajúceho územia, úzke prepojenie s uvedenou členskou krajinou alebo územím; 5.4 nesmú mať politický charakter alebo byť hanlivé voči osobnosti alebo krajine; 5.5 musia mať dôležitý význam pre členskú krajinu alebo pre územie. 6. Poštové výplatné značky, odtlačky výplatných strojov a odtlačky urobené tlačiarenským lisom alebo inými tlačiarenskými alebo pečiatkovacími postupmi podľa ustanovení Aktov Únie sa môžu používať len s povolením členskej krajiny alebo územia. Článok 9 Bezpečnosť pošty Členské krajiny a ich určené poštové podniky musia prijať a zaviesť na účely zachovania a zvýšenia dôvery verejnosti k poštovým službám akčnú stratégiu poštovej bezpečnosti pre všetky úrovne poštovej prevádzky, a to v záujme všetkých dotknutých strán. Táto stratégia bude zahŕňať výmenu informácií, ktoré sa týkajú udržania bezpečnosti a ochrany dopravy a tranzitu záverov medzi členskými krajinami a ich určenými poštovými podnikmi. Článok 10 Trvalo udržateľný rozvoj Členské krajiny a/alebo ich určené poštové podniky musia prijať a zaviesť dynamickú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja týkajúcu sa osobitne environmentálnych, sociálnych a ekonomických činností na všetkých úrovniach poštovej prevádzky a podporovať v rámci poštových služieb vzťah k otázkam trvalo udržateľného rozvoja. Článok 11 Porušenie pravidiel 1. Poštové zásielky 1.1 Členské krajiny sa zaväzujú prijať potrebné opatrenia na zamedzenie ďalej uvedeným činom a stíhanie a potrestanie osôb, ktoré tieto činy spáchajú: 1.1.1 vkladanie narkotík, psychotropných látok alebo zápalných, výbušných alebo inak nebezpečných látok, ktoré nie sú výslovne povolené týmto Dohovorom, do poštových zásielok; 1.1.2 vkladanie takých vecí do poštových zásielok, ktoré majú pedofilný charakter alebo pornografický charakter s použitím detí. 2. Výplatné všeobecne a osobitne prostriedky výplatného 2.1 Členské krajiny sa zaväzujú prijať potrebné opatrenia, aby zamedzili, stíhali a potrestali porušenie pravidiel týkajúcich sa prostriedkov výplatného, ktoré sú uvedené v tomto Dohovore, a to: 2.1.1 poštové známky v obehu alebo stiahnuté z obehu; 2.1.2 výplatné značky; 2.1.3 odtlačky výplatných strojov alebo iné odtlačky urobené tlačiarenským lisom; 2.1.4 medzinárodné odpovedky. 2.2 Na účely tohto Dohovoru sa porušením pravidiel týkajúcich sa pros